Postup : 2016/2224(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0295/2017

Predkladané texty :

A8-0295/2017

Rozpravy :

PV 23/10/2017 - 19
CRE 23/10/2017 - 19

Hlasovanie :

PV 24/10/2017 - 5.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0402

SPRÁVA     
PDF 896kWORD 134k
10.10.2017
PE 606.289v02-00 A8-0295/2017

o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov

(2016/2224(INI))

Výbor pre právne veci

Spravodajkyňa: Virginie Rozière

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):

Molly Scott Cato, Výbor pre hospodárske a menové veci

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY
 STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
 STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov

(2016/2224(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 2,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 11,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2013/2013/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a o zmene smernice 2004/35/ES,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (TAXE 2)(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(3),

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1729 z roku 2010 o ochrane oznamovateľov,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2060 z roku 2015 o ochrane oznamovateľov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 o boji proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2016 o ďalších opatreniach na zvýšenie transparentnosti a posilnenie boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2016)0451),

–  so zreteľom na protikorupčný akčný plán G20, a najmä na jeho usmernenie o právnych predpisoch na ochranu oznamovateľov,

–  so zreteľom na správu OECD z marca 2016 s názvom Záväzok k účinnej ochrane oznamovateľov,

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky o oznamovaní nekalých praktík, ktorým sa uzatvára jej vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/1/2014/PMC,

–  so zreteľom na odporúčanie CM/Rec(2014)7 prijaté Výborom ministrov Rady Európy 30. apríla 2014 o ochrane oznamovateľov, ako aj stručnú príručku o vytvorení vnútroštátneho rámca z januára 2015,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2171 z 27. júna 2017, v ktorom žiada národné parlamenty, aby uznali právo na nahlasovanie,

–  so zreteľom na zásadu č. 4 odporúčania OECD o posilňovaní etického správania vo verejnej službe,

–  so zreteľom na Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v ochrane finančných záujmov EÚ(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci, ako aj na stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci (A8-0295/2017),

A.  keďže Európska únia si stanovila za cieľ rešpektovať demokraciu a zásady právneho štátu a v tom zmysle zaručuje svojim občanom slobodu prejavu; keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti je základným aspektom slobody prejavu a informácií, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, keďže EÚ presadzuje ochranu pracovníkov a zlepšovanie pracovných podmienok;

B.  keďže Európska únia prispieva k posilneniu medzinárodnej spolupráce v boji proti korupcii, pri plnom rešpektovaní zásad medzinárodného práva, ľudských práv a zásad právneho štátu, ako aj suverenity každej krajiny;

C.  keďže podľa článku 67 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločná európska azylová politika spadá do pôsobnosti EÚ;

D.  keďže transparentnosť a účasť občanov sú súčasťou vývoja a výziev, ktorým čelia demokracie v 21. storočí;

E.  keďže od nástupu hospodárskej, dlhovej a finančnej krízy sme svedkami množstva opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom v medzinárodnom meradle; keďže v záujme odrádzania od nezrovnalostí je potrebná väčšia transparentnosť vo sfére finančných služieb, pričom niektoré členské štáty už majú skúsenosti s centrálnymi registrami na nahlasovanie skutočných alebo domnelých porušení pravidiel finančnej obozretnosti; keďže Organizácia Spojených národov prijala v roku 2003 Dohovor proti korupcii(6); keďže Parlament v reakcii na tieto odhalenia zriadil dva osobitné výbory a jeden vyšetrovací výbor; keďže ochranu oznamovateľov už požadoval vo viacerých uzneseniach(7); keďže už dohodnuté iniciatívy na posilnenie medzinárodnej výmeny informácií v daňových otázkach priniesli ovocie a keďže rôzne úniky informácií z daňovej oblasti odhalili obrovské množstvo dôležitých údajov o pochybeniach, ktoré by inak nevyšli najavo;

F.  keďže oznamovatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri nahlasovaní nezákonných alebo nedovolených činov, ktoré poškodzujú verejný záujem a fungovanie našich spoločností, a keďže v tomto záujme poskytujú zamestnávateľovi, verejným orgánom alebo priamo verejnosti informácie o takýchto činoch, ktoré poškodzujú verejný záujem,

G.  zastáva názor, že takýmto postupom pomáhajú členským štátom, dôležitým inštitúciám a orgánom EÚ zabrániť najmä každému pokusu o narušovanie zásady integrity a zneužívanie právomoci, ktoré ohrozujú alebo porušujú verejné zdravie a bezpečnosť, finančnú integritu, hospodárstvo, ľudské práva, životné prostredie a zásady právneho štátu alebo zvyšujú nezamestnanosť, obmedzujú alebo narúšajú spravodlivú hospodársku súťaž a oslabujú dôveru občanov v demokratické inštitúcie a postupy na európskej aj vnútroštátnej úrovni, a bojovať proti nim;

H.  keďže korupcia je v súčasnosti závažný problém, ktorému v súčasnosti Európska únia čelí, pretože môže viesť k neschopnosti vlád chrániť obyvateľstvo, pracovníkov, právny štát a hospodárstvo, k úpadku verejných inštitúcií a služieb, hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v rozličných oblastiach, ako aj ku strate dôvery v transparentnosť a demokratickú legitimitu verejných a súkromných inštitúcií a priemyselných odvetví; keďže sa odhaduje, že hospodárstvo EÚ prichádza v dôsledku korupcie o 120 miliárd EUR ročne (1 % HDP EÚ);

I.  keďže celosvetové protikorupčné úsilie sa zatiaľ prevažne zameriava na protiprávne konanie vo verejnom sektore, no nedávne úniky informácií jasne poukázali na úlohu finančných inštitúcií, poradcov a iných súkromných spoločností pri napomáhaní korupcii;

J.  keďže na základe viacerých medializovaných prípadov oznamovania protispoločenskej činnosti sa ukázalo, že oznamovanie protispoločenskej činnosti dáva informácie verejného záujmu, ako sú nezákonné alebo nedovolené činy alebo iné závažné pochybenia v súkromnom a verejnom sektore, na vedomie verejnosti a politickým orgánom. keďže niektoré z týchto činov sa preto stali predmetom nápravných opatrení;

K.  keďže zachovanie dôvernosti prispieva k vytvoreniu účinnejších kanálov na oznamovanie podvodov, korupcie a iných vážnych porušení zákona a keďže s ohľadom na citlivosť informácií môže zlé spravovanie dôverností viesť k nežiaducim únikom informácií a porušeniu verejného záujmu Únie a členských štátov;

L.  keďže zavedenie verejných registrov skutočných vlastníkov trustových spoločností a podobných právnych úprav či ďalších opatrení na posilnenie transparentnosti investičných nástrojov môže byť kontraproduktívne pri odrádzaní od protiprávneho konania, na ktoré zvyčajne poukazujú oznamovatelia;

M.  keďže zachovanie dôvernosti identity oznamovateľov a informácií, ktoré odhaľujú, prispieva k vytvoreniu účinnejších kanálov na oznamovanie podvodov, korupcie, protiprávneho konania, pochybení a iných vážnych porušení zákona a keďže s ohľadom na citlivosť informácií môže zlé spravovanie dôverností viesť k nežiaducim únikom informácií a porušeniu verejného záujmu Únie; keďže vo verejnom sektore môže ochrana oznamovateľov zjednodušiť odhaľovanie zneužívania verejných finančných prostriedkov, podvodov a iných foriem cezhraničných prípadov korupcie súvisiacich so záujmami členských štátov alebo EÚ;

N.  keďže je poľutovaniahodné, že existujúce kanály podávania formálnych sťažností týkajúcich sa pochybení nadnárodných spoločností zriedkakedy vyústia do konkrétneho potrestania trestuhodného konania;

O.  keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti sa osvedčilo vo viacerých oblastiach, či už vo verejnom a súkromnom sektore, ako napríklad v oblasti verejného zdravia, daní, životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, boja proti korupcii a diskriminácii a dodržiavania sociálnych práv;

P.  keďže prípady musia byť jasne vymedzené, a to s ohľadom na povahu vykonávaných úloh, na závažnosť skutkových okolností alebo zistených rizík;

Q.  keďže je nevyhnutné neprekročiť bariéru medzi udavačstvom a oznamovaním protispoločenskej činnosti ; keďže nejde o to vedieť všetko o všetkých, ale o jasné vymedzenie toho, čo predstavuje neposkytnutie pomoci demokracii v nebezpečenstve;

R.  keďže oznamovatelia protispoločenskej činnosti sú v mnohých prípadoch terčom odvetných opatrení, zastrašovania a pokusov o nátlak, ktorých cieľom je zabrániť im nahláseniu alebo ich odradiť od neho, prípadne ich potrestať za podané oznámenie; keďže takýto tlak sa často vyvíja na pracovisku, pretože oznamovatelia protispoločenskej činnosti, ktorí odhalili informácie vo verejnom záujme v rámci ich pracovného pomeru, sa môžu ocitnúť v nevýhodnej pozícii voči zamestnávateľom;

S.  keďže často boli vyjadrené závažné obavy, že oznamovatelia protispoločenskej činnosti konajúci vo verejnom záujme môžu čeliť prejavom nepriateľstva, obťažovaniu, zastrašovaniu a vylúčeniu na pracovisku, prekážkam súvisiacim so získaním ďalšieho zamestnania, strate živobytia a často aj vážnemu ohrozeniu ich rodinných príslušníkov a kolegov; keďže obavy z odplaty môžu mať na oznamovateľov protispoločenskej činnosti odrádzajúci účinok, a tým ohrozovať verejný záujem;

T.  keďže ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti by mala byť zaručená zákonom a posilnená v celej EÚ, a to vo verejnom i súkromnom sektore pod podmienkou, že konajú odôvodnene; keďže takéto ochranné mechanizmy musia byť vyvážené a zaručiť plné rešpektovanie základných a zákonných práv osôb, proti ktorým je oznámenie protispoločenskej činnosti namierené; keďže tieto ochranné mechanizmy by sa mali uplatňovať na investigatívnych novinárov, ktorí sú aj naďalej zraniteľní v kontexte zverejnenia citlivých informácií a ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti v mene dôvernosti zdrojov novinárov;

U.  keďže v mnohých členských štátoch nie je ochrana oznamovateľov protispoločenskej činnosti primerane zaručená, zatiaľ čo mnohé iné členské štáty zaviedli moderné programy na ich ochranu, často však chýba dôslednosť, a preto poskytujú nedostatočnú úroveň ochrany; keďže výsledkom toho je, že ochrana oznamovateľov v Európe je roztrieštená, čo im sťažuje možnosť zistiť svoje práva a spôsoby, ako oznamovať, a vytvára právnu neistotu, najmä v cezhraničných situáciách.

V.  keďže v niektorých členských štátoch vo všeobecnosti chýba vôla prijať a uplatňovať právne predpisy na ochranu oznamovateľov, a to napriek tomu, že tieto štáty ustanovili povinnosť nahlasovať a trestať trestné činy korupcie, podvodov a iné;

W.  keďže európsky ombudsman má jasnú právomoc vyšetrovať sťažnosti občanov EÚ, pokiaľ ide o nesprávne úradné postupy inštitúcií EÚ, no ako taký nezohráva žiadnu úlohu pri ochrane oznamovateľov;

X.  keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti sa veľmi často neobmedzuje len na ekonomické a finančné otázky; keďže nedostatočná ochrana by mohla odrádzať potenciálnych oznamovateľov od nahlasovania profesijných pochybení v úsilí vyhnúť sa represáliám alebo odvetným opatreniam; keďže podľa údajov OECD 86 % spoločností disponovalo v roku 2015 mechanizmom na hlásenie podozrení zo závažného profesijného pochybenia, no vyše tretina z nich nemala písomne sformulované pokyny k ochrane oznamovateľov pred represáliami, resp. nevedela o existencii takýchto pokynov; keďže voči viacerým oznamovateľom, ktorí poukázali na protiprávne konanie, profesijné pochybenia alebo nezákonné činnosti v ekonomickej a finančnej oblasti, bolo vedené trestné stíhanie; keďže osoby, ktoré nahlásia alebo odhalia informácie vo verejnom záujme, často trpia rovnako ako ich rodinní príslušníci a kolegovia v dôsledku odvetných opatrení, ktoré môžu viesť napríklad k ukončeniu ich kariéry; keďže Európsky súd pre ľudské práva má ustálenú judikatúru týkajúcu sa problematiky oznamovateľov, no ich ochranu by mal zaručovať zákon; keďže v Charte základných práv Európskej únie sa zabezpečuje sloboda prejavu a právo na dobrú správu vecí verejných;

Y.  keďže ochrana oznamovateľov v Európskej únii by sa nemala obmedzovať iba na európske prípady, ale mala by sa týkať aj medzinárodných prípadov;

Z.  keďže na pracovisku treba podporovať pracovné prostredie, v rámci ktorého ľudia cítia istotu, že môžu vyjadrovať obavy týkajúce sa možného protiprávneho konania, ako sú zlyhania, pochybenia, zlé hospodárenie, podvody alebo nezákonná činnosť; keďže je mimoriadne dôležité podporovať správnu kultúru, ktorá dáva ľuďom pocit, že môžu upozorňovať na problémy bez strachu z odvetných opatrení, ktoré by mohli ovplyvniť ich súčasnú a budúcu situáciu v oblasti zamestnanosti;

AA.  keďže v mnohých jurisdikciách a najmä v súkromnom sektore sú zamestnanci v súvislosti s určitými informáciami viazaní služobným tajomstvom, čo znamená, že oznamovatelia by v prípade podania oznámenia mimo vlastnej organizácie mohli čeliť disciplinárnym opatreniam;

AB.  keďže podľa štúdie OECD viac než tretina organizácií, ktoré disponujú mechanizmom oznamovania, nemá v písomnej podobe sformulovanú žiadnu politiku ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami, alebo nemá vedomosti o takej politike;

AC.  keďže v práve EÚ sa už stanovuje určité pravidlá na ochranu oznamovateľov pred určitými formami odplaty v rôznych oblastiach, Komisia zatiaľ nenavrhla primerané legislatívne opatrenia na účinnú a jednotnú ochranu oznamovateľov a ich práv v EÚ;

AD.  keďže v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku majú od 1. januára 2014 všetky inštitúcie EÚ povinnosť zaviesť interné pravidlá na ochranu oznamovateľov z radov úradníkov EÚ;

AE.  keďže Európsky parlament niekoľkokrát vyzval na ochranu oznamovateľov v EÚ prostredníctvom horizontálnych opatrení;

AF.  keďže vo svojom uznesení z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať, vo svojom uznesení z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, vo svojom uznesení zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii a vo svojom uznesení zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov v ochrane finančných záujmov EÚ Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom zaviesť komplexný a účinný európsky program na ochranu oznamovateľov, ktorý chráni tých, ktorí informujú o prípadoch podozrenia z podvodu alebo nezákonnej činnosti, ktoré poškodzujú verejný záujem alebo finančné záujmy Európskej únie;

AG.  keďže každá osoba v tretej krajine uznaná Európskou úniou alebo niektorým z jej členských štátov ako oznamovateľ musí mať možnosť využívať všetky príslušné ochranné opatrenia, ak v rámci alebo mimo rámca svojich povinností získala informácie – a sprístupnila ich – o protiprávnom konaní alebo o špionáži, ktorých sa dopustila tretia krajina alebo národná či nadnárodná spoločnosť – a ktoré ohrozujú štát, národ alebo občanov Únie, bez ich vedomia vystavujú nebezpečenstvu integritu vlády, národnú bezpečnosť alebo individuálne alebo kolektívne slobody;

AH.  keďže takmer všetky európske inštitúcie a agentúry od 1. júla 2014 povinne začlenili do svojich vnútorných poriadkov opatrenia na ochranu oznamovateľov v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku;

AI.  keďže existujú osvedčené zásady, ktoré zaviedli medzinárodné organizácie, ako sú Rada Európy a OECD, ako aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva;

AJ.  keďže dôležitosť ochrany oznamovateľov bola uznaná všetkými hlavnými medzinárodnými orgánmi v oblasti boja proti korupcii a keďže v Dohovore Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC), v odporúčaní Rady Európy CM/Rec(2014)7 a odporúčaní OECD o boji proti korupcii z roku 2009 boli stanovené normy v oblasti oznamovania;

AK.  keďže je nevyhnutné, aby sa urýchlene zaviedol komplexný horizontálny rámec, ktorý tým, že sa stanovia práva a povinnosti, účinne ochráni oznamovateľov v členských štátoch EÚ, ako aj v rámci inštitúcií, orgánov a úradov EÚ;

Úloha oznamovateľov a potreba ich ochrany

1.  vyzýva Komisiu, aby po preskúmaní vhodného právneho základu, ktorý umoží EÚ prijať ďalšie opatrenia, aby do konca tohto roka predložila horizontálny legislatívny návrh, ktorým sa stanoví komplexný spoločný regulačný rámec, ktorý oznamovateľom v EÚ zaručí vysokú úroveň ochrany na všetkých úrovniach v súkromnom aj verejnom sektore, ako aj vo vnútroštátnych a európskych inštitúciách vrátane príslušných vnútroštátnych a európskych orgánov, úradov a agentúr, s prihliadnutím na národný kontext a bez obmedzenia možnosti členských štátov prijať ďalšie opatrenia; zdôrazňuje, že v súčasnosti existujú viaceré možnosti, pokiaľ ide o právne základy, ktoré umožnia, aby EÚ prijala opatrenia v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby ich zvážila s cieľom navrhnúť široký, koherentný a účinný mechanizmus; pripomína Komisii doktrínu vypracovanú prostredníctvom ustálenej judikatúry Súdneho dvora o koncepcii implicitnej právomoci Únie, ktorá umožňuje použitie viacerých právnych základov;

2.  zdôrazňuje, že je nelogické a znepokojivé, aby pri odhaľovaní informácií vo verejnom záujme vrátane informácií o podozreniach z pochybení, protiprávneho konania, podvodu alebo nezákonnej činnosti, najmä ak ide o porušovanie základných zásad EÚ, ako je vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, daňové úniky a pranie špinavých peňazí, boli občania a novinári stíhaní namiesto toho, aby im bola poskytnutá právna ochrana;

3.  navrhuje, aby medzinárodné zmluvy o finančných službách, zdaňovaní a hospodárskej súťaži obsahovali ustanovenia o ochrane oznamovateľov;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť právnu istotu, pokiaľ ide o ochranné ustanovenia priznané oznamovateľom, lebo pretrvávajúci nedostatok jasnosti a roztrieštený prístup odradzuje možných oznamovateľov od konania; poukazuje preto na to, že príslušnými právnymi predpismi EÚ by sa mal zriadiť jasný postup na riadne riešenie nahlásení a účinnú ochranu oznamovateľov;

5.  pripomína, že akýkoľvek budúci normatívny rámec by mal brať do úvahy pravidlá, práva a povinnosti, ktorými sa riadi zamestnanosť a ktoré majú na ňu vplyv; okrem toho zdôrazňuje, že by sa to malo uskutočniť po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s dohodami o kolektívnom vyjednávaní;

6.  žiada o prijatie právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí, aby spoločnosti, pri ktorých sa plne preukáže, že prijali odvetné opatrenia voči oznamovateľom, nemohli čerpať finančné prostriedky EÚ ani uzatvárať zmluvy s verejnými orgánmi;

7.  nabáda členské štáty, aby vypracovali porovnávacie kritériá a ukazovatele týkajúce sa politík v oblasti oznamovania tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore;

8.  vyzýva členské štáty, aby zohľadnili článok 33 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii, pričom vyzdvihuje úlohu oznamovateľov pri predchádzaní korupcii a boji proti nej;

9.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len niekoľko členských štátov zaviedlo dostatočne pokročilé systémy ochrany oznamovateľov; vyzýva členské štáty, ktoré ešte nezačlenili do vnútroštátneho práva zásady ochrany oznamovateľov, aby tak urobili čo najskôr;

10.  zdôrazňuje, že v učebných osnovách v odbore obchodu a príbuzných disciplínach treba venovať väčšiu pozornosť podnikovej etike;

11.  nabáda členské štáty a inštitúcie EÚ, aby šírili kultúru uznávania dôležitej úlohy oznamovateľov v spoločnosti, medziiným aj prostredníctvom osvetových kampaní; vyzýva najmä Komisiu, aby predostrela komplexný plán na túto tému; považuje za potrebné pestovať vo verejnom sektore a na pracoviskách etickú kultúru s cieľom vyzdvihnúť dôležitosť zvyšovania informovanosti zamestnancov o existujúcich právnych rámcoch pre oznamovanie protispoločenskej činnosti v spolupráci s odborovými organizáciami;

12.  naliehavo žiada Komisiu, aby sledovala ustanovenia členských štátov o oznamovateľoch s cieľom uľahčiť výmenu najlepších postupov, ktorá pomôže zaistiť účinnejšiu ochranu oznamovateľov na vnútroštátnej úrovni;

13.  vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexný plán, ako odrádzať od presunu aktív do krajín mimo EÚ, kde možno zachovať anonymitu skorumpovaných osôb;

14.  pod pojmom oznamovateľ chápe každú osobu, ktorá nahlási alebo odhalí informácie vo verejnom záujme, ako aj európskom verejnom záujme o nezákonnom alebo protiprávnom skutku alebo skutku, ktorý predstavuje hrozbu alebo spôsobuje ujmu, ktorá poškodzuje verejný záujem, obvykle v kontexte pracovného vzťahu ale nielen v jeho rámci, či už vo verejnom alebo v súkromnom sektore, v rámci zmluvného vzťahu alebo v rámci odborovej či spolkovej činnosti; zdôrazňuje, že to zahŕňa aj jednotlivcov, ktorí sú mimo tradičných vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako sú konzultanti, dodávatelia, stážisti, dobrovoľníci, pracujúci študenti, dočasní pracovníci a bývalí zamestnanci, ktorí majú dôkaz o takýchto skutkoch s dostatočnými dôvodmi domnievať sa, že oznamované informácie sú pravdivé;

15.  domnieva sa, že osoby, ktoré nezapadajú do rámca tradičného vzťahu zamestnávateľ/zamestnanec, ako sú napríklad konzultanti, dodávatelia, stážisti, dobrovoľníci, študenti, dočasní pracovníci, bývalí pracovníci, ako aj občania, by mali mať prístup ku kanálom na oznamovanie a mať primeranú ochranu, ak prinášajú informácie o protiprávnom alebo nezákonnom skutku, alebo o skutku, ktorý poškodzuje verejný záujem;

16.  uvádza, že je potrebné jasné riešenie pre oznamovateľov pracujúcich v spoločnostiach registrovaných v EÚ, ale sídliacich mimo EÚ;

17.  domnieva sa, že poškodzovanie verejného záujmu zahŕňa okrem iného korupciu, konflikty záujmov, trestné činy, porušovanie zákonných povinností, justičné omyly, zneužívanie moci, konflikty záujmov, nezákonné používanie verejných prostriedkov, zneužívanie právomocí, nezákonné finančné toky, hrozby pre životné prostredie, zdravie, verejnú bezpečnosť, národnú a globálnu bezpečnosť, ochranu súkromia a osobných údajov, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, práva spotrebiteľa, porušovanie práv pracovníkov a iných sociálnych práv a porušovanie ľudských práv, základných slobôd a zásad právneho štátu, ako aj zatajovanie niektorého z týchto porušení;

18.  domnieva sa, že všeobecný verejný záujem by mal mať prednosť pred súkromnými alebo ekonomickými hodnotami odhalených informácií a že by mala existovať možnosť sprístupniť informácie týkajúce sa závažného ohrozenia verejného záujmu, aj keď sú tieto informácie právne chránené; zastáva však názor, že osobitné postupy by sa mali uplatňovať v prípade informácií týkajúcich sa profesijnej etiky a utajovaných skutočností v súvislosti s národnou bezpečnosťou a obranou; domnieva sa, že v takýchto prípadoch by sa informácia mala oznámiť príslušnému orgánu;

19.  zdôrazňuje potrebu neustále zabezpečovať účinnú ochranu oznamovateľov, aj keď ich odhalenia nesúvisia s nezákonným konaním, ak odhalenia majú za cieľ zabrániť možnému ohrozeniu záujmu širokej verejnosti;

20.  zdôrazňuje, že treba, aby členské štáty dodržiavali odporúčania Rady Európy o ochrane oznamovateľov;

21.  zdôrazňuje, že úloha oznamovateľov pri odhaľovaní závažných útokov proti verejnému záujmu preukázala svoj význam pri mnohých príležitostiach počas mnohých rokov, že oznamovatelia prispievajú k demokracii, transparentnosti politík, hospodárskych informácií a informácií určených verejnosti a že by mali byť uznaní za potrebných na predchádzanie nezákonným skutkom; zdôrazňuje, že oznamovatelia preukázali, že sú kľúčovým zdrojom pre investigatívnu žurnalistiku a nezávislú tlač; poukazuje na to, že zaručenie dôvernosti zdrojov je kľúčové pre slobodu tlače; vyzýva členské štáty, aby zaručili, aby sa právo novinárov neodhaliť totožnosť zdroja informácií účinne chránilo; zastáva názor, že novinári sú takisto zraniteľní, a preto by mali požívať právnu ochranu;

22.  berie na vedomie skutočnosť, že v posledných rokoch niektoré členské štáty podnikli kroky na posilnenie práv oznamovateľov; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že oznamovatelia sú aj naďalej predmetom občianskoprávnych a trestných konaní vo viacerých členských štátoch, najmä tam, kde existujúce prostriedky na obhajobu, podporu a ochranu týchto ľudí chýbajú, sú nedostatočné alebo neúčinné; navyše konštatuje, že rozdiely medzi členskými štátmi vedú k právnej neistote, k tzv. forum shopping a riziku nerovnakého zaobchádzania;

23.  vyhlasuje, že ochrana oznamovateľov je zásadná pre správne uplatňovanie právomocí Európskej únie;

24.  domnieva sa, že nedostatok primeranej ochrany oznamovateľov má negatívny vplyv na ochranu finančných záujmov EÚ;

25.  domnieva sa, že vykonávanie komplexných právnych predpisov o ochrane oznamovateľov podporuje kultúru slobodného slova a že oznamovanie by malo byť podporované ako čin dobrého občianstva; preto naliehavo vyzýva členské štáty a inštitúcie Únie, aby propagovali pozitívnu úlohu, ktorú zohrávajú oznamovatelia, aby zohľadnili vážne obavy týkajúce sa ich často zraniteľnej a bezbrannej pozície, najmä v rámci kampaní na zvýšenie informovanosti a na ochranu, komunikácie a odbornej prípravy; odporúča najmä Komisii, aby poskytla komplexné plány v tejto oblasti; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie webového sídla, kde sa budú poskytovať užitočné informácie o ochrane oznamovateľov a kde bude možné podať aj sťažnosti; zdôrazňuje, že toto webové sídlo by malo byť verejnosti ľahko dostupné a údaje oznamovateľov by mali byť anonymné;

26.  vyzýva na prijatie opatrení s cieľom zmeniť to, ako verejnosť, a najmä politici, zamestnávatelia a médiá vnímajú oznamovateľov, poukazovaním na ich pozitívnu úlohu ako mechanizmu včasného varovania a odrádzajúceho prostriedku s cieľom odhaliť zneužívanie a korupciu a predchádzať im, a takisto aj ako mechanizmu na posilnenie zodpovednosti s cieľom umožniť verejnú kontrolu vlád a podnikov;

27.  nabáda členské štáty, aby aktívne podporovali kultúru transparentnosti na pracovisku, či už vo verejnom alebo v súkromnom sektore, ktorá by poskytovala organizáciám možnosť uplatňovať prísne etické normy, povzbudzovala by zamestnancov k oznamovaniu protispoločenskej činnosti a umožňovala by tým prijímať opatrenia na zamedzenie akýmkoľvek hrozbám alebo škodám alebo na ich nápravu;

28.  nabáda členské štáty, aby pravidelne vyhodnocovali účinnosť opatrení, ktoré vykonávajú, s ohľadom na verejnú mienku o postoji k oznámeniu protispoločenskej činnosti a oznamovateľom, na výsledky medzisektorových prieskumov vedúcich pracovníkov zodpovedných za prijímanie a spracovanie správ a na výsledky nezávislých výskumných štúdií o oznamovaní protispoločenskej činnosti na pracoviskách;

29.  nabáda členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali právne predpisy týkajúce sa oznamovania protispoločenskej činnosti, aby ich prijali v blízkej budúcnosti, a vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie platformy na výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti medzi členskými štátmi, ako aj tretími krajinami.

30.  zdôrazňuje význam výskumu a výmeny osvedčených postupov s cieľom podporiť lepšiu ochranu oznamovateľov na európskej úrovni;

31.  naliehavo vyzýva Európsky dvor audítorov a Úrad európskeho ombudsmana, aby do konca roku 2017 každý z nich zverejnil: 1) osobitné správy obsahujúce štatistiky a preukázateľné záznamy o prípadoch oznamovania protispoločenskej činnosti zistených v európskych inštitúciách, podnikoch, združeniach, organizáciách a iných orgánoch registrovaných v Únii; 2) nadväzujúce opatrenia dotknutých inštitúcií v súvislosti s odhalenými prípadmi, vychádzajúce zo súčasných usmernení a pravidiel Komisie; 3) výsledok každého vyšetrovania po prijatí informácií od oznamovateľov; 4) predpokladané opatrenia pre každý prípad ochrany oznamovateľov;

Mechanizmus nahlasovania

32.  konštatuje, že nedostatok jasne identifikovaných prostriedkov ochrany a bezpečného podávania správ, ako aj možná absencia následných opatrení predstavujú prekážku pre činnosti oznamovateľov, môžu ich odradiť od oznamovania a viesť niektorých oznamovateľov k tomu, že budú mlčať; vyjadruje znepokojenie nad odvetou a tlakom, ktorým oznamovatelia čelia, keď sa obrátia na nesprávnu osobu alebo stranu v rámci svojej organizácie;

33.  domnieva sa, že je potrebné vytvoriť súdržný, dôveryhodný a spoľahlivý systém, ktorý umožňuje podávať správy príslušným orgánom v rámci organizácie a mimo nej; je presvedčený, že takýto systém by uľahčil posúdenie dôveryhodnosti a platnosti správy podanej v jeho rámci;

34.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala systém, ktorý by umožnil oznamovanie vo vnútri a mimo organizácie; zdôrazňuje, že na tento účel by sa mali stanoviť jasné, spravodlivé a nestranné postupy, ktoré zabezpečia úplné dodržiavanie základných a zákonných práv oznamovateľa, ako aj údajného páchateľa; je presvedčený, že zamestnávatelia by sa mali nabádať k tomu, aby zaviedli vnútorné postupy oznamovania, a že jedna nezávislá a nestranná osoba alebo subjekt by mali byť zodpovední za zber oznámení v každej organizácii; domnieva sa, že zástupcovia zamestnancov by mali byť zapojení do prideľovania tejto úlohy; zdôrazňuje, že príjemca varovania by mal prijať primerané následné opatrenia týkajúce sa každého prijatého oznámenia a v primeranej lehote priebežne informovať oznamovateľa o týchto následných opatreniach;

35.  je presvedčený, že každá organizácia by mal stanoviť jasné spravodajské kanály umožňujúce oznamovateľom podať oznámenie v rámci svojej organizácie; zdôrazňuje, že každý zamestnanec by mal byť informovaný o príslušnom postupe oznamovania, ktorý by mal zaručovať dôvernosť a spracovanie oznámenia v primeranom časovom rámci; zdôrazňuje, že oznamovateľ musí mať stále možnosť obrátiť sa na príslušné verejné orgány, mimovládne organizácie alebo médiá, najmä v prípade chýbajúcej priaznivej reakcie od organizácie, alebo ak interné podanie oznámenia alebo jeho podanie príslušným orgánom by zjavne narušilo účinnosť oznámenia, ak je oznamovateľ ohrozený alebo ak súrne potrebuje oznámiť informáciu;

36.  pripomína právo verejnosti na informácie o akomkoľvek správaní, ktoré by mohlo poškodiť verejný záujem, a zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by mal oznamovateľ mať naďalej možnosť uverejňovať informácie o protiprávnom alebo nedovolenom skutku alebo skutku, ktorý poškodzuje verejný záujem;

37.  pripomína, že v rovnakom uznesení Parlament takisto žiada inštitúcie EÚ, aby v spolupráci so všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zaviedli a prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu dôvernosti informačných zdrojov, a preto žiada, aby sa vytvorila kontrolovaná internetová stránka, prostredníctvom ktorej bude možné podať sťažnosť celkom tajne;

38.  je presvedčený, že oznamovanie mimo organizácie vrátane priamo verejnosti bez toho, aby oznámenie bolo najprv podané v rámci interného postupu, nie je dôvodom na zrušenie platnosti oznámenia, na podanie žaloby alebo na odmietnutie poskytnutia ochrany; je presvedčený, že takáto ochrana by sa mala udeliť bez ohľadu na zvolený oznamovací kanál a na základe odhalených informácií a skutočnosti, že oznamovateľ má opodstatnené dôvody domnievať sa, že informácia bola pravdivá;

Ochrana poskytovaná v prípade nahlásenia

39.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o riziká, ktoré podstupujú oznamovatelia na svojich pracoviskách, a najmä o riziká priamych alebo nepriamych odvetných opatrení zo strany zamestnávateľa a tých, ktorí pracujú pre alebo v mene zamestnávateľa; zdôrazňuje, že odvetné opatrenia mávajú zvyčajne formu pozastavenia, spomalenia alebo dokonca ukončenia kariérneho postupu, ako aj psychického obťažovania; zdôrazňuje, že odveta je prekážkou oznamovacej činnosti; je presvedčený, že je potrebné zaviesť ochranné opatrenia proti odvete; zastáva názor, že odveta by sa mala účinne penalizovať a sankcionovať; zdôrazňuje, že len čo je niekto uznaný za oznamovateľa, mali by sa prijať opatrenia na jeho ochranu alebo na ukončenie akýchkoľvek odvetných opatrení proti nemu, ako aj zabezpečiť oznamovateľovi plnú náhradu za vzniknutú ujmu a škodu; zastáva názor, že by sa tieto ustanovenia mali zahrnúť do návrhu Komisie, ktorý sa týka horizontálnej smernice na ochranu oznamovateľov;

40.  domnieva sa, že oznamovatelia by mali mať možnosť podať návrh na vydanie predbežného opatrenia na prevenciu pred odvetou, ako je prepustenie, a to až do ukončenia akéhokoľvek súdneho, správneho alebo iného konania;

41.  zdôrazňuje, že žiadny pracovný pomer by nemal obmedzovať právo osoby na slobodu prejavu a že pri výkone tohto práva by nikto nemal byť diskriminovaný;

42.  pripomína, že akýkoľvek budúci normatívny rámec by mal brať do úvahy pravidlá, práva a povinnosti, ktorými sa riadi zamestnávanie a ktoré majú na neho vplyv; okrem toho zdôrazňuje, že by sa to malo uskutočniť za účasti sociálnych partnerov a v súlade s dohodami o kolektívnom vyjednávaní;

43.  zdôrazňuje, že oznamovateľom a ich rodinným príslušníkom, ako aj každému, kto im pomáha a je v ohrození života alebo je ohrozená jeho bezpečnosť, sa musí poskytnúť náležitá a účinná ochrana fyzickej, morálnej a sociálnej integrity a živobytia, a to tým, že sa im poskytne čo najvyššia možná úroveň utajenia;

44.  zdôrazňuje, že tieto ochranné opatrenia sa uplatňujú aj vtedy, keď oznamovateľ oznámi konanie, do ktorého sú zapojené členské štáty;

45.  konštatuje, že investigatívni novinári a nezávislé médiá pracujú často osamotene, pričom čelia mnohým tlakom, ktoré môžu vzniknúť, a že je preto potrebné ich chrániť pred všetkými formami zastrašovania;

46.  navrhuje, aby bolo možné podávať návrh na nariadenie predbežného opatrenia dovtedy, kým nebude známy výsledok občianskoprávneho konania pre osoby, ktoré boli obeťami represálií za oznámenie alebo prezradenie informácií vo verejnom záujme, a to najmä v prípade straty zamestnania;

47.  odsudzuje prax umlčovania, ktorá spočíva v podávaní žaloby alebo v hrozbe jej podania proti oznamovateľom, a to nie v snahe dosiahnuť spravodlivosť, ale v úsilí donútiť ho k autocenzúre alebo finančnému, mentálnemu alebo psychickému vyčerpaniu; domnieva sa, že takýto postup by mal podliehať trestom a sankciám;

48.  poukazuje na riziko, že oznamovateľom hrozí, že sa budú proti nim viesť právne a občianske konania; zdôrazňuje, že sú často tou slabšou stranou v súdnych konaniach; domnieva sa preto, že v prípade údajných odvetných opatrení prijatých proti oznamovateľovi, zamestnávateľ musí poskytnúť dôkaz, že tieto opatrenia nijako nesúvisia s podaním oznámenia oznamovateľom; domnieva sa, že ochrana oznamovateľa by mala byť poskytnutá na základe predloženej informácií a nie na základe zámeru oznamovateľa; zdôrazňuje však, že oznamovateľ musí poskytnúť informácie, o ktorých je presvedčený, že sú pravdivé; domnieva sa, že dôvernosť by mala byť zaručená počas celého konania a že totožnosť oznamovateľa by sa nemala odhaliť bez jeho súhlasu; zdôrazňuje, že porušenie dôvernosti totožnosti bez súhlasu oznamovateľa by malo podliehať trestom a sankciám;

49.  domnieva sa, že oznamovatelia by nemali byť vystavení trestnému alebo občianskoprávnemu stíhaniu alebo správnym alebo disciplinárnym sankciám z dôvodu oznámenia, ktoré podali;

50.  domnieva sa, že možnosť nahlásiť anonymne môže nabádať oznamovateľov, aby poskytovali informácie, ktoré by inak neposkytli; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali zaviesť jasne regulované spôsoby anonymného nahlasovania protispoločenskej činnosti vnútroštátnemu alebo európskemu nezávislému orgánu zodpovednému za zber hlásení, aby overil ich dôveryhodnosť, zabezpečil nadväzné opatrenia a poskytol usmernenia pre oznamovateľov, a to aj v digitálnom prostredí, a že by sa mali presne vymedziť prípady, v ktorých sa uplatňujú anonymné spôsoby nahlasovania, pričom zdôrazňuje, že totožnosť ani akákoľvek informácia umožňujúce jeho identifikáciu by sa nemali zverejniť bez jeho súhlasu; domnieva sa, že akékoľvek porušenie anonymity by malo podliehať sankciám;

51.  zdôrazňuje, že nikto by nemal stratiť ochranu len z toho dôvodu, že nesprávne posúdil skutkové okolnosti, alebo že vnímané ohrozenie verejného záujmu, ktorého sa obával, sa neprejavilo, a to za predpokladu, že v čase podávania správy mal opodstatnené dôvody domnievať sa, že boli pravdivé; pripomína, že v prípade nepravdivého obvinenia by sa príslušné osoby mali brať na zodpovednosť a nemali by využívať výhody plynúce z ochrany poskytovanej oznamovateľom; zdôrazňuje, že každá osoba, ktorá bola poškodená či už priamo alebo nepriamo, oznámením alebo zverejnením nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií, by mala mať právo požiadať o účinné opravné prostriedky proti zlovoľnému alebo protiprávnemu podávaniu správ;

52.  pripomína význam vypracovania nástrojov na zákaz akejkoľvek formy odvetných opatrení, či by už išlo o pasívne prepustenie alebo pasívne opatrenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zdržali toho, aby konanie oznamovateľov pri zverejňovaní informácií o nezákonnej alebo nedovolenej činnosti alebo o skutkoch, ktoré narúšajú alebo ohrozujú verejný záujem, považovali za trestný čin;

53.  v každom prípade pripomína, že inštitúcie Únie aj členské štáty musia riadne uplatňovať existujúce právne predpisy EÚ, a to pri čo najpriaznivejšom výklade z hľadiska ochrany oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že ochrana oznamovateľov sa už uznáva za dôležitý mechanizmus na zabezpečenie účinného uplatňovania právnych predpisov EÚ; vyzýva preto členské štáty, aby upustili od kriminalizácie činnosti oznamovateľov, ktorí odhaľujú informácie vo verejnom záujme;

Podpora oznamovateľov

54.  zdôrazňuje úlohu verejných orgánov, odborových zväzov a organizácií občianskej spoločnosti pri podporovaní oznamovateľov a poskytovaní pomoci pri rokovaniach v rámci ich organizácie;

55.  zdôrazňuje, že oznamovatelia, ako aj osoby, ktoré im pomáhajú, popri profesionálnym rizikám čelia aj osobným, psychologickým, sociálnym a finančným rizikám; je presvedčený, že tam, kde je to vhodné, by sa mala oznamovateľom, ktorí o to požiadajú a nemajú dostatočné prostriedky, poskytovať psychologická podpora a špecializovaná právna pomoc, že by sa mala poskytnúť sociálna a finančná pomoc tým, ktorí vyjadria a riadne odôvodnia takúto potrebu, ako ochranné opatrenie, ak sa začne súdne konanie proti oznamovateľom, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi dodáva, že by sa mala priznať kompenzácia, a to bez ohľadu na povahu škody, ktorú utrpeli v dôsledku oznámenia;

56.  v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že európska ombudsmanka v Parlamente uviedla, že je ochotná preskúmať možnosť zriadiť takýto orgán v rámci svojho úradu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila, či možno zveriť výkon týchto úloh európskemu ombudsmanovi, ktorý už má právomoc skúmať sťažnosti týkajúce sa nesprávnych postupov inštitúcií Únie;

57.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby v spolupráci so všetkými zainteresovanými orgánmi zaviedli a prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu dôvernosti informačných zdrojov s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii alebo hrozbe, ako aj vytvoriť cesty pre transparentné sprístupnenie informácií, vytvoriť nezávislé národné a európske orgány na ochranu oznamovateľov, ako aj zvážiť poskytovanie konkrétnych podporných fondov týmto orgánom; okrem toho požaduje vytvorenie centralizovaného orgánu EÚ na účinnú ochranu oznamovateľov a osôb, ktoré im pomáhajú pri ich činnosti, na základe modelu, ktorý už existuje v rámci systému orgánov pre ochranu údajov;

58.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula nástroje zamerané na poskytovanie ochrany proti neodôvodnenému trestnému stíhaniu, hospodárskym sankciám a diskriminácii, a to s cieľom dosiahnuť, aby tieto opatrenia boli účinné; navrhuje vytvorenie vnútroštátnych fondov alebo európskeho fondu financovaných čiastočne z vrátených prostriedkov alebo získaných z pokút na poskytovanie primeranej finančnej podpory pre oznamovateľov v EÚ;

59.  vyzýva členské štáty, aby zriadili nezávislé orgány s dostatočnými rozpočtovými zdrojmi, s primeranou právomocou a príslušnými odborníkmi, ktoré by boli zodpovedné za zber oznámení, overili by ich dôveryhodnosť, zabezpečili nadväzné opatrenia a poskytli usmernenia pre oznamovateľov, najmä v prípade absencie pozitívnej reakcie od ich organizácie, a aby ich aj nasmerovali na primeranú finančnú pomoc, najmä v cezhraničných situáciách alebo v prípadoch, do ktorých sú priamo zapojené členské štáty alebo inštitúcie EÚ; navrhuje, aby európske inštitúcie zverejňovali výročné správy o prijatých varovaniach a ich spracovaní, pričom treba rešpektovať požiadavky dôvernosti potenciálne prebiehajúcich vyšetrovaní;

60.  zdôrazňuje, že je potrebné umožniť prístup k informáciám a poskytovať bezplatné dôverné poradenstvo osobám, ktoré plánujú podať oznámenie vo verejnom záujme alebo odhaliť nezákonné alebo nedovolené skutky, ktoré narúšajú alebo ohrozujú verejný záujem; poznamenáva, že štruktúry schopné poskytnúť takéto informácie a poradenstvo by sa mali identifikovať a ich kontaktné údaje by mali byť k dispozícii širokej verejnosti;

61.  zdôrazňuje skutočnosť, že popri nároku na všetky ochranné opatrenia pre oznamovateľov je nevyhnutné zabezpečiť osobitne týmto oznamovateľom prijatie, ubytovanie a bezpečnosť v členskom štáte, ktorý nemá žiadny dohovor o vydaní s krajinou, ktorá sa dopustila protispoločenskej činnosti; vyzýva Komisiu, aby v prípade dohôd o vydaní medzi EÚ a dotknutou treťou krajinou a podľa článku 67 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o politiku EÚ v oblasti azylu, konala v rámci svojich právomocí a aby prijala a vykonala všetky nevyhnutné bezpečnostné opatrenia v súvislosti s takýmito oznamovateľmi vystavenými odvetným opatreniam v krajinách, ktorých nezákonné alebo podvodné praktiky odhalili;

62.  vyzýva Komisiu, aby navrhla vytvorenie podobného orgánu na úrovni EÚ s dostatočnými rozpočtovými zdrojmi, primeranými právomocami a vhodnými odborníkmi, ktorý by bol zodpovedný za koordináciu činností členských štátov, najmä pokiaľ ide o cezhraničné prípady; domnieva sa, že európsky orgán by tiež mal mať možnosť zbierať hlásenia, preveriť ich dôveryhodnosť, vydávať záväzné odporúčania a usmerňovať oznamovateľov, ak odpoveď členského štátu alebo vnútroštátnych orgánov zjavne nie je primeraná; navrhuje, aby európske inštitúcie zverejňovali výročné správy o prijatých oznámeniach a ich spracovaní, pričom treba rešpektovať požiadavky dôvernosti potenciálne prebiehajúcich vyšetrovaní; zastáva názor, že mandát európskeho ombudsmana sa môže rozšíriť aj na tento účel;

63.  domnieva sa, že potom, čo oznámenie bolo uznané za závažné, malo by viesť k riadnemu vyšetrovaniu a mali by ho sprevádzať primerané opatrenia; zdôrazňuje, že počas prešetrovania by oznamovateľ mal mať možnosť objasniť svoju sťažnosť a poskytnúť ďalšie informácie alebo dôkazy;

64.  nabáda členské štáty, aby vypracovali údaje, kritériá a ukazovatele týkajúce sa politík v oblasti oznamovania vo verejnom a súkromnom sektore;

65.  žiada, aby sa v rámci nadchádzajúceho hodnotenia európskych orgánov dohľadu upravili ich právomoci a postupy s ohľadom na ochranu oznamovateľov;

66.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa zaoberali iniciatívnou správou európskej ombudsmanky z 24. júla 2014 v súlade s článkom 22b nového služobného poriadku, v ktorej vyzýva všetky orgány EÚ, aby prijali etické mechanizmy varovania a právne rámce oznamovania, ktoré budú priamo založené na vnútorných predpisoch úradu ombudsmana; opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie konať v tomto zmysle;

67.  domnieva sa, že oznamovatelia by mali mať tiež právo preskúmať a komentovať výsledky vyšetrovania uskutočneného na základe ich zverejnenia;

68.  vyzýva inštitúcie EÚ a ďalšie orgány EÚ, aby išli príkladom a bezodkladne začali uplatňovať usmernenia európskej ombudsmanky; vyzýva Komisiu, aby na svojej pôde aj v agentúrach EÚ v plnej miere implementovala vlastné usmernenia na ochranu oznamovateľov v súlade so služobným poriadkom z roku 2012; vyzýva Komisiu, aby v záujme ochrany oznamovateľov účinne spolupracovala a koordinovala úsilie s ďalšími inštitúciami vrátane Európskej prokuratúry;

69.  poukazuje na to, že je potrebný lepší systém nahlasovania firemných pochybení, ktorý bude funkčnejší a bude dopĺňať činnosť súčasných národných kontaktných miest pre usmernenia OECD pre nadnárodné podniky;

70.  zdôrazňuje, že vyšetrovanie otázok predložených oznamovateľmi by sa malo viesť nezávisle a v čo najkratšom možnom čase, pričom by sa mali chrániť aj práva jednotlivcov, ktorých sa sprístupnenie informácií môže týkať; zdôrazňuje, že oznamovatelia, ako aj osoby, ktorých sa sprístupnenie informácií týka, by mali mať možnosť poskytnúť v priebehu vyšetrovania doplňujúce tvrdenia a dôkazy a mali by byť informovaní o spracovaní sprístupnených informácií;

71.  víta skutočnosť, že Komisia napokon zriadila kanál, prostredníctvom ktorého môžu oznamovatelia nahlasovať alebo zverejňovať informácie o kartelových dohodách a iných dohodách v rámci hospodárskej súťaže, zdôrazňuje však, že treba zjednodušiť postupy, a trvá na tom, že týchto kanálov by nemalo byť príliš veľa;

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.

(3)

Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0457.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0022.

(6)

https://www.unodc.org/documents/treaties/UNCAC/Publications/Convention/08-50027_F.pdf

(7)

Pozri napr. uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (Prijaté texty, P8_TA(2016)0310) a uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (Prijaté texty, P8_TA(2015)0457).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Na prvoradú úlohu, ktorú zohrávajú oznamovatelia pri odhaľovaní závažného poškodzovania verejného záujmu, už niekoľko rokov poukazuje sled škandálov v takých rozmanitých oblastiach, ako sú ochrana verejného zdravia, životné prostredie alebo vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. V súčasnosti sa ochrana oznamovateľov považuje za jeden z prednostných spôsobov ochrany verejného záujmu a podnecovania k etickému a zodpovednému správaniu vo verejných aj v súkromných inštitúciách. Poskytovaná ochrana, hoci existuje, je však stále značne nedostatočná a príliš roztrieštená na to, aby ponúkala ucelený rámec v Európskej únii, ktorej činnosť sa v súčasnosti obmedzuje na sektorovú ochranu.

Spravodajkyňa sa domnieva, že Európska únia by mala konať prostredníctvom horizontálneho legislatívneho nástroja, a to v súlade so svojimi cieľmi v oblasti demokracie, pluralizmu názorov a slobody prejavu. Európskej komisii sa ponúka viacero možných právnych základov na navrhnutie takéhoto nástroja, a preto by sa do toho mala pustiť čo najrýchlejšie.

Na ochranu oznamovateľov už bolo vytvorených viacero medzinárodných noriem. Európske právne predpisy by z nich preto mali vychádzať. V súlade s týmito normami by malo byť vymedzenie oznamovateľa dostatočne široké na to, aby zahŕňalo čo najviac situácií a aby chránilo zamestnancov zo súkromného, ako aj z verejného sektora, ale tiež poradcov alebo dokonca samostatne zárobkovo činné osoby. Okrem toho by sa nemalo obmedzovať len na nahlasovanie skutkov, ktoré sú v rozpore so zákonom, ale malo by zahŕňať aj odhalenia týkajúce sa poškodzovania verejného záujmu. V organizáciách by sa mali zaviesť jasné mechanizmy nahlasovania, ktoré by umožňovali vnútorné nahlasovanie. Tieto mechanizmy by však nemali byť jediným prostriedkom a malo by byť povolené aj nahlasovanie nezávislej inštitúcii alebo verejnosti. Na európskej úrovni by sa mal zriadiť orgán, ktorý by sa osobitne zameriaval na poradenstvo, usmerňovanie a prijímanie oznámení protispoločenských činností.

Na zabezpečenie čo najlepšej ochrany osôb, ktoré sa rozhodnú podať oznámenie, by sa mala zaručiť ochrana dôvernosti, pričom by sa malo zaviesť prenesenie dôkazného bremena. Na záver by sa tento mechanizmus mohol doplniť o finančnú a psychologickú pomoc, ako aj náhrady škody, pričom by sa mali zaviesť účinné sankcie proti osobám, ktoré sa snažia zabrániť oznamovateľovi v tom, aby prehovoril.


PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY

Tento zoznam bol vypracovaný úplne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajkyne. Počas prípravy návrhu správy prijala spravodajkyňa podnety od týchto subjektov alebo osôb:

Subjekt a/alebo osoba

UNI Europa

FIRST-CISL

Európska federácia novinárov

Eurocadres

Transparency International France

Transparency International

Stále zastupiteľstvo Fínskej odborovej organizácie pri EÚ

ZIS Paris-Ile de France

Ascent-EU – Good Governance, podpora & Rule of Law Consultant


CADRES CFDT

EBU

Bruselská kancelária Švédskych odborov

Stále zastupiteľstvo Fínskej odborovej organizácie pri EÚ

Blueprint for speech


STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (6.9.2017)

pre Výbor pre právne veci

k legitímnym opatreniam na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov

(2016/2224(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Molly Scott Cato

(*)  Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže oznamovatelia sa významne podieľali na odhaľovaní a nahlasovaní podozrení z pochybenia, protiprávneho konania, podvodu alebo nezákonnej činnosti a tiež na odhaľovaní daňových káuz vo verejnom záujme vrátane afér LuxLeaks, SwissLeaks a Panama Papers, čím výrazne prispeli k posilneniu reforiem zameraných na boj proti finančným a daňovým podvodom, praniu špinavých peňazí a korupcii, pretože tieto nekalé praktiky brzdia hospodársky rozvoj a narúšajú právny štát;

B.  keďže od nástupu hospodárskej, dlhovej a finančnej krízy sme svedkami množstva opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom v medzinárodnom meradle; keďže v záujme odrádzania od pochybení je potrebná väčšia transparentnosť vo sfére finančných služieb, pričom niektoré členské štáty už majú skúsenosti s centrálnymi registrami na nahlasovanie skutočných alebo domnelých porušení pravidiel finančnej obozretnosti; keďže Organizácia Spojených národov prijala v roku 2003 Dohovor proti korupcii(1); keďže Parlament v reakcii na tieto odhalenia zriadil dva osobitné výbory a jeden vyšetrovací výbor; keďže ochranu oznamovateľov už požadoval vo viacerých uzneseniach(2); keďže už dohodnuté iniciatívy na posilnenie medzinárodnej výmeny informácií v daňových otázkach priniesli ovocie a keďže rôzne úniky informácií z daňovej oblasti odhalili obrovské množstvo dôležitých údajov o pochybeniach, ktoré by inak nevyšli najavo;

C.  keďže celosvetové protikorupčné úsilie sa zatiaľ prevažne zameriava na protiprávne konanie vo verejnom sektore, no nedávne úniky informácií jasne poukázali na úlohu finančných inštitúcií, poradcov a iných súkromných spoločností pri napomáhaní korupcii;

D.  keďže zavedenie verejných registrov skutočných vlastníkov trustových spoločností a podobných právnych úprav či ďalších opatrení na posilnenie transparentnosti investičných nástrojov môže slúžiť na odrádzanie od protiprávneho konania, na ktoré zvyčajne poukazujú oznamovatelia;

E.  keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti sa neobmedzuje len na ekonomické a finančné otázky; keďže nedostatočná ochrana by mohla odrádzať potenciálnych oznamovateľov od nahlasovania pochybení v úsilí vyhnúť sa represáliám alebo odvetným opatreniam; keďže podľa údajov OECD disponovalo v roku 2015 86 % spoločností mechanizmom na hlásenie podozrení zo závažného firemného pochybenia, no vyše tretina z nich nemala písomne sformulované pokyny k ochrane oznamovateľov pred represáliami, resp. nevedela o existencii takýchto pokynov; keďže voči viacerým oznamovateľom, ktorí poukázali na protiprávne konanie, pochybenia alebo nezákonné činnosti v ekonomickej a finančnej oblasti, bolo vedené trestné stíhanie; keďže osoby, ktoré nahlásia alebo odhalia informácie vo verejnom záujme, často trpia rovnako ako ich rodinní príslušníci a kolegovia v dôsledku odvetných opatrení, ktoré môžu viesť napríklad k ukončeniu ich kariéry; keďže Európsky súd pre ľudské práva má ustálenú judikatúru týkajúcu sa problematiky oznamovateľov, no ich ochranu by mal zaručovať zákon; keďže v Charte základných práv Európskej únie sa zabezpečuje sloboda prejavu a právo na dobrú správu vecí verejných;

F.  keďže je poľutovaniahodné, že existujúce spôsoby podávania formálnych sťažností týkajúcich sa pochybení nadnárodných spoločností zriedkakedy vyústia do konkrétneho potrestania protiprávneho konania;

G.  keďže ochrana oznamovateľov na únijnej úrovni síce nebola zavedená vo všetkých členských štátoch ani harmonizovaná na úrovni EÚ, no väčšina členských štátov ratifikovala Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii, čo ich zaväzuje k náležitej a účinnej ochrane oznamovateľov;

H.  keďže právo EÚ už obsahuje určité ustanovenia na ochranu oznamovateľov pred odvetnými opatreniami, a to aj pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí, ale zatiaľ nezahŕňa horizontálne právne predpisy, ktoré by sa vzťahovali na všetky verejné a súkromné subjekty; keďže rozdrobené právne úpravy by sa mohli ukázať ako nejasné a neefektívne; keďže preto žiada Komisiu, aby dôkladne zhodnotila právne základy pre ďalšie kroky na úrovni EÚ v tomto smere; keďže účinná ochrana oznamovateľov by prispela k efektívnosti vnútorného trhu a posilnila by dôveru občanov v EÚ;

1.  naliehavo žiada Komisiu, aby dôkladne posúdila možný právny základ pre ďalšie kroky na úrovni EÚ a prípadne predložila komplexné horizontálne právne predpisy vrátane nástrojov na podporu oznamovateľov s cieľom čo najskôr zaručiť ich účinnú ochranu a aby predložila návrh na zabezpečenie primeranej finančnej pomoci oznamovateľom; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vytvoriť nezávislý európsky orgán s právomocou prijímať sťažnosti oznamovateľov, a to aj anonymné a dôverné sťažnosti, a v odôvodnených prípadoch poskytovať poradenstvo a ochranu; poznamenáva, že ochrana oznamovateľov by sa mala bez rozdielu vzťahovať na verejný aj súkromný sektor; žiada o prijatie právnych predpisov, ktorými sa zabezpečí, aby spoločnosti, pri ktorých sa plne preukáže, že prijali odvetné opatrenia voči oznamovateľom, nemohli čerpať finančné prostriedky EÚ ani uzatvárať zmluvy s verejnými orgánmi; navrhuje, aby Komisia vypracúvala aspoň výročné správy hodnotiace súčasnú úroveň ochrany oznamovateľov v Európskej únii; navrhuje, aby medzinárodné zmluvy o finančných službách, zdaňovaní a hospodárskej súťaži obsahovali ustanovenia o ochrane oznamovateľov; navrhuje, aby sa vytvoril celoeurópsky spoločný fond na ochranu oznamovateľov, prostredníctvom ktorého by sa zaistila primeraná finančná pomoc pre oznamovateľov;

2.  poukazuje na nelogickú a znepokojivú skutočnosť, že pri odhaľovaní informácií vo verejnom záujme, a to aj informácií o podozreniach z pochybení, protiprávneho konania, podvodu alebo nezákonnej činnosti, najmä v súvislosti s porušovaním základných zásad EÚ, ako je vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, daňové úniky a pranie špinavých peňazí, sú občania a novinári stíhaní namiesto toho, aby im bola poskytnutá právna ochrana;

3.  ďalej vyzýva členské štáty, aby prijali široké právne vymedzenie pojmu oznamovateľ s cieľom účinne ochraňovať oznamovateľov prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov; navrhuje, aby boli oznamovatelia vo verejnom a v súkromnom sektore chránení v rovnakej miere a aby neboli viazaní žiadnou zmluvnou povinnosťou, ktorá by bránila nahlasovaniu alebo odhaľovaniu vo verejnom záujme; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že súčasťou ochrany budú výnimky z konania týkajúceho sa chráneného odhalenia a disciplinárnych opatrení alebo iných foriem odvetných opatrení;

4.  vyzýva členské štáty, aby zohľadnili článok 33 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii, pričom vyzdvihuje úlohu oznamovateľov pri predchádzaní korupcii a boji proti nej;

5.  pripomína závery osobitného výboru TAXE a poukazuje na to, že je potrebné zabezpečiť, aby oznamovatelia mohli nahlasovať nielen nelegálnu činnosť, ale aj protiprávne konanie a všetky informácie o skutočnostiach, ktoré predstavujú ohrozenie alebo poškodenie verejného záujmu;

6.  pripomína, že oznamovatelia často predstavujú jediný spôsob, ako upozorniť verejnosť na nezákonnú činnosť, keďže predmetné informácie majú často odborný charakter a verejní činitelia sa v snahe získať k nim prístup stretávajú s prekážkami;

7.  zastáva názor, že oznamovatelia by mali mať možnosť anonymne nahlasovať protispoločenskú činnosť alebo podávať sťažnosti prioritne cez interný mechanizmus nahlasovania dotknutej organizácie alebo príslušným orgánom a navyše by mali byť chránení bez ohľadu na to, aký oznamovací kanál si zvolia;

8.  zdôrazňuje význam toho, aby sa príslušné orgány, regulačné orgány a orgány presadzovania práva výslovne poverili zodpovednosťou zachovať oznamovacie kanály, prijímať hlásenia o podozreniach zo spáchania pochybenia, spracúvať a vyšetrovať ich a pritom v náležitých prípadoch chrániť dôvernosť zdrojov a práva dotknutých strán;

9.  domnieva sa, že všetky organizácie EÚ a vnútroštátne verejné aj súkromné organizácie by mali mať pre svojich zamestnancov zavedené interné postupy oznamovania protispoločenskej činnosti; zdôrazňuje význam šírenia osvety medzi zamestnancami a inými jednotlivcami o už existujúcich právnych rámcoch pre oznamovanie protispoločenskej činnosti a žiada EÚ a vnútroštátne orgány, aby pravidelne vykonávali informačné kampane a poskytovali viacjazyčné a zrozumiteľné informácie o základných postupoch oznamovania protispoločenskej činnosti;

10.  žiada, aby sa v rámci nadchádzajúceho hodnotenia európskych orgánov dohľadu upravili ich právomoci a postupy s ohľadom na ochranu oznamovateľov;

11.  zdôrazňuje, že v súdnych sporoch proti oznamovateľom by dôkazové bremeno mala niesť strana, ktorá iniciovala súdny spor, aby preukázala, že odhalené informácie nie sú dôkazom nezákonného postupu či protiprávneho konania ani ohrozenia verejného záujmu; odsudzuje súdne konania voči oznamovateľom, ktoré sú zámerne vedené v zlej viere a na ktoré by sa teda malo primerane reagovať sankciami; zdôrazňuje skutočnosť, že účinná ochrana oznamovateľov je zásadne dôležitá na zaručenie práva na slobodu prejavu a slobodu informácií a že vzájomne rozporuplné normy, ktorými sa riadi problematika tajných a dôverných informácií, by sa mali zrevidovať v súlade s európskou judikatúrou v oblasti ľudských práv, aby sa zaistilo, že príslušné výnimky sú nevyhnutné a primerané;

12.  vyzýva členské štáty, aby oznamovateľom zabezpečili bezproblémový prístup k nezávislému poradenstvu a podpore, ako aj možnosť požadovať náhradu za šikanovanie alebo stratu súčasného či budúceho živobytia v dôsledku odvetných opatrení za odhalenia, na ktoré sa vzťahuje ochrana oznamovateľov; vyzýva Komisiu, aby prešetrila, či existujú najlepšie postupy, ktoré by sa na tento účel mohli vymieňať;

13.  vyzýva inštitúcie EÚ a ďalšie orgány EÚ, aby išli príkladom a bezodkladne začali uplatňovať usmernenia európskej ombudsmanky; vyzýva Komisiu, aby na svojej pôde aj v agentúrach EÚ v plnej miere implementovala vlastné usmernenia na ochranu oznamovateľov v súlade so služobným poriadkom z roku 2012; vyzýva Komisiu, aby v záujme ochrany oznamovateľov účinne spolupracovala a koordinovala úsilie s ďalšími inštitúciami vrátane Európskej prokuratúry;

14.  zdôrazňuje, že treba posilniť komunikáciu medzi oznamovateľmi a inštitúciami a agentúrami EÚ; domnieva sa, že k sťažnostiam občanov sa musí pristupovať spravodlivo a s rešpektom a že treba zabezpečiť neustály kontakt medzi inštitúciou, resp. agentúrou EÚ riešiacou sťažnosť a konkrétnym oznamovateľom, ktorého treba pravidelne informovať o tom, ako vec napreduje;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexný akčný plán zvyšovania povedomia o ochrane a obrane oznamovateľov;

16.  poukazuje na to, že je potrebný lepší systém nahlasovania firemných pochybení, ktorý bude dopĺňať činnosť súčasných národných kontaktných miest pre usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a usilovať sa o jej zlepšenie;

17.  vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexný plán, ako odrádzať od presunu aktív do krajín mimo EÚ, kde možno zachovať anonymitu skorumpovaných osôb;

18.  zdôrazňuje, že v učebných osnovách obchodných smerov a príbuzných disciplín treba venovať väčšiu pozornosť podnikovej etike;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

4.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

0

13

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Othmar Karas, Wajid Khan, Philippe Lamberts, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Dimitrios Papadimoulis, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Calvet Chambon, Matt Carthy, Manuel dos Santos, Ashley Fox, Eva Joly, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Luigi Morgano, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

36

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Petr Ježek, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

ECR

Bernd Lucke, Pirkko Ruohonen-Lerner

EFDD

Marco Valli

ENF

Gerolf Annemans, Bernard Monot

GUE/NGL

Matt Carthy, Paloma López Bermejo, Marisa Matias, Dimitrios Papadimoulis

PPE

Brian Hayes, Othmar Karas, Werner Langen, Thomas Mann

S&D

Pervenche Berès, Udo Bullmann, Jonás Fernández, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Wajid Khan, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Luigi Morgano, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Manuel dos Santos, Jakob von Weizsäcker

Verts/ALE

Eva Joly, Philippe Lamberts, Molly Scott Cato

0

-

13

0

ECR

Ashley Fox, Kay Swinburne

ENF

Marco Zanni

PPE

Burkhard Balz, Markus Ferber, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Fulvio Martusciello, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Anne Sander, Esther de Lange

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

https://www.unodc.org/documents/brussels/UN_Convention_Against_Corruption.pdf.

(2)

Pozri napr. uznesenia Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (Prijaté texty, P8_TA(2016)0310) a zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (Prijaté texty, P8_TA(2015)0457).


STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (7.9.2017)

pre Výbor pre právne veci

k legitímnym opatreniam na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov

(2016/2224(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Dennis de Jong

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže oznamovatelia zohrávajú dôležitú a dokonca zásadnú úlohu pri prevencii, odhaľovaní a zverejňovaní nezrovnalostí, nezákonných praktík, podvodov, korupcie, protiprávneho konania alebo iných prípadov porušenia zásad právneho štátu na európskej a vnútroštátnej úrovni vo verejnom a v súkromnom sektore;

B.  keďže odvaha jednotlivcov, ktorí navzdory osobným a pracovným rizikám robia službu spoločnosti tým, že oznamujú alebo zverejňujú informácie v mene ochrany verejného záujmu, si zaslúži, aby vlády zabezpečili primerané právne záruky a ochranu vrátane kompenzácie finančnej a inej ujmy spôsobenej oznamovateľom stratou zamestnania v dôsledku nahlásenia alebo zverejnenia určitého konania;

C.  keďže činnosť oznamovateľov založená na zásadách transparentnosti a bezúhonnosti má pre oznamovanie protispoločenskej činnosti zásadný význam, ochrana oznamovateľov by mala byť zaručená zákonom a posilnená v celej Európskej únii, ale len v prípade, ak účelom ich činnosti je ochrana verejného záujmu konaním v dobrej viere v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

D.  keďže Parlament nedávno prijal dva dokumenty: uznesenie(1) k úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ a správu(2) o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom;

E.  keďže takmer všetky európske inštitúcie a agentúry od 1. júla 2014 povinne začlenili do svojich vnútorných poriadkov opatrenia na ochranu oznamovateľov v súlade s článkom 22 písm. b) a c) služobného poriadku;

F.  keďže vyšetrovanie čoraz väčšieho počtu hospodárskych podvodov môže mať cezhraničný charakter, pričom kľúčovú úlohu pri odhaľovaní pozadia protiprávneho konania spáchaného v zahraničí, ktoré poškodzuje vnútroštátne hospodárske záujmy, zohrávajú oznamovatelia;

G.  keďže v článku 33 Dohovoru OSN proti korupcii, ktorého zmluvnými stranami sú členské štáty a Európska únia, sa jasne stanovuje, že sú potrebné primerané právne opatrenia na zabezpečenie ochrany pred akýmkoľvek neodôvodneným zaobchádzaním s každým, kto v dobrej viere a na základe opodstatnených dôvodov oznámi príslušným orgánom akékoľvek skutočnosti týkajúce sa trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom;

1.  domnieva sa, že nedostatok primeranej ochrany oznamovateľov má negatívny vplyv na ochranu finančných záujmov EÚ;

2.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné kroky v záujme bezodkladného vykonania uznesenia o úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ, a najmä predložila horizontálny legislatívny návrh, ktorého cieľom bude zavedenie minimálnej úrovne ochrany európskych oznamovateľov v celej EÚ a zriadenie účinného a komplexného európskeho programu ochrany oznamovateľov;

3.  konštatuje, že iba niekoľko členských štátov zaviedlo dostatočne rozvinuté systémy ochrany oznamovateľov, a to bez ohľadu na skutočnú potrebu ochrany oznamovateľov pri predchádzaní a boji proti korupcii a napriek skutočnosti, že ochrana oznamovateľov sa odporúča v článku 33 Dohovoru OSN proti korupcii; vyzýva členské štáty, ktoré v rámci svojho vnútroštátneho práva ešte neprijali zásady ochrany oznamovateľov, aby tak urobili čo najskôr;

4.  poznamenáva, že hoci uznesenie prijaté Parlamentom je zamerané na oznamovateľov v súvislosti s finančnými záujmami EÚ, mnohé z navrhovaných opatrení by sa mali vzťahovať aj na oznamovateľov v širšom zmysle vrátane, nie však výlučne, ochrany životného prostredia, základných pracovných práv, ochrany spotrebiteľa; poukazuje na prínos investigatívnych novinárov a domnieva sa, že by im mal byť poskytnutý rovnaký stupeň ochrany;

5.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby pojem „finančné záujmy“ vykladala v čo najširšom zmysle tak, aby sa vzťahoval aj na prípady, ktoré nepriamo ovplyvňujú finančné záujmy EÚ;

6.  dôrazne žiada, aby sa zaviedli účinné mechanizmy ochrany všetkých osôb, ktoré nahlásia protiprávne konanie na pracovisku, ako napríklad obťažovanie, vydieranie v zamestnaní, nezákonný postup prijímania a prepúšťania pracovníkov, platovú diskrimináciu a všetky praktiky, ktoré súvisia s nedodržiavaním platných právnych predpisov;

7.  vyzýva Komisiu, aby do svojho legislatívneho návrhu zahrnula opatrenia na ochranu pracovníkov pred odvetnými postihmi zamestnávateľa za to, že oznámili protiprávne konanie vrátane zabezpečenia ich anonymity a dôvernosti informácií a v prípade potreby poskytnutia právnej, finančnej a psychologickej pomoci, pričom je potrebné zaistiť, aby dôkazné bremeno niesol v prípadoch viktimizácie a odvety zamestnávateľ;

8.  víta skutočnosť, že Komisia napokon zriadila kanál, prostredníctvom ktorého môžu oznamovatelia nahlasovať alebo zverejňovať informácie o dohodách týkajúcich sa hospodárskej súťaže a o kartelových dohodách, zdôrazňuje však, že treba zjednodušiť postupy, a trvá na tom, že týchto kanálov by nemalo byť príliš veľa;

9.  zdôrazňuje však, že oznamovatelia môžu využívať neinštitucionálne kanály, ako sú médiá, čo by však nemalo inštitúciám EÚ brániť v tom, aby aktívne a formálne spracúvali vyzradené informácie, ktoré sa dotýkajú záujmov EÚ; vyšetrovanie vyzradených informácií, ktoré sa dotýkajú záujmov EÚ, by malo byť systematické bez ohľadu na kanál;

10.  vyzýva preto Komisiu, aby nadviazala na uznesenie, v ktorom sa odporúča zriadiť nezávislý orgán EÚ na zhromažďovanie informácií, poskytovanie poradenstva a konzultácií so zastúpením v členských štátoch, ktoré môžu prijímať oznámenia o nezrovnalostiach, ktorý bude mať k dispozícii dostatok rozpočtových prostriedkov, primerané právomoci a vhodných odborníkov a ktorého cieľom bude pomáhať interným a externým oznamovateľom využívať najvhodnejšie cesty na zverejňovanie informácií o možných nezrovnalostiach poškodzujúcich finančné záujmy Únie a zároveň chrániť ich dôvernosť a ponúkať potrebnú podporu a poradenstvo; v prvej etape by sa jeho činnosť zameriavala predovšetkým na spoľahlivé overovanie získaných informácií;

11.  v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že európska ombudsmanka v Parlamente uviedla, že je ochotná preskúmať možnosť zriadiť takýto orgán v rámci svojho úradu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila, či možno zveriť výkon týchto úloh úradu európskej ombudsmanky, ktorý už má právomoc skúmať sťažnosti týkajúce sa nesprávnych postupov inštitúcií EÚ;

12.  pripomína, že v rovnakom uznesení Parlament takisto žiada inštitúcie EÚ, aby v spolupráci so všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zaviedli a prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu dôvernosti informačných zdrojov, a preto žiada, aby sa vytvorila kontrolovaná internetová stránka, prostredníctvom ktorej bude možné podať sťažnosť celkom tajne;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky agentúry uplatňujú vnútorné pravidlá ochrany oznamovateľov, a vyzýva tieto agentúry, aby vykonali vnútorné pravidlá v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku;

14.  domnieva sa, že prijímaním odvetvových právnych predpisov, akými sú právne predpisy v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ, by sa nijako nemalo nahrádzať alebo odďaľovať prijímanie všeobecných predpisov stanovujúcich jednotné minimálne normy právnej ochrany oznamovateľov; vyzýva preto Komisiu, aby bezodkladne predložila horizontálny legislatívny návrh o ochrane oznamovateľov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

4.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

19

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jonathan Arnott, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Dennis de Jong, Tamás Deutsch, Martina Dlabajová, Raffaele Fitto, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Cătălin Sorin Ivan, Jean-François Jalkh, Arndt Kohn, Claudia Schmidt, Bart Staes, Hannu Takkula, Indrek Tarand, Marco Valli, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Caterina Chinnici, Brian Hayes, Julia Pitera

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

19

+

ALDE

ECR

EFDD

GUE/NGL

PPE

S&D

Verts/ALE

Martina Dlabajová, Hannu Takkula

Raffaele Fitto

Marco Valli

Luke Ming Flanagan, Dennis de Jong

Tamás Deutsch, Ingeborg Gräßle, Brian Hayes, Julia Pitera, Claudia Schmidt, Joachim Zeller

Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Caterina Chinnici, Cătălin Sorin Ivan, Arndt Kohn, Derek Vaughan

Bart Staes

0

-

 

 

3

0

EFDD

ENF

Verts/ALE

Jonathan Arnott

Jean-François Jalkh

Indrek Tarand

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0022.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0206.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (13.7.2017)

pre Výbor pre právne veci

k legitímnym opatreniam na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov

(2016/2224(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: David Casa

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže úlohou oznamovateľov v rámci verejného aj súkromného sektora je pomáhať pri odhaľovaní protiprávneho konania, ako sú chyby v riadení podniku, podvody a korupcia, odrádzaní od protiprávneho konania a pri predchádzaní takémuto konaniu, a tým prispievať k presadzovaniu ľudských práv, právneho štátu, transparentnosti a demokratickej zodpovednosti, ako aj k dodržiavaniu práv pracovníkov; keďže oznamovatelia sú často zamestnancami, ktorí sú viazaní pracovným vzťahom a závislí od svojho platu ako prostriedku ich živobytia;

B.  keďže dôležitosť ochrany oznamovateľov bola uznaná všetkými hlavnými medzinárodnými nástrojmi týkajúcimi sa korupcie a keďže v Dohovore Organizácie Spojených národov proti korupcii (UNCAC), v odporúčaní Rady Európy CM/Rec(2014)7 a odporúčaní OECD o boji proti podplácaniu z roku 2009 boli stanovené normy v oblasti oznamovania;

C.  keďže nedávne masové úniky informácií odhaľujúcich korupciu, napríklad v kauzách „Panama Papers“ a „SwissLeaks“, a zverejnenie obchádzania a porušovania pravidiel týkajúcich sa pracovného práva, ktoré v niektorých prípadoch viedli k neistému zamestnávaniu, potvrdzujú význam úlohy, ktorú oznamovatelia zohrávajú pri ochrane verejného záujmu; keďže oznamovatelia zatiaľ nie sú v Európe dostatočne uznávaní ani chránení;

D.  keďže často boli vyjadrené závažné obavy, že informátori konajúci vo verejnom záujme môžu čeliť prejavom nepriateľstva, obťažovaniu, zastrašovaniu a vylúčeniu na pracovisku, prekážkam súvisiacim so získaním ďalšieho zamestnania, strate živobytia a často aj vážnemu ohrozeniu ich rodinných príslušníkov a kolegov; keďže obavy z odplaty môžu mať na oznamovateľov odrádzajúci účinok, a tým ohrozovať verejný záujem;

E.  keďže na pracovisku treba udržiavať pracovné prostredie, v rámci ktorého ľudia cítia istotu, že môžu vyjadrovať obavy týkajúce sa možného protiprávneho konania, ako sú zlyhania, pochybenia, zlé hospodárenie, podvody alebo nezákonná činnosť; keďže je mimoriadne dôležité podporovať správnu kultúru, ktorá dáva ľuďom pocit, že môžu upozorňovať na problémy bez strachu z odvetných opatrení, ktoré by mohli ovplyvniť ich súčasnú a budúcu situáciu v oblasti zamestnanosti;

F.  keďže cieľom oznamovania protispoločenskej činnosti by malo byť oznamovanie činov, ktoré predstavujú ohrozenie verejného záujmu alebo porušenie zákona, či akékoľvek iné protiprávne konanie alebo pochybenie;

G.  keďže niektoré členské štáty už prijali zákony na ochranu oznamovateľov, iné však nie, čoho dôsledkom je to, že ochrana oznamovateľov na území EÚ je obmedzená a jej úroveň je rozdielna; keďže tento problém je osobitne významný v prípade cezhraničných dôsledkov a dôsledkov pre celú EÚ; keďže to vytvára právnu neistotu;

H.  keďže vzhľadom na to, že existencia vnútroštátneho právneho rámca na ochranu oznamovateľov nie je vždy zárukou riadneho vykonania a účinnosti ochrany oznamovateľov, je nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili dodržiavanie existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu oznamovateľov;

I.  keďže korupcia je závažný problém, ktorému v súčasnosti Európska únia čelí, pretože môže viesť k neschopnosti vlád chrániť obyvateľstvo, pracovníkov, právny štát a hospodárstvo, k úpadku verejných inštitúcií a služieb, hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v rozličných oblastiach, ako aj ku strate dôvery v transparentnosť a demokratickú zodpovednosť verejných a súkromných inštitúcií a priemyselných odvetví; keďže sa odhaduje, že hospodárstvo EÚ prichádza v dôsledku korupcie o 120 miliárd EUR ročne (1 % HDP EÚ);

J.  keďže otázky hospodárskeho spravodajstva môžu mať cezhraničný rozsah a oznamovatelia zohrávajú významnú úlohu pri odhaľovaní nezákonných praktík páchaných v iných krajinách na úkor národných hospodárskych záujmov;

K.  keďže oznamovatelia majú kľúčový význam aj pri zisťovaní chýb, výziev alebo problémov v rámci organizácie už v ranom štádiu; keďže ak sa táto prax bude rešpektovať, v organizácii môže vzniknúť kultúra učenia sa z chýb; keďže v niektorých organizáciách a členských štátoch viedla táto prax k podpore nahlasovania chýb, a tým k organizačnej zmene;

1.  vyzýva na prijatie opatrení s cieľom zmeniť to, ako verejnosť vníma oznamovateľov, a to najmä zo strany politikov, zamestnávateľov a médií, poukazovaním na ich pozitívnu úlohu ako mechanizmu včasného varovania a odrádzajúceho prostriedku s cieľom zistiť a predchádzať zneužívaniu a korupcii, a takisto aj ako mechanizmu zodpovednosti s cieľom umožniť verejnú kontrolu vlád a podnikov;

2.  víta odporúčanie Rady Európy týkajúce sa rozsahu pôsobnosti európskeho rámca na ochranu oznamovateľov, ktorý by sa mal vzťahovať na všetkých jednotlivcov pracujúcich buď vo verejnom, alebo súkromnom sektore, bez ohľadu na charakter ich pracovného vzťahu a na to, či sú, alebo nie sú platení;

3.  vyzýva Komisiu, aby po posúdení právneho základu, po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade so zásadou subsidiarity navrhla právny predpis alebo legislatívny návrh týkajúci sa oznamovateľov; požaduje, aby sa prijali účinné opatrenia na ochranu oznamovateľov, ktorí odhaľujú a v dobrej viere oznamujú protiprávne konanie vo verejnom záujme, pred nespravodlivým zaobchádzaním súvisiacim s prácou, pred odvetnými opatreniami a trestnou a občianskoprávnou zodpovednosťou; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť anonymitu oznamovateľov a dôvernosť postupu;

4.  upozorňuje na nebezpečenstvo vylúčenia pracovníkov, ktorí sú oznamovateľmi a konali vo verejnom záujme, z kariérneho postupu, straty ich pracovného miesta alebo na hrozbu odvetných opatrení kolegov a vedúcich pracovníkov na pracovisku, a na zastrašujúce, výhražné a dlhodobé psychicky zničujúce dôsledky pre osoby, ktoré môžu naraziť na protiprávne konanie; zdôrazňuje, že konanie oznamovateľov predstavuje vysoké osobné a profesionálne riziko, za ktoré oznamovatelia v osobnom a pracovnom živote väčšinou zaplatia; preto zdôrazňuje, že vymedzenie pojmu „oznamovateľ“ by sa malo vzťahovať na čo najviac rôznych typov pracovníkov vrátane súčasných a bývalých zamestnancov, ako aj stážistov, učňov a ďalšie osoby;

5.  pripomína význam vytvorenia nástrojov na ukladanie sankcií a zákazov v prípade akejkoľvek formy odvetných opatrení, ako je obťažovanie, alebo iného represívneho či diskriminačného zaobchádzania, a to vrátane opatrení prijatých proti kolegom alebo rodinným príslušníkom v dôsledku zverejnenia informácií;

6.  zdôrazňuje, že oznamovatelia a ich rodinní príslušníci, ktorých životy alebo bezpečnosť sú ohrozené, musia mať nárok na účinnú a primeranú ochranu a na to, aby sa v prípade potreby mohli obrátiť na súd;

7.  zdôrazňuje, že oznamovatelia sú dôležitým zdrojom informácií pre investigatívnych novinárov, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú a zákonnú ochranu práv novinárov a totožnosti oznamovateľov konajúcich v dobrej viere v prípadoch, keď sa obvinenia ukážu ako pravdivé; zdôrazňuje, že aj novinári by mali byť chránení v prípade, keď sú sami zdrojom informácií, a že úrady by sa v oboch prípadoch mali zdržať použitia sledovacích metód;

8.  domnieva sa, že dôkazné bremeno by mal niesť zamestnávateľ, ktorý musí jasne preukázať, že opatrenia prijaté proti zamestnancovi nijakým spôsobom nesúvisia so zverejnením informácií zo strany oznamovateľa;

9.  naliehavo vyzýva zamestnávateľov, zástupcov pracovníkov a príslušné orgány, aby vytvorili účinné kanály na podávanie správ a zverejňovanie protiprávneho konania, aby urýchlene reagovali na informácie, ktoré im boli oznámené po dôkladnom overení, a aby čo najskôr informovali všetky potrebné a relevantné zúčastnené strany, agentúry a inštitúcie o akejkoľvek nezákonnej činnosti alebo protiprávnom konaní;

10.  pripomína, že tým, ktorí oznámia overené protiprávne konanie tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore, treba poskytnúť potrebnú právnu istotu a ochranu v celej Únii;

11.  pripomína, že akýkoľvek budúci normatívny rámec by mal brať do úvahy pravidlá, práva a povinnosti, ktorými sa riadi zamestnanosť a ktoré majú na ňu vplyv; okrem toho zdôrazňuje, že by sa to malo uskutočniť za účasti sociálnych partnerov a v súlade s dohodami o kolektívnom vyjednávaní;

12.  pripomína, že po dôkladnom overení a v prípade zámerne nepravdivých obvinení uskutočnených v zlej viere by sa na zodpovednosť mali brať osoby zodpovedné za túto situáciu;

13.  naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby prijali opatrenia, ktoré stanovia povinnosť vyčleniť prostriedky na organizáciu prijímania a správy oznámení, a to tak na strane zamestnávateľov, ako aj samotných orgánov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.7.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

50

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Terry Reintke, Robert Rochefort, Claude Rolin, Sven Schulze, Siôn Simon, Romana Tomc, Yana Toom, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Lynn Boylan, Tania González Peñas, Marju Lauristin, Paloma López Bermejo, Anne Sander, Joachim Schuster, Csaba Sógor, Helga Stevens, Flavio Zanonato

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrejs Mamikins

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

50

+

ALDE

ECR

EFDD

GUE/NGL

NI

PPE

S&D

VERTS/ALE

Enrique Calvet Chambon, Martina Dlabajová, Marian Harkin, Robert Rochefort, Yana Toom, Renate Weber

Arne Gericke, Czesław Hoc, Anthea McIntyre, Helga Stevens, Jana Žitňanská

Tiziana Beghin

Lynn Boylan, Tania González Peñas, Rina Ronja Kari, Patrick Le Hyaric, Paloma López Bermejo

Lampros Fountoulis

David Casa, Danuta Jazłowiecka, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Csaba Sógor, Romana Tomc

Maria Arena, Guillaume Balas, Brando Benifei, Ole Christensen, Elena Gentile, Agnes Jongerius, Jan Keller, Marju Lauristin, Javi López, Andrejs Mamikins, Joachim Schuster, Siôn Simon, Marita Ulvskog, Flavio Zanonato

Jean Lambert, Terry Reintke, Tatjana Ždanoka

0

-

 

 

2

0

ENF

Dominique Martin, Joëlle Mélin

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (13.7.2017)

pre Výbor pre právne veci

k legitímnym opatreniam na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov

(2016/2224(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Luke Ming Flanagan

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že nedostatok primeranej ochrany oznamovateľov má negatívny vplyv na rozvoj a vykonávanie politiky EÚ v oblasti ochrany životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti potravín, pričom obavy z odplaty môžu spôsobiť zníženie aktivity oznamovateľov a tým ohroziť verejný záujem;

2.  domnieva sa, že hoci význam a hodnotu oznamovania protispoločenskej činnosti v oblastiach verejného zdravia, životného prostredia a bezpečnosti potravín už členské štáty čoraz viac uznávajú, na zmenu postoja a mentality obyvateľov sú potrebné informačné a propagačné kampane na vnútroštátnej a európskej úrovni;

3.  je presvedčený, že oznamovatelia zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri znižovaní rizík pre verejné zdravie, životné prostredie a bezpečnosť potravín, čo sú oblasti, v ktorých sa niektoré riziká ťažko kontrolujú zvonku, a pri odrádzaní od páchania protiprávneho konania a korupcie a pri predchádzaní týmto javom; domnieva sa, že zvýšená ochrana oznamovateľov ešte viac podporí zverejňovanie informácií vo verejnom záujme súvisiacich s rizikami a hrozbami pre verejné zdravie a životné prostredie, zlepší potravinovú bezpečnosť, podporí kultúru verejnej zodpovednosti a bezúhonnosti vo verejných aj súkromných inštitúciách, a dokonca zachráni životy; príklady zahŕňajú uverejnenie štúdie o závažnom akútnom respiračnom syndróme (SARS) a iných nebezpečných chorobách, ktoré ohrozovali milióny ľudí v Číne, ako aj štúdie, ktoré pomohli odvrátiť hrozby pre životné prostredie v USA;

4.  pripomína prípady s veľkým dosahom z nedávneho obdobia, ako sú škandály Dieselgate, Nestlé a škandál s konským mäsom, v ktorých došlo k odhaleniu rizík pre životné prostredie, verejné zdravie alebo bezpečnosť potravín a v ktorých viedli k odhaleniu rizík informácie zverejnené oznamovateľmi, alebo v ktorých mohla silnejšia ochrana oznamovateľov viesť ku skoršiemu odhaleniu rizík a k obmedzeniu škôd;

5.  zdôrazňuje, že hlavný pokrok v oblasti verejného zdravia, najmä v oblasti kontroly tabaku, možno v spätnom pohľade v konečnom dôsledku pripísať zverejneniu interných dokumentov oznamovateľmi;

6.  upozorňuje na to, že riziká pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín sa len zriedka zastavia na hraniciach, čo znamená, že slabá alebo neexistujúca ochrana oznamovateľov v jednom členskom štáte, ktorá môže zabrániť včasnému odhaleniu takýchto rizík, ohrozuje zdravie a bezpečnosť všetkých občanov EÚ, ako aj ich schopnosť chrániť životné prostredie;

7.  pripomína, že nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi sa stalo jednou z najziskovejších foriem organizovanej trestnej činnosti na svete, a berie na vedomie kľúčovú úlohu oznamovateľov, ktorí oznamujú nezákonné obchodovanie, ťažbu dreva, rybolov a inú trestnú činnosť páchanú na voľne žijúcich druhoch;

8.  zdôrazňuje, že dôkazy o porušovaní právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany zvierat a bezpečnosti potravín v poľnohospodárskych podnikoch a na bitúnkoch sa takmer výlučne opierajú o oznamovateľov, keďže tieto lokality nie sú prístupné verejnosti a úradné kontroly sa zvyčajne oznamujú vopred;

9.  uznáva, že rybárske lode sú počas svojej činnosti na mori extrémne izolované a že silná ochrana oznamovateľov je zásadne dôležitá na to, aby mohli poskytovať dôkazy o nezákonnom rybolove a inom porušovaní právnych predpisov EÚ;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že regulačné orgány vrátane orgánov sledujúcich potravinový reťazec majú nedostatok zdrojov, a preto závisia od informácií od oznamovateľov; zdôrazňuje preto, že výraznejšie financovanie regulačných orgánov a účinná ochrana oznamovateľov sú zásadne dôležité;

11.  zdôrazňuje, že rýchlo prijaté a spoľahlivé právne predpisy EÚ na ochranu oznamovateľov a politický konsenzus, ktorý umožní uplatniť efektívne opatrenia na vnútroštátnej aj európskej úrovni, zároveň pomôžu zachovať a upevniť dôveru v demokratické inštitúcie, uľahčiť získavanie vedeckých poznatkov, viesť diskusiu, poukázať na konflikty záujmov a preukázať pridanú hodnotu činnosti EÚ pre občanov; poukazuje na to, že právne predpisy týkajúce sa oznamovateľov zvlášť podnecujú osoby s vedeckými a technickými poznatkami k tomu, aby zverejňovali fakty, ktoré by inak mohli zostať skryté;

12.  vyjadruje poľutovanie nad významnými právnymi medzerami a nedostatkami v ochrane oznamovateľov v členských štátoch a nad skutočnosťou, že príliš málo členských štátov zaviedlo ochranu oznamovateľov; trvá na tom, že takáto ochrana je potrebná na úrovni EÚ, aby sa zabezpečila rovnaká plnohodnotná právna ochrana oznamovateľov vo všetkých členských štátoch, ako aj náležité a nezávislé pokračovanie tohto procesu po postúpení, a to pod podmienkou, že oznamovatelia konali v dobrej viere a výlučne s cieľom chrániť všeobecný verejný záujem;

13.  konštatuje, že v práve EÚ už existujú nejaké ustanovenia o ochrane oznamovateľov, často však majú obmedzenú pôsobnosť alebo sú roztrúsené v rôznych právnych predpisoch, čo vytvára medzery a nedostatky;

14.  požaduje podporu zo strany Komisie pri nabádaní členských štátov k tomu, aby vytvorili efektívne a účinné mechanizmy ochrany oznamovateľov;

15.  naliehavo žiada Komisiu, aby podrobne preskúmala výsledky svojej verejnej konzultácie, v nadchádzajúcich mesiacoch prikročila k vypracovaniu návrhu právneho predpisu a aby v súlade so zásadou subsidiarity bezodkladne predložila návrh horizontálneho právneho nástroja zavádzajúceho v EÚ spoľahlivé minimálne normy ochrany oznamovateľov a vychádzajúceho z ustanovení zmluvy, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia, verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa; zdôrazňuje nedostatky a zlyhania odvetvových prístupov v tejto oblasti, ako je napríklad prístup využitý v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) proti ich nezákonnému získavaniu, používaniu a zverejňovaniu; nabáda členské štáty, aby vytvorili legislatívne nástroje chrániace osoby, ktoré oznamujú prípady nesprávneho konania verejných orgánov; navrhuje, aby agentúry EÚ prijali písomne sformulovanú politiku týkajúcu sa ochrany osôb oznamujúcich nezrovnalosti a oznamovateľov pred odvetnými opatreniami;

16.  upozorňuje na to, že vo väčšine prípadov je práca oznamovateľov založená na zásadách transparentnosti a bezúhonnosti; ochrana oznamovateľov by preto mala byť v celej Únii zaručená zákonom a posilnená, ale len v prípade, ak je účelom činnosti oznamovateľov ochrana verejného záujmu konaním v dobrej viere v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

17.  naliehavo žiada Komisiu, aby sledovala ustanovenia členských štátov o oznamovateľoch s cieľom uľahčiť výmenu najlepších postupov, ktorá pomôže zaistiť účinnejšiu ochranu oznamovateľov na vnútroštátnej úrovni;

18.  zdôrazňuje, že oznamovanie alebo zverejňovanie informácií týkajúcich sa všetkých rizík, pochybení a trestných činov, ako aj akýchkoľvek pokusov o ich zatajenie, ktoré môžu viesť ku škodám na životnom prostredí a problémom v oblasti zdravotnej a potravinovej integrity a bezpečnosti, a to aj vo vzťahu k novým technológiám v prípade ktorých dlhodobé účinky na životné prostredie a zdravie ešte nie sú známe, ako aj iných foriem protiprávneho konania, ako je nevhodná správa verejných orgánov, verejnej pôdy a verejného majetku, by malo patriť do rozsahu pôsobnosti akéhokoľvek nástroja EÚ na ochranu oznamovateľov, bez ohľadu na to, či došlo k porušeniu právnych predpisov, pokiaľ sa možno odôvodnene domnievať, že ku zverejneniu došlo vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že na oznamovateľov by sa ochranné nástroje v týchto oblastiach mali vzťahovať na území celej Únie, keďže environmentálne otázky sú už svojou povahou nadnárodné a právne predpisy musia túto skutočnosť odrážať; konštatuje, že ochrana by sa oznamovateľom mala priznávať v celej Únii, bez ohľadu na to, kde má oznamovateľ pobyt a kde došlo ku spáchaniu trestných činov;

19.  zdôrazňuje význam otvorených organizačných kultúr a existencie viacerých chránených kanálov na dobrovoľné (interné aj externé) oznamovanie informácií s cieľom zabrániť škodám na životnom prostredí, ľudskom zdraví a potravinovom reťazci, čo je aj v najlepšom záujme samotných organizácií;

20.  podčiarkuje skutočnosť, že právne predpisy EÚ na ochranu oznamovateľov musia byť komplexné, rozsiahle, mať rýchly účinok a chrániť oznamovateľov a prípadne aj ich zainteresovaných kolegov a príbuzných pred odvetnými opatreniami akéhokoľvek druhu, obťažovaním, zastrašovaním a vylúčením týchto ľudí z ich pracoviska alebo zo súkromného života, a pred civilným, trestným alebo administratívnym konaním vyplývajúcim zo zverejnenia; zdôrazňuje skutočnosť, že účinná ochrana oznamovateľov je zásadne dôležitá na zaručenie práva na slobodu prejavu a slobodu informácií, a že vzájomne rozporuplné normy, ktorými sa riadi problematika tajných a dôverných informácií, by sa mali zrevidovať v súlade s európskou judikatúrou v oblasti ľudských práv, aby sa zaistilo, že príslušné výnimky sú nevyhnutné a primerané; zdôrazňuje, že ochranu potrebujú nielen interné prípady zverejnenia uskutočnené prostredníctvom na to určených kanálov v rámci pracoviska alebo prípady zverejnenia adresované verejným orgánom alebo orgánom dohľadu, ale (so zreteľom na relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva) aj externé prípady zverejnenia adresované verejnosti prostredníctvom médií alebo inak; poukazuje na to, že inštitúcie EÚ by v spolupráci so všetkými relevantnými vnútroštátnymi orgánmi mali zaviesť a prijať všetky potrebné opatrenia na ochranu dôvernosti zdrojov informácií, aby a predišlo akýmkoľvek diskriminačným krokom alebo hrozbám; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetci oznamovatelia vrátane oznamovateľov, ktorí sa stali obeťami odplaty po oznámení alebo zverejnení informácií vo verejnom záujme a v dôsledku toho si na súde uplatňujú platný nárok, mali prístup k nezávislému právnemu poradenstvu, finančnej a psychologickej podpore a prípadne aj nápravným opatreniam;

21.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby stanovili dôsledný právny rámec umožňujúci podnikom zaviesť vnútorné systémy oznamovania, s riadnym vymedzením pojmu „primeraná lehota na reakciu podniku“ a s tým, že je nutné zabezpečiť súlad týchto systémov s právnymi predpismi v sociálnej oblasti a právnymi predpismi na ochranu osobných údajov;

22.  zdôrazňuje potrebu právnej istoty, pokiaľ ide o ustanovenia na ochranu oznamovateľov, keďže pretrvávajúca nejasnosť a nejednotný prístup odrádza potenciálnych oznamovateľov od toho, aby konali, a poškodzuje ich zamestnávateľov, najmä v prípade podnikov pôsobiacich vo viacerých jurisdikciách alebo sektoroch;

23.  zdôrazňuje dôležitú úlohu investigatívnej žurnalistiky a vyzýva Komisiu, aby zaistila, že jej návrh bude ponúkať rovnakú úroveň ochrany investigatívnym žurnalistom aj oznamovateľom;

24.  zdôrazňuje, že vymedzenie pojmu oznamovateľ by nemalo byť úzke alebo obmedzené na určité oblasti, právne postavenie zamestnanca alebo právny charakter oznámených alebo zverejnených aktov alebo informácií, a že oznamovateľom vo verejnom a súkromnom sektore by sa mala poskytovať rovnaká ochrana a nemali by byť viazaní zmluvnou povinnosťou zabraňujúcou oznamovaniu či zverejňovaniu vo verejnom záujme, a to bez toho, aby tým boli dotknuté prípadné nevyhnutné obmedzenia, napríklad tie, ktoré vymedzujú Globálne zásady národnej bezpečnosti a právo na informácie;

25.  nabáda členské štáty, aby vypracovali porovnávacie kritériá a ukazovatele týkajúce sa politík v oblasti oznamovania tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore;

26.  poukazuje na to, že v právnych predpisoch EÚ by sa mal stanoviť jasný postup spracúvania odhalených informácií od začiatku do konca, aby sa zabezpečilo riadne dokončenie krokov, na ktoré sa oznamovatelia podujali – počnúc predložením správy a jej spracovaním až po zabezpečenie účinnej ochrany oznamovateľov, ako aj efektívnejšie mechanizmy ochrany oznamovateľov; zdôrazňuje význam toho, aby sa príslušné orgány, regulačné orgány a orgány presadzovania práva výslovne poverili zodpovednosťou zachovať oznamovacie kanály, prijímať informácie o podozreniach zo spáchania pochybenia, spracúvať a vyšetrovať ich, a pritom v náležitých prípadoch chrániť dôvernosť zdroja a práva dotknutých strán; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k dôvernému poradenstvu osobám, ktoré môžu zvažovať oznámenie alebo zverejnenie informácií vo verejnom záujme a ktoré tak budú hľadať informácie týkajúce sa práv a povinností oznamovateľov, primeraných kanálov a možných dôsledkov ich rozhodnutia.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.7.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

67

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Paul Brannen, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Norbert Lins, Rupert Matthews, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Estefanía Torres Martínez, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luke Ming Flanagan, Elena Gentile, Esther Herranz García, Krzysztof Hetman, Ulrike Müller, James Nicholson, Christel Schaldemose, Bart Staes, Tiemo Wölken

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Siôn Simon, Derek Vaughan

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

67

+

ALDE

Catherine Bearder, Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Ulrike Müller, Frédérique Ries

ECR

Arne Gericke, Julie Girling, Urszula Krupa, Rupert Matthews, James Nicholson, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska

EFDD

Piernicola Pedicini

ENF

Mireille D’Ornano, Jean-François Jalkh

GUE/NGL

Lynn Boylan, Stefan Eck, Luke Ming Flanagan, Kateřina Konečná, Estefanía Torres Martínez

NI

Zoltán Balczó

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, Angélique Delahaye, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Esther Herranz García, Krzysztof Hetman, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Miroslav Mikolášik, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

S&D

Biljana Borzan, Paul Brannen, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Elena Gentile, Jytte Guteland, Jo Leinen, Susanne Melior, Gilles Pargneaux, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Peter Simon, Daciana Octavia Sârbu, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Derek Vaughan, Tiemo Wölken, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Margrete Auken, Bas Eickhout, Benedek Jávor, Michèle Rivasi, Davor Škrlec, Bart Staes

1

-

EFDD

Julia Reid

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (31.5.2017)

pre Výbor pre právne veci

k legitímnym opatreniam na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov

(2016/2224(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Zdzisław Krasnodębski

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že oznamovanie protispoločenskej činnosti je jedným z najdôležitejších prostriedkov na zisťovanie a prevenciu pochybenia, protiprávneho konania alebo nezákonnej činnosti, najmä podvodov a korupcie vo verejnej správe a v súkromných podnikoch, organizovaného zločinu, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; zastáva názor, že oznamovatelia majú zásadný význam pre ochranu verejného záujmu, úsporu verejných financií a zaistenie transparentnosti a integrity verejného života; poznamenáva, že oznamovatelia odhalili škandály týkajúce sa niekoľkých členských štátov, a zdôrazňuje, že oznamovatelia sú základným pilierom stratégie EÚ v oblasti boja proti korupcii a zaistenia toho, že voči spoločnostiam a vládam bude vyvodená zodpovednosť;

2.  nazdáva sa, že kultúrne rozdiely neznižujú potrebu právnej ochrany oznamovateľov v členských štátoch;

3.  zdôrazňuje, že negatívne vnímanie oznamovania protispoločenskej činnosti a oznamovateľov spomaľuje v mnohých krajinách pokrok pri prijímaní, resp. presadzovaní právnych predpisov v oblasti oznamovania protispoločenskej činnosti, ale takisto oslabuje ochotu občanov oznamovať nezrovnalosti, a to aj vtedy, ak už sú zavedené mechanizmy právnej ochrany;

4.  zastáva názor, že ochrana oznamovateľov je základom slobody prejavu, plurality názorov, demokracie a slobody;

5.  zdôrazňuje, že v Európskej únii sa vyžaduje právna ochrana oznamovateľov; zdôrazňuje, že zásada právneho štátu je prospešná pre kultúru slobody prejavu;

6.  trvá na tom, že vykonávanie právnych nástrojov, ktoré poskytujú oznamovateľom bezpečné prostredie, podporuje kultúru oznamovania a pomáha občanom EÚ vykonávať svoje právo konať v prípade protiprávneho konania; poznamenáva, že oznamovanie protispoločenskej činnosti by sa malo propagovať ako občianska angažovanosť a prejav uvedomelého občianstva a malo by sa podporovať účinným úsilím v oblasti zvyšovania informovanosti, komunikácie, učenia sa, vzdelávania a odbornej prípravy, pričom treba zabezpečiť, aby boli zavedené dostatočné záruky za ochranu citlivých obchodných informácií, napríklad obchodných tajomstiev;

7.  nabáda členské štáty, aby aktívne podporovali otvorenú kultúru na pracovisku, či už vo verejnom alebo v súkromnom sektore, ktorá by poskytovala organizáciám možnosť uplatňovať prísne etické normy, povzbudzovala by zamestnancov k oznamovaniu a umožňovala by tým prijímať opatrenia na zamedzenie akýmkoľvek hrozbám alebo škodám alebo na ich nápravu;

8.  nabáda členské štáty, aby pravidelne vyhodnocovali účinnosť opatrení, ktoré vykonávajú, s ohľadom na verejnú mienku o postoji k oznámeniu protispoločenskej činnosti a oznamovateľom, medzisektorové prieskumy vedúcich pracovníkov zodpovedných za prijímanie a spracovanie správ a nezávislé výskumné štúdie o oznamovaní protispoločenskej činnosti na pracoviskách;

9.  opätovne potvrdzuje, že je potrebné, aby verejné inštitúcie a súkromné organizácie v úzkej súčinnosti so všetkými zástupcami zamestnancov vrátane pracovníkov, zaviedli pre svojich zamestnancov, a to aj stážistov a učňov vnútornú politiku oznamovania protispoločenskej činnosti, v ktorej by vysvetlili jasné a dôverné spôsoby odhaľovania vrátane externého odhaľovania informácií, informovali by ich o práve na ochranu pred odvetnými opatreniami pri oznámení pochybenia a v náležitých prípadoch by poskytovali dôverné právne poradenstvo a príslušné kurzy a školenia; trvá na tom, že táto politika nenahrádza právne predpisy o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti;

10. konštatuje, že v dôsledku neprimeraných právnych záruk a významných nedostatkov pri ochrane oznamovateľov pred odplatou, zastrašovaním a izoláciou môže byť povinné využívanie vnútorných spôsobov oznamovania riskantné a môže mať odstrašujúci účinok, čím sa obmedzuje sloboda prejavu aj právo verejnosti na prístup k informáciám; zdôrazňuje, že vnútorné postupy oznamovania protispoločenskej činnosti sa nesmú používať ako nástroj zakazujúci informovať širšiu verejnosť o nezákonných činnostiach a činnostiach, ktoré vážne poškodzujú verejný záujem; zdôrazňuje, že to isté sa musí vzťahovať rovnako aj na využívanie vonkajších postupov oznamovania a že podanie sťažnosti, účasť na konaní proti zamestnávateľovi alebo poskytovanie informácií príslušnému orgánu preto v súlade s ustanovením článku 5 dohovoru MOP 158 z 22. júna 1982 nepredstavujú oprávnený dôvod na ukončenie zamestnania;

11.  poznamenáva, že chránené odhalenie informácií o prípadoch poškodenia alebo ohrozenia verejného záujmu, ku ktorým došlo, ktoré prebiehajú v čase odhalenia informácií alebo o ktorých je pravdepodobné, že nastanú, sa môže uskutočniť interne na pracovisku alebo externe, prípadne oboma spôsobmi, informovaním príslušných orgánov, poslancov a orgánov dohľadu, ako aj odborových zväzov a združení zamestnávateľov alebo zverejnením v médiách vrátane sociálnych médií alebo mimovládnych organizácií;

12. pripomína, že oznamovanie protispoločenskej činnosti je spojené so slobodou tlače a má zásadný význam pre odhaľovanie nezákonných činností alebo činností, ktoré poškodzujú verejný záujem; zdôrazňuje, že oznamovatelia sú dôležitým zdrojom informácií pre investigatívnu žurnalistiku, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že právo novinárov neodhaliť totožnosť zdroja informácií vrátane prípadov, keď zdrojom informácií sú samotní novinári, sa bude účinne chrániť v zákone a že orgány nebudú využívať sledovanie na to, aby tieto zdroje odhalili; v tejto súvislosti poznamenáva, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uviedol, že ochrana zdrojov novinárov nie je výsadou, ale nevyhnutnou zložkou slobodnej tlače(1);

13.  domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali byť vzorom, pokiaľ ide o politiku oznamovania protispoločenskej činnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnohé agentúry EÚ ešte stále nevykonávajú usmernenia o oznamovaní protispoločenskej činnosti z roku 2012 a že zistenia z prieskumu v roku 2015 poukázali na nízku informovanosť zamestnancov Komisie o pravidlách; vyzýva Komisiu a agentúry EÚ, aby zabezpečili uplatňovanie týchto usmernení v agentúrach a aby zamestnanci inštitúcií a orgánov EÚ boli s nimi dostatočne oboznámení; nabáda Komisiu, aby zahrnula do zmlúv a dohôd o grantoch štandardnú doložku, ktorou sa od príjemcov a osôb pracujúcich pre týchto príjemcov požaduje, aby oznamovali závažné nezrovnalosti úradu OLAF;

14.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby v spolupráci so všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zaviedli a prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu anonymity a dôvernosti ich zdrojov informácií s cieľom zabrániť akýmkoľvek diskriminačným krokom či hrozbám;

15.  nabáda členské štáty, ktoré zatiaľ neprijali právne predpisy týkajúce sa oznamovania protispoločenskej činnosti, aby ich prijali v blízkej budúcnosti, a vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie platformy na výmenu najlepších postupov v tejto oblasti medzi členskými štátmi, ako aj tretími krajinami.

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ POSKYTLI SPRAVODAJCOVI VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO PODNETY

Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajcu výboru požiadaného o stanovisko. Pri príprave stanoviska s názvom Legitímne opatrenia na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov (PE601.025 – 2016/2224(INI), spravodajca: Zdzisław Krasnodębski) spravodajcovi poskytli podnety tieto subjekty alebo osoby.

Subjekt a/alebo osoba

OLAF, Európska komisia

Vyšetrovací a disciplinárny úrad Komisie, GR HR, Európska komisia

Agentúry, európske školy a medzinárodné vzťahy, GR HR, Európska komisia

Stále zastúpenie Poľska pri Európskej únii

Transparency International

Journalismfund.eu

Program verejnej bezúhonnosti, Nadácia Štefana Bátoryho (Fundacja Batorego)

Inštitút pre verejné otázky (Instytut Spraw Publicznych)

Inštitút Sobieskeho (Instytut Sobieskiego)

Fórum odborových zväzov (Forum Związków Zawodowych)

Línia etiky (Linia Etyki)

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

30.5.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

15

9

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Svetoslav Hristov Malinov, Luigi Morgano, Momchil Nekov, John Procter, Michaela Šojdrová, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Santiago Fisas Ayxelà, Dietmar Köster, Zdzisław Krasnodębski, Morten Løkkegaard, Martina Michels, Remo Sernagiotto

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

15

+

ALDE

María Teresa Giménez Barbat, Morten Løkkegaard

ECR

Zdzisław Krasnodębski, John Procter, Remo Sernagiotto, Kazimierz Michał Ujazdowski

PPE

Andrea Bocskor, Santiago Fisas Ayxelà, Svetoslav Hristov Malinov, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

9

-

S&D

Silvia Costa, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Dietmar Köster, Krystyna Łybacka, Luigi Morgano, Momchil Nekov

VERTS/ALE

Josep-Maria Terricabras, Helga Trüpel

2

0

GUE/NGL

Nikolaos Chountis, Martina Michels

Vysvetlenie symbolov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Európsky súd pre ľudské práva, rozsudok z 27. 11. 2007, 20477/05, Tillack/Belgicko.


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (8.9.2017)

pre Výbor pre právne veci

k legitímnym opatreniam na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov

(2016/2224(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maite Pagazaurtundúa Ruiz

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže Komisia vo svojom oznámení z 5. júla 2016 uviedla, že ochrana oznamovateľov vo verejnom a aj v súkromnom sektore pomáha riešiť prípady nesprávneho riadenia a nezrovnalostí vrátane cezhraničných prípadov korupcie, nadnárodných prípadov daňových únikov a nekalých obchodných postupov, ktoré sú možné hlavne vinou legislatívnych odlišností medzi právnymi predpismi členských štátov;

B.  keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti predstavuje základný zdroj informácií o boji proti organizovanému zločinu, pri vyšetrovaní prípadov korupcie vo verejnom a v súkromnom sektore a pri odhaľovaní schém vyhýbania sa daňovým povinnostiam zavedených spoločnosťami a keďže ochrana oznamovateľov je preto nevyhnutná v záujme podpory kultúry verejnej zodpovednosti a integrity a ochrany verejného blaha a finančných záujmov Európskej únie; keďže oznamovatelia konajúci vo verejnom záujme sa necítia skutočne chránení a často na seba berú veľmi vysoké riziko s cieľom odhaliť pochybenia, protiprávne konanie, podvody alebo zapojenie do nezákonnej činnosti, pretože môžu byť prepustení, žalovaní, bojkotovaní, zadržaní, ohrozovaní alebo vystavení viktimizácii a diskriminácii rôznymi inými spôsobmi;

C.  keďže Únia je založená na hodnotách demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv, ktoré sú zakotvené v článku 2 ZEÚ;

D.  keďže zachovanie dôvernosti identity oznamovateľov a informácií, ktoré odhaľujú, prispieva k vytvoreniu účinnejších kanálov na oznamovanie podvodov, korupcie, protiprávneho konania, pochybení a iných vážnych porušení zákona a keďže s ohľadom na citlivosť informácií môže zlé spravovanie dôverností viesť k nežiaducim únikom informácií a porušeniu verejného záujmu Únie; keďže vo verejnom sektore môže ochrana oznamovateľov zjednodušiť odhaľovanie zneužívania verejných finančných prostriedkov, podvodov a iných foriem cezhraničných prípadov korupcie súvisiacich so záujmami členských štátov alebo EÚ;

E.  keďže informácie, ktoré by mohli ohroziť alebo poškodiť verejný záujem, oznamovatelia nahlasujú na základe slobody prejavu a práva na informácie, čo sú práva zakotvené v Charte základných práv Európskej únie, najmä v jej článku 11, a so silným zmyslom pre zodpovednosť a občiansku morálku;

F.  keďže vo svojich svoje uzneseniach z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať, z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, zo 16. decembra 2015 o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb a zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ Parlament vyzval Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorým sa zavedie účinný a komplexný európsky program ochrany oznamovateľov, ktorý bude chrániť tých, čo nahlasujú podozrenia z podvodu alebo nezákonnej činnosti s vplyvom na verejný záujem alebo finančné záujmy Európskej únie;

G.  keďže rozdiely v prístupe k oznamovateľom a ich ochrane v jednotlivých členských štátoch ich môžu odradiť od odhaľovania informácií, najmä informácií s významom pre viaceré členské štáty, a keďže ochranu oznamovateľov nemožno dosiahnuť len zákonnými opatreniami, ale treba sa o ňu usilovať aj podporovaním zmeny kultúry vnímania oznamovania protispoločenskej činnosti v európskych spoločnostiach, najmä v súvislosti so základnými právami;

H.  keďže ochrana oznamovateľov v Európskej únii by sa nemala obmedzovať iba na európske prípady, ale mala by sa týkať aj medzinárodných prípadov;

1.  zdôrazňuje, že v demokratických a otvorených právnych štátoch majú občania právo dozvedieť sa o porušeniach svojich základných práv a odsúdiť ich, a to vrátane tých, do ktorých je zapojená ich vlastná vláda;

2.  uznáva, že oznamovanie protispoločenskej činnosti zohráva zásadnú úlohu v boji proti podvodom, daňovým podvodom, daňovým únikom, zlému hospodáreniu, pochybeniam, protiprávnemu konaniu, aktivitám poškodzujúcim verejný záujem a trestnej alebo nezákonnej činnosti; poznamenáva, že v nedávnych prípadoch oznamovania protispoločenskej činnosti sa preukázalo, že oznamovatelia zohrávajú zásadnú úlohu pri odhaľovaní závažného porušenia základných práv a ochrane verejného záujmu a zachovania zodpovednosti a integrity vo verejnom aj v súkromnom sektore; zdôrazňuje, že ochrana oznamovateľov by nemala byť obmedzená len na prípady nezákonnej činnosti, ale mala by sa rozšíriť na všetky prípady odhalenia pochybení alebo protiprávneho konania; zdôrazňuje, že existujúce právne predpisy o ochrane oznamovateľov sú roztrúsené a ochrana oznamovateľov v členských štátoch je rôzna, čo by mohlo negatívne vplývať na politiky EÚ;

3.  požaduje spoločné a široké vymedzenie pojmov oznamovanie protispoločenskej činnosti a oznamovatelia s cieľom zabezpečiť právnu ochranu všetkým oznamovateľom vrátane tých, ktorí zverejnia informácie, pričom sa opodstatnene domnievajú, že tieto informácie sú pravdivé v čase ich poskytnutia a zverejnenia nepresné informácie v úprimnom, ale mylnom presvedčení;

4.  zdôrazňuje, že osoby, ktoré príslušným orgánom vedome nahlásia nesprávne alebo zavádzajúce informácie, by sa nemali považovať za informátorov, a teda by nemali využívať mechanizmy ochrany;

5.  zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť ochrana proti ďalšiemu odsúdeniu za hanobenie alebo porušenie služobného tajomstva;

6.  zdôrazňuje, že ochrana oznamovateľov by mala byť zosúladená na úrovni EÚ; domnieva sa, že na zabezpečenie komplexnej a skutočnej ochrany oznamovateľov by bolo najúčinnejším prístupom vytvorenie horizontálneho právneho nástroja EÚ, ktorý bude chrániť investigatívnych žurnalistov a oznamovateľov vo verejnom a v súkromnom sektore a bude doplnený odvetvovými pravidlami; znovu v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu Komisii, aby do konca roka 2017 predložila legislatívny návrh, ktorým sa zriadi účinný a komplexný európsky program na ochranu informátorov v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity; súčasťou tohto návrhu by mali byť mechanizmy pre spoločnosti, verejné orgány a neziskové organizácie;

7.  zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ sa musia zaujímať o podporu úlohy oznamovateľov a o ich prínos pri náprave protiprávneho konania a musia v tomto smere preukázať pevné odhodlanie; pripomína neexistenciu nadväzných opatrení a vhodného riešenia, pokiaľ ide o prípady oznamovateľov na tejto úrovni; považuje za naliehavé, aby sa pred prijatím smernice o ochrane oznamovateľov riadne vykonávali usmernenia Komisie o ochrane oznamovateľov v inštitúciách EÚ a naliehavo vyzýva všetky inštitúcie vrátane agentúr, aby stanovili jasné pravidlá ochrany oznamovateľov, ako aj opatrenia proti „efektu otáčavých dverí“;

8.  uznáva, že každá osoba, ktorá poskytne informáciu príslušnému orgánu alebo iným vhodným spôsobom odhalí porušenie, musí mať právo na právnu ochranu;

9.  naliehavo vyzýva Európsky dvor audítorov a úrad európskeho ombudsmana, aby do konca roku 2017 každý z nich zverejnil: osobitné správy obsahujúce štatistiky a preukázateľné záznamy o prípadoch oznamovania protispoločenskej činnosti zistených v európskych inštitúciách, podnikoch, združeniach, organizáciách a iných orgánoch registrovaných v Únii, nadväzujúce opatrenia dotknutých inštitúcií v súvislosti s odhalenými prípadmi, vychádzajúce zo súčasných usmernení a pravidiel Komisie, výsledok každého vyšetrovania v dôsledku prijatia informácií od oznamovateľov, predpokladané opatrenia pre každý prípad ochrany oznamovateľov;

10.  vyjadruje znepokojenie nad zraniteľnosťou oznamovateľov voči odvetným krokom v ich osobnom a pracovnom živote a nad možnosťou začatia trestných a občianskoprávnych súdnych konaní proti oznamovateľom; žiada, aby horizontálny právny rámec zahŕňal vymedzenia pojmov, ochranu pred rôznymi podobami odvetných opatrení a výnimky z trestného a občianskoprávneho konania podľa kritérií, ktoré budú vypracované; zdôrazňuje, že oznamovatelia by mali mať príležitosť nahlasovať informácie dôverne a anonymne, aby tak utajili svoju identitu, a mali by mať možnosť podať žiadosť o vydanie predbežného opatrenia alebo súdneho príkazu ukladajúceho povinnosť zdržať sa určitého konania, ak je to v súlade s vnútroštátnym právnym systémom, s cieľom predchádzať prepusteniu do zistenia výsledku prípadu oznámenia protispoločenskej činnosti; vyjadruje pevné presvedčenie, že sa tým zvýši dôvera občanov v únijné a vnútroštátne orgány;

11.  zdôrazňuje, že žiadny pracovný pomer by nemal obmedzovať právo osoby na slobodu prejavu a že pri výkone tohto práva by nikto nemal byť diskriminovaný;

12.  zdôrazňuje, že pokiaľ osoba konala v dobrej viere, ochrana oznamovateľov sa vzťahuje aj na prípady, keď sa vyjadrené podozrenie nakoniec nepotvrdí;

13.  žiada vytvorenie zákonných, dôverných, zabezpečených, bezpečných a dostupných kanálov zverejňovania na vnútroštátnej a európskej úrovni na uľahčenie oznamovania informácií o ohrozeniach verejného záujmu príslušným orgánom; v tejto súvislosti opakuje svoju žiadosť o nezávislý orgán EÚ na zhromažďovanie informácií, poradenstvo a postúpenie záležitostí s kanceláriami v členských štátoch; v tejto súvislosti vyzdvihuje potenciálnu úlohu úradu európskeho ombudsmana; zdôrazňuje, že oznamovatelia by mali mať možnosť nahlasovať protispoločenskú činnosť tak interne na pracovisku, ako aj externe príslušným orgánom; zdôrazňuje, že oznamovatelia, ktorí pôvodne nahlásili protispoločenskú činnosť anonymne, by mali byť chránení, ak sa rozhodnú vystúpiť z anonymity a požiadať o takúto ochranu;

14.  zdôrazňuje, že orgány spravujúce tieto kanály by mali odborne prešetrovať sťažnosti a zároveň poskytovať oznamovateľom podrobné informácie o ich právach a povinnostiach, pomáhať ich chrániť pred akýmikoľvek odvetnými opatreniami namierenými proti nim alebo ich rodinám, zabezpečiť prístup k nezávislému právnemu poradenstvu a v prípade potreby k finančnej podpore, ako aj akejkoľvek nevyhnutnej psychologickej podpore a liečbe, a posudzovať žiadosti o odškodnenie za akékoľvek utrpené šikanovanie alebo stratu súčasného alebo budúceho živobytia, ak túto škodu spôsobilo odvetné opatrenie za chránené sprístupnenie informácií;

15.  zdôrazňuje, že v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku by mali mať všetky inštitúcie EÚ zavedené spoľahlivé a komplexné interné pravidlá ochrany oznamovateľov;

16.  vyzýva Komisiu, aby plne zohľadnila vyjadrenia zainteresovaných strán k tejto otázke zaznamenané počas verejnej konzultácie, ktorá sa uskutočnila v máji 2017;

17.  zdôrazňuje, že oznamovatelia sú dôležitým zdrojom informácií pre investigatívnu žurnalistiku; zdôrazňuje dôležitú úlohu médií pri odhaľovaní nezákonností a pochybení, najmä ak dochádza k porušovaniu základných práv občanov; vyzýva členské štáty na zabezpečenie účinnej a právnej ochrany práva žurnalistov nevyzradiť identitu zdroja; zdôrazňuje, že žurnalisti by mali byť chránení v prípade, keď sú sami zdrojom, a orgány by sa v oboch prípadoch mali zdržať sledovania; v tejto súvislosti pripomína, že smernica (EÚ) 2016/943 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, použitím a zverejnením by sa nemala vykladať spôsobom, ktorý by znižoval ochranu oznamovateľov a investigatívnej žurnalistiky; zdôrazňuje, že investigatívni žurnalisti sú ohrozenou skupinou odborníkov, ktorí za zverejnenie množstva nezrovnalostí často platia svojou prácou, slobodou či životom, a žiada začlenenie osobitných opatrení na ochranu investigatívnych žurnalistov do horizontálneho právneho nástroja EÚ na ochranu oznamovateľov;

18.  zdôrazňuje, že vyšetrovanie otázok predložených oznamovateľmi by sa malo viesť nezávisle a v čo najkratšom možnom čase, pričom by sa mali chrániť aj práva jednotlivcov, ktorých sa sprístupnenie informácií môže týkať; zdôrazňuje, že oznamovatelia aj osoby, ktorých sa sprístupnenie informácií týka, by mali mať možnosť poskytnúť v priebehu vyšetrovania doplňujúce tvrdenia a dôkazy a mali by byť informovaní o spracovaní sprístupnených informácií;

19.  žiada zriadenie nezávislej jednotky na poradenstvo a postúpenie záležitostí v rámci pôsobnosti úradu európskeho ombudsmana, ktorá môže prijímať správy, sťažnosti, zhromažďovať informácie a poskytovať náležité poradenstvo v oblasti ochrany oznamovateľov;

20.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby v spolupráci so všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zaviedli a prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu anonymity a dôvernosti zdrojov informácií s cieľom predchádzať všetkým diskriminačným opatreniam alebo hrozbám;

21.  zdôrazňuje, že mimovládne organizácie nie sú výnimkou, pokiaľ ide o pokusy o nesprávne úradné postupy, podvody, zneužívanie finančných prostriedkov a iné nezrovnalosti, a domnieva sa, že pravidlá pre oznamovateľov vo verejnom a súkromnom sektore by sa mali rovnako vzťahovať aj na MVO;

22.  uvádza, že je potrebné jasné riešenie pre oznamovateľov pracujúcich v spoločnostiach registrovaných v EÚ, ale sídliacich mimo EÚ;

23.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby európskym oznamovateľom udeľovali cenu, a tak podporili zmenu vnímania oznamovania protispoločenskej činnosti a jeho spojenia so základnými právami a stanovili oznamovanie protispoločenskej činnosti ako akt dobrého občianstva;

24.  zdôrazňuje, že právo občanov nahlásiť protiprávne konanie je prirodzeným rozšírením práva na slobodu prejavu a práva na informácie, ako sú zakotvené v článku 11 Charty základných práv, a že je nevyhnutné zabezpečiť zásady transparentnosti a integrity a ochranu verejného záujmu.

25.  zdôrazňuje, že treba, aby členské štáty dodržiavali odporúčania Rady Európy o ochrane oznamovateľov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

7.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

5

12

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Martina Anderson, Monika Beňová, Caterina Chinnici, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Cornelia Ernst, Raymond Finch, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Eva Joly, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Roberta Metsola, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Soraya Post, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Sergei Stanishev, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Udo Voigt, Josef Weidenholzer, Kristina Winberg, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Bocskor, Pál Csáky, Dennis de Jong, Gérard Deprez, Andrejs Mamikins, Nuno Melo, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Salvatore Cicu, André Elissen, Krzysztof Hetman, Elisabeth Köstinger

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

32

+

ALDE

Gérard Deprez, Nathalie Griesbeck, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Maite Pagazaurtundúa Ruiz

ECR

Jussi Halla-aho, Helga Stevens, Branislav Škripek

GUE/NGL

Martina Anderson, Cornelia Ernst, Dennis de Jong, Marie-Christine Vergiat

NI

Udo Voigt

PPE

Elisabeth Köstinger

S&D

Monika Beňová, Caterina Chinnici, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Soraya Post, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Birgit Sippel, Sergei Stanishev, Josef Weidenholzer

Verts/ALE

Jan Philipp Albrecht, Eva Joly, Judith Sargentini, Bodil Valero

5

-

EFDD

Raymond Finch

ENF

André Elissen, Auke Zijlstra

PPE

Frank Engel, Traian Ungureanu

12

0

EFDD

Kristina Winberg

PPE

Andrea Bocskor, Salvatore Cicu, Pál Csáky, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Krzysztof Hetman, Monika Hohlmeier, Barbara Kudrycka, Nuno Melo, Roberta Metsola, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (11.9.2017)

pre Výbor pre právne veci

k legitímnym opatreniam na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov

(2016/2224(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Fabio Massimo Castaldo

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže dodržiavanie demokracie, zásady právneho štátu a základných práv patrí ku kľúčovým základným hodnotám EÚ, ako sú zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ a v Charte základných práv EÚ, a keďže v článkoch 11 a 41 charty je výslovne chránená sloboda prejavu a právo na dobrú správu vecí verejných;

B.  keďže v súlade s článkom 22 písm. a), b) a c) služobného poriadku majú od 1. januára 2014 všetky inštitúcie EÚ povinnosť zaviesť interné pravidlá na ochranu oznamovateľov z radov úradníkov EÚ;

C.  keďže oznamovatelia poskytujú celému spoločenstvu zásadnú službu, zohrávajú veľmi dôležitú a cennú úlohu z hľadiska ochrany demokracie a všeobecného záujmu, významne prispeli k odhaleniu afér ako LuxLeaks, SwissLeaks a Panama Papers a predstavujú nenahraditeľný zdroj informácií v boji proti trestnej činnosti, korupcii a ďalším porušeniam práva vo verejnom a v súkromnom sektore, čo opakovane uznal aj Parlament a medzinárodné organizácie, napríklad Rada Európy, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a OSN; keďže všetky tieto organizácie vyslovili potrebu chrániť oznamovateľov; keďže účinná ochrana oznamovateľov by tiež prispela k efektívnosti vnútorného trhu, posilnila by dôveru občanov v EÚ a rozhodujúcim spôsobom by prispela ku kultúre verejnej zodpovednosti a integrity vo verejných a v súkromných inštitúciách;

D.  keďže po odhalení protispoločenskej činnosti sa v súčasnosti oznamovatelia veľmi často stretávajú s negatívnymi dôsledkami a odvetnými opatreniami, spolu so svojimi rodinami sú obeťami sociálneho vylúčenia a stigmatizácie a často prichádzajú o prácu; keďže podľa OECD viac než tretina organizácií, ktoré disponujú mechanizmom oznamovania, nemá v písomnej podobe sformulovanú žiadnu politiku ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami, alebo o nej nevie; keďže v mnohých jurisdikciách a najmä v súkromnom sektore sú zamestnanci v súvislosti s určitými informáciami viazaní služobným tajomstvom, čo znamená, že oznamovatelia by v prípade podania oznámenia mimo vlastnej organizácie mohli čeliť disciplinárnym opatreniam;

E.  keďže súčasná ochrana oznamovateľov v EÚ je výrazne nedostačujúca, má odvetvový charakter, líši sa v závislosti od konkrétneho členského štátu a niekedy úplne chýba, čo sa okrem iných oblastí negatívne prejavuje na politike EÚ a finančných záujmoch Únie; keďže právo EÚ, ktoré stanovuje konkrétne pravidlá národnej bezpečnosti a boja proti terorizmu a organizovanému zločinu, už obsahuje určité ustanovenia na ochranu oznamovateľov pred odvetnými opatreniami, ale zatiaľ nestanovuje horizontálne právne predpisy platné pre všetky verejné a súkromné orgány, čo znamená, že sa často ukazuje ako neefektívne, v dôsledku čoho vzniká diskriminácia a právne medzery; všíma si, že väčšina členských štátov EÚ ratifikovala Dohovor OSN proti korupcii, ktorý stanovuje povinnosť zabezpečiť oznamovateľom primeranú a účinnú ochranu;

F.  keďže ochrana oznamovateľov by mala byť v celej EÚ zaručená zákonom a posilnená, ak je účelom ich činnosti ochrana verejného záujmu konaním v dobrej viere v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

G.  keďže úrad európskeho ombudsmana má jasnú právomoc vyšetrovať sťažnosti občanov EÚ týkajúce sa nesprávnych úradných postupov inštitúcií EÚ, no ako taký v ochrane oznamovateľov nezohráva žiadnu úlohu;

1.  konštatuje, že len niekoľko členských štátov zaviedlo dostatočne pokročilé systémy ochrany oznamovateľov; vyzýva členské štáty, ktoré do vnútroštátneho práva ešte nezačlenili zásady ochrany oznamovateľov, aby tak urobili čo najskôr;

2.  zdôrazňuje, že oznamovatelia aj dotknuté súkromné či verejné orgány alebo inštitúcie by mali zabezpečiť právnu ochranu práv zaručených Chartou základných práv EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

3.  je presvedčený, že vzhľadom na ústrednú úlohu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme je dôležité, aby jednotlivci odhaľujúci informácie (dôverného aj iného charakteru) o údajných nezrovnalostiach, protiprávnom konaní alebo ohrození verejného záujmu boli účinne chránení, pokiaľ ide o ich fyzickú a morálnu integritu, živobytie a kariéru, pred odvetnými opatreniami vrátane správnych, občianskoprávnych a trestnoprávnych konaní a aby sa im prípadne zabezpečil prístup k súdnej pomoci a psychologickej podpore; zdôrazňuje skutočnosť, že v prípade, ak je oznamovateľ zamestnancom dotknutej organizácie alebo by v dôsledku opatrení strany, proti ktorej podal oznámenie, mohol utrpieť ujmu, musia byť tieto ochranné opatrenia prísnejšie, pretože oznamovatelia sa môžu ocitnúť v zraniteľnej a ťažkej pozícii, ktorá si môže vyžadovať dodatočné finančné a právne nástroje; je presvedčený, že povinnosť niesť dôkazné bremeno by sa mala obrátiť, takže by bolo na zamestnávateľovi, aby preukázal, že žiadne zo zmien ani odvetných opatrení nesúvisia s chráneným sprístupnením informácií;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby oznamovateľom poskytli čo najvyšší stupeň utajenia, a to aj v digitálnom prostredí, a aby im umožnili prístup k štandardnému postupu a zároveň im zaručili právo nahlásiť protispoločenskú činnosť priamo cez externé kanály v prípade, že ide o závažné protiprávne konanie, alebo že interné kanály sú neefektívne či kontraproduktívne;

5.  vyzýva Komisiu, aby preštudovala najlepšie postupy ochrany oznamovateľov vo svete a na ich základe prostredníctvom holistického prístupu urýchlene a v súlade so zásadou subsidiarity zaviedla legislatívny návrh spoločného regulačného rámca, ktorým sa zaručí vysoká úroveň ochrany na horizontálnom základe vo verejnom aj v súkromnom sektore a zároveň sa zabezpečí, aby členské štáty mohli prijímať právne predpisy umožňujúce prísnejšiu ochranu; opakuje svoju výzvu na predloženie horizontálnych návrhov do konca roku 2017; vyzýva Komisiu, aby zvážila taký model ochrany oznamovateľov, na základe ktorého by orgány verejnej moci nemali možnosť pokúsiť sa odhaliť identitu oznamovateľov;

6.  pripomína, že v zmluvách sa stanovuje viacero právnych základov, ktoré treba preskúmať s cieľom umožniť Únii konať v tejto oblasti, napríklad článok 114 ZFEÚ o aproximácii vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa fungovania vnútorného trhu a článok 153 ods. 2 písm. b) o ochrane pracovných podmienok, v záujme zavedenia komplexnej a horizontálnej smernice o harmonizovaných minimálnych podmienkach pre ochranu oznamovateľov;

7.  zdôrazňuje, že súčasťou spoločného regulačného rámca by malo byť spoločné a široké vymedzenie pojmu oznamovateľ, ktoré bude zahŕňať celú škálu pracovných vzťahov a odhaľovanie informácií o nezákonnom alebo protiprávnom konaní, resp. konaní, ktorým sa marí verejný záujem, a tiež vytýčenie nástrojov na zabezpečenie ochrany pred neodôvodneným trestným stíhaním a odvetnými opatreniami, ako aj opatrenia motivujúce oznamovateľov, aby sa podieľali na odhaľovaní protiprávneho konania; trvá na tom, aby sa táto ochrana nerozširovala na osoby, ktoré konajú v rozpore so všeobecným záujmom, napr. ktoré odhaľujú informácie výlučne pre osobný prospech, v rámci špionáže, diverzných operácií, hybridnej vojny, rozvratnej činnosti alebo akejkoľvek formy organizovanej trestnej činnosti; konštatuje však, že túto ochranu musí mať zaručenú aj osoba obvinená z údajných nezrovnalostí, či už v súkromnom alebo vo verejnom sektore, pričom musí zahŕňať napríklad ochranu procesných práv pred urážkou na cti a ohováraním; zdôrazňuje, že hlásenia oznamovateľov treba prešetriť rýchlo a seriózne a že oznamovatelia aj osoby, ktorých sa sprístupnenie informácií týka, by mali mať možnosť poskytnúť v priebehu vyšetrovania doplňujúce tvrdenia a dôkazy;

8.  medzitým pripomína, že inštitúcie Únie aj členské štáty musia riadne uplatňovať existujúce právne predpisy EÚ, a to pri čo najpriaznivejšom výklade z hľadiska ochrany informátorov konajúcich vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že ochrana oznamovateľov sa už uznáva za dôležitý mechanizmus na zabezpečenie účinného uplatňovania právnych predpisov EÚ; vyzýva preto členské štáty, aby upustili od kriminalizácie činnosti oznamovateľov, ktorí odhaľujú informácie vo verejnom záujme;

9.  vyzýva všetky inštitúcie a orgány EÚ, aby išli príkladom a prijali komplexné a účinné opatrenia nadväzujúce na iniciatívnu správu európskej ombudsmanky z 24. júla 2014, a to v súlade s článkom 22 služobného poriadku, v ktorom sa stanovuje zavedenie interných opatrení na ochranu oznamovateľov;

10.  vyzýva členské štáty, aby určili transparentné a jasné kanály oznamovania informácií s jasnými a bezpečnými postupmi nahlasovania zaručujúcimi dôvernosť a zriadili nezávislé vnútroštátne orgány na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme a zároveň zvážili možnosti poskytovania osobitných finančných prostriedkov na podporu týchto orgánov; je presvedčený, že zriadenie nezávislého orgánu by mohlo členským štátom pomôcť koordinovať ich kroky a bolo by mimoriadne prospešné pri riešení cezhraničných prípadov;

11.  povzbudzuje členské štáty a inštitúcie EÚ, aby šírili kultúru uznávania dôležitej úlohy oznamovateľov v spoločnosti, medziiným aj prostredníctvom osvetových kampaní; vyzýva najmä Komisiu, aby predostrela komplexný plán na túto tému; považuje za potrebné pestovať vo verejnom sektore a na pracoviskách etickú kultúru s cieľom vyzdvihnúť dôležitosť zvyšovania povedomia zamestnancov o existujúcich právnych rámcoch pre oznamovanie protispoločenskej činnosti v spolupráci s odborovými organizáciami;

12.  vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala verejné konzultácie s cieľom získať názor zúčastnených strán na mechanizmy oznamovania a zvážiť potenciálne nedostatky postupov na vnútroštátnej úrovni; zastáva názor, že výsledky verejnej konzultácie budú pre Komisiu hodnotným prínosom z hľadiska prípadného návrhu na ochranu oznamovateľov v budúcnosti. 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

0

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Fabio Massimo Castaldo, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Alain Lamassoure, Jo Leinen, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, Paulo Rangel, Helmut Scholz, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson, Max Andersson, Gerolf Annemans, Sven Giegold, Jérôme Lavrilleux, Mairead McGuinness, Jasenko Selimovic, Rainer Wieland

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

15

+

ALDE

Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jasenko Selimovic

ECR

Kazimierz Michał Ujazdowski

EFDD

Fabio Massimo Castaldo

GUE/NGL

Helmut Scholz, Barbara Spinelli

NI

Diane James

PPE

Alain Lamassoure, Paulo Rangel, Rainer Wieland

S&D

Mercedes Bresso, Ramón Jáuregui Atondo, Pedro Silva Pereira

VERTS/ALE

Max Andersson, Sven Giegold

0

-

 

 

7

0

ENF

Gerolf Annemans

PPE

Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Jérôme Lavrilleux, Markus Pieper, György Schöpflin

S&D

Jo Leinen

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

2.10.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

17

1

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Rosa Estaràs Ferragut, Laura Ferrara, Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, Jiří Maštálka, Emil Radev, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, József Szájer, Axel Voss, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Durand, Angel Dzhambazki, Jens Rohde, Virginie Rozière, Tiemo Wölken

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Kateřina Konečná, Jens Nilsson


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

17

+

ALDE

EFDD

ENF

GUE/NGL

PPE

S&D

VERTS/ALE

Jean-Marie Cavada, Jens Rohde

Joëlle Bergeron, Laura Ferrara

Marie-Christine Boutonnet, Gilles Lebreton

Katerina Konecná, Jiri Mastálka

Tadeusz Zwiefka

Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jens Nilsson, Evelyn Regner, Virginie Rozière, Tiemo Wölken

Durand Pascal, Julia Reda

1

-

ECR

Angel Dzhambazki

5

0

PPE

Rosa Estaràs Ferragut, Emil Radev, Pavel Svoboda, József Szájer, Axel Voss

Légende des signes utilisés:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia