SPRÁVA o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania
12.10.2017 - (COM(2016)0853 – C8‑0479/2016 – 2016/0363(COD)) - ***I
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Gunnar Hökmark
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania
(COM(2016)0853 – C8‑0479/2016 – 2016/0363(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0853),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0479/2016),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0302/2017),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozmeňujúci návrh 1
POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[1]*
k návrhu Komisie
---------------------------------------------------------
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[2],
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1) Rada pre finančnú stabilitu (FSB) zverejnila 9. novembra 2015 hlavné prvky celkovej schopnosti absorbovať straty (TLAC) (ďalej len „norma TLAC“), ktoré skupina G-20 schválila v novembri 2015. Cieľom normy TLAC je zabezpečiť, aby globálne systémovo dôležité banky (G-SIB), ktoré sa v právnych predpisoch Únie uvádzajú ako globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII), mali schopnosť absorbovať straty a vykonať rekapitalizáciu potrebnú na to, aby pomohli zabezpečiť, že počas riešenia krízovej situácie a ihneď po nej budú môcť kritické funkcie pokračovať bez toho, aby boli verejné finančné prostriedky alebo finančná stabilita vystavené riziku[4]. Komisia sa vo svojom oznámení z 24. novembra 2015[5] zaviazala predložiť do konca roka 2016 legislatívny návrh, ktorý by umožnil zavedenie normy TLAC do práva Únie do roku 2019, čo je termín, ktorý bol dohodnutý na medzinárodnej úrovni.
(2) Pri implementácii normy TLAC v Únii sa musí zohľadniť existujúca minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky („MREL“) pre jednotlivé inštitúcie, ktorá sa vzťahuje na všetky ▌inštitúcie ▌Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ.[6] Pretože norma TLAC a minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky sledujú rovnaký cieľ, a to zabezpečiť, aby ▌inštitúcie▌ v Únii mali dostatočnú schopnosť absorbovať straty a vykonať rekapitalizáciu, mali by tieto dve požiadavky dopĺňať spoločný rámec. Po prevádzkovej stránke Komisia navrhla, aby sa do právnych predpisov Únie zaviedla harmonizovaná minimálna úroveň normy TLAC pre inštitúcie G-SII („minimálna požiadavka TLAC“) prostredníctvom zmien nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013[7], zatiaľ čo navýšenie pre jednotlivé inštitúcie G-SII a požiadavka špecifická pre inštitúcie iné ako G-SII by sa mali riešiť prostredníctvom cielených zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014[8]. Príslušné ustanovenia tejto smernice, pokiaľ ide o poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania, sa vzájomne dopĺňajú s ustanoveniami vyššie uvedených právnych predpisov a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ[9].
(3) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali ▌inštitúcie ▌dostatočnú schopnosť absorbovať straty a vykonať rekapitalizáciu na to, aby sa zabezpečila hladká a rýchla absorpcia strát a rekapitalizácia, pričom sa má zabrániť vplyvu na finančnú stabilitu a daňovníkov. Mohlo by sa to dosiahnuť prostredníctvom neustáleho dodržiavania minimálnej požiadavky TLAC zo strany ▌inštitúcií▌, ktorá sa zavedie do práva Únie prostredníctvom zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a požiadavky na vlastné prostriedky a oprávnené záväzky, ako je stanovené v smernici 2014/59/EÚ.
(4) V norme TLAC, ktorá sa zavedie do práva Únie prostredníctvom zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013, sa požaduje, aby G-SII spĺňali minimálnu požiadavku TLAC (s určitými výnimkami) s podriadenými záväzkami, ktoré majú v rámci konkurzného konania nižšie poradie ako záväzky vylúčené z TLAC („požiadavka podriadenosti“). Podľa normy TLAC by sa podriadenosť mala dosiahnuť prostredníctvom právnych účinkov zmluvy („zmluvná podriadenosť“), zákonov danej jurisdikcie („zákonná podriadenosť“) alebo prostredníctvom príslušnej podnikovej štruktúry („štrukturálna podriadenosť“). V prípadoch, keď sa to vyžaduje v smernici 2014/59/EÚ, by inštitúcie, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti, mali spĺňať požiadavky špecifické pre danú spoločnosť, pokiaľ ide o podriadené záväzky, aby tak minimalizovali riziko právnej námietky veriteľov na základe skutočnosti, že ich straty pri riešení krízových situácií sú vyššie ako straty, ktoré by im vznikli v rámci bežného konkurzného konania (zásada, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia).
4a) S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre trhy a umožniť vytvorenie potrebných rezerv potrebujú trhy aj včasné objasnenie kritérií oprávnenosti požadovaných na to, aby sa nástroje uznávali ako záväzky TLAC alebo záväzky s minimálnymi požiadavkami na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.
4b) V záujme plánovania a právnej istoty pre trhy a pre jednotlivé inštitúcie a zabezpečenia rovnakých podmienok pre inštitúcie je potrebné zaviesť, v rámci platného vnútroštátneho práva, záruky oprávnenosti dlhových nástrojov vydaných pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice.
4c) S cieľom zabrániť deficitu a zabezpečiť rovnaké podmienky medzi inštitúciami je potrebné zabezpečiť zachovanie oprávnenosti nástrojov vydaných pred nadobudnutím účinnosti kritérií oprávnenosti.
(5) Niekoľko členských štátov zmenilo poradie nezabezpečených nadriadených dlhov v konkurznom konaní alebo ho práve mení v súlade so svojím vnútroštátnym konkurzným právom, čo ▌inštitúciám▌ umožní efektívnejšie splniť požiadavku podriadenosti, a tak uľahčiť riešenie krízových situácií.
(6) Doteraz prijaté vnútroštátne pravidlá sa podstatne odlišujú. Absencia harmonizovaných pravidiel Únie vytvára neistotu pre vydávajúce ▌inštitúcie ▌a investorov a sťažuje cezhraničným inštitúciám uplatňovanie nástroja na záchranu pomocou vnútorných zdrojov. To vedie aj k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu vzhľadom na to, že náklady ▌inštitúcií▌ na dodržiavanie požiadavky podriadenosti▌ a náklady, ktoré znášajú investori pri kupovaní dlhových nástrojov, keď kupujú dlhové nástroje vydané ▌ inštitúciami▌, sa môžu v rámci Únie podstatne odlišovať.
(7) Európsky parlament vo svojej správe o bankovej únii požiadal Komisiu, aby predložila návrhy na ďalšie znižovanie právnych rizík pohľadávok na základe zásady neznevýhodnenia veriteľov, a Rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2016[10] vyzvala Komisiu, aby predložila návrh na spoločný prístup k hierarchii bankových veriteľov s cieľom zvýšiť právnu istotu pri riešení krízových situácií.
(8) Preto je nevyhnutné, aby sa odstránili významné prekážky brániace fungovaniu vnútorného trhu a zabránilo sa narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré môže vyplývať z absencie harmonizovaných pravidiel Únie týkajúcich sa hierarchie bankových veriteľov, a aby sa zabránilo vzniku takýchto prekážok a narušení v budúcnosti. V dôsledku toho by vhodným právnym základom tejto smernice mal byť článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v súlade s výkladom judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
(9) Aby sa náklady úverových inštitúcií a investičných spoločností na dodržiavanie požiadavky podriadenosti a akýkoľvek negatívny vplyv na ich náklady financovania znížili na minimum, mala by táto smernica umožniť, aby si členské štáty zachovali existujúcu triedu nezabezpečeného nadriadeného dlhu, ktorý má spomedzi dlhových nástrojov najvyššie poradie v konkurznom konaní, a aby pre úverové inštitúcie a investičné spoločnosti boli náklady na jeho vydanie nižšie než náklady na vydanie akýchkoľvek iných podriadených záväzkov. Od členských štátov by sa však malo požadovať vytvorenie novej triedy aktív „neuprednostňovaného“ nadriadeného dlhu, ktorý by mal byť pri riešení krízových situácií odpísaný mechanizmom bail-in, a to po ostatných kapitálových nástrojoch, ale pred inými nadriadenými záväzkami. Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti by mali mať aj naďalej možnosť vydávať dlhové nástroje v oboch triedach, zatiaľ čo iba „neuprednostňovaná“ nadriadená trieda by mala byť oprávnená vo vzťahu k požiadavke podriadenosti podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a smernice 2014/59/EÚ. To by malo úverovým inštitúciám a investičným spoločnostiam umožniť, aby na svoje financovanie alebo z iných prevádzkových dôvodov použili menej nákladný nadriadený dlh, pričom novú „neuprednostňovanú“ nadriadenú triedu by vydali s cieľom dodržať požiadavku podriadenosti.
(10) Na to, aby nová „neuprednostňovaná“ nadriadená trieda dlhových nástrojov spĺňala kritériá oprávnenosti opísané v norme TLAC a stanovené v smernici 2014/59/EÚ a zvyšovala tým právnu istotu, by členské štáty mali zabezpečiť, aby tieto dlhové nástroje neboli derivátmi a nemali žiadne vložené deriváty a aby sa v príslušnej zmluvnej dokumentácii, ktorá sa vzťahuje na ich vydanie, a kde je to možné, v prospekte, výslovne odkazovalo na ich nižšie poradie v bežnom konkurznom konaní. Touto smernicou by nemala byť dotknutá žiadna požiadavka stanovená vo vnútroštátnom práve na registráciu dlhových nástrojov v registri spoločnosti daného emitenta pre záväzky s cieľom splniť podmienky pre „neuprednostňovanú“ nadriadenú triedu dlhových nástrojov, ako je ustanovené v tejto smernici.
(11) S cieľom zvýšiť právnu istotu investorov by členské štáty mali zabezpečiť, aby bežné nadriadené dlhové nástroje a iné nezabezpečené bežné nadriadené záväzky, ktoré nie sú dlhovými nástrojmi, mali vyššie prioritné poradie v ich vnútroštátnych právnych predpisoch o konkurznom konaní, ako má nová „neuprednostňovaná“ nadriadená trieda dlhových nástrojov ▌. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby nová „neuprednostňovaná“ nadriadená trieda dlhových nástrojov mala vyššie prioritné poradie ako nástroje vlastných zdrojov a akékoľvek iné podriadené záväzky▌.
(12) Keďže ciele tejto smernice, konkrétne stanovenie harmonizovaných pravidiel týkajúcich sa poradia nezabezpečených dlhových nástrojov v konkurznom konaní na účely rámca Únie pre ozdravenie a riešenie krízových situácií, najmä s ohľadom na zabezpečenie dôveryhodného režimu záchrany pomocou vnútorných zdrojov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov. Touto smernicou by najmä nemali byť dotknuté iné možnosti splnenia požiadavky podriadenosti ustanovenej v norme TLAC.
(13) Je vhodné, aby sa zmeny smernice 2014/59/EÚ ustanovené v tejto smernici uplatňovali na nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných v deň začatia uplatňovania tejto smernice alebo po tomto dni▌. Na účely právnej istoty a na zmiernenie transformačných nákladov v čo najväčšej možnej miere by však mal členský štát zabezpečiť, aby sa v konkurznom konaní poradie všetkých nesplatených nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré inštitúcie vydali pred týmto dátumom, riadilo právnymi predpismi členských štátov, ktoré boli prijaté k 31. decembru 2016. Keďže niektoré vnútroštátne právne predpisy, ktoré mali k 31. decembru 2016 status prijaté, už môžu zahŕňať cieľ spočívajúci v tom, že sa inštitúciám umožňuje vydávať podriadené záväzky, v prípade časti alebo všetkých nesplatených nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných pred dátumom začatia uplatňovania tejto smernice by mala existovať možnosť, aby mali rovnaké poradie v konkurznom konaní ako „neuprednostňované“ nadriadené dlhové nástroje vydané podľa podmienok tejto smernice. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť po 31. decembri 2016 a pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice prispôsobiť svoje vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa v bežnom konkurznom konaní upravuje poradie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov a ktoré boli vydané po dátume začatia uplatňovania takýchto právnych predpisov, s cieľom splniť podmienky stanovené v tejto smernici. V takýchto prípadoch by sa právnymi predpismi členských štátov, ktoré mali k 31. decembru 2016 status prijaté, mali naďalej upravovať iba nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných pred začatím uplatňovania týchto nových vnútroštátnych právnych predpisov.
13a) Táto smernica by členským štátom nemala brániť v tom, aby ustanovili, že táto smernica by sa mala naďalej uplatňovať, ak vydávajúce subjekty najmä v dôsledku presunu ich úverových alebo investičných činností na tretiu stranu už nepodliehajú rámcu Únie na riešenie krízových situácií.
13b) Touto smernicou sa harmonizuje poradie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov v bežnom konkurznom konaní, pričom táto smernica sa netýka poradia vkladov v konkurznom konaní nad rámec existujúcich uplatniteľných ustanovení smernice 2014/59/EÚ. Touto smernicou preto nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy členských štátov upravujúce bežné konkurzné konanie, ktoré sa týkajú poradia vkladov v konkurznom konaní, ktoré ešte nebolo harmonizované smernicou 2014/59/EÚ, bez ohľadu na to, aké poradie majú vklady v konkurzných konaniach, a na ich dátumy.
13c) Touto smernicou sa harmonizuje poradie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov v bežnom konkurznom konaní, pričom táto smernica sa netýka poradia vkladov v konkurznom konaní nad rámec existujúcich uplatniteľných ustanovení smernice 2014/59/EÚ. Touto smernicou preto nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy členských štátov upravujúce bežné konkurzné konanie, ktoré sa týkajú poradia vkladov v konkurznom konaní, ktoré ešte nebolo harmonizované smernicou 2014/59/EÚ. Európska komisia do [tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] by mala preskúmať uplatňovanie smernice 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o poradie vkladov v konkurznom konaní, a mala by predovšetkým posúdiť potrebu akýchkoľvek jej ďalších zmien.
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny smernice 2014/59/EÚ
-1. V článku 2 ods. 1 sa bod 48 sa nahrádza takto:
(48) „dlhové nástroje“:
i) na účely článku 63 ods. 1 písm. g) a j) sú to dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu, nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh, a nástroje, ktorými sa poskytujú práva nadobudnúť dlhové nástroje; a
ii) na účely článku 108 sú to dlhopisy a iné formy prevoditeľného dlhu a nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh.“
▐
1a. V článku 108 sa nadpis nahrádza takto:
„Poradie ▌v hierarchii konkurzného konania“
1b. V článku 108 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby vo vnútroštátnom práve upravujúcom bežné konkurzné konanie:
a) mali rovnaké prioritné poradie, ktoré je vyššie než majú pohľadávky bežných nezabezpečených veriteľov▌, tieto položky:
i) tá časť oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktorá presahuje úroveň krytia podľa článku 6 smernice 2014/49/EÚ;
ii) vklady, ktoré by boli oprávnenými vkladmi fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ak by sa nevykonali prostredníctvom tých pobočiek inštitúcií usadených v Únii, ktoré sa nachádzajú mimo Únie.
b) mali rovnaké prioritné poradie, ktoré je vyššie než poradie podľa písmena a) a poradie všetkých ďalších bežných nezabezpečených záväzkov , tieto položky:
i) kryté vklady;
ii) systémy ochrany vkladov preberajúce práva a povinnosti krytých vkladateľov v prípade platobnej neschopnosti.“
2. Na koniec článku 108 sa doplnia tieto odseky:
„2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a), b), c) a d) mali bežné nezabezpečené pohľadávky vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa riadi bežné konkurzné konanie, vyššie prioritné poradie ako nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:
a) pôvodná zmluvná splatnosť dlhových nástrojov je minimálne jeden rok;
b) neobsahujú žiadne vložené deriváty a nie sú derivátmi;
c) v príslušnej zmluvnej dokumentácii, a ak je to uplatniteľné, v prospekte, ktoré sa vzťahujú na ich vydanie, sa výslovne odkazuje na nižšie poradie podľa tohto odseku.
3. Členské štáty zabezpečia, ▌aby nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. a), b) a c), mali vo vnútroštátnom práve, ktorým sa upravuje bežné konkurzné konanie, vyššie prioritné poradie, než je prioritné poradie pohľadávok vyplývajúcich z nástrojov uvedených v článku 48 ods. 1 písm. a) až d).
4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4b a 4c, členské štáty zabezpečia, aby sa ich vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa riadi bežné konkurzné konanie tak, ako boli prijaté [31. december 2016], uplatňovali na poradie nezabezpečených pohľadávok v bežnom konkurznom konaní vyplývajúcich z dlhových nástrojov, ktoré vydali subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a), b), c) a d) pred dátumom nadobudnutia účinnosti opatrení podľa vnútroštátneho práva, ktorými sa transponuje [táto smernica].
4a. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých vymedzí, čo sú vložené deriváty v zmysle odseku 2 písm. b).
EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [6 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].
Komisia je splnomocnená doplniť túto smernicu prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
4b. Ak členský štát po 31. decembri 2016 a pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice prijal vnútroštátny právny predpis, ktorým sa upravuje poradie nezabezpečených pohľadávok v bežnom konkurznom konaní vyplývajúcich z dlhových nástrojov vydaných po dátume začatia uplatňovania takéhoto vnútroštátneho právneho predpisu, odsek 4 tohto článku sa neuplatňuje na pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných po nadobudnutí účinnosti uvedeného vnútroštátneho právneho predpisu za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
a) podľa vnútroštátneho práva a pre subjekty podľa článku 1 ods. 1 písm. a), b) c) a d) sa ustanoví, že bežné nezabezpečené pohľadávky v bežnom konkurznom konaní majú vyššie prioritné poradie ako nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:
i) pôvodná zmluvná splatnosť dlhových nástrojov je minimálne jeden rok;
ii) dlhové nástroje neobsahujú žiadne vložené deriváty a nie sú derivátmi; a
iii) v príslušnej zmluvnej dokumentácii, a ak je to uplatniteľné, v prospekte, ktoré sa vzťahujú na ich vydanie, sa výslovne odkazuje na nižšie poradie podľa uplatniteľného právneho predpisu;
b) podľa vnútroštátneho práva majú v bežnom konkurznom konaní nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmene a) tohto odseku, vyššie prioritné poradie, než je prioritné poradie pohľadávok vyplývajúcich z nástrojov uvedených v článku 48 ods. 1 písm. a) až d).
K dátumu nadobudnutia účinnosti opatrení podľa vnútroštátneho práva, ktorým sa transponuje táto smernica, majú nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov uvedených v písmene b) rovnaké prioritné poradie, ako je uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c) a v odseku 3.
4c. Členské štáty, ktoré pred 31. decembrom 2016 prijali vnútroštátny právny predpis upravujúci bežné konkurzné konanie, ktorým sa nezabezpečené pohľadávky vyplývajúce z dlhových nástrojov vydaných subjektmi uvedenými v článku 1 ods. 1 písm. a), b), c) a d) rozdeľujú do dvoch alebo viacerých rôznych úrovní prioritného poradia, alebo ak sa prioritné poradie nezabezpečených pohľadávok vyplývajúcich z dlhových nástrojov mení vo vzťahu k všetkým ostatným bežným nezabezpečeným pohľadávkam s rovnakým poradím, môžu stanoviť, že dlhové nástroje s najnižším prioritným poradím medzi uvedenými bežnými nezabezpečenými pohľadávkami majú rovnaké poradie, ako je poradie pohľadávok, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), b) a c) a odseku 3.“
Článok 2Transpozícia
1. Členské štáty do ▌[12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení.
Členské štáty uplatňujú tieto opatrenia odo dňa ich nadobudnutia účinnosti vo vnútroštátnom práve, ktorý nastane najneskôr ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice].
2. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2a. Odsek 2 sa neuplatňuje v prípade, keď vnútroštátne opatrenia členských štátov, ktoré sú účinné pred dátumom nadobudnutia účinnosti tejto smernice, sú v súlade s touto smernicou. V takýchto prípadoch o tom členské štáty informujú Komisiu.
3. Členské štáty oznámia Komisii a EBA znenie hlavných opatrení v rámci vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 2 aPreskúmanie
Európska komisia do ... [tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] preskúma uplatňovanie článku 108 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ. Komisia posúdi najmä potrebu akýchkoľvek ďalších zmien, pokiaľ ide o poradie vkladov v konkurznom konaní. Komisia predloží správu o preskúmaní Európskemu parlamentu a Rade.
Článok 3 Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4 Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
- [1] * Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
- [2] Ú. v. EÚ C , , s. .
- [3] Ú. v. EÚ C , , s. .
- [4] Zásady týkajúce sa schopnosti G-SIB absorbovať straty a vykonať rekapitalizáciu pri riešení krízových situácií, Rada pre finančnú stabilitu, 9. novembra 2015.
- [5] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Na ceste k dobudovaniu bankovej únie“, 24.11.2015, COM (2015) 587 final.
- [6] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
- [7] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).
- [8] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010, Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1.
- [9] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338.
- [10] Závery Rady zo 17. júna 2016 týkajúce sa plánu dobudovania bankovej únie: http://www.consilium.europa.eu/press-releases-pdf/2016/6/47244642837_en.pdf
POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR
|
Názov |
Poradie nezabezpečených dlhových nástrojov v hierarchii konkurzného konania |
||||
|
Referenčné čísla |
COM(2016)0853 – C8-0479/2016 – 2016/0363(COD) |
||||
|
Dátum predloženia v EP |
23.11.2016 |
|
|
|
|
|
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi |
ECON 16.1.2017 |
|
|
|
|
|
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
BUDG 16.1.2017 |
JURI 16.1.2017 |
|
|
|
|
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia |
BUDG 8.12.2016 |
JURI 31.1.2017 |
|
|
|
|
Spravodajcovia dátum vymenovania |
Gunnar Hökmark 24.11.2016 |
|
|
|
|
|
Prerokovanie vo výbore |
28.2.2017 |
25.4.2017 |
3.5.2017 |
11.7.2017 |
|
|
|
25.9.2017 |
|
|
|
|
|
Dátum prijatia |
10.10.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
48 6 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Burkhard Balz, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Thierry Cornillet, Esther de Lange, Fabio De Masi, Markus Ferber, Jonás Fernández, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Barbara Kappel, Wajid Khan, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Sander Loones, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Sirpa Pietikäinen, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alain Cadec, Andrea Cozzolino, Ashley Fox, Doru-Claudian Frunzulică, Sophia in ‘t Veld, Thomas Mann, Luigi Morgano, Michel Reimon, Lieve Wierinck |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Judith Sargentini |
||||
|
Dátum predloženia |
13.10.2017 |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
48 |
+ |
|
|
ALDE |
Thierry Cornillet, Sophia in ‘t Veld, Petr Ježek, Lieve Wierinck |
|
|
ECR |
Ashley Fox, Sander Loones, Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Kay Swinburne, |
|
|
ENF |
Barbara Kappel |
|
|
PPE |
Burkhard Balz, Alain Cadec, Markus Ferber, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Fulvio Martusciello, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Anne Sander, Theodor Dumitru Stolojan, Tom Vandenkendelaere, Esther de Lange |
|
|
S&D |
Pervenche Berès, Udo Bullmann, Andrea Cozzolino, Jonás Fernández, Doru-Claudian Frunzulică, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Wajid Khan, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Luigi Morgano, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Jakob von Weizsäcker |
|
|
VERTS/ALE |
Michel Reimon, Judith Sargentini, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun |
|
|
6 |
- |
|
|
EFDD |
Marco Valli |
|
|
ENF |
Bernard Monot, Marco Zanni |
|
|
GUE/NGL |
Fabio De Masi, Marisa Matias, Miguel Viegas |
|
|
0 |
0 |
|
|
|
|
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania