Správa - A8-0326/2017Správa
A8-0326/2017
Európsky parlament

SPRÁVA o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb

20.10.2017 - (2017/2066(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Olle Ludvigsson

Postup : 2017/2066(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0326/2017
Predkladané texty :
A8-0326/2017
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb

(2017/2066(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 30. apríla 2007 o retailových finančných službách na jednotnom trhu (COM(2007)0226),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (smernica o spotrebiteľských úveroch)[1],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (smernica o poistení motorových vozidiel)[2],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001[3],

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 11. januára 2012 s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (COM(2011)0941),

–  so zreteľom na správu s názvom Správa o osvedčených postupoch v oblasti porovnávacích webových stránok z roku 2014, ktorú vypracoval Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov,

–  so zreteľom na stanovisko adresované inštitúciám EÚ v apríli 2016 Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov o spoločnom rámci pre hodnotenie rizika a transparentnosti pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového poistenia,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o spotrebiteľských zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a na pozmeňujúce smernice 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (smernica o hypotekárnych úveroch)[4],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi a na pozmeňujúcu smernicu 2002/92/ES a smernicu 2011/61/EÚ[5],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES[6],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami (smernica o platobných účtoch)[7],

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. augusta 2014 o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ESA) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu[8],

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES[9],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/97 z 20. januára 2016 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu (smernica o distribúcii poistenia)[10],

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách na jednotnom trhu: Lepšie produkty, väčší výber a viac príležitostí pre spotrebiteľov a podniky (COM(2015)0630) z 10. decembra 2015,

–  so zreteľom na odpoveď Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 21. marca 2016 na Zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách,

–  so zreteľom na osobitný prieskum Eurobarometer 446 z júla 2016 o finančných produktoch a službách,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách[11],

–  so zreteľom na správu spoločnosti Better Finance z roku 2016 s názvom Pension Savings: Real Return,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. mája 2017 o finančných technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora[12],

–  so zreteľom na konzultačný dokument Komisie z 21. marca 2017 o revízii ESA,

–  so zreteľom na akčný plán Komisie z 23. marca 2017 s názvom Akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby: lepšie produkty, väčší výber (COM(2017)0139),

–  so zreteľom na štúdiu trhu v oblasti správy aktív, ktorú vypracoval v júni 2017 orgán dohľadu Spojeného kráľovstva FCA,

–  so zreteľom na protokol č. 1 k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZFEÚ) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0326/2017),

A.  keďže trh EÚ v oblasti retailových finančných služieb je naďalej rozdrobený a nedostatočne rozvinutý, zatiaľ čo v rôznych členských štátoch prebieha práca; keďže z tohto dôvodu sú potrebné urýchlené a účinné kroky na uľahčenie inovácie, ktorá je prospešná pre konečných užívateľov, pri súčasnom uvoľnení úplného potenciálu jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb, a ktorá by podporila konkurencieschopnosť, znižovanie cien a rozširovanie výberu a rozmanitosti výrobkov;

B.  keďže pri odstraňovaní vnútroštátnych prekážok a obmedzovaní existujúcich tendencií, ktoré zabraňujú inováciám v oblasti retailových finančných služieb, by sme mali zostať ambiciózni; vyzýva Komisiu a Radu, aby boli ambicióznejšie v oblasti cezhraničných retailových investícií v rámci únie kapitálových trhov (CMU), nielen riešením jednoduchších otázok, ale aj najdôležitejšie prekážok, ktoré majú vplyv na tento trh, medzi ktoré patrí jazyk, obavy z podvodu alebo zločinu, neistota týkajúca sa daňových dôsledkov, rozdiely v právnych predpisoch týkajúcich sa cenných papierov a obchodných právnych predpisoch, neinformovanosť o postupoch pri uplatňovaní opravných prostriedkov a pri konkurznom konaní, a nedostatočná dôvera v rámce na ochranu spotrebiteľa;

C.  keďže európsky trh retailových finančných služieb by bol životaschopný iba v prípade, ak by predstavoval skutočnú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov a poskytovateľov finančných služieb tým, že by zabezpečil účinnú hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa, a to najmä vo vzťahu k produktom potrebným na účasť na hospodárskom živote a k zraniteľným spotrebiteľom;

D.  keďže z osobitného prieskumu Eurobarometer 446 možno vyvodiť záver, že pokiaľ ide o finančné produkty alebo služby, Európania stále nakupujú väčšinou vo vlastnej krajine a často dokonca ani nevyjadrujú potrebu ani túžbu mať prístup k týmto službám v zahraničí, hoci im v tom bránia aj niektoré skutočné, prekážky; keďže aj vo vlastnom členskom štáte len malá časť hľadá atraktívnejšie ponuky a mení svojich poskytovateľov; keďže následný nedostatok (cezhraničnej) hospodárskej súťaže môže brániť spotrebiteľom a malým investorom, aby získavali najlepšie ponuku finančných produktov a služieb, ktoré kupujú;

E.  keďže vymedzenie finančných technológií je zakotvené v uznesení Parlamentu zo 17. mája 2017, v ktorom sa zdôrazňuje, že pojem finančné technológie treba chápať ako finančné prostriedky umožnené alebo poskytnuté prostredníctvom nových technológií, ktoré majú vplyv na všetky zložky finančného sektora, od bankovníctva až po poisťovníctvo, penzijné fondy, investičné poradenstvo, platobné služby a trhové infraštruktúry; keďže uplatňovanie technológií na poskytovanie retailových finančných služieb môže potenciálne pomôcť prekonať určité prekážky na vnútornom trhu a posilniť prevádzkovú efektívnosť tohto odvetvia; keďže digitalizácia sama o sebe nepostačuje na prekonanie týchto prekážok; keďže užšia integrácia cezhraničných retailových finančných služieb a lepšie informácie, pokiaľ ide o príležitosti, ktoré tento trh ponúka, môžu pomôcť zvýšiť informovaný dopyt, čo zvýši latku noriem kvality v tejto oblasti;

1.  konštatuje, že v akčnom pláne Komisie o spotrebiteľských finančných službách sa zohľadňujú niektoré obavy, ktoré vzniesol Európsky parlament vo svojej správe o Zelenej knihe o retailových finančných službách, s cieľom zaručiť ochranu spotrebiteľa v súvislosti s usilovaním sa o skutočne technologicky orientovaný jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb a zároveň chrániť spotrebiteľov, podnecovať hospodársku súťaž, zaručovať ochranu údajov, znižovať ceny a bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; domnieva sa však, že akčný plán nedosahuje úroveň ambícií na vytvorenie regulačného prostredia prispievajúceho k transparentnosti, rastu a inovácii a s vysokou úrovňou dôvery podnikov a spotrebiteľov v retailové finančné produkty; berie na vedomie pokračujúcu vysokú úroveň a neprehľadnosť poplatkov a provízií v súvislosti s dôchodkami, investičnými fondami a inými retailovými produktami, čo výrazne znižuje skutočné výnosy plynúce retailovým investorom; súhlasí však s názorom Komisie, že transpozícia a vykonávanie legislatívnych aktov, ktoré boli vypracované v posledných rokoch v oblasti finančných služieb vrátane MIFID2 a IDD, by sa mali zachovať a uprednostniť, a zároveň by sa mali predložiť nové legislatívne iniciatívy, ak je to potrebné;

2.  víta rozvoj nových finančných služieb a inštitúcií, ktoré prispievajú k hospodárskej súťaži na finančných trhoch a novým príležitostiam pre spotrebiteľov; konštatuje však, že v roku 2016 v Európe financovanie prostredníctvom odvetvia finančných technológií predstavovalo len 2,2 milióna USD v porovnaní s 12,8 miliardy USD v Spojených štátoch amerických a 8,6 miliardy USD v Číne, čo dokazuje naliehavú potrebu rýchleho mentálneho posunu a primeranej regulačnej reakcie na technologický vývoj, aby sa Európa stala vedúcim trhom pre inovácie; zdôrazňuje, že skutočný jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb, na ktorom je zabezpečená vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa a rovnaké podmienky pre nových účastníkov, zvýši atraktívnosť EÚ ako centra inovatívnych finančných služieb a spotrebiteľom poskytne viac a lepších možností pri nižšej sadzbe; zdôrazňuje, že hoci nové technológie predstavujú regulačné výzvy, zároveň ponúkajú veľké príležitosti v oblasti inovácií, z ktorých majú prospech koncoví používatelia, a sú impulzom pre hospodársky rast a zamestnanosť;

3.  považuje za kľúčové zabezpečiť, aby sa finančné služby všetkých druhov – okrem iného aj otvorenie bežného a vkladového účtu a vydanie bankovej karty, spotrebiteľské úvery a hypotéky, poistenie a štátny dlh – mohli poskytovať cezhranične;

4.  domnieva sa, že je v rozpore so zásadami vnútorného trhu s retailovými finančnými službami vyžadovať, aby zákazníci mali pobyt v členskom štáte, v ktorom sa ponúka finančný produkt – vrátane štátnych dlhových nástrojov – alebo aby boli držiteľmi vnútroštátneho preukazu totožnosti vydaného týmto členským štátom na účinné poskytovanie tohto produktu;

5.  domnieva sa, že by bolo užitočné, aby sa uľahčilo kupovanie štátneho dlhu retailovými investormi;

6.  zastáva názor, že pri bežných a vkladových účtoch by používateľom nemali vznikať poplatky, pokiaľ nie sú viazané na osobitné služby, ako sa uvádza v ods. 135 jeho uznesenia zo 14. februára 2017 k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ[13];

7.  zdôrazňuje, že prístup k hotovosti prostredníctvom bankomatov predstavuje základnú verejnú službu, ktorá sa musí poskytnúť bez akýchkoľvek diskriminačných alebo nezákonných praktík, a že sa teda nesmie spájať s nadmernými nákladmi;

8.  pripomína Komisii, že finančné inštitúcie naďalej rušia platnosť platobných kariet, ak sa ich držiteľ presťahuje do iného členského štátu, a žiada, aby boli prijaté opatrenia v tejto oblasti, okrem iného aby sa upovedomili vnútroštátne orgány;

9.  víta skutočnosť, že akčný plán sa zameriava na riešenie mnohých dôležitých otázok a že v určitých oblastiach stanovuje osobitné opatrenia, ktoré má prijať Komisia, a jasný harmonogram ich prijatia;

10.  je presvedčený, že Komisia by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri využívaní únie kapitálových trhov, pri súčasnom úzkom zapojení Európskeho parlamentu ako súčasti vykonávania parížskej dohody na podporu rastúceho trhu udržateľného a zodpovedného investovania (SZI) tým, že budú podporovať udržateľné investície, a to poskytovaním účinných a štandardizovaných environmentálnych, sociálnych a správnych (ESG) informácií zo strany kótovaných spoločností a finančných sprostredkovateľov a primeraného premietnutia týchto kritérií do investičných systémov riadenia a noriem poskytovania informácií; vyzýva ďalej Komisiu, aby podporovala environmentálne, sociálne a správne „ratingové služby“ a konzistentný rámec pre trh so zelenými dlhopismi, opierajúc sa o relevantné štúdie Komisie a prácu študijnej skupiny G20 o ekologickom financovaní; žiada Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie „sporiaceho účtu EÚ“ s cieľom umožniť dlhodobé financovanie a podporu ekologickej transformácie v Európe;

11.  zdôrazňuje význam kľúčových finančných stredísk poskytujúcich dynamické trhy pre retailové služby;

12.  domnieva sa, že vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa a transparentnosti je kľúčom k rozvoju jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb; trvá najmä na tom, že je potrebné zabezpečiť ochranu zraniteľných spotrebiteľov prostredníctvom účinného vykonávania smernice o základnom platobnom účte a že sú takisto potrebné ďalšie opatrenia, ako napríklad politiky finančného vzdelávania; domnieva sa, že európske a vnútroštátne právne predpisy v oblasti ochrany spotrebiteľa treba posilniť a riadne presadzovať a v prípade potreby ďalej harmonizovať vo všetkých členských štátoch;

13.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa zásada „rovnaké služby, rovnaké riziko, rovnaké pravidlá a rovnaký dohľad“ uplatňovala tak, aby nedochádzalo k narušeniu hospodárskej súťaže, najmä v súvislosti so vstupom nových aktérov na trh; zdôrazňuje, že tieto pravidlá nesmú brzdiť inovácie; nalieha na Komisiu, aby objasnila použitie ustanovenia všeobecného záujmu, ktoré by v súčasnosti mohli nepriamo použiť aj členské štáty na zablokovanie nových produktov prichádzajúcich na ich trh, a umožnila európskym orgánom dohľadu stať aktívnymi sprostredkovateľmi medzi členskými štátmi v situáciách, keď existujú rozdielne výklady, pokiaľ ide o používanie týchto ustanovení;

14.  zdôrazňuje, že európsky trh s retailovými finančnými službami musí byť prínosný pre MSP, a to z hľadiska ponuky aj dopytu; spresňuje, že pokiaľ ide o ponuku, znamená to zabezpečiť zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, pričom v zmysle dopytu to znamená umožniť MSP jednoduchší prístup na cezhraničné trhy; zdôrazňuje, že zintenzívnenie hospodárskej súťaže nesmie znevýhodňovať MSP, ktoré poskytujú retailové finančné služby a fungujú na miestnej úrovni;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pre európske orgány pre finančný dohľad EBA, ESMA a EIOPA zabezpečila primerané zdroje a oprávnenia pre vykonávanie celého rozsahu ich regulačných a kontrolných povinností v záujme ochrany spotrebiteľa.

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia 29. režimu pre retailové finančné produkty; vyzýva ďalej Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia harmonizovaného právneho rámca pre štandardizované opcie na zlyhanie najbežnejších finančných produktov EÚ podľa vzoru základného bankového účtu a modelu celoeurópskeho dôchodkového produktu;

Opatrenie 1 – Nižšie poplatky za transakcie v iných menách ako euro

17.  pripomína, že poplatky za cezhraničné platby mimo eurozóny sú stále vysoké; preto žiada Komisiu o rýchle predloženie pozmeňujúceho návrhu k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001, s cieľom znížiť poplatky za cezhraničné transakcie vo všetkých členských štátoch; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim spoločným európskym platobným nástrojom využívajúcim elektronické bankovníctvo, akým by bola celoeurópska kreditná alebo debetná karta prevádzkovaná Európskym spoločenstvom;

Opatrenie 2 – Transparentnosť pri prepočítavaní mien

18.  zdôrazňuje, že presadzovanie súčasných právnych predpisov je kľúčom k riešeniu nedostatku transparentnosti tzv. dynamického prepočtu meny; poukazuje na to, že smernica (EÚ) 2015/2366 stanovuje povinnosť obchodníkov, aby jasne zdôraznili a predložili celkové náklady dynamického prepočtu meny pre spotrebiteľov vrátane prípadov, keď títo spotrebitelia uskutočňujú výbery z bankomatov s prepočtom meny; zdôrazňuje však, že spotrebitelia pri uskutočňovaní transakcií, platieb v zahraničí alebo výberov z bankomatov musia byť schopní vybrať si najlepšie sadzby a mali by mať informácie o poplatkoch a ďalších nákladoch, a to aj pri použití dynamického prepočtu meny; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby poskytovatelia zverejňovali každú prirážka za výmenný kurz, ako súčasť nákladov a poplatkov požadovaných podľa PSD2, a aby sadzby ponúkané rôznymi poskytovateľmi finančných služieb boli uvádzané prehľadným spôsobom; konštatuje, že väčšia finančná gramotnosť spotrebiteľov má zásadný význam pre dosiahnutie tohto cieľa; odporúča vykonávanie fiktívneho nakupovania na úrovni EÚ s cieľom posúdiť a zverejniť prekážky cezhraničného prístupu, kvalitu služieb a dodržiavanie právnych predpisov EÚ a monitorovať vývoj v oblasti produktov a služieb;

Opatrenie 3 – Ľahšia zmena produktov

19.  upozorňuje na nízku úroveň presunov v prípade väčšiny bankových produktov a produktov neživotného poistenia, ktorá je prekážkou pre vstup na retailové cezhraničné trhy, a preto nabáda Komisiu, aby spotrebiteľom uľahčila presun k výhodnejším retailovým finančným službám v celej EÚ, ako aj vypovedúvanie finančných zmlúv s cieľom sprístupniť cezhraničné branie úverov a využívanie iných finančných produktov; zdôrazňuje veľký potenciál poskytovania cezhraničných poistných produktov, napríklad poistenia motorových vozidiel; konštatuje však, že zásada zmluvnej slobody umožňuje finančným inštitúciám rozhodovať o tom, s kým vstúpia do zmluvného vzťahu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti uznala dôležitosť kontroly predátorských pôžičiek a rýchlych pôžičiek, ktoré vedú k vykorisťovaniu zraniteľných spotrebiteľov a malých a stredných podnikov;

20.  schvaľuje zámer Komisie začleniť úspechy smernice o platobných účtoch s cieľom uľahčiť zmenu poskytovateľov a produktov finančných služieb; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne iniciatívy navrhnuté konkrétne pre finančný sektor, aby sa ukončilo neodôvodnené geografické blokovanie s cieľom uľahčiť prechod zákazníkov k výhodnejším retailovým finančným službám v iných členských štátoch; berie na vedomie, že primerané zverejňovanie informácií a ochrana spotrebiteľa budú mať kľúčový význam pri dosahovaní tohto cieľa;

Opatrenie 4 – Kvalitné webové stránky na porovnávanie nákladov

21.  zdôrazňuje užitočnosť dobre štruktúrovaného a ľahko použiteľného porovnávacieho portálu EÚ pokrývajúceho európske retailové finančné trhy v celom rozsahu; vyzýva Komisiu, aby na tento účel preskúmala rad existujúcich nezávislých portálov v členských štátoch; zdôrazňuje, že porovnávacie nástroje musia byť presné a relevantné pre spotrebiteľov, pričom sa musia zameriavať nielen na ceny produktov, ale aj na ich kvalitu, berúc do úvahy iné kritériá, ako napríklad dostupnosť sietí pobočiek, osobný kontakt a udržateľnosť obchodných postupov, a majúc na pamäti, že porovnať možno len podobné produkty; poukazuje na to, že produkty by sa mali porovnávať len s podobnými produktmi tak, aby sa zabránilo zneisteniu spotrebiteľov;

22.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala nástroje, ako sú jednotné kontaktné miesta, ktoré posilnia hospodársku súťaž a budú pomáhať spoločnostiam poskytujúcim retailové finančné služby;

Opatrenie 5 – Lepšie poistenie motorových vozidiel

23.  domnieva sa, že následne po preskúmaní Komisie REFIT smernice o poistení motorových vozidiel, budú kľúčové pozmeňujúce návrhy smernice s cieľom zaručiť odškodnenie obetí dopravných nehôd a uľahčiť cezhraničnú prenosnosť a uznávanie bonusov za bezškodový priebeh, a to aj vzhľadom na rozsudky Súdneho dvora v tom zmysle, že pôsobnosť smernice o poistení motorových vozidiel by sa mala čo najskôr zrevidovať s cieľom riešiť neuznávanie bonusov za bezškodový priebeh a zabezpečiť, aby sa vzťahovala na okolnosti, ktoré malo spoluzákonodarcovia na mysli;

Opatrenie 6 – Transparentné stanovovanie cien prenájmu vozidiel

24.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sú potrebné ďalšie iniciatívy zamerané na požičovne automobilov predávajúce poistné s cieľom zabezpečiť transparentnú cenovú politiku zahŕňajúcu všetky požičovne automobilov vo všetkých členských štátoch;

Opatrenie 7 – Prehĺbenejší jednotný trh so spotrebiteľskými úvermi

25.  zdôrazňuje, že riešenie nadmerného zadlženia spotrebiteľov musí byť prioritou, ak chce Komisia preskúmať spôsoby uľahčenia cezhraničného prístupu k úverom; vyzýva na prijatie opatrení na koordináciu informácií týkajúcich sa dlhu na základe plného súladu s právnymi predpismi EÚ vrátane právnych predpisov o ochrane údajov a právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, aby jednotliví veritelia boli informovaní o dlhu zákazníka pred rozšírením úveru, čo by viedlo k zefektívneniu trh, na ktorom poskytovatelia úverov môžu súťažiť; vyzýva na tento účel na komplexné hodnotenie príčin nadmerného zadlženia spotrebiteľov; poukazuje na to, že finančné vzdelávanie je účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľov, ktorí sú ohrození nadmernou zadlženosťou; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala finančné vzdelávanie a podnecovala viacstrannú spoluprácu zainteresovaných strán v tejto dôležitej oblasti; pripomína, v kontexte zvýšeného využívania údajov o zákazníkoch alebo veľkých dát zo strany finančných inštitúcií, ustanovenia všeobecného nariadenia o ochrane údajov (VNOÚ), ktoré priznáva dotknutej osobe právo získať vysvetlenie rozhodnutia dosiahnutého automatizovaným spracovaním a napadnúť toto rozhodnutie; zdôrazňuje, že treba zaručiť, aby sa nesprávne údaje mohli meniť a aby sa používali iba overiteľné a relevantné údaje; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby zvýšili úsilie na zaručenie presadzovania týchto práv; domnieva sa, že súhlas na použitie osobných údajov musí byť dynamický a dotknuté osoby musia mať možnosť upraviť a prispôsobiť svoj súhlas;

Opatrenie 8 – Spravodlivé pravidlá ochrany spotrebiteľa

26.  žiada Komisiu, aby starostlivo posúdila, či vnútroštátne pravidlá a postupy ochrany spotrebiteľov nepredstavujú neprimerané prekážky cezhraničných investícií a či sú, v súlade s ustálenými právnymi predpismi týkajúcimi sa vnútorného trhu a judikatúrou, závažne odôvodnené verejným záujmom, ktorý je nevyhnutný a primeraný z hľadiska cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť; zdôrazňuje, že príslušné európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa často zámerne ponechávajú určitú voľnosť pri transpozícii do vnútroštátneho práva s cieľom začlenenie európskych právnych predpisov do existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov; zdôrazňuje však, že odstránenie vnútroštátnych prekážok sa nesmie dosiahnuť na úkor ochrany spotrebiteľa a že ochrana spotrebiteľa by mala zostať hlavnou prioritou pri tvorbe právnych predpisov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnohé dokumenty vypracované na základe právnych predpisov EÚ od poskytovateľov retailových finančných produktov a služieb nie sú v skutočnosti nevyhnutné a majú len malý alebo žiadny praktický úžitok pre spotrebiteľov, pričom ukladajú záťaž, ktorá môže mať za následok zbytočne vysoké náklady pre týchto spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala tieto dokumenty s cieľom zefektívniť ich, pričom sa nezanedbajú prínosy v oblasti ochrany spotrebiteľa; zdôrazňuje, že prístup k relevantným a zrozumiteľným informáciám je kľúčový pri umožňovaní spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia finančného charakteru; konštatuje však, že rozhodujúca nie je kvantita ale kvalita poskytnutých informácií; zdôrazňuje, že je potrebné čo najúčinnejšie koordinovať požiadavky na informácie vo vzťahu k zákazníkom stanovené v rozličných európskych právnych predpisoch; zdôrazňuje, že treba zamedziť dvojitým alebo rozporným požiadavkám na zverejňovanie, aby sa nevytvárala zbytočná administratívna záťaž a výdavky a aby sa nemiatli klienti;

27.  vyzýva Komisiu, aby zvážila súhrnnú právnu úpravu s cieľom odkloniť sa od súčasnej mozaiky MiFID, IDD, AIFMD atď. smerom k dokončeniu komplexného a konzistentného rámca transparentnosti pre spotrebiteľov, odstráneniu zbytočnej komplikovanosti pre poskytovateľov finančných služieb vrátane konvergencie dohľadu v jednotlivých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozšírené používanie mandátu orgánov ESA na ochranu spotrebiteľa v odvetvových právnych predpisoch a aby to zohľadnila v rámci nadchádzajúceho preskúmania financovania a riadenia orgánov ESA; žiada Komisiu, aby poverila európske orgány dohľadu, aby riadili prácu na dosiahnutí konvergencie postupov dohľadu nad činnosťami podnikania v jednotlivých členských štátoch;

28.  víta zámer Komisie pripraviť kampaň na zvýšenie povedomia o sieti FIN-NET, ktorá pomáha spotrebiteľom presadzovať ich práva bez toho, aby sa museli obrátiť na súd tým, že pre nich nájde príslušný orgán alternatívneho riešenia sporov; domnieva sa, že sieť FIN-NET by mala ďalej zlepšovať svoje pokrytie, vymedziť svoju úlohu a zlepšiť svoju webstránku;

Opatrenie 9 – Lepšie posudzovanie úverovej bonity

29.  vyzýva Komisiu, aby navrhla jednotné cezhraničné normy a zásady posudzovania úverovej bonity s cieľom zmierniť riziko zvyšujúceho sa nadmerného zadlženia pri uľahčovaní prístupu k celoeurópskym online úverom, pri dôkladnom zohľadnení záverov uverejnených správ o vykonávaní smernice o hypotekárnych úveroch a smernice o spotrebiteľskom úvere;

Opatrenie 10 – Finančné technológie pre retailové finančné služby

30.  uznáva právo spotrebiteľov na používanie softvéru na uskutočňovanie platieb a vymieňanie si informácií o sebe;

31.  podporuje zámer Komisiu predložiť celkový akčný plán v oblasti finančných služieb v rámci svojich stratégií v oblasti CMU a jednotného digitálneho trhu, a podporiť tak vytvorenie účinného a dobre fungujúceho integrovaného jednotného trhu finančných služieb podporovaného technológiami v prospech všetkých európskych koncových používateľov a súčasne zaručiť rovnaké podmienky; podporuje úsilie Komisie o vytvorenie pracovnej skupiny pre finančné technológie; poukazuje na to, že nové prostredie vznikajúce z vývoja v oblasti finančných technológií si vyžaduje vytvorenie radu vhodných nových ochranných opatrení, ako sú okrem iného vzdelávanie spotrebiteľov v oblasti nových produktov alebo pravidlá boja proti praniu špinavých peňazí a pákovému efektu úverových platforiem v oblasti finančných technológií;

32.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala uznesenie Európskeho parlamentu o finančným technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora, podporovala ochranu spotrebiteľa, bezpečnosť, inovácie a spravodlivú hospodársku súťaž a zabezpečila uplatňovanie zásady „rovnaké služby, rovnaké riziká, rovnaké pravidlá, rovnaký dohľad“ na všetky spoločnosti bez ohľadu na ich odvetvie alebo umiestnenie; zdôrazňuje, že pojem finančné technológie treba chápať ako finančné prostriedky umožnené alebo poskytnuté prostredníctvom nových technológií, ktoré majú vplyv na všetky zložky finančného sektora, od bankovníctva až po poisťovníctvo, penzijné fondy, investičné poradenstvo, platobné služby a trhové infraštruktúry;

33.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila prostredie podnecujúce inovačné riešenia; konštatuje, že inovatívne spoločnosti v oblasti finančných technológií zaručujú hospodársku súťaž potrebnú na vytvorenie účinného trhu s retailovými finančnými službami;

34.  zdôrazňuje, že rôzne nové finančné inštitúcie majú v názve finančné technológie a majú rovnaké zodpovednosti voči zákazníkom a finančnej stabilite ako ostatné príslušné tradičné inštitúcie a služby;

Opatrenie 11 – Overovanie totožnosti elektronickými prostriedkami

35.  zdôrazňuje potenciál elektronického podpisu a elektronickej identifikácie na uľahčenie transakcií a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na prácu nariadenia eIDAS; zdôrazňuje, že treba brať ohľad na osoby, ktoré nemôžu alebo nechcú použiť elektronický podpis alebo elektronickú identifikáciu; podporuje interoperabilitu cezhraničnej elektronickej identifikácie v sektore finančných služieb a žiada zaistenie rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch (a prípadne aj v krajinách EHP a vo Švajčiarsku); ďalej žiada Komisiu, aby urýchlene vyhodnotila súčasné regulačné prekážky technológie elektronickej identifikácie, a zdôrazňuje, že každá prijatá iniciatíva by mala byť technologicky neutrálna;

36.  zdôrazňuje potrebu, aby Komisia identifikovala a odstrániť regulačné prekážky využívania celoeurópskych systémov elektronických podpisov využívajúcich finančné služby, a tým uľahčila cezhraničný digitálny on‑boarding v celej EÚ bez toho, aby to ovplyvnilo úroveň bezpečnosti existujúcich systémov alebo ich schopnosti plniť požiadavky štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

Opatrenie 12 – Online predaj finančných služieb

37.  zdôrazňuje, že treba prispôsobiť existujúci právny rámec EÚ digitálnemu svetu s cieľom čeliť rizikám spojeným s ochranou spotrebiteľa pri online predaji na diaľku, čím sa vytvoria nové podnikateľské príležitosti pre európske začínajúce podniky a finančné technológie; poukazuje na riziká pre spotrebiteľov súvisiace s online hazardnými hrami, ktoré sa kamuflujú za finančné produkty, ako sú binárne opcie; domnieva sa, že silný a harmonizovaný európsky dohľad je potrebný na ochranu spotrebiteľov a zamedzenie právnym medzerám; zdôrazňuje, že európske normy v oblasti ochrany spotrebiteľa sa uplatňujú bez ohľadu na to, či sa predaj uskutočňuje prostredníctvom tradičných alebo moderných distribučných kanálov;

38.  poukazuje na význam kybernetickej bezpečnosti a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nerieši otázku kybernetickej bezpečnosti vo svojom akčnom pláne; preto vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby sa tieto problémy zahrnuli do práce jej pracovnej skupiny;

39.  zdôrazňuje potrebu zachovať poskytovanie služieb kamenných bánk, ktoré poskytujú nevyhnutné verejné služby a sú obzvlášť prínosné pre malé a stredné podniky, starších a zraniteľných spotrebiteľov, u ktorých je menej pravdepodobné, že použijú elektronické bankovníctvo a uprednostňujú osobný kontakt; uznáva, že zatvorenie pobočiek poškodzuje finančnú infraštruktúru na miestnej úrovni a môže byť mimoriadne škodlivé pre mestá;

40.  konštatuje, že zvýšené používanie údajov o zákazníkoch alebo veľkých dát zo strany finančných inštitúcií môže priniesť spotrebiteľom výhody, ako napríklad rozvoj prispôsobenejších, segmentovaných a lacnejších ponúk na základe efektívnejšieho rozdelenie rizika a kapitálu; na druhej strane vyjadruje znepokojenie nad rozvojom dynamického určovania cien a jeho potenciálom viesť k zhoršeniu situácie pre spotrebiteľov, pokiaľ ide o porovnateľnosť ponúk, a teda aj pre efektívnu hospodársku súťaž a spoločné znášanie a rozdelenie rizika v odvetví poskytovania úverov a poisťovníctva;

°

°  °

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

  • [1]  Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.
  • [2]  Ú. v. EÚ L 263, 7.10.2009, s. 11.
  • [3]  Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11.
  • [4]  Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34.
  • [5]  Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.
  • [6]  Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.
  • [7]  Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214.
  • [8]  Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 1.
  • [9]  Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35.
  • [10]  Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19.
  • [11]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0434.
  • [12]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0211.
  • [13]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0027.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Spravodajca sa nazdáva, že Európska komisia predstavila svoj akčný plán v oblasti retailových finančných služieb presne v správnom čase. Konkrétne opatrenie sú totiž nevyhnutné na zostávajúce roky súčasného mandátu s cieľom podniknúť ďalšie kroky smerom k jednotnému trhu s retailovými finančnými službami skutočne orientovanému na technológie.

Digitalizácia retailových finančných služieb bude meniť správanie spotrebiteľov a finančných trhov čoraz rýchlejšie. Z toho vyplýva, že tvorba politík sa musí prispôsobiť oveľa rýchlejšie, aby sa odstránili cezhraničné prekážky, posilnila hospodárska súťaž v prospech spotrebiteľov v podobe lepších výrobkov za nižšie ceny, a zároveň, aby sa posilnilo postavenie spotrebiteľov. Nové právne predpisy by sa mali starostlivo monitorovať v neskorších fázach politického cyklu, aby sme zabezpečili vhodnosť a správnosť opatrenia úrovne 2. Priebežné a dôsledné monitorovanie vykonávania na vnútroštátnej úrovni je kľúčové na dosiahnutie politických cieľov. Akčný plán Komisie je tiež prejavom dynamického prístupu k tvorbe politiky potrebnej v oblasti finančných služieb.

Napriek tomu mnoho otázok, ktoré vzniesol Európsky parlament vo svojom uznesení o Zelenej knihe o retailových finančných službách, Komisia stále nezodpovedala. Napríklad sa nepredkladá jednotné riešenie klamlivých praktík, ktorým spotrebitelia čelia pri výberoch hotovosti z bankomatov, ak dochádza k prepočtu meny, čo v praxi zahŕňa aj to, aby spotrebiteľ pochopil situáciu a mal ju plne pod kontrolou. Okrem toho ani menové prepočty týkajúce sa platieb na digitálnom trhu nie sú spoľahlivo vymedzené. Trochu tvrdohlavá prax rušenia platobných kariet, ak sa ich držiteľ presťahuje do iného členského štátu, si naliehavo vyžaduje prijatie opatrení na uľahčenie cezhraničnej mobility v rámci Únie.

Okrem toho budú kľúčové legislatívne iniciatívy zamerané osobitne na finančný sektor, aby sa ukončilo neodôvodnené geografické blokovanie, aby sa zákazníkom uľahčil prechod k výhodnejším retailovým finančným službám v iných členských štátoch. Výzva, ktorú predstavuje silnejúca ochota spotrebiteľov meniť produkty v rámci trhu s retailovými finančnými službami, by sa nemala podceňovať. Dokonca aj v rámci členských štátov sú spotrebitelia do veľkej miery „lojálni“ svojej miestnej banke alebo poskytovateľovi poistenia. Napriek tomu treba posilniť hospodársku súťaž v rámci vnútorného trhu, aby sa podporila inovácia a poskytovali lepšie finančné produkty za nižšie ceny.

Z tohto uhla pohľadu by Komisia mala urýchliť prácu pri podpore vzájomného uznávania a interoperability elektronických identifikačných metód tak, aby to neovplyvnilo úroveň bezpečnosti už existujúcich systémov alebo ich schopnosť plniť požiadavky EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí. Komisia a členské štáty budú musieť dôsledne vykonať nariadenie eIDAS a nové právne predpisy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a súčasne identifikovať a odstraňovať regulačné prekážky využívania systémov elektronického podpisu na prihlasovanie sa do finančných služieb, čím sa umožní rozsiahly cezhraničný digitálny onboarding v celej EÚ.

Zastrešujúcou výzvou bude zabezpečenie finančného začlenenia v nasledujúcich rokoch. Prístup k najzákladnejším finančným službám je zaručený v smernici o platobných účtoch, ktorá každému spotrebiteľovi zaručuje právo na základný platobný účet. Hoci ide ambiciózny krok správnym smerom v nadchádzajúcich rokoch treba urobiť viac. Vytrvalejší boj proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom bude mať zásadný význam pre dosiahnutie inkluzívneho rastu vo všetkých členských štátoch.

V oblasti finančných služieb musí byť kľúčovým cieľom vytváranie a zachovávanie rovnakých podmienok na zabezpečenie obchodného modelu a neutrality technológií na rýchlo sa rozvíjajúcom trhu. Z tohto dôvodu je vytvorenie silného a dynamického jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb významným projektom, v ktorom je určite vhodné pokračovať. V najlepšom prípade ide o oblasť, v ktorej môže európsky projekt vniesť do života ľudí skutočnú zmenu.

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (28.9.2017)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k akčnému plánu v oblasti retailových finančných služieb
(2017/2066(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Josef Weidenholzer

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta akčný plán pre spotrebiteľské finančné služby a jeho zameranie na mnohé kľúčové otázky a iniciatívy vznesené v správe Parlamentu o Zelenej knihe o retailových finančných službách a v stanovisku Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO), napríklad tie, ktoré sa týkajú cezhraničných transakčných poplatkov, cien za prenájom áut, poistenia motorových vozidiel a nariadenia eIDAS, ako aj tie, ktoré majú za cieľ zvýšenie transparentnosti a porovnateľnosti finančných produktov a služieb na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že digitalizácia a inovácie zmenili trh s retailovými finančnými službami tým, že vznikli nové finančné produkty, obchodné modely a aktéri, ako sú napríklad nové spoločnosti pôsobiace v oblasti finančných technológií (Fintech); domnieva sa, že tieto novinky môžu zlepšiť výber spotrebiteľov, ako aj podporiť vstup nových subjektov na trh a inovácie a zvýšiť využívanie cezhraničných finančných služieb tým, že sa posilní dôvera spotrebiteľov v tieto služby;

2.  víta skutočnosť, že akčný plán sa zameriava na riešenie mnohých dôležitých otázok a že v určitých oblastiach stanovuje osobitné opatrenia, ktoré má prijať Komisia, a jasný harmonogram ich prijatia;

3.  domnieva sa, že dokončenie únie kapitálových trhov pomôže podporiť rozvoj skutočného jednotného trhu cezhraničných finančných produktov a služieb v celej Európskej únii;

4.  súhlasí s Komisiou, že komplexný právny rámec nie je sám osebe dostatočný a že kľúčom je účinné presadzovanie práva; domnieva sa, že vykonávanie právnych predpisov, najmä tých prijatých po kríze, ktorého vplyv môže byť niekedy viditeľný až po rokoch, je dôležitým krokom pre niekoľko navrhovaných opatrení;

5.  domnieva sa, že akčný plán by mal byť súčasťou dlhodobej vízie pre retailové finančné služby s cieľom poskytnúť transparentnosť a istotu všetkým zainteresovaným stranám vrátane spotrebiteľov a finančných trhov;

6.  zdôrazňuje, že pri uskutočňovaní transakcií alebo platieb v zahraničí musia byť spotrebitelia pri výbere najlepšej ponuky schopní rozpoznať najhodnejšiu možnosť a mať informácie o poplatkoch a iných súvisiacich nákladoch, a to aj pri použití dynamického prepočtu meny; žiada Komisiu, aby určila a monitorovala netransparentné postupy, ktoré by mali byť v Únii úplne zakázané, v prípade potreby vyžadovala zobrazovanie hodnoty transakcie v miestnej i domácej mene spotrebiteľa v čase transakcie a aby sa sadzby ponúkané rôznymi poskytovateľmi finančných služieb zobrazovali transparentným spôsobom zahŕňajúcim všetky poplatky v oboch menách, a aby sa zároveň zobrazovala neutrálna referenčná sadzba, ktorú by poskytoval nepodnikateľský subjekt, s cieľom umožniť spotrebiteľom ľahko zistiť skutočné náklady spojené s transakciou;

7.  víta preskúmanie a obmedzenie vnútroštátnych prekážok obchodu, ale upozorňuje, že by nemalo viesť k zníženiu štandardu ochrany spotrebiteľa ani k vystaveniu spotrebiteľov riziku a že treba zachovať finančnú stabilitu; zdôrazňuje, že vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa a dôvery spotrebiteľov je kľúčom k rozvoju jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb; víta zámer Komisie overovať vhodnosť existujúcich právnych predpisov EÚ a vyzýva Komisiu, aby podporovala prenosnosť retailových finančných produktov;

8.  opakuje svoj názor, že online nástroje na porovnávanie môžu zlepšiť porovnateľnosť medzi rôznymi finančnými produktmi a pomôcť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, napríklad formou porovnávania spotrebiteľských organizácií a digitálnych riešení za predpokladu, že nástroje na porovnávanie sú neutrálne, inkluzívne a sprístupňujú úplné informácie o všetkých príslušných finančných záujmoch a prípadných konfliktoch záujmov; ďalej sa domnieva, že nástroje na porovnávanie sa musia zameriavať nielen na ceny výrobkov, ale aj na ich kvalitu, majúc na pamäti, že len podobné výrobky/služby možno porovnávať medzi jednotlivými jurisdikciami; žiada Komisiu, aby spolupracovala so zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť kvalitu a spoľahlivosť webových stránok poskytujúcich porovnanie finančných služieb a zvážila monitorovanie zavádzania a využívania iniciatívy Kľúčové zásady pre porovnávacie nástroje, ktorú vytvorili zainteresované strany, vrátane dobrovoľných systémov certifikácie a zhodnotila potrebu povinnej certifikácie;

9.  vyzýva Komisiu, aby zvážila uznesenie Európskeho parlamentu o finančným technológiách: vplyv technológie na budúcnosť finančného sektora[1] a podporovala ochranu spotrebiteľa, bezpečnosť, inovácie a spravodlivú hospodársku súťaž a zabezpečila uplatňovanie zásady „rovnaké služby, rovnaké riziká, rovnaké pravidlá, rovnaký dohľad“ na všetky spoločnosti bez ohľadu na ich odvetvie alebo umiestnenie; zdôrazňuje, že pojem finančné technológie treba chápať ako finančné prostriedky umožnené alebo poskytnuté prostredníctvom nových technológií, ktoré majú vplyv na všetky zložky finančného sektora, od bankovníctva až po poisťovníctvo, penzijné fondy, investičné poradenstvo, platobné služby a trhové infraštruktúry;

10.  pripomína, že poplatky za cezhraničné platby mimo eurozóny sú stále vysoké; preto žiada Komisiu o rýchle predloženie pozmeňujúceho návrhu k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001[2], s cieľom znížiť poplatky za cezhraničné transakcie vo všetkých členských štátoch; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim spoločným európskym platobným systémom využívajúcim elektronické bankovníctvo, akým by bola celoeurópska kreditná alebo debetná karta prevádzkovaná Európskym spoločenstvom‑;

11.  vyzýva Komisiu, aby udržiavala prostredie spravodlivej hospodárskej súťaže podporujúce inovácie, ponúkajúce regulačnú flexibilitu pre testovanie a zároveň zabezpečujúce vysokú úroveň ochrany a bezpečnosti spotrebiteľa;

12.  zdôrazňuje potenciál elektronického podpisu a elektronickej identifikácie na uľahčenie transakcií a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na prácu nariadenia eIDAS; zdôrazňuje, že treba brať ohľad na osoby, ktoré nemôžu alebo nechcú použiť elektronický podpis alebo elektronickú identifikáciu; podporuje interoperabilitu cezhraničnej elektronickej identifikácie v sektore finančných služieb a žiada zaistenie rovnakých podmienok vo všetkých členských štátoch (a prípadne aj v krajinách EHP a vo Švajčiarsku); okrem toho žiada Komisiu, aby urýchlene vyhodnotila súčasné regulačné prekážky pre technológie elektronickej identifikácie, a zdôrazňuje, že každá prijatá iniciatíva by mala byť technologicky neutrálna;

13.  poukazuje na význam kybernetickej bezpečnosti a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nerieši otázku kybernetickej bezpečnosti vo svojom akčnom pláne, a preto vyzýva Komisiu, aby tak urobila v rámci práce svojej pracovnej skupiny;

14.  zdôrazňuje potrebu zachovať poskytovanie služieb kamenných bánk, ktoré poskytujú nevyhnutné verejné služby a sú obzvlášť prínosné pre malé a stredné podniky, starších a zraniteľných spotrebiteľov, u ktorých je menej pravdepodobné, že použijú elektronické bankovníctvo a uprednostňujú osobný kontakt; uznáva, že zatvorenie pobočiek poškodzuje finančnú infraštruktúru na miestnej úrovni a môže byť mimoriadne škodlivé pre mestá;

15.  upozorňuje na nízku úroveň presunov v prípade väčšiny bankových produktov a produktov neživotného poistenia, ktorá je prekážkou pre vstup na retailové cezhraničné trhy, a preto nabáda Komisiu, aby spotrebiteľom uľahčila presun k výhodnejším retailovým finančným službám v celej EÚ, ako aj vypovedúvanie finančných zmlúv s cieľom sprístupniť cezhraničné branie úverov a využívanie iných finančných produktov; zdôrazňuje veľký potenciál poskytovania cezhraničných poistných produktov, napríklad poistenia motorových vozidiel; konštatuje však, že zásada zmluvnej slobody umožňuje finančným inštitúciám rozhodovať o tom, s kým vstúpia do zmluvného vzťahu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti uznala dôležitosť kontroly predátorských pôžičiek a rýchlych pôžičiek, ktoré vedú k vykorisťovaniu zraniteľných spotrebiteľov a malých a stredných podnikov;

16.  uznáva, že schopnosť realisticky a presne posúdiť finančné riziká pri poskytovaní úverov spotrebiteľom v inej krajine je nevyhnutným predpokladom pre cezhraničné poskytovanie úverov; žiada Komisiu, aby spolu s finančným sektorom vypracovala porovnateľné kritériá a normy posúdenia úverovej bonity, aby sa lokálne vytvorené posúdenia úverovej bonity mohli porovnať medzi členskými štátmi s cieľom umožniť a zjednodušiť cezhraničné poskytovanie úverov;

17.  zdôrazňuje potenciál údajov pri vytváraní presnejších a osobnejších posúdení úverovej bonity; zdôrazňuje význam ochrany údajov a súkromia pri takomto vytváraní posúdení úverovej bonity; zdôrazňuje, že negatívne úverové hodnotenie nemôže byť založené výlučne na nedostatku takýchto údajov a že v prípadoch nedostatku údajov je potrebné uplatniť tradičné spôsoby vytvárania posúdení úverovej bonity;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pre európske orgány pre finančný dohľad EBA, ESMA a EIOPA zabezpečila primerané zdroje a oprávnenia pre vykonávanie celého rozsahu ich regulačných a kontrolných povinností v záujme ochrany spotrebiteľa.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

28.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

32

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Pascal Arimont, Dita Charanzová, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Pascal Durand, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Jiří Maštálka, Eva Maydell, Marlene Mizzi, Nosheena Mobarik, Jiří Pospíšil, Marcus Pretzell, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Edward Czesak, Kaja Kallas, Adam Szejnfeld, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Vladimir Urutchev

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

32

+

ALDE

ECR

PPE

 

S&D

 

Verts/ALE

Dita Charanzová, Kaja Kallas, Matthijs van Miltenburg

Edward Czesak, Daniel Dalton, Nosheena Mobarik, Anneleen Van Bossuyt

Pascal Arimont, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Eva Maydell, Jiri Pospísil, Ivan Stefanec, Adam Szejnfeld, Mihai Turcanu, Vladimir Urutchev, Lambert van Nistelrooij

 

Lucy Anderson, Sergio Gaetano Cofferati, Nicola Danti, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Liisa Jaakonsaari, Marlene Mizzi, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Catherine Stihler

 

Pascal Durand, Igor Soltes

3

-

EFDD

ENF

GUE

John Stuart Agnew

Marcus Pretzell

Jiří Maštálka

2

0

EFDD

Robert Iwasekiewicz, Marco Zullo

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

10.10.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0

46

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Thierry Cornillet, Esther de Lange, Fabio De Masi, Markus Ferber, Jonás Fernández, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Barbara Kappel, Wajid Khan, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Sander Loones, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Sirpa Pietikäinen, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Lieve Wierinck, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alain Cadec, David Coburn, Andrea Cozzolino, Ashley Fox, Doru-Claudian Frunzulică, Sophia in ‘t Veld, Thomas Mann, Luigi Morgano, Michel Reimon, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Judith Sargentini

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

46

+

ALDE

Thierry Cornillet, Petr Ježek, Lieve Wierinck, Sophia in 't Veld

ECR

Ashley Fox, Sander Loones, Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Kay Swinburne

PPE

Burkhard Balz, Alain Cadec, Markus Ferber, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Fulvio Martusciello, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Anne Sander, Theodor Dumitru Stolojan, Tom Vandenkendelaere, Esther de Lange

S&D

Pervenche Berès, Udo Bullmann, Andrea Cozzolino, Jonás Fernández, Doru-Claudian Frunzulică, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Wajid Khan, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Luigi Morgano, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Jakob von Weizsäcker

Verts/ALE

Michel Reimon, Judith Sargentini, Molly Scott Cato

8

-

EFDD

David Coburn, Marco Valli

ENF

Barbara Kappel, Bernard Monot, Marco Zanni

GUE/NGL

Fabio De Masi, Marisa Matias, Miguel Viegas

0

0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia