SPRÁVA o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu
30.10.2017 - (2016/2269(INI))
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajca: Javi López
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 9,
– so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu,
– so zreteľom na publikáciu Komisie z roku 2015 s názvom EU Employment and Social Situation – Quarterly Review September 2015 (Zamestnanosť a sociálna situácia v EÚ – štvrťročná správa, september 2015),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2014 s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130),
– so zreteľom na publikáciu Komisie z roku 2012 s názvom Employment and Social Developments in Europe 2012 (Vývoj v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti v Európe 2012),
– so zreteľom na balík Komisie o sociálnych investíciách z 20. februára 2013 vrátane odporúčania s názvom Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020), a na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 o stratégii Európa 2020[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2017 o potrebe stratégie EÚ na odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov a na predchádzanie tomuto javu[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv[4],
– so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 7. júla 2016 k 71. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2016 o plnení cieľa v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti[9],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2013 o oznámení Komisie s názvom Smerom k sociálnym investíciám pre rast a súdržnosť – vykonávanie Európskeho sociálneho fondu 2014 – 2020[10],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu[11],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii[12],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o zmierňovaní nerovností v oblasti zdravia v EÚ[13],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe[14],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začleňovania a boji proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii[15],
– so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie O-000047/2016 o boji proti nerovnosti v záujme podpory inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu v EÚ,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2013 k európskemu minimálnemu príjmu a ukazovateľoch chudoby,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. júna 2011 k európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť[16],
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. septembra 2009 s názvom Práca a chudoba: nevyhnutnosť globálneho prístupu,
– so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. marca 2011 na tému Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu[17]
– so zreteľom na výročnú správu Výboru pre sociálnu ochranu z 10. marca 2015 s názvom Sociálna situácia v Európskej únii (2014)[18],
– so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu z 15. februára 2011 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020[19],
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Third European Quality of Life Survey – Quality of life in Europe: Impacts of the crisis (Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: Vplyv krízy),
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Third European Quality of Life Survey – Quality of life in Europe: Social inequalities (Tretí európsky prieskum kvality života – Kvalita života v Európe: Sociálne nerovnosti),
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Income inequalities and employment – patterns in Europe before and after the Great Recession (Nerovnosti v príjmoch a vzorce zamestnanosti v Európe pred veľkou recesiou a po nej),
– so zreteľom na súhrnnú správu nadácie Eurofound s názvom Šiesty Európsky prieskum pracovných podmienok,
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Sociálna mobilita v EÚ,
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Nové formy zamestnávania,
– so zreteľom na tematickú aktualizáciu nadácie Eurofound s názvom Pay inequalities experienced by posted workers: Challenges to the “equal treatment” principle (Mzdová nerovnosť, s ktorou sa stretávajú vyslaní pracovníci: výzvy v oblasti zásady rovnakého zaobchádzania), v ktorej sa uvádza podrobný prehľad stanovísk vlád a sociálnych partnerov v celej Európe, pokiaľ ide o zásadu rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu,
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Developments in working life in Europe: EurWORK annual review 2016 (Vývoj v oblasti pracovného života v Európe: výročné hodnotenie EurWORK 2016), a najmä na jej kapitolu Pay inequalities – Evidence, debate and policies (Nerovnosti v odmeňovaní – Dôkazy, diskusie a politiky),
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Occupational change and wage inequality: European Jobs Monitor 2017 (Zmena v povolaniach a mzdová nerovnosť: monitorovanie európskych pracovných miest 2017),
– so zreteľom na správu nadácie Eurofound s názvom Women, men and working conditions in Europe (Ženy, muži a pracovné podmienky v Európe),
– so zreteľom na publikáciu Komisie Európska hospodárska prognóza z jari 2016[20],
– so zreteľom na program OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030, a konkrétne na jeho cieľ trvalo udržateľného rozvoja 10 – znížiť rozdiely v rámci krajín a medzi krajinami,
– so zreteľom na správu OSN s názvom World Social Situation 2007: The Employment Imperative (Svetová sociálna situácia v roku 2007: Imperatív pre zamestnanosť),
– so zreteľom na správu OECD z 21. mája 2015 s názvom In It Together: Why Less Inequality Benefits All (Sme v tom spolu: prečo je menej nerovnosti prínosom pre všetkých),
– so zreteľom na správu OECD z 19. decembra 2011 s názvom Divided We Stand: Why Inequality Keeps Rising (Rozdelení stojíme: prečo nerovnosť stále narastá),
– so zreteľom na správu OECD z októbra 2008 s názvom Growing Unequal?: Income Distribution and Poverty in OECD countries (Rastúca nerovnosť? Rozdelenie príjmov a chudoba v krajinách OECD),
– so zreteľom na diskusný dokument zamestnancov MMF zo 17. februára 2014 s názvom Redistribution, Inequality and Growth (Redistribúcia, nerovnosť a rast)[21],
– so zreteľom na diskusný dokument zamestnancov MMF z 8. apríla 2011 s názvom Inequality and Unsustainable Growth: Two Sides of the Same Coin? (Nerovnosť a neudržateľný rast: dve strany rovnakej mince?)[22],
– so zreteľom na publikáciu organizácie MOP z 3. júna 2013 s názvom World of Work Report 2013: Repairing the economic and social fabric (Správa o svete práce 2013: oprava hospodárskej a sociálnej štruktúry) a na jej kapitolu Snapshot of the United States (Súčasný stav v Spojených štátoch,
– so zreteľom na správu, ktorú uverejnila University College (Londýn) v septembri 2014 ako súčasť projektu DRIVERS For Health Equity s názvom Final Scientific Report: Social Inequalities in early childhood health and development: a European-wide systematic review (Záverečná vedecká správa: sociálne nerovnosti v oblasti zdravia a vývoja v ranom detstve: celoeurópsky systematický prehľad),
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci a na pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0340/2017),
A. keďže rovnosť a spravodlivosť sú neoddeliteľnou súčasťou európskych hodnôt a základným kameňom európskeho sociálneho modelu, EÚ a jej členských štátov; keďže medzi ciele členských štátov aj EÚ patrí podpora zamestnanosti so zreteľom na stabilne vysokú zamestnanosť a boj proti vylučovaniu z trhu práce;
B. keďže nerovnosť môže ohroziť sociálnu dôveru a narušiť podporu demokratických inštitúcií; keďže opatrenia na boj proti nerovnosti sa musia posilniť z hľadiska hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s cieľom podporovať harmonický rozvoj v celej Únii;
C. keďže nerovnosť odkazuje na rozdiel v príjmoch medzi jednotlivcami, ako aj na stratu príležitostí jednotlivcov, ktoré bránia potenciálnemu zlepšeniu ich schopností a zručností a obmedzujú ich rozvoj a následne ich potenciálny prínos pre spoločnosť;
D. keďže hospodárska a finančná kríza pretrvávajúca v eurozóne už viac ako desať rokov je príčinou zníženia dopytu;
E. keďže nerovnosť a nezamestnanosť obmedzujú efektívny dopyt, hatia inovácie a môžu viesť k zvýšeniu finančnej nestability; keďže vysoká a rastúca nerovnosť bráni nielen pokroku pri odstraňovaní chudoby, ale aj úsiliu o zlepšenie sociálneho začlenenia a sociálnej súdržnosti;
F. keďže boj proti nerovnosti môže byť prostriedkom na podporu tvorby pracovných miest a rastu, ale zároveň aj na zníženie chudoby; keďže 47,5 % všetkých nezamestnaných osôb v EÚ v roku 2015 hrozila chudoba[23];
G. keďže nerovnosť ohrozuje rast a vytváranie kvalitných pracovných miest[24], a to podľa medzinárodných inštitúcií, ako sú MMF[25] alebo OECD[26], ktoré rovnako uviedli, že príliš vysoká a rastúca nerovnosť má priame sociálne náklady, bráni sociálnej mobilite a môže takisto brzdiť udržateľný rast dnes aj v budúcnosti;
H. keďže jedným z piatich cieľov stratégie Európa 2020 je znížiť aspoň o 20 miliónov počet osôb, ktoré sú postihnuté alebo ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením, a to z 115,9 milióna v roku 2008 na najviac 95,9 milióna do roku 2020; keďže v roku 2015 bolo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením 117,6 milióna osôb, čo presahuje číselný údaj za rok 2008 o 1,7 milióna; keďže v roku 2012 bolo v EÚ ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením 32,2 milióna osôb so zdravotným postihnutím; keďže v roku 2013 26,5 miliónom detí v 28 krajinách EÚ hrozila chudoba alebo sociálne vylúčenie; keďže podiel obyvateľov ohrozených chudobou alebo vylúčením je stále neprijateľne vysoký, a to na úrovni 23,7 %, pričom v niektorých členských štátoch zostávajú číselné údaje naďalej veľmi vysoké; keďže okrem toho je energetická chudoba naďalej taká vysoká, že pre zasiahnutých 11 % obyvateľov EÚ vedie k bludnému kruhu hospodárskeho znevýhodnenia[27];
I. keďže prehlbovanie nerovnosti vyplývajúce z krízy zasiahlo najmä ženy, pričom sa ich chudoba zhoršila a ešte viac ich vylúčila z trhu práce; keďže účasť žien na trhu práce by sa mala zvýšiť prostredníctvom efektívneho vykonávania existujúcich a doplňujúcich právnych predpisov o rovnosti žien a mužov a zlepšenia súčasného politického rámca s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;
J. keďže existuje pozitívna korelácia medzi posilnenou rovnosťou medzi ženami a mužmi a silnejším hospodárskym rastom, začleňovaním, vytváraním pracovných miest a prosperitou podnikov; keďže znižovanie rozdielov v zamestnávaní je nielen prostriedkom na dosiahnutie rovnakého zaobchádzania, ale aj na zabezpečenie efektívnosti a konkurencieschopnosti na trhu práce;
K. keďže OECD zdôrazňuje, že „zníženie nerovnosti o jeden bod Giniho koeficientu by znamenalo zvýšenie kumulatívneho rastu o 0,8 % v nasledujúcich piatich rokoch“[28].
L. keďže nárast nerovnosti je spojený s poklesom podielu práce na národnom bohatstve; keďže mať prácu už nie je zárukou ochrany pred chudobou a keďže dôstojné pracovné podmienky sú na znižovanie nerovnosti nevyhnutné;
M. keďže podľa nadácie Eurofound sa „atypická práca“ vzťahuje na pracovné pomery, ktoré nezodpovedajú štandardnému alebo typickému modelu riadneho dlhodobého zamestnania na plný úväzok na dobu neurčitú u jedného zamestnávateľa; keďže podľa organizácie MOP termín „neštandardné formy zamestnania“ je zastrešujúcim termínom pre rôzne pracovné dohody, ktoré sa odchyľujú od štandardného zamestnania a medzi ktoré patrí dočasné zamestnanie, práca na čiastočný úväzok a pracovná pohotovosť, dočasná agentúrna práca a iné viacstranné pracovnoprávne vzťahy, ako aj skryté zamestnanie a závislá samostatná zárobková činnosť;
N. keďže zvýšená nerovnosť je spojená s nižšou sociálnou mobilitou, zníženými ľudskými možnosťami a obmedzeniami základných práv a slobôd; keďže správa nadácie Eurofound z roku 2017 o sociálnej mobilite v EÚ[29] poskytuje dôkaz o tom, že sociálne zázemie naďalej určuje životné šance v mnohých členských štátoch;
O. keďže rast hospodárstiev členských štátov závisí od mnohých faktorov; keďže rastúca nerovnosť by mohla mať negatívny vplyv na rast; keďže MMF zistil, že na celosvetovej úrovni existuje obrátený vzťah medzi podielom na príjmoch zodpovedajúcich 20 % obyvateľstva s najvyššími príjmami a hospodárskym rastom, pričom ak sa podiel na príjmoch v prípade 20 % obyvateľstva s najvyššími príjmami zvýši o jeden percentuálny bod, rast HDP sa v nasledujúcich piatich rokoch v skutočnosti zníži o 0,08 percentuálneho bodu; keďže, naopak, podobné zvýšenie podielu príjmov v prípade 20 % obyvateľstva s najnižšími príjmami je spojené so zvýšením rastu o 0,38 percentuálneho bodu;
P. keďže nerovnosť predstavuje viacrozmerný fenomén, ktorý sa neobmedzuje iba na peňažné otázky, ale týka sa aj rozdielneho prístupu ľudí k príležitostiam, napríklad v závislosti od pohlavia, etnického pôvodu, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, geografickej pozície alebo veku; keďže viaceré nerovnosti v prístupe k práci a v práci vytvárajú riziko pre zdravie a dobré životné podmienky jednotlivcov i pre finančné príležitosti, a môžu preto viesť k nízkej produktivite;
Q. keďže nerovnaké pokrytie v oblasti sociálnej ochrany sa analyzuje v správe nadácie Eurofound s názvom Nové formy zamestnávania[30], ktorá sa zameriava aj na najproblematickejšiu z týchto foriem z hľadiska sociálnej ochrany, a to na príležitostnú prácu, pričom sa uvádzajú príklady právnych predpisov, ktorými sa výslovne vylučujú príležitostní pracovníci, a iné príklady, v rámci ktorých sa ich snažia zahrnúť, zvyčajne kompenzáciou na základe hraničných hodnôt príjmu; keďže práca za poukážky a strategické spoločné využívanie zamestnancov sú príkladmi neštandardnej práce zameranej na riešenie nedostatočnej sociálnej ochrany pri príležitostnej práci alebo pri práci na čiastočný úväzok;
R. keďže nerovnosť v mzdách vyplývajúca zo zmien pracovných modelov sa analyzuje v správe nadácie Eurofound s názvom Monitorovanie európskych pracovných miest 2017[31], v ktorej sa dospelo k záveru, že rastúca nerovnosť v mzdách v rokoch 2005 – 2014 bola väčšinou výsledkom zmien v rozložení miezd v rámci povolaní súvisiacich s procesmi deregulácie trhu práce a zrušenia štandardizácie pracovných zmlúv s polarizáciou pracovných miest a modernizáciou zamestnania, ktoré súvisia s technologickými zmenami a zaujatosťami v oblasti zručností a ktoré zohrávajú menej dôležitú úlohu;
S. keďže spoločnosti s väčšími nerovnosťami v príjmoch majú vyššie miery zlého zdravotného stavu a násilia, nižšie výsledky v oblasti matematiky a gramotnosti, vyššiu mieru obezity a vyššiu mieru trestov odňatia slobody a počtu vrážd[32]; keďže rovnejšie spoločnosti prinášajú štátu menej výdavkov na sociálne zabezpečenie;
T. keďže nerovnosti v celom životnom cykle sa odzrkadľujú v nerovnostiach v staršom veku, ako je napríklad nižšia očakávaná dĺžka zdravého života, chudoba v starobe a rodový rozdiel v dôchodkov vo výške takmer 40 %; keďže európske stratégie na odstránenie chudoby sú nevyhnutné na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja pre všetkých;
U. keďže hospodárska bezpečnosť je dôležitým faktorom ľudskej realizácie;
V. keďže 5. októbra 2015 Rada prijala závery o Správe o primeranosti dôchodkov za rok 2015: primeranosť súčasných a budúcich príjmov v starobe v EÚ, pričom považuje za „ mimoriadne dôležité, aby verejné dôchodkové systémy alebo iné systémy sociálnej ochrany zahŕňali primerané záruky pre ženy a mužov s pracovnými príležitosťami, ktoré im neumožňovali alebo neumožňujú dosiahnuť dostatočné dôchodkové nároky,“ a ďalej uvádza, že „takéto záruky zahŕňajú konkrétne minimálne dôchodky alebo iné minimálne príjmy pre starších ľudí“[33];
W. keďže nedostatok primeraných finančných prostriedkov na verejné vzdelávanie je hlavnou príčinou budúcich sociálnych rozdielov a narastajúcej nerovnosti;
X. keďže v rokoch 2005 – 2015 sa Giniho koeficient pre EÚ zvýšil z 30,6 na 31 a príjmová nerovnosť medzi hornými a dolnými 20 % populácie sa zvýšila zo 4,7 na 5,2; keďže podiel ľudí ohrozených peňažnou chudobou je úzko spojený s nerovnosťou príjmov a miera peňažnej chudoby sa od roku 2005 neprestajne zvyšuje; keďže nerovnosti v niekoľkých členských štátoch narástli v období medzi rokmi 2008 a 2014 z hľadiska disponibilných príjmov domácností[34];
Y. keďže rozdiely v hospodárskom raste medzi členskými štátmi a v rámci nich vedú k hospodárskej nerovnováhe v rámci Únie; keďže tieto vysoko nerovnaké hospodárske trendy spôsobili nadmernú nezamestnanosť a chudobu;
Z. keďže celosvetový vývoj nerovností je v súlade s trvalým nárastom nerovnosti v rozvinutých krajinách od 80. rokov minulého storočia, počas ktorých podľa OECD[35] nerovnosť narástla, a to bez ohľadu na hospodársky cyklus, s osobitnými výnimkami, čím sa Giniho koeficient zvýšil o tri body z 0,29 na 0,32 medzi rokmi 1980 a 2013, čo predstavuje nárast o 10 % v posledných desaťročiach;
AA. keďže hoci mieru nerovnosti môžu určovať mnohé faktory, sú to inštitúcie a tvorcovia politických zásahov, ktorí zodpovedajú za riešenie príslušných problémov, najmä na štrukturálnej úrovni; keďže EÚ sa potýka s nedostatkom investícií a verejné a súkromné investície sú kľúčovými prvkami pri znižovaní nerovnosti prostredníctvom zvýšenia zamestnanosti; keďže štrukturálne nedostatky treba náležite riešiť; keďže sa očakáva, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) sa bude aktualizovať s cieľom pomôcť riešiť nedostatok investícií;
AB. keďže trendy v nerovnosti sa nemusia nevyhnutne zhodovať s trendmi v absolútnych a extrémnych formách chudoby, ako je napríklad bezdomovectvo;
AC. keďže poskytovanie primeranej podpory a financovania udržateľného a trvalého bývania je nevyhnutné na prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu a zdraviu a na posilnenie integrácie a miestneho prijatia; keďže zabezpečenie životaschopnosti susedstiev a boj proti segregácii sú dôležitými súčasťami podpory integrácie a znižovania nerovností;
AD. keďže podľa Eurostatu bol v roku 2015 podiel obyvateľov ohrozených chudobou v EÚ 24,4 % a v prípade detí 26,9 %;
AE. keďže ženy sú zasiahnuté krízou neprimerane viac a keďže zelené pracovné miesta sa ukázali byť odolnejšie voči krízam než iné pracovné miesta;
AF. keďže ženy sú vystavené vyššiemu riziku chudoby a neistoty;
Vytvorenie európskej koordinácie politík na boj proti nerovnosti
1. zdôrazňuje, že nerovnosti ohrozujú budúcnosť európskeho projektu, narušujú jeho legitímnosť a môžu poškodiť dôveru v EÚ ako motor sociálneho pokroku, čo je rozmer Únie, ktorý sa musí rozvíjať; pripomína, že existujúce nerovnosti majú negatívne dôsledky, ktoré ohrozujú politickú a sociálnu stabilitu; zdôrazňuje, že podpora vzostupnej konvergencie a skvalitnenie života všetkých európskych občanov musí byť naďalej hnacou silou ďalšej integrácie;
2. je pevne presvedčený, že zníženie nerovností musí byť jednou z hlavných priorít na európskej úrovni, nielen na boj proti chudobe alebo na podporu konvergencie, ale je aj nutnou podmienkou hospodárskej obnovy, vytvárania dôstojných pracovných miest, sociálnej súdržnosti a spoločnej prosperity;
3. zdôrazňuje, že znižovanie nerovností je nevyhnutné na podporu spravodlivejších a stabilnejších demokracií, zaručenie rovnakého zaobchádzania bez dvojakých noriem, marginalizovanie populizmu, extrémizmu a xenofóbie a zabezpečenie, aby bola Európska únia projektom, ktorý vítajú jej občania;
4. pripomína Komisii a členským štátom, že Európska únia musí plniť svoje záväzky podľa zmlúv, pokiaľ ide o podporu dobrých životných podmienok jej národov, plnú zamestnanosť a sociálny pokrok, sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, rovnosť medzi občanmi z rozdielneho sociálno-ekonomického prostredia, solidaritu medzi generáciami, ochranu práv dieťaťa a sociálne začlenenie všetkých ľudí, ktorí sa nachádzajú v zraniteľnej situácii alebo trpia marginalizáciou;
5. žiada Komisiu a členské štáty, aby v súlade so svojimi právomocami vyhodnotili výkonnosť a výsledky koordinácie hospodárskej politiky, berúc do úvahy vývoj sociálneho pokroku a sociálnej spravodlivosti v EÚ; poznamenáva, že európsky semester neuprednostňoval dosahovanie týchto cieľov a znižovanie nerovností; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila proces koordinácie politík s cieľom lepšie monitorovať, predchádzať a naprávať negatívne trendy, ktoré by mohli zvýšiť nerovnosti a oslabiť sociálny pokrok alebo negatívne ovplyvniť sociálnu spravodlivosť, a v prípade potreby zaviesť preventívne a nápravné opatrenia; domnieva sa, že v európskom semestri by sa mali zvážiť a zahrnúť do neho konkrétne politiky zamerané na boj proti hospodárskej nerovnosti;
6. vyjadruje presvedčenie, že sociálne opatrenia sa môžu v niektorých prípadoch považovať za zmierňujúce opatrenia a mali by sa doplniť hospodárskymi politikami a sociálne zodpovednými štrukturálnymi reformami s cieľom dosiahnuť pozitívny, dlhodobý a udržateľný hospodársky rast a štrukturálne znižovanie trendu v nerovnosti v strednodobom a dlhodobom horizonte; domnieva sa, že sociálna hodnotiaca tabuľka spoločnej správy o zamestnanosti môže zohrávať v európskom semestri významnejšiu úlohu ako „systém včasného varovania“ pre nadmerné sociálne nerovnováhy;
7. berie do úvahy miernu mieru vykonávania odporúčaní, ktorá v roku 2014 dosahovala 29 %; vyzýva Komisiu, aby do polovice roku 2018 predložila Parlamentu a Rade analýzu a porovnanie vplyvu a výsledkov dosiahnutých v dôsledku odporúčaní pre jednotlivé krajiny a opatrení prijatých v rámci európskeho semestra a v rámci rozličných programov EÚ na prekonanie nerovností vyplývajúcich z hospodárskej krízy, ako aj aby načrtla ďalšie politické odporúčania na boj proti nerovnostiam;
8. naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho semestra a bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právomoci, lepšie posúdila nerovnováhy z hľadiska príjmu a rozdelenia bohatstva, a to aj prostredníctvom správ o hĺbkovom preskúmaní v prípade zistenia týchto nerovnováh, ako prostriedku na prepojenie hospodárskej koordinácie so zamestnanosťou a sociálnou výkonnosťou; vyzýva Komisiu, aby vytvorila presný a aktuálny obraz rozdielov v príjmoch a bohatstve, sociálnej súdržnosti a sociálnom začleňovaní medzi krajinami a v rámci nich a aby založila svoje návrhy a odporúčania pre politické rozhodnutia na dôkladných a podrobných údajoch; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, aké by mali byť najpresnejšie ukazovatele hospodárskej nerovnosti (spomedzi Giniho koeficientu, indexov Palma, Theilovho indexu, podielu miezd, pomeru minimálnej mzdy k HDP na obyvateľa alebo k priemernej mzde atď.), a aby monitorovala vývoj nerovností, a to aj pri zohľadnení celkovej konkurencieschopnosti a produktivity všetkých faktorov;
9. konštatuje, že regióny závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými alebo demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny uvedené v článku 174 ZFEÚ, a vzdialené a neobývané regióny čelia väčším ťažkostiam, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu k verejným službám, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, v dôsledku čoho býva poskytovanie uvedených služieb finančne náročnejšie pre verejné financie, a občania sa v záujme získania týchto služieb musia vo väčšej miere presúvať;
10. opakuje, že je potrebné rozvíjať investície zamerané na lepšiu územnú súdržnosť, ktorá posilňuje priemyselnú štruktúru regiónov, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, najmä pokiaľ ide o prístup k širokopásmovému pripojeniu;
11. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala ambiciózne investície do sociálnej ochrany, služieb a infraštruktúry zo strany členských štátov prostredníctvom cielenejšieho a strategickejšieho využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov a Európskeho fondu pre strategické investície s cieľom reagovať na sociálne a hospodárske potreby členských štátov a regiónov;
12. opakuje svoju výzvu na zriadenie skutočného európskeho piliera sociálnych práv, ktorý podporí vzostupnú konvergenciu, pri zohľadnení rozdelenia právomocí stanovených v zmluvách, a budovanie hlbšieho a spravodlivejšieho sociálneho rozmeru HMÚ, s potrebnými legislatívnymi, inštitucionálnymi a finančnými prostriedkami na zabezpečenie sociálneho pokroku pre občanov EÚ, ako aj rovnakých podmienok, ako budúcej etapy procesu európskej integrácie; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétny „plán na dokončenie sociálneho rozmeru HMÚ“;
13. vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje úsilie spolupracovať s členskými štátmi pri dosahovaní všetkých cieľov stratégie Európa 2020 vrátane znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia o 20 miliónov a aby zosúladila rozsah pôsobnosti stratégie Európa 2020 s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a teda aby medzi svoje ciele začlenila aj boj proti nerovnosti a extrémnej chudobe; žiada Komisiu, aby naďalej venovala veľkú pozornosť vykonávaniu cieľov stratégie Európa 2020 a aby zohľadnila hodnotiacu tabuľku Eurostatu o hlavných ukazovateľoch stratégie Európa 2020, a to aj v rámci postupu európskeho semestra a odporúčaní pre jednotlivé krajiny;
14. vyzýva Komisiu a členské štáty, pripomínajúc, že sú to predovšetkým členské štáty, ktoré zodpovedajú za svoje sociálne politiky, ktoré musia byť podporované a dopĺňané európskou činnosťou, aby posilnili svoje úsilie o zníženie nerovnosti medzi príjmovými skupinami a aby podporovali zodpovedajúci rámec opatrení, ktorým sa okrem iného zabezpečia dôstojné pracovné podmienky pre všetkých, verejné vzdelávanie, zdravotníctvo, dôchodky, zodpovedajúca verejná infraštruktúra a sociálne služby a ktorý podporuje rovnaké príležitosti; zdôrazňuje, že takýto rámec by mal umožniť dobre fungujúci spoločenský postup;
15. zdôrazňuje, že rozpočet Únie by mal stanoviť vykonávanie príslušných politík na znižovanie nerovností a zvýšenie sociálnej súdržnosti;
16. zdôrazňuje nadradenosť základných práv; zdôrazňuje, že pracovné právo a vysoké sociálne normy zohrávajú kľúčovú úlohu pri vyrovnávaní hospodárstiev, podpore príjmov a zvyšovaní investičnej kapacity; pripomína význam dodržiavania sociálnych práv zakotvených v Charte základných práv EÚ, vrátane práv a slobôd odborových zväzov a práv na kolektívne vyjednávanie, a zachovávania rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi;
17. poukazuje na to, že nemôžeme ignorovať budúci význam odvetvových politík pre znižovanie nerovností a že najmä pri potrebe ďalšieho rozvoja vnútorného trhu a potrebe investičnej politiky na európskej a vnútroštátnej úrovni (napr. v oblasti hlavných infraštruktúr, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania), ako aj pri formulácii všetkých aspektov energetickej politiky sa musia zohľadniť príležitosti, ktoré takéto politiky ponúkajú z hľadiska hospodárskych, sociálnych a územných faktorov, s cieľom zabezpečiť rovnaké príležitosti; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na vypracúvaní komplexných stratégií pre vytváranie pracovných miest, podnikanie a inovácie zameraných na strategické investície do zelených pracovných miest, do sociálneho sektora, zdravotníctva a opatrovateľstva, a do sociálneho hospodárstva, ktorých potenciál zamestnanosti zostáva nevyužitý;
Opatrenia na podporu vytvárania dôstojných pracovných miest a kvalitného zamestnania;
18. vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o vývoj nerovnosti v EÚ po kríze, čo bolo vo veľkej miere spôsobené rastúcou nezamestnanosťou; zastáva názor, že nezamestnanosť je zdrojom nerovností a že politiky vytvárania dôstojných pracovných miest a kvalitného zamestnania zamerané na hlavné oblasti nezamestnanosti by mohli zlepšiť príjem domácností v dolnom kvintile;
19. okrem toho zdôrazňuje skutočnosť, že vysoká miera nezamestnanosti vytvára tlak na znižovanie miezd a v niektorých prípadoch môže mať aj negatívny vplyv na pracovné a sociálne podmienky; zdôrazňuje, že boj proti nezamestnanosti sám osebe je nevyhnutnou, avšak nie dostatočnou podmienkou znižovania nerovností;
20. žiada Komisiu, aby navrhla vyššiu úroveň financovania pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rokoch 2017 – 2020, prinajmenšom 21 miliárd EUR, vrátane lepšieho dosahu na mladých ľudí mladších ako 30 rokov; vyzýva Komisiu, aby prispela k lepšiemu vykonávaniu záruky pre mladých ľudí, a to väčším zameraním sa na najzraniteľnejších mladých ľudí, ktorí často musia riešiť zložité potreby, pričom by zohľadnila najnovšie zistenia zo správy Európskeho dvora audítorov o využití prostriedkov iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a zabezpečila presné a transparentné vykonávanie a posúdenie;
21. zdôrazňuje, že je dôležité dôkladnejšie sledovať mladých ľudí opúšťajúcich záruku pre mladých ľudí alebo iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, aby sa mohli trvalo a efektívne integrovať na trhu práce; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť ďalšej flexibility iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí – a to aj v prípade krajín s dobrými výsledkami z hľadiska politík v oblasti mládeže – tým, že sa integrujú systémy na ochranu mladých ľudí v prechodnom období od vzdelávania alebo vyššieho vzdelávania k práci, s cieľom kompenzovať vylúčenie mladých ľudí z príspevkových systémov sociálneho zabezpečenia v Európe;
22. zdôrazňuje, že programy, ako sú záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, nesmú nahrádzať úsilie samotných členských štátov v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí a pri podpore udržateľnej integrácie na trhu práce; uznáva, že kvalitné a dostupné vzdelávanie je rozhodujúcim faktorom pri prekonávaní nerovností; vyzýva preto na zvýšenie investícií do verejného vzdelávania a celoživotného vzdelávania;
23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zdôrazňovali potrebu podporovať zelené pracovné miesta a zamestnanosť na vidieku a v upadajúcich oblastiach a aby takéto oblasti zatraktívnili pre ženy;
24. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) a postupu európskeho semestra, a členské štáty, aby prostredníctvom svojich národných programov reforiem zabezpečili plné vykonávanie opatrení na vnútroštátnej úrovni uvedené v odporúčaní Rady týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trh práce;
25. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby hospodársku a menovú úniu doplnili plnohodnotným európskym trhom práce v kombinácii so širokým pokrytím sociálnym zabezpečením; vyjadruje presvedčenie, že dobre fungujúce trhy práce a koordinované a spoľahlivé systémy sociálneho zabezpečenia sú životne dôležité pre úspech európskej menovej únie a sú súčasťou širšieho procesu vzostupnej konvergencie smerom k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; v tomto zmysle vyzýva Komisiu, aby predložila štúdiu o tom, ako môže EÚ podporovať a presadzovať programy zaručenej verejnej zamestnanosti na vnútroštátnej úrovni;
26. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili lepšie zosúladenie vzdelávania a odbornej prípravy s potrebami trhu práce v celej EÚ, čím by sa vytvorili možnosti mobility a zlepšili stratégie prijímania zamestnancov a odbornej prípravy, a to najmä prostredníctvom odbornej prípravy na pracovisku a cielených investícií, ktoré podporia vytváranie pracovných miest a zvýšenie dopytu po zamestnaní; pripomína, že rekvalifikácia je dôležitým prvkom, ktorý umožňuje opätovne začleniť ľudí späť do trhu práce a pomáha riešiť dlhodobú nezamestnanosť a dosahovať lepšie zosúladenie zručností s dostupnými pracovnými miestami; zdôrazňuje, že potvrdzovanie zručností a uznávanie formálneho a informálneho vzdelávania sú dôležitými nástrojmi, ktoré umožnia oceniť nadobudnuté zručnosti na trhoch práce; trvá na tom, že by sa mali podporovať príležitosti celoživotného vzdelávania počas celého životného cyklu vrátane staroby, aby sa mohol plne využiť ich potenciál v boji proti nerovnostiam;
27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali pri riešení diskriminácie pri prijímaní do zamestnania a diskriminačných postupov prijímania do zamestnania, ktoré bránia ľuďom vstúpiť na trh práce z dôvodu (okrem iného) pohlavia, rodovej identity alebo vyjadrenia, sexuálnej orientácie, pohlavných znakov, etnickej príslušnosti, zdravotného postihnutia alebo veku;
Zlepšenie životných a pracovných podmienok
28. vyjadruje znepokojenie nad množstvom nedeklarovanej práce, atypických pracovných zmlúv a iných foriem neštandardného zamestnania, ktoré môžu vyvolať neisté pracovné podmienky, nižšie mzdy, vykorisťovanie a nižšie príspevky sociálneho zabezpečenia, ako aj rastúcu nerovnosť v niektorých členských štátoch; pripomína, že na ochranu všetkých pracovníkov treba zabezpečiť primerane sociálne zabezpečenie a sociálnu ochranu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie proti tieňovému hospodárstvu a nedeklarovanej práci;
29. domnieva sa, že kvalita pracovných miest v EÚ by sa mala zlepšiť, najmä pokiaľ ide o životné minimum, bezpečnosti práce, prístup k vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; vyzýva Komisiu, aby podporila ďalší výskum týkajúci sa monitorovania a zlepšovania vytvárania kvalitných pracovných miest a celkovej konkurencieschopnosti v EÚ na základe výskumu nadácie Eurofound;
30. domnieva sa, že určité formy zamestnania, ako sú zmluvy s nulovým pracovným časom a neplatené stáže, neumožňujú dôstojnú životnú úroveň; domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť vhodné možnosti vzdelávania a odbornej prípravy a dôstojné pracovné podmienky, prípadne pre stáže a učňovskú prípravu, stanoviť obmedzenia pre neštandardné formy práce a zamedziť používaniu zmlúv s nulovým pracovným časom, využívaniu dočasných agentúrnych pracovníkov na nahradenie štrajkujúcich pracovníkov a využívaniu zmlúv na určitý čas na trvalé úlohy;
31. poznamenáva, že dobrovoľná práca na čiastočný úväzok môže podporiť účasť určitých kategórii osôb na trhu práce, na ktorom sú v súčasnosti nedostatočne zastúpené, a môže byť užitočná pre opatrenia zamerané na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;
32. je pevne presvedčený, že by sa mohlo preskúmať presné spoločné pracovné zaradenie na európskej úrovni s cieľom znížiť neistotu, a to na základe vedeckých faktov a údajov; je presvedčený, že uplatňovanie zásady rovnakého odmeňovania za rovnakú vykonanú prácu na rovnakom mieste pomôže znížiť nerovnosti medzi pracovníkmi;
33. zdôrazňuje význam riadneho preskúmania rôznych vplyvov a aspektov zvýšenia automatizácie a vplyvu oneskorenia pri prispôsobovaní právnych predpisov, čo by mohlo vyvolať tlak na systémy sociálnej ochrany a mzdy, najmä u nízko a stredne kvalifikovaných pracovníkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zachovať sociálnu ochranu a mzdy na primeranej úrovni;
34. domnieva sa, že nový program v oblasti zručností musí poskytovať dostupný prístup k celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých pracovníkov a zabezpečiť prispôsobenie sa digitalizácii a trvalej technologickej zmene;
35. berie na vedomie stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k rámcovej smernici o primeranom minimálnom príjme v Európskej únii, ktorou by sa mali zaviesť spoločné normy a ukazovatele a poskytnúť metódy na monitorovanie jej vykonávania; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby navrhli spoločný prístup členských štátov, pokiaľ ide o zavedenie systému minimálneho príjmu vrátane úrovní primeranosti a spôsobov, ako zlepšiť nepoberanie zo strany príjemcov, s cieľom podporiť ľudí s nedostatočnými príjmami, zabezpečiť rovnaký prístup ku vysokokvalitným, dostupným a integrovaným sociálnym, zdravotníckym, vzdelávacím a voľnočasovým službám, bojovať proti chudobe a podporiť sociálnu integráciu; zdôrazňuje, že na posúdenie primeranosti systémov minimálneho príjmu, ktoré zaviedli členské štáty, by sa mohol použiť nástroj referenčných rozpočtov, v ktorom sa uvedú náklady na dôstojný život pre rôzne regióny, podmienky bývania, zloženie a vek domácností;
36. je znepokojený vysokými úrovňami nepoberania systémov minimálneho príjmu, ak existujú, čo poukazuje na mnohé existujúce prekážky vrátane rušivých postupov a stigmy v súvislosti s uplatňovaním uvedených systémov; domnieva sa, že programy podpory príjmu sú nevyhnutné, aby sa zamedzilo nerovnakým hospodárskym trendom, podporou jednotlivcov pred tým, než sa dostanú do stavu chudoby a sociálneho vylúčenia;
37. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť vytvorenia európskeho systému poistenia v nezamestnanosti, ktorý bude dopĺňať súčasné vnútroštátne systémy dávok v nezamestnanosti; domnieva sa, že takýto účinný a kontrolovateľný stabilizátor by mohol zohrať dôležitú úlohu pri znižovaní nerovnosti medzi členskými štátmi a pri zmierňovaní dôsledkov vyplývajúcich z absorpcie asymetrických otrasov; zdôrazňuje, že primerané dávky v nezamestnanosti pre všetkých pracovníkov by mali byť súčasťou minimálnych sociálnych noriem na úrovni EÚ s cieľom pomôcť im vyrovnať sa s negatívnymi sociálnymi dôsledkami nezamestnanosti;
38. zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania pre stanovovanie miezd a potrebu, aby tieto mechanizmy zostali v rukách sociálnych partnerov v súlade s ich autonómiou zakotvenou v zmluvách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o indexe životného minima na účely odhadu nákladov na živobytie a približného príjmu, ktoré sú potrebné na splnenie základných potrieb rodín, pre každý členský štát a región; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky domácnosti mali primeraný príjem, ktorý umožní chudobným pracujúcim dosiahnuť finančnú nezávislosť pri zachovaní bývania a potravinovej bezpečnosti;
39. vyzýva členské štáty, aby podporovali spravodlivejšie mzdové tabuľky, ktorými by sa zákonom upravovali maximálne mzdové rozdiely v rámci pracovísk;
40. zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dlhodobé financovanie výstavby nových bytov, okrem fondov EŠIF a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) by sa mali zmobilizovať ďalšie formy súkromných aj verejných finančných prostriedkov ako spôsob zintenzívnenia činností vnútroštátnych verejných bánk alebo iných agentúr v oblasti dostupného a sociálneho bývania;
41. vyzýva Komisiu, aby zlepšila bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov, a to aj riadnym presadzovaním smernice o pracovnom čase;
42. pripomína, že právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie je základným právom v EÚ a že európske inštitúcie ho musia rešpektovať, dodržiavať jeho zásady a podporovať jeho uplatňovanie[36]; domnieva sa, že klesajúca vyjednávacia pozícia pracovníkov a odborových zväzov k uvedeným cieľom neprispela a mohla by byť príčinou nízkeho rastu miezd a rozširovania neistej práce;
43. poznamenáva, že je dôležité chrániť práva pracovníkov a posilniť vyjednávaciu pozíciu zamestnancov prostredníctvom štrukturálnych reforiem trhov práce, ktoré podporujú udržateľný rast, dôstojné pracovné miesta, spoločnú prosperitu a sociálnu súdržnosť; zdôrazňuje úlohu dialógu medzi sociálnymi partnermi pri riešení nerovností na trhu práce; vyzýva členské štáty a EÚ, aby zabezpečili právo na vstupovanie do odborov, ako aj silu a autonómiu odborových zväzov aj združení zamestnávateľov pri ich zapojení sa do rokovaní na akejkoľvek úrovni;
44. okrem toho zdôrazňuje význam občianskeho dialógu so zástupcami rôznych skupín spoločnosti, najmä tých, ktorí sú najviac ohrození chudobou a sociálnym vylúčením, pri rokovaní o záležitostiach týkajúcich sa nerovností;
45. žiada vykonávanie antidiskriminačnej politiky, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní rovnakých pracovných príležitostí a pri podporovaní sociálneho začlenenia; vyzýva členské štáty, aby odblokovali antidiskriminačnú smernicu;
46. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa na pracovisku riešila diskriminácia, obťažovanie a násilie na základe pohlavia, rodovej identity alebo vyjadrenia, sexuálnej orientácie a pohlavných znakov (okrem iného) a aby sa zabezpečilo zavedenie jasného podávania správ a podporných mechanizmov pre obete, ako aj postupov proti páchateľom;
Posilnenie sociálneho štátu a sociálnej ochrany
47. zdôrazňuje, že v mnohých krajinách sa systémy sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany dostali pod tlak, keďže boli ovplyvnené finančnou konsolidáciu, čo malo dôsledky z hľadiska nerovnosti príjmov; domnieva sa, že systémy sociálneho zabezpečenia by mali slúžiť ako bezpečnostná sieť a takisto uľahčiť začlenenie do trhu práce; zdôrazňuje potrebu viacrozmerného prístupu k dosiahnutiu väčšej rovnosti a sociálnej súdržnosti, ako sa odráža v horizontálnej sociálnej doložke (článok 9 ZFEÚ), so zameraním sa na sociálny rozmer odborových politík a záväzok uplatňovať zásadu sociálneho hľadiska vo všetkých politikách Únie;
48. konštatuje, že sociálny pokrok, ako je vymedzený v európskom indexe sociálneho pokroku, je schopnosťou spoločnosti spĺňať základné ľudské potreby svojich občanov, vytvárať stavebné bloky, ktoré umožňujú občanom a spoločenstvám posilňovať a udržiavať kvalitu ich života a vytvárať podmienky na to, aby všetci jednotlivci dosiahli svoj plný potenciál;
49. povzbudzuje členské štáty, aby zlepšili svoje systémy sociálneho zabezpečenia (vzdelávanie, zdravotníctvo, bývanie, dôchodky a transfery) na základe sociálnych záruk na vysokej úrovni s cieľom dosiahnuť komplexnú ochranu ľudí, berúc do úvahy nové sociálne riziká a zraniteľné skupiny, ktoré vznikli v dôsledku finančnej, hospodárskej a následne sociálnej krízy, ktorým museli čeliť členské štáty;
50. vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do kvalitných a cenovo dostupných služieb vzdelávania v ranom detstve a starostlivosti o ne, pričom zdôrazňuje, že takéto investície sa zjavne vyplatia, najmä u detí zo znevýhodnených detí; vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie a v súlade s barcelonskými cieľmi prijali primerané opatrenia na zabezpečenie univerzálneho a dostupného prístupu ku kvalitnému verejnému vzdelávaniu od raného veku (0 – 3), čo je kľúčové pre boj proti nerovnostiam z dlhodobého hľadiska;
51. vyzýva Komisiu, aby predložila európsky rámec v súlade s príslušným odporúčaním MOP, v ktorom sa stanoví minimálna sociálna ochrana zaručujúca univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti, istotu základného príjmu, prístup a podporovanie ku vzdelávaniu a prístup k tovarom a službám vymedzený podľa potreby na vnútroštátnej úrovni, ako aj k pracovným príležitostiam;
52. žiada univerzálny prístup k dostupnému bývaniu, ochranu zraniteľných domácností pred vysťahovaním a nadmerným zadlžením a podporu účinného rámca druhej šance pre jednotlivcov a rodiny na európskej úrovni;
53. naliehavo vyzýva členské štáty, aby rýchlo konali v súvislosti so súčasnou migračnou a utečeneckou krízou a zaručili, aby utečenci mali prístup k rýchlemu jazykovému a kultúrnemu vzdelávaciemu procesu, ku školeniu, kvalitnému bývaniu, k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, trhu práce a sociálnej ochrane a uznávaniu formálnych a neformálnych zručností a schopností a aby zabezpečili ich začlenenie do spoločnosti;
54. potvrdzuje, že univerzálny prístup k verejným, solidárnym a primeraným dôchodkom a starobným dôchodkom sa musí zaručiť všetkým; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri posilňovaní verejných a zamestnaneckých dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť primeraný dôchodkový príjem nad hranicou chudoby a umožniť dôchodcom zachovanie ich životnej úrovne a aby žili dôstojne a nezávisle; opakuje svoju požiadavku, aby sa započítateľnými obdobiami starostlivosti o inú osobu v dôchodkových systémoch kompenzovala strata príspevkov žien a mužov v dôsledku ich zodpovednosti za starostlivosť o deti a dlhodobú starostlivosť ako nástroja na zníženie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov; zdôrazňuje, že hoci osobné dôchodkové systémy môžu byť dôležitými nástrojmi na zlepšenie primeranosti dôchodkov, štatutárne dôchodkové systémy založené na solidarite zostávajú najúčinnejším nástrojom na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v starobe;
55. zdôrazňuje, že základné práva ľudí so zdravotným postihnutím by mali byť zaručené, a to aj právo na dôstojnú a bezbariérovú prácu, služby a istotu základného príjmu, ktoré sú prispôsobené špecifickým potrebám jednotlivca, dôstojné životné podmienky a sociálne začlenenie a osobitné ustanovenia o ochrane pred vykorisťovaním a nútenou prácou;
56. domnieva sa, že medzinárodný obchod je motorom rastu, ale že jeho prínos nie je vždy dobre rozdelený, čo môže byť tiež vnímané ako zdroj nerovností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spravodlivejšie medzinárodné obchodné dohody, ktoré rešpektujú európsku reguláciu trhu práce a základné dohovory MOP a zároveň taktiež chránili kvalitné zamestnanie a práva pracovníkov a zaručovali európske a vnútroštátne mechanizmy na odškodnenie pracovníkov a odvetví, ktoré sú negatívne ovplyvnené hlavnými zmenami v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie, vrátane Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii;
57. vyzýva Komisiu, aby v záujme ochrany spotrebiteľov zabezpečila, aby politiky hospodárskej súťaže EÚ umožňovali spravodlivú hospodársku súťaž a pomáhali v boji proti kartelom alebo nezlučiteľnej štátnej pomoci, ktoré deformujú ceny a narúšajú fungovanie vnútorného trhu, a to s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľov;
Boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu
58. domnieva sa, že v Európskej únii by sa malo zabezpečiť právo na rovnaké príležitosti; vyjadruje znepokojenie, že súčasná nerovnosť výsledkov, ktorá ovplyvňuje každú osobu žijúcu v EÚ, ale najmä deti a mladých ľudí, sa často zhoršuje v dôsledku nerovnoprávnej koncepcie vzdelávacích systémov a má negatívne dôsledky pre dobré životné podmienky a rozvoj mladých ľudí ako jednotlivcov, čím prispieva k nízkej sebaúcte alebo slabému začleneniu mladých Európanov do spoločnosti, najmä tých, ktorí nemajú zdroje a príležitosti;
59. zdôrazňuje, že vzdelávanie má rozhodujúcu úlohu pri znižovaní nerovností a v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie a vynakladali dostatočné investície na zabezpečenie rovnosti príležitostí; potvrdzuje význam univerzálneho prístupu ku vzdelávaniu a prístupu k študentskej podpore pre mladých ľudí vo vysokoškolskom vzdelávaní; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri vytváraní primeraného, dôstojného a dostupného bývania pre mladých ľudí s cieľom udržať ich prechod;
60. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili boj proti chudobe, najmä u detí, a to stanovením cieľov na zníženie detskej chudoby, preskúmaním koordinovaného vykonávania odporúčania o investovaní do detí a prostredníctvom vytvorenia záruky pre deti;
61. okrem iného zdôrazňuje, že mnohé činnosti spojené s oblasťou kultúry a športu sú mocnými nástrojmi súdržnosti a sociálnej integrácie a poukazuje na to, že tieto činnosti môžu zlepšiť vyhliadky najviac znevýhodnených osôb spoločnosti v oblasti zamestnanosti, a to vďaka učeniu sa tzv. mäkkých zručností;
62. vyzýva členské štáty, aby dosiahli ciele stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o zníženie chudoby a rizika sociálneho vylúčenia;
63. považuje rýchly nárast bezdomovstva vo väčšine členských štátov EÚ za naliehavú otázku; vyjadruje presvedčenie, že v súlade so zásadami uvedenými v pilieri sociálnych práv by Komisia mala podporovať členské štáty v ich úsilí o potlačenie rastúceho trendu bezdomovstva s cieľom jeho postupného odstraňovania;
Dosiahnutie skutočnej rodovej rovnosti
64. konštatuje, že Komisia reagovala na jeho požiadavku na lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pre ženy a mužov, ktorí žijú a pracujú v EÚ, a to prostredníctvom návrhu smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov s cieľom čeliť výzvam 21. storočia; pripomína svoju výzvu na primerané odmeňovanie a sociálnu ochranu a zdôrazňuje, že návrhy, ktoré predložila Komisia, sú dobrým základom na zvýšenie účasti žien na trhu práce a posilnenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a pružné pracovné podmienky pre ženy i mužov ako prostriedku na zníženie nerovností v platenej a neplatenej práci;
65. zdôrazňuje, že ďalšie začleňovanie žien do trhu práce, a to zlepšením podpory podnikania žien, ako aj odstraňovaním rozdielov medzi dosiahnutým vzdelaním žien a ich postavením na trhu práce a zabezpečením rovnakých príležitostí pre ženy a mužov, pokiaľ ide o odmeňovanie, kariérny postup a príležitosti pracovať na plný úväzok, sú všetko zásadnými faktormi na dosiahnutie inkluzívneho a dlhodobého hospodárskeho rastu, odstránenie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov, boj proti nerovnostiam a na podporu finančnej nezávislosti žien;
66. vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby predložila iniciatívy s cieľom odstrániť akékoľvek rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a stanovila sankcie pre pracoviská, ktoré porušujú právo na rovnosť tým, že stanovujú rôzne mzdy pre rovnaké kategórie pracovných miest v závislosti od toho, či sú obsadené hlavne mužmi alebo ženami;
67. vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek platným právnym predpisom zakotvujúcim zásadu rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty mužov a žien stále existuje rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a ešte väčší rozdiel v dôchodkoch žien a mužov; vyzýva Komisiu a členské štáty a sociálnych partnerov, aby riešili otázku rodovej nerovnosti odmeňovania a dôchodkov;
68. je znepokojená nárastom miery chudoby, najmä u žien, a skutočnosťou, že ide predovšetkým o osamelé matky a mladé a staršie ženy, ktoré sú zasiahnuté chudobou; zdôrazňuje, že zníženie úrovne chudoby o 20 miliónov ľudí do roku 2020 možno dosiahnuť pomocou politík zameraných na boj proti chudobe a aktívnymi politikami trhu práce, ktoré sú založené na uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti zameranom v prvom rade na zvyšovanie a podporu účasti žien na trhu práce; konštatuje, že chudoba sa aj naďalej meria na základe kumulovaného príjmu domácnosti, čo predpokladá, že všetci členovia domácnosti zarábajú rovnako a zdroje sa rozdeľujú rovnomerne; požaduje individualizované práva a výpočty na základe individuálnych príjmov, aby sa odhalil skutočný rozsah chudoby žien;
69. pripomína dôležitú úlohu kvalitných verejných služieb pri dosahovaní rodovej rovnosti, ako aj daňových systémov a systémov dávok neobsahujúcich negatívne stimuly, ktoré by druhé zarábajúce osoby odrádzali od toho, aby pracovali či pracovali viac, keďže tieto prvky môžu zlepšiť účasť žien na trhu práce;
70. opakuje svoju výzvu Rade, aby zaručila urýchlené prijatie smernice o rodovej rovnováhe medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností ako dôležitý prvý krok smerom k rovnakému zastúpeniu tak vo verejnom, ako aj súkromnom sektore;
Modernizácia daňových systémov
71. žiada Komisiu a členské štáty, aby napravili neprimerané medziľudské nerovnosti, a to podporovaním a podnecovaním najproduktívnejších foriem investícií; pripomína, že na tento účel sú rozhodujúce objektívne daňové politiky a že mnohé členské štáty potrebujú hĺbkovú daňovú reformu; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na európsky semester monitorovala, poskytovala poradenstvo, podporovala a pripravovala referenčné hodnoty;
72. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali skutočné opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom ako dôležitý prostriedok znižovania hospodárskych nerovností a zlepšovania výberu príjmov z daní v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby podporila vytvorenie medzivládneho orgánu OSN pre spoluprácu v oblasti daní a aby iniciovala diskusie o európskom finančnom registri;
73. vyzýva Komisiu, aby podporovala reformy daňových politík členských štátov s cieľom zabezpečiť primerané verejné rozpočty pre zdravotníctvo, bývanie, sociálne služby, zamestnanosť a služby vzdelávania; vyjadruje presvedčenie, že by tu mal patriť aj boj proti korupcii vo verejnej správe a boj proti nerovnomernému rozdeleniu bohatstva, a to aj prerozdelením nadmernej koncentrácie bohatstva, keďže to má zásadný význam, ak sa nerovnosť nemá rozšíriť v mnohých členských štátoch; okrem toho zdôrazňuje, že sú potrebné opatrenia v oblastiach, ako je financializácia hospodárstva a prípadne ďalšia koordinácia, aproximácia a harmonizácia daňovej politiky, ako aj opatrenia proti daňovým rajom, daňovým podvodom a daňovým únikom, opatrenia na boj proti nedeklarovanej práci a opatrenia na optimalizáciu kombinácie daní a ich váhy ako podiel daňových príjmov členských štátov na daňových príjmoch z pracovnej činnosti a na príjmoch založených na bohatstve;
74. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2017)0260.
- [3] Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.
- [5] Prijaté texty, P8_TA(2016)0317.
- [6] Prijaté texty, P8_TA(2016)0136.
- [7] Prijaté texty, P8_TA(2015)0401.
- [8] Ú. v. EÚ C 482, 23.12.2016, s. 141.
- [9] Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 130.
- [10] Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 68.
- [11] Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.
- [12] Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 77.
- [13] Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 25.
- [14] Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 8.
- [15] Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 11.
- [16] Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 130.
- [17] Ú. v. EÚ C 166, 7.6.2011, s. 18.
- [18] http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=en&pubId=7744&visible=0
- [19] Stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu adresované Rade, Rada Európskej únie, 649/11, SOC 124, 15. februára 2011.
- [20] Európska komisia, inštitucionálny dokument 025, máj 2016.
- [21] Autori: Jonathan D. Ostry, Andrew Berg a Charalambos G. Tsangarides.
- [22] Autori: Andrew Berg a Jonathan D. Ostry.
- [23] Eurostat, http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Income_distribution_statistics/sk
- [24] MMF (2017), Pracovný dokument MMF WP 17/76: Inequality Overhang (Presah nerovnosti). Autori: Francesco Grigoli a Adrian Robles, Washington, D.C.: Medzinárodný menový fond.
- [25] MMF (2015) Causes and Consequences of Income Inequality: A Global Perspective (Príčiny a dôsledky nerovnosti príjmov: globálna perspektíva). Diskusný príspevok zamestnancov SDN/15/13 Washington, D.C.: Medzinárodný menový fond. http://www.imf.org/external/pubs/ft/sdn/2015/sdn1513.pdf
- [26] OECD (2015), In It Together. Why Less Inequality Benefits All (Sme v tom spolu: prečo je menej nerovnosti prínosom pre všetkých), Paríž: OECD Publishing.
- [27] Eurostat: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/images/f/f8/People_at_risk_of_poverty_or_social_exclusion%2C_EU-27_and_EU-28%2C_2005-2015.JPG
- [28] OECD (2015), In It Together:Why Less Inequality Benefits All (Sme v tom spolu: prečo je menej nerovnosti prínosom pre všetkých), s. 67.
- [29] Eurofound (2017), „Social mobility in the EU“ (Sociálna mobilita v EÚ), Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie.
- [30] https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1461en.pdf
- [31] https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1710en.pdf
- [32] Inequality and mental illness, R. Wilkinson and K. Pickett, Department of Health Sciences, University of York, UK; uverejnené online 25. mája 2017; http://dx.doi.org/10.1016/; S2215-0366(17)30206-7
- [33] COREPER I, Primerané dôchodkové príjmy v kontexte starnúcich spoločností – návrh záverov Rady = prijatie, 12352/15, http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-12352-2015-INIT/sk/pdf.
- [34] Eurofound (2017): Nerovnosti v príjmoch a vzorce zamestnanosti v Európe pred veľkou recesiou a po nej.
- [35] OECD (2015), In It Together. Why Less Inequality Benefits All (Sme v tom spolu: prečo je menej nerovnosti prínosom pre všetkých), Paríž. OECD Publishing.
- [36] V súlade s článkom 51 Charty základných práv Európskej únie.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Nerovnosť, ktorá sa chápe ako rozširujúca sa medzera, pokiaľ ide o príjmy a bohatstvo, medzi tými, ktorí sú na dne, a tými, ktorí sú na vrchole hospodárskych ziskov, nedávno získala kľúčový význam pre pochopenie nielen hospodárskych trendov, ale aj nedávnych sociálnych, politických a inštitucionálnych zmien.
Vydanie nových akademických prístupov na pochopenie vývoja nerovnosti po povojnovom období, v ktorom sa objavili a upevnili sociálny štát a redistribučné politiky v západných ekonomikách, ako aj pochopenie tohto vývoja v kontexte zrýchleného globalizačného procesu, pomohli popularizovať a integrovať myšlienku nerovnosti ako kľúčového faktora pri porozumení našim súčasným a budúcim výzvam v politickej diskusii.
Veľká recesia, ktorá zasiahla rozvinuté západné ekonomiky a v menšom alebo väčšom rozsahu sa rozšírila na celý svet, iba vyhrotila pozorované rozdiely v úrovniach nerovnosti medzi krajinami a v rámci nich, najmä v rozvinutých ekonomikách zasiahnutých krízou, z ktorých väčšina sú európske krajiny.
Hlboké a rýchle politické zmeny, ku ktorým došlo v posledných rokoch, ktoré súvisia s nárastom nacionalizmu a xenofóbie, protekcionizmu a nástupom radikalizácie a extrémizmu, môžu mať svoj pôvod okrem iných javov v náraste skutočnej alebo vnímanej nerovnosti nielen v rámci danej krajiny (nespokojnosť chudobných a pracujúcej triedy s politickými a hospodárskymi elitami), ale aj medzi rôznymi krajinami (relatívne zlepšenie príjmov stredných vrstiev rozvíjajúcich sa krajín zoči-voči poklesu príjmov domácností nižšej strednej triedy rozvinutých krajín, ktorých práca bola presunutá do iných krajín).
V tejto súvislosti je ťažké vysvetliť, prečo európske inštitúcie a členské štáty nedokážu explicitne riešiť problém zvýšenej nerovnosti, a to nielen z hľadiska súdržnosti a sociálnej spravodlivosti, ale aj z hľadiska hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest.
Cieľom tejto iniciatívy je preto vyzdvihnúť výzvu nerovnosti na najvyššiu prioritu na európskej úrovni vzhľadom na kontext, v ktorom sa nachádzame. Navrhuje to tak, že sa budú sledovať európske politiky súdržnosti a investícií a európsky vývoj v oblasti koordinácie sociálnych politík, najmä pokiaľ ide o boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ale aj z hľadiska zlepšovania životných a pracovných podmienok a aktívnych politík trhu práce alebo posilnenia práv odborových zväzov a pracovníkov.
Navrhujeme najprv, aby sa zmenilo postavenie Európy vo vzťahu k veľkej recesii po roku 2008 a k zavedeným politikám zotavovania. Prvou a najdôležitejšou zmenou je, aby sa nerovnosť stala platnou súčasťou hlavných priorít, ktoré sa majú monitorovať a riešiť prostredníctvom európskych inštitúcií. Toto nás privádza ku kritickej diagnóze výsledkov, ktoré sa doteraz dosiahli prostredníctvom spoločensko-ekonomického programu od roku 2010 so stratégiou Európa 2020 a so všetkými novými nástrojmi hospodárskej koordinácie spustenými v roku 2011 s európskym semestrom.
Vzhľadom na skutočnosť, že jednou z hlavných príčin, ktoré vysvetľujú tak stagnáciu konvergencie na európskej úrovni, ako aj nárast rozdielu v príjmoch od veľkej recesie, je nárast nezamestnanosti, sa navrhuje posilniť najdôležitejšie politiky zamestnanosti v Únii v posledných rokoch so zameraním na dve obzvlášť zraniteľné skupiny: mladých a dlhodobo nezamestnaných.
Viaceré hospodárske a technologické zmeny priniesli veľké zmeny vo svete práce, od nárastu atypických pracovných zmlúv a neštandardných foriem práce až po digitalizáciu a zrýchlenú automatizáciu, ktoré ovplyvňujú naše produktívne systémy. Veľké množstvo literatúry vníma vzťah medzi týmito javmi a možnými negatívnymi účinkami z hľadiska neistých pracovných príležitostí a znižovania miezd. Je potrebné chrániť pracovníkov, ktorí sú v znevýhodnenej situácii, pred týmito zmenami, a súčasne podporovať spoločné prístupy Európy na podporu pracovníkov postihnutých týmto procesom prechodu smerom k digitálne intenzívnejším pracovným miestam, ako aj chrániť tých, ktorí sú nútení k nečinnosti v dôsledku tohto prechodu.
Je zrejmé, že veľká recesia spôsobila, a to najmä v tých krajinách, ktoré sú najviac ohrozené krízou, významné štrukturálne reformy, najmä na trhu práce. Zintenzívnili javy, ktoré sa rozvíjajú od 80-tych rokov 20. storočia v rozvinutých západných ekonomikách, ako sú oslabenie vyjednávacej sily pracovníkov v dôsledku oslabenia zastúpenia v odborových zväzoch, ako aj procesy decentralizácie kolektívneho vyjednávania, ktoré len znížili možnosti pre zárobkovo činné osoby získať vyvážené dohody vo vzťahu k ich pracovných podmienkam a mzdám so zjavnými dôsledkami na zvýšenie nerovnosti.
Politiky prerozdeľovania a sociálneho štátu zohrávajú od svojho vzniku zásadnú úlohu pri znižovaní rozdielov medzi najchudobnejšími, strednou triedou a osobami s najvyššími príjmami. Tvárou v tvár fenoménu nerovnosti je nevyhnutné posilniť a modernizovať sociálny štát a sociálnu ochranu, ktorú chceme v Európe poskytnúť našim občanom.
Boj proti chudobe, najmä medzi mladými ľuďmi a deťmi, je jednou z hlavných obáv pri riešení dôsledkov nerovnosti nielen zo sociálneho hľadiska, ale aj z hľadiska budúceho potenciálu.
Riešenie rodových rozdielov, aby mali muži a ženy rovnaké podmienky na trhu práce, zníži nerovnosti s pozitívnymi účinkami na udržateľný rast.
Napokon, daňové systémy sú kľúčové pre prerozdeľovanie, ak sú vhodne navrhnuté a fungujú správne. Dôležitosť boja proti podvodom sa musí zdôrazniť, čo je vo svete, v ktorom žijeme, úlohou medzinárodnej koordinácie a regulácie, ktorým sa tiež musí dať väčšia priorita v európskej politickej agende.
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (26.9.2017)
pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu vytvárania pracovných miest a rastu
(2016/2269(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marisa Matias
NÁVRHY
Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže rastúca nerovnosť v EÚ môže mať nepriaznivý vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a na hospodársky rozvoj; keďže k nerovnosti sa zvyčajne pristupuje len ako k sociálnemu problému; keďže globalizácia obchodu pomohla obmedziť celkovú globálnu nerovnosť, ale zároveň prispela k vzniku nových nerovností; keďže MMF v celosvetovom meradle odhalil obrátený vzťah medzi podielom na príjmoch zodpovedajúcich 20 % obyvateľstva s najvyššími príjmami a hospodárskym rastom, pričom ak sa podiel na príjmoch v prípade 20 % obyvateľstva s najvyššími príjmami zvýši o jeden percentuálny bod, rast HDP sa v nasledujúcich piatich rokoch v skutočnosti zníži o 0,08 percentuálneho bodu; keďže, naopak, podobné zvýšenie podielu príjmov v prípade 20 % obyvateľstva s najnižšími príjmami je spojené s rastom vyšším o 0,38 percentuálneho bodu; keďže rovnosť môže byť za vhodných podmienok jednou z príčin aj následkom dobrej hospodárskej výkonnosti; keďže riadne fungujúce hospodárstvo a trh práce aj naďalej a naďalej patria medzi najúčinnejšie spôsoby boja proti nezamestnanosti, ktorým sa zároveň znižuje nerovnosť;
B. keďže EÚ sa potýka s nedostatkom investícií; keďže verejné a súkromné investície sú kľúčové a môžu prispieť k zníženiu nerovnosti prostredníctvom zvýšenia zamestnanosti; keďže štrukturálne nedostatky treba náležite riešiť; keďže sa očakáva, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) sa bude aktualizovať s cieľom pomôcť riešiť nedostatok investícií; keďže nedostatok investícií sa musí riešiť, a to aj prehĺbením finančných trhov, s cieľom podporovať inovatívne projekty, ktorými sa môže zvýšiť zamestnanosť;
C. keďže boj proti nerovnosti môže byť nástrojom na podporu tvorby pracovných miest a rastu, ale zároveň aj na zníženie chudoby; keďže 47,5 % všetkých nezamestnaných osôb v Európskej únii v roku 2015 hrozila chudoba[1];
D. keďže nerovnosť predstavuje viacrozmerný fenomén, ktorý sa neobmedzuje iba na peňažné otázky, ale týka sa aj rozdielneho prístupu ľudí k príležitostiam, napríklad v závislosti od pohlavia, etnického pôvodu, sexuálnej orientácie, geografickej pozície alebo veku;
1. pripomína, že verejné a súkromné investície môžu viesť k tvorbe pracovných miest a že nezamestnanosť je jednou z hlavných príčin nerovnosti; zdôrazňuje nevyhnutnosť preklenúť nedostatok investícií a potrebou vytvoriť podnikateľské prostredie, ktoré bude priaznivé pre investície do strategických oblastí a do nových technológií s cieľom znížiť nerovnosti, oživiť rast, bojovať proti nezamestnanosti, presadzovať rozvoja silného, udržateľného a konkurencieschopného priemyslu a napĺňať dlhodobé ciele politiky EÚ; okrem toho zdôrazňuje skutočnosť, že vysoká nezamestnanosť vytvára tlak na znižovanie miezd a v niektorých prípadoch môžu mať aj negatívny vplyv na pracovné a sociálne podmienky; zdôrazňuje, že boj proti nezamestnanosti sám osebe je nevyhnutnou, avšak nie dostatočnou podmienkou znižovania nerovnosti;
2. tvrdí, že na riešenie rozmeru nerovnosti týkajúceho sa kvalifikácie sú nevyhnutné investície a efektívne štruktúry vo verejných službách v spojení s poskytovaním súkromných služieb; zdôrazňuje, že dosiahnutie vyšších úrovní vzdelávania a zručností pre celkovú populáciu, najmä v oblasti finančnej a digitálnej gramotnosti, prispieva nielen k zníženiu nerovnosti príjmov, ale aj k boju proti sociálnemu a kultúrnemu vylúčeniu; vyzýva Komisiu, aby v záujme ochrany spotrebiteľov zabezpečila, aby európske politiky hospodárskej súťaže umožňovali spravodlivú hospodársku súťaž a pomáhali v boji proti kartelom a nezlučiteľnej štátnej pomoci, ktoré narúšajú hospodársku súťaž a poškodzujú fungovanie vnútorného trhu, a to s cieľom zabezpečiť;
3. zdôrazňuje význam vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikácie pracovníkov ako základných nástrojov celoživotného vzdelávania na zvýšenie množstva zručností a ich posilnenie, čo je potrebné na pomoc pracovníkom pri úspešnej účasti na trhu práce a na boj proti nezamestnanosti, aby sa zabezpečilo, že technologický pokrok, ktorému v súčasnosti čelíme, sa nestane zdrojom nerovností; zdôrazňuje, že tieto politiky celoživotného vzdelávania by mali podporovať aktualizáciu zručností a rekvalifikáciu pracovníkov, najmä tých, ktorí majú nízku alebo strednú úroveň zručností a tých, ktorí sú najviac vystavení riziku sociálnej nerovnosti;
4. zdôrazňuje skutočnosť, že moderná spoločnosť čelí veľmi dôležitým sociálnym problémom, ktoré zahŕňajú otázky nerovnosti, a to aj napriek zmierňujúcemu vplyvu existujúceho sociálneho štátu; zdôrazňuje, že riešenie týchto problémov je na zodpovednosťou z hľadiska verejných služieb a tvorby politík, ale aj príležitosťou pre súkromných investorov; súhlasí s názorom Komisie, že boj proti nerovnosti príjmov a chudobe si vyžaduje komplexný súbor preventívnych a zmierňujúcich politík vrátane rovnakého prístupu k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, lepších príležitostí na trhu práce a vyhliadok na zárobok, cenovo dostupných a kvalitných služieb a dobre navrhnutých systémov daní a dávok; poukazuje na to, že v iniciatívach EÚ na koordináciu sociálnych politík členských štátov je potrebné brať do úvahy úroveň hospodárskeho rozvoja každého členského štátu a umožniť im vytvárať sociálne systémy, ktoré zodpovedajú ich vlastným osobitným okolnostiam; domnieva sa, že európsky pilier sociálnych práv, ktorý vytvorila Komisia, pripravuje pôdu pre koordinačné opatrenia na boj proti nerovnosti;
5. konštatuje, kľúčovou úlohou daňových politík pri výbere daní v ich prerozdeľovacej funkcii je náprava nerovností príjmov a bohatstva, ako vyplýva aj zo záverov výborov TAXE I, TAXE II a PANA; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam majú vplyv na verejné financie a verejné politiky; zdôrazňuje, že lepšia daňová spravodlivosť, boj proti nezákonným finančným tokom a opatrenia na boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva môžu viesť k zvýšeniu daňových príjmov a zároveň skoncovali s daňovými rajmi pre nadnárodné spoločnosti, a to aj pre európske spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby s cieľom znížiť nerovnosť prijali progresívne a spravodlivé vnútroštátne daňové systémy a aby s cieľom zlepšiť výber príjmov z daní zintenzívnili boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom;
6. opakuje, že členské štáty zohrávajú hlavnú úlohu pri monitorovaní svojej vlastnej sociálnej situácie tým, že identifikujú aktuálne potreby svojich občanov, aby mohli prispôsobovať svoje politiky zamestnanosti a sociálne politiky, a zdôrazňuje, že EÚ by mala povzbudzovať a podporovať toto úsilie; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila vykonávanie rôznych právnych predpisov, ktoré sa zaoberajú nerovnosťou, a navrhla ich následné preskúmanie, ak sa zistia nedostatky; konštatuje, že by mala existovať možnosť posúdiť účinnosť týchto politík pri znižovaní nerovností tým, že sa predovšetkým preskúmajú zmeny v príjmových skupinách, a to aj v rámci európskeho semestra, ak to bude vhodné.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
Dátum prijatia |
25.9.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
39 9 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gerolf Annemans, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Esther de Lange, Jonás Fernández, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Barbara Kappel, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Enrique Calvet Chambon, Matt Carthy, Lara Comi, Mady Delvaux, Herbert Dorfmann, Manuel dos Santos, Syed Kamall, Tibor Szanyi, Lieve Wierinck |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Wajid Khan, Bogdan Brunon Wenta |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
39 |
+ |
|
|
ALDE |
Enrique Calvet Chambon, Petr Ježek, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck |
|
|
EFDD |
Marco Valli |
|
|
GUE/NGL |
Matt Carthy, Marisa Matias, Dimitrios Papadimoulis |
|
|
PPE |
Lara Comi, Herbert Dorfmann, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Fulvio Martusciello, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Anne Sander, Tom Vandenkendelaere, Bogdan Brunon Wenta, Esther de Lange |
|
|
S&D |
Hugues Bayet, Pervenche Berès, Mady Delvaux, Jonás Fernández, Roberto Gualtieri, Wajid Khan, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Pedro Silva Pereira, Tibor Szanyi, Paul Tang, Manuel dos Santos, Jakob von Weizsäcker |
|
|
Verts/ALE |
Jean Lambert, Molly Scott Cato |
|
|
9 |
- |
|
|
ALDE |
Cora van Nieuwenhuizen |
|
|
ECR |
Syed Kamall, Sander Loones, Bernd Lucke, Pirkko Ruohonen-Lerner |
|
|
ENF |
Gerolf Annemans, Bernard Monot, Marco Zanni |
|
|
NI |
Sotirios Zarianopoulos |
|
|
1 |
0 |
|
|
ENF |
Barbara Kappel |
|
Vysvetlenie použitých znakov
+ : hlasovali za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (27.6.2017)
pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
k boju proti nerovnosti ako páke na podporu tvorby pracovných miest a rastu
(2016/2269(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Agnieszka Kozłowska-Rajewicz
POZMEŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:
Pozmeňujúci návrh 1 Návrh uznesenia Odôvodnenie B a (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh uznesenia Odôvodnenie C a (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh uznesenia Odôvodnenie C a (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh uznesenia Odôvodnenie C b (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh uznesenia Odôvodnenie C b (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh uznesenia Odôvodnenie C c (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh uznesenia Odôvodnenie F a (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh uznesenia Odôvodnenie I a (nové) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh uznesenia Odsek 1 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh uznesenia Odsek 1 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh uznesenia Odsek 2 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh uznesenia Odsek 7 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh uznesenia Odsek 10 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh uznesenia Odsek 10 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh uznesenia Odsek 10 b (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh uznesenia Odsek 10 c (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh uznesenia Odsek 10 d (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh uznesenia Odsek 10 e (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh uznesenia Odsek 11 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh uznesenia Odsek 11 b (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh uznesenia Odsek 29 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh uznesenia Odsek 30 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh uznesenia Odsek 30 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh uznesenia Odsek 30 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 25 Návrh uznesenia Odsek 32 a (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
Pozmeňujúci návrh 26 Návrh uznesenia Odsek 32 b (nový) | |||||||||||||
| |||||||||||||
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
26.6.2017 |
|
|
|
|
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
19.10.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
37 5 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Guillaume Balas, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Georgi Pirinski, Marek Plura, Dennis Radtke, Sofia Ribeiro, Robert Rochefort, Jutta Steinruck, Yana Toom, Marita Ulvskog, Tatjana Ždanoka |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Georges Bach, Lynn Boylan, Mircea Diaconu, Jasenko Selimovic, Tom Vandenkendelaere, Flavio Zanonato |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
José Blanco López, Ramón Jáuregui Atondo, Gilles Lebreton, Jens Nilsson, Wim van de Camp, Igor Šoltes |
||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
37 |
+ |
|
|
ALDE EPP S&D Verts/ALE GUE/NGL |
Enrique Calvet Chambon, Mircea Diaconu, Marian Harkin, Robert Rochefort, Jasenko Selimovic, Yana Toom Georges Bach, David Casa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Dennis Radtke, Sofia Ribeiro, Tom Vandenkendelaere, Wim van de Camp Guillaume Balas, José Blanco López, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Agnes Jongerius, Ramón Jáuregui Atondo, Jan Keller, Javi López, Jens Nilsson, Georgi Pirinski, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog, Flavio Zanonato Jean Lambert, Igor Šoltes, Tatjana Ždanoka Lynn Boylan, Patrick Le Hyaric |
|
|
5 |
- |
|
|
ECR ENF |
Arne Gericke, Czesław Hoc, Anthea McIntyre Gilles Lebreton, Dominique Martin |
|
|
0 |
0 |
|
|
|
|
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania