vyšetrovania prania špinavých peňazí, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam

Vyšetrovací výbor pre pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky

–  so zreteľom na článok 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o zriadení vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi, a o jeho pôsobnosti, zložení a funkčnom období(2),

–  so zreteľom na zistenia Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) o využívaní offshore spoločností, ktoré sa stali známymi ako „panamské dokumenty“,

–  so zreteľom na uznesenie prijaté Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov 27. júla 2015 o akčnom programe z Addis Abeby,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu(3),

–  so zreteľom na smernicu Komisie 2006/70/ES z 1. augusta 2006, ktorou sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu politicky exponovaná osoba, a technické kritériá postupov zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a výnimky na základe finančnej činnosti vykonávanej príležitostne alebo vo veľmi obmedzenom rozsahu(4),

–  so zreteľom na akčný plán Komisie na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu z februára 2016,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS(7),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS a ktorou sa zrušuje smernica Rady 84/253/EHS(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 zo 16. apríla 2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/666/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností(12),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2012/771/EÚ zo 6. decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach(13) a na odporúčanie Komisie 2012/772/EÚ zo 6. decembra 2012 v súvislosti s agresívnym daňovým plánovaním(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 25. novembra 2015(15) a zo 6. júla 2016(16) o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(17),

–  so zreteľom na mapovanie a analýzu nedostatkov platformy FIU EÚ, pokiaľ ide o právomoci FIU EÚ a prekážky pri získavaní a výmene informácií (15. decembra 2016),

–  so zreteľom na dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu zo 16. mája 2005 (ďalej len „Varšavský dohovor“),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024),

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci zo 7. marca 2017(18) o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernica 2009/101/ES (COM(2016)0450 – C8 0265/2016 – 2016/0208 (COD)),

–  so zreteľom na správu OECD s názvom Zlepšenie spolupráce medzi daňovými orgánmi a orgánmi pre boj proti praniu špinavých peňazí: prístup daňových správ k informáciám, ktoré uchovávajú finančné spravodajské jednotky na trestné a civilné účely, uverejnenú 18. Septembra 2015,

–  so zreteľom na konečnú správu projektu ECOLEF, ktorý financuje Generálne riaditeľstvo pre migráciu a vnútorné záležitosti Komisie (JLS/2009/ISEC/087), uverejnenú vo februári 2013, o ekonomickej a právnej účinnosti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (návrh vykazovania podľa jednotlivých krajín),

–  so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní vo vzťahu k oznámeným cezhraničným opatreniam (COM(2017)0335),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (COM(2016)0685), ktorý predložila Komisia,

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2016)0683), ktorý predložila Komisia,

–  so zreteľom na mnohostranný dohovor OECD o vykonávaní opatrení súvisiacich s daňovou zmluvou na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov z júna 2017,

–  so zreteľom na publikáciu OSN z 15. januára 2015 o nezákonných finančných tokoch, ľudských právach a agende trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorú vypracoval nezávislý expert, pokiaľ ide o vplyv zahraničného dlhu a ďalších súvisiacich medzinárodných finančných záväzkov štátov na plné využívanie všetkých ľudských práv, najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv,

–  so zreteľom na správu z 22. mája 2014, ktorú predložila osobitná spravodajkyňa OSN Magdalena Sepúlveda Carmona, o extrémnej chudobe a ľudských právach,

–  so zreteľom na článok 198 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Parlament 8. júna 2016 zriadil vyšetrovací výbor na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi (PANA);

B.  keďže porušenie zahŕňa existenciu protiprávneho konania, konkrétne konania alebo opomenutia, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi, zo strany inštitúcií alebo orgánov Únie alebo členských štátov pri vykonávaní práva Únie;

C.  keďže nesprávny úradný postup znamená nedostatočnú alebo nefunkčnú správu, ku ktorej dochádza napríklad vtedy, ak inštitúcia nedodržiava zásady dobrej správy vecí verejných, a keďže prípady nesprávneho úradného postupu zahŕňajú administratívne pochybenia a opomenutia, zneužitie právomoci, poskytovanie a prijímanie úplatkov, nespravodlivosť, nezákonné postupy, nefunkčnosť alebo nespôsobilosť, diskrimináciu, bezdôvodné oneskorenie, neposkytnutie alebo odopretie informácií, nedbanlivosť a iné nedostatky, ktoré sú výsledkom nesprávneho uplatňovania práva Únie vo všetkých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje toto právo;

D.  keďže pranie špinavých peňazí zahŕňa zatajovanie peňazí pochádzajúcich z nezákonnej činnosti vrátane medzinárodných trestných sietí s cieľom zakryť pôvod nezákonne získaných výnosov tak, aby sa zdalo, že pochádzajú zo zákonných zdrojov; keďže takéto trestné činy sú známe ako predikatívne trestné činy a podľa odporúčaní Finančnej akčnej skupiny (FATF) z roku 2012 a štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD) uplatňovanej od 26. júna 2017 zahŕňajú daňovú trestnú činnosť;

E.  keďže v Európskom programe v oblasti bezpečnosti z apríla 2015 sa zdôraznila potreba riešiť spojitosť medzi terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou zločinom a zdôraznilo sa, že organizovaná trestná činnosť živí terorizmus viacerými rôznorodými spôsobmi, okrem iného dodávkou zbraní, financovaním prostredníctvom pašovania drog a infiltráciou na finančných trhoch;

F.  keďže tento výbor bol zriadený po uverejnení tzv. panamských dokumentov; keďže panamské dokumenty predstavujú najväčší únik informácií o praní špinavých peňazí, vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch, ku ktorému doposiaľ došlo; keďže 2,6 terabajtov dôverných informácií, ktoré unikli z advokátskej kancelárie a licencovanej správcovskej spoločnosti Mossack Fonseca, obsahovalo 11,5 milióna dokumentov a predstavuje viac údajov ako Wikileaks (2010), Offshore Leaks (2013), Luxleaks (2014) a Swissleaks (2015) spolu;

G.   keďže uverejnenie panamských dokumentov bolo výsledkom dôkladnej investigatívnej práce novinárov zo 107 mediálnych organizácií v 80 krajinách, zjednotených v Medzinárodnom konzorciu investigatívnych novinárov (ICIJ), ktorí analyzovali dokumenty, v ktorých sa podrobne opisujú operácie spoločnosti Mossack Fonseca pomocou najmodernejšieho softvéru na spracovanie veľkého množstva uniknutých údajov;

H.  keďže panamské dokumenty dokresľujú dôležitosť slobodných médií a investigatívnej žurnalistiky, ako aj úlohu oznamovateľov vo fungujúcich demokraciách, ktorých Európsky parlament považuje za cenný zdroj informácií a nevyhnutný faktor pri presadzovaní integrity, transparentnosti a zodpovednosti vo verejných i súkromných inštitúciách;

I.  keďže oznamovanie týkajúce sa finančných záujmov Únie je možno definovať ako uverejňovanie alebo ohlasovanie protiprávneho konania, a to okrem iného vrátane korupcie, podvodov, konfliktu záujmov, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, prania špinavých peňazí, infiltrácie organizovanej trestnej činnosti a konaní zameraných na zakrytie vyššie uvedených skutkov;

J.  keďže oznamovatelia informujú o postupoch, ktoré by mohli ohroziť alebo poškodiť verejný záujem, na základe ich slobody prejavu a práva na informácie, pričom obe sú zakotvené v Charte základných práv EÚ, a so silným zmyslom pre zodpovednosť a občiansku morálku; keďže osobná bezpečnosť oznamovateľov, ktorá je chránená podľa článku 6 Charty základných práv, je často ohrozená;

K.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa akékoľvek odvetné opatrenia proti oznamovateľom vhodne potrestali, pretože podľa OECD viac ako tretina organizácií, ktoré majú mechanizmus oznamovania, nemá k dispozícii politiku na ochranu oznamovateľov pred odvetnými opatreniami alebo nemá vedomosť o jej existencii;

L.  keďže napríklad Komisia vo svojom oznámení z 5. júla 2016 uvádza, že ochrana oznamovateľov vo verejnom a aj súkromnom sektore pomáha riešiť prípady nesprávneho riadenia a nezrovnalostí vrátane cezhraničných prípadov korupcie, pričom zdôrazňuje, že tieto posledne uvedené vedú k stratám legitímnych daňových príjmov európskych daňových orgánov;

M.  keďže je dôležité zdôrazniť, že väčšina spoločností a súkromných osôb sa riadi zákonom; keďže je preto veľmi dôležité, aby sa odhalili nezákonné činnosti a zistili sa medzery bez toho, aby sa vytváralo zbytočné zaťaženie daňovníkov dodržiavajúcich právne predpisy;

N.  keďže údaje, ktoré unikli v panamských dokumentoch, zahŕňali dôverné záznamy 213 634 offshore spoločností, spolu s menami dvanástich súčasných a bývalých hláv štátov, takmer 200 politikov z celého sveta a viacerých známych osobností z rôznych oblastí; keďže spoločnosť Mossack Fonseca založila a riadila tieto offshore spoločnosti od roku 1970 do roku 2015 a v čase úniku týchto údajov bolo 55 728 subjektov stále aktívnych; keďže veľká väčšina subjektov, ktoré boli stále aktívne – približne 90 % – mala sídlo na Britských Panenských ostrovoch, v Paname a na Seycheloch;

O.  keďže jedna štvrtina celosvetových zásob priamych zahraničných investícií sa nachádza v dvoch členských štátoch, Holandsku a Luxembursku(19); keďže podľa dostupných štatistík je Holandsko členským štátom s najvyšším počtom schránkových spoločností v EÚ;

P.  keďže spoločnosť Mossack Fonseca s podielom vo výške približne 5 % až 10 % na trhu utajených offshore spoločností a so subjektmi založenými v 21 jurisdikciách(20) nie je najväčšou advokátskou kanceláriou v podnikaní utajených offshore spoločností; keďže toto by mohlo naznačovať, že panamské dokumenty možno vnímať len ako vrchol ľadovca;

Q.   keďže podľa odhadov Europolu by sa panamské dokumenty týkali len 0,6 % z celkového počtu prípadov prania špinavých peňazí zaznamenaných ročne;

R.  keďže vyšetrovací výbor Parlamentu pre panamské dokumenty (PANA) zvolal schôdze, uskutočnil vyšetrovacie misie a zadalo vypracovanie štúdií s cieľom viesť ďalšie vyšetrovania nad rámec praktík zdokumentovaných v panamských dokumentoch(21);

S.  keďže daňové podvody a daňové úniky predstavujú nezákonnú činnosť obchádzania daňových povinností, zatiaľ čo na druhej strane „vyhýbanie sa daňovým povinnostiam“ je nevhodné alebo pochybné využívanie daňového režimu na zníženie daňových povinností alebo na ich obchádzanie, pričom sa porušuje minimálne zákonný zámer, ktorý sa má sledovať(22); keďže agresívne daňové plánovanie je považované za využívanie technických detailov daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť; keďže v panamských dokumentoch sa odhalili rôzne prípady využívania offshore subjektov s cieľom úmyselne sa vyhýbať daňovým povinnostiam alebo prať špinavé peniaze; keďže Súdny dvor Európskej únie(23) vo svojej judikatúre týkajúcej sa zásady zneužitia práva v oblasti zdaňovania dospel k rozhodnutiu, že štátni príslušníci členských štátov sa nemôžu neoprávnene alebo podvodne pokúsiť využiť ustanovenia práva EÚ; keďže niekoľko členských štátov uplatňuje pojem zneužitie práva v daňových otázkach(24);

T.  keďže v dôsledku únikov údajov v uplynulých rokoch sa informovanosť o praní špinavých peňazí, daňových únikoch, systémoch daňových podvodov a korupcii významne zvýšila a tieto otázky sa stali jednou z hlavných tém medzinárodného politického záujmu a vyvolali aj zvýšené obavy občanov EÚ;

U.  keďže účinné riešenie týchto problémov si vyžaduje väčšiu politickú súdržnosť medzi daňovými politikami a inými formami správy hospodárskych záležitostí, ako sú obchodné politiky a dohody o investičných arbitrážach;

V.  keďže nepriznaný a nezdanený príjem znižuje vnútroštátne daňové príjmy členských štátov a je hrozbou pre stabilitu finančného systému(25); keďže daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam vytvárajú nespravodlivú hospodársku súťaž, ktorá má dosah najmä na malé a stredné podniky a veľké spoločnosti, ktoré nevyužívajú zložité štruktúry; keďže pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky ohrozujú spravodlivé rozdelenie daňových príjmov v členských štátoch EÚ, a teda narúšajú hospodársku súťaž na vnútornom trhu; keďže rozsiahle vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany majetných jednotlivcov a spoločností nielenže postihuje obyčajných daňovníkov, verejné financie a sociálne výdavky, ale ohrozuje aj dobrú správu vecí verejných, makroekonomickú stabilitu, sociálnu súdržnosť a dôveru verejnosti v inštitúcie;

W.  keďže daň z pridanej hodnoty (DPH) je jedným z hlavných zdrojov príjmov v členských štátoch a podľa dostupných údajov celkový rozdiel medzi odhadovaným príjmom z DPH a skutočne vybranou sumou, tzv. „rozdiel v DPH“, predstavuje 159,5 miliardy EUR;

X.  keďže v celej Európe by bolo možné podporiť peniazmi, ktoré vnútroštátne orgány stratili z dôvodu daňovej straty súvisiacej s panamskými dokumentmi(26), 1,5 milióna pracovných miest;

Y.  keďže orgány verejnej správy sú zodpovedné za regulačný rámec a rámec dohľadu, ako aj za zdanenie; keďže registre spoločností, daňových zákonov a dohľadu zohrávajú prostredníctvom regulácie dôležitú úlohu v existencii daňových rajov a offshore finančných centier; keďže tieto centrá môžu v skutočnosti pôsobiť, len ak vlády vytvoria potrebné podmienky;

Z.  keďže offshore štruktúry ponúkajúce preferenčné režimy by nemohli existovať bez zásahu podporovateľov a sprostredkovateľov, ako sú banky, účtovnícke firmy, daňoví poradcovia, správcovia majetku a právnici, a to v daňových rajoch a v iných jurisdikciách;

AA.  keďže isté vlády a jurisdikcie, a to i v EÚ, sa špecializujú alebo zúčastňujú na vytváraní preferenčných daňových režimov, ktoré narúšajú hospodársku súťaž v prospech nadnárodných spoločností a majetných jednotlivcov, ktorí v skutočnosti nie sú v týchto jurisdikciách skutočne ekonomicky prítomní, ale len zastúpení schránkovými spoločnosťami;

AB.   keďže na rozdiel od prípadu LuxLeaks údajné zapojenie politicky exponovaných osôb do prípadných nezákonných činností odhalených v panamských dokumentoch môže viesť k situácii, keď niektoré vlády nebudú ochotné riadne vyšetriť takéto prípady; keďže v niektorých krajinách, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, ktoré tolerujú nízku úroveň transparentnosti a kde existuje podozrenie z korupcie vládnych úradníkov, nie je žiaden záujem prijať akékoľvek opatrenia v reakcii na informácie odhalené v panamských dokumentoch;

AC.  keďže Komisia citovala odhady, podľa ktorých ročné straty na daňových príjmoch v dôsledku daňových únikov a vyhýbania sa daňovej povinnosti predstavuje najmenej 1 bilión EUR len v rámci EÚ(27); keďže to priamo ovplyvňuje rozpočty členských štátov i rozpočet EÚ; AD.  keďže celková strata v rámci financovania rozvoja v rozvojových krajinách (t. j. stratené daňové príjmy a reinvestovaný zisk, ktoré sa strácajú ako zisk) predstavuje približne 250 miliárd EUR ročne;

AE.  keďže od roku 2014 bolo neevidovaných najmenej 7,6 bilióna USD z celkového svetového súkromného finančného majetku vo výške 95,5 bilióna USD; keďže celosvetovo sa v daňových rajoch nachádza 8 % súkromného finančného majetku, čo vedie ku globálnym stratám na daňových príjmoch vo výške 190 miliárd USD ročne; keďže podľa odhadov sa v daňových rajoch nachádza 2,6 bilióna USD súkromného finančného majetku v Európe, čo vedie k stratám na daňových príjmoch vo výške 78 miliárd USD ročne(28);

AF.  keďže v roku 2011 sa odhadovalo, že každoročne sa prostredníctvom daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam zo strany veľkých nadnárodných spoločností celosvetovo stratilo 3,1 bilióna USD(29);

AG.  keďže známy prípad nadnárodného prania špinavých peňazí súvisiaceho s panamskými dokumentmi, ktorý odhalil ruský právnik Sergej Magnitsky, sa stal predmetom vyšetrovania prania špinavých peňazí v členských štátoch EÚ a vo svete;

AH.  keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzvalo na zlepšenie medzinárodnej spolupráce pri vyšetrovaní „peňažnej stopy“ finančných prostriedkov pochádzajúcich z podvodných daňových úhrad oznámených pánom Magnitským; keďže páchatelia ani osoby, ktoré mali prospech z trestných činov spáchaných proti Sergejovi Magnitskému, ako aj z trestných činov, ktoré odhalil, neboli postavené pred súd;

AI.  keďže miera medzinárodného prania špinavých peňazí podľa odhadov predstavuje 2 % až 5 % podiel na svetovom HDP; keďže počet prípadov prania špinavých peňazí podľa štatistík Eurojustu(30) narastá, čo si vyžaduje koordinovanú reakciu vo viacerých jurisdikciách na boj proti takejto nadnárodnej trestnej činnosti;

AJ.  keďže viacero členských štátov EÚ a zámorských krajín a území sa nachádza medzi prvými 100 krajinami s najvyššou mierou utajovania(31); keďže Luxembursko a Nemecko sa nachádzajú na 6., resp. 8. mieste;

AK.  keďže prostredníctvom panamských dokumentov sa zdokumentovalo a zverejnilo systematické využívanie nezákonných praktík, ako je antedatovanie dokumentov, a odhaľujú nehorázne obchádzanie základných pravidiel povinnej starostlivosti, a to i v prípade outsourcingu, zo strany právnikov, správcov majetku a iných dotknutých sprostredkovateľov, čoho dôkazom môže byť príklad udržiavania obchodných vzťahov so spoločnosťami, ktorých poverení riaditelia zastupovali až 1 000 schránkových spoločností alebo boli niekoľko rokov mŕtvi;

AL.  keďže panamské dokumenty tiež odhaľujú výrazné zlyhanie vlád, parlamentov a vnútroštátnych a európskych orgánov, pokiaľ ide o zákonodarnú činnosť a presadzovanie kontrol zameraných na boj proti praniu špinavých peňazí a daňových kontrol, čím uľahčujú finančnú trestnú činnosť;

AM.  keďže členské štáty začali celkovo minimálne 1 300 prešetrovaní, auditov a vyšetrovaní o odhaleniach vyplývajúcich z panamských dokumentov; keďže členské štáty identifikovali viac ako 3 000 daňovníkov a spoločností v EÚ, ktoré majú spojenie s panamskými dokumentmi; keďže za uplynulých dvanásť mesiacov to viedlo k tomu, že vnútroštátne orgány už získali späť desiatky miliónov dolárov alebo eur na daniach z dovtedy nepriznaných finančných prostriedkov(32);

AN.  keďže Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ) uviedlo vo svojej správe o panamských dokumentoch odkaz na akcie na doručiteľa, pričom ich opísalo ako jeden zo spôsobov, ako chrániť anonymitu vlastníkov spoločností, čo sťažuje zistiť ich konečné vlastníctvo; keďže skutočné a konečné vlastníctvo môže byť prenesené z jednej strany na druhú v plnej anonymite bez akýchkoľvek stôp a ďalšej dokumentácie; keďže prostredníctvom akcií na doručiteľa môže jednotlivec alebo subjekt ovládať spoločnosť a pritom nakladať s verejnými finančnými prostriedkami;

AO.  keďže EÚ je globálnym lídrom v boji proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; keďže musí zostať lídrom a prekračovať rámec medzinárodných noriem a odporúčaní v týchto oblastiach s cieľom zvýšiť celosvetovú úroveň;

1. Daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam

1.1. Štruktúry daňových rajov

1.  pripomína, že existujú rôzne vymedzenia, pokiaľ ide o obsah pojmov daňový raj, nespolupracujúca daňová jurisdikcia alebo riziková krajina z hľadiska prania špinavých peňazí; konštatuje, že absencia jednotných vymedzení pojmov predstavuje jeden z hlavných faktorov, ktoré bránia prijatiu primeranej a účinnej legislatívy na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikom a praniu špinavých peňazí;

2.  pripomína, že v závislosti od zvoleného vymedzenia offshore finančného centra sa údaje a objem offshore financovania pohybuje od 1 bilióna do 21 biliónov USD(33);

3.  uznáva, že daňové raje majú vo všeobecnosti tieto vlastnosti: 1) hlavná orientácia podnikania na nerezidentov; 2) nízke alebo mierne požiadavky týkajúce sa dohľadu a finančné požiadavky a/alebo minimálne zverejňovanie informácií; 3) existencia režimov s nízkym (neurčeným) alebo nulovým zdanením(34);; 4) finančné systémy s externými aktívami a pasívami v nepomere k domácemu finančnému sprostredkovaniu; 5) existencia veľmi špecifických a obmedzených daňových výhod alebo určitých administratívnych postupov, ktoré poskytujú daňovým plánovačom selektívne výhody;

4.  konštatuje, že „slobodné prístavy“ predstavujú aj offshore sklady, ktoré umožňujú pranie špinavých peňazí a nezdanený obchod s inými hodnotami; zdôrazňuje, že OECD zaujal kritický názor na slobodné prístavy, konkrétne na to, že takéto sklady by sa mohli použiť na pranie špinavých peňazí, pretože obchádzajú medzinárodné pravidlá transparentnosti;

5.  víta skutočnosť, že Komisia a skupina pre kódex správania sú v procese vypracúvania spoločného daňového zoznamu EÚ týkajúceho sa nespolupracujúcich daňových jurisdikcií;

6.   víta skutočnosť, že Komisia vypracovala a pravidelne aktualizuje zoznam EÚ týkajúci sa rizikových tretích krajín, ktoré majú strategické nedostatky vo svojich režimoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktoré predstavujú riziko pre finančný systém Únie;

7.  uznáva, že vyššie uvedené dva zoznamy sa môžu prekrývať, pokiaľ ide o niektoré krajiny, ktoré sú v nich uvedené, hoci majú rôzne ciele, rôzne kritériá, rôzny proces zostavovania a rôzne dôsledky; domnieva sa však, že oba zoznamy by sa mali navzájom dopĺňať a že spoločne zabezpečia vysokú ochranu základov dane členských štátov EÚ, integrity finančného systému EÚ a riadneho fungovania jednotného trhu;

8.  konštatuje, že projekty riadené Európskou investičnou bankou sa týkali spoločnosti Mossack Fonseca a že Komisia v roku 2016 zablokovala 18 projektov, čím zabránila tomu, aby 1 miliarda EUR skončila v daňových rajoch;

9.  so znepokojením berie na vedomie vysokú koreláciu medzi počtom schránkových spoločností a daňovými predpismi a niektorými daňovými jurisdikciami a členskými štátmi EÚ;

1.2. Spoločný zoznam EÚ týkajúci sa nespolupracujúcich daňových jurisdikcií

10.  víta skutočnosť, že zámerom Rady je zostaviť do konca roka 2017 spoločný zoznam EÚ týkajúci sa nespolupracujúcich daňových jurisdikcií s cieľom riešiť vonkajšie riziká, ktoré z hľadiska základov dane členských štátov predstavujú tretie krajiny a jurisdikcie v blízkosti EÚ, ktoré odmietajú dodržiavať medzinárodné normy dobrej správy v daňových záležitostiach; poznamenáva však, že proces kontroly, ktorý vedie a nad ktorým dohliada podskupina pre tretie krajiny skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) nie je úplne transparentný a neumožňuje EP výkon kontrolných právomocí; zdôrazňuje, že uvedený zoznam by mal byť realistický a objektívny, aby bol dôveryhodný a aby obnovil dôveru v opatrenia EÚ v oblasti boja proti daňovým rajom;

11.  pripomína, že cieľom tohto zoznamu(35) je zabezpečiť spoločnú metodiku EÚ na posudzovanie a preverovanie daňových jurisdikcií tretích krajín a ich zaraďovanie do zoznamu s cieľom umožniť členským štátom určiť jurisdikcie, ktoré zohrávajú úlohu pri vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch(36); poznamenáva, že skupina pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) stiahla jasnú zmienku o nulovej alebo takmer nulovej sadzbe dane z príjmov právnických osôb ako kritérium na definovanie daňového raja a jeho uvedenie v takomto zozname;

12.  víta skutočnosť, že Rada v máji 2016 schválila navrhovaný proces zostavovania zoznamu a žiadala, aby bol zoznam EÚ hotový do konca roku 2017; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou skupiny pre kódex správania (zdaňovani podnikov) v tomto procese;

1.3. Výmena informácií

13.  pripomína, že podľa spoločného štandardu oznamovania OECD (CRS) sa od jurisdikcií vyžaduje, aby získavali informácie od svojich finančných inštitúcií a aby si tieto informácie automaticky vymieňali s inými jurisdikciami na ročnom základe; s ľútosťou konštatuje, že USA sa nezaviazali k dodržiavaniu tohto nového medzinárodného štandardu; poukazuje na to, že CRS má nedostatky a víta skutočnosť, že OECD pracuje na vylepšení normy, aby sa zvýšila jej účinnosť; s ľútosťou konštatuje, že iba menej ako polovica zaviazaných jurisdikcií vykoná CRS v roku 2017;

14.  pripomína, že Rada pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) 15. februára 2011 prijala smernicu Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (DAC 1); pripomína, že touto smernicou sa ukladá vnútroštátnym daňovým správam povinnosť poskytovať na požiadanie informácie o daňovníkovi iného členského štátu, a to aj v prípade, že tieto informácie uchováva iba banka alebo iná finančná inštitúcia; pripomína, že 1. januára 2013 nadobudli účinnosť vnútroštátne zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, ktorými sa vykonáva táto smernica, s výnimkou ustanovení týkajúcich sa automatickej výmeny informácií v niektorých kategóriách(37), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2015;

15.  pripomína, že smernica DAC 1 sa úspešne rozšírila o niekoľko prepracovaných znení, ktoré sa vzťahujú na automatickú výmenu informácií v oblasti daní, automatickú výmenu informácií o daňových rozhodnutiach a záväzných stanoviskách k stanoveniu metódy ocenenia, povinnú výmenu informácií v oblasti daní o jednotlivých krajinách a výmenu informácií o boji proti praniu špinavých peňazí, takže vnútroštátne daňové správy členských štátov budú mať prístup k centrálnym registrom užívateľov výhod, ktoré majú k dispozícii finančné spravodajské jednotky;

16.  víta návrh Komisie z 21. júna 2017, ktorým sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (DAC 6);

1.4. Zistenia

17.  konštatuje, že offshore subjekty sú často zriadené ako schránkové spoločnosti(38) bez základného ekonomického dôvodu alebo podstaty v krajine, kde majú sídlo;

18.  zdôrazňuje, že hlavná motivácia podnecujúca k založeniu offshore subjektov najčastejšie zahŕňa zakrytie pôvodu peňazí a majetku a utajenie totožnosti konečného užívateľa výhod(39), vyhýbanie sa daňovým povinnostiam alebo daňové úniky v súvislosti s daňou z dedičstva alebo z príjmov alebo kapitálových výnosov v krajinách, kde majú koneční skutoční vlastníci pobyt(40), ukrytie majetku pred veriteľmi alebo dedičmi, vyhýbanie sa sankciám, maskovanie trestnej činnosti a pranie špinavých peňazí alebo prevod majetku z jednotlivca alebo spoločnosti na novú spoločnosť bez vzniku povinností pôvodného vlastníka alebo ponechanie nezdanených aktív prevedených na trust ; poznamenáva, že panamské dokumenty preukázali, že sprostredkovatelia, ako aj Mossack Fonseca, si boli týchto motivácií vedomí;

19.  dodáva, že v prípade nadnárodných spoločností sa schránkové spoločnosti využívajú aj ako súčasť agresívnych stratégií daňového plánovania na uľahčenie mechanizmov transferového oceňovania; pripomína pozíciu Parlamentu, že vykonávanie agresívneho daňového plánovania nadnárodnými korporáciami je nezlučiteľné so sociálnou zodpovednosťou podnikov(41);

20.  konštatuje, že spomedzi členských štátov EÚ malo v panamských dokumentoch najväčší počet odhalených offshore subjektov Spojené kráľovstvo (17 973 subjektov), po ktorom nasledovali Luxembursko (10 877 subjektov) a Cyprus (6 374 subjektov), ako aj Lotyšsko, Írsko, Španielsko, Estónsko a Malta(42); poukazuje napríklad na to, že v určitom bode spoločnosť Mossack Fonseca vytvorila v Luxembursku v priebehu jedného týždňa 115 spoločností(43); zdôrazňuje, že z 21 krajín, ktoré najviac používala spoločnosť Mossack Fonseca na zakladanie schránkových spoločností alebo iných zložitých štruktúr, 12 krajín okrem Spojeného kráľovstva predstavuje britské zámorské územia, závislé územia Britskej koruny alebo členov Commonwealthu; 

21.  so znepokojením konštatuje, že odhalenia v rámci Football Leaks a niekoľko individuálnych prípadov daňových únikov vo svete futbalu, ktoré sa nedávno objavili, ukázali, že vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa týkajú zdanenia príjmov plynúcich z obrazových práv a medzinárodných prevodov futbalistov, stále existujú mnohé medzery a nesúlady; 

22.  zdôrazňuje skutočnosť, že na základe akcionárov identifikovaných ako fyzické osoby vlastnia občania EÚ približne 9 % offshore subjektov, ktoré založila spoločnosť Mossack Fonseca(44);

23.  zdôrazňuje, že v čase úniku údajov bolo stále aktívnych 55 728 subjektov, z ktorých približne 90 % malo sídlo na Britských Panenských ostrovoch, v Paname alebo na Seycheloch;

24.  pripomína, že v jurisdikciách v daňových rajoch a v niektorých členských štátoch EÚ registre spoločností a orgány často nevyžadujú informácie potrebné na identifikáciu užívateľov výhod, kvalifikovaných akcionárov, členov dozornej rady, členov správnej rady a generálnych riadiacich pracovníkov ani informácie o súvahe či výkazy ziskov a strát; pripomína, že v niektorých krajinách sa na identifikáciu konečného užívateľa výhod vyžaduje len vlastné vyhlásenie o skutočnom vlastníctve bez akéhokoľvek ďalšieho overovania(45);

25.  pripomína, že vo väčšine cieľových krajín, ktoré sú daňovými rajmi, neexistujú daňové ani oznamovacie povinnosti(46); vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré z týchto jurisdikcií zahŕňajú do svojich vnútroštátnych právnych predpisov alebo administratívnych postupov prekážky výmeny informácií so príslušnými zahraničnými orgánmi;

26.  pripomína, že ani jedna z týchto troch jurisdikcií, čiže Britské Panenské ostrovy, Panama a Seychely, nie je v súčasnosti uvedená v zozname Výboru OECD pre daňové záležitosti ako „nespolupracujúci daňový raj“; pripomína, že Britské Panenské ostrovy, Seychely a Panama boli z tohto zoznamu vyňaté v období od roku 2000 do roku 2002 po prijatí formálnych záväzkov týkajúcich sa vykonávania globálnych štandardov OECD pre transparentnosť a výmenu informácií, ale bez toho, aby bolo zavedené účinné vykonávanie týchto štandardov, a napriek tomu, že tieto krajiny naďalej fungujú ako daňové raje; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zoznam daňových rajov OECD obsahuje od júla 2017 iba jednu krajinu;

27.  zdôrazňuje, že niektoré jurisdikcie ponúkajú možnosť získať pobyt vo viacerých jurisdikciách pomocou dvojitých pasov alebo vízových programov pre investorov, ktoré umožňujú získať povolenie na pobyt výmenou za investíciu v týchto jurisdikciách(47); zdôrazňuje príklady a konkrétne prípady, v ktorých boli takéto vízové programy pre investorov zneužité na účely prania špinavých peňazí(48);

28.  zdôrazňuje, že každá jurisdikcia v daňovom raji poskytuje jednotlivcom a spoločnostiam služby na mieru prispôsobené ich obchodnému modelu; zdôrazňuje, že poskytovatelia offshore služieb využívajú daňové úľavy a osobitné režimy ponúkané niektorými jurisdikciami na poskytovanie štruktúr, ktoré skrývajú totožnosť užívateľa výhod a môžu v priebehu niekoľkých minút premiestniť tieto štruktúry do inej jurisdikcie, ak to bude potrebné (napr. keď daňové orgány začnú vyšetrovanie v bývalej jurisdikcii);

29.  pripomína, že väčšina štruktúr v daňových rajoch, ktoré boli odhalené v panamských dokumentoch, bola zriadená z Luxemburska, Spojeného kráľovstva a Cypru a že tieto krajiny mohli mať podozrenie, že to znamená stratu základu dane iných členských štátov, kde mali koneční skutoční vlastníci pobyt; zdôrazňuje, že napríklad v Luxembursku boli založené mnohé offshore spoločnosti s cieľom obísť zrážkovú daň(49) (ktorá sa vzťahovala iba na fyzické osoby, a nie na offshore spoločnosti) a niektoré z nich boli aktívne aj po nadobudnutí účinnosti smernice DAC 1; konštatuje, že väčšia transparentnosť v súvislosti s identifikáciou konečného skutočného vlastníka prostredníctvom zriadenia verejných registrov by pomohla odrádzať od zneužitia úradných povinností;

30.  konštatuje, že v Spojenom kráľovstve sa viac ako 75 % prípadov korupcie týkajúcich sa majetku vyšetrovaného úradmi týkalo anonymných spoločností zaregistrovaných v utajených jurisdikciách; dodáva, že 78 % z týchto spoločností bolo zaregistrovaných buď v zámorských územiach Spojeného kráľovstva, alebo v závislých územiach Britskej koruny; konštatuje, že vláda Spojeného kráľovstva má právomoc odvolávať sa na osobitné výsady, ktoré by prinútili britské zámorské územia a závislé územia Britskej koruny zaviesť ústredné verejné registre vlastníctva spoločností a ukončiť ich režim daňových rajov;

31.  poukazuje na to, že veľké podniky a majetní jednotlivci v rámci Európskej únie zneužívajú osobitné hospodárske zóny, ako je Madeira, na to, aby dosiahli zisky bez platenia daní; domnieva sa preto, že je potrebné, aby Komisia prehodnotila stav príslušných systémov, ak neboli splnené pôvodné ciele, a aby tiež preskúmala usmernenia pre regionálnu pomoc EÚ na základe prísnejších daňových podmienok;

32.  pripomína nedostatok primeranej kapacity vrátane kvalifikovaných ľudských, technologických a finančných zdrojov, ktoré majú k dispozícii regulačné orgány, orgány dohľadu a orgány a inštitúcie na presadzovanie platných daňových zákonov v členských štátoch; berie napríklad na vedomie, že len Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) alokuje zdroje na zabezpečenie koordinácie riadenia aktív a pasív s ostatnými finančnými orgánmi EÚ, ale má na vykonávanie tejto zodpovednosti k dispozícii iba 0,8 zamestnanca; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú spoločné európske vymedzenia pojmov daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, pretože to by uľahčilo spoluprácu medzi členskými štátmi; poukazuje na to, že administratívna spolupráca a právna pomoc v trestných veciach medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, pokiaľ ide o daňové úniky, daňové podvody a pranie špinavých peňazí, sú brzdené nevhodnými vnútroštátnymi právnymi predpismi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch, ako je Luxembursko, sa jednoduché daňové úniky nepovažovali alebo ešte stále nepovažujú za závažný trestný čin a že to bráni cezhraničnej administratívnej spolupráci a právnej pomoci v trestných veciach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch, opäť vrátane Luxemburska, sa čas, keď bol trestný čin spáchaný, považoval alebo sa stále považuje za východisko pre výpočet premlčacej doby, čo môže zabrániť cezhraničnej administratívnej spolupráci a právnej pomoci v trestných veciach; víta skutočnosť, že niektoré členské štáty, napríklad Luxembursko, už zmenili alebo plánujú zmeniť svoje vnútroštátne právne predpisy s cieľom odstrániť prekážky cezhraničnej administratívnej spolupráce a právnej pomoci v trestných veciach;

33.  konštatuje, že Komisia otvorila 18 prípadov porušenia predpisov proti členským štátom v súvislosti s nedostatočnou transpozíciou smernice DAC 1(50), 13 prípadov týkajúcich sa vykonávania smernice DAC 2(51) a 8 prípadov týkajúcich sa vykonávania smernice DAC 3; pripomína, že členské štáty mali do 4. júna 2017 transponovať smernicu o administratívnej spolupráci o podávaní správ medzi daňovými správami podľa jednotlivých krajín do vnútroštátneho práva; konštatuje, že konania týkajúce sa 11 členských štátov (Bulharsko, Cyprus, Chorvátsko, Estónsko, Grécko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Česká republika, Slovensko) stále prebiehajú(52);

34.  zdôrazňuje, že tento nedostatok zdrojov správcov dane brzdí schopnosť účinne vykonávať automatickú výmenu informácií podľa smernice DAC a že ide o systémový problém v EÚ;

35.  konštatuje, že ustanovenia smernice DAC, najmä články 1, 2 a 8 ods. 1 – o automatickej výmene informácií – neboli vykonané, a to teda viedlo k prípadom nesprávneho úradného postupu z nedbanlivosti alebo opomenutia; zdôrazňuje, že členské štáty mali dôvody sa domnievať, že v iných členských štátoch prišlo vďaka štruktúram v daňových rajoch k strate na daňových príjmoch, ale tieto daňové informácie neoznámili týmto iným členským štátom; poukazuje na to, že skupina Rady pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) už v roku 2012 uznala nedostatok výmeny informácií o rozhodnutiach na spontánnom základe;(53) dochádza k záveru, že Komisia neuplatnila účinne ustanovenia smernice DAC;

2. Pranie špinavých peňazí

2.1. Právne predpisy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí  

36.  pripomína, že Finančná akčná skupina (FATF) stanovila globálne štandardy pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a že všetci jej členovia vrátane hlavných daňových rajov uvedených v panamských dokumentoch (Britské Panenské ostrovy, Panama a Seychely) sa zaviazali tieto štandardy vykonávať;

37.  konštatuje, že Varšavský dohovor Rady Európy je najkomplexnejším medzinárodným dohovorom o praní špinavých peňazí, v ktorom sa strany vyzývajú, aby prijali legislatívne opatrenia na uľahčenie prevencie, vyšetrovania a stíhania prania špinavých peňazí, ako aj na účinné zmrazenie a konfiškáciu príjmov a nástrojov trestnej činnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Varšavský dohovor doteraz ratifikovalo iba 18 členských štátov(54);

38.  uznáva, že súčasným rámcom EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí je smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu (AMLD IV), v ktorej sa určujú riziká spojené s praním špinavých peňazí na troch úrovniach, a to na nadnárodnej úrovni, úrovni členských štátov a na úrovni povinných subjektov ako súčasť ich povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom väčšej harmonizácie v prístupoch členských štátov k boju proti finančným trestným činom(55);

39.  zdôrazňuje, že AMLD III obsahuje štyri kľúčové ustanovenia, a to povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ohlasovaciu povinnosť, povinnosť uchovávať záznamy a presadzovanie; pripomína, že dátumom vykonávania AMLD III bol 15. december 2007;

40.  konštatuje, že smernicou AMLD IV sa zlepšuje rozsah pôsobnosti zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, pokiaľ ide o podnikanie s rizikovými krajinami, a vymedzenia a povinnosti týkajúce sa politicky exponovaných osôb a konečných skutočných vlastníkov, znižuje hranica platby v hotovosti z 15 000 EUR na 10 000 EUR a rozširuje rozsah pôsobnosti povinných subjektov, aby zahŕňal celé odvetvie hazardných hier, nielen kasína; pripomína, že kritériom na identifikáciu užívateľov výhod spoločností je akcionársky podiel vo výške 25 % plus jedna akcia alebo vlastnícky podiel vyšší ako 25 %; pripomína, že AMLD IV nadobudla účinnosť 26. júna 2017, no len šesť členských štátov včas oznámilo Európskej komisii plnú transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov(56); vyzýva ostatné dotknuté členské štáty, aby čo najskôr transponovali AMLD IV;

2.2. Zoznam EÚ týkajúci sa rizikových krajín na účely boja proti praniu špinavých peňazí

41.  pripomína, že Komisia 14. júla 2016 prijala delegované nariadenie (EÚ) č. 2016/1675, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/849 o zoznam jedenástich rizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami v ich režimoch pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, pričom ide o tieto krajiny: Afganistan, Bosna a Hercegovina, Guyana, Irak, Laoská ľudovodemokratická republika, Sýria, Uganda, Vanuatu, Jemen, Irán a Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR);

42.  upozorňuje na skutočnosť, že ide o presnú kópiu zoznamu, ktorý zostavila FATF a ktorý nezahŕňa žiadnu z krajín uvedených v panamských dokumentoch;

43.  pripomína, že Komisia navrhla zmeniť tento zoznam vyňatím Guyany a pridaním Etiópie; opakovane pripomína námietky Parlamentu voči týmto delegovaným aktom z 19. januára a 17. mája 2017;

44.  pripomína, že FATF od roku 2007 preskúmala viac ako 80 krajín, pokiaľ ide o dodržiavanie a nedostatky, a že 61 krajín bolo zaradených na verejný zoznam, v ktorom boli identifikované krajiny so strategickými nedostatkami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; upozorňuje na tvrdenia FATF, že 51 krajín odvtedy vykonalo potrebné reformy na ich riešenie, ako je zavádzanie právnych a regulačných rámcov a reforiem, pričom sa zaviazali k dodržiavaniu medzinárodných daňových štandardov, ako je spoločný štandard OECD pre oznamovanie, a boli vyňaté zo zoznamu; zdôrazňuje, že vyňatie z verejného zoznamu by sa nemalo uskutočňovať iba po vyslovení záväzku k uskutočneniu reforiem, ale radšej po dôkladnom hodnotení FATF, ktoré potvrdí existenciu zmien v praxi;

45.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že proces hodnotenia FATF a partnerského preskúmania viedol k zoznamu, ktorý nie je užitočný na boj proti praniu špinavých peňazí;

2.3. Finančné spravodajské jednotky (FIU)

46.  pripomína, že podľa smernice AMLD III je každý členský štát povinný zriadiť finančnú spravodajskú jednotku (FIU) s cieľom vymieňať informácie medzi rôznymi spravodajskými službami členských štátov a bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, že každej vnútroštátnej finančnej spravodajskej jednotke sa musia poskytnúť primerané zdroje na plnenie jej úloh a že FIU musia byť vybavené tak, aby mali zabezpečený účinný a včasný prístup k finančným a administratívnym informáciám a informáciám týkajúcim sa presadzovania práva, ktoré potrebujú na riadne vykonávanie svojich úloh vrátane interoperability medzi databázami príslušných orgánov;

47.  pripomína, že inštitúcie a fyzické a právnické osoby, na ktoré sa smernica(57) vzťahuje, musia jednotky FIU informovať, ak majú podozrenie, že sa páchajú alebo boli spáchané trestné činy prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, alebo nastal pokus o ich spáchanie, ako aj vypĺňať oznámenia o podozrivých transakciách, a že musia takisto na požiadanie poskytnúť všetky príslušné informácie;

48.  konštatuje, že chýba jednotné vymedzenie pojmu „podozrivá transakcia“ a že existujúce vymedzenie sa v niektorých jednotlivých prípadoch považuje za neprimerané;

49.  zdôrazňuje, že členské štáty musia vyžadovať, aby ich úverové a finančné inštitúcie mali zavedené systémy, ktoré im umožnia plne a rýchlo reagovať na žiadosti FIU v súlade s ich vnútroštátnym právom;

50.  pripomína a víta zriadenie spolupráce siete FIU.net v rámci Europolu; pripomína, že Egmontská skupina, medzinárodný orgán pre spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami, je zložený zo 154 FIU z celého sveta; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré FIU v Európe si stále nemôžu na základe svojho vnútroštátneho právneho rámca vymieňať údaje priamo s orgánmi presadzovania práva v zahraničí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Europolu chýbajú vyšetrovacie právomoci na stíhanie daňových únikov a prania špinavých peňazí;

2.4. Zistenia

51.  konštatuje, že viacero sprostredkovateľov, ako je napríklad banka Berenberg v Nemecku alebo banka Pilatus na Malte, primerane nevykonalo povinné zvýšené opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, či už pri vzniku obchodného vzťahu so svojimi klientmi, alebo počas tohto obchodného vzťahu, dokonca aj keď existovalo podozrenie z prania špinavých peňazí; zdôrazňuje preto nedostatočné oznamovanie alebo nerovnomerné oznamovanie podozrení z prania špinavých peňazí príslušným finančným spravodajským jednotkám povinnými subjektmi(58);

52.  konštatuje, že v mnohých prípadoch sa nevykonalo nijaké vyšetrovanie alebo sa vykonalo len nedostatočné prešetrovanie na zistenie konečných skutočných vlastníkov offshore subjektov; zdôrazňuje výsledné zlyhanie pri vymedzení vlastníctva a kontrolnej štruktúry subjektu a/alebo pri získavaní informácií o účele a zamýšľanej povahe obchodného vzťahu; zdôrazňuje, že verejné dokumenty z panamských dokumentov ukazujú, že spoločnosť Mossack Fonseca si bola vedomá toho, že niektorí jej klienti alebo dcérske spoločnosti nie vždy správne uplatňovali povinnú starostlivosť(59); zdôrazňuje, že spoločnosť Mossack Fonseca pripustila, že v niektorých prípadoch nevedela, kto je užívateľom výhod registrovaných subjektov(60);

53.  odsudzuje skutočnosť, že spoločnosť Mossack Fonseca účtovala drahšie služby bez riadnej povinnej starostlivosti, aby vyhovela špeciálnym potrebám svojich klientov, pričom jej bolo zrejmé, že tieto služby znamenajú vyššie riziko prania špinavých peňazí(61);

54.  zdôrazňuje, že v dôsledku tejto skutočnosti majú národné FIU lebo iné príslušné orgány k dispozícii nedostatočnú dokumentáciu na vykonávanie primeraných vyšetrovaní a analýzy v súlade s vnútroštátnym právom;

55.  poznamenáva, že viaceré krajiny vrátane niektorých členských štátov nedávno vypracovali programy občianstva pre osoby s pobytom mimo EÚ, tzv. programy zlatých víz a investorských programov, v rámci ktorých poskytujú občianstvo výmenou za finančné investície do svojej krajiny bez toho, aby overili zdroj financií alebo aby vykonali primeranú povinnú starostlivosť, a tým oslabujú kontrolu prania špinavých peňazí; zdôrazňuje, že dvojité občianstvo vyplývajúce z týchto programov môže narušiť aj ciele automatickej výmeny daňových informácií;

56.  pripomína, že nedostatočná dokumentácia a nedostatočné prešetrovanie sa týka aj niektorých zmlúv životného poistenia, ktoré poskytovali poisťovne a ponúkali klientom prostredníctvom sprostredkovateľov poistenia alebo akéhokoľvek iného subjektu identifikovaného ako finančná inštitúcia podľa AMLD III;

57.  pripomína žiadosť niektorých jednotiek FIU o lepší prístup k informáciám prostredníctvom zvýšenej spolupráce so svojimi partnermi a prístup k ďalším zdrojom informácií, ako sú napríklad centralizované údaje o bankových účtoch alebo registre nehnuteľností alebo produktov životného poistenia(62);

58.  pripomína, že v niektorých prípadoch daňové alebo iné úrady alebo orgány dohľadu odhalili existenciu štruktúr v daňových rajoch, ale neoznámili ich FIU(63);

59.  konštatuje, že hlavným problémom vyšetrovaní v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí v EÚ je zdĺhavý a neefektívny mechanizmus, ako aj zákonné a technické prekážky brániace spolupráci medzi FIU v EÚ alebo/a výrazne ju zdržiavajúce ; pripomína, že jednotky FIU členských štátov EÚ majú v členských štátoch rôznu štruktúru, právomoci a často nedostatok zdrojov a že tieto rozdiely majú vplyv na spôsoby, akými jednotky FIU členských štátov EÚ zbierajú, analyzujú a šíria informácie, a v neposlednom rade ovplyvňujú výmenu informácií medzi nimi; zdôrazňuje, že to vedie k fragmentovaným, asymetrickým a neporovnateľným reakciám zo strany FIU členských štátov(64);

60.  pripomína, že je dôležité, aby nezávislé a autonómne FIU prijímali oznámenia o podozrivých transakciách priamo a výlučne, čo sa neuplatňuje vo všetkých členských štátoch;

61.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nedokáže vykonať vlastné riadne posúdenie tretích krajín, ktoré predstavujú vysoké riziko z hľadiska prania špinavých peňazí, keďže nemá dostatok kvalifikovaných zamestnancov na splnenie tejto povinnosti podľa AMLD;

62.  upozorňuje najmä na rastúci počet oznámení o podozrivých transakciách na základe nových právnych predpisov a na skutočnosť, že nedostatok zdrojov má za následok to, že FIU môžu riešiť len zlomok problému(65); poznamenáva, že Spojené kráľovstvo a Holandsko tvoria iba 67 % oznámení o podozrivých transakciách podaných v Únii; poznamenáva, že miera oznamovania podozrivých transakcií v niektorých krajinách sa nejaví ako úmerná k činnostiam regulovaných sektorov(66); poznamenáva, že oznámenia založené na prahových hodnotách, ktoré niektoré FIU získavajú, môžu obohatiť ich prístup k informáciám(67);

63.  víta prácu, ktorú odvádza súčasná platforma FIU.net v rámci Europolu, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie je dostatočne účinná v dôsledku rôznej miery využívania členskými štátmi a nedostatočných zdrojov a právomocí na úrovni EÚ;

64.  konštatuje, že kryptomeny predstavujú podľa Europolu hrozbu prania špinavých peňazí, a preto by sa stratégie boja proti praniu špinavých peňazí nemali zameriavať len na minulosť, ale aj na nové techniky prania špinavých peňazí(68);

65.  konštatuje, že Europol porovnal svoju databázu jednotlivcov a spoločností podozrivých z účasti na trestných činnostiach s panamskými dokumentmi a zistil 3 469 pravdepodobných zhodných zápisov; keďže 1 722 týchto zhodných zápisov súvisí s praním špinavých peňazí a 116 s terorizmom; keďže väčšina týchto prípadov bola identifikovaná v Spojenom kráľovstve s najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku veľkosti finančného sektora; berie na vedomie, že banky pod kontrolou Islamského štátu majú prístup k SWIFT-u, a teda môžu posielať finančné prostriedky do EÚ a cez EÚ; konštatuje, že banky potvrdili členom vyšetrovacej komisie, že podali početné oznámenia o podozrivých transakciách v súvislosti s financovaním terorizmu; konštatuje, že Komisia, Rada, banky ani FIU by nemohli poskytnúť informácie o tom, koľko bankových účtov v členských štátoch EÚ bolo zmrazených z dôvodu financovania terorizmu;

66.  pripomína, že oneskorené odpovede na žiadosti ovplyvňujú spoluprácu FIU a že odpovede na tieto žiadosti majú často nedostatočnú kvalitu a nedostatok podrobností, takže predstavujú prekážku medzinárodnej spolupráce zo strany samotných FIU; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré FIU obmedzujú používanie prenášaných informácií vrátane zákazu ich použitia na súdne stíhanie alebo daňové vyšetrovanie; konštatuje, že niektoré európske FIU zaznamenali, že ich žiadosť o spoluprácu s neeurópskymi partnermi zabrzdili právne a administratívne prekážky v jurisdikciách tretích krajín;

67.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky FIU v EÚ sú splnomocnené obrátiť sa na povinné subjekty so žiadosťami o informácie a že v mnohých prípadoch sú tieto žiadosti podmienené predchádzajúcim doručením oznámení o podozrivých transakciách; pripomína, že niektoré FIU preto nemôžu požiadať oznamujúce subjekty o informácie v mene zahraničných FIU, ak vo svojej databáze nemajú zaznamenané súvisiace podozrivé transakcie;

68.  pripomína, že v niektorých členských štátoch neexistujú nijaké jasné usmernenia týkajúce sa vzájomnej spolupráce medzi národnými FIU a vnútroštátnymi daňovými úradmi na zabezpečenie dodržiavania daňových predpisov;

69.  víta skutočnosť, že daňová trestná činnosť bola nedávno uznaná ako východisková trestná činnosť pre pranie špinavých peňazí podľa AMLD IV, ktorej lehota na transpozíciu uplynula 26. júna 2017; upozorňuje, že v smernici sa výslovne uvádza, že rozdiely medzi vymedzeniami daňovej trestnej činnosti podľa vnútroštátneho práva nebudú prekážkou schopnosti FIU vymieňať si informácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje spoločné európske vymedzenie daňovej trestnej činnosti(69), čo doteraz brzdilo vyšetrovanie a stíhanie prípadov súvisiacich s daňovou trestnou činnosťou v Únii, ako aj nad skutočnosťou, že niektoré európske krajiny považujú za daňovú trestnú činnosť iba veľmi závažné daňové trestné činy; pripomína, že medzinárodnú spoluprácu medzi FIU možno stále odmietnuť na základe významných rozdielov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o to, ako sa vymedzuje a kriminalizuje východisková trestná činnosť pre pranie špinavých peňazí; berie na vedomie prebiehajúce rokovania o návrhu smernice o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva s cieľom stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti trestných činov prania špinavých peňazí;

70.  pripomína, že v AMLD IV je zahrnutá povinnosť zriadiť ústredné registre konečných skutočných vlastníkov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že k dnešnému dňu túto povinnosť nesplnili všetky členské štáty a že nie všetky FIU majú prístup k týmto informáciám o konečných skutočných vlastníkoch; konštatuje, že sprístupnenie týchto ústredných registrov verejnosti by uľahčilo identifikáciu konečných skutočných vlastníkov a/alebo anomálií a podozrení z priestupkov dotknutých zainteresovaných strán vrátane príslušných orgánov, povinných subjektov a občanov a zvýšilo by zodpovednosť;

71.  zdôrazňuje, že platforma FIU EÚ identifikovala viacero nedostatkov v mapovaní a analýze nedostatkov týkajúcich sa FIU; upozorňuje, že príčinou je nevhodné vykonávanie alebo nevykonávanie ustanovení smernice AMLD III, najmä prístupu k informáciám o bankových účtoch, a významné rozdiely medzi vnútroštátnymi prístupmi;

72.   víta skutočnosť, že do mája 2016 malo 16 členských štátov zriadené automatizované mechanizmy alebo bolo v procese zriaďovania automatizovaných mechanizmov na umožnenie identifikácie držiteľov bankových a platobných účtov(70); konštatuje takisto, že v správe je zdôraznená neprimeraná kapacita FIU získavať informácie od povinných subjektov a vykonávať spoločnú analýzu cezhraničných prípadov na identifikáciu prania špinavých peňazí a hrozieb, rizík a trendov financovania terorizmu(71);

73.  zdôrazňuje, že záverom mapovania platformou FIU EÚ sú takisto nedostatočne podrobné a harmonizované európske pravidlá, keď ide o boj proti praniu špinavých peňazí;

74.  zdôrazňuje, že inštitúcie niektorých členských štátov zodpovedné za vykonávanie a presadzovanie pravidiel týkajúcich sa prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov sa nezdajú byť úplne nezávislé od politického vplyvu; poukazuje na to, že z diskrečnej právomoci polície v niektorých členských štátoch týkajúca sa toho, či vyšetrovať, alebo nevyšetrovať informácie prijaté od FIU a potvrdené FIU, môže v prípade nečinnosti vyplynúť nesprávny úradný postup; poznamenáva, že maltská FIU vypracovala správu o podozreniach z prania špinavých peňazí, na ktorom sa mali zúčastňovať maltské politicky exponované osoby, ktorá doteraz neviedla k policajnému vyšetrovaniu; vyjadruje znepokojenie nad obvineniami týkajúcimi sa toho, že príslušné orgány pri udeľovaní bankovej licencie možno nedodržiavajú ustanovenia o boji proti praniu špinavých peňazí zakotvené v CRD IV, najmä požiadavky na kvalifikáciu akcionárov a na spoľahlivosť a odbornú spôsobilosť riadiacich orgánov(72);

75.  poznamenáva, že najmenej jeden členský štát – Malta – mal ministra vo vláde vymenovaného spomedzi politicky exponovaných osôb spomenutých v panamských dokumentoch; poznamenáva, že v prípade väčšiny členských štátov, ktoré výbor navštívil v rámci služobnej cesty na účely zistenia potrebných skutočností(73), sa skúmanie začalo až po odhalení panamských dokumentov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v niektorých krajinách, a to vrátane Malty, nebolo nijaké policajné vyšetrovanie napriek dôkazom FIU o vážnych hrozbách prania špinavých peňazí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto nedostatočné vyšetrovanie znemožnilo identifikovať, a v prípade potreby sankcionovať sprostredkovateľov na Malte, ktorí možno nedodržiavajú svoje povinnosti vrátane povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi; upozorňuje na sektor online hazardných hier a jeho licenčné postupy na Malte, ktoré nemusia byť v súlade s právnymi predpismi, lebo online hazardné hry sú veľmi rizikový sektor vzhľadom na obrovský objem transakcií/finančných tokov a neosobných prvkov, ako sa uvádza v nadnárodnom posudzovaní rizika(74); odsudzuje skutočnosť, že Komisia ďalej nevyšetrila možné nedodržiavanie smernice AMLD zo strany Malty napriek tomu, že na to bola upozornená; 

76.  vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou dodržiavania medzinárodných noriem týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu niektorými členskými štátmi EÚ, ako vyplynulo z partnerských preskúmaní skupiny FATF alebo výboru MONEYAVAL; zdôrazňuje, že 22 členským štátom boli zaslané upozornenia o nesplnení povinnosti v súvislosti s nevykonaním AMLD III a že šesť členských štátov (Belgicko, Francúzsko, Španielsko, Írsko, Poľsko a Švédsko) bolo v októbri 2008 postúpených Súdnemu dvoru; pripomína, že poľská vec bola stiahnutá, ale že ostatným piatim členským štátom boli uložené sankcie za to, že nevykonali smernicu včas; zdôrazňuje však, že tým vzniká otázka, či sú postupy v prípade nesplnenia povinnosti dostatočné na overenie kvality vykonávania členskými štátmi;

77.  opätovne potvrdzuje svoju podporu v súlade s odporúčaniami svojho uznesenia z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(75) (2015/2066(INI)) pre kľúčovú úlohu Komisie ako príslušného orgánu pre hospodársku súťaž v prebiehajúcom vyšetrovaní poskytovania štátnej pomoci, ktorú členské štáty poskytli nadnárodným spoločnostiam, a odsudzuje rozhodnutie írskej vlády napadnúť na Súdnom dvore rozhodnutie Komisie, v ktorom sa Írsku prikazuje znovu získať 13 miliárd EUR daní, ktoré nezaplatila spoločnosť Apple, Inc.;

78.  konštatuje, že členské štáty tým, že primerane nereagovali na tieto nedostatky, účinne nepresadzovali AMLD III; je vážne znepokojený skutočnosťou, že nesplnomocnením FIU na spoluprácu, ako sa stanovuje v smernici AMLD III, členské štáty porušili článok 4 Lisabonskej zmluvy o lojálnej spolupráci(76); upozorňuje takisto na skutočnosť, že Komisia potenciálne nepresadzovala tieto ustanovenia, keďže neiniciovala postupy v prípade nesplnenia povinnosti;

79.  poznamenáva, že niektoré členské štáty často využívali daňové amnestie na legalizáciu nedeklarovaných aktív držaných v daňových rajoch, čím sa očistili možné nezákonne nadobudnuté aktíva a zamedzilo sa riadnym vyšetrovaniam prania špinavých peňazí v ich jurisdikciách;

80.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia z dôvodu nedostatku zamestnancov nevykonávala riadny dohľad nad vykonávaním AMLD v členských štátoch; pripomína takisto, že Komisia nevykonala nezávislé posúdenie zoznamu EÚ týkajúceho sa rizikových krajín na účely boja proti praniu špinavých peňazí;

81.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že európske a vnútroštátne orgány pre bankový dohľad a vnútroštátne daňové orgány nedbali na prevody kapitálu z Portugalska do daňových rajov, takže najmenej 10 miliárd EUR neprešlo daňovou kontrolou a kontrolou prania špinavých peňazí prevedených väčšinou do Panamy, z čoho 8 miliárd EUR nariadili spoločnosti spojené so skupinou Group Espírito Santo pred kolapsom banky Espírito Santo, ale v čase, keď regulačné orgány už vyšetrovali túto banku a skupinu; konštatuje, že podľa nedávnych obvinení, ktoré predložil prokurátor pri otvorení súdneho konania, skupina Espírito Santo podplatila vtedajšieho premiéra Josého Sócratesa

3. Sprostredkovatelia(77)

3.1. Právny rámec

82.  pripomína, že podľa AMLD IV súčasné vymedzenie povinných subjektov zahŕňa finančné a úverové inštitúcie, audítorov, účtovníkov a daňových poradcov, notárov, poskytovateľov služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, realitných agentov, poskytovateľov služieb v odvetví hazardných hier a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania; pripomína, že podľa AMLD IV musia členské štáty zabezpečiť, aby ich príslušné orgány zodpovedné za dohľad mali dostatočné finančné, ľudské a technické zdroje na vykonávanie svojich úloh (článok 37 AMLD III a článok 48 AMLD IV), a poznamenáva, že prostredníctvom vzájomných hodnotiacich správ skupiny FATF a výboru MONEYVAL boli zistené nedostatočné zdroje;

83.  pripomína povinnosť povinných subjektov vykonávať povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a oznamovať podozrenia z prania špinavých peňazí podľa AMLD; pripomína, že na osoby vykonávajúce právnické povolania sa to vzťahuje len vtedy, ak nepodliehajú povinnosti alebo výsade služobného tajomstva alebo výsade osôb vykonávajúcich právnické povolania;

84.  pripomína, že zvýšená povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi sa vyžaduje najmä v prípade klientov, ktorí sú politicky exponovanými osobami, a iných zákazníkov s vysokým rizikom s cieľom stanoviť zdroj majetku a zdroj finančných prostriedkov; pripomína, že úverové a finančné inštitúcie musia mať zavedené systémy, ktoré im umožnia plne a rýchlo reagovať na žiadosti FIU v súlade s ich vnútroštátnym právom;

85.  pripomína, že členské štáty zriadili široké spektrum orgánov dohľadu na kontrolu rôznych druhov povinných oznamujúcich subjektov podľa právnych predpisov v rámci AMLD a že poradcov a sprostredkovateľov preto regulujú a na nich dohliadajú buď štátne orgány alebo samoregulačné profesijné orgány;

86.  pripomína, že v niektorých prípadoch samoregulačné profesijné orgány konali v prípadoch zneužitia úradnej moci zo strany sprostredkovateľov až po odhalení panamských dokumentov, a tým preukázali nedostatočný alebo neúčinný regulačný a sankčný mechanizmus;

87.  zdôrazňuje, že v mnohých členských štátoch daňové úniky, ktoré napomáhajú títo podporovatelia, nie sú východiskovou trestnou činnosťou pre pranie špinavých peňazí, keďže v ich trestnom zákone nepatria do kategórie závažnej trestnej činnosti, a že v niektorých členských štátoch sú daňové úniky prečinom, a preto by sa považovali len za priestupok; pripomína, že cieľom AMLD IV, ktorej lehota na transpozíciu uplynula 26. júna 2017, je harmonizovať tento prvok;

88.  pripomína, že Rada vyzvala Komisiu, „aby zvážila legislatívne iniciatívy týkajúce sa pravidiel povinného zverejňovania inšpirované akciou 12 v rámci projektu BEPS organizácie OECD, aby sa zaviedli účinnejšie demotivačné faktory pre sprostredkovateľov, ktorí pomáhajú pri daňových únikoch alebo schémach na vyhýbanie sa plateniu daní“;

89.  víta návrh Komisie z 21. júna 2017 o povinnej automatickej výmene informácií v oblasti zdaňovania týkajúcich sa oznamovaných cezhraničných opatrení; berie na vedomie skutočnosť, že medzi všetky znaky týkajúce sa cezhraničnej transakcie zahrnula opatrenia, na základe ktorých je príjemca na daňové účely rezidentom v jurisdikcii, ktorá neukladá žiadnu daň z príjmov právnických osôb alebo ukladá daň z príjmov právnických osôb s nulovou sadzbou alebo s nízkou zákonnou sadzbou dane nižšou ako polovica priemernej zákonnej sadzby dane z príjmu právnických osôb v Únii;

90.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v návrhu sa stanovuje len ohlasovacia povinnosť a nie okamžitý zákaz zverejneného opatrenia po tom, čo bolo opatrenie preskúmané a posúdené ako neoprávnené použitie daňového systému;

91.  pripomína, že podľa smernice 2013/36/EÚ o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami (CRD IV) sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili uplatňovanie správnych sankcií pre finančné inštitúcie, pri ktorých sa zistila zodpovednosť za závažné porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa AMLD III; pripomína, že v CRD IV sa od príslušných orgánov vyžaduje, aby odmietli schváliť začatie činnosti úverovej inštitúcie, ak po zohľadnení potreby zabezpečiť riadne a obozretné riadenie úverovej inštitúcie nie sú spokojné, pokiaľ ide o vhodnosť akcionárov alebo členov, ak okrem iného existujú oprávnené dôvody na podozrenie, že došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, či sa o to pokúšalo, alebo že navrhnuté nadobudnutie by mohlo zvýšiť takéto riziko;

92.  pripomína, že Európsky parlament hlasovaním o správach osobitných výborov TAXE a TAX2 hlasoval za prísnu reguláciu činnosti poradcov s cieľom zakázať akýkoľvek konflikt záujmov a rozdelil ich poradné činnosti pre daňové orgány a pre súkromných klientov;

93.  pripomína, že smernica o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok z roku 2006 (SAD 2006) sa mala vykonávať k 29. júnu 2008;

94.  pripomína, že zmenená smernica o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok z roku 2014 (SAD 2014) a nariadenie o štatutárnom audite subjektov verejného záujmu (SARPIE) sa mali vykonávať k 17. júnu 2016, s výnimkou článku 16 ods. 6 SARPIE, ktorý sa mal vykonávať k 17. júnu 2017; poznamenáva, že panamské dokumenty odhalili, že je potrebné revidovať smernicu 2014/56/EÚ;

3.2. Zistenia

95.  pripomína, že panamské dokumenty zahŕňajú spolu 14 000 sprostredkovateľov, z ktorých asi 2 700 alebo 19 % sa nachádza v EÚ(78);

96.  pripomína, že sprostredkovatelia z EÚ uvedení v panamských dokumentoch sú zodpovední za vznik približne 20 % alebo 39 700 zo všetkých subjektov založených spoločnosťou Mossack Fonseca;

97.  pripomína, že najbežnejšími druhmi sprostredkovateľov sú advokátske kancelárie, účtovníci, správcovské a fiduciárne spoločnosti a banky, ale že daňové a finančné služby, ako sú založenie spoločnosti v daňovom raji a daňové plánovanie, môže poskytovať aj mnoho iných osôb vykonávajúcich samoregulované a neregulované povolania;

98.  pripomína, že v práve Únie a vo vnútroštátnom práve členských štátov a tretích krajín zostávajú nedostatočne vymedzené a regulované najmä banky, správcovia majetku, audítori a právni poradcovia; nazdáva sa, že nadnárodná povaha ich služieb predstavuje osobitnú výzvu z hľadiska správneho a riadneho monitorovania a sankcionovania ich činnosti;

99.  konštatuje, že to, či sa nad sprostredkovateľmi vykonáva dohľad alebo sú samoregulovaní, závisí od jurisdikcie a druhu sprostredkovateľa alebo poradcu; pripomína, že mnohé z týchto štruktúr majú sídlo mimo jurisdikcie povinných subjektov a že v mnohých prípadoch sa preto na ne nevzťahujú legislatívne požiadavky; pripomína, že väčšina sprostredkovateľov z EÚ má sídlo v Spojenom kráľovstve, Luxembursku a na Cypre(79), ktoré patria medzi desať najvýznamnejších krajín s najaktívnejšími sprostredkovateľmi uvedenými v panamských dokumentoch(80), ale aj v iných krajinách patriacich do Európskeho hospodárskeho priestoru (napr. Lichtenštajnsko) alebo do Európskeho združenia voľného obchodu (napr. Švajčiarsko);

100.  konštatuje, že najdôležitejšiu skupinu, ktorá od spoločnosti Mossack Fonseca požadovala vytváranie offshore subjektov, tvoria správcovské a fiduciárne spoločnosti, ako aj poskytovatelia služieb spoločnostiam, po ktorých nasledujú účtovníci, daňoví poradcovia, právnici a konzultanti, ktorí zodpovedajú asi za jednu tretinu zriadených offshore subjektov(81); pripomína, že spoločnosť Mossack Fonseca získavala väčšinou klientov na základe odporúčania sprostredkovateľov a že títo noví klienti boli len mierne kontrolovaní v rámci povinnej starostlivosti voči klientom(82);

101.  zdôrazňuje, že sprostredkovatelia pomáhajú zriaďovať schránkové spoločnosti a otvárať účty, pričom často poskytujú povereného riaditeľa na správu aktív pracujúceho v mene skutočného príjemcu, čo vedie k anonymite konečného užívateľa výhod; pripomína dôkazy, ktoré poskytla francúzska FIU, že banky, advokátske kancelárie, účtovníci a iní sprostredkovatelia sú hlavnými architektmi, ktorí navrhujú offshore štruktúry a siete pre svojich klientov, pričom spoločnosť Mossack Fonseca je väčšinou poskytovateľ služieb, ktorý ich vykonáva;

102.  zdôrazňuje, že trh s nehnuteľnosťami poskytuje jednotlivcom významný priestor na pranie alebo investovanie nezákonne nadobudnutých prostriedkov, keďže nehnuteľnosti sa kupujú prostredníctvom anonymných schránkových spoločností alebo správcovských spoločností bez toho, aby sa na ne vzťahovala riadna povinná starostlivosť, najmä keď právne predpisy členských štátov umožňujú zahraničným spoločnostiam a iným právnym štruktúram kupovať majetok bez odhalenia identity ich skutočného užívateľa výhod(83), ako to dokazuje napr. londýnsky realitný trh; zdôrazňuje potrebu posilniť kontroly a predpisy namierené proti praniu špinavých peňazí v súvislosti s týmto odvetvím; v tomto zmysle zdôrazňuje význam plného sprístupnenia informácií o vlastníctve a kontrole nehnuteľností orgánom a verejnosti prostredníctvom registra nehnuteľností centralizovaného na európskej úrovni;

103.  zdôrazňuje, že poistné produkty, najmä životné poistenie poskytujú veľmi atraktívny a príťažlivý spôsob prania špinavých peňazí a že subjekty, ktoré perú špinavé peniaze, a teroristické organizácie prijímajú extrémne opatrenia na skrytie svojich finančných aktivít a znemožňujú ich odlíšenie od legitímnych transakcií;

104.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnym trendom vytvárať nové strategické kanály a inovačné formy prania špinavých peňazí, ako sú presmerovanie a vyčistenie nezákonného kapitálu cez odvetvie luxusných nehnuteľností, predaj cenných papierov a životných poistiek; konštatuje, že nezákonné peniaze vložené prostredníctvom vyplatenia týchto transakcií sa transformujú na legitímne finančné prostriedky vyplývajúce z legálnych transakcií; preto dúfa, že pravidlá proti praniu špinavých peňazí sa s cieľom zabrániť novému nezákonnému fenoménu rozšíria aj na trh s luxusnými nehnuteľnosťami;

105.  zdôrazňuje, že povinné subjekty v niektorých prípadoch previedli svoje povinnosti týkajúce sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi na tretie strany, čo často viedlo k vykonávaniu nedostatočnej alebo k žiadnej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi; zdôrazňuje, že povinnosti namierené proti praniu špinavých peňazí sa vzťahujú len na povinné subjekty v rámci rozsahu pôsobnosti smernice AMLD IV a nie na tretie strany; poukazuje na skutočnosť, že mandát Európskeho parlamentu na trojstranné rokovania o smernici AMLD V navrhuje členským štátom, aby od príslušných orgánov vyžadovali účinné monitorovanie činností osôb, ktorým povinné subjekty a samoregulačné orgány delegujú úlohy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu;

106.  pripomína, že niektoré povinné subjekty využili právnu arbitráž medzi rôznymi jurisdikciami, aby sa vyhli dodržiavaniu povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi a zabezpečili anonymitu konečného skutočného vlastníka;

107.  pripomína, že v niektorých členských štátoch a tretích krajinách nie sú daňové úniky trestným činom, na základe čoho hrozí zosilnenie tohto fenoménu; poznamenáva, že od daňových poradcov sa očakáva, že pre svojich klientov určia štruktúry s najpriaznivejšou daňou, keďže inak sa zaväzujú zaplatiť svojim klientom náhradu škody;

108.   so znepokojením poznamenáva, že podľa právnych predpisov v niektorých členských štátoch istým druhom sprostredkovateľov nehrozí stíhanie za trestný čin daňových únikov, ak k takémuto trestnému činu dôjde v inom členskom štáte alebo krajine;

109.  upozorňuje na nedostatočnú spoluprácu a výmenu informácií v oblasti dohľadu medzi príslušnými orgánmi v rámci členských štátov a v EÚ ako celku;

110.  zdôrazňuje, že platné právne predpisy EÚ nie sú dostatočne presadzované a že sprostredkovateľom to umožňuje formálne si plniť svoje povinnosti, ako je povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a iné ohlasovacie povinnosti, pričom obchádzajú duch predpisov, najmä odvolávaním sa na služobné tajomstvo alebo bankové tajomstvo; odsudzuje skutočnosť, že sprostredkovatelia, najmä finančné subjekty prijímajú decentralizovaný prístup, keď sa normy týkajúce sa prania špinavých peňazí príliš líšia medzi jednotlivými pobočkami; verí, že ústredie sprostredkovateľa by malo byť vždy zodpovedné za zabezpečenie riadneho vykonávania noriem týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí vo všetkých obchodných oblastiach a pobočkách;

111.  s veľkým znepokojením poznamenáva, že rozvoj digitálnych technológií a ich čoraz väčšieho a rozšírenejšieho používania v obchode, hospodárskych a finančných transakciách ľahko spôsobí frustráciu v boji proti praniu špinavých peňazí a pri daňových kontrolách, pričom vnútroštátne daňové orgány, orgány presadzovania práva a súdne orgány nie sú vhodne vybavené na riešenie týchto výziev;

Úlohy a povinnosti bánk

112.  pripomína, že banky, iné finančné inštitúcie a správcovia majetku sú aktívnymi hráčmi pri iniciovaní týchto postupov, keď zriadili približne jednu šestinu subjektov odhalených v panamských dokumentoch; zdôrazňuje, že banky sprostredkovali asi 9 % offshore subjektov, ktoré boli založené spoločnosťou Mossack Fonseca; poznamenáva, že viaceré banky uvedené v panamských dokumentoch boli v období od roku 2008 do roku 2012 dokonca zachránené pomocou verejných prostriedkov;

113.  zdôrazňuje, že väčšina nezákonných finančných tokov spojených s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovej povinnosti a daňovými únikmi prechádza medzinárodným bankovým systémom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že európske bankové inštitúcie, ktorých aktívnu a systematickú účasť na týchto nezákonných praktikách preukázali dôkazy, naďalej slobodne fungujú bez toho, aby boli uplatnené sankcie akéhokoľvek druhu;

114.  uznáva, že banky boli zapojené do štyroch rozsiahlych činností, najmä do poskytovania a spravovania offshore štruktúr, poskytovania bankových účtov offshore subjektom, poskytovania iných finančných produktov a korešpondenčného bankovníctva(84), ale takisto aj to, že sektor finančných služieb – či už banky, investiční poradcovia, alebo advokátske kancelárie – ponúkali svojim klientom príležitosti na daňové úniky(85);

115.  s veľkým znepokojením poznamenáva, že vnútroštátne a európske regulačné orgány často neskúmajú pôvod majetku politicky exponovaných osôb z kleptokratických režimov a iných zločincov, ktorí investujú a vlastnia akcionárske pozície v bankách, finančných a poisťovacích inštitúciách a veľkých hospodárskych skupinách v EÚ, čím v skutočnosti umožňujú pranie týchto aktív vo finančnom systéme EÚ; zdôrazňuje, že to takisto zahŕňa nezabezpečenie konsolidovanej kontroly a skúmania prepojení medzi európskymi bankami, spoločnosťami a hospodárskymi skupinami a ich holdingovými alebo materskými štruktúrami založenými v nespolupracujúcich jurisdikciách alebo v jurisdikciách s nízkym presadzovaním boja proti praniu špinavých peňazí;

116.  zdôrazňuje, že banky sú kľúčovými aktérmi pri zisťovaní podozrivých transakcií a ich ohlasovaní národným FIU, takisto však skutočnosť, že určité banky nepomáhajú vo vyšetrovaniach vnútroštátnymi FIU a jednotkami pre vymáhanie aktív, napríklad tým, že neposkytujú úplné informácie v digitálnej podobe o podozrivých subjektoch alebo transakciách; pripomína dôkazy predložené výboru, že určité banky otvorili účty pre svojich klientov pred dokončením požiadaviek povinnej starostlivosti voči klientovi a identifikáciou konečných užívateľov výhod; poznamenáva, že viaceré banky spomenuté v panamských dokumentoch dostali pokutu od orgánov dohľadu za nedodržiavanie noriem týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu, uložené sankcie sú však stále nižšie ako sankcie schválené v Spojených štátoch za podobné porušenia; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pokuty uložené finančne povinným subjektom zo strany orgánov dohľadu sú daňovo odpočítateľné;

117.  uznáva, že sprostredkovanie zo strany bánk pri zriaďovaní štruktúr v daňových rajoch sa výrazne znížilo od roku 2007, keď sa zistilo, že banky vo veľkom rozsahu podporovali obchádzanie ustanovení európskej smernice o zdaňovaní príjmu z úspor z roku 2005; pripomína, že k zníženiu počtu offshore subjektov sprostredkovaných bankami od roku 2008 viedli aj riziká spojené s dobrým menom a regulačné riziká v období po finančnej kríze(86); uznáva však, že na globálnej úrovni zo štatistických údajov nevyplýva všeobecný pokles finančných prostriedkov kanalizovaných cez daňové raje, a to prinajmenšom do roku 2014(87), používa sa však viac reorganizácia jurisdikcií a nástrojov; poznamenáva, že súbežne s postupným rastom zrážkovej dane, ktorú vyberajú Luxembursko, Rakúsko a Belgicko (do roku 2009), z 15 % v roku 2005 na 20 % v roku 2008 a 35 % v roku 2011 sú offshore peniaze čoraz viac poukazované schránkovým spoločnostiam v jurisdikciách, ako sú Bahamy, Singapur a Hongkong; poznamenáva však, že sprostredkovateľskú činnosť prevzali iné profesie, konkrétne právnici, ako dokazujú panamské dokumenty;

118.  konštatuje, že kľúčovú úlohu v poskytovaní cezhraničných služieb majetným jednotlivcom zohrávali pobočky veľkých bánk zamerané na privátne bankovníctvo vo finančných centrách; pripomína, že 20 najväčších európskych bánk registruje jedno euro z každých štyroch svojho zisku v jurisdikciách s nízkym zdanením, celková suma sa odhaduje na 25 miliárd EUR v roku 2015 a že obchodná činnosť, ktorú banky vykonávajú v jurisdikciách s nízkym zdanením, je neúmerná voči 11 % svetovej populácie a 5 % svetového HDP týchto jurisdikcií(88);

119.  zdôrazňuje, že inštitúcie, ktoré sa venujú bankovníctvu, nie vždy dodržiavali vlastné vnútorné usmernenia či regulačné požiadavky (povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi), a že banky v niektorých prípadoch nezaradili klientov do náležitej rizikovej kategórie namiesto riadneho uplatňovania politík „poznaj svojho klienta“ a následné podávanie správ o zvýšenej povinnej starostlivosti bolo neúplné(89); so znepokojením pripomína prípady finančných inštitúcií – vrátane inštitúcií v európskych členských štátoch –, ktoré vlastnia alebo riadia politicky exponované osoby alebo ich priatelia a známi, čím ovplyvňujú, ako vykonávajú svoje kontroly povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi;

120.  konštatuje, že kontroly povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi sú založené najmä na vlastnom vyhlásení alebo označovaní kolóniek zo strany subjektov, ktoré si otvárajú bankový účet, bez riadneho prešetrenia profilu(90);

121.  konštatuje, že niektoré odpovede sprostredkovateľov výboru sa zdajú byť v rozpore s informáciami získanými z panamských dokumentov(91); odsudzuje všetky falošné vyhlásenia pre výbor;

Bankový dohľad

122.  pripomína, že opatrenia dohľadu, ktoré vykonali príslušné orgány v členských štátoch po panamských dokumentoch, siahali od úplnej krížovej kontroly všetkých bánk, na ktoré sa vzťahoval dohľad, cez náhodné kontroly po nevykonanie žiadnych opatrení;

123.  upozorňuje, že v niektorých členských štátoch sú právomoci príslušných orgánov obmedzené na dohľad nad existenciou kontrol v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; poznamenáva, že rozdielnosť právomocí pridelených orgánom finančného dohľadu v jednotlivých členských štátoch bráni úplnému vykonávaniu noriem týkajúcich sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a dobrej spolupráci; poznamenáva, že ECB, najväčší orgán prudenciálneho dohľadu v EÚ, nie je v rámci jednotného mechanizmu dohľadu príslušná pre dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a že to príslušným orgánom bráni vymieňať si dôverné informácie s ECB;

124.  pripomína, že schopnosť príslušných orgánov overiť vykonávanie politík a postupov spoločnosti týkajúcich sa celej skupiny je niekedy obmedzovaná vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov a bankového tajomstva;

125.  pripomína, že podľa informácií, ktoré poskytol Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), bolo do decembra 2016 preverených takmer 1 300 bánk, to buď prostredníctvom kontroly na diaľku, alebo prostredníctvom kombinácie kontroly na diaľku a návštevy na mieste; očakáva konečné výsledky v treťom štvrťroku 2017; zdôrazňuje skoré uvedenie výsledkov, z čoho vyplýva, že v niektorých prípadoch boli zistené nedostatky;

126.  poznamenáva, že EBA v roku 2016 poslala po odhalení panamských dokumentov členom svojej Rady orgánov dohľadu dotazníky na konsolidáciu svojej činnosti dohľadu; poznamenáva, že príslušné výsledky ešte neboli zverejnené;

127.  pripomína, že len málo príslušných orgánov riešilo prípad panamských dokumentov aj mimo prania špinavých peňazí a že len zopár stanovilo jednoznačné prepojenie s daňovou trestnou činnosťou;

128.  konštatuje, že orgány členských štátov nevykonávali účinný dohľad nad finančnými inštitúciami dokonca ani pred odhaleniami panamských dokumentov a že neukladali primerané sankcie finančným inštitúciám, na ktoré sa vzťahuje CRD IV a pri ktorých sa zistila zodpovednosť za závažné porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa AMLD III; poznamenáva, že z odhalení azerbajdžanskej práčky špinavých peňazí vyplýva, že niektoré orgány finančného dohľadu zlyhali v zabezpečení toho, aby finančné inštitúcie dodržiavali svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice AMLD, a to dokonca aj po prijatí nových odporúčaní FATF v roku 2012;

129.  zdôrazňuje, že 20 najvýznamnejších bánk EÚ priznáva väčšie zisky v špeciálnych daňových jurisdikciách, ako možno odôvodniť úrovňou skutočnej hospodárskej činnosti vykonávanej v týchto daňových jurisdikciách, väčšinou bez toho, že by v dotknutých krajinách bola zamestnaná jediná osoba, a v týchto jurisdikciách platia nízke alebo žiadne dane(92); domnieva sa, že príslušné orgány EÚ nie sú schopné zabezpečiť účinný dohľad nad týmito postupmi bánk EÚ v tretích krajinách a že to môže predstavovať riziko pre finančnú stabilitu bankovej únie;

130.  pripomína, že viac ako 20 príslušných orgánov bankového dohľadu v EÚ prijalo opatrenia dohľadu priamo v dôsledku uverejnenia panamských dokumentov(93);

Právnici a advokátske kancelárie

131.  upozorňuje na ťažkosti spojené s reguláciou právnikov a advokátskych kancelárií zapojených do zriaďovania a udržiavania offshore štruktúr, keďže často pôsobia v cezhraničnom kontexte a minimálne v jednej tretine krajín, v ktorých sa neskúmajú právne požiadavky alebo splnenie povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi(94);

132.  zdôrazňuje, že právnici a advokátske kancelárie často poskytujú investície a daňové poradenstvo a pomoc pri zriaďovaní offshore subjektov, často v priamom kontakte s konečnými skutočnými vlastníkmi;

133.  pripomína, že počet oznámení o podozrivých transakciách zo strany právnikov, ako aj iných prevažne samoregulovaných povolaní, je nízky(95), a pripomína tiež, že právnici podávajú oznámenia často na podnet odhalení v médiách;

134.  uznáva, že vo väčšine členských štátov sa dohľad nad právnikmi uskutočňuje prostredníctvom advokátov a profesijných advokátskych organizácií, ktoré nevykonávajú aktívny dohľad nad svojimi členmi, ale konajú skôr na základe sťažností klientov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že štatistiky o sankciách alebo disciplinárnych opatreniach vykonávaných vnútroštátnymi advokátskymi združeniami nie sú verejne dostupné vo všetkých krajinách EÚ;

135.  pripomína, že na členov právnických povolaní sa vzťahujú prísne sankcie (občianskoprávne a niekedy trestnoprávne) za akékoľvek nedodržanie povinností podľa AMLD; takisto však pripomína, že tieto prísne disciplinárne konania zriedka vedú k vyčiarknutiu z advokátskej komory(96);

136.  pripomína, že rozsah pôsobnosti zákonných ustanovení o privilégiu medzi klientom a právnym zástupcom, ktoré sa týka osôb vykonávajúcich niektoré určené odborné povolania, ako sú právnici a notári, pokiaľ ide o odmietnutie vypovedať alebo poskytnúť dôkazy v daňových veciach,nie je vo všetkých členských štátoch jasný a súdržný, nehovoriac o situácii medzi členskými štátmi;

137.  zdôrazňuje najmä skutočnosť, že v mnohých členských štátoch právnici nemôžu byť sankcionovaní za poskytnutie poradenstva nerezidentom o tom, ako dosiahnuť daňové úniky alebo prať špinavé peniaze v iných jurisdikciách, a to na základe zásady teritoriality;

138.  poznamenáva, že právni poradcovia sa vyňali z právnych povinností odvolávaním sa na služobné tajomstvo, aby sa vyhli vykonávaniu povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a to aj keď nepôsobili ako právnici, ale ako poskytovatelia finančných služieb(97);

Účtovníci, účtovnícke firmy a audítori

139.  pripomína, že zamestnanci účtovníckych firiem pozostávajú najmä z profesionálnych účtovníkov, audítorov a právnych a daňových expertov;

140.  pripomína, že offshore subjekty zriadené v hlavných jurisdikciách panamských dokumentov (okrem iných Britské Panenské ostrovy, Panama a Seychely) nemajú požiadavky týkajúce sa auditu; zdôrazňuje však, že ak sú offshore subjekty konsolidované v materských podnikoch, mali by podliehať auditu; konštatuje, že orgány dohľadu v niektorých jurisdikciách vyžadujú od bánk a ďalších finančných sprostredkovateľov, aby vykonávali audit častí svojich procesov, napríklad postupov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

141.  pripomína, že úloha účtovníckych firiem v režimoch odhalených v panamských dokumentoch pozostávala predovšetkým z poradenstva a udržiavania štruktúr v daňových rajoch a že audítori neboli aktívne zapojení, keďže offshore subjekty často nemajú požiadavku týkajúcu sa auditu; poznamenáva však, že veľká štvorka účtovníckych firiem, ktoré dominujú trhu, zohrávala úlohu v ďalších daňových škandáloch, ako napríklad LuxLeaks, a že ich činnosť daňového poradenstva a audítorskej činnosti predstavuje možnosť vážnych konfliktov záujmov;

142.  poznamenáva, že účtovnícke firmy často vydávajú vnútorné usmernenia k postupom, ktoré považujú za prijateľné, ale že táto samoregulácia však nepostačuje na účinný boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré podporujú a umožňujú;

143.  poznamenáva, že audítori a daňoví poradcovia konajú ako globálne integrované spoločnosti, hoci sa prezentujú ako viaceré samostatné právnické osoby bez spoločného vlastníctva, ktoré sú však viazané zmluvnými dohodami na vykonávanie spoločných noriem pod spoločným názvom s cieľom oslabiť zodpovednosť, znížiť svoje regulačné náklady a riziká, ohraničiť svoje právne riziko a chrániť svojich klientov pred regulačným vyšetrovaním(98);

144.  odsudzuje skutočnosť, že počet oznámení FIU o podozrivých transakciách účtovníkmi je nízky a nezohľadňuje expozíciu sektora rizikám prania špinavých peňazí(99);

145.  zdôrazňuje, že účtovnícke firmy zohrávajú kľúčovú úlohu nielen pri navrhovaní opatrení agresívneho daňového plánovania pre svojich klientov, ale pomáhajú aj vnútroštátnym vládam pri navrhovaní ich daňových právnych predpisov, čím vzniká značný konflikt záujmov;

146.  vyjadruje znepokojenie nad promiskuitou a konfliktmi záujmov, ktoré sa týkajú audítorov a konzultantov, právnikov a advokátskych kancelárií, ktorí často slúžia ako vládni poradcovia pri navrhovaní daňových právnych predpisov, plánujú nástroje na boj proti praniu špinavých peňazí a dokonca vyšetrujú a vykonávajú audity pre regulačné orgány, pričom poskytujú alebo poskytovali služby regulovaným subjektom;

Správcovské spoločnosti, iné podobné právne konštrukcie a fiduciárne spoločnosti

147.  pripomína, že správcovské a fiduciárne spoločnosti a podobné právne štruktúry zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní a udržiavaní offshore subjektov; v tejto súvislosti poznamenáva, že vyšetrovanie panamských dokumentov, ktoré vykonal Europolu a ktoré viedlo k 469 možným zhodám s jeho databázou podozrivých zločincov, odhalilo aj rozšírené využívanie správcovských štruktúr na utajenie aktív a totožností;

148.  poznamenáva, že správcovská spoločnosť je zbierka aktív vytvorená prostredníctvom súkromnej zmluvy, ktorú podpísali tri strany (zriaďovateľ, správca majetku a oprávnená osoba), a ako taká nemá právnu subjektivitu;

149.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre tvorcov politík v jurisdikciách mimo daňových rajov je ťažké zamerať sa na správcovské a fiduciárne spoločnosti vzhľadom na obmedzenú fyzickú prítomnosť týchto spoločností a obmedzené informácie dostupné zákonodarcom a orgánom;

150.  pripomína, že správcovské spoločnosti často konajú v mene konečných skutočných vlastníkov, ale že ich priamymi klientmi sú vo väčšine prípadov iní sprostredkovatelia, ako sú iné správcovské spoločnosti, právnické a účtovnícke firmy a banky;

151.  pripomína, že správcovské spoločnosti môžu byť samostatné spoločnosti alebo môžu byť vlastnené inými druhmi spoločností poskytujúcich služby, ako sú advokátske kancelárie alebo banky;

152.  poznamenáva, že správcovské spoločnosti môžu byť takisto súčasťou komplexných schém na daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam medzinárodných hospodárskych skupín a často je súčasťou nadnárodných schém(100);

153.  zdôrazňuje riziko, že určité komerčné a nekomerčné správcovské spoločnosti by sa v budúcnosti mohli stať ešte väčším nástrojom na zneužívanie, keďže nie sú právnickými osobami, a preto na rozdiel od spoločností nepodliehajú nijakej forme účtovných požiadaviek či požiadaviek týkajúcich sa zákonného zverejnenia napríklad ich ročných účtovných závierok; z tohto dôvodu absencie registra správcovských spoločností daňové orgány môžu len veľmi ťažko získať informácie o aktívach nachádzajúcich sa v správcovských spoločnostiach;

4. Rozmer tretích krajín

4.1. Zistenia

154.  pripomína, že centralizovaný zber, resp. nahlasovanie informácií(101) o konečných užívateľoch výhod v prípade právnických osôb nepredstavuje v niektorých tretích krajinách, ako sú USA, zákonnú povinnosť;

155. zdôrazňuje, že niektoré jurisdikcie tretích krajín si vymieňajú informácie o konečnom skutočnom vlastníkovi s európskymi FIU len na spravodajské účely, nereagujú však na medzinárodné žiadosti o spoluprácu, čím bránia použitiu informácií na súdoch; 

156.  zdôrazňuje, že niektoré tretie krajiny využívajú osobitné daňové režimy na prilákanie podnikov; upozorňuje, že v niektorých jurisdikciách je mimoriadne jednoduché zriadiť spoločnosť bez zverejnenia totožnosti, keďže sa vyžaduje len veľmi málo informácií; konštatuje, že vytvorenie jednoduchých právnych dokumentov online si vyžaduje len niekoľko krokov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že by to mohlo viesť k šíreniu praktík určených na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a na daňové úniky;

157.  konštatuje, že hoci sú právne predpisy USA týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí menej ambiciózne ako tie, ktoré existujú v EÚ, najmä pokiaľ ide o transparentnosť konečných skutočných vlastníkov, keďže USA nemajú centralizovaný register konečných skutočných vlastníkov, má lepšie zaznamenané výsledky, pokiaľ ide o účinné presadzovanie a vykonávanie právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí;

158.  upozorňuje na systém odkladu daňovej povinnosti v USA, ktorý nadnárodným podnikom umožňuje uložiť svoje zámorské zisky v daňových rajoch na neobmedzený čas, pričom sa vyhnú úhrade splatnej dane pri prevode týchto ziskov späť do vlasti;

159.  pripomína svoju žiadosť o zlepšenie úlohy EÚ na medzinárodnej scéne jednotným vystupovaním a prácou na vývoji spoločného rámca EÚ pre dvojstranné zmluvy v daňových záležitostiach ako spôsob boja proti hľadaniu najvýhodnejších daňových podmienok; domnieva sa, že zriadenie dohôd o voľnom obchode musí sprevádzať lepšia daňová spolupráca, ustanovenia na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a že tieto dohody by mali zahŕňať zásady dobrej správy v daňových záležitostiach;

160.  poznamenáva, že Komisia poskytuje pripomienky ku každému hodnoteniu členských štátov zo strany FATF alebo výboru MONEYVAL, a navrhuje, aby boli tieto pripomienky v budúcnosti zverejnené;

4.2. Rozvojové krajiny

161.  zdôrazňuje, že súčasne s narastajúcou nerovnosťou sú menej rozvinuté krajiny neprimerane zasiahnuté daňovými únikmi a praním špinavých peňazí prostredníctvom štruktúr v daňových rajoch; pripomína, že v daňových rajoch sa nachádza 30 % finančného majetku Afriky, čo vedie k stratám na daňových príjmoch vo výške 14 miliárd USD(102);

162.  zdôrazňuje, že nezákonné finančné toky majú zničujúce účinky na rozvojové krajiny(103); pripomína, že organizácia Global Financial Integrity vo svojej správe z decembra 2014 odhadovala, že rozvojové a rozvíjajúce sa hospodárstva prišli v nezákonných finančných tokoch od roku 2003 do roku 2012 o 6,6 bilióna USD, pričom nezákonný odlev sa zvyšoval ohromujúcou priemernou mierou na úrovni 9,4 % ročne(104);

163.  Upozorňuje na neprijateľnú situáciu, keď niektoré podniky pôsobiace v rozvojových krajinách využívajú korupciu, daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovej povinnosti, transferové oceňovanie a anonymné vlastníctvo podnikov na znižovanie ich daňovej zodpovednosti alebo na pranie špinavých peňazí, hoci miliónom ľudí chýba primeraná výživa, zdravotná starostlivosť a vzdelanie(105);

164.  konštatuje, že v dôsledku nedostatku elektronických finančných účtovníckych registrov v rozvojových krajinách príslušné orgány len veľmi ťažko dokážu alebo vôbec nedokážu získať finančné alebo účtovné informácie;

165.  je znepokojený tým, že väčšina rozvojových krajín bude mať ťažkosti s implementáciou systému OECD týkajúceho sa automatickej výmeny informácií od konca roka 2017 alebo od roka 2018 z dôvodu nedostatku technických, ľudských a inštitucionálnych kapacít, čo môže znížiť prínos tohto nástroja k boju proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a daňovým únikom; pripomína, že pokiaľ ide o globálnu spoluprácu, spoločný prístup k jednoduchým zásadám sa ešte len musí stanoviť takým spôsobom, aby sa dosiahli účinné výsledky; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zo vzájomných výmien bolo vynechané riziko dvojrýchlostného medzinárodného systému automatickej výmeny informácií s rozvojovými krajinami;

166.  konštatuje, že Afrika ako kontinent prichádza v nezákonných finančných tokoch najmenej o 50 miliárd USD ročne, čo je dvakrát viac ako medzinárodná pomoc, ktorú dostáva; vníma dôrazné volanie predstaviteľov rozvojových krajín po zrušení daňových rajov, keďže sa v nich ukladá kapitál z nezákonného podnikania(106);

167.  nazdáva sa, že zlepšenie daňových kapacít krajín trpiacich na daňové úniky a vyhýbanie sa daňových povinností môže priniesť významné výhody; pripomína, že existuje priamy vzťah medzi prahovou hodnotou vybratých daní a inštitucionálnou kapacitou; v tejto súvislosti opäť poukazuje na vedecké dôkazy, ktoré preukazujú, že zvýšenie kapacity daňového riadenia o 10 % zodpovedá ročnému rastu HDP vo výške 1,5 %;

168.  poznamenáva, že činnosti EÚ ovplyvňujú daňovú transparentnosť aj prostredníctvom investičných činností Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj, ktoré používajú netransparentné investičné štruktúry vo svojich portfóliových investíciách, a požaduje opatrenia na vyriešenie týchto problémov;

169.  vyjadruje svoje obavy z rastúceho negatívneho vplyvu nezákonných finančných tokov, ktorý predstavuje prekážku hospodárskemu rastu, sociálnemu rozvoju, boju proti nerovnosti, posilneniu vlády a inštitucionálnej kapacity;

170.  poznamenáva, že Akčný plán na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov nezahŕňal rozvojové krajiny ako rovnocenných partnerov rokovaní a nepriniesol efektívne riešenia daňových problémov najchudobnejších krajín vrátane globálnej siete daňových zmlúv, ktoré rozvojovým krajinám často bránia zdaňovať zisky vytvorené na ich území; zdôrazňuje, že len úplné zapojenie rozvojových krajín do globálnej daňovej reformy môže poskytnúť efektívne riešenia tohto globálneho problému;

5. Oznamovatelia

171.  upozorňuje na skutočnosť, že LuxLeaks, panamské dokumenty, Swiss Leaks, Bahamas Leaks, Football Leaks a množstvo iných únikov informácií preukázalo, akú kľúčovú úlohu môžu zohrávať oznamovatelia, pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí, podvodom, agresívnemu daňovému plánovaniu alebo korupcii, alebo o iné odhalenie skrývaného správania; zdôrazňuje preto, že ochrana oznamovateľov môže prispieť k zabezpečeniu verejného záujmu, presadzovaniu dobrej správy a posilneniu právneho štátu; poznamenáva, že pokiaľ povinným subjektom hrozia len nízke pokuty za neoznámenie alebo nesprávne oznámenie podozrení na pranie špinavých peňazí orgánom, prevencia prania špinavých peňazí a financovania terorizmu je vážne sťažená;

172.  zdôrazňuje úlohu odborových zväzov a organizácií občianskej spoločnosti pri podporovaní oznamovateľov a poskytovaní pomoci pri rokovaniach v rámci ich organizácie;

173.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré krajiny využívajú stíhanie oznamovateľov ako prostriedok na zabezpečenie utajovania(107); považuje za nanajvýš poľutovaniahodné, že v prípade LuxLeaks boli zatiaľ stíhaní len oznamovatelia a novinári, zatiaľ čo postupy spoločností a sprostredkovateľov, ktorí sa podieľali na daňových rozhodnutiach odhalených v dokumentoch LuxLeaks, sa stále v plnej miere neriešili; pripomína, že Európsky parlament opakovane vyzýva na zlepšenie ochrany oznamovateľov a novinárov;

174.  víta skutočnosť, že Komisia v súčasnosti posudzuje rozsah pôsobnosti možných budúcich horizontálnych alebo ďalších odvetvových opatrení na úrovni EÚ s cieľom posilniť ochranu oznamovateľov; pripomína, že Parlament je v procese prijímania návrhu iniciatívnej správy s cieľom poskytnúť svoje odporúčania v tejto otázke;

6. Medziinštitucionálna spolupráca

175.  pripomína, že v súlade s článkom 4 ods. 3 ZEÚ si Únia a členské štáty na základe zásady lojálnej spolupráce pri plnom vzájomnom rešpektovaní musia navzájom pomáhať pri vykonávaní úloh zo zmlúv;

176.  pripomína, že zásada lojálnej spolupráce zahŕňa požiadavku, aby členské štáty prijali všetky náležité opatrenia na zachovanie rozsahu pôsobnosti a účinnosti práva Únie; pripomína, že členské štáty by sa mali zdržať opatrení, ktoré by mohli vážne ohroziť splnenie výsledkov stanovených právom Únie;

177.  víta spoluprácu s Komisiou, pokiaľ ide o vypočutia pána predsedu Junckera a komisárov Jourovej a Moscoviciho, ako aj účasť úradníkov Komisie na schôdzach výboru; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré z odpovedí poskytnutých počas výmeny názorov boli plne neuspokojivé;

178.  víta odpovede, ktoré poskytli ministri financií a spravodlivosti 25 členských štátov v odpovedi na dotazník, ktorý im zaslal výbor; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že Malta a Maďarsko neodpovedali a že Malta ako krajina vykonávajúca rotujúce predsedníctvo v Rade bola veľmi neochotná spolupracovať(108);

179.  upozorňuje na skutočnosť, že dosiahnutie dohody s Komisiou o prístupe k neutajovaným dôverným dokumentom trvalo šesť mesiacov a že toto oneskorenie predstavovalo jednu z hlavných prekážok činnosti výboru; zdôrazňuje, že nie všetky doručené dokumenty sú aktualizované a často sú výrazne upravované, resp. so skrytým textom, čo predstavuje ďalšie významné prekážky činnosti výboru; pripomína, že informácie poskytnuté v týchto neutajovaných dokumentoch Komisia a Rada považovali za dôverné, a tak ich výbor nesmel zahrnúť do svojej záverečnej správy;

180.  pripomína, že výbor pri viacerých príležitostiach vyzval súčasné a nadchádzajúce predsedníctva, aby sa zúčastnili na vypočutiach s cieľom prediskutovať spoluprácu a cestu vpred v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ale že tieto žiadosti boli pri všetkých príležitostiach odmietnuté slabými argumentmi;

181.  pripomína, že napriek žiadostiam adresovaným Rade neboli výboru sprístupnené žiadne postačujúce dokumenty; spochybňuje preto politickú vôľu Rady posilniť transparentnosť a spoluprácu v boji proti daňovým únikom a praniu špinavých peňazí alebo dodržiavať zmluvu a zásadu lojálnej spolupráce; zdôrazňuje, že Parlament sa domnieva, že občania by mali mať možnosť vidieť pozície svojich vlád k takýmto dôležitým otázkam;

182.  s poľutovaním poznamenáva, že od zriadenia vyšetrovacieho výboru Európskeho parlamentu pre panamské dokumenty sa Rada pokúša brániť jeho práci, a to aj vydaním podkladového dokumentu Výboru stálych predstaviteľov týkajúceho sa výboru PANA 1. júla 2016, v ktorom vyzval na koordinovaný a zjednotený prístup členských štátov na obmedzenie rozsahu vyšetrovania a na obhajované odmietnutie účasti na vyšetrovaní za určitých okolností;

183.  odsudzuje skutočnosť, že predseda skupiny Rady pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) odmietol pozvanie zúčastniť sa na vypočutí výboru na základe ťažko pochopiteľného legalistického názoru („nejde o orgán EÚ“);

184.  konštatuje, že spolupráca zo strany skupiny Rady pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) bola zatiaľ veľmi neuspokojivá a že to samo osebe predstavovalo vážnu prekážku v činnosti a zisteniach výboru PANA;

185.  poznamenáva, že z dôvodu pretrvávajúceho odmietania Komisie a Rady súhlasiť s návrhom nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu, vyšetrovacie výbory Parlamentu a osobitné výbory majú stále nedostatočné právomoci – chýba im napríklad právo na predvolávanie svedkov a presadzovanie prístupu k dokumentom – v porovnaní s podobnými výbormi členských štátov alebo Kongresom USA;

186.  dúfa, že právomoci dohľadu daňových orgánov budú rozšírené na zabezpečenie lepšieho monitorovania nejasností a silnejšej finančnej spravodajskej služby;

187.  vyjadruje preto záver, že z uvedených dôvodov prišlo zo strany niektorých členských štátov, ako aj Rady a jej orgánov k porušeniu zásady lojálnej spolupráce;

7. Závery

188.  konštatuje, že základným problémom zakotveným v panamských dokumentoch je pohyb peňazí medzi rôznymi jurisdikciami v daňových rajoch aj mimo nich s cieľom neplatiť dane alebo vyprať špinavé peniaze; nazdáva sa, že je naliehavo potrebná väčšia politická vôľa, lepšia tvorba právnych predpisov a dôraznejšie presadzovanie a monitorovanie existujúcich pravidiel na boj proti týmto postupom;

189.  konštatuje, že niektoré nadnárodné spoločnosti a majetní jednotlivci prostredníctvom využívania správcovských spoločností, schránkových spoločností, daňových rajov a zložitých medzinárodných finančných štruktúr úspešne zatajili svoj majetok napríklad pred daňovými úradmi a inými subjektmi s legitímnymi finančnými nárokmi voči nim, čím si zabezpečili nedotknuteľnosť umiestnením svojho majetku v legislatívnom vákuu;

190.  konštatuje, že nedostatočná spolupráca a koordinácia medzi inštitúciami EÚ a jej agentúrami, členskými štátmi a príslušnými orgánmi v súvislosti s rôznymi právnymi predpismi týkajúcimi sa daňových únikov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a prania špinavých peňazí je systémovým problémom;

191.  konštatuje, že niektoré členské štáty majú tendenciu neposkytovať príslušné informácie v požadovanom množstve a kvalite a vo všeobecnosti sa nezdá, že by vynakladali skutočné úsilie s cieľom zasiahnuť proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom, čo predstavuje porušenie zásady lojálnej spolupráce zakotvenej v ZEÚ; konštatuje, že tieto členské štáty sa snažia zakryť vlastné pochybenie;

192.  pripomína, že transparentnosť, výmena informácií, primerané presadzovanie a nepretržité zlepšovanie postupov boja sú kľúčové v boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a praniu špinavých peňazí; konštatuje, že verejné vykazovanie daňových informácií všetkých veľkých spoločností podľa jednotlivých krajín je zaručené;

193.  konštatuje, že platné právne predpisy EÚ neboli pred odhaleniami panamských dokumentov dostatočné a neboli vždy účinne presadzované, čím sa sprostredkovateľom umožnilo formálne si plniť povinnosti, ako je povinná starostlivosť vo vzťahu ku klientovi a iné ohlasovacie povinnosti, pričom obchádzali duch predpisov; pripomína, že odvtedy sa uskutočnilo viacero revízií, napríklad smerníc DAC a AMLD, a že boli predložené nové legislatívne návrhy, ako je podávanie správ podľa jednotlivých krajín a regulácia sprostredkovateľov, alebo sa oživili iné návrhy, ako je napríklad legislatívny návrh o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB); poznamenáva, že predseda Komisie sa zaviazal predložiť návrhy na zlepšenie daňovej spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom povinnosti odpovedať na skupinové žiadosti v daňových záležitostiach tak, aby jeden členský štát mohol poskytnúť všetky informácie potrebné pre ostatné na stíhanie cezhraničných daňových podvodníkov, a takisto na vypracovanie návrhov daňovej reformy na základe článku 116 ZFEÚ, čo zahŕňa spoločné rozhodovanie Rady a Európskeho parlamentu o zrušení narúšania podmienok hospodárskej súťaže na vnútornom trhu; 

194.  vyjadruje najmä záver, že prišlo k významnému postupnému zlepšeniu, pokiaľ ide o existenciu registra konečných skutočných vlastníkov s dostupnosťou založenou na oprávnenom záujme; zdôrazňuje, že cieľom prebiehajúcej revízie AMLD je posilniť právomoci FIU EÚ a uľahčiť ich spoluprácu, ale že rozsah pôsobnosti je stále príliš obmedzený a že existuje potreba spoločného využívania finančných informácií s cieľom nielen riešiť všetku hospodársku trestnú činnosť, ale aj sledovať výnosy z činností spojených s podvodmi;

195.  konštatuje, že riadna identifikácia konečných skutočných vlastníkov zostáva kľúčovou prekážkou odstránenia nezákonných režimov vyhýbania sa daňovým povinnostiam a že medzinárodný charakter finančných tokov a štruktúr spoločností, ktoré odhalil výbor PANA, tento problém zhoršuje;

196.  zdôrazňuje, že tvorivosť osôb vyhýbajúcich sa daňovým povinnostiam je rýchlejšia ako tvorba právnych predpisov a že sprostredkovatelia a podporovatelia zvyčajne stoja na správnej strane práva prostredníctvom kreatívneho dodržiavania právnych predpisov; zdôrazňuje v tejto súvislosti využívanie regulačného nesúladu medzi krajinami ako kľúčový činiteľ, ktorý umožňuje takéto praktiky;

197.  konštatuje, že správa majetku zostáva vo veľkej miere neregulovaným povolaním a že by sa mali stanoviť záväzné medzinárodné pravidlá a normy s cieľom lepšie regulovať a vymedziť túto skupinu;

198.  pripomína, že dane by sa mali platiť tam, kde sa produkuje zisk; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatočné právne predpisy Únie alebo ich neúčinná implementácia činnosti a finančné štruktúry odhalené v panamských dokumentoch, ktoré túto základnú zásadu úspešne obchádzali; dospel k záveru, že je potrebné zaujať spoločný postoj na úrovni celej EÚ k boju proti schránkovým spoločnostiam v tretích krajinách a zámorských krajinách a územiach a najvzdialenejších regiónoch a ukončiť nadobro so všetkými praktikami, ktoré sú určené na vyhýbanie sa platbe spravodlivej sumy daní v EÚ, a to na základe transparentnosti zo strany konečných užívateľov výhod;

199.  konštatuje, že táto situácia bola možná vďaka nedostatočnému vykonávaniu právnych predpisov členskými štátmi a nedostatočným presadzovaním zo strany Komisie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že z politických dôvodov niekedy ani existencia právnych predpisov a dostatočný počet zamestnancov na ich vykonávanie nezaručí, že budú vykonané;

200.  domnieva sa, že zámorským krajinám a územiam spojeným s členskými štátmi, z ktorých niektoré sa objavujú v panamských dokumentoch, chýba potrebná infraštruktúra, finančné zdroje a ľudská kapacita na zabezpečenie miestneho dohľadu nad finančným sektorom(109);

201.  pripomína, že Komisia nie je dostatočne vybavená, pokiaľ ide o zdroje na zabezpečenie plného presadzovania právnych predpisov EÚ na boj proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

202.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že otázky daňovej politiky na úrovni Rady často blokujú jednotlivé členské štáty s cieľom chrániť daňové raje; vyzýva preto na zrušenie zásady jednomyseľnosti členských štátov v daňových záležitostiach, aby sa dosiahol pokrok v boji za daňovú spravodlivosť a zníženie zaťaženia občanov EÚ;

203.  konštatuje, že FIU sú kľúčovým nástrojom na boj proti praniu špinavých peňazí; pozoruje však rozličné štruktúry v rámci EÚ a konštatuje skutočnosť, že nie sú dostatočne vybavené personálom na zvládanie svojich úloh vrátane skúmania zvyšujúceho sa počtu oznámení o podozrivých transakciách, ktoré vznikajú na základe nových právnych predpisov, a že môžu riešiť len zlomok problému; konštatuje, že inštitúcie členských štátov zodpovedné za vykonávanie a presadzovanie pravidiel, pokiaľ ide o daňové podvody a pranie špinavých peňazí, musia byť úplne nezávislé od politického vplyvu; konštatuje, že je potrebné zabezpečiť, aby po vyšetrovaniach vykonávaných FIU nasledovali vyšetrovania polície, ak na to situácia oprávňuje, a zdôrazňuje, že inak sa nečinnosť polície musí považovať za nesprávny úradný postup; vyjadruje poľutovanie nad tým, že FIU sú v mnohých prípadoch politicky predpojaté;

204.  poznamenáva, že ťažkosti spojené s výmenou informácií medzi FIU a s používaním informácií získaných z oznámení o podozrivých transakciách a z oznámení o podozrivej činnosti vyplývajú čiastočne z nerovnakého vývoja FIU v rôznych častiach sveta;

205.  konštatuje, že sankcie sa v príslušných prípadoch nie vždy uplatňujú alebo nemajú dostatočný odradzujúci účinok; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty stále nesúhlasia s tým, aby EÚ uplatňovala sankcie voči tretím krajinám, ktorých daňové pravidlá sú považované za poškodzujúce Úniu;

206.  konštatuje, že na základe zistení výboru PANA možno určiť viacero prípadov nesprávneho úradného postupu v súvislosti s právnymi predpismi EÚ, najmä pokiaľ ide o tieto:

  zlyhanie orgánov členských štátov, pokiaľ ide o spontánne oznamovanie daňových informácií inému členskému štátu, keď existujú dôvody na predpokladanie, že v inom členskom štáte môže dochádzať k strate daňových príjmov (článok 9 ods. 1 DAC), a nedostatočné zabezpečenie účinného presadzovania DAC zo strany Komisie,

  zlyhanie orgánov členských štátov, pokiaľ ide o konanie na základe dôkazov o vážnej a konštantnej nedostatočnej identifikácií užívateľov výhod v rámci povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, a zlyhanie orgánov členských štátov v tom, že nepožadovali, aby sa overenie totožnosti klienta a skutočného vlastníka vykonalo pred zriadením obchodného vzťahu alebo vykonaním transakcie (článok 8 ods. 1 písm. b), článok 9 ods. 1 AMLD III), a nedostatočné zabezpečenie účinného presadzovania AMLD III zo strany Komisie,

  zlyhanie orgánov členských štátov, pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby sa subjekty povinné v rámci boja proti praniu špinavých peňazí mohli zodpovedať za porušenia vnútroštátnych ustanovení vrátane nedodržiavania oznamovania informácií o skutočnom vlastníctve príslušným orgánom (článok 39 ods. 1 AMLD III), a nedostatočné zabezpečenie účinného vykonávania AMLD III zo strany Komisie;

  zlyhanie Komisie, pokiaľ ide o to, že neposkytla zoznam tretích krajín so strategickými nedostatkami v ich režimoch pre boj proti praniu špinavých peňazí,

  zlyhanie orgánov členských štátov, pokiaľ ide o uplatňovanie administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení voči inštitúciám, v prípade ktorých sa zistilo vážne porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade so smernicou AMLD III, ako sa požaduje v článku 67 ods. 1 písm. o) a v článku 67 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ (CRD IV), a nedostatočné zabezpečenie účinného vykonávania CRD IV zo strany Komisie,

  nedostatočnú lojálnu spoluprácu členských štátov v rámci skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) a nedostatočné dodržiavanie zásady lojálnej spolupráce, ako sa požaduje v článku 4 ZFEÚ; nedostatočné konanie Európskej komisie ako strážkyne zmlúv;

207.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou spoluprácou niektorých inštitúcií EÚ s výborom PANA; konštatuje, že to predstavuje porušenie zásady lojálnej spolupráce;

208.  konštatuje, že uzavretá a tajnostkárska povaha, ako aj neúčinné pravidlá o rozhodovaní založenom na širokom konsenze skupiny Rady pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) škodí účinnému a pohotovému formulovaniu, prijímaniu a vykonávaniu nevyhnutných právnych predpisov na boj proti daňovým únikom v rámci EÚ; zdôrazňuje preto potrebu lepšej zodpovednosti a transparentnosti, pokiaľ ide o opatrenia, vyhlásenia a pozície členských štátov zapojených do tejto skupiny, a potrebu dôkladnej reformy skupiny pre kódex správania;

209.  nazdáva sa, že požiadavka na jednomyseľné schválenie v Rade, pokiaľ ide o zmeny alebo prijímanie právnych predpisov, brzdí pokrok v oblasti zdaňovania v EÚ;

210.  hlboko ľutuje, že s delegáciami výboru PANA sa odmietol stretnúť veľký počet zainteresovaných strán, alebo že odmietli vystúpiť pred výborom PANA alebo neodpovedali na otázky uspokojivým spôsobom;

211. odsudzuje vraždu maltskej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej, jednej z novinárov, ktorí stáli v prednej línii boja proti korupcii a praniu špinavých peňazí, ktorá podala rozsiahlu reportáž o panamských dokumentoch a 16. októbra bola zavraždená pri explózii bomby nastraženej v aute; opakuje, že takéto prípady sú v členských štátoch absolútne neprijateľné;

212.  konštatuje preto, že zostáva nezodpovedaných viacero otázok týkajúcich sa cieľa zistiť plný rozsah tejto záležitosti a metódy využívané v týchto systémoch, a navrhuje pokračovanie vo vyšetrovaní v rámci stáleho výboru alebo pracovnej skupiny na vysokej úrovni v Európskom parlamente.

(1) Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 1. (2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0253. (3) Ú. v. EÚ L 309 25.11.2005, s. 15. (4) Ú. v. EÚ L 214, 4.8.2006, s. 29. (5)   Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73. (6)   Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338. (7)   Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1. (8)   Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014, s. 1. (9)   Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 87. (10)   Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 77. (11)   Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 196. (12)   Ú. v. EÚ L 156, 16.6.2012, s. 1. (13)   Ú. v. EÚ L 338, 12.12.2012, s. 37. (14)   Ú. v. EÚ L 338, 12.12.2012, s. 41. (15) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408. (16) Prijaté texty, P8_TA(2016)0310. (17) Prijaté texty, P8_TA(2015)0457. (18) A8-0056/2017. (19) Pozri: Eurodad, „Fifty shades of tax dodging“ (Päťdesiat odtieňov daňového dozoru), Brusel, október 2015, s. 19. (20) Pozri: Willem Pieter de Groen, Role of advisors and intermediaries in the schemes revealed in the Panama Papers (Úloha poradcov a sprostredkovateľov v systémoch odhalených v panamských dokumentoch), Centrum pre európske politické štúdie, apríl 2017. (21) Úplný zoznam činností vrátane mien rečníkov je uvedený v časti II tejto správy, ktorá zahŕňa správy delegácií vyslaných na Cyprus, Maltu, do Portugalska, USA, Spojeného kráľovstva, Luxemburska a Švajčiarska. (22) OECD (2017), Glossary of Tax Terms (Slovník daňových pojmov), Paríž: OECD. (23) Vec C-255/02 – Halifax a iní, Súdny dvor EÚ, 21. Februára 2006; Vec C-196/04 – Cadbury Schweppes a Cadbury Schweppes Overseas, Súdny dvor EÚ, 12. september 2006. (24) Najmä Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Poľsko a Holandsko. (25) Pozri napríklad Anna Mezendorff a Anyan V. Thakor (eds.), „Designing financial systems in transition economics: strategies for reform in Central and Eastern Europe“ (Projektovanie finančných systémov v transformujúcich sa hospodárstvach: stratégie reformy v strednej a východnej Európe), 2002, p. 102 [ako príklad sa uvádza Rusko]; alebo Keith Blackburn, Niloy Bose a Salvatore Capasso, „Tax evasion, the underground economy and financial development“ (Daňový únik, tieňová ekonomika a finančný vývoj) (2012): http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S016726811200128X. (26) Štúdia pre výbor PANA „The Impact of Schemes revealed by the Panama Papers on the Economy and Finances of a Sample of Member States“ (Vplyv schém, ktoré odhalili panamské dokumenty, na hospodárstva a financie vzorky členských štátov). (27) https://ec.europa.eu/taxation_customs/fight-against-tax-fraud-tax-evasion/a-huge-problem_en (28) Pozri: Gabriel Zucman, The Hidden Wealth of Nations – The Scourge of Tax Havens, University of California (Skryté bohatstvo národov – pohroma daňových rajov), Kalifornská univerzita, 2015. (29) Sieť pre daňovú spravodlivosť, november 2011. (30) 148 prípadov prania špinavých peňazí v roku 2012, 202 prípadov v roku 2013, 221 prípadov v roku 2014 a 285 prípadov v roku 2015. (31) Ukazovateľ utajenia finančných informácií za rok 2015, Sieť pre daňovú spravodlivosť. (32) Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov, 2017, Where Are They Now? A Year Later, Mixed Fortunes For Panama Papers Line-Up (Kde sú dnes? O rok neskôr: osudy panamských dokumentov sa rôznia). (33) Štúdia pre výbor PANA „Offshore activities and money laundering: recent findings and challenges (Činnosť daňových rajov a pranie špinavých peňazí: nedávne zistenia a problémy), Prof. Dr. Brigitte Unger, Fakulta ekonómie, Utrechtská univerzita, Holandsko. (34) Unger, pozri vyššie. (35) Pripravil komisár Moscovici. (36) Predbežná hodnotiaca tabuľka jurisdikcií tretích krajín bola uverejnená v septembri 2016. Zahŕňa dva súbory ukazovateľov na určenie rizík v členských štátoch EÚ: 1) posúdenie hospodárskych väzieb jurisdikcie s EÚ, rozsahu jej činnosti v oblasti finančných služieb a faktorov finančnej stability; 2) posúdenie rizika, ktoré jurisdikcia predstavuje, určením, či sú jurisdikcie dostatočne transparentné a majú priaznivé režimy dane z príjmov právnických osôb alebo nulové sadzby dane z príjmov právnických osôb. (37) Príjmy zo závislej činnosti, príplatkov za riadenie, dividend, kapitálových ziskov, odmien, určitých produktov životného poistenia, dôchodkov a vlastníctvo príjmu z nehnuteľností. (38) Schránková spoločnosť je podľa vymedzenia OECD spoločnosť, ktorá je v ekonomike formálne zaregistrovaná, založená alebo inak právne organizovaná, ale ktorá v tejto ekonomike nevykonáva žiadne úkony okrem úkonov prevodu. (39) Konečný užívateľ výhod je fyzická osoba, ktorá nesie konečnú zodpovednosť za subjekt. (40) Pozri napríklad Nordea (2016), Report on Investigation of Nordea Private Banking in Relation to Offshore Structures (Správa o vyšetrovaní spoločnosti Nordea Private Banking v súvislosti s offshore štruktúrami), spoločná správa spoločností Nordea Group Compliance, Nordea Operational Risk a Mannheimer Swartling Advokatbyra. (41) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii – spravodajcovia: Anneliese Dodds a Ludek Niedermayer – prijaté texty, P8_TA(2015)0457). (42) Role of advisors and intermediaries in the schemes revealed in the Panama Papers (Úloha poradcov a sprostredkovateľov v systémoch odhalených v panamských dokumentoch), Willem Pieter de Groen, Centrum pre európske politické štúdie, apríl 2017. (43) Vystúpenie Jana Lukasa Strozyka, Norddeutsche Rundfunk na vypočutí výboru PANA 27. septembra 2016 (44) Role of advisors and intermediaries in the schemes revealed in the Panama Papers (Úloha poradcov a sprostredkovateľov v systémoch odhalených v panamských dokumentoch), Willem Pieter de Groen, Centrum pre európske politické štúdie, apríl 2017. (45) Vystúpenie pána Daniela Thelesklafa, predsedu výboru expertov pre vyhodnocovanie opatrení proti praniu špinavých peňazí (MONEYVAL), na vypočutí vo výbore PANA 13. októbra 2016. (46) Správa generálneho tajomníka OECD ministerstvám financií krajín G20, Baden-Baden, Nemecko, marec 2017: http://www.oecd.org/tax/oecd-secretary-general-tax-report-g20-finance-ministers-march-2017.pdf (47) Brooke Harrington, Kapitál bez hraníc, správcovia majetku a jedno percento, Harvard University Press, 2016. (48) The golden visa deal: We have in effect been selling off British citizenship to the rich (Zlatá vízová dohoda: v skutočnosti sme predávali britské občianstvo bohatým), David Pegg, The Guardian, 4. júla 2017. (49) Pozri napríklad Nordea (2016), Report on Investigation of Nordea Private Banking in Relation to Offshore Structures (Správa o vyšetrovaní spoločnosti Nordea Private Banking v súvislosti s offshore štruktúrami), spoločná správa spoločností Nordea Group Compliance, Nordea Group Operational Risk a Mannheimer Swartling Advokatbyra. Túto skutočnosť potvrdil aj belgický národný vyšetrovací výbor na stretnutí s delegáciou výboru PANA. (50) Dôvodom otvorenia 14 konaní bolo to, že členské štáty neoznámili svoje vnútroštátne opatrenia (nebola dodržaná lehota na transpozíciu, stanovená na 1. januára 2013). Ďalšie konanie z dôvodu nesplnenia povinnosti bolo otvorené na základe zanedbania transpozície (vrátane spontánnej výmeny informácií) a šesť konaní bolo otvorených z dôvodu možnej nesprávnej transpozície smernice DAC 1. Tri z týchto šiestich konaní stále prebiehajú. (51) Termín na transpozíciu bol 1. január 2016. (52) Prípady Grécka a Portugalska by mali byť čoskoro uzavreté. (53) Kódex správania Rady pre zdaňovanie podnikov, podkladový dokument z 10. septembra 2012: „Monitorovací proces, o ktorom sa diskutovalo na zasadnutí ku kódexu 17. apríla 2012 ukázal, že v praxi sa žiadne informácie o rozhodnutiach nevymieňali spontánne“. (54) Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Malta, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo. (55) Fighting tax crimes – ‘cooperation between Financial Intelligence Units (Boj proti daňovej trestnej činnosti – spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami), Dr. Amandine Scherrer a Dr. Anthony Amicelle, výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS), marec 2017. (56) Ide o týchto šesť členských štátov: Česká republika, Nemecko, Taliansko, Slovinsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo. Rakúsko, Francúzsko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Slovensko a Španielsko oznámili len čiastočnú transpozíciu. (57) Táto smernica sa uplatňuje na (článok 2): úverové inštitúcie; finančné inštitúcie; audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov; notárov a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania; poskytovateľov služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti; realitných agentov; ostatné fyzické alebo právnické osoby obchodujúce s tovarom a kasína. (58) Z vyšetrovania činností privátneho bankovníctva spoločnosti Nordea vyplynulo, že banka nedodržiavala vnútorné usmernenia ani regulačné požiadavky v Luxembursku. Konkrétnejšie nezaradila klientov do náležitej rizikovej kategórie a následné podávanie správ o zvýšenej povinnej starostlivosti bolo neúplné. Požiadavky týkajúce sa zvýšenej povinnej starostlivosti zahŕňajú napríklad zber informácií o zdroji finančných prostriedkov a účele účtov. Povinná starostlivosť sa okrem toho musí pravidelne opakovať a opätovne posudzovať. Táto takzvaná priebežná povinná starostlivosť však nebola systematicky vykonávaná. Podľa vnútorného vyšetrovania banky (Nordea, 2016) informácie v mnohých prípadoch neboli aktuálne. Podobné problémy s vykonávaním a presadzovaním uvádzal bývalý pracovník nemeckej banky Berenberg zodpovedný za dodržiavanie súladu s predpismi, ktorý svedčil pred výborom PANA. (59) Jürgen Mossack v e-mailovej správe z 24. septembra 2010 napísal: „Zdá sa, že spoločnosť Mossfon UK nevykonáva povinnú starostlivosť dôkladne (alebo možno vôbec) a možno odteraz budeme musieť vykonať povinnú starostlivosť, pokiaľ ide o všetkých klientov, ktorých má alebo bude mať Mossfon UK spoločne s nami!“ (60) V e-mailovej správe, ktorá sa týkala komunikácie medzi zástupcami spoločností Mossack Fonseca a UBS, zástupca spoločnosti Mossack Fonseca napísal: „Vysvetlil, že USB nebola nikdy naším zmluvným partnerom. Nesúhlasil som v tejto otázke a dodal som, že v niektorých prípadoch dokonca ani nevieme, kto je konečným užívateľom výhod. (...) Odpovedal som, že v minulosti nám konkrétne na žiadosť spoločnosti UBS a iných bánk nebol poskytnutý údaj o totožnosti konečného užívateľa výhod.“ (61) V e-mailovej správe z 5. mája 2009 zástupca spoločnosti Mossack Fonseca vysvetlil, že cena za vytvorenie dvoch nadácií „je vyššia v podstate vzhľadom na špeciálne využitie nadácie klientom a špeciálnu flexibilnú službu, ktorú poskytujeme (bez prílišnej povinnej starostlivosti), pretože s konečnou platnosťou predstavujú vyššie riziko“. (62) Ako bolo navrhnuté na služobnej ceste výboru PANA na účely zistenia potrebných skutočností v Spojenom kráľovstve. (63) Fighting tax crimes – cooperation between Financial Intelligence Units (Boj proti daňovej trestnej činnosti – spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami), Dr. Amandine Scherrer a Dr. Anthony Amicelle, výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS), marec 2017. (64) Mapovanie a analýza nedostatkov platformy FIU EÚ, pokiaľ ide o právomoci FIU EÚ a prekážky pri získavaní a výmene informácií, 15. decembra 2012. (65) Vypočutie FIU vo výbore PANA z 21. júna 2017. (66) Finančná spravodajská jednotka Spojeného kráľovstva môže byť príjemcom jedného z najvyšších objemov oznámení v EÚ, pretože sa týka jedného z najväčších finančných trhov v Európe a prevádzkuje režim sledovania podozrivej činnosti. Objemy oznámení v Holandsku sú nezvyčajne vysoké a možno ich vysvetliť tým, že FIU nedostávajú oznámenia o podozrivých transakciách, ale skôr oznámenia o neobvyklých transakciách, z ktorých veľká väčšina pochádza z inštitúcií na výmenu/poukazovanie finančných prostriedkov, ktoré sú povinné hlásiť všetky transakcie presahujúce 2 000 EUR. (67) Najmä Cyprus, Malta a Luxembursko, ktoré dostávajú len veľmi málo oznámení o podozrivých transakciách v porovnaní s veľkosťou regulovaných sektorov v ich jurisdikciách. (68) Verejné vypočutie vo výbore PANA, 14. novembra 2016. (69) Rozdiely sú v tom, či je daňový trestný čin kriminalizovaný, ak bol spáchaný ako úmyselný čin, čin spáchaný z nedbanlivosti alebo v oboch prípadoch, a či sa daňovým trestným činom zaoberajú správne orgány alebo súdne orgány. (70) Taliansko, Španielsko, Belgicko, Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Francúzsko, Česká republika, Poľsko, Nemecko, Litva, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Holandsko a Rakúsko. (71) Štúdia EPRS: Schopnosť členských štátov bojovať proti daňovej trestnej činnosti – http://www.europarl.europa.eu/cmsdata/125760/EPRS_STUD_603.257_MS_capabilities_tax_crimes.pdf (72) Uniknuté správy finančnej spravodajskej a analytickej jednotky na Malte. (73) Spojené kráľovstvo, Luxembursko, Malta, Portugalsko a Cyprus. (74) COM(2017)0340, s. 5. (75) Prijaté texty – P8_TA(2015)0408. (76) Fighting tax crimes – ‘cooperation between Financial Intelligence Units (Boj proti daňovej trestnej činnosti – spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami), Dr. Amandine Scherrer a Dr. Anthony Amicelle, výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS), marec 2017. (77) Percentuálne údaje v tejto kapitole sú založené na údajoch Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov, ktoré analyzovalo Centrum pre európske politické štúdie (CEPS) na žiadosť Vyšetrovacieho výboru EP pre pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky. (78)   Role of advisors and intermediaries in the schemes revealed in the Panama Papers (Úloha poradcov a sprostredkovateľov v systémoch odhalených v panamských dokumentoch), Willem Pieter de Groen, Centrum pre európske politické štúdie, apríl 2017. (79) Role of advisors and intermediaries in the schemes revealed in the Panama Papers (Úloha poradcov a sprostredkovateľov v systémoch odhalených v panamských dokumentoch), Willem Pieter de Groen, Centrum pre európske politické štúdie, apríl 2017. (80) Desať najvýznamnejších krajín, v ktorých pôsobia sprostredkovatelia, Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ). (81) Na základe mapovania sprostredkovateľov zodpovedných za asi 6% subjektov v databáze Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov. (82) V e-mailovej správe spoločnosti Mossack Fonseca z 3. februára 2012 zástupca spoločnosti vysvetľuje, že bola uzavretá dohoda s bankou HSBC private Bank Lux o priamej práci so spoločnosťou Mossack Fonseca a že noví klienti dostanú „Ddlight“ až na základe informácií poskytnutých bankou. (83) Maíra Martini, Dvere dokorán otvorené: korupcia a nehnuteľnosti na štyroch hlavných trhoch, 2017. (84) Obermayer a Obermaier, 2016. (85) Písomná odpoveď výboru PANA na príspevky Norberta Naulina, vypočutie PANA, 14. novembra 2016. (86) Správa o vyšetrovaní spoločnosti Nordea Private Banking v súvislosti s offshore štruktúrami, 20. júna 2016, a služobná cesta v belgickom parlamentnom vyšetrovacom výbore, 26. apríla 2017. (87) Podľa údajov od MMF, Banky pre medzinárodné zúčtovanie, Európskej komisie a ekonóma Gabriela Zucmana. (88) OXFAM, Opening the vaults (Otváranie sejfov), 2017. (89) Vypočutie vo výbore PANA, 9. februára 2017. (90) Vypočutia vo výbore PANA, 13. októbra 2016 a 24. januára 2017. (91) Napríklad spoločnosť Société Générale povedala výboru, že nie je konečným užívateľom výhod dvoch nadácií Rousseau a Valvert, o zriadenie ktorých požiadala spoločnosť Mossack Fonseca, to je však v rozpore s panamskými dokumentmi, ktoré zverejnili novinári z Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov; maltský sprostredkovateľ spoločnosti Nexia BT podobne odpovedal na písomné otázky nášho výboru a uviedol, že žiadny z jej zakladateľov nemal žiadne vzťahy s Keithom Schembrim, náčelníkom štábu maltského premiéra, napriek tomu, že podpísal odporúčajúci list pre spoločnosť Mossack Fonseca, v ktorom vysvetlil, že má s pánom Schembrim dlhoročný obchodný a osobný vzťah. (92) OXFAM, Otváranie sejfov, 2017. využívanie daňových rajov najväčšími bankami Európy, marec 2017. https://www.oxfam.org/en/research/opening-vaults (93) Príspevky EBA k písomnej odpovedi výboru PANA, vypočutie vo výbore PANA, 13. októbra 2016. (94) Lebo vo Švajčiarsku, keď právnici konajú ako poverení riaditelia, nie sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov povinní vykonávať povinnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi. (95) Pozri napríklad vzájomné hodnotiace správy FATF alebo: Fighting tax crimes – cooperation between Financial Intelligence Units (Boj proti daňovej trestnej činnosti – spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami), Dr. Amandine Scherrer a Dr. Anthony Amicelle, výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS), marec 2017. (96) Pravidlá týkajúce sa nezávislosti a zodpovednosti, pokiaľ ide o vykonávanie auditov, daňové poradenstvo, účtovníctvo, služby potvrdzovania účtovných závierok a právne služby, Ian Roxan a Saipriya Kamath (Londýnska škola ekonómie a politických vied) a Willem Pieter De Groen (Centrum pre európske politické štúdie), apríl 2017. (97) Výmena názorov výboru PANA s národnými parlamentmi a Markom Piethom, 31. januára 2017. (98) Richard Murphy a Saila Naomi Stausholm, The Big 4, a study on opacity (Veľká štvorka – štúdia nejasností), júl 2017. (99) Pozri napríklad vzájomné hodnotiace správy FATF alebo publikáciu Fighting tax crimes – cooperation between Financial Intelligence Units (Boj proti daňovým trestným činom – spolupráca medzi finančnými spravodajskými jednotkami), Dr. Amandine Scherrer a Dr. Anthony Amicelle, výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS),marec 2017. (100) Príspevky Brookea Harringtona k písomnej odpovedi výboru PANA, vypočutie vo výbore PANA, 24. januára 2017. (101) Správa výboru PANA o služobnej ceste do USA, 21. – 24. marca 2017. (102) Gabriel Zucman, Teresa Lavender Fagan a Thomas Piketty (2015), The hidden wealth of nations: The scourge of tax havens (Skryté bohatstvo národov: pohroma daňových rajov). University of Chicago Press, 2015. (103) OECD, Illicit Financial Flows from Developing Countries: Measuring OECD Responses (Nezákonné finančné toky z rozvojových krajín: meranie reakcií OECD) , 2014, s. 15. (104) Global Financial Integrity(Globálna finančná stabilita). (105) Mark Tran, Tax Evasion Still Crippling Africa as Rich Countries Fail to Deliver Support (Daňové úniky stále ochromujú Afriku, keďže bohaté krajiny nedokážu zabezpečiť podporu), The Guardian, 10. mája 2013. (106) Vypočutie výboru PANA o rozvojových krajinách, 6. apríla 2017. (107) Overcoming the shadow economy (Prekonanie tieňového hospodárstva), Joseph E. Stiglitz a Mark Pieth, november 2016. (108) Dánsko napokon odpovedalo na dotazník výboru PANA 30. augusta 2017. (109) Tax evasion, money laundering and tax transparency in the EU Overseas Countries and Territories (Daňové úniky, pranie špinavých peňazí a daňová transparentnosť v zámorských krajinách a na zámorských územiach EÚ), Dr. Isabelle Ioannides a Jan Tymowski, výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS), apríl 2017.

July 2016 - December 2017

* * *

5. Members

The committee is composed of 65 Members distributed by political groups as follows:

List of Members as of 18 October 2017

The constitutive meeting took place on 12 July 2016.

The PANA Committee held 30 ordinary meetings and 16 Coordinators’ meetings from July 2016 until November 2017.

PANA Committee meetings

  28 meetings in Brussels

  2 meetings in Strasbourg

1 joint meeting

  with ECON with National Parliaments, in Brussels, on 31 January 2017

1 joint hearing

  with JURI on ‘The EU-wide protection of whistleblowers’, in Brussels, on 21 June 2017

2 workshops

  on ‘How to better prepare works of Inquiry Committee’, in Brussels, on 19 and 20 October 2016

  on ‘Offshore activities and money laundering: recent findings and challenges , in Brussels, on 26 January 2017

Coordinators’ meetings

  12 July 1016 in Brussels

  8 September 2016 in Brussels

  12 September 2016 in Strasbourg

  12 October 2016 in Brussels

  8 November 2016 in Brussels

  21 November 2016 in Strasbourg

  7 December 2016 in Brussels

  23 January 2017 in Brussels

  2 February 2017 in Brussels

  13 February 2017 in Strasbourg (‘Joint PANA/AFCO/EMIS Coordinators’ meeting’)

  13 March 2017 in Strasbourg

  3 April 2017 in Strasbourg

  4 May 2017 in Brussels

  30 May 2017 in Brussels

  12 October 2017 in Brussels

  28 November 2017 in Brussels

Shadow-Rapporteurs meetings

  11 September 2017 in Strasbourg

  25 September 2017 in Brussels

  2 October 2017 in Strasbourg

  9 October 2017 in Brussels

  11 October 2017 in Brussels

In addition, the Chair, Werner Langen, the two co-rapporteurs, Jeppe Kofod and Petr Jezek, and the Greens Coordinator, Sven Giegold, were invited to a meeting with the Members of Belgian Special Committee into the Panama Papers, on 26 April 2017, in the premises of the Belgian Parliament.

* * *

The PANA Committee held 7 fact-findings missions from February 2017 until September 2017:

  9-10 February - Mission to United Kingdom

  20 February - Mission to Malta

  2-3 March - Mission to Luxembourg

  21-24 March - Mission to USA (Washington and Delaware)

  22-23 June - Mission to Portugal

  7 July - Mission to Cyprus

  14-15 September - Mission to Switzerland