Postup : 2017/2122(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0365/2017

Predkladané texty :

A8-0365/2017

Rozpravy :

PV 12/12/2017 - 17
CRE 12/12/2017 - 17

Hlasovanie :

PV 13/12/2017 - 13.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0494

SPRÁVA     
PDF 1164kWORD 131k
23.11.2017
PE 608.041v02-00 A8-0365/2017

o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti

(2017/2122(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajkyňa: Godelieve Quisthoudt-Rowohl

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 EXPLANATORY STATEMENT
 ANNEX I: INDIVIDUAL CASES RAISED BY THE EUROPEAN PARLIAMENT
 ANNEX II: LIST OF RESOLUTIONS
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti

(2017/2122(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979(1),

–  so zreteľom na všeobecné odporúčania dohovoru CEDAW č. 12, 19 a 35 o násilí páchanom na ženách, 26 o migrujúcich pracovníčkach a 32 o rodových rozmeroch postavenia utečenca, azylu, štátnej príslušnosti a postavenia žien bez štátnej príslušnosti,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) č. 69/167 z 18. decembra(2) o ochrane a podpore ľudských práv a základných slobôd všetkých migrantov bez ohľadu na ich postavenie z hľadiska migrácie,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z 18. decembra 1990(3),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, 1820, 1888, 1889, 1960, 2106, 2122 a 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na dohovor z roku 1951 a protokol z roku 1967 o právnom postavení utečencov(4), ako aj na dohovory MOP č. 43 a 97,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(5),

–  so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov prijaté Valným zhromaždením OSN 19. septembra 2016(6),

–  so zreteľom na 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN a na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorých cieľom je zaistenie mieru a prosperity pre ľudí aj planétu(7),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z 12. apríla 2011, ktorý EÚ podpísala 13. júna 2017(8),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, ktoré boli prijaté v roku 1976 a revidované v roku 2011(9),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada prijala 25. júna 2012(10),

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015(11),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument s názvom Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019: preskúmanie v polovici trvania, jún 2017(12),

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien, prijatý v roku 2015(13),

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federica Mogheriniová(14), ako aj na prvú správu o jej vykonávaní s názvom Od spoločnej vízie k spoločnému postupu: vykonávanie globálnej stratégie EÚ, uverejnenú v roku 2017(15),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde a o zrušení spoločnej pozície 2003/444/SZBP(16),

–  so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015(17) a na oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy (COM(2016)0385)(18),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa prijaté v roku 2007 a revidované v roku 2017(19),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí v Rade, Európskom parlamente a Európskej komisii, s názvom Nový Európsky konsenzus o rozvoji: Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť(20), ktoré prijala Rada, Parlament a Komisia 7. júna 2017,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline prijaté v roku 2014(21),

–  so zreteľom na ochranu slobody prejavu offline a online, ktorú priznáva článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článok 10 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa podpory a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery prijaté v roku 2013(22),

–  so zreteľom na medzinárodnú ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery, ktorú priznáva článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Deklarácia z roku 1981 o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery, článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článok 10 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady o netolerancii, diskriminácii a násilí na základe náboženstva alebo viery prijaté 21. februára 2011(23),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti prijaté v roku 2013(24),

–  so zreteľom na usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2012(25),

–  so zreteľom na Protokol OSN o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu(26) a na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) prijaté v roku 2013(27),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre dialógy o ľudských právach s tretími krajinami prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2009(28),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP) prijaté v roku 2005 a revidované v roku 2009(29),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie prijaté v roku 2008(30),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2008(31),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(32),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv prijaté v roku 2005 a revidované v roku 2008(33),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2015(34),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/CFSP(35),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete a politike Európskej únie v tejto oblasti za rok 2015(36) a predchádzajúce uznesenia o tejto téme,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o ľudských právach a migrácii v tretích krajinách(37),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(38),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ(39),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o prioritách EÚ pre zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2016(40),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o humanitárnej situácii v Jemene(41), v ktorej sa vyzýva PK/VP, aby začala iniciatívu zameranú na uvalenie zbrojného embarga EÚ na Saudskú Arábiu,

–  so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na skutočnosť, že jeho Sacharovovu cenu za slobodu myslenia získali v roku 2016 Nádja Murád a Lamjá’ Hadží Bašár,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste(42), na správu osobitnej spravodajkyne pre otázky menšín z 28. januára 2016 o menšinách a diskriminácii na základe kastových a obdobných systémov zdedeného postavenia(43) a na usmerňovací nástroj OSN týkajúci sa diskriminácie na základe pôvodu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2011 o podpore Medzinárodného trestného súdu zo strany EÚ: čelenie výzvam a prekonávanie ťažkostí(44),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0365/2017),

A.  keďže článok 21 Zmluvy o EÚ zaväzuje EÚ k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) založenej na zásadách, ktoré inšpirovali jej vytvorenie a na základe ktorých sa usiluje o dosiahnutie pokroku vo svete: demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, zásady rovnosti a solidarity a dodržiavania Charty OSN, Charty základných práv Európskej únie a medzinárodného práva; keďže Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

B.  keďže porušovanie ľudských práv a základných slobôd na celom svete vrátane zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy, ku ktorému v súčasnosti dochádza, si vyžaduje rozhodné úsilie zo strany celého medzinárodného spoločenstva;

C.  keďže rešpektovanie, podpora, nedeliteľnosť a ochrana univerzálnosti ľudských práv sú základným kameňom SZBP; keďže Parlament má v rámci svojej úlohy týkajúcej sa kontroly SZBP právo byť informovaný a konzultovaný o jej hlavných aspektoch a základných možnostiach (článok 36 Zmluvy o EÚ);

D.  keďže v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie prijatej Radou v júni 2016 sa potvrdzuje, že ľudské práva je nutné systematicky presadzovať vo všetkých politických sektoroch a inštitúciách vrátane medzinárodného obchodu a obchodnej politiky;

E.  keďže zvýšená súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi jednotlivými vonkajšími politikami navzájom je základným predpokladom úspešnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv; keďže zlepšenie súdržnosti by malo umožniť, aby EÚ rýchlejšie reagovala v počiatočných fázach porušovania ľudských práv a v určitých prípadoch predvídala jeho páchanie a predchádzala mu, a to aj v oblasti medzinárodného obchodu a obchodnej politiky;

F.  keďže záväzok EÚ týkajúci sa účinného multilateralizmu, v rámci ktorého zohráva ústrednú úlohu OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky Únie a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnych kríz, výziev a hrozieb;

G.  keďže článok 207 ZFEÚ stanovuje, že obchodná politika EÚ sa musí zakladať na zásadách a cieľoch vonkajšej činnosti Únie; keďže obchod a ľudské práva sa môžu v tretích krajinách navzájom ovplyvňovať a keďže v rámci systému zodpovednosti podnikov, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v OSN, a globálnych hodnotových reťazcov zohráva podnikateľská komunita dôležitú úlohu tým, že ponúka pozitívne podnety pri presadzovaní ľudských práv, demokracie a sociálnej zodpovednosti podnikov; keďže dobrá správa vecí verejných a orgány verejnej moci konajúce vo všeobecnom záujme zohrávajú v správaní podnikov významnú úlohu; keďže EÚ sa podieľa na úsilí o vypracovanie návrhu záväznej zmluvy týkajúcej sa podnikania a ľudských práv;

H.  keďže ochrana ľudských práv najzraniteľnejších skupín, ako sú etnické, jazykové a náboženské menšiny, osoby so zdravotným postihnutím, komunita LGBTI, ženy, deti, žiadatelia o azyl a migranti, si vyžaduje osobitnú pozornosť;

I.  keďže ženy a deti čelia hrozbám, diskriminácii a násiliu, najmä vo vojnových zónach a v rámci autoritatívnych režimov; keďže rodová rovnosť v sebe zahŕňa základné európske hodnoty a je zakotvená v právnom a politickom rámci EÚ; keďže násilie voči ženám a dievčatám a ich diskriminácia sa v posledných rokoch zintenzívňujú;

J.  keďže štáty majú konečnú zodpovednosť za zabezpečenie všetkých ľudských práv prostredníctvom prijatia a vykonávania medzinárodných zmlúv a dohovorov o ľudských právach, monitorovania prípadov porušovania ľudských práv a zaistenia účinného právneho prostriedku pre obete;

K.  keďže čoraz častejšie sa porušovania ľudských práv, ktoré predstavuje vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti vrátane genocídy, dopúšťajú štátni a neštátni aktéri;

L.  keďže sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania vrátane slobodnej možnosti veriť či neveriť, praktikovať alebo nepraktikovať náboženstvo podľa svojho výberu a prijať, opustiť alebo zmeniť náboženstvo musí byť zaručená všade na svete a bezpodmienečne zachovaná, najmä prostredníctvom dialógu medzi náboženstvami a kultúrami; keďže zákony zakazujúce rúhanie sú všeobecne rozšírené, pričom štáty stanovujú tresty, ktoré siahajú od trestov odňatia slobody až po bičovanie a trest smrti;

M.  keďže sloboda presvedčenia a prejavu, sloboda zhromažďovania a združovania a organizovanie pravidelných, transparentných a riadnych volebných procesov sú základnými prvkami demokracie; keďže v spoločnostiach, ktoré sú krehké a náchylné na konflikty alebo v ktorých dochádza k utláčaniu, môžu voľby v niektorých prípadoch spôsobiť rozsiahle násilie;

N.  keďže spolupráca s tretími krajinami na všetkých dvojstranných a viacstranných fórach, napríklad počas dialógov o ľudských právach, je jedným z najúčinnejších nástrojov riešenia otázok ľudských práv;

O.  keďže je potrebné zabezpečiť dostupnosť primeraných zdrojov a čo najefektívnejšie ich použiť s cieľom posilniť podporu ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

P.  keďže prístup k vode a sanitácii je základným ľudským právom a jeho obmedzenie je jednou z príčin geopolitického napätia v určitých regiónoch;

Q.  keďže lokality kultúrneho dedičstva čelia rastúcim hrozbám v podobe rabovania a vandalizmu, najmä na Blízkom východe;

R.  keďže vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu pri predchádzaní prípadom porušovania ľudských práv a konfliktom a prispieva k zvýšeniu účasti občanov na rozhodovacích procesoch v rámci demokratických systémov; keďže štáty by mali podporovať vzdelávacie inštitúcie, ktoré presadzujú ľudské práva, úctu a rozmanitosť; keďže komunikačné kanály, ktorých počet sa zvyšuje, predstavujú dôležitý nástroj, ktorý umožňuje rýchle informovanie o prípadoch porušovania ľudských práv a oslovenie veľkého počtu obetí alebo potenciálnych obetí porušovania ľudských práv v tretích krajinách, ako aj poskytovanie informácií a pomoci týmto osobám; keďže zber komplexných rozčlenených údajov je nevyhnutný s cieľom chrániť ľudské práva, a to najmä tých najzraniteľnejších skupín, marginalizovaných skupín a skupín, ktoré sú ohrozované rizikom marginalizácie; keďže používanie vhodných ukazovateľov je tiež účinný spôsob posudzovania pokroku pri plnení záväzkov štátov v rámci medzinárodných zmlúv;

Všeobecné úvahy

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tlakom proti demokracii, ľudským právam a zásadám právneho štátu, ktoré sú aj naďalej ohrozované na celom svete; pripomína, že EÚ sa zaviazala k podpore univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd a hodnôt, ako aj k presadzovaniu demokratických zásad, ktoré treba na celom svete posilňovať;

2.  opakuje svoje pevné presvedčenie, že EÚ a jej členské štáty musia aktívne presadzovať zásadu uplatňovania hľadiska ľudských práv a demokracie ako vzájomne sa posilňujúcich základných zásad, ktoré sú jadrom EÚ, vo všetkých politikách EÚ vrátane politík s vonkajším rozmerom, ako je politika v oblasti rozvoja, migrácie, bezpečnosti, boja proti terorizmu, rozširovania a obchodu; opakuje v tejto súvislosti, že je veľmi dôležité zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj väčšiu koordináciu vonkajších politík členských štátov; zdôrazňuje, že rastúca zložitosť konfliktov vo svete si vyžaduje integrovaný, jednotný a intenzívny medzinárodný prístup a spoluprácu; pripomína, že cieľ EÚ zvýšiť svoj medzinárodný vplyv ako dôveryhodný a legitímny medzinárodný aktér je vo veľkej miere ovplyvňovaný jej schopnosťou presadzovať ľudské práva a demokraciu vnútorne a navonok v súlade so záväzkami zakotvenými v jej zakladajúcich zmluvách;

3.  zdôrazňuje význam posilnenej spolupráce medzi Komisiou, Radou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Parlamentom a delegáciami EÚ s cieľom presadzovať a zabezpečiť jednotný a spoločný hlas na obranu ľudských práv a demokratických zásad; okrem toho vyzdvihuje význam silného záväzku k podpore týchto hodnôt na mnohostranných fórach, a to aj prostredníctvom včasnej koordinácie na úrovni EÚ a aktívneho prístupu počas rokovaní; v tejto súvislosti nabáda EÚ, aby iniciovala rezolúcie a podieľala sa na ich podpore a aby zintenzívnila vykonávanie cezhraničných iniciatív v rámci všetkých mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv;

4.  víta skutočnosť, že v roku 2016 sa o otázkach právneho štátu, demokratických zásadách a porušovaní ľudských práv pravidelne diskutovalo na plenárnych schôdzach a boli predmetom rôznych parlamentných uznesení, pričom tieto otázky sa objavovali na schôdzach výborov a medziparlamentných delegácií;

5.  vyzdvihuje prácu Podvýboru pre ľudské práva (DROI), ktorý udržiava intenzívne pracovné vzťahy s ESVČ, ostatnými inštitúciami EÚ, občianskou spoločnosťou, viacstrannými inštitúciami pre ľudské práva a osobitným zástupcom EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva;

6.  pripomína, že v roku 2016 podvýbor DROI vypracoval tri správy, konkrétne v oblasti ľudských práv a migrácie v tretích krajinách, zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách, ako aj boja proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci vonkajších vzťahov EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia v nadväznosti na tieto iniciatívne správy;

7.  konštatuje, že v roku 2016 uskutočnil podvýbor DROI početné služobné cesty do rôznych krajín s cieľom zhromažďovať a vymieňať si informácie s miestnymi vládnymi a mimovládnymi aktérmi v oblasti ľudských práv, predložiť pozíciu Parlamentu a podporiť zlepšenie ochrany a rešpektovania ľudských práv;

Riešenie otázok v oblasti ľudských práv

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom útokov proti náboženským menšinám, ktoré sú často páchané neštátnymi aktérmi, ako sú ISIS/Dá’iš; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnohé krajiny majú a presadzujú antikonverzné zákony a zákony o rúhaní, ktoré účinne obmedzujú slobodu náboženského vyznania alebo viery a slobodu prejavu náboženských menšín a ateistov, a dokonca ich o všetky tieto slobody pripravujú; požaduje opatrenia na ochranu náboženských menšín, neveriacich a ateistov, ktorí sú obeťami zákonov o rúhaní, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa zapájali do politických diskusií o zrušení takýchto zákonov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie dodržiavania slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a aby podporovali dialóg medzi kultúrami a náboženstvami v rokovaniach s tretími krajinami; žiada konkrétne opatrenia na účinné vykonávanie usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, a to aj zabezpečením systematickej a konzistentnej odbornej prípravy zamestnancov EÚ v ústrediach a v delegáciách; plne podporuje prax EÚ zaujať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o tematické rezolúcie o slobode náboženského vyznania a viery, v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) a na pôde VZ OSN; v plnej miere podporuje prácu Jána Figeľa, osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ;

9.  opakuje, že sloboda prejavu online a offline je zásadnou zložkou každej demokratickej spoločnosti, keďže živí kultúru pluralizmu, ktorý oprávňuje občiansku spoločnosť a občanov vyvodzovať zodpovednosť voči svojim vládam a osobám prijímajúcim rozhodnutia a podporuje dodržiavanie zásad právneho štátu; zdôrazňuje, že obmedzenie slobody prejavu online alebo offline, ako napríklad odstránením obsahu online, sa smie zrealizovať iba za výnimočných okolností, keď je predpísané zákonom a odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa; zdôrazňuje preto, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie o presadzovanie slobody prejavu prostredníctvom svojich vonkajších politík a nástrojov; opakuje svoju požiadavku, aby EÚ a jej členské štáty posilnili monitorovanie všetkých typov obmedzení slobody prejavu a médií v tretích krajinách, aby urýchlene a systematicky takéto obmedzenia odsudzovali a aby využili všetky dostupné diplomatické prostriedky a nástroje na zvrátenie týchto obmedzení; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa slobody prejavu online a offline a pravidelné monitorovanie ich vplyvu; odsudzuje smrť a uväznenie veľkého počtu novinárov a blogerov v roku 2016 a vyzýva EÚ, aby ich účinne chránila; víta nový európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), ktorý začal fungovať v roku 2016, s osobitným zameraním na odbornú prípravu delegácií EÚ a mediálnych aktérov v tretích krajinách, ktorá je venovaná spôsobu uplatňovania usmernení; zdôrazňuje význam odhalenia a odsúdenia nenávistných prejavov a podnecovania k násiliu, a to na internete aj inde, keďže predstavujú hrozbu pre právny štát a hodnoty zakotvené v ľudských právach;

10.  je hlboko znepokojený tým, že občianska spoločnosť vrátane organizácií založených na náboženskom vyznaní sa čoraz viac stáva terčom útokov na celom svete, okrem iného prostredníctvom stále väčšieho počtu represívnych zákonov prijímaných na celom svete, a to v niektorých prípadoch pod zámienkou boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že fenomén zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti je celosvetovým javom; pripomína, že nezávislá občianska spoločnosť zohráva zásadnú úlohu pri obrane a presadzovaní ľudských práv a fungovaní demokratických spoločností, najmä prostredníctvom podpory transparentnosti, zodpovednosti a oddelenia právomocí; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby neustále monitorovali prípady porušovania slobody zhromažďovania a združovania a poukazovali na ne, a to aj pokiaľ ide o rôzne formy zákazov a obmedzení pre organizácie občianskej spoločnosti (OOS) a ich činností, ako sú zákony zamerané na zmenšovanie priestoru občianskej spoločnosti alebo podpora mimovládnych organizácií sponzorovaných autoritárskymi vládami (vládou organizovaných mimovládnych organizácií); ďalej vyzýva EÚ, jej členské štáty a delegácie EÚ, aby využili všetky dostupné prostriedky, ako napríklad dialógy o ľudských právach, politické dialógy a verejnú diplomaciu, na systematické poukazovanie na jednotlivé prípady ohrozených obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, najmä tých, ktorí sú zadržiavaní alebo uväznení bezdôvodne a/alebo z dôvodu ich politického presvedčenia alebo sociálnej angažovanosti, a aby jednoznačne odsúdili represie, prenasledovanie a zabíjanie obhajcov ľudských práv vrátane tých, ktorí pôsobia v oblasti životného prostredia; žiada vytvorenie systému na účinné monitorovanie priestoru pre občiansku spoločnosť s jasnými kritériami a ukazovateľmi v záujme zabezpečenia vhodného a priaznivého právneho prostredia pre občiansku spoločnosť;

11.  vyzýva delegácie EÚ a diplomatické zbory členských štátov, aby naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, a to prostredníctvom systematického monitorovania súdnych procesov, návštev zatknutých aktivistov a vydávaním vyhlásení v jednotlivých prípadoch podľa potreby; zdôrazňuje význam nástrojov tichej diplomacie v tomto smere; víta skutočnosť, že EÚ v roku 2016 upozorňovala na prípady obhajcov ľudských práv v rámci dialógov a konzultácií na úrovni EÚ s viac ako 50 krajinami; zdôrazňuje skutočnosť, že z núdzového fondu EIDHR sa na úrovni EÚ v roku 2016 podporilo viac ako 250 obhajcov ľudských práv, čo v porovnaní s rokom 2015 predstavuje nárast o 30 %; víta vytvorenie a úspešné fungovanie mechanizmu EÚ na obranu ľudských práv ProtectDefenders.eu, ktorý zaviedla občianska spoločnosť a ktorý poskytuje zásadnú podporu veľkému počtu obhajcov ľudských práv; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pokračovanie programu po októbri 2018 a zvýšila svoje kapacity s cieľom poskytnúť väčšiu podporu obhajcom ľudských práv na celom svete;

12.  považuje za veľmi poľutovaniahodné, že mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a trest smrti sa naďalej uplatňujú v mnohých krajinách na celom svete, a vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o ich odstránenie; v tejto súvislosti víta revíziu právnych predpisov EÚ o obchode s určitým tovarom, ktoré by sa mohli použiť v prípade trestu smrti, mučenia alebo iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania; naliehavo preto vyzýva ESVČ a PK/VP, aby sa výraznejšie angažovali v boji proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu vrátane trestu smrti prostredníctvom intenzívnejšieho diplomatického úsilia a systematickejšieho formovania verejnej mienky; v tejto súvislosti zdôrazňuje znepokojujúce podmienky väznenia v niektorých väzniciach vrátane neošetrovania zdravotných problémov a odporúča, aby ESVČ, delegácie EÚ a členské štáty využívali všetky existujúce nástroje, ako sú usmernenia EÚ o mučení, a to tak, aby sa využil celý ich potenciál; víta skutočnosť, že v decembri 2016 VZ OSN s podporou 117 krajín prijalo rezolúciu OSN o moratóriu na trest smrti; konštatuje, že v roku 2016 počet vykonaných popráv v celosvetovom meradle v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesol, a vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že celkový počet popráv zostáva napriek tomu vyšší ako priemer zaznamenaný v predchádzajúcom desaťročí; zdôrazňuje, že obeťami sú často členovia spoločnosti, ktorí vyjadrujú nesúhlas, a zraniteľné skupiny; vyzýva krajiny, ktoré stále uplatňujú tieto praktiky, aby prijali moratórium a zrušili trest smrti;

13.  uznáva potenciálne obrovský význam moderných informačných a komunikačných technológií pre podporu, obhajovanie a nápravu ľudských práv vo svete a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby prostredníctvom využívania svojich informačných kanálov systematicky pripomínali vo svojich špecifických rámcoch a oblastiach právomoci pozíciu Parlamentu k rôznym ľudskoprávnym otázkam a zároveň prispievali k efektívnosti a viditeľnosti spoločného úsilia EÚ; vyjadruje svoje znepokojenie nad čoraz častejším využívaním určitých technológií dvojakého použitia na kybernetický dohľad proti politikom, aktivistom a novinárom; víta v tejto súvislosti prebiehajúcu prácu inštitúcií EÚ na aktualizácii nariadenia Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím(45); dôrazne odsudzuje nárast počtu obhajcov ľudských práv, ktorí čelia digitálnym hrozbám vrátane vyzradených údajov prostredníctvom konfiškácie zariadenia, diaľkového dohľadu a únikov údajov; vyjadruje znepokojnenie nad tým, že online platformy v rámci odstraňovania teroristického obsahu a propagandy z platforiem odstraňujú legitímne videozáznamy dokazujúce možné vojnové zločiny;

14.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcou privatizáciou zásady právneho štátu na internete, keď súkromné spoločnosti rozhodujú o obmedzeniach základných práv, ako je sloboda prejavu, na základe svojich podmienok poskytovania služieb, a nie na základe demokraticky prijatých právnych predpisov;

15.  vyzýva Komisiu, aby prijala smernicu o oznamovaní a prijímaní opatrení, ktorá zvýši transparentnosť a primeranosť postupov odstraňovania nezákonného obsahu a súčasne poskytne účinné nápravné opatrenia používateľom, ktorých obsah bol neodôvodnene odstránený;

16.  odsudzuje používanie sexuálneho násilia na ženách a dievčatách vrátane masového znásilňovania, sexuálneho otroctva, nútenej prostitúcie, rodovo podmienených foriem prenasledovania, obchodovania s ľuďmi, sexuálnej turistiky a všetkých ostatných foriem fyzického, sexuálneho a psychického násilia ako vojnovej zbrane; upozorňuje na skutočnosť, že zločiny na základe rodovej príslušnosti a zločiny sexuálneho násilia sú v Rímskom štatúte klasifikované ako vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo skutky, ktoré sú súčasťou genocídy alebo mučenia; zdôrazňuje význam obrany práv žien vrátane ich sexuálnych a reprodukčných práv, a to prostredníctvom právnych predpisov, vzdelávania a podpory organizácií občianskej spoločnosti; víta prijatie akčného plánu pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020, v ktorom sa stanovuje komplexný zoznam opatrení na zlepšenie postavenia žien z hľadiska rovnakých práv a posilnenia ich postavenia; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jeho účinné vykonávanie; víta zároveň prijatie strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, v ktorom sa presadzuje rodová rovnosť a práva žien na celom svete; zdôrazňuje význam ratifikácie a účinného vykonávania Istanbulského dohovoru zo strany všetkých členských štátov; poukazuje na to, že vzdelávanie je najlepším nástrojom na boj proti diskriminácii a násiliu páchanému na ženách a deťoch; požaduje, aby si Komisia, ESVČ a PK/VP lepšie plnili povinnosti a záväzky v oblasti práv žien vyplývajúce z CEDAW, a povzbudzuje tretie krajiny, aby ich takisto plnili; domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať v uplatňovaní hľadiska podpory žien v rámci operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), predchádzania konfliktom a rekonštrukcie po skončení konfliktu; opätovne zdôrazňuje význam rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; zdôrazňuje význam systematickej, rovnej, plnej a aktívnej účasti žien na prevencii a riešení konfliktov, pri presadzovaní ľudských práv a demokratických reforiem, na mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po skončení konfliktu a na procesoch prechodu k demokracii, čo vedie k trvalému a stabilnému politickému riešeniu; pripomína, že Sacharovovu cenu získali v roku 2016 Nádja Murád a Lamjá’ Hadží Bašár, ktoré prežili sexuálne zotročovanie zo strany ISIS/Dá’iš;

17.  pripomína, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ a jej členských štátov a že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je jedným z hlavných cieľov Únie, ako je zakotvené v zmluvách; vyzýva preto Komisiu, aby začlenila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti do všetkých právnych predpisov, usmernení, opatrení a financovania EÚ ako základný princíp EÚ, s osobitným dôrazom na politiky EÚ v oblasti vonkajších vzťahov; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu delegácií EÚ, ako aj úlohu hlavnej poradkyne ESVČ pre rodové otázky zabezpečením osobitného rozpočtu pre oblasť jej právomoci;

18.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že výsledky 61. zasadnutia Komisie pre postavenie žien (CSW) sa zahrnú do jej politík a poskytnú nový impulz pri podpore „posilnenia ekonomického postavenia žien“ a pri riešení rodovej nerovnosti v meniacom sa svete práce;

19.  berie na vedomie pozitívny prínos posilnenia postavenia žien pri dosahovaní inkluzívnej, spravodlivej a mierovej spoločnosti a trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že vo všetkých cieľoch trvalo udržateľného rozvoja sa kladie výslovný dôraz na rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien a že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie s cieľom dosiahnuť úplné uplatňovanie práv žien a účinné vykonávanie politík podporujúcich posilnenie ekonomického a sociálneho postavenia žien a ich účasti na rozhodovacích procesoch; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať posilneniu postavenia domorodých žien;

20.  poukazuje na to, že ženy by mali byť podporované v tom, aby sa samy organizovali v odborových zväzoch, a že by nemali byť diskriminované pri úsilí o získavanie financií na podnikanie;

21.  vyzýva EÚ, aby podporovala všetky združenia žien, ktoré každý deň pomáhajú ženám v oblastiach postihnutých humanitárnymi krízami a konfliktami;

22.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu všeobecnej ratifikácie a účinného vykonávania Dohovoru OSN o právach dieťaťa (UNCRC) a jeho opčných protokolov s cieľom poskytovať deťom právnu ochranu; zdôrazňuje, že deti sú často vystavené osobitným typom zneužívania, ako sú manželstvá maloletých alebo mrzačenie pohlavných orgánov, a preto potrebujú zvýšenú ochranu; zdôrazňuje, že detská práca, nábor detí v ozbrojených konfliktoch, manželstvá maloletých a manželstvá vynútené násilím zostávajú v niektorých krajinách závažným problémom; žiada EÚ, aby systematicky konzultovala s relevantnými miestnymi a medzinárodnými organizáciami pre práva detí a v rámci svojich politických dialógov a dialógov o ľudských právach s tretími krajinami poukazovala na záväzky zmluvných štátov v oblasti vykonávania dohovoru; víta stratégiu Rady Európy v oblasti práv dieťaťa (2016 – 2021); požaduje, aby EÚ prostredníctvom svojich externých delegácií aj naďalej propagovala súbor nástrojov EÚ – UNICEF v oblasti práv dieťaťa zameraný na začlenenie týchto práv do rozvojovej spolupráce a pracovníkom delegácií EÚ poskytovala v tejto oblasti primerané školenia; opakuje svoju požiadavku, aby Komisia navrhla komplexnú stratégiu pre práva detí a akčný plán na nasledujúcich päť rokov s cieľom venovať prioritu právam detí v rámci vonkajších politík EÚ, a víta skutočnosť, že v roku 2016 v rámci nástroja rozvojovej spolupráce boli zdroje vyčlenené na podporu agentúr OSN pri vykonávaní opatrení zameraných na práva detí, ktoré sa musia koncipovať tak, aby sa maximalizoval skutočný prínos pre deti v núdzi, najmä v oblasti zdravotných systémov a prístupu k vzdelaniu, vode a sanitácii; požaduje naliehavé riešenie problému detí bez štátnej príslušnosti, najmä narodených mimo krajiny pôvodu svojich rodičov, a migrujúcich detí;

23.  dôrazne odsudzuje všetky formy diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, farby pleti, náboženstva, pohlavia, sexuálnej orientácie, pohlavných znakov, jazyka, kultúry, sociálneho pôvodu, kasty, rodu, veku, zdravotného postihnutia alebo z akéhokoľvek iného dôvodu; zdôrazňuje, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie pri odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie, rasizmu, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti prostredníctvom dialógov o ľudských právach a politických dialógov, práce delegácií EÚ a verejnej diplomacie; okrem toho zdôrazňuje, že EÚ by mala pokračovať v podpore ratifikácie a úplného vykonávania všetkých dohovorov OSN, ktoré podporujú toto úsilie;

24.  opätovne zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi znamená nábor, prepravu, presun, odovzdanie alebo prevzatie osôb použitím hrozby alebo násilia alebo iných foriem nátlaku, únosu, podvodu, zneužitia postavenia alebo bezbrannosti alebo poskytnutia alebo prijatia peňažného plnenia alebo výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, ktorá má kontrolu nad inou osobou, na účel jej vykorisťovania; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali opatrenia na odrádzanie od dopytu, ktorý podporuje všetky formy vykorisťovania osôb, najmä žien a detí, ktoré vedú k obchodovaniu s nimi, pričom zachovajú prístup zameraný na ľudské práva a na obete; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty uplatňovali stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi a smernicu 2011/36/EÚ(46) týkajúcu sa tejto otázky; vyjadruje hlboké znepokojenie nad extrémnou zraniteľnosťou migrantov a utečencov voči vykorisťovaniu, prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať rozlišovanie medzi pojmami „obchodovanie s ľuďmi“ a „prevádzačstvo“;

25.  odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv osôb, ktoré trpia v dôsledku kastovej hierarchie a diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, vrátane odmietania rovnosti a prístupu k právnemu systému a zamestnaniu, pretrvávajúcej segregácie a prekážok uplatňovania základných ľudských práv a rozvoja spôsobených príslušnosťou ku kaste; opakuje svoju výzvu na rozvoj politiky EÚ v oblasti diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste a výzvu pre EÚ, aby využila každú príležitosť na vyjadrenie hlbokého znepokojenia nad týmto porušovaním ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a podporovali príslušné iniciatívy na úrovni OSN a delegácií prostredníctvom vykonávania a monitorovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, sledovania nového usmerňovacieho nástroja OSN týkajúceho sa diskriminácie na základe pôvodu a podporovania realizácie odporúčaní mechanizmov OSN v oblasti ľudských práv zo strany štátov na tému diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste;

26.  s vážnym znepokojením konštatuje, že menšinám stále hrozí zvýšené nebezpečenstvo diskriminácie a že sú osobitne citlivé na politické, hospodárske, environmentálne a pracovné zmeny a narušenia; konštatuje, že mnohí takíto ľudia majú len obmedzený alebo žiadny prístup k politickému zastúpeniu a sú vážne postihnutí chudobou; zdôrazňuje, že EÚ by mala zintenzívniť svoje úsilie o odstránenie porušovania ľudských práv páchaného na menšinách; zdôrazňuje, že menšinové spoločenstvá majú osobitné potreby a že by sa im mal zaručiť úplný prístup a rovnaké zaobchádzanie vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života;

27.  víta ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a opätovne zdôrazňuje význam jeho ratifikácie a efektívneho vykonávania členskými štátmi aj inštitúciami EÚ; zdôrazňuje, že zdravotné postihnutie nezbavuje osobu ľudskej dôstojnosti, z čoho vyplýva povinnosť štátu tieto osoby chrániť; zdôrazňuje najmä potrebu dôveryhodne uplatňovať zásadu univerzálnej dostupnosti a práva osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých príslušných politikách EÚ vrátane oblasti rozvojovej spolupráce a vyzdvihuje normatívnu a horizontálnu povahu tejto otázky; žiada EÚ, aby začlenila boj proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia do svojej vonkajšej činnosti a politiky rozvojovej pomoci; v tejto súvislosti víta začlenenie práv osôb so zdravotným postihnutím do nového Európskeho konsenzu o rozvoji;

28.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu systematickému zavádzaniu doložiek o ľudských právach do medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami vrátane obchodných a investičných dohôd; pripomína, že všetky ľudské práva sa musia považovať za rovnocenné, nedeliteľné a vzájomne previazané a prepojené; vyzýva Komisiu, aby účinne a systematicky monitorovala vykonávanie týchto doložiek a poskytovala Parlamentu pravidelné správy o dodržiavaní ľudských práv v partnerských krajinách; vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcich dohôd prijala štruktúrovanejší a strategickejší prístup k dialógom o ľudských právach; pozitívne hodnotí systém preferencií VSP+ ako prostriedok na podporu účinného vykonávania 27 ťažiskových medzinárodných dohovorov o ľudských právach a pracovných normách; žiada skutočné presadzovanie systému VSP+ a očakáva, že Komisia podá Parlamentu a Rade správu o stave jeho ratifikácie a pokroku dosiahnutom v rámci tohto systému; pripomína dôležitosť riadneho vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

29.  opätovne potvrdzuje, že činnosti všetkých spoločností vrátane európskych, ktoré pôsobia v tretích krajinách, by mali byť v plnom súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby to zaistili; potvrdzuje navyše význam podpory sociálnej zodpovednosti podnikov a európskych podnikov, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu pri presadzovaní medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv, pričom zdôrazňuje, že spolupráca medzi ľudskoprávnymi a obchodnými organizáciami by zlepšila postavenie miestnych aktérov a podporila občiansku spoločnosť; uznáva, že globálne hodnotové reťazce môžu prispievať k posilneniu základných medzinárodných pracovných, environmentálnych a sociálnych noriem a predstavujú príležitosti a výzvy, pokiaľ ide o udržateľný pokrok a podporu ľudských práv, a to najmä v rozvojových krajinách; vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri dosahovaní primeraného, spravodlivého, transparentného a udržateľného riadenia globálnych hodnotových reťazcov a zmierňovala akékoľvek nepriaznivé vplyvy na ľudské práva vrátane porušovania pracovných práv; poukazuje však na to, že v prípade porušovania ľudských práv v súvislosti s podnikaním by sa mal obetiam zaručiť účinný prístup k prostriedkom nápravy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky projekty podporované EIB budú v súlade s politikou EÚ a so záväzkami v oblasti ľudských práv; berie na vedomie prebiehajúce rokovania o záväznej dohode o nadnárodných korporáciách a iných podnikoch so zreteľom na ľudské práva; nabáda EÚ, aby sa na takýchto rokovaniach konštruktívne zúčastňovala;

30.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetku politickú váhu na zabránenie spáchaniu akéhokoľvek aktu, ktorý by sa mohol považovať za genocídu, vojnový zločin alebo zločin proti ľudskosti, aby reagovali účinným a koordinovaným spôsobom v prípadoch, keď k takýmto trestným činom dôjde, aby zmobilizovali všetky potrebné prostriedky na postavenie všetkých zodpovedných osôb pred súd, a to aj uplatnením zásady univerzálnej jurisdikcie, a aby pomáhali obetiam a podporovali procesy stabilizácie a zmierenia; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorilo nástroje, ktoré budú minimalizovať časový odstup medzi varovaním a reakciou, s cieľom zabrániť vzniku, opakovaniu a vyhroteniu násilného konfliktu, ako je napríklad systém včasného varovania EÚ;

31.  vyzýva EÚ, aby poskytla podporu organizáciám (vrátane MVO, organizácií, ktoré pracujú na vyšetrovaní z otvorených zdrojov, a občianskej spoločnosti), ktoré zbierajú, uchovávajú a chránia dôkazy, či už v digitálnej alebo inej podobe, o spáchaných zločinoch, aby sa tak uľahčilo ich medzinárodné trestné stíhanie;

32.  vyjadruje závažné znepokojenie nad ničením kultúrneho dedičstva v Sýrii, Iraku, Jemene a Líbyi; poznamenáva, že spomedzi 38 ohrozených pamiatok kultúrneho dedičstva vo svete sa 22 nachádza na Blízkom východe; podporuje iniciatívu kultúrneho dedičstva a jej činnosti v Sýrii a Iraku zamerané na zistenie skutočností o zničení archeologického a kultúrneho dedičstva;

33.  víta úsilie EÚ o podporu medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) zriadeného OSN na pomoc pri vyšetrovaní závažných zločinov spáchaných v Sýrii; zdôrazňuje, že podobný nezávislý mechanizmus treba zriadiť aj v Iraku; vyzýva EÚ a členské štáty, aby finančne prispeli na IIIM, ak tak ešte neurobili;

34.  dôrazne odsudzuje ohavné zločiny a porušovanie ľudských práv páchané štátnymi a neštátnymi aktérmi; je šokovaný širokou škálou zločinov vrátane vrážd, mučenia, znásilňovania využívaného ako vojnová zbraň, zotročovania a sexuálneho otroctva, najímania detských vojakov, nútenej náboženskej konverzie a systematických čistiek a vyvražďovania náboženských menšín; pripomína, že situáciu, ktorú musia znášať náboženské menšiny na územiach kontrolovaných ISIS/Dá’iš, označil Parlament vo svojom uznesení z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(47), za genocídu; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali podporovať stíhanie členov neštátnych skupín, ako je ISIS/Dá’iš, a to požiadaním Bezpečnostnej rady OSN o udelenie jurisdikcie v tejto veci Medzinárodnému trestnému súdu (MTS), alebo zabezpečením toho, aby sa o spravodlivosť postaral súd zriadený ad hoc alebo univerzálna jurisdikcia;

35.  opakuje svoju plnú podporu MTS, Rímskemu štatútu, úradu prokurátora, právomociam prokurátora z úradnej moci a pokroku dosiahnutom v otváraní nových vyšetrovaní, keďže ide o nevyhnutné prostriedky v boji proti beztrestnosti v prípade masových krutostí; vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali zmeny z Kampaly o trestnom čine agresie a pridali „masové krutosti“ do zoznamu trestných činov, v ktorých má EÚ právomoc; odsudzuje všetky pokusy o oslabenie jeho legitímnosti alebo nezávislosti a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dôsledne spolupracovali s cieľom podporovať vyšetrovania a rozhodnutia MTS v záujme skoncovania s beztrestnosťou v prípade medzinárodných zločinov vrátane prípadov týkajúcich sa zatknutia osôb hľadaných Medzinárodným trestným súdom; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby dôsledne podporovali preskúmania, vyšetrovania a rozhodnutia MTS a prijímali kroky v záujme prevencie a účinnej reakcie na prípady nespolupracovania s MTS, ako aj aby poskytli primerané finančné prostriedky; víta stretnutie zo 6. júla 2016 medzi zástupcami EÚ a Medzinárodného trestného súdu v Bruseli v rámci prípravy na 2. stretnutie za okrúhlym stolom medzi MTS a EÚ, ktoré umožnilo príslušných zamestnancom MTS a inštitúciám EÚ identifikovať oblasti spoločného záujmu, vymieňať si informácie o relevantných činnostiach a zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi oboma stranami; s hlbokou ľútosťou berie na vedomie nedávne oznámenia o odstúpeniach od Rímskeho štatútu, čo predstavuje problém, pokiaľ ide o prístup obetí k spravodlivosti, a treba ich dôrazne odsúdiť; domnieva sa, že Komisia, ESVČ a členské štáty by mali naďalej povzbudzovať tretie krajiny, aby ratifikovali a uplatňovali Rímsky štatút; opätovne vyzýva PK/VP, aby vymenovala osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodné humanitné právo a medzinárodnú spravodlivosť, ktorého úlohou by bolo podporovať, zohľadňovať a zastupovať záväzok EÚ bojovať proti beztrestnosti a podporovať MTS vo všetkých zahraničných politikách EÚ; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali mechanizmy zodpovednosti OSN a rezolúcie OSN na viacstranných fórach vrátane Rady pre ľudské práva;

36.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o podporu uplatňovania zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni ako základnú zásadu na upevňovanie demokracie; nabáda EÚ, aby podporovala nestranný výkon spravodlivosti na celom svete prostredníctvom podpory procesov legislatívnej a inštitucionálnej reformy v tretích krajinách; navyše nabáda delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby systematicky monitorovali súdne procesy s cieľom podporiť nezávislosť súdnictva;

37.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl, medzi ktorými je čoraz väčší počet žien, ktorí sú obeťami konfliktov, prenasledovania, zlyhaní v oblasti správy, chudoby, nelegálneho prisťahovalectva a sietí obchodovania s ľuďmi a prevádzačov, a súcíti s nimi; zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať konkrétne kroky s cieľom riešiť základné príčiny migračných tokov a nájsť dlhodobé riešenia založené na dodržiavaní ľudských práv a dôstojnosti, a zamerať sa preto na vonkajší rozmer utečeneckej krízy, a to aj prostredníctvom hľadania trvalo udržateľných riešení konfliktov v našom susedstve, napríklad rozvíjaním spolupráce a partnerstiev s dotknutými tretími krajinami, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom a zaisťujú dodržiavanie ľudských práv v daných krajinách; vyjadruje hlboké znepokojenie nad násilím voči detským migrantom vrátane nezvestných maloletých migrantov bez sprievodu a vyzýva na presídlenie, programy zlučovania rodín a humanitárne koridory; je hlboko znepokojený kritickou situáciou a rastúcim počtom vnútorne vysídlených osôb a vyzýva na ich bezpečný návrat, presídlenie alebo miestnu integráciu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytovali humanitárnu pomoc v oblasti vzdelávania, bývania, zdravotnej starostlivosti a v ďalších humanitárnych oblastiach, ktoré pomôžu utečencom čo najbližšie k ich domovu, a aby riadne vykonávali politiky návratu; zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu k migrácii založeného na ľudských právach a vyzýva EÚ, aby ďalej spolupracovala s OSN, regionálnymi organizáciami, vládami a mimovládnymi organizáciami; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali spoločný európsky azylový balík a spoločné právne predpisy v oblasti migrácie, najmä v záujme ochrany zraniteľných žiadateľov o azyl; zdôrazňuje, že koncepcia bezpečných krajín a bezpečných krajín pôvodu nesmie brániť v individuálnom posudzovaní žiadostí o azyl; varuje pred zneužívaním zahraničnej politiky EÚ ako „riadenia migrácie“; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaviedli úplnú transparentnosť týkajúcu sa finančných prostriedkov, ktoré boli pridelené tretím krajinám na účely spolupráce v oblasti migrácie, a zabezpečili, aby z takejto spolupráce nemali prospech štruktúry zapojené do porušovania ľudských práv, ale aby sa táto spolupráca naopak spájala so zlepšovaním situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách;

38.  domnieva sa, že rozvojová spolupráca a podpora ľudských práv a demokratických zásad vrátane zásad právneho štátu a dobrej správy vecí verejných by sa mali realizovať spoločne; v tejto súvislosti pripomína, že OSN vyhlásila, že bez prístupu založeného na ľudských právach nemožno v plnej miere dosiahnuť rozvojové ciele; ďalej pripomína, že EÚ sa zaviazala podporovať partnerské krajiny a zohľadňovať pritom stav ich vývoja a pokroku v oblasti ľudských práv a demokracie;

39.  poukazuje na to, že podiel osôb vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia je u žien vyšší, a žiada Komisiu, aby v rámci svojich rozvojových politík zvýšila úsilie o vykonávanie opatrení na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

40.  pripomína, že druhé kritérium zo spoločnej pozície Rady 944/2008/SZBP ukladá členským štátom povinnosť preskúmať každú licenciu na vývoz zbraní so zreteľom na dodržiavanie ľudských práv v krajine určenia; v tejto súvislosti pripomína záväzok, ktorý Komisia prijala v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu v súvislosti s bezpečnostnými silami a vykonávaním politiky EÚ v oblasti ľudských práv vrátane vypracovania a vykonávania politiky náležitej starostlivosti v tejto oblasti;

41.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na vypracovanie spoločnej pozície EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, ktorá by dodržiavala ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo a riešila záležitosti ako právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilistov a transparentnosť; opäť trvá na tom, aby EÚ zakázala vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu;

42.  domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať vo svojom úsilí o zlepšenie dodržiavania ľudských práv LGBTI osôb v súlade s usmerneniami EÚ o tejto otázke; požaduje úplné vykonávanie týchto usmernení, a to aj prostredníctvom školení personálu EÚ v tretích krajinách; odsudzuje skutočnosť, že v 72 krajinách je homosexualita stále trestným činom, je znepokojený tým, že v 13 z týchto krajín sa uplatňuje trest smrti, a domnieva sa, že násilné praktiky a činy násilia voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie, napríklad nútené odhalenia, zločiny z nenávisti a nenávistné prejavy online aj offline, ako aj nápravné znásilnenia, by nemali zostať nepotrestané; berie na vedomie legalizáciu manželstiev a civilných zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia v niektorých krajinách a nabáda na ich ďalšie uznanie; odsudzuje porušovanie telesnej integrity páchané voči ženám a menšinám; vyzýva štáty, aby zakázali tieto praktiky, stíhali ich páchateľov a podporovali obete;

43.  zdôrazňuje zásadný význam boja proti všetkým formám korupcie s cieľom zaručiť právny štát, demokraciu a dodržiavanie ľudských práv; dôrazne odsudzuje každý prístup tolerujúci takéto korupčné praktiky;

44.  pripomína, že korupcia predstavuje hrozbu pre rovnaké uplatňovanie ľudských práv a podkopáva demokratické procesy, akými sú zásada právneho štátu a nestranný výkon spravodlivosti; zastáva názor, že EÚ by mala zdôrazňovať význam integrity vo všetkých platformách na dialóg s tretími krajinami, zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných, financií a majetku v zmysle Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC); odporúča, aby EÚ využila svoje odborné znalosti na dôslednejšiu a systematickejšiu podporu tretích krajín v ich úsilí v boji proti korupcii zriaďovaním a konsolidáciou nezávislých a účinných protikorupčných inštitúcií; vyzýva najmä Komisiu, aby vo všetkých budúcich obchodných dohodách, o ktorých bude rokovať s tretími krajinami, dohodla ustanovenia o boji proti korupcii;

45.  poukazuje na dôležité záväzky a povinnosti štátov a iných zodpovedných subjektov v oblasti zmierňovania zmeny klímy, predchádzania jej negatívnym vplyvom na ľudské práva a posilňovania súdržnosti politík v záujme zabezpečenia toho, že zmierňovanie zmeny klímy a úsilie o adaptáciu na zmenu klímy budú primerané, dostatočne ambiciózne, nediskriminačné a po každej stránke v súlade so záväzkami v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že podľa odhadov OSN bude do roku 2050 mnoho osôb vysídlených z environmentálnych dôvodov; zdôrazňuje prepojenie obchodných, environmentálnych a rozvojových politík a ich prípadný pozitívny a negatívny vplyv na dodržiavanie ľudských práv; víta medzinárodné odhodlanie podporovať integráciu otázok životného prostredia a prírodných katastrof a zmeny klímy s ľudskými právami;

46.  zdôrazňuje, že zaberanie pôdy sa v posledných rokoch v rozvojových krajinách výrazne rozmohlo; domnieva sa, že boj proti drancovaniu a zaberaniu zdrojov by mal byť prioritou; odsudzuje postupy, akými sú zaberanie pôdy a svojvoľné využívanie prírodných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zareagovala na množstvo nedávnych uznesení Parlamentu týkajúcich sa tejto oblasti;

47.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby ľudské práva a prístup k tovaru a službám, ako je voda a sanitácia, boli zahrnuté v sociálnej, vzdelávacej, zdravotnej a bezpečnostnej politike;

48.  vyzýva medzinárodné inštitúcie, vlády štátov, MVO a jednotlivcov, aby súčinne spolupracovali v záujme vytvorenia vhodného regulačného rámca s cieľom zaistiť zaručený prístup k minimálnemu množstvu vody pre všetkých ľudí na svete; zdôrazňuje, že voda by sa nemala považovať za tovar, ale za otázku rozvoja a udržateľnosti, a že privatizácia vody neoslobodzuje štáty od ich povinností v oblasti ľudských práv; vyzýva krajiny, v ktorých je voda jednou z príčin napätia alebo konfliktu, aby spolupracovali pri spoločnom využívaní vody, a tak dosiahli obojstranne prospešnú situáciu z hľadiska udržateľnosti a mierového rozvoja regiónu;

Riešenie výziev v oblasti podpory demokracie a súvisiacich činností

49.  zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej aktívne podporovať demokratické a účinné inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv v ich úsilí o podporu demokratizácie; víta neoceniteľnú pomoc, ktorú organizáciám občianskej spoločnosti na celom svete poskytuje európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva, ktorý je naďalej hlavným nástrojom EÚ na vykonávanie jej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv; okrem toho víta konzistentné úsilie Európskej nadácie na podporu demokracie zamerané na podporu demokracie a dodržiavania základných práv a slobôd v rámci východného a južného susedstva EÚ;

50.  pripomína, že skúsenosti a poznatky získané z prechodu k demokracii v rámci politiky rozširovania a v oblasti susedskej politiky by mohli pozitívne prispieť k identifikácii najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete;

51.  v tejto súvislosti pripomína svoju výzvu určenú Komisii, aby vypracovala usmernenia EÚ na podporu demokracie;

52.  odporúča, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie o rozvoj komplexnejšieho prístupu k procesu demokratizácie, v ktorom sú slobodné a spravodlivé voľby len jedným aspektom, s cieľom pozitívne prispieť k posilneniu demokratických inštitúcií a dôvery verejnosti vo volebné procesy na celom svete;

53.  víta skutočnosť, že EÚ v roku 2016 do celého sveta vyslala osem volebných pozorovateľských misií a osem misií expertov na voľby; zdôrazňuje skutočnosť, že od roku 2015 EÚ rozmiestnila 17 volebných pozorovateľských misií a 23 misií expertov na voľby; opätovne zdôrazňuje svoje pozitívne vnímanie pretrvávajúcej podpory EÚ zameranej na volebné procesy a poskytovanie volebnej pomoci, ako aj podpory domácim pozorovateľom; v tejto súvislosti víta a v plnej miere podporuje prácu skupiny na podporu demokracie a koordináciu volieb (DEG);

54.  pripomína význam vhodného nadviazania na správy a odporúčania volebných pozorovateľských misií ako spôsobu zvýšenia ich vplyvu a posilnenia podpory EÚ pri presadzovaní demokratických noriem v dotknutých krajinách;

55.  víta záväzok Komisie, ESVČ a členských štátov v rámci súčasného akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu pevnejšie a konzistentnejšie spolupracovať s orgánmi riadiacimi voľby, parlamentnými inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách s cieľom prispieť k posilneniu ich postavenia, a tým k posilneniu demokratických procesov;

56.  zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasný politický vývoj v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách je politika rozširovania jedným z najsilnejších nástrojov na upevňovanie dodržiavania demokratických zásad a ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby vystupňovala svoje úsilie o podporu posilňovania demokratickej politickej kultúry, dodržiavania zásad právneho štátu, nezávislosti médií a súdnictva a boja proti korupcii v týchto krajinách; vyjadruje presvedčenie, že základom revidovanej európskej susedskej politiky by mala byť aj naďalej ochrana, aktívna podpora a presadzovanie ľudských práv a demokratických zásad; zdôrazňuje skutočnosť, že ochrana, aktívna podpora a presadzovanie ľudských práv a demokracie sú v záujme partnerských krajín aj EÚ; ďalej zdôrazňuje, že je nutné, aby EÚ dodržala záväzok, ktorý dala svojim partnerom, najmä vo svojom susedstve, že podporí hospodárske, sociálne a politické reformy, bude chrániť ľudské práva a pomôže nastoliť právny štát, keďže ide o najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku a zaistenie stability v jej susedstve; pripomína, že Únia pre Stredozemie môže a mala by formovať politický dialóg v tejto oblasti a zasadzovať sa o silný program týkajúci sa ľudských práv a demokracie v tomto regióne; pripomína, že každá krajina, ktorej cieľom je vstup do EÚ, musí v plnej miere zaručiť dodržiavanie ľudských práv a striktne spĺňať kodanské kritériá, ktorých nesplnenie by mohlo viesť k zmrazeniu rokovaní;

57.  zdôrazňuje, že súčasťou budovania mieru je úsilie o prevenciu a obmedzovanie konfliktov a o posilňovanie odolnosti politických, sociálno-ekonomických a bezpečnostných inštitúcií, aby sa tak položili základy pre dlhodobo udržateľný mier a rozvoj; zdôrazňuje, že presadzovanie zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv má pre udržanie mieru rozhodujúci význam;

Zabezpečenie komplexného a uceleného prístupu k podpore ľudských práv a demokracie prostredníctvom politík EÚ

58.  berie na vedomie prijatie výročnej správy EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016; domnieva sa, že výročná správa je nevyhnutným nástrojom na preskúmanie, komunikáciu a diskusiu týkajúcu sa politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie vo svete a cenným prostriedkom, ktorý poskytuje komplexný prehľad o prioritách, úsilí a problémoch EÚ v tejto oblasti a ktorý môže poslúžiť na nájdenie ďalších spôsobov ich účinného riešenia;

59.  dôrazne pripomína svoje pozvanie pre PK/VP, aby sa zúčastnila na diskusii s poslancami EP počas dvoch plenárnych schôdzí ročne, a to raz pri príležitosti predkladania výročnej správy a raz v reakcii na svoju vlastnú správu; pripomína význam trvalého medziinštitucionálneho dialógu, najmä pokiaľ ide o prijímanie opatrení v nadväznosti na naliehavé uznesenia Parlamentu týkajúce sa ľudských práv; pripomína, že aj písomné odpovede zohrávajú dôležitú úlohu v medziinštitucionálnych vzťahoch, keďže umožňujú systematicky a dôkladne prijímať následné kroky ku všetkým bodom, ktoré uviedol Parlament, a prispievajú tak k posilňovaniu účinnej koordinácie; vyzýva PK/VP a ESVČ, aby dôsledne odpovedali na otázky na písomné zodpovedanie a aby sa zaoberali otázkami ľudských práv, na ktoré poukázal dialóg na najvyššej úrovni s dotknutými krajinami;

60.  vyjadruje ESVČ a Komisii uznanie za ich vyčerpávajúce správy o činnostiach, ktoré EÚ vykonala v oblasti ľudských práv a demokracie v roku 2016; domnieva sa však, že aktuálny formát výročnej správy o ľudských právach a demokracii by sa mohol zlepšiť tým, že by poskytol lepší prehľad o konkrétnom vplyve opatrení EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

61.  opakuje svoj názor, že prijatie strategického rámca EÚ a prvého akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu v roku 2012 predstavovalo pre EÚ významný míľnik v snahe o to, aby ľudské práva a demokracia boli ústrednou témou v jej vonkajších vzťahoch; víta skutočnosť, že Rada v júli 2015 prijala nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019 a vykonanie preskúmania v polovici trvania v roku 2017; vyzýva PK/VP, ESVČ, Komisiu, Radu a členské štáty, aby zabezpečili efektívne a súdržné vykonávanie súčasného akčného plánu, a to aj prostredníctvom skutočnej spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že členské štáty by mali podávať správy o tom, ako plán vykonávajú; osobitne upozorňuje na dôležitosť zvýšenia účinnosti a maximalizáciu miestneho vplyvu nástrojov využívaných na podporu dodržiavania ľudských práv a demokracie na celom svete;

62.  opakuje svoj názor, že pevný konsenzus a posilnená koordinácia medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, ako aj skutočná spolupráca s organizáciami občianskej spoločnosti na miestnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni sú potrebné, aby sa súdržne a dôsledne presadzoval program v oblasti ľudských práv a demokracie; rozhodne zdôrazňuje, že členské štáty by mali prevziať väčšiu zodpovednosť za vykonávanie akčného plánu a strategického rámca EÚ a používať ich ako vzor pri presadzovaní ľudských práv a demokracie na dvojstrannej i mnohostrannej úrovni;

63.  uznáva zásadnú úlohu OZEÚ pre ľudské práva pána Lambrinidisa v oblasti posilňovania viditeľnosti a účinnosti EÚ pri ochrane a presadzovaní ľudských práv a demokratických zásad na celom svete a zdôrazňuje jeho úlohu pri podpore konzistentného a jednotného vykonávania politiky EÚ v oblasti ľudských práv; víta predĺženie mandátu OZEÚ do 28. februára 2019 a opakuje svoju požiadavku, aby sa tento mandát zmenil na trvalý; odporúča v tejto súvislosti, aby OZEÚ mal iniciatívnu právomoc, aby bola verejnosť o ňom lepšie informovaná a aby mal primerané personálne a finančné zdroje na využitie svojho plného potenciálu; okrem toho odporúča, aby OZEÚ zvýšil transparentnosť svojich činností, plánov, správ o pokroku a preskúmaní;

64.  konštatuje, že činnosť a vplyv OZEÚ pre ľudské práva možno posudzovať len čiastočne prostredníctvom preskúmania výročnej správy o ľudských právach, jeho účtu v sociálnych médiách a sprístupnených prejavov;

65.  plne podporuje stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktorými sa prispôsobujú opatrenia EÚ osobitnej situácii a potrebám v každej krajine; opakuje svoju požiadavku, aby poslanci EP mali prístup k obsahu stratégií; rozhodne zdôrazňuje význam zohľadnenia stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny na všetkých úrovniach tvorby politiky vo vzťahu k jednotlivým tretím krajinám; pripomína, že stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny by mali zodpovedať opatreniam EÚ, ktoré je potrebné vykonať v každej krajine v závislosti od osobitných situácií, a mali by obsahovať merateľné ukazovatele pokroku a možnosť prípadnej úpravy;

66.  víta zriadenie kontaktných miest pre otázky ľudských práv a rodovej rovnosti vo všetkých delegáciách EÚ a misiách SBOP; pripomína svoje odporúčanie, aby PK/VP a ESVČ vypracovali jasné operačné usmernenia, pokiaľ ide o úlohu kontaktných miest v delegáciách, aby sa tak mohli rozvíjať, pôsobiť ako skutoční poradcovia pre ľudské práva a efektívne vykonávať svoju prácu;

67.  uznáva, že dialógy o ľudských právach s tretími krajinami môžu byť účinným nástrojom obojstrannej účasti a spolupráce, pokiaľ ide o podporu a ochranu ľudských práv; víta nadviazanie dialógov o ľudských právach s čoraz väčším počtom krajín; chváli a ďalej podporuje zapojenie občianskej spoločnosti do prípravných dialógov; opakuje svoju výzvu na vytvorenie komplexného mechanizmu na monitorovanie a revíziu fungovania dialógov o ľudských právach;

68.  pripomína záväzok EÚ vytvoriť z ľudských práv a demokracie ústrednú tému svojich vzťahov s tretími krajinami; zdôrazňuje preto, že presadzovanie ľudských práv a demokratických zásad, a to aj doložiek o podmienenosti týkajúcej sa ľudských práv v medzinárodných dohodách, treba podporovať prostredníctvom všetkých politík EÚ s vonkajším rozmerom, napríklad prostredníctvom politiky rozširovania a susedskej politiky, SBOP a politík v oblasti životného prostredia, rozvoja, bezpečnosti, boja proti terorizmu, obchodu, migrácie, spravodlivosti a vnútorných vecí;

69.  pripomína, že základným nástrojom SZBP sú sankcie; naliehavo vyzýva Radu, aby prijala sankcie stanovené v právnych predpisoch EÚ, ak budú považované za potrebné na dosiahnutie cieľov SZBP, najmä v záujme ochrany ľudských práv a upevnenia a podpory demokracie, pričom zaistí, aby tieto sankcie nemali dosah na civilné obyvateľstvo; žiada, aby sa tieto sankcie sústredili na vedúcich predstaviteľov, v prípade ktorých bola zistená zodpovednosť za porušovanie ľudských práv, s cieľom potrestať ich za ich zločiny a porušovanie práva;

70.  berie na vedomie úsilie Komisie o splnenie svojho záväzku zahrnúť ustanovenia o ľudských právach do svojich posúdení vplyvu, pokiaľ ide o legislatívne a nelegislatívne návrhy, vykonávacie opatrenia a obchodné a investičné dohody; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila kvalitu a komplexnosť hodnotení vplyvu a aby zabezpečila systematické začleňovanie otázok týkajúcich sa ľudských práv do znenia legislatívnych a nelegislatívnych návrhov;

71.  opakuje svoju plnú podporu výraznému zapojeniu EÚ do podpory a presadzovania ľudských práv a demokratických zásad prostredníctvom spolupráce so štruktúrami OSN a s jej špecializovanými agentúrami, Radou Európy, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a s regionálnymi organizáciami, ako sú Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Zoskupenie južnej Ázie pre regionálnu spoluprácu (SSARC), Africká únia, Liga arabských štátov a ďalšie organizácie, v súlade s článkami 21 a 220 Zmluvy o EÚ;

72.  zdôrazňuje, že v záujme splnenia ambicióznych cieľov stanovených v rámci nového akčného plánu musí EÚ vyčleniť dostatok zdrojov a odborných kapacít, a to tak v oblasti špecifických ľudských zdrojov v delegáciách a ústrediach, ako aj v oblasti dostupných finančných prostriedkov;

73.  okrem toho pripomína, že aktívne a dôsledné zapojenie EÚ do všetkých mechanizmov OSN pre ľudské práva, najmä tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN a UNHRC, má najvyššiu prioritu; oceňuje snahy ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov o posilnenie súdržnosti EÚ v otázkach ľudských práv na úrovni OSN; nabáda EÚ, aby zvýšila svoje úsilie o to, aby jej hlas bol vypočutý, a to aj zintenzívnením stále výraznejšieho využívania medziregionálnych iniciatív a podieľaním sa na sponzorovaní a vedení, pokiaľ ide o rezolúcie; zdôrazňuje potrebu vedúceho postavenia EÚ pri presadzovaní reformy OSN s cieľom posilniť dosah a účinnosť viacstranného systému založeného na pravidlách a zabezpečiť efektívnejšiu ochranu ľudských práv a pokrok v oblasti medzinárodného práva;

°

°  °

74.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 70. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácií EÚ.

(1)

http://www.ohchr.org/Documents/ProfessionalInterest/cedaw.pdf.

(2)

http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/167.

(3)

https://treaties.un.org/doc/source/docs/A_RES_45_158-E.pdf.

(4)

http://www.unhcr.org/3b66c2aa10.

(5)

http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf.

(6)

http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/generalassembly/docs/globalcompact/A_RES‌_71_1.pdf.

(7)

https://sustainabledevelopment.un.org/post2015/transformingourworld.

(8)

https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/rms/090000168008482e.

(9)

http://www.oecd.org/corporate/mne/oecdguidelinesformultinationalenterprises.htm.

(10)

https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/131181.pdf

(11)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf

(12)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11138-2017-INIT/en/pdf

(13)

https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/staff-working-document-gender-2016-2020-20150922_en.pdf

(14)

http://europa.eu/globalstrategy/sites/globalstrategy/files/regions/files/eugs_review_web_0.pdf.

(15)

http://europa.eu/globalstrategy/sites/globalstrategy/files/full_brochure_year_1.pdf.

(16)

Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56.

http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:076:0056:0058:SK:PDF.

(17)

https://ec.europa.eu/anti-trafficking/sites/antitrafficking/files/communication_on_the_european_agenda_on_migration_en.pdf.

(18)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52016DC0385.

(19)

https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_guidelines_rights_of_child_0.pdf

(20)

https://ec.europa.eu/europeaid/sites/devco/files/european-consensus-on-development-final-20170626_en.pdf.

(21)

 https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_human_rights_guidelines_on_freedom_of_expression_online_and_offline_en.pdf

(22)

https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/137585.pdf

(23)

http://www.ceceurope.org/wp-content/uploads/2015/08/CofEU_119404.pdf.

(24)

https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/guidelines_death_penalty_st08416_en.pdf

(25)

https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/20120626_guidelines_en.pdf

(26)

https://www.osce.org/odihr/19223?download=true.

(27)

https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/137584.pdf.

(28)

https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_guidelines_on_human_rights_dialogues_with_third_countries.pdf

(29)

https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/guidelines_en.pdf

(30)

 https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/16173_08_en.pdf.

(31)

https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/10019_08_en.pdf.

(32)

Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.

(33)

https://eeas.europa.eu/sites/eeas/files/eu_guidelines_hrd_en.pdf

(34)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10255-2016-INIT/sk/pdf.

(35)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0344.

(36)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0502.

(37)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0404.

(38)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0405.

(39)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0300.

(40)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0020.

(41)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0066.

(42)

Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 69.

(43)

http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session31/Documents/A_HRC_31_56_en.doc.

(44)

Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 115.

(45)

Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.

(46)

Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(47)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.


EXPLANATORY STATEMENT

Scrutiny towards an EU Human Rights cycle

The main aim of this report is to look at the human rights and democracy challenges in third countries and the parliamentary scrutiny of human rights in external policies for the year 2016. The rapporteur also seeks to clarify the cycle of human rights policy-making within the European Union. The rapporteur sees the role of Parliament as essential for the mainstreaming of human rights in the EU’s external policy.

The rapporteur will therefore

–  scrutinise and comment on the human rights policy of the European Union while keeping a clear focus on the year 2016,

–  give an overview of the actions of the European Parliament in the area of human rights including the awarding of the Sakharov Prize for 2016 and the urgency resolutions adopted,

–  take into account the mid-term review of the 2015-2019 Action Plan which has just been completed by the Council and the Commission and which accompanies the 10-year strategic framework, 2012-2022,

The European Union’s external action and Human Rights

The European Union is founded on a strong engagement to promote and protect human rights, democracy and the rule of law worldwide. Sustainable peace, development and prosperity cannot exist without respect for human rights. This commitment underpins all internal and external policies of the European Union. The European Union actively promotes and defends universal human rights within its borders and when engaging in relations with non-EU countries. Over the years, the EU has adopted important reference documents on the promotion and protection of human rights and developed a range of diplomatic and cooperation tools to support the worldwide advancement of human rights.

The Lisbon Treaty

The Lisbon Treaty places human rights and democracy at the heart of the external relations of the European Union by stating that

The Union’s action on the international scene shall be guided by the principles which have inspired its own creation, development and enlargement, and which it seeks to advance in the wider world: democracy, the rule of law, the universality and indivisibility of human rights and fundamental freedoms, respect for human dignity, the principles of equality and solidarity, and respect for the principles of the United Nations Charter and international law. The Union shall seek to develop relations and build partnerships with third countries, and international, regional or global organisations which share the principles referred to in the first subparagraph. It shall promote multilateral solutions to common problems, in particular in the framework of the United Nations”. (Art 21(1) TEU)

The role of the Council and the HR/VP

Since the entry into force of the Lisbon Treaty, the external relations of the EU are mainly formulated and implemented by the High Representative of the Union for Foreign Affairs and Security Policy, who simultaneously serves as the Vice-President of the Commission. She is assisted by the European External Action Service (EEAS).

Strategic Framework on Human Rights 2012-2021 and Action Plans

In June 2012, the Council adopted a Strategic Framework on Human Rights and Democracy. The framework sets out the general human rights objectives of the EU. The framework defines the principles, objectives and priorities for improving the effectiveness and consistency of EU policy over ten years, 2012 - 2021. These principles include mainstreaming human rights into all EU policies.

The framework is operationalised by the periodic action plan, which accompanies the framework. This Action Plan sets concrete goals associated with timeframes and assigns relevant stakeholders. A first Action Plan for 2012-2014 was adopted which was then followed by a second action plan for 2015-2019. It builds upon the existing body of EU human rights and democracy support policies in the external action area, notably EU Guidelines, toolkits and other agreed positions, and the various external financing instruments. The current Action Plan contains 34 types of actions, which correspond to the following broader objectives: boosting ownership of local actors, addressing human rights challenges, ensuring a comprehensive human rights approach to conflict and crises, fostering better coherence and consistency and a more effective EU human rights and democracy support policy. A midterm review of the Action Plan has recently been adopted.

Human Rights Guidelines

EU Guidelines are not legally binding but they represent a strong political signal that they are priorities for the Union. Guidelines are pragmatic instruments of EU Human Rights policy and practical tools to help EU representations in the field better advance our Human Rights policy. There are 11 Guidelines.


ANNEX I: INDIVIDUAL CASES RAISED BY THE EUROPEAN PARLIAMENT

(JANUARY - DECEMBER 2016)

COUNTRY

Individual

BACKGROUND

ACTION TAKEN BY THE PARLIAMENT

BAHRAIN

 

 

Mohamed Ramadan

Ali Moosa

Mohammed Ramadan, a 32-year-old airport security guard, was arrested by the Bahraini authorities for allegedly taking part in a bombing in Al Dair on 14 February 2014, together with Ali Moosa, that killed a security officer and wounded several others.

 

A Bahraini court sentenced Ramadan and Moosa to death. However, both retracted their confession, claiming that they confessed after being tortured in the custody of the Criminal Investigations Directorate (CID). This sentence was upheld by the Court of Cassation, Bahrain’s highest court of appeal, in late 2015. A final date for the execution is still to be cleared.

In its Resolution of 4 February 2016, the European Parliament:

- Expresses its concern and disappointment over Bahrain’s return to the practice of capital punishment; calls for the reintroduction of the moratorium on the death penalty as a first step towards its abolition; calls on the Government of Bahrain, and in particular His Majesty Sheikh Hamad bin Isa Al Khalifa, to grant Mohammed Ramadan a royal pardon or to commute his sentence;

- Condemns firmly the continuing use of torture and other cruel or degrading treatment or punishment against prisoners by the security forces; is extremely worried about the prisoners’ physical and mental integrity; Expresses its concern about the use of anti-terrorism laws in Bahrain to punish political beliefs and convictions and prevent citizens from pursuing political activities; Stresses the obligation to ensure that human rights defenders are protected and allowed to conduct their work without hindrance, intimidation or harassment;

Ali Salman

Zainab al-Khawaja

Nabeel Rajab

 

During 2016, Bahrain has intensified its campaign of repression and persecution of human rights defenders and political opposition, with the re-arrest of Nabeel Rajab, in relation to twitter posts published in 2015 and faces up to 13 years of prison charge. Poor prison conditions have brought him to hospital in numerous occasions. Equally, it forced Zainab Al-Khawaja into exile after threats of re-arrest.

 

Bahrain has also targeted opposition groups, such as the Al-Wefaq, whose head, Ali Salman, has been in prison since July 2015

In its resolution, adopted on 7 July 2016, the European Parliament:

- Expresses grave concern about the ongoing campaign of repression against human rights defenders, political opposition and civil society, as well as the restriction of fundamental democratic rights, notably the freedoms of expression, association and assembly, political pluralism and the rule of law in Bahrain; calls for an end to all acts of violence, harassment and intimidation, including at judicial level, and to the censorship of human rights defenders, political opponents, peaceful protesters and civil society actors by state authorities and the security forces and services;

- Calls for the immediate and unconditional release of Nabeel Rajab and other human rights defenders jailed on allegations relating to their rights to free expression, assembly, and association, and for all charges against them to be dropped; calls on the authorities to guarantee the physical and psychological integrity of Nabeel Rajab and to provide him with all necessary medical treatment;

- notes with concern the Bahraini Government’s suppression of legitimate political opposition, including the extension of Sheikh Ali Salman’s sentence, the suspension of the Al-Wefaq National Islamic Society and the freezing of its assets; calls for greater basic freedoms for all Bahraini citizens; insists on an immediate halt to the suppression of different political opinions in the country and the repression of their leading representatives, regardless of their political or religious affiliation;

BRAZIL

 

 

Simiao Vilharva

Clodiodi de Souza

The Guarani-Kaiowá people

According to official local data, in the state of Mato Grosso do Sul, at least 400 indigenous people and 14 indigenous leaders have been murdered, including S. Vilharva and C. de Souza.

The Guarani-Kaiowá people is acutely affected by the poor and inadequate provision of appropriate health care, education and social services. At the same time, most of their lands are located in the Amazon region, and they are entitled by virtue of the Brazilian Constitution of 1988 and international legislations to their ancestral territories.

In its resolution of 24 November 2016, the European Parliament:

- Strongly condemns the violence perpetrated against the indigenous communities of Brazil; deplores the poverty and human rights situation of the Guarani-Kaiowá population in Mato Grosso do Sul;

- Calls on the Brazilian authorities to take immediate action to protect indigenous people’s security and to ensure that independent investigations are carried out into the murder and assault of indigenous people in their attempts to defend their human and territorial rights, so that the perpetrators can be brought to justice;

- Expresses concern about the proposed constitutional amendment 215/2000 (PEC 215), to which Brazilian indigenous peoples are fiercely opposed, given that, if approved, it will threaten indigenous land rights by making it possible for anti-Indian interests related to the agro-business, timber, mining and energy industries to block the new indigenous territories from being recognised;

CAMBODIA

 

 

Sam Rainsy

Kem Sokha

Hong Sok Hour

Pin Ratana

 

Sam Rainsy, the president of the leading opposition party, the CNRP, remains in self-emposed exile and faces trial in absentia, with the acting CNRP president, Kem Sokha, being under investigation. A senator from the opposition, Hong Sok Hour has been under arrest since August 2015.

In its resolution of 9 June 2016, the European Parliament:

- Expresses its deep concerns about the worsening climate for opposition politicians and human rights activists in Cambodia, and condemns all acts of violence, politically motivated charges, arbitrary detention, questioning, sentences and convictions in respect of these individuals;

- Urges the Cambodian authorities to revoke the arrest warrant for, and drop all charges against, opposition leader Sam Rainsy and CNRP members of the National Assembly and Senate, including Senator Hong Sok Hour; calls for the immediate release of the five human rights defenders still in preventive custody, namely Ny Sokha, Nay Vanda, Yi Soksan, Lim Mony and Ny Chakra, for these politicians, activists and human rights defenders to be allowed to work freely without fear of arrest or persecution, and for an end to political use of the courts to prosecute people on politically motivated and trumped-up charges; calls on the National Assembly to reinstate Sam Rainsy, Um Sam An and Hong Sok Hour immediately and to restore their parliamentary immunity;

- Urges the Cambodian authorities to drop all politically motivated charges and other criminal proceedings against ADHOC and other Cambodian human rights defenders, to cease all threats to apply repressive LANGO provisions, together with all other attempts to intimidate and harass human rights defenders and national and international organisations, and to release immediately and unconditionally all those jailed on politically motivated and trumped-up charges;

Ny Sokha, Nay Vanda and Yi Soksan, Ny Chakrya, Soen Sally, Ee Sarom, Thav Khimsan and Rong Chlun

Notable human rights advocates and staffers of national human rights organs and UN agencies are facing charges in politically motivated cases. This is also the case for trade union leaders, such as R. Chlun. This happens in a growing restrictive climate, as the promulgation of the Law on Associations and NGOs (LANGO) and that of the Law on Trade Unions tighten the space for these entities to act.

CHINA

 

 

Gui Minhai, Lui Bo, Zhang Zhiping, Lin Rongji and Lee Po

Gui Minhai, Lui Bo, Zhang Zhiping, Lin Rongji and Lee Po, associated with the publishing house Mighty Current and its bookstore, sold literary works critical of Beijing. They were allegedly abducted by China’s mainland authorities, from Hong Kong and other locations. In early January 2016, Gui Minhai released a media statement in mainland China, maintaining that the travelled voluntarily to mainland China, in what appeared to be a forced confession to an earlier conviction by China.

In the resolution of 04 February 2016, the European Parliament:

- Calls on the Chinese Government to report without delay any information relating to the missing booksellers, and to engage in immediate inclusive and transparent dialogue and communication on the matter between the mainland authorities and those in Hong Kong; notes as a positive development the communication from Lee Po and his reunification with his spouse;

- Expresses its concerns over allegations of mainland China’s law enforcement agencies operating in Hong Kong; recalls that it would be a violation of the Basic Law if mainland law enforcement agencies had been operating in Hong Kong; believes this would be inconsistent with the ‘one country, two systems’ principle; calls on China to respect the guarantees of autonomy granted to Hong Kong in the Basic Law.

Gui Minhai

Gui Minhai, a book publisher and shareholder of the publishing house and of a bookstore selling literary works critical of Beijing, disappeared in Pattaya, Thailand, on 17 October 2015 without trace. Between October and December 2015 four other Hong Kong residents (Lui Bo, Zhang Zhiping, Lam Wing-Kee and Lee Bo) who worked for the same bookstore also disappeared. Apart from Gui Minhai, the other four disappeared ones have returned to Hong kong. There is enough evidence to believe that Chinese authorities detained all detainees, forcing them to record fake confessions in front of TV cameras.

In its resolution of 24 November 2016, the European Parliament:

- Expresses its grave concern over the lack of knowledge of the whereabouts of Gui Minhai; calls for the immediate publication of detailed information on his whereabouts and calls for his immediate safe release and for him to be given the right to communication;

Larung Gar Tibetan Buddhist Academy

The Larung Gar Institute, the largest Tibetan Buddhist centre in the world founded in 1980, is currently facing extensive demolition by the Chinese Government with the objective of downsizing the academy by fifty percent, evicting around 4 600 residents by force and destroying around 1 500 dwellings. The evictees are to be forcibly enrolled in so-called ‘patriotic education’ exercises.

In its resolution of 15 December 2016, the European Parliament:

- Calls on the Chinese authorities to initiate a dialogue and to engage constructively on developments in Larung Gar with the local community and its religious leaders, and to address concerns regarding overcrowded religious institutes by allowing Tibetans to establish more institutes and build more facilities; calls for adequate compensation and the re-housing of Tibetans who have been evicted during the demolitions in Larung Gar at the place of their choice to continue their religious activities;

- Strongly condemns the imprisonment of Ilham Tohti who is serving a life sentence on alleged charges of separatism; deplores the fact that the due process of law was not respected and that he did not benefit from the right to a proper defence; urges the Chinese authorities to respect the norm of granting one visit per month for family members;

- Calls for the immediate and unconditional release of Ilham Tohti and of his supporters detained in relation to his case; further calls for Ilham Tohti’s teaching permit to be restored and for his free movement to be guaranteed within and outside China;

- Is worried about the adoption of the package of security laws and its impact on minorities in China, particularly the law on counter-terrorism that could lead to the penalisation of peaceful expression of Tibetan culture and religion and the law on the management of international NGOs which will come into effect on 1 January 2017 and will place human rights groups under the strict control of the government, as this constitutes a strictly top-down approach instead of encouraging partnership between local and central government and civil society;

Ilham Tohti

Uighur economics professor Ilham Tohti was sentenced to life imprisonment on 23 September 2014 on the charge of alleged separatism after being arrested in January of the same year. There are allegations that the due process of law was not respected, in particular with regard to the right to a proper defence.

In the Xinjiang region, in which the Muslim Uighur ethnic minority is mainly located, has experienced repeated outbreaks of ethnic unrest and violence. Ilham Tohti has always rejected separatism and violence and sought reconciliation based on respect for Uighur culture;

DJIBOUTI

 

 

Omar Ali Ewado

Omar Ali Ewado, was detained incommunicado from 29 December 2015 to 14 February 2016 for publishing a list of the victims of a massacre in which 27 people were killed and more than 150 wounded by the authorities at a cultural celebration in Buldugo on 21 December 2015 and those still missing.

In its resolution of 12 May 2016, the European Parliament:

- Deplores the killings carried out at the cultural ceremony on 21 December 2015 and the ensuing detentions and acts of harassment of human rights defenders and opposition members; expresses its condolences to the families of the victims and demands a full and independent inquiry with a view to identifying and bringing to justice those responsible; reiterates its condemnation of arbitrary detention and calls for the rights of the defence to be respected;

DRC

 

 

Fred Bauma, Yves Makwambala

F. Bauma and Y. Makwambala, human rights activists from the Filimbi (‘Whistle’) movement, were arrested for participating in a workshop intended to encourage Congolese young people to perform their civic duties peacefully and responsibly, were put in jail in May 2015. They were released on 23 August 2016 after a ruling by the Supreme Court of Justice.

In its resolution of 10 March 2016, the European Parliament:

- Expresses deep concern about the deteriorating security and human rights situation in the DRC, and in particular about the continual reports of increasing political violence and the severe restrictions and intimidation faced by human rights defenders, political opponents and journalists ahead of the upcoming electoral cycle; insists on the government’s responsibility to prevent any deepening of the current political crisis or escalation of violence and to respect, protect and promote the civil and political rights of its citizens;

- Strongly condemns any use of force against peaceful, unarmed demonstrators; recalls that freedom of expression, association and assembly is the basis of a dynamic political and democratic life; strongly condemns the increasing restrictions of the democratic space and the targeted repression of members of the opposition, civil society and the media; calls for the immediate and unconditional release of all political prisoners, including Yves Makwambala, Fred Bauma and other Filimbi and LUCHA activists and supporters, and the human rights defender Christopher Ngoyi;

EGYPT

 

 

Giulio Regeni

Giulio Regeni, a 28-year-old Italian doctoral student at Cambridge University, disappeared on 25 January 2016 after leaving his home in Cairo; his body was found on 3 February 2016 next to a road in the outskirts of Cairo. Giulio Regeni was conducting research in Egypt on trade union politics. According to the Italian ambassador to Cairo, G. Regeni was found to have been subjected to severe beating and torture

In its resolution of 10 March 2016, the European Parliament:

- Calls on the Egyptian authorities to provide the Italian authorities with all the documents and information necessary to enable a swift, transparent and impartial joint investigation into the case of Giulio Regeni in accordance with international obligations, and for every effort to be made to bring the perpetrators of the crime to justice as soon as possible;

- Underlines with grave concern that the case of Giulio Regeni is not an isolated incident, but that it occurred within a context of torture, death in custody and enforced disappearances across Egypt in recent years, in clear violation of Article 2 of the EU-Egypt Association Agreement, which states that the relations between the EU and Egypt are to be based on respect for democratic principles and fundamental human rights as set out in the Universal Declaration on Human Rights, which is an essential element of the agreement; calls, therefore, on the European External Action Service (EEAS) and the Member States to raise with the Egyptian authorities the routine practice of enforced disappearances and torture and to press for effective reform of Egypt’s security apparatus and judiciary;

ETHIOPIA

 

 

Bekele Gerba

B. Gerba, Deputy Chairman of the Oromo Federalist Congress (OFC), was arrested on 23 December 2015 and reportedly hospitalised shortly afterwards.

 

In its resolution of 21 January 2016, the European Parliament:

- Strongly condemns the recent use of excessive force by the security forces in Oromia and in all Ethiopian regions, and the increased number of cases of human rights violations; expresses its condolences to the families of the victims and urges the immediate release of all those jailed for exercising their rights to peaceful assembly and freedom of expression;

- Condemns the excessive restrictions placed on human rights work by the Charities and Societies Proclamation, which denies human rights organisations access to essential funding, endows the Charities and Societies Agency with excessive powers of interference in human rights organisations and further endangers victims of human rights violations by contravening principles of confidentiality;

 

Getachew Shiferaw, Yoanathan Teressa and Fikadu Mirkana

These leading activists were arbitrarily arrested, without the Ethiopian authorities presenting any charges when doing so.

 

Eskinder Nega, Temesghen Desalegn, Solomon Kebede, Yesuf Getachew, Woubshet Taye, Saleh Edris and Tesfalidet Kidane

Ethiopia continues to imprison journalists and opposition political party members for their views and opinions, with them having been convicted in unfair trials or are detained without charge.

 

Andargachew Tsege

The British-Ethiopian citizen and leader of an opposition party in exile was arrested in June 2014, after being condemned in absentia to death years earlier. He is still in the death row.

GAMBIA (The)

 

 

Solo Sandeng

Opposition leader and member of the United Democratic Party, was arrested on 14 April 2016 and died in detention shortly after his arrest in suspicious circumstances.

In its resolution of 12 May 2016, the European Parliament:

- Calls for the immediate release of all protestors arrested in relation to the 14 and 16 April 2016 protests; requests that the Government of the Republic of The Gambia ensure due process for any suspects detained on allegations of participating in the attempted unconstitutional change of government; calls on the authorities of The Gambia to guarantee the physical and psychological integrity of these suspects in all circumstances and to secure medical treatment for those injured without delay; expresses its concern regarding the testimonies of torture and ill-treatment of other prisoners;

Ousainou Darboe

O. Darboe was arrested and put in state custody, allegedly suffering from torture.

Alagie Abdoulie Ceesay, Ousman Jammeh, Sheikh Omar Colley, Imam Ousman Sawaneh and Imam Cherno Gassama

Director of the independent radio station Teranga FM, A.A. Ceesay, was arrested on 2 July 2015 by state authorities arbitrarily. The other individuals are former key political figures and religious personalities, and they have also suffered from arbitrary detention by state authorities.

HONDURAS

 

 

Berta Cáceres and Nelson García

On 3 March 2016 Berta Cáceres, a prominent environmentalist and indigenous rights leader and the founder of the Civic Council of Popular and Indigenous Organisations of Honduras (COPINH), was assassinated in her home by unidentified men. Shortly after, on 16 March 2016, Nelson García, also a member of COPINH, was murdered. Both human rights defenders had for many years had resisted the Agua Zacra hydroelectric dam in the Gualcarque River. The Honduran Government has been actively engaged in the investigation of both murderers. However, these deaths come to enlarge the list of human rights defenders killed between 2010 and 2016, amounting to 15 in late 2016.

In its resolution of 14 April 2016, the European Parliament:

- Condemns in the strongest terms the recent assassination of Berta Cáceres, Nelson García and Paola Barraza, as well as each of the earlier assassinations of other human rights defenders in Honduras; extends its sincere condolences to the families and friends of all of those human rights defenders;

- Calls, as a matter of urgency, for immediate, independent, objective and thorough investigations into these and previous murders in order to bring their intellectual and material authors to justice and to put an end to impunity; welcomes the fact that, at the request of the Honduran Government, the investigation into the murder of Ms Cáceres includes representatives of the UN High Commissioner for Human Rights and of the OAS; takes the view that instruments available within the framework of the UN and the IACHR, such as an independent international investigation, as requested by the victims, could help to ensure impartial and fair investigation of these murders;

- Expresses its deep concern at the climate of extreme violence, particularly against LGBTI people and those who defend their rights; stresses the need to carry out immediate, thorough and impartial investigations into the killings of active members of various LGBTI human rights organisations;

Paola Barraza

On 24 January 2016, Paola Barraza was murdered, who was a defender of LGBTI rights, a transexual woman and a member of the Arcoiris association. Her death increases the toll of other prominent LGBTI activists, amounting at least to seven in 2015, and at least 235 since 1994.

CHINA

 

 

Gui Minhai, Lui Bo, Zhang Zhiping, Lin Rongji and Lee Po

Gui Minhai, Lui Bo, Zhang Zhiping, Lin Rongji and Lee Po, associated with the publishing house Mighty Current and its bookstore, sold literary works critical of Beijing. They were allegedly abducted by China’s mainland authorities, from Hong Kong and other locations. In early January 2016, Gui Minhai released a media statement in mainland China, maintaining that the travelled voluntarily to mainland China, in what appeared to be a forced confession to an earlier conviction by China.

In the resolution of 04 February 2016, the European Parliament:

- Calls on the Chinese Government to report without delay any information relating to the missing booksellers, and to engage in immediate inclusive and transparent dialogue and communication on the matter between the mainland authorities and those in Hong Kong; notes as a positive development the communication from Lee Po and his reunification with his spouse;

- Expresses its concerns over allegations of mainland China’s law enforcement agencies operating in Hong Kong; recalls that it would be a violation of the Basic Law if mainland law enforcement agencies had been operating in Hong Kong; believes this would be inconsistent with the ‘one country, two systems’ principle; calls on China to respect the guarantees of autonomy granted to Hong Kong in the Basic Law.

INDIA

 

 

35 crew members, among which Estonians and Britons

On 12 October 2013 the 35-strong crew (including 14 Estonians and 6 Britons, as well as Indians and Ukrainians) of the US-based, Sierra Leone-flagged and privately owned ship the MV Seaman Guard Ohio were arrested in Tamil Nadu state (India) and charged with illegally possessing weapons in Indian waters. Despite attempts to drop the charges against them, the Supreme Court ordered the trial to proceed, which on 12 January 2016 sentenced the 35 sailors to a maximum of five years prison term and a fine of INR 3 000 (EUR 40).

In its resolution of 21 January 2016, the European Parliament:

- Calls on the Indian authorities to ensure that the case of the MV Seaman Guard Ohio crew is dealt with on a basis of full respect for the human and legal rights of the defendants, in line with the obligations enshrined in the various human rights charters, treaties and conventions that India has signed up to.

 

IRAQ

 

 

Yazidi and other minorities

August 2014 ISIS/Daesh attacked Yazidi communities around Sinjar city in Iraq’s Nineveh province, reportedly killing thousands. Several mass graves were found after Kurdish forces retook areas north of Mount Sinjar by December 2014. When the Kurdish forces retook Sinjar city in mid-November 2015, additional killing sites and apparent mass graves were discovered.

The European Parliament recognised on 4 February 2016 that ISIS/Daesh is committing genocide against Christians and Yazidis, among other minorities, which amount to war crimes, crimes against humanity and genocide.

In its resolution of 15 December 2016, the European Parliament:

- Strongly appeals to the international community, in particular to the UN Security Council, to consider the reported mass graves in Iraq as further evidence of genocide and to refer ISIS/Daesh to the International Criminal Court (ICC);

- Is particularly alarmed by the situation of women and children in the conflict, in particular the Yazidi women and children who are victims of persecution, executions, torture, sexual exploitation and other atrocities; insist that a full range of medical services should be made available, in particular for rape victims; calls, as a matter of urgency, for the EU and its Members States to work closely with the World Health Organisation (WHO) and to support it to this end; calls for the immediate release of all women and children who remain captives of ISIS/Daesh.

KAZAKHSTAN

 

 

Guzal Baidalinova and Yulia Kozlova

In December 2015 the Kazakh authorities detained Guzal Baidalinova, a journalist and the owner of the Nakanune.kz online news site, in connection with a criminal case on charges of ‘deliberately publishing false information’. On 29 February 2016 a court acquitted journalist Yulia Kozlova, who also writes for Nakanune.kz.

In its resolution of 10 March 2016, the European Parliament:

- Expresses its concerns about the climate for media and free speech in Kazakhstan; is very concerned about the pressure on independent media outlets and the possible negative implications of new draft legislation on the funding of civil society organisations; points out that freedom of speech for independent media, bloggers and individual citizens is a universal value that cannot be bargained away;

- Regrets the indiscriminate blocking of news, social media and other websites on the grounds that they feature unlawful content, and calls on the Kazakh authorities to ensure that any measure to restrict access to internet resources is based on law; is concerned about the amendments to the Communications Law adopted in 2014;

- Calls on the Kazakh authorities to quash the convictions of bloggers, including Ermek Narymbaev, Serikzhan Mambetalin and Bolatbek Blyalov; calls for the release of Guzal Baidalinova; calls for an end to the harassment of Seytkazy and Aset Matayev; points out, in this connection, that cases involving journalists should be public and that there should be no harassment during the proceedings;

- Is deeply worried about the disrespect and violation of prisoners’ rights in Kazakhstan’s prison system; is concerned about the physical and mental well-being of prisoners Vladimir Kozlov, Vadim Kuramshin (who won the Ludovic Trarieux International Human Rights Prize 2013) and Aron Atabek, who have been convicted on political grounds, and demands that they receive immediate access to necessary medical treatment and are allowed regular visits, including by family members, legal representatives and representatives of human rights and prisoners’ rights organisations;

 

Seytkazy Matayev and Aset Matayev

The head of the National Press Club and journalists’ union, Seytkazy Matayev, underwent a criminal investigation accused of corruption of public funds.

Ermek Narymbaev and Serikzhan Mambetalin, Bolatbek Blyalov

Ermek Narymbaev and Serikzhan Mambetalin were convcited on 22 January 2016 on charges of ‘inciting national discord’ to three years and two years in prison respectively. Bolatbek Blyalov was put under limited house arrest on similar grounds

Vladimir Kozlov, Vadim Kuramshin and Aron Atabek

V. Kozlov, C. Kuramshin and A. Atabek, human rights defenders and lawyers, were convicted on political grounds, and are being deprived of their rights as prisoners.

MALAWI

 

 

Persons with albanism

PWA are facing some of the most extreme forms of persecution and human rights violations, ranging from widespread societal discrimination, verbal abuse and exclusion from public services to killings, abductions, rape and mutilations; whereas human rights observers reported 448 attacks on albinos in 2015 alone across 25 African countries.

It is highly likely that these numbers are underestimated as the authorities do not systematically monitor and document such crimes or lack the capacity and resources to conduct thorough investigations.

In its resolution of 7 July 2017, the European Parliament:

- Expresses its deep concern at the continuous and widespread discrimination and persecution faced by persons with albinism in Africa, in particular following the recent rise in violence in Malawi; strongly condemns all killings, abductions, mutilations and other inhuman and degrading treatment suffered by PWA and expresses its condolences and solidarity to the families of the victims; condemns also any speculative trading in PWA’s body parts;

- Deplores the silence and inertia surrounding these events; recalls that the primary responsibility of a state is to protect its citizens, including vulnerable groups, and urges the Government of Malawi and the authorities of all the countries affected to take all the necessary measures to eliminate all forms of violence and discrimination against PWA and protect their dignity, human rights and well-being, as well as those of their family members.

MYANMAR

 

 

The Rohingya people

Approximately one million Rohingya are one of the world’s most persecuted minorities, and have been officially stateless since the 1982 Burmese Citizenship Law. The Rohingya are unwanted by the Myanmar authorities and by neighbouring countries, although some of the latter host large refugee populations.

The UN High Commissioner for Human Rights Zeid Ra’ad Al Hussein, in his report of 20 June 2016, described the continued serious rights violations against the Rohingya, including arbitrary deprivation of nationality, which renders them stateless, severe restriction of freedom of movement, threats to life and security, denial of the rights to health and education, forced labour, sexual violence and limitations on their political rights, ‘which may amount to crimes against humanity’.

In its resolution of 7 July 2016, the European Parliament:

- Reiterates its deepest concern about the plight of Rohingya refugees in South-East Asia and calls for regional and international mobilisation to provide them with urgent assistance in their extremely vulnerable situation; expresses its condolences to the families of victims of human traffickers, violence and lack of protection from official authorities in destination countries;

- Calls on the Government of Myanmar to safeguard the Rohingya people from any form of discrimination and to end impunity for violations against the Rohingya; recalls the long-overdue statement of 18 May 2015 by the spokesperson for Ms Suu Kyi’s party, the NLD, that the Government of Myanmar should grant citizenship to the Rohingya minority; calls on Ms Suu Kyi, a winner of the Sakharov Prize, to use her key positions in the Government of Myanmar to improve the situation of the Rohingya minority.

The Rohingya people

On 9 October 2016 gunmen attacked three police outposts near the Bangladesh border, leaving nine police officers dead and many weapons missing; whereas the Government of Myanmar claimed the gunmen were Rohingya militiamen and, following this, declared Maungdaw district an ‘operation zone’ with curfews and other severe restrictions, including for journalists and outside observers, who are not allowed to access the area.

According to human rights organisations, local sources report serious human rights abuses by government forces in the so-called operation zone. The Government of Myanmar has reported the deaths of 69 alleged militants and 17 members of the security forces, a claim which cannot be independently verified due to access restrictions.

In its resolution of 15 December 2016, the European Parliament:

- Is extremely concerned about the reports of violent clashes in northern Rakhine State and deplores the loss of lives, livelihoods and shelter and the reported disproportionate use of force by the armed forces of Myanmar; confirms that the Myanmar authorities have a duty to investigate the 9 October 2016 attacks and prosecute those responsible, but that this must be done in accordance with human rights standards and obligations;

- Recommends that the governments of the countries that cope with the influx of Rohingya refugees cooperate closely with the UNHCR, which has the technical expertise to screen for refugee status and the mandate to protect refugees and stateless people; urges those countries to respect the principle of non-refoulement and not to push the Rohingya refugees back, at least until a satisfactory and dignified solution for their situation has been found; calls in particular upon Bangladesh to allow the entry of Rohingya refugees, whilst acknowledging the efforts already made by Bangladesh to host several hundred thousand refugees.

NIGERIA

 

 

Victims of Boko Haram

Boko Haram killed at least 8 200 civilians in 2014 and 2015. It is estimated that more than 2,6 million people have been displaced and more than 14,8 million affected by the Boko Haram insurgency.

Around 270 schoolgirls were abducted by Boko Haram on 14-15 April 2014 from a school in Chibok, north-east Nigeria, and whereas the majority are still missing. It is feared that most were forced to either marry insurgents or to become insurgents themselves, subjected to sexual violence or sold into slavery, and non-Muslim girls were forced to convert to Islam. Boko Haram has abducted more than 2 000 women and girls since 2009, including around 400 from Damasak in Borno state on 24 November 2014.

In its resolution of 14 April 2016, the European Parliament:

- Strongly condemns the recent violence and attacks by Boko Haram, and calls on the Federal Government to protect its population and address the root causes of the violence by ensuring equal rights for all citizens, including by addressing the issues of inequality, control of fertile farmlands, unemployment and poverty; rejects any violent retaliation in breach of humanitarian law perpetrated by the Nigerian military; welcomes, however, the Nigerian Army’s ‘Safe Corridor’ programme designed to rehabilitate Boko Haram fighters;

- Calls on the Nigerian Government to develop a comprehensive strategy that addresses the root causes of terrorism, and to investigate, as promised, evidence that the Nigerian military might have committed human rights violations; welcomes the Abuja Security Summit, to take place in May 2016, and calls on all stakeholders to identify concrete, viable solutions to fight terrorism without sacrificing respect for human rights and democracy; further underlines the importance of regional cooperation in addressing the threat posed by Boko Haram;

PAKISTAN

 

 

Asia Bibi

Asia Bibi has been charged with a blasphemy crime and sentenced to death. Her case is embedded in a more general atmosphere of lack of freedom of religion and belief, where Christians and other minorities face not only persecution by extremists, but also legal discrimination, in particular through Pakistan’s blasphemy laws, which are discriminatory and are widely misused by those with personal and political motives.

Certain student unions at the universities and the Khatm-e-Nubuwwat Lawyers’ Forum, are reportedly the driving force behind the rise in prosecutions for blasphemy charges in the Pakistani courts and is against any attempts by legislators to reform the relevant law.

In its resolution of 14 April 2016, the European Parliament:

- Expresses deep concern at the systemic and grave violations of freedom of religion and belief in Pakistan; stresses the importance of respect for the fundamental rights of all religious and ethnic minorities living in Pakistan so that they can continue to live in dignity, equality and safety, and practise their religion in complete freedom without any kind of coercion, discrimination, intimidation or harassment, in accordance with the founding principles of Pakistan;

 

PHILIPPINES (The)

 

 

Victims of the war on drugs

During his election campaign and first days in office, President Duterte repeatedly urged law enforcement agencies and the public to kill suspected drug traffickers who did not surrender, as well as drug users.

Figures released by the Philippine National Police show that from 1 July to 4 September 2016 police killed over a thousand suspected drug pushers and users, and whereas further police statistics attribute the killing of over a thousand alleged drug dealers and users in the past two months to unknown gunmen; whereas, as reported by Al Jazeera, more than 15 000 drug suspects have been arrested, mostly on the basis of hearsay and allegations put forward by fellow citizens, and whereas almost 700 000 have surrendered ‘voluntarily’ to police and registered for treatment under the Tokhang programme in order to avoid being targeted by police or vigilantes.

In its resolution of 15 September 2016, the European Parliament:

- Understands that in the Philippines millions of people are negatively affected by the high level of drug addiction and its consequences; expresses its strongest concerns, however, at the extraordinarily high numbers killed during police operations and by vigilante groups in the context of an intensified anti-crime and anti-drug campaign targeting drug dealers and users, and urges the Government of the Philippines to put an end to the current wave of extrajudicial executions and killings;

- Urges the Philippine Government to condemn the actions of vigilante groups and to investigate their responsibility for the killings; urges the Philippine authorities to conduct an immediate, thorough, effective and impartial investigation in order to identify all those responsible, to bring them before a competent and impartial civil tribunal and to apply the penal sanctions provided for by the law.

RUSSIA

 

 

Ildar Dadin

In early December 2015 the Russian opposition activist Ildar Dadin was sentenced to three years in jail after organising a series of peaceful anti-war protests and assemblies, being the first person in Russia to be convicted under a tough public assembly law adopted in 2014.

Ildar Dadin was sentenced to two years and a half on appeal, and has reporterdly suffered repeated torture, beatings, inhumane treatment and threats of murder at the hands of the Russian authorities.

The number of political prisoners in Russia has significantly increased in recent years, which was in November 2016 of 102, according to the Memorial Human Rights Centre. At the same time, Russia is severely tightening its control and repression over human rights organisations.

In its resolution of 24 November 2016, the European Parliament:

- Urges the Russian authorities to conduct a thorough and transparent investigation of the allegations made by Ildar Dadin of torture and ill-treatment, with the participation of independent human rights experts; calls for an independent investigation into the allegations of torture, abuse and degrading and inhumane treatment on the part of state officials in Russian detention facilities, labour camps and prisons;

- Reminds Russia of the importance of full compliance with its international legal obligations, as a member of the Council of Europe and the Organisation for Security and Cooperation in Europe, and with fundamental human rights and the rule of law as enshrined in various international treaties and agreements that Russia has signed and is party to; underlines that the Russian Federation can be considered a reliable partner in the sphere of international cooperation only if it keeps up its obligations under international law; in this regard, expresses its concern over the presidential decree withdrawing Russia from the Rome Statute of the ICC;

RWANDA

 

 

Victoire Ingabire

On 30 October 2012 Victoire Ingabire, President of the Unified Democratic Forces (UDF), was sentenced to eight years’ imprisonment for conspiracy to harm the authorities using terrorism, and for minimising the 1994 genocide, on the basis of relations with the Democratic Forces for the Liberation of Rwanda (FDLR).

In September 2016 a delegation from the European Parliament was denied access to jailed opposition leader Victoire Ingabire.

Human rights organisations have denounced the first-instance trial of Victoire Ingabire, as serious irregularities were observed and she was treated unfairly. In its report, Amnesty International points to prejudicial public statements made by the Rwandan President in advance of her trial, and a reliance on confessions from detainees in Camp Kami where torture is alleged to be used.

In 2015, Ms Ingabire appealed to the African Court on Human and Peoples’ Rights, accusing the Rwandan Government of violating her rights. In March 2015, Rwanda withdrew from the jurisdiction of the African Court, claiming that Rwanda’s courts were capable of dealing with all local cases. On year later, the Rwandan Government withdrew its declaration allowing individuals to file complaints directly with the African Court on Human and Peoples’ Rights, only days before judges were to hear a case brought against the Rwandan Government by Victoire Ingabire.

In its resolution of 6 October 2016, the European Parliament:

- Strongly condemns politically motivated trials, the prosecution of political opponents and the prejudging of the outcome of the trial; urges the Government of Rwanda to extend economic and social achievements to the field of human rights in order to fully move towards a modern and inclusive democracy; urges the Rwandan authorities to ensure that Victoire Ingabire’s appeal process is fair and meets the standards set under Rwandan and international law; underlines that trials and the charges brought against accused persons cannot be based on vague and imprecise laws, and the misuse thereof, as is occurring in the case of Victoire Ingabire;

- Expresses its deep concerns at the Rwandan Supreme Court’s denial of appeal and judgement sentencing Victoire Ingabire to 15 years’ imprisonment and at the worsening conditions of her detention; believes that the appeal process conducted in Rwanda did not meet international standards, including Ms Ingabire’s right to presumption of innocence;

- Stresses that Rwanda’s withdrawal in March 2016 from the jurisdiction of the African Court on Human and Peoples’ Rights (ACHPR) just a few days prior to the hearing of the appeal case by Ms Ingabire is circumstantial and is aimed at limiting the direct access of individuals and NGOs to the Court;

- Urges the Rwandan authorities to step up their efforts to investigate the cases of Illuminée Iragena, John Ndabarasa, Léonille Gasangayire and other individuals who are feared to have been forcibly disappeared, to reveal their whereabouts and release or try them, if they are in detention, as well as to ensure the fairness of the trials of actual or suspected government opponents or critics, including those of Frank Rusagara, Joel Mutabazi, Kizito Mihigo and their respective co-accused;

Illuminée Iragena and Léonille Gasengayire

FDU-Inkingi, V. Ingabire’s party, is not able to register as a political party and several of its members were threatened, arrested or detained, including Illuminée Iragena and Léonille Gasengayire

SUDAN

 

 

Khalfálah Alafif Muktar, Arwa Ahmed Elrabie, Al-Hassan Kheiry, Imani-Leyla Raye, Abu Hureira Abdelrahman, Al-Baqir Al-Afif Mukhtar, Midhat Afifadeen and Mustafa Adam

On 29 February 2016 the NISS brutally raided the Khartoum Centre for Training and Human Development (TRACKS), a civil society organisation, following which the director Khalfálah Alafif Muktar and activists Arwa Ahmed Elrabie, Al-Hassan Kheiry, Imani-Leyla Raye, Abu Hureira Abdelrahman, Al-Baqir Al-Afif Mukhtar, Midhat Afifadeen and Mustafa Adam were arrested and charged with criminal conspiracy and waging war against the state, charges which carry the death penalty.

In its resolution of 6 October 2016, the European Parliament:

- Condemns the arbitrary arrest and detention of activists and the ongoing detention of human rights defenders and journalists in Sudan; urges the Government of Sudan to guarantee the peaceful exercise of the freedoms of expression, association and assembly; underlines that the National Dialogue will only succeed if carried out in an atmosphere in which the freedoms of expression, media, association and assembly are guaranteed;

- Reaffirms that freedom of religion, conscience or belief is a universal human right that needs to be protected everywhere and for everyone; demands that the Sudanese Government repeal any legal provisions that penalise or discriminate against individuals for their religious beliefs, especially in the case of apostasy and especially concerning Czech Christian aid worker Petr Jašek, Sudanese pastors Hassan Abduraheem Kodi Taour, Kuwa Shamal and Darfuri graduate student Abdulmonem Abdumawla Issa Abdumawla.

Petr Jašek, Hassan Abduraheem Kodi Taour, Kuwa Shamal and Abdulmonem Abdumawla Issa Abdumawla

Petr Jašek, Hassan Abduraheem Kodi Taour, Kuwa Shamal and Abdulmonem Abdumawla Issa Abdumawla were detained and faced trial on charges of highlighting alleged Christian suffering in war-ravaged areas of Sudan.

TAJIKISTAN

 

 

Abubakr Azizkhodzhaev, Zaid Saidov, Umarali Kuvatov and Maksud Ibragimov

Abubakr Azizkhodzhaev was detained in February 2016 after raising critical concerns about corrupt business practices. Zaid Saidov was sentenced to 29 years in prison in prosecutions linked to his having run for office in the November 2013 presidential elections. Umarali Kuvatov was killed in Istanbul in March 2015 and Maksud Ibragimov was stabbed and kidnapped in Russia before being returned to Tajikistan and sentenced in July 2015 to 17 years’ imprisonment.

In its resolution of 9 June 2016, the European Parliament:

- Calls for the release of all those imprisoned on politically motived charges, including Abubakr Azizkhodzhaev, Zaid Saidov, Maksud Ibragimov, IRPT deputy leaders Mahmadali Hayit and Saidumar Hussaini, and 11 other IRPT members;

- Urges the Tajik authorities to quash the convictions of, and to release, attorneys and lawyers, including Buzurgmehr Yorov, Nodira Dodajanova, Nuriddin Mahkamov, Shukhrat Kudratov and Firuz and Daler Tabarov;

- Urges the authorities of Tajikistan to give defence attorneys and political figures fair, open and transparent trials, to provide substantive protections and procedural guarantees in accordance with Tajikistan’s international obligations and to authorise the reinvestigation by international organisations of all reported violations of human rights and dignity; calls for all those imprisoned or detained to be granted access to independent legal services, together with the right to meet their family members regularly; recalls that, for every sentence issued, clear evidence must be presented to justify the criminal charges brought against the defendant.

Mahmadali Hayit, Saidumar Hussaini, Buzurgmehr Yorov, Nodira Dodajanova, Nuriddin Mahkamov, Shukhrat Kudratov and Firuz and Daler Tabarov

Tajikistan’s political opposition have been systematically targeted; In September 2015 the Islamic Renaissance Party of Tajikistan (IRPT) was banned after being linked to a failed coup earlier that month.

On 2 June 2016 the Supreme Court in Dushanbe sentenced Mahmadali Hayit and Saidumar Hussaini, deputy leaders of the banned IRPT, to life imprisonment on charges of having been behind an attempted coup in 2015.

Several lawyers who applied to act as defence attorneys for IRPT defendants have received death threats and have been arrested, detained and imprisoned; whereas the arrests of Buzurgmehr Yorov, Nodira Dodajanova, Nuriddin Mahkamov, Shukhrat Kudratov and Firuz and Daler Tabarov raise major concerns about compliance with international standards relating to the independence of lawyers, closed trials and limited access to legal representation.

THAILAND

 

 

Andy Hall

The workers’ rights defender Mr Andy Hall, an EU citizen, was sentenced on 20 September 2016 to a three-year suspended jail term and fined THB 150 000 after contributing to a report by Finnish NGO Finnwatch exposing labour rights violations in a Thai pineapple processing plant, Natural Fruit Company Ltd.

Andy Hall was formally indicted for criminal defamation and a computer crime relating to the online publication of the report, and whereas Mr Hall’s two criminal cases were allowed to proceed through the Thai judicial system.

On 18 September 2015 the Prakanong Court in Bangkok, ruling in favour of Mr Hall, upheld the dismissal of the other criminal defamation proceedings brought against him, which have been appealed by Natural Fruit Company Ltd and the Thai Attorney General and which are currently before the Supreme Court

In its resolution of 6 October 2016, the European Parliament:

- Calls on the Thai Government to take all necessary measures to ensure that the rights – including the right to a fair trial – of Mr Hall and other human rights defenders are respected and protected, and to create an enabling environment conducive to the enjoyment of human rights and, specifically, to ensure that the promotion and protection of human rights are not criminalised;

- Calls on the Thai authorities to ensure that the country’s defamation laws are compliant with the International Covenant on Civil and Political Rights (ICCPR), to which it is a state party, and also to revise the Computer Crime Act, the current wording of which is too vague.

UKRAINE

 

 

Crimean Tatars

The Russian Federation has illegally annexed Crimea and Sevastopol and therefore violated international law, including the UN Charter, the Helsinki Final Act, the 1994 Budapest Memorandum and the 1997 Treaty of Friendship, Cooperation and Partnership between the Russian Federation and Ukraine.

Targeted abuses have been registered against the Tatar community, the majority of which opposed the Russian takeover and boycotted the so-called referendum on 16 March 2014, particularly through the enforcement of Russia’s vague and overly broad ‘antiextremist’ legislation to intimidate or silence critics; whereas these abuses include abduction, forced disappearance, violence, torture and extrajudicial killings that the de facto authorities have failed to investigate and prosecute

In its resolution of 4 February 2016, the European Parliament:

- Condemns the severe restrictions on the freedoms of expression, association and peaceful assembly, including at traditional commemorative events such as the anniversary of the deportation of the Crimean Tatars by Stalin’s totalitarian Soviet Union regime and cultural gatherings of the Crimean Tatars; stresses that, in line with international law, the Tatars, as an indigenous people of Crimea, have the right to maintain and strengthen their distinct political, legal, economic, social and cultural institutions; calls for respect for the Mejlis as the legitimate representation of the Crimean Tatar community, and for avoidance of any harassment and systematic persecution of its members; expresses concern at the infringement of their property rights and liberties, their intimidation and incarceration, and disrespect of their civic, political and cultural rights; notes with equal concern the restrictive re-registration requirements for media outlets, as well as for civil society organisations;

- Calls on the Russian Federation authorities and the de facto authorities in Crimea, which are bound by international humanitarian law and international human rights law, to grant unimpeded access to Crimea for international institutions and independent experts from the OSCE, the United Nations and the Council of Europe, as well as for any human rights NGOs or news media outlets that wish to visit, assess and report on the situation in Crimea; calls on the Council and the EEAS to put pressure on Russia in this regard; welcomes the decision of the Secretary General of the Council of Europe to send his Special Representative for Human Rights to Crimea, as this was the first visit following the Russian annexation and is expected to provide a fresh assessment of the situation on the ground; looks forward to his findings; stresses that any international presence on the ground should be coordinated with Ukraine;

Crimean Tatars

On 26 April 2016 the so-called Supreme Court of Crimea ruled in favour of a request by the so-called Prosecutor-General of Crimea, Natalia Poklonskaya, accusing the Mejlis, which had been the representative body of the Crimean Tatars since its establishment in 1991 and had enjoyed full legal status since May 1999, of extremism, terrorism, human rights violations, illegal actions and acts of sabotage against the authorities

The Mejlis has now been declared an extremist organisation and included in the Russian Justice Ministry’s list of NGOs whose activities must be suspended. The activities of the Mejlis have consequently been banned in Crimea and in Russia.

The decision of the so-called Prosecutor-General and so-called Supreme Court of Crimea are intrinsic parts of the policy of repression and intimidation on the part of the Russian Federation, which is punishing this minority for its loyalty towards the Ukrainian state during the illegal annexation of the peninsula in 2014.

In its resolution of 12 May 2016, the European Parliament:

- Strongly condemns the decision of the so-called Supreme Court of Crimea to ban the Mejlis of the Crimean Tatar People, and demands its immediate reversal; considers this decision to constitute systemic and targeted persecution of the Crimean Tatars, and to be a politically motivated action aimed at further intimidating the legitimate representatives of the Tatar community; stresses the importance of this democratically elected decision-making body representing the Crimean Tatar people;

- Points out that the ban on the Mejlis of the Crimean Tatar People, which is the legitimate and recognised representative body of the indigenous people of Crimea, will provide fertile ground for stigmatising the Crimean Tatars, further discriminating against them and violating their human rights and basic civil liberties, and is an attempt to expel them from Crimea, which is their historical motherland; is concerned that the branding of the Mejlis as an extremist organisation may lead to additional charges in accordance with provisions of the Criminal Code of the Russian Federation;

- Recalls that the banning of the Mejlis means that it will be prohibited from convening, publishing its views in the mass media, holding public events or using bank accounts; calls for the EU to provide financial support for the activities of the Mejlis while it is in exile; calls for increased financing for human rights organisations working on behalf of Crimea;

 

VIETNAM

 

 

Lê Thu Hà, Nguyễn

Văn Đài, Trần Minh Nhật, Trần Huỳnh Duy Thức, Thích Quảng Độ,

Vietnamese lawyer and human rights activist, Lê Thu Hà, was arrested on 16 December 2015, at the same time as a prominent fellow human rights lawyer, Nguyễn Văn Đài, who was arrested for conducting propaganda against the state.

On 22 February 2016 human rights defender Trần Minh Nhật was attacked by a police officer at his home in Lâm Hà district, Lâm Đồng Province. Trần Huỳnh Duy Thức, who was imprisoned in 2009 after a trial with no meaningful defence, received a sentence of 16 years followed by five years under house arrest. There is serious concern for the deteriorating health of Buddhist dissident Thích Quảng Độ, who was currently under house arrest.

In its resolution of 9 June 2016, the European Parliament:

- Calls on the Government of Vietnam to put an immediate stop to all harassment, intimidation, and persecution of human rights, social and environmental activists; insists that the government respect these activists’ right to peaceful protest and release anyone still wrongfully held; asks for the immediate release of all activists who have been unduly arrested and imprisoned such as Lê Thu Hà, Nguyễn Văn Đài, Trần Minh Nhật, Trần Huỳnh Duy Thức and Thích Quảng Độ;

- Condemns the conviction and harsh sentencing of journalists and bloggers in Vietnam such as Nguyễn Hữu Vinh and his colleague Nguyễn Thị Minh Thúy, and Đặng Xuân Diệu, and calls for their release;

- Deplores the continuing violations of human rights in Vietnam, including political intimidation, harassment, assaults, arbitrary arrests, heavy prison sentences and unfair trials, perpetrated against political activists, journalists, bloggers, dissidents and human rights defenders, both on- and offline, in clear violation of Vietnam’s international human rights obligations;

Kim Quốc Hoa

The former editor-in-chief of the newspaper Người Cao Tuổi, had his journalist’s licence revoked in early 2015 and was later prosecuted under Article 258 of the criminal code for abusing democratic freedoms, after the newspaper exposed a number of corrupt officials.

ZIMBABWE

 

 

Promise Mkwananzi and Linda Masarira

In May 2016 thousands of demonstrators – informal traders, unemployed young people and, now, professional people – have taken to the streets in a number of urban centres across Zimbabwe to protest against job losses, mass unemployment and the government’s failure to meet people’s basic economic expectations, namely a labour market that provides jobs, a public workforce that is paid on time, a trustworthy stable currency and an affordable price regime.

The protest movement led by clergyman Evan Mawarire, using the hashtag #ThisFlag, has drawn support from churches and the middle class, which had hitherto tended to steer clear of street politics.

On 6 July 2016 the opposition movement #ThisFlag called for a national ‘stay-away’ day in protest against the government’s inaction against corruption, impunity and poverty. This resulted in a massive shutdown of most shops and businesses in the capital and led to a severe crackdown by the authorities.

Promise Mkwananzi, the leader of #Tajamuka, a social movement linked to the July stay-away, who was arrested and charged for inciting public violence, has been released on bail. #Tajamuka activist, Linda Masarira, was arrested during the protest in July 2016.

In its resolution of 15 September 2016, the European Parliament:

- Expresses serious concern about the increase in violence against demonstrators in Zimbabwe in recent months; notes with alarm the recently announced one-month ban on demonstrations; calls on the government and all parties in Zimbabwe to respect the right to demonstrate peacefully in order to address genuine concerns, and urges the Zimbabwean authorities to investigate allegations of excessive use of force and other human rights abuses by elements within the Zimbabwe police, and to hold them to account;

- Expresses its continued concern about the abduction of Itai Dzamara; demands that habeas corpus be respected and that those responsible for his abduction be brought to justice;


ANNEX II: LIST OF RESOLUTIONS

List of resolutions adopted by the European Parliament during the year 2016 and relating directly or indirectly to human rights violations in the world

Country

Date of adoption in plenary

Title

Africa

Ethiopia +(1)

21.01.2016

Ethiopia

Libya *(2)

04.02.2016

Situation in Libya

Egypt +

10.03.2016

Egypt, notably the case of Giulio Regeni

DRC +

10.03.2016

The Democratic Republic of the Congo

DRC *

01.12.2016

Situation in the Democratic Republic of the Congo

Nigeria +

14.04.2016

Nigeria

The Gambia +

12.05.2016

The Gambia

Djibouti +

12.05.2016

Djibouti

Malawi +

07.07.2016

Situation of persons with albinism in Africa, notably in Malawi

Somalia (no individual cases or minority) +

15.09.2016

Somalia

Zimbabwe +

15.09.2016

Zimbabwe

Sudan +

06.10.2016

Sudan

Rwanda +

06.10.2016

Rwanda, the case of Victoire Ingabire

Americas

Honduras +

14.04.2016

Honduras: situation of human rights defenders

Brazil +

24.11.2016

Situation of the Guarani-Kaiowá in the Brazilian state of Mato Grosso do Sul

Asia

North Korea (no individual cases or minority) +

21.01.2016

North Korea

India +

21.01.2016

EU citizens under detention in India, notably Estonian and UK seamen

China +

04.02.2016

The case of the missing book publishers in Hong Kong

Kazakhstan +

10.03.2016

Freedom of expression in Kazakhstan

Pakistan +

14.04.2016

Pakistan, in particular the attack in Lahore

Cambodia +

09.06.2016

Cambodia

Tajikistan +

09.06.2016

Tajikistan: situation of prisoners of conscience

Vietnam +

09.06.2016

Vietnam

Myanmar +

07.07.2016

Myanmar, notably the situation of the Rohingya

The Philippines +

15.09.2016

The Philippines

Thailand +

06.10.2016

Thailand, notably the situation of Andy Hall

China +

24.11.2016

The case of Gui Minhai, jailed publisher in China

Myanmar +

15.12.2016

The situation of the Rohingya minority in Myanmar

China +

15.12.2016

The cases of the Larung Gar Tibetan Buddhist Academy and Ilham Tohti

Europe

Ukraine +

04.02.2016

Human rights situation in Crimea, in particular of the Crimean Tatars

Ukraine +

12.05.2016

Crimean Tatars

Turkey *

27.10.2016

Situation of Journalists in Turkey

Russia +

24.11.2016

The case of Ildar Dadin, prisoner of conscience in Russia

Middle East

Bahrain +

04.02.2016

Bahrain: the case of Mohammed Ramadan

Bahrain +

07.07.2016

Bahrain

Syria *

06.10.2016

Situation in Syria

Iraq *

27.10.2016

Situation in Northern Iraq/Mosul

Syria *

26.11.2016

Situation in Syria

Iraq +

15.12.2016

Mass graves in Iraq

Yemen *

25.02.2016

Situation in Yemen

Cross-cutting issues

UNHRC sessions

21.01.2016

EU priorities for the UNHRC sessions in 2016

Persecution of religious minorities

04.02.2016

Systematic mass murder of religious minorities by ISIS

Migration

12.04.2016

The situation in the Mediterranean and the need for a holistic EU approach to migration

International Humanitarian Law

28.04.2016

Attacks on hospitals and schools as violations of international humanitarian law

Women & migration

08.03.2016

The situation of women refugees and asylum seekers in the EU

Trafficking

12.05.2016

Preventing and combating trafficking in human beings

Trafficking

05.07.2016

The fight against trafficking in human beings in the EU’s external relations

Torture

04.10.2016

Trade in certain goods which could be used for capital punishment, torture or other treatment or punishment

Migration

25.10.2016

Human rights in migration in third countries

Women

13.12.2016

Rights of Women in the Eastern Partnership States

Corporate liability and human rights

25.10.2016

Corporate liability for serious human rights abuses in third countries

Social and environmental standards and human rights

05.07.2016

Social and environmental standards, human rights and corporate responsibility

(1)

+ - urgency resolution according to rule 135, EP RoP

(2)

* - resolutions with human rights-related issues


STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (7.11.2017)

pre Výbor pre zahraničné veci

k výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti

(2017/2122(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jordi Solé

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže EÚ sa zaviazala k podpore rodovej rovnosti a k zabezpečeniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach;

B.  keďže počas ozbrojených konfliktov patria ženy a deti vrátane utečencov z radov žien a detí medzi najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti;

C.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú zakotvené v základných ľudských právach a sú podstatným prvkom ľudskej dôstojnosti; keďže tieto aspekty doteraz neboli zaistené vo všetkých častiach sveta;

D.  keďže násilie páchané na ženách a dievčatách je jedným z najrozšírenejším porušovaní ľudských práv na svete, týka sa všetkých spoločenských vrstiev bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie alebo krajinu pôvodu či pobytu a predstavuje zásadnú prekážku rodovej rovnosti;

E.  keďže stratégia EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi zabezpečuje začlenenie rodovej rovnosti do jej obchodných politík;

1.  pripomína, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie a jej členských štátov a že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je jedným z hlavných cieľov Únie, ako je zakotvené v zmluvách; vyzýva preto Komisiu, aby začlenila zohľadňovanie rodového hľadiska do všetkých právnych predpisov, usmernení, opatrení a financovania EÚ ako základný princíp EÚ, s osobitným dôrazom na politiky EÚ v oblasti vonkajších vzťahov; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu delegácií EÚ, ako aj úlohu hlavnej poradkyne ESVČ pre rodové otázky zabezpečením osobitného rozpočtu pre oblasť jej právomocí;

2.  pripomína, že akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v oblasti rozvoja je jedným zo základných nástrojov EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti v tretích krajinách, a preto sa domnieva, že nový akčný plán pre rodovú otázku (GAP2) by mal mať formu oznámenia Komisie; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila uznesenie Európskeho parlamentu o obnovení akčného plánu pre rodovú otázku (GAP);

3.  vyzýva Komisiu, aby do dohôd o voľnom obchode s tretími krajinami, v ktorých sú práva žien nedostatočne vymedzené alebo v ktorých nie sú vôbec vymedzené, vložila ustanovenia, ktorými vyzve členské štáty, aby vykonávali aktívnu politiku na uznanie týchto práv;

4.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby stále podporovali ochranu obhajcov ľudských práv, organizácie žien a ženy vo vedúcich pozíciách ako aktívne subjekty, ktoré sa angažujú v oblasti podpory, ochrany a zvyšovania informovanosti o právach žien;

5.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že výsledky 61. zasadnutia Komisie pre postavenie žien (CSW) sa zahrnú do jej politík a poskytnú nový impulz pri podpore „posilnenia ekonomického postavenia žien“ pri riešení rodovej nerovnosti v meniacom sa svete práce;

6.  poukazuje na pozitívny prínos žien pri dosahovaní inkluzívnej, nestrannej a mierovej spoločnosti a trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že vo všetkých cieľoch trvalo udržateľného rozvoja sa kladie výslovný dôraz na rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien a že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie s cieľom dosiahnuť úplné uplatňovanie práv žien a účinné vykonávanie politík podporujúcich posilnenie ekonomického a sociálneho postavenia a účasti žien na rozhodovacom procese; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať „posilneniu postavenia domorodých žien“;

7.  poukazuje na to, že ženy by mali byť podporované v tom, aby sa organizovali v odborových zväzoch, a že by nemali byť diskriminované pri úsilí o získavanie financií na podnikanie;

8.  dôrazne odporúča začleniť vzdelávanie do centra politík ESVČ s cieľom zabezpečiť úplný a rovnaký prístup k vzdelávaniu pre všetky deti, najmä v súvislosti s konfliktom a humanitárnymi a migračnými krízami, keď deti nemajú prístup k základnému vzdelávaniu; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať prístupu dievčat k vzdelaniu bez rizika;

9.  vyzýva ESVČ, aby presadzovala úlohu žien pri budovaní mieru, podporovala zapojenie žien do vedenia a rozhodovacieho procesu a zaradila tieto úlohy medzi najdôležitejšie body globálnej stratégie EÚ a jej politických dialógov, najmä pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom a presadzovanie ľudských práv a demokratickej reformy pri obnove po skončení konfliktu;

10.  vyjadruje znepokojenie nad zraniteľnosťou migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl, najmä žien, detí a príslušníkov marginalizovaných skupín, a žiada o bezodkladné vypracovanie vhodných, bezpečných a legálnych migračných kanálov a zároveň o prijatie všetkých opatrení nevyhnutných na zabezpečenie ich ochrany, ako je dostupnosť právneho poradenstva, psychologická podpora, bezpečné útočiská pre ženy a deti a prístup k starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie a k súvisiacim právam vrátane bezpečného umelého prerušenia tehotenstva, ako aj prístupu k iným zdravotníckym službám; zdôrazňuje, že je potrebné, aby postupy zlučovania rodín poskytovali priestor pre individuálne práva žien a dievčat, ktoré sa pripájajú k svojim rodinám v EÚ, a zabezpečovali, aby tieto ženy a dievčatá nemuseli byť závislé od potenciálne zneužívajúceho vzťahu s mužským členom rodiny, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu alebo práci;

11.  vyzýva EÚ, aby podporovala všetky združenia žien, ktoré každý deň pomáhajú ženám v oblastiach postihnutých humanitárnymi krízami a konfliktami;

12.  odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách a všetky formy násilia založeného na rodovej príslušnosti vrátane obchodovania s ľuďmi, manželstva vynúteného násilím, zločinov v mene cti, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a používania sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom zameraným na predchádzanie a boj proti násiliu páchanému na ženách, a to vo všetkých jeho častiach, aby sa zaistil súlad medzi vnútornou a vonkajšou činnosťou EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje, že náboženské a kultúrne rozdiely alebo rozdiely v tradíciách, prípadne akékoľvek iné okolnosti, nemôžu v žiadnom prípade ospravedlniť diskrimináciu či akúkoľvek formu násilia; vyzýva EÚ, aby uplatňovala aktívne a účinné politiky na prevenciu a boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia;

13.  dôrazne pripomína, že jednou z prekážok, ktoré bránia posilneniu hospodárskeho postavenia žien je násilie páchané na ženách, a to najmä sexuálne obťažovanie a prejavy sexizmu, ktoré sú mnohé ženy nútené trpieť na pracoviskách;

14.  odsudzuje skutočnosť, že v niektorých tretích krajinách sú zákonom povolené manželstvá medzi medzi dospelými a maloletými osobami;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne a účelne bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi; niekoľkými štúdiami sa skutočne preukázalo, že väčšina osôb, s ktorými sa obchoduje, sú ženy, ktoré sú po príchode do Európy nútené udržiavať živým trh s prostitúciou;

16.  zdôrazňuje, že dostupná zdravotná starostlivosť a univerzálny prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a rešpektovanie súvisiacich práv prispievajú k prenatálnej starostlivosti, schopnosti predísť vysoko rizikovým pôrodom a znižujú detskú a dojčenskú úmrtnosť; poukazuje na to, že plánované rodičovstvo, prístup k vhodným dámskym hygienickým potrebám a k starostlivosti o matky, prenatálnej starostlivosti a starostlivosti o novorodencov a bezpečné vykonávanie umelého prerušenia tehotenstva sú dôležitými prvkami pre záchranu života žien a prispievajú k tomu, že sa znižuje počet vysoko rizikových pôrodov a dojčenská a detská úmrtnosť;

17.  odsudzuje a odmieta zákony, nariadenia a tlaky vlád, ktoré vedú k neprimeraným obmedzeniam slobody prejavu, najmä pokiaľ ide o ženy a iné diskriminované rodové kategórie;

18.  považuje za neprijateľné, že telá žien a dievčat, najmä pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, sú stále ideologickým bojiskom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali neodňateľné práva žien a dievčat na telesnú integritu a samostatné rozhodovanie a odsudzuje časté porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien vrátane odopierania prístupu k službám plánovaného rodičovstva, antikoncepcii a bezpečnému a legálnemu vykonávaniu umelého prerušenia tehotenstva;

19.  dôrazne odsudzuje obnovenie a rozšírenie global gag rule a jeho vplyv na globálnu zdravotnú starostlivosť o ženy a dievčatá a ich práva vrátane sexuálnej výchovy a bezpečného a legálneho vykonávania umelého prerušenia tehotenstva; opätovne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaplnili medzeru vo financovaní, ktorú zanechali Spojené štáty americké v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a súvisiacich práv, najmä finančnými prostriedkami výslovne určenými na zabezpečenie prístupu ku kontrole pôrodnosti a zaručenie bezpečného a legálneho vykonávania umelého prerušenia tehotenstva, a to tak, že sa využije financovanie rozvoja na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;

20.  odsudzuje všetky formy diskriminácie a násilia voči LGBTI osobám, najmä kriminalizáciu homosexuality v niektorých tretích krajinách; vyzýva ESVČ, aby zvyšovala a šírila globálne povedomie o právach LGBTI osôb prostredníctvom vonkajšej činnosti EÚ s cieľom skoncovať s diskrimináciou, s ktorou sa dennodenne stretávajú;

21.  zdôrazňuje, že rodové stereotypy sú jedným z hlavných dôvodov porušovania práv žien a nerovnosti medzi mužmi a ženami, a vyzýva preto členské štáty, aby vykonávali nové verejné kampane na zvyšovanie informovanosti verejnosti, ktorých cieľom bude boj proti násiliu páchanému na ženách, sexuálnym útokom, kybernetickému šikanovaniu a rodovým stereotypom; zdôrazňuje význam zapájania mužov a chlapcov do týchto kampaní, a to tak ako cieľového publika, ako aj ako hybnej sily zmien;

22.  poukazuje na to, že percento osôb vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia je u žien vyššie, a žiada Komisiu, aby v rámci svojich rozvojových politík zvýšila úsilie o vykonávanie opatrení na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

6.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

14

7

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Arne Gericke, Mary Honeyball, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Florent Marcellesi, Angelika Niebler, Marijana Petir, Terry Reintke, Michaela Šojdrová, Anna Záborská, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Kostadinka Kuneva, Edouard Martin, Jordi Solé, Marc Tarabella, Mylène Troszczynski, Julie Ward

Náhradníčky (čl. 200 ods. 2) prítomné na záverečnom hlasovaní

Ulrike Müller, Gabriele Preuß

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

14

+

ALDE

Ulrike Müller

GUE/NGL

Malin Björk, Kostadinka Kuneva

PPE

Anna Maria Corazza Bildt

S&D

Maria Arena, Vilija Blinkevičiūtė, Mary Honeyball, Edouard Martin, Gabriele Preuß, Marc Tarabella, Julie Ward

Verts/ALE

Florent Marcellesi, Terry Reintke, Jordi Solé

7

-

ECR

Arne Gericke, Jana Žitňanská, Mylène Troszczynski, Angelika Niebler, Marijana Petir, Michaela Šojdrová, Anna Záborská

1

0

PPE

Agnieszka Kozłowska-Rajewicz

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

13.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Victor Boştinaru, Klaus Buchner, James Carver, Lorenzo Cesa, Andi Cristea, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule-Pēterse, Tunne Kelam, Janusz Korwin-Mikke, Eduard Kukan, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, Alex Mayer, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Alojz Peterle, Tonino Picula, Julia Pitera, Jozo Radoš, Michel Reimon, Jordi Solé, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl, Elena Valenciano

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ana Gomes, Urmas Paet, Soraya Post, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Ignazio Corrao, Liliana Rodrigues, Renate Weber


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

43

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Iveta Grigule-Pēterse, Javier Nart, Urmas Paet, Jozo Radoš, Ivo Vajgl, Renate Weber

ECR

Charles Tannock

EFDD

Ignazio Corrao

GUE/NGL

Marie-Christine Vergiat

PPE

Michèle Alliot-Marie, Lorenzo Cesa, Michael Gahler, Tunne Kelam, Eduard Kukan, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Ramona Nicole Mănescu, Alojz Peterle, Julia Pitera, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Traian Ungureanu, Željana Zovko, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica

S&D

Victor Boştinaru, Andi Cristea, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Ana Gomes, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Tonino Picula, Soraya Post, Liliana Rodrigues, Elena Valenciano

Verts/ALE

Klaus Buchner, Barbara Lochbihler, Michel Reimon, Jordi Solé

1

NI

Janusz Korwin-Mikke

3

0

EFDD

James Carver

GUE/NGL

Sabine Lösing, Miguel Urbán Crespo

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia