Choisissez la langue de votre document :
- bg - български
- es - español
- cs - čeština
- da - dansk
- de - Deutsch
- et - eesti keel
- el - ελληνικά
- en - English
- fr - français
- ga - Gaeilge
- hr - hrvatski
- it - italiano
- lv - latviešu valoda
- lt - lietuvių kalba
- hu - magyar
- mt - Malti
- nl - Nederlands
- pl - polski
- pt - português
- ro - română
- sk - slovenčina (vybraté)
- sl - slovenščina
- fi - suomi
- sv - svenska
| Postup : 2016/0382(COD) |
|
Postup v rámci schôdze
| Postup dokumentu : A8-0392/2017 | ||||||
Predkladané texty : A8-0392/2017 |  | Rozpravy : PV 15/01/2018 - 12CRE 15/01/2018 - 12 PV 12/11/2018 - 14 CRE 12/11/2018 - 14 |  | Hlasovanie : PV 17/01/2018 - 10.4CRE 17/01/2018 - 10.4 Vysvetlenie hlasovaní PV 13/11/2018 - 4.5 Vysvetlenie hlasovaní |  | Prijaté texty : P8_TA(2018)0009P8_TA(2018)0444 |
| SPRÁVA ***I |
| |||
| 6.12.2017 |
| |||
|
o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (COM(2016)0767 – C8-0500/2016 – 2016/0382(COD)) | ||||
| ||||
 NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (COM(2016)0767 – C8-0500/2016 – 2016/0382(COD)) (Riadny legislatívny postup – prepracovanie) Európsky parlament, – so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016) 767), – so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C8-0500/2016), – so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, – so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2017(1), – po porade s Výborom regiónov, – so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(2), – so zreteľom na list Výboru pre právne veci z ... 2017 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku, – so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre petície (A8-0392/2017), A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty; 1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie; 2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh; 3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| DÔVODOVÁ SPRÁVA |
| |||
|
Výzva dekarbonizácie hospodárstva do roku 2050 Európsky parlament prijal záväzok voči európskym občanom, ich kvalite života a hospodárskemu a sociálnemu rozvoju. Nastala príležitosť, aby sa vytvoril jasný a účinný právny rámec, ktorý bude v súlade s postupnou dekarbonizáciou hospodárstva vytýčenou v historickej Parížskej dohode, ktorá bola podpísaná v roku 2015 a v platnosti je od novembra 2016. Viac než kedykoľvek predtým musíme prejaviť väčšie ambície v súvislosti s novou smernicou, ktorá má podnietiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Musíme sa usilovať o čistú, bezpečnú energiu, ku ktorej budú mať prístup všetci občania a ktorá bude vytvárať pracovné miesta. Európa: líder v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov? Významný súčasný a predpokladaný vývoj na trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov na svetovej úrovni predstavuje dôležitú príležitosť pre naše podniky a pre tvorbu kvalitných pracovných miest v Únii. Základňa technologických znalostí, priemyselná štruktúra a kvalifikovaní odborníci nám umožnili zohrávať kľúčovú úlohu v počiatočných fázach vývoja týchto technológií na celosvetovej úrovni, a preto ich treba podporovať a rozvíjať. Využívanie obnoviteľných zdrojov energie taktiež prispieva k zvýšeniu energetickej nezávislosti Únie, vďaka čomu sa zlepšuje energetická bezpečnosť a znižuje naša zraniteľnosť voči vonkajším dodávateľom energie. V posledných rokoch sa objavujú známky spomalenia investícií potrebných na dekarbonizáciu hospodárstva EÚ. Príkladom je pomalšie tempo investícií do energie z obnoviteľných zdrojov v Európe, čo kontrastuje s rekordnými investíciami v iných častiach sveta. Smerom k novému regulačnému rámcu na podporu energie z obnoviteľných zdrojov Cieľ zodpovedajúci úplnej dekarbonizácii v roku 2050: 35 % Hoci spravodajca víta mnohé nové ustanovenia, ktoré Európska komisia uvádza vo svojom návrhu, vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom ambícií v súvislosti s vytýčeným cieľom 27 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov v Únii. Je potrebné zdôrazniť, že cieľ minimálne 27 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov podporila Európska rada na svojom zasadnutí v októbri 2014, teda ešte pred podpísaním Parížskej dohody. Na druhej strane globálny cieľ 27 % sa podstatne neodchyľuje od základného scenára, podľa ktorého by sa do roku 2030 dosiahlo 24,3 % (tento scenár nezohľadňuje predpokladaný pokles nákladov v súvislosti s vyspelejšími technológiami energie z obnoviteľných zdrojov). Treba tiež spomenúť, že Európsky parlament schválil v roku 2016 uznesenie, v ktorom žiadal, aby bol pre energie z obnoviteľných zdrojov určený cieľ aspoň 30 % energie, pričom uviedol, že je potrebné sa usilovať o výrazne vyšší cieľ. V súčasnosti je dokonca aj cieľ, ktoré navrhol Európsky parlament, príliš skromný v porovnaní s potrebami v oblasti dekarbonizácie hospodárstva dohodnutými na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21), čo ohrozuje nielen dosiahnutie parížskych cieľov, ale aj vedúce postavenie Európskej únie v oblasti čistej energie. Viaceré členské štáty si vytyčujú ciele, ktoré jasne prevyšujú tie, ktoré boli ustanovené na rok 2030. Napríklad Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov (IRENA) (2016) uviedla, že 36 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov v celosvetovom meradle do roku 2030 je nielen možný, ale aj nevyhnutný, ak sa má obmedziť zvýšenie priemernej teploty zemského povrchu na 2 ºC. Z tohto dôvodu spravodajca navrhuje, aby sa zaviedol záväzný cieľ pre Úniu vo výške 35 % energie z obnoviteľných zdrojov v hrubej konečnej spotrebe energie do roku 2030. Tento minimálny cieľ sa musí dosiahnuť na základe spoločného úsilia všetkých členských štátov prostredníctvom vytýčenia vnútroštátnych záväzných cieľov, a to i v odvetví dopravy. Vnútroštátne záväzky v oblasti čistej energie Platná smernica 2009/28/ES, ktorej cieľom je rozhodné smerovanie k väčšiemu využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov, vďačí za svoj úspech vo veľkej miere prehľadnosti a istote, s ktorými sa vytyčujú záväzné ciele na úrovni jednotlivých krajín. Záväzné ciele prinášajú investorom istotu, a tým sa znižuje potreba finančnej podpory. Okrem toho sa ustanovuje jasné rozdelenie právomocí, ktoré umožňuje vykonávať nápravné opatrenia v prípade nedodržania cieľa. Vzhľadom na to, že samotná Európska komisia identifikovala vytýčenie vnútroštátnych záväzných cieľov ako najúčinnejší nástroj na splnenie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020, je ťažké prijať myšlienku ich odstránenia. Systém dobrovoľných príspevkov členských štátov neposkytuje jasný náznak ambícií. Flexibilný a bezpečný rámec finančnej podpory s európskym smerovaním Kritériá na stanovenie systémov podpory založených na trhu napomáhajú intenzívnejšej hospodárskej súťaži a znižujú náklady na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Zároveň je potrebné zaručiť, aby členské štáty mohli rozhodovať o svojej technologickej diverzifikácii pri zohľadnení sociálnych, environmentálnych, geografických a klimatických faktorov. Táto flexibilita pomáha znižovať náklady spojené s integráciou do systému energie z obnoviteľných zdrojov. Spravodajca preto navrhuje ustanoviť spoločné všeobecné zásady pre systémy podporujúce energiu z obnoviteľných zdrojov. Jedným zo spôsobov, ako harmonizovať a znižovať náklady na systémy podpory a zároveň zvyšovať konkurencieschopnosť, je rozhodnúť sa pre otvorenie systémov podpory pre tých výrobcov energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí sa nachádzajú v iných členských štátoch. Mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi vytvárajú potenciálne výhody, pokiaľ ide o efektívnosť nákladov na podporu energie z obnoviteľných zdrojov. V záujme toho, aby sa tieto výhody mohli premietnuť do praxe a zároveň mali členské štáty možnosť flexibility, spravodajca navrhuje nahradiť povinnosť otvorenia systémov podpory realizáciou spoločných projektov. Regionálna spolupráca musí byť v súlade s úrovňami vzájomného prepojenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa dali náležite riadiť variabilné obnoviteľné zdroje energie a znížiť náklady na ich integráciu do energetického systému. Preto nesmú mať členské štáty s veľmi nízkou úrovňou prepojenia povinnosť zapojiť sa do tohto otváracieho rámca. Posilnenie právnej bezpečnosti Náhle zmeny v politikách na podporu energie z obnoviteľných zdrojov vyvolali neistotu medzi investormi. Viaceré krajiny prijali retroaktívne opatrenia, čo viedlo k strate dôvery a neistote v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov a k nedostatočnému prístupu k financovaniu pre nové zariadenia, čo ohrozilo dosahovanie cieľov určených na rok 2020 a oslabilo vyspelý domáci priemysel v mnohých regiónoch. Je rozhodujúce zachovať obraz Európskej únie ako regiónu, ktorý je atraktívny pre investície do energie z obnoviteľných zdrojov, a to okrem iného vďaka právnej bezpečnosti jej regulačného rámca. Preto sa posilňuje článok 6, aby sa odstránili nejednoznačné prvky a aby sa objasnilo, že sa vzťahuje rovnako na súčasné investície, ako aj na budúce. Cieľom je širší regulačný rámec, ktorým sa stanovia prechodné obdobia v prípade regulačných zmien a určia sa potrebné kompenzácie v prípade diskriminačných vonkajších zmien zameraných na energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré výrazne ovplyvnia hospodársku priechodnosť podporovaných projektov. Odstránenie administratívnych prekážok Ďalším z faktorov, ktoré brzdia zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov v Únii, sú zložité administratívne postupy s dlhými čakacími lehotami. Navrhované jednotné kontaktné miesta sú nástroj, ktorý subjekty tohto sektora opakovane požadujú. Hoci v prípade väčších elektrární môže byť lehota na udelenie povolenia v dĺžke maximálne troch rokov realistická, v prípade menších zariadení sa zdá prehnaná. Pre menšie projekty, ktorých realizácia nevyžaduje také rozsiahle konzultácie a hodnotenie, ako je to v prípade väčších elektrární, sú potrebné kratšie lehoty. Zapojenie spotrebiteľov do transformácie energetiky Od schválenia súčasnej smernice priniesol technologický pokrok a pokles nákladov na niektoré technológie nové formy hospodárenia s energiou, ktoré umožňujú, aby sa ústredným prvkom politiky v oblasti energie stal spotrebiteľ. Tieto nové formy zapojenia do energetického systému je potrebné prijať a podporovať. V tomto smere nová smernica musí nielen umožniť rozvoj vlastnej spotreby a spoločenstiev v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ale musí ich aj aktívne podporovať a brániť tomu, aby boli vystavené diskriminácii alebo neúmernej záťaži či neprimeraným postupom. Spotreba vlastnej vyrobenej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá nie je súčasťou siete, nesmie podliehať daniam ani poplatkom žiadneho druhu. Občania so stredným alebo vysokým príjmom majú často lepší prístup k počiatočnému kapitálu potrebnému na investovanie do zariadení na vlastnú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. V Európe, kde žije 50 miliónov ľudí v situácii energetickej chudoby, však využitie energie z obnoviteľných zdrojov zohráva zásadnú úlohu vo vývoji novej paradigmy energetického systému, ktorý bude prínosom pre spoločnosť ako celok. Preto by mali byť systémy podpory, ktoré podnietia vlastnú výrobu energie koncipované tak, aby k nim mali prístup všetci spotrebitelia, a najmä tí s obmedzenými zdrojmi. Dôležitosť odvetvových cieľov Zavedenie osobitných cieľov pre odvetvia vykurovania a chladenia a dopravy sú absolútne nevyhnutné vzhľadom na potenciálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý môžu dosiahnuť, ak si zároveň uvedomíme, že tieto odvetvia predstavujú približne 75 %(1) konečnej spotreby energie v Únii. Ciele dekarbonizácie sa nám nepodarí dosiahnuť, ak sa v týchto odvetviach neznásobí úsilie. V prípade odvetvia vykurovania a chladenia sa popri záväznej vyššej miere ambícií musia ponúknuť opatrenia, ktoré by zabezpečili flexibilitu tým členským štátom, ktoré už vykazujú veľmi vysokú mieru rozšírenia energie z obnoviteľných zdrojov. Zároveň sa zavádzajú kroky s cieľom zabezpečiť, aby opatrenia prijaté v tomto odvetví venovali osobitnú pozornosť zraniteľným domácnostiam, ktorým hrozí energetická chudoba. Doprava predstavuje približne tretinu konečnej spotreby energie v EÚ, ale stále v nej z 94 % prevládajú palivá získavané z ropy. Súčasná smernica stanovuje na rok 2020 cieľ 10 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov v doprave. Aby sa v tomto odvetví, ktoré je zodpovedné za 35 % všetkých emisií CO2 v Európskej únii, dosiahol pokrok, je potrebné zachovať odvetvový cieľ a aktualizovať ho s výhľadom na rok 2030. Preto je dôležité podporovať mobilitu vychádzajúcu z alternatívnych palív, napríklad prostredníctvom elektrickej mobility. Spravodajca považuje za potrebné stanoviť v tejto smernici ambicióznejšie ciele, aby sa mohol splniť záväzok Európy v boji proti zmene klímy. Nedostatok ambícií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov spochybňuje nielen našu dôveryhodnosť, ale predovšetkým náš budúci rozvoj.
| ||||
| PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB,KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE PRÁVNE VECI |
| |||
|
D(2017)45796 Jerzy Buzek predseda Výboru pre priemysel, výskum a energetiku PHS 08B046 v Bruseli Vec: Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (COM(2016)0767 – C8-0500/2016 – 2016/0382(COD)) Vážený pán predseda, Výbor pre právne veci preskúmal uvedený návrh v súlade s článkom 104 o prepracovaní začleneným do rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu. V odseku 3 tohto článku sa uvádza: „Ak výbor, v ktorého pôsobnosti sú právne veci, dospeje k záveru, že návrh nevnáša žiadne iné podstatné zmeny ako tie, ktoré v ňom boli ako také označené, oznámi to gestorskému výboru. V tomto prípade, okrem podmienok stanovených v článkoch 169 a 170, sú v gestorskom výbore prípustné pozmeňujúce návrhy len vtedy, ak sa týkajú častí návrhu, ktoré obsahujú zmeny. Pozmeňujúce návrhy k častiam návrhu, ktoré sa nemenia, však môže výnimočne prijať v jednotlivých prípadoch predseda gestorského výboru, ak dospeje k záveru, že je to potrebné z naliehavého dôvodu vnútornej logiky textu alebo preto, že pozmeňujúce návrhy sú neoddeliteľne spojené s inými prípustnými pozmeňujúcimi návrhmi. Tieto dôvody sa musia uviesť v písomnom odôvodnení k pozmeňujúcim návrhom.“ Na základe stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Parlamentu, Rady a Komisie, ktorá preskúmala návrh prepracovaného znenia, a v súlade s odporúčaniami spravodajkyne Výbor pre právne veci zastáva názor, že predmetný návrh neobsahuje žiadne podstatné zmeny okrem tých, ktoré tak boli označené v návrhu a konzultačnou pracovnou skupinou, a že pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení predchádzajúcich aktov s týmito zmenami, tento návrh obsahuje priamu kodifikáciu existujúcich textov bez zmeny ich podstaty. Výbor pre právne veci napokon na svojej schôdzi 21. novembra 2017 jednomyseľne(1) odporučil, aby Výbor pre dopravu a cestovný ruch ako gestorský výbor prikročil k preskúmaniu uvedeného návrhu v súlade s článkom 104. S úctou Pavel Svoboda Príloha: Stanovisko konzultačnej pracovnej skupiny
| ||||
| PRÍLOHA: STANOVISKO KONZULTAČNEJ PRACOVNEJ SKUPINY PRÁVNYCH SLUŽIEB EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE |
| |||||||||
V Bruseli 28. septembra 2017 STANOVISKO PRE EURÓPSKY PARLAMENT RADU KOMISIU Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) COM(2016) 767 final/2 of 23.2.2017 - 2016/0382 (COD) So zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní postupu prepracovania právnych aktov, a najmä na jej bod 9, poradná pracovná skupina zložená zo zástupcov právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie na svojej schôdzi 29. júna 2017 preskúmala uvedený návrh predložený Komisiou. Po preskúmaní(1) návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa prepracúva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov a o zmene, doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES, dospela konzultačná pracovná skupina na tejto schôdzi po vzájomnej dohode k týmto záverom: 1. Nasledovné úpravy mali byť zvýraznené sivou farbou, ktorá sa všeobecne používa na označenie podstatných zmien: – v odôvodnení 2 vypustenie slov „Kontrola energetickej spotreby v Európe“; – v odôvodnení 3 vypustenie záverečných slov „v odvetví dopravy, kde je problém bezpečnosti dodávok energie najakútnejší, a ovplyvniť trh s motorovými palivami v doprave“; – v odôvodnení 20 vypustenie druhej vety odôvodnenia 11 smernice 2009/28/ES, ktorá znie „V tejto súvislosti by sa mala zahrnúť energia prítomná v oceánoch a iných vodných útvaroch vo forme vĺn, morských prúdov, prílivu a odlivu, gradientov oceánskej tepelnej energie alebo gradientov slanosti“; – v odôvodnení 26 vypustenie slov „národných cieľov“, „opatrenia flexibility“ a „ktoré však zostanú pod kontrolou členských štátov, aby neovplyvnili ich schopnosť dosahovať svoje národné ciele“; – v odôvodnení 27 vypustenie slov „platforme transparentnosti“; – v odôvodnení 28 vypustenie slova „cieľov“ v prvej vete, ako aj druhej vety odôvodnenia 37 smernice 2009/28/ES, ktorá znie „Aby sa však zabránilo čistému zvýšeniu emisií skleníkových plynov prostredníctvom presmerovania existujúcich obnoviteľných zdrojov energie a ich úplnému alebo čiastočnému nahradeniu konvenčnými zdrojmi energie, mala by sa započítavať iba elektrina vyrobená zariadeniami využívajúcimi obnoviteľné zdroje energie, ktoré sa uvedú do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, alebo zvýšenou kapacitou zariadení, ktoré boli po uvedenom dátume rekonštruované“; – v odôvodnení 34 vypustenie slov „stanovili, že takéto úrovne sa dosiahnu zahrnutím faktora pre energiu z obnoviteľných zdrojov do plnenia minimálnych požiadaviek energetickej hospodárnosti stanovených v smernici 2002/91/ES, pokiaľ ide o nákladovo optimálne zníženie uhlíkových emisií na budovu“; – v odôvodnení 39 vypustenie záverečných slov „zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“; – v odôvodnení 43 vypustenie poslednej vety odôvodnenia 52 smernice 2009/28/ES, ktorá znie „Je dôležité rozlišovať medzi „zelenými“ certifikátmi používanými na účely systémov podpory a potvrdeniami o pôvode“; – v odôvodnení 44 vypustenie slov „minimálny podiel“; – v odôvodnení 45 vypustenie slov „najmä pokiaľ ide o množstvo energie z obnoviteľných zdrojov vyrobené v nových zariadeniach, by Komisia mala zhodnotiť účinnosť opatrení prijatých členskými štátmi“; – vypustenie celého znenia odôvodnenia 56 smernice 2009/28/ES; – v odôvodnení 48 vypustenie slova „prerušovanú“; – v odôvodnení 52 vypustenie slov „podporiť fázu demonštračných činností a komercializácie“; – v odôvodnení 70 vypustenie záverečných slov „a rozvoja biopalív druhej a tretej generácie v Spoločenstve a vo svete a posilniť poľnohospodársky výskum a získavanie poznatkov v týchto oblastiach“; – v odôvodnení 72 vypustenie posledných dvoch viet odôvodnenia 73 smernice 2009/28/ES, ktoré znejú „Mali by do nej patriť aj zalesnené oblasti s pokryvom koruny v rozmedzí 10 až 30 %, pokiaľ nie je predložený dôkaz, že ich zásoby uhlíka sú dostatočne nízke na to, aby odôvodnili ich premenu v súlade s pravidlami stanovenými v tejto smernici. Pokiaľ ide o mokrade, mala by sa zohľadniť definícia uvedená v Dohovore o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, prijatom 2. februára 1971 v Ramsare“; – v odôvodnení 81 vypustenie slov „mnohostranných a dvojstranných dohôd“ a „takéto dohody“; – v odôvodnení 95 vypustenie slov „alebo silne kontaminovaná“, ako aj šesť posledných viet odôvodnenia 85 smernice 2009/28/ES, ktoré znejú „Aj keď sa samotné biopalivá vyrábajú zo surovín pestovaných na ornej pôde, čistý nárast dopytu po plodinách spôsobený presadzovaním biopalív by mohol viesť k čistému nárastu ornej plochy. Mohla by sa tým ovplyvniť pôda s veľkými zásobami uhlíka, čím by došlo k škodlivým úbytkom zásob uhlíka. Na zníženie tohto rizika je vhodné zaviesť sprievodné opatrenia zamerané na podnecovanie zvyšovania rastu produktivity na pôde, ktorá sa už využíva na pestovanie plodín, využívania znehodnotenej pôdy a prijímania požiadaviek trvalej udržateľnosti porovnateľných s požiadavkami stanovenými v tejto smernici v súvislosti so spotrebou biopalív v Spoločenstve a v iných krajinách spotrebúvajúcich biopalivá. Komisia by mala vypracovať konkrétnu metodiku na minimalizáciu emisií skleníkových plynov spôsobených nepriamou zmenou využívania pôdy. Komisia by na ten účel mala analyzovať na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov najmä začlenenie faktora nepriamej zmeny využívania pôdy do výpočtu emisií skleníkových plynov a potrebu podnecovania trvalo udržateľných biopalív, ktoré minimalizujú účinky zmeny využívania pôdy a zlepšujú trvalú udržateľnosť biopalív s ohľadom na nepriame zmeny využívania pôdy. Komisia by sa pri vypracúvaní tejto metodiky mala zaoberať okrem iného možnými nepriamymi zmenami využívania pôdy spôsobenými biopalivami vyrobenými z nepotravinárskych celulózových materiálov a lignocelulózových materiálov“; – v odôvodnení 100 vypustenie súčasného odkazu na rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu; – v odôvodnení 101 vypustenie údaja „20 %“; – v článku 1 a v článku 2 písm. j) vypustenie slov „národné“ a „národný“; – v článku 2 písm. g) vypustenie slov „alebo plynné“; – v článku 7 ods. 1 nahradenie súčasného odkazu na „článok 17 ods. 2 až 6“ odkazom na „článok 26 ods. 2 až 7“; – vypustenie celého znenia článku 5 ods. 2 smernice 2009/28/ES; – v článku 7 ods. 3 vypustenie slov „Aerotermálna, geotermálna a hydrotermálna“; – v článku 8 ods. 1 vypustenie slov „a zaviesť opatrenia zamerané“, „súladu“, „s požiadavkami článku 3 ods. 1, 2 a 4“ a „súladu iného“; – v článku 8 ods. 2 a v článku 12 ods. 1 vypustenie slova „tri“; – v článku 9 ods. 2 a 3 a v článku 10 ods. 1 vypustenie slova „cieľa“; – v článku 9 ods. 4 vypustenie prvej vety, ktorá znie „Doba určená v odseku 3 písm. d) neprekročí rok 2020“, a údaja „2020“ v druhej vete; – v článku 10 ods. 3 vypustenie znenia „posudzovania súladu cieľa s požiadavkami“ a „týkajúcimi sa národných celkových cieľov“; – v článku 13 ods. 1 nahradenie súčasného odkazu na „článok 3“ odkazom na „článok 5“; – vypustenie celého znenia článku 13 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2009/28/ES; – v článku 19 ods. 13 nahradenie slova „spotrebiteľov“ slovom „zákazníkov“ a vypustenie záverečných slov „ktorá pochádza zo zariadení alebo zvýšenia kapacity, ktoré sa začali prevádzkovať po 25. júni 2009“; – v článku 26 ods. 1 vypustenie slov „trvalej udržateľnosti“; – v článku 27 ods. 4 nahradenie súčasného odkazu na „článok 17 ods. 2“ odkazom na „článok 26 ods. 7“ a súčasného odkazu na „článok 17 ods. 3, 4 a 5“ odkazom na „článok 26 ods. 2, 3, 4, 5 a 6“; – v článku 27 ods. 6 treťom pododseku vypustenie slova „transparentnosť“; – v článku 27 ods. 6 piatom pododseku a ods. 7 nahradenie súčasného odkazu na „článok 17 ods. 2 až 5“ odkazom na „článok 26 ods. 2 až 7“; – v článku 28 ods. 1 a 4 nahradenie súčasného odkazu na „článok 17 ods. 2“ odkazom na „článok 26 ods. 7“; – v článku 28 ods. 5 vypustenie slov „najmä pokiaľ ide o“ a slova „doplniť“; – v článku 30 ods. 3 nahradenie súčasného údaju „v roku 2018“ údajom „v roku 2026“; – v článku 30 ods. 4 nahradenie súčasného údaju „v roku 2021“ údajom „v roku 2032“; – v článku 32 ods. 2 nahradenie súčasného údaju „od 5. októbra 2015“ údajom „od 1. januára 2021“; – v článku 32 ods. 2, 3 a 6 nahradenie súčasného odkazu na článok 3 ods. 5 odkazom na článok 7 ods. 5 a doplnenie nových odkazov na článok 19 ods. 11 a ods. 14 a na článok 25 ods. 6; – v bode A prílohy V vypustenie údaja „52 %“ prislúchajúceho k položke „etanol z cukrovej repy“; – v bode B prílohy V vypustenie údaja „92 %“ prislúchajúceho k položke „dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel“; – v bode C ods. 3 prílohy V vypustenie vzorca „(EF– EB)/ EF“ prislúchajúceho k položke „dimetyléter z drevín pestovaných na tento účel“; – v prílohe V k smernici 2009/28/ES vypustenie celého znenia bodu C ods. 8 písm. b) bodu ii); – v bode C ods. 8 druhom pododseku prílohy V vypustenie čísla „10“; – v prílohe V k smernici 2009/28/ES vypustenie celého znenia bodu C ods. 9 písm. b); – v prílohe V k smernici 2009/28/ES vypustenie celého znenia druhého pododseku bodu C ods. 9; – v bode C ods. 10 prílohy V vypustenie údaja „2009“; – v bode C ods. 12 prílohy V vypustenie slov „a skladovania“; – v bode C ods. 14 prílohy V vypustenie slova „sekvestrácii“; – v bode C ods. 15 prílohy V vypustenie záverečných slov „na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív v komerčných produktoch a službách“; – v bode C ods. 18 prílohy V vypustenie znenia „eec + el + podielu emisií ep, etd a eee“; – v prílohe V k smernici 2009/28/ES vypustenie celého znenia bodu C ods. 19 štvrtého pododseku. 2. V článku 27 ods. 5 druhom pododseku a v ods. 6 prvom a piatom pododseku by sa mal odkaz na „článok 31 ods. 3“ upraviť na odkaz na článok 31 ods. 2. Konzultačná pracovná skupina po preskúmaní tohto návrhu následne jednomyseľne skonštatovala, že návrh neobsahuje žiadne podstatné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu. Pracovná skupina takisto konštatovala, že pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skoršieho aktu s uvedenými podstatnými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platného právneho aktu bez zmeny jeho podstaty. F. DREXLER H. LEGAL L. ROMERO REQUENA právna služba právna služba generálny riaditeľ
| ||||||||||
| STANOVISKO Výboru pre rozvoj (24.10.2017) |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
STRUČNÉ ODÔVODNENIE Európske politiky v oblasti klímy a energetiky by mali byť konzistentné s cieľmi súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako je to zakotvené v článku 208 Lisabonskej zmluvy a v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja. Prechod na obnoviteľné zdroje energie má zásadný význam pre splnenie týchto cieľov. Vzhľadom na skutočnosť, že bioenergia môže zohrávať len obmedzenú úlohu pri uspokojovaní dopytu EÚ po energii a zároveň sa politika EÚ v oblasti energetiky určite bude používať ako vzor pri medzinárodných rokovaniach, spravodajca sa domnieva, že je nanajvýš dôležité zabezpečiť, aby navrhovaná smernica reagovala na prísne kritériá sociálnej a environmentálnej udržateľnosti. Na tento účel by navrhovaná smernica mala byť posilnená niekoľkými spôsobmi: rozšírením ambícií návrhu v oblasti klímy zvýšením podielu energie z obnoviteľných zdrojov na 45 % v roku 2030 prostredníctvom národných záväzných cieľov tak, aby spĺňali ciele Parížskej dohody; postupným rušením čisto pôdnych biopalív do roku 2030, aby sa minimalizovali negatívne vplyvy bioenergie na pozemkové práva, potravinové práva, biodiverzitu, pôdu a celkové vplyvy nepriamej zmeny využívania pôdy; podiel pôdnych biopalív a biokvapalín vyrobených z plodín, ktoré sa môžu započítať do cieľa týkajúceho sa pohonných hmôt podľa smernice, by sa mal odteraz až do roku 2030 postupne znižovať, keď sa tento podiel bude rovnať nule; postupným zrušením všetkých politických stimulov pre biopalivá, biokvapaliny a biopalivá vyrábané z potravinových a krmivových plodín alebo ostatných plodín pestovaných na úrodnej poľnohospodárskej pôde; posilnením pravidiel o nepriamej zmene využívania pôdy (ILUC), berúc do úvahy, že nepotravinové energetické plodiny môžu prispieť k nepriamej zmene využívania pôdy, ak sa pestujú na pôde, ktorá bola využívaná na výrobu potravín; zabezpečením súladu prepracovanej smernice so zásadami hierarchie odpadového hospodárstva a kaskádového využívania; posilnením záruk pre moderné biopalivá, ktoré by mali účinne znižovať emisie skleníkových plynov a reagovať na silné kritériá environmentálnej udržateľnosti v prípade, keď sa stimuluje využívanie odpadu a zvyškov na energiu; zavedením kritérií sociálnej udržateľnosti, berúc do úvahy, že konflikty o pôdu, vyplývajúce napr. z rozsiahlych investícií do poľnohospodárstva na výrobu surovín, sú na vzostupe; v dôsledku toho by táto smernica mala byť v súlade s normami medzinárodného práva držby, ktoré sú ešte dôležitejšie v krajinách, v ktorých sa zvykové právo neuznáva za zákonné a v ktorých sa pôvodné vidiecke obyvateľstvo zvyčajne vysídľovalo z dôvodu projektov na ochranu prírody; POZMEŇUJÚCE NÁVRHY Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:
POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Vysvetlenie použitých znakov: + : za - : proti 0 : zdržali sa hlasovania | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (13.11.2017) |
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
STRUČNÉ ODÔVODNENIE Únia a jej členské štáty ratifikovali Parížsku dohodu so záväzkom zachovať zvyšovanie globálnych teplôt výrazne pod 2 °C a usilovať sa o úroveň 1,5 °C. Rýchly prechod na obnoviteľné zdroje energie má kľúčový význam pre splnenie týchto cieľov. Komisia navrhuje celkový cieľ EÚ dosiahnuť aspoň 27 % energie z obnoviteľných zdrojov, čo predstavuje iba 6 % z očakávaného zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2020 v priebehu 10 rokov, a v skutočnosti sa tým spomaľuje miera využívania obnoviteľných zdrojov energie z predchádzajúceho obdobia. Spravodajca navrhuje zvýšiť úroveň ambícií, pokiaľ ide o podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 35 % v roku 2030, s národnými záväznými cieľmi, s prioritným prístupom a so systémom záruk pôvodu, ktorý slúži iba ako nástroj vysledovateľnosti a účtovníctva. Ak zákonodarcovia stimulujú využívanie určitých zdrojov energie prostredníctvom cieľov a dotácií, nesú zodpovednosť za prípadné negatívne následky na životné prostredie alebo hospodárstvo ako celok, a teda musia byť stanovené aj dostatočné záruky v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti. Z klimatického hľadiska by sa mala podporovať len bioenergia vyrábaná z odpadov a zvyškov s náležitými zárukami, pokiaľ ide o ochranu kvality pôdy, uhlíka v pôde a biodiverzitu, a vytláčanie ostatných použití. Politika, ktorá prináša riziko zvýšenia emisií alebo zníženia prirodzených záchytov uhlíka, bude pri plnení cieľov Parížskej dohody pôsobiť kontraproduktívne. V oblasti dopravy je cieľom návrhu pomaly presunúť podporu EÚ z biopalív vyrobených z plodín smerom k lepším obnoviteľným dopravným palivám, ako napríklad moderné biopalivá a elektrina z obnoviteľných zdrojov. Strop pre podiel biopalív vyrobených z potravinárskych plodín, ktorý možno započítať do cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, sa postupne znižuje zo 7 na 0% v roku 2030. Od roku 2021 by mal byť podiel biopalív a biokvapalín vyrobených z palmového oleja 0. Komisia by mala vypracovať metodiku, ktorou by sa overovali biopalivá a biokvapaliny s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy. V návrhu sa tiež stanovuje povinnosť pre dodávateľov palív do roku 2030 začleňovať v ponúkaných palivách postupne až 9% pokročilých biopalív, elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a palív zo zachyteného a využitého uhlíka. Tento minimálny podiel by sa mal v porovnaní s rokom 2020 rovnať zníženiu intenzity emisií skleníkových plynov aspoň o 7 %. Je dôležité zabezpečiť, aby tieto biopalivá viedli k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov. Len máloktoré východiskové suroviny sú skutočne k dispozícii bez vzniku emisií. Ak sa materiály odklonia od ich súčasného využitia na výrobu biopalív, bude to mať vplyv na ostatných používateľov. Pri výpočte úspor emisií skleníkových plynov smerom k prahovej hodnote pokročilých biopalív by sa mali započítať odhady nepriamej tvorby uhlíka založené na analýze presunov, na základe ktorej sa zisťuje, aké materiály by sa použili na nahradenie východiskových surovín a aké emisie by s tým boli spojené. Nie je vhodné do smernice o energii z obnoviteľných zdrojov zahrnúť mandáty na fosílne palivá, a to ani na tie, ktoré pochádzajú z odpadu. Palivá vyrobené z odpadu by sa mali propagovať prostredníctvom iných nástrojov v rámci stratégie obehového hospodárstva Únie. Elektrická energia z obnoviteľných zdrojov je najčistejším palivom dostupným pre sektor dopravy a v súčasnosti predstavuje riešenie, ktoré možno udržateľným spôsobom najlepšie uplatniť na rôznych úrovniach. Rozsiahle zavádzanie elektrickej dopravy si však vyžaduje stimuly na strane dopytu, ako aj na strane ponuky. Dostatočná sieť nabíjacích staníc je kľúčovým prvkom pri podpore využívania elektrických vozidiel. Očakáva sa, že moderné biopalivá budú v dlhodobom horizonte predovšetkým zohrávať významnú úlohu pri znižovaní emisií skleníkových plynov z leteckej dopravy. Dodávky energie z obnoviteľných zdrojov pre letectvo sa budú započítavať v rámci záväzku týkajúceho sa ich začlenenia platného pre sektor dopravy ako celok. Návrh stanoviska sa zameriava aj na zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže. Jedným z navrhovaných opatrení v tejto súvislosti je nahradenie 28 národných databáz celoeurópskou databázou, v ktorej dodávatelia palív zaznamenávajú presuny uskutočnené s cieľom splniť si povinnosť začleniť palivá z obnoviteľných zdrojov. POZMEŇUJÚCE NÁVRHY Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||