SPRÁVA o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030
18.12.2017 - (2017/2055(INI))
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: José Inácio Faria
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):
Cláudia Monteiro de Aguiar,Výbor pre dopravu a cestovný ruch
(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030
Európsky parlament,
– so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 10. novembra 2016 s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov – JOIN(2016)0049,
– so zreteľom na návrh záverov Rady z 24. marca 2017 o medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2017 k spoločnému oznámeniu Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (JOIN(2016)0049)[1],
– so zreteľom na dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG), ktoré sú v ňom zahrnuté,
– so zreteľom na cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 14 programu OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (SDG č. 14), ktorý podporuje zachovanie a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov na účely trvalo udržateľného rozvoja;
– so zreteľom na Parížsku dohodu z roku 2015 Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016, a jej plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov,
– so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite, ktorý nadobudol platnosť 29. decembra 1993, a ciele z Aichi stanovené v strategickom pláne pre biodiverzitu na obdobie rokov 2011 – 2020, ktoré boli prijaté v októbri 2010,
– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), doplnený Dohodou o uplatňovaní ustanovení UNCLOS o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, Kódex správania OSN pre zodpovedný rybolov a spoločnú rybársku politiku Európskej únie,
– so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) z 3. marca 1973,
– so zreteľom na článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na dokument prijatý na konferencii OSN o oceánoch 9. júna 2017 v New Yorku s názvom Náš oceán, naša budúcnosť: výzva na prijatie opatrení;
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori,
so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),
– so zreteľom na svoj mandát na rokovania o balíku o odpade (návrhy na zmenu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/EC z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc[2], smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov[3], smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov[4], smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembru 2000 o vozidlách po dobe životnosti[5], smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembru 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS[6], a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ z 4. júlu 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)[7]),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii),
so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov – JOIN(2016)0049,
so zreteľom na integrovanú námornú politiku Európskej únie z roku 2007 (COM(2007)0575) a jej správu o pokroku z roku 2012 (COM(2012)0491),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 z 30. novembra 2011, ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky[8],
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rozvoj medzinárodného rozmeru integrovanej námornej politiky Európskej únie (COM(2009)0536),
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1625 zo 14. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1406/2002, ktorým sa zriaďuje Európska námorná bezpečnostná agentúra[9],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie[10],
so zreteľom na Parížsku dohodu z roku 2015 Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016, a jej plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov,
so zreteľom na bezpečnostnú stratégiu Európskej únie prijatú Európskou radou 24. júna 2014,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a zmene smernice 2009/16/ES[11],
– so zreteľom na svoj mandát na rokovania o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne zníženie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií[12],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu[13],
– so zreteľom na smernicu 2012/33/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o obsah síry v lodných palivách, a na prebiehajúce posúdenie vplyvu týkajúce sa rozšírenia oblastí kontroly emisií síry v európskych vodách,
– so zreteľom na návrh zaviesť určené oblasti kontroly emisií oxidov dusíka, ktorý krajiny v oblasti Baltského mora a Severného mora predložili Medzinárodnej námornej organizácii (IMO),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2016 o zodpovednosti, náhradách a finančnom zabezpečení operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori[14],
– so zreteľom na politickú správu EASAC (European Academics Science Advisory Council) z 28 z januára 2016 o udržateľnosti morského života v meniacich sa oceánoch a moriach (Marine sustainability in an age of changing oceans and seas),
– so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu (PE 569.964) z novembra 2015 s názvom Ciele zníženia emisií v medzinárodnej leteckej a námornej doprave (Emission Reduction Targets for International Aviation and Shipping),
– so zreteľom na prílohu „Opatrenia zamerané na podporu prechodu na čistú energiu“ k oznámeniu „Čistá energia pre všetkých Európanov“ (COM(2016)0860),
– so zreteľom na v poradní štvrtú Konferenciu o našich oceánoch, ktorú organizovala Európska únia 5. a 6. októbra 2017 na Malte;
so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy[15],
so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),
so zreteľom na závery Rady o prioritách politiky EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2020: konkurencieschopnosť, dekarbonizácia a digitalizácia na zabezpečenie globálnej prepojenosti, efektívneho vnútorného trhu a námorného sektora svetovej úrovne (9976/17),
– so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom Chránené morské oblasti v európskych moriach (Marine protected areas in Europe’s seas) (EEA 3/2015),
– so zreteľom na štúdiu Európskej komisie s názvom Štúdia: Využitie potenciálu najvzdialenejších regiónov v záujme udržateľného modrého rastu,
– so zreteľom na Helsinský dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora z roku 1992, ktorý nadobudol platnosť 17. januára 2000, akčný plán HELCOM pre Baltské more, ktorý prijali všetky pobrežné štáty a EÚ v roku 2007, a stratégiu EÚ pre región Baltského mora,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov 69/292 z júna 2015 o vytvorení právne záväzného medzinárodného nástroja na ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. januára 2014 s názvom Modrá energia: Opatrenia potrebné na využívanie potenciálu energie z oceánov v európskych moriach a oceánoch do roku 2020 a v ďalšom období,
so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ[16],
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre rybárstvo (A8-0399/2017),
A. keďže panuje všeobecná zhoda v tom, že environmentálny stav oceánov je výrazne ohrozený a existuje riziko ich nezvratného poškodenia, ak svetové spoločenstvo nepodnikne cielené a koordinované opatrenia;
B. keďže hromadenie a šírenie morského odpadu môže byť jednou z najrýchlejšie rastúcich hrozieb pre zdravie svetových oceánov; keďže osobitné obavy vzbudzujú mikroplasty, lebo vzhľadom na ich malý rozmer sa môžu dostať do širokej škály organizmov (morské vtáky, ryby, slávky, pieskovníky a zooplanktón); keďže odhadom 150 miliónov ton plastov, ktoré sa nahromadili vo svetových oceánoch, vážne poškodzuje životné prostredie a hospodárstva vrátane pobrežných spoločenstiev, cestovného ruchu, námornej dopravy a rybolovu;
C. keďže medzi súčasné hrozby pre morské prostredie patria poškodzovanie biotopov a ekosystémov, perzistentné nebezpečné látky v usadeninách a vodných útvaroch, degradácia koralových útesov, invazívne druhy, znečisťovanie a obohacovanie živinami a námorná doprava, ako aj ťažba nerastných surovín a nadmerný lov morských druhov, okysľovanie a otepľovanie vôd vyvolané zmenou klímy;
D. keďže len v roku 2010 bolo na breh vyplavených približne 4,8 milióna až 12,7 milióna1a metrických ton plastového odpadu[17], ako sú napríklad obaly z potravín alebo plastové fľaše, čo predstavuje približne 1,5 % až 4,5 % celkovej svetovej produkcie plastov, pričom do roku 2020 vyústi kumulatívne množstvo odpadu do desaťnásobného zvýšenia celkového množstva plastov vyhadzovaných do mora;
E. keďže „znečisťujúci odpad“ je odpad malej veľkosti z verejne prístupných oblastí, ktorý bol nesprávne zlikvidovaný v životnom prostredí (na pevnine, v sladkých vodách a v mori), či už úmyselne alebo z nedbanlivosti;
F. keďže viac ako 100 ton plastového odpadu a mikroplastov znečisťuje a ohrozuje život v našich oceánoch;
G. keďže bez výrazných zmien sa do roku 2100 môže polovica celosvetových morských druhov ocitnúť na pokraji vyhynutia;
H. keďže používanie plastov na výrobu spotrebného tovaru sa čoraz viac rozširuje a od ich prvého použitia pred polstoročím sa ich výroba neustále zvyšuje, čo viedlo k tomu, že v roku 2015 bolo na celom svete vyrobených okolo 322 miliónov ton plastov; keďže rastúca výroba v kombinácii so zmenami nášho používania plastov aj demografického vývoja vedie k zvýšeniu množstva plastového odpadu vyhadzovaného do našich oceánov; keďže ak bude tento trend pokračovať, podľa Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) sa do roku 2050 nahromadí takmer 33 miliárd ton plastov;
I. keďže 80 % morského odpadu pochádza z pevniny, a preto problém s morským odpadom nemôžeme účinne vyriešiť bez toho, aby sme sa najskôr zaoberali otázkou účinnej politiky a opatreniami na obmedzenie a zabránenie šíreniu odpadu na pevnine;
J. keďže väčšinu bežných foriem odpadu tvoria cigaretové filtre, plastové tašky, rybársky výstroj, ako napríklad siete, a všetky druhy obalov; keďže 60 % – 90 % morského odpadu sa vyrobilo s použitím jedného alebo viacerých plastových polymérov, ako sú napríklad polyetylén (PE), polyetyléntereftalát (PET), polypropylén (PP) a polyvinylchlorid (PVC), ktoré majú všetky extrémne dlhý čas rozkladu; keďže v dôsledku toho bude väčšine plastov vyrobených v súčasnosti trvať desiatky alebo dokonca stovky rokov, kým zmiznú;
K. keďže plastový odpad zapríčiňuje ochorenie a smrť morských živočíchov v dôsledku udusenia, zamotania a intoxikácie; keďže plastové materiály rozlámané morskými vlnami a pôsobením slnečného svetla vytvárajú mikročastice, ktoré majú v priemere menej než 5 mm a ktoré končia v žalúdku morských živočíchov, ako sú slávky, červy a zooplanktón, pričom nanoplasty s veľkosťou sotva pol milimetra prenikajú do bunkových membrán a jadier drobných morských živočíchov; keďže plastový odpad, ktorý je voľným okom neviditeľný, vstupuje do potravinového reťazca pri jeho samotnom zdroji;
L. keďže podľa programu UNEP dosahujú odhadované náklady na prírodný kapitál súvisiace s morským plastovým odpadom približne 8 miliárd dolárov ročne[18], pričom rybolov, námorná doprava, cestovný ruch a voľnočasové aktivity predstavujú len niektoré z mnohých odvetví, na ktoré má znečistenie morí vplyv;
M. keďže pokiaľ nebude existovať medzinárodne dohodnuté vymedzenie pojmu biologická odbúrateľnosť (v morskom prostredí), prijatie označovania plastových výrobkov ako „biologicky rozložiteľných“ neprinesie výrazné zníženie ani z hľadiska množstva plastov, ktoré sa dostávajú do oceánov, ani z hľadiska rizika fyzických alebo chemických vplyvov na morské prostredie;
N. keďže znečistenie spôsobené prebytkom živín (eutrofizácia), ktoré pochádza z rôznych zdrojov vrátane poľnohospodárskych odtokov a vypúšťania splaškov a odpadových vôd, zahlcuje morské prostredie vysokými koncentráciami dusíka, fosforu a iných živín, ktoré môžu spôsobovať rozsiahle rozmnoženie rias, ktorých rozklad si po ich odumretí vyžaduje kyslík, pričom dochádza ku vzniku hypoxických alebo o kyslík ochudobnených „mŕtvych zón“, v ktorých sa rybám a iným morským živočíchom nemôže dariť; keďže v súčasnosti existuje na svete odhadom 500 mŕtvych zón a o mnoho viac oblastí trpí nepriaznivými účinkami vysokého znečistenia spôsobeného prebytkom živín;
O. keďže morské živočíchy sú mimoriadne závislé od podvodných zvukov potrebných pre ich základné životné funkcie, ako je napríklad vyhľadávanie potravy a partnerov, a nemajú žiadny mechanizmus, ktorý by ich chránil, sú ohrozené priemyselným hlukom pochádzajúcim z námornej dopravy, seizmických prieskumov a námorných sonarov používaných pri rutinných prípravných cvičeniach, ktorý môže viesť k poškodeniu sluchu, maskovaniu komunikácie a navigačných signálov medzi živočíchmi, ako aj k fyziologickým a reprodukčným problémom;
P. keďže strata morskej biodiverzity oslabuje oceánsky ekosystém a jeho schopnosť zvládnuť otrasy, prispôsobiť sa zmene klímy a zohrávať svoju úlohu globálneho ekologického a klimatického regulátora; keďže zmena klímy spôsobená ľudskou činnosťou má priamy vplyv na morské druhy tým, že mení ich hojné množstvo, rozmanitosť a šírenie a pôsobí na ich kŕmenie, vývoj a rozmnožovanie, ako aj na vzťahy medzi druhmi;
Q. keďže cezhraničný charakter oceánov znamená, že činnosti a tlak, ktorý tieto činnosti spôsobujú, si nevyhnutne vyžadujú spoluprácu medzi vládami vo všetkých morských regiónoch, aby sa zaistila udržateľnosť spoločne využívaných zdrojov; keďže rôznorodosť a zložitosť opatrení v oblasti správy oceánov si preto nevyhnutne vyžadujú široké spektrum interdisciplinárnych znalostí, ako aj regionálnu a medzinárodnú spoluprácu;
R. keďže výhradné hospodárske zóny členských štátov Európskej únie sa rozprestierajú na 25,6 milióna km2, pričom takmer celé toto územie sa nachádza v najvzdialenejších regiónoch a zámorských krajinách a územiach, čo z Európskej únie robí najväčšiu námornú oblasť na svete; keďže je preto na EÚ, aby zohrávala vedúcu úlohu v rámci vytvorenia efektívnej a ambicióznej medzinárodnej správy oceánov;
S. keďže z výskumov vyplynulo, že priame vplyvy úniku ropy na morské organizmy a biologické ekosystémy a procesy by mohli zahŕňať poruchy správania a úhyn morských druhov, rozmach mikroorganizmov, hypoxiu (zníženie koncentrácií kyslíka vo vode), toxické vplyvy chemických látok používaných na rozptýlenie ropy a úhyn hlbokomorských koralov;
T. keďže námorná doprava ovplyvňuje svetovú klímu a kvalitu ovzdušia v dôsledku emisií CO2 a ďalších emisií vrátane oxidov dusíka, oxidov síry, metánu, tuhých častíc (PM) a sadze;
U. keďže vyhľadávanie, vŕtanie a doprava zásob ropy a zemného plynu nachádzajúcich sa pod morským dnom v mnohých častiach sveta môžu vážne poškodiť citlivé morské oblasti a rušiť morské druhy; keďže prieskum a vŕtanie na získanie ropy a zemného plynu sú v mnohých prípadoch povolené v chránených morských oblastiach alebo v ich blízkosti;
V. keďže podľa článku 191 ZFEÚ je Únia povinná zabezpečiť v rámci svojej environmentálnej politiky vysokú úroveň ochrany, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti a zásady „znečisťovateľ platí“;
W. keďže používanie ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) v arktickej námornej doprave prináša viacero rizík: v prípade úniku vzniká z veľmi hustého oleja emulzia, tá klesá pod hladinu a v prípade zachytenia v ľade môže prekonať mimoriadne veľké vzdialenosti; úniky TVO predstavujú obrovské riziko pre potravinovú bezpečnosť arktických spoločenstiev pôvodného obyvateľstva, ktorých živobytie závisí od rybolovu a lovu; pri horení TVO vznikajú oxidy síry, ťažké kovy, ako aj veľké množstvo sadzí, ktoré v prípade uloženia na arktický ľad podnecujú absorpciu tepla do masy ľadu a urýchľujú tak jej topenie a účinky zmeny klímy; keďže IMO vo vodách v okolí Antarktídy zakazuje prevoz a používanie TVO;
X. keďže emisie oxidov dusíka, najmä v prístavných mestách a pobrežných oblastiach, pochádzajú do veľkej miery z lodnej dopravy a sú zdrojom veľkých obáv o verejné zdravie a ochranu životného prostredia v Európe; keďže celkové množstvo emisií oxidov dusíka z lodnej dopravy v EÚ sa do značnej miery stále nereguluje, pričom ak sa nezníži, podľa odhadov tieto emisie prekročia emisie oxidov dusíka z pozemných zdrojov už v roku 2020[19];
Y. keďže lode počas kotvenia v prístavoch zvyčajne využívajú svoje pomocné motory na výrobu elektrickej energie potrebnej pre komunikačné systémy, osvetlenie, ventiláciu a iné vybavenie na palube; keďže pri takomto spaľovaní paliva vznikajú emisie celej škály znečisťujúcich látok, ako sú napríklad oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOx), sadze a tuhé častice;
Z. keďže elektrická energia z pobrežných zariadení umožňuje napájanie lodí na prístavné elektrické siete počas ich kotvenia; keďže v prevažnej väčšine oblastí vedie energetický mix používaný na výrobu elektrickej energie z pobrežných zariadení k menšiemu množstvu emisií, než vzniká pri spaľovaní paliva v samotných lodiach[20]; keďže v súčasných právnych predpisoch, ako je napríklad smernica o síre (smernica (EÚ) 2016/802), sa používanie elektrickej energie z pobrežných zariadení jasne uznáva za alternatívu k požiadavke používať lodné palivo s nízkym obsahom síry, zatiaľ čo v smernici 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá sa od členských štátov vyžaduje, aby sa zásobovanie elektrickou energiou z pobrežných zariadení prioritne zaviedlo v prístavoch základnej siete TEN-T a v ďalších prístavoch do 31. decembra 2025;
AA. keďže podľa vedeckých dôkazov predložených v piatej hodnotiacej správe (AR5) Medzinárodného panelu o zmene klímy (IPCC) z roku 2014 je otepľovanie klimatického systému jednoznačné, klimatické zmeny sa dejú a ľudská činnosť je hlavnou príčinou otepľovania pozorovaného od polovice 20. storočia, rozsiahlych a výrazných dôsledkov zmeny klímy, ktoré sa už stali zreteľné v prírodných a ľudských systémoch na všetkých svetadieloch a v oceánoch;
AB. keďže takmer 90 % celosvetovej veternej energie je obsiahnutých v turbulenciách nad hladinou svetových oceánov, pričom vietor, vlny a prúdy dokopy obsahujú tristokrát viac energie, než ľudia v súčasnosti spotrebujú; keďže podľa správy Európskeho združenia pre energiu z oceánov (EU-OEA) z roku 2010 by energia zo zariadení inštalovaných v oceánoch mohla do roku 2030 dosiahnuť 3,6 GW, pričom táto hodnota by sa do polovice storočia zvýšila na takmer 188 GW, zatiaľ čo v roku 2050 by sa vďaka celosvetovo vedúcemu odvetviu výroby energie z oceánov v Európe mohlo zabrániť tomu, aby sa do atmosféry vypustilo 136,3 milióna ton CO2 ročne, a mohlo by sa vytvoriť 000 nových ekologických pracovných miest;
AC. keďže IPCC v roku 2015 vyhlásil, že na to, aby sa globálne otepľovanie obmedzilo do konca storočia na 2 °C, musí ostať nevyužitá tretina zásob ropy, polovica zásob zemného plynu a 80 % zásob uhlia;
AD. keďže Parížska dohoda je zameraná na to, aby globálne emisie skleníkových plynov dosiahli svoj vrchol čo najskôr, s cieľom obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty na oveľa nižšiu hodnotu než 2°C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami, a nadväzuje na úsilie obmedziť zvýšenie teploty na 1,5°C, zatiaľ čo Svetová meteorologická organizácia (WMO) nedávno oznámila, že globálne otepľovanie sa v roku 2016 výrazne zvýšilo na 1,1°C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia;
AE. keďže nesplnenie cieľa Parížskej dohody obmedziť nárast priemernej teploty výrazne pod 2ºC by malo obrovský environmentálny dosah a vyžiadalo by si hospodárske náklady, okrem iného zvýšenie pravdepodobnosti dosiahnutia zlomových bodov, pri ktorých teplota začne obmedzovať schopnosť prírody pohlcovať uhlík do oceánov;
AF. keďže používanie veternej energie na mori a energie z oceánov (energie vĺn, energie prílivu, tepelnej energie morí) ponúka istý potenciál z hľadiska čistej energie za predpokladu, že berie ohľad na životné prostredie a existujúce ekosystémy; keďže táto čistá energia ponúka EÚ možnosť nielen vytvárať hospodársky rast a kvalifikované pracovné miesta, ale aj zlepšiť bezpečnosť svojich dodávok energie a vďaka technologickým inováciám podnietiť svoju konkurencieschopnosť;
AG. keďže zlepšenie správy oceánov pomôže vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky na celom svete, a to aj v európskom odvetví využívania energie oceánov;
AH. keďže znečisťovanie morí, či už vo forme priameho alebo nepriameho prívodu odpadu, látok alebo energie vrátane podmorského hluku spôsobeného ľuďmi, vyvoláva alebo by mohlo vyvolávať škodlivé účinky pre živé zdroje a morské ekosystémy a vedie k poklesu biodiverzity, rizikám pre ľudské zdravie, prekážkam pre námorné činnosti a zhoršeniu kvality vôd;
AI. keďže EÚ by mala zohrávať vedúcu úlohu v rámci diskusií a rokovaní na medzinárodných fórach v snahe zabezpečiť, aby všetky dotknuté strany akceptovali svoje povinnosti v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov alebo znečisťujúcich látok a aby dokázali čeliť čoraz väčším výzvam v oblasti udržateľného riadenia zdrojov;
AJ. keďže zhodnocovanie energie z obnoviteľných morských zdrojov môže prispieť k cieľu energetickej nezávislosti malých ostrovov v EÚ;
AK. keďže transparentnosť v medzinárodných organizáciách je kľúčovým prvkom na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti a inkluzívnosti;
AL. keďže moria a oceány majú potenciál stať sa významnými zdrojmi čistej energie; keďže táto energia z obnoviteľných morských zdrojov ponúka EÚ možnosť nielen vytvárať hospodársky rast a kvalifikované pracovné miesta, ale aj zlepšiť bezpečnosť svojich dodávok energie a vďaka technologickým inováciám podnietiť svoju konkurencieschopnosť; keďže využívanie tohto miestneho zdroja má mimoriadne dôležitý rozmer pre ostrovné štáty a regióny, najmä najvzdialenejšie regióny, kde by energia z oceánov mohla prispieť k energetickej sebestačnosti a nahradiť drahú elektrickú energiu vyrábanú dieselovými generátormi;
Zlepšenie rámca medzinárodnej správy oceánov
1. pripomína zásadnú úlohu oceánov a morí pre život na Zemi, trvalo udržateľný rozvoj, zamestnanosť a inovácie, ako aj na účely rekreačného využitia a zariadení; je čoraz viac znepokojený potrebou účinnejšej a integrovanejšej správy a ochrany oceánov;
2. víta spoločné oznámenie o medzinárodnej správe oceánov a navrhovaných opatreniach, v ktorom sa zdôrazňuje záväzok EÚ dosiahnuť zachovanie a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov, ako sa uvádza v SDG č. 14 v rámci programu OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030; uznáva prierezový charakter tejto témy a potrebu koordinovaného a integrovaného prístupu na zabezpečenie lepšej správy oceánov; požaduje, aby EÚ ako globálny aktér prevzala vedúcu úlohu v záujme posilnenia medzinárodnej správy oceánov a aby vyplnila medzery vďaka odborným znalostiam o rozvíjaní udržateľného prístupu k správe oceánov;
3. pripomína jednotný a nedeliteľný charakter všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja, ako aj vzájomné prepojenia a synergie medzi nimi, a opätovne poukazuje na rozhodujúci význam všetkých opatrení EÚ, ktoré sa riadia programom do roku 2030, vrátane zásad, ktoré sa v ňom opätovne potvrdili;
4. vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné lehoty, v prípade potreby predložila legislatívne návrhy a spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zlepšiť spoluprácu v oblastiach, ako napríklad výskum oceánov a posilňovanie kapacít a transfer technológií, a aby zaviedla mechanizmy na podporu koordinácie, ako aj neustále monitorovanie a hodnotenie na úrovni EÚ, s cieľom úspešne realizovať činnosti uvedené v spoločnom oznámení; zdôrazňuje ustanovenia zmluvy o zásade predbežnej opatrnosti a zásade „znečisťovateľ platí“ a zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania ekosystémového prístupu v rámci všetkých opatrení EÚ týkajúcich sa správy oceánov;
5. opakovane zdôrazňuje výrazný námorný rozmer cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a to najmä, nie však výlučne, cieľa 14 (Zachovanie a udržateľné využívanie oceánov, morí a morských zdrojov);
6. víta a plne podporuje dokument s názvom Náš oceán, naša budúcnosť: výzva na prijatie opatrení, prijatý na konferencii OSN o oceánoch v júni 2017 na podporu vykonávania SDG č. 14 v snahe zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely trvalo udržateľného rozvoja; s veľkým uspokojením berie na vedomie 328 dobrovoľných záväzkov zo strany vlád, iných medzivládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti, súkromného sektora, akademických a výskumných inštitúcií a vedeckej obce k ochrane oceánov a zvyšovaniu informovanosti o význame oceánov pre ľudské prežitie;
7. pripomína, že hoci má Európska únia komplexný súbor právnych predpisov a nástrojov riadenia zameraných na odlišné prvky správy oceánov, regionálne moria EÚ sú naďalej v kritickom stave, ktorý je spôsobený nadmerným využívaním zdrojov, organickými a anorganickými znečisťujúcimi látkami, ktoré majú vplyv na zdravie a produktivitu oceánov, stratou biodiverzity, zhoršenými biotopmi, invazívnymi druhmi, poklesom pobrežných spoločenstiev a konfliktom medzi námornými odvetviami;
8. vyzýva Európsku komisiu, aby v nadväznosti na spoločné oznámenie o správe oceánov uverejnila správu o pokroku uvedených opatrení a presný harmonogram plánovaných opatrení a aby zabezpečila prepojenie medzi týmito opatreniami a existujúcimi európskymi iniciatívami, ako aj existujúcimi medzinárodnými nástrojmi;
9. nabáda Komisiu, aby v prípade potreby navrhla Rade iniciatívy týkajúce sa rozvíjania oceánskych partnerstiev s kľúčovými medzinárodnými partnermi v snahe posilniť cieľ lepšej globálnej správy a súdržnosti politík a vychádzať z existujúcich rámcov dvojstrannej spolupráce, ako sú napríklad dialógy na vysokej úrovni o rybárstve a námorných záležitostiach;
10. uznáva zásadnú úlohu Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) v rámci poskytovania základného právneho rámca, ktorým sa budú koordinovať opatrenia a dosiahne súdržnosť pri riešení globálnych otázok súvisiacich s oceánmi; naliehavo vyzýva pobrežné členské štáty, aby si plnili svoje povinnosti podľa dohovoru UNCLOS v záujme ochrany a zachovania morského prostredia a jeho živých zdrojov a svoju povinnosť predchádzať znečisteniu morí a mať ho pod kontrolou; poznamenáva, že členské štáty sú zodpovedné za škody spôsobené porušením ich medzinárodných záväzkov bojovať proti takémuto znečisteniu;
11. vyzýva štáty, aby zlepšili svoje právne systémy v záujme ochrany našich morí a oceánov; požaduje medzinárodné uznanie koncepcie ekologických škôd v prípade znečistenia mora, by bolo možné žiadať náhradu v prípade preukázania jeho porušenia; vyzýva na zavedenie zásady hierarchie zodpovednosti, pomocou ktorej sa majú určiť osoby, ktoré sú zodpovední za škody na životnom prostredí spôsobené v rámci celej hierarchie riadenia;
12. zdôrazňuje, že EÚ by sa mala usilovať zabezpečiť, aby ustanovenia o rybolove zohrávali dôležitú úlohu ako súčasť budúceho právne záväzného nástroja v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), pokiaľ ide o ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;
13. naliehavo žiada všetky štáty, aby sa stali zmluvnými stranami príslušných nástrojov v oblasti rybárstva, najmä Dohody o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori, Dohody OSN o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a Dohody o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie (PSMA), a tiež aby plne implementovali ustanovenia týchto nástrojov a iné medzinárodné akčné plány Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo;
14. víta pokrok, ktorý dosiahla EÚ, pokiaľ ide o vonkajší rozmer spoločnej rybárskej politiky; zdôrazňuje, že tento rozmer, ktorého súčasťou sú medzinárodné dohody a dohody o partnerstve, je dôležitým nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné propagovať environmentálne a sociálne normy EÚ a jej ustanovenia na boj proti NNN rybolovu na medzinárodnej úrovni;
15. konštatuje, že iniciatíva za transparentnosť rybárstva (FiTI) nedávno prijala svoj celosvetový štandard; nabáda štáty, aby sa zapojili do FiTI; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali túto iniciatívu;
16. domnieva sa, že zabezpečenie rovnakých podmienok pre rybársku flotilu EÚ má zásadný význam, a to najmä vzhľadom na to, že tieto pravidlá musia spĺňať prísne environmentálne normy EÚ a normy týkajúce sa udržateľnosti;
17. trvá na tom, aby EÚ aj na medzinárodných fórach a v každej forme bilaterálnej spolupráce presadzovala rovnaké environmentálne normy v oblasti rybolovu, ktoré musia spĺňať plavidlá EÚ, aby sa jej vlastná flotila nedostala do nevýhodného postavenia, pokiaľ ide o environmentálnu udržateľnosť;
18. pripomína rezolúciou OSN č. 2749 (XXV) zo 17. decembra 1970, v ktorej sa uznalo, že „dno morí a oceánov, ako aj ich podložie, ktoré sú mimo vnútroštátnej jurisdikcie, a zdroje v danej oblasti sú spoločným dedičstvom ľudstva“, a článok 136 dohovoru z Montego Bay, v ktorom sa uvádza, že „dno morí a oceánov mimo medzinárodnej jurisdikcie, ako aj ich zdroje sú prvkami spoločného dedičstva ľudstva“;
19. vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k tomu, aby prestali sponzorovať licencie na prieskum a ťažbu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie a aby nevydávali povolenia na ťažbu na svojich kontinentálnych šelfoch;
20. okrem toho konštatuje, že v zmysle dohovoru UNCLOS, pokiaľ ide o medzinárodné právo v oblasti znečisťovania ovzdušia, členské štáty nie sú oprávnené vykonávať inšpekcie a prehliadky lodí, dokonca ani v prípade dôkazov jasného porušenia predpisov; vyzýva preto členské štáty OSN, aby zdokonalili právny rámec dohovoru UNCLOS s cieľom riešiť existujúce medzery v správe a vytvoriť spoľahlivé mechanizmy na presadzovanie medzinárodného environmentálneho práva;
21. vyzýva na vytvorenie medzinárodného regulačného rámca na boj proti jadrovému odpadu a znečisteniu v oceánoch a na morskom dne, ktorý by bol zameraný na realizáciu konkrétnych opatrení na obmedzenie ich vplyvu na životné prostredie a zdravie a na odstránenie znečistenia z morského dna;
22. zdôrazňuje, že zabezpečenie transparentnosti vrátane prístupu verejnosti k informáciám, zapojenia zúčastnených subjektov, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach týkajúcich sa životného prostredia, ako sa požaduje v súlade s Aarhuským dohovorom, a legitímnosti organizácií OSN vrátane verejnej zodpovednosti zástupcov krajiny v medzinárodných orgánoch, akými sú napríklad Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Medzinárodný orgán pre morské dno (ISA), je z hľadiska riešenia existujúcich nedostatkov správy prioritou; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prostredníctvom orgánu ISA zabezpečili transparentnosť v rámci svojich pracovných metód a účinnej schopnosti posudzovať vplyvy na životné prostredie a zabezpečovať účinnú ochranu morského prostredia pred škodlivými vplyvmi a ochranu a zachovanie morského prostredia, ako sa požaduje podľa častí XI a XII Dohovoru OSN o morskom práve;
23. vyzýva členské štáty, aby sa ujali aktívnej a progresívnej úlohy v rámci medzinárodných orgánov s cieľom predložiť reformy na posilnenie transparentnosti a zvýšiť celkovú environmentálnu ambicióznosť vykonávaných opatrení;
24. zdôrazňuje, že zlepšenie rámca správy oceánov bude znamenať zintenzívnenie regionálneho a globálneho úsilia o podporu mnohostranných nástrojov, ktoré už boli dohodnuté, ako aj stratégií a ich vykonávania; nabáda Komisiu, aby podporovala väčšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti morského prostredia, najmä pokiaľ ide o vedu a techniku, ako to navrhuje OECD;
25. zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce, súdržnosti politík a koordinácie medzi všetkými vládami a inštitúciami na všetkých úrovniach, a to aj medzi medzinárodnými organizáciami, regionálnymi a subregionálnymi organizáciami a inštitúciami, dohodami a programami; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitú úlohu účinných a transparentných partnerstiev viacerých zainteresovaných strán a aktívnu angažovanosť vlád v rámci globálnych, regionálnych a subregionálnych orgánov, vedeckej obce, súkromného sektora, darcovskej komunity, MVO, komunitných skupín, akademických inštitúcií a iných príslušných aktérov;
26. vyzýva na posilnenie regionálnych rámcov v oblasti správy morského prostredia, najmä v záujme vykonávania SDG č. 14; vyzýva EÚ a medzinárodné organizácie, aby najmä prostredníctvom oficiálnej rozvojovej pomoci posilňovali podporu týchto regionálnych rámcov a podporu vykonávania SDG č. 14 tretími krajinami;
27. zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť do tohto procesu pobrežné miestne orgány a najvzdialenejšie regióny, aby sa medzinárodná správa oceánov priblížila občanom EÚ;
28. zdôrazňuje, že treba vytvoriť komplexné stratégie na zvyšovanie informovanosti o prírodnom a kultúrnom význame oceánov;
29. zdôrazňuje potrebu osobitného a konkrétneho akčného plánu zameraného na angažovanosť EÚ v Arktíde, ktorého východiskovým bodom by mali byť ciele zachovania zraniteľných ekosystémov Arktídy, ako aj zvýšenia ich schopnosti odolávať dôsledkom zmeny klímy;
30. poukazuje na to, že na centrálnu časť Severného ľadového oceánu sa nevzťahujú medzinárodné ochranné ani riadiace systémy; zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu EÚ a členských štátov v súvislosti s prevenciou neregulovaného rybolovu v Severnom ľadovom oceáne;
31. opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom uvedenú vo svojom uznesení zo 16. marca 2017 o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu[21]1 , aby prijali všetky potrebné opatrenia na to, aby zohrávali aktívnu úlohu pri jednoduchšom uplatňovaní zákazu používania na palube a prepravy ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) v palivových nádržiach ako lodného paliva pre lode, ktoré sa plavia v arktických moriach, prostredníctvom Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovania z lodí (MARPOL), ako sa v súčasnosti reguluje v prípade vôd obklopujúcich Antarktídu; vyzýva Komisiu, aby začlenila environmentálne, sociálne, zdravotné a klimatické riziká vyplývajúce z používania TVO do svojho stanoviska o medzinárodnej správe oceánov; keďže neexistujú primerané medzinárodné opatrenia, vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy pravidiel pre plavidlá kotviace v prístavoch EÚ pred cestou cez arktické vody, a to s cieľom zakázať používanie a prepravu TVO;
32. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne usilovali o rýchle dokončenie zdĺhavých príprav pracovného plánu Medzinárodnej námornej organizácie na zníženie emisií sadzí z lodí plaviacich sa v Arktíde s cieľom spomaliť rýchle zvyšovanie teploty a zrýchlené topenie polárneho ľadovca v tomto regióne;
33. vyzýva Komisiu, aby podporovala rovnaké podmienky na pracovnom trhu v námornej oblasti a zabezpečila rovnaké zaobchádzanie, pričom by mala účinne uplatňovať príslušné medzinárodné dohovory, ako sú napríklad Dohovor MOP o práci v odvetví rybolovu a Dohovor MOP o pracovných normách v námornej doprave, a zaviesť harmonizovaný sociálny rámec pre námorné činnosti vo vodách Spoločenstva;
34. vyzýva na zavedenie novej medzinárodnej dohody o pracovných podmienkach týkajúcej sa námorného sektora; pripomína, že je potrebné skoncovať so všetkými formami otroctva, ktoré stále existujú na palubách plavidiel a poukazuje na vplyv, ktorý môžu mať nevyhovujúce pracovné podmienky na osoby, hospodárske subjekty a na morské prostredie;
35. vyzýva Komisiu, aby vo forme mechanizmov multikultúrnej spolupráce alebo dvojstranných dialógov rozvíjala oceánske partnerstvá s kľúčovými hráčmi s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu a spoluprácu v záujme úspešnejšieho vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja týkajúcich sa oceánov, podpory udržateľného modrého rastu, ako aj ochrany, zachovania a obnovy morských ekosystémov a biodiverzity, pričom by sa mal zároveň znížiť tlak na oceány a moria a vytvoriť podmienky pre udržateľné „modré“ hospodárstvo;
36. naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila námornú spoluprácu a budovanie kapacít v kontexte rámca svojej vonkajšej politiky, vo vzťahu k oblastiam, ako sú napríklad spolupráca v oblasti rozvoja a obchodné dohody, najmä dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, aby tak budovala kapacity s cieľom bojovať proti dôsledkom zmeny klímy a morskému odpadu a podporila lepšiu správu oceánov a udržateľného „modrého“ rastu;
37. vyzýva EÚ, aby sa držala zásady, že pri prideľovaní zdrojov rybárstva treba zohľadňovať environmentálny a sociálny dosah a potreby rozvojových krajín v oblasti potravinovej bezpečnosti, ako aj ich vôľu rozvíjať ich vlastné rybárstvo, a zároveň zabezpečila udržateľnú úroveň rybolovu, ktorá nevedie k prekročeniu rybolovnej kapacity, a to v súlade s ambíciami stanovenými v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 14;
38. vyzýva EÚ, aby v súlade so SRP minimalizovala vplyv akvakultúry na životné prostredie tým, že zabezpečí udržateľné obstarávanie krmív a podporí výskum zameraný na zníženie tlaku na voľne žijúce populácie rýb využívané na produkciu krmív;
39. konštatuje, že EÚ je najväčším svetovým dovozcom produktov rybárstva a že niektoré úlovky sú dovezené z oblastí, kde je rybárstvo udržateľné oveľa menej ako vo vodách EÚ; vyzýva EÚ, aby využila svoje postavenie a v tejto súvislosti podporovala zvýšenie udržateľnosti vo všetkých morských oblastiach;
40. naliehavo vyzýva Komisiu, aby požiadala členské štáty o to, aby prestali sponzorovať licencie na hlbokomorský ťažobný prieskum a ťažbu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie a aby nevydávali povolenia na hlbokomorskú ťažbu na svojich kontinentálnych šelfoch;
41. vyzýva Komisiu, aby podporila posilnenie medzinárodných iniciatív na boj proti obchodovaniu s ľuďmi po mori;
42. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili medzinárodné moratórium o licenciách na komerčnú hlbokomorskú ťažbu, kým sa dostatočne nepreskúmajú a vedecky neprebádajú vplyvy hlbokomorskej ťažby na morské prostredie, biodiverzitu a ľudské činnosti na mori a kým nepochopíme všetky možné riziká;
43. zdôrazňuje význam stratégie námornej bezpečnosti Európskej únie a vyzýva Komisiu, aby námornú bezpečnosť zahrnula do vonkajšej politiky, pričom vezme do úvahy, že veľký podiel obchodu sa prepravuje po mori, viac ako 70 % vonkajších hraníc sú morskými hranicami a že je nutné zaručiť bezpečnosť cestujúcich, ktorí prestupujú v prístavoch v Únii;
44. zdôrazňuje, že je dôležité naďalej rozširovať spoluprácu medzi Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou, Frontexom a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva, každej v rámci svojho mandátu, podporovať vnútroštátne orgány členských štátov poverené funkcie pobrežnej stráže a presadzovať námornú bezpečnosť a ochranu námornej dopravy a boj proti cezhraničnej trestnej činnosti a chrániť životné prostredie prostredníctvom prevencie a znižovania znečistenia z plynových a ropných zariadení na mori; zastáva názor, že tieto orgány by mali v náležitých prípadoch dostať od EÚ väčší objem finančných prostriedkov, aby sa mohli zhostiť týchto nových úloh; zdôrazňuje, že je dôležité ďalej rozvíjať digitálne riešenia, ako je zjednodušenie formalít spojených s ohlasovacou povinnosťou v námornom odvetví na základe racionalizovaných postupov a vyšších objemov investícií do spoločnej infraštruktúry celoeurópskej výmeny údajov v prospech všetkých orgánov členských štátov, ktoré vykonávajú funkcie pobrežnej stráže, a ako sú pokročilé námorné technológie, napríklad integrované námorné služby Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, s cieľom zlepšiť systémy dohľadu a monitorovania námorných činností a iné programy, ako je spoločné prostredie na výmenu informácií pre námorný dozor;
45. zdôrazňuje, že vytvorenie udržateľného morského hospodárstva a zníženie tlaku na morské prostredie si vyžadujú opatrenia v oblasti zmeny klímy, znečistenia vznikajúceho na pevnine, ktoré sa dostáva do morí a oceánov, znečisťovania morí a eutrofizácie, zachovania, ochrany a obnovy morských ekosystémov a biodiverzity, ako aj v oblasti udržateľného využívania morských zdrojov;
46. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa nedávneho prieskumu Európskeho parlamentu, by síce modrá ekonomika mohla mať pozitívny sociálno-ekonomický vplyv (z hľadiska zamestnanosti, príjmov a hrubej pridanej hodnoty), jej vplyv na životné prostredie je však vo všeobecnosti negatívny, pokiaľ ide o zmeny dynamiky pobreží, znečisťovanie, eutrofizáciu, morfológiu morského dna a zmeny v oblastiach biotopu/ekosystému/biodiverzity; vyjadruje znepokojenie nad tým, že kumulatívna záťaž pre životné prostredie by negatívne vplývala na rybárstvo;
47. požaduje, aby sa modrá ekonomika orientovala na obnovu odolnosti pobrežných komunít s cieľom obnoviť výrobný potenciál rybárstva, čím sa podporí potravinová bezpečnosť, zmierňovanie chudoby a udržateľné riadenie živých vodných zdrojov; pripomína, že pred vykonaním nejakej činnosti v sektoroch modrej ekonomiky treba zaručiť vykonanie posúdenia vplyvu a úplného informačného procesu a procesu zapojenia všetkých zainteresovaných strán; trvá na tom, že „modré“ hospodárstvo musí prispievať k dosiahnutiu cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 14, t. j. zachovaniu a udržateľnému využívaniu oceánov a morských zdrojov;
48. domnieva sa, že investície do modrého hospodárstva by sa nemali opierať o vyčerpateľné zdroje, ale mali by sa zameriavať na „ekologické inovácie“ bez toho, aby prekračovali miery prirodzenej regenerácie, na ochranu prírody, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na zmenu klímy;
49. naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli ďalšie úsilie na včasné vykonávanie rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav v moriach do roku 2020, a to s osobitným cieľom zabrániť negatívnym účinkom akéhokoľvek znečistenia morí vrátane znečistenia spôsobeného prebytkom živín a morského odpadu na pobrežné a morské prostredie, ako aj skoncovať so škodlivými dotáciami, ktoré podnecujú neudržateľný rybolov, a posilniť celosvetový boj proti morskému odpadu a plastom;
50. považuje prevenciu vzniku, zhodnocovanie a recykláciu morského plastového odpadu za veľkú medzinárodnú výzvu a vyzýva Komisiu, aby zaviedla opatrenia, ako sú napríklad zvýšenie podpory výskumu a zaradenie tejto otázky do spektra udržateľného „modrého hospodárstva“, spravila z EÚ iniciátora inovatívnych riešení a aby sa ujala vedúcej úlohy na celosvetovej úrovni;
51. vyzýva členské štáty, aby urýchlene zaviedli rámcovú smernicu týkajúcu sa námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny s cieľom umožniť, aby sa rôzne námorné činnosti mohli naplno a harmonicky rozvíjať;
52. naliehavo vyzýva Komisiu, aby problematiku správy oceánov dôrazne začlenila do svojich politík týkajúcich sa pomoci a rozvoja;
53. pripomína, že odvetvie rybárstva má ako jedna z hlavných tradičných ľudských činností na mori obrovský význam, pretože predstavuje základný prvok rámca integrovanej námornej politiky; poukazuje na to, že sektor rybárstva je najviac postihnutý mnohorakými inými spôsobmi využívania a činnosťami vykonávanými na mori, napr. námornou dopravou a cestovným ruchom, mestským a pobrežným rozvojom, ťažbou surovín a zdrojov energie, ťažbou z morského dna, ako aj environmentálnymi vplyvmi, ako je znečistenie morí (plastový odpad, vyradené rybárske siete, úniky ropy, emisie hluku, vypúšťania záťažovej vody, nekontrolovaná ťažba a prieskum ložísk ropy a plynu atď.) a zmenami klímy (zvyšovanie hladiny morí, zvýšenie teploty hladiny morí, záplavy v pobrežných oblastiach, zvyšovanie kyslosti oceánov atď.);
54. zdôrazňuje význam žien v odvetví spracovania morských plodov, keďže podľa FAO predstavujú polovicu celkového počtu pracovníkov v tomto odvetví; vyzýva EÚ, aby podporovala a chránila ženy pôsobiace v rámci rybárskych činností a odvetví súvisiacich s rybárstvom prostredníctvom stimulácie spravodlivých cien za produkty rybárstva a podporovaním lepšieho prístupu k verejnej podpore a finančným zdrojom pre ženy aktívne pôsobiace v tejto oblasti, a to aj v rámci rokovaní s tretími krajinami o používaní sektorovej podpory v dohodách o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a v rámci procesu rozvoja nástrojov pomoci a na rôznych medzinárodných fórach;
55. očakáva nadchádzajúcu stratégiu Komisie týkajúcu sa plastov, ako aj všetky ďalšie opatrenia vrátane nedávno oznámeného akčného plánu, zamerané na boj proti morskému odpadu; požaduje vysokú ambicióznosť stratégie pre oblasť plastov v obehovom hospodárstve s cieľom náležite riešiť problém morského odpadu pri zdroji a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti predložila konkrétne legislatívne a záväzné opatrenia, najmä pokiaľ ide o ekologický dizajn plastov a mikroplastov, a opatrenia na zníženie množstva použitých produktov, ktoré sa hromadia na pevnine, najmä v blízkosti riek a ďalších vodných tokov a na pobreží; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozsahom tohto problému; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa spojili a podporili medzinárodnú koalíciu na zníženie znečisťovania životného prostredia plastovými taškami z COP 22 v Marrákeši v novembri 2016;
56. pripomína potrebu dobre premyslenej produktovej politiky, ktorá zvyšuje očakávanú životnosť výrobkov, ako aj ich trvanlivosť, opätovné použitie a recyklovateľnosť, ako sa zdôrazňuje v uznesení Parlamentu z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu[22] a ďalej zdôrazňuje, že táto politika sa musí začať okamžite uplatňovať na jednorazové plastové výrobky a obaly v rámci nadchádzajúcej stratégie pre plasty, a to vzhľadom na environmentálne škody, ktoré spôsobujú tieto predmety v podobe námorného odpadu;
57. naliehavo vyzýva Komisiu, aby pomáhala pri vytváraní regionálnych riešení a aby podporovala vnútroštátne opatrenia na riešenie problematiky morského odpadu s cieľom odstrániť ho a zároveň Komisiu vyzýva, aby pomohla pripraviť pilotné projekty na zber morského odpadu prostredníctvom kampaní zameraných na čistenie pláží a výlov odpadu a aby rybárom v Európe poskytovala finančnú podporu na zber morského odpadu;
58. žiada Komisiu, aby navrhla nové právne predpisy na riešenie znečistenia mikroplastmi vo všetkých jeho podobách a aby to urobila predovšetkým prostredníctvom zákazu mikroplastových zložiek vo všetkých výrobkoch osobnej hygieny a zabezpečením toho, aby všetky podniky, ktoré narábajú s plastovými výrobnými peletami, náležite vykonávali protokoly na minimalizáciu úniku peliet;
59. zastáva názor, že hlavnou príčinou znečistenia morí je znečistenie jednorazovými plastovými fľaškami, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie celoeurópskeho zálohového systému kontajnerov na jednorazové obaly na nápoje podľa nemeckého modelu;
60. žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do medzinárodnej koalície zameranej na znižovanie znečistenia plastovými vreckami a aby ju podporovali;
61. víta zámer Komisie podporiť medzinárodne odsúhlasený plán na riešenie dôsledkov otepľovania oceánov, zvyšovania hladiny morí a okysľovania;
62. vyzýva členské štáty, aby podporovali efektívne využívanie zdrojov, recykláciu a zvyšovanie informovanosti o morskom odpade prostredníctvom vnútroštátnych informačných kampaní, vzdelávacích programov a spolupráce medzi školami a univerzitami v týchto otázkach;
63. pripomína svoj súhlasný postoj k ambicióznemu balíku o obehovom hospodárstve s cieľmi EÚ znížiť objem morského odpadu o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030 a ambicióznejšími cieľmi v oblasti recyklácie plastových obalov;
64. vyzýva členské štáty, aby si udržali rovnakú úroveň ambícií ako má EÚ, pokiaľ ide o obmedzenie morského odpadu;
65. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti boja proti morskému odpadu v Európe a na celom svete, a to riešením pozemných aj morských zdrojov prostredníctvom riešenia problému nelegálneho ukladania odpadu, akým je napríklad rybársky výstroj, a poskytovaním finančnej podpory na zber morského odpadu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie smernice 2000/59/ES o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu obmedzila morský odpad z námornej dopravy, najmä prostredníctvom podpory harmonizovaných systémov zhodnocovania odpadu vo všetkých európskych prístavoch; požaduje výraznejšie financovanie výskumu v oblasti distribúcie a vplyvu morského odpadu a účinnosti medzinárodných, regionálnych a subregionálnych stratégií na boj proti morskému odpadu a iným znečisťujúcim látkam;
66. požaduje zavedenie medzinárodného rámca na reguláciu prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a akéhokoľvek iného druhu využívania oceánov, morského dna, dna a podložia v pobrežných vodách, výhradných hospodárskych zónach a predĺžených kontinentálnych šelfoch;
67. zdôrazňuje, že v budúcnosti sa v prípade akéhokoľvek potenciálneho hlbokomorského ťažobného prieskumu musí uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti Únie; vzhľadom na vedecké dôkazy o významných a nezvratných environmentálnych rizikách hlbokomorskej ťažby je znepokojený skutočnosťou, že Komisia trvá na tom, aby bola táto ťažba jedným z prioritných sektorov Únie v záujme modrého rastu; vyjadruje obavy, či budúca podpora hlbokomorskej ťažby nebude mať nepriaznivý vplyv na opatrenia požadované v súlade so SDG č. 12 (prechod na udržateľnú spotrebu a výrobu);
68. zdôrazňuje, že na vznikajúci sektor hlbokomorskej ťažby sa musí vzťahovať zásada predbežnej opatrnosti a že vzhľadom na vedecké varovania o významnej a potenciálne nezvratnej environmentálnej ujme by EÚ nemala podporovať rozvoj tohto odvetvia, ale namiesto toho by mala investovať do udržateľných alternatív, konkrétne do prechodu na udržateľnú spotrebu a výrobu, ako sa požaduje v rámci SDG č. 12 podľa programu do roku 2030;
69. zdôrazňuje, že v chránených morských oblastiach a zraniteľných oblastiach s vysokým stupňom ochrany ani v ich blízkosti by nemal byť povolený žiadny prieskum ložísk ropy a zemného plynu ani vŕtanie;
70. víta akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo a vyzýva Komisiu, aby navrhla rázne opatrenia na predchádzanie vyhadzovaniu mikročastíc a makročastíc do morského prostredia vrátane obmedzenia úniku odpadu na 50 % do roku 2020, legislatívne opatrenia pre priemysel, ako je napríklad zákaz jednorazových plastov (ak sú k dispozícii prírodné alternatívy) a prípadne medzinárodný právny nástroj;
71. vyzýva členské štáty, miestne a regionálne orgány, aby podporovali inovačné technologické a finančné iniciatívy zamerané na riešenie znečistenia morí a oceánov tak, aby sa podporovalo efektívne zhodnocovanie odpadu z lodnej dopravy – najmä plastového odpadu – v prístavoch, aby sa zvýšila informovanosť v rámci sektora námornej dopravy o dôsledkoch zbavovania sa plastového odpadu v mori, a aby sa odstránili hlavné prekážky brániace vykonávania MARPOL,
72. zdôrazňuje, že EÚ by mala byť lídrom celosvetovej iniciatívy na monitorovanie a výrazné obmedzovanie morského odpadu v oceánoch; berie na vedomie, že členské štáty sa zaviazali k cieľom smernice 2008/56/ES o morskej stratégii, v ktorej sa stanovuje, že vlastnosti a množstvo morského odpadu nemajú poškodzovať pobrežné a morské prostredie (deskriptor 10).
73. podporuje boj proti všetkým zdrojom znečisťovania oceánov a morského dna vrátane hluku a zavedenie konkrétnych opatrení na medzinárodnej úrovni zameraných na odstránenie znečistenia z oceánov a morského dna;
74. víta odhodlanie Komisie zaviesť na medzinárodnej úrovni opatrenia na monitorovanie dôsledkov otepľovania oceánov, zvyšovania hladiny morí a okysľovania vôd; vyzýva na posilnenie a rozvoj medzinárodných vedeckých programov na monitorovanie teplôt, slanosti a absorpcie tepla oceánov, ako aj na vytvorenie celosvetovej siete na monitorovanie oceánov s cieľom zlepšiť sledovanie globálnych zmien oceánov a umožniť lepšiu prognózu účinkov zmeny klímy na fungovanie oceánov, absorpciu uhlíka a správu živých morských zdrojov;
75. zdôrazňuje, že je dôležité zaujať k plastovým výrobkom prístup, ktorý sa zakladá na životnom cykle a berie ohľad na rozklad rôznych polymérov a mieru fragmentácie (v morskom prostredí), a to internalizáciou environmentálnych a sociálnych nákladov na výrobky (internalizáciou nákladov), posilňovaním procesu uzavretia kruhu v rámci vývoja a výroby produktu a procesu, ako aj reťazcov životného cyklu plastových výrobkov, zlepšovaním životnosti výrobkov, podporovaním ekologického verejného a súkromného obstarávania, ktoré propaguje okrem iného zásady a rámce ekologického inžinierstva, ekodizajn a udeľovanie environmentálnej značky, a posilňovaním schopnosti súkromných aktérov vrátane MSP posunúť sa smerom k výrobným procesom šetrnejším k životnému prostrediu;
76. víta záväzok Komisie zo svojho akčného programu o správe oceánov bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN rybolov); nabáda Komisiu, aby pokračovala v boji proti NNN rybolovu v rámci všetkých regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva (RFMO) a na ostatných príslušných fórach; domnieva sa, že plavidlá pod vlajkou EÚ, ktoré sú zapojené do NNN rybolovu, by mali byť uvedené na verejnom zozname, ako sa stanovuje v nariadení o NNN rybolove; naliehavo vyzýva EÚ, aby využila svoj vplyv na tretie štáty, aby prijali opatrenia zabraňujúce tomu, aby sa ryby ulovené v rámci NNN rybolovu dostali na ich trhy;
77. vyzýva na väčšiu spoluprácu v rámci RFMO a naliehavo vyzýva ich zmluvné strany, aby zabezpečili, aby mali dostatočné zdroje a posilnenú pozíciu;
78. vyzýva RFMO, aby:
a) aj naďalej pravidelne vykonávali nezávislé preskúmania výkonnosti, a tiež aby v plnej miere vykonávali odporúčania vyplývajúcich z týchto preskúmaní výkonnosti;
b) v plnej miere vykonávali odporúčania z druhej pokračujúcej konferencie o preskúmaní Dohody OSN o zásobách druhov rýb, ktoré sa vyskytujú na viacerých miestach oceánov, a silne migrujúcich druhov rýb;
c) harmonizovali opatrenia, najmä opatrenia na monitorovanie, kontrolu, dozor a presadzovanie, a to aj prostredníctvom dosiahnutia dohody o odstrašujúcich pokutách a sankciách;
79. vyzýva členské štáty, aby v súvislosti s revíziou smernice 2008/98/ES o odpade prijali významný balík návrhov predložený Európskym parlamentom a Komisiou, ktoré spoločne predstavujú novú súvislú politiku EÚ týkajúcu sa rozdeľovania zodpovednosti za odpad medzi všetky zainteresované strany a predchádzania odhadzovaniu odpadkov na pevnine aj v morskom prostredí;
80. nabáda Komisiu, aby v pobrežných a morských oblastiach zaviedla skutočnú politiku na prispôsobenie sa zmene klímy, a to najmä zavedením konkrétnych opatrení na ochranu pobrežných a morských ekosystémov;
81. pripomína, že na zlepšenie identifikácie plavidiel ako nástroja na boj proti NNN rybolovu, sa od januára 2016 požaduje, aby mali všetky plavidlá EÚ s celkovou dĺžkou viac než 24 metrov alebo hrubou priestornosťou na úrovni 100 ton a viac, ktoré lovia vo vodách EÚ, a všetky plavidlá EÚ s celkovou dĺžkou viac než 15 metrov, ktoré lovia mimo európskych vôd, pridelené číslo Medzinárodnej námornej organizácie (IMO); nabáda EÚ, aby zaviedla požiadavku pridelenia čísla IMO aj pre plavidlá, ktoré nepatria EÚ, v súlade s požiadavkami, ktoré platia pre plavidlá EÚ (s najväčšou dĺžkou viac ako 15 metrov), pričom toto číslo sa musí uvádzať na osvedčení o dovážaní úlovkov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a pomôcť členským štátom s kontrolami;
82. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali nákladovo efektívne činnosti a nástroje, ako aj spoluprácu na všetkých úrovniach v súvislosti s environmentálne vhodnými činnosťami založenými na rizikách, ktoré sú zamerané na odstraňovanie morského odpadu v riekach a v pobrežných a morských oblastiach, podľa okolností v jednotlivých krajinách; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu, aby uľahčila financovanie, vznik verejno-súkromných partnerstiev a budovanie kapacít a vytvorila a používala medzinárodné kritériá pre činnosti spoločného odvozu, čistenie a obnovu, a to aj pokiaľ ide o množstvá, populáciu, citlivosť ekosystému a realizovateľnosť;
83. zdôrazňuje, že v rámci globálnej správy oceánov treba zohľadniť prácu na mori a ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby vyvíjala cielené úsilie na podporu noriem v oblasti dôstojnej práce v odvetví globálneho rybárstva a zároveň uznala súvislosť medzi porušovaním pracovných a ľudských práv a neudržateľnými, ničivými rybolovnými praktikami, ako je najmä NNN rybolov; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zabránenie tomu, aby sa rybárske plody ulovené za pomoci pracovníkov, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo iného porušovania pracovných a ľudských práv, dostávali na trhy v EÚ, a aby spolupracovala so subjektami v priemysle v snahe nabádať na používanie mechanizmov hĺbkovej analýzy na kontrolu takýchto plodov rybárstva z ich dodávateľských reťazcov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili transpozíciu a vykonávanie dohovoru MOP C188 (Dohovor o práci v odvetví rybárstva);
84. zdôrazňuje, že zásadné riešenie problému morského odpadu spočíva v lepšom zbere tuhého odpadu a recyklácii na pevnine, keďže väčšina morského odpadu vzniká práve tam; navyše sa domnieva, že EÚ by mala podporovať jednotný prístup k nakladaniu s odpadom na všetkých možných medzinárodných fórach, vo všetkých dohodách a inštitúciách; vyzýva preto členské štáty, aby čo najskôr dokončili prácu na balíku predpisov o obehovom hospodárstve a aby bezodkladne vykonali ambiciózne recyklačné ciele a ciele EÚ v oblasti obmedzovania námorného odpadu;
85. vyzýva Komisiu, aby na medzinárodných fórach pracovala na vytvorení jasného rámca udržateľnosti pre biologicky odbúrateľné plasty v každom prírodnom prostredí, a to vrátane vymedzení pojmov a noriem;
86. domnieva sa, že členské štáty aj Komisia musia prijať odvážnejšie opatrenia na riešenie nezákonného vývozu a dumpingu plastového odpadu vrátane prísnejšieho presadzovania nariadení EÚ o preprave odpadu, ako aj prísnejších systémov monitorovania a kontrol v prístavoch a všetkých zariadeniach na spracovanie odpadu, zameraných na podozrivé nezákonné prevody a boj proti vývozu odpadu na opakované použitie (najmä vozidlá na konci životnosti a OEEZ), a zabezpečenie, aby vývoz smeroval len do zariadení spĺňajúcich požiadavky na environmentálne vhodné nakladanie s odpadom, ako sú uvedené v článku 49 nariadenia o preprave odpadu;
87. vyzýva členské štáty, aby posilnili opatrenia v oblasti vzdelávania a zvyšovania informovanosti o morskom odpade, používaní plastov a vplyve individuálneho spotrebiteľského správania na životné prostredie zavedením príslušných prvkov do učebných plánov na všetkých úrovniach, zabezpečením vzdelávacích a osvetových materiálov zacielených na konkrétne záujmové a vekové skupiny s cieľom podporiť zmenu ich správania, ako aj organizovaním rozsiahlych informačných kampaní pre občanov;
88. zdôrazňuje, že je potrebné obmedziť únik dusíka a fosforu do oceánov a obmedziť tak eutrofizáciu spôsobenú ľudskou činnosťou, a to prostredníctvom zásadných zmien v európskom poľnohospodárskom modeli – okrem iného na základe obmedzení pri používaní hnojív, optimalizácie používania živín podľa požiadaviek na plodiny, obozretného plánovania pri používaní hnojív a vytvorenia udržateľnejších foriem poľnohospodárstva, ako aj prostredníctvom obmedzenia atmosférických zdrojov dusíka, lepšieho čistenia splaškov a odpadových vôd a lepšej kontroly difúznych mestských zdrojov živín, ako sú napríklad odtoky z ulíc a odtokové kanály slúžiace pri búrkach, a v rámci preskúmania v polovici trvania spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zaoberať tlakom vyvíjaným na morské ekosystémy;
89. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky vhodné opatrenia, ktoré by uľahčili prijatie medzinárodných predpisov na obmedzenie hluku z priemyselných činností, ako sú napríklad námorná doprava a seizmické prieskumy, a to najmä v biologicky citlivých biotopoch, napríklad prostredníctvom návrhu prílohy o hlučnosti k dohovoru MARPOL, podobne ako v prípade novoprijatých príloh o znečistení ovzdušia;
90. poznamenáva, že vzhľadom na povinnosti vyplývajúce z Parížskej dohody je nerozumné a kontraproduktívne využívať nové zdroje fosílnych palív, najmä ak sa nachádzajú v ekologicky zraniteľných oblastiach;
91. zdôrazňuje, že všetky vody sú citlivé na vŕtanie na mori zamerané na získavanie fosílnych palív; zdôrazňuje, že používanie fosílnych palív bude ešte viac prispievať ku zmene klímy, ktorá ohrozuje našu planétu, a bude túto zmenu zrýchľovať; zastáva názor, že EÚ musí spolupracovať s medzinárodnými partnermi, aby dosiahla spravodlivý prechod od vŕtania na mori, čím by prispela k cieľu nízkouhlíkového hospodárstva;
92. zdôrazňuje, že každá nová licencia na prieskum ložísk ropy alebo zemného plynu by mala dodržiavať prísne preventívne regulačné normy v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti pri prieskume, vyhľadávaní a ťažbe ropy alebo zemného plynu a zahŕňať záväzné povinnosti, pokiaľ ide o vyradenie prieskumnej infraštruktúry, ktorá má vo všeobecnosti obmedzenú životnosť;
93. vyzdvihuje veľký potenciál energie vyrábanej z tokov vĺn, prílivu a odlivu alebo termálnych gradientov a gradientov salinity oceánov a morí; konštatuje, že v dlhodobom horizonte má energia z oceánov potenciál stať sa jednou z najkonkurencieschopnejších a nákladovo najefektívnejších foriem výroby energie;
94. víta pokrok dosiahnutý na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o ustanovenie námorného priestorového plánovania (NPP); pripomína, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie o zabezpečenie dôsledného vykonávania smernice 2014/89/EÚ, aby sa tak stanovil príklad pre zavedenie námorného priestorového plánovania na celosvetovej úrovni; vyzýva preto členské štáty, aby najneskôr do 31. marca 2021 vypracovali svoje námorné priestorové plány; zdôrazňuje medzinárodný a nadnárodný rozmer a vyzýva Komisiu, aby začala s prípravou návrhov medzinárodných usmernení, pričom vezme do úvahy synergiu a vzájomné pôsobenie medzi pevninou a morom, ako aj pridružené postupy, ako je integrovaný manažment pobrežnej zóny, a aby viedla medzinárodné fórum pre NPP, do ktorého sa zapoja príslušné zainteresované strany a tretie krajiny, aby NPP podporovala globálne a využívala najlepšie postupy s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu a zdokonaliť riadenie, ochranu a využívanie oceánov, zvyšovať transparentnosť a zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu;
95. poukazuje na to, že zintenzívnenie aktivít v pobrežných a morských vodách si v čoraz väčšej miere vyžaduje vykonávanie námorného priestorového plánovania (NPP); vyzýva Komisiu, aby pracovala na vytvorení medzinárodných usmernení týkajúcich sa NPP a prostredníctvom financovania v rámci programu Horizont 2020 a programu LIFE pomohla rozšíriť chránené morské oblasti v celom svete;
96. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala medzinárodné úsilie zamerané na ochranu morskej biodiverzity, najmä v rámci prebiehajúcich rokovaní o novom právne záväznom nástroji na ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie; vyzýva Komisiu, aby posilnila právne predpisy, ktoré majú zabezpečiť ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo jurisdikcie členských štátov;
97. víta záväzok Komisie podporovať Dohovor o biologickej diverzite a dohovor CITES a zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu pri vykonávaní rozhodnutí prijatých v rámci týchto dohovorov na ochranu morských druhov a biodiverzity a väčšej súdržnosti medzinárodnej činnosti s činnosťou, ktorá sa vykonáva na európskej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité ešte viac chrániť morské druhy v rámci dohovoru CITES a že je potrebné prísne dodržiavať tento dohovor v prípade chránených morských druhov, na ktoré sa už dohovor vzťahuje;
98. konštatuje význam biodiverzity ako základu našich oceánov, v ktorých zohráva dôležitú úlohu pri zachovávaní produktivity a funkčnosti morských ekosystémov;
99. konštatuje, že prostredníctvom SRP by sa malo zabezpečiť, aby sa miery rybolovnej úmrtnosti stanovili na úrovniach, ktoré umožnia, aby sa populácie rýb obnovovali a zostávali nad úrovňami, pri ktorých sú schopné produkovať maximálny udržateľný výnos (MSY); zdôrazňuje potrebu udržateľných postupov v oblasti riadenia rybárstva prostredníctvom vykonávania opatrení na riadenie a monitorovanie, kontrolu a presadzovanie, a to na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní; domnieva sa, že ďalšie opatrenia by mohli zahŕňať podporu spotreby rýb pochádzajúcich z udržateľne riadeného rybolovu a preventívne a ekosystémovejšie prístupy; víta udržateľné inovácie v odvetví rybolovu, ako aj investície do selektívnych rybolovných techník, a rozvoj a zavádzanie týchto techník;
100. pripomína, že na účinný boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN rybolov) je dôležité zabezpečiť, aby sa žiadny druh produktov z takéhoto rybolovu nedostal na trh; nabáda EÚ, aby prostredníctvom všetkých svojich partnerstiev a na všetkých medzinárodných fórach podporovala zákaz produktov pochádzajúcich z NNN rybolovu na čo najväčšom počte trhov, čím zníži ziskovosť týchto činností;
101. zdôrazňuje význam pokračovania a rozširovania dvojstranných partnerstiev, aby bol boj proti NNN rybolovu a nadmernému využívaniu populácií rýb účinný, v opačnom prípade by opatrenia EÚ mohli mať len obmedzený vplyv na súčasnú situáciu;
102. navrhuje, aby členské štáty a tretie krajiny dôslednejšie a účinnejšie kontrolovali dokumentáciu o úlovkoch (osvedčenia o úlovkoch) a zásielky s cieľom zabezpečiť, aby sa ryby lovili legálne; nabáda štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie lepšej koordinácie boja proti NNN rybolovu a obchodnej a trhovej politiky; zdôrazňuje, že EÚ by mala na všetkých medzinárodných fórach presadzovať, podporovať a vykonávať nevyhnutné opatrenia na odstránenie NNN rybolovu;
103. chváli vedúce postavenie EÚ na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o dosahovanie konkrétneho pokroku v boji proti NNN rybolovu, ako aj jej pevné odhodlanie vykonávať účinné opatrenia proti tomuto javu; pripomína úsilie EÚ o posilnenie jej medzinárodných opatrení proti NNN rybolovu na bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej úrovni vrátane pokračujúcich dvojstranných dialógov s partnermi z tretích krajín, používania nástrojov na sledovanie plavidiel a zabezpečenia významnejšej úlohy pre kľúčové medzinárodné agentúry, ako je napríklad Interpol; vyzýva orgány členských štátov, aby aktívne podporovali prácu Komisie pri vytváraní elektronického nástroja na spravovanie osvedčení o úlovkoch;
104. poznamenáva, že nariadenie EÚ o zabraňovaní nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (nariadenie o NNN rybolove), odrádzaní od neho a jeho odstránení síce zaznamenalo pokrok, no malo by sa zlepšiť jeho vykonávanie vo všetkých členských štátoch a v záujme zabezpečenia toho, aby na trh EÚ neboli umiestňované žiadne nezákonne ulovené ryby, je potrebná rozsiahlejšia koordinácia s tretími krajinami; zároveň naliehavo vyzýva EÚ, aby využila svoj vplyv na tretie štáty, aby prijali opatrenia zabraňujúce umiestňovaniu rýb z NNN rybolovu na svoje trhy;
105. vzhľadom na narastajúci vplyv inváznych druhov a na riziko, ktoré predstavujú pre rybárstvo, produktivitu a biodiverzitu oceánov, ako aj na úlohu, ktorú zohrávajú pri narúšaní prírodných ekosystémov, zdôrazňuje význam včasnej reakcie pre boj proti nim; vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi sebou a s tretími krajinami, okrem iného prostredníctvom synchronizovaných opatrení a spolupráce, a tiež výmeny informácií, údajov a osvedčených postupov;
106. konštatuje, že výmena balastovej vody je možnou metódou, ktorou možno zabrániť introdukcii inváznych nepôvodných druhov; zdôrazňuje, že dohovor Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) o balastovej vode, ktorého cieľom je kontrolovať a riadiť tento problém, síce čoskoro nadobudne účinnosť, no jeho úspešné vykonávanie bude závisieť od rozsiahlejšej ratifikácie;
107. nabáda Komisiu, aby sa ujala vedenia a podporila ekosystémové námorné priestorové plánovanie na celosvetovej úrovni s cieľom znížiť tlak na morské prostredie a uľahčiť rozvoj udržateľných modrých hospodárstiev;
108. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila činnosť a posilnila spoluprácu a koordináciu v oblasti rozvoja interoperabilných systémov dokumentácie o úlovkoch a vysledovateľnosti produktov rybárstva;
109. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rázne zakázali určité formy dotácií rybolovu, ktoré prispievajú k nadmernej kapacite a nadmernému rybolovu, aby obmedzili dotácie, ktoré prispievajú k NNN rybolovu, a aby už takéto dotácie nanovo nezavádzali, a to aj urýchlením práce na dokončení rokovaní o tejto otázke v rámci WTO, pričom zároveň uznajú, že neoddeliteľnou súčasťou týchto rokovaní by malo byť aj náležité a účinné, osobitné a diferencované zaobchádzanie s rozvojovými a najmenej rozvinutými krajinami;
110. víta záväzok Komisie poskytnúť možnosti financovania pre zriadenie chránených morských oblastí a výmenu najlepších postupov ako príspevok na dosiahnutie globálneho cieľa vyhlásiť do roku 2020 10 % pobrežných a morských oblastí za chránené morské oblasti, ako sa stanovuje v SDG č. 14.5; konštatuje, že chránené morské oblasti predstavujú ekologický a sociálno-ekonomický prínos a dôležitý nástroj na riadenie rybolovných činností a zabezpečenie ochrany neresísk; pripomína najmä význam ekologicky a biologicky významných oblastiach (ako sú definované v Dohovore o biologickej diverzite) a potrebu zachovať ich pre podporu zdravého fungovania oceánov a mnohých služieb, ktoré poskytujú; víta zámer Komisie podporiť a posilniť opatrenia týkajúce sa správy chránených morských oblastí, a to najmä rozvojom koherentných a prepojených sietí takýchto oblastí;
111. žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali investovať do sociálneho kapitálu na zabezpečenie lepšej správy oceánov a pobrežných zdrojov; predovšetkým dôrazne nabáda na zapojenie žien a mladých ľudí do programov vzdelávania o oceánoch a do konzultácií so zainteresovanými stranami o oceánoch;
112. zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia navrhla opatrenia na ďalšie posilnenie činností v oblasti morského a námorného výskumu a inovácií v rámci programu Horizont 2020 a v jeho následnom programe;
113. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje snahy o uplatňovanie celostného prístupu s cieľom zabezpečiť ekologickú koherentnosť a prepojenosť sietí chránených morských oblastí a svoje účinné navrhovanie, riadenie a vyhodnocovanie chránených morských oblastí, ako súčasť účinného námorného priestorového plánovania, s cieľom v plnej miere využiť ich potenciál na ochranu morskej a pobrežnej biodiverzity; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v súčasnosti sú len menej ako 3 % zo svetových oceánov vyhlásené za plne chránené morské rezervácie; vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet vyhlásených chránených morských oblastí v súlade so SDG č. 14 s cieľom zabezpečiť zachovanie aspoň 10 % morských a pobrežných oblastí; nabáda členské štáty, aby vytvorili koherentné a prepojené siete chránených morských oblastí; vyzýva Európsku komisiu a Radu, aby výsledky vedeckej práce o biodiverzite týkajúce sa kritérií na určenie chránených morských oblastí použili v rámci rokovaní o ochrane a udržateľnom využívaní biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie; na záver nabáda členské štáty, aby zabezpečili komplementárnosť nástrojov a aby rozvíjali námorné priestorové plánovanie s cieľom lepšie skombinovať chránené morské oblasti s ostatnými účinnými ochrannými opatreniami;
114. zdôrazňuje, že je dôležité chrániť biodiverzitu zabezpečením toho, aby do roku 2020 účinne riadená a ekologicky koherentná sieť chránených morských oblastí, zón ochrany a námorných lokalít sústavy Natura 2000 pokrývala aspoň 10 % všetkých európskych morí a morských oblastí v snahe dodržať cieľ trvalo udržateľného rozvoja 14.5; ak je to možné, nabáda k pokroku smerom k naplneniu usmernenia Svetového kongresu IUCN o parkoch (IUCN World Parks Congress), aby do roku 2030 chránené morské oblasti predstavovali 30 %;
115. vyzýva na intenzívnejšie zavádzanie sústavy Natura 2000 v morskom prostredí, a to prostredníctvom vymedzenia a správy takýchto lokalít, najmä na šírom mori; opakuje svoju požiadavku na zavedenie osobitných a udržateľných nástrojov na ochranu biodiverzity na rovnakých základoch vo francúzskych najvzdialenejších regiónoch;
116. požaduje zintenzívnenie úsilia o zvýšenie informovanosti o oceánoch v Európe, a to prostredníctvom užšej spolupráce a výmeny názorov medzi výskumníkmi, zainteresovanými stranami, subjektmi prijímajúcimi rozhodnutia a verejnosťou s dôrazným zameraním na vzdelávacie programy o význame oceánov a morí, ako aj na informácie o kariére v modrom hospodárstve;
117. nabáda členské štáty, aby zvýšili ochranu a odolnosť morských a pobrežných ekosystémov, najmä koralových útesov a mangrovov, a v tejto súvislosti, aby sa pripojili k medzinárodnej iniciatíve na záchranu koralových útesov;
118. vyzýva členské štáty, aby podporovali najmenej rozvinuté krajiny a najmä malé ostrovné rozvojové štáty, pri lepšom vykonávaní dohovoru MARPOL a tým chránili životné prostredie a živobytie ľudí v prístavných oblastiach;
119. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom rôznych fondov Spoločenstva uskutočnili potrebné investície na vytvorenie prostredia, ktoré by bolo priaznivé pre rozvoj energie z obnoviteľných morských zdrojov, s cieľom naplno zaktivizovať potenciál európskych morí;
120. vyzýva Komisiu, aby na medzinárodnej úrovni zvýšila úsilie o vytvorenie koherentného regulačného rámca týkajúceho sa prieskumu a ťažby hlbokomorských minerálov, ktorý by sa zakladal na zásade predbežnej opatrnosti;
121. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrealizovali prioritné opatrenia, ktoré prijala Konferencia zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite v súvislosti s morskou a pobrežnou biodiverzitou;
122. domnieva sa, že by sa mal začať vykonávať balík predpisov o námornej bezpečnosti „Erika IV“, aby sa zabránilo ďalším veľkým námorným katastrofám, a že by sa v ňom malo zohľadniť uznanie ekologických škôd spôsobených v morských vodách podľa súčasných právnych predpisov EÚ;
123. vyzýva Komisiu, aby v rámci právnych predpisov EÚ zabezpečila uznanie existencie ekologických škôd, ktoré sa líšia od hospodárskych škôd, materiálnych škôd a morálnej ujmy, a aby prispela k uznaniu tohto druhu škôd na medzinárodnej úrovni;
124. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu súdržnosť medzi svojou vnútornou a vonkajšou politikou, pokiaľ ide o správu a ochranu zdrojov, biodiverzity a oceánov;
125. zdôrazňuje, že rozvoj energie z obnoviteľných morských zdrojov v ostrovných regiónoch predstavuje pre udržateľný rozvoj týchto území skutočnú príležitosť, ale aj značný zdroj potenciálu pre EÚ a zvyšok sveta; vyzýva Európsku komisiu, aby iniciovala globálnu stratégiu pre ostrovné regióny zameranú na vytvorenie nového hospodárskeho modelu, ktorý bude prispôsobený ich špecifikám, a bude sa zakladať na energetickej nezávislosti a rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov energie;
126. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prostredníctvom rôznych fondov Spoločenstva podporili investície potrebné v ostrovných a najvzdialenejších regiónoch, s cieľom umožniť rozvoj energie z obnoviteľných morských zdrojov a prispieť tak k energetickej nezávislosti týchto území;
127. vyzýva Komisiu, aby podporovala odbornú prípravu a zručnosti v nových profesiách súvisiacich s udržateľným modrým hospodárstvom a aby ich propagovala najmä v regiónoch so silným potenciálom, ako sú napríklad morské, ostrovné a najvzdialenejšie regióny;
128. požaduje zavedenie rozsiahlej európskej integrovanej politiky týkajúcej sa oceánov, ktorá by využívala vnútornú aj vonkajšiu zložku a ktorá by pokrývala všetky politiky súvisiace s oceánmi (výskum, životné prostredie, energetika, doprava, rybolov, politika súdržnosti, susedská politika, medzinárodný obchod atď.) a vychádzala by zo základných cieľov ochrany morského prostredia a trvalo udržateľného rozvoja;
Riešenie zvyšovania emisií z námornej dopravy
129. konštatuje, že aj v tretej štúdii IMO o skleníkových plynoch z roku 2014 sa uvádza, že v závislosti od budúceho hospodárskeho a energetického vývoja sa do roku 2050 predpokladá zvýšenie emisií CO2 z námornej dopravy o 50 % až 250 %, zatiaľ čo v štúdii Parlamentu z roku 2015 s názvom „Ciele zníženia emisií v medzinárodnej leteckej a námornej doprave“ sa uvádza, že ak sa akčný plán IMO na boj proti zmene klímy ďalej odloží, podiel emisií CO2 z námornej dopravy v rámci celosvetových emisií skleníkových plynov by mohol do roku 2050 značne stúpnuť na 17 %; zdôrazňuje preto, že len samotná lodná doprava by spotrebovala obrovský podiel zo zvyšného rozpočtu na emisie skleníkových plynov, ktorý slúži na obmedzenie nárastu teploty výrazne pod úrovňou 2 ℃;
130. zdôrazňuje potrebu naliehavých globálnych opatrení na zmiernenie nepriaznivých vplyvov zvyšovania atmosférického uhlíka na ekosystémy a zdravie oceánov, a to najmä v kontexte Parížskej dohody prijatej podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy; poukazuje na to, že tieto nepriaznivé vplyvy zahŕňajú zvyšovanie teploty oceánov, okysľovanie pobreží a oceánov, zvyšovanie hladiny morí, zmeny v oceánskej cirkulácii a eróziu pobrežia a extrémne výkyvy počasia, zmenšovanie polárnej ľadovej pokrývky, zmeny slanosti, dostupnosť živín, deoxygenáciu a môžu sa hromadiť v prírode; zdôrazňuje, že dobre fungujúce ekosystémy sú dôležité na zvýšenie odolnosti oceánov; pripomína naliehavosť riešenia týchto vplyvov, ktoré oslabujú kľúčovú úlohu oceánu ako regulátora klímy, zásobníka uhlíka, zdroja biodiverzity, kľúčového poskytovateľa výživy, živobytia, energie a ekosystémových služieb;
131. pripomína, že v súlade s Parížskou dohodou musia všetky sektory hospodárstva prispievať k znižovaniu emisií CO2; nalieha na to, aby IMO prijala jasný cieľ v oblasti emisií a čo najskôr okamžité opatrenia na ich zníženie do roku 2018 na dosiahnutie zníženia medzinárodných námorných emisií CO2 na globálnej úrovni v súlade s cieľmi stanovenými v Parížskej dohode; okrem toho konštatuje, že ak sa nevytvorí porovnateľný systém fungujúci v rámci IMO, emisie CO2 emitované v prístavoch Únie a počas plavby do prístavov zastavenia v Únii a z týchto prístavov sa budú zohľadňovať prostredníctvom systému EÚ na obchodovanie s emisiami alebo podobného rozsiahleho mechanizmu tvorby cien, ktorý začne fungovať čo najskôr, najneskôr však od roku 2023;
132. opakuje, že používanie biologického skvapalneného zemného plynu (BioLNG) by sa malo podporovať ako prostriedok dekarbonizácie odvetvia námornej dopravy a používanie bioplynu v doprave by sa malo primárne vyhradiť pre odvetvie námornej dopravy, kde BioLNG predstavuje existujúce pokrokové obnoviteľné palivo; domnieva sa, že rozvoj infraštruktúry stanovený v smernici 2014/94/EÚ by sa mal prispôsobiť používaniu BioLNG v námornom odvetví, v ktorom sú v súčasnosti iné obnoviteľné možnosti obmedzené;
133. zdôrazňuje úlohu, ktorú by zemný plyn, najmä skvapalnený zemný plyn (LNG), mohol zohrávať pri prechode k dekarbonizácii odvetvia dopravy, najmä pokiaľ ide o námornú dopravu, keďže by pomáhal znižovať emisie CO2 a látky znečisťujúce ovzdušie;
134. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posudzovali a presadzovali uplatňovanie obmedzenia rýchlosti na lode na úrovni Medzinárodnej námornej organizácie s cieľom znižovať emisie, pričom sa zohľadní index energetickej efektívnosti konštrukčného riešenia a plán riadenia energetickej efektívnosti v oblasti námornej dopravy, ako aj skutočnosť, že v cestnej a železničnej dopravy sú obmedzenia rýchlosti úplne bežné; zdôrazňuje, že vnútorné a vonkajšie hospodárske výhody prevyšujú náklady na zníženie rýchlosti lode; konštatuje, že zníženie rýchlosti je relatívne ľahké monitorovať a presadzovať, z čoho plynie nízka administratívna záťaž na zúčastnené strany;
135. zdôrazňuje, že elektrická energia z pobrežných zariadení zohráva v rámci ekologickejšej námornej dopravy kľúčovú úlohu, keďže vďaka nej môžu lode vypnúť motory a napojiť sa na elektrizačnú sústavu na výrobu elektrickej energie potrebnej pri státí, vykladaní a nakladaní v prístavoch a v kotvisku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa viac snažili podnecovať a podporovať používanie elektrickej energie z pobrežných zariadení pre všetky lode prichádzajúce do európskych prístavov, čím by sa odstránili emisie z lodných motorov vypúšťané do prístavných vôd, obmedzili by sa znečisťujúce látky a emisie skleníkových plynov a zároveň by sa znížil hluk, vibrácie a opotrebovanie motorov;
136. žiada vytvorenie celosvetového trhového mechanizmu, napr. mechanizmu na spoplatnenie emisií v rámci Medzinárodnej námornej organizácie, ktorý bude riešiť medzinárodný problém emisií z námornej dopravy, s osobitným zreteľom na regióny, ktoré sú v plnej miere závislé od námornej dopravy, najmä najvzdialenejšie a ostrovné regióny a štáty;
137. vzhľadom na rýchlo sa vyvíjajúce vedecké poznatky o vplyve emisií CO2 a iných látok z námornej dopravy na globálnu klímu požaduje, aby IPCC spolu s IMO vykonali posúdenie vplyvu námornej dopravy, podobne, ako je to v prípade osobitnej správy IPCC s názvom Letectvo a svetová atmosféra (Aviation and the Global Atmosphere) pre odvetvie leteckej dopravy;
138. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne pracovali na rýchlom dokončení zdĺhavých príprav pracovného plánu IMO na zníženie emisií sadzí z lodí plaviacich sa v Arktíde s cieľom spomaliť rýchle zvyšovanie teploty v polárnej oblasti;
139. vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2020 predložila návrh, ktorý by riešil používanie a inštaláciu zariadení na výrobu elektrickej energie na pobreží, na ktoré by sa napájali lode v kotviskách prístavov EÚ s cieľom znížiť emisie v prístavných oblastiach;
140. zdôrazňuje význam revízie smernice o prístavných zberných zariadeniach a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali stratégiu v spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO), tretími krajinami a odvetvím na zníženie emisií uhlíka v námornom sektore, ktorá bude zameraná na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a potrebu zaviesť medzinárodný systém monitorovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov;
141. naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila nevyhnutné fiškálne podmienky na podnecovanie toho, aby lode v prístavoch EÚ používali dodávky elektrickej energie z pobrežných zariadení a aby sa v námornom odvetví, predovšetkým v rámci príbrežnej námornej dopravy, začali zavádzať obnoviteľné technológie, najmä plachty, batérie a palivové články;
142. vyzýva príslušné orgány, aby v súvislosti s emisiami oxidov síry a oxidov dusíka vytvorili rovnaké podmienky v celej EÚ, a to prispôsobením príslušných limitných hodnôt najnižším existujúcim úrovniam;
143. vyzýva Komisiu, aby preskúmala a navrhla opatrenia na výrazné zníženie emisií oxidov dusíka z existujúcej flotily vrátane vplyvu posúdenia prípadného zavedenia dane z oxidov dusíka a systému financovania s cieľom dosiahnuť značné zníženie týchto emisií rýchlo a účinne;
144. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby navrhli právne a technické opatrenia na ďalšie zníženie emisií tuhých častíc a sadzí;
145. zdôrazňuje význam najvzdialenejších regiónov v námornom kontexte, najmä vzhľadom na ich umiestnenie v Atlantickom a Indickom oceáne, a to že predstavujú laboratórium na štúdium účinkov zmeny klímy na biodiverzitu a morské ekosystémy a na boj proti a ponúkajú veľký potenciál pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a modrej biotechnológie; zdôrazňuje potrebu vytvoriť inovatívne programy a zabezpečiť primerané finančné prostriedky na zriadenie centier výskumu a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch; s týmto zámerom žiada vytvorenie námorného zoskupenia v najvzdialenejších regiónoch;
Zlepšenie medzinárodného oceánskeho výskumu a získavania údajov
146. zdôrazňuje význam rozvoja inovačných služieb pre verejných a súkromných aktérov, ako sú napríklad znalostné strediská a siete, s cieľom získať dobré poznatky o environmentálnom stave morských vôd, posilňovať výmenu vedeckých údajov, najlepších postupov a odborných znalostí a plne vykonávať opatrenia plánu Poznatky o mori 2020(SWD(2014)0149); víta v tejto súvislosti plné sfunkčnenie služby monitorovania morského prostredia programu Copernicus a medzivládnej Skupiny pre pozorovanie Zeme (GEO); naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila kapacity vychádzajúce z programu Copernicus na monitorovanie emisií skleníkových plynov vrátane CO2, keďže by sa tým poskytla veľká pridaná hodnota pre boj proti zmene klímy;
147. so záujmom očakáva návrhy Komisie na koordináciu výskumných a pozorovateľských činností EÚ s medzinárodnými partnermi a preskúmanie možností zlepšenia kvality výskumu, okrem iného prostredníctvom predĺženia fungovania existujúcich výskumných a pozorovateľských nástrojov a činností vrátane siete EMODnet s cieľom zaviesť spoločnú databázu, európskeho programu pozorovania Zeme (Copernicus), Globálneho systému pre pozorovanie oceánov (EuroGOOS) a iniciatívy spoločnej tvorby programov s názvom Zdravé a produktívne moria a oceány (JPI Oceans), to všetko s cieľom vytvoriť medzinárodnú sieť pre morské a námorné údaje;
148. požaduje úplné povolenie a integráciu inovačných overených a selektívnych techník rybolovu na európskej úrovni, ktoré by sa monitorovali v úzkej spolupráci s vedeckými zariadeniami a bez národného protekcionizmu;
149. požaduje vyššie investície do vedeckého výskumu, aby sa dosiahlo lepšie pochopenie našich oceánov; konštatuje, že 95 % tejto ríše ešte stále zostáva nepreskúmaných;
150. poukazuje na význam výmeny výskumných poznatkov a údajov získaných z morského výskumu a technológií s vedeckými obcami z tretích krajín; zdôrazňuje, že presadzovanie ďalších investícií v oblasti morskej vedy v tretích krajinách a vytvorenie medzinárodných sietí, prostredníctvom ktorých by bola možná výmena výsledkov a informácií, je veľmi dôležité pre rozvoj trvalo udržateľného rybolovu, na lepšiu správu morí a oceánov a pre riešenie spoločných problémov v oceánoch;
151. so znepokojením konštatuje, že malé ostrovy sú veľmi citlivé na pobrežnú eróziu, keďže na ich pobrežné prostredie by mohlo mať veľký vplyv zvýšenie hladiny mora, kolobeh vody a tendencie morského ekosystému spôsobené zmenou klímy; zdôrazňuje, že existujúce veľké európske strediská na zhromažďovanie údajov nemajú k dispozícii súbory údajov o hmotnostnej bilancii usadenín, ktoré sú potrebné na to, aby sme pochopili pobrežné zmeny a eróziu na malých ostrovoch; zdôrazňuje preto naliehavú potrebu vyvinúť a používať inovatívne, najmodernejšie technológie na zber, vyhodnocovanie a monitorovanie pobrežnej erózie, pobrežných a morských podmienok a environmentálnych parametrov malých ostrovov EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby takéto projekty podporovali;
152. zdôrazňuje význam rozširovania poznatkov o morskom dne, morských druhoch a biotopoch a geologických, hĺbkových, seizmických, vulkanických, chemických, hydrologických, atmosférických a meteorologických údajov o oceánoch, a to najmä pre rozvoj energie z obnoviteľných morských zdrojov a pre vytvorenie chránených morských oblastí; nabáda preto na pozorovanie a vedecké skúmanie oceánov, ktoré rešpektuje životné prostredie a morské ekosystémy a zameriava sa na trvalo udržateľný rozvoj;
153. poznamenáva, že je zásadne dôležité zabezpečiť v odvetví rybolovu presnosť údajov, čo je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia dobrej správy oceánov; zdôrazňuje, že na zabezpečenie tohto cieľa musia byť poskytnuté primerané a realistické finančné prostriedky; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť spoluprácu a koordináciu s medzinárodnými partnermi na základe príkladu európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODNET) a v súlade s komuniké skupiny G7 z Cukuby;
154. nabáda k tomu, aby sa viac zdrojov venovalo na zvyšovanie námorných poznatkov a pochopenia oceánov, najmä pokiaľ ide o námorný vedecký výskum, zber nových údajov, platformy na zdieľanie poznatkov a údajov a podporu rozvoja politík a rozhodovania na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov; opakovane pripomína, že ak nie sú k dispozícii primerané vedecké dôkazy, treba zaujať prístup založený na predbežnej opatrnosti;
155. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali vedecké poznatky, výmenu údajov a transfer technológií s cieľom prispieť k ochrane a udržateľnému využívaniu oceánov; vyzýva k tomu, aby sa na svetovej úrovni pokračovalo v iniciatívach, spolupráci a investíciách do morského výskumu a inovácií a aby sa všetky tieto aspekty posilňovali;
156. zdôrazňuje, že správa oceánov by mala vychádzať z najlepších dostupných poznatkov, a preto požaduje intenzívnejší výskum a inovácie, aby sa oceány a ich zdroje spravovali takým spôsobom, ktorý zabezpečí zachovanie a obnovu morských ekosystémov vrátane udržateľnosti využívania ich zdrojov;
157. zdôrazňuje, že treba naďalej skúmať hrozbu, ktorú predstavujú katastrofické ropné škvrny, a kumulatívne účinky častejšieho výskytu ropných škvŕn na oceánske prostredie s cieľom zabezpečiť, že rozhodnutia uskutočniť prieskum a ťažbu na mori budú vychádzať z presných a aktuálnych vedeckých poznatkov;
158. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme rozvoja vedeckých poznatkov o oceánoch posilnili výskumné činnosti a podporovali multidisciplinárne prístupy a partnerstvá medzi hospodárskymi a verejnými subjektmi;
159. zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť väčšie zdroje na morský vedecký výskum, ako je napríklad interdisciplinárny výskum a dlhodobé pozorovanie oceánov a pobrežia, ako aj na zber a vymieňanie si údajov a poznatkov vrátane tých tradičných, aby sa rozšírili naše poznatky o oceánoch, aby sme lepšie pochopili vzťah medzi klímou a zdravím a produktivitou oceánov, aby sa posilnil rozvoj koordinovaných systémov včasného varovania pred extrémnymi výkyvmi počasia a poveternostnými javmi a aby sa podporilo rozhodovanie založené na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch, aby sa podnietili vedecké a technologické inovácie, ako aj aby sa posilnil príspevok morskej biodiverzity k rozvoju rozvojových krajín, najmä malých ostrovných rozvojových štátov a najmenej rozvinutých krajín;
160. vyzýva Európsku komisiu, aby na európskej úrovni zaviedla a na medzinárodnej úrovni podporovala výskum, pozorovanie, zber a výmenu údajov v súvislosti s činnosťou sopečných ostrovov a oceánskych sopiek a ich spojením s oceánmi; vyzdvihuje kľúčovú úlohu, ktorú môžu v tejto oblasti zohrávať najvzdialenejšie regióny;
161. poukazuje na to, že energia z obnoviteľných zdrojov z morí a oceánov má významný potenciál spĺňať klimatické a energetické ciele a diverzifikovať zdroje energie; zdôrazňuje, že je potrebný ďalší výskum vĺn, prúdov a slanosti, ako aj vytvorenie náležitých kritérií environmentálnej udržateľnosti;
162. pripomína, že jedným z cieľov stratégie modrého rastu je zlepšiť oceánografické znalosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli nové partnerstvá v oblasti morského výskumu a vedy s medzinárodnými aktérmi a posilnili tie partnerstvá, ktoré už existujú, ako napr. BlueMed;
163. víta podporu, ktorú EÚ poskytuje prostredníctvom programov zameraných na morský a námorný výskum a inovácie financované z rámcového programu; žiada Komisiu, aby túto podporu zachovala;
164. vyzýva na poskytovanie dostatočných finančných prostriedkov na podporu morského a námorného výskumu a inovačných opatrení, najmä tých medzisektorových osobitne zameraných na výskum a inovácie týkajúce sa oceánov;
165. podporuje nadviazanie na ustanovenia Galwayského vyhlásenia z roku 2013 a nabáda na vytvorenie podobných foriem spolupráce s tretími krajinami;
166. zdôrazňuje, že na rozvoj lepšieho a udržateľnejšieho rybolovu a riadenia morského ekosystému a na vyriešenie spoločných výziev týkajúcich sa oceánov je najdôležitejšie podporovať ďalšie investície do oceánografie spolu s tretími krajinami, ako napríklad v rámci vyhlásenia z Galway z roku 2013, ako aj investície do spoločných výskumných projektov v rozvojových krajinách a vytvárania medzinárodných sietí, prostredníctvom ktorých si možno vymieňať výsledky a informácie;
167. Pripomína dôležitosť spolupráce s medzinárodnými partnermi na posilňovaní mapovania, pozorovania a výskumu v Stredozemí, v oblasti Čierneho mora a Atlantiku v súlade s iniciatívou BLUEMED vyhláseniami z Belém a Galway a s globálnymi alebo regionálnymi alianciami, ako je Belmontské fórum;
168. víta záväzok Komisie navrhnúť zosúladenie siete EMODNET s ďalším medzinárodným úsilím v oblasti zberu námorných údajov do roku 2018; v tejto súvislosti pripomína význam záväzku Únie k cieľom trvalo udržateľného rozvoja OSN, najmä k cieľom 14.A a 14.A.1, ako aj ku komuniké ministrov pre vedu a technológie skupiny G7 z Cukuby; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svojim medzinárodným partnerom pripomínali ich záväzky k podpore prístupnej, interoperabilnej a otvorenej vedy; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu pravidelne podávala správy o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť smerom k skutočne globálnym platformám na pozorovanie oceánov;
169. v súlade s výzvou OSN na prijatie opatrení „Náš oceán, naša budúcnosť“ požaduje vykonanie dôkladných posúdení stavu oceánov založených na vedeckých, ako aj tradičných systémoch poznatkov;
170. zdôrazňuje, že je potrebné urobiť pokrok smerom k vytvoreniu systémov účelového pozorovania oceánov, prístupu k námorným údajom a spracúvaniu obrovského množstva údajov (vrátane „modrého cloudu“) v súlade s komuniké z Cukuby;
171. nabáda k tomu, aby sa viac zdrojov venovalo na zvyšovanie námorných poznatkov a pochopenia oceánov, najmä pokiaľ ide o námorný vedecký výskum, zber nových údajov, platformy na zdieľanie poznatkov a údajov a podporu rozvoja politík a rozhodovania na základe najlepších dostupných vedeckých dôkazov; opakovane pripomína, že v prípadoch, keď nie sú k dispozícii primerané vedecké dôkazy, treba zaujať prístup založený na predbežnej opatrnosti;
172. vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány a súkromné subjekty, aby sa v prvom rade zameriavali na inovačné projekty, modré biotechnológie a využívanie čistej energie, s cieľom podporovať a lepšie prispôsobiť ekologickú infraštruktúru a námornú dopravu a chrániť ekosystém a biologickú diverzitu oceánov, a to prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy (NPE); okrem toho vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na alternatívne a nekonvenčné lodné palivá, ako je LNG, a na projekt modrých koridorov LNG prepájajúcich ostrovy s cieľom podporiť a prispôsobiť infraštruktúry, ako sú terminály skvapalneného zemného plynu, ako preklenovacie technológie, a využívali pritom vyššie uvedené existujúce finančné nástroje; vyzýva Komisiu, aby vytvorila oceánske partnerstvá s kľúčovými zainteresovanými stranami v otázke oceánov ako prostriedok na posilnenie spolupráce, súdržnosti politík a koordinácie v otázkach spoločného záujmu v oblastiach, ktoré majú zásadný význam v rámci správy oceánov, ako je modrý rast a výmenu najlepších postupov;
173. konštatuje, že automatizácia a digitalizácia námorného sektora znamená zlepšenie digitálnych zručností a kvalifikácií, a zdôrazňuje, že to predstavuje príležitosť na prilákanie mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívy v tejto oblasti, pričom pripraví spoločné iniciatívy na uznávanie kvalifikácií a podporí rôzne morské a námorné činnosti;
174. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v spoločnom oznámení o medzinárodnej správe oceánov chýba akákoľvek zmienka o pobrežnom a námornom cestovnom ruchu, majúc na zreteli jeho vplyv na pobrežné, ostrovné a najvzdialenejšie regióny a na miestne odvetvia cestovného ruchu, najmä MSP; vyzýva na zavedenie európskej stratégie cestovného ruchu v rámci Medzinárodného fóra oceánov a zapojenie regiónov a miestnych pobrežných orgánov do paneurópskeho dialógu na výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o inteligentné riadenie pobrežného a námorného cestovného ruchu; trvá na tom, že stratégia Komisie na riešenie problematiky plastového a iného odpadu v mori by nemala zabúdať na pobrežné oblasti vzhľadom na to, že narušenie morského prostredia má mimoriadne negatívny vplyv na príťažlivosť z hľadiska cestovného ruchu, ako aj nevyhnutný hospodársky a klimatický vplyv na všetky činnosti v najvzdialenejších regiónoch;
175. žiada, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie o posilnenie výskumu a inovácií, čo umožní lepšiu správu oceánov spôsobom, ktorým sa zabezpečí ochrana a obnova morských ekosystémov, ako aj udržateľnosť týchto zdrojov, ale tiež gramotnosť v oblasti oceánov v Európe a na celom svete prostredníctvom užšej spolupráce a výmeny medzi výskumnými pracovníkmi, záujmovými skupinami, politikmi a verejnosťou, a tým sa zlepší vzdelávanie týkajúce sa oceánov a kariérne vyhliadky v modrej ekonomike; žiada dôkladné posúdenie stavu oceánov, ktoré bude založené na vede a tradičných znalostných systémoch, v súlade s dokumentom OSN „Náš oceán, naša budúcnosť: výzva na prijatie opatrení“;
176. zdôrazňuje, že do procesu približovania medzinárodného riadenia oceánov občanom EÚ je dôležité zahrnúť aj pobrežné miestne orgány a najvzdialenejšie regióny;
°
° °
177. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] REX/482 EESC-2016
- [2] Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.
- [3] Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10.
- [4] Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.
- [5] Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, p.34.
- [6] Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, p. 1.
- [7] Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38.
- [8] Ú. v. EÚ L 321, 5.12.2011, s. 1.
- [9] Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 77.
- [10] Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135.
- [11] Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55.
- [12] Prijaté texty, P8_TA(2017)0035.
- [13] Prijaté texty, P8_TA(2017)0093.
- [14] Prijaté texty, P8_TA(2016)0478.
- [15] Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 70.
- [16] Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 24.
- [17] Plastový odpad z pevniny vyhadzovaný do oceánu, Jenna R. Jambeck, Roland Geyer, Chris Wilcox, Theodore R. Siegler, Miriam Perryman, Anthony Andrady, Ramani Narayan, Kara Lavender Law; Science, Vol. 347, vydanie 6223, 13. februára 2015, s. 768-771.
- [18] Morský plastový odpad a mikroplasty (Marine Plastic Debris and Microplastics), UNEP https://wedocs.unep.org/rest/bitstreams/11700/retrieve.
- [19] Európska environmentálna agentúra, Vplyv medzinárodnej lodnej dopravy na kvalitu ovzdušia v Európe a na zmenu klímy (The impact of international shipping on European air quality and climate forcing), 2013.
- [20] Winkel, R., Weddige, U., Johnson,d., Hoen, V. a Papaefthimiou, S. (2015), Elektrická energia z pobrežných zariadení v Európe: Potenciál a environmentálne prínosy (Shore Side Electricity in Europe: Potential and environmental benefits), Energetická politika, DOI: http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0301421515300240.
- [21] 1 Prijaté texty, P8_TA(2017)0093.
- [22] Prijaté texty, P8_TA(2015)0266.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Oceány a moria predstavujú 70 % povrchu planéty a morská voda tvorí 97 % všetkej vody na Zemi. Moria nám zabezpečujú potravu, energiu, mobilitu, liečivá a relax, ale zároveň regulujú klímu, zabezpečujú polovicu našej spotreby kyslíka a absorbujú podstatnú časť oxidu uhličitého, ktorý vytvárame. Oceány sú vskutku našimi najsilnejšími spojencami v boji proti zmene klímy a sú zahrnuté do Parížskej dohody, pričom oceánom je venovaná osobitná správa IPCC.
Oceány, ako aj pobrežné a morské zdroje, zohrávajú zásadnú úlohu z hľadiska ľudského blahobytu a sociálneho a hospodárskeho rozvoja na celom svete. Sú zvlášť dôležité pre ľudí, ktorí žijú v pobrežných spoločenstvách, poskytujú živobytie a možnosti cestovného ruchu, a sú aj zdrojom obživy a príjmu. Podľa odhadov prispievajú pobrežné a morské zdroje každoročne 28 miliardami USD k svetovému hospodárstvu prostredníctvom ekosystémových služieb. Tieto zdroje sú však mimoriadne citlivé na zhoršovanie kvality životného prostredia, nadmerný rybolov, zmenu klímy a znečisťovanie.
V programe OSN trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 je identifikované hospodárne a udržateľné využívanie oceánov, ako jeden zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG č. 14), toto rozhodnutie poukazuje na to, že na medzinárodných fórach bola uznaná zásadná úloha trvalo udržateľného využívania a ochrany morských a pobrežných ekosystémov a ich biodiverzity z hľadiska dosiahnutia cieľov agendy 2030 pre nový celosvetový rozvojový rámec.
Ciele trvalo udržateľného rozvoja sú úzko prepojené, oceány ponúkajú potenciál pre hospodárstvo, ale aj pre riešenie čoraz naliehavejšej výzvy potravinovej bezpečnosti. Očakáva sa, že do roku 2050 svetová populácia dosiahne 9 miliárd a dopyt po potravinách sa zvýši o 60 %. Sociálno-ekonomický potenciál oceánov sa zachová len vtedy, ak prežijú morské ekosystémy, pokiaľ ide o ochranu ich biotopu a zmierňovanie vplyvov zmeny klímy, a to najmä čo sa týka otepľovania a okysľovania vody.
Z hľadiska okysľovania vody bolo pH povrchových vôd milióny rokov relatívne stabilné. Prudké zvyšovanie koncentrácie CO2 v atmosfére v dôsledku emisií z ľudskej činnosti v súčasnosti túto stabilitu ohrozuje, keďže CO2 sa následne čiastočne absorbuje v oceáne. Pohlcovanie CO2 v mori spôsobuje okysľovanie oceánov, pri súčasnom poklese pH morskej vody, aj keď povrch oceánov zostane zásaditý. Okysľovanie oceánov znižuje množstvo uhličitanu, ktorý je nevyhnutný pre morské kalcifikujúce organizmy, akými sú koraly vytvárajúce útesy, mušle a planktón, a ovplyvňuje aj biologické molekuly a biologický proces, čo poškodzuje celé morské ekosystémy.
Otepľovanie svetového oceánu predstavuje približne 93 % otepľovania Zeme za predchádzajúcich šesť desaťročí a všetky dostupné predpovede naznačujú, že teplota svetového oceánu bude aj naďalej stúpať. Oceány absorbujú 25 % emisií uhlíka, ktorý produkujeme, a opätovne distribuujú teplo na celom svete.
Emisie z lodnej dopravy sú ďalším problémom, ktorý potrebuje globálne riešenie, v záujme zabránenia predpokladanému prudkému zvýšeniu objemu emisií z námornej dopravy. Účinné opatrenia si vyžadujú, aby sme lepšie porozumeli vplyvom námornej dopravy na zmenu klímy.
Morský odpad je pre oceány ďalšou veľkou hrozbou. Morský odpad je celosvetovým problémom, ktorý postihuje všetky svetové oceány. Celosvetovo skončia každý rok milióny a milióny ton odpadu v oceánoch, čo predstavuje environmentálny, hospodársky, zdravotný aj estetický problém. Morský odpad môže spôsobovať vážne hospodárske škody: straty pre pobrežné spoločenstvá, cestovný ruch, lodnú dopravu a rybolov. Potenciálne náklady na čistenie pobrežia a pláží v celej EÚ sa odhadujú na takmer 630 miliónov EUR ročne, pričom náklady pre sektor rybárstva by mohli predstavovať takmer 60 miliónov EUR, čo predstavovalo približne 1 % celkových príjmov z rybárskej flotily EÚ (rok 2010).
Morský odpad môže byť vzhľadom na jeho hromadenie a šírenie jedným z najrýchlejšie rastúcich hrozieb pre zdravia svetových oceánov. V tejto súvislosti potrebujeme ambiciózny balík týkajúci sa obehového hospodárstva, ktorý by obsahoval ciele EÚ znížiť objem morského odpadu o 30% do roku 2025 a o 50% do roku 2030 a stále ambicióznejšie ciele v oblasti recyklácie plastových obalov.
Na boj s všetkými týmito problémami potrebujeme lepšiu medzinárodnú správu, aby sa posilnilo regionálne a globálne úsilie. Na medzinárodnom fóre by sa mali zintenzívniť partnerstvá s kľúčovým aktérmi pre oblasť oceánov, ako prostriedok na dosiahnutie lepšej medzinárodnej správy oceánov.
Nabáda Komisiu, aby rozvíjala partnerstvá s kľúčovými aktérmi pre oblasť oceánov, ako prostriedok na dosiahnutie lepšej medzinárodnej správy oceánov. Ak sa pre oceány stanoví jasný rámec správy, je možné dosiahnuť zdieľanie údajov a koordinované opatrenia. V tejto súvislosti zohráva zásadnú úlohu dohovor UNCLOS a vypracovanie právne záväzného nástroja na zachovanie a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie v rámci dohovoru UNCLOS si zaslúži plnú podporu.
STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (26.9.2017)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030
(2017/2055(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Cláudia Monteiro de Aguiar
(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
– so zreteľom na článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov – JOIN(2016)0049,
so zreteľom na integrovanú námornú politiku Európskej únie z roku 2007 (COM(2007)0575) a jej správu o pokroku z roku 2012 (COM(2012)0491),
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 z 30. novembra 2011, ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky[1],
so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rozvoj medzinárodného rozmeru integrovanej námornej politiky Európskej únie (COM(2009)0536),
so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2010 o integrovanej námornej politike – hodnotenie dosiahnutého pokroku a nové výzvy[2],
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1625 zo 14. septembra 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1406/2002, ktorým sa zriaďuje Európska námorná bezpečnostná agentúra[3],
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie[4],
so zreteľom na smernicu 2012/33/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o obsah síry v lodných palivách, a na prebiehajúce posúdenie vplyvu týkajúce sa rozšírenia oblastí kontroly emisií síry v európskych vodách,
so zreteľom na smernicu 2000/59/ES o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu,
so zreteľom na Parížsku dohodu z roku 2015 Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016, a jej plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC) zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov,
so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),
so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o nových výzvach a stratégiách na podporu cestovného ruchu v Európe[5],
so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ[6],
so zreteľom na bezpečnostnú stratégiu Európskej únie prijatú Európskou radou 24. júna 2014,
so zreteľom na závery Rady o prioritách politiky EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2020: konkurencieschopnosť, dekarbonizácia a digitalizácia na zabezpečenie globálnej prepojenosti, efektívneho vnútorného trhu a námorného sektora svetovej úrovne (9976/17),
so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),
so zreteľom na svoju rokovaciu pozíciu pre balík predpisov o odpade, ktorý bol prijatý 14. marca 2017,
so zreteľom na návrh zaviesť určené oblasti kontroly emisií dusíka, ktorý krajiny v oblasti Baltského mora a Severného mora predložili Medzinárodnej námornej organizácii (IMO),
so zreteľom na konferenciu OSN o oceánoch, ktorá sa konala od 5. do 9. júna 2017 v New Yorku,
so zreteľom na výzvu Organizácie Spojených národov z 5. júna 2017 o oceánoch,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k spoločnému oznámeniu Európskemu parlamentu a Rade s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov,
1. víta spoločné oznámenie s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov, ako aj opatrenia, ktoré sú v ňom uvedené; opätovne potvrdzuje význam medzinárodnej správy oceánov a jej ekonomických, environmentálnych a sociálnych prvkov, ktorá by sa mala zakladať na medzisektorovom prístupe so zameraním na integrovanú námornú politiku a prierezové politiky, ktoré zahŕňa, najmä modrý rast a súčasné a vznikajúce najlepšie dostupné poznatky a vedecké údaje o mori, námorné priestorové plánovanie, integrovaný námorný dohľad a stratégie o morskej oblasti; zdôrazňuje potrebu politickej súdržnosti a lepšej spolupráce a koordinácie medzi všetkými príslušnými zúčastnenými stranami, ako sú vlády, regionálne a medzinárodné organizácie a inštitúcie, zástupcovia vedeckej komunity, súkromný sektor a občianska spoločnosť;
2. v plnej miere podporuje akčný plán Komisie stanovený v roku 2016 v spoločnom oznámení o medzinárodnej správe oceánov; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby Komisia a členské štáty na tieto opatrenia urýchlene reagovali a pretavili záväzok EÚ voči trvalo udržateľnému rozvoju oceánov do konkrétnych politík na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni;
3. pripomína silný námorný rozmer cieľov trvalo udržateľného rozvoja, okrem iného najmä cieľ 14: zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje;
4. zdôrazňuje, že zlepšenie transparentnosti, verejnej prístupnosti informácií, zapojenia zainteresovaných strán a legitímnosti organizácií OSN vrátane verejnej zodpovednosti zástupcov krajiny v medzinárodných orgánoch, akými sú napríklad Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Medzinárodný orgán pre morské dno (ISA), je z hľadiska riešenia existujúcich nedostatkov rámca správy prioritou;
5. okrem toho konštatuje, že pokiaľ ide o medzinárodné právne predpisy o znečisťovaní ovzdušia, členské štáty nemajú podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) povolenie vstúpiť na palubu a vykonať inšpekciu lodí na šírom mori alebo v priebehu pokojne prebiehajúcej plavby, a to aj v prípade spoľahlivých dôkazov o porušení predpisov; vyzýva preto členské štáty OSN, aby zdokonalili právny rámec dohovoru UNCLOS s cieľom riešiť existujúce medzery v správe a vytvoriť spoľahlivé mechanizmy na presadzovanie medzinárodného environmentálneho práva;
6. zdôrazňuje význam najvzdialenejších regiónov v námornom kontexte, najmä vzhľadom na ich umiestnenie v Atlantickom a Indickom oceáne, a to že predstavujú laboratórium na štúdium účinkov zmeny klímy na biodiverzitu a morské ekosystémy a na boj proti a ponúkajú veľký potenciál pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a modrej biotechnológie; zdôrazňuje potrebu vytvoriť inovatívne programy a zabezpečiť primerané finančné prostriedky na zriadenie centier výskumu a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch; s týmto zámerom žiada vytvorenie námorného zoskupenia v najvzdialenejších regiónoch;
7. víta pokrok dosiahnutý na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o ustanovenie námorného priestorového plánovania (NPP); pripomína, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie o zabezpečenie dôsledného vykonávania smernice 2014/89/EÚ, aby sa tak stanovil príklad pre zavedenie námorného priestorového plánovania na celosvetovej úrovni; vyzýva preto členské štáty, aby najneskôr do 31. marca 2021 vypracovali svoje námorné priestorové plány; zdôrazňuje medzinárodný a nadnárodný rozmer a vyzýva Komisiu, aby začala s prípravou návrhov medzinárodných usmernení, pričom vezme do úvahy synergiu a vzájomné pôsobenie medzi pevninou a morom, ako aj pridružené postupy, ako je integrovaný manažment pobrežnej zóny, a aby viedla medzinárodné fórum pre NPP, do ktorého sa zapoja príslušné zainteresované strany a tretie krajiny, aby podporovala globálne a najlepšie postupy s cieľom posilniť medzinárodnú spoluprácu a zdokonaliť riadenie, ochranu a využívanie oceánov, zvyšovať transparentnosť a zlepšiť vzdelávanie a odbornú prípravu;
8. zdôrazňuje význam stratégie námornej bezpečnosti Európskej únie a vyzýva Komisiu, aby námornú bezpečnosť zahrnula do vonkajšej politiky, pričom vezme do úvahy, že veľký podiel obchodu sa prepravuje po mori, viac ako 70 % vonkajších hraníc sú morskými hranicami a že je nutné zaručiť bezpečnosť cestujúcich, ktorí prestupujú v prístavoch v Únii;
9. zdôrazňuje, že je dôležité naďalej rozširovať spoluprácu medzi Európskou námornou bezpečnostnou agentúrou, Frontexom a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva, každej v rámci svojho mandátu, podporovať vnútroštátne orgány členských štátov poverené funkcie pobrežnej stráže a presadzovať námornú bezpečnosť a ochranu námornej dopravy a boj proti cezhraničnej trestnej činnosti a chrániť životné prostredie prostredníctvom prevencie a znižovania znečistenia z plynových a ropných zariadení na mori; zastáva názor, že tieto orgány by mali v náležitých prípadoch dostať od EÚ väčší objem finančných prostriedkov, aby sa mohli zhostiť týchto nových úloh; zdôrazňuje, že je dôležité ďalej rozvíjať digitálne riešenia, ako je zjednodušenie formalít spojených s ohlasovacou povinnosťou v námornom odvetví na základe racionalizovaných postupov a vyšších objemov investícií do spoločnej infraštruktúry celoeurópskej výmeny údajov v prospech všetkých orgánov členských štátov, ktoré vykonávajú funkcie pobrežnej stráže, a ako sú pokročilé námorné technológiie, napríklad integrované námorné služby Európskej námornej bezpečnostnej agentúry, s cieľom zlepšiť systémy dohľadu a monitorovania námorných činností a iné programy, ako je spoločné prostredie na výmenu informácií pre námorný dozor;
10. vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány a súkromné subjekty, aby sa v prvom rade zameriavali na inovačné projekty, modré biotechnológie a využívanie čistej energie, s cieľom podporovať a prispôsobiť ekologickejšie infraštruktúry a námornú dopravu a chrániť ekosystém a biologickú diverzitu oceánov, a to prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy (NPE); okrem toho vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na alternatívne a nekonvenčné lodné palivá, ako je skvapalnený zemný plyn, a na projekt modrých koridorov skvapalneného zemného plynu prepájajúcich ostrovy s cieľom podporiť a prispôsobiť infraštruktúry, ako sú terminály skvapalneného zemného plynu, ako preklenovacie technológie, a využívali pritom vyššie uvedené existujúce finančné nástroje; vyzýva Komisiu, aby vytvorila oceánske partnerstvá s kľúčovými zainteresovanými stranami v otázke oceánov ako prostriedok na posilnenie spolupráce, súdržnosti politík a koordinácie v otázkach spoločného záujmu v oblastiach, ktoré majú zásadný význam v rámci správy oceánov, ako je modrý rast a výmenu najlepších postupov;
11. zdôrazňuje význam revízie smernice o prístavných zberných zariadeniach a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali stratégiu v spolupráci s Medzinárodnou námornou organizáciou (IMO), tretími krajinami a odvetvím na zníženie emisií uhlíka v námornom sektore, ktorá bude zameraná na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody a potrebu zaviesť medzinárodný systém monitorovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov;
12. keďže námorná doprava má dosah na svetovú klímu a kvalitu ovzdušia v dôsledku emisií CO2 a iných emisií, ako sú emisie síry – na ktoré sa vzťahuje smernica (EÚ) 2016/802 – a emisie oxidu dusíka, ktoré majú osobitný vplyv na prístavné mestá a pobrežné oblasti; poznamenáva, že sa do roku 2050 predpokladá zvýšenie emisií CO2 z námornej dopravy o 50 – 250 % a že ich podiel na svetovom objeme emisií skleníkových plynov by mohol vzrásť na 17 %, čo predstavuje podstatný nárast; pripomína, že v súlade s Parížskou dohodou musí k zníženiu emisií CO2 svojou časťou prispieť hospodárstvo ako celok;
13. žiada vytvorenie celosvetového trhového mechanizmu, napr. mechanizmu na spoplatnenie emisií v rámci Medzinárodnej námornej organizácie, ktorý bude riešiť medzinárodný problém emisií z námornej dopravy, s osobitným zreteľom na regióny, ktoré sú v plnej miere závislé od námornej dopravy, najmä najvzdialenejšie a ostrovné regióny a štáty;
14. naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila námornú spoluprácu a budovanie kapacít v rámci medzinárodnej spolupráce a rozvoja, aby riešila vplyvy všetkých druhov morského odpadu a znečistenia, ako sú zhluky plastov a mikroplastov v oceánskych špirálach a vypúšťanie odpadu a odpadových vôd z lodí mimo teritoriálnych vôd, na ochranu, zachovanie a udržateľné využívanie morských zdrojov; žiada Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v boji proti globálnemu morskému odpadu, pričom sa bude zaoberať otázkou zdrojov na pevnine s cieľom drasticky znížiť množstvo produkovaného odpadu a zvýšiť úrovne recyklovateľnosti a bude venovať pozornosť otázke morských zdrojov, a súčasne vyzýva členské štáty, aby náležite uplatňovali existujúce nariadenia EÚ o preprave odpadu, ako je smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí;
15. vyzýva členské štáty, miestne a regionálne orgány, aby podporovali inovačné technologické, ale aj finančné iniciatívy zamerané na riešenie znečistenia morí a oceánov tak, aby sa podporovalo efektívne zhodnocovanie odpadu z lodnej dopravy – najmä plastového odpadu – v prístavoch, aby sa zvýšila informovanosť v rámci sektora námornej dopravy o dôsledkoch odvozu plastového odpadu na more, a aby odstránili hlavné prekážky brániace vykonávania Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL),
16. konštatuje, že výmena balastovej vody je možnou metódou, ktorou možno zabrániť introdukcii inváznych nepôvodných druhov; zdôrazňuje, že dohovor Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) o balastovej vode, ktorého cieľom je kontrolovať a riadiť tento problém, síce čoskoro nadobudne účinnosť, no jeho úspešné vykonávanie bude závisieť od rozsiahlejšej ratifikácie;
17. vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2020 vypracovala návrh, ktorý by sa zaoberal používaním a inštaláciou zariadení na výrobu elektrickej energie na pobreží, na ktoré by sa napájali lode v kotviskách prístavov EÚ, s cieľom znížiť emisie v prístavných oblastiach, pričom sa zohľadnia znečisťujúce látky – ako oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOx), sadze a tuhé častice – vypúšťané loďami v dôsledku používania pomocných motorov na výrobu elektrickej energie potrebnej na komunikačné systémy, osvetlenie, ventiláciu a iné vybavenie na palube počas kotvenia v prístave;
18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posudzovali a presadzovali uplatňovanie obmedzenia rýchlosti na lode na úrovni Medzinárodnej námornej organizácie s cieľom znižovať emisie, pričom sa zohľadní index energetickej efektívnosti konštrukčného riešenia a plán riadenia energetickej efektívnosti v oblasti námornej dopravy, ako aj skutočnosť, že v cestnej a železničnej dopravy sú obmedzenia rýchlosti úplne bežné; zdôrazňuje, že vnútorné a vonkajšie hospodárske výhody prevyšujú náklady na zníženie rýchlosti lode; konštatuje, že zníženie rýchlosti je relatívne ľahké monitorovať a presadzovať, z čoho plynie nízka administratívna záťaž na zúčastnené strany;
19. pripomína svoje uznesenie z 16. marca 2017 o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu[7], v ktorej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na aktívne urýchlenie zákazu na základe Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovania z lodí (MARPOL) týkajúceho sa používania ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) ako paliva v plavidlách, ktoré sa plavia v arktických moriach, podobným spôsobom, ako to už platí vo vodách v okolí Antarktídy; vyzýva Komisiu, aby začlenila environmentálne, zdravotné a klimatické riziká vyplývajúce z používania TVO do svojho stanoviska o medzinárodnej správe oceánov; keďže neexistujú primerané medzinárodné opatrenia, vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy pravidiel pre plavidlá kotviace v prístavoch EÚ pred cestou cez arktické vody, a to s cieľom zakázať používanie a prepravu TVO ako paliva v palivových nádržiach;
20. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne usilovali o rýchle dokončenie zdĺhavých príprav pracovného plánu Medzinárodnej námornej organizácie na zníženie emisií sadzí z lodí plaviacich sa v Arktíde s cieľom spomaliť rýchle zvyšovanie teploty a zrýchlené topenie polárneho ľadovca v tomto regióne;
21. konštatuje, že automatizácia a digitalizácia námorného sektora znamená zlepšenie digitálnych zručností a kvalifikácií, a zdôrazňuje, že to predstavuje príležitosť na prilákanie mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívy v tejto oblasti, pričom pripraví spoločné iniciatívy na uznávanie kvalifikácií a podporí rôzne morské a námorné činnosti;
22. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v spoločnom oznámení o medzinárodnej správe oceánov chýba akákoľvek zmienka o pobrežnom a námornom cestovnom ruchu, majúc na zreteli jeho vplyv na pobrežné, ostrovné a najvzdialenejšie regióny a na miestne odvetvia cestovného ruchu, najmä MSP; vyzýva na zavedenie európskej stratégie cestovného ruchu v rámci Medzinárodného fóra oceánov a zapojenie regiónov a miestnych pobrežných orgánov do paneurópskeho dialógu na výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o inteligentné riadenie pobrežného a námorného cestovného ruchu; trvá na tom, že stratégia Komisie na riešenie problematiky plastového a iného odpadu v mori by nemala zabúdať na pobrežné oblasti vzhľadom na to, že narušenie morského prostredia má mimoriadne negatívny vplyv na príťažlivosť z hľadiska cestovného ruchu, ako aj nevyhnutný hospodársky a klimatický vplyv na všetky činnosti v najvzdialenejších regiónoch;
23. žiada, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie o posilnenie výskumu a inovácií, čo umožní lepšiu správu oceánov spôsobom, ktorým sa zabezpečí ochrana a obnova morských ekosystémov, ako aj udržateľnosť týchto zdrojov, ale tiež gramotnosť v oblasti oceánov v Európe a na celom svete prostredníctvom užšej spolupráce a výmeny medzi výskumnými pracovníkmi, záujmovými skupinami, politikmi a verejnosťou, a tým sa zlepší vzdelávanie týkajúce sa oceánov a kariérne vyhliadky v modrej ekonomike; žiada dôkladné posúdenie stavu oceánov, ktoré bude založené na vede a tradičných znalostných systémoch, v súlade s dokumentom OSN „Náš oceán, naša budúcnosť: výzva na prijatie opatrení“;
24. zdôrazňuje, že do procesu približovania medzinárodného riadenia oceánov občanom EÚ je dôležité zahrnúť aj pobrežné miestne orgány a najvzdialenejšie regióny;
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
Dátum prijatia |
25.9.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
31 0 2 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Deirdre Clune, Michael Cramer, Andor Deli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Bruno Gollnisch, Dieter-Lebrecht Koch, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Gabriele Preuß, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Keith Taylor, Pavel Telička, Wim van de Camp |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nicola Caputo, Jakop Dalunde, Mark Demesmaeker, Werner Kuhn, Ulrike Rodust, Olga Sehnalová, Matthijs van Miltenburg |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Clara Eugenia Aguilera García, Barbara Kudrycka, Claudiu Ciprian Tănăsescu |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
31 |
+ |
|
|
ALDE |
Gesine Meissner, Dominique Riquet, Pavel Telička, Matthijs van Miltenburg |
|
|
ECR |
Jacqueline Foster, Mark Demesmaeker |
|
|
PPE |
Georges Bach, Deirdre Clune, Andor Deli, Dieter-Lebrecht Koch, Barbara Kudrycka, Werner Kuhn, Cláudia Monteiro de Aguiar, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Wim van de Camp |
|
|
S&D |
Clara Eugenia Aguilera García, Nicola Caputo, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jens Nilsson, Gabriele Preuß, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Ulrike Rodust, Olga Sehnalová, Claudiu Ciprian Tănăsescu |
|
|
Verts/ALE |
Michael Cramer, Jakop Dalunde, Keith Taylor |
|
|
0 |
- |
|
|
- |
- |
|
|
2 |
0 |
|
|
ENF |
Marie-Christine Arnautu |
|
|
NI |
Bruno Gollnisch |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. EÚ L 321, 5.12.2011, s. 1.
- [2] Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 70.
- [3] Ú. v. EÚ L 251, 16.9.2016, s. 77.
- [4] Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135.
- [5] Prijaté texty, P8_TA(2015)0391.
- [6] Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 24.
- [7] Prijaté texty, P8_TA(2017)0093.
STANOVISKO Výboru pre rybárstvo (8.6.2017)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
o Medzinárodnej správe oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov v kontexte cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030
(2017/2055(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jarosław Wałęsa
NÁVRHY
Výbor pre rybárstvo vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. víta spoločné oznámenie s názvom Medzinárodná správa oceánov: program pre budúcnosť našich oceánov (SWD(2016)0352), v ktorom sa uznáva, že súčasný rámec správy oceánov nie je dostatočne účinný, a žiada konkrétnejšie opatrenia, ktoré sa majú prijať v záujme splnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali konkrétne opatrenia potrebné na splnenie stanovených cieľov na medzinárodnej úrovni;
2. požaduje, aby sa modrá ekonomika orientovala na obnovu odolnosti pobrežných komunít s cieľom obnoviť výrobný potenciál rybárstva, čím sa podporí potravinová bezpečnosť, zmierňovanie chudoby a udržateľné riadenie živých vodných zdrojov; pripomína, že pred vykonaním nejakej činnosti v sektoroch modrej ekonomiky treba zaručiť vykonanie posúdenia vplyvu a úplného informačného procesu a procesu zapojenia všetkých zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že modré hospodárstvo musí prispievať k dosahovaniu cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 14: ochrana a udržateľné využívanie oceánov a morských zdrojov.
3. pripomína, že odvetvie rybolovu má ako jedna z hlavných tradičných ľudských činností na mori obrovský význam, pretože predstavuje základný prvok rámca integrovanej námornej politiky; poukazuje na to, že sektor rybárstva je najviac postihnutý mnohorakými inými spôsobmi využívania a činnosťami vykonávanými na mori, napr. námornou dopravou a cestovným ruchom, mestským a pobrežným rozvojom, ťažbou surovín a zdrojov energie, ťažbou z morského dna, ako aj environmentálnymi problémami, ako je znečistenie morí (plastový odpad, vyradené rybárske siete, úniky ropy, emisie hluku, vypúšťania záťažovej vody, nekontrolovaná ťažba a prieskum ložísk ropy a plynu atď.) a zmenami klímy (zvyšovanie hladiny morí, zvýšenie teploty hladiny morí, záplavy v pobrežných oblastiach, zvyšovanie kyslosti oceánov atď.);
4. zdôrazňuje, že je dôležité ochrániť aspoň 10 % pobrežných a morských oblastí v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 14.5 a Dohovorom OSN o biologickej diverzite; konštatuje, že morské chránené oblasti majú ekologické a socio-ekonomické prínosy a predstavujú dôležitý nástroj na riadenie rybolovných činností; pripomína najmä význam ekologicky a biologicky významných oblastiach a potrebu zachovať ich pre podporu zdravého fungovania oceánov a mnohých služieb, ktoré poskytujú;
5. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že podľa nedávneho prieskumu Európskeho parlamentu, by síce modrá ekonomika mohla mať pozitívny sociálno-ekonomický vplyv (z hľadiska zamestnanosti, príjmov a hrubej pridanej hodnoty), jej vplyv na životné prostredie je však vo všeobecnosti negatívny, pokiaľ ide o zmeny dynamiky pobreží, znečisťovanie, eutrofizáciu, morfológiu morského dna a zmeny v oblastiach biotopu/ekosystému/biodiverzity; vyjadruje znepokojenie nad tým, že kumulatívna záťaž pre životné prostredie by negatívne vplývala na rybárstvo;
6. vyzýva štáty, aby zlepšili svoje právne systémy v záujme ochrany našich morí a oceánov; požaduje medzinárodné uznanie koncepcie ekologických škôd v prípade znečistenia mora, by bolo možné žiadať náhradu v prípade preukázania jeho porušenia; vyzýva na zavedenie zásady hierarchie zodpovednosti, pomocou ktorej sa majú určiť osoby, ktoré sú zodpovední za škody na životnom prostredí spôsobené v rámci celej hierarchie riadenia;
7. poukazuje na to, že zintenzívnenie aktivít v pobrežných a morských vodách si v čoraz väčšej miere vyžaduje vykonávanie námorného priestorového plánovania; vyzýva Komisiu, aby pracovala na vytvorení medzinárodných usmernení týkajúcich sa námorného priestorového plánovania a prostredníctvom financovania v rámci programu Horizont 2020 a programu LIFE pomohla rozšíriť chránené morské oblasti v celom svete;
8. zdôrazňuje potrebu prijať medzisektorový prístup, aby sa zabezpečila trvalá udržateľnosť zdrojov a čistota morí a oceánov v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 14; poukazuje na to, že odvetvie rybolovu nie je jediné odvetvie, ktoré má vplyv na budúcnosť oceánov;
9. zdôrazňuje, že EÚ by sa mala usilovať zabezpečiť, aby ustanovenia o rybolove zohrávali dôležitú úlohu ako súčasť budúceho právne záväzného nástroja v rámci Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS), pokiaľ ide o ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;
10. zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť pokrok na ceste k prístupu založenému na ekosystéme, v ktorom sa zohľadňuje zásada predbežnej opatrnosti, ako aj všetky faktory, ktoré ovplyvňujú zdravotný stav populácií rýb;
11. pripomína, že v rámcovej smernici o morskej stratégii, ktorej cieľom je dosiahnuť dobrý stav životného prostredia, sa predovšetkým konštatuje, že vlastnosti a množstvá odpadu mori nesmú spôsobovať škody na pobrežnom a morskom prostredí (deskriptor 10); pripomína, že plasty a mikroplasty, ktoré tvoria asi 80 % morského odpadu, sú škodlivé pre rybárstvo, a že EÚ v roku 2017 spustí stratégiu týkajúcu sa plastov, ktorá bude v súlade s Agendou 2030 a s obehovým hospodárstvom; vyzýva Komisiu, členské štáty a tretie krajiny na posilnenie medzinárodného rámca, napríklad prostredníctvom vykonávania akčného plánu skupiny G7 na boj proti morskému odpadu;
12. vzhľadom na narastajúci vplyv inváznych druhov a na riziko, ktoré predstavujú pre rybárstvo, produktivitu a biodiverzitu oceánov, ako aj na úlohu, ktorú zohrávajú pri narúšaní prírodných ekosystémov, zdôrazňuje význam včasnej reakcie pre boj proti nim; vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi sebou a s tretími krajinami, okrem iného prostredníctvom synchronizovaných opatrení a spolupráce, a tiež výmeny informácií, údajov a osvedčených postupov;
13. konštatuje, že v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) by sa v záujme ochrany morských zdrojov a zabraňovania ich nadmernému využívaniu malo zabezpečiť, aby sa rybolovné stupne úmrtnosti dostali na úrovne, ktoré umožnia obnovu populácií rýb a ich udržanie nad úrovňami, nad ktorými budú môcť poskytovať maximálne udržateľné výnosy (MSY);
14. zdôrazňuje, že so zreteľom na vedecké odporúčania a ciele ochrany v záujme toho, aby sa v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 14.5 zachovalo aspoň 10 % pobrežných a morských oblastí, je dôležité zvýšiť a optimalizovať percentuálny podiel chránených morských oblastí;
15. konštatuje, že EÚ je najväčším svetovým dovozcom produktov rybárstva a že niektoré úlovky sú dovezené z oblastí, kde je rybárstvo udržateľné oveľa menej ako vo vodách EÚ; vyzýva EÚ, aby využila svoje postavenie a v tejto súvislosti podporovala zvýšenie udržateľnosti vo všetkých morských oblastiach;
16. vyzýva EÚ na podporu a ochranu žien v sektore rybárstva a v sektoroch spojených s rybárstvom – vrátane podpory miestneho spracovateľského priemyslu prostredníctvom stimulácie spravodlivých cien za spracované výrobky z rýb a zaručenia toho, aby ženy pôsobiace v odvetví rybárstva mali lepší prístup k verejnej podpore a finančným zdrojom – v rokovaniach s tretími krajinami týkajúcich sa využívania sektorovej podpory v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva (SFPA), v rámci svojho plánovania nástrojov rozvojovej pomoci, ako aj na rôznych medzinárodných fórach;
17. vyzýva EÚ, aby v súlade so SRP minimalizovala vplyv akvakultúry na životné prostredie tým, že zabezpečí udržateľné obstarávanie krmív a podporí výskum zameraný na zníženie tlaku na voľne žijúce populácie rýb využívané na produkciu krmív;
18. poznamenáva, že nariadenie EÚ o zabraňovaní nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu, odrádzaní od neho a jeho odstránení síce zaznamenalo pokrok, no malo by sa zlepšiť jeho vykonávanie vo všetkých členských štátoch a v záujme zabezpečenia toho, aby na trh EÚ neboli umiestňované žiadne nezákonne ulovené ryby, je potrebná rozsiahlejšia koordinácia s tretími krajinami; vyzýva Európsku úniu, aby pokračovala vo svojich medzinárodných snahách presvedčiť ostatné štáty na trhu, aby prijali podobné opatrenia na uzavretie trhov pred rybami pochádzajúcimi z NNN rybolovu;
19. naliehavo žiada všetky štáty, aby sa stali zmluvnými stranami príslušných nástrojov v oblasti rybárstva, najmä Dohody o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori, Dohody OSN o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a Dohody o opatreniach prístavných štátov zameraných na prevenciu a odrádzanie od nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a na jeho odstránenie (PSMA), a tiež aby plne implementovali ustanovenia týchto nástrojov a iné medzinárodné akčné plány Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo;
20. vyzýva na zavedenie novej medzinárodnej dohody o pracovných podmienkach týkajúcej sa námorného sektora; pripomína, že je potrebné skoncovať so všetkými formami otroctva, ktoré stále existujú na palubách plavidiel a poukazuje na vplyv, ktorý môžu mať nevyhovujúce pracovné podmienky na osoby, hospodárske subjekty a na morské prostredie;
21. pripomína, že na účinný boj proti NNN rybolovu je dôležité zabezpečiť, aby sa žiadny produkt takéhoto rybolovu nedostal na trh; nabáda EÚ, aby prostredníctvom všetkých svojich partnerstiev a na všetkých medzinárodných fórach podporovala zákaz produktov pochádzajúcich z NNN rybolovu na čo najväčšom počte trhov, čím zníži ziskovosť týchto činností;
22. zdôrazňuje význam pokračovania a rozširovania dvojstranných partnerstiev, aby bol boj proti NNN rybolovu a nadmernému využívaniu populácií rýb účinný, v opačnom prípade by opatrenia EÚ mohli mať len obmedzený vplyv na súčasnú situáciu;
23. trvá na lepšej koordinácii a silnejšom partnerstve medzi rôznymi príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť dobrú správu oceánov;
24. navrhuje, aby členské štáty a tretie krajiny dôslednejšie a účinnejšie kontrolovali dokumentáciu o úlovkoch (osvedčenia o úlovkoch) a zásielky s cieľom zabezpečiť, aby sa ryby lovili legálne; nabáda štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie lepšej koordinácie boja proti NNN rybolovu a obchodnej a trhovej politiky; zdôrazňuje, že EÚ by mala na všetkých medzinárodných fórach presadzovať, podporovať a vykonávať nevyhnutné opatrenia na odstránenie NNN rybolovu;
25. chváli vedúceho postavenia EÚ na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o dosahovanie konkrétneho pokroku v boji proti NNN rybolovu, ako aj jej pevné odhodlanie vykonávať účinné opatrenia proti NNN rybolovu; pripomína úsilie EÚ o posilnenie jej medzinárodných opatrení proti NNN rybolovu na bilaterálnej, regionálnej a multilaterálnej úrovni vrátane pokračujúcich dvojstranných dialógov s tretími partnermi, používania nástrojov na sledovanie plavidiel a zabezpečenia významnejšej úlohy pre kľúčové medzinárodné agentúry, ako je napríklad Interpol; vyzýva orgány členských štátov, aby aktívne podporovali prácu Komisie pri vytváraní elektronického nástroja na spravovanie osvedčení o úlovkoch;
26. víta pokrok, ktorý dosiahla EÚ, pokiaľ ide o vonkajší rozmer spoločnej rybárskej politiky; zdôrazňuje, že tento rozmer, ktorého súčasťou sú medzinárodné dohody a dohody o partnerstve, je dôležitým nástrojom, prostredníctvom ktorého je možné propagovať environmentálne a sociálne normy EÚ a jej ustanovenia na boj proti NNN rybolovu na medzinárodnej úrovni;
27. konštatuje, že iniciatíva za transparentnosť rybárstva (FiTI) nedávno prijala svoj celosvetový štandard; nabáda štáty, aby sa hlásili ako kandidáti na FiTI; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali túto iniciatívu;
28. trvá na tom, že pri medzinárodnej správe oceánov by sa okrem iného mali uplatňovať tieto zásady:
a) potreba decentralizovaného a regionalizovaného prístupu, podobne ako v prípade plánov riadenia rybárstva;
b) potreba inkluzívneho prístupu navrhnutého tak, aby sa zabezpečilo primerané zapojenie a podpora zo strany viacerých zainteresovaných strán v rôznych sektoroch vrátane zástupcov sektora tradičného a drobného rybolovu a sociálnych partnerov na všetkých úrovniach v oblasti rybárstva, a to od návrhu až po vykonávanie opatrení, prostredníctvom poradných rád;
c) potreba zabezpečiť, aby sa stanoviská poradných rád zahrnuli do konečných rozhodnutí a opatrení;
d) potreba vykonávať hodnotenia vplyvu na životné prostredie a strategické hodnotenia vplyvu na základe údajov, ktoré sú čo najpresnejšie a založené na najlepších vedeckých poznatkoch, a zároveň zabezpečiť sociálno-ekonomickú a environmentálnu udržateľnosť, ako aj ochranu a obnovu populácií rýb;
e) potreba mapovať morské dno s cieľom zaviesť systém riadenia a ochrany zraniteľných ekosystémov;
f) potreba zaujať vedúce postavenie pri posilňovaní regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva s cieľom zlepšiť ich výkonnosť, a to aj prostredníctvom nezávislých orgánov, aby sa tak zabezpečilo, že ich odporúčania budú vykonané v plnej miere a aby sa zabezpečila udržateľnosť;
29. poukazuje na to, že na centrálnu časť Severného ľadového oceánu sa nevzťahujú medzinárodné ochranné ani riadiace systémy; zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu Európskej únie a členských štátov v súvislosti s prevenciou neregulovaného rybolovu v Severnom ľadovom oceáne;
30. vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (RFMO) a naliehavo vyzýva ich zmluvné strany, aby zabezpečili, aby mali dostatočné zdroje a posilnenú pozíciu;
31. vyzýva RFMO, aby:
a) aj naďalej pravidelne vykonávali nezávislé preskúmania výkonnosti, a tiež aby v plnej miere vykonávali odporúčania vyplývajúcich z týchto preskúmaní výkonnosti;
b) v plnej miere vykonávali odporúčania z 2. pokračujúcej konferencie o preskúmaní Dohody Organizácie spojených národov o zásobách druhov rýb, ktoré sa vyskytujú na viacerých miestach oceánov, a silne migrujúcich druhov rýb;
c) harmonizovali opatrenia, najmä opatrenia na monitorovanie, kontrolu, dozor a presadzovanie, a to aj prostredníctvom dosiahnutia dohody o odstrašujúcich pokutách a sankciách;
32. vyzýva EÚ, aby sa držala zásady, že pri prideľovaní zdrojov rybárstva treba zohľadňovať environmentálny a sociálny dosah a potreby rozvojových krajín v oblasti potravinovej bezpečnosti, ako aj ich vôľu rozvíjať ich vlastné rybárstvo, a zároveň zabezpečila udržateľnú úroveň rybolovu, ktorá nevedie k prekročeniu rybolovnej kapacity, a to v súlade s ambíciami stanovenými v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 14;
33. poznamenáva, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť v odvetví rybolovu presnosť údajov, čo je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia dobrej správy oceánov; zdôrazňuje, že na zabezpečenie tohto cieľa musia byť poskytnuté primerané a realistické finančné prostriedky; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť spoluprácu a koordináciu s medzinárodnými partnermi na základe príkladu európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODnet) a v súlade s komuniké skupiny G7 z Cukuby;
34. so záujmom očakáva návrhy Komisie na koordináciu výskumných a pozorovateľských činností EÚ s medzinárodnými partnermi a preskúmanie možností zlepšenia kvality výskumu, okrem iného prostredníctvom predĺženia fungovania existujúcich výskumných a pozorovateľských nástrojov a činností vrátane siete EMODnet s cieľom zaviesť spoločnú databázu, európskeho programu pozorovania Zeme (Copernicus), Globálneho systému pre pozorovanie oceánov (EuroGOOS) a iniciatívy spoločnej tvorby programov s názvom Zdravé a produktívne moria a oceány (JPI Oceans), to všetko s cieľom vytvoriť medzinárodnú sieť pre morské a námorné údaje;
35. pripomína, že jedným z cieľov stratégie modrého rastu je zlepšiť oceánografické znalosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli nové partnerstvá v oblasti morského výskumu a vedy s medzinárodnými aktérmi a posilnili tie partnerstvá, ktoré už existujú, ako napr. BLUMED;
36. požaduje úplné európske povolenie a integráciu inovačných overených a selektívnych techník rybolovu, ktoré by sa monitorovali v úzkej spolupráci s vedeckými zariadeniami a bez národného protekcionizmu;
37. požaduje vyššie investície do vedeckého výskumu, aby sa dosiahlo lepšie pochopenie našich oceánov; konštatuje, že 95 % tejto ríše ešte stále zostáva nepreskúmaných;
38. žiada, aby v rámci modrej ekonomiky neboli povolené žiadne činnosti, ktoré prinášajú hospodárske, sociálne alebo environmentálne škody drobnému a maloobjemovému rybolovu, ktoré predstavujú kľúčové sektory pre pobrežné komunity a ľuďom zaručujú potravinovú sebestačnosť;
39. podporuje pokračovanie Galwayského vyhlásenia z roku 2013 a nabáda na vytvorenie takejto spolupráce s inými krajinami;
40. poukazuje na význam výmeny výskumných poznatkov a údajov, ktoré vyplývajú z morského výskumu, a technológií s vedeckými obcami z iných krajín; zdôrazňuje, že presadzovanie ďalších investícií v oblasti morskej vedy v iných tretích krajinách a vytvorenie medzinárodných sietí, v ktorej by bola možná výmena výsledkov a informácií, je veľmi dôležité pre rozvoj trvalo udržateľného rybolovu, na lepšiu správu morí a oceánov a pre riešenie spoločných problémov v oceánoch;
41. nalieha na Radu a Komisiu, aby pripravili riadny viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020 v súlade s cieľmi, ktoré sa majú prijať;
42. domnieva sa, že zabezpečenie rovnakých podmienok pre rybársku flotilu EÚ má zásadný význam, a to najmä vzhľadom na to, že tieto pravidlá musia spĺňať prísne environmentálne normy EÚ a predpisy týkajúce sa udržateľnosti;
43. trvá na tom, aby EÚ aj na medzinárodných fórach a v každej forme bilaterálnej spolupráce presadzovala rovnaké environmentálne normy v oblasti rybolovu, ktoré musia spĺňať plavidlá EÚ, aby sa jej vlastná flotila nedostala do nevýhodného postavenia, pokiaľ ide o hospodársku udržateľnosť;
44. konštatuje význam biodiverzity ako základu našich oceánov, v ktorých zohráva dôležitú úlohu pri zachovávaní produktivity a funkčnosti morských ekosystémov;
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
Dátum prijatia |
30.5.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
23 1 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marco Affronte, Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, Richard Corbett, Linnéa Engström, Ian Hudghton, Carlos Iturgaiz, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Ulrike Rodust, Annie Schreijer-Pierik, Remo Sernagiotto, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Ole Christensen, Rosa D’Amato, Norbert Erdős, Jens Gieseke, Gilles Lebreton, Verónica Lope Fontagné, Francisco José Millán Mon, Nils Torvalds |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
John Stuart Agnew, Paloma López Bermejo |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
23 |
+ |
|
|
ALDE |
António Marinho e Pinto, Norica Nicolai |
|
|
ECR |
Remo Sernagiotto, Ruža Tomašić, Peter van Dalen |
|
|
EFDD |
Rosa D’Amato |
|
|
ENF |
Gilles Lebreton |
|
|
PPE |
Alain Cadec, Norbert Erdős, Jens Gieseke, Carlos Iturgaiz, Verónica Lope Fontagné, Gabriel Mato, Annie Schreijer-Pierik, Jarosław Wałęsa |
|
|
S&D |
Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Ole Christensen, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas |
|
|
Verts/ALE |
Marco Affronte, Linnéa Engström, Ian Hudgthon |
|
|
1 |
- |
|
|
EFDD |
John Stuart Agnew |
|
|
1 |
0 |
|
|
GUE/NGL |
Paloma López Bermejo |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
28.11.2017 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
56 1 5 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Margrete Auken, Pilar Ayuso, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, Bas Eickhout, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Rory Palmer, Gilles Pargneaux, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, John Procter, Julia Reid, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nicola Caputo, Herbert Dorfmann, Christofer Fjellner, Eleonora Forenza, Martin Häusling, Jan Huitema, Peter Jahr, Gesine Meissner, Ulrike Müller, Younous Omarjee, Christel Schaldemose, Bart Staes, Keith Taylor, Tiemo Wölken |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Richard Ashworth, Pál Csáky, Marco Valli, Tomáš Zdechovský |
||||
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
56 |
+ |
|
|
ALDE |
Catherine Bearder, Jan Huitema, Gesine Meissner, Ulrike Müller, Frédérique Ries |
|
|
ECR |
Mark Demesmaeker, Arne Gericke |
|
|
EFDD |
Marco Valli |
|
|
ENF |
Sylvie Goddyn |
|
|
GUE/NGL |
Stefan Eck, Eleonora Forenza, Kateřina Konečná, Younous Omarjee |
|
|
PPE |
Pilar Ayuso, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, Pál Csáky, Angélique Delahaye, Herbert Dorfmann, Christofer Fjellner, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, Peter Jahr, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Renate Sommer, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean, Tomáš Zdechovský |
|
|
S&D |
Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nicola Caputo, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Susanne Melior, Rory Palmer, Gilles Pargneaux, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Daciana Octavia Sârbu, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Tiemo Wölken |
|
|
Verts/ALE |
Margrete Auken, Bas Eickhout, Martin Häusling, Bart Staes, Keith Taylor |
|
|
1 |
- |
|
|
EFDD |
Julia Reid |
|
|
5 |
0 |
|
|
ECR |
Richard Ashworth, Julie Girling, Bolesław G. Piecha, John Procter |
|
|
PPE |
Andrzej Grzyb |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania