STANOVISKO k ženám, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti

18.12.2017 - (2017/2086(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyňa: Linnéa Engström

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o ženách, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti

(2017/2086(INI))

Európsky parlament.

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú 10. decembra 1948 a na dohovory OSN v oblasti ľudských práv a opčné protokoly k týmto dohovorom,

–  so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu z roku 1995, ktoré boli prijaté na štvrtej svetovej konferencii, najmä na kritickú oblasť záujmu K (Ženy a životné prostredie),

–  so zreteľom na demografický prieskum zameraný na adaptáciu na zmenu klímy, ktorý vypracoval Populačný fond OSN (UNFPA), v ktorom sa spájajú údaje o obyvateľstve s geografiou klimatických rizík, čo poskytuje politický nástroj na znižovanie rizík katastrof,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD), ktorý nadobudol platnosť v decembri 1996, najmä na článok 5 jeho všeobecných ustanovení,

–  so zreteľom na 18. konferenciu zmluvných strán (COP 18) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa konala od 26. novembra do 8. decembra 2012 v Dauhe (Katar), rozhodnutie 23/CP.18,

–  so zreteľom na 20. konferenciu zmluvných strán (COP 20) UNFCCC, ktorá sa konala 1. – 12. decembra 2014 v Lime (Peru), a najmä na pracovný program z Limy týkajúci sa rodovej problematiky (rozhodnutie 18/CP.20),

–  so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) UNFCCC, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži, Francúzsko,

–  so zreteľom na článok 8 Parížskej dohody,

–  so zreteľom na 22. konferenciu zmluvných strán (COP 22) UNFCCC, ktorá sa konala 7. – 18. novembra 2016 v Marrákeši (Maroko), a na rozhodnutie o rodových otázkach a zmene klímy, ktorým sa rozširuje pracovný program z Limy týkajúci sa rodovej problematiky (rozhodnutie 21/CP.22),

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý v septembri 2015 a nadobudol účinnosť 1. januára 2016, a najmä na jeho ciele trvalo udržateľného rozvoja 1, 4, 5 a 13,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 35/20 z 22. júna 2017 o ľudských právach a zmene klímy,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 2 a 5 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na závery Rady z 25. júna 2012 o rodovej rovnosti a životnom prostredí: posilnené rozhodovanie, kvalifikácie a konkurencieschopnosť v politike v oblasti zmiernenia zmeny klímy v EÚ,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020, ktorý Rada prijala 26. októbra 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2014 o konferencii OSN o zmene klímy v roku 2014 – COP 20 v Lime v Peru[1],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 2015 s názvom Smerom k uzavretiu novej medzinárodnej dohody o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži[2],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o ženách a zmene klímy (2011/2197)[3],

–  so zreteľom na pozičný dokument o novej dohode o zmene klímy z roku 2015, ktorý 1. júna 2015 uverejnila organizácia Ženy a rodová konštituencia[4],

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z 26. januára 2017 s názvom Rod v rámci životného prostredia a zmeny klímy[5],

–  so zreteľom na ženevský záväzok týkajúci sa ľudských práv v rámci opatrení v oblasti klímy,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanoviskáVýboru pre zahraničné veci a Výboru pre rozvoj (A8-0403/2017),

A.  keďže k zmene klímy dochádza na celosvetovej úrovni, ale deštruktívnejší vplyv má na krajiny a spoločenstvá, ktoré sú za globálne otepľovanie najmenej zodpovedné; keďže dôsledky sú väčšie v prípade obyvateľstva, ktorého živobytie najviac závisí od prírodných zdrojov a/alebo ktoré má najmenšiu možnosti reagovať na prírodné katastrofy, ako sú suchá, zosuvy pôdy, záplavy a hurikány; keďže tí, ktoré majú menej finančných zdrojov na adaptáciu na zmenu klímy, budú najviac zasiahnutí dôsledkami tejto zmeny a budú nimi najviac trpieť;

B.  keďže zmenu klímy inak pociťujú ženy a inak muži; keďže ženy sú zraniteľnejšie a vystavené väčším rizikám a zaťaženiu, a to z rôznych dôvodov – počnúc nerovnakým prístupom k zdrojom, vzdelávaniu, pracovným príležitostiam a pozemkovým právam až po sociálne a kultúrne normy a ich rôzne prierezové skúsenosti;

C.  keďže ženy sú mimoriadne zraniteľné voči zmene klímy a neúmerne pociťujú jej účinky vzhľadom na svoje sociálne úlohy pri zabezpečovaní vody, potravín a kuriva pre svoju rodinu a starostlivosť o iných; keďže ženy sú v celosvetovom meradle zodpovedné za viac ako 70 % donášok vody a hospodárenia s vodou; keďže v regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy, 70 % všetkých žien pracuje v odvetví poľnohospodárstva, no len zriedka sa zapájajú do rozvoja politík v oblasti zmeny klímy;

D.  keďže OSN odhaduje, že 781 miliónov ľudí vo veku 15 rokov a viac je stále negramotných a takmer dve tretiny z nich sú ženy[6], pričom prístup k informáciám a vzdelávaniu prostredníctvom náležitých komunikačných kanálov je nevyhnutný na zabezpečenie ich nezávislosti, najmä počas katastrof;

E.  keďže v poľnohospodárskom odvetví v Afrike ženy produkujú viac ako 90 % základných potravín, pričom vlastnia len približne 1 % ornej pôdy;

F.  keďže katastrofy majú veľký vplyv na vzdelávanie, zdravie, štrukturálnu chudobu a vysídľovanie obyvateľstva;

G.  keďže OSN odhaduje, že 70 % z 1.3 miliardy ľudí žijúcich v chudobe na svete sú ženy; keďže chudobní obyvatelia častejšie žijú v okrajových oblastiach, ktoré sú vystavené záplavám, stúpaniu morí a búrkam; keďže počas prírodných katastrof je u žien a detí štrnásťkrát vyššia pravdepodobnosť úmrtia než u mužov;

H.  keďže dôsledky zmeny klímy zvyšujú rodové rozdiely, pokiaľ ide o diskrimináciu, ohrozenie zdravia, stratu živobytia, presídlenie, migráciu, chudobu, obchodovanie s ľuďmi, násilie, sexuálne vykorisťovanie, potravinovú neistotu a prístup k infraštruktúre a základným službám; keďže je potrebný rodovo citlivý prístup, ktorý spája analýzu účinkov zmeny klímy s kľúčovými úvahami o modeloch spotreby a ich vplyve na zmenu klímy;

I.  keďže nerovnaká účasť žien na rozhodovacích procesoch a trhoch práce zhoršuje nerovnosti a často bráni ženám prispievať v plnej miere k tvorbe politiky v oblasti klímy a jej plánovaniu a vykonávaniu a podieľať sa na nej; keďže ženy nie sú len obete, ale účinné iniciátorky zmeny pri rozvoji zmierňovacích a adaptačných stratégií v rámci svojich komunít a v rozhodovacích funkciách a musia byť oprávnené takto pôsobiť;

J.  keďže v Pekinskej akčnej platforme z roku 1995 sa jasne vymedzila súvislosť medzi rodom, životným prostredím a trvalo udržateľným rozvojom a vyhlásilo sa, že ženy zohrávajú strategickú úlohu pri rozvoji trvalo udržateľných a ekologicky vhodných modelov spotreby a výroby vrátane potreby žien rovnakým dielom sa zapájať do rozhodovania o životnom prostredí na všetkých úrovniach;

K.  keďže v článku 5 všeobecných ustanovení Dohovoru OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD) sa uznáva úloha žien vo vidieckych spoločenstvách a v regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté dezertifikáciou a suchom, pričom sa podporuje rovnaká miera účasti mužov a žien na boji proti dezertifikácii a účinkom sucha;

L.  keďže dosiahnutie rodovej rovnováhy a zmysluplná účasť žien v každom procese nakoniec závisia od nápravy štrukturálnych základov rodovej nerovnosti;

M.  keďže zmluvné strany UNFCCC sa na stretnutí COP 18 rozhodli (rozhodnutie 23/CP.18) prijať cieľ vyváženého zastúpenia žien a mužov v orgánoch zriadených podľa dohovoru a Kjótskeho protokolu v záujme zlepšenia účasti žien, zabezpečenia účinnejšej politiky zmeny klímy, ktorá spravodlivo rieši potreby žien a mužov, a sledovania pokroku pri plnení cieľa rodovej rovnováhy v rámci podpory rodovo citlivej politiky v oblasti klímy;

N.  keďže ženy sú v členských štátoch EÚ stále nedostatočne zastúpené v rozhodovacích orgánoch v oblasti zmeny klímy na vnútroštátnej úrovni, čo však neplatí pre príslušné generálne riaditeľstvá (GR) Komisie, ako sú napríklad GR pre oblasť klímy a GR pre energetiku, kde 40 % pracovných miest v každom z GR zastávajú ženy;

O.  keďže pracovný program z Limy týkajúci sa rodovej problematiky, ktorý bol prijatý na konferencii COP 20 (rozhodnutie 18/CP.20), vyzýva strany, aby presadzovali rodovú rovnováhu vo svojich zastúpeniach a podporovali rodovú citlivosť pri tvorbe a vykonávaní politiky v oblasti zmeny klímy; keďže strany sa nabádajú k tomu, aby podporovali odbornú prípravu a zvyšovanie informovanosti delegátok a delegátov o otázkach súvisiacich s rodovou rovnováhou a zmenou klímy;

P.  keďže Parížska dohoda (COP 21) stanovuje, že strany by mali pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy v rámci svojho vykonávania dohody zohľadňovať svoje príslušné povinnosti týkajúce sa okrem iného otázok ľudských práv a rodovej rovnosti;

Q.  keďže mechanizmy na financovanie adaptačných a zmierňujúcich opatrení na kompenzáciu za stratu a škody alebo za vysídľovanie v súvislosti so zmenou klímy budú účinnejšie, ak budú zahŕňať plné zapojenie žien do procesu navrhovania, rozhodovania a vykonávania vrátane zapájania obyčajných žien; keďže zohľadňovanie znalostí žien vrátane miestnych a pôvodných znalostí môže viesť k pokroku v oblasti zvládania katastrof, posilniť biodiverzitu, zlepšiť hospodárenie s vodou, zvýšiť potravinovú bezpečnosť, brániť dezertifikácii, prispieť k ochrane lesov, zabezpečiť rýchly prechod na technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a podporiť verejné zdravie;

R.  keďže zmluvné strany Parížskej dohody uznávajú, že zmena klímy je spoločnou záležitosťou celého ľudstva; keďže zmluvné strany by mali pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy rešpektovať, podporovať a brať do úvahy svoje záväzky v oblasti ľudských práv, práva na zdravie, práv pôvodného obyvateľstva, miestnych spoločenstiev, migrantov, detí, osôb so zdravotným postihnutím a ľudí v zraniteľných situáciách a práva na rozvoj, ako aj rovnosti pohlaví, posilnenia postavenia žien a medzigeneračnej spravodlivosti,

S.  keďže klimatická spravodlivosť spája ľudské práva a rozvoj, pričom ochraňuje práva najzraniteľnejších osôb a zabezpečuje spravodlivé rozdelenie záťaže a prínosov zmeny klímy a jej vplyvov;

T.  keďže ciele trvalo udržateľného rozvoja uznávajú prepojenie medzi dosiahnutím rodovej rovnosti a splnením všetkých týchto cieľov vrátane cieľa č. 13 týkajúceho sa zmeny klímy, ktorý umožňuje riešiť základné príčiny slabšieho sociálno-ekonomického postavenia žien, a tým posilniť ich odolnosť voči zmene klímy;

U.  keďže účinky zmeny klímy v regiónoch, ako sú subsaharská Afrika a južná Ázia, by mohli do roku 2030 uvrhnúť viac ako 100 miliónov ľudí do extrémnej chudoby, čo by podnecovalo konflikty a spôsobilo vysídľovanie; keďže v Dohovore o boji proti dezertifikácii sa odhaduje, že do roku 2045 by mohlo byť v dôsledku rozširovania púští vysídlených 135 miliónov ľudí; keďže Medzinárodná organizácia OSN pre migráciu v rámci svojho posúdenia dôkazov odhaduje, že počet ľudí vysídlených v súvislosti so zmenou klímy do roku 2050 by sa mohol pohybovať od 25 miliónov po 1 miliardu, pričom najčastejšie uvádzaný odhad hovorí o 200 miliónoch ľudí;

V.  keďže rodová rovnosť, sociálna spravodlivosť a právo na rozvoj sú neoddeliteľnou súčasťou koncepcie klimatickej spravodlivosti; keďže najväčšie bremeno zmeny klímy síce nesie spoločnosť ako celok, sú to však najmä ženy, ktoré sú najviac postihnuté vysídľovaním spôsobeným klímou;

W.  keďže zmena klímy zvyšuje rozsah a frekvenciu prírodných katastrof, ktoré môžu viesť k strate majetku, strate činností na vytváranie hospodárskych príjmov, strate prístupu k životne dôležitým zdravotníckym službám a zvýšenému riziku rodovo motivovaného násilia; keďže schopnosť žien zvládať dôsledky prírodných katastrof často oslabujú prevládajúce rozdiely; keďže zmena klímy pravdepodobne tieto rozdiely ešte prehĺbi, čo povedie k ďalšej zraniteľnosti a ďalšiemu vysídľovaniu;

X.  keďže mnohým z týchto účinkov možno predísť zavedením rýchleho, inkluzívneho a rodovo citlivého rozvojového programu so zameraním na zmiernenie zmeny klimatických podmienok a adaptáciu na ňu;

Y.  keďže účinky zmeny klímy podľa prognóz povedú k vysídľovaniu obyvateľstva, ktoré nezapadá do parametrov súčasných medzinárodných rámcov; keďže reakcia na vysídľovanie v dôsledku zmeny klímy bude mimoriadne dôležitou výzvou, ktorá si vyžiada komplexnú a obsiahlu globálnu stratégiu založenú na dodržiavaní ľudských práv;

Z.  keďže prijatie kľúčových posolstiev týkajúcich sa ľudských práv a zmeny klímy Radou OSN pre ľudské práva je významným krokom vpred pri odstraňovaní nepriaznivého vplyvu zmeny klímy na plné a skutočné požívanie ľudských práv; keďže program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a Parížska dohoda poskytujú svetovým lídrom prierezový normatívny základ pre rozvoj rámca, ktorý môže účinne riešiť klimatické vysídľovania na základe existujúcich nástrojov OSN;

AA.  keďže EÚ má jasný právny rámec, ktorý vyžaduje, aby vo svojich vnútorných a vonkajších politikách rešpektovala a podporovala rodovú rovnosť a ľudské práva; keďže politika EÚ v oblasti klímy môže mať výrazný vplyv na ochranu ľudských práv a presadzovanie rodovo citlivých politík v oblasti klímy na celom svete;

AB.  keďže EÚ v súlade s právomocami udelenými zmluvami môže efektívne zlepšiť právne a politické nastavenia na podporu spravodlivosti v oblasti klímy a aktívne sa podieľať na rozvoji medzinárodného rámca ochrany ľudských práv osôb vysídlených v dôsledku zmeny klímy; konštatuje, že EÚ a jej členské štáty sa zaviazali uplatňovať rodové hľadisko v budúcom globálnom pakte pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu;

AC.  keďže Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 neobsahuje kategóriu klimatických utečencov;

1.  uznáva, že rodová rovnosť je predpokladom trvalo udržateľného rozvoja a efektívneho riadenia klimatických výziev; zdôrazňuje, že ženy nie sú len obete, ale aj vplyvné iniciátorky zmien, ktoré môžu na základe plnej účasti formulovať a vykonávať účinné stratégie boja proti zmene klímy a/alebo riešenia vo vzťahu k adaptácii na zmenu klímy a jej zmiernenie a môžu budovať odolnosť voči tejto zmene, pričom sa budú opierať o rozličné oblasti svojich skúseností a praktických znalostí z celej škály odvetví od poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva až po energetickú infraštruktúru a udržateľné mestá;

2.  konštatuje, že účasť žien na trhu práce vo vidieckych oblastiach zahŕňa širokú škálu pracovných miest, ktorá presahuje konvenčné poľnohospodárstvo, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ženy vo vidieckych oblastiach môžu iniciovať zmeny, pokiaľ ide o prechod k udržateľnému a ekologickému poľnohospodárstvu, a môžu hrať dôležitú úlohu pri vytváraní ekologických pracovných miest;

3.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla programy, prostredníctvom ktorých môže transfer moderných technológií a know-how pomôcť rozvíjajúcim sa spoločenstvám a regiónom adaptovať sa na zmenu klímy a zároveň spolupracovať so ženami, ktoré predstavujú 70 % poľnohospodárskej pracovnej sily v krajinách ohrozených katastrofami;

4.  je presvedčený, že posilnenie postavenia žien vo vidieckych oblastiach je rozhodujúce, pokiaľ ide o prístup k pôde, úverom a metódy udržateľného poľnohospodárstva, na budovanie odolnosti voči zmene klímy vrátane ochrany ekosystémov, vodných zdrojov a úrodnosti pôdy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili tieto aspekty vo svojich rozvojových politikách, a to aj prostredníctvom verejných investičných plánov a schválením zodpovedných súkromných investícií prostredníctvom rámcov, ako sú napríklad hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv globálneho paktu OSN a akčný plán UNCTAD pre investovanie do cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

5.  uznáva, že ženy a dievčatá sú najlepšími zdrojmi poznania ich vlastnej situácie a potrieb, a preto by sa s nimi mali viesť konzultácie o všetkých otázkach, ktoré sa ich týkajú; uznáva, že podľa EIGE sa žien sa štatisticky viac týka zmena klímy; uznáva, že ženy ako inovátorky, líderky, organizátorky, učiteľky a opatrovateľky po stáročia nachádzali spôsoby, ako v ťažkých situáciách zabezpečovať a plniť potreby svojich rodín, a majú obrovský potenciál byť inovátorkami aj v budúcnosti;

6.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila sociálne a environmentálne účinky svojej obchodnej politiky a zahraničnej rozvojovej politiky vrátane vplyvu týchto opatrení na ženy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby trvala na záväznosti sociálnych a environmentálnych noriem uvedených v kapitolách o trvalo udržateľnom rozvoji v rámci obchodných dohôd, o ktorých rokuje, a aby v prípade ich nedodržiavania uplatňovala sankcie;

7.  uznáva, že popri environmentálnej politike sú rozvojové politiky v oblasti zdravia, vzdelávania a posilnenia postavenia základom trvalo udržateľného rozvoja a napokon aj riešenia zmeny klímy; uznáva, že to, ako sa tieto politiky začleňujú do riešenia rastúcich trendov, ako je urbanizácia, bude mať výrazný vplyv na zmenu klímy;

8.  poukazuje na to, že cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 13 („naliehavé opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom“) je zameraný na zapojenie žien do opatrení v oblasti klímy spolu s cieľom (13b), ktorý stanovuje: „podporovať mechanizmy na zvyšovanie kapacít na účinné plánovanie a riadenie v oblasti zmeny klímy v najmenej rozvinutých krajinách vrátane zamerania sa na ženy, mládež a miestne a marginalizované komunity“;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že všetky príspevky k činnosti zmluvných strán UNFCCC v rodovej oblasti sú dobrovoľné; nalieha na Komisiu, aby spolu s členskými štátmi opätovne potvrdila podporu vypracovaniu, prijatiu a financovaniu akčného plánu UNFCCC pre rodovú rovnosť, ktorý by bol doplnený komplexným a viacročným pracovným programom zahŕňajúcim financovanie, prioritné oblasti činnosti, časový harmonogram, kľúčové ukazovatele dosiahnutých výsledkov, vymedzenie zodpovedných aktérov a mechanizmy monitorovania a preskúmania;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šli príkladom a prijali ciele a harmonogramy na dosiahnutie cieľa rodovej rovnováhy v delegáciách UNFCCC;

11.  zdôrazňuje potrebu prijať dočasné osobitné opatrenia na dosiahnutie cieľa rodovej rovnováhy vo formálnych a neformálnych orgánoch zriadených podľa UNFCCC a Kjótskeho protokolu a zaviesť mechanizmus na sankcionovanie regionálnych skupín a konštituencií, ktoré nerešpektujú zásadu rovnosti nominácií;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade so záväzkami EÚ k rodovej rovnosti a ľudským právam zabezpečili, aby následné vnútroštátne stanovené príspevky EÚ zahŕňali dôsledné podávanie správ o rozmeroch rodovej rovnosti a ľudských práv;

13.  žiada členské štáty, aby sa riadili rozhodnutím 21/CP.22 o rodových otázkach a zmene klímy, ktoré vyzýva zmluvné strany, aby určili a podporovali národné kontaktné miesto pre rodové otázky, ktoré by malo na starosti rokovania o klíme a vykonávanie a monitorovanie príslušných opatrení, a poskytovali podporu kontaktným miestam pre rodové otázky v tretích krajinách a/alebo partnerských krajinách;

14.  uznáva, že ženy nielen vykonávajú väčšinu neplatených domácich a opatrovateľských prác, ale zároveň vykonávajú väčšinu každodenných spotrebiteľských rozhodnutí, a preto ak sa im poskytnú tie správne informácie a možnosti, môžu mať prostredníctvom týchto volieb vplyv na udržateľnosť; poznamenáva, že napríklad z výskumu vyplynulo, že výberom miestnych potravín by spotrebitelia mohli znížiť svoje emisie skleníkových plynov až o 5 %;

15.  pripomína svoje uznesenie o konferencii o zmene klímy v Durbane (COP 17)[7] a záväzok prijatý na tejto konferencii usilovať „o dosiahnutie zastúpenia žien vo všetkých príslušných orgánoch na úrovni najmenej 40 %“ so zameraním na financovanie opatrení v oblasti klímy;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali v rámci činnosti varšavskej pracovnej skupiny pre problematiku vysídľovania, ktorá na konferencii COP 22 dostala od UNFCCC mandát vypracovať odporúčania pre integrované prístupy na zabránenie, minimalizáciu a riešenie vysídľovania súvisiaceho s nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy, rodovo citlivý prístup založený na ľudských právach, ktorým sa uzná, že ženy a dievčatá patria k najzraniteľnejším skupinám postihnutým vysídľovaním v dôsledku zmeny klímy, a preto sú mimoriadne náchylné stať sa obeťami obchodovania s ľuďmi a násilia založeného na rodovej príslušnosti;

17.  vyzýva Komisiu, aby začlenila zmenu klímy do všetkých rozvojových programov na všetkých úrovniach; ďalej požaduje zvýšenú účasť vidieckych a domorodých žien na rozhodovacích procesoch, plánovaní, vykonávaní a na tvorbe politík a rozvojových programov týkajúcich sa zmeny klímy;

18.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi zabezpečila rodovo citlivý prístup v rámci svojej činnosti na úrovni Platformy pre problematiku vysídľovania v dôsledku zmeny klímy (Nansenova iniciatíva) a jej Programu na ochranu cezhranične vysídlených osôb v súvislosti s katastrofami a zmenou klímy;

19.  vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali nové finančné riešenia upravené smerom nahor a dodatočné financovanie, najmä pokiaľ ide o činnosti v oblasti adaptácie, ktoré by priniesli úžitok priamo ženám, ktoré sú zraniteľnejšie voči dôsledkom zmeny klímy;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali ukazovatele a zbierali údaje rozčlenené podľa rodovej príslušnosti pri plánovaní, vykonávaní, monitorovaní a hodnotení politík v oblasti zmeny klímy, programov a projektov prostredníctvom takých nástrojov, ako sú rodové ukazovatele, posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť, rodové rozpočtovanie a index životného prostredia a rodovej rovnosti, a to aj prostredníctvom posilneného EIGE;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prispievali ku globálnemu paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii s cieľom zaručovať klimatickú spravodlivosť uznaním zmeny klímy za hnaciu silu migrácie, zabezpečovať prínos založený na ľudských právach a uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti v rámci celého tohto paktu v súlade s potrebami ľudí vysídlených v dôsledku zmeny klímy;

22.  pripomína základný záväzok č. 4 v rámci záväzkov EÚ prijatých na Svetovom humanitárnom samite, a to zabezpečiť, aby humanitárne programovanie bolo rodovo citlivé; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tento záväzok sa odrazí pri realizácii programu GR ECHO týkajúceho sa pripravenosti na katastrofy (DIPECHO) a pri vykonávaní Akčného plánu pre odolnosť v krajinách náchylných na krízy (2013 – 2020) a ukazovateľa odolnosti;

23.  dôrazne odsudzuje používanie sexuálneho násilia voči vysídleným a migrujúcim ženám; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať migrujúcim ženám a dievčatám, ktoré sa počas cesty stali obeťami násilia, pričom by sa im mal zabezpečiť prístup k službám psychologickej a zdravotnej starostlivosti;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zacielili programy na oblasti postihnuté katastrofami, aby zintenzívnili svoje úsilie o poskytovanie pomoci týmto regiónom a aby riešili problémy spôsobené katastrofami v týchto regiónoch, pričom treba venovať osobitnú pozornosť situácii žien a detí, ktoré najviac trpia dôsledkami katastrof;

25.  vyzýva všetky zainteresované strany, aby podporovali posilnenie postavenia žien a ich informovanosť zlepšovaním ich vedomostí o ochrane pred katastrofami počas katastrof a po katastrofách súvisiacich so zmenou klímy a aby ich aktívne zapájali do predvídania katastrof, systémov včasného varovania a prevencie rizík, čo je dôležitá súčasť ich úlohy pri budovaní odolnosti v prípade katastrofy;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti podporovali, posilňovali a uplatňovali monitorovacie mechanizmy v záchytných centrách pre vysídlené a migrujúce osoby, v ktorých neexistujú potrebné minimálne podmienky na zabránenie násiliu založenému na rodovej príslušnosti, s cieľom zabrániť akémukoľvek obťažovaniu žien a dievčat;

27.  vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej zahraničnej politiky spolupracovala s organizáciami občianskej spoločnosti a organizáciami na ochranu ľudských práv s cieľom zabezpečiť utečencom a vysídleným osobám dodržiavanie ľudských práv v záchytných centrách, najmä pokiaľ ide o zraniteľné ženy a dievčatá;

28.  uznáva možnosti integrácie cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu a v oblasti cieľov posilnenia hospodárskeho postavenia žien, a to najmä v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci príslušných projektov a mechanizmov, ako je napríklad program OSN pre znižovanie emisií z odlesňovania a degradácie lesov (UN-REDD), preskúmali, ako by sa ženám mohli zabezpečiť možnosti plateného zamestnania, pokiaľ ide o vykonávanie environmentálnych služieb, ktoré v súčasnosti poskytujú dobrovoľne, ako sú napríklad obnova lesa, zalesňovanie vyčistenej pôdy a zachovávanie prírodných zdrojov;

29.  žiada EÚ a členské štáty, aby s cieľom ďalej napredovať v zastúpení žien v rokovaniach v rámci UNFCCC poskytovali finančné prostriedky na vzdelávanie a účasť delegovaných žien; vyzýva Komisiu, aby uľahčovala a podporovala vytváranie sietí medzi ženskými organizáciami a činnosťami občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o vypracovanie a uplatňovanie politík v oblasti zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby ženy boli rovnoprávnymi účastníčkami a príjemkyňami všetkých konzultácií v oblasti zmeny klímy, programov a financovania organizovaných s podporou EÚ na národnej a miestnej úrovni;

30.  vyzýva Komisiu a generálne riaditeľstvá zodpovedné za rodovú rovnosť, rozvoj a energetiku a klímu, aby rodovú rovnosť začlenili štruktúrovaným a systematickým spôsobom do svojich politík v oblasti zmeny klímy a energetiky pre EÚ a nezameriavali sa výlučne na vonkajší rozmer; naliehavo žiada najmä Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov a Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (DEVCO), aby zvýšili svoju informovanosť o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien a zintenzívnili svoju prácu v tejto oblasti, pretože sa týka klimatickej spravodlivosti; zdôrazňuje, že Generálne riaditeľstvo pre oblasť klímy (CLIMA) musí vyčleniť prostriedky na prijímanie pracovníkov, ktorí by pôsobili v rámci kontaktného miesta pre rodové otázky; žiada EÚ a jej členské štáty, aby rozvíjali zásadu klimatickej spravodlivosti; trvá na tom, že najväčšou nespravodlivosťou nášho neúspechu v účinnom boji proti zmene klímy by boli nepriaznivé účinky na chudobné krajiny a obyvateľstvo, a najmä na ženy;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich správach v rámci všeobecného pravidelného preskúmania podávali Rade OSN pre ľudské práva správy o vplyvoch rodových a ľudských práv a opatreniach v oblasti klímy;

32.  konštatuje, že finančné záväzky EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien sa zvýšili, čo sa ale nedá povedať o kapacite ľudských zdrojov na riadenie tohto rastúceho objemu práce; zdôrazňuje, že EÚ musí preukázať rozhodný inštitucionálny záväzok týkajúci sa rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien vo vzťahu k zmene klímy, najmä ako sa stanovuje vo všeobecných politikách upravujúcich rozvojovú spoluprácu, konkrétne ciele trvalo udržateľného rozvoja a akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodová rovnosť a zmena klímy nie je prioritnou oblasťou akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien; poznamenáva, že rodovo citlivé ukazovatele neboli dostatočne rozvinuté ani začlenené do podávania správ o výsledkoch a výsledky , pokiaľ ide o vnútornú zodpovednosť v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a ich financovanie, sú stále nedostatočné; konštatuje, že najmenší pokrok sa dosiahol, pokiaľ ide o cieľ č. 20 akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť GAP II spočívajúci v zabezpečení rovnakých práv žien na účasť v rozhodovacích procesoch o otázkach klímy a životného prostredia a na ich ovplyvňovanie, a vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie na splnenie tohto cieľa; pripomína, že v akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť GAP II sa stanovuje program zahraničnej politiky EÚ so štyrmi tematickými piliermi vrátane horizontálneho piliera týkajúceho sa presunu útvarov Komisie a inštitucionálnej kultúry ESVČ pri plnom rešpektovaní zásady rovnosti medzi ženami a mužmi;

34.  uznáva, že zlepšenia technických usmernení nebudú samy osebe postačovať na zvýšenie účinnosti EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien;

35.  vyzýva na rozsiahlejšie zavedenie koncepcie klimatickej spravodlivosti, pokiaľ ide o celosvetové kvóty na CO₂, ktoré sú pridelené na osobu a ktoré sa monitorujú, s plánom a mechanizmom kompenzácie od tých, ktorí nadmerne využívajú svoje kvóty na úkor tých, ktorí menej využívajú tie svoje;

36.  vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu a vypracovala komplexné oznámenie s názvom Rodová rovnosť a zmena klímy – budovanie odolnosti a podporovanie klimatickej spravodlivosti v rámci stratégií na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, a to s cieľom plniť pevný inštitucionálny záväzok v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a riešiť súčasné nedostatky, pokiaľ ide o inštitucionálnu koordináciu;

37.  vyzýva parlamentné výbory, aby pri práci v rámci svojich oblastí právomoci, pokiaľ ide o prierezové otázky zmeny klímy, trvalo udržateľného rozvoja a ľudských práv, podporovali uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

38.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby financovanie adaptácie na zmenu klímy aj zmierňovania jej účinkov zohľadňovalo rodové hľadisko; víta nedávny pokrok, ktorý sa dosiahol so zreteľom na politiku rodovej rovnosti v oblasti multilaterálnych finančných mechanizmov; víta tiež iniciatívy súkromného sektora, ktorých cieľom je posilniť sociálnu zodpovednosť podnikov zavedením prémií za projekty, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti vrátane podpory živobytia a vzdelávacích príležitostí pre ženy; konštatuje však, že podľa Rozvojového programu OSN (UNDP) sa len 0,01 % financovania v celosvetovom meradle využíva na podporu projektov, ktoré sa týkajú zmeny klímy a práv žien; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že ich programy v oblasti zmeny klímy spĺňajú najvyššie medzinárodné normy týkajúce sa ľudských práv a nepodkopávajú rodovú rovnosť;

39.  domnieva sa, že tri finančné mechanizmy podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) – Zelený klimatický fond, Globálny fond pre životné prostredie (GEF) a Adaptačný Fond – by mali odblokovať dodatočné finančné prostriedky na investičnú politiku v oblasti klímy, ktorá viac zohľadňuje rodové hľadisko;

40.  predovšetkým naliehavo žiada EÚ, aby rozvojovú pomoc podmienila začlenením kritérií založených na ľudských právach a zaviedla nové rodovo citlivé kritériá politiky v oblasti zmeny klímy;

41.  žiada, aby sa prostredníctvom rodovo citlivých opatrení zabezpečilo, že ženy nebudú považované iba za príjemcov opatrení v oblasti klímy, ale aj za podnikateľky v oblasti technológií týkajúcich sa čistej energie; víta výzvu Komisie na predkladanie návrhov týkajúcich sa žien a udržateľnej energie, vďaka ktorej je k dispozícii 20 miliónov EUR na realizáciu činností podporujúcich podnikanie žien v sektore udržateľnej energie v rozvojových krajinách, a nabáda Komisiu, aby túto sumu v budúcnosti zvýšila;

42.  požaduje odbornú prípravu zameranú na rodovú rovnosť pre úradníkov EÚ, najmä pre tých, ktorí sa zaoberajú rozvojovými a klimatickými politikami;

43.  žiada, aby sa vysídľovaniu vyvolanému klímou venovala seriózna pozornosť; je otvorený diskusii o zavedení ustanovenia o „klimatickej migrácii“; požaduje vytvorenie panela expertov s cieľom preskúmať túto otázku na medzinárodnej úrovni a naliehavo žiada, aby bola otázka klimatickej migrácie zaradená do medzinárodného programu; vyzýva na posilnenú medzinárodnú spoluprácu s cieľom zaistiť odolnosť voči zmene klímy;

44.  víta hlavné iniciatívy v oblasti programovania OSN pre ženy (Women’s Flagship Programming Initiatives) a projekty a programy Globálnej aliancie proti zmene klímy, ktoré vytvárajú prierezové prepojenie medzi rodom a zmenou klímy;

45.  víta prácu osobitného predstaviteľa OSN pre ľudské práva a životné prostredie a Rady OSN pre ľudské práva v tejto oblasti a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili toto úsilie, a to aj prostredníctvom finančnej pomoci.

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 27.
• [2]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0359.
• [3]  Prijaté texty, P7_TA(2012)0145.
• [4]  http://womengenderclimate.org/wp-content/uploads/2015/06/WGC_FINAL_1June.pdf
• [5]  http://eige.europa.eu/rdc/eige-publications/gender-environment-and-climate-change
• [6]  United Nations, ‘The World's Women 2015’, https://unstats.un.org/unsd/gender/chapter3/chapter3.html
• [7]  Prijaté texty, P7_TA(2011)0504.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (21.11.2017)

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

o ženách, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti
(2017/2086(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pier Antonio Panzeri

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a na Pekinskú akčnú platformu,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN o medzinárodnom vysídľovaní z roku 1998 a návrh osobitného spravodajcu pre ľudské práva vnútorne vysídlených osôb Rady OSN pre ľudské práva z novembra 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 35/20 z 22. júna 2017 o ľudských právach a zmene klímy,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikových a ľudských práv, 

–  so zreteľom na Deklaráciu Štokholmskej konferencie OSN o životnom prostredí človeka z roku 1973 a Deklaráciu z Ria de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992; 

–  so zreteľom na ženevský záväzok týkajúci sa ľudských práv v rámci opatrení v oblasti klímy,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a Afriky,

–  so zreteľom na akčný plán EU pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 prijatý 26. októbra 2015,

–  so zreteľom na doktrínu OSN o „zodpovednosti za ochranu (R2P)“, 

A.  keďže nepriaznivé účinky zmeny klímy môžu viesť k migrácii; keďže sa nevenuje dostatočná pozornosť ochrane osôb, ktoré sú vnútorne vysídlené z environmentálnych dôvodov; keďže vplyv zmeny klímy intenzívnejšie pocítia najmenej rozvinuté krajiny, najzraniteľnejšie spoločenstvá a citlivé ostrovné regióny, ktorých živobytie je najviac závislé od prírodných zdrojov alebo ktoré majú najmenšiu schopnosť a nedostatočné nástroje na to, aby sa prispôsobili zmene klímy, hoci historickú zodpovednosť za zmenu klímy nesú najbohatšie krajiny sveta;

B.  keďže zmena klímy viac ohrozuje ženy, pričom ženy tvoria 70 % z 1,2 miliardy ľudí, ktorí zarábajú menej ako jeden dolár na deň; keďže zmena klímy prehlbuje rodovú nerovnosť okrem iného v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi; keďže ženy majú v dôsledku obmedzeného prístupu k zdrojom a obmedzenej kontroly nad výrobnými zdrojmi a v dôsledku obmedzených práv menej príležitostí na ovplyvňovanie rozhodnutí a tvorby politiky, čo sa oficiálne uznáva od 13. zasadnutia konferencie zmluvných strán o zmene klímy (COP 13), ktorá sa konala v roku 2007 na Bali;

C.  keďže existuje priama súvislosť medzi zmenou klímy a jej vplyvom na zhoršovanie životného prostredia, potravinovú bezpečnosť a bezpečnosť dodávok vody, prístup k prírodným zdrojom, ľudské zdravie a migráciu a tieto javy priamo či nepriamo ohrozujú plné požívanie ľudských práv vrátane práva na život, na vodu a sanitáciu, na výživu, zdravie a bývanie; keďže zmena klímy by mohla viesť k hospodárskemu kolapsu a k politickej a sociálnej nestabilite, ktoré môžu vyvolať konflikt a vysídľovanie a opúšťanie území spôsobené klímou; keďže ťažobné projekty v prírodných oblastiach osobitného záujmu môžu ohroziť miestne spoločenstvá a ostatné zraniteľné skupiny vrátane žien a zhoršiť zmenu klímy;

D.  keďže negatívne dôsledky zmeny klímy ohrozujú vyhliadky na rozvoj krajiny a prehlbujú už existujúce rodové rozdiely (vyplývajúce z početných sociálno-ekonomických, inštitucionálnych, kultúrnych a politických faktorov); keďže zmenu klímy možno vnímať ako katalyzátor environmentálnych a humanitárnych problémov, pretože jej nepriaznivé dôsledky priamo súvisia so zhoršovaním životného prostredia;

E.  keďže rovnosť žien a mužov je jednou zo základných zásad Európskej únie a jej členských štátov a jej presadzovanie je jedným z hlavných cieľov Únie; keďže boj proti zmene klímy je hlavnou prioritou a v rámci tohto boja si osoby s rozhodovacou právomocou nemôžu dovoliť ignorovať intelektuálny a aktívny príspevok žien; keďže politika v oblasti klímy má priamy vplyv na rovnosť medzi ženami a mužmi a na posilnenie postavenia žien, pričom ženy majú zásadnú úlohu pri hľadaní riešení na zmierňovanie zmeny klímy a adaptácie na klimatické výzvy;

F.  keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu by do roku 2050 mohlo byť v dôsledku klimatických zmien vysídlených až 200 miliónov ľudí; keďže podľa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) je nepriaznivými vplyvmi zmeny klímy ohrozená predovšetkým Afrika a jej obyvateľstvo;

G.  keďže Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 neobsahuje kategóriu „klimatickí utečenci“;

1.  zdôrazňuje, že zmena klímy prehlbuje už existujúce nerovnosti a že ženy a dievčatá patria medzi skupiny najviac postihnuté zmenou klímy; zdôrazňuje, že ľudia žijúci na vidieku v rozvojových krajinách, najmä ženy, sú osobitne zraniteľné, pretože sú často závislé od prírodných zdrojov, vykonávajú veľkú časť práce v poľnohospodárstve, najmä v oblasti produkcie potravín, získavania vody a paliva pre rodinu, a veľmi často vykonávajú podstatnú časť neplatenej práce v domácnosti a spoločenstve; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je priamo spojené s environmentálnymi podmienkami; zdôrazňuje, že ženy sú takpovediac v prvej línii, a teda sú ako prvé vystavené nespravodlivosti a chudobe;

2.  je presvedčený o tom, že inovácie v poľnohospodárstve môžu prispieť k pestovaniu poľnohospodárskych plodín odolnejších voči zmene klímy, viesť k lepším a predvídateľnejším výnosom a zabezpečiť poľnohospodárom, domácnostiam a miestnym spoločenstvám vyššiu úroveň príjmov;

3.  zdôrazňuje, že zmena klímy si vyžaduje reakciu, ktorá zohľadňuje rodový aspekt a ktorá je založená na ľudských právach; žiada efektívnu účasť žien v rozhodovacích procesoch na všetkých úrovniach vrátane medzinárodných rokovaní o klíme, aby bolo možné rozvíjať reakcie zohľadňujúce rodový aspekt s cieľom odstraňovať existujúcu nerovnosť; zdôrazňuje, že vzdelávanie dievčat a žien v rozličných odboroch má zásadný význam z hľadiska vytvárania hospodárskych príležitostí, a že treba poskytnúť financovanie účasti žien v medzinárodných rozhodovacích procesoch;

4.  upozorňuje, že posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat je jasne vyjadrený cieľ, ktorý by sa mal dosiahnuť v rámci všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti trvá na tom, aby sa Komisia a členské štáty na takýchto rokovaniach aktívne zasadzovali za posilnenie postavenia žien; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pri financovaní iniciatív a podpore nových technológií na boj proti zmene klímy zohľadňovalo rodové hľadisko a osobitné priority žien; plne v tejto súvislosti podporuje programy zamerané na podnikanie, ktoré sa začali a ktorých cieľom je zabezpečiť plnú účasť žien;

5.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby boli ženy zapojené do zavádzania a vykonávania environmentálnej politiky na vnútroštátnej a miestnej úrovni, a to s ohľadom na skutočnosť, že znalosti a skúsenosti miestnych žien možno využiť na zabezpečenie účinnosti politiky;

6.  so znepokojením konštatuje, že pri vysídľovaní obyvateľstva súvisiacom s klímou predstavujú ženy s deťmi a mladé dievčatá najzraniteľnejšie skupiny, ktoré sú vystavené porušovaniu základných práv; žiada, aby sa vysídľovaniu vyvolanému- klímou venovala seriózna pozornosť; je otvorený diskusii o zavedení ustanovenia o „klimatickej migrácii“; požaduje vytvorenie panela expertov s cieľom preskúmať túto otázku na medzinárodnej úrovni a naliehavo žiada, aby bola otázka klimatických migrácií zaradená do medzinárodného programu; vyzýva na posilnenú medzinárodnú spoluprácu s cieľom zaistiť odolnosť voči zmene klímy;

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prístup zohľadňujúci rodový aspekt, ktorým sa zaručí uplatňovanie hľadiska práv žien, presadzovania rovnosti medzi mužmi a ženami a klimatickej spravodlivosti prostredníctvom štátnych a regionálnych strategických programov, akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu a v rámci dialógov o ľudských právach s tretími krajinami, a požaduje zohľadňovanie rodu ako všeobecného a prierezového cieľa vo všetkých politikách boja proti zmene klímy;

8.  víta hlavné iniciatívy v oblasti programovania OSN pre ženy (Women’s Flagship Programming Initiatives) a projekty a programy Globálnej aliancie proti zmene klímy, ktoré vytvárajú prierezové prepojenie medzi rodom a zmenou klímy;

9.  víta prácu osobitného predstaviteľa OSN pre ľudské práva a životné prostredie a Rady OSN pre ľudské práva v tejto oblasti a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili toto úsilie, a to aj prostredníctvom finančnej pomoci.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	21.11.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	44 5 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Bas Belder, Mario Borghezio, Victor Boştinaru, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Georgios Epitideios, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Janusz Korwin-Mikke, Eduard Kukan, Ryszard Antoni Legutko, Barbara Lochbihler, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, Alex Mayer, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Michel Reimon, Jean-Luc Schaffhauser, Alyn Smith, Jordi Solé, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, László Tőkés, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Asim Ademov, Laima Liucija Andrikienė, Jo Leinen, Urmas Paet, Miroslav Poche, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Marietje Schaake, Janusz Zemke
Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní	Ivica Tolić

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

44	+
ALDE	Hilde Vautmans, Ivo Vajgl, Marietje Schaake, Petras Auštrevičius, Urmas Paet
GUE/NGL	Javier Couso Permuy
PPE	Asim Ahmedov Ademov, Cristian Dan Preda, Dubravka Šuica, David McAllister, Eduard Kukan, Elmar Brok, Francisco José Millán Mon, Ivica Tolić, Jaromír Štětina, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Julia Pitera, Laima Liucija Andrikienė, Lorenzo Cesa, László Tőkés, Manolis Kefalogiannis, Michael Gahler, Michèle Alliot-Marie, Ramona Nicole Mănescu, Sandra Kalniete, Tunne Kelam
S&D	Alex Mayer, Andrejs Mamikins, Demetris Papadakis, Eugen Freund, Francisco Assis, Ioan Mircea Paşcu, Janusz Zemke, Jo Leinen, Miroslav Poche, Pier Antonio Panzeri, Tonino Picula, Victor Boştinaru
VERTS/ALE	Alyn Smith, Barbara Lochbihler, Jordi Solé, Klaus Buchner, Michel Reimon, Tamás Meszerics

5	-
EFDD	James Carver
ENF	Jean-Luc Schaffhauser, Mario Borghezio
NI	Georgios Epitideios, Janusz Korwin-Mikke

5	0
ECR	Anna Elżbieta Fotyga, Bas Belder, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Ryszard Antoni Legutko

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre rozvoj (21.11.2017)

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k ženám, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti
(2017/2086(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Florent Marcellesi

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil, do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže sa zmluvné strany Parížskej dohody [uzavretej na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2015 (COP 21)] zaviazali dodržiavať a presadzovať ľudské práva, konkrétne rovnosť medzi ženami a mužmi a posilnenie postavenia žien, pri prijímaní opatrení na riešenie zmeny klímy;

1.  pripomína, že ženy sú vzhľadom na sociálno-kultúrne a hospodárske bariéry (ako je prístup k pôde, úverom, verejným službám a technológiám), chudobu a závislosť ich živobytia od prírodných zdrojov zraniteľnejšie voči nepriaznivým účinkom klimatických rizík; vyjadruje napríklad znepokojenie nad tým, že klimatický tlak na vodné a lesné zdroje často neprimerane ovplyvňuje každodennú činnosť žien, čím obmedzuje ich ekonomické vyhliadky; opakuje, že je nevyhnutné zvyšovať nezávislosť žien a obmedzovať diskriminačné praktiky v záujme prekonania problémov spojených so zmenou klímy a vytvorenia účinnej odolnosti; zastáva názor, že rodové aspekty, ako aj programy zamerané na zmenu klímy by preto v politikách a programoch rozvojových krajín mali zohrávať ústrednú úlohu;

2.  so znepokojením konštatuje, že podľa štúdie OSN je úloha žien ako nositeliek zmien, ktoré majú podnecovať rozhodnutia a investície v oblasti klímy a primerane ich využívať, doposiaľ pomerne malá[1]; vyjadruje poľutovanie najmä nad nedostatočným zastúpením žien v kľúčových odvetviach vedy v oblasti zmeny klímy, ako je energetika, strojárstvo, doprava, informačné technológie (IT) a výpočtová technika, pokiaľ ide o pozície kvalifikovaných pracovníčok, odborníčok a osôb s rozhodovacími právomocami; domnieva sa, že je potrebná zásadná zmena v prístupe, vďaka ktorej sa rodové otázky stanú ústrednou témou úsilia o riadenie klímy a investícií; domnieva sa, že rozhodnutia a investície v oblasti klímy by preto mali zahŕňať všetky časti spoločnosti , najmä ženy a ďalšie zraniteľné skupiny;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby financovanie adaptácie na zmenu klímy aj zmierňovania jej účinkov zohľadňovalo rodové hľadisko; víta nedávny pokrok, ktorý sa dosiahol so zreteľom na politiku rodovej rovnosti v oblasti multilaterálnych finančných mechanizmov; víta tiež iniciatívy súkromného sektora, ktorých cieľom je posilniť sociálnu zodpovednosť podnikov zavedením prémií za projekty, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti vrátane podpory živobytia a vzdelávacích príležitostí pre ženy; konštatuje však, že podľa Rozvojového programu OSN (UNDP) sa len 0,01 % financovania v celosvetovom meradle využíva na podporu projektov, ktoré sa týkajú zmeny klímy a práv žien; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že ich programy v oblasti zmeny klímy spĺňajú najvyššie medzinárodné normy týkajúce sa ľudských práv a nepodkopávajú rodovú rovnosť;

4.  vyzýva členské štáty, aby do tvorby, vykonávania, monitorovania a hodnotenia vnútroštátnych environmentálnych politík a podávania správ o nich začlenili rodové hľadisko a aby zaistili plnohodnotné a rovnocenné zapojenie žien do rozhodovania na všetkých úrovniach, najmä v prípade stratégií súvisiacich so zmenou klímy; okrem toho žiada, aby sa ženy podieľali na riadení a rozhodovaní, pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov na predchádzanie prírodným katastrofám;

5.  domnieva sa, že tri finančné mechanizmy podľa Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) – Zelený klimatický fond, Globálny fond pre životné prostredie (GEF) a Adaptačný Fond – by mali odblokovať dodatočné finančné prostriedky na investičnú politiku v oblasti klímy, ktorá viac zohľadňuje rodové hľadisko;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné identifikovať a podporovať programové prístupy, ktoré sa ukázali ako rodovo citlivé, napríklad programy v oblasti populácie, zdravia a životného prostredia, ktoré poskytujú integrované riešenie problémov v oblasti zdravia, rodovej rovnosti a životného prostredia vrátane reakcie na zmenu klímy a prispievajú k dosiahnutiu príslušných cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

7.  pripomína, že posilnenie postavenia žien má rozhodujúci význam pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja; so znepokojením konštatuje, že pri tvorbe politík v oblasti zmeny klímy na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni existujú bariéry založené na rodovej príslušnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť účasť žien na procesoch rozhodovania, plánovania a vykonávania; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o začlenenie rodového hľadiska do svojich politík v oblasti klímy a rozvojovej spolupráce vrátane všetkých obchodných a investičných rámcov; predovšetkým naliehavo žiada EÚ, aby rozvojovú pomoc podmienila začlenením kritérií založených na ľudských právach a zaviedla nové rodovo citlivé kritériá politiky v oblasti zmeny klímy;

8.  pripomína, že zber údajov rozčlenených podľa rodu a rodová štatistika sú úvodným krokom k vykonávaniu riadnej rodovej analýzy v oblasti zmeny klímy; poznamenáva však, že v mnohých krajinách chýbajú rodové štatistiky v oblasti životného prostredia; žiada EÚ, aby zlepšila budovanie kapacít v rámci národných štatistických systémov rozvojových krajín na účely zberu rodových štatistík v oblasti životného prostredia s cieľom zdokonaliť posudzovanie rozdielnych dôsledkov zmeny klímy a hľadať príslušné riešenia; vyzýva najmä Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), aby zlepšila zber údajov (napríklad údajov o odolnosti a zraniteľnosti po katastrofe) a uskutočnila ďalšiu rodovú analýzu mechanizmov Kjótskeho protokolu a jeho vplyvu;

9.  požaduje vytvorenie ekologického ukazovateľa umožňujúceho analyzovať modely rastu, spôsoby spotreby a životný štýl, ako aj ich vplyv na zmenu klímy;

10.  poznamenáva, že predpokladom hospodárskej nezávislosti žien je prístup k sociálnemu zabezpečeniu, pôde, základným sociálnym službám a verejným službám; so znepokojením však konštatuje, že hoci podľa UNDP ženy prevažujú v rámci svetovej produkcie potravín (50 až 80 %), vlastnia menej ako 20 % pôdy; zároveň poznamenáva, že rastúci komerčný dopyt po pôde tiež sťažuje chudobným ženám získavanie alebo zachovávanie bezpečného a spravodlivého prístupu k pôde;

11.  zdôrazňuje zraniteľnosť žien vo vidieckom sektore, ktorý je obzvlášť postihnutý zmenou klímy; kladie dôraz na to, že je potrebné riešiť otázku rodovo diferencovaných investičných rizík pre udržateľné poľnohospodárstvo; žiada EÚ, aby rozvojovým krajinám pomáhala pri reforme zákonov a eliminácii diskriminačných praktík, ktoré obmedzujú ženy, pokiaľ ide o vlastníctvo výrobných zdrojov a prostriedkov vrátane poradenských a finančných služieb a prístup k nim;

12.  pripomína, že prijatie cieľov trvalo udržateľného rozvoja kladie súdržnosť politík v záujme rozvoja do centra programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030; naliehavo žiada EÚ, aby svoju energetickú politiku formulovala podľa týchto zásad; so znepokojením konštatuje, že opatrenia EÚ, ktorých cieľom je znížiť závislosť od fosílnych palív a emisií z dopravy v EÚ, viedli k zvýšenému dopytu po biopalivách, ktorý možno uspokojiť len dovozom uvedených palív z rozvojových krajín; zdôrazňuje, že to viedlo k zmenám vo využívaní pôdy, ktoré postihujú zraniteľné osoby, najmä ženy; vyzýva EÚ, aby riešila tieto problémy v rámci prebiehajúcej reformy smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (smernica 2009/28/ES);

13.  víta skutočnosť, že Parížska dohoda obsahuje odkazy na rodovú rovnováhu, a trvá na tom, že pomoc krajinám pri plnení ich cieľov v oblasti klímy alebo dosahovaní ich zamýšľaných príspevkov stanovených na vnútroštátnej úrovni v rámci COP 21 bude možná iba vtedy, ak využijeme poznatky, predvídavosť, účasť a činnosť všetkých častí našej spoločnosti, najmä žien;

14.  pripomína, že lesy zabezpečujú živobytie 1,6 miliardy ľudí a 80 % všetkej suchozemskej biodiverzity a pomáhajú absorbovať 30 % emisií uhlíka;

15.  pripomína ústrednú úlohu lesov pri ochrane biodiverzity, zmierňovaní zmeny klímy, poskytovaní ekosystémových služieb a zabezpečovaní živobytia; poznamenáva však, že hoci ženy v komunitách závislých od lesov významne prispievajú k ich udržateľnému obhospodarovaniu, často nemajú prospech z investícií súvisiacich s lesmi a sú vylúčené z príslušného rozhodovania; požaduje posilnenie práv domorodého obyvateľstva, najmä žien; zdôrazňuje kľúčovú úlohu rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v dlhodobom úspechu REDD+; domnieva sa, že opatrenia v rámci REDD+ by mali riešiť štrukturálne nerovnosti, čo sa týka držby pôdy a lesov; zdôrazňuje najmä potrebu riešiť nedostatočnú jasnosť a bezpečnosť vlastníckych práv v rozvojových krajinách, najmä so zreteľom na ženy, ktoré majú často len práva na užívanie pozemkov, čo ovplyvňuje ich rozhodovaciu právomoc, pokiaľ ide o riadenie alebo využívanie procesu REDD +;

16.  pripomína, že rozširovanie púští a strata vodných zdrojov majú významný vplyv na každodenný život žien, najmä žien pracujúcich v poľnohospodárstve; požaduje, aby sa zaručili práva žien vlastniť a využívať pôdu, a to najmä prostredníctvom programov poľnohospodárskych reforiem;

17.  pripomína, že decentralizované udržateľné energetické technológie sa pre chudobných čoraz častejšie stávajú nákladovo najefektívnejšími energetickými možnosťami; vyzýva na podporu podnikania žien v energetickom sektore, aby sa obmedzil čas, ktorý strávia vykonávaním neplatenej domácej a opatrovateľskej práce;

18.  zdôrazňuje, že je potrebné chrániť a uznávať drobných poľnohospodárov, najmä ženy, ako kľúčových hospodárskych aktérov, ktorých práva na využívanie a vlastnenie pôdy je nutné chrániť záväznými právnymi mechanizmami, aby sa zabránilo zaberaniu pôdy;

19.  pripomína, že hoci vo väčšine rozvojových krajín ženy zohrávajú hlavnú úlohu pri riadení energetickej spotreby v domácnosti, často žijú v energetickej chudobe, napríklad každodenným využívaním materiálov s nízkou horľavosťou a zdravie ohrozujúcich materiálov, čo má negatívny vplyv na ich vyhliadky, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, prístup k pitnej vode, poľnohospodárstvo, pracovné príležitosti a tak ďalej; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zaoberať sa rodovo diferencovanými investičnými rizikami v oblasti energetiky s cieľom urýchliť všeobecný prístup k energii; pripomína, že poskytovaním stimulov na elektrifikáciu rozvojových krajín založenú na obnoviteľných zdrojoch energie môžu dohody v oblasti klímy prispievať k znižovaniu chudoby; v tejto súvislosti sa domnieva, že ženy môžu byť silnými nositeľkami zmien pri prechode na energiu z udržateľných zdrojov; vo všeobecnosti vyzýva rozvojové krajiny, aby prijali politiky, ktoré umožnia prístup k cenovo dostupným, spoľahlivým a moderným energetickým zdrojom, a to v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 7, a zdôrazňuje, že je potrebné začleniť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti do politík a programov v oblasti energie s cieľom zlepšiť jeho účinnosť a efektívnosť;

20.  žiada, aby sa prostredníctvom rodovo citlivých opatrení zabezpečilo, že ženy nebudú považované iba za príjemcov opatrení v oblasti klímy, ale aj za podnikateľky v oblasti technológií týkajúcich sa čistej energie; víta výzvu Komisie na predkladanie návrhov týkajúcich sa žien a udržateľnej energie, vďaka ktorej je k dispozícii 20 miliónov EUR na realizáciu činností podporujúcich podnikanie žien v sektore udržateľnej energie v rozvojových krajinách, a nabáda Komisiu, aby túto sumu v nasledujúcich výzvach zvýšila;

21.  pripomína, že ženy sú vo všeobecnosti viac postihnuté katastrofami súvisiacimi s klímou než muži a že takéto katastrofy prehlbujú rodové rozdiely, a to aj pri prideľovaní dočasných ubytovacích zariadení; zdôrazňuje, že je potrebné náležite reagovať na hospodárske, zdravotné a psychologické potreby žien v krízových situáciách a po katastrofách; vo všeobecnosti opakuje, že členské štáty majú podľa Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien povinnosť podniknúť konkrétne kroky na riešenie rodových aspektov katastrof v meniacich sa klimatických podmienkach, a to prostredníctvom prijatia cielených politík, stratégií, právnych predpisov a rozpočtových riadkov špecifických pre príslušnú krajinu;

22.  kladie dôraz na to, že je potrebné využívať existujúce rámce financovania opatrení v oblasti zmeny klímy na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť, aby sa rodové hľadisko začlenilo do úsilia o znižovanie rizika katastrof a adaptáciu;

23.  požaduje identifikáciu a posilnenie špecifických rodovo citlivých stratégií, ktoré podporujú rodové a sociálne aspekty stanovené globálnym klimatickým orgánom – Medzivládnym panelom o zmene klímy (IPCC) – vrátane dobrovoľného plánovaného rodičovstva založeného na právach ako potenciálnej adaptačnej stratégie;

24.  zdôrazňuje význam transferov ekologických technológií a potrebu plniť finančné záväzky prijaté predovšetkým na konferencii COP 21 a v rámci Zeleného klimatického fondu, aby rozvojové krajiny mohli prejsť na politiku bezuhlíkového rastu;

25.  požaduje odbornú prípravu zameranú na rodovú rovnosť pre úradníkov EÚ, najmä pre tých, ktorí sa zaoberajú rozvojovými a klimatickými politikami;

26.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rovnosť medzi ženami a mužmi v súvislosti s klimatickou spravodlivosťou v rámci programov regionálnej pomoci, akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu a dialógu s tretími krajinami.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	21.11.2017
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	18 1 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ignazio Corrao, Mireille D’Ornano, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Maurice Ponga, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Eleftherios Synadinos, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Thierry Cornillet, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Brian Hayes, Florent Marcellesi, Paul Rübig

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

18	+
ALDE	Paavo Väyrynen, Thierry Cornillet
EFDD	Ignazio Corrao
GUE/NGL	Lola Sánchez Caldentey
PPE	Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Anna Záborská, Bogdan Brunon Wenta, Brian Hayes, Frank Engel, Maurice Ponga
S&D	Arne Lietz, Elly Schlein, Enrique Guerrero Salom, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon
VERTS/ALE	Florent Marcellesi, Maria Heubuch

1	-
EFDD	Mireille D’Ornano

3	0
ECR	Eleni Theocharous
NI	Eleftherios Synadinos
PPE	Paul Rübig

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  Príručka OSN Ženy s názvom Leveraging co-benefits between gender equality and climate action for sustainable development. Mainstreaming Gender Considerations in Climate Change Projects.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	4.12.2017
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	21 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniela Aiuto, Maria Arena, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Hedh, Mary Honeyball, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Florent Marcellesi, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Marijana Petir, Ángela Vallina, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Stefan Eck, Sirpa Pietikäinen, Evelyn Regner, Marc Tarabella, Mylène Troszczynski, Julie Ward
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Max Andersson, Jakop Dalunde, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Lambert van Nistelrooij

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

21	+
ALDE	Angelika Mlinar
EFDD	Daniela Aiuto
GUE/NGL	Stefan Eck, Ángela Vallina
PPE	Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Marijana Petir, Sirpa Pietikäinen, Lambert van Nistelrooij, Anna Záborská
S&D	Maria Arena, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Hedh, Mary Honeyball, Maria Noichl, Evelyn Regner, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Marc Tarabella, Julie Ward
VERTS/ALE	Max Andersson, Jakop Dalunde, Florent Marcellesi

1	-
ENF	Mylène Troszczynski

0	0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania