Postup : 2017/2071(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0013/2018

Predkladané texty :

A8-0013/2018

Rozpravy :

PV 07/02/2018 - 17
CRE 07/02/2018 - 17

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0039

SPRÁVA     
PDF 677kWORD 87k
30.1.2018
PE 612.063v02-00 A8-0013/2018

o výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky

(2017/2071(INI))

Výbor pre rozpočet

Spravodajkyňa: Eider Gardiazabal Rubial

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):

Ludek NiedermayerVýbor pre hospodárske a menové veci

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky

(2017/2071(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 15, 126, 175, 177, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte Európskej investičnej banky (EIB),

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2017 – 2019 uverejnený na webovom sídle EIB,

  so zreteľom na správu o činnosti EIB za rok 2016,

  so zreteľom na finančnú správu EIB za rok 2016 a na štatistickú správu EIB za rok 2016,

  so zreteľom na hodnotenie fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) Európskej investičnej banky zo septembra 2016,

–  so zreteľom na dohodu uzavretú v máji 2017 medzi Európskym parlamentom a EIB, pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú vymieňať podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 466/2014/EÚ, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie (COM(2016)0583),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES, Euratom) č. 480/2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (COM(2016)0582),

–  so zreteľom na iniciatívu EIB týkajúcu sa hospodárskej odolnosti,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD(2),

–  so zreteľom na prvé zasadnutie strategickej rady EFSD v Bruseli 28. septembra 2017,

–  so zreteľom na Sociálny samit pre spravodlivé pracovné miesta a rast v Göteborgu zo 17. novembra 2017 a na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na stratégiu skupiny EIB v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2015 a správu EIB o riadení podniku za rok 2016,

–  so zreteľom na príručku environmentálnych a sociálnych postupov EIB,

–  so zreteľom na prebiehajúcu revíziu Mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností – zásady, referenčný rámec a vnútorný poriadok z roku 2010,

–  so zreteľom na politiku EIB voči slabo regulovaným, netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám (politika NCJ) z 15. decembra 2010 a dodatok k nej z 8. apríla 2014,

–  so zreteľom na súhlas EIB s ratifikáciou Parížskej dohody zo strany EÚ zo 4. októbra 2016,

  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja

–  so zreteľom na prejav predsedu Komisie Junckera o stave Únie, ktorý predniesol 13. septembra 2017 na plenárnej schôdzi Parlamentu v Štrasburgu,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0013/2018),

A.  keďže Európska investičná banka (EIB) sa považuje za „finančnú zložku EÚ“ a za kľúčovú inštitúciu na podporu verejných a súkromných investícií v EÚ a zároveň zohráva dôležitú úlohu mimo EÚ tým, že poskytuje vonkajšie úvery;

B.  keďže finančné aktivity skupiny EIB zahŕňajú pôžičky z vlastných zdrojov aj plnenie rôznych mandátov, ktoré jej boli udelené, s podporou z rozpočtu EÚ a tretích strán, napríklad členských štátov EÚ;

C.  keďže neustála pozornosť by sa mala venovať vývoju najlepších postupov súvisiacich s politikou výkonnosti skupiny EIB, ako aj s jej riadením, správou a transparentnosťou;

D.  keďže EIB si v roku 2016 udržala solídnu finančnú kapacitu v súlade s predpoveďami na daný rok s čistým ročným prebytkom vo výške 2,8 miliardy EUR;

E.  keďže EIB by mala aj ďalej zintenzívňovať svoje úsilie o účinné rozšírenie svojich úverových činností poskytovaním technickej pomoci a poradenstva, a to najmä v regiónoch s nízkou úrovňou investícií s cieľom riešiť regionálne rozdiely, a zároveň by mala znižovať administratívnu záťaž pre žiadateľov;

F.  keďže EIB by sa ako inštitúcia zodpovedná za riadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) mala aj naďalej usilovať o vysokokvalitné, geograficky vyvážené portfólio aktív s dlhodobými ekonomickými prínosmi, ktoré vedú k tvorbe kvalitných pracovných miest, a mala by to byť jej hlavná priorita na celom území EÚ;

G.  keďže Európsky investičný fond (EIF) by mal zohrávať kľúčovú úlohu pri dopĺňaní intervencií EIB ako špecializovaný nástroj EÚ pre rizikový kapitál a záruky zamerané predovšetkým na podporu MSP, čo by viedlo k ďalšej európskej integrácii a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

H.  keďže záruky proti podvodom vrátane daňových podvodov a prania špinavých peňazí, ako aj rizikám financovania terorizmu sú súčasťou zmluvných ustanovení skupiny EIB v zmluvách podpísaných skupinou EIB a jej protistranami; keďže skupina EIB by mala vyžadovať, aby jej protistrany dodržiavali všetky platné právne predpisy; keďže skupina EIB by mala na základe výsledkov hĺbkovej analýzy uložiť dodatočné zmluvné ustanovenia zamerané na osobitné otázky spojené s transparentnosťou a integritou;

I.  keďže skupina EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom osobitných investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

J.  keďže skupina EIB by si mala zachovať vysokú úverovú bonitu ako základné aktívum svojho obchodného modelu a vysokokvalitné, spoľahlivé portfólio aktív so solídnymi investičnými projektmi v rámci EFSI a všetkých finančných nástrojov vo svojom portfóliu;

Globálne výzvy a hlavné politiky

1.  zdôrazňuje, že hospodárska kríza výrazne oslabila rast hospodárstva v EÚ a že jedným z hlavných vplyvov je pokles investícií v EÚ; zdôrazňuje, že pokles verejných a súkromných investícií dosiahol v krajinách, ktoré kríza postihla najviac, alarmujúcu úroveň, čo dokazujú zistenia Eurostatu; vyjadruje znepokojenie nad makroekonomickými nerovnováhami a mierami nezamestnanosti, ktoré sú v niektorých členských štátoch stále významné;

2.  očakáva, že EIB bude naďalej spolupracovať s Komisiou a členskými štátmi na riešení systémových nedostatkov, ktoré niektorým regiónom alebo krajinám bránia v plnom využití finančných aktivít EIB;

3.  víta ochotu skupiny EIB posilniť konkurencieschopnosť EÚ, poskytnúť skutočnú podporu pre rast a tvorbu pracovných miest a prispieť k vyriešeniu sociálno-hospodárskych výziev v EÚ a mimo nej snahou o plnenie svojich hlavných cieľov verejnej politiky v oblasti inovácie, MSP a stredne kapitalizovaných podnikov, infraštruktúry, životného prostredia, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a zmeny klímy; pripomína, že tieto ciele si vyžadujú aj poskytovanie verejných statkov; trvá na tom, že v záujme úspešného dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 by všetky činnosti skupiny EIB mali byť nielen ekonomicky udržateľné, ale mali by zároveň prispievať k inteligentnejšej, ekologickejšej a inkluzívnejšej EÚ; v tejto súvislosti vyzýva EIB na spoluprácu s malými účastníkmi trhu a komunitnými družstvami s cieľom zoskupiť projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov malého rozsahu, aby boli oprávnené získať financovanie EIB; zdôrazňuje potrebu súdržnosti medzi nástrojmi potrebnými na dosiahnutie týchto cieľov;

4.  v tejto súvislosti víta spôsob práce Komisie, ktorá kombinuje rôzne zdroje financovania vrátane EFSI, centrálne spravovaných finančných nástrojov na úrovni EÚ a zdrojov programu EŠIF, ako aj zdrojov členských štátov a národných podporných bánk a inštitúcií, čo umožnilo zabezpečiť služby pre rizikovejšie projekty a projekty s obmedzeným prístupom k financovaniu v prospech MSP;

5.  víta skutočnosť, že EIB potvrdila svoj záväzok podporovať plnenie Parížskej dohody; vyjadruje presvedčenie, že preskúmanie kritérií požičiavania EIB na energetiku v roku 2018 bude príležitosťou pre banku, aby preskúmala podporu, ktorú poskytuje odvetviu fosílnych palív, a aby uverejnila príslušné a súvisiace komplexné údaje; v tejto súvislosti banku naliehavo vyzýva, aby uverejnila konkrétne akčné plány vyplývajúce z jej stratégie boja proti zmene klímy z roku 2015 a aby zosúladila svoje portfólio s cieľom udržať nárast globálnej priemernej teploty na úrovni 1,5 stupňa v súlade s Parížskou dohodou, a to prostredníctvom rýchleho a úplného ukončovania projektov v oblasti fosílnych palív a uprednostňovaním projektov energetickej efektívnosti a projektov v oblasti obnoviteľných zdrojov; víta závery Rady z 10. októbra 2017 o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy(3) a zdôrazňuje význam toho, aby bolo k dispozícii dostatočné financovanie udržateľných ekologických investícií vrátane priemyselných odvetví využívajúcich biologické materiály(4); vyzýva EIB, aby pokračovala vo finančnej podpore udržateľných miestnych zdrojov energie s cieľom prekonať vysokú úroveň vonkajšej energetickej závislosti v Európe a zabezpečiť bezpečnosť dodávok; vyzýva EIB, aby zvážila prijatie klimatických ukazovateľov OECD z Ria, ktoré sa používajú na sledovanie a monitorovanie výdavkov v oblasti zmeny klímy z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), s cieľom lepšie zohľadniť aktivity EIB súvisiace s politikou súdržnosti pri posudzovaní úlohy EŠIF v boji proti zmene klímy;

6.  poukazuje na to, že EIB dosiahla v súvislosti s opatrením v oblasti klímy veľmi zmiešané výsledky, napriek tomu, že celkovo len tesne splnila cieľ na úrovni 25 %; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v 16 členských štátoch podpora EIB na opatrenia v oblasti klímy nedosiahla ani 20 % a investície do opatrenia v oblasti klímy v roku 2016 sa vynakladali prevažne v silnejších hospodárstvach EÚ, pričom 70 % podpory EFSI na obnoviteľnú energiu sa koncentrovalo len v jednej krajine – v Belgicku – a 80 % investícií do energetickej efektívnosti prostredníctvom EFSI bolo pridelených Francúzsku, Fínsku a Nemecku;

7.  víta skutočnosť, že EIB reagovala na krízu výrazným rozšírením svojich činností, a to aj v najviac postihnutých krajinách; vyzýva EIB, aby aj naďalej podporovala krajiny EÚ s cieľom prispieť k oživeniu ich hospodárstva;

8.  pripomína, že je naliehavo potrebné objasniť vplyv brexitu na súčasný rozpočet EIB a jej činnosti, aby mohla táto inštitúcia naďalej plniť svoju úlohu; konštatuje, že Spojené kráľovstvo poskytlo 16,11 % kapitálu EIB, čo predstavuje 3,5 miliardy EUR splateného kapitálu a 35,7 miliardy EUR kapitálu banky splatného na požiadanie; zdôrazňuje význam objasnenia výšky príspevku Spojeného kráľovstva do rozpočtu EIB, ako aj jeho budúcu hospodársku účasť; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že odchod Spojeného kráľovstva z EÚ nebude mať za následok stratu schopnosti EIB podporovať hospodárstvo EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu čo najskôr zabezpečiť právnu istotu, pokiaľ ide o projekty, ktoré sú v súčasnosti v Spojenom kráľovstve spolufinancované EIB; vyjadruje presvedčenie, že hoci by sa so Spojeným kráľovstvom malo pred jeho formálnym vystúpením z Únie zaobchádzať z hľadiska investícií ako s akýmkoľvek iným členským štátom, EIB má oprávnené dôvody podmieniť investície zárukami toho, že kritéria oprávnenosti pre investície, najmä pokiaľ ide o environmentálne normy, budú splnené počas celého trvania takýchto investícií;

9.  zdôrazňuje význam činností EIB v oblasti financovania vo východnom a v južnom susedstve pri podporovaní tých krajín, ktoré uskutočňujú náročné hospodárske a demokratické reformy na ich ceste k členstvu v EÚ; pripomína, že hlavné činnosti v oblasti financovania by mali byť zamerané aj na riešenie naliehavých potrieb aj dlhodobejších výziev, ako je obnovenie infraštruktúry, zabezpečenie primeranej infraštruktúry pre bývanie a reakciu na núdzové situácie a boj proti nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že treba, aby EIB vykonávala vonkajšie operácie tak, aby sústredila svoje činnosti najmä na oblasti s veľkým významom pre EÚ; v tejto súvislosti vyzdvihuje rozšírenie mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov (ELM) s cieľom zintenzívniť činnosti v krajinách južného susedstva, v Stredozemí, Latinskej Amerike a Ázii; okrem toho zdôrazňuje, že operácie EIB majú veľký potenciál zlepšiť hospodársku situáciu v regiónoch s kľúčovým geopolitickým významom, najmä na Ukrajine, ktorá v dôsledku pokračujúceho ozbrojeného konfliktu na východnej Ukrajine čelí veľkému hospodárskemu tlaku;

10.  domnieva sa, že EIB, ktorá je ako banka EÚ súčasťou zmlúv a príslušného, k nim priloženého protokolu, ktorými sa riadi, musí napĺňať tento osobitný štatút, ktorý zahŕňa jedinečné práva a povinnosti; konštatuje, že EIB zohráva kľúčovú úlohu vo vykonávaní čoraz väčšieho počtu finančných nástrojov využívajúcich rozpočtové prostriedky EÚ na dosiahnutie pákového efektu;

11.  konštatuje, že podľa operačného plánu na roky 2017 – 2019 hodnota podpísaných úverov EIB sa podľa prognózy opäť zvýši v roku 2019 (na 76 miliárd EUR, po poklese zo 77 miliárd EUR v roku 2014 na 73 miliárd EUR v roku 2016); poukazuje na to, že súčasná situácia by mala banku motivovať k prijatiu ambicióznejších cieľov a k zvýšeniu objemu úverov, ktoré podpisuje; pripomína, že EIB by mala zohrávať zásadnú úlohu vo vykonávaní stratégie Európa 2020 prostredníctvom nástrojov, akými sú Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy;

12.  víta záväzok EIB riešiť základné príčiny migrácie a prijímať opatrenia v krajinách, ktoré sú obzvlášť zasiahnuté migračnou krízou vrátane posilnenia a doplnenia humanitárnej činnosti a poskytovania podpory hospodárskeho rastu, rozvoja a investícií potrebných v mestskej, zdravotnej, vzdelávacej aj sociálnej modernej a udržateľnej infraštruktúre, stimulovania hospodárskych činností pre tvorbu pracovných miest a podporovania cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami; očakáva, že skupina EIB na tento účel zintenzívni svoje úsilie o koordináciu svojej iniciatívy na posilnenie odolnosti a v súvislosti s revidovaným mandátom na poskytovanie vonkajších úverov s Európskym fondom pre udržateľný rozvoj (EFSD); žiada o zvýšenie finančnej pomoci na projekty, ktoré by pomohli zmierniť hospodárske náklady súvisiace s migračnou krízou a zároveň mali pozitívny vplyv na občanov, utečencov a iných migrantov v členských štátoch, ktoré zaznamenávajú najväčší prílev utečencov a migrantov;

13.  v tejto súvislosti víta iniciatívu EIB v oblasti krízovej reakcie a posilnenia odolnosti, ktorej cieľom je zvýšiť objem pomoci pre krajiny v južnom susedstve Európy a na Balkáne o 6 miliárd EUR; žiada, aby táto iniciatíva viedla k skutočnej doplnkovosti, pokiaľ ide o bežné činnosti EIB v tomto regióne;

14.  berie na vedomie návrh EIB zriadiť v rámci skupiny dcérsku spoločnosť – s využitím EIF ako modelu – zameranú na financovanie mimo Európy; očakáva, že bude včas informovaný o každom vývoji v tejto záležitosti;

15.  víta stratégiu skupiny EIB v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien uverejnenú v roku 2017; domnieva sa, že rodové hľadisko by sa malo vzťahovať na všetky finančné operácie skupiny EIB; očakáva, že sa bude čoskoro realizovať akčný plán pre rodovú rovnosť s ambicióznymi cieľmi a s konkrétnymi ukazovateľmi;

16.  víta dosiahnutie dohody o predĺžení a úprave EFSI a očakáva, že revidovaný fond a posilnené Európske centrum investičného poradenstva umožnia prekonať problémy zistené v súčasnom systéme, konkrétne v súvislosti s doplnkovosťou, udržateľnosťou, so zmenou klímy, s geografickou rovnováhou a činnosťami poradenského centra; zdôrazňuje, že je dôležité vyhnúť sa geografickej nerovnováhe v úverovej činnosti EIB, aby sa zabezpečilo širšie geografické a sektorové prideľovanie bez toho, aby bola ohrozená vysoká kvalita projektov; vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala svoju spoluprácu s národnými podpornými bankami a inštitúciami s cieľom zlepšiť dosah a ďalej rozvíjať poradenské činnosti a technickú pomoc s cieľom riešiť otázku geografickej rovnováhy v dlhodobom horizonte; berie na vedomie veľmi rozmanité skúseností s projektmi financovanými z EFSI; podporuje a podnecuje ďalšiu výmenu najlepších postupov medzi EIB a členskými štátmi s cieľom zaručiť hospodársku efektívnosť a primeraný pákový efekt Junckerovho plánu, ktorý zmení život občanov EÚ;

17.  konštatuje, že v sociálnom sektore EIB požičiava v priemere 1 miliardu EUR ročne na projekty sociálneho bývania (v ktorom bol zaznamenaný v posledných rokoch prudký nárast a ďalšia diverzifikácia realizátorov a dlžníkov), 1,5 miliardy EUR na zdravotnícku infraštruktúru a 2,4 miliardy EUR na vzdelávacie projekty v oblasti infraštruktúry; zdôrazňuje, že ďalší vývoj financovania EIB v tomto sektore by odrážal súčasný pokrok smerom k dodržiavaniu Európskeho piliera sociálnych práv a k zaisteniu, v súlade s očakávaniami, že skupina EIB uprednostní tie projekty, ktoré majú najväčší vplyv na tvorbu udržateľných pracovných miest na miestnej úrovni;

18.  víta skutočnosť, že podľa informácií ekonomického oddelenia EIB z 28. septembra 2017 zvýšia kumulatívne investície schválené skupinou EIB v rokoch 2015 a 2016 úroveň HDP EÚ do roku 2020 o 2,3 % a vytvoria 2,25 milióna nových pracovných miest, čo poukazuje na značný makroekonomický vplyv EIB; nabáda EIB, aby ďalej rozširovala svoju schopnosť makroekonomickej analýzy vrátane výskumu týkajúceho sa makroekonomického vplyvu svojich činností, ako aj svoju všeobecnú analytickú činnosť a odvetvové štúdie a rozsah empirických dokumentov a publikácií, a stala sa tak aj „znalostnou bankou“; vyzýva EIB, aby pokračovala v zlepšovaní posudzovania projektov pomocou rozsiahlejších, presnejších a precíznejších ukazovateľov vplyvu;

19.  uznáva význam anticyklickej úlohy, ktorú EIB zohráva v posledných rokoch; domnieva sa, že jednou z kľúčových priorít pre EIB, keď sa hospodárstvo vráti na úroveň investícií pred krízou, by malo byť zameranie sa na pomoc pri preklenovaní investičných medzier v oblastiach, v ktorých trhy zlyhávajú, napríklad z dôvodu ich pretrvávajúceho krátkodobého zamerania a neschopnosti správne oceniť dlhodobé externality s cieľom podporiť udržateľné investície, technologický pokrok a inovácie, ktoré vedú k trvalo udržateľnému rastu; zdôrazňuje, že treba uprednostniť projekty založené na inováciách s jasnou pridanou hodnotou pre EÚ, ako aj regionálny rozvoj, a to podporovaním projektov, ako je revitalizácia vidieckych a iných menej prístupných a nedostatočne rozvinutých oblastí;

20.  zdôrazňuje, že EIB zohrávala a naďalej zohráva pozitívnu úlohu pri zmierňovaní nedostatku verejných investícií; zdôrazňuje, že investície, zodpovedné a udržateľné štrukturálne reformy a riadne rozpočtové politiky musia byť neoddeliteľnou súčasťou celkovej stratégie; vyzýva na koordináciu činností EIB v členských štátoch a činností, politík a cieľov vlád stanovených v národných programoch reforiem, ako aj v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vždy, keď je takáto koordinácia možná;

21.  zdôrazňuje, že na úrovni EÚ existujú zásadné štrukturálne dôvody pre zvyšovanie nedostatku investícií medzi členskými štátmi; vyzýva EIB, aby posilnila svoju technickú pomoc s cieľom riešiť problém nízkej kapacity na vytváranie projektov v niektorých členských štátoch; vyzýva EIB, aby poskytla podrobnejšie informácie o priamych a nepriamych pracovných miestach vytvorených každým financovaným projektom;

22.  zdôrazňuje, že EIB je na základe zmlúv povinná svojou primárnou činnosťou, ktorou je poskytovanie úverov, prispievať k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu a podporovať projekty zamerané na rozvoj menej rozvinutých regiónov, ako aj projekty, ktoré majú cezhraničný charakter, a to v súčinnosti s EŠIF; vyzdvihuje preto potenciál EIB v rámci jej významnej doplňujúcej úlohy pri vykonávaní politiky súdržnosti, ktorá by mala byť vždy založená na výkone a zameraná na výsledky, a to aj prostredníctvom činností zameraných na posilňovanie kapacít v oblasti prípravy projektov, konzultačných a analytických služieb a úverov na spolufinancovanie EŠIF členskými štátmi; vyzýva Komisiu a EIB, aby lepšie koordinovali svoje snahy s cieľom ďalej podporovať výmenu najlepších postupov a šírenie investičných príležitostí vo všetkých európskych regiónoch vrátane tých, na ktoré sa nevzťahuje Kohézny fond, v záujme lepšieho dosahovania cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

23.  zdôrazňuje, že EIB ako verejná finančná inštitúcia, ktorá financuje projekty zamerané na vykonávanie politík a priorít EÚ, by mala prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a to aj v menej rozvinutých regiónoch, ako sa stanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie; konštatuje však so znepokojením, že z geografického rozdelenia úverov podľa krajín, v ktorých sú projekty umiestnené, vyplýva, že 54,11 % všetkých úverov poskytnutých v roku 2016 získalo päť ekonomicky najsilnejších členských štátov EÚ; vyzýva EIB a Komisiu, aby preskúmali príčiny tohoto stavu a do polovice roku 2018 o tom informovali Parlament; zdôrazňuje, že v záujme zníženia regionálnych rozdielov je potrebné širšie územné rozdelenie finančných prostriedkov, a to aj pokiaľ ide o EFSI, ktorý by mal byť vždy doplnkový k EŠIF; zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu EIB pri financovaní projektov sociálneho podnikania a začínajúcich podnikov, urýchlenia rastu sociálnej infraštruktúry, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a obehového hospodárstva; v tejto súvislosti pripomína, že EIB je veľkým investorom aj v krajinách mimo EÚ;

24.  berie na vedomie predbežné hodnotenie všetkých finančných nástrojov programu Horizont 2020 (InnovFin) spravovaných skupinou EIB v polovici trvania a jeho 15 odporúčaní; očakáva, že skupina EIB sformuluje podrobnú stratégiu krokov, ktoré má v úmysle prijať pri vykonávaní týchto odporúčaní;

Plnenie požiadaviek

25.  opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že európsky právny rámec vrátane štatútu EIB, nariadenia o EFSI, štyroch nariadení o spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) a piatich EŠIF (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond) by mal zakazovať využívanie finančných prostriedkov EÚ pre konečných príjemcov alebo finančných sprostredkovateľov, v prípade ktorých sa preukázalo, že sa podieľali na daňových únikoch alebo daňových podvodoch;

26.  pripomína, že politika EIB v oblasti jurisdikcií, ktoré neplnia požiadavky, musí byť ambiciózna; konštatuje, že spoliehanie sa na spoločný zoznam EÚ obsahujúci jurisdikcie tretích krajín, ktoré nedodržiavajú štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach, ktorý Rada EÚ schválila 5. decembra 2017 a ktorý bude mať prednosť pred zoznamami ostatných vedúcich organizácií v prípade konfliktu, je pozitívnym, ale nedostatočným krokom, a požaduje, aby podávanie správ za jednotlivé krajiny bez výnimky bolo kľúčovou súčasťou stratégie EIB v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov; vyzýva EIB, aby: dodržiavala príslušné normy a platné právne predpisy v oblasti predchádzania praniu špinavých peňazí a boja proti terorizmu, daňovým podvodom a daňovým únikom; nevyužívala štruktúry vyhýbania sa daňovej povinnosti, najmä pokiaľ ide o systémy agresívneho daňového plánovania alebo postupy, ktoré nespĺňajú kritériá dobrej správy v daňových záležitostiach, ako sú stanovené v právnych aktoch Únie, záveroch Rady, oznámeniach Komisie alebo v akomkoľvek formálnom oznámení Komisie, ani sa do takýchto štruktúr nezapájala; a aby neudržiavala obchodné vzťahy so subjektmi zriadenými alebo usadenými v jurisdikciách, ktoré nespolupracujú s Úniou, pokiaľ ide o uplatňovanie medzinárodne dohodnutých daňových noriem v oblasti transparentnosti a výmeny informácií; vyzýva EIB, aby po porade s Komisiou a so zainteresovanými stranami revidovala a aktualizovala svoju politiku týkajúcu sa jurisdikcií, ktoré neplnia požiadavky, s ohľadom na prijatie uvedeného zoznamu Únie obsahujúceho nespolupracujúce jurisdikcie; vyzýva Komisiu, aby každý rok predložila Parlamentu a Rade správu o vykonávaní uvedenej politiky;

27.  konštatuje, že Komisia v minulosti zablokovala niektoré projekty, ktoré predložili medzinárodné finančné inštitúcie (IFI)(5), keďže tieto projekty obsahovali neodôvodniteľne zložité daňové pravidlá využívajúce škodlivé alebo neexistujúce daňové režimy v tretích krajinách; vyzýva Komisiu a EIB, aby do svojej výročnej správy zahrnuli informácie o projektoch, v ktorých boli finančné prostriedky prevedené do jurisdikcií v daňových rajoch; zdôrazňuje, že IFI musia odstrániť riziko toho, aby finančné prostriedky EÚ priamo alebo nepriamo napomáhali vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom;

28.  poznamenáva, že boli vyjadrené obavy v prípade projektov financovaných EIB, ktoré zahŕňali štruktúry v daňových rajoch a nespolupracujúce jurisdikcie; žiada Komisiu, aby uverejnila výročnú verejnú správu o využívaní finančných prostriedkov EÚ v súvislosti so štruktúrami v daňových rajoch a o peňažných prevodoch EIB a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) do uvedených štruktúr vrátane počtu a povahy zablokovaných projektov, vysvetlení k dôvodom vedúcim k zablokovaniu projektov a nadväzujúcich opatrení, ktoré boli prijaté na zabezpečenie toho, aby žiadne finančné prostriedky EÚ priamo alebo nepriamo nepomáhali vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom;

29.  víta skutočnosť, že EIB zohľadňuje daňové dôsledky v krajinách, kde sa investície realizujú, a ako tieto investície prispievajú k hospodárskemu rozvoju, tvorbe pracovných miest a znižovaniu nerovnosti;

30.  domnieva sa, že EIB by sa ako banka Európskej únie mala viac usilovať o zabezpečenie toho, aby finanční sprostredkovatelia, s ktorými spolupracuje, nevyužívali štruktúry vyhýbania sa daňovým povinnostiam a ani sa do takýchto štruktúr nezapájali, najmä pokiaľ ide o systémy agresívneho daňového plánovania alebo postupy, ktoré nespĺňajú kritériá dobrej správy v daňových záležitostiach, ako sa stanovuje v právnych predpisoch EÚ vrátane odporúčaní a oznámení Komisie; zdôrazňuje, že EIB by mala tiež zabezpečiť, aby sa finanční sprostredkovatelia nezapájali do korupcie, prania špinavých peňazí, organizovanej trestnej činnosti a terorizmu;

31.  zdôrazňuje, že treba, aby EIB mala k dispozícii spoľahlivé a úplné informácie o skutočnom vlastníctve konečných príjemcov finančných prostriedkov EIB vrátane prípadov, keď financovanie závisí od fondov súkromného kapitálu; preto naliehavo vyzýva EIB, aby pri spolupráci s finančnými sprostredkovateľmi posilnila postup hĺbkovej analýzy a transparentnosť; domnieva sa, že používanie kritérií výberu finančných sprostredkovateľov a disponovanie aktuálnymi informáciami o skutočnom vlastníctve podnikov vrátane trustov, nadácií a daňových rajov sú najlepšími postupmi, ktoré treba neustále dodržiavať; berie na vedomie skutočnosť, že EIB identifikuje v priebehu postupu hĺbkovej analýzy skutočných vlastníkov takýchto spoločností; vyzýva skupinu EIB, aby ďalej posilňovala svoje zmluvné podmienky začlenením ustanovenia o dobrej správe alebo odkazu na ňu s cieľom zmierniť riziká spojené s integritou a dobrým menom; trvá na tom, že treba, aby EIB vypracovala podrobný verejný zoznam kritérií pre výber finančných sprostredkovateľov s cieľom posilniť záväzok EÚ v oblasti boja proti zneužívaniu daňového systému a zabrániť efektívnejším spôsobom rizikám korupcie a infiltrácie zločineckých skupín;

32.  víta snahy EIB vykonávať hĺbkovú analýzu protistrán a operácií skupiny EIB vrátane prebiehajúcich monitorovacích a kontrolných činností, aby sa zabezpečilo, že EIB neúmyselne neuľahčuje korupciu, podvody, kolúzie, nátlak, pranie špinavých peňazí, daňové podvody, škodlivé daňové praktiky alebo financovanie terorizmu, a to najmä prostredníctvom uverejňovania pravidelných správ o činnosti orgánu zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi (OCCO) a jeho úzkej spolupráce s generálnym inšpektorátom EIB; vyzýva EIB, aby sa zosúladila s novým systémom včasného varovania a vylúčenia, ktorý plánuje Európska komisia;

33.  víta spoluprácu a výmenu informácií skupiny EIB s jednotlivými útvarmi Komisie o opatreniach obsiahnutých v balíku opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom objasniť rozsah pôsobnosti a hlavné prvky legislatívneho balíka, úlohy a pôsobenie skupiny EIB a jej účasť na dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti o týchto otázkach, a to tak na úrovni Správnej rady skupiny EIB, ako aj útvarov EIB, ako je napríklad OCCO; vyzýva EIB, aby vo svojich kontrolách v rámci hĺbkovej analýzy lepšie riešila vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

Zodpovednosť

34.  domnieva sa, že posilnená hospodárska úloha skupiny EIB, jej zvýšená investičná kapacita a využívanie rozpočtu EÚ ako záruky za jej operácie musia byť spojené s väčšou transparentnosťou a vyššou zodpovednosťou, aby sa zabezpečila skutočná verejná kontrola jej činností, výberu projektov a priorít financovania;

35.  uznáva, že EIB predkladá Parlamentu ročne tri správy o svojej činnosti a že prezident a zamestnanci EIB sa na žiadosť Európskeho parlamentu a jeho výborov pravidelne zúčastňujú na vypočutiach; pripomína však svoju žiadosť o väčšiu transparentnosť EIB a vyššiu úroveň parlamentnej zodpovednosti; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu na podpísanie medziinštitucionálnej dohody medzi EIB a Európskym parlamentom o výmene informácií, vrátane možnosti, aby poslanci kládli prezidentovi EIB písomné otázky;

36.  pripomína, že transparentnosť pri vykonávaní politík EÚ slúži nielen na posilnenie celkovej korporátnej zodpovednosti a dôveryhodnosti skupiny EIB s jasným prehľadom o type finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov, ale tiež prispieva k zvýšeniu účinnosti a udržateľnosti financovaných projektov a zabezpečuje prístup nulovej tolerancie k podvodu a korupcii v jej úverovom portfóliu;

37.  víta skutočnosť, že politika transparentnosti skupiny EIB vychádza z predpokladu zverejňovania informácií a že k jej dokumentom a informáciám majú prístup všetci; pripomína svoje odporúčanie, aby skupina EIB na svojom webovom sídle uverejnila dokumenty, ktoré nemajú dôverný charakter, ako sú medziinštitucionálne dohody a memorandá, a naliehavo vyzýva skupinu EIB, aby tým nekončila, ale aby aj naďalej neustále hľadala spôsoby zlepšovania;

38.  navrhuje, aby sa skupina EIB riadila príkladom stanoveným Medzinárodnou finančnou korporáciou (IFC) skupiny Svetovej banky a začala zverejňovať informácie o vysokorizikových čiastkových projektoch, ktoré financuje prostredníctvom komerčných bánk (hlavných sprostredkovateľov/finančných nástrojov, ktoré používa skupina EIB na financovanie MSP);

39.  víta skutočnosť, že všetky projektové dokumenty v držbe skupiny EIB sa zverejňujú na požiadanie; žiada skupinu EIB, aby definovala usmernenia pre necitlivé a základné informácie, ktoré by mohli byť zverejnené v súvislosti s požiadavkami pre proaktívne zverejňovanie na úrovni projektu;

40.  žiada, aby politika zverejňovania informácií skupiny EIB zabezpečila čoraz vyššiu mieru transparentnosti, pokiaľ ide o zásady upravujúce jej cenovú politiku a činnosť riadiacich orgánov; víta v tejto súvislosti zverejnenie zápisníc zo schôdzí Správnej rady skupiny EIB z januára 2017, verejný register dokumentov a uverejňovanie údajov o projektoch prostredníctvom Iniciatívy za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci(6); žiada uverejňovanie zápisníc zo zasadnutí predstavenstva;

41.  berie na vedomie prebiehajúcu revíziu politiky skupiny EIB v oblasti oznamovania nekalých praktík; naliehavo vyzýva skupinu EIB, aby posilnila nezávislosť, legitímnosť, prístupnosť, predvídateľnosť, spravodlivosť a transparentnosť svojich mechanizmov na vybavovanie sťažností vrátane zapojenia riaditeľov a zlepšenia ochrany sťažovateľov; vyjadruje presvedčenie, že takéto opatrenia sú jasne v záujme banky, zainteresovaných strán a inštitúcií EÚ;

42.  konštatuje, že zo 120 prípadov, ktoré boli v roku 2016 oznámené oddeleniu pre vyšetrovanie podvodov generálneho inšpektorátu (IG/IN), bolo 53 % prípadov nahlásených zamestnancami skupiny EIB; víta skutočnosť, že mechanizmus oznamovania podvodov na webovom sídle EIB je v súčasnosti dostupný v 30 jazykoch(7); domnieva sa, že EIB by mala pozorne sledovať činnosť vykonávanú v oblasti ochrany oznamovateľov na úrovni EÚ a následne ďalej zlepšovať možnosti podávania týchto oznámení;

43.  vyzýva skupinu EIB, aby neustále kládla dôraz na kontrolu výkonnosti prostredníctvom hodnotení výkonnosti a preukázaného dosahu; nabáda ju, aby naďalej zlepšovala svoje monitorovacie ukazovatele, konkrétne ukazovatele doplnkovosti, s cieľom posúdiť vplyv čo najskôr vo fáze tvorby projektu a poskytnúť správnej rade dostatočné informácie o predpokladanom dosahu, najmä pokiaľ ide o prínos projektov k politikám EÚ, napríklad ich účinok na zamestnanosť (počas realizácie aj prevádzky); poukazuje ďalej na to, že výkonnosť financovania poskytovaného skupinou EIB nemožno posudzovať len na základe posúdenia jeho finančného dosahu, a preto žiada, aby sa zachovala náležitá rovnováha medzi operačnými cieľmi vymedzenými v zmysle objemu obchodov a nefinančnými cieľmi zamestnancov skupiny EIB; nalieha napríklad, aby posúdenia výkonnosti obsahovali informáciu o tom, na ktoré osobitné ciele v rámci cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja sa projekt zameriava a do akej miery prispel k ich splneniu; považuje za nevyhnutné, aby bolo obyvateľstvo oblastí, ktoré susedia s oblasťami, v ktorých sa realizujú financované projekty v oblasti infraštruktúry, aktívne zapojené do ich posúdenia;

44.  víta skutočnosť, že EIB pokračuje v práci na doladení metodiky podávania správ o dosahu, napríklad tak, aby presne zachytila investície mobilizované prostredníctvom rôznych sprostredkovaných úverových štruktúr a nových produktov, a spoločné kroky prijaté spolu s inými multilaterálnymi rozvojovými bankami v rámci harmonizácie kľúčových aspektov podávania správ o dosahu, ako napríklad v nedávno vypracovanej správe o financovaní opatrení v oblasti klímy a v pripravovanej správe o poskytovaní úverov vo všetkých sektoroch;

45.  víta skutočnosť, že meranie výsledkov (ReM+) postupne vedie k „zmene kultúry“ v skupine EIB; žiada harmonizáciu a zovšeobecnenie tohto procesu aj čo najširším zohľadnením ukazovateľov z Addis Abeby a Paríža; domnieva sa, že ďalšia úprava týchto ukazovateľov začlenením miestnych názorov by mohla znížiť ich neurčitosť bez toho, aby bola dotknutá ich nezávislosť;

46.  vyzýva EIB, aby pri investovaní do tretích krajín zohľadnila miestne podmienky; pripomína, že investovanie v tretích krajinách nemôže byť založené výlučne na maximalizácii zisku, ale musí sa zamerať aj na vytváranie dlhodobého, udržateľného hospodárskeho rastu stimulovaného súkromným sektorom a na znižovanie chudoby prostredníctvom vytvárania pracovných miest a zlepšeného prístupu k výrobným zdrojom;

47.  konštatuje, že v mnohých krajinách, na ktoré sa vzťahujú operácie EIB, sú ľudské práva, a najmä sloboda prejavu, zhromažďovania a združovania, rôzne napádané, a to od násilného potláčania protestov a kriminalizácie slobody prejavu po svojvoľné zatýkanie, zadržiavanie obhajcov ľudských práv a obmedzovanie organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva EIB, aby prijala akčný plán v oblasti ľudských práv na účely realizácie cieľov strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu a hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv s cieľom zabrániť akýmkoľvek negatívnym vplyvom projektov EIB na ľudské práva a zabezpečiť, aby projekty EIB prispievali k posilňovaniu a dodržiavaniu ľudských práv a poskytovali nápravné opatrenia v prípade porušovania ľudských práv;

48.  víta uverejnenie jej rámcovej metodiky ReM, ale domnieva sa, že výsledky takýchto hodnotení by sa mali zverejňovať za každú operáciu vrátane environmentálneho a sociálneho vplyvu na úrovni projektov alebo podprojektov; víta revíziu ELM v polovici trvania, v dôsledku ktorej bude EIB teraz na požiadanie oznamovať Parlamentu tabuľky s ReM pre projekty, na ktoré sa vzťahuje záruka z rozpočtu EÚ; vyzýva však EIB, aby ďalej uverejňovala tabuľky s ReM pre jednotlivé projekty mimo EÚ a hodnotiace tabuľky troch pilierov pre projekty v EÚ s cieľom posilniť transparentnosť banky;

49.  víta skutočnosť, že skupina EIB prijala vysoké normy v oblasti transparentnosti a zodpovednosti, pokiaľ ide o jej činnosť v oblasti poskytovania úverov MSP, a to, že povinné podávanie správ od finančných sprostredkovateľov o každom MSP, ktorý využíval podporu zo strany skupiny EIB, zohľadní tieto výsledky pri zvažovaní ďalších transakcií s tým istým sprostredkovateľom;

50.  zdôrazňuje, že po nadobudnutí účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva(8), a nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry(9), Európska prokuratúra preskúma operácie EIB v členských štátoch vždy, keď vnútroštátne orgány alebo Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) majú dôvod na podozrenie, že v tejto súvislosti bol spáchaný trestný čin;

51.  konštatuje, že informácie o tom, do akej miery prispieva poskytovanie úverov EIB k plneniu cieľov politiky súdržnosti, sú obmedzené; vyzýva preto EIB, aby do svojej výročnej správy podľa potreby zahrnula osobitné kapitoly, v ktorých posúdi dosah činností EIB zameraných na podporu vykonávania politiky súdržnosti vrátane činností spojených s iniciatívou Interreg, a aby uviedla podrobné informácie o využívaní úverov v projektoch a programoch politiky súdržnosti a zároveň odkaz na geografické rozloženie podpory, jej prínos k splneniu cieľov politiky súdržnosti vrátane horizontálnych zásad a cieľov stratégie Európa 2020 a konkrétnu schopnosť mobilizovať súkromné investície; zdôrazňuje v tejto súvislosti zodpovednosť EIB poskytovať Európskemu parlamentu, Dvoru audítorov a ďalším dostatočné informácie vrátane informácií o nákladoch a riadení svojich produktov, a domnieva sa takisto, že súhrnné údaje na úrovni EÚ o kombinovaných investíciách súvisiacich s politikou súdržnosti a s EIB poskytujú pridanú hodnotu;

Finančné aktivity skupiny EIB

52.  vyzýva skupinu EIB, aby aktívne spolupracovala s Komisiou na procese racionalizácie počtu a typov finančných nástrojov v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) a aby predbehla tento proces v rámci prvého kroku upozornením na akúkoľvek existujúcu duplicitu alebo prekrývanie, a to na základe vlastných skúseností;

53.  domnieva sa, že finančné nástroje skupiny EIB by mali slúžiť projektom vybraným na základe ich vlastných prínosov, ich potenciálu vytvoriť pridanú hodnotu pre EÚ ako celok a skutočnej doplnkovosti, najmä v oblastiach, kde trhy nefinancujú a nepodporujú projekty, pričom treba nájsť správnu rovnováhu medzi potenciálne vyšším rizikovým profilom a základnou potrebou zachovať svoju vysokú úverovú bonitu;

54.  upozorňuje v tejto súvislosti, že trhovo orientované nástroje predstavujú riziko, že zameranie rozpočtu EÚ sa odkloní od spoločných verejných statkov EÚ, a nabáda skupinu EIB, aby zlepšila svoje podávanie správ Komisii zameraných skôr na kvalitu, a nie na objem financovania v kontexte finančných nástrojov;

55.  konštatuje, že na to, aby sa plne využila dodatočná schopnosť niesť riziko, vyvinula skupina EIB rôzne nové produkty, ktoré umožnia prijímanie väčších rizík (napr. podriadený dlh, akciový typ, zdieľanie rizík s bankami), a revidovala svoju politiku úverového rizika a oprávnenosti s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu;

56.  vyzýva skupinu EIB, aby ďalej rozvíjala svoju kultúru rizika s cieľom zvýšiť svoju účinnosť, komplementárnosť a synergický účinok medzi vlastnými intervenciami a rôznymi politikami EÚ, a to najmä prostredníctvom podpory inovačných spoločností, projektov v oblasti infraštruktúry a MSP, ktoré podstupujú riziká alebo sa vyvíjajú v hospodársky znevýhodnených regiónoch alebo v regiónoch, ktorým chýba stabilita, a to v súlade s opakujúcim sa a dlhodobým cieľom uľahčenia prístupu MSP k financovaniu, ale bez porušenia zásad riadneho hospodárenia alebo ohrozenia vysokej úverovej bonity EIB; pripomína, že ak majú nástroje založené na prenose rizika prispievať k hospodárskemu rozvoju EÚ, ako aj k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, nemôžu byť bezrizikové; zdôrazňuje, že EIB a jej akcionári si musia túto skutočnosť plne uvedomovať; nabáda EIB, aby posúdila možnosť ponúkať dlhopisy EIB na priamy nákup;

57.  konštatuje, že podpora skupiny EIB pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou dosiahla rekordných 33,6 miliardy EUR a v roku 2016 podporila vytvorenie 4,4 milióna pracovných miest; zdôrazňuje význam poskytovania nepretržitej podpory skupinou EIB pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou zvýšením ich prístupu k financovaniu; zdôrazňuje, že MSP sú základom európskeho hospodárstva a mali by zostať hlavným cieľom úverových činností skupiny EIB prostredníctvom posilnenia finančných nástrojov pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou;

58.  pripomína, že viac ako 90 % MSP v EÚ tvoria mikropodniky, ktoré poskytujú takmer 30 % zamestnanosti v súkromnom sektore; poukazuje na to, že mikropodniky sú zraniteľnejšie voči hospodárskym otrasom ako väčšie podniky a môžu byť nedostatočne zabezpečené, pokiaľ ide o poskytovanie úverov, najmä ak sídlia v regióne s nepriaznivými hospodárskymi a bankovými podmienkami; vyzýva EIB, aby vypracovala stratégiu na nápravu toho, že MSP za takýchto okolností majú ťažkosti pri získavaní prístupu k financovaniu projektov;

59.  uznáva, že prístup k financovaniu je naďalej hlavnou prekážkou rastu kultúrneho a kreatívneho priemyslu; zdôrazňuje naliehavú potrebu financovania iniciatív na posilnenie takéhoto priemyslu; zdôrazňuje potenciál EIB a EFSI podporovať kreatívny priemysel, najmä financovaním MSP; vyzýva EIB, aby riešila nedostatok finančných prostriedkov poskytovaných z EFSI kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu preskúmaním možných interakcií s programom Kreatívna Európa;

60.  vyzýva skupinu EIB, aby sa ďalej spoliehala na finančne spoľahlivých sprostredkovateľov, ako sú národné podporné banky a inštitúcie, na inštruovanie určitých typov projektov, ktoré by neohrozili jej vysokú úverovú bonitu;

61.  domnieva sa, že mnohé pravidlá správy a riadenia skupiny EIB sú navrhnuté tak, aby zabezpečili jej vysokú úverovú bonitu, ale existuje veľmi málo informácií o tom, ako blízko je skupina EIB k nižšiemu ratingu;

62.  zdôrazňuje, že hĺbková analýza investičných projektov financovaných skupinou EIB by mala byť založená na faktoroch súvisiacich s finančnou návratnosťou a faktoroch, ktoré nesúvisia s ňou, ale s dosiahnutím iných typov cieľov, ako je napríklad prínos projektu k vzostupnej hospodárskej konvergencii a súdržnosti v EÚ, alebo k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 alebo cieľov trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že skupina EIB by mala vhodným spôsobom vysvetliť tieto nefinančné kritériá inštitucionálnym a súkromným investorom (napr. dôchodkovým fondom a poisťovniam), čím sa podporí vyšší dôraz na sociálno-ekonomický a environmentálny dosah vo finančnom sektore;

63.  domnieva sa, že v prípadoch, keď by stresové podmienky na finančných trhoch bránili realizácii životaschopného projektu, alebo v prípade, keď je potrebné uľahčiť zriaďovanie investičných platforiem alebo financovania projektov v odvetviach alebo oblastiach, v ktorých trh vo veľkej miere zlyháva alebo je investičná situácia suboptimálna, skupina EIB by mala vykonať a zdokumentovať zmeny, najmä pokiaľ ide o odmeňovanie zo záruky EÚ pre EIB, s cieľom prispieť k zníženiu nákladov na financovanie operácie, ktoré znáša príjemca finančných prostriedkov od skupiny EIB prostredníctvom finančných nástrojov, aby sa uľahčilo vykonávanie projektov; domnieva sa, že podobné úsilie by sa malo vynaložiť, ak je potrebné zabezpečiť, aby finančné nástroje podporili malé projekty, a že v prípadoch, keď používanie miestnych alebo regionálnych sprostredkovateľov umožňuje znížiť náklady na financovanie malých projektov finančnými nástrojmi, mala by sa tiež zvážiť táto forma nasadenia;

64.  víta nedávno schválenú kapitálovú investičnú stratégiu, ktorá vo väčšej miere zahŕňa posúdenie kapitálových operácií na riešenie nedostatkov kapitálového financovania v prioritných oblastiach inovácie a infraštruktúry v EÚ, najmä v dvoch oblastiach trhu: nepriame kapitálové financovanie (kapitálové investície do infraštruktúrnych fondov a programov spoluinvestovania) a priame kapitálové financovanie (kvázi kapitálové úvery podnikateľským subjektom a kvázi kapitálové úvery spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou) s kombináciou priamych a nepriamych nástrojov (kapitálové fondy a podielové úvery);

65.  víta podporu EIF už poskytnutú platformám kolektívneho financovania v rámci existujúcich činností, vôľu naďalej podporovať platformy selektívne v rozsahu pôsobnosti, alebo prostredníctvom rozšírenia existujúcich programov a práce vykonávanej spoločne s Komisiou, pokiaľ ide o potenciálny pilotný projekt dlhového a kapitálového kolektívneho financovania; navrhuje, aby EIF našiel spôsoby ako identifikovať a osloviť finančných sprostredkovateľov v rámci odvetvia FinTech, ktorí potrebujú podporu;

66.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a pozorne monitorovala náklady spojené s počtom mandátov udelených EIB; pripomína, že súvisiace administratívne náklady môžu mať vplyv na jej celkovú výkonnosť vzhľadom na súčasnú úroveň finančných a ľudských zdrojov;

67.  zdôrazňuje, že EIB má v rámci politiky súdržnosti stále významnejšiu úlohu, najmä vďaka intenzívnejšiemu využívaniu finančných nástrojov v kombinácii s grantmi; zdôrazňuje však, že sú aj naďalej veľmi málo dostupné konečným príjemcom a že členské štáty a regióny poukazujú na zložitosť postupov stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách a v nariadení o spoločných ustanoveniach (NSU), a to aj pokiaľ ide o neúmerné náklady a poplatky a to, že im konkurujú atraktívnejšie vnútroštátne a regionálne nástroje; v tejto súvislosti víta vytvorenie platformy fi-compass ako jednotného kontaktného miesta pre poradenstvo týkajúce sa finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti; vyzýva však na ďalšiu technickú pomoc a zjednodušenie existujúcich postupov, ako aj na to, aby sa väčší dôraz kládol na budovanie kapacít vo vzťahu k finančným sprostredkovateľom, a poukazuje na to, že treba lepšie prepojiť náklady na riadenie a súvisiace poplatky s výkonnosťou správcu fondu finančných nástrojov v rámci EŠIF; pripomína však, že granty, ktoré sú účinnou formou podpory v mnohých oblastiach verejných zásahov, sa musia zachovať ako hlavný nástroj politiky súdržnosti, a že finančné nástroje by sa mali sústrediť v tých odvetviach, v ktorých majú vyššiu pridanú hodnotu než granty, a o ich využívaní by mali rozhodovať riadiace orgány; poukazuje na to, že treba presadzovať pevnejší rámec spolupráce EIB s Európskym parlamentom s cieľom umožniť lepšiu kontrolu činností EIB;

Komunikácia a poradné činnosti skupiny EIB

68.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciálni príjemcovia finančných prostriedkov od skupiny EIB vo všeobecnosti nie sú dostatočne informovaní o produktoch vyvinutých skupinou EIB; kladie si otázku, či je dodávateľský reťazec skupiny EIB dostatočne rozmanitý a inkluzívny;

69.  domnieva sa, že by mala byť zlepšená komunikácia skupiny EIB v spolupráci s príslušnými národnými partnermi s cieľom zvýšiť informovanosť MSP o ich možnostiach financovania a lepšie informovať občanov o miestnych a konkrétnych projektoch financovaných EÚ;

70.  v tejto súvislosti víta partnerstvá, ktoré sa uzatvárajú s medzinárodnými a vnútroštátnymi inštitúciami v záujme zabezpečenia komplementárnosti s poradenskými službami EIB;

71.  vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcimi údajmi o úlohe EIB v jednotlivých fázach cyklu vykonávania politiky súdržnosti, ako aj nad obmedzenými informáciami o tom, do akej miery prispievajú činnosti EIB v oblasti poskytovania úverov k napĺňaniu cieľov politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že treba zvýšiť úsilie o dosiahnutie väčšej transparentnosti a lepšej komunikácie, a vyzýva na zvýšenie tohto úsilia s cieľom dosiahnuť, aby sa informácie dostali ku konečným prijímateľom na regionálnej a miestnej úrovni, a zabezpečiť lepšie zviditeľnenie projektov.

72.  očakáva, že Komisia, skupina EIB a národné, regionálne a miestne orgány budú aj naďalej spolupracovať a posilňovať svoju spoluprácu v duchu komplementárnosti s národnými podpornými bankami a inštitúciami s cieľom vytvoriť väčšiu synergiu medzi EŠIF a finančnými nástrojmi a pôžičkami EIB, znižovať administratívnu záťaž, zjednodušovať postupy, zvyšovať administratívne kapacity, podporovať územný rozvoj a súdržnosť a zlepšovať pochopenie EŠIF a financovania EIB, keďže národné podporné banky a inštitúcie majú primerané vedomosti o svojich príslušných územiach a sú schopné implementovať prispôsobené finančné nástroje na miestnej úrovni;

o

o  o

73.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, EIB a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017, s. 1.

(3)

http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/10/10/conclusions-climate-change/pdf

(4)

Napríklad solídne a dobre hodnotené projekty, ktorým sa neposkytuje financovanie zo spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály.

(5)

EIB, EIF a Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie.

(6)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014. Prijaté texty, P8_TA(2016)0200.

(7)

http://www.eib.org/attachments/general/reports/ig_fraud_investigations_activity_report_2016_en.pdf

(8)

Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29.

(9)

Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1.


STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (23.11.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky

(2017/2071(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Luděk Niedermayer

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva prínos EIB k obnoveniu investičnej činnosti v EÚ po hospodárskej a finančnej kríze; zdôrazňuje, že aktivity EIB v priebehu súčasného obdobia oživenia a lepšej dostupnosti úverov vo väčšine krajín a odvetví sa musia starostlivo nasmerovať na výrobky a projekty zabezpečujúce vysokú pridanú hodnotu, pričom sa osobitne zohľadnia regióny s nízkou úrovňou investičnej činnosti a krajiny so základnými investičnými medzerami v súkromnom aj verejnom sektore; zdôrazňuje, že by sa malo pokračovať v poradenských službách a financovaní EIB v kľúčových oblastiach, ako je financovanie infraštruktúry, zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, rozvoj miest a podpora MSP; zdôrazňuje, že rozširovanie finančnej činnosti EIB nie je náhradou sociálne vyrovnaných a udržateľných štrukturálnych reforiem a udržateľnej fiškálnej politiky v členských štátoch;

2.  víta skutočnosť, že podľa údajov ekonomického oddelenia EIB z 28. septembra 2017 zvýšia kumulatívne investície schválené skupinou EIB v rokoch 2015 a 2016 úroveň HDP EÚ do roku 2020 o 2,3 % a vytvoria 2,25 milióna nových pracovných miest, čo dokazuje značný makroekonomický vplyv EIB; nabáda EIB, aby rozširovala svoju schopnosť makroekonomickej analýzy, vrátane výskumu týkajúceho sa makroekonomického vplyvu svojej činnosti, ako aj svoju všeobecnú analytickú činnosť a odvetvové štúdie a rozsah empirických dokumentov a publikácií, a tak sa stala aj „znalostnou bankou“; vyzýva EIB, aby pokračovala v zlepšovaní posudzovania projektov pomocou rozsiahlejších, presnejších a precíznejších ukazovateľov vplyvu;

3.  zdôrazňuje, že treba minimalizovať riziko vytlačenia súkromného sektora zameraním pozornosti na dlhodobé financovanie, ktoré by inak bolo pre klientov EIB na trhoch nedostupné, alebo podstupovaním väčšieho rizika, avšak pri zachovaní vysokej úverovej bonity EIB, konkrétne finančnou podporou projektov, ktoré by inak neboli financované, najmä inovatívnych začínajúcich podnikov a malých a stredných podnikov; podporuje postoj EIB, ktorý pomáha mobilizovať súkromný kapitál prostredníctvom pôžičiek a záruk; okrem toho poukazuje na skutočnosť, že pridaná hodnota financovania EIB spočíva aj v poskytovaní technického poradenstva a budovaní kapacít s cieľom pomôcť projektom dosiahnuť pripravenosť na investície a rýchlo mobilizovať zdroje, často rýchlejšie ako v súkromnom sektore;

4.  uznáva význam anticyklickej úlohy, ktorú EIB zohráva v posledných rokoch; domnieva sa, že jednou z kľúčových priorít pre EIB, keď sa hospodárstvo vráti na úroveň pred krízou, by malo byť zameranie sa na pomoc pri preklenovaní investičných medzier v oblastiach, v ktorých trhy zlyhávajú, napríklad z dôvodu ich pretrvávajúceho krátkodobého zamerania a neschopnosti správne oceniť dlhodobé externality s cieľom podporiť udržateľné investície, technologický pokrok a inovácie, ktoré vedú k trvalo udržateľnému rastu; zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť projekty založené na inováciách s jasnou pridanou hodnotou pre EÚ, ako aj projekty podporujúce regionálny rozvoj, ako je revitalizácia vidieckych a iných menej prístupných a nedostatočne rozvinutých oblastí; pripomína, že EIB by mala zohrávať zásadnú úlohu pri vykonávaní stratégie Európa 2020 prostredníctvom programu Horizont 2020;

5.  vyzýva EIB, aby pokračovala vo finančnej podpore udržateľných miestnych zdrojov energie s cieľom prekonať vysokú úroveň vonkajšej energetickej závislosti v Európe a zabezpečiť bezpečnosť dodávok;

6.  pripomína, že viac ako 90 % MSP v EÚ tvoria mikropodniky, ktoré poskytujú takmer 30 % pracovných miest v súkromnom sektore; poukazuje na to, že mikropodniky sú zraniteľnejšie voči hospodárskym otrasom ako väčšie podniky a môžu byť nedostatočne zabezpečené, pokiaľ ide o poskytovanie úverov, najmä ak sídlia v regióne s nepriaznivými hospodárskymi a bankovými podmienkami; vyzýva EIB, aby zvážila stratégiu na nápravu skutočnosti, že takéto MSP majú ťažkosti pri získavaní prístupu k financovaniu projektov;

7.  zdôrazňuje, že EIB zohrávala a naďalej zohráva pozitívnu úlohu pri zmierňovaní nedostatku verejných investícií; zdôrazňuje, že investície, zodpovedné a udržateľné štrukturálne reformy a riadne rozpočtové politiky musia byť neoddeliteľnou súčasťou celkovej stratégie; vyzýva na koordináciu činností EIB v členských štátoch a činností, politík a cieľov vlád stanovených v národných programoch reforiem a v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vždy, keď je takáto koordinácia možná;

8.  zdôrazňuje, že na úrovni EÚ existujú zásadné štrukturálne dôvody pre zvyšovanie investičných medzier medzi členskými štátmi; vyzýva EIB, aby posilnila svoju technickú pomoc s cieľom riešiť problém nízkej kapacity na vytváranie projektov v niektorých členských štátoch; vyzýva EIB, aby poskytla podrobnejšie informácie o priamych a nepriamych pracovných miestach vytvorených každým financovaným projektom;

9.  pripomína, že je naliehavo potrebné objasniť vplyv brexitu na súčasný rozpočet EIB a jej činnosť, aby mohla táto inštitúcia naďalej vykonávať svoje úlohy; konštatuje, že Spojené kráľovstvo poskytlo 16,11 % kapitálu EIB, čo predstavuje 3,5 miliardy EUR splateného kapitálu a 35,7 miliardy EUR kapitálu banky splatného na požiadanie; zdôrazňuje význam objasnenia výšky príspevku Spojeného kráľovstva do rozpočtu EIB, ako aj jeho budúcu hospodársku účasť; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že odchod Spojeného kráľovstva z EÚ nebude mať za následok stratu schopnosti EIB podporovať hospodárstvo EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu čo najskôr zabezpečiť právnu istotu, pokiaľ ide o projekty, ktoré sú v súčasnosti v Spojenom kráľovstve spolufinancované EIB; domnieva sa, že aj keď sa musí so Spojeným kráľovstvom v oblasti investícií pred jeho formálnym vystúpením z Únie zaobchádzať ako s akýmkoľvek iným členským štátom, EIB má oprávnené dôvody podmieniť tieto investície podmienkami, ktoré zaručujú dodržiavanie kritérií oprávnenosti, najmä environmentálnych noriem, počas celej doby trvania týchto investícií;

10.  víta závery Rady o financovaní opatrení v oblasti klímy z 10. októbra 2017(1) a záväzok EIB podporovať záväzky Únie v rámci Parížskej dohody; zdôrazňuje význam toho, aby bolo k dispozícii dostatočné financovanie udržateľných ekologických investícií vrátane priemyselných odvetví využívajúcich biologické materiály(2); nazdáva sa, že hodnotenie energetickej politiky EIB plánované na rok 2018 by malo viesť k ambicióznemu akčnému plánu na zosúladenie jej investícií s cieľom 1,5 stupňa, ktorý by výrazne znížil riziká a vplyvy zmeny klímy prostredníctvom postupného ukončovania projektov zahŕňajúcich fosílne palivá a uprednostnenia projektov zvyšujúcich podiel energie získavanej z obnoviteľných zdrojov a na základe energetickej účinnosti;

11.  konštatuje, že napriek tomu, že podpora poskytovaná EIB na opatrenia v oblasti klímy celkovo splnila cieľ 25 %, odráža aj naďalej rozdielnu situáciu na trhoch, a v 16 členských štátoch preto nedosiahla úroveň 20 %; poukazuje na to, že investície do opatrení v oblasti klímy prebiehali v roku 2016 prevažne v silnejších ekonomikách EÚ;

12.  vyzýva EIB na spoluprácu s malými účastníkmi trhu a komunitnými družstvami s cieľom zoskupiť projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov malého rozsahu, aby sa stali oprávnenými získať financovanie EIB;

13.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a pozorne sledovala náklady spojené s počtom mandátov udelených EIB; pripomína, že súvisiace administratívne náklady môžu mať vplyv na jej celkovú výkonnosť vzhľadom na súčasnú úroveň finančných a ľudských zdrojov;

14.  zdôrazňuje, že EIB musí vykonávať vonkajšie operácie s cieľom sústrediť svoju činnosť predovšetkým na oblasti s veľkým významom pre EÚ; v tomto smere vyzdvihuje rozšírenie mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov (ELM) s cieľom zintenzívniť činnosti v predvstupových krajinách, v krajinách južného susedstva, v Stredozemí, Latinskej Amerike a Ázii; okrem toho zdôrazňuje, že operácie EIB majú veľký potenciál zlepšiť hospodársku situáciu v regiónoch s kľúčovým geopolitickým významom, najmä na Ukrajine, ktorá v dôsledku pokračujúceho ozbrojeného konfliktu na východnej Ukrajine čelí veľkému hospodárskemu tlaku;

15.  žiada o zvýšenie finančnej pomoci na projekty, ktoré by pomohli zmierniť hospodárske náklady súvisiace s migračnou krízou, pričom majú pozitívny vplyv na občanov, utečencov a iných migrantov v členských štátoch, ktoré zaznamenávajú najväčší prílev utečencov a migrantov;

16.  víta vôľu EIB prijať najprísnejšie normy s cieľom zabrániť daňovým podvodom, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, agresívnemu daňovému plánovaniu, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu(3); nazdáva sa však, že ešte stále je čo zlepšovať; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby ukončila spoluprácu so sprostredkovateľmi, jurisdikciami a krajinami, ktoré nespĺňajú normy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a EÚ, vrátane tých, ktoré pôsobia v krajinách, ktoré sú na zozname EÚ vysokorizikových tretích krajín v oblasti prania špinavých peňazí a na pripravovanom zozname EÚ nespolupracujúcich jurisdikcií v oblasti daňových záležitostí;

17.  vyzýva EIB, aby pri investovaní do tretích krajín zohľadnila miestne podmienky; pripomína, že investovanie v tretích krajinách nemôže byť založené výlučne na maximalizácii zisku, ale musí sa zamerať aj na vytváranie dlhodobého, udržateľného hospodárskeho rastu stimulovaného súkromným sektorom a na znižovanie chudoby prostredníctvom vytvárania pracovných miest a zlepšeného prístupu k výrobným zdrojom;

18.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby EIB mala k dispozícii spoľahlivé a úplné informácie o skutočnom vlastníctve konečných príjemcov finančných prostriedkov EIB vrátane prípadov, keď financovanie závisí od fondov súkromného kapitálu; naliehavo preto žiada EIB, aby pri práci s finančnými sprostredkovateľmi posilnila postup náležitej starostlivosti a transparentnosť;

19.  konštatuje, že Komisia v minulosti zablokovala niektoré projekty, ktoré predložili medzinárodné finančné inštitúcie (MFI)(4), pretože tieto projekty obsahovali neodôvodniteľne zložité daňové pravidlá využívajúce škodlivé alebo neexistujúce daňové režimy v tretích krajinách; vyzýva Komisiu a EIB, aby do svojej výročnej správy zahrnuli informácie o projektoch, v ktorých boli finančné prostriedky prevedené do jurisdikcií v daňových rajoch; zdôrazňuje, že MFI musia odstrániť riziko toho, aby finančné prostriedky EÚ priamo alebo nepriamo napomáhali vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým podvodom;

20.  opätovne pripomína svoju výzvu Komisii, aby zmenila európske právne predpisy vrátane tých, ktoré sa týkajú štatútu Európskej investičnej banky (EIB), nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI), štyroch nariadení o spoločnej poľnohospodárskej politike a piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond) s cieľom zakázať využívanie finančných prostriedkov EÚ pre konečných príjemcov alebo finančných sprostredkovateľov, v prípade ktorých sa preukázalo, že sa podieľali na daňových únikoch alebo daňových podvodoch;

21.  konštatuje, že zo 120 prípadov, ktoré boli v roku 2016 oznámené oddeleniu pre vyšetrovanie podvodov generálneho inšpektorátu (IG/IN), bolo 53 % prípadov nahlásených zamestnancami EIB; víta skutočnosť, že mechanizmus oznamovania podvodov na webovej stránke EIB je v súčasnosti dostupný v 30 jazykoch(5); domnieva sa, že EIB by mala pozorne sledovať činnosť vykonávanú v oblasti ochrany oznamovateľov na úrovni EÚ a následne ďalej zlepšovať svoje možnosti podávania správ;

22.  berie na vedomie veľmi rozmanité skúseností s projektmi financovanými z EFSI; podporuje a podnecuje ďalšiu výmenu osvedčených postupov medzi EIB a členskými štátmi s cieľom zaručiť hospodársku efektívnosť a primeraný pákový efekt Junckerovho plánu, ktorý zmení život občanov EÚ;

23.  uznáva, že prístup k financovaniu je naďalej hlavnou prekážkou rastu kultúrneho a kreatívneho priemyslu; zdôrazňuje naliehavú potrebu financovania iniciatív s cieľom posilniť takéto odvetvia; zdôrazňuje potenciál EIB a EFSI podporovať kreatívny priemysel, najmä prostredníctvom financovania MSP; vyzýva EIB, aby riešila nedostatok finančných prostriedkov poskytovaných z EFSI kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu preskúmaním možných interakcií s programom Kreatívna Európa;

24.  pripomína, že ak majú nástroje založené na prenose rizika prispievať k hospodárskemu rozvoju EÚ a k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, nemôžu byť bezrizikové; zdôrazňuje, že EIB a jej akcionári si musia túto skutočnosť plne uvedomovať; nabáda EIB, aby posúdila možnosť ponúkať dlhopisy EIB na priamy nákup;

25.  víta stratégiu skupiny EIB v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien zverejnenú v roku 2017; navrhuje, aby skupina EIB zvážila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo svojich finančných operáciách; žiada, aby sa v blízkej budúcnosti zrealizoval akčný plán pre rodovú rovnosť stanovujúci ambiciózne ciele a aby bol tento plán doplnený o konkrétne ukazovatele;

26.  domnieva sa, že by mala byť zlepšená komunikácia skupiny EIB v spolupráci s príslušnými národnými partnermi s cieľom zvýšiť informovanosť MSP o ich možnostiach financovania a lepšie informovať občanov o miestnych a konkrétnych projektoch financovaných EÚ;

27.  uznáva, že EIB predkladá Parlamentu ročne tri správy o svojej činnosti a že prezident a zamestnanci EIB sa na žiadosť Európskeho parlamentu a jeho výborov pravidelne zúčastňujú na vypočutiach; pripomína však svoju žiadosť o väčšiu transparentnosť EIB a vyššiu úroveň parlamentnej zodpovednosti; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu na podpísanie medziinštitucionálnej dohody medzi EIB a Európskym parlamentom o výmene informácií, vrátane možnosti, aby poslanci kládli prezidentovi EIB písomné otázky;

28.  žiada aby bolo vykazovanie podľa jednotlivých krajín bez výnimky kľúčovou súčasťou stratégie EIB v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov;

29.  odporúča, aby nová Európska prokuratúra preskúmala možnosť krytia operácií EIB v príslušných členských štátoch ako súčasť svojich činností;

30.  naliehavo žiada skupinu EIB, aby čo najskôr prijala preskúmanie svojej politiky oznamovania nekalých praktík a posilnila nezávislosť, legitimita, prístupnosť, predvídateľnosť a transparentnosť svojho mechanizmu na vybavovanie sťažností tak, že budú zapojení riaditelia a zlepší sa ochrana sťažovateľov; je presvedčený, že takéto opatrenia sú jednoznačne v záujme banky, zainteresovaných strán a inštitúcií EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

44

4

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Thierry Cornillet, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Barbara Kappel, Wajid Khan, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Sander Loones, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matt Carthy, Andrea Cozzolino, Herbert Dorfmann, Frank Engel, Ashley Fox, Ramón Jáuregui Atondo, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Siegfried Mureşan

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Bogdan Brunon Wenta, Sotirios Zarianopoulos, Wim van de Camp

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

44

+

ALDE

Caroline Nagtegaal, Ramon Tremosa i Balcells, Thierry Cornillet

ECR

Ashley Fox, Kay Swinburne, Pirkko Ruohonen-Lerner, Stanisław Ożóg, Sander Loones

ENF

Barbara Kappel

PPE

Anne Sander, Bogdan Brunon Wenta, Brian Hayes, Frank Engel, Gabriel Mato, Georgios Kyrtsos, Gunnar Hökmark, Herbert Dorfmann, Ivana Maletić, Luděk Niedermayer, Markus Ferber, Siegfried Mureşan, Theodor Dumitru Stolojan, Thomas Mann, Tom Vandenkendelaere, Wim van de Camp

S&D

Alfred Sant, Andrea Cozzolino, Costas Mavrides, Hugues Bayet, Jakob von Weizsäcker, Jonás Fernández, Neena Gill, Olle Ludvigsson, Pedro Silva Pereira, Pervenche Berès, Peter Simon, Ramón Jáuregui Atondo, Roberto Gualtieri, Udo Bullmann, Wajid Khan

VERTS/ALE

Ernest Urtasun, Molly Scott Cato, Philippe Lamberts, Sven Giegold

4

-

ENF

Gerolf Annemans, Marco Zanni

GUE/NGL

Miguel Viegas

NI

Sotirios Zarianopoulos

5

0

EFDD

Marco Valli

ENF

Bernard Monot

GUE/NGL

Dimitrios Papadimoulis, Matt Carthy, Paloma López Bermejo

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

http://www.consilium.europa.eu/pressreleases-pdf/2017/10/47244665508_en.pdf

(2)

Napríklad solídne a dobre hodnotené projekty, ktorým sa neposkytuje financovanie zo spoločného podniku pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály.

(3)

http://www.eib.org/about/compliance/tax-good-governance/index.htm a http://www.eib.org/infocentre/publications/all/eib-group-anti-money-laundering-policy-and-combating-finance-of-terrorism-framework.htm

(4)

Európska investičná banka, Európsky investičný fond a Fond globálnej energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie.

(5)

http://www.eib.org/attachments/general/reports/ig_fraud_investigations_activity_report_2016_en.pdf


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (24.11.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky

(2017/2071(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ivana Maletić

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že EIB je na základe zmlúv povinná svojou primárnou činnosťou, ktorou je poskytovanie úverov, prispievať k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu a podporovať projekty zamerané na rozvoj menej rozvinutých regiónov, ako aj projekty, ktoré majú cezhraničný charakter, a to v súčinnosti s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF); vyzdvihuje preto možnosti EIB v rámci jej významnej doplňujúcej úlohy pri vykonávaní politiky súdržnosti, ktorá by mala byť vždy založená na výkone a zameraná na výsledky, a to aj prostredníctvom činností zameraných na posilňovanie kapacít v oblasti prípravy projektov, konzultačných a analytických služieb a úverov na spolufinancovanie EŠIF členskými štátmi; vyzýva Komisiu a EIB, aby lepšie koordinovali svoje snahy s cieľom ďalej podporovať výmenu najlepších postupov a šírenie investičných príležitostí vo všetkých európskych regiónoch vrátane tých, na ktoré sa nevzťahuje Kohézny fond, v záujme lepšieho dosahovania cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

2.  konštatuje, že informácie o tom, do akej miery prispieva poskytovanie úverov EIB k plneniu cieľov politiky súdržnosti, sú obmedzené; vyzýva preto EIB, aby do svojej výročnej správy podľa potreby zahrnula osobitné kapitoly, v ktorých posúdi dosah činností EIB zameraných na podporu vykonávania politiky súdržnosti vrátane činností spojených s iniciatívou Interreg, a aby uviedla podrobné informácie o využívaní úverov v projektoch a programoch politiky súdržnosti a zároveň odkaz na geografické rozloženie podpory, jej prínos k splneniu cieľov politiky súdržnosti vrátane horizontálnych zásad a cieľov stratégie Európa 2020 a konkrétnu schopnosť mobilizovať súkromné investície; zdôrazňuje v tejto súvislosti úlohu EIB poskytovať Európskemu parlamentu, Dvoru audítorov a ďalším dostatočné informácie vrátane informácií o nákladoch a riadení svojich výrobkov a berie do úvahy aj pridanú hodnotu súhrnných údajov na úrovni EÚ o kombinovaných investíciách súvisiacich s politikou súdržnosti a s EIB;

3.  zdôrazňuje, že EIB ako verejná finančná inštitúcia, ktorá financuje projekty zamerané na vykonávanie politík a priorít EÚ, by mala prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a to aj v menej rozvinutých regiónoch, ako sa stanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie; konštatuje však so znepokojením, že z rozpisu poskytnutých úverov podľa krajín, v ktorých sa projekty vykonávajú, vyplýva, že 54,11 % všetkých úverov poskytnutých v roku 2016 získalo päť ekonomicky najsilnejších členských štátov; vyzýva EIB a Komisiu, aby preskúmali príčiny tohoto stavu a v prvom polroku roku 2018 o tom informovali Európsky parlament; zdôrazňuje, že v záujme zníženia regionálnych rozdielov je potrebné širšie územné rozptýlenie finančných prostriedkov, a to aj pokiaľ ide o Európsky fond pre strategické investície, ktorý by mal byť vždy doplnkový k EŠIF; zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu EIB pri financovaní projektov sociálneho podnikania a startupov, urýchlenia rastu sociálnej infraštruktúry, energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a obehového hospodárstva; v tejto súvislosti pripomína, že EIB je veľkým investorom aj v krajinách mimo EÚ;

4.  zdôrazňuje, že EIB má v rámci politiky súdržnosti stále významnejšiu úlohu, najmä vďaka intenzívnejšiemu využívaniu finančných nástrojov v kombinácii s grantmi; zdôrazňuje však, že sú aj naďalej veľmi málo dostupné konečným príjemcom a že členské štáty a regióny poukazujú na zložitosť postupov stanovených v nariadení o rozpočtových pravidlách a v nariadení o spoločných ustanoveniach, a to aj pokiaľ ide o neúmerné náklady a poplatky a to, že im konkurujú atraktívnejšie vnútroštátne a regionálne nástroje; v tejto súvislosti víta vytvorenie platformy fi-compass ako jednotného kontaktného miesta pre poradenstvo týkajúce sa finančných nástrojov v rámci politiky súdržnosti; vyzýva však na ďalšiu technickú pomoc a zjednodušenie existujúcich postupov, ako aj na to, aby sa väčší dôraz kládol na budovanie kapacít vo vzťahu k finančným sprostredkovateľom, a poukazuje na to, že treba lepšie prepojiť náklady na riadenie a súvisiace poplatky s činnosťami správcu fondu finančných nástrojov v rámci EŠIF; zdôrazňuje však, že granty, ktoré sú účinnou formou podpory v mnohých oblastiach verejných zásahov, sa musia zachovať ako hlavný nástroj politiky súdržnosti, a že finančné nástroje by sa mali sústrediť v tých odvetviach, v ktorých majú vyššiu pridanú hodnotu ako granty, a o ich využívaní by mali rozhodovať riadiace orgány; poukazuje na to, že treba presadzovať pevnejší rámec spolupráce EIB s Európskym parlamentom s cieľom umožniť lepšiu kontrolu činností EIB;

5.  domnieva sa, že EIB by sa ako banka Európskej únie mala viac usilovať o to, aby finanční sprostredkovatelia, s ktorými spolupracuje, nevyužívali štruktúry na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a ani sa do takýchto štruktúr nezapájali, najmä nie do systémov alebo postupov agresívneho daňového plánovania, ktoré nespĺňajú kritériá dobrej správy v daňových záležitostiach, ako sa stanovuje v právnych predpisoch EÚ vrátane odporúčaní a oznámení Komisie; zdôrazňuje, že EIB by mala tiež zabezpečiť, aby sa finanční sprostredkovatelia nezapájali do korupcie, prania špinavých peňazí, organizovanej trestnej činnosti a terorizmu;

6.  poukazuje na to, že v roku 2016 sa viac než 50 % celkového objemu schválených úverov investovalo v odvetviach dopravy, energetiky, priemyslu, opatrení v oblasti klímy a vodného a odpadového hospodárstva, čo svedčí o dôraze na vhodné témy; vyzýva však na dodatočnú podporu pre inovácie v oblasti čistej energie, vedecký výskum a vývoj v oblasti stratégií pre inteligentnú špecializáciu a pre odvetvia ako zdravotníctvo, vzdelávanie a sociálna infraštruktúra; zdôrazňuje, že vo všetkých odvetviach by mali mať prioritu projekty na podporu MSP a revitalizácie nielen menej prístupných, deindustrializovaných oblastí, ktoré trpia dlhodobou nezamestnanosťou, a menej rozvinutých oblastí, ale aj cezhraničných regiónov a vidieckych a iných menej osídlených oblastí; berie tiež na vedomie dôležitú doplňujúcu úlohu, ktorú EIB zohráva tým, že podporuje mestskú agendu, a podporuje úsilie v oblasti obnovy vrátane investícií do energeticky účinnejších, konštrukčne kvalitných budov; pripomína v tejto súvislosti, že každý región by mal mať aj naďalej prínos z investícií v rámci politiky súdržnosti;

7.  vyzýva EIB, aby zvážila prijatie klimatických ukazovateľov OECD z Ria de Janeiro, ktoré sa používajú na sledovanie a monitorovanie výdavkov v oblasti zmeny klímy z EŠIF, s cieľom lepšie zohľadniť aktivity EIB súvisiace s politikou súdržnosti pri posudzovaní úlohy EŠIF v boji proti zmene klímy;

8.  zdôrazňuje význam doplňujúcej úlohy vnútroštátnych bánk a inštitúcií pri propagácii využívania finančných nástrojov, ktoré majú plniť lokálne potreby;

9.  vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcimi údajmi o úlohe EIB v jednotlivých fázach cyklu vykonávania politiky súdržnosti, ako aj nad obmedzenými informáciami o tom, do akej miery prispievajú činnosti EIB v oblasti poskytovania úverov k napĺňaniu cieľov politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úsilie o dosiahnutie väčšej transparentnosti a lepšej komunikácie, a vyzýva na zvýšenie tohto úsilia s cieľom dosiahnuť, aby sa informácie dostali ku konečným prijímateľom na regionálnej a miestnej úrovni, a zabezpečiť lepšie zviditeľnenie projektov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

23

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Mercedes Bresso, Rosa D’Amato, John Flack, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Stanislav Polčák, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andor Deli, John Howarth, Ivana Maletić, Jan Olbrycht, Bronis Ropė, Davor Škrlec, Damiano Zoffoli

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

23

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg

ECR

John Flack, Sławomir Kłosowski, Ruža Tomašić

GUE/NGL

Younous Omarjee

PPE

Pascal Arimont, Andor Deli, Krzysztof Hetman, Ivana Maletić, Andrey Novakov, Jan Olbrycht, Stanislav Polčák, Joachim Zeller, Lambert van Nistelrooij

S&D

Mercedes Bresso, John Howarth, Constanze Krehl, Monika Smolková, Damiano Zoffoli

Verts/ALE

Bronis Ropė, Davor Škrlec

1

-

NI

Konstantinos Papadakis

1

0

EFDD

Rosa D’Amato

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, André Elissen, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, John Howarth, Zbigniew Kuźmiuk, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Răzvan Popa, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Monika Vana, Tiemo Wölken

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Heidi Hautala, Ivana Maletić, Stanisław Ożóg, Ivan Štefanec

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa Estaràs Ferragut, Dietmar Köster, Monika Smolková


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

30

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Gérard Deprez

ECR

Richard Ashworth, Zbigniew Kuźmiuk, Stanisław Ożóg

PPE

Rosa Estaràs Ferragut, José Manuel Fernandes, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, Ivana Maletić, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Ivan Štefanec, Patricija Šulin, Inese Vaidere

S&D

Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, John Howarth, Dietmar Köster, Răzvan Popa, Manuel dos Santos, Monika Smolková, Isabelle Thomas, Tiemo Wölken

VERTS/ALE

Heidi Hautala, Indrek Tarand, Monika Vana

3

-

ENF

André Elissen

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga

NI

Eleftherios Synadinos

1

0

GUE/NGL

Liadh Ní Riada

 

Corrections to votes

+

 

-

Liadh Ní Riada

0

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 15. februára 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia