Postup : 2017/2067(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0036/2018

Predkladané texty :

A8-0036/2018

Rozpravy :

PV 12/03/2018 - 19
CRE 12/03/2018 - 19

Hlasovanie :

PV 13/03/2018 - 7.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0063

SPRÁVA     
PDF 808kWORD 78k
23.2.2018
PE 610.712v02-00 A8-0036/2018

o Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy

(2017/2067(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajca: István Ujhelyi

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy

(2017/2067(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 s názvom Európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – míľnik na ceste ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite (COM(2016)0766),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ zo 7. júla 2010 o rámci na zavedenie inteligentných dopravných systémov v oblasti cestnej dopravy a na rozhrania s inými druhmi dopravy(1) a najmä na predĺženie časového rámca mandátu na prijatie delegovaných aktov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 11. októbra 2017 ku kooperatívnym inteligentným dopravným systémom(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 31. mája 2017 s názvom Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy – míľnik na ceste ku kooperatívnej, prepojenej a automatizovanej mobilite(3),

–  so zreteľom na správy Platformy zavádzania kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (K-IDS), a to najmä o bezpečnostnej a certifikačnej politike pre K-IDS,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 s názvom Záchrana životov: posilnenie bezpečnosti automobilov v EÚ(4),

–  so zreteľom na Amsterdamské vyhlásenie zo 14. apríla 2016 o spolupráci v oblasti prepojenej a automatizovanej jazdy,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 s názvom Pripojenie na internet pre rast, konkurencieschopnosť a súdržnosť: európska gigabitová spoločnosť a 5G(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0036/2018),

A.  keďže európska stratégia pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy (ďalej len „stratégia“) je úzko prepojená s politickými prioritami Komisie, najmä s jej programom pre zamestnanosť, rast a investície, s vytvorením jednotného európskeho dopravného priestoru, digitálnym jednotným trhom, ochranou životného prostredia a stratégiou energetickej únie;

B.  keďže orgány členských štátov a priemyselné odvetvie musia reagovať na naliehavú potrebu, aby sa doprava stala bezpečnejšou, čistejšou, efektívnejšou, udržateľnejšou, multimodálnejšou a prístupnejšou pre všetkých účastníkov cestnej premávky vrátane tých najzraniteľnejších a osôb so zníženou pohyblivosťou;

C.  keďže sa spomalil pozitívny trend v cestnej bezpečnosti, ktorý EÚ zaznamenala v poslednom desaťročí, keďže 92 % dopravných nehôd je spôsobených chybou ľudského faktora a keďže využívanie technológií K-IDS je dôležité pre účinné fungovanie určitých asistenčných systémov riadenia; keďže cestná doprava je stále zodpovedná za veľkú časť využitia priestoru v mestách, za väčšinu nehôd a emisií z dopravy, pokiaľ ide o hluk, skleníkové plyny a látky znečisťujúce ovzdušie;

D.  keďže systém K-IDS umožní účastníkom cestnej premávky a subjektom riadenia dopravy vymieňať si a používať informácie a účinnejšie koordinovať ich činnosť;

E.  keďže kybernetická bezpečnosť K-IDS je pri ich zavádzaní kľúčovým prvkom, keďže nejednotné bezpečnostné riešenia by ohrozili interoperabilitu a bezpečnosť koncového používateľa a keďže je preto jednoznačne potrebné zaviesť opatrenia na úrovni EÚ;

F.  keďže algoritmická zodpovednosť a transparentnosť znamená vykonávanie technických a prevádzkových opatrení, ktorými sa zabezpečí transparentnosť a nediskriminačný charakter automatizovaného prijímania rozhodnutí a postup výpočtu pravdepodobnosti individuálneho správania; keďže transparentnosť by mala jednotlivcom poskytovať zmysluplné informácie o uplatnenej logike a význame postupu a jeho dôsledkoch; keďže by to malo zahŕňať informácie o údajoch použitých na odbornú prípravu v oblasti analytiky a umožniť jednotlivcom lepšie pochopiť a monitorovať rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú;

G.  keďže EÚ by mala podporovať a ďalej rozvíjať digitálne technológie nielen na obmedzenie chýb ľudského faktora a iných neefektívností, ale aj na zníženie nákladov a na optimalizáciu využívania infraštruktúry tým, že sa zmierni preťaženie dopravy, čím sa znížia emisie CO2;

H.  keďže tento prvok kooperácie vďaka digitálnej a mobilnej prepojenosti výrazne zlepší bezpečnosť cestnej premávky, efektívnosť dopravy, udržateľnosť a multimodalitu; keďže zároveň vygeneruje obrovský hospodársky potenciál a zníži počet cestných dopravných nehôd a spotrebu energie; keďže K-IDS majú zásadný význam pre rozvoj autonómnych vozidiel a systémov jazdy;

I.  keďže prepojená a automatizovaná jazda predstavuje dôležitý digitálny vývoj v tomto sektore a keďže koordinácia so všetkými novými technológiami používanými v tomto sektore, ako sú európske globálne systémy satelitnej navigácie Galileo a Egnos, v súčasnosti dosiahla vysokú úroveň technologickej kapacity;

J.  keďže EÚ je povinná dodržiavať Chartu základných práv Európskej únie, predovšetkým jej články 7 a 8 o práve na súkromie a ochrane osobných údajov;

K.  keďže niekoľko krajín na svete (napríklad USA, Austrália, Japonsko, Japonsko, Kórea a Čína) rýchlo prechádzajú na využívanie nových digitálnych technológií a keďže vozidlá využívajúce K-IDS a služby K-IDS sú už dostupné na trhu;

Všeobecný rámec

1.  víta oznámenie Komisie o európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy a intenzívnu prácu Komisie a odborníkov z verejného aj súkromného sektora, ktorá položila základy tohto oznámenia; podporuje dosiahnuté výsledky, a preto vyzýva na bezodkladné zavedenie interoperabilných služieb K-IDS v celej Európe;

2.  zdôrazňuje potrebu jasného právneho rámca na podporu zavádzania K-IDS a víta budúci delegovaný akt v rámci smernice o IDS (smernica 2010/40/EÚ) s cieľom zabezpečiť kontinuitu služieb, zaistiť interoperabilitu a podporovať spätnú kompatibilitu;

3.  berie na vedomie potenciál K-IDS z hľadiska zlepšenia palivovej účinnosti, čím by sa znížili náklady na individuálnu prepravu a zmenšil negatívny vplyv dopravy na životné prostredie;

4.  zdôrazňuje potenciál digitálnych technológií a súvisiacich obchodných modelov v oblasti cestnej dopravy a uznáva stratégiu ako dôležitý míľnik smerom k rozvoju K-IDS a v konečnom dôsledku aj k rozvoju úplne prepojenej a automatizovanej mobility; konštatuje, že kooperatívne, prepojené a automatizované vozidlá môžu posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, zvýšiť plynulosť a  bezpečnosť dopravy, znížiť preťaženie ciest, spotrebu energie a emisie, ako aj zlepšiť prepojenosť medzi jednotlivými druhmi dopravy; poukazuje v tejto súvislosti na to, že požiadavky na infraštruktúru musia byť stanovené s cieľom zabezpečiť bezpečné a účinné fungovanie príslušných systémov;

5.  poznamenáva, že priemysel EÚ by mal využiť svoju výhodnú pozíciu na svetovej scéne, čo týka rozvoja a uplatňovania technológií K-IDS; zdôrazňuje naliehavú potrebu vypracovať ambicióznu stratégiu EÚ, ktorá skoordinuje vnútroštátne a regionálne úsilie, zabráni rozdrobenosti, urýchli zavádzanie technológií K-IDS, ktoré sa osvedčili ako prínosné z hľadiska bezpečnosti, a umožní optimálnu spoluprácu medzi jednotlivými odvetviami, ako je doprava, energetika a telekomunikácie; nalieha na Komisiu, aby predložila konkrétny časový plán s jasnými cieľmi týkajúcimi sa toho, čo EÚ musí dosiahnuť medzi rokmi 2019 a 2029, aby uprednostňovala zavedenie tých služieb K-IDS do roku 2019, ktoré majú najvyšší potenciál z hľadiska bezpečnosti, ako sa uvádza v zozname služieb vypracovanom platformou pre K-IDS v jej správe o druhej fáze, a aby zabezpečila, že tieto služby budú dostupné vo všetkých nových vozidlách v celej Európe;

6.  zdôrazňuje potrebu zaviesť jednotný rámec sociálnych, environmentálnych a bezpečnostných pravidiel s cieľom presadzovať práva pracovníkov a spotrebiteľov a zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž v tomto odvetví;

7.  víta výsledky druhej fázy platformy pre K-IDS a zdôrazňuje ich význam(6);

8.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo komunikácia predstavuje dôležitý míľnik smerom k stratégii EÚ pre kooperatívne, prepojené a automatizované vozidlá, nemalo by dochádzať k zámene K-IDS a týchto rôznych koncepcií;

9.  naliehavo poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby vývoj a zavádzanie prepojených a automatizovaných vozidiel a K-IDS v plnej miere rešpektovali a podporovali ciele dekarbonizácie dopravných systémov a tzv. nulovej vízie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky;

10.  pripomína, že pojem K-IDS označuje systémy umožňujúce rôznym staniciam IDS (vozidlám, cestným zariadeniam, riadiacim dopravným centrám a prenosným zariadeniam) komunikáciu a výmenu informácií s použitím štandardizovanej komunikačnej štruktúry a že interoperabilita jednotlivých systémov má preto zásadný význam;

11.  pripomína, že pojem prepojené vozidlá označuje vozidlá používajúce technológie K-IDS, ktoré umožňujú všetkým cestným vozidlám komunikovať s ostatnými vozidlami, dopravnou signalizáciou a trvalou prícestnou a horizontálnou infraštruktúrou – ktorú treba posilniť a prispôsobiť, ale ktorá môže tiež zabezpečiť inovatívne nabíjacie systémy pri cestách a bezpečnú komunikáciu s vozidlami – a s inými účastníkmi cestnej premávky; pripomína, že 92 % dopravných nehôd je spôsobených chybou ľudského faktora a využívanie technológií K-IDS je dôležité z hľadiska účinného fungovania určitých asistenčných systémov riadenia;

12.  pripomína, že pojem automatizované vozidlá označuje vozidlá schopné nezávislej prevádzky a ovládania v skutočnej dopravnej situácii a keď je jeden alebo viac hlavných ovládacích prvkov (riadenie, zrýchlenie, brzdenie) automatizovaný počas dlhšieho obdobia;

13.  zdôrazňuje potrebu začleniť bezpečnostné systémy počas prechodnej fázy koexistencie prepojených a automatizovaných vozidiel a bežných neprepojených vozidiel, aby sa neohrozila bezpečnosť cestnej premávky; poukazuje na to, že určité asistenčné systémy riadenia by sa mali ďalej rozvíjať a ich inštalácia by mala byť povinná;

14.  vyzýva Komisiu, aby zvážila spôsob, ako vyriešiť koexistenciu kooperatívnych, prepojených a automatizovaných vozidiel a neprepojených vozidiel a vodičov na cestách, a zobrala do úvahy to, že vzhľadom na vek vozového parku a zostatkový podiel neprepojených osôb sa musia prijať opatrenia týkajúce sa naďalej veľkého počtu vozidiel, ktoré nie sú súčasťou systému;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýba jasné časové naplánovanie odporúčaných služieb v etape 1.5 a neskôr, že neexistuje úplné posúdenie vplyvu a že chýbajú presné informácie o využívaní iniciatív v oblasti rozvoja služieb K-IDS a o možnom rozšírení služieb;

16.  vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala služby K-IDS, ktoré poskytujú najvyšší potenciál z hľadiska bezpečnosti, vypracovala potrebné vymedzenia pojmov a požiadavky a aktualizovala bez ďalšieho odkladu európske vyhlásenie o zásadách týkajúcich sa prepojenia človeka so strojom (HMI) pre informačné a komunikačné systémy zabudované vo vozidle, keďže je dôležitá interakcia medzi ľudským vodičom a strojom(7)

;

17.  pripomína kľúčovú úlohu prepojených a automatizovaných vozidiel, K-IDS a nových technológií pri plnení cieľov v oblasti klímy a potrebu zabezpečiť, aby ich rozvoj a zavádzanie v plnej miere dodržiavali a podporovali cieľ dekarbonizácie dopravného systému; víta využívanie K-IDS ako prostriedku na zlepšenie efektívnosti dopravy, zníženie spotreby paliva a vplyvu cestnej dopravy na životné prostredie (napríklad pokiaľ ide o emisie CO2) a na optimalizáciu využívania mestských infraštruktúr;

18.  zdôrazňuje potenciál inovatívnych technológií, akými sú napríklad automatizovaná jazda alebo tzv. platooning (zoskupovanie rôznych vozidiel) v nákladnej cestnej doprave, ktoré umožňujú lepšie využitie tlakovej vlny, čím znižujú spotrebu paliva a množstvo emisií; vyzýva na ďalšiu podporu výskumu a vývoja v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o potrebnú digitálnu infraštruktúru;

19.  zdôrazňuje potrebu poskytovať účastníkom cestnej premávky viac možností výberu, používateľsky prívetivejšie, dostupnejšie a prispôsobené produkty a viac informácií; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti uľahčila výmenu najlepších postupov zameraných okrem iného na dosiahnutie hospodárskej efektívnosti; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapojili do platformy C-Roads, ktorá má zohrávať významnú koordinačnú úlohu pri vykonávaní stratégie za predpokladu zachovania technologickej neutrality, ktorá je potrebná pri podpore inovácií; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa moderné digitálne nástroje zavádzali v širokej miere a koordinovaným spôsobom v členských štátoch a vzťahovali sa aj na verejnú dopravu; vyzýva výrobcov automobilov, aby iniciovali zavedenie K-IDS v záujme vykonávania stratégie;

20.  nalieha na Komisiu, aby vypracovala štatistiky doplňujúce existujúce štatistické údaje s cieľom lepšie zhodnotiť pokrok z hľadiska digitalizácie v rôznych oblastiach odvetvia cestnej dopravy; vyzdvihuje význam ďalších investícií do výskumu snímačových systémov a zdôrazňuje, že pri vývoji K-IDS by sa osobitná pozornosť mala venovať jazde v meste, ktorá sa veľmi líši od jazdy mimo mesta; konštatuje, že jazda v meste zahŕňa najmä väčšiu interakciu s motocyklistami, cyklistami, chodcami a iných zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

21.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vynaložili všetko úsilie o zabezpečenie toho, aby odborná príprava a univerzitné kurzy poskytovali poznatky, ktoré priemysel potrebuje na rozvoj stratégie zameranej na ITS; požaduje vykonanie výhľadových analýz nových profesií a pracovných miest, ktoré súvisia s týmto novým prístupom k mobilite, a uskutočnenie výmeny najlepších postupov v oblasti rozvoja modelov spolupráce medzi podnikmi a vzdelávacím systémom so zameraním na vytváranie integrovaných oblastí pre odbornú prípravu, inovácie a výrobu;

22.  domnieva sa, že služby K-IDS by sa mali začleniť do Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru, keďže zavedenie K-IDS sa zakladá na geolokačných technológiách, ako je satelitné určovanie polohy;

23.  poukazuje na to, že členské štáty by mali zohľadňovať zavádzanie služieb K-IDS v širšom kontexte mobility ako služby a integrácie s inými druhmi dopravy, aby sa najmä predišlo akýmkoľvek spätným účinkom, t. j. zvýšeniu podielu cestnej dopravy;

Ochrana súkromia a osobných údajov

24.  upozorňuje na význam uplatňovania právnych predpisov EÚ o ochrane súkromia a osobných údajov, čo sa týka K-IDS a údajov o prepojených ekosystémoch, preto by sa tieto údaje mali prednostne používať iba na účely súvisiace s K-IDS a nemali by byť uchovávané alebo používané na iné účely; zdôrazňuje, že inteligentné vozidlá by mali v plnej miere dodržiavať všeobecné nariadenie o ochrane údajov a súvisiace pravidlá a že poskytovatelia služieb K-IDS musia vodičom zabezpečiť ľahko dostupné informácie a poskytovať im jasné podmienky, aby v súlade s ustanoveniami a obmedzeniami stanovenými vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov mohli slobodne vyjadriť informovaný súhlas;

25.  zdôrazňuje potrebu oveľa väčšej transparentnosti a algoritmickej zodpovednosti, pokiaľ ide o spracovanie a analýzy údajov vykonané podnikmi; pripomína, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov už dnes obsahuje právo na informácie o logike spracúvania údajov; ďalej zdôrazňuje potrebu predchádzať prekážkam v riadení vozidla, ktoré by znamenali, že používatelia nemôžu viesť svoj vlastný inteligentný automobil, ak odmietnu udeliť súhlas; žiada, aby sa v inteligentných automobiloch umožnilo využívanie režimu off-line, vďaka ktorému by používateľ mohol vypnúť prenos osobných údajov na iné zariadenia, a to bez toho, aby sa tým obmedzila schopnosť riadiť vozidlo;

26.  upozorňuje na to, že ochrana údajov a dôverný charakter informácií sa musia zohľadňovať počas spracúvania údajov; zdôrazňuje, že pri navrhovaní aplikácií a systémov IDS by východiskovým bodom malo byť zavedenie „špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany súkromia a údajov“; pripomína, že techniky anonymizácie môžu zvýšiť dôveru používateľov v služby, ktoré využívajú;

Kybernetická bezpečnosť

27.  upozorňuje na význam uplatňovania prísnych bezpečnostných noriem kybernetickej bezpečnosti pri zabraňovaní neoprávnenému prístupu a kybernetickým útokom vo všetkých členských štátoch, najmä vzhľadom na kritickú povahu bezpečnosti komunikácií K-IDS; poznamenáva, že kybernetická bezpečnosť je hlavnou výzvou, ktorú treba riešiť, pretože dopravný systém sa stáva viac digitalizovaný a prepojený; zdôrazňuje, že automatizované a prepojené vozidlá a databázy, v ktorých sa údaje spracúvajú a/alebo uchovávajú, sú vystavené riziku kybernetických útokov, a preto by sa všetky nedostatky a riziká, ktoré sú identifikovateľné a pochopiteľné vzhľadom na dosiahnuté štádium vývoja, mali vylúčiť vypracovaním spoločnej bezpečnostnej politiky vrátane prísnych bezpečnostných noriem a certifikačnej politiky pre zavedenie K-IDS;

28.  zdôrazňuje, že v EÚ a vo všetkých členských štátoch a v rámci každej prípadnej dohody o spolupráci s tretími krajinami by sa mala uplatňovať rovnako vysoká a harmonizovaná úroveň bezpečnostných noriem; poukazuje na to, že tieto normy by však nemali brániť prístupu tretích strán k palubným systémom na účely opravy, aby sa zabezpečilo, že sa vlastníci vozidiel nestanú závislí od výrobcov automobilov, pokiaľ ide o vykonanie akýchkoľvek potrebných kontrol a/alebo opráv palubného softvéru;

Komunikačné technológie a frekvencie

29.  je presvedčený, že prístup technologicky neutrálnej hybridnej komunikácie, ktorý zaručuje interoperabilitu a spätnú kompatibilitu a kombinuje doplnkové komunikačné technológie, je vhodným riešením a že najsľubnejším mixom hybridných komunikácií sa javí kombinácia bezdrôtovej komunikácie s krátkym dosahom a mobilných a satelitných technológií, ktorá zabezpečí najlepšiu možnú podporu zavedenia základných služieb K-IDS;

30.  berie na vedomie zmienku o súvislosti medzi prepojenými vozidlami a európskymi systémami satelitnej navigácie EGNOS a GALILEO; navrhuje preto, aby sa stratégie zamerané na prepojené vozidlá začlenili do vesmírnych technológií; domnieva sa, že interoperabilita má zásadný význam z hľadiska bezpečnosti aj možnosti výberu pre spotrebiteľov, a zdôrazňuje, že schopnosť vozidiel komunikovať so systémami satelitnej navigácie 5G musí byť zahrnutá do mixu hybridných komunikácií v budúcnosti, ako sa uvádza v akčnom pláne Komisie pre oblasť 5G;

31.  nabáda výrobcov automobilov a telekomunikačných operátorov, ktorí podporujú K-IDS, aby spolupracovali okrem iného na bezproblémovom zavedení komunikačných technológií K-IDS, režimu spoplatňovania ciest a služieb inteligentných digitálnych tachografov bez toho, aby medzi týmito službami dochádzalo k interferencii;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej poskytovali finančné prostriedky na výskum a inovácie (Horizont 2020) najmä s cieľom pripraviť v dlhodobom horizonte pôdu na rozvoj infraštruktúry, ktorá je vhodná na zavedenie K-IDS;

33.  zdôrazňuje význam snímačových systémov pri poskytovaní údajov, napríklad o dynamike vozidla, hustote premávky a kvalite ovzdušia; požaduje väčšie a náležite koordinované investície v členských štátoch na zabezpečenie úplnej interoperability používaných snímačov a ich prípadného použitia na iné účely ako bezpečnosť, napríklad na diaľkové snímanie emisií;

34.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy s cieľom zabezpečiť zber informácií o emisiách znečisťujúcich látok získaných pomocou snímačov nainštalovaných vo vozidlách a ich poskytovanie príslušným orgánom;

Spoločný európsky prístup

35.  vyzýva členské štáty a miestne orgány, výrobcov vozidiel, prevádzkovateľov ciest a odvetvie IDS, aby do roku 2019 zaviedli K-IDS, a odporúča, aby Komisia, miestne orgány a členské štáty vyčlenili primerané finančné prostriedky v rámci Nástroja na prepájanie Európy, európskych štrukturálnych a investičných fondov a Európskeho fondu pre strategické investície na modernizáciu a údržbu budúcej cestnej infraštruktúry prostredníctvom prierezového tematického prístupu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej poskytovali finančné prostriedky na výskum a inovácie (Horizont 2020) a pritom plne dodržiavali zásadu transparentnosti a pravidelne poskytovali informácie o spolufinancovaní z prostriedkov EÚ;

36.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali iniciatívy a kroky zamerané na propagáciu výraznejšieho výskumu a zisťovania faktov v oblasti rozvoja a vplyvu K-IDS v dopravnej politike EÚ; domnieva sa, že ak sa do roku 2022 nedosiahne významný pokrok, môžu byť potrebné legislatívne kroky, ktorými sa zavedú „minimálne pravidlá“ a presadí integrácia v tomto ohľade;

37.  zdôrazňuje význam kvality fyzickej cestnej infraštruktúry, ktorú by mala postupne dopĺňať digitálna infraštruktúra; požaduje modernizáciu a údržbu budúcej cestnej infraštruktúry;

38.  zdôrazňuje, že by sa mal vytvoriť skutočne multimodálny dopravný systém, ktorý by všetky spôsoby dopravy – s využitím informácií v reálnom čase a s prihliadnutím na služby integrovaného predaja cestovných lístkov a spoločné služby v oblasti mobility, ako aj na chôdzu a bicyklovanie – začlenil do jedinej služby mobility, čím by sa ľuďom a nákladu umožnilo plynule cestovať od dverí k dverám a posilnila by sa celková efektívnosť, udržateľnosť a odolnosť dopravy; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila a podporila spoluprácu a investície na úrovni EÚ v oblasti digitalizácie sektora dopravy prostredníctvom existujúcich a nových finančných prostriedkov s cieľom začleniť inteligentné dopravné systémy do rôznych druhoch dopravy (C-ITS, ERTMS, SESAR, RIS(8)); zdôrazňuje význam integrovaného prístupu k informáciám, rezervačným nástrojom a nástrojom na výdaj cestovných lístkov pri vytváraní atraktívnych reťazcov mobility až na miesto určenia;

39.  žiada, aby tento proces plánovania ako základný zdroj informácií zahrňoval víziu používateľov týkajúcu sa osobnej a nákladnej dopravy s cieľom rozšíriť rozsah uplatňovania K-IDS a vytvoriť obchodné modely napojené na túto novú koncepciu udržateľnej integrovaného mobility;

40.  nabáda EÚ a členské štáty, aby riadne presadzovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a nadchádzajúcu smernicu o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb s cieľom dosiahnuť bezbariérový prístup všetkých občanov ku K-IDS;

41.  odporúča Komisii, aby urýchlene vytvorila primeraný právny rámec na dosiahnutie cezhraničnej interoperability na úrovni EÚ a rámec, ktorým sa stanovia pravidlá zodpovednosti za používanie rôznych foriem prepojenej dopravy; vyzýva Komisiu, aby do konca roka uverejnila legislatívny návrh o prístupe k palubným údajom a zdrojom; odporúča, aby tento návrh umožnil celému automobilovému hodnotovému reťazcu a koncovým používateľom využívať výhody digitalizácie a aby zaručil rovnaké podmienky a maximálnu bezpečnosť s ohľadom na uchovávanie palubných údajov a prístup všetkých tretích strán k týmto údajom, ktorý by mal byť spravodlivý, včasný a neobmedzený, aby sa chránili práva spotrebiteľov, podporili inovácie a zabezpečila sa spravodlivá a nediskriminačná hospodárska súťaž na tomto trhu v súlade so zásadou technologickej neutrality; zdôrazňuje potrebu prispievať k modernizácii všetkej mestskej a vidieckej infraštruktúry súvisiacej so službami verejnej dopravy; vyzýva Komisiu na zaručenie toho, že vo všetkých prípadoch zabezpečí úplný súlad so všeobecným nariadením o ochrane údajov a že bude Parlamentu každoročne podávať správu o jeho monitorovaní;

42.  vyzýva Komisiu, aby zaujala globálny prístup k technickej harmonizácii a normalizácii údajov s cieľom zabezpečiť kompatibilitu K-IDS, úspory z rozsahu pre výrobcov a zlepšenie pohodlia spotrebiteľov;

43.  zdôrazňuje, že je dôležité v rannej fáze otvoriť dialóg so sociálnymi partnermi a zástupcami spotrebiteľov, aby sa vytvorila atmosféra transparentnosti a dôvery v záujme nájdenia primeranej rovnováhy medzi pozitívnymi a negatívnymi účinkami na sociálne a pracovné podmienky a na práva spotrebiteľov; poznamenáva, že rovnako ako v prípade systému eCall musí fórum eSafety vytvoriť plán zavedenia K-IDS;

44.  zdôrazňuje, že na splnenie medzinárodných záväzkov v oblasti klímy a vnútorných cieľov EÚ je potrebný komplexný príklon k nízkouhlíkovému hospodárstvu; zdôrazňuje preto potrebu prepracovať kritériá prideľovania rôznych finančných prostriedkov EÚ na podporu dekarbonizácie a opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, a to aj vzhľadom na K-IDS; nazdáva sa, že finančné prostriedky EÚ by sa nemali vyčleňovať na projekty, ktoré nie sú v súlade s cieľmi a politikami znižovania emisií CO2;

45.  vyzýva výrobcov automobilov, aby spotrebiteľom poskytovali dostatočné a jasné informácie o ich právach, ako aj o výhodách a obmedzeniach nových technológií K-IDS z hľadiska bezpečnosti; nabáda na využívanie informačných kampaní, ktoré súčasných vodičov oboznámia s novými technológiami K-IDS, aby sa vytvorila potrebná dôvera medzi koncovými používateľmi a dosiahlo prijatie verejnosťou; domnieva sa, že používaním K-IDS možno zlepšiť bezpečnosť a efektívnosť dopravného systému pri súčasnom zabezpečení dodržiavania pravidiel v oblasti ochrany osobných údajov a súkromia;

°

°  °

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 207, 6.8.2010, s. 1.

(2)

COTER-VI/028.

(3)

Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 85.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0423.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0234.

(6)

Záverečná správa o druhej fáze platformy pre K-IDS: https://ec.europa.eu/transport/sites/transport/files/2017-09-c-its-platform-final-report.pdf

(7)

Odporúčanie Komisie z 26. mája 2008 s názvom Bezpečné a efektívne informačné a komunikačné systémy zabudovaných vo vozidle: Aktualizácia európskeho vyhlásenia o zásadách týkajúcich sa prepojenia človeka so strojom; Ú. v. EÚ L 216, 12.8.2008, s. 1.K dispozícii na stránke: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32008H0653&from=EN.

(8)

Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS); Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR); Riečne informačné služby (RIS).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Svet stojí pred rýchlou priemyselnou a digitálnou revolúciou, na ktorej sa už teraz v určitej miere podieľajú aj európske spoločenstvá. Európske hospodárstvo ani európska spoločnosť na ňu však nie sú dostatočne pripravené. Zjavne existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o vyspelosť a pripravenosť: táto nerovnováha nesmie byť ďalej zvýrazňovaná digitalizáciou a technickým pokrokom, ale naopak, zo súčasnej priemyslovej revolúcie a jej výhod musia mať úžitok všetci európski občania v rovnakej miere. Aj odvetvie dopravy stojí pred dramatickou zmenou, na ktorú musí dať Európska únia vecnú a dlhodobú odpoveď. Zároveň je potrebné dodržiavať požiadavky na bezpečnosť, účinnosť a udržateľnosť. Rozvoj digitálnych technológií v odvetví dopravy umožňuje dopravným prostriedkom, ktoré sa zúčastňujú cestnej premávky, výmenu údajov v reálnom čase, čo môže viesť napríklad k poklesu počtu nehôd, racionalizácii systémov dopravy aj zníženiu emisií škodlivých látok. Nové technológie, medzi ktoré patria aj kooperatívne inteligentné dopravné systémy (K-IDS), ktoré sú predmetom tejto správy, predstavujú významný pokrok aj náročnú úlohu pre európske rozhodovacie subjekty, okrem iného v oblasti harmonizácie právnych predpisov, ktoré boli až doteraz neusporiadané a neustále odhaľovali nové a nové problémy. Je možné s istotou tvrdiť, že Európska komisia, prípadne európske orgány, majú v tejto veci zásadné oneskorenie – technologická revolúcia napreduje oveľa väčším tempom, než akým ju systém orgánov stíha nasledovať. Nájsť odpoveď na túto otázku predstavuje skutočnú a naliehavú úlohu. Podobne je potrebné uznať, že pokiaľ ide o digitálny vývoj týkajúci sa odvetvia dopravy, Európska únia potrebuje paralelnú spoluprácu, a nie izolovanú hospodársku súťaž, len tak môže reagovať na celosvetové výzvy v oblasti rozvoja, napr. so zreteľom na Spojené štáty a Čínu, ktoré majú náskok vo vývoji súvisiacom s technológiou K-IDS. Súčasná priemyselná revolúcia tak zároveň predstavuje jedinečnú príležitosť na rozvoj našich systémov dopravy a zaistenie bezpečnosti, ale zároveň vyžaduje aj zodpovednú a sústavnú činnosť v oblasti regulácie.

Kontext

Európska komisia a Európsky parlament sa už takmer desať rokov zaoberajú inteligentnými dopravnými systémami, prípadne otázkou vozidiel. Zavedenie inteligentných automobilov a systému e-Call na európskej úrovni je významnou súčasťou tohto procesu. Spravodajca víta tento legislatívny proces, v dôsledku ktorého Európsky parlament formuloval stanovisko k zvýšeniu bezpečnosti automobilov, k vodičským preukazom a odbornej príprave vodičov, ako aj k európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu. Obzvlášť dôležitá je zmena smernice 2010/40/EÚ o predĺžení uplatňovania delegovaných aktov. Tieto právne akty dopĺňajú stratégiu pre zavedenie inteligentných dopravných systémov stanovenú v oznámení Komisie (COM(2016)0766).

Spravodajca považuje za dôležité, že súčasne prebieha niekoľko programov Únie v oblasti výskumu a vývoja a iniciatív Spoločenstva, okrem iného programy C-Roads a GEAR 2030. Mimoriadne významné sú výsledky programu platforma C-ITS 2016–2017, v rámci ktorého práve v týchto dňoch Európska komisia uverejnila výsledky činnosti ôsmich pracovných skupín.

V prvom rade je potrebné spoločné úsilie celého priemyselného odvetvia: telekomunikácií, výrobcov automobilov, energetiky a dopravy, pokiaľ sa majú riadne zaviesť a vykonávať výsledky digitálneho vývoja. Rovnako nevyhnutná je spolupráca európskych orgánov a zapojenie členských štátov. Spravodajca víta stanovisko vypracované Výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom. Väčšina vozidiel používaných na území EÚ sú staršie vozidlá, ktoré boli vyrobené pomocou technológií, ktoré neumožňujú pripojenie k najnovším technológiám, teda digitálny dialóg. To platí aj pre systémy cestnej dopravy, ktoré nepatria k transeurópskym sieťam a nie sú to diaľnice. Je vhodné sa pýtať, akou formou sa zaistí prepojiteľnosť týchto vozidiel a kto uhradí príslušné náklady.

Kto zaplatí prievozníkovi?

Na zavedenie služby kategórie C „etapy 1“, teda aby bolo prepojených asi 30 miliónov automobilov, sú ročne potrebné 3 miliardy EUR. Z fondov EÚ, z Nástroja na prepájanie Európy, z fondov EŠIF a z fondu EFSI je už teraz možné rozvíjať širokopásmové siete a dopravnú infraštruktúru. Okrem toho práve prebiehajú projekty v oblasti výskumu a vývoja v rámci programu Horizont 2020. Spravodajca je presvedčený, že k rozvoju dochádza oveľa rýchlejšie, ako je naplánované v rámci lehôt uvedených v strategickom pláne. Treba preto zapojiť členské štáty a rozhodnúť o zdrojoch. Hlavná otázka znie, ako zohľadniť úlohu digitálnych technológií pri ďalšom finančnom plánovaní.

Zabezpečenie a bezpečnosť

Spravodajca súhlasí s návrhom Komisie a víta ambiciózne ciele, a to pokiaľ ide o zavedenie protokolov „etapa 1“ a „etapa 1.5“, ako aj o to, aby bol prvý balík zavedený už v roku 2019. Zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýba presný harmonogram a štúdia uskutočniteľnosti v oblasti dosiahnutia týchto cieľov. Podporuje závery pracovnej skupiny odborníkov týkajúce sa bezpečnosti v druhej fáze platformy K-IDS, ktoré stanovujú, aby každé vozidlo muselo vyhovovať minimálnemu systému požiadaviek(1). Predkladateľ je presvedčený, že technológie a automatizácia budú mať zmysel iba vtedy, ak bude k dopravnému systému pripojené každé jednotlivé vozidlo. Preto je nevyhnutné postupovať krok po kroku. V prechodnom období, kým sa celý systém K-IDS stane dostupným, je mimoriadne dôležité vytvoriť bezpečnostný protokol, ktorý počíta aj s ľudským faktorom a zabezpečuje zodpovedajúcu dobu pre interakciu „človek–stroj“(2).

Bezpečnosť údajov

Rýchla výmena veľkého objemu informácií v reálnom čase podstatne rastie a stáva sa bežnou skutočnosťou, v dôsledku čoho sa ponúka otázka týkajúca sa použitia vhodnej technológie a bezpečnosti informácií. Je mimoriadne dôležité rozšíriť už existujúcu európsku reguláciu aj na oblasť automatizácie. Európska komisia v týchto dňoch takisto predložila návrh týkajúci sa kybernetickej bezpečnosti, do ktorého bolo ako úloha začlenené vytvorenie nového európskeho certifikačného systému, ktorý zaručí bezpečné používanie digitálnych produktov a služieb. Okrem toho sa spravodajca takisto domnieva, že jedným z najdôležitejších aspektov súčasných úloh je presné stanovenie prístupu k údajom vytváraným pohybujúcimi sa vozidlami a otázka prístupu k údajom „tretej strany“. Je potrebné vypočuť si názory a odporúčania každého subjektu a nájsť najlepšie spoločné riešenie.

Otázka komunikačnej technológie a frekvencie

Ak sa pozrieme na celú Európsku úniu a súčasne na programy realizované v uplynulých mesiacoch, z hľadiska vykonávania zaznamenáme obrovské rozdiely. Na jednom konci číselnej osi je internetové pokrytie s hodnotou 0 (kde nie je sieť Wi-Fi a maximálne obecné pokrytie je 2G), na druhom konci osi potom vidíme nákladné automobily a kamióny jazdiace v konvojoch („platooning“). Treba dávať veľký pozor na to, aby sme neprehlbovali digitálnu priepasť. Pokiaľ ide o otázku technológie, zhodneme sa na tom, že neexistuje exkluzivita, to znamená, že riešením môže byť hybridné uplatnenie už existujúcich technológií. Na tom sa neustále zhodujú odborné organizácie a Komisia.

Iné významné oblasti, poznámky

Budúcnosť mestskej mobility je takisto významným prvkom automatizácie a aj jej vývoj musí byť ústrednou otázkou. Zapojenie miest a regiónov, ktoré mestá obklopujú, do inteligentnej dopravnej siete má prvoradý význam pre regionálny rozvoj. Stále hovoríme len o prepojených vozidlách a infraštruktúre. Ale aká je situácia týkajúca sa tzv. ohrozených účastníkov premávky, chodcov, cyklistov a motocyklistov? Ako je možné dosiahnuť zapojenie týchto účastníkov do inteligentných a kooperatívnych systémov? A nezabúdajme na to, ako sa na ceste k úplnej automatizácii zmenia podmienky získania vodičského preukazu. Aké schopnosti musíme odovzdávať? Akú formu a aký obsah má mať odborná príprava vodičov?

(1)

Záverečná druhá fáza platformy pre K-IDS: https://ec.europa.eu/transport/sites/transport/files/2017-09-c-its-platform-final-report.pdf.

(2)

Európska komisia (2008). Európske vyhlásenie o zásadách týkajúcich sa prepojenia človeka so strojom: https://goo.gl/zXSXHe.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (2.2.2018)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy

(2017/2067(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Christel Schaldemose

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína Európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu prijatú v júli 2016, v ktorej sa zdôrazňuje potenciál používania kooperatívnych, prepojených a automatizovaných vozidiel pri vytváraní ekosystému mobility, a teda znižovaní spotreby energie a emisií z cestnej dopravy, ktorá stále spôsobuje väčšinu emisií z dopravy;

2.  vyzýva Komisiu, aby uznala rastúci význam emisií počas životného cyklu, a to vrátane emisií počas fáz dodávky energie, jej výroby a po dobe životnosti, tým, že predloží celostné návrhy, ktoré by viedli výrobcov k optimálnym riešeniam s cieľom zabezpečiť, aby emisie v smere k výrobe i spotrebe nemarili výhody plynúce z lepšieho prevádzkového využívania prepojených a automatizovaných vozidiel;

3.  víta Európsku stratégiu pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy (K-IDS) ako spoločný akčný rámec; rozhodne podporuje vytvorenie primeraného právneho rámca EÚ na zavádzanie K-IDS v EÚ, a to aj na územiach, ktoré nie sú spojené s európskou pevninou, a na podporu investícií do potrebnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala možnosti smernice o ITS (2010/40/EÚ);

4.  vyzýva Komisiu, aby do stratégie K-IDS začlenila aj mestskú leteckú a vodnú dopravu so zameraním sa na multimodalitu a integráciu rôznych druhov dopravy, ktoré môžu zvýšiť efektívnosť a udržateľnosť dopravy;

5.  zdôrazňuje potrebu uprednostňovať verejnú podporu K-IDS, pokiaľ ide o ich potenciál skvalitniť hromadné druhy dopravy a združené jazdy; nabáda Komisiu a členské štáty v tejto súvislosti k úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré zabezpečujú služby verejnej dopravy, na preskúmanie možností využitia K-IDS vo verejnej a intermodálnej doprave s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň integrácie súkromnej a verejnej dopravy v záujme trvalejšie udržateľnej mobility;

6.  je pevne presvedčený, že zavedenie K-IDS malo zameriavať na používateľa a že občania by mali mať možnosť pripojiť sa na tieto systémy so svojím autom;

7.  víta potenciál, ktorý prinášajú K-IDS pri lepšom dodržiavaní pravidiel bezpečnosti na cestách a v premávke; víta tiež výhody komunikačných systémov K-IDS, ku ktorým patrí zvýšenie bezpečnosti jazdy tým, že rýchlo a presne informujú vodičov o stave dopravy, nebezpečných úsekoch a problémoch, ktoré v ich blízkosti vznikajú, a skutočnosť, že riadenie dopravy a informačné centrá môžu získať presné a komplexné informácie o aktuálnej dopravnej situácii priamo z vozidiel a vďaka tomu je možné, aby rýchlo a účinne riadili a ovplyvňovali prúd premávky a zvyšovali bezpečnosť;

8.  poukazuje na to, že K-IDS založené na komunikácii (výmene údajov) nielen medzi samotnými vozidlami, ale aj medzi vozidlami a infraštruktúrou, sú ďalšou veľkou výzvou v oblasti automobilovej elektroniky a IDS; zdôrazňuje, že K-IDS umožňujú priamu vzájomnú komunikáciu medzi vozidlami a zasielanie údajov z vozidiel a jednotiek IDS dopravnej infraštruktúre, ktorá ich potom odovzdá strediskám riadenia dopravy alebo dopravných informácií, čím sa znižuje ekologická záťaž zo strany dopravy;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využívali potenciál K-IDS na prijatie preventívnych opatrení proti smogu a vysokej koncentrácii ozónu a na zníženie hladiny hluku a emisií tuhých častíc, oxidov dusíka a CO2;

10.  pripomína, že akceptácia alternatívnych palív zo strany konečných používateľov vo veľkej miere závisí od dostupnosti siete čerpacích/nabíjacích staníc, a zdôrazňuje, že dopyt by mohlo zvýšiť sprístupnenie informácií o takejto infraštruktúre (napríklad o voľných zásuvkách v neďalekej nabíjacej stanici); nalieha na Komisiu, aby týmto službám dala vyššiu prioritu s cieľom ich aktivácie;

11.  berie na vedomie veľký potenciál, ktorý majú K-IDS z hľadiska zlepšenia palivovej účinnosti, čím by sa znížili náklady na individuálnu prepravu a zmenšil negatívny vplyv dopravy na životné prostredie;

12.  pripomína kľúčovú úlohu prepojených a automatizovaných vozidiel, K-IDS a nových technológií pri plnení cieľov v oblasti klímy a potrebu zabezpečiť, aby ich rozvoj a zavádzanie v plnej miere dodržiavali a podporovali cieľ dekarbonizácie dopravného systému; víta využívanie K-IDS ako prostriedku na zlepšenie efektívnosti dopravy, zníženie spotreby paliva a vplyvu cestnej dopravy na životné prostredie (napríklad pokiaľ ide o emisie CO2) a optimalizáciu využívania mestských infraštruktúr;

13.  zdôrazňuje potenciál inovačných technológií, akými sú napríklad automatizovaná jazda alebo tzv. platooning (zoskupovanie rôznych vozidiel) v nákladnej cestnej doprave, ktoré umožňujú lepšie využitie tlakovej vlny, čím znižujú spotrebu paliva a množstvo emisií; vyzýva na ďalšiu podporu výskumu a vývoja v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o potrebnú digitálnu infraštruktúru;

14.  zdôrazňuje význam interoperability a je toho názoru, že Komisia by mala podporiť inoperabilné systémy technologicky neutrálnym spôsobom;

15.  zdôrazňuje význam snímačových systémov pri poskytovaní údajov, napríklad o dynamike vozidla, hustote premávky a kvalite ovzdušia; požaduje viac investícií do výskumu plnej interoperability používaných snímačov a ich prípadného použitia na iné účely ako bezpečnosť, napríklad na diaľkové snímanie emisií v členských štátoch a ich náležitú koordináciu;

16.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zabezpečenie zberu informácií o emisiách znečisťujúcich látok získaných pomocou snímačov nainštalovaných vo vozidlách a ich poskytovanie príslušným orgánom;

17.  zdôrazňuje, že K-IDS majú potenciál podporiť ďalší pokrok v oblasti integrácie autonómnych vozidiel s cieľom prekonať prekážky na tzv. poslednom úseku, konkrétne vzdialenosť medzi dopravným uzlom a konečnou destináciou;

18.  zdôrazňuje, že K-IDS môžu výrazne zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky tým, že znížia riziko ľudského faktora, ktorý je stále hlavnou príčinou dopravných nehôd;

19.  vyzýva Komisiu, aby verejným a súkromným subjektom, ako sú poskytovatelia digitálnych máp a navigačných služieb, umožnila prístup k dopravným údajom, keďže tieto služby sú nevyhnutné na umožnenie intermodálnej dopravy, pre efektívnejšie smerovanie dopravy a automatizovanú jazdu; zdôrazňuje však, že koneční používatelia dôverujú ochrane osobných údajov a že rešpektovanie súkromia je pre akceptáciu ďalšieho poskytovania osobných údajov nevyhnutné; podporuje preto prístup Komisie k špecificky navrhnutej a štandardnej ochrane údajov tak, ako je uvedená v stratégii K-IDS;

20.  zdôrazňuje, že pri rozvoji a zavádzaní interoperabilných a prípadne harmonizovaných K-IDS v celej EÚ vrátane území EÚ, ktoré nie sú spojené s pevninou, zásadný význam spolupráca na miestnej a regionálnej úrovni;

21.  zdôrazňuje, že zabezpečenie cezhraničných K-IDS je jedným z cieľov Európskej únie a aktivity vedúce k tomuto cieľu sú základom pre využívanie K-IDS v európskom meradle; nazdáva sa, že technológie pre kooperatívne systémy boli vyvinuté v rámci európskych projektov výskumu a vedy a boli overované formou pilotných skúšok po celej Európe; zdôrazňuje, že väčšinu potrebných a vhodných technológií kooperatívnych systémov už normalizoval Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI) a Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO);

22.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila spätnú väzbu a výsledky pilotných projektov v kontexte nástroja na prepájanie Európy;

23.  podotýka, že systematická tvorba inteligentného dopravného systému, ktorý umožní bezpečný, plynulý, ekonomicky vyvážený pohyb osôb a tovarov šetrný k okolitému prostrediu predstavu veľkú výzvu pre dnešnú spoločnosť; nazdáva sa, že jedným z možných riešení, ako sa s touto výzvou vyrovnať, je vytvorenie pevných a dlhodobých partnerstiev príslušných európskych a vnútroštátnych orgánov a výskumných inštitúcií, ktoré posunie vývoj technológií a dopravných systémov do bodu, keď ich každodenné využívanie pomôže uskutočniť dlhodobé vízie obsiahnuté s politikách EÚ;

24.  konštatuje, že na úrovni EÚ sa už uvoľnil veľký objem finančných prostriedkov na kooperatívne, prepojené a automatizované vozidlá; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dlhodobé financovanie potrebné na zavedenie K-IDS a zároveň aj kompatibilitu a interoperabilitu rôznych systémov na medzinárodnej úrovni;

25.  zdôrazňuje, že na splnenie medzinárodných záväzkov v oblasti klímy a vnútorných cieľov EÚ je potrebný komplexný príklon k nízkouhlíkovému hospodárstvu; zdôrazňuje, že je preto potrebné prepracovať kritériá prideľovania rôznych finančných prostriedkov EÚ na podporu dekarbonizácie a opatrení v oblasti energetickej efektívnosti aj vzhľadom na K-IDS; nazdáva sa, že by sa finančné prostriedky EÚ nemali vyčleňovať na projekty, ktoré nie sú v súlade s cieľmi a politikami znižovania emisií CO2;

26.  vyzýva Komisiu, aby v rámci vývoja K-IDS venovala patričnú pozornosť ochrane údajov, pravidlám zodpovednosti a boju proti terorizmu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

50

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Seb Dance, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Karin Kadenbach, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Susanne Melior, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, John Procter, Julia Reid, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elena Gentile, Martin Häusling, Norbert Lins, Nuno Melo, Ulrike Müller, Christel Schaldemose, Bart Staes, Keith Taylor, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jiří Maštálka

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

50

+

ALDE

Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Ulrike Müller, Frédérique Ries

ECR

Mark Demesmaeker, Arne Gericke, Julie Girling, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, John Procter, Jadwiga Wiśniewska

EFDD

Piernicola Pedicini

GUE/NGL

Stefan Eck, Jiří Maštálka

EPP

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Nuno Melo, Annie Schreijer-Pierik, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

S&D

Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Seb Dance, Elena Gentile, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Susanne Melior, Gilles Pargneaux, Christel Schaldemose, Daciana Octavia Sârbu, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Damiano Zoffoli, Carlos Zorrinho

Verts/ALE

Marco Affronte, Martin Häusling, Bart Staes, Keith Taylor

1

-

EFDD

Julia Reid

1

0

PPE

Renate Sommer

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (5.12.2017)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy

(2017/2067(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Matthijs van Miltenburg

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta stratégiu Komisie pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy [Cooperative Intelligent Transport Systems (C-ITS)]; uznáva potenciál rozumnejšieho využívania údajov v odvetví dopravy z hľadiska používateľov vrátane osobitných potrieb osôb so zdravotným postihnutím, ako aj podnikov; považuje C-ITS za cenného prispievateľa k bezpečnejšej, efektívnejšej, používateľsky- a environmentálne- šetrnejšej a udržateľnejšej cestnej doprave vďaka vyššej energetickej účinnosti, nižším emisiám a nižšiemu riziku nehôd;

2.  naliehavo vyzýva Európsku úniu, aby v záujme hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti členských štátov podporovala svoje vedúce svetové postavenie v oblasti C-ITS uplatňovaním vyšších noriem; nabáda všetky zúčastnené strany, aby urýchlili zavádzanie technológií C-ITS; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sú potrebné veľmi kvalitné, bezpečné, konkurencieschopné, prístupné, nepretržité a spoľahlivé služby v celej Únii;

3.  považuje za zásadne dôležité už od počiatku zabezpečiť, aby sa v plnej miere dodržiavali práva spotrebiteľov na súkromie a ochranu ich osobných údajov v súlade s právnym rámcom EÚ týkajúcim sa ochrany údajov; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila správne vykonávanie všeobecného nariadenia o ochrane údajov; vyzýva výrobcov automobilov, aby primerane a jasne informovali spotrebiteľov o ich právach, ako aj o výhodách a obmedzeniach nových technológií v rámci C-ITS z hľadiska bezpečnosti; okrem toho vyzýva výrobcov automobilov, aby za žiadnych okolností nepredávali, neuchovávali, nepoužívali alebo nespracúvali údaje zaregistrované vozidlom na akékoľvek iné účely bez výslovného predchádzajúceho súhlasu;

4.  upozorňuje, že na úspešný rozvoj a zavádzanie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov treba venovať mimoriadnu pozornosť kybernetickej bezpečnosti; trvá na potrebe rozvíjať spoločnú politiku bezpečnosti komunikácie v rámci C-ITS vrátane prísnych bezpečnostných noriem s cieľom chrániť dopravný systém pred hackerstvom a kybernetickými útokmi;

5.  zdôrazňuje význam technologickej neutrality, spätnej kompatibility, technickej harmonizácie a štandardizácie údajov a vymedzení pojmov, pokiaľ ide o C-ITS, aby bola zabezpečená aj otvorenosť trhu; okrem tohto sa domnieva, že interoperabilita má zásadný význam pre bezpečnosť aj možnosť výberu pre spotrebiteľov; žiada Komisiu, aby spolu s príslušnými orgánmi členských štátov zabezpečila úspešné zavádzanie a interoperabilitu na všetkých úrovniach;

6.  vyzýva Komisiu, aby zvolila globálny prístup k technickej harmonizácii a normalizácii údajov tam, kde je to vhodné, s cieľom zabezpečiť kompatibilitu C-ITS, úspory z rozsahu pre výrobcov a zlepšenie pohodlia spotrebiteľov;

7.  víta to, že stratégia je zameraná na zapojenie používateľa; nabáda Komisiu, aby uľahčovala výmenu najlepších postupov; zdôrazňuje potrebu cielených cezhraničných pilotných projektov v oblasti C-ITS podporovaných primeraným financovaním; nabáda členské štáty, aby sa urýchlenie pripojili k platforme C-Roads a navzájom spolupracovali v oblasti interoperability;

8.  víta návrh Komisie na predĺženie časového rámca pre mandát na prijímanie delegovaných aktov podľa smernice 2010/40/EÚ o inteligentných dopravných systémoch;

9.  víta to, že v roku 2018 nadobudne účinnosť nariadenie o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112(1); v tejto súvislosti pripomína Komisii jej záväzok posúdenia potreby požiadaviek na interoperabilnú, zabezpečenú a štandardizovanú platformu s otvoreným prístupom.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

4.12.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Daniel Dalton, Nicola Danti, Pascal Durand, Evelyne Gebhardt, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Nosheena Mobarik, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Jasenko Selimovic, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Biljana Borzan, Birgit Collin-Langen, Kaja Kallas, Roberta Metsola, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Sabine Verheyen

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jonathan Bullock, Rupert Matthews, Bogdan Brunon Wenta, Flavio Zanonato

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

32

+

ALDE

Kaja Kallas, Jasenko Selimovic, Matthijs van Miltenburg

ECR

Daniel Dalton, Nosheena Mobarik, Rupert Matthews, Anneleen Van Bossuyt

EFDD

Marco Zullo

PPE

Pascal Arimont, Birgit Collin-Langen, Lara Comi, Roberta Metsola, Jiří Pospíšil, Andreas Schwab, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Lambert van Nistelrooij, Ivan Štefanec

S&D

Lucy Anderson, Biljana Borzan, Sergio Gaetano Cofferati, Nicola Danti, Evelyne Gebhardt, Liisa Jaakonsaari, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Catherine Stihler, Flavio Zanonato

Verts/ALE

Pascal Durand, Igor Šoltes

1

-

EFDD

Jonathan Bullock

2

0

EFDD

Robert Jarosław Iwaszkiewicz

ENF

Mylène Troszczynski

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 77).


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (29.1.2018)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k Európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy

(2017/2067(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Grapini

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže EÚ je povinná dodržiavať Chartu základných práv Európskej únie, predovšetkým jej články 7 a 8 o práve na súkromie a ochranu osobných údajov;

B.  keďže údaje vysielané kooperatívnymi inteligentnými dopravnými systémami (K-IDS) sú osobné údaje týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby a keďže správy K-IDS sa budú prenášať pre širokú škálu služieb a medzi veľkým počtom subjektov;

C.  keďže K-IDS sú založené na zhromažďovaní, spracúvaní a výmene najrôznejších údajov z verejných a súkromných zdrojov, vozidiel, od používateľov a z infraštruktúry a keďže je veľmi dôležité zvoliť čo najvhodnejší zoznam služieb K-IDS, ktorý sa posúdi počas včasných konzultácií s členskými štátmi, miestnymi orgánmi, výrobcami vozidiel a prevádzkovateľmi cestnej dopravy;

D.  keďže zavádzanie týchto systémov bude založené na geolokačných technológiách, ako sú satelitné systémy na určovanie polohy, a na bezdotykových technológiách, ktoré umožnia poskytovanie širokej ponuky verejných a/alebo komerčných služieb, a keďže tieto systémy musia byť v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane súkromia a osobných údajov, obsahovať prísne pravidlá týkajúce sa dôvernosti a byť zlučiteľné s cieľmi a postupmi Stratégie pre Európu v oblasti kozmického priestoru;

E.  keďže kybernetická bezpečnosť K-IDS je pri ich zavádzaní kľúčovým prvkom, keďže nejednotné bezpečnostné riešenia by ohrozili interoperabilitu a bezpečnosť koncových používateľov a keďže preto existuje jasná potreba opatrení na úrovni EÚ;

F.  keďže algoritmická zodpovednosť a transparentnosť znamená vykonávanie technických a prevádzkových opatrení, ktorými sa zabezpečí transparentnosť a nediskriminačný charakter automatizovaného prijímania rozhodnutí a postup výpočtu pravdepodobnosti individuálneho správania; keďže transparentnosť by mala jednotlivcom poskytovať zmysluplné informácie o uplatnenej logike, význame postupu a jeho dôsledkoch; keďže by to malo zahŕňať informácie o údajoch použitých na odbornú prípravu v oblasti analytiky a umožniť jednotlivcom lepšie pochopiť a monitorovať rozhodnutia, ktoré majú na nich vplyv;

1.  zdôrazňuje, že právne predpisy Únie o ochrane údajov, konkrétne všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) uplatniteľné od 25. mája 2018 a smernica o súkromí a elektronických komunikáciách (2002/58/ES), sú v plnom rozsahu uplatniteľné na všetky aspekty spracúvania osobných údajov pre K-IDS, najmä pokiaľ ide o zásady obmedzenia účelu a minimalizácie údajov a práva dotknutých osôb, pretože správy K-IDS môžu nepriamo viesť k identifikácii používateľov;

2.  zdôrazňuje, že v prípade inteligentných automobilov sa údaje môžu štandardne spracúvať len v samotnom automobile, resp. automobiloch, a to iba vtedy, keď je to z technického hľadiska úplne nevyhnutné pre fungovanie K-IDS, pričom sa tieto údaje musia hneď potom vymazať; zdôrazňuje, že každé ďalšie spracúvanie alebo prenos údajov iným prevádzkovateľom môže prebehnúť len na základe informovaného, slobodného, jasného a aktívneho súhlasu používateľov a cestujúcich so zberom a spracúvaním ich údajov; ďalej zdôrazňuje potrebu predchádzať prekážkam v riadení vozidla, ktoré by znamenali, že používatelia nemôžu viesť svoj vlastný inteligentný automobil, ak odmietnu udeliť súhlas; žiada, aby sa v inteligentných automobiloch umožnilo využívanie režimu offline, vďaka ktorému by používateľ mohol vypnúť prenos osobných údajov na iné zariadenia, a to bez toho, aby sa tým obmedzila schopnosť riadiť vozidlo;

3.  zdôrazňuje, že ochrana súkromia a osobných údajov má zásadný význam pri zabezpečení prijatia nových služieb koncovými používateľmi; upozorňuje na to, že ak je poskytovaná služba založená na lokalizačných údajoch, musí používateľovi poskytnúť príslušné informácie a používateľ musí mať možnosť stiahnuť svoj súhlas;

4.  zdôrazňuje potrebu oveľa väčšej transparentnosti a algoritmickej zodpovednosti, pokiaľ ide o spracovanie a analýzy údajov vykonané podnikmi; pripomína, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov už dnes obsahuje právo na informácie o logike spracúvania údajov;

5.  zdôrazňuje, že otázky bezpečnosti údajov by sa mali zohľadňovať nielen počas samotného fungovania zariadenia K-IDS, ale aj v databázach, v ktorých sa údaje spracúvajú a/alebo uchovávajú; ďalej zdôrazňuje, že pre všetky fázy spracovania musia byť definované vhodné technické, administratívne a organizačné požiadavky vrátane povinného šifrovania bez medzifáz, ktorými sa zabezpečí primeraná úroveň bezpečnosti;

6.  opakuje, že pokiaľ ide o K-IDS, výrobcovia sú kľúčovým východiskom pre sprísňovanie režimov zodpovednosti, čo povedie k vyššej kvalite produktov a bezpečnejšiemu prostrediu z hľadiska externého prístupu a možnosti aktualizácie;

7.  upozorňuje na to, že ochrana údajov a dôverný charakter informácií sa musia zohľadňovať v celom procese spracúvania; zdôrazňuje, že pri navrhovaní aplikácií a systémov IDS by východiskovým bodom malo byť zavedenie „špecificky navrhnutej a štandardnej ochrany údajov“; pripomína, že techniky anonymizácie môžu zvýšiť dôveru používateľov v služby, ktoré využívajú;

8.  konštatuje, že Komisia vytvorí právny rámec na ochranu údajov prijatím delegovaných aktov podľa smernice o IDS (2010/40/EÚ); žiada preto Komisiu, aby zabezpečila najvyššiu úroveň ochrany v úplnom súlade s Chartou základných práv Európskej únie a acquis EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

50

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Jan Philipp Albrecht, Michał Boni, Caterina Chinnici, Daniel Dalton, Rachida Dati, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Kinga Gál, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Sophia in ‘t Veld, Dietmar Köster, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Roberta Metsola, Péter Niedermüller, Ivari Padar, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Sergei Stanishev, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Udo Voigt, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Tomáš Zdechovský, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ignazio Corrao, Pál Csáky, Dennis de Jong, Maria Grapini, Anna Hedh, Lívia Járóka, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Ska Keller, Gilles Lebreton, Jeroen Lenaers, Sander Loones, Angelika Mlinar, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, John Procter, Emil Radev, Barbara Spinelli, Jaromír Štětina, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna Záborská

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

50

+

ALDE

Nathalie Griesbeck, Sophia in ‘t Veld, Angelika Mlinar, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Cecilia Wikström

ECR

Daniel Dalton, Jussi Halla-aho, Sander Loones, Monica Macovei, John Procter

EFDD

Ignazio Corrao

ENF

Gilles Lebreton

GUE/NGL

Dennis de Jong, Cornelia Ernst, Barbara Spinelli, Marie-Christine Vergiat

NI

Udo Voigt

PPE

Asim Ademov, Michał Boni, Pál Csáky, Rachida Dati, Kinga Gál, Lívia Járóka, Barbara Kudrycka, Jeroen Lenaers, Roberta Metsola, Emil Radev, Csaba Sógor, Jaromír Štětina, Traian Ungureanu, Anna Záborská, Tomáš Zdechovský

S&D

Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Ana Gomes, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Dietmar Köster, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Péter Niedermüller, Ivari Padar, Birgit Sippel, Sergei Stanishev, Josef Weidenholzer

VERTS/ALE

Jan Philipp Albrecht, Ska Keller, Bodil Valero

3

-

ENF

Auke Zijlstra

PPE

Frank Engel, Axel Voss

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

20.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Marian-Jean Marinescu, Renaud Muselier, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Marie-Pierre Vieu, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jakop Dalunde, Michael Detjen, Markus Ferber, Rolandas Paksas, Jozo Radoš, Evžen Tošenovský, Henna Virkkunen

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Olle Ludvigsson


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

39

+

ALDE

Izaskun Bilbao Barandica, Jozo Radoš, Dominique Riquet, Pavel Telička

ECR

Jacqueline Foster, Tomasz Piotr Poręba, Evžen Tošenovský, Roberts Zīle

EFDD

Daniela Aiuto, Rolandas Paksas

ENF

Marie-Christine Arnautu

PPE

Georges Bach, Deirdre Clune, Andor Deli, Markus Ferber, Dieter-Lebrecht Koch, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Renaud Muselier, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Henna Virkkunen, Luis de Grandes Pascual, Wim van de Camp

S&D

Lucy Anderson, Isabella De Monte, Michael Detjen, Ismail Ertug, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Olle Ludvigsson, Gabriele Preuß, Christine Revault d'Allonnes Bonnefoy, István Ujhelyi, Janusz Zemke

Verts/ALE

Michael Cramer, Jakop Dalunde, Keith Taylor

1

-

EFDD

Jill Seymour

1

0

GUE/NGL

Marie-Pierre Vieu

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 9. marca 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia