STANOVISKO o zaostávajúcich regiónoch v EÚ

27.2.2018 - (2017/2208(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajkyňa: Michela Giuffrida

Erráta/Dodatky ZvoliťERR01

• ERR01 (PDF - 370 KB)
• ERR01 (DOC - 48 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zaostávajúcich regiónoch v EÚ

(2017/2208(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 174, 175 a 176 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 103/2006[1],

  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[2],

  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o následkoch rozpočtových obmedzení pre regionálne a miestne orgány, pokiaľ ide o výdavky zo štrukturálnych fondov EÚ v členských štátoch[3],

  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie[4],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU[5],

  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov[6],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020[7],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ[8],

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. apríla 2017 s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: správa o zaostávajúcich regiónoch (SWD(2017)0132),

–  so zreteľom na ex ante kondicionality pre stratégie pre inteligentnú špecializáciu,

–  so zreteľom na siedmu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorú Komisia uverejnila 9. októbra 2017,

  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre rybárstvo (A8-0046/2018),

A.  keďže dlhotrvajúca hospodárska a finančná kríza v EÚ mala negatívny dosah na hospodársky rast na regionálnej úrovni, hoci politika súdržnosti prispela približne tretinou rozpočtu EÚ na posilnenie rastu a zamestnanosti a zmenšovanie rozdielov medzi regiónmi EÚ; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby v rámci európskeho semestra preskúmala regionálne a národné spolufinancovanie z európskych a štrukturálnych investičných fondov (EŠIF) a jeho vplyv na deficit členských štátov;

B.  keďže politika súdržnosti, vykonávaná prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF), je hlavnou politikou EÚ v oblasti investícií, rastu a rozvoja, je zosúladená s cieľmi stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a je zameraná na zmenšovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi regiónmi, podporu konvergencie a v konečnom dôsledku na zlepšovanie kvality života európskych občanov;

C.  keďže hlavným cieľom EFRR, ESF a KZ na roky 2014 – 2020 je investovanie do rastu a zamestnanosti s cieľom posilniť pracovný trh, regionálnu ekonomiku a európsku regionálnu spoluprácu, zlepšiť cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu v rámci Únie a v konečnom dôsledku zmenšiť rozdiely v rozvoji medzi jednotlivými regiónmi Európy;

D.  keďže podľa správy Komisie o zaostávajúcich regiónoch zaostáva 47 regiónov vo ôsmich členských štátoch; keďže správa môže prispieť k lepšiemu pochopeniu komplexnosti výziev, ktorým čelia zaostávajúce regióny, a mala by byť preto verejne dostupná vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

E.  keďže politika súdržnosti zohráva dôležitú úlohu vo všetkých zaostávajúcich regiónoch a vo väčšine z nich sa vo veľmi vysokej miere podieľa na verejných investíciách;

F.  keďže zaostávajúce regióny majú v porovnaní s inými regiónmi v tom istom členskom štáte nižšiu mieru produktivity, zamestnanosti a školskej dochádzky;

G.  keďže v správe Komisie sa rozlišujú dva typy zaostávajúcich regiónov: „regióny s nízkou mierou rastu” – menej rozvinuté a prechodné regióny, ktoré sa nepriblížili k priemeru EÚ v rokoch 2000 až 2013, v členských štátoch, ktoré majú HDP na obyvateľa podľa štandardu kúpnej sily (PPS) nižší ako priemer EÚ v roku 2013, to znamená takmer všetky menej rozvinuté a prechodné regióny v Grécku, Španielsku, Taliansku a Portugalsku, a „regióny s nízkymi príjmami” – všetky regióny, ktoré majú HDP na obyvateľa podľa PPS nižší ako 50 % priemeru EÚ v roku 2013, to znamená viaceré menej rozvinuté regióny v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku;

H.  keďže regióny s nízkou mierou rastu sa vyznačujú hospodárskou stagnáciou, najmä v dôsledku poklesu verejných a súkromných investícií, na rozdiel od regiónov s nízkymi príjmami, ktoré si vo všeobecnosti zachovávajú svoj rozvojový potenciál;

I.  keďže v zaostávajúcich regiónoch je v porovnaní s inými regiónmi väčší nedostatok súkromných a verejných investícií, čo je tiež dôsledkom požiadavky znižovania verejného dlhu, ktorá je stanovená v Pakte stability;

J.  keďže zaostávajúce regióny sa často vyznačujú nedostatkom štrukturálnych reforiem, čím sa znižuje účinok už aj tak obmedzených verejných investícií;

K.  keďže zaostávajúce regióny sú výrazne znevýhodnené, pokiaľ ide o verejnú dopravu a hospodársku a energetickú infraštruktúru, a vyžadujú si účinnejšie a efektívnejšie investície;

L.  keďže Komisia zastáva názor, že je potrebné užšie prepojenie medzi politikou súdržnosti a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra;

M.  keďže zaostávajúce regióny, a najmä regióny s nízkymi príjmami čelia vysokej miere úniku mladých ľudí a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí sú nevyhnutným zdrojom hospodárskej a sociálnej revitalizácie dotknutých oblastí, v dôsledku čoho sa tieto regióny stávajú menej atraktívnymi z hľadiska zamestnania a investícií;

N.  keďže treba spresniť definíciu regiónov s nízkymi príjmami a regiónov s nízkou mierou rastu;

O.  keďže je dôležité zvyšovať povedomie koncových používateľov o regionálnych a miestnych programoch financovaných z prostriedkov EÚ a o dosiahnutých výsledkoch, a to bez ohľadu na mieru financovania v danom regióne;

P.  keďže v zaostávajúcich regiónoch treba zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a efektívnosť verejnej správy, pretože výrazne prispievajú k vytváraniu podmienok pre hospodársky rast; keďže zníženie počtu nadbytočných pravidiel a kontrol a skrátenie trvania a zjednodušenie postupov, ako aj lepšie používanie nástrojov IKT by prispelo k zvýšeniu efektívnosti a posilneniu dobrej správy vecí verejných v zaostávajúcich regiónoch;

Q.  keďže podľa siedmej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sú zaostávajúce regióny na najnižších miestach v rámci európskeho indexu kvality verejnej správy, čo znamená, že je v nich obmedzený vplyv verejných investícií;

R.  keďže spoľahlivé, aktuálne a členené údaje a štatistiky sú dôležité pre prijímanie informovaných, transparentnejších, nestranných a spravodlivejších politických rozhodnutí;

S.  keďže v zaostávajúcich regiónoch treba odstrániť prekážky rastu a zmierniť nedostatky v oblasti infraštruktúry;

T.  keďže MSP v zaostávajúcich regiónoch sú financované s omnoho vyššími úrokovými mierami a čelia viacerým problémom pri získavaní úverov od bankového sektora na spolufinancovanie projektov financovaných z EŠIF;

U.  keďže v štyroch z piatich zaostávajúcich regiónov žije najmenej 25 % obyvateľstva v meste alebo zóne dochádzania do práce (tzv. funkčnej mestskej oblasti) a v jednom z piatich zaostávajúcich regiónov žije viac ako 50 % obyvateľstva vo funkčnej mestskej oblasti;

V.  keďže vo väčšine pobrežných a vidieckych oblastiach zaostávajúcich regiónov určujú identitu a spôsob života tradičné činnosti, ako sú maloobjemový tradičný rybolov alebo poľnohospodárstvo, ktoré majú hospodársky, územný, sociálny a kultúrny význam; keďže treba prijať stratégie rozvoja s cieľom posilniť schopnosť udržať si a prilákať talenty, prijímať nové technológie a podnecovať nové investície;

1.  víta skutočnosť, že Komisia predložila pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: správa o zaostávajúcich regiónoch; konštatuje, že v správe sú navrhnuté viaceré pozitívne riešenia na podporu hospodárskeho rastu, trvalo udržateľného rozvoja a tvorby pracovných miest v týchto regiónoch; ďalej zdôrazňuje, že analýza ich konkurencieschopnosti predstavuje dôležitý prínos pre ďalšie diskusie o politike súdržnosti;

2.  víta vykonávanie pilotných iniciatív pre zaostávajúce regióny v dvoch regiónoch v Rumunsku a s podporou Svetovej banky v dvoch regiónoch v Poľsku, najmä vymedzenie strategických priorít a konkrétnych, rýchlo vykonateľných opatrení; so záujmom očakáva zverejnenie výsledkov týchto iniciatív;

3.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti zohráva kľúčovú úlohu pri zaručovaní a podpore verejných a súkromných investícií vo všetkých regiónoch EÚ, a to priamo, ako aj prispievaním k vytvoreniu priaznivého prostredia pre investície; domnieva sa, že EÚ ako celok by v záujme podpory svojho celkového harmonického rozvoja mala vykonávať opatrenia, ktoré posilňujú jej hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a znižujú rozdiely v úrovni rozvoja jednotlivých regiónov a zaostalosť zaostávajúcich regiónov;

4.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila zaostávajúce regióny na úrovni NUTS III na základe všeobecných hospodárskych a sociálnych podmienok a aby lepšie zacielila financovanie týchto oblastí v súlade s programovými cyklami EŠIF;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili individualizované stratégie, programy a opatrenia pre jednotlivé zaostávajúce regióny, pričom zohľadnia trendy a subregionálne rozdiely, pretože cesty, na ktoré sa vydali regióny s nízkymi príjmami a regióny s nízkou mierou rastu, a výzvy, ktorým čelia, sa výrazne líšia v závislosti od ich špecifík, a to prostredníctvom stratégií pre inteligentnú špecializáciu, aby urýchlili ich konvergenciu a zabezpečili najlepšie riešenia pre tvorbu pracovných miest, hospodársky rast a udržateľný rozvoj; domnieva sa, že tieto stratégie, programy a opatrenia by mali byť koordinované s mestskou agendou, pretože zaostávajúce regióny nie sú výlučne vidiecke;

6.  zdôrazňuje, že popri nízkej miere rozvoja a investovania do MSP je miera nezamestnanosti aj naďalej mimoriadne vysoká, najmä u mladých ľudí, a predstavuje jeden z najzávažnejších a najnaliehavejších problémov v prevažnej väčšine zaostávajúcich regiónov; zdôrazňuje kľúčovú úlohu sekundárneho a vysokoškolského vzdelávania, odbornej prípravy na pracovisku a prenosu vedomostí v boji proti alarmujúco vysokej miere nezamestnanosti mládeže a vysokému počtu mladých ľudí odchádzajúcich z týchto regiónov; poukazuje na význam vzdelávania a odbornej prípravy a zvýšenia investícií vo vzťahu k potrebám a rozvoju MSP a rodinných podnikov; zastáva názor, že zapájanie mladých ľudí vedie k lepšej výkonnosti, pretože často poskytujú inovačné riešenia;

7.  konštatuje, že prítomnosť vzdelanej a vyškolenej pracovnej sily, ktorá zodpovedá potrebám regionálneho hospodárstva, výrazne ovplyvňuje konkurencieschopnosť, produktivitu a atraktívnosť trhu práce, čo môže ďalej viesť k rozkvetu prostredia rastu a otvorenosti verejným a súkromným investíciám; zastáva názor, že v tejto súvislosti by sa mala zohľadniť súčasná situácia v zaostávajúcich regiónoch, najmä negatívna miera migrácie a jej nepriaznivý vplyv na zamestnanosť; zdôrazňuje úlohu, ktorú v zaostávajúcich regiónoch zohráva poľnohospodárstvo a rybárstvo, pretože podporovaním rodinných podnikov a pracovných miest a uľahčovaním sociálneho začlenenia zásobujú potravinami a zabezpečujú potravinovú bezpečnosť;

8.  konštatuje, že diverzifikácia sa stala pre poľnohospodárov a rybárov nutnosťou, najmä v zaostávajúcich regiónoch, a prostriedkom, ktorý im poskytuje dodatočné zdroje príjmu a podporuje hospodársky a environmentálne udržateľné činnosti; konštatuje však, že takáto diverzifikácia nesmie v žiadnom prípade nahradiť tradičnejšie činnosti, ako je udržateľný rybolov; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali tzv. modrú ekonomiku a podobné projekty s cieľom pomôcť ľuďom v zaostávajúcich regiónoch pri rozvoji environmentálne udržateľných zdrojov príjmu;

9.  vyjadruje nádej, že pri vykonávaní stratégie EÚ 2020 v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj nadchádzajúcej dlhodobej stratégie EÚ a jej cieľov sa budú aj naďalej náležite zohľadňovať osobitné potreby zaostávajúcich regiónov, najmä pretrvávajúce nedostatky v oblasti infraštruktúry a rozvoj ľudského kapitálu, s osobitným zreteľom na mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky a jeho negatívnych účinkov na zamestnanosť; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti preskúmala vplyv možného zvýšenia miery spolufinancovania z ESF na nasledujúce rozpočtové obdobie;

10.  domnieva sa, že pri programovaní a využívaní prostriedkov z EŠIF treba dosiahnuť skutočnú rovnováhu medzi štrukturálnymi opatreniami, sociálnymi politikami a priemyselnými politikami na podporu hospodárskeho rastu, trvalo udržateľného rozvoja a tvorby pracovných miest, a to kombinovaním grantov s finančnými nástrojmi a prilákaním dodatočnej finančnej podpory, čo by pomohlo pri odstraňovaní zostávajúcich nedostatkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nízkorizikové finančné nástroje by sa mohli uprednostniť pred tými rizikovejšími vždy, keď to umožnia hospodárske vyhliadky;

11.  poznamenáva, že politika súdržnosti môže slúžiť ako nástroj na odstraňovanie rozdielov a nerovnováh v oblasti konkurencieschopnosti, ako aj makroekonomických asymetrií medzi regiónmi, a to podporou vytvárania atraktívneho a udržateľného prostredia pre podniky a občanov; zdôrazňuje, že v regiónoch s nízkou mierou rastu sú hlavnými identifikovanými problémami prístup k úverom, vymáhanie zmlúv a ochrana menšinových investícií, zatiaľ čo v regiónoch s nízkymi príjmami sú najväčšími problémami riešenie platobnej neschopnosti, dodávka elektrickej energie a vymáhanie zmlúv;

12.  konštatuje, že zaostávajúce regióny čelia výraznému migračnému tlaku; domnieva sa, že EŠIF môžu skutočne prispieť k riešeniu tohto problému len vtedy, ak sa bude zároveň účinne uplatňovať zásada solidarity; domnieva sa, že migrantom a utečencom pod medzinárodnou ochranou treba poskytnúť primeranú odbornú prípravu a vzdelanie v záujme ich začlenenia do trhu práce;

13.  konštatuje, že mnohé problémy zaostávajúcich regiónov sú podobné problémom, ktorým čelia najvzdialenejšie regióny; víta preto stratégiu, ktorú navrhla Komisia vo svojom oznámení s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ[9];

14.  domnieva sa, že kritériá demografického a sociálneho rozvoja, ako je index regionálneho sociálneho pokroku, a environmentálnych alebo iných ukazovateľov spolu s HDP by sa mohli posudzovať v kontexte politiky súdržnosti a začleniť do budúcich správ Komisie o zaostávajúcich regiónoch, aby sa zabezpečilo naplnenie potenciálu zaostávajúcich regiónov;

15.  poukazuje na nepriaznivý vplyv hospodárskej a finančnej krízy, najmä pre regióny s nízkou mierou rastu, ktorá viedla k zmenšeniu rozpätia rozpočtových politík a následne ku škrtom vo verejných investíciách; na druhej strane zdôrazňuje význam znižovania dlhu v záujme odstránenia rozpočtového deficitu a prispôsobovania verejných investícií požiadavkám rastu;

16.  domnieva sa, že politika súdržnosti má pozitívny vplyv na vytváranie rastu a pracovných miest; domnieva sa, že v záujme dosiahnutia cieľov stratégie Európa 2020 treba uplatňovať dohodnutú pozíciu k Paktu stability a rastu, pokiaľ ide o flexibilitu cyklických podmienok, štrukturálnych reforiem a vládnych investícií zameraných na vykonávanie hlavných štrukturálnych reforiem a podobných projektov; uznáva, že treba objasniť kontext a rozsah uplatňovania štrukturálnych reforiem v rámci politiky súdržnosti; konštatuje však, že tieto štrukturálne reformy vykonávané v členských štátoch a regiónoch v rámci podporných programov môžu v rámci politiky súdržnosti pomôcť dosiahnuť lepšie výsledky v oblasti investícií;

17.  požaduje posilnenie opatrení na zvýšenie konvergencie medzi všetkými regiónmi vrátane opatrení na zabezpečenie ich odolnosti proti náhlym otrasom;

18.  konštatuje, že prístup k financiám je zložitejší v zaostávajúcich regiónoch, najmä v regiónoch s nízkymi príjmami, a to v dôsledku vyšších úrokových sadzieb a do istej miery aj neochoty úverového systému podstupovať riziko; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť ľahší prístup k úverom s cieľom podporiť MSP, nové obchodné modely a rast v zaostávajúcich regiónoch;

19.  zdôrazňuje dôležitosť fondov EÚ z hľadiska zvyšovania hospodárskej odolnosti a súdržnosti týchto regiónov, ako aj konkurencieschopnosti, investícií a možností spolupráce; uznáva preto príspevok miestnych akčných skupín k rozvoju miestnych stratégií; navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť navrhnúť vyčlenenie väčšieho podielu podpory na miestny rozvoj vedený komunitou, a tým pomôcť pri riešení problémov, ako aj budovaní kapacít; pripomína, že zaostávajúce regióny často narážajú na ťažkosti pri prístupe k financovaniu, ako aj na byrokratické a administratívne prieťahy, ktoré bránia využívaniu prostriedkov z fondov EÚ;

20.  domnieva sa, že pozitívne stimuly pre regióny možno hľadať v existujúcom rámci makroekonomických podmienok stanovených európskym semestrom;

21.  berie do úvahy význam riadnej správy hospodárskych záležitostí pre účinnú celkovú výkonnosť EŠIF, pričom konečným cieľom je odstránenie nedostatkov a zabránenie prieťahom; v tejto súvislosti podporuje potrebu analyzovať a následne preskúmať samotnú podstatu prepojenia európskeho semestra s politikou súdržnosti;

22.  domnieva sa, že solidarita, silnejšia inštitucionálna kapacita, dodržiavanie zásady dobrej správy vecí verejných, lepšia pripojiteľnosť a digitalizácia v týchto regiónoch bude mať významný vplyv na ich hospodársky rast a účinnejšie a efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov; poukazuje preto na otázku podpory a zlepšenia kvality verejnej správy a inštitúcií v dotknutých regiónoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šírili príklady najlepších postupov v súvislosti so zefektívnením verejnej správy, pretože účinné riadenie by malo byť pre zaostávajúce regióny základným odporúčaním;

23.  v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zásady partnerstva a viacúrovňového riadenia, ktoré treba posilniť bez toho, aby bola dotknutá zásada subsidiarity; je presvedčený, že zapojenie všetkých úrovní správy a zainteresovaných strán do navrhovania a vykonávania stratégií a osobitných programov a opatrení zameraných na tieto regióny je zásadné pre vytvorenie účinnej európskej pridanej hodnoty pre občanov;

24.  opakovane zdôrazňuje význam inovácií, digitalizácie a zlepšenia miestnych služieb (zdravotnícke, sociálne a poštové služby) a infraštruktúry pre vytvorenie pozitívneho prostredia a dobrého základu pre oživenie rastu a posilnenie súdržnosti v zaostávajúcich regiónoch; domnieva sa, že poskytovanie vysokorýchlostného internetového pripojenia je základným predpokladom životaschopnosti vidieckych a horských oblastí; poukazuje na potenciál viacodvetvových projektov, ktorými sa podporuje hospodársky, sociálny a územný rozvoj, pričom sa využívajú synergie medzi európskymi fondmi;

25.  navrhuje, aby sa s cieľom prispieť k spoločným cieľom Únie vypracovávali osobitné odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra na viacročnom základe a s monitorovaním a preskúmaním v polovici trvania a aby sa považovali za pozitívny stimul na začatie štrukturálnych reforiem, a nie za nástroje, ktoré by mohli vylučovať prístup k investíciám v rámci politiky súdržnosti;

26.  je presvedčený, že treba dôkladne analyzovať opatrenia spájajúce efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí, ako je uvedené v nariadení 1303/2013, a to aj so zapojením všetkých zainteresovaných strán; okrem toho je presvedčený, že by sa mal prehodnotiť základný princíp EŠIF s ohľadom na ďalšie programové obdobie, pričom sa zohľadní využívanie prostriedkov z týchto fondov v období 2014 – 2020; zastáva názor, že Komisia by mala zvážiť úpravy, pokiaľ ide o prepojenie európskeho semestra s politikou súdržnosti; v tejto súvislosti navrhuje systém pozitívnych stimulov s vytvorením rezerv v ďalšom viacročnom finančnom rámci (VFR), ktoré by mohli slúžiť ako prostriedky na využitie v prípade, že členské štáty splnia odporúčania pre jednotlivé krajiny a ďalšie požiadavky v rámci európskeho semestra;

27.  domnieva sa, že je obzvlášť potrebné podporovať výrobné činnosti a činnosti miestnych podnikov, ktoré sú špecifické pre zaostávajúce regióny, vrátane udržateľného cestovného ruchu, obehového hospodárstva, transformácie energetiky na miestnej úrovni, poľnohospodárstva, vyrábaných výrobkov a inovácií zameraných na MSP; domnieva sa, že synergie vyplývajúce z účinnej kombinácie financovania z regionálnych a vnútroštátnych orgánov a z rôznych nástrojov EÚ prostredníctvom integrovaných územných investícií by mali prispieť k vytvoreniu hospodárskych príležitostí, najmä pre mladých ľudí;

28.  zdôrazňuje význam využívania všetkých príležitostí, ktoré ponúka EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a rastu v týchto regiónoch; domnieva sa, že členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť zaostávajúcim regiónom pri príprave operačných programov a programov cezhraničnej spolupráce; pripomína preto, že je dôležité podporovať využívanie finančných prostriedkov v rámci priameho hospodárenia a finančných prostriedkov z EFSI spolu s príležitosťami, ktoré ponúka politika súdržnosti, a vo vzájomnej koordinácii;

29.  zdôrazňuje význam spoľahlivých, aktualizovaných, rozčlenených štatistických údajov; žiada preto Komisiu a Eurostat, aby poskytli čo najpodrobnejšie a geograficky rozčlenené štatistické údaje, aby sa mohli použiť na navrhnutie vhodných politík súdržnosti, a to aj v zaostávajúcich regiónoch; v tejto súvislosti víta informácie poskytnuté v správe Komisie;

30.  vyzýva Komisiu, aby zvážila prehodnotenie existujúceho vzťahu medzi politikou súdržnosti a makroekonomickým riadením, pričom pripomína, že legitimita tejto politiky sa priamo zakladá na zmluvách a je jednou z najviditeľnejších európskych politík a najdôležitejším vyjadrením európskej solidarity a pridanej hodnoty vo všetkých európskych regiónoch; je presvedčený, že vzťah medzi politikou súdržnosti a procesmi správy hospodárskych záležitostí v rámci európskeho semestra musí byť vyvážený, recipročný a zameraný na systém pozitívnych stimulov; podporuje väčšie uznanie územného rozmeru, ktoré by mohlo byť prínosné pre európsky semester; považuje preto za dôležité zaujať vyvážený prístup ku správe hospodárskych záležitostí a k cieľom v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti stanoveným v zmluvách, ako aj k udržateľnému rastu, zamestnanosti a ochrane životného prostredia;

31.  pripomína, že je potrebné, aby všetci politickí aktéri uznali úlohu politiky súdržnosti ako hlavného nástroja európskej hospodárskej politiky na podporu verejných a súkromných investícií, ktoré zohľadňujú hospodárske, sociálne a územné osobitosti regiónov;

32.  vyzýva členské štáty, aby prijali národné a regionálne rozvojové stratégie a programy zamerané na podporu zaostávajúcich regiónov a zlepšenie ich administratívnych kapacít, riadenia a ďalších kľúčových faktorov rastu, ako sa navrhuje v správe Komisie; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla technickú, odbornú a praktickú pomoc členským štátom, regiónom a obciam s cieľom využívať najlepšie postupy a podporiť digitalizáciu verejných služieb;

33.  požaduje, aby politika súdržnosti bola aj naďalej prioritou Únie a aby preto mala k dispozícii ambiciózne zdroje, aj s ohľadom na tlaky vyvíjané na rozpočet EÚ, a aby sa posilnila synergia s inými fondmi EÚ a získala sa dodatočná finančná pomoc prostredníctvom finančných nástrojov viacročného programového rámca na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že by sa nemali ohrozovať hodnoty, ktoré stelesňuje politika súdržnosti, akou je európska solidarita;

34.  pripomína zodpovednosť Parlamentu pri navrhovaní a schvaľovaní vhodného legislatívneho rámca pre budúcu politiku súdržnosti; zdôrazňuje, že treba zachovať základnú úlohu a cieľ politiky súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ v období po roku 2020, a to nielen s cieľom dosiahnuť konvergenciu, ale aj predchádzať zaostávaniu území; poukazuje na to, že treba zefektívniť pravidlá a zabezpečiť náležitú rovnováhu medzi zjednodušovaním politiky a primeranými kontrolami popri znižovaní nadmernej administratívnej záťaže; zastáva názor, že Komisia a členské štáty by mali zvážiť rozšírenie ustanovení článku 7 nariadenia (EÚ) č. 1301/2013 o EFRR, aby boli financované prepojenia miest s ich priľahlými oblasťami v zaostávajúcich regiónoch;

35.  vyzýva Komisiu, aby väčšmi podporovala rozvoj inovačných systémov, ako sú inovačné stratégie pre inteligentnú špecializáciu, a posilnila interakciu medzi podnikmi, univerzitami a výskumnými centrami v zaostávajúcich regiónoch; ďalej zdôrazňuje, že dobre prepojené územia majú zásadný význam pre prácu výskumných partnerstiev vrátane iniciatív európskeho partnerstva v oblasti inovácií, aby inovačné postupy mohli ďalej posilňovať trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva a pridružených podnikov v zaostávajúcich regiónoch;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
• [2]  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
• [3]  Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 29.
• [4]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.
• [5]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.
• [6]  Prijaté texty, P8 TA(2017)0245.
• [7]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0254.
• [8]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.
• [9]  Oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 (COM(2017)0623).

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Komisárka pre regionálnu politiku Corina Creţu začala v júni 2015 realizáciu iniciatívy na preskúmanie faktorov, ktoré obmedzujú rast a investície v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu (t. j. v zaostávajúcich regiónoch).

Cieľom tejto správy je určiť možné riešenia s cieľom podporiť rast a zvýšiť príjmy v týchto regiónoch.

Ide o 47 regiónov v ôsmich členských štátoch. Patria medzi ne:

•  regióny s nízkou mierou rastu: regióny s HDP, ktorý sa približuje priemeru EÚ, ale ktoré nevykazujú žiaden rast. Je to prípad Talianska, Španielska, Grécka a Portugalska;

•  regióny s nízkym príjmom: regióny s HDP, ktorý je stále veľmi nízky, ale ktoré vykazujú veľmi pozitívny trend rastu. V týchto regiónoch, ktoré boli v porovnaní s inými regiónmi oveľa zaostalejšie, prináša politika súdržnosti vynikajúce výsledky (ide o regióny v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku a Rumunsku).

Kontext

Makroekonomický rámec má významný vplyv na regionálny rast. Makroekonomické nerovnováhy spôsobené krízou by mohli ohroziť úsilie vynaložené v priebehu dvoch desaťročí v kontexte politiky súdržnosti, najmä v regiónoch s nízkou mierou rastu, v ktorých znepokojujúce úrovne verejného a súkromného dlhu bránia rastu.

Zaostávajúce regióny majú nižšiu úroveň produktivity a nižšiu mieru školskej dochádzky a zamestnanosti. Na ich hospodárstvo nepriaznivo vplýva nepružnosť trhu práce a málo dynamické podnikateľské prostredie.

Nedostatočne rozvinuté regionálne inovačné systémy, nedostatok kvalifikácií a nízka kvalita inštitúcií ohrozujú rastový potenciál týchto regiónov.

V regiónoch s nízkymi príjmami dochádza k pretrvávajúcemu demografickému poklesu, najmä v dôsledku migrácie, najmä mladých ľudí a kvalifikovaných pracovníkov, ktorí odchádzajú do regiónov s atraktívnejšími pracovnými ponukami.

Objem verejných a súkromných investícií sa znížil najmä v regiónoch s nízkou mierou rastu.

Komisia identifikuje možné riešenia vrátane zlepšovania vzťahov medzi podnikmi a medzi podnikmi a inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, investícií do infraštruktúry a vzdelávania, zlepšenia prepojení medzi mestami a ich okolitými oblasťami, zvýšenia investícií do verejných inštitúcií na zlepšenie efektívnosti a účinnosti verejných služieb a v záujme posilnenia prepojenia medzi európskym semestrom a politikou súdržnosti určením oblastí, v ktorých sa má investovať.

Správa

Spravodajkyňa zastáva názor, že správa Komisie poskytuje podnety na zamyslenie a hlbšie preskúmanie. Komisia poukázala na neefektívnosť neflexibilných trhov práce, v ktorých prevláda kolektívne vyjednávanie.

Skutočným problémom, ktorý treba riešiť, je podľa nej vymedzenie vzťahu medzi politikou súdržnosti a európskou hospodárskou politikou.

V tejto súvislosti je správa rozdelená na tri hlavné oblasti:

Verejný dlh a hospodársky rast

Komisia konštatuje, že verejný dlh predstavuje prekážku rastu, a teda aj hladkého fungovania politiky súdržnosti, a vo svojej správe uvádza priamu súvislosť medzi politikou súdržnosti a verejným dlhom, pretože verejný dlh podľa nej skutočne ohrozuje schopnosť štrukturálnych fondov vytvárať rast a rozvoj.

Povinnosti znižovania verejného dlhu v rámci Paktu stability podľa spravodajkyne znižujú možnosť verejných investícií a zaostávajúce regióny, ktoré od týchto fondov vo veľkej miere závisia, sú viac postihnuté než ostatné regióny. Spravodajkyňa poukazuje na to, že hlavnou prekážkou investícií v rámci politiky súdržnosti sú skôr rozpočtové obmedzenia ako verejný dlh. Preto je dôležité, aby spolufinancovanie nebolo viazané rozpočtovými obmedzeniami v rámci Paktu stability a rastu, aby politika súdržnosti mohla vytvárať rozvoj a rast.

Vzťah medzi politikou súdržnosti a makroekonomickou podmienenosťou

Podľa spravodajkyne je nutná reforma mechanizmu makroekonomickej podmienenosti, aby sa zabránilo ohrozeniu investícií práve v tých oblastiach, ktoré majú najväčšie štrukturálne ťažkosti. Prípadná podmienenosť v rámci politiky súdržnosti by sa podobne ako v rámci ostatných politík EÚ mala zameriavať skôr na rešpektovanie základných hodnôt a koexistenciu ako na dosiahnutie makroekonomických cieľov.

Spravodajkyňa sa domnieva, že makroekonomická podmienenosť by sa aj naďalej mala považovať za referenčnú hodnotu pre aktiváciu opatrení v oblasti súdržnosti, ale pozitívnym a konštruktívnym spôsobom na podporu reforiem.

Politika súdržnosti a európsky semester

Spravodajkyňa poznamenáva, že Komisia chce dosiahnuť užšie prepojenie medzi politikou súdržnosti a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra, ale neuvádza, ako sa dá dosiahnuť. Odporúčania by ani pre regióny nemali byť donútením, ale motiváciou a podporou. Vzhľadom na to, že najmä v regiónoch s nízkou mierou rastu je potrebné začať štrukturálne reformy, by odporúčania mali byť viacročné.

STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (25.1.2018)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

o zaostávajúcich regiónoch v Európskej únii
(2017/2208(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Viorica Dăncilă

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže existuje potreba zabezpečiť kontinuitu druhu investícií, ktoré sa v súčasnosti realizujú v rámci druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý predstavuje dôležitý nástroj financovania na posilnenie hospodárskeho rastu a podporu konkurencieschopnosti, inovácie a zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch, vidieckych a horských oblastiach a zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieka; keďže druhý pilier zároveň poskytuje finančné stimuly pre investície vo vidieckych oblastiach určené na riešenie špecifických územných potrieb; keďže tieto finančné stimuly na druhej strane prispievajú k dosiahnutiu prierezových cieľov, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; keďže prvý pilier poskytuje stimuly a podporu poľnohospodárskym a agroekologickým postupom, ktoré môžu pomôcť životnému prostrediu a zároveň povzbudiť ľudí, napríklad mladých poľnohospodárov, k tomu, aby sa zapojili do poľnohospodárstva;

B.  keďže poľnohospodárstvo tvorí podstatne vyšší podiel zamestnanosti v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkym hospodárskym rastom, než je priemer v EÚ-28; keďže konkrétne je tento podiel päťkrát vyšší v regiónoch s nízkymi príjmami a v regiónoch s nízkym hospodárskym rastom 2,6-krát vyšší;

C.  keďže správa o zaostávajúcich regiónoch sa vo veľkej miere týka obdobia rokov 2000 – 2013, pričom aktualizované informácie obsahujú údaje do roku 2014 alebo 2015, a neberie do úvahy poľnohospodárstvo;

D.   keďže slabé politické priority a investície, nedostatok fyzickej a digitálnej infraštruktúry, prepojiteľnosti, nedostatok elektronických služieb, často nedostatočná inštitucionálna kapacita alebo absencia miestnych verejných služieb, nedostatok zručností a rastúce úrovne zadlženia vo vidieckych a poľnohospodárskych spoločenstvách – to všetko kladie veľké prekážky úspešnému rozvoju životaschopných a sebestačných vidieckych podnikov a komunít a mnohých mladých ľudí núti k tomu, aby opustili vidiecke oblasti a migrovali inam, zhoršuje nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a ohrozuje budúce vyhliadky regiónu;

E.  keďže v niektorých regiónoch s nízkymi príjmami je problém zaberania pôdy a koncentrácie pôdy veľkou prekážkou, ktorá bráni týmto regiónom rozvíjať sa a rásť;

F.  keďže jednou z najväčších a najzložitejších otázok v EÚ je zlepšenie situácie vidieckych oblastí, čo by sa dalo riešiť pomocou inteligentného prístupu;

G.  keďže otázkami rodovej rovnosti sa zvyčajne zaoberajú skôr „mäkké“ politické oblasti, než tie „tvrdé“, ako sú napríklad regionálne politiky, ktoré dostávajú väčšiu finančnú podporu;

1.  zastáva názor, že poľnohospodárstvo, agropotravinárstvo a vidiecke podnikanie sú súčasťou riešenia, ktoré prispeje k posilneniu udržateľného rastu a oživeniu vidieckych oblastí, podpore rodinných podnikov a vytváraniu nových pracovných miest, a to spôsobom, ktorý uľahčí široké a nediskriminačné sociálne začlenenie, a tiež sú výborným nástrojom boja proti chudobe a nerovnosti, ako aj zvyšovania úrovne príjmu v zaostávajúcich regiónoch a zároveň prispievajú k udržateľnému zachovávaniu vidieka, k podpore ekosystémových služieb a k boju proti vyľudňovaniu vidieka a proti znižovaniu dostupnosti verejných služieb; zdôrazňuje strategickú úlohu, ktorú poľnohospodárstvo zohráva v zaostávajúcich regiónoch, pretože poskytuje týmto regiónom dodávky potravín a zaručuje potravinovú bezpečnosť;

2.  domnieva sa, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť fenoménu vyľudňovania vidieka, ktorý zahŕňa odchod mladých ľudí, ktorí sú nevyhnutným zdrojom pre ekonomické a sociálne oživenie postihnutých lokalít;

3.  konštatuje, že vidiecke oblasti sú nielen oblasťami, v ktorých pracujú poľnohospodári a kde sa pestujú potraviny, ale sú tiež domovom miliónov Európanov, ktorí žijú v komunitách s čoraz menšími možnosťami;

4.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali do vzdelávania s cieľom prilákať do poľnohospodárskych zaostávajúcich regiónov kvalitné ľudské zdroje a udržať ich tam;

5.  zdôrazňuje dôležitosť fondov rozvoja vidieka z hľadiska zvyšovania hospodárskej odolnosti a územnej súdržnosti týchto regiónov, ako aj konkurencieschopnosti, a to prostredníctvom individuálne prispôsobených projektov založených na prístupoch zdola nahor, investíciách, možnostiach spolupráce a rozvoja infraštruktúry; uznáva preto príspevok miestnych akčných skupín k rozvoju miestnych stratégií, podpore prepájania zúčastnených strán a hodnotenia a schvaľovania jednotlivých projektov LEADER, a žiada preto, aby sa vyčlenila väčšia podpora miestnemu rozvoju vedenému komunitou, a tým sa pomohlo riešiť problémy a budovať kapacity; zdôrazňuje význam prenosu poznatkov a poskytnutia ľahšieho prístupu zaostávajúcim regiónom k poľnohospodárskym inováciám; zdôrazňuje, že zapájanie mladých ľudí do poľnohospodárskej činnosti vedie k lepšej výkonnosti, pretože mladí ľudia prinášajú do poľnohospodárskej výroby najnovšie technológie a inovačné riešenia;

6.   zdôrazňuje, že je dôležité zachovať primerané fondy regionálneho rozvoja EÚ po roku 2020, aby sa mohli uspokojiť potreby týchto regiónov, berúc do úvahy predovšetkým rastový potenciál poľnohospodárstva, pričom treba zohľadniť potrebu sústavného financovania pre všetky regióny EÚ, keďže vplyv globalizácie, zmien klímy a zmien v priemysle sa neobmedzuje len na menej rozvinuté regióny, ako sa uvádza v 7. správe Komisie o súdržnosti, ale má významný vplyv aj napríklad na riedko obývané oblasti; uznáva dôležitú úlohu prvého piliera platobných systémov, najmä pre zaostávajúce regióny, a preto žiada, aby sa udržali čo najbližšie k úrovniam stanoveným v rámci súčasnej spoločnej poľnohospodárskej politiky;

7.   zdôrazňuje, že financovanie rozvoja vidieka a spoločnej poľnohospodárskej politiky nemožno ohroziť, aj napriek tlakom na rozpočet EÚ; zdôrazňuje, že brexit bude mať dôsledky pre všetky členské štáty a môže mať negatívny vplyv na vidiecke regióny; žiada, aby sa určilo, o ktoré regióny ide, a aby získali podporu;

8.  prízvukuje, že je potrebná väčšia pružnosť pri riadení finančných prostriedkov určených na rozvoj vidieka, a zdôrazňuje, že je dôležité oddeliť financovanie poľnohospodárstva od rozpočtových obmedzení;

9.  zdôrazňuje, že komplexné a dobre načasované stratégie rozvoja sú potrebné nielen na riešenie niektorých základných problémov poľnohospodárskych zaostávajúcich regiónov, ale aj na zlepšenie ich schopnosti prijímať nové technológie, udržať si a prilákať talenty a vytvárať a podporovať nové investície;

10.  domnieva sa, že jednou z najväčších výziev, pred ktorými stoja zaostávajúce regióny, je zvyšovanie produktivity a zamestnanosti v poľnohospodárstve;

11.  zdôrazňuje význam možných synergických účinkov síce vysokého, ale klesajúceho podielu poľnohospodárstva na celkovej zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch, pričom sa očakáva, že budú môcť poskytovať pevný základ pre rozvoj tradičných kvalitných výrobkov, ako napríklad výrobkov so zemepisným označením, horských výrobkov alebo miestnych špecialít, a pre podporu potravinovej bezpečnosti a trvalej udržateľnosti životného prostredia; tiež berie na vedomie potenciál z hľadiska rozvoja cestovného ruchu, najmä vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky; zdôrazňuje výzvu Parlamentu z roku 2015, aby sa rozšírila ochrana zemepisných označení, ktorá platí v celej EÚ, na iné ako poľnohospodárske výrobky; domnieva sa, že takéto rozšírenie by podporilo rozvoj všetkých vidieckych regiónov v EÚ, pretože by zvýšilo pridanú hodnotu tradičných výrobkov a vytvorilo by pracovné miesta vo vidieckych oblastiach; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na rozšírenie ochrany zemepisných označení Európskej únie na iné ako poľnohospodárske výrobky;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať miestne iniciatívy zamerané na spracovanie, uvádzanie na trh, distribúciu a konzumáciu miestnych výrobkov, ako aj miestne obchodovanie;

13.  opakovane zdôrazňuje význam inovácií a primerane vyváženej digitalizácie a vylepšených miestnych služieb (zdravotníctvo, sociálne, poštové služby) a infraštruktúry, čím sa vytvorí pozitívne prostredie a dobrý základ pre oživenie rastu a posilnenie súdržnosti v zaostávajúcich regiónoch; zdôrazňuje, že dobrá infraštruktúra, najmä pokiaľ ide o poskytovanie vysokorýchlostného internetového pripojenia, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre životaschopnosť vidieckych oblastí, môže prispieť k riešeniu problému vyľudňovania vidieka a môže pomôcť prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov potrebných na rast v týchto oblastiach; pripomína, že vzdelávanie a odborná príprava sú nevyhnutné pre rozvojovú štruktúru, ktorú bude možné ďalej posilňovať prostredníctvom online prepojenosti; víta diskusný dokument Komisie o budúcnosti poľnohospodárstva, v ktorom sa počíta s väčšou koncentráciou investícií v oblasti obehového hospodárstva a biohospodárstva, ktoré ponúkajú značný potenciál pre zamestnanosť, a s rozvojom iniciatívy „inteligentných obcí“ prostredníctvom podpory miestnych komunít s cieľom digitalizácie a rozvoja infraštruktúry;

14.  zdôrazňuje model sociálneho poľnohospodárstva a jeho potenciál, pokiaľ ide o prepojenie ľudí vo vidieckych oblastiach, a najmä priblíženie poľnohospodárstva k občanom; domnieva sa, že tento model je dôležitým nástrojom, ktorý ponúka škálu terapeutických služieb v miestnych komunitách a zároveň prepája poľnohospodárov so širšou verejnosťou;

15.  konštatuje, že úplná realizácia inovačných projektov, napríklad iniciatívy „inteligentných obcí“, vo veľkej miere závisí od rozšíreného pripojenia spolu so vzdelávaním; naliehavo vyzýva na ďalšie kroky v záujme zastavenia vyľudňovania vidieckych oblastí, s cieľom podporiť rodinné poľnohospodárske podniky a podporovať lepšie riadenie životného prostredia, sociálneho začlenenia, znižovania chudoby a tvorbu pracovných miest a inteligentný prístup;

16.  konštatuje, že presadzovanie zmeny v tradičných úlohách mužov, vďaka ktorej sa ženy dokážu čoraz viac podieľať na výhodách regionálneho rozširovania, má vlastnú vnútornú hodnotu a môže tiež posilniť konkurencieschopnosť obchodu a priemyslu, najmä v zaostávajúcich regiónoch;

17.  víta skutočnosť, že Komisia v rámci budúcej reformy SPP uprednostní generačnú obnovu; domnieva sa, že toto zameranie prispeje k udržateľnosti vidieckych oblastí EÚ;

18.  konštatuje, že diverzifikácia sa stala pre mnoho poľnohospodárov nutnosťou, najmä v zaostávajúcich regiónoch, ktorá im umožňuje zabezpečiť dodatočné zdroje príjmov;

19.   zdôrazňuje, že dobre prepojené územia, ktoré uprednostňujú a posilňujú vidiecke oblasti, majú zásadný význam pre prácu výskumných partnerstiev vrátane iniciatív európskeho partnerstva, takže inovačné postupy môžu ďalej posilniť trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva a pridružené podniky a rast v zaostávajúcich vidieckych oblastiach regiónov; nazdáva sa v tejto súvislosti, že najvýraznejšia je potreba podporiť spoluprácu medzi regiónmi EÚ na úrovni NUTS2;

20.  zdôrazňuje užitočnosť územného prístupu, ktorý zabezpečuje dostatočné infraštruktúry a sociálny kapitál pre každý región; zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli vo vidieckych oblastiach poskytované služby ako profesijné poradenstvo, finančné poradenstvo a poradenstvo týkajúce sa postupov riadenia poľnohospodárskych podnikov, aby sa zmiernili tlaky, ktoré prináša poľnohospodárstvo; zdôrazňuje, že s cieľom zachovať tieto oblasti je nevyhnutné poskytovať verejné služby, ako sú vzdelávanie, odborná príprava, zdravotná starostlivosť, sociálne služby, verejná doprava a verejné poštové služby; vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť pomoci komunitám v zaostávajúcich regiónoch prostredníctvom príslušných nástrojov, ktoré vytvoria uzavreté výrobné obehy a pomôžu procesom vytvárajúcim pridanú hodnotu, aby zotrvali v regiónoch, a tak sa vytvoria dynamické vidiecke ekonomiky a zvráti sa vyľudňovanie vidieka;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spolufinancovanie v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov zostane mimo dosahu obmedzení Paktu o stabilite a raste.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	23.1.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	37 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Richard Ashworth, José Bové, Daniel Buda, Nicola Caputo, Paolo De Castro, Jean-Paul Denanot, Albert Deß, Jørn Dohrmann, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Luke Ming Flanagan, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Ivan Jakovčić, Jarosław Kalinowski, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Mairead McGuinness, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Marijana Petir, Laurenţiu Rebega, Bronis Ropė, Ricardo Serrão Santos, Czesław Adam Siekierski, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Marco Zullo
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Franc Bogovič, Stefan Eck, Jens Gieseke, Maria Heubuch, Karin Kadenbach, Momchil Nekov, Sofia Ribeiro, Annie Schreijer-Pierik, Hannu Takkula, Tom Vandenkendelaere, Thomas Waitz
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Stanisław Ożóg

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

37	+
PPE	Franc Bogovič, Daniel Buda, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Jens Gieseke, Esther Herranz García, Mairead McGuinness, Marijana Petir, Sofia Ribeiro, Annie Schreijer-Pierik, Czesław Adam Siekierski, Tom Vandenkendelaere
S&D	Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Nicola Caputo, Paolo De Castro, Jean-Paul Denanot, Karin Kadenbach, Maria Noichl, Ricardo Serrão Santos, Tibor Szanyi, Marc Tarabella
ECR	Richard Ashworth, Jørn Dohrmann, Zbigniew Kuźmiuk, James Nicholson, Stanisław Ożóg
ALDE	Ivan Jakovčić, Ulrike Müller, Hannu Takkula
GUE/NGL	Stefan Eck, Luke Ming Flanagan
Verts/ALE	José Bové, Martin Häusling, Bronis Ropė
EFDD	Marco Zullo

1	-
EFDD	John Stuart Agnew

2	0
ENF	Philippe Loiseau, Laurenţiu Rebega

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre rybárstvo (31.1.2018)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k zaostávajúcim regiónom v EÚ
(2017/2208(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nicola Caputo

NÁVRHY

Výbor pre rybárstvo vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

-so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o inováciách a diverzifikácii maloobjemového pobrežného rybolovu v regiónoch, ktoré závisia od rybolovu[1],

-so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o úlohe cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom pri diverzifikácii rybárstva[2],

-so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ[3],

-so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1380/2013 o novej spoločnej rybárskej politike[4],

-so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1379/2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry[5],

-so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 508/2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde (ENRF)[6],

A.  keďže rybolov, najmä maloobjemový rybolov, je tradičnou činnosťou, ktorá svojou špecifickosťou určuje identitu a spôsob života obyvateľstva vo väčšine pobrežných oblastí „regiónov s nízkym hospodárskym rastom“ (ako je talianska oblasť Mezzogiorno a niektoré oblasti v Chorvátsku, Grécku, Španielsku a Portugalsku) a „v regiónoch s nízkymi príjmami“ (ako sú oblasti v Bulharsku a Rumunsku) uvedených v príslušnej správe Komisie;

B.  keďže živobytie 12 % svetovej populácie závisí od rybárstva a akvakultúry, čo znamená, že obchod s rybími produktmi môže mať obrovský sociálny a hospodársky dosah, keď vezmeme do úvahy, že s takmer 40 % produkcie sa obchoduje na medzinárodnom trhu, čo zodpovedá ročnej vývoznej hodnote vyše 115 mld. EUR;

C.  keďže drobný rybolov, maloobjemový rybolov, pobrežný rybolov a lov mäkkýšov majú v mnohých pobrežných oblastiach EÚ vrátane ostrovov a najvzdialenejších regiónov hospodársky, územný, sociálny aj kultúrny význam, a keďže preto je potrebné toto odvetvie chrániť a pomáhať mu čeliť priemyselnému a veľkoobjemovému rybolovu a priemyselnej akvakultúre;

D.  keďže pri maloobjemovom rybolove sa využíva rybársky výstroj a techniky rybolovu, ktoré majú menší vplyv na stav ohrozených populácií;

E.  keďže maloobjemový rybolov má nesmierny vplyv na budúcnosť menej rozvinutých pobrežných a ostrovných komunít v Únii; keďže je potrebné podporovať záujem mladých ľudí o vstup do odvetvia a ponúknuť im odbornú prípravu na vysokej úrovni, a to aj na poli maloobjemového a pobrežného rybolovu, s cieľom prispieť k rozvoju oblastí, ktoré závisia od rybolovu, a motivovať obyvateľstvo, aby v nich zostávalo;

F.  keďže na dosiahnutie maximálneho udržateľného výnosu (MSY) je potrebné uplatňovať regionálny prístup, v ktorom sa berú do úvahy vedecké kritériá a sociálno-ekonomické faktory;

G.  keďže EÚ je najväčším svetovým trhom pre rybie produkty, z čoho ešte viac vyplýva potreba zabezpečiť, aby boli rybolovné činnosti nielen ziskové, ale aj vyvážené a udržateľné;

H.  keďže rybolov je naďalej na ústupe, čo prispelo k ďalšiemu závažnému hospodárskemu úpadku mnohých pobrežných a ostrovných oblastí, a to aj v zaostávajúcich regiónoch, a spôsobilo vyľudňovanie, pričom obyvatelia odchádzajú do oblastí, ktoré ponúkajú lepšie vyhliadky v oblasti zamestnanosti a vzdelávania;

I.  keďže opatrenia prijímané v rámci spoločnej rybárskej politiky, ktoré sa dotýkajú týchto regiónov, musia byť udržateľné zo sociálneho aj z ekonomického hľadiska, aby sa tak zaistila životaschopnosť maloobjemového rybolovu; keďže druhy lovené v rámci pobrežného rybolovu sú nesmierne cenné zo sociálno-ekonomického hľadiska, aj keď predstavujú len malú časť komerčného lovu;

J.  keďže v článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa uvádza, že „Pri prideľovaní rybolovných možností, ktoré majú k dispozícii, ... členské štáty používajú transparentné a objektívne kritériá“ a že „ Medzi kritériá, ktoré sa majú použiť, môže patriť aj ... príspevok k miestnemu hospodárstvu“; keďže v tomto rámci musí Európska únia venovať osobitnú pozornosť flotilám menej rozvinutých regiónov;

K.  keďže ženy zohrávajú zásadnú úlohu v oblasti maloobjemového rybolovu, najmä pri úlohách súvisiacich so spracovateľským reťazcom a lovom mäkkýšov;

L.  keďže politika súdržnosti EÚ si kladie za cieľ zmenšiť rozdiely medzi regiónmi a členskými štátmi a napomáhať hospodárskemu, sociálnemu a územnému zbližovaniu a keďže odvetvie rybolovu a naň priamo alebo nepriamo napojené odvetvia zohrávajú úlohu pri rozvoji pobrežných regiónov;

M.  keďže vzhľadom na veľký počet pracovných miest, priamych aj nepriamych, ktoré vznikajú v odvetviach rybolovu, lovu mäkkýšov, v akvakultúre, pridružených odvetviach, ako aj v oblasti marketingu a spracovania produktov rybolovu, majú tieto odvetvia veľký sociálno-ekonomický význam;

N.  keďže niektoré pobrežné rybolovné oblasti v zaostávajúcich regiónoch sa nachádzajú v blízkosti hospodársky rozvinutých oblastí a turistických destinácií, a napriek tomu nedokážu dosiahnuť dostatočný hospodársky rast;

O.  keďže v týchto oblastiach rastie tlak na využívanie morských zdrojov, pričom rybolov sa často odsúva na druhú koľaj v prospech cestovného ruchu, hoci obe odvetvia sú navzájom zlučiteľné a dopĺňajú sa;

P.  keďže v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa uznáva osobitná hospodárska a sociálna situácia najvzdialenejších regiónov, ktorú zo štrukturálneho hľadiska zhoršujú faktory (vzdialenosť, ostrovný charakter, malá rozloha, ťažký terén a náročné podnebie, závislosť od malého množstva produktov atď.), ktorých pretrvávanie a kombinácia vážne ohrozujú ich rozvoj;

Q.  keďže malé percento miestneho obyvateľstva v najmenej rozvinutých regiónoch, predovšetkým v najvzdialenejších regiónoch, závisí od činností spojených s maloobjemovým pobrežným a miestnym rybolovom, pričom do takýchto činností sa nezapája dosť mladých ľudí, pretože sú neatraktívne, nevyžadujú si vysokú kvalifikáciu a často sú slabo platené;

R.  keďže s cieľom zaručiť konkurencieschopnosť produktov rybolovu z najvzdialenejších regiónov na hlavných cieľových trhoch je okrem iného potrebné zabezpečiť, aby nedochádzalo k zvyšovaniu ich cien súvisiacemu s prepravou;

S.  keďže rekreačný rybolov a cestovný ruch súvisiaci s touto činnosťou má dôležitý hospodársky dosah a mohol by do týchto regiónov priniesť diverzifikáciu hospodárskej činnosti;

T.  keďže v stratégii EÚ pre „modré“ hospodárstvo sa nabáda a podporuje udržateľný hospodársky rozvoj v pobrežných oblastiach;

U.  keďže námorný a pobrežný cestovný ruch zamestnáva 3,2 milióna osôb a generuje v EÚ hrubú pridanú hodnotu v celkovej výške 183 miliárd EUR;

1.  zdôrazňuje význam rybolovu, najmä maloobjemového rybolovu, a udržateľného pobrežného a námorného cestovného ruchu pre sociálny a ekologický rozvoj inkluzívneho námorného hospodárstva; pripomína význam diverzifikácie ponuky cestovného ruchu, ktorou by sa podnietili udržateľné hospodárske a environmentálne činnosti umožňujúce a podporujúce celoročný prístup k námornému dedičstvu, aktivitám pod hladinou, gastronomickému cestovnému ruchu a vodným športom s cieľom kompenzovať sezónnosť; považuje za potrebné poskytnúť väčšiu finančnú pomoc pre MSP, ktoré vyvíjajú inovačné riešenia pre pobrežný a námorný cestovný ruch, prostredníctvom finančných nástrojov, napríklad programu Horizont 2020;

2.  konštatuje, že diverzifikácia sa stala pre mnoho malých rybárov nutnosťou takmer všade, ale najmä v zaostávajúcich regiónoch, pretože ich príjem pochádzajúci z rybolovných činností je často neprimeraný a musia využívať dodatočné zdroje príjmu, ako sú nové formy cestovného ruchu súvisiace s rybolovnými činnosťami, napríklad turistický rybolov; nabáda Komisiu a členské štáty, aby popri ENRF podporovali využívanie rôznych fondov EÚ s cieľom rozvíjať cestovný ruch v oblasti rybolovu a spracovanie rýb v týchto oblastiach, a tým diverzifikovať zdroje príjmu; zdôrazňuje však, že táto diverzifikácia v žiadnom prípade nesmie ohroziť rybolovné činnosti ako také a že práca malých rybárov sa musí uznávať a finančne podporovať, dokonca aj v obdobiach biologického pokoja;

3.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali do odbornej prípravy a technologického rozvoja celého odvetvia rybolovu s cieľom prilákať do zaostávajúcich regiónov kvalitné ľudské zdroje a zabezpečiť, aby tam títo pracovníci aj zostali; poukazuje na to, že investície do ľudského kapitálu a opatrenia na podporu odbornej prípravy v odvetví rybolovu sú základnými predpokladmi na dosiahnutie udržateľného a konkurencieschopného rastu; vyzdvihuje úlohu, ktorú môže ESF zohrávať pri zlepšovaní vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj v oblasti maloobjemového a pobrežného rybolovu; zdôrazňuje význam zakladania a práce miestnych rybárskych akčných skupín, ktoré podporujú odvetvie rybolovu;

4.  vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby poskytli inovatívnu a udržateľnú infraštruktúru, napríklad vrátane rýchleho internetového pripojenia a kvalitných IT, s cieľom pomôcť rybárom v zaostávajúcich regiónoch rozšíriť svoje pôsobenie zlepšením svojich tradičných rybolovných činností a zabezpečením ich väčšej kompatibility s inými odvetviami hospodárskej činnosti, najmä s doplnkovými odvetviami; poukazuje na potenciál viacodvetvových projektov, ktorými sa podporuje hospodársky, sociálny a územný rozvoj zaostávajúcich pobrežných regiónov, pričom sa využívajú synergie medzi európskymi fondmi, najmä EFRR, ENRF a ESF; zdôrazňuje význam „modrého“ hospodárstva, ktoré môže prispievať k hospodárskemu rastu zaostávajúcich pobrežných a ostrovných regiónov;

5.  zdôrazňuje, že treba podporiť prácu a vytváranie organizácií výrobcov a odvetví s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia a jeho pozíciu na trhu;

6.  zdôrazňuje dôležitosť Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), ktorý po prvý raz prepája financovanie integrovanej námornej politiky a rybárstva, ako aj dôležitosť Európskej investičnej banky, pokiaľ ide o podporu rozvoja rybárstva, akvakultúry a spracovania rýb udržateľným spôsobom šetrným k životnému prostrediu, podporu diverzifikácie príjmov v rybárskych spoločenstvách, ktoré závisia od týchto odvetví, predovšetkým v súvislosti s maloobjemovým pobrežným rybolovom, presadzovanie odborného vzdelávania žien a mládeže a prilákanie nových podnikateľov do tohto odvetvia; vyzýva členské štáty, aby urýchlili čerpanie finančných prostriedkov z ENRF, najmä sumy vyčlenenej na odbornú prípravu a odbornú kvalifikáciu miestneho obyvateľstva, ako aj na rozvoj doplnkových činností k tradičnému rybolovu; domnieva sa, že dotácie pridelené najvzdialenejším regiónom na prepravu rýb až po ich vstup na medzinárodný trh sa musia zachovať alebo dokonca zvýšiť, aby sa zaručili rovnaké podmienky hospodárskej súťaže s produktmi pochádzajúcimi z iných oblastí; poukazuje na to, že je dôležité zabezpečiť dostatočné financovanie pre ENRF aj v období po roku 2020, aby sa z neho aj naďalej podporoval pobrežný rozvoj regiónov, ktoré sú závislé od rybolovu;

7.  zdôrazňuje, že rybári, najmä malí rybári v mnohých zaostávajúcich regiónoch narážajú pri prístupe k financovaniu na ťažkosti, a to z dôvodu dlhového zaťaženia a tlaku na verejné financie v týchto oblastiach, ako aj z dôvodu byrokratických a administratívnych oneskorení vyplývajúcich zo samotného fungovania ENRF; vyzýva preto Komisiu, aby spolupracovala s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom vypracovať primerané finančné nástroje prispôsobené potrebám rybárov a ich podnikom; nabáda Komisiu a členské štáty, aby vykonávali zjednodušený a rýchlejší postup využívania ENRF v zaostávajúcich regiónoch; žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia nástroja určeného na pomoc rybolovu v najvzdialenejších regiónoch, ktorý by bol podobný opatreniam vykonávaným v poľnohospodárstve v najvzdialenejších regiónoch v rámci programu POSEI a ktorý by prispieval k optimálnemu využívaniu potenciálu rybolovu v týchto regiónoch;

8.  požaduje úplné uplatňovanie článku 349 ZFEÚ v politikách, pravidlách, fondoch a programoch EÚ, ktoré sa týkajú jej rybárskej politiky, najmä v rámci ENRF, s cieľom reagovať na osobitné ťažkosti, s ktorými sa stretávajú najvzdialenejšie regióny;

9.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby popri ENRF podporovali využívanie rôznych fondov EÚ s cieľom rozvíjať cestovný ruch v oblasti rybolovu a spracovanie rýb v príslušných regiónoch, a tým diverzifikovať ich zdroje príjmu;

10.  vyzýva Komisiu, aby v záujme prežitia odvetvia rybárstva v najvzdialenejších regiónoch a v súlade so zásadami rozdielneho zaobchádzania s malými ostrovmi a územiami uvedenými v cieli trvalo udržateľného rozvoja (SDG) č. 14 zaviedla podporné opatrenia na základe článku 349 ZFEÚ, čím sa v najvzdialenejších regiónoch umožní financovanie (na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni) plavidiel maloobjemového a tradičného rybolovu, ktoré celé úlovky vykladajú v prístavoch najvzdialenejších regiónov a prispievajú k miestnemu udržateľnému rozvoju, v záujme zvýšenia bezpečnosti ľudí, splnenia európskych hygienických noriem, boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a dosiahnutia lepšej environmentálnej efektívnosti;

11.  podporuje členské štáty pri vytváraní preferenčného fiškálneho režimu pre príslušné regióny s cieľom podporiť investície a bojovať proti chudobe;

12.  zdôrazňuje význam rozvoja a podpory udržateľnej akvakultúry, a to tak z environmentálneho hľadiska, ako aj z hľadiska ochrany zdravia populácií rýb a spotrebiteľov; zdôrazňuje ďalej nielen potenciál, ktorým akvakultúra disponuje ako hospodárska činnosť poskytujúca dobre platené, stabilné pracovné miesta (v EÚ v tomto odvetví už existuje 80 000 pracovných miest), ale aj jej význam z hľadiska zníženia nadmerného lovu európskych populácií rýb a závislosti EÚ od dovozu rýb a morských živočíchov z tretích krajín. nabáda členské štáty a miestne orgány, aby podporovali projekty „modrého“ hospodárstva s cieľom pomôcť ľuďom v zaostávajúcich regiónoch pri rozvoji environmentálne udržateľných zdrojov príjmu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali väčšie úsilie o riešenie problémov súvisiacich s administratívnou záťažou, ktorým čelia odvetvia rybolovu a akvakultúry.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	24.1.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, Richard Corbett, Linnéa Engström, João Ferreira, Sylvie Goddyn, Mike Hookem, Ian Hudghton, Carlos Iturgaiz, Werner Kuhn, António Marinho e Pinto, Norica Nicolai, Ulrike Rodust, Remo Sernagiotto, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Izaskun Bilbao Barandica, Ole Christensen, Norbert Erdős, Seán Kelly, Verónica Lope Fontagné
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Tim Aker, João Pimenta Lopes

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

22	+
ALDE	António Marinho e Pinto, Norica Nicolai
ECR	Peter van Dalen, Remo Sernagiotto, Ruža Tomašić
ENF	Sylvie Goddyn
GUE/NGL	João Ferreira, João Pimenta Lopes
PPE	Alain Cadec, Norbert Erdős, Carlos Iturgaiz, Seán Kelly, Werner Kuhn, Verónica Lope Fontagné, Jarosław Wałęsa
S&D	Clara Eugenia Aguilera García, Richard Corbett, Ulrike Rodust, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas
VERTS/ALE	Linnéa Engström, Ian Hudghton

2	-
EFDD	Tim Aker, Mike Hookem

0	0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0109.
• [2]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0280.
• [3]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.
• [4]  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.
• [5]  Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1.
• [6]  Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	20.2.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	31 3 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mercedes Bresso, Steeve Briois, Andrea Cozzolino, Raymond Finch, John Flack, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Paul Nuttall, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Lambert van Nistelrooij, Kerstin Westphal, Joachim Zeller
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniel Buda, Andor Deli, Ivana Maletić, Urmas Paet, Georgi Pirinski, Bronis Ropė, Milan Zver
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Eleonora Evi, Anna Hedh, Bogdan Brunon Wenta

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

31	+
ALDE	Ivan Jakovčić, Iskra Mihaylova, Urmas Paet
ECR	John Flack, Sławomir Kłosowski, Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić
PPE	Daniel Buda, Andor Deli, Krzysztof Hetman, Ivana Maletić, Lambert van Nistelrooij, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Ramón Luis Valcárcel Siso, Bogdan Brunon Wenta, Joachim Zeller, Milan Zver
S&D	Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Anna Hedh, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Georgi Pirinski, Liliana Rodrigues, Monika Smolková, Kerstin Westphal
VERTS/ALE	Bronis Ropė

3	-
EFDD	Raymond Finch, Paul Nuttall
ENF	Steeve Briois

3	0
EFDD	Eleonora Evi
GUE/NGL	Martina Michels, Ángela Vallina

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania