Postup : 2017/2226(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0047/2018

Predkladané texty :

A8-0047/2018

Rozpravy :

PV 13/03/2018 - 20
CRE 13/03/2018 - 20

Hlasovanie :

PV 14/03/2018 - 8.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0077

SPRÁVA     
PDF 856kWORD 80k
28.2.2018
PE 615.386v02-00 A8-0047/2018

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018

(2017/2226(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Hugues Bayet

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*):

Jean Arthuis, Výbor pre rozpočet

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 POZÍCIA VO FORME POZMEŇUJÚCICH NÁVRHOVVýboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018

(2017/2226(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie ZFEÚ) a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článoky 136 a 148,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–  so zreteľom na posúdenie Európskej fiškálnej rady z 20. júna 2017 o hodnotení zámerov budúcej fiškálnej politiky vhodných pre eurozónu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. – 26. marca 2010 a zo 17. júna 2010, ako aj na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie(9),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(11),

–  so zreteľom na správu o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov),

–  so zreteľom na medzinárodnú zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 o ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2017 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2017)0821),

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2017,

–  so zreteľom na štúdie a hĺbkové analýzy koordinácie hospodárskych politík v eurozóne v rámci európskeho semestra vypracované pre Výbor pre hospodárske a menové veci (november 2015),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 o ročnom prieskume rastu na rok 2016 (COM(2015)0690), na správu o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691) a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti (COM(2015)0700),

–  so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie o európskom pilieri sociálnych práv podpísané a vyhlásené 17. novembra 2017 v Göteborgu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/825 o zriadení programu podpory štrukturálnych reforiem na roky 2017 – 2020, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o odporúčaní v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam(13),

–  so zreteľom na odporúčanie na odporúčanie Rady o hospodárskej politike v eurozóne z 22. novembra 2017,

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2018,

–  so zreteľom na rozpravu s Komisiou na pôde Európskeho parlamentu na tému balík opatrení týkajúci sa európskeho semestra – ročný prieskum rastu na rok 2018,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre regionálny rozvoj a pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0047/2018),

A.  keďže podľa prognóz Komisie sa očakáva, že rozmach európskeho hospodárstva síce bude pokračovať, ale tempo vytvárania pracovných miest a rast kúpnej sily domácností poukazujú na mierne spomalenie počas nasledujúcich dvoch rokov, pričom rast v EÚ dosiahol 2,4 % v roku 2017, mierne spomalí na 2,2 % v roku 2018 a 2,0 % v roku 2019; keďže budú nutné ďalšie politické opatrenia zamerané na nevyriešené následky celosvetovej hospodárskej krízy;

B.  keďže súčasný stav hospodárstva EÚ si vyžaduje ambiciózne a sociálne vyvážené štrukturálne reformy a investície v členských štátoch, aby sa dosiahol udržateľný rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť, ako aj väčšia konvergencia;

C.  keďže sa očakáva, že rast súkromnej spotreby tento rok mierne klesne a v roku 2019 sa spomalí v dôsledku inflácie, ktorá bude v porovnaní s rokom 2017 vyššia, i keď je nižšia než cieľ ECB, ktorým je inflácia tesne pod úrovňou 2 %;

D.  keďže Európska investičná banka a Európsky fond pre strategické investície (EFSI) poskytli spolu s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi významnú podporu investíciám v EÚ; keďže však súkromné investície stále zostávajú pod úrovňou z roku 2008, čo má negatívne dôsledky na potenciálny rast, vytváranie pracovných miest a produktivitu;

E.  keďže sa očakáva, že miera zamestnanosti bude naďalej rásť, pričom v druhom štvrťroku 2017 malo zamestnanie rekordných 235,4 miliónov ľudí; zatiaľ čo niektoré ukazovatele trhu práce naznačujú pretrvávajúce ťažkosti, napríklad zvyšujúcu sa segmentáciu trhu práce, čo vedie k prehlbovaniu nerovnosti, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí a osoby s nízkou úrovňou vzdelania; keďže miera nezamestnanosti dosahuje 7,5 % v EÚ (najnižšia úroveň za posledných deväť rokov) a 8,9 % v eurozóne (najnižšia úroveň za posledných osem rokov), pričom je stále príliš vysoká, najmä medzi mladými ľuďmi; keďže medzi mnohými členskými štátmi pretrvávajú veľmi výrazné rozdiely a keďže miera zamestnanosti sa po kríze ešte zďaleka neobnovila a predovšetkým nenapĺňa vnútroštátne ciele stratégie Európa 2020; keďže skrytá nezamestnanosť (nezamestnaní, ktorí chcú pracovať, ale ktorí si aktívne nehľadajú zamestnanie) bola v roku 2016 na úrovni 20 %;

F.  keďže v dôsledku vyhýbania sa daňovým povinnostiam, daňových únikov a daňových podvodov – z čoho mali prospech niektoré veľké korporácie a jednotlivci – prišlo niekoľko členských štátov o miliardy eur príjmov na riadenie verejných financií, a to na úkor malých a stredných podnikov a iných daňových poplatníkov;

G.  keďže zlepšená hospodárska situácia poskytuje príležitosti vykonávať ambiciózne a sociálne vyvážené štrukturálne reformy, najmä opatrenia zamerané na podporu investícií – pretože že v porovnaní s obdobím tesne pred finančnou krízou je úroveň investícií ako podiel HDP v súčasnosti stále ešte nižšia – a na zlepšenie situácie verejných financií, zohľadňujúc záťaž, ktorú predstavuje demografický vývoj pre udržateľnosť dlhu;

1.  berie na vedomie uverejnenie balíka ročného prieskumu rastu (RPR) na rok 2018 a navrhovaný súbor politík v oblasti investovania, ambicióznych a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem a zodpovedných verejných financií, ktoré sú prezentované ako spôsob ako ďalej podporovať vyššie úrovne rastu a posilniť európske oživenie, stúpajúcu konvergenciu a konkurencieschopnosť; súhlasí s tým, že ďalší pokrok pri vykonávaní štrukturálnych reforiem je nutný, aby sa dosiahol rast a zamestnanosť, ako aj na boj proti nerovnostiam, ktoré bránia hospodárskemu rastu;

Kapitola 1 – investície a rast

2.  poukazuje na pretrvávajúce štrukturálne problémy nedostatočného rastu potenciálneho produktu, produktivity a konkurencieschopnosti, sprevádzané príliš nízkou úrovňou verejných a súkromných investícií a nedostatkom ambicióznych a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem v niektorých členských štátoch;

3.  pripomína, že niektoré členské štáty majú naďalej veľké prebytky bežného účtu, ktoré by sa mohli použiť na podporu verejných a súkromných investícií a podporu hospodárskeho rastu;

4.  pripomína, že je dôležité kombinovať verejné a súkromné investície so štrukturálnymi reformami s cieľom podporiť a podnecovať hospodársky rast;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť verejné investície v EÚ v záujme nápravy ich súčasného poklesu; okrem toho naliehavo vyzýva na dokončenie únie kapitálových trhov s cieľom podporiť súkromné investície na celom jednotnom trhu; domnieva sa, že by sa mal ďalej zlepšovať regulačný rámec pre súkromné investície;

6.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do výskumu, vývoja a inovácie, ako aj do technologickej modernizácie, s cieľom zvýšiť produktivitu; pripomína, že investície do oblastí, ako sú infraštruktúra, starostlivosť o deti, sociálne bývanie, vzdelávanie, odborná príprava, zdravie, výskum, digitálne inovácie a obehové hospodárstvo môžu zvýšiť produktivitu a/alebo zamestnanosť; vyzýva Komisiu, aby pripravila odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti energetickej efektívnosti a spotreby zdrojov a aby zabezpečila, aby boli odporúčania pre jednotlivé krajiny v plnej miere v súlade s Parížskou dohodou o zmene klímy;

7.  žiada Komisiu, aby posúdila súčasné prekážky pre významné projekty infraštruktúry podporujúce rast v priebehu životného cyklu takýchto investícií a aby prediskutovala s Parlamentom a Radou spôsoby odstránenia týchto prekážok v rámci existujúceho právneho rámca;

Kapitola 2 – Zodpovedné verejné financie

8.   berie na vedomie celkovo neutrálne zámery fiškálnej politiky navrhnuté v odporúčaniach pre eurozónu, pričom poukazuje na to, že sa očakáva, že v roku 2018 budú zámery fiškálnej politiky vo viacerých členských štátoch mierne expanzívne; pripomína, že dôsledné vykonávanie a dodržiavanie fiškálnych predpisov Únie, vrátane úplného rešpektovania existujúcich doložiek flexibility, sú kľúčové pre riadne fungovanie HMÚ;

9.  zdôrazňuje, že zámerom fiškálnej politiky na vnútroštátnej úrovni a na úrovni eurozóny musí byť popri krátkodobej makroekonomickej stabilizácii vyváženie dlhodobej udržateľnosti verejných financií a investícií v plnom súlade s Paktom stability a rastu;

10.  víta zlepšenia verejných financií, ktoré sú kľúčom k dosiahnutiu pevnejšieho, udržateľného a efektívneho rastu, najmä postupne klesajúci pomer dlhu k HDP v EÚ a eurozóne a pokles celkových rozpočtových deficitov, pričom zdôrazňuje, že pomer hrubého dlhu k HDP v eurozóne sa stále pohybuje okolo 90 % a že vo viacerých členských štátoch je výrazne nad touto úrovňou; zdôrazňuje, že členské štáty by mali bezodkladne znížiť svoje vysoké pomery dlhu k HDP, pretože sa to oveľa ľahšie realizuje v časoch hospodárskej obnovy; pripomína, že starnutie obyvateľstva a ďalšie demografické trendy kladú obrovskú záťaž na udržateľnosť verejných financií; preto vyzýva členské štáty, aby zaujali zodpovedný postoj voči budúcim generáciám;

11.  poukazuje na to, že je nutné viac sa sústrediť na zloženie a riadenie vnútroštátnych rozpočtov; víta preto čoraz častejšiu prax preskúmania výdavkov a ďalej nabáda členské štáty, aby posudzovali kvalitu svojich rozpočtov;

Kapitola 3 – Štrukturálne reformy

12.   pripomína, že v niektorých členských štátoch je nutné pokračovať vo vykonávaní sociálne a environmentálne udržateľných štrukturálnych reforiem podporujúcich rast, najmä vzhľadom na zlepšenú hospodársku situáciu v celej EÚ, keďže HDP rastie takmer vo všetkých členských štátoch, a to s cieľom podporiť konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest, rast a konvergenciu smerom nahor;

13.  trvá na tom, aby sa výdavky na výskum a vývoj viac priblížili k cieľom stratégie EÚ 2020; vyzýva členské štáty, aby zaviedli náležité politiky a zabezpečovali investície, aby sa zaistil a zachoval rovný prístup k celoživotnému vzdelávaniu a odbornej príprave, berúc do úvahy vývoj na trhu práce vrátane vzniku nových povolaní;

14.  zdôrazňuje, že digitalizácia, globalizácia a technologické zmeny radikálne transformujú naše trhy práce a prinášajú napríklad hlboké zmeny, pokiaľ ide o formy a štatúty zamestnania, ktoré si vyžadujú prispôsobený prechod; zdôrazňuje preto význam dynamických trhov práce s prístupnými a veľmi kvalitnými systémami sociálneho zabezpečenia schopnými reagovať na tieto nové podmienky na trhu práce;

15.  domnieva sa, že reformy, ktoré majú odstraňovať prekážky brániace investíciám, by umožnili okamžitú podporu hospodárskej činnosti a zároveň vytvorili podmienky pre dlhodobý rast;

16.  požaduje preskúmania zdaňovania zamerané na dosiahnutie spravodlivej rovnováhy zdaňovania kapitálu, práce a spotreby;

Kapitola 4 – Konvergencia a začlenenie

17.  zdôrazňuje, že európsky semester a odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie EÚ 2020 vrátane cieľov, ktoré sú stanovené v pilieri sociálnych práv, a mali by priniesť hospodársky rast a zamestnanosť; víta preto tzv. sociálny prehľad ako nástroj na monitorovanie vykonávania sociálneho piliera;

18.  zdôrazňuje, že v nedávnom období rast reálnej mzdy napriek zlepšeniam na trhu práce zaostával za rastom produktivity; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že v niektorých sektoroch a oblastiach by mohol byť priestor na zvýšenie miezd v súlade s cieľmi produktivity, s cieľom zabezpečiť dobrú životnú úroveň, zohľadňujúc konkurencieschopnosť a potrebu riešiť nerovnosti;

19.  poukazuje na to, že fiškálne politiky musia brať do úvahy menovú politiku rešpektujúcu nezávislosť ECB;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu na podporu investícií, ktoré posilňujú udržateľnosť životného prostredia, a aby zabezpečila náležité prepojenie medzi cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a európskym semestrom;

21.  víta skutočnosť, že v RPR na rok 2018 sa uznáva potreba efektívnych a spravodlivých daňových systémov, ktoré poskytujú správne stimuly pre hospodárske činnosti; podporuje iniciatívy Komisie, ktorých cieľom je dosiahnuť väčšiu transparentnosť a reformovaný systém DPH, a berie na vedomie prácu, ktorá sa vykonala na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb; víta úsilie na medzinárodnej úrovni zamerané na boj proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; poznamenáva, že zlepšenie účinnosti vnútroštátnych daňových systémov môže výrazne zvýšiť verejné príjmy;

22.  vyzýva členské štáty, aby prijali náležité opatrenia na pomoc mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a utečencom, ako aj na ich integráciu, a aby už v počiatočnej fáze predvídali požiadavky na uľahčenie ich hladkého prechodu na trh práce, s cieľom zabrániť tomu, aby ich pohltilo tieňové hospodárstvo, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že verejné služby budú mať dostatočné zdroje; zdôrazňuje, že sociálni partneri by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní integrácie NEET a utečencov a pri zabezpečovaní, aby tieto osoby neboli vystavené diskriminácii na trhu práce;

23.  je znepokojený tým, že rozdiely a diskriminácia naďalej ovplyvňujú trhy práce v niektorých členských štátoch, čím prispievajú k rozdielom medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o odmeňovanie, odchod do dôchodku a účasť na rozhodovaní;

Kapitola 5 – Rámec európskeho semestra: zodpovednosť a vykonávanie

24.  víta zvýšenú pozornosť, ktorá sa venuje súhrnným zámerom fiškálnej politiky eurozóny, pričom poukazuje na povinnosti jednotlivých členských štátov dodržiavať Pakt stability a rastu, ako aj v plnej miere dodržiavať jeho existujúce doložky flexibility; zdôrazňuje, že koncept súhrnných zámerov fiškálnej politiky neznamená, že prebytky a deficity v rôznych členských štátoch sa môžu navzájom kompenzovať;

25.  je znepokojený nízkou mierou plnenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny vrátane odporúčaní, ktoré sú zamerané na podporu konvergencie, zvyšovania konkurencieschopnosti a znižovania makroekonomických nerovnováh; domnieva sa, že väčšia zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom skutočnej verejnej diskusie na vnútroštátnej úrovni by viedla k lepšiemu vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že je dôležité zabezpečiť, aby národné parlamenty rokovali o správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že regionálne a miestne orgány by mali byť väčšmi zapojené do procesu európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby využila všetky existujúce nástroje na posilnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré sú zamerané na riešenie týchto problémov, ktoré predstavujú hrozbu pre udržateľnosť menovej únie;

26.  zdôrazňuje, že akýkoľvek ďalší krok smerom k prehĺbeniu hospodárskej a menovej únie musí sprevádzať silnejšia demokratická kontrola; trvá na tom, že na tento účel sa úloha Európskeho parlamentu a národných parlamentov musí posilniť v súlade so zásadou zodpovednosti; žiada, aby sa v procese rokovaní konzultovalo so sociálnymi partnermi, tak na vnútroštátnej, ako aj na európskej úrovni;

Odvetvové príspevky k správe o ročnom prieskume rastu na rok 2018

Rozpočty

27.  domnieva sa, že rozpočty EÚ musia poskytovať stimul pre udržateľný rast, konvergenciu, investície a reformy prostredníctvom riešení a súčinnosti, pokiaľ ide o národné rozpočty; preto sa domnieva, že ročný prieskum rastu slúži ako usmernenie pre členské štáty a pri príprave národných rozpočtov a rozpočtu EÚ, a to predovšetkým v súvislosti s prípravou viacročného finančného rámca po roku 2020;

28.  v tejto súvislosti opätovne pripomína, že medzi vnútroštátnymi rozpočtami a rozpočtom EÚ by mala existovať väčšia súčinnosť; poukazuje na to, že Komisia vzhľadom na svoje zapojenie do európskeho semestra, ako aj do prípravy a plnenia rozpočtu EÚ zohráva v tejto súvislosti kľúčovú úlohu;

29.  víta návrh na väčšiu synergiu a nerozdrobovanie rozpočtu EÚ uvedený v odporúčaniach prezentovaných v záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje z decembra 2016 s názvom Budúce financovanie EÚ;

Životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

30.  víta iniciatívu Komisie spustiť webový portál na podporu zdravia a prevenciu chorôb, ktorý poskytuje aktuálne informácie o témach týkajúcich sa podpory zdravia a dobrých podmienok a ktorý je pre občanov významným zdrojom jasných a spoľahlivých informácií; zdôrazňuje, že tento portál by mal byť plne prístupný všetkým občanom EÚ vrátane tých, ktorí trpia dyslexiou alebo inými podobnými ťažkosťami;

31.  žiada väčšiu súdržnosť s inými politikami EÚ v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti na ne, napríklad so stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, Fondom solidarity, právnymi predpismi v oblasti životného prostredia a výskumnými či inovačnými politikami;

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a národným parlamentom členských štátov a Európskej centrálnej banke.

(1)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.

(2)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(3)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.

(4)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.

(5)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(6)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.

(8)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27.

(10)

Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(11)

Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 105.

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0469.

(13)

Prijaté texty P8_TA-PROV(2017)0491.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európska únia od roku 2008 zaznamenala hlbokú hospodársku a menovú krízu. Po desiatich rokoch sa v rámci eurozóny začína nesmelo prejavovať lepšia hospodárska situácia a oživenie rastu.

Napriek týmto makroekonomickým ukazovateľom však v členských štátoch rastie nerovnosť a fenomén chudobných pracujúcich a konvergencia medzi členskými štátmi eurozóny je nedostatočná.

Európsky semester 2018 sa musí využiť na uskutočňovanie hospodárskej politiky, ktorá zabezpečuje rast, investície a plnú zamestnanosť. Musí tiež plne prispievať k plneniu cieľov, ktoré si EÚ stanovila v pilieri sociálnych práv.

Súčasný rámec správy hospodárskych záležitostí ukázal svoje slabiny. Bez zmeny fiškálnej politiky eurozóny budú nádeje na udržateľný rast s kvalitnými pracovnými miestami zbytočné! Preto spravodajca podporuje reformu Paktu stability a rastu, zavedenie fiškálnej kapacity eurozóny a ambiciózny plán verejných investícií.

Junckerov plán bol síce prvým dôležitým krokom pre súkromný sektor, musí sa však k nemu pridružiť investičný plán pre verejný sektor.

Kvalitná verejná infraštruktúra je jednou zo silných stránok našej konkurencieschopnosti.

Európe však hrozí strata tejto výhody, pretože súčasný nedostatok investícií vedie k zastarávaniu infraštruktúry, čo spôsobuje dopravné preťaženie, spomalenia v železničnej doprave, neistotu v súvislosti s investíciami na trhu s energiou.

Európska únia tiež musí viesť udržateľnú investičnú politiku zabezpečujúcu nutnú ekologickú transformáciu, ktorá umožní Únii dosiahnuť ciele, ktoré si stanovila. Európsky semester by mal plne zahŕňať túto prioritu.

Ďalšími prioritami, ktoré obhajuje spravodajca, sú:

  zvýšenie miezd a ochrana sociálnych systémov;

  harmonizácia zdaňovania v Európe a boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, s cieľom dosiahnuť spravodlivé zdaňovanie;

  zvýšenie financovania výskumu a rozvoja s cieľom zvýšiť úroveň produktivity na európskej úrovni.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (25.1.2018)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018

(2017/2226(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean Arthuis

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že rozpočty EÚ musia poskytovať stimul pre udržateľný rast, konvergenciu, investície a reformy prostredníctvom riešení a súčinnosti, pokiaľ ide o národné rozpočty; preto sa domnieva, že ročný prieskum rastu slúži ako usmernenie pre členské štáty a pri príprave národných rozpočtov a rozpočtu EÚ, a to predovšetkým v súvislosti s prípravou viacročného finančného rámca (VFR) po roku 2020;

2.  vyzýva Komisiu, aby v rámci ďalšieho VFR zabezpečila výrazné zvýšenie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu s osobitným cieľom v podobe podpory vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv;

3.  vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétny legislatívny plán na obdobie rokov 2018 – 2019 zameraný na zlepšovanie životných a pracovných podmienok v súvislosti s vyhlásením Európskeho piliera sociálnych práv a aby osobitne podporila vyhlásenie sociálneho protokolu, ktorý sa má pripojiť k zmluvám, s cieľom zabezpečiť, aby základné sociálne práva mali prednosť pred ekonomickými slobodami;

4.  v tejto súvislosti opätovne pripomína, že medzi vnútroštátnymi rozpočtami a rozpočtom EÚ by mala existovať väčšia súčinnosť; poukazuje na to, že Komisia vzhľadom na svoje zapojenie do európskeho semestra, ako aj do prípravy a plnenia rozpočtu EÚ zohráva v tejto súvislosti kľúčovú úlohu;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla ambiciózne reformy riadenia eurozóny vrátane zavedenia a používania osobitného nástroja na podporu prijatia eura členskými štátmi, ktoré nie sú členmi eurozóny; víta návrh na väčšiu súčinnosť a zabránenie fragmentácii rozpočtu EÚ, ktorý sa uvádza v záverečnej správe a odporúčaniach skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktoré boli uverejnené v decembri 2016 s názvom Budúce financovanie EÚ;

6.  pripomína, že podporuje vytvorenie fiškálnej kapacity eurozóny s cieľom zabezpečiť konvergenciu a vyrovnať sa s makroekonomickými symetrickými a asymetrickými otrasmi, ako aj zvýšiť konkurencieschopnosť a stabilitu hospodárstiev členských štátov, ako sa navrhuje v jeho uznesení zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu; domnieva sa, že finančné prostriedky by mali pochádzať od členov eurozóny a ďalších zúčastnených členov, a to zo zdroja príjmov, na ktorom sa dohodnú zúčastnené členské štáty, ako súčasť presunu právomocí, a domnieva sa, že za stabilizovanej situácie by sa táto fiškálna kapacita mala financovať aj z vlastných zdrojov, ako je daň z finančných transakcií; domnieva sa, že táto rozpočtová kapacita by mala byť súčasťou rozpočtu EÚ, a to nad rámec súčasných stropov VFR, a mala by sa považovať za pripísané príjmy a záruky;

7.  vyzýva Komisiu, aby podporila reformy daňových systémov, ktoré sú zamerané na zvyšovanie najvyššej sadzby dane z príjmov, a najmä zdaňovania kapitálových príjmov, a tak vytvárala zdroje na transfery verejných statkov a služieb a na zvrátenie trendov, ktoré ohrozujú rast a vytváranie pracovných miest v dôsledku nerovnosti v príjmoch a bohatstve a predovšetkým postihujú 40 % obyvateľstva na spodnom konci rozdelenia príjmov;

8.  berie na vedomie dokument s názvom „plán na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie, ktorý predstavila Komisia 6. decembra 2017; víta najmä návrh na premenu Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) na Európsky menový fond, ktorý sa má začleniť do rámca EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že právny základ návrhu Komisie na začlenenie medzivládnych nástrojov týkajúcich sa eura do rámca EÚ vylučuje primerané zapojenie Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu; zdôrazňuje, že treba vyjadriť väčšie ambície s cieľom zaviesť úplnú rozpočtovú kapacitu pre eurozónu;

9.  pripomína, že je dôležité, aby rozpočtové zdroje EÚ a jej členských štátov bojovali proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu; víta čierny zoznam daňových rajov EÚ, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada zmiernila kritériá pre zaradenie krajín do tohto zoznamu; zdôrazňuje, že tento čierny zoznam musia sprevádzať dôrazné odrádzajúce sankcie proti krajinám na zozname; žiada verejné podávanie správ podľa jednotlivých krajín a zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) s cieľom podporovať daňovú transparentnosť a rovnaké podmienky;

10.  domnieva sa, že je potrebné nabádať k verejným a súkromným investíciám do infraštruktúry, výskumu a vývoja, inovácie a vzdelávania, s cieľom zvýšiť produktivitu a pozitívne vplývať na hospodársky rast a mzdy; žiada silnú a efektívnu politiku súdržnosti, ktorá – okrem ďalších priorít – bude podporovať vykonávanie súboru hospodárskych politík zameraných na dosiahnutie vysokej úrovne rozvoja a rastu a podporu vytvárania pracovných miest;

11.  s ohľadom na tento návrh sa domnieva, že sú potrebné bližšie podrobnosti a posilnenie, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti EMF voči Európskemu parlamentu a schopnosti Parlamentu plniť všetky svoje funkcie, najmä ako spoločný zabezpečovací mechanizmus pre bankovú úniu, ako aj s ohľadom na jeho konkrétnu rozhodovaciu schopnosť pri plnení jeho funkcie stabilizácie;

12.  je znepokojený nízkymi úrovňami inflácie, ktoré prevládajú v eurozóne a na ktoré opakovane poukázala ECB; domnieva sa, že mzdy sú v niektorých členských štátoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach, čo má škodlivé účinky na celé hospodárstvo EÚ;

13.  odporúča, aby všetky členské štáty, ktoré sa zaviazali prijať euro a ktoré tak ešte neurobili, schválili konkrétne plány na prijatie spoločnej európskej meny čo najskôr;

14.  zdôrazňuje, že miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ dosahuje 17 %, a víta skutočnosť, že EÚ vyčlenila rozpočtové zdroje na riešenie tejto otázky, najmä v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI); pripomína, že 75 % celkových rozpočtových prostriedkov YEI do roku 2020 sa pridelilo projektom a 19 % prostriedkov už členské štáty vynaložili, čím sa miera plnenia rozpočtu YEI stala najvyššou spomedzi európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); vzhľadom na dôležitosť tejto otázky vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na ďalšie zlepšenie čerpania finančných prostriedkov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

6

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, André Elissen, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, John Howarth, Zbigniew Kuźmiuk, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Răzvan Popa, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Monika Vana, Tiemo Wölken

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Heidi Hautala, Ivana Maletić, Stanisław Ożóg, Ivan Štefanec

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa Estaràs Ferragut, Dietmar Köster, Monika Smolková

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

25

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Gérard Deprez

ECR

Zbigniew Kuźmiuk,

PPE

Rosa Estaràs Ferragut, José Manuel Fernandes, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, Ivana Maletić, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Ivan Štefanec, Patricija Šulin, Inese Vaidere

S&D

Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, John Howarth, Dietmar Köster, Răzvan Popa, Monika Smolková, Isabelle Thomas, Tiemo Wölken, Manuel dos Santos

6

-

ECR

Richard Ashworth, Stanisław Ożóg

ENF

André Elissen

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Liadh Ní Riada

NI

Eleftherios Synadinos

3

0

VERTS/ALE

Heidi Hautala, Indrek Tarand, Monika Vana

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (2.2.2018)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2018

(2017/2226(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nuno Melo

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia nie je prekážkou hospodárskeho rastu a zamestnanosti a že dekarbonizácia hospodárstva by sa mala naopak považovať za kľúčový zdroj nového a udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti; domnieva sa, že EÚ musí investovať viac s cieľom udržať si svoje postavenie celosvetového lídra v prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo a udržateľný systém výroby a spotreby;

2.  zdôrazňuje, že politika v oblasti životného prostredia a udržateľnosti musí zohrávať významnejšiu úlohu v európskom semestri, najmä v prípade hlavných otázok, medzi ktoré patrí efektívne využívanie zdrojov, prírodný kapitál a ekosystémové služby, ekologické pracovné miesta, udržateľné inovácie a ekologické financovanie;

3.  opätovne zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že najmenej 20 % rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 by sa malo použiť na opatrenia súvisiace so zmenou klímy, príspevok na rok 2018 by mal prekročiť celkový cieľ s cieľom vykompenzovať pridelenie nižších prostriedkov od prvej polovice súčasného viacročného finančného rámca; zdôrazňuje, že stabilné a primerané financovanie je nevyhnutné pre dosiahnutie záväzkov Európskej únie, najmä vzhľadom na Parížsku dohodu; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby zaručila plnohodnotnú funkčnosť mechanizmu uplatňovania hľadiska zmeny klímy;

4.  víta záväzok Komisie uplatňovať hľadisko cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých politikách a iniciatívach EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa ciele programu 2030 komplexne odrážali v európskom semestri, aby ich EÚ mohla dosiahnuť; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala dlhodobý plán úplného vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ a aby pritom zohľadňovala ich vzájomné vzťahy a rovnakú dôležitosť; okrem toho vyzýva Komisiu, aby začlenila všetky zostávajúce aspekty programu 2030 a 7. environmentálneho akčného programu do európskeho semestra;

5.  zdôrazňuje, že diskusia o európskom semestri má osobitný význam vzhľadom na potrebu nájsť nový model rozvoja pre štrukturálne reformy a selektívne investície, ktoré budú smerovať do strategických oblastí;

6.  zdôrazňuje význam biodiverzity pre životné prostredie a jej sociálno-hospodársky prínos, napríklad sústavy Natura 2000, ktorá prispieva k HDP EÚ vo výške 1,7 až 2,5 % poskytovaním ekosystémových služieb, medzi ktoré patrí uskladňovanie uhlíka, úprava vody, opeľovanie a cestovný ruch; so znepokojením konštatuje, že ciele EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 nebudú splnené bez podstatného ďalšieho úsilia a primeraných finančných záväzkov, pre ktoré je európsky semester zásadným nástrojom;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci ročného prieskumu rastu Komisie na rok 2018 sa stále nepodarilo uviesť budúcnosť hospodárstva EÚ do súvislosti s dôležitým postupným vyraďovaním emisií uhlíka a prechodom na obehové hospodárstvo, a tým sa nevyužíva príležitosť usmerniť hospodárstvo EÚ na stabilnejšiu, inkluzívnejšiu, produktívnejšiu a odolnejšiu cestu;

8.  zdôrazňuje, že je nutné horizontálne uplatňovanie kritérií udržateľnosti a výkonnostných cieľov v prípade všetkých štrukturálnych a investičných fondov EÚ vrátane Európskeho fondu pre strategické investície, aby sa dosiahol komplexný prechod na udržateľný a inkluzívny hospodársky rast; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presmerovali investície k udržateľným technológiám a podnikom s cieľom dlhodobo financovať rast udržateľným spôsobom;

9.  domnieva sa, že v európskom semestri v rámci hodnotiacej tabuľky pre makroekonomické výkyvy a aj v preskúmaní stratégie Európa 2020 by mali byť zahrnuté metodiky merania a referenčného porovnávania pre efektívne využívanie zdrojov a intenzity emisií skleníkových plynov;

10.  víta čoraz väčší objem inštitucionálneho a súkromného kapitálu vyčlenený na financovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili kritériá trvalo udržateľného rozvoja pre inštitucionálne výdavky EÚ, zistili potenciálne regulačné prekážky a stimuly, pokiaľ ide o investície do cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a preverili možnosti zbližovania a spolupráce medzi verejnými a súkromnými investíciami;

11.  odporúča, aby sa opatrenia na podporu pokračovania obnovy zamerali na zabezpečenie investícií podporujúcich prechod na efektívne hospodárstvo založené na energii z obnoviteľných zdrojov bez fosílnych palív na podporu domácej zamestnanosti a dopytu;

12.  zdôrazňuje, že investície do efektívneho využívania zdrojov, úspor energie a zníženia emisií zvýšia produktivitu celého hospodárstva a znížia externé náklady a vplyvy; zdôrazňuje príležitosti na podporu prechodu na obehové hospodárstvo s cieľom vytvárať nové pracovné miesta v inovatívnych službách v oblasti údržby a opráv a pre projektovanie a vytváranie nových, udržateľnejších výrobkov;

13.  domnieva sa, že Komisia by v rámci diskusií o európskom semestri mala predložiť nové politiky a stimuly s cieľom nabádať členské štáty, aby urýchlene začali s postupným rušením dotácií na fosílne palivá do roku 2020, keďže tieto palivá sú jednou z najväčších prekážok dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti klímy a energie z obnoviteľných zdrojov, cieľov stratégie Európa 2020 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

14.  opätovne zdôrazňuje, že je nutné do roku 2020 postupne zrušiť ďalšie dotácie škodlivé pre životné prostredie a presunúť dane z práce na environmentálne zdaňovanie;

15.  víta vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv na Sociálnom samite pre spravodlivé pracovné miesta a rast v Göteborgu založeného na 20 zásadách, medzi ktorými je v oblasti zdravotnej starostlivosti aj právo na prístup k cenovo dostupnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti dobrej kvality;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie s cieľom rozvíjať, reformovať a účinne vykonávať politiky, ktoré sa zameriavajú na podporu zdravia a prevenciu chorôb, a to aj s technickou podporou z programu Európskej komisie na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP);

17.  víta iniciatívu Komisie spustiť webový portál na podporu zdravia a prevenciu chorôb, ktorý poskytuje aktuálne informácie o témach týkajúcich sa podpory zdravia a dobrých podmienok a ktorý je pre občanov významným zdrojom jasných a spoľahlivých informácií; zdôrazňuje, že tento portál by mal byť plne prístupný všetkým občanom EÚ vrátane tých, ktorí trpia dyslexiou alebo inými podobnými ťažkosťami;

18.  zdôrazňuje, že v kontexte revízie európskeho mechanizmu v oblasti civilnej ochrany treba účinne vytvoriť rezervu na reakcie civilnej ochrany EÚ z prostriedkov civilnej ochrany, ktorá by dopĺňala národné zdroje, s cieľom posilniť spoločnú európsku kapacitu pre reakcie na katastrofy, akými sú lesné požiare a zemetrasenia; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť väčšiu spoluprácu v oblasti predbežného plánovania operácií reakcie na európske katastrofy, a to – okrem iných opatrení –mapovaním prostriedkov členských štátov, vypracovaním pohotovostných plánov, ako aj zlepšením plánovania v oblasti riadenia rizík;

19.  žiada väčšiu súdržnosť s inými politikami EÚ v oblasti prevencie katastrof a pripravenosti na ne, napríklad so stratégiou EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, Fondom solidarity, právnymi predpismi v oblasti životného prostredia a výskumnými či inovačnými politikami;

20.  zdôrazňuje, že z dôvodu extrémnych udalostí, ako je sucho v krajinách južnej Európy, hurikány a katastrofické povodne, treba, aby signatári Parížskej dohody prejavili vyššie ambície na dosiahnutie stanovených cieľov;

21.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila skutočnú stratégiu pre trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov a ich ochranu, s cieľom napomôcť zmiernenie vplyvov zmeny klímy, a to s dôrazom na udržateľnosť a s pridaným dôrazom na druhy stromov, ktoré v týchto lesoch rastú; ďalej vyzýva Komisiu, aby vykonávala a stimulovala projekt na podporu rastu stromov a kríkov pozdĺž brehov potokov a riek, a pomohla tak zmierniť vplyv dlhých výdatných zrážok.

22.  požaduje zvýšené a štruktúrované zapojenie občianskej spoločnosti a environmentálnych organizácií do procesu európskeho semestra a väčšie zapojenie ministrov životného prostredia do procesu európskeho semestra na úrovni Rady.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

50

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Seb Dance, Stefan Eck, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Karin Kadenbach, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Susanne Melior, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, John Procter, Julia Reid, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elena Gentile, Martin Häusling, Norbert Lins, Nuno Melo, Ulrike Müller, Christel Schaldemose, Bart Staes, Keith Taylor, Carlos Zorrinho

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Jiří Maštálka

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

50

+

ALDE

Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Ulrike Müller, Frédérique Ries

ECR

Arne Gericke, Julie Girling, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, John Procter, Jadwiga Wiśniewska

EFDD

Piernicola Pedicini

GUE/NGL

Stefan Eck, Jiří Maštálka

EPP

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Nuno Melo, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

S&D

Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Seb Dance, Elena Gentile, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Susanne Melior, Gilles Pargneaux, Christel Schaldemose, Daciana Octavia Sârbu, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Damiano Zoffoli, Carlos Zorrinho

Verts/ALE

Marco Affronte, Martin Häusling, Bart Staes, Keith Taylor

1

-

EFDD

Julia Reid

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (20.2.2018)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018

(2017/2226(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Iskra Mihaylova

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že európske hospodárstvo za posledných 18 štvrťrokov vykazuje povzbudivé známky oživenia, členské štáty zaznamenávajú pozitívny stabilný rast a nezamestnanosť dosahuje najnižšiu úroveň od začiatku krízy; zdôrazňuje však, že podľa najnovších výsledkov indexu blahobytu OECD v spoločnosti a medzi jednotlivcami sú jednoznačné hlboké rozdiely podľa vzdelania, príjmov, bohatstva, veku a miesta narodenia; poznamenáva, že takáto nerovnosť, dlhodobá nezamestnanosť a miera chudoby ostávajú na úrovni zo začiatku krízy v mnohých regiónoch, ktoré stále vykazujú len pomalé oživenie; v tejto súvislosti upozorňuje na problém štrukturálnej nezamestnanosti a jej neblahé hospodárske, sociálne a politické dôsledky; vyjadruje znepokojenie nad tým, že obzvlášť ťažko zasahuje ľudí do 25 rokov a že pravdepodobnosť ich nezamestnanosti je o 60 % vyššia než v prípade 25 – 54-ročných; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam pokračovania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v období rokov 2017 – 2020 a zvýšenia jej rozpočtu o 1,2 miliardy eur;

2.  zdôrazňuje preto, že je potrebné podporovať väčšiu konvergenciu a inklúziu; víta skutočnosť, že Komisia si uvedomuje, že teraz je tá správna chvíľa pre ďalšiu podporu oživenia prostredníctvom hospodárskeho rastu, sociálnej konvergencie, štrukturálnych reforiem a územnej súdržnosti, a že zanecháva svoju bývalú cestu úsporných opatrení; zdôrazňuje, že Európska únia ako celok by v záujme podpory svojho celkového harmonického rozvoja mala rozvíjať a realizovať opatrenia vedúce k posilneniu jej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zameriavať sa na znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov a riešiť zaostalosť najviac znevýhodnených, najmä regiónov EÚ s nízkymi príjmami a nízkym rastom (zaostávajúcich regiónov); zdôrazňuje preto, že je potrebná všestranná kvalitatívna transformácia súčasnej kombinácie politík uprednostnením naliehavého uplatňovania zásad a práv zakotvených v Európskom pilieri sociálnych práv; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že na politiku súdržnosti musia byť vyčlenené primerané finančné zdroje na obdobie po roku 2020, a vyzýva Komisiu, aby predložila príslušný návrh; poznamenáva, že na dosiahnutie vyššej produktivity ako jedného z predpokladov lepšieho rastu sú potrebné investície do inovácií, vzdelania a nových zručností;

3.  víta zjednodušenie a účelné zameranie odporúčaní pre jednotlivé krajiny (CSR); vyjadruje však obavy z rozdielnej miery vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny v rôznych oblastiach politiky a rôznych krajinách; pripomína význam synergie vo využívaní všetkých dostupných finančných prostriedkov EÚ a vyzýva Komisiu a členské štáty na úzku spoluprácu a koordinovaný postup v záujme podpory lepšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a podpory investícií, zamestnanosti a rastu, ako aj uvedomenie si podpornej úlohy, ktorú v tomto procese môžu zohrať miestne a regionálne orgány; zdôrazňuje potrebu opatrení na budovanie kapacít a ďalšie zjednodušovanie realizácie fondov EÚ, pričom sa domnieva, že veľká časť odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2017 sa týkala otázok administratívnych kapacít; zdôrazňuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali lepšie odrážať špecifiká členských štátov; zdôrazňuje, že je potrebná väčšia synergia medzi rozpočtom EÚ a rozpočtami členských štátov s cieľom dosiahnuť priority ročného prieskumu rastu a vykonávať odporúčania pre jednotlivé krajiny;

4.  vyzdvihuje dôležitú úlohu politiky súdržnosti v proces oživenia ako hlavnej politiky v oblasti verejných investícií, rastu a rozvoja zosúladenej s cieľmi stratégie Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; pripomína, že v rokoch 2015 a 2017 bolo prostredníctvom politiky súdržnosti poskytnuté financovanie vo výške 8,5 % kapitálových investícií štátov Európskej únii (EÚ) – táto hodnota predstavuje až 41 % pre 13 nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2004, a pre 7 členských štátoch je to viac ako 50 %; zastáva názor, že by sa v budúcom viacročnom finančnom rámci mala zachovať aspoň na podobnej rozpočtovej úrovni; domnieva sa však, že jej prepojenie s európskym semestrom by nemalo brániť dosahovaniu jej vlastných cieľov stanovených v zmluvách vrátane jej územného rozmeru a takéto vzájomné pôsobenie by malo byť vyrovnané a posilňovať realizáciu európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a ďalej zvyšovať znásobujúci účinok výdavkov na politiku súdržnosti a jej prínos k udržateľnému a inkluzívnemu rastu, ktorý prispieva k vytváraniu dôstojných pracovných miest a sociálnemu rozvoju; v tejto súvislosti považuje za potrebné zapojiť do definovania parametrov európskeho semestra miestne a regionálne orgány; poukazuje na to, že pri definovaní činností a projektov, ktoré by mali byť financované z európskych štrukturálnych a investičných fondov a spojené s každoročne definovanými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a ročnými prieskumami rastu, je potrebná väčšia flexibilita;

5.  opakovane zdôrazňuje, že realizáciu európskych štrukturálnych a investičných fondov je potrebné urýchliť, keďže tieto fondy sú mimoriadne dôležitým nástrojom pre hospodársky rast, udržateľný rozvoj a tvorbu pracovných príležitostí, predstavujú významnú podporu národných investičných politík a prispievajú k relevantným štrukturálnym reformám; vyzýva členské štáty, aby vytvorili pevnejšie štruktúry koordinácie, plánovania a riadenia, ako aj účinnej verejnej správy a aby znižovali administratívnu záťaž s cieľom zabezpečiť jej účinnejšie a efektívnejšie využívanie; vyzýva tiež Komisiu, aby členským štátom pomáhala všetkými dostupnými nástrojmi a zdrojmi s cieľom vyvarovať sa rizika zrušenia viazanosti prostriedkov, ako aj nahromadenia sa oneskorených platieb;

6.  víta ďalšie pokračovanie a zvýšenie objemu Európskeho fondu pre strategické investície EFSI do roku 2020 s cieľom podporiť investície, predchádzať výpadkom financovania a uistiť organizátorov projektov, že projekty môžu pripravovať aj po počiatočnom investičnom období; zdôrazňuje potrebu doplnkovosti a súčinnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov EŠIF, Európskeho fondu pre strategické investície EFSI a ďalších finančných nástrojov, ako aj horizontálnych programov Spoločenstva, pričom fondy EŠIF ostávajú hlavnou investičnou politikou EÚ; trvá na tom, že z územného hľadiska sa fond EFSI má realizovať vyvážene tak, aby prispieval k harmonickému rozvoju EÚ a predchádzal ďalšiemu nárastu nerovnosti medzi členskými štátmi, regiónmi a ľuďmi; pripomína, že projekty v rámci pokračujúceho EFSI by mali naďalej riešiť suboptimálne investičné situácie a nedostatky na trhu; vyzýva na obnovenie rovnováhy územného rozdelenia investícií a na posilnenie ich uplatňovania v menej rozvinutých regiónoch; preto zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je ešte viac potrebné uľahčiť prepojenie EFSI s inými zdrojmi financovania EÚ;

7.  vyzdvihuje úlohu programu na podporu štrukturálnych reforiem pri podpore individualizovanej pomoci s cieľom pomôcť členským štátom pri realizácii reforiem včasným uplatňovaním právnych predpisov EÚ a efektívnejším a účinnejším využívaním fondov EÚ; zdôrazňuje, že podľa doterajších skúseností mnohé členské štáty požiadali v rámci programu o podporu a že žiadosti o podporu pochádzajú zo všetkých oblastí podporovaných politík; vyzýva Komisiu, aby zaistila úplnú transparentnosť v súvislosti s vykonávaním programu vo výročnej monitorovacej správe o konkrétnych výsledkoch jednotlivých projektov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité identifikovať a realizovať relevantné štrukturálne reformy na všetkých úrovniach verejnej správy a v odstraňovať byrokraciu, ktorá sprevádza súčasné investície, v záujme lepšieho vykonávania fondov EFSI a lepšieho podnikateľského a investičného prostredia;

8.  zdôrazňuje potrebu istoty, pokiaľ ide o zdroje financovania programu na podporu štrukturálnych reforiem po roku 2020, ktoré by sa nemali použiť inak ako na zámery a ciele fondov EŠIF.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

31

7

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Steeve Briois, Andrea Cozzolino, Raymond Finch, John Flack, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Paul Nuttall, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Lambert van Nistelrooij, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Andor Deli, Ivana Maletić, Urmas Paet, Tonino Picula, Georgi Pirinski, Bronis Ropė, Milan Zver

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Eleonora Evi, Anna Hedh, Bogdan Brunon Wenta

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

31

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Iskra Mihaylova, Paet Urmas

ECR

John Flack, Sławomir Kłosowski, Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić

PPE

Daniel Buda, Andor Deli, Krzysztof Hetman, Ivana Maletić, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Ramón Luis Valcárcel Siso, Bogdan Brunon Wenta, Milan Zver, Lambert van Nistelrooij

S&D

Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Anna Hedh, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Tonino Picula, Georgi Pirinski, Liliana Rodrigues, Monika Smolková, Kerstin Westphal

VERTS/ALE

Bronis Ropė

7

-

EFDD

Eleonora Evi, Raymond Finch, Paul Nuttall

ENF

Steeve Briois

GUE/NGL

Martina Michels, Ángela Vallina

PPE

Joachim Zeller

0

0

 

 

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


POZÍCIA VO FORME POZMEŇUJÚCICH NÁVRHOVVýboru pre práva žien a rodovú rovnosť (11.1.2018)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2018

(2017/2226(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Evelyn Regner

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh uznesenia

Odsek 4 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

4a. zdôrazňuje, že európske hospodárske riadenie sa musí preorientovať z úzko zameraného cieľa rastu HDP smerom k blahobytu a konvergencii s vysokými minimálnymi normami pre rodovú rovnosť; domnieva sa, že nová tvorba hospodárskej politiky orientovaná na blahobyt by mala vychádzať z tzv. magického polygónu, ktorý je založený na spravodlivom prerozdelení materiálneho blahobytu, kvalite života, finančnej a cenovej stabilite, plnej zamestnanosti a dôstojných pracovných miestach, ekologickej udržateľnosti, stabilnej činnosti verejného sektora a vyvážených vonkajších hospodárskych vzťahoch;

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh uznesenia

Odsek 6 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6a. poznamenáva, že diskusie o vhodnom rozdelení verejných výdavkov a politických prioritách v rámci rozpočtu EÚ sa uskutočňujú pravidelne a že takéto kritické posudzovanie je nevyhnutné z hľadiska zlepšovania kvality verejných rozpočtov členských štátov v strednodobom a dlhodobom horizonte a predchádzania lineárnym škrtom v rozpočte, ktoré môžu ovplyvniť predovšetkým postavenie žien;

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh uznesenia

Odsek 6 b (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6b. domnieva sa, že zlepšenie štruktúry a kvality verejných rozpočtov je kľúčovým nástrojom na zabezpečenie dodržiavania fiškálnych pravidiel EÚ a financovanie nevyhnutných výdavkov, napríklad pokiaľ ide o systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sú pre ženy mimoriadne dôležité, vybudovanie rezerv na nepredvídané potreby a na záver na financovanie iných než základných výdavkov;

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh uznesenia

Odsek 7 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

7a. zdôrazňuje potrebu dôkladnej analýzy a komplexnejšieho posúdenia sociálnych ukazovateľov v rámci európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby doplnila ďalšie sociálne ukazovatele, ktorým by sa mal prikladať rovnaký význam ako hospodárskym ukazovateľom;

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh uznesenia

Odsek 7 b (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

7b. je naďalej znepokojený nedostatkom rodového hľadiska a ukazovateľov v rámci európskeho semestra a požaduje väčšie začlenenie rodového hľadiska do tvorby odporúčaní pre jednotlivé krajiny, konvergenčných programov a národných programov reforiem; zdôrazňuje potrebu monitorovať sociálny a rodový pokrok a priebežný dosah reforiem; požaduje preto používanie rodovo oddelených údajov, výpočet nových ukazovateľov a zahrnutie nových informácií obsahujúcich každý z piatich hlavných cieľov stratégie Európa 2020 vrátane cieľov v oblasti R&D a energetiky s cieľom monitorovať pokrok a poukazovať na rodové rozdiely;

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh uznesenia

Odsek 7 c (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

7c. požaduje zvýšenie minimálnej mzdy, väčšiu transparentnosť v oblasti miezd a mzdových auditov na úrovni podniku s cieľom dosiahnuť rovnakú mzdu za rovnakú prácu vo všetkých sektoroch a povolaniach; vyzýva zároveň členské štáty, aby prestali blokovať prijatie smernice o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností; okrem toho zdôrazňuje dôležitosť práce na dosahovaní účinného rámca pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých mužov a ženy, aby mohli zosúladiť svoj súkromný a pracovný život;

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh uznesenia

Odsek 7 d (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

7d. zdôrazňuje, že je potrebné uprednostňovať opatrenia na boj proti nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktoré postihujú predovšetkým ženy, a ako prioritu stanoviť udržateľnú zamestnanosť/kvalitné pracovné miesta, investície a kvalitné verejné služby, ktoré zabezpečujú sociálne začleňovanie, najmä v oblasti vzdelávania, zdravotníctva, starostlivosti o deti, starostlivosti o závislé osoby, verejnej dopravy a sociálnych služieb;

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh uznesenia

Odsek 7 e (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

7e. požaduje, aby bolo do európskeho semestra v plnej miere zapracované uplatňovanie druhej zásady piliera sociálnych práv, konkrétne zaručenie a podpora rovnakého zaobchádzania a rovnosti príležitostí pre ženy a mužov vo všetkých oblastiach vrátane účasti na trhu práce, podmienok zamestnávania a kariérneho rastu, a zásada, že ženy a muži majú právo na rovnaké odmeňovanie za prácu rovnakej hodnoty;

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh uznesenia

Odsek 16 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

16 a. je znepokojený pretrvávajúcou vysokou mierou rozdielov a segregácie na trhu práce v celej Európskej únii, čo prispieva k rodovým rozdielom vrátane podstatných rozdielov v odmeňovaní, dôchodkoch a bohatstve, nerovnosti v rozhodovacom procese a kratšej kariéry žien; zdôrazňuje, že napriek rekordne vysokej miere zamestnanosti žien je táto stále o 11 % nižšia než u mužov; zdôrazňuje, že rozdiely v zamestnanosti sú zvlášť vysoké v prípade matiek a žien s opatrovateľskými povinnosťami;

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh uznesenia

Odsek 16 b (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

16b. je znepokojený tým, do akej miery sú ženy zasiahnuté úspornými opatreniami; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že v dlhodobom horizonte boli ženy zasiahnuté viac v dôsledku krátenia verejných výdavkov, prerozdelení v rámci politiky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a škrtov v systémoch sociálneho zabezpečenia;

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh uznesenia

Odsek 16 c (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

16c. zdôrazňuje skutočnosť, že rodová diskriminácia je stále výrazná, o čom svedčia rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a rozdiely v miere zamestnanosti mužov a žien s priemernou hrubou hodinovou mzdou zamestnancov asi o 16 % vyššou ako u zamestnankýň; zdôrazňuje, že tieto rozdiely sú spôsobené nedostatočným zastúpením žien v dobre platených sektoroch, diskrimináciou na trhu práce a vysokou mierou zamestnanosti žien na čiastočný úväzok; trvá na tom, že je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok pri znižovaní týchto rozdielov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby do stratégie Európa 2020 začlenila pilier rodovej rovnosti a prierezový cieľ rodovej rovnosti; nabáda členské štáty, aby sa maximálne vynasnažili odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a prijali aktívnejšie opatrenia na podporu účasti žien na pracovnom trhu;

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh uznesenia

Odsek 19 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

19a. vyzýva zodpovedných členov Komisie, aby s Výborom pre práva žien a rodovú rovnosť každoročne diskutovali o rodových aspektoch ročného prieskumu rastu;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

4.12.2017

 

 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

45

7

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Hugues Bayet, Udo Bullmann, Thierry Cornillet, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Wolf Klinz, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Sander Loones, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Alex Mayer, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Alfred Sant, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matt Carthy, Bas Eickhout, Ramón Jáuregui Atondo, Alain Lamassoure, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Luigi Morgano, Laurenţiu Rebega, Joachim Starbatty, Lieve Wierinck


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

45

+

ALDE

Thierry Cornillet, Petr Ježek, Wolf Klinz, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

ECR

Sander Loones, Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Joachim Starbatty, Kay Swinburne

PPE

Burkhard Balz, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Esther de Lange, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Anne Sander, Theodor Dumitru Stolojan

S&D

Hugues Bayet, Udo Bullmann, Jonás Fernández, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Ramón Jáuregui Atondo, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Alex Mayer, Luigi Morgano, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

VERTS/ALE

Bas Eickhout, Sven Giegold, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun

7

-

EFDD

Marco Valli

ENF

Bernard Monot

GUE/NGL

Matt Carthy, Paloma López Bermejo, Martin Schirdewan, Miguel Viegas

PPE

Markus Ferber

1

0

ENF

Laurenţiu Rebega

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 9. marca 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia