SPRÁVA o návrhu smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb

1.3.2018 - (COM(2016)0685 – C8-0472/2016 – 2016/0337(CNS)) - *

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Paul Tang

Postup : 2016/0337(CNS)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A8-0050/2018

Predkladané texty :

A8-0050/2018

Rozpravy :

PV 14/03/2018 - 15
CRE 14/03/2018 - 15

Hlasovanie :

PV 15/03/2018 - 10.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0088

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
MENŠINOVÉ STANOVISKO
STANOVISKO Výboru pre právne veci
POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb

(COM(2016)0685 – C8-0472/2016 – 2016/0337(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0685),

– so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0472/2016),

– so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym parlamentom, Poslaneckou snemovňou Írska, Senátom Írska, Poslaneckou snemovňou Luxemburského veľkovojvodstva, maltským parlamentom, holandskou Prvou komorou, holandskou Druhou komorou a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

– so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0050/2018),

1. schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2. vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1) Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú podnikateľskú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 nesúrodých systémov dane z príjmov právnických osôb. Okrem toho štruktúry daňového plánovania sa časom stali čoraz dômyselnejšie, keďže sa vytvárajú v rámci rôznych jurisdikcií a účinne využívajú technické detaily daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť spoločnosti. Hoci tieto situácie poukazujú na nedostatky, ktoré sú svojou povahou úplne odlišné, oba vytvárajú prekážky, ktoré bránia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Opatrenia na nápravu týchto problémov by sa preto mali zameriavať na obidva typy nedostatkov, ktorými je trh poznačený.

(1) Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú podnikateľskú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 nesúrodých systémov dane z príjmov právnických osôb. V období globalizácie a digitalizácie je zdaňovanie najmä finančného a intelektuálneho kapitálu na základe zdroja čoraz ťažšie vysledovateľné a ľahšie manipulovateľné. Okrem toho štruktúry daňového plánovania sa časom stali čoraz dômyselnejšie, keďže sa vytvárajú v rámci rôznych jurisdikcií a účinne využívajú technické detaily daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť spoločností. Rozsiahla digitalizácia v mnohých odvetviach hospodárstva v spojení s rýchlo sa rozvíjajúcim digitálnym hospodárstvom spochybňuje vhodnosť úniových modelov daní z príjmov právnických osôb, ktoré boli navrhnuté pre kamenné podniky, a to až do takej miery, že môže byť potrebné prepracovať kritériá oceňovania a výpočtov tak, aby zodpovedali obchodným činnostiam v 21. storočí. Hoci tieto situácie zdôrazňujú nedostatky, ktoré sú povahou úplne odlišné, všetky vytvárajú prekážky, ktoré zabraňujú riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a vedú k narušeniam medzi veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi. Nový štandard pre základ dane z príjmov právnických osôb v Únii by sa preto mal zameriavať na tieto typy nedostatkov trhu a zároveň zohľadňovať dlhodobú právnu zrozumiteľnosť a istotu, ako aj zásadu daňovej neutrality. Väčšia konvergencia medzi vnútroštátnymi daňovými systémami povedie k výraznému zníženiu nákladov a administratívnej záťaže pre podniky pôsobiace cezhranične v rámci Únie. Kým daňová politika je právomocou jednotlivých členských štátov, v článku 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa jasne stanovuje, že Rada by mala, jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom a Hospodárskym a sociálnym výborom, vydať smernice na aproximáciu takýchto daňových zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2) Aby sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu, podoba prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v Únii by sa mala vytvárať v súlade so zásadou, že spoločnosti odvádzajú spravodlivý podiel dane v jurisdikcii (jurisdikciách), kde vytvárajú zisk a kde majú stálu prevádzkareň. Vzhľadom na digitálnu zmenu v podnikateľskom prostredí je potrebné zaručiť, aby sa so spoločnosťami, ktoré vytvárajú výnosy v určitom členskom štáte, pričom v tomto členskom štáte nemajú fyzickú stálu prevádzkareň, ale digitálnu stálu prevádzkareň, zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako so spoločnosťami, ktoré takúto fyzickú stálu prevádzkareň majú. Je preto potrebné stanoviť mechanizmy, ktoré spoločnosti odradia od toho, aby využívali nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými systémami na to, aby si znížili daňovú povinnosť. Rovnako dôležité je takisto stimulovať rast a hospodársky rozvoj na vnútornom trhu uľahčením cezhraničného obchodu a podnikových investícií. Na to je potrebné odstrániť tak riziko dvojitého zdanenia, ako aj riziko dvojitého nezdanenia v Únii prostredníctvom odstránenia rozdielov vznikajúcich pri spolupôsobení vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Spoločnosti zároveň potrebujú jednoducho fungujúcu daň a právny rámec na rozvoj svojej obchodnej činnosti a jej cezhraničné rozširovanie v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa mali taktiež odstrániť zostávajúce prípady diskriminácie. Podstatným prvkom systému CCCTB je konsolidácia, pretože hlavné daňové prekážky, ktorým spoločnosti patriace do rovnakej skupiny pôsobiace cezhranične v Únii čelia, sa dajú riešiť len týmto spôsobom. Konsolidáciou sa odstraňujú formality transferového oceňovania a vnútroskupinové dvojité zdanenie.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3) Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)⁷ zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu.

(3) Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)⁷ , zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle, najmä pre malé a stredné podniky. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Keď sa CCCTB začne uplatňovať vo všetkých členských štátoch, zaručilo by sa tým, že dane sa budú platiť tam, kde sa vytvárajú zisky a kde majú spoločnosti stálu prevádzkareň. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu. Zlepšovanie vnútorného trhu je kľúčovým faktorom podpory rastu a vytvárania pracovných miest. Zavedením CCCTB by sa zlepšil hospodársky rast a vytvorilo viac pracovných miest v Únii prostredníctvom obmedzenia škodlivej daňovej konkurencie medzi spoločnosťami.

__________________

⁷ Návrh smernice Rady COM(2011) 121 final/2 z 3.10.2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3a) Komisia vo svojom oznámení z 21. septembra 2017 s názvom Spravodlivý a efektívny daňový systém v EÚ pre digitálny jednotný trh vyjadruje presvedčenie, že CCCTB ponúka základ pre riešenie daňových výziev v digitálnom hospodárstve.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4) Vzhľadom na potrebu urýchlene konať s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu tak, že bude na jednej strane priaznivejší pre obchod a investície a na druhej strane odolnejší voči schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, je potrebné rozdeliť ambicióznu iniciatívu týkajúcu sa CCCTB na dva samostatné návrhy. V prvej etape by sa mali stanoviť pravidlá spoločného základu dane z príjmov právnických osôb a následne v druhej etape je potrebné sa zaoberať otázkou konsolidácie.

(4) Keďže v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu je nutné konať rýchlo, aby sa vnútorný trh na jednej strane stal priaznivejším pre obchod a investície a na strane druhej odolnejším proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, je veľmi dôležité zaručiť súčasné nadobudnutie účinnosti smernice o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb. Keďže takáto zmena režimu je významným krokom v procese dokončenia vnútorného trhu, potrebuje flexibilitu, aby sa mohla náležite vykonávať od začiatku. Keďže vnútorný trh zahŕňa všetky členské štáty, mal by sa CCCTB zaviesť vo všetkých členských štátoch. Ak Rada neprijme jednomyseľné rozhodnutie o návrhu zaviesť CCCTB, Komisia by mala na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú potrebné právne predpisy, vydať nový návrh. Ako posledná možnosť by sa mala začať posilnená spolupráca zo strany členských štátov, ktorá by mala byť kedykoľvek otvorená pre nezúčastnené členské štáty, v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Je poľutovaniahodné, že sa nevykonalo žiadne dostatočne podrobné posúdenie, ani vo vzťahu k návrhu CCTB, ani CCCTB, pokiaľ ide o vplyv na príjmy členských štátov z dane z príjmov právnických osôb podľa jednotlivých krajín.

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5) Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania majú tendenciu vyskytovať sa v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že zúčastnené skupiny spoločností vlastnia minimálne zdroje. Na základe tohto predpokladu z dôvodu proporcionality by pravidlá pre spoločný základ mali byť povinné len pre spoločnosti, ktoré patria do skupiny značnej veľkosti. Na tento účel by sa mal na základe celkového konsolidovaného výnosu skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky, stanoviť veľkostný prah. Okrem toho v záujme zabezpečenia súladu medzi oboma krokmi iniciatívy CCCTB by mali byť pravidlá pre spoločný základ povinné pre spoločnosti, ktoré by sa považovali za skupinu, keby sa celá iniciatíva zrealizovala. Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa uľahčovať obchod a investície na vnútornom trhu, pravidlá pre spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mali byť k dispozícii ako voliteľná možnosť aj spoločnostiam, ktoré nespĺňajú uvedené kritériá.

(5) Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania majú tendenciu vyskytovať sa v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že zúčastnené skupiny spoločností vlastnia minimálne zdroje. Na základe tohto predpokladu z dôvodu proporcionality by pravidlá pre spoločný základ mali byť najskôr povinné len pre spoločnosti, ktoré patria do skupiny značnej veľkosti. Na tento účel by sa mala stanoviť počiatočná veľkostná prahová hodnota 750 mil. EUR založená na celkovom konsolidovanom výnose skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky. Vzhľadom na to, že touto smernicou sa stanovuje nový štandard pre základ dane z príjmu právnických osôb pre všetky podniky v Únii, prahová hodnota by sa mala znížiť na nulu počas maximálne siedmich rokov. Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa, ktorým je uľahčovať obchod a investície na vnútornom trhu, pravidlá pre spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mali byť v prvej fáze k dispozícii ako voliteľná možnosť aj pre spoločnosti, ktoré nespĺňajú uvedené kritériá.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6) Je potrebné vymedziť pojem stála prevádzkareň, ktorá sa nachádza v Únii a patrí daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v Únii. Zámerom toho je zabezpečiť, aby všetci dotknutí daňovníci mali spoločné porozumenie, a vylúčiť možný nesúlad plynúci z rozchádzajúcich sa vymedzení pojmu. Naopak, spoločné vymedzenie pojmu stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v tretej krajine alebo v Únii, ale patriacich daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v tretej krajine, by sa nemalo považovať za dôležité. Tento aspekt by bolo pre jeho zložitú interakciu s medzinárodnými dohodami vhodnejšie ponechať na dvojstranné daňové zmluvy a vnútroštátne právo.

(6) Je potrebné vymedziť pojem stála prevádzkareň, ktorá sa nachádza v Únii a patrí daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v Únii. Nadnárodné spoločnosti príliš často uskutočňujú prevod svojich ziskov do priaznivých daňových režimov bez platenia daní alebo s veľmi nízkymi daňovými sadzbami. Koncepcia stálej prevádzkarne by ponúkla presné a záväzné vymedzenie kritérií, ktoré majú byť splnené, ak má nadnárodná spoločnosť preukázať, že je umiestnená v danej krajine. To prinúti nadnárodné spoločnosti k plateniu daní spravodlivým spôsobom. Zámerom toho je zabezpečiť, aby všetci dotknutí daňovníci mali spoločné porozumenie, a vylúčiť možný nesúlad plynúci z rozchádzajúcich sa vymedzení pojmu. Podobne je dôležité mať spoločné vymedzenie pojmu stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v tretej krajine alebo v Únii, ale patriacich daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v tretej krajine. Ak transferové oceňovanie vedie k presunu ziskov do jurisdikcie s nízkym daňovým zaťažením, vhodnejší je systém, ktorý pridelí zisk podľa vzorca pre rozdelenie. Prijatím takéhoto systému môže Únia stanoviť medzinárodný štandard pre moderné a efektívne zdaňovanie právnických osôb. Komisia by mala vypracovať usmernenia pre prechodnú fázu, počas ktorej sa bude vo vzťahu k tretím krajinám používať rozdeľovanie na základe vzorca spolu s inými metódami prideľovania, pričom v konečnom dôsledku by sa štandardnou metódou prideľovania malo stať rozdeľovanie na základe vzorca. Komisia by mala predložiť návrh na vytvorenie modelovej daňovej zmluvy Únie, ktorá by v konečnom dôsledku nahradila tisíce dvojstranných zmlúv, ktoré uzatvorili jednotlivé členské štáty.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6a) Digitálne tovary sú obvykle vysoko mobilné a nehmotné. Štúdiami sa preukázalo, že digitálne odvetvie je vo veľkej miere zapojené do praktík agresívneho daňového plánovania, keďže mnohé obchodné modely si pre vykonávanie transakcií so zákazníkmi a vytváranie ziskov nevyžadujú fyzickú infraštruktúru. To umožňuje najväčším digitálnym spoločnostiam platiť zo svojich výnosov takmer nulové dane. Štátne pokladnice členských štátov prichádzajú o miliardy EUR na daňových výnosoch, keďže nedokážu zdaniť digitálne nadnárodné spoločnosti. S cieľom bojovať proti tejto skutočnej a naliehavej sociálnej nespravodlivosti treba súčasné právne predpisy v oblasti zdaňovania právnických osôb rozšíriť tak, aby zahŕňali nové spojenie s digitálnou stálou prevádzkarňou založené na významnej digitálnej prítomnosti. Treba vytvoriť rovnaké podmienky pre podobné obchodné modely s cieľom riešiť daňové výzvy, ktoré vznikajú v rámci digitalizácie, bez toho, aby sa obmedzil potenciál digitálneho odvetvia. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať činnosti, ktorú vykonáva OECD v oblasti jednotného súboru pravidiel na medzinárodnej úrovni.

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8) Zdaniteľné výnosy by sa mali znížiť o obchodné náklady a určité ďalšie položky. Medzi odpočítateľné obchodné náklady by za bežných okolností mali patriť všetky náklady súvisiace s predajom a náklady spojené s vytváraním, udržiavaním a zabezpečením príjmu. Na podporu inovácie v hospodárstve a modernizáciu vnútorného trhu by sa mali poskytovať odpočty v prípade nákladov na výskum a vývoj vrátane super-odpočtov, ktoré by sa mali v plnom rozsahu zahŕňať do nákladov v roku, v ktorom sa vynaložili (s výnimkou nehnuteľného majetku). Prostredníctvom výraznejších super-odpočtov v prípade nákladov na výskum a vývoj by sa mali podporovať aj malé začínajúce spoločnosti bez prepojených podnikov, ktoré sú obzvlášť inovačné (kategória, ktorá sa bude vzťahovať najmä na startupy). V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa mal zostaviť aj zoznam neodpočítateľných nákladov.

(8) Zdaniteľné výnosy by sa mali znížiť o obchodné náklady a určité ďalšie položky. Medzi odpočítateľné obchodné náklady by za bežných okolností mali patriť všetky náklady súvisiace s predajom a náklady spojené s vytváraním, udržiavaním a zabezpečením príjmu. Na podporu inovácie v hospodárstve a modernizáciu vnútorného trhu by sa mali poskytovať odpočty a daňovníci by mali získať zápočet dane v prípade skutočných nákladov na výskum a vývoj, ktoré sa týkajú nákladov na zamestnancov, subdodávateľov, agentúrnych zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, a tieto by sa mali v plnom rozsahu zahrnúť do nákladov v roku, v ktorom sa vynaložili (s výnimkou nehnuteľného majetku). Aby sa zamedzilo zneužívaniu odpočtov, treba jasne vymedziť skutočné náklady na výskum a vývoj. V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa mal zostaviť aj zoznam neodpočítateľných nákladov.

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh smernice

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9) Najnovší vývoj v oblasti medzinárodného zdaňovania poukazuje na to, že v snahe znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť sa nadnárodné skupiny spoločností čoraz viac zapájajú do úprav na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, čo vedie k narúšaniu základu dane a presunu ziskov prostredníctvom nadmerne vysokých platieb úrokov. Na odradenie od takýchto praktík je preto nevyhnutné obmedziť odpočítateľnosť úrokových (a iných finančných) nákladov. V tomto kontexte by odpočítateľnosť úrokových (a iných finančných) nákladov mala byť povolená bez obmedzenia len v rozsahu, v akom tieto náklady môžu byť započítané oproti zdaniteľným úrokovým (a iným finančným) výnosom. Na akýkoľvek nadbytok úrokových nákladov by sa však mali vzťahovať obmedzenia odpočítateľnosti, ktoré sa určia v závislosti od zdaniteľných ziskov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou („EBITDA“).

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10) Skutočnosť, že úroky vyplácané za pôžičky sú odpočítateľné od základu dane daňovníka, pričom to neplatí v prípade rozdelení zisku, predstavuje konečnú výhodu v prospech dlhového financovania v porovnaní s kapitálovým financovaním. Vzhľadom na riziká, ktoré z toho plynú pre zadlženosť spoločností, je dôležité stanoviť opatrenia, ktorými sa neutralizujú súčasné zvýhodnenia v neprospech kapitálového financovania. V tejto súvislosti sa plánuje, že daňovníkom sa poskytne úľava pre rast a investície, podľa ktorej by zvýšenie vlastného imania daňovníka malo byť za určitých podmienok odpočítateľné od jeho základu dane. Preto by bolo veľmi dôležité zabezpečiť, aby systém netrpel kaskádovým efektom, a na tento účel by bolo potrebné vylúčiť daňovú hodnotu účastí daňovníka v prepojených podnikoch. Napokon, aby bol systém úľav dostatočne spoľahlivý, bolo by takisto nevyhnutné stanoviť pravidlá proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh smernice

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12) S cieľom odradiť od presunu pasívneho (prevažne finančného) príjmu z vysoko zdanených spoločností by sa malo pri všetkých stratách, ktoré môžu takýmto spoločnostiam vzniknúť na konci zdaňovacieho obdobia, predpokladať, že vo veľkej miere zodpovedajú výsledkom obchodnej činnosti. Na základe tohto predpokladu by daňovníci mali mať možnosť preniesť straty do budúcich období bez časového obmedzenia a bez obmedzenia odpočítateľnej sumy za rok. Keďže účelom prenosu strát do budúcich období je zabezpečiť, aby daňovník odviedol daň zo svojho skutočného príjmu, neexistuje dôvod prenos do budúcich období časovo obmedziť. Pokiaľ ide o možnosť prenosu strát do minulých období, žiadne takéto pravidlo by nebolo potrebné zaviesť, pretože to predstavuje pomerne zriedkavú prax členských štátov a zvyčajne vedie k prílišnej zložitosti. Okrem toho by sa malo stanoviť ustanovenie proti zneužívaniu s cieľom predchádzať pokusom o obchádzanie pravidiel týkajúcich sa odpočítateľnosti strát prostredníctvom nákupu stratových spoločností, prekaziť ich alebo zabrániť im.

(12) S cieľom odradiť od presunu pasívneho (prevažne finančného) príjmu z vysoko zdanených spoločností by sa malo pri všetkých stratách, ktoré môžu takýmto spoločnostiam vzniknúť na konci zdaňovacieho obdobia, predpokladať, že vo veľkej miere zodpovedajú výsledkom obchodnej činnosti. Na základe tohto predpokladu by daňovníci mali mať možnosť preniesť straty do budúcich období počas obdobia piatich rokov s obmedzením odpočítateľnej sumy za rok Pokiaľ ide o možnosť prenosu strát do minulých období, žiadne takéto pravidlo by nebolo potrebné zaviesť, pretože to predstavuje pomerne zriedkavú prax členských štátov a zvyčajne vedie k prílišnej zložitosti. V smernici Rady (EÚ) 2016/1164^1a sa stanovuje všeobecné pravidlo proti zneužívaniu s cieľom predchádzať pokusom o obchádzanie pravidiel týkajúcich sa odpočítateľnosti strát prostredníctvom nákupu stratových spoločností, prekaziť ich alebo zabrániť im. Uvedené všeobecné pravidlo by sa malo systematicky zohľadňovať aj pri uplatňovaní tejto smernice.

_________________

^1aSmernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1).

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13) Aby sa uľahčila kapacita peňažného toku podnikov – napríklad kompenzovaním strát začínajúcich podnikov v členskom štáte so ziskom v inom členskom štáte – a podporila cezhraničná expanzia v Únii, daňovníci by mali mať právo dočasne zohľadniť straty, ktoré vznikli ich bezprostredným dcérskym spoločnostiam a stálym prevádzkarniam nachádzajúcim sa v iných členských štátoch. Na tento účel by materská spoločnosť alebo ústredie v jednom členskom štáte mali mať možnosť odpočítať od svojho základu dane v danom zdaňovacom období straty, ktoré vznikli v tom istom zdaňovacom období jej bezprostredným dcérskym spoločnostiam alebo stálym prevádzkarniam nachádzajúcim sa v iných členských štátoch v pomere k svojmu podielu v nich. Materská spoločnosť by potom musela pripočítať späť k svojmu základu dane, vzhľadom na výšku predtým odpočítaných strát, všetky následné zisky týchto bezprostredných dcérskych spoločností alebo stálych prevádzkarní. Keďže je dôležité zabezpečiť vnútroštátne daňové výnosy, odpočítané straty by sa mali automaticky opätovne započítať, ak k tomu ešte nedošlo po určitom počte rokov alebo ak bezprostredná dcérska spoločnosť alebo stála prevádzkareň už nespĺňa podmienky na to, aby sa považovala za bezprostrednú dcérsku spoločnosť alebo stálu prevádzkareň.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15) Je nevyhnutné stanoviť vhodné opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom posilniť odolnosť pravidiel týkajúcich sa spoločného základu voči praktikám agresívneho daňového plánovania. Systém by mal konkrétne zahŕňať všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, ktoré by mali dopĺňať opatrenia na obmedzenie konkrétnych druhov vyhýbania sa povinnostiam. Keďže všeobecné pravidlá proti zneužívaniu slúžia na boj proti praktikám zneužívania daňového systému, ktoré ešte neboli predmetom konkrétne zameraných ustanovení, vypĺňajú medzery, ktoré by nemali mať vplyv na uplatniteľnosť konkrétnych pravidiel proti vyhýbaniu sa povinnostiam. V rámci Únie by sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu mali uplatňovať na mechanizmy, ktoré nie sú skutočné. Navyše je dôležité zaistiť, aby sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu uplatňovali na vnútroštátne situácie, cezhraničné situácie v rámci Únie a cezhraničné situácie zahŕňajúce spoločnosti založené v tretích krajinách jednotným spôsobom tak, aby sa rozsah ich pôsobnosti a výsledky ich uplatňovania nelíšili.

(15) Je nevyhnutné stanoviť vhodné opatrenia proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam s cieľom posilniť odolnosť pravidiel týkajúcich sa spoločného základu voči praktikám agresívneho daňového plánovania. Systém by mal konkrétne zahŕňať pevné a účinné všeobecné pravidlo proti zneužívaniu, ktoré by dopĺňali opatrenia na obmedzenie konkrétnych druhov vyhýbania sa povinnostiam. Keďže všeobecné pravidlá proti zneužívaniu slúžia na boj proti praktikám zneužívania daňového systému, ktoré ešte neboli predmetom konkrétne zameraných ustanovení, vypĺňajú medzery, ktoré by nemali mať vplyv na uplatniteľnosť konkrétnych pravidiel proti vyhýbaniu sa povinnostiam. V rámci Únie by sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu mali uplatňovať na mechanizmy, ktoré nie sú skutočné. Navyše je dôležité zaistiť, aby sa všeobecné pravidlá proti zneužívaniu uplatňovali na vnútroštátne situácie, cezhraničné situácie v rámci Únie a cezhraničné situácie zahŕňajúce spoločnosti založené v tretích krajinách jednotným spôsobom tak, aby sa rozsah ich pôsobnosti a výsledky ich uplatňovania nelíšili.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh smernice

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17) So zreteľom na to, že účinkom hybridného nesúladu je zvyčajne dvojitý odpočet (t. j. odpočet v oboch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte, takéto situácie jasne nepriaznivo ovplyvňujú vnútorný trh narúšaním jeho mechanizmov a vytváraním medzier, ktoré umožňujú rozmach praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Vzhľadom na to, že nesúlad vzniká v dôsledku vnútroštátnych rozdielov v právnej kvalifikácii určitých druhov subjektov alebo finančných platieb, za bežných okolností k nemu nedochádza medzi spoločnosťami, ktoré na výpočet základu dane uplatňujú spoločné pravidlá. Nesúlad by však naďalej pretrvával pri spolupôsobení medzi rámcom spoločného základu a vnútroštátnymi systémami dane z príjmov právnických osôb alebo systémami dane z príjmov právnických osôb tretích krajín. Aby sa neutralizoval účinok hybridných nesúladných dohôd, je potrebné stanoviť pravidlá, na základe ktorých jedna z dvoch jurisdikcií, ktoré sú v nesúlade, zamietne odpočet platby alebo zabezpečí, aby sa zodpovedajúci príjem zahrnul do základu dane z príjmov právnických osôb.

(17) So zreteľom na to, že účinkom pobočky a hybridného nesúladu je zvyčajne dvojitý odpočet (t. j. odpočet v oboch štátoch) alebo odpočet príjmu v jednom štáte bez toho, aby sa zahrnul do základu dane v druhom štáte, takéto situácie jasne nepriaznivo ovplyvňujú vnútorný trh narúšaním jeho mechanizmov a vytváraním medzier, ktoré umožňujú rozmach praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam. Vzhľadom na to, že nesúlad vzniká v dôsledku vnútroštátnych rozdielov v právnej kvalifikácii určitých druhov subjektov alebo finančných platieb, za bežných okolností k nemu nedochádza medzi spoločnosťami, ktoré na výpočet základu dane uplatňujú spoločné pravidlá. Nesúlad by však naďalej pretrvával pri spolupôsobení medzi rámcom spoločného základu a vnútroštátnymi systémami dane z príjmov právnických osôb alebo systémami dane z príjmov právnických osôb tretích krajín. Aby sa neutralizovali účinky hybridných nesúladov alebo súvisiacich dohôd, v smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovujú pravidlá pre hybridné nesúlady a reverzné hybridné nesúlady. Uvedené pravidlá by sa mali systematicky zohľadňovať pri uplatňovaní tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh smernice

Odôvodnenie 17 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17a) Členským štátom by sa nemalo brániť v zavádzaní dodatočných opatrení na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam s cieľom znížiť negatívne účinky presunu ziskov do krajín mimo Únie s nízkym zdanením, ktoré nemusia nutne automaticky vymieňať daňové informácie podľa noriem Únie.

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh smernice

Odôvodnenie 17 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17b) Členské štáty by mali mať zavedený systém sankcií za porušenia povinností zo strany podnikov týkajúce sa vnútroštátnych ustanovení prijatých v súlade s touto smernicou, ako je stanovené vo vnútroštátnom práve, a mali by o tom informovať Komisiu.

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh smernice

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19) S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb a zmenu prílohy I a II zodpovedajúcim spôsobom; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov; iii) stanovenie podrobných pravidiel proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v niekoľkých konkrétnych oblastiach, ktoré súvisia s úľavou pre rast a investície; iv) podrobnejšie vymedzenie pojmu právneho vlastníctva a ekonomického vlastníctva majetku, ktorý je predmetom lízingu; v) výpočet kapitálových a úrokových prvkov lízingových platieb a základu pre odpisovanie majetku, ktorý je predmetom lízingu, a vi) presnejšie vymedzenie kategórií dlhodobého majetku, ktorý je predmetom odpisovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(19) S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb a zmenu prílohy I a II zodpovedajúcim spôsobom; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov; iii) podrobnejšie vymedzenie pojmu právneho vlastníctva a ekonomického vlastníctva majetku, ktorý je predmetom lízingu; iv) výpočet kapitálových a úrokových prvkov lízingových platieb a základu pre odpisovanie majetku, ktorý je predmetom lízingu, v) presnejšie vymedzenie kategórií dlhodobého majetku, ktorý je predmetom odpisovania; a vi) vydávanie usmernení pre prechodnú fázu, počas ktorej sa bude vo vzťahu s tretím krajinami používať rozdeľovanie na základe vzorca spolu s inými metódami prideľovania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh smernice

Odôvodnenie 19 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19a) Komisia by mala monitorovať jednotné vykonávanie tejto smernice s cieľom zabrániť situáciám, v ktorých by príslušné orgány členských štátov zakaždým presadzovali odlišný režim. Okrem toho by nedostatočná harmonizácia účtovných pravidiel v Únii nemala viesť k novým príležitostiam na daňové plánovanie a arbitráže. Preto sa harmonizáciou účtovných pravidiel môže posilniť spoločný režim, a to najmä vtedy a v prípade, keď uvedenému režimu budú podliehať všetky podniky v Únii.

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh smernice

Odôvodnenie 23

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(23) Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou,

(23) Keďže táto smernica obsahuje významnú zmenu pravidiel zdaňovania právnických osôb, od Komisie by sa malo vyžadovať, aby vykonala dôkladné posúdenie uplatňovania tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podala správu Európskemu parlamentu a Rade o jej fungovaní. Táto správa o vykonávaní by mala obsahovať aspoň tieto body: vplyv systému zdanenia stanoveného v tejto smernici na príjmy členských štátov, výhody a nevýhody tohto systému pre malé a stredné podniky, vplyv na spravodlivý výber daní medzi členskými štátmi, vplyv na vnútorný trh ako celok, s osobitným zreteľom na možné narušenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú nové pravidlá stanovené v tejto smernici, a počet podnikov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti počas prechodného obdobia. Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice desať rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Európskemu parlamentu a Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou,

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Touto smernicou sa zriaďuje systém spoločného základu zdaňovania určitých spoločností a stanovujú sa v nej pravidlá na výpočet tohto základu.

1. Touto smernicou sa zriaďuje systém spoločného základu zdaňovania určitých spoločností v Únii a stanovujú sa v nej pravidlá na výpočet tohto základu vrátane pravidiel pre opatrenia na predchádzanie vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a pre opatrenia týkajúce sa medzinárodného rozmeru navrhovaného daňového systému.

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:

1. Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní a digitálnych stálych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:

Pozmeňujúci návrh 23

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c) patrí do konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý počas účtovného obdobia, ktoré predchádzalo príslušnému účtovnému obdobiu, presiahol 750 000 000 EUR;

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky odseku 1 písm. a) a b), ale nespĺňa podmienky odseku 1 písm. c) alebo d), sa môže rozhodnúť, a to aj pre jej stále prevádzkarne nachádzajúce sa v iných členských štátoch, že bude uplatňovať pravidlá tejto smernice počas piatich zdaňovacích období. Toto obdobie sa automaticky predĺži o ďalšie obdobia piatich zdaňovacích období, pokiaľ sa nepodá oznámenie o skončení uplatňovania podľa článku 65 ods. 3. Podmienky uvedené odseku 1 písm. a) a b) musia byť splnené pri každom predĺžení na ďalšie obdobie.

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4. Pravidlá tejto smernice sa neuplatňujú na prepravnú spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný daňový režim. Na účely určenia spoločností, ktoré sú členmi tej istej skupiny, ako sa uvádza v článku 3, sa zohľadňuje prepravná spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný daňový režim.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 26

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a) má právo uplatňovať viac ako 50 % hlasovacích práv a

a) má právo uplatňovať hlasovacie práva presahujúce 50 % a

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12) „náklady na prijaté úvery a pôžičky“ sú úrokové náklady spojené so všetkými formami dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom a náklady, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov, ako sa vymedzujú vo vnútroštátnom práve, vrátane platieb v rámci úverov spojených s podielom na zisku, imputovaných úrokov z konvertibilných dlhopisov a dlhopisov s nulovým kupónom, platieb v rámci alternatívnych mechanizmov financovania, prvkov finančných nákladov v rámci platieb finančného lízingu, kapitalizovaných úrokov zahrnutých do účtovnej hodnoty súvisiaceho aktíva, amortizácie kapitalizovaných úrokov, súm určených na základe výnosu z finančných prostriedkov podľa pravidiel transferového oceňovania, nominálnych súm úrokov v rámci derivátových nástrojov alebo hedžingových schém súvisiacich s úvermi a pôžičkami subjektu, definovaného výnosu zo zvýšenia čistého vlastného imania podľa článku 11 tejto smernice, určitých devízových ziskov a strát v súvislosti s úvermi a pôžičkami a nástrojov spojených so získavaním finančných prostriedkov, poplatkov za záruky v súvislosti so schémami financovania, realizačných poplatkov a podobných nákladov súvisiacich s požičiavaním si finančných prostriedkov;

(12) „náklady na prijaté úvery a pôžičky“ sú úrokové náklady spojené so všetkými formami dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom a náklady, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov, ako sa vymedzujú vo vnútroštátnom práve, vrátane platieb v rámci úverov spojených s podielom na zisku, imputovaných úrokov z konvertibilných dlhopisov a dlhopisov s nulovým kupónom, platieb v rámci alternatívnych mechanizmov financovania, prvkov finančných nákladov v rámci platieb finančného lízingu, kapitalizovaných úrokov zahrnutých do účtovnej hodnoty súvisiaceho aktíva, amortizácie kapitalizovaných úrokov, súm určených na základe výnosu z finančných prostriedkov podľa pravidiel transferového oceňovania, nominálnych súm úrokov v rámci derivátových nástrojov alebo hedžingových schém súvisiacich s úvermi a pôžičkami subjektu, určitých devízových ziskov a strát v súvislosti s úvermi a pôžičkami a nástrojov spojených so získavaním finančných prostriedkov, poplatkov za záruky v súvislosti so schémami financovania, realizačných poplatkov a podobných nákladov súvisiacich s požičiavaním si finančných prostriedkov;

Pozmeňujúci návrh 28

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 30 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30a) „nespolupracujúca daňová jurisdikcia“ je jurisdikcia, na ktorú sa vzťahuje ktorékoľvek z týchto tvrdení:

a) jurisdikcia nespĺňa medzinárodné normy v oblasti transparentnosti;

b) v rámci jurisdikcie existuje potenciálny preferenčný režim;

c) v rámci jurisdikcie existuje daňový systém bez dane z príjmov právnických osôb alebo s takmer nulovou sadzbou dane z príjmov právnických osôb;

Pozmeňujúci návrh 29

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 30 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30b) „ekonomická podstata“ sú faktické kritériá, a to aj v kontexte digitálneho hospodárstva, ktoré možno použiť na vymedzenie zdaniteľnej prítomnosti podniku, ako je existencia ľudských a materiálnych zdrojov špecifických pre subjekt, samostatné vedenie podniku, jeho skutočný právny status, výnosy, ktoré vytvára, a prípadne povaha jeho aktív;

Pozmeňujúci návrh 30

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 30 c (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30c) „schránková spoločnosť“ je akýkoľvek druh právnickej osoby bez ekonomickej podstaty, ktorá bola vytvorená čisto na daňové účely;

Pozmeňujúci návrh 31

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 30 d (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30d) „náklady na licenčné poplatky“ sú náklady vyplývajúce z platieb akéhokoľvek druhu vyplácaných ako protihodnota za používanie alebo za právo na používanie akéhokoľvek autorského práva na literárne, umelecké alebo vedecké dielo vrátane kinematografických filmov a softvéru, akéhokoľvek patentu, obchodnej značky, vzoru alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo postupu, alebo za informácie týkajúce sa priemyselných, obchodných alebo vedeckých skúseností alebo akéhokoľvek iného nehmotného majetku; platby za používanie alebo za právo na používanie priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia sa považujú za náklady na licenčné poplatky;

Pozmeňujúci návrh 32

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 30 e (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30e) „transferové ceny“ sú ceny, za ktoré podnik prevádza hmotný tovar alebo nehmotný majetok alebo poskytuje služby pridruženým podnikom;

Pozmeňujúci návrh 33

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 31

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(31) „hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom a prepojeným podnikom alebo štruktúrovaná dohoda medzi stranami v rôznych daňových jurisdikciách, keď možno ktorýkoľvek z nasledujúcich výsledkov pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo subjektu, alebo v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou:

(31) „hybridný nesúlad“ je hybridný nesúlad v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 9 smernice (EÚ) 2016/1164;

a) k odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj, v ktorej sa náklady vynaložili alebo v ktorej došlo ku stratám, ako aj v druhej jurisdikcii („dvojitý odpočet“);

b) k odpočtu platby od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v druhej jurisdikcii („odpočet bez zahrnutia“);

c) v prípade rozdielov v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou nezdanenie príjmu, ktorý má zdroj v niektorej jurisdikcii, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely toho istého príjmu v druhej jurisdikcii („nezdanenie bez zahrnutia“).

K hybridnému nesúladu dochádza iba v rozsahu, v akom tá istá odpočítaná platba, tie isté vynaložené náklady alebo vzniknuté straty v dvoch jurisdikciách presahujú výšku príjmu, ktorý je zahrnutý v oboch jurisdikciách a ktorý možno pripísať tomu istému zdroju.

Hybridný nesúlad zahŕňa aj prevod finančného nástroja v rámci štruktúrovanej dohody zahŕňajúcej daňovníka, ak sa podkladová návratnosť prevedeného finančného nástroja považuje na daňové účely za odvodenú súčasne viac ako jednou zo strán dohody, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v rôznych jurisdikciách, pričom dôjde k niektorému z týchto výsledkov:

a) odpočtu platby súvisiacej s danou podkladovou návratnosťou bez zodpovedajúceho zahrnutia takejto platby na daňové účely s výnimkou prípadu, keď je táto podkladová návratnosť zahrnutá do zdaniteľného príjmu jednej z dotknutých strán;

b) úľave za daň vybranú pri zdroji z platby pochádzajúcej z prevedeného finančného nástroja pre viac ako jednu z dotknutých strán;

Pozmeňujúci návrh 34

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 32

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(32) „štruktúrovaná dohoda“ je dohoda zahŕňajúca hybridný nesúlad, ak sa nesúlad zohľadní v podmienkach a cene dohody, alebo dohoda navrhnutá s cieľom dosiahnuť výsledok plynúci z hybridného nesúladu s výnimkou prípadu, keď od daňovníka alebo prepojeného subjektu nebolo možné opodstatnene očakávať, že o hybridnom nesúlade vedeli, a keď nevyužili hodnotu daňovej výhody vyplývajúcej z daného hybridného nesúladu;

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 35

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 33 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(33a) „digitálna stála prevádzkareň“ je významná digitálna prítomnosť daňovníka, ktorý poskytuje služby v jurisdikcii zamerané na spotrebiteľov alebo podniky v danej jurisdikcii, v súlade s kritériami stanovenými v článku 5 ods. 2a;

Pozmeňujúci návrh 36

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – bod 33 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(33b) „európske daňové identifikačné číslo“ alebo „DIČ“ je číslo vymedzené v oznámení Komisie zo 6. decembra 2012 obsahujúcom akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom;

Pozmeňujúci návrh 37

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia môže na účely vymedzenia ďalších pojmov prijímať delegované akty v súlade s článkom 66.

Komisia môže na účely aktualizácie súčasného vymedzenia pojmov alebo na účely vymedzenia ďalších pojmov prijímať delegované akty v súlade s článkom 66.

Pozmeňujúci návrh 38

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Usudzuje sa, že daňovník má stálu prevádzkareň v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom je rezidentom na daňové účely, keď má v tomto inom členskom štáte stále miesto, prostredníctvom ktorého úplne alebo čiastočne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, a to najmä:

1. Usudzuje sa, že daňovník má stálu prevádzkareň, čo zahŕňa aj digitálnu stálu prevádzkareň, v inom členskom štáte, než je jurisdikcia, v ktorej je rezidentom na daňové účely, keď má v tomto inom členskom štáte stále miesto podnikania alebo digitálnu prítomnosť, prostredníctvom ktorých úplne alebo čiastočne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, a to najmä:

Pozmeňujúci návrh 39

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – písmeno fa (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

fa) digitálnu platformu alebo akýkoľvek iný digitálny obchodný model na základe zberu a využívania údajov na komerčné účely.

Pozmeňujúci návrh 40

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2a. Ak daňovník, ktorý je rezidentom v jednej jurisdikcii, poskytuje prístup k digitálnej platforme, ako je elektronická aplikácia, databáza, online trh alebo priestor na ukladanie, alebo takúto digitálnu platformu ponúka, alebo ponúka vyhľadávač alebo reklamné služby na webovom sídle alebo v elektronickej aplikácii, usudzuje sa, že tento daňovník má digitálnu stálu prevádzkareň v inom členskom štáte ako v jurisdikcii, ktorej je rezidentom na daňové účely, ak celková výška výnosov daňovníka alebo prepojeného podniku z transakcií na diaľku pochádzajúcich z uvedených digitálnych platforiem v jurisdikcii, v ktorej nie je rezidentom, presahuje 5 000 000 EUR ročne a ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

a) do digitálnej platformy daňovníka sa prihlásilo alebo ju navštívilo aspoň 1000 registrovaných jednotlivých užívateľov za mesiac, ktorí majú domicil v členskom štáte inom ako jurisdikcia, v ktorej je daňovník rezidentom na daňové účely;

b) so zákazníkmi alebo užívateľmi, ktorí majú domicil v jurisdikcii, v ktorej nie sú rezidentmi, bolo v zdaňovacom roku uzatvorených aspoň 1000 digitálnych zmlúv za mesiac;

c) objem digitálneho obsahu, ktorý daňovník zhromaždil za zdaňovací rok, presahuje 10 % celkového uloženého digitálneho obsahu skupiny.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 66 na zmenu tejto smernice tým, že faktory stanovené v tomto odseku písm. a), b) a c) upraví na základe pokroku v medzinárodných dohodách.

Ak sa navyše k prahovej hodnote založenej na výnosoch stanovenej v tomto odseku prvom pododseku na daňovníka v príslušnom členskom štáte vzťahuje jeden alebo viac z troch digitálnych faktorov stanovených v tomto odseku písm. a), b) a c), usudzuje sa, že daňovník má stálu prevádzkareň v uvedenom členskom štáte.

Od daňovníka sa vyžaduje, aby daňovým úradom zverejnil všetky informácie, ktoré sú relevantné na určenie stálej prevádzkarne alebo digitálnej stálej prevádzkarne v súlade s týmto článkom.

Pozmeňujúci návrh 41

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 3 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Okrem súm, ktoré sú odpočítateľné ako náklady na výskum a vývoj v súlade s odsekom 2, daňovník môže odpočítať za zdaňovacie obdobie aj ďalších 50 % takýchto nákladov, ktoré vynaložil počas uvedeného obdobia, s výnimkou nákladov týkajúcich sa hmotného hnuteľného dlhodobého majetku. Pokiaľ náklady na výskum a vývoj presahujú 20 000 000 EUR, daňovník môže odpočítať 25 % sumy, o ktorú je uvedených 20 000 000 EUR prekročených.

Za náklady na výskum a vývoj, ktoré nepresahujú 20 000 000 EUR a ktoré sa týkajú zamestnancov, vrátane miezd, subdodávateľov, agentúrnych zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb, dostane daňovník zápočet dane vo výške 10 % vzniknutých nákladov.

Pozmeňujúci návrh 42

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 3 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Odchylne od prvého pododseku daňovník môže odpočítať ďalších 100 % svojich nákladov na výskum a vývoj až do výšky 20 000 000 EUR, ak daňovník spĺňa všetky tieto podmienky:

vypúšťa sa

a) ide o nekótovaný podnik s menej než 50 zamestnancami a ročným obratom a/alebo celkovou ročnou súvahou, ktoré neprekračujú 10 000 000 EUR;

b) nie je registrovaný viac než päť rokov. Ak sa na daňovníka nevzťahuje povinnosť registrácie, toto päťročné obdobie sa môže začať buď vtedy, keď podnik začne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, alebo keď sa na jeho podnikateľskú činnosť začne vzťahovať daňová povinnosť;

c) nevznikol v dôsledku koncentrácie;

d) nemá žiadne prepojené podniky.

Pozmeňujúci návrh 43

Návrh smernice

Článok 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

[...]

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 44

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b) 50 % nákladov na reprezentáciu do výšky sumy, ktorá nepresahuje [x] % výnosov v zdaňovacom období;

b) 50 % bežných a nevyhnutných nákladov na reprezentáciu, ktoré priamo súvisia alebo sú spojené s podnikateľskou činnosťou daňovníka, do výšky sumy, ktorá nepresahuje [x] % výnosov v zdaňovacom období;

Pozmeňujúci návrh 45

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c) prevod nerozdelených ziskov do rezervy, ktorá tvorí časť vlastného imania spoločnosti;

c) prevod nerozdelených ziskov do rezervy, ktorá tvorí časť vlastného imania spoločnosti, iných ako nerozdelených ziskov družstevných podnikov a družstevných konzorcií do rezervy, a to počas súčasnej činnosti spoločnosti, ako aj po jej ukončení, v súlade s vnútroštátnymi daňovými pravidlami;

Pozmeňujúci návrh 46

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 1 – bod j a (nový)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ja) náklady pre príjemcov, ktorí sa nachádzajú v krajinách uvedených na zozname EÚ nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely (známych aj ako „daňové raje“).

Pozmeňujúci návrh 47

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 2 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky sú odpočítateľné v zdaňovacom období, v ktorom vznikli, maximálne do výšky 30 % ziskov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (ďalej len „EBITDA“) alebo v maximálnej výške 3 000 000 EUR, podľa toho, ktorá suma je vyššia.

Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky sú odpočítateľné v zdaňovacom období, v ktorom vznikli, maximálne do výšky 10 % ziskov daňovníka pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (ďalej len „EBITDA“) alebo v maximálnej výške 1 000 000 EUR, podľa toho, ktorá suma je vyššia.

Pozmeňujúci návrh 48

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 2 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Ak sa na účely tohto článku daňovníkovi povoľuje alebo sa od neho vyžaduje, aby konal na účet skupiny, ako sa vymedzuje v pravidlách vnútroštátneho systému zdaňovania skupín, za daňovníka sa považuje celá skupina. Za takýchto okolností sa presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a EBITDA vypočítavajú za celú skupinu. Suma 3 000 000 EUR sa takisto považuje za sumu za celú skupinu.

Ak sa na účely tohto článku daňovníkovi povoľuje alebo sa od neho vyžaduje, aby konal na účet skupiny, ako sa vymedzuje v pravidlách vnútroštátneho systému zdaňovania skupín, za daňovníka sa považuje celá skupina. Za takýchto okolností sa presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a EBITDA vypočítavajú za celú skupinu. Suma 1 000 000 EUR sa takisto považuje za sumu za celú skupinu.

Pozmeňujúci návrh 49

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

6. Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v danom zdaňovacom období, sa prenesú do budúcich období bez časového obmedzenia.

6. Presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky, ktoré nemožno odpočítať v danom zdaňovacom období, sa prenesú do budúcich období na obdobie piatich rokov.

Pozmeňujúci návrh 50

Návrh smernice

Článok 14 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 14a

Osobitné oslobodenia

Nerozdelené zisky družstiev a konzorcií do rezervy, a to počas súčasnej činnosti spoločnosti, ako aj po jej ukončení, ako aj výhody poskytované družstvami a konzorciami vlastným členom, sú odpočítateľné, ak je odpočítateľnosť povolená vnútroštátnymi fiškálnymi právnymi predpismi.

Pozmeňujúci návrh 51

Návrh smernice

Článok 29

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 29

Zdaňovanie pri odchode

1. Suma rovnajúca sa trhovej hodnote prevedených aktív v čase odchodu aktív, znížená o ich hodnotu na daňové účely, sa považuje za vzniknuté výnosy za jednej z týchto okolností:

Na účely tejto smernice sa uplatňujú pravidlá zdaňovania pri odchode stanovené v smernici (EÚ) 2016/1164.

a) ak daňovník prevádza aktíva zo svojho ústredia do svojej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine;

b) ak daňovník prevádza aktíva zo svojej stálej prevádzkarne v členskom štáte do svojho ústredia alebo do inej stálej prevádzkarne v inom členskom štáte alebo v tretej krajine v rozsahu, v akom z dôvodu tohto prevodu členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva;

c) ak daňovník prevádza svoju daňovú rezidenciu do iného členského štátu alebo do tretej krajiny s výnimkou tých aktív, ktoré zostávajú skutočne spojené so stálou prevádzkarňou v prvom členskom štáte;

d) ak daňovník prevádza podnikateľskú činnosť vykonávanú jeho stálou prevádzkarňou z jedného členského štátu do iného členského štátu alebo do tretej krajiny v rozsahu, v akom z dôvodu tohto prevodu členský štát, v ktorom sa nachádza stála prevádzkareň, už nemá právo zdaniť prevedené aktíva.

2. Členský štát, do ktorého sú prevedené aktíva, daňová rezidencia alebo podnikateľská činnosť vykonávaná stálou prevádzkarňou, akceptuje hodnotu, ktorú určil členský štát daňovníka alebo stálej prevádzkarne, ako počiatočnú hodnotu aktív na daňové účely.

3. Tento článok sa neuplatňuje na prevody aktív, ktoré súvisia s financovaním cenných papierov, aktíva poskytnuté ako kolaterál, alebo keď sa prevod aktíva uskutočňuje s cieľom splniť prudenciálne kapitálové požiadavky alebo na účely riadenia likvidity, ak sa uvedené aktíva majú vrátiť do členského štátu prevodcu v lehote 12 mesiacov.

Pozmeňujúci návrh 52

Návrh smernice

Článok 41 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Straty, ktoré daňovníkovi-rezidentovi alebo stálej prevádzkarni daňovníka-nerezidenta vznikli v zdaňovacom období, sa môžu preniesť do budúcich období a odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, pokiaľ sa v tejto smernici nestanovuje inak.

Pozmeňujúci návrh 53

Návrh smernice

Článok 42

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 42

vypúšťa sa

Odpočet strát a znovuzahrnutie

1. Daňovník-rezident, ktorý je po odpočítaní vlastných strát podľa článku 41 stále ziskový, môže navyše odpočítať straty, ktoré v tom istom zdaňovacom období vznikli jeho bezprostredným kvalifikovaným dcérskym spoločnostiam uvedeným v článku 3 ods. 1 alebo stálej prevádzkarni (stálym prevádzkarniam) nachádzajúcej (nachádzajúcim) sa v iných členských štátoch. Tento odpočet strát sa udeľuje na obmedzené časové obdobie v súlade s odsekmi 3 a 4 tohto článku.

2. Odpočet je úmerný podielu daňovníka-rezidenta na jeho kvalifikovaných dcérskych spoločnostiach uvedených v článku 3 ods. 1 a úplný v prípade stálych prevádzkarní. Výsledkom zníženia základu dane daňovníka-rezidenta v žiadnom prípade nesmie byť záporná suma.

3. Daňovník-rezident pripočíta späť k svojmu základu dane do výšky sumy pôvodne odpočítanej ako strata všetky prípadné budúce zisky svojich kvalifikovaných dcérskych spoločností uvedených v článku 3 ods. 1 alebo svojich stálych prevádzkarní.

4. Straty odpočítané podľa odsekov 1 a 2 budú automaticky opätovne započítané do základu dane daňovníka-rezidenta za ktorýchkoľvek z týchto okolností:

a) ak sa na konci piateho zdaňovacieho obdobia po tom, ako sa straty stali odpočítateľné, opätovne nezapočítal žiadny zisk alebo opätovne započítané zisky nezodpovedajú plnej sume odpočítaných strát;

b) ak sa kvalifikovaná dcérska spoločnosť uvedená v článku 3 ods. 1 predá, zlikviduje alebo zmení na stálu prevádzkareň;

c) ak sa stála prevádzkareň predá, zlikviduje alebo zmení na dcérsku spoločnosť;

d) ak materská spoločnosť už viac nespĺňa požiadavky článku 3 ods. 1.

Pozmeňujúci návrh 54

Návrh smernice

Článok 45 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 45a

Efektívne daňové odvody

Pokiaľ platí prahová hodnota stanovená v článku 2 ods. 1 písm. c), členské štáty sledujú a uverejňujú efektívne daňové odvody malých a stredných podnikov a nadnárodných podnikov vo všetkých členských štátoch, aby členské štáty mohli zabezpečiť rovnaké podmienky pre podobné spoločnosti v rámci Únie a zmierniť administratívnu záťaž a náklady pre malé a stredné podniky.

Pozmeňujúci návrh 55

Návrh smernice

Článok 53 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Odchylne od článku 8 písm. c) a d) daňovník nie je oslobodený od dane z príjmu zo zahraničia, ktorý daňovník prijal ako rozdelenie zisku od subjektu v tretej krajine alebo ako výnosy zo scudzenia podielov v subjekte v tretej krajine, ak daný subjekt v krajine svojej daňovej rezidencie podlieha zákonnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb nižšej ako polovica zákonnej sadzby dane, ktorej by daňovník podliehal v súvislosti s týmto príjmom zo zahraničia v členskom štáte svojej daňovej rezidencie.

Odchylne od článku 8 písm. c) a d) daňovník nie je oslobodený od dane z príjmu zo zahraničia, ktorý nepochádza z aktívnej podnikateľskej činnosti a ktorý daňovník prijal ako rozdelenie zisku od subjektu v tretej krajine alebo ako výnosy zo scudzenia podielov v subjekte v tretej krajine, ak daný subjekt v krajine svojej daňovej rezidencie podlieha zákonnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb nižšej ako 15 % v súvislosti s týmto príjmom zo zahraničia v členskom štáte svojej daňovej rezidencie.

Pozmeňujúci návrh 56

Návrh smernice

Článok 53 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Ak sa uplatňuje odsek 1, daňovník podlieha dani z príjmu zo zahraničia, pričom z jeho daňovej povinnosti v členskom štáte, v ktorom je rezidentom na daňové účely, sa odpočíta daň zaplatená v tretej krajine. Tento odpočet nesmie presiahnuť výšku dane vypočítanej pred odpočtom, ktorú možno pripísať zdaniteľnému príjmu. Aby daňovník mohol využívať tento odpočet, je povinný preukázať svojim daňovým úradom, že príjem zo zahraničia pochádza z aktívnej podnikateľskej činnosti, čo môže vykonať prostredníctvom osvedčenia, ktoré na tento účel poskytnú zahraničné daňové úrady.

Pozmeňujúci návrh 57

Návrh smernice

Článok 58

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 58

Všeobecné pravidlo proti zneužívaniu

1. Na účely výpočtu základu dane podľa pravidiel tejto smernice členský štát neprihliada na mechanizmus alebo súbor mechanizmov, ktoré so zreteľom na všetky príslušné skutočnosti a okolnosti nie sú skutočné, keďže základným účelom ich zavedenia je získanie daňovej výhody, ktorá je v rozpore s predmetom alebo účelom tejto smernice. Mechanizmus môže pozostávať z viac ako jedného kroku alebo časti.

Na účely tejto smernice sa uplatňuje všeobecné pravidlo proti zneužívaniu stanovené v smernici (EÚ) 2016/1164.

2. Na účely odseku 1 sa mechanizmus alebo súbor mechanizmov považujú za mechanizmus alebo súbor mechanizmov, ktoré nie sú skutočné, v rozsahu, v akom nie sú zavedené z opodstatnených obchodných dôvodov, ktoré odrážajú ekonomickú realitu.

3. S mechanizmom alebo súborom mechanizmov, na ktoré sa v súlade s odsekom 1 neprihliada, sa na účely výpočtu základu dane zaobchádza na základe ich ekonomickej podstaty.

Pozmeňujúci návrh 58

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 1 – pododsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Subjekt alebo stála prevádzkareň, ktorých zisky nepodliehajú dani alebo sú oslobodené od dane v členskom štáte ich ústredia, sa považujú za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ak sú splnené tieto podmienky:

Členský štát daňovníka považuje subjekt alebo stálu prevádzkareň, ktorých zisky nepodliehajú dani alebo sú oslobodené od dane v uvedenom členskom štáte, za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ak sú splnené tieto podmienky:

Pozmeňujúci návrh 59

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 1 – pododsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b) skutočná daň z príjmov právnických osôb, ktorú zo svojich ziskov zaplatil subjekt alebo stála prevádzkareň, je nižšia ako rozdiel medzi daňou z príjmov právnických osôb, ktorá by bola vyrubená zo ziskov daného subjektu alebo stálej prevádzkarne v súlade s pravidlami tejto smernice, a skutočnou daňou z príjmov právnických osôb, ktorú subjekt alebo stála prevádzkareň z uvedených ziskov zaplatili.

b) zisky subjektu podliehajú sadzbe dane z príjmu právnických osôb nižšej ako 15 %; táto sadzba sa posudzuje na základe zisku pred vykonaním operácií zavedených týmito krajinami s cieľom znížiť základ dane, na ktorý sa táto sadzba uplatňuje; táto sadzba sa každoročne reviduje v súlade s hospodárskym vývojom svetového obchodu.

Pozmeňujúci návrh 60

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Na účely prvého pododseku písm. b) sa pri výpočte dane z príjmov právnických osôb, ktorá by bola vyrubená zo ziskov subjektu podľa pravidiel tejto smernice v členskom štáte daňovníka, nezohľadňuje príjem žiadnej stálej prevádzkarne subjektu, ktorý nepodlieha dani alebo je oslobodený od dane v jurisdikcii kontrolovanej zahraničnej spoločnosti.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 61

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Ak sa subjekt alebo stála prevádzkareň považuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, nerozdelený príjem subjektu alebo stálej prevádzkarne podlieha dani v rozsahu, v akom plynie z týchto kategórií:

2. Ak sa subjekt alebo stála prevádzkareň považuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, členský štát daňovníka zahrnie do základu dane:

a) nerozdelený príjem subjektu alebo príjem stálej prevádzkarne, ktoré plynú z týchto kategórií:

a) úroky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z finančných aktív;

i) úroky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z finančných aktív;

b) licenčné poplatky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z duševného vlastníctva;

ii) licenčné poplatky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z duševného vlastníctva;

c) dividendy a príjem zo scudzenia podielov;

iii) dividendy a príjem zo scudzenia podielov;

d) príjem z finančného lízingu;

iv) príjem z finančného lízingu;

e) príjem z poisťovacích, bankových a iných finančných činností;

v) príjem z poisťovacích, bankových a iných finančných činností;

f) príjem z fakturačných spoločností, ktorých príjem pochádza z predaja tovaru a poskytovania služieb v súvislosti s tovarom a službami, ktoré nakupujú od prepojených podnikov a ktoré prepojeným podnikom predávajú, pričom tieto fakturačné spoločnosti pridávajú nulovú alebo nízku ekonomickú hodnotu.

vi) príjem z fakturačných spoločností, ktorých príjem pochádza z predaja tovaru a poskytovania služieb v súvislosti s tovarom a službami, ktoré nakupujú od prepojených podnikov a ktoré prepojeným podnikom predávajú, pričom tieto fakturačné spoločnosti pridávajú nulovú alebo nízku ekonomickú hodnotu.

Prvý pododsek sa neuplatňuje na kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ktorá je rezidentom alebo sa nachádza v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP, ak táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť bola zriadená z opodstatnených obchodných dôvodov, ktoré odrážajú ekonomickú realitu. Na účely tohto článku činnosť kontrolovanej zahraničnej spoločnosti odráža ekonomickú realitu v rozsahu, v akom je táto činnosť podporovaná primeraným personálom, zariadením, majetkom a priestormi.

Toto písmeno sa neuplatňuje, ak kontrolovaná zahraničná spoločnosť vykonáva podstatnú hospodársku činnosť podporovanú personálom, zariadením, majetkom a priestormi, ako dosvedčujú relevantné skutočnosti a okolnosti. Ak je kontrolovaná zahraničná spoločnosť rezidentom v tretej krajine, ktorá nie je zmluvnou stranou Dohody o EHP, alebo sa v takejto krajine nachádza, členské štáty môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať prvý pododsek, alebo

b) nerozdelený príjem subjektu alebo stálej prevádzkarne plynúci z mechanizmov, ktoré nie sú skutočné a ktoré sa zaviedli s hlavným účelom získať daňovú výhodu.

Na účely tohto písmena sa mechanizmus alebo súbory mechanizmov považujú za mechanizmus alebo súbory mechanizmov, ktoré nie sú skutočné, pokiaľ by subjekt alebo stála prevádzkareň nevlastnili aktíva alebo nepodstúpili riziká, z ktorých plynie ich celý príjem alebo časť ich príjmu, ak by neboli kontrolovaní spoločnosťou, v ktorej sa vykonávajú významné personálne funkcie, relevantné z hľadiska týchto aktív a rizík, a slúžia na vytváranie príjmov kontrolovanej spoločnosti.

Pozmeňujúci návrh 62

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 3 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Subjekt alebo stála prevádzkareň sa nepovažuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, ak do kategórií odseku 2 písm. a) až f) spadá najviac tretina príjmu plynúceho subjektu alebo stálej prevádzkarni.

Ak sa podľa predpisov členského štátu základ dane daňovníka vypočíta podľa odseku 2 písm. a), členský štát môže rozhodnúť, že nebude daný subjekt alebo stálu prevádzkareň považovať za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, ak najviac jedna tretina príjmu plynúceho subjektu alebo stálej prevádzkarni patrí do kategórií podľa odseku 2 písm. a).

Pozmeňujúci návrh 63

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 3 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Finančné spoločnosti sa nepovažujú za kontrolované zahraničné spoločnosti podľa odseku 1, ak najviac tretina príjmu plynúceho subjektu alebo stálej prevádzkarni z kategórií odseku 2 písm. a) až f) pochádza z transakcií s daňovníkom alebo jeho prepojenými podnikmi.

Ak sa podľa predpisov členského štátu základ dane daňovníka vypočíta podľa odseku 2 písm. a), členský štát môže rozhodnúť, že finančné spoločnosti nebude považovať za kontrolované zahraničné spoločnosti, ak najviac jedna tretina príjmu subjektu z kategórií uvedených v odseku 2 písm. a) pochádza z transakcií s daňovníkom alebo jeho prepojenými podnikmi.

Pozmeňujúci návrh 64

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3a. Členské štáty môžu z rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. b) vylúčiť subjekt alebo stálu prevádzkareň:

a) s účtovným ziskom najviac 750 000 EUR a príjmom nepochádzajúcim z obchodovania najviac 75 000 EUR alebo

b) ktorých účtovný zisk predstavuje najviac 10 % ich prevádzkových nákladov pre dané zdaňovacie obdobie.

Na účely prvého pododseku písm. b) prevádzkové náklady nesmú zahŕňať náklady na tovar predaný mimo krajiny, v ktorej je subjekt rezidentom na daňové účely alebo v ktorej sa na daňové účely nachádza stála prevádzkareň, ako aj platby prepojeným podnikom.

Pozmeňujúci návrh 65

Návrh smernice

Článok 61

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 61

Hybridný nesúlad

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, odpočet sa umožní len v členskom štáte, v ktorom má platba zdroj, náklady sa vynaložili alebo došlo ku stratám.

Na účely tejto smernice sa uplatňujú pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov stanovené v článku 9 smernice (EÚ) 2016/1164.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, dotknutý členský štát zamietne odpočet takejto platby, takýchto nákladov alebo strát, ak tak už neurobila daná tretia krajina.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k odpočtu bez zahrnutia, členský štát platiteľa odpočet takejto platby zamietne.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k odpočtu bez zahrnutia:

a) ak má platba zdroj v členskom štáte, tento členský štát zamietne odpočet, alebo

b) ak má platba zdroj v tretej krajine, dotknutý členský štát vyžaduje od daňovníka, aby takúto platbu zahrnul do základu dane s výnimkou prípadu, keď daná tretia krajina už zamietla odpočet alebo vyžiadala, aby sa platba zahrnula.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi zahŕňajúci stálu prevádzkareň vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v tretej krajine vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, dotknutý členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni v tretej krajine.

4. V rozsahu, v akom sa platba daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, nákladom alebo strate, ktoré sú z dôvodu hybridného nesúladu odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách mimo Únie, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna zo dotknutých tretích krajín už zamietla odpočet platby, nákladov alebo strát, ktoré by boli odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách.

5. V rozsahu, v akom sa zodpovedajúce zahrnutie odpočítateľnej platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, ktorú z dôvodu hybridného nesúladu nezahrnie do svojho základu dane jej príjemca, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna z dotknutých tretích krajín už odpočet tejto nezahrnutej platby zamietla.

6. V rozsahu, v akom hybridný nesúlad vedie k úľave za daň vybranú pri zdroji z platby vyplývajúcej z prevedeného finančného nástroja na viac ako jednu z dotknutých strán, členský štát daňovníka obmedzí výhodu takejto úľavy pomerne k čistému zdaniteľnému príjmu súvisiacemu s takouto platbou.

7. Na účely tohto článku „platiteľ“ je subjekt alebo stála prevádzkareň, kde má platba zdroj, náklady sa vynaložili alebo došlo ku stratám.

Pozmeňujúci návrh 66

Návrh smernice

Článok 61a – nadpis

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Nesúlad týkajúci sa daňovej rezidencie

Reverzné hybridné nesúlady

Pozmeňujúci návrh 67

Návrh smernice

Článok 61 a – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Pokiaľ sú platba, náklady alebo straty daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom členského štátu aj tretej krajiny, v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu a tejto tretej krajiny, odpočítateľné od základu dane v oboch jurisdikciách a tieto platby, náklady alebo straty sa môžu započítať v členskom štáte daňovníka proti zdaniteľnému príjmu, ktorý nie je zahrnutý v danej tretej krajine, členský štát daňovníka zamietne odpočet tejto platby, týchto nákladov alebo strát s výnimkou prípadu, keď tak už urobila daná tretia krajina.

Na účely tejto smernice členské štáty zaobchádzajú s reverznými hybridnými nesúladmi v súlade s článkom 9a smernice (EÚ) 2016/1164.

Pozmeňujúci návrh 68

Návrh smernice

Článok 65 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 65 a

Európske daňové identifikačné číslo

Komisia do 31. decembra 2018 predloží legislatívny návrh harmonizovaného spoločného európskeho daňového identifikačného čísla s cieľom dosiahnuť, aby sa automatická výmena daňových informácií v rámci Únie stala účinnejšou a spoľahlivejšou.

Pozmeňujúci návrh 69

Návrh smernice

Článok 65 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 65 b

Povinná automatická výmena informácií v daňových záležitostiach

S cieľom zaručiť úplnú transparentnosť a riadne vykonávane tejto smernice je výmena informácií v daňových záležitostiach automatická a povinná, ako stanovuje smernica Rady 2011/16/EÚ.

Členské štáty pridelia svojim vnútroštátnym daňovým správam primerané ľudské, odborné a rozpočtové zdroje, ako aj zdroje na odbornú prípravu zamestnancov daňovej správy zameranú na cezhraničnú daňovú spoluprácu a automatickú výmenu informácií, aby sa zabezpečilo úplné vykonanie tejto smernice.

____________

^1a Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).

Pozmeňujúci návrh 70

Návrh smernice

Článok 66 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 11 ods. 6, článku 32 ods. 5 a článku 40 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2a, článku 32 ods. 5 a článku 40 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice

Pozmeňujúci návrh 71

Návrh smernice

Článok 66 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 11 ods. 6, článku 32 ods. 5 a článku 40 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2a, článku 32 ods. 5 a článku 40 môže Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

Pozmeňujúci návrh 72

Návrh smernice

Článok 66 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 11 ods. 6, článku 32 ods. 5 a článku 40 nadobúda účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla žiadnu námietku v lehote [dvoch mesiacov] od oznámenia tohto aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 2 ods. 5, článku 4 ods. 5, článku 5 ods. 2a, článku 32 ods. 5 a článku 40 nadobúda účinnosť, len ak Rada voči nemu nevzniesla žiadnu námietku v lehote [dvoch mesiacov] od oznámenia tohto aktu Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Rada informovala Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].

Pozmeňujúci návrh 73

Návrh smernice

Článok 66 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 66a

Opatrenia proti zneužívaniu daňových zmlúv

Členské štáty zmenia svoje dvojstranné daňové zmluvy v súlade s touto smernicou s cieľom zabezpečiť, aby takéto zmluvy obsahovali všetky tieto prvky:

a) doložku, ktorou sa zabezpečí, že obe zmluvné strany sa zaviažu, že stanovia opatrenia, na základe ktorých sa daň má odvádzať tam, kde sa vykonáva hospodárska činnosť a vytvára hodnota;

b) dodatok, ktorý objasňuje, že cieľom dvojstranných zmlúv je popri zamedzení dvojitého zdanenia tiež boj proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu;

c) doložku o teste hlavného účelu založeného na všeobecnom pravidle proti zneužívaniu.

Pozmeňujúci návrh 74

Návrh smernice

Článok 68 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 68a

Monitorovanie

Komisia monitoruje jednotné vykonávanie tejto smernice a svoje zistenia uverejňuje s cieľom zabezpečiť jednotný výklad opatrení tejto smernice členskými štátmi.

Pozmeňujúci návrh 75

Návrh smernice

Článok 69

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 69

Preskúmanie

Správa o vykonávaní a preskúmanie

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Rade správu o fungovaní smernice.

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice posúdi fungovanie tejto smernice.

Bez ohľadu na prvý pododsek Komisia tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma fungovanie článku 11 a zváži úpravy vymedzenia a presného nastavenia úľavy pre rast a investície. Komisia vypracuje dôkladnú analýzu toho, ako úľava pre rast a investície podnecuje spoločnosti, ktoré sú oprávnené rozhodnúť sa pre uplatňovanie pravidiel tejto smernice, aby svoje činnosti financovali prostredníctvom kapitálového financovania.

Komisia oznámi svoje zistenia Európskemu parlamentu a Rade v správe o vykonávaní. Správa obsahuje analýzu všetkých týchto prvkov:

a) vplyv tohto systému na daňové výnosy členských štátov;

b) výhody a nevýhody tohto systému pre malé a stredné podniky;

c) vplyv na spravodlivý výber daní medzi členskými štátmi;

d) vplyv na vnútorný trh ako celok s osobitným ohľadom na možné narušenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, ktoré podliehajú novým pravidlám stanoveným v tejto smernici;

e) počet podnikov, ktoré v prechodnom období patria do rozsahu pôsobnosti.

Komisia desať rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tejto smernice.

Komisia oznámi svoje zistenia členským štátom, aby tieto zistenia zohľadnili pri navrhovaní a vykonávaní vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb.

Komisia oznámi svoje zistenia v správe Európskemu parlamentu a členským štátom, aby tieto zistenia zohľadnili pri navrhovaní a vykonávaní vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb, ktorú v prípade potreby bude sprevádzať legislatívny návrh na zmenu tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh 76

Návrh smernice

Článok 70 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2018 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2019 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Pozmeňujúci návrh 77

Návrh smernice

Článok 70 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Tieto ustanovenia budú uplatňovať od 1. januára 2019.

Tieto ustanovenia budú uplatňovať od 1. januára 2020.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Koncom roka 2016 Komisia v návrhu na spoločný základ dane z príjmov právnických osôb (CCTB) a návrhu na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) predložila zásadnú revíziu pravidiel zdaňovania právnických osôb. Komisia zároveň stiahla svoj návrh CCCTB z roku 2011, ktorý zablokovala Rada. Projekt by mal posilniť vnútorný trh tým, že spoločnostiam umožní ľahšie a lacnejšie podnikať v rámci EÚ cezhraničným spôsobom, a tiež bojovať proti praktikám agresívneho daňového plánovania právnických osôb a zvýšiť transparentnosť dane z príjmu právnických osôb v EÚ.

Zatiaľ čo CCTB predstavuje jednotný súbor pravidiel na výpočet základu dane z príjmov právnických osôb, CCCTB zavádza prvok konsolidácie, ktorý by podnikom umožnil kompenzovať straty v jednom členskom štáte ziskami v inom členskom štáte.

Myšlienka harmonizácie systémov zdaňovania právnických osôb v EÚ nie je nová, objavuje sa už v politických dokumentoch začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1975 Komisia navrhla smernicu o harmonizácii systémov zdaňovania spoločností a zrážkovej dane z dividend, ktorá bola v dôsledku nedostatočného pokroku v Rade v roku 1990 nakoniec stiahnutá. Komisia namiesto toho vydala usmernenia pre zdaňovanie spoločností. V roku 2001 Komisia uverejnila štúdiu o zdaňovaní spoločností na vnútornom trhu; avšak až v roku 2011 Komisia navrhla CCCTB.

Európsky parlament vyjadril svoju podporu projektu CCCTB pri viacerých príležitostiach. V roku 2008 privítal zámer Komisie zaviesť CCCTB a v roku 2012 prijal správu spravodajkyne Marianne Thyssenovej, v ktorej žiadal, aby sa CCCTB uplatňoval čo najskôr a na čo najviac spoločností. V roku 2015 vo svojom uznesení o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (TAXE 1) Európsky parlament vyzval na vytvorenie povinného CCCTB a svoju výzvu zopakoval v uznesení v roku 2016 (TAXE 2).

Kontext

Spravodlivé zdaňovanie právnických osôb sa dostalo do popredia medzinárodnej agendy na pozadí globálnej finančnej krízy a mnohých odhalených finančných škandálov, ako napríklad LuxLeaks a Panama Papers. Boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam viedol k prijatiu iniciatívy OECD v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS). V EÚ boli odporúčania o BEPS implementované o. i. prostredníctvom balíka opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD 1) prijatého v polovici roka 2016 a ATAD 2 o hybridných nesúladoch, ktorý bol prijatý na začiatku tohto roka, ako aj výmeny informácií o daňových rozhodnutiach („DAC4“) a vykazovania podľa jednotlivých krajín („DAC5“).

CCCTB je chýbajúcim prvkom pri budovaní skutočného vnútorného trhu a v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. CCCTB prináša daňovú istotu, jasný a stabilný regulačný rámec a silné pravidlá na vyhýbanie sa daňovej povinnosti vrátane zrušenia transferového oceňovania.

Návrh

Vo svete globalizácie a digitalizácie je pre členské štáty náročné zabezpečiť, aby sa príjmy z podnikania zdaňovali tam, kde sa vytvára hodnota. Najmä veľké nadnárodné spoločnosti dokážu ľahko presunúť zisky do členských štátov s nižšou sadzbou dane z príjmov právnických osôb.

Komisia rozdelila spis na časť týkajúcu sa konsolidácie a časť, ktorou sa určuje spoločný základ dane z príjmov právnických osôb. V prvej smernici stanovuje jeden súbor pravidiel o tom, ako sa bude zdaňovať zisk spoločnosti. Na základe druhej smernice o konsolidácii sa všetky zisky a straty spočítajú, čím sa získa čistý zisk alebo strata za celú EÚ. Spravodajca sa však domnieva, že jedna časť nemôže existovať bez druhej. Preto prepojenie medzi oboma spismi sa musí posilniť tým, že sa zosúladia dátumy vykonávania týchto dvoch smerníc, a to najneskôr do roku 2020. V dôsledku toho by sa mali vylúčiť prechodné ustanovenia (kompenzácia cezhraničných strát).

Súčasné systémy dane z príjmov právnických osôb odrážajú hospodársku realitu minulého storočia, keď podniky boli jasne prepojené s miestnym trhom. Globalizácia a digitalizácia svetového hospodárstva predstavujú výzvy, pokiaľ ide o zabránenie narušeniu trhu, boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom. Podniky pôsobiace v EÚ bez fyzickej prevádzkarne sa musia posudzovať rovnakým spôsobom ako podniky s fyzickou prevádzkarňou v EÚ. Spravodajca preto v článku o stálej prevádzkarni v inom členskom štáte zahŕňa faktory na vymedzenie digitálnej prítomnosti.

Spravodajca sa domnieva, že tento systém by mal byť všeobecne prijatým štandardom pre zdaňovanie právnických osôb. Prahová hodnota stanovená na 750 miliónov EUR, ako to navrhla Komisia, nie je vhodná na účely CCCTB. Spravodajca navrhuje zaviesť nižšiu prahovú hodnotu 40 miliónov EUR, na základe ktorej by bola zahrnutá väčšina podnikov vykonávajúcich cezhraničné činnosti. V dlhodobom horizonte (t. j. do 5 rokov) by sa prahová hodnota mala odstrániť, aby sa dospelo k zjednodušeniu pre spoločnosti a daňové úrady a aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre MSP a nadnárodné spoločnosti. Spravodajca vyzýva Komisiu, aby vypočítala štatistiku efektívnej sadzby dane, na základe ktorej odvádzajú dane nadnárodné spoločnosti a MSP, s cieľom lepšie zabraňovať rozdielom.

Rovnaké podmienky pre nadnárodné spoločnosti a MSP sú záležitosťou, ktorou by sa táto správa mala zaoberať. Rozdiel medzi zaplatenými daňami nadnárodných spoločností a podielom, ktorý platia MSP, sa v posledných desaťročiach ešte prehĺbil. Príčinou tohto problému je, že nadnárodné spoločnosti na rozdiel od MSP vo všeobecnosti majú prostriedky na to, aby presunuli svoje podnikanie do jurisdikcií s nízkym zdanením. Návrh Komisie nie je dostatočný na to, aby sa vyriešila táto tendencia, pretože členským štátom ponecháva možnosť konkurovať si na základe sadzby dane z príjmu právnických osôb. Preto by sa mala zaviesť zásada minimálnej sadzby.

Na záver

Spravodajca sa domnieva, že návrhy CCCTB sú základným stavebným prvkom dokončenia vnútorného trhu a majú potenciál zvýšiť rast európskeho hospodárstva. Nový rámec by podporil spravodlivejší a lepšie integrovaný vnútorný trh a mohol by prispieť k dosiahnutiu cieľov iných kľúčových projektov, ako napríklad únia kapitálových trhov, jednotný digitálny trh a Investičný plán pre Európu. Spravodajca sa domnieva, že CCCTB rieši aktuálne výzvy v oblasti medzinárodného zdaňovania a môže slúžiť ako účinný nástroj v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

v súlade s článkom 52a ods. 4 rokovacieho poriadkučlenov PPE Esther de Langeovej, Briana Hayesa a Gunnara Hökmarka

1. aj keď zdaňovanie patrí do právomoci členských štátov, v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom sa ukazuje, že je potrebné posilniť spoluprácu na európskej úrovni. Tento návrh na spoločný (konsolidovaný) základ dane z príjmov právnických osôb však bude mať len malý vplyv na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom, zatiaľ čo dôsledky na ekonomiky členských štátov budú veľmi vážne, predovšetkým preto, že navrhovaný konsolidačný kľúč nereprezentuje správne úroveň hospodárskej činnosti;

2. nebolo vykonané žiadne dostatočne podrobné posúdenie vplyvu CCTB či CCCTB podľa jednotlivých krajín, najmä pokiaľ ide o vplyv na daňové príjmy členských štátov. Ďalšie zmeny navrhnuté v tejto správe si vyžadujú nové posúdenie vplyvu s jednoznačnými výpočtami dôsledkov pre každý členský štát;

3. navyše agresívne daňové plánovanie nadnárodných spoločností je celosvetovým problémom. Najlepším spôsobom, ako riešiť tento problém, je prostredníctvom medzinárodne dohodnutého základu v rámci iniciatívy OECD v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS);

4. sedem národných parlamentov vydalo odôvodnené stanoviská, v ktorých namietajú proti návrhom CCTB a CCCTB z dôvodov porušenia zásad subsidiarity a daňovej suverenity. uvedené výhrady sa v tejto správe vôbec nezohľadnili.

STANOVISKO Výboru pre právne veci (13.9.2017)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k návrhu smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb
(COM(2016)0685 – C8-0472/2016 – 2016/0337(CNS))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Evelyn Regner

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

I. Úvod

Tento návrh spolu s návrhom smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (2016/0336 (CNS)) predstavuje opätovné naštartovanie iniciatívy Komisie z roku 2011 týkajúcej sa spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb v EÚ. Cieľom týchto dvoch návrhov je zabezpečiť právne predpisy EÚ v tejto oblasti, ktorá je vhodná do čoraz globalizovanejšieho, mobilnejšieho a digitalizovanejšieho hospodárskeho prostredia tam, kde členské štáty čoraz ťažšie účinne bojujú proti praktikám agresívneho daňového plánovania prostredníctvom jednostranných opatrení s cieľom chrániť svoje vnútroštátne základy dane pred eróziou a pred presunom ziskov.

II. Účinné vykonávanie konsolidácie

Zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb je kľúčové v boji s cieľom dosiahnuť spravodlivosť medzi podnikmi v rámci aj mimo EÚ z hľadiska zdanenia. Jednou z hlavných hrozieb pre daňovú spravodlivosť je rozšírená prax presunu ziskov. Keď sa spoločný konsolidovaný základ dane začne uplatňovať v plnom rozsahu, umožní, aby sa výnosy prostredníctvom vzorca založeného na troch rovnako vážených faktoroch, ktoré sú odolnejšie voči praktikám agresívneho daňového plánovania, ako je transferové oceňovanie, mohli prepojiť s miestom, kde bola hodnota vytvorená. Takto by sa mohli odstrániť medzery medzi vnútroštátnymi daňovými systémami, najmä pokiaľ ide o transferové oceňovanie, čo predstavuje približne 70 % presunov zisku v EÚ, a mohol by sa dosiahnuť významný pokrok pri vytváraní spravodlivého, účinného a transparentného daňového systému. Preto by sa tieto dva návrhy mali posudzovať ako celok a mali by sa vykonať súbežne v záujme dosiahnutia väčšej daňovej spravodlivosti. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb by sa mal zaviesť do konca roka 2020.

V súvislosti so všeobecnou spravodlivosťou našich daňových systémov musia podniky niesť svoj podiel zodpovednosti, preto je nevyhnutné, aby nové daňové výnimky nenarušovali základ dane. Treba podporovať opatrenia, ktoré podnecujú súkromné subjekty k investíciám do reálnej ekonomiky, pretože súčasný nedostatok investícií v EÚ je jednou z hlavných príčin jej hospodárskych nedostatkov. Daňové úľavy pre spoločnosti sa však musia starostlivo konštruovať a realizovať len vtedy, keď je zrejmý ich pozitívny vplyv na zamestnanosť a rast a vylúči sa akékoľvek riziko vzniku nových medzier v daňovom systéme. Preto by sa inovácie a investície mali radšej propagovať prostredníctvom dotácií z verejných zdrojov, a nie prostredníctvom oslobodení od dane.

V záujme účinného boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu, a tiež aby sa predišlo vzniku dvoch paralelných daňových režimov, by mal byť spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb povinný pre všetky spoločnosti okrem MSP vymedzených v štvrtej smernici o práve obchodných spoločností z roku 1978. Preto napríklad miestne mäsiarstvo alebo malé začínajúce podniky, ktoré sú obzvlášť inovatívne, nebudú povinné zaviesť spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb. Keďže MSP nemajú zdroje na to, aby investovali do štruktúr schránkových spoločností s cieľom umelo presúvať zisky, v porovnaní s nadnárodnými podnikmi sú zatlačené do konkurenčnej nevýhody. S cieľom zabezpečiť zdravý jednotný trh je nevyhnutné vytvoriť spoločný základ dane z príjmov právnických osôb, ktorý by bol spravodlivý, účinný, transparentný, podporoval by rast a bol založený na zásade, že zisky by mali byť zdanené v krajine, kde boli vytvorené.

Vzhľadom na digitálne zmeny v podnikateľskom prostredí je potrebné vymedziť koncept digitálnej podnikateľskej prevádzky. So spoločnosťami, ktoré získavajú príjmy v členskom štáte bez toho, aby v tomto členskom štáte mali fyzickú prevádzkareň, by sa malo zaobchádzať rovnakým spôsobom ako so spoločnosťami, ktoré takúto fyzickú prevádzkareň majú. Preto sa spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb musí uplatňovať aj v prípade digitálnych spoločností.

III. Zavedenie minimálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb v návrhu

Spoločná a spravodlivá minimálna sadzba dane z príjmu právnických osôb je jediný spôsob, ako zabezpečiť spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie s rôznymi subjektmi, ktoré podnikajú v EÚ, ako aj v rámci širšej komunity daňových subjektov. Nezavedenie takejto minimálnej sadzby povedie iba k situácii, v ktorej sa zintenzívni snaha o absolútne najnižšie daňové sadzby. Existencia spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb bude znamenať, že členské štáty už nebudú schopné konkurovať si na základe daňových základov, preto sa rozšíria hospodárske stimuly na zvyšovanie konkurencie prostredníctvom daňových sadzieb. V priemere sa daň z príjmu právnických osôb v EÚ znížila z 35 % v 90. rokoch 20. storočia na 22,5 % v súčasnosti. Aby sa ukončila táto súťaž o najnižšiu mieru dane z príjmu právnických osôb na úrovni EÚ, musí sa zaviesť minimálna sadzba dane z príjmu právnických osôb vo výške 25 %.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh 1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1) Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú podnikateľskú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 nesúrodých systémov dane z príjmov právnických osôb. Okrem toho štruktúry daňového plánovania sa časom stali čoraz dômyselnejšie, keďže sa vytvárajú v rámci rôznych jurisdikcií a účinne využívajú technické detaily daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť spoločnosti. Hoci tieto situácie poukazujú na nedostatky, ktoré sú svojou povahou úplne odlišné, oba vytvárajú prekážky, ktoré bránia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Opatrenia na nápravu týchto problémov by sa preto mali zameriavať na obidva typy nedostatkov, ktorými je trh poznačený.

(1) Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú podnikateľskú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 nesúrodých systémov dane z príjmov právnických osôb. Okrem toho štruktúry daňového plánovania sa časom stali čoraz agresívnejšie a dômyselnejšie, keďže sa vytvárajú v rámci rôznych jurisdikcií a účinne využívajú technické detaily daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť spoločnosti. Hoci tieto situácie poukazujú na nedostatky, ktoré sú svojou povahou úplne odlišné, oba vytvárajú prekážky, ktoré bránia riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. V rámci čoraz globalizovanejšieho, mobilnejšieho a digitalizovanejšieho hospodárskeho rámca by sa preto opatrenia na nápravu týchto problémov mali zameriavať na obidva typy nedostatkov, ktorými je trh poznačený, prostredníctvom zosúlaďovania základu dane z príjmov právnických osôb v Únii a vytvorenia spravodlivejšieho a súdržnejšieho podnikateľského prostredia, v ktorom môžu podniky fungovať.

Pozmeňujúci návrh 2

Návrh smernice

Odôvodnenie 3


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)1 zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu.	(3) Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)1 zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa by sa mala zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Keď sa CCCTB začne vykonávať vo všetkých členských štátoch, mala by zabezpečil, aby sa dane platili tam, kde vznikajú zisky. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu.
________________	________________
¹ Návrh smernice Rady COM(2011)0121 final/2 z 3. októbra 2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.	¹ Návrh smernice Rady COM(2011)0121 final/2 z 3. októbra 2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.

Pozmeňujúci návrh 3

Návrh smernice

Odôvodnenie 4


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) Vzhľadom na potrebu urýchlene konať s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu tak, že bude na jednej strane priaznivejší pre obchod a investície a na druhej strane odolnejší voči schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, je potrebné rozdeliť ambicióznu iniciatívu týkajúcu sa CCCTB na dva samostatné návrhy. V prvej etape by sa mali stanoviť pravidlá spoločného základu dane z príjmov právnických osôb a následne v druhej etape je potrebné sa zaoberať otázkou konsolidácie.	(4) Vzhľadom na potrebu urýchlene konať s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu tak, že bude na jednej strane priaznivejší pre obchod a investície a na druhej strane odolnejší voči schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, je potrebné rozdeliť ambicióznu iniciatívu týkajúcu sa CCCTB na dva samostatné návrhy. V prvej etape by sa mali stanoviť pravidlá spoločného základu dane z príjmov právnických osôb a následne v druhej etape je potrebné sa zaoberať otázkou konsolidácie. Uplatňovanie spoločného základu dane z príjmov právnických osôb bez konsolidácie by však neriešilo problém presunu ziskov. Preto je nevyhnutné, aby sa konsolidácia uplatňovala vo všetkých členských štátoch od 1. januára 2021.

Pozmeňujúci návrh 4

Návrh smernice

Odôvodnenie 5


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania sa zvyčajne vyskytujú v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že účastnícke skupiny spoločností vlastnia určité minimálne prostriedky. Na základe tohto predpokladu z dôvodu proporcionality by pravidlá pre spoločný základ mali byť povinné len pre spoločnosti, ktoré patria do skupiny značnej veľkosti. Na tento účel by sa mal stanoviť veľkostný prah založený na celkovom konsolidovanom výnose skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky. Okrem toho v záujme zabezpečenia súladu medzi oboma krokmi iniciatívy CCCTB by mali byť pravidlá pre spoločný základ povinné pre spoločnosti, ktoré by sa považovali za skupinu, keby sa celá iniciatíva zrealizovala. Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa uľahčovať obchod a investície na vnútornom trhu, pravidlá pre spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mali byť k dispozícii ako voliteľná možnosť aj spoločnostiam, ktoré nespĺňajú uvedené kritériá.	(5) V záujme účinného boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu, a tiež aby sa predišlo vzniku dvoch paralelných daňových režimov, by mali byť pravidlá týkajúce sa spoločného základu povinné pre všetky spoločnosti okrem MSP. Prahové hodnoty pre mikropodniky, malé, stredné a veľké podniky sú vymedzené v štvrtej smernici Rady 78/660/EHS (štvrtá smernica o práve obchodných spoločností).^1a Keďže MSP nemajú zdroje na investovanie do štruktúr schránkových spoločností s cieľom umelo presúvať zisky, v porovnaní s nadnárodnými podnikmi majú konkurenčnú nevýhodu. S cieľom zabezpečiť zdravý vnútorný trh je nevyhnutné vytvoriť spoločný základ dane z príjmov právnických osôb, ktorý by bol spravodlivý, účinný, transparentný, podporoval by rast a bol založený na zásade, že zisky sa zdaňujú v krajine, kde boli vytvorené. Okrem toho v záujme zabezpečenia súladu medzi oboma krokmi iniciatívy CCCTB by mali byť pravidlá pre spoločný základ povinné pre spoločnosti, ktoré by sa považovali za skupinu, keby sa celá iniciatíva zrealizovala. Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa uľahčovať obchod a investície na vnútornom trhu, pravidlá pre spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mali byť k dispozícii ako voliteľná možnosť aj spoločnostiam, ktoré nespĺňajú uvedené kritériá.
	______________
	^1a Štvrtá smernica Rady z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy, Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

Pozmeňujúci návrh 5

Návrh smernice

Odôvodnenie 6


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(6) Je potrebné vymedziť pojem stála prevádzkareň, ktorá sa nachádza v Únii a patrí daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v Únii. Zámerom toho je zabezpečiť, aby všetci dotknutí daňovníci mali spoločné porozumenie, a vylúčiť možný nesúlad plynúci z rozchádzajúcich sa vymedzení pojmu. Naopak, spoločné vymedzenie pojmu stálych prevádzkarní nachádzajúcich sa v tretej krajine alebo v Únii, ale patriacich daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v tretej krajine, by sa nemalo považovať za dôležité. Tento aspekt by bolo pre jeho zložitú interakciu s medzinárodnými dohodami vhodnejšie ponechať na dvojstranné daňové zmluvy a vnútroštátne právo.	(6) Je potrebné vymedziť pojem stála prevádzkareň, ktorá sa nachádza v Únii a patrí daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v Únii. Zámerom toho je zabezpečiť, aby všetci dotknutí daňovníci mali spoločné porozumenie, a vylúčiť možný nesúlad plynúci z rozchádzajúcich sa vymedzení pojmu.

Pozmeňujúci návrh 6

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 a (nové)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6a) Vzhľadom na digitálne zmeny v podnikateľskom prostredí je potrebné vymedziť koncept digitálnej podnikateľskej prevádzky. So spoločnosťami, ktoré vytvárajú príjmy v členskom štáte bez toho, aby v tomto členskom štáte mali fyzickú prevádzkareň, by sa malo zaobchádzať rovnakým spôsobom ako so spoločnosťami, ktoré takúto fyzickú prevádzkareň majú. Preto by sa spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb mal uplatňovať aj v prípade digitálnych spoločností.

Pozmeňujúci návrh 7

Návrh smernice

Odôvodnenie 8


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(8) Zdaniteľné výnosy by sa mali znížiť o obchodné náklady a určité ďalšie položky. Medzi odpočítateľné obchodné náklady by za bežných okolností mali patriť všetky náklady súvisiace s predajom a náklady spojené s vytváraním, udržiavaním a zabezpečením príjmu. Na podporu inovácie v hospodárstve a modernizáciu vnútorného trhu by sa mali poskytovať odpočty v prípade nákladov na výskum a vývoj vrátane super-odpočtov, ktoré by sa mali v plnom rozsahu zahŕňať do nákladov v roku, v ktorom sa vynaložili (s výnimkou nehnuteľného majetku). Prostredníctvom výraznejších super-odpočtov v prípade nákladov na výskum a vývoj by sa mali podporovať aj malé začínajúce spoločnosti bez prepojených podnikov, ktoré sú obzvlášť inovačné (kategória, ktorá sa bude vzťahovať najmä na startupy). V záujme zabezpečenia právnej istoty by sa mal zostaviť aj zoznam neodpočítateľných nákladov.	(8) Mali by sa podporovať opatrenia, ktoré podnecujú súkromné subjekty k investíciám do reálnej ekonomiky, pretože súčasný nedostatok investícií v Únii je jednou z hlavných príčin jej hospodárskych nedostatkov. Zároveň sa však daňové úľavy pre spoločnosti musia starostlivo konštruovať a realizovať len vtedy, keď je zrejmý ich pozitívny vplyv na zamestnanosť a rast a vylúči sa akékoľvek riziko vzniku nových medzier v daňovom systéme. Preto by sa inovácie a investície mali radšej propagovať prostredníctvom dotácií z verejných zdrojov, ktorú budú dostupné všetkým, a nie prostredníctvom oslobodení od dane.

Pozmeňujúci návrh 8

Návrh smernice

Odôvodnenie 10


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) Skutočnosť, že úroky vyplácané za pôžičky sú odpočítateľné od základu dane daňovníka, pričom to neplatí v prípade rozdelení zisku, predstavuje konečnú výhodu v prospech dlhového financovania v porovnaní s kapitálovým financovaním. Vzhľadom na riziká, ktoré z toho plynú pre zadlženosť spoločností, je dôležité stanoviť opatrenia, ktorými sa neutralizujú súčasné zvýhodnenia v neprospech kapitálového financovania. V tejto súvislosti sa plánuje, že daňovníkom sa poskytne úľava pre rast a investície, podľa ktorej by zvýšenie vlastného imania daňovníka malo byť za určitých podmienok odpočítateľné od jeho základu dane. Preto by bolo veľmi dôležité zabezpečiť, aby systém netrpel kaskádovým efektom, a na tento účel by bolo potrebné vylúčiť daňovú hodnotu účastí daňovníka v prepojených podnikoch. Napokon, aby bol systém úľav dostatočne spoľahlivý, bolo by takisto nevyhnutné stanoviť pravidlá proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.	vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 9

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14) Na zabránenie narúšaniu základu dane jurisdikcií s vyšším daňovým zaťažením prostredníctvom presunu ziskov pomocou zvýšených transferových cien do krajín s nižším daňovým zaťažením by sa pri transakciách medzi daňovníkom a jeho prepojeným(-i) podnikom(-mi) mali vykonať cenové úpravy podľa princípu nezávislého vzťahu, ktorý je všeobecne platným kritériom. V dôsledku toho by sa mohli odstrániť medzery medzi vnútroštátnymi daňovými systémami, najmä pokiaľ ide o transferové oceňovanie, čo predstavuje približne 70 % presunov zisku v Únii, a mohol by sa dosiahnuť významný pokrok pri vytváraní spravodlivého, účinného a transparentného daňového systému.

Pozmeňujúci návrh 10

Návrh smernice

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(21) Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom boja proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam na medzinárodnej úrovni a uľahčiť podnikom cezhraničnú expanziu v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich samostatne a nesúrodým spôsobom, pretože na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná koordinovaná činnosť. Vzhľadom na to, že táto smernica sa zameriava na nedostatky vnútorného trhu, ktoré pochádzajú zo spolupôsobenia nesúrodých vnútroštátnych daňových pravidiel, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a odrádzajú od cezhraničnej činnosti, ciele smernice možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov, najmä vzhľadom na to, že jej záväzná pôsobnosť sa obmedzuje na skupiny presahujúce určitú veľkosť.

Pozmeňujúci návrh 11

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Touto smernicou sa zriaďuje systém spoločného základu zdaňovania určitých spoločností a stanovujú sa v nej pravidlá na výpočet tohto základu.

1. Touto smernicou sa zriaďuje systém spoločného základu zdaňovania určitých spoločností a stanovujú sa v nej pravidlá na výpočet tohto základu vrátane opatrení, ktoré majú zabrániť vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a stanovujú medzinárodný rozmer navrhovaného daňového systému.

Pozmeňujúci návrh 12

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – úvodná časť


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:	(1) Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní a prevádzkarní digitálneho podnikania v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:

Pozmeňujúci návrh 13

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) patrí do konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý počas účtovného obdobia, ktoré predchádzalo príslušnému účtovnému obdobiu, presiahol 750 000 000 EUR;	c) patrí do konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý počas účtovného obdobia, ktoré predchádzalo príslušnému účtovnému obdobiu, presiahol 40 000 000 EUR;

Pozmeňujúci návrh 14

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 2 – pododsek 1


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Táto smernica sa uplatňuje aj na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov tretej krajiny, pokiaľ ide o jej stále prevádzkarne nachádzajúce sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, ak daná spoločnosť spĺňa podmienky stanovené v písmenách b) až d) odseku 1.	Táto smernica sa uplatňuje aj na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov tretej krajiny, pokiaľ ide o jej stále prevádzkarne nachádzajúce sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a vo vzťahu k príjmom vzniknutým v jednom alebo viacerých členských štátoch, ak daná spoločnosť spĺňa podmienky stanovené v písmenách b) až d) odseku 1.

Pozmeňujúci návrh 15

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2a. Táto smernica sa uplatňuje aj na podniky, ktoré sú založené podľa právnych predpisov tretej krajiny, pokiaľ ide o jej prevádzkarne digitálneho podnikania, ktoré sú osobitne zamerané na spotrebiteľov alebo podniky v členskom štáte alebo v zásade získavajú príjmy v členskom štáte, v ktorom daný podnik spĺňa podmienky stanovené v písmenách b) až d) odseku 1. Pri určovaní toho, či je prevádzkareň digitálneho podnikania osobitne zameraná na spotrebiteľov alebo podniky v niektorom členskom štáte, sa berie do úvahy fyzické umiestnenie spotrebiteľov alebo používateľov a dodávateľov tovaru a poskytovateľov služieb v súlade s opatrením 1 akčného plánu BEPS OECD. Ak to nie je možné zistiť, prihliada sa na to, či prevádzkáreň digitálneho podnikania vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v rámci domény najvyššej úrovne členského štátu alebo Únie, alebo či, v súvislosti s podnikmi mobilných aplikácií, prevádzkareň digitálneho podnikania distribuuje svoje aplikácie prostredníctvom časti distribučného strediska pre mobilné aplikácie konkrétneho členského štátu alebo či sa podnikanie vykonáva v rámci domény, z ktorej – napríklad v dôsledku používania názvov členských štátov, regiónov alebo miest – jasne vyplýva, že digitálne podnikanie je zamerané na spotrebiteľov alebo podniky v členskom štáte, alebo či sa na podnikateľskú činnosť vzťahujú všeobecné podmienky uplatniteľné osobitne na Úniu alebo členský štát alebo či webová prezentácia digitálneho podnikania poskytuje reklamný priestor špecificky zameraný na spotrebiteľov a podniky v členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh 16

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – pododsek 1 – bod 33 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(33a) „prevádzkareň digitálneho podnikania“ je so zreteľom na zistenia opatrenia č. 1 akčného plánu BEPS OECD prevádzkáreň, ktorá je osobitne zameraná na spotrebiteľov alebo podniky v členskom štáte, s náležitým zohľadnením fyzického umiestnenia spotrebiteľov alebo užívateľov a dodávateľov tovaru a poskytovateľov služieb. Ak to nie je možné zistiť, prihliada sa na to, či prevádzkáreň digitálneho podnikania vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v rámci domény najvyššej úrovne členského štátu alebo Únie, alebo či, v súvislosti s podnikmi mobilných aplikácií, prevádzkareň digitálneho podnikania distribuuje svoje aplikácie prostredníctvom časti distribučného strediska pre mobilné aplikácie konkrétneho členského štátu alebo či sa podnikanie vykonáva v rámci domény, z ktorej – napríklad v dôsledku používania názvov členských štátov, regiónov alebo miest – jasne vyplýva, že digitálne podnikanie je zamerané na spotrebiteľov alebo podniky v členskom štáte, alebo či sa na podnikateľskú činnosť vzťahujú všeobecné podmienky uplatniteľné osobitne na Úniu alebo členský štát alebo či webová prezentácia digitálneho podnikania poskytuje reklamný priestor špecificky zameraný na spotrebiteľov a podniky v členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh 17

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – pododsek 1 – bod 33 b (nový)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(33b) „skutočná sadzba dane z príjmu právnických osôb“ je daň z príjmov právnických osôb uhradená vo vzťahu k výnosom a ziskom, ktoré sú uvedené v účtovnej závierke spoločnosti.

Pozmeňujúci návrh 18

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1. Usudzuje sa, že daňovník má stálu prevádzkareň v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom je rezidentom na daňové účely, keď má v tomto inom členskom štáte stále alebo virtuálne miesto, prostredníctvom ktorého úplne alebo čiastočne vykonáva svoju podnikateľskú činnosť, a to najmä:

Pozmeňujúci návrh 19

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – písmeno f a (nové)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	fa) prevádzkareň digitálneho podnikania.

Pozmeňujúci návrh 20

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 3


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) Okrem súm, ktoré sú odpočítateľné ako náklady na výskum a vývoj v súlade s odsekom 2, daňovník môže odpočítať za zdaňovacie obdobie aj ďalších 50 % takýchto nákladov, ktoré vynaložil počas uvedeného obdobia, s výnimkou nákladov týkajúcich sa hmotného hnuteľného dlhodobého majetku. Pokiaľ náklady na výskum a vývoj presahujú 20 000 000 EUR, daňovník môže odpočítať 25 % sumy, o ktorú je uvedených 20 000 000 EUR prekročených.	vypúšťa sa
Odchylne od prvého pododseku daňovník môže odpočítať ďalších 100 % svojich nákladov na výskum a vývoj až do výšky 20 000 000 EUR, ak daňovník spĺňa všetky tieto podmienky:
a) ide o nekótovaný podnik s menej než 50 zamestnancami a ročným obratom a/alebo celkovou ročnou súvahou, ktoré neprekračujú 10 000 000 EUR;
b) nie je registrovaný viac než päť rokov. Ak sa na daňovníka nevzťahuje povinnosť registrácie, toto päťročné obdobie sa môže začať buď vtedy, keď podnik začne vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, alebo keď sa na jeho podnikateľskú činnosť začne vzťahovať daňová povinnosť;
c) nevznikol v dôsledku koncentrácie;
d) nemá žiadne prepojené podniky.

Pozmeňujúci návrh 21

Návrh smernice

Článok 10 a (nový)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 10a
	Zákaz odpočtov
	Odpočty nie sú prípustné, ak by viedli k skutočnej sadzbe dane z príjmov právnických osôb nižšej ako 20 % na príjmy, a to okrem príjmov, ktoré sú oslobodené od dane.

Pozmeňujúci návrh 22

Návrh smernice

Článok 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

[...]

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh 23

Návrh smernice

Článok 12 – odsek 1 – bod j a (nový)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ja) výdavky vzniknuté príjemcom, ktorí sa nachádzajú v krajinách uvedených v zozname EÚ nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely (daňových rajov)^1a;
	______________
	^1a Zoznam EÚ nespolupracujúcich jurisdikcií na daňové účely, ktorý sa práve vypracúva v Rade: http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14166-2016-INIT/sk/pdf

Pozmeňujúci návrh 24

Návrh smernice

Článok 42 – odsek 4 a (nový)


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(4a) Vo vzťahu k stratám, ktoré vznikli po 31. decembri 2020, sa nevykonávajú žiadne ďalšie odpočty strát uvedených v odseku 1.

Pozmeňujúci návrh 25

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 2


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) Ak sa subjekt alebo stála prevádzkareň považuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, nerozdelený príjem subjektu alebo stálej prevádzkarne podlieha dani v rozsahu, v akom plynie z týchto kategórií:	(2) Ak sa subjekt alebo stála prevádzkareň považuje za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť podľa odseku 1, nerozdelený príjem subjektu alebo stálej prevádzkarne podlieha dani.
a) úroky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z finančných aktív;
b) licenčné poplatky alebo akýkoľvek iný príjem plynúci z duševného vlastníctva;
c) dividendy a príjem zo scudzenia podielov;
d) príjem z finančného lízingu;
e) príjem z poisťovacích, bankových a iných finančných činností;
f) príjem z fakturačných spoločností, ktorých príjem pochádza z predaja tovaru a poskytovania služieb v súvislosti s tovarom a službami, ktoré nakupujú od prepojených podnikov a ktoré prepojeným podnikom predávajú, pričom tieto fakturačné spoločnosti pridávajú nulovú alebo nízku ekonomickú hodnotu.
Prvý pododsek sa neuplatňuje na kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ktorá je rezidentom alebo sa nachádza v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP, ak táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť bola zriadená z opodstatnených obchodných dôvodov, ktoré odrážajú ekonomickú realitu. Na účely tohto článku činnosť kontrolovanej zahraničnej spoločnosti odráža ekonomickú realitu v rozsahu, v akom je táto činnosť podporovaná primeraným personálom, zariadením, majetkom a priestormi.	Prvý pododsek sa neuplatňuje na kontrolovanú zahraničnú spoločnosť, ktorá je rezidentom alebo sa nachádza v členskom štáte alebo v tretej krajine, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o EHP, ak táto kontrolovaná zahraničná spoločnosť bola zriadená z opodstatnených obchodných dôvodov, ktoré odrážajú ekonomickú realitu. Na účely tohto článku činnosť kontrolovanej zahraničnej spoločnosti odráža ekonomickú realitu v rozsahu, v akom je táto činnosť podporovaná primeraným personálom, zariadením, majetkom a priestormi.

Pozmeňujúci návrh 26

Návrh smernice

Článok 59 – odsek 3 – pododsek 2


Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Finančné spoločnosti sa nepovažujú za kontrolované zahraničné spoločnosti podľa odseku 1, ak najviac tretina príjmu plynúceho subjektu alebo stálej prevádzkarni z kategórií odseku 2 písm. a) až f) pochádza z transakcií s daňovníkom alebo jeho prepojenými podnikmi.	Finančné spoločnosti sa nepovažujú za kontrolované zahraničné spoločnosti podľa odseku 1, ak najviac tretina príjmu plynúceho subjektu, stálej prevádzkarni alebo prevádzkarni digitálneho podnikania z kategórií odseku 2 písm. a) až f) pochádza z transakcií s daňovníkom alebo jeho prepojenými podnikmi.

Pozmeňujúci návrh 27

Návrh smernice

Článok 69 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Rade správu o fungovaní smernice.

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Rade a Európskemu parlamentu správu o fungovaní smernice.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov	Spoločný základ dane z príjmov právnických osôb
Referenčné čísla	COM(2016)0685 – C8-0472/2016 – 2016/0337(CNS)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ECON 24.11.2016
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	JURI 24.11.2016
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania	Evelyn Regner 28.11.2016
Prerokovanie vo výbore	3.5.2017
Dátum prijatia	7.9.2017
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	19 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Julia Reda, Evelyn Regner, Axel Voss, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Sergio Gaetano Cofferati, Luis de Grandes Pascual, Angel Dzhambazki, Rainer Wieland, Tiemo Wölken
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Gabriel Mato, Andrey Novakov

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

ALDE

ENF

GUE/NGL

PPE

S&D

VERTS/ALE

Jean-Marie Cavada, António Marinho e Pinto

Marie-Christine Boutonnet, Gilles Lebreton

Kostas Chrysogonos

Gabriel Mato, Andrey Novakov, Axel Voss, Rainer Wieland, Tadeusz Zwiefka, Luis de Grandes Pascual,

Sergio Gaetano Cofferati, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Evelyn Regner, Tiemo Wölken

Max Andersson, Julia Reda

1	-
ECR	Angel Dzhambazki

1	0
EFDD	Joëlle Bergeron

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov	Spoločný základ dane z príjmov právnických osôb
Referenčné čísla	COM(2016)0685 – C8-0472/2016 – 2016/0337(CNS)
Dátum konzultácie s EP	21.11.2016
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	ECON 24.11.2016
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	IMCO 24.11.2016	JURI 24.11.2016
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia	IMCO 5.12.2016
Spravodajcovia dátum menovania	Paul Tang 24.11.2016
Prerokovanie vo výbore	30.8.2017	10.10.2017	6.11.2017
Dátum prijatia	21.2.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	39 12 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Burkhard Balz, Hugues Bayet, Udo Bullmann, Thierry Cornillet, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Wolf Klinz, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Sander Loones, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Alex Mayer, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Alfred Sant, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Matt Carthy, Bas Eickhout, Ramón Jáuregui Atondo, Alain Lamassoure, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Luigi Morgano, Laurenţiu Rebega, Joachim Starbatty, Romana Tomc, Lieve Wierinck
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Alberto Cirio
Dátum predloženia	1.3.2018

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

39	+
ALDE	Thierry Cornillet, Petr Ježek, Wolf Klinz, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck
ECR	Pirkko Ruohonen-Lerner
PPE	Burkhard Balz, Alberto Cirio, Markus Ferber, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Anne Sander, Theodor Dumitru Stolojan, Romana Tomc
S&D	Hugues Bayet, Udo Bullmann, Jonás Fernández, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Ramón Jáuregui Atondo, Olle Ludvigsson, Alex Mayer, Luigi Morgano, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker
VERTS/ALE	Bas Eickhout, Sven Giegold, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun

12	-
ECR	Sander Loones, Stanisław Ożóg, Joachim Starbatty, Kay Swinburne
ENF	Marco Zanni
GUE/NGL	Matt Carthy, Miguel Viegas
PPE	Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Esther de Lange
S&D	Costas Mavrides, Alfred Sant

5	0
EFDD	Marco Valli
ENF	Bernard Monot, Laurenţiu Rebega
GUE/NGL	Paloma López Bermejo, Martin Schirdewan

	Opravy hlasovania
+
-	Laurenţiu Rebega
0

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 9. marca 2018

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia