SPRÁVA o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2019, oddiel III – Komisia
9.3.2018 - (2017/2286(BUD))
Výbor pre rozpočet
Spravodajca: Daniele Viotti
- 001-005 (PDF - 377 KB)
- 001-005 (DOC - 56 KB)
- 006-014 (PDF - 400 KB)
- 006-014 (DOC - 62 KB)
- 015-015 (PDF - 322 KB)
- 015-015 (DOC - 48 KB)
- 016-020 (PDF - 354 KB)
- 016-020 (DOC - 55 KB)
- 021-023 (PDF - 348 KB)
- 021-023 (DOC - 51 KB)
- 024-033 (PDF - 379 KB)
- 024-033 (DOC - 62 KB)
- 034-037 (PDF - 355 KB)
- 034-037 (DOC - 53 KB)
- 038-040 (PDF - 349 KB)
- 038-040 (DOC - 53 KB)
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2019, oddiel III – Komisia
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020[1],
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení[2],
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002[3],
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie[4],
– so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2018[5] a na spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,
– so zreteľom na závery Rady z 20. februára 2018 o rozpočtových usmerneniach na rok 2019 (06315/2018),
– so zreteľom na článok 86a rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0062/2018),
A. keďže rokovania o rozpočte Únie na rok 2019, poslednom v súčasnom volebnom období, budú prebiehať súbežne so začatím rokovaní o ďalšom viacročnom finančnom rámci (VFR) a reforme systému vlastných zdrojov EÚ; keďže rok 2019 bude šiestym rokom VFR na roky 2014 – 2020;
B. keďže obe zložky rozpočtového orgánu by sa mali snažiť dosiahnuť v Zmierovacom výbore ambicióznu a komplexnú dohodu o rozpočte na rok 2019 s cieľom pozitívne ovplyvniť súbežné rokovania a umožniť dohodu o VFR po roku 2020 a o vlastných zdrojoch do konca tohto volebného obdobia;
C. keďže v nadväznosti na dohodu z decembra 2017 o začatí druhej fázy rokovaní by proces vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie (brexit) nemal mať priamy vplyv na rozpočet na rok 2019, keďže podľa spoločnej správy EÚ a Spojeného kráľovstva[6] bude Spojené kráľovstvo prispievať na ročné rozpočty na roky 2019 a 2020 a zúčastňovať sa na ich plnení, ako keby ostalo členom Únie;
D. keďže rastúce populistické a extrémistické hnutia vo všetkých členských štátoch šíria a podporujú zavádzajúce informácie o EÚ a jej rozpočte, čo zdôrazňuje potrebu lepších a transparentnejších informácií;
E. keďže po rokoch negatívneho vnímania riešenia finančnej, sociálnej a hospodárskej krízy občanmi dnes zlepšujúce sa hospodárske vyhliadky, ktoré sú výsledkom koordinovaného úsilia, aby sa Európa dostala na cestu hospodárskeho oživenia, umožňujú veľkorysejšie rozpočtové plánovanie;
F. keďže Rada si v posledných rokoch opakovane protirečí tým, že predkladá nové politické priority EÚ, ale sama nie je ochotná poskytnúť nové rozpočtové prostriedky na ich financovanie; keďže nové politické priority a budúce výzvy pre EÚ by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie obmedzovaním existujúcich úspešných programov;
G. keďže ku koncu súčasného obdobia finančného plánovania sa viacročné programy budú vykonávať naplno, a preto sa zvyšuje potreba primeraných finančných prostriedkov;
Odpovede na výzvy, ktorým čelí EÚ, a očakávania občanov
1. uznáva zotavenie sa z dôsledkov finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy, ktoré je posilnené v dôsledku úsilia EÚ a členských štátov vytvárať rast a pracovné miesta a ktoré sa musí ďalej upevniť s cieľom dosiahnuť pozitívny vplyv na každodenné životy občanov EÚ, z ktorých mnohí boli vážne zasiahnutí krízou po niekoľko rokov; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala mladým ľuďom a ľuďom ohrozeným chudobou a nezamestnanosťou, aby sa zabezpečilo, že pocítia pozitívne účinky, čím by sa predišlo ďalšiemu rastu sociálnych a regionálnych nerovností; v tejto súvislosti však zdôrazňuje, že osobitný dôraz by sa mal napriek tomu klásť na schopnosť jednotlivých regiónov využiť zintenzívňujúci sa rast;
2. zdôrazňuje, že podľa údajov Eurostatu a navzdory populistickej rétorike sú občania EÚ optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ; zdôrazňuje, že Únia by mala plniť svoje úlohy a záväzky a robiť viac pre zlepšenie života svojich občanov teraz i v budúcnosti, ale aj pre ich ochranu pred nekalými obchodnými a hospodárskymi postupmi na globálnom trhu a zároveň im pomáhať využívať jeho výhody; zdôrazňuje, že výzvy súvisiace so zmenou klímy a medzinárodnými bezpečnostnými hrozbami sa musia riešiť; domnieva sa, že na to, aby EÚ splnila tieto očakávania a záväzky, musí v rámci svojich právomocí dosahovať lepšie výsledky, aby podporila vytváranie udržateľného rastu a pracovných miest a znížila rozdiely v životnej úrovni medzi občanmi EÚ vo všetkých jej regiónoch, pričom by mala v plnej miere dodržiavať stratégiu EÚ 2020, ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a Parížsku dohodu; zdôrazňuje, že je potrebné pripraviť európske hospodárstvo a občanov EÚ na príležitosti, ktoré ponúka digitalizácia; domnieva sa, že riešenie základných príčin migrácie a skoncovanie s rôznymi formami diskriminácie, napríklad diskriminácie žien a LGBTI osôb, tiež predstavujú dôležité výzvy na rok 2019;
Príprava udržateľnej budúcnosti a posilnenej solidarity v rámci aj mimo Únie
Hlavné priority rozpočtu EÚ na rok 2019
3. domnieva sa, že rozpočet EÚ na rok 2019 by mal posilniť všetky príslušné nástroje na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí, najmä v hospodársky zaostávajúcich regiónoch EÚ, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť zlepšeniu podnikateľských a odborných zručností a mobility, uznávaniu kvalifikácií na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy a podpore rastu, konkurencieschopnosti, vytvárania pracovných miest, investícií do infraštruktúry, inovácií, výskumu a MSP; zdôrazňuje, že nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá má veľký sociálny dosah, je jednou z najväčších výziev na európskej úrovni;
4. domnieva sa, že prioritami rozpočtu EÚ na rok 2019 by mali byť rast, inovácie, konkurencieschopnosť, boj proti zmene klímy, prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov, migrácia a bezpečnosť;
5. podporuje rozšírenie príležitostí pre mladých ľudí na zapojenie sa do činností v oblasti solidarity; požaduje urýchlené predstavenie a dôslednú implementáciu Európskeho zboru solidarity po jeho schválení plánovanom na rok 2018;
6. víta, že na dôraznú žiadosť Parlamentu bolo výsledkom zmierovacieho konania o rozpočte EÚ na rok 2018 zvýšenie pôvodne navrhnutých osobitných rozpočtových prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) o 116,7 milióna EUR nových rozpočtových prostriedkov, čím sa v roku 2018 dosiahla celková suma 350 miliónov EUR, ale upozorňuje na potrebu zlepšiť implementáciu financovania, ktorá zaostáva; namieta proti výkladu Komisie v rámci technickej aktualizácie finančného plánovania na obdobie 2019 – 2020 v nadväznosti na prijatie rozpočtu na rok 2018, pokiaľ ide o finančný plán na rok 2018, v ktorom považuje toto zvýšenie za predsunuté pridelenie rozpočtových prostriedkov nasledujúcich rokov, a očakáva, že Komisia splní sľuby, ktoré dala Parlamentu na konci zmierovacieho obdobia v roku 2017; očakáva, že návrh rozpočtu na rok 2019 preukáže väčšiu ambíciu bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí, pričom nájde správnu rovnováhu medzi skutočným vývojom absorpčnej kapacity v tejto oblasti a politickou vôľou prejaviť podporu tejto otázke; pripomína záväzok Komisie navrhnúť ďalšie zvýšenie financovania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom opravného rozpočtu v prípade, že by absorpčná kapacita YEI v roku 2018 umožňovala takéto zvýšenie; trvá na tom, aby členské štáty a Komisia spájali ponuky zamestnania, vzdelávania alebo odbornej prípravy s profilmi uchádzačov a dopytom na trhu práce s cieľom umiestniť účastníkov do udržateľného zamestnania;
7. vyzýva Komisiu, aby na účely postupu na rok 2019 sprístupnila finančné údaje o vykonávaní YEI rozčlenené podľa národných podielov s cieľom doplniť vykazovanie údajov vyjadrené vo forme celkových nákladov, ktoré už je verejne prístupné; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila súčinnosť medzi YEI, Európskym sociálnym fondom a vnútroštátnymi rozpočtami členských štátov, aby sa zabezpečilo, že YEI nebude nahrádzať vnútroštátne financovanie pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET);
8. domnieva sa, že pri príležitosti svojho 30. výročia zostáva Erasmus+ spolu s kultúrnymi programami EÚ aj naďalej najdôležitejším programom na podporu mobility mládeže a na oboznamovanie so základnými európskymi hodnotami a ich vštepovanie mladým ľuďom, čo dokazuje počet prijatých žiadostí prekračujúci dostupné financovanie; domnieva sa, že rozpočet programu Erasmus+ na rok 2019 sa musí ešte viac zvýšiť (najmenej zdvojnásobiť), aby sa uspokojil oprávnený dopyt po tomto programe, najmä v súvislosti s celoživotným vzdelávaním;
9. domnieva sa, že výskum, konkurencieschopnosť a MSP sú kľúčom k umožneniu hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest; zdôrazňuje preto, že je dôležité poskytnúť spoločnostiam z EÚ, najmä MSP, priaznivé prostredie pre inovácie, výskum a investície s cieľom vytvoriť hospodárstvo EÚ, ktoré je skutočne konkurencieschopné na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje význam vyššieho rozpočtu v rámci podokruhu 1a a rozšírenia financovania úspešných programov, ako sú Horizont 2020 a programy na podporu MSP vrátane programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME), ktoré majú oveľa viac žiadateľov ako príjemcov finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať špecifické požiadavky a nízke administratívne zdroje MSP pri tvorbe programov pre MSP; domnieva sa, že je to nevyhnutné vzhľadom na rýchlo sa meniace a vysoko konkurenčné prostredie a zásadné zmeny vo všetkých odvetviach spôsobené digitalizáciou; uznáva, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) tiež prispievajú na všetky tieto priority;
10. zdôrazňuje, že investície do výskumu a inovácie sú predpokladom dosiahnutia skutočnej konkurencieschopnosti v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v dôsledku znepokojivo nízkej miery úspešnosti žiadostí sa z prostriedkov EÚ financuje menší počet vysokokvalitných projektov v oblasti výskumu a inovácie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa musí zaistiť primeraná úroveň rozpočtových prostriedkov na program Horizont 2020;
11. zdôrazňuje potenciál hospodárskeho rastu vyplývajúci z technologickej transformácie a požaduje, aby rozpočet EÚ zohrával primeranú úlohu v podpore digitalizácie európskeho priemyslu a presadzovaní digitálnych zručností a digitálneho podnikania;
12. uznáva, že MSP zostávajú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva a budú aj naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu pri vytváraní pracovných miest a rastu v celej EÚ; v tejto súvislosti žiada, aby sa rozpočtové prostriedky programu COSME v roku 2019 zvýšili, a to s ohľadom na úspešnosť tohto programu;
13. víta predĺženie a posilnenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorého navýšený záručný fond zohráva kľúčovú úlohu v znižovaní nedostatku investícií v EÚ; pripomína, že záručný fond EFSI je financovaný čiastočne na úkor programu Horizont 2020 a Nástroja na prepájanie Európy (NPE) napriek tomu, že oba sú dlhodobé programy zamerané na budúcnosť; zdôrazňuje dlhodobú pozíciu Parlamentu, že akékoľvek nové iniciatívy musia byť financované z nových rozpočtových prostriedkov, a nie prostredníctvom prerozdelenia prostriedkov, a že škoda spôsobená existujúcim programom sa musí napraviť prostredníctvom ročného rozpočtového postupu; opakuje, že škrty v týchto programoch by sa mali v čo najväčšej miere zrušiť;
14. zdôrazňuje, že rozšírený a predĺžený EFSI by mal v roku 2019 dosiahnuť významný pokrok, pokiaľ ide o lepšie geografické pokrytie tak, aby všetky regióny mohli rovnako využívať pákový efekt, ktorý poskytuje rozpočtová záruka EÚ; vyzýva členské štáty, aby vykonali štrukturálne reformy, ktoré zlepšia investičné prostredie a miestne kapacity v záujme úspešného vykonávania podpory z EFSI vo všetkých regiónoch;
15. víta nedávny záväzok členských štátov vykonávať obnovený program EÚ v oblasti obrany, ktorého cieľom je posilniť tzv. tvrdú aj mäkkú silu, a domnieva sa, že je v súlade s bezpečnostnými obavami občanov vzhľadom na rastúcu celosvetovú nestabilitu, ktorú ešte prehlbujú nové typy hrozieb; podporuje nedávnu iniciatívu Komisie na začatie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) ako prvej etapy Európskeho obranného fondu; požaduje, aby sa EDIDP financoval výlučne z nepridelených rezerv a/alebo osobitných nástrojov, a teda nie prerozdelením prostriedkov z existujúcich programov;
16. zdôrazňuje, že riešenie vnútornej bezpečnosti musí zostať jednou z hlavných priorít Únie, a žiada, aby sa posilnili finančné prostriedky na túto rozvíjajúcu sa politiku; je presvedčený, že EÚ musí viac investovať do posilnenia a riadenia svojich hraníc, do zlepšenia spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a vnútroštátnymi orgánmi a do boja proti terorizmu, radikalizácii a organizovanej trestnej činnosti, a to zavedením primeraného a moderného digitálneho informačného systému; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), a potrebu náležitého financovania agentúr v oblasti hraníc, bezpečnosti a spravodlivosti; pripomína, že finančné krytie tohto nástroja v roku 2018 sa výrazne znížilo;
17. žiada, aby sa zvýšilo financovanie boja proti javu radikalizácie, ktorá vedie k násilnému extrémizmu v Únii; nazdáva sa, že tento cieľ možno dosiahnuť podporou integrácie a bojom proti diskriminácii, rasizmu, xenofóbii, fundamentalizmu a nenávistným prejavom;
18. víta úlohu, ktorú zohráva Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); požaduje pre tento fond primeraný rozpočet na rok 2019 s cieľom podporiť dôstojné prijímanie žiadateľov o azyl v členských štátoch, spravodlivé stratégie v oblasti návratu, programy presídľovania, politiky v oblasti legálnej migrácie a presadzovanie účinnej integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín a riešiť nelegálnu migráciu; potvrdzuje dôležitosť dostupnosti cielených finančných prostriedkov na riešenie základných príčin migračnej a utečeneckej krízy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí financovať opatrenia v krajinách pôvodu migrantov, ako aj v hostiteľských krajinách utečencov, okrem iného opatrenia zamerané na riešenie chudoby, nezamestnanosti, vzdelávacích a hospodárskych výziev a nestability;
19. vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorého cieľom bude poskytnúť na úrovni EÚ vyjadrenie finančnej solidarity obetiam teroristických činov a ich rodinám;
20. pripomína význam agentúr EÚ pri zabezpečovaní vykonávania jej legislatívnych priorít, a tým aj pri plnení cieľov jej politík týkajúcich sa napríklad konkurencieschopnosti (zamestnanosť, udržateľný rast, energetická únia), migrácie (azyl, cezhraničné riadenie), podpory základných práv (ochrana údajov) a bezpečnosti (počítačová kriminalita, drogy, podvody, pranie špinavých peňazí, terorizmus, justičná spolupráca, policajná spolupráca, podpora informačných systémov veľkého rozsahu); očakáva, že rokovania o rozpočte na rok 2019 povedú k realistickému operačnému a administratívnemu financovaniu agentúr a ďalších orgánov EÚ, čo im umožní plniť si povinnosti zahŕňajúce rozširujúce sa úlohy a zvýšenú pracovnú záťaž; požaduje pridelenie primeraných zdrojov na zabezpečenie riadneho zriadenia a fungovania Európskej prokuratúry; všeobecnejšie vyzýva na dôkladné posúdenie strategických záujmov a úloh všetkých agentúr a možnosti ich zoskupenia podľa strategickej povahy ich poslania a výsledkov; opäť pripomína, že rok 2018 je posledným rokom plnenia plánu na zníženie počtu zamestnancov o 5 % a vytvorenie fondu pracovných miest určených na presun; očakáva, že Komisia a Rada sa v rozpočte na rok 2019 zdržia ďalších škrtov v zdrojoch agentúr;
21. domnieva sa, že rozpočet na rok 2019 musí v čase, keď kľúčoví aktéri ako USA nie sú ochotní plniť svoje záväzky v oblasti boja proti zmene klímy podľa Parížskej dohody, postaviť EÚ priamo do čela tohto boja, ktorý je jednou z najväčších výziev našej generácie, a to tým, že poskytne dodatočnú finančnú podporu iniciatívam, ako sú program pre oblasť klímy v rámci LIFE, ECOPOTENTIAL a Čisté nebo; zdôrazňuje, že výdavky v tejto oblasti by sa mali považovať za dlhodobé investície, a nie náklady, a že Európsky dvor audítorov aj Rada pre hospodárske a finančné záležitosti zistili, že EÚ neplní svoj cieľ financovania v oblasti zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby plnila ciele stanovené v Parížskej dohode a vlastné dlhodobé ciele EÚ v oblasti klímy tým, že sa splní cieľ vyčlenenia 20 % výdavkov VFR na roky 2014 – 2020 na oblasť klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že príspevok na rok 2019 by mal výrazne prekročiť celkový cieľ, aby sa kompenzovala nižšia úroveň pridelených prostriedkov počas prvých rokov súčasného VFR, a že je potrebné úplne optimalizovať mechanizmus uplatňovania hľadiska zmeny klímy;
Posilnená solidarita v záujme riešenia sociálnych, územných a globálnych výziev
22. domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal prispievať k úsiliu členských štátov v oblastiach, ako sú nezamestnanosť a zdravotná starostlivosť, vyčleňovaním primeraných finančných prostriedkov na programy, ktorých cieľom je boj proti nerovnostiam, zmierňovanie najhorších foriem chudoby, osobitne v prípade najviac izolovaných a zraniteľných skupín obyvateľstva, najmä detí, a umožniť občanom získať zručnosti potrebné na prispôsobenie sa digitalizácii;
23. trvá na tom, že je potrebné posilniť podporu programov Únie, ktoré podporujú rast a tvorbu dlhodobých a kvalitných pracovných miest, a to najmä pre mladých ľudí, a doplniť tak úsilie členských štátov zaručiť diverzifikovanú pracovnú kvalifikáciu namiesto predčasnej špecializácie ako prostriedok na zvýšenie odolnosti a umožnenie prispôsobenia sa spoločnosti pri riešení demografickej regresie, nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v určitých sektoroch a udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia; konštatuje, že zváženie osobitných, na mieru prispôsobených opatrení sa môže ukázať ako užitočné v prípade sektorov a/alebo regiónov, ktoré sú najviac postihnuté alebo sa stali oveľa zraniteľnejšími;
24. pripomína výrazné starnutie populácie a zvýšenie počtu najmä starších ľudí, ktorí potrebujú osobitnú a špecializovanú starostlivosť; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ďalšie podporné opatrenia na riešenie demografických výziev, a opäť vyjadruje podporu iniciatívam, ako sú dediny pre osoby s demenciou, kde sa od ranej fázy zabezpečuje náležitá starostlivosť;
25. domnieva sa, že diskriminácia na základe pohlavia, najmä na trhu práce, je nielen v rozpore s hodnotami EÚ, ale predstavuje aj vážnu prekážku pre hospodársky rast, keďže znemožňuje ženám zmysluplne sa zamestnať; zdôrazňuje kľúčový prínos posilnenia postavenia žien k dosiahnutiu inkluzívnejších, spravodlivejších a mierových spoločností, ktoré rastú udržateľnejšie; očakáva, že rozpočet na rok 2019 podporí podnikanie žien a ich prístup k finančným zdrojom EÚ, napríklad v rámci programov COSME a Horizont 2020, a rozšíri politiku súdržnosti s cieľom podpory ďalších investícií do infraštruktúry vzdelávania, starostlivosti o deti a zdravotníctva, ktorá ženám pomáha zosúladiť súkromný a pracovný život;
26. opakuje svoje znepokojenie v súvislosti s oneskoreniami vo vykonávaní politiky súdržnosti, ktorá je vyjadrením územnej solidarity EÚ a jej hlavnou investičnou politikou, ale uznáva, že rok 2017 bol prvým rokom, v ktorom sa vykonávanie programov EŠIF zrýchlilo, a očakáva, že tento trend bude v rokoch 2018 a 2019 pokračovať; domnieva sa, že treba poskytnúť dostatočné platobné rozpočtové prostriedky na to, aby vykonávanie prebiehalo hladko;
27. pripomína významný prínos Únie k podpore mieru a zmierenia v Írsku, najmä prostredníctvom programov PEACE a INTERREG, ktoré sa zameriavajú na Severné Írsko a pohraničné grófstva na juhu; vyzýva na úplné dodržiavanie rámca už prijatých záväzkov, ako v prípade Veľkopiatkovej dohody, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu a demokracie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej podporovali mierový proces prostredníctvom pokračujúceho financovania programu PEACE a súvisiacich programov;
28. upozorňuje, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je jedným zo základných kameňov európskej integrácie, ktorý zabezpečuje dodávky bezpečných a kvalitných potravín európskym občanom, dobre fungujúci jednotný trh s poľnohospodárskymi výrobkami a dlhodobú udržateľnosť vidieckych oblastí; pripomína, že finančné prostriedky SPP prispievajú najmä k ziskovosti a stabilite poľnohospodárstva v EÚ;
29. vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala poľnohospodárov v celej Európe pri vyrovnávaní sa s neočakávanými výkyvmi na trhu a zaisťovaní dodávok bezpečných a kvalitných potravín; požaduje, aby sa primeraná pozornosť venovala drobnému poľnohospodárstvu a rybárstvu;
30. domnieva sa, že regionalizácia a sociálno-ekonomické ciele musia zohrávať väčšiu úlohu v rámci spoločnej rybárskej politiky a že sa musí rozšíriť pôsobnosť Európskeho námorného a rybárskeho fondu; vyzýva Komisiu, aby uľahčila prístup k financovaniu a zjednodušila súvisiace postupy; vyjadruje osobitné znepokojenie nad možným nepriaznivým vplyvom vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ na rybárstvo, najmä v susediacich pobrežných členských štátoch;
31. víta návrh rozšíriť rozsah pôsobnosti mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a posilniť ho; domnieva sa, že posilnenie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany je mimoriadne dôležité, aby bolo možné zabezpečiť rýchlejšiu a súdržnejšiu reakciu v oblasti civilnej ochrany na úrovni Únie, pokiaľ ide o prevenciu, pripravenosť a reakcie na prírodné a človekom spôsobené katastrofy v rámci alebo mimo Únie;
32. očakáva, že vzhľadom na vzniknuté obmedzenia na strane zdrojov a požiadavky, aby EÚ prevzala väčšiu zodpovednosť, sa posilnia pretrvávajúce postupy a opatrenia pri plnení rozpočtu, aby sa zabezpečilo včasné plnenie finančných záväzkov nákladovo efektívnym spôsobom;
33. domnieva sa, že agentúram, programom a politikám EÚ, ktoré sa podieľajú na riadení migračných tokov a tokov utečencov a kontrole hraníc alebo s nimi súvisia, by sa mali poskytnúť primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje na zvládnutie súčasnej utečeneckej krízy, za ktorú by mali prevziať zodpovednosť aj členské štáty v súlade so zásadou rozdelenia zaťaženia a Ženevskými dohovormi; je presvedčený, že EÚ by v záujme nájdenia dlhodobého riešenia mala preukázať aj svoju vonkajšiu solidaritu, a to podporovaním podmienok pre mier a prosperitu v krajinách pôvodu a kladením väčšieho dôrazu na investície a rozvojové politiky, najmä prostredníctvom vykonávania Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD), nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a nástroja humanitárnej pomoci; uznáva dôležitosť a nespornú hodnotu rozvojovej politiky, ktorej prioritami sú napríklad odstránenie chudoby, vzdelávanie, zdravotníctvo a hospodársky rozvoj; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť činnosti a programy Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov; zdôrazňuje, že jednou z podmienok zachovania stability a prosperity v EÚ je stabilné susedstvo EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že sa uprednostnia investície v susedstve EÚ s cieľom podporiť úsilie zamerané na riešenie hlavných problémov, ktorým táto oblasť čelí – výziev spojených s migráciou, utečencami a rozvojom v krajinách južného susedstva a nestability v krajinách východného susedstva, ktorá je čiastočne dôsledkom ruskej zahraničnej politiky, ktorá nie je v súlade s medzinárodným právom a normami demokracie a ľudských práv; zdôrazňuje, že nové politické priority a budúce výzvy pre EÚ, napríklad v oblasti bezpečnosti a obrany, by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov, a nie znížením existujúcich úspešných a dôležitých politík a programov, napríklad v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci alebo susedskej politiky; okrem toho zdôrazňuje, že bezpečnostná a rozvojová politika sa vzájomne ovplyvňujú a že bezpečnosť je dôležitou podmienkou vybudovania fungujúceho štátu;
34. pripomína svoje stanovisko, že vedľajšie rozpočtové mechanizmy, ako sú trustové fondy a iné podobné nástroje, obchádzajú rozpočtový postup, oslabujú transparentnosť rozpočtového hospodárenia a porušujú právo Parlamentu vykonávať účinnú kontrolu výdavkov; domnieva sa preto, že tieto vonkajšie nástroje vytvorené v posledných rokoch sa musia začleniť do rozpočtu Únie a že sa musia nájsť alternatívne riešenia s cieľom umožniť Únii rýchlo reagovať na núdzové situácie na medzinárodnej úrovni a stav po nich;
35. zdôrazňuje, že nástroj predvstupovej pomoci (IPA) by mal, okrem iných cieľov, v prvom rade uľahčovať politické a hospodárske reformy v krajinách zahrnutých do procesu rozširovania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2019 podrobnejšie posúdila finančné prostriedky IPA s ohľadom na zhoršujúcu sa politickú situáciu v Turecku, ako aj naliehavú potrebu riešiť problém rastúcej radikalizácie v balkánskych štátoch;
Očakávania týkajúce sa rozpočtového postupu na rok 2019
36. vyzýva Komisiu, aby naďalej pôsobila ako čestný sprostredkovateľ v každej etape postupu a aby verne a presne vykonávala rozhodnutia rozpočtového orgánu;
37. víta skutočnosť, že po revízii VFR v polovici trvania a v rozpore so závermi Rady z 20. februára 2018 o usmerneniach pre rozpočet na rok 2019 postup na rok 2018 ukázal, že rozpočtový orgán môže v plnej miere vykonávať svoje právomoci s cieľom určiť výšku a obsah rozpočtu EÚ prostredníctvom ročného rozpočtového postupu;
38. domnieva sa, že ako zložka rozpočtového orgánu, ktorá je priamo volená občanmi, by mal Parlament plniť svoju politickú úlohu a predkladať návrhy pilotných projektov a prípravných akcií, ktoré vyjadrujú jeho politickú víziu budúcnosti; v tejto súvislosti sa zaväzuje navrhnúť balík pilotných projektov a prípravných akcií vypracovaný v úzkej spolupráci so všetkými svojimi výbormi, aby sa dosiahla správna rovnováha medzi politickou vôľou a technickou uskutočniteľnosťou, ktorú posudzuje Komisia;
39. očakáva, že rokovania o rozpočte na rok 2019 budú založené na spoločných politických ambíciách a solidarite a zohľadnia pridanú hodnotu programov a politík EÚ; je presvedčený, že tento cieľ možno dosiahnuť len vtedy, ak sa rokujúce strany budú navzájom bezodkladne informovať o svojich pozíciách, začnú rokovať čo najskôr a budú ochotné pristúpiť na kompromis;
o
o o
40. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Dvoru audítorov.
- [1] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
- [2] Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
- [3] Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
- [4] Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
- [5] Ú. v. EÚ L 57, 28.2.2018, s. 1.
- [6] Spoločná správa vyjednávačov Európskej únie a vlády Spojeného kráľovstva z 8. decembra 2017 o pokroku počas prvej fázy rokovaní podľa článku 50 ZEÚ o riadenom vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie (TF50 (2017) 19 – Komisia pre EÚ-27).
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
8.3.2018 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
26 4 3 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, André Elissen, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, John Howarth, Bernd Kölmel, Vladimír Maňka, Jan Olbrycht, Urmas Paet, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Daniele Viotti, Marco Zanni |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Xabier Benito Ziluaga, Heidi Hautala, Andrey Novakov, Stanisław Ożóg, Eleftherios Synadinos, Marie-Pierre Vieu, Rainer Wieland |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Michael Detjen, Norbert Lins |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
26 |
+ |
|
ALDE |
Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Gérard Deprez, Urmas Paet |
|
ECR |
Stanisław Ożóg |
|
PPE |
Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Monika Hohlmeier, Norbert Lins, Andrey Novakov, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Rainer Wieland, Patricija Šulin |
|
S&D |
Michael Detjen, Eider Gardiazabal Rubial, Iris Hoffmann, John Howarth, Vladimír Maňka, Isabelle Thomas, Daniele Viotti, Manuel dos Santos |
|
VERTS/ALE |
Indrek Tarand |
|
4 |
- |
|
ECR |
Bernd Kölmel |
|
ENF |
André Elissen, Marco Zanni |
|
NI |
Eleftherios Synadinos |
|
3 |
0 |
|
GUE/NGL |
Xabier Benito Ziluaga, Marie-Pierre Vieu |
|
VERTS/ALE |
Heidi Hautala |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania