SPRÁVA o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii: 7. správa Európskej komisie

5.4.2018 - (2017/2279(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajca: Marc Joulaud


Postup : 2017/2279(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0138/2018

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii: 7. správa Európskej komisie

(2018/2279(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 4, 162, 174 až 178 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006[1],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006[2],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006[3],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006[4],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja[5],

–  so zreteľom na siedmu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Môj región, moja Európa, naša budúcnosť: Siedma správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2017)0583, 9. októbra 2017),

–  so zreteľom na Amsterdamský pakt, ktorým sa ustanovuje mestská agenda EÚ, dohodnutý na neformálnom stretnutí ministrov EÚ zodpovedných za mestské záležitosti 30. mája 2016 v Amsterdame,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 15. decembra 2015[6],

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, ktorý vyhlásili Európsky parlament, Rada a Komisia 17. novembra 2017 v Göteborgu,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. apríla 2017 o účinnejšej a relevantnejšej politike súdržnosti, ktorá bude pre našich občanov viditeľnejšia[7],

–  so zreteľom na závery Rady z 15. novembra 2017 o synergiách a zjednodušení v oblasti politiky súdržnosti po roku 2020[8],

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 o budúcnosti Európy – Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 (COM(2017)2025),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 26. apríla 2017 o sociálnom rozmere Európy (COM(2017)0206),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 10. mája 2017 o využívaní globalizácie (COM(2017)0240),

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 31. mája 2017 o prehĺbení hospodárskej a menovej únie (COM(2017)0291),

  so zreteľom na diskusný dokument Komisie z 28. júna 2017 o budúcnosti financií EÚ,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. apríla 2017 s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: Správa o zaostávajúcich regiónoch (SWD(2017)0132),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Why Regional Development matters for Europe’s Economic Future (Prečo je regionálny rozvoj dôležitý pre hospodársku budúcnosť Európy) (WP 07/2017)[9],

  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 11. mája 2017 s názvom Budúcnosť politiky súdržnosti po roku 2020: Pre silnú a účinnú európsku politiku súdržnosti po roku 2020[10],

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016 na tému Oznámenie Komisie – Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov[11],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii[12],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ[13],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou[14],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ[15],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)[16],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia[17],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU[18],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020[19],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov[20],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ[21],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ[22],

  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ[23],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020[24],

–  so zreteľom na závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, ako aj Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0138/2018),

A.  keďže politika súdržnosti má za cieľ podporiť harmonický a vyvážený rozvoj celej Únie a jej regiónov zameraný na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v duchu solidarity a so zámerom podporiť udržateľný rast, zamestnanosť a sociálne začleňovanie a znížiť rozdiely medzi regiónmi a v rámci nich, ako aj zaostávanie najväčšmi znevýhodnených regiónov v súlade so zmluvami;

B.  keďže v siedmej správe o súdržnosti sa poukazuje na to, že regionálne rozdiely sa znova zmenšujú, ale situácia sa veľmi líši, či už sa posudzuje podľa HDP na obyvateľa, zamestnanosti alebo iných ukazovateľov, a že určité rozdiely medzi regiónmi a členskými štátmi a v rámci nich pretrvávajú, premiestňujú sa alebo sa zväčšujú, a to aj v eurozóne;

C.  keďže siedma správa o súdržnosti obsahuje znepokojujúce informácie o miere nezamestnanosti vrátane miery nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá sa v mnohých regiónoch nevrátila na úroveň spred krízy, ako aj o konkurencieschopnosti, chudobe a sociálnom začleňovaní;

D.  keďže 24 % Európanov, teda takmer 120 miliónov ľudí, je chudobných, ohrozených chudobou či trpiacich závažnou materiálnou depriváciou a/alebo žije v domácnostiach s nízkou intenzitou práce; keďže počet chudobných pracujúcich narastá a počet nezamestnaných mladých ľudí je naďalej vysoký;

E.  keďže miery nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v Únii postupne klesajú od roku 2013, ale stále sú nad úrovňami 7,3 %, resp. 16,1 % z roku 2008 (december 2017)[25], pričom medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú výrazné rozdiely, a to najmä v niektorých členských štátoch, ktoré finančná kríza postihla najviac; keďže regionálne rozdiely sa začali zmenšovať; keďže rozdiely v miere nezamestnanosti medzi členskými štátmi sú naďalej výrazné, pričom podľa najnovších údajov sa pohybujú v rozpätí od 2,4 % v Českej republike a 3,6 % v Nemecku do 16,3 % v Španielsku a 20,9 % v Grécku[26]; keďže skrytá nezamestnanosť – fenomén nezamestnaných, ktorí chcú pracovať, ale zamestnanie si aktívne nehľadajú – bola v roku 2016 na úrovni 18 %;

F.  keďže siedma správa o súdržnosti poukazuje na veľkú rozmanitosť regiónov a území, a to aj v rámci súčasných kategórií regiónov, vzhľadom na ich špecifické podmienky (okrajová poloha, riedke osídlenie, nízke príjmy, nízky rast atď.), čo si vyžaduje individuálny územný prístup;

G.  keďže jeden z hlavných prínosov siedmej správy o súdržnosti súvisí s identifikáciou určitých regiónov označených ako oblasti, ktoré uviazli v „pasci stredných príjmov“ a hrozí im zaostávanie alebo stagnácia;

H.  keďže v siedmej správe o súdržnosti sa poukazuje na existenciu chudobných oblastí, riziko územnej fragmentácie a prehlbovanie subregionálnych rozdielov, a to aj v regiónoch, ktoré relatívne prosperujú;

I.  keďže v siedmej správe o súdržnosti sa uvádza, že „vplyv globalizácie, migrácie, chudoby a nedostatku inovácie, zmeny klímy, transformácie energetiky a znečistenia sa neobmedzuje na menej rozvinuté regióny“;

J.  keďže hoci politika súdržnosti zohrávala zásadnú úlohu pri oživení hospodárstva EÚ prostredníctvom podpory inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, verejné investície v EÚ sú stále pod úrovňou spred krízy, pričom v niektorých krajinách najviac postihnutých krízou existujú veľké nedostatky, pretože verejné investície klesli z 3,4 % HDP v roku 2008 na 2,7 % v roku 2016;

K.  keďže v siedmej správe o súdržnosti sa jasne prezentujú výsledky politiky súdržnosti z hľadiska rastu, zamestnanosti, dopravy, energetiky, životného prostredia a vzdelávania a odbornej prípravy, o čom svedčí programové obdobie 2014 – 2020, keď bola poskytnutá podpora 1,1 miliónu MSP, čo viedlo priamo k vytvoreniu ďalších 420 000 nových pracovných miest, pomohlo viac ako 7,4 milióna nezamestnaných nájsť si prácu a pomohlo tiež vyše 8,9 milióna ľudí získať novú kvalifikáciu, čím sa táto politika stala faktorom, ktorý spája Európu;

Pridaná hodnota politiky súdržnosti

1.  považuje za nevyhnutné, aby politika súdržnosti v novom programovom období aj naďalej primerane pokrývala všetky európske regióny a ostala hlavným verejným investičným nástrojom Európskej únie, ktorý je založený na dlhodobej stratégii a perspektívach, má k dispozícii rozpočet zodpovedajúci existujúcim a novým výzvam a zabezpečí plnenie základných cieľov tejto politiky; zdôrazňuje, že sústredenie politiky súdržnosti výhradne na najmenej rozvinuté regióny by brzdilo pokrok, čo sa týka politických priorít Únie ako celku;

2.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti vytvára európsku pridanú hodnotu tým, že prispieva k európskym verejným statkom a prioritám (ako je rast, sociálne začlenenie, inovácie a ochrana životného prostredia), ako aj k verejným a súkromným investíciám, a že je základným nástrojom na dosiahnutie cieľa zmluvy, ktorý spočíva v boji proti nerovnosti s cieľom upraviť životnú úroveň smerom nahor a v znižovaní zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov;

3.  opakuje svoj pevný záväzok, pokiaľ ide o zdieľané hospodárenie a zásadu partnerstva, ktoré by sa mali zachovať a posilňovať v období po roku 2020, ako aj k viacúrovňovému riadeniu a subsidiarite, ktoré prispievajú k pridanej hodnote politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že pridaná hodnota tejto politiky pramení predovšetkým z jej schopnosti zohľadniť potreby vnútroštátneho rozvoja spolu s potrebami a špecifikami jednotlivých regiónov a území a priblížiť Úniu jej občanom;

4.  zdôrazňuje, že európska pridaná hodnota sa výrazne odráža v európskej územnej spolupráci, a to vo všetkých jej rozmeroch (cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca, tak vnútorná, ako aj vonkajšia), pretože prispieva k celkovým cieľom v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a k solidarite; opäť vyzýva na zvýšenie jej podielu v rozpočte vyčlenenom na politiku súdržnosti a zároveň na zlepšenie koordinácie medzi rôznymi programami, aby sa zabránilo ich prekrývaniu; pripomína význam vykonávania makroregionálnych stratégií pri dosahovaní cieľov politiky súdržnosti;

5.  konštatuje, že vykonávanie politiky súdržnosti v regióne môže vytvárať externality a prinášať výhody priameho i nepriameho presahovania v celej EÚ, a to okrem iného vďaka zvýšenému obchodu, ktorý posilňuje jednotný trh; poukazuje však na to, že tieto výhody sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, a to najmä v závislosti od zemepisnej blízkosti a štruktúry hospodárstiev členských štátov;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať metodiku „nákladov vyplývajúcich z nerealizovania politiky súdržnosti“ s cieľom poskytnúť dodatočné kvantifikovateľné dôkazy o európskej pridanej hodnote politiky súdržnosti podľa vzoru práce Európskeho parlamentu, čo sa týka „nákladov v prípade nekonania na úrovni Európy“;

Územný rozmer

7.  konštatuje, že v mestských oblastiach sa spájajú na jednej strane značné možnosti rastu, investícií a inovácií a na druhej strane rôzne environmentálne, hospodárske a sociálne výzvy, okrem iného z dôvodu koncentrácie obyvateľstva a existencie chudobných oblastí, a to aj v relatívne prosperujúcich mestách; zdôrazňuje preto, že riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia zostáva hlavnou výzvou;

8.  kladie dôraz na to, že snahy upevniť územný rozmer politiky súdržnosti vyžadujú, aby sa väčšia pozornosť venovala problémom prímestských a vidieckych oblastí, pričom sa treba opierať o znalosti miestnych orgánov a osobitne sa zamerať na stredne veľké mestá v každom členskom štáte;

9.  zdôrazňuje význam podpory vidieckych oblastí v celej ich rozmanitosti zhodnocovaním ich potenciálu, podnecovaním investícií do projektov, ktoré podporujú miestne hospodárstva, ako aj lepšiu prepojenosť v oblasti dopravy, dostupnosť a vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie, a napomáhaním týchto oblastí pri riešení výziev, s ktorými sa stretávajú, konkrétne výziev v podobe vyľudňovania vidieka, sociálneho začleňovania, nedostatku pracovných príležitostí, podnikateľských stimulov a cenovo dostupného bývania, úbytku obyvateľstva, devitalizácie mestských centier, oblastí bez poskytovania zdravotnej starostlivosti atď.; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam druhého piliera SPP pri podpore udržateľného rozvoja vidieka;

10.  vyzýva na väčšie zohľadnenie určitých územných špecifík, napríklad špecifík regiónov uvedených v článku 174 ods. 3 ZFEÚ, ako sú ostrovné, horské, vidiecke, hraničné, najsevernejšie, pobrežné alebo okrajové regióny, pri stanovovaní investičných priorít; zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť individuálne prispôsobené stratégie, programy a činnosti pre tieto odlišné regióny alebo dokonca preskúmať možné spustenie nových osobitných programov, a to podľa vzoru mestskej agendy EÚ a Amsterdamského paktu;

11.  pripomína, že konkrétna štrukturálna sociálna a hospodárska situácia najvzdialenejších regiónov odôvodňuje osobitné opatrenia, aj pokiaľ ide o podmienky prístupu k európskym štrukturálnym a investičným fondom, v súlade s článkom 349 ZFEÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať všetky výnimky určené na kompenzovanie ich štrukturálnych znevýhodnení a zlepšiť osobitné opatrenia pre tieto regióny tým, že sa v prípade potreby upravia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa opierali o rozsudok Súdneho dvora EÚ z 15. decembra 2015 s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie článku 349 ZFEÚ, pokiaľ ide o podmienky upravujúce prístup k štrukturálnym fondom; navrhuje v prvom rade rozšíriť osobitný príspevok pre najvzdialenejšie regióny o sociálnu zložku, zachovať súčasnú úroveň spolufinancovania Únie v týchto regiónoch a lepšie prispôsobiť tematické zameranie; zdôrazňuje potenciál najvzdialenejších regiónov, napríklad ako oblastí, ktorú sú obzvlášť vhodné na vykonávanie experimentálnych projektov;

12.  domnieva sa, že zavedenie integrovaných stratégií trvalo udržateľného rozvoja miest je úspechom, a preto by sa malo posilniť a zrealizovať aj v ďalších subregionálnych oblastiach, napríklad stanovením integrovaného územného prístupu spolu s tematickými cieľmi, ale bez toho, aby tým bolo narušené tematické zameranie; zdôrazňuje význam miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktorý posilní schopnosť politiky súdržnosti zapájať miestnych aktérov; zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať možnosť zavedenia prípravy národných a regionálnych operačných programov, ktoré budú založené na integrovaných územných stratégiách a stratégiách inteligentnej špecializácie;

Regióny so strednými príjmami: podpora odolnosti a predchádzanie zaostávaniu zraniteľných regiónov

13.  zdôrazňuje, že regióny so strednými príjmami nezaznamenali rovnaký rast ani ako regióny s nízkymi príjmami (ktoré ešte musia dostihnúť zvyšok EÚ), ani ako regióny s veľmi vysokými príjmami, pretože sa vyrovnávajú s problémom tzv. pasce stredných príjmov, a to v dôsledku ich príliš vysokých nákladov v porovnaní s prvou skupinou regiónov a príliš slabých systémov inovácií v porovnaní s druhou skupinou; navyše poukazuje na to, že tieto územia sa vyznačujú oslabeným výrobným sektorom a zraniteľnosťou voči otrasom spôsobeným globalizáciou a výslednými sociálno-ekonomickými zmenami;;

14.  je presvedčený, že hlavnou výzvou pre budúcu politiku súdržnosti bude poskytovanie primeranej podpory regiónom so strednými príjmami, okrem iného s cieľom vytvoriť prostredie priaznivé pre investície, a že politika súdržnosti musí znižovať rozdiely a nerovnosti a zároveň brániť zaostávaniu zraniteľných území zohľadňovaním rôznych trendov, dynamiky a okolností;

15.  vyzýva Komisiu, aby riešila problémy regiónov so strednými príjmami, ktoré sa vyznačujú nízkou mierou rastu v porovnaní s priemerom EÚ, tak, aby podporila celkový harmonický rozvoj Únie; pripomína, že s cieľom podporiť tieto regióny a ponúknuť riešenia ich problémov by sa v rámci budúcej politiky súdržnosti mali primerane pokryť, podporovať a zahrnúť do ďalšieho programového obdobia, a to aj prostredníctvom vytvorenia a vykonávania individuálne prispôsobených stratégií, programov a opatrení; v tejto súvislosti pripomína význam doplnkových ukazovateľov k HDP s cieľom poskytnúť presnejší obraz o sociálno-ekonomických podmienkach týchto špecifických regiónov; domnieva sa, že by sa mala venovať väčšia pozornosť včasnej identifikácii zraniteľných miest, aby politika súdržnosti mohla podporiť odolnosť regiónov a zabrániť vzniku nových nerovností vo všetkých typoch regiónov;

16.  víta skutočnosť, že Komisia začala pilotný projekt, ktorého cieľom je poskytovať individuálne prispôsobenú podporu zameranú na konkrétne problémy regiónov, v ktorých prebieha priemyselná transformácia; vyzýva Komisiu, aby z pilotného projektu vyvodila ponaučenia, a očakáva, že sa čo najskôr dosiahnu predpokladané výsledky; domnieva sa, že stratégie inteligentnej špecializácie majú potenciál ponúknuť prostredníctvom celostného prístupu týmto regiónom lepšiu podporu v súvislosti s ich stratégiami rozvoja a zo všeobecnejšieho hľadiska presadzovať diferencované vykonávanie na regionálnej úrovni, ale mohla by ich posilniť aj dodatočná spolupráca a výmena znalostí a skúseností medzi regiónmi; víta opatrenia, ako je iniciatíva Vanguard zameraná na využívanie stratégie inteligentnej špecializácie v záujme posilnenia rastu a priemyselnej obnovy v prioritných oblastiach EÚ;

17.  zdôrazňuje, že sociálna a fiškálna konvergencia prispieva k podpore súdržnosti, pričom zlepšuje fungovanie jednotného trhu; domnieva sa, že rozdielne praktiky v tejto oblasti môžu byť v rozpore s cieľom súdržnosti a spôsobiť ďalšie problémy územiam, ktoré zaostávajú alebo sú najviac ohrozené globalizáciou, a upozorňuje na to, že je trvalo potrebné, aby menej rozvinuté regióny dostihli zvyšok Únie; domnieva sa, že politika súdržnosti by mohla prispieť k podpore sociálnej a fiškálnej konvergencie (spolu s hospodárskou a územnou konvergenciou) prostredníctvom poskytovania pozitívnych stimulov; v tejto súvislosti zdôrazňuje možnosť opierať sa napríklad o Európsky pilier sociálnych práv; vyzýva Komisiu, aby viac zohľadnila tento rozmer v rámci európskeho semestra s cieľom lepšie začleniť sociálny rozmer politiky súdržnosti do hospodárskej politiky a aby tiež vhodne zapojila miestne a regionálne orgány s cieľom zvýšiť efektívnosť tohto procesu a jeho prijatie;

Oblasti činnosti

18.  podporuje silné tematické zameranie na obmedzený počet priorít súvisiacich s veľkými európskymi politickými cieľmi, pričom by sa riadiacim orgánom mala umožniť väčšia flexibilita pri vytváraní ich územných stratégií na základe potrieb a potenciálu, a to po inkluzívnych konzultáciách na miestnej a regionálnej úrovni v rámci prípravy dohôd o partnerstve; zdôrazňuje, že zamestnanosť (vrátane nezamestnanosti mladých ľudí), sociálne začlenenie, boj proti chudobe, stimulovanie inovácií, digitalizácia, podpora MSP a začínajúcich podnikov, zmena klímy, obehové hospodárstvo a infraštruktúra by mali byť prioritnými oblasťami politiky súdržnosti v budúcnosti;

19.  víta prijatie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý predstavuje pokrok v oblasti budovania sociálnej Európy; pripomína svoj záväzok voči ESF ako silnej integrovanej súčasti EŠIF a voči záruke pre mladých ľudí, iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Európskemu zboru solidarity s ohľadom na ich úlohu pri riešení problémov v oblasti zamestnanosti, hospodárskeho rastu, sociálneho začlenenia, učenia a odbornej prípravy;

20.  zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti by sa mala viac zamerať na ochranu a podporu obyvateľstva a území, ktoré negatívne zasiahla globalizácia (premiestnenie podnikov, strata pracovných miest), ako aj podobné trendy v rámci EÚ; požaduje, aby sa v relevantných prípadoch preskúmala možnosť koordinácie štrukturálnych fondov a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom pokrývať okrem iného premiestnenie podnikov v rámci EÚ;

21.  upozorňuje, že zraniteľnosť voči zmene klímy sa v jednotlivých regiónoch značne líši; domnieva sa, že EŠIF by sa mali využívať čo najefektívnejšie s cieľom napomôcť EÚ plniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody o zmene klímy (COP 21), napr. v súvislosti s energiami z obnoviteľných zdrojov, energetickou účinnosťou alebo výmenou osvedčených postupov, najmä v sektore bývania, a zohľadňovať ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; trvá na tom, aby sa finančné prostriedky v rámci nástrojov solidarity určené na využitie v prípade prírodných katastrof sprístupnili čo najrýchlejšie za daných okolností a vždy koordinovane;

22.  požaduje, aby sa EŠIF využívali na udržateľné riešenie demografických výziev (starnutie, úbytok obyvateľstva, demografický tlak, neschopnosť prilákať alebo udržať primeraný ľudský kapitál), ktoré majú na európske regióny rôznorodý vplyv; zdôrazňuje najmä potrebu poskytnúť primeranú podporu územiam, ako sú niektoré najvzdialenejšie regióny;

23.  zdôrazňuje, že treba na základe článku 349 ZFEÚ vytvoriť osobitný mechanizmus financovania po roku 2020 na začlenenie migrantov v najvzdialenejších regiónoch, ktoré sa musia vyrovnať s väčším migračným tlakom vzhľadom na ich osobitné charakteristiky, a prispieť tak k ich trvalo udržateľnému rozvoju;

24.  zastáva názor, že fondy EÚ musia dodržiavať Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a mali by naďalej podporovať deinštitucionalizáciu;

25.  zdôrazňuje potenciál ďalších investícií do kultúry, vzdelávania, dedičstva, mládeže, športu a udržateľného cestovného ruchu, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, a to najmä kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí, a rastu, ako aj zlepšenie sociálnej súdržnosti a zároveň bojovanie proti chudobe a diskriminácii, čo je osobitne dôležité napríklad s ohľadom na najvzdialenejšie, vidiecke a odľahlé regióny; podporuje rozvoj kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktorý úzko súvisí s inováciou a tvorivosťou;

Programový rámec na obdobie po roku 2020

26.  poukazuje na to, že v siedmej správe o súdržnosti sa zdôrazňuje potreba zohľadňovať na účely prideľovania finančných prostriedkov a poskytovania presnejšieho obrazu o sociálno-ekonomických podmienkach aj ďalšie ukazovatele dopĺňajúce HDP na obyvateľa, ktorý by mal zostať hlavným ukazovateľom, v súlade s identifikovanými výzvami a potrebami, a to aj na subregionálnej úrovni; upozorňuje na to, že je dôležité vychádzať z kvalitných, spoľahlivých, aktuálnych, štruktúrovaných a dostupných údajov; žiada preto Komisiu a Eurostat o poskytnutie čo najpodrobnejších a geograficky rozčlenených štatistických údajov relevantných pre politiku súdržnosti, aby v procese programovania primerane odrážali potreby regiónov; podporuje používanie sociálnych, environmentálnych a demografických kritérií, najmä miery nezamestnanosti a miery nezamestnanosti mladých ľudí;

27.  obhajuje zintenzívnenie integrovaných prístupov a kladie veľký dôraz na to, že ESF musí byť aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou európskej regionálnej politiky vzhľadom na jeho zásadný rozmer súdržnosti;

28.  zdôrazňuje, že granty by mali zostať hlavným nástrojom financovania politiky súdržnosti, ale uznáva, že finančné nástroje môžu byť účinnou pákou a mali by sa na základe primeraného posúdenia ex ante presadzovať, ak vytvárajú pridanú hodnotu; zdôrazňuje však, že ich využívanie nesmie byť samoúčelné, že ich účinnosť závisí od mnohých faktorov (charakter projektu, územia či rizika) a že všetky regióny bez ohľadu na úroveň ich rozvoja musia mať možnosť slobodne určiť najvhodnejší spôsob financovania; namieta proti akýmkoľvek záväzným cieľom, pokiaľ ide o využívanie finančných nástrojov;

29.  vyzýva na zjednodušenie podmienok upravujúcich využívanie finančných nástrojov a na uľahčenie koordinácie týchto nástrojov s grantmi v záujme komplementárnosti a účinnosti a s ohľadom na situáciu daných území; zdôrazňuje význam administratívnej kapacity a kvality riadenia, ako aj doplnkovej úlohy národných rozvojových bánk a inštitúcií pri zavádzaní finančných nástrojov prispôsobených miestnym potrebám; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité čo najviac zharmonizovať pravidlá v oblasti finančných nástrojov bez ohľadu na spôsob ich riadenia; navrhuje, aby sa popri už existujúcich finančných nástrojoch pre politiku súdržnosti presadzovali aj participatívne finančné nástroje;

30.  domnieva sa, že prepojenie medzi politikou súdržnosti a zárukou priaznivého prostredia pre investície, účinnosť a riadne využívanie finančných prostriedkov je užitočné aj na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti, pričom zdôrazňuje, že politika súdržnosti nemá byť len nástrojom, ktorý slúži prioritám bez prepojenia s jej cieľmi; zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať dohodnutú pozíciu k Paktu stability a rastu, pokiaľ ide o flexibilitu v súvislosti s cyklickými podmienkami, štrukturálnymi reformami a vládnymi investíciami; je presvedčený, že opatrenia spájajúce efektívnosť EŠIF a riadnu správu hospodárskych záležitostí, ako je uvedené v nariadení 1303/2013, by sa mali dôkladne analyzovať, a to aj so zapojením všetkých zainteresovaných strán; zastáva názor, že Komisia by mala zvážiť úpravy prepojenia politiky súdržnosti s európskym semestrom, aby sa posilnil jeho územný a sociálny rozmer, a mala by zohľadniť aj ďalšie faktory, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov súdržnosti, ako je reálna konvergencia; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti a v rámci európskeho semestra preskúmala regionálne a národné spolufinancovanie v rámci fondov EŠIF a jeho vplyv na deficit členských štátov;

31.  požaduje zintenzívnenie stratégií inteligentnej špecializácie ako nového spôsobu investovania do dlhodobého rastového potenciálu v kontexte rýchlych technologických zmien a globalizácie; uznáva užitočnosť ex ante kondicionalít, ale zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch situáciu komplikovali a viedli k oneskoreniam pri vypracúvaní a začínaní programovania; berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe 15/2017, ktoré sa týkali ex ante kondicionalít; vyzýva Komisiu, aby zvážila prípadné zníženie počtu ex ante kondicionalít a posilnila v tejto oblasti dodržiavanie zásad proporcionality a subsidiarity, pričom bude v maximálnej možnej miere využívať existujúce strategické dokumenty, ktoré by mohli splniť budúce ex ante kondicionality; zdôrazňuje, že ex ante kondicionality by mali úzko súvisieť s účinnosťou investícií a zároveň zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie pre všetky členské štáty;

32.  konštatuje, že kvalita a stabilita verejnej správy, ktorej predpokladom je dobré vzdelanie, odborná príprava a poradenská pomoc dostupná na miestnej úrovni, zostáva rozhodujúcim faktorom regionálneho rastu a účinnosti fondov EŠIF; zdôrazňuje, že treba zvýšiť kvalitu správy a zabezpečiť dostupnosť dostatočnej technickej pomoci, pretože tieto faktory majú vážny vplyv na riadne vykonávanie politiky súdržnosti a môžu sa v jednotlivých členských štátoch značne líšiť, čo je obzvlášť zreteľné najmä v zaostávajúcich regiónoch; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým vyhodnotila budúci program JASPERS s ohľadom na odporúčania Európskeho dvora audítorov;

33.  podporuje vývoj politiky súdržnosti, ktorá bude viac zameraná na výsledky a obsah, pričom z účtovnej logiky prejde na logiku výkonu a riadiacim orgánom ponechá viac flexibility, pokiaľ ide o spôsob dosahovania cieľov, pri súčasnom dodržiavaní zásad partnerstva, transparentnosti, zodpovednosti atď.;

34.  považuje za nevyhnutné pokračovať v boji proti podvodom a naliehavo žiada, aby sa uplatňovala nulová tolerancia voči korupcii;

Zjednodušená politika súdržnosti

35.  vyzýva Komisiu, aby vo svojich budúcich legislatívnych návrhoch zohľadnila odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť rámec, ktorým sa zabezpečí právna stabilita vďaka jednoduchým, jasným a predvídateľným pravidlám, a to najmä v oblasti riadenia a kontrol, aby sa zaistila náležitá rovnováha medzi cieľmi výkonnosti a zjednodušenia; požaduje, aby sa v budúcom programovom období znížil objem právnych predpisov a usmernení (obozretne s cieľom zabezpečiť v úzkej spolupráci so zainteresovanými stranami potrebnú kontinuitu pravidiel a postupov, s ktorými sú už zainteresované subjekty a riadiace orgány oboznámené); požaduje, aby sa príslušné dokumenty preložili do všetkých jazykov EÚ a aby sa v čo najväčšej miere zabránilo retroaktívnemu uplatňovaniu a výkladu pravidiel; požaduje zavedenie jednotného právneho rámca a usmernení pre cezhraničné projekty;

37.  zároveň zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa zabránilo nadmernej regulácii a aby sa z operačných programov stali skutočné strategické dokumenty, ktoré budú stručnejšie a flexibilnejšie, pričom sa zavedie zjednodušený postup na ich cielenú úpravu počas programovania (napríklad v prípade prírodných katastrof), aby primerane reagovali na meniacu sa globálnu situáciu a regionálny dopyt;

38.  vyzýva na zavedenie skutočne jednotného súboru pravidiel pre fondy EŠIF vrátane ďalšej harmonizácie spoločných pravidiel pre nástroje, ktoré prispievajú k rovnakému tematickému cieľu; považuje za nevyhnutné zefektívniť postupy verejného obstarávania v rámci fondov a urýchliť postupy týkajúce sa štátnej pomoci v prípadoch, keď sa vyžaduje súlad; podporuje jednotné a súdržnejšie zaobchádzanie s priamo riadenými európskymi fondmi a s kohéznymi fondmi, pokiaľ ide o štátnu pomoc, a všeobecnejšie podporuje harmonizované pravidlá pre európske nástroje, ktoré sú zamerané na rovnakých príjemcov; zdôrazňuje význam lepšej komplementárnosti medzi politikou súdržnosti a budúcim výskumným programom EÚ, aby pokrývali celý cyklus od základného výskumu po komerčné využitie; domnieva sa, že by sa malo zachovať tematické zameranie s cieľom umožniť súčinnosť medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni projektov;

39.  berie na vedomie vytvorenie pracovnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a očakáva od nej konkrétne návrhy na posilnenie dodržiavania týchto zásad v rámci politiky súdržnosti; podporuje zabezpečenie uplatňovania týchto zásad s cieľom dosiahnuť skutočné viacúrovňové riadenie, ktoré vyžaduje primerané posilnenie postavenia miestnych a regionálnych orgánov, ako aj ďalších zainteresovaných strán;

40.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila integrovanejšie hodnotenie prierezových politík a že sa neuvádza súčinnosť medzi rôznymi európskymi politikami; požaduje ambiciózne stratégie, financovanie a opatrenia, ktoré zvýšia súčinnosť s inými fondmi EÚ a prilákajú doplnkovú finančnú podporu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej optimalizovať súčinnosť medzi fondmi EŠIF a inými nástrojmi vrátane Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ako aj synergiu s ďalšími centrálne riadenými programami, napríklad s programom Horizont 2020, ktorý dopĺňa politiku súdržnosti pri podpore výskumu a inovácií;

41.  vyzýva, aby sa požiadavky v oblasti programovania, vykonávania a monitorovania fondov EŠIF v budúcnosti opierali o zásady rozlišovania a proporcionality, boli založené na transparentných a spravodlivých kritériách a boli v súlade s finančnými prostriedkami vyčlenenými na programy, rizikovým profilom, kvalitou správy a mierou financovania zo strany príjemcov;

42.  považuje za nevyhnutné, aby vzťah medzi Komisiou a riadiacimi orgánmi smeroval k „zmluve o dôvere“; v tejto súvislosti pripomína význam existencie primeraného a fungujúceho rámca viacúrovňového riadenia; vyzýva Komisiu, aby budovala na doterajšej práci v oblasti riadneho hospodárenia s verejnými prostriedkami, pričom zavedie zásadu nového označovania riadiacich orgánov, ktoré preukázali svoju schopnosť dodržiavať právne predpisy; požaduje, aby sa v súvislosti s monitorovaním vychádzalo vo väčšej miere z vnútroštátnych a regionálnych pravidiel, ak sa overila a potvrdila ich účinnosť;

43.  vyzýva na posilnenie zásady jednotného auditu, zrýchlenie zavádzania elektronickej súdržnosti a všeobecné používanie zjednodušených a štandardizovaných nákladov, pretože sa okrem iného ukázalo, že je to z hľadiska vykonávania jednoduchšie a neviedlo to k žiadnym chybám; poukazuje na potenciál digitalizácie, pokiaľ ide o monitorovanie a podávanie správ; zastáva názor, že výmena odborných znalostí by sa mala uľahčiť vytvorením portálu na vzájomné poskytovanie poznatkov s cieľom vymieňať si osvedčené postupy;

44.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie reakcie politiky súdržnosti na nepredvídané udalosti, a opakuje v tejto súvislosti svoju požiadavku, aby sa vytvorila rezerva, ktorá by regiónom poskytla dodatočnú flexibilitu bez ohrozenia dlhodobých cieľov operačných programov;

Výzvy a perspektívy

45.  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad scenármi, ktoré nedávno prezentovala Komisia, v súvislosti so škrtmi v rozpočte politiky súdržnosti, ktoré by sa mohli uskutočniť v rámci budúceho viacročného finančného rámca a viedli by k vylúčeniu mnohých regiónov z rozsahu pôsobnosti tejto politiky; privítal by ambiciózny rozpočet primeraný výzvam, s ktorými sa regióny stretávajú, a žiada, aby sa z politiky súdržnosti nerobila premenná; pripomína, že pokrytie všetkých regiónov EÚ je pre Európsky parlament niečím, o čom nemožno diskutovať; zdôrazňuje, že teória „skupín hospodárskeho rozvoja“ potvrdzuje dôležitosť diferencovanej podpory všetkých európskych regiónov vrátane regiónov s veľmi vysokými príjmami, ktoré musia zostať konkurencieschopné voči svojim globálnym konkurentom;

46.  domnieva sa, že politika súdržnosti môže prispieť k riešeniu nových výziev, ako je bezpečnosť či integrácia utečencov pod medzinárodnou ochranou; zdôrazňuje však, že politika súdržnosti nemôže byť riešením všetkých kríz, a nesúhlasí s tým, aby sa prostriedky na politiku súdržnosti používali na napĺňanie potrieb krátkodobého financovania, ktoré nepatria do jej rámca, pričom pripomína, že táto politika je zameraná na strednodobý a dlhodobý sociálno-ekonomický rozvoj EÚ;

47.  berie na vedomie pozitívne výsledky fondu EFSI, ktorý však musí investovať ešte transparentnejšie a účelnejšie; zdôrazňuje, že politika súdržnosti a fond EFSI vychádzajú z rôznych koncepcií a cieľov, ktoré sa môžu v niektorých prípadoch navzájom dopĺňať, ale nemožno ich zamieňať, a to bez ohľadu na úroveň rozvoja regiónov, predovšetkým preto, že fond EFSI je na rozdiel od štrukturálnych fondov založený prevažne na úveroch; pripomína, že je dôležité primerane rozlišovať medzi fondom EFSI a politikou súdržnosti a identifikovať jednoznačné príležitosti na ich kombinovanie;

48.  opakuje svoju angažovanosť, pokiaľ ide o dlhodobé programovanie; domnieva sa, že jedinou realizovateľnou alternatívou súčasného sedemročného obdobia je viacročný finančný rámec v trvaní 5 + 5 rokov s preskúmaním v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednoznačný návrh, v ktorom budú stanovené metódy praktického vykonávania finančného rámca v trvaní 5+5 rokov;

49.  požaduje, aby sa vynaložilo maximálne úsilie o predídenie omeškaniam v programovaní nového obdobia s cieľom zabrániť oneskoreným platbám a zrušeniu viazanosti, ktoré bránia pozitívnym výsledkom politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že je dôležité včas predložiť všetky dokumenty týkajúce sa budúceho právneho rámca vo všetkých úradných jazykoch, aby sa zabezpečili primerané a včasné informácie pre všetkých príjemcov;

50.  požaduje opatrenia na zlepšenie komunikácie s európskymi občanmi, čím by sa zvýšila informovanosť verejnosti o konkrétnych úspechoch politiky súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu riadiacich orgánov a predkladateľov projektov, ktorí využívajú inovatívne metódy komunikácie na miestnej úrovni s cieľom informovať občanov o výsledkoch využívania fondov na príslušných územiach; zdôrazňuje, že treba zlepšiť informovanie a komunikáciu nielen v záverečných etapách (výsledky fondov EŠIF), ale aj v skorších štádiách (možnosti financovania), a to najmä v súvislosti s malými organizátormi projektov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmy a rozsiahle inštitucionalizované platformy spolupráce s cieľom zabezpečiť lepšiu viditeľnosť a zvyšovanie povedomia;

51.  upozorňuje, že určité európske regióny sú obzvlášť vystavené účinkom brexitu; zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti musí minimalizovať negatívny vplyv brexitu na ostatné európske regióny, a požaduje, aby sa dôkladne preskúmala možnosť pokračovať v partnerstvách v rámci územnej spolupráce;

°

°  °

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie „Komisia predkladá každé tri roky správu… o pokroku pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti…“.

Siedmu správu o súdržnosti Európska komisia zverejnila 9. októbra 2017, teda niekoľko mesiacov pred návrhom nasledujúceho viacročného finančného rámca a návrhmi právneho rámca európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie po roku 2020.

V tomto konkrétnom kontexte si spravodajca želal vyvodiť ponaučenia zo správy, ktorú zverejnila Komisia, a poučenia premietnuť do konkrétnych návrhov týkajúcich sa budúcej politiky súdržnosti.

V čase, keď sa správne kladie dôraz na pojem „európska pridaná hodnota“, sa spravodajca domnieva, že sa to premieta predovšetkým do schopnosti politiky súdržnosti priblížiť Európsku úniu jej občanom jej vykonávaním čo najbližšie k nim, ako aj pomocou zásady subsidiarity, ktorá sa musí ešte posilniť. Politika súdržnosti musí teda predstavovať konkrétnu a užitočnú podobu Európy na našich územiach.

V dokumente Komisie sa spresňuje, že „vplyv globalizácie, migrácie, chudoby a nedostatku inovácie, zmeny klímy, transformácie energetiky a znečistenia sa neobmedzuje na menej rozvinuté regióny“. Spravodajca je rovnakého názoru a je presvedčený, že v dôsledku toho je nevyhnutné, aby sa budúca politika súdržnosti aj naďalej týkala všetkých európskych regiónov vďaka rozpočtu, ktorého výška bude zodpovedať výzvam.

Aj keď majú byť zahrnuté všetky regióny, v správe Komisie sa dobre poukazuje na to, do akej miery sa územia a ich potreby v rámci Únie líšia. V tejto súvislosti treba posilniť územný rozmer politiky súdržnosti, aby sa zabezpečil prispôsobený prístup, ktorý umožní lepšie reagovať na výzvy rôznych území, či už ide o mestské, prímestské, vidiecke, ostrovné, horské alebo pohraničné územia. Osobitná štrukturálna hospodárska a sociálna situácia najvzdialenejších regiónov musí okrem toho, ako sa to uvádza v zmluvách, viesť k vytvoreniu osobitných opatrení, ktoré treba zlepšovať a prispôsobovať vždy, keď je to potrebné.

Aj keď sa v siedmej správe o súdržnosti poukazuje na to, že sa regionálne rozdiely znova zmenšujú, vyplýva z nej aj to, že situácia sa veľmi líši v závislosti od územia, pričom v regiónoch určité rozdiely pretrvávajú, presúvajú sa v rámci nich alebo sa zväčšujú.

V tomto zmysle je jedným z hlavných ponaučení zo siedmej správy o súdržnosti z pohľadu spravodajcu identifikácia určitých území, ktoré sú v „pasci stredných príjmov“ a ktorým hrozí zaostávanie. Tieto územia nezaznamenali rovnaký rast ako regióny s nízkymi príjmami a regióny s veľmi vysokými príjmami v dôsledku oveľa vyšších nákladov v porovnaní s prvou skupinou regiónov a oveľa krehkejších systémov inovácií v porovnaní s druhou.

Ak sa má táto situácia vyriešiť, politika súdržnosti musí v budúcnosti nielen zmenšovať rozdiely, ale aj podporovať odolnosť a predchádzať zaostávaniu zraniteľných území, a to väčším zohľadnením trendov a dynamiky.

V správe Komisie sa napokon poukazuje na existenciu chudobných oblastí, riziko územnej fragmentácie a prehlbovanie infraregionálnych rozdielov, a to aj v regiónoch, ktoré relatívne prosperujú. Ide o problematiku, ktorej treba venovať osobitnú pozornosť, napríklad zavedením integrovaného územného cieľa popri tematických cieľoch.

V súvislosti s oblasťami intervencie spravodajca podporuje silnú tematickú koncentráciu na obmedzený počet priorít zodpovedajúcich veľkým európskym politickým cieľom, pričom riadiacim orgánom sa ponechá na starosti vypracovanie vlastných územných stratégií. Zamestnanosť, inovácie, podpora MSP, boj proti zmene klímy a obehové hospodárstvo musia teda patriť medzi prioritné oblasti intervencie budúcej politiky súdržnosti.

Na vyriešenie týchto výziev treba pri prideľovaní prostriedkov zohľadniť okrem HDP na obyvateľa aj ďalšie ukazovatele. Tieto ukazovatele musia zodpovedať zisteným cieľom a výzvam, predovšetkým v oblasti zamestnanosti. Preto spravodajca obhajuje zohľadnenie sociálnych ukazovateľov, najmä miery nezamestnanosti a miery nezamestnanosti mladých ľudí.

Napriek tomu, že spravodajca podporuje ambíciu posilniť sociálny rozmer Európskej únie a podporuje lepšiu koordináciu nástrojov, ktoré k tomu prispievajú, domnieva sa, že Európsky sociálny fond musí byť aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou politiky súdržnosti. Tento fond má totiž nepopierateľný územný rozmer. Bolo by strategickou chybou uprednostniť zameranie na účinnosť a odchýliť sa od politiky súdržnosti.

Z dôvodu príslušného odôvodnenia politiky súdržnosti uvedeného v zmluvách sa spravodajca domnieva, že táto politika sa nemá obmedziť na nástroj na dosahovanie priorít bez prepojenia s jej cieľmi a nemala by sa používať ako represívny nástroj. Napriek tomu sa nazdáva, že je legitímne vytvoriť prepojenie medzi politikou súdržnosti a zárukou prostredia priaznivého pre investície, účinnosť a správne používanie prostriedkov.

Z tohto dôvodu považuje za potrebné nekompromisne sa zaoberať otázkou súvislosti medzi súdržnosťou a zbližovaním v sociálnej a fiškálnej oblasti, keďže zbližovanie v sociálnej a fiškálnej oblasti prispieva k cieľu súdržnosti zlepšovaním fungovania jednotného trhu. Rozdielne praktiky v tejto oblasti môžu byť na druhej strane v rozpore s cieľom súdržnosti a môžu územia ešte viac vystaviť zaostávaniu alebo väčšej zraniteľnosti voči globalizácii, pričom ide o územia, ako sú územia v pasci stredných príjmov opísané v správe Komisie.

Pokiaľ ide o spôsoby financovania, treba podporovať finančné nástroje, ak majú pridanú hodnotu, ale treba zjednodušiť ich používanie. Riadiace orgány musia mať navyše možnosť slobodne určiť najlepšie prispôsobený spôsob financovania. Preto sa nesmie povoliť žiaden záväzný cieľ v oblasti používania finančných nástrojov.

Spravodajca sa napokon domnieva, že hlavným cieľom reformy politiky súdržnosti musí byť zjednodušenie. V čase, keď sa viacerí potenciálni príjemcovia odkláňajú od európskeho financovania, je v stávke dôveryhodnosť európskych opatrení. Ak ju chceme dosiahnuť, treba zastaviť hromadenie pravidiel, ktoré sa stali nečitateľnými. Okrem toho bude potrebné poskytnúť skutočný jednotný súbor pravidiel pre jednotlivé fondy a zabezpečiť jednotné zaobchádzanie s fondmi, na ktoré sa vzťahuje priame hospodárenie, a fondmi politiky súdržnosti, predovšetkým v oblasti štátnej pomoci. Napokon bude potrebné dokázať pragmatizmus, aby sa požiadavky v oblasti programovania a kontroly v budúcnosti opierali o zásady diferenciácie a proporcionality, najmä v závislosti od kvality administratívneho vykonávania a súm programov.

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (21.3.2018)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii: siedma správa Európskej komisie
(2017/2279(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Younous Omarjee

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu politiky súdržnosti pri dosahovaní hospodárskej, sociálnej a územnej konvergencie v EÚ a pri plnení cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že pretrvávajú nerovnosti medzi bohatými a chudobnými regiónmi a prehlbujú sa sociálno-ekonomické rozdiely, pokiaľ ide o príjmy a prístup k zdravotnej starostlivosti, medzi rôznymi sociálnymi kategóriami občanov; je znepokojený všeobecným zvyšovaním chudoby v mnohých regiónoch vrátane prechodných oblastí od finančnej krízy v roku 2008; zdôrazňuje potenciál politiky súdržnosti, pokiaľ ide o prispôsobenie európskych ekonomík technologickej revolúcii, aby sa mohli vyrovnať so starnutím obyvateľstva a otvorením európskych a svetových trhov; zdôrazňuje, že investície do nových technológií, modernizácie, nových zručností a vedomostí, inovácií, výskumu a vývoja, ktoré pomôžu menej rozvinutým regiónom posunúť sa vyššie v hodnotovom reťazci, by mali byť výrazne podporované prostredníctvom politiky súdržnosti; kladie dôraz na to, že ciele politiky súdržnosti ani jej financovanie z prostriedkov EÚ by nemali byť oslabené; podčiarkuje, že politika súdržnosti by mala naďalej prinášať prospech všetkým regiónom;

2.  berie na vedomie nedostatky systému finančného plánovania a plnenia, ktoré viedli k oneskoreniam v žiadostiach o platbu a v platbách a k nahromadeniu nezaplatených účtov, čo je v rozpore s duchom zmlúv; je znepokojený výraznými oneskoreniami pri prijímaní operačných programov a pri určovaní riadiacich, platobných a certifikačných orgánov v rámci politiky súdržnosti, ktoré sa zhoršili neskorým ukončením rokovaní o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020 a neskorým prijatím nariadení o európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF) a ktoré spôsobili mimoriadne nízku mieru čerpania prostriedkov v rámci politiky súdržnosti v súčasnom programovom období, čím najviac utrpeli samotní realizátori projektov; v tejto súvislosti vyzýva na výraznejšie zjednodušovanie, s ktorým sa začalo v rámci revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách[1], ktoré je v účinnosti od 1. januára 2016, najmä tým, že sa bude klásť väčší dôraz na kontroly ex post, harmonizáciu postupov a zavedenie väčšej pružnosti v nasledujúcom VFR; zdôrazňuje, že úroveň platobných rozpočtových prostriedkov musí prinajmenšom zodpovedať minulým záväzkom; okrem toho berie na vedomie odporúčania nezávislej expertnej skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

3.  poukazuje na to, že rozdiel medzi odhadovanými a skutočnými platbami z rozpočtu EÚ pre politiku súdržnosti je každý rok obrovský, a vyzýva Komisiu, aby stanovila metodiku na lepšie plánovanie vykonávania rozpočtu EÚ v úzkej spolupráci s členskými štátmi; zdôrazňuje, že zavedenie systému elektronickej súdržnosti, v rámci ktorého by členské štáty vkladali údaje o rozpracovaných projektoch, plánoch obstarávania s plánovanými a skutočnými dátumami predkladania ponúk, uzatvárania zmlúv a vykonávania, ako aj všetky finančné a účtovné údaje týkajúce sa faktúr, spolufinancovania, oprávnenosti výdavkov atď., by významným spôsobom prispelo k lepšiemu riadeniu a monitorovaniu vykonávania politiky súdržnosti v členských štátoch a umožnilo by presnejšie odhady platieb z rozpočtu EÚ;

4.  zdôrazňuje, že finančné nástroje v rámci politiky súdržnosti EÚ by nemali nahrádzať granty a priamu pomoc a mali by byť navrhnuté ako doplnkové nástroje, ktoré presahujú rozsah projektov alebo oblasť, v ktorej projekty vytvárajú príjmy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prístup k spravovaniu EŠIF a EFSI je rozdielny a že spolupráca medzi týmito dvoma fondmi by mohla byť prospešná pre veľké projekty, ale takéto prepojenie nesmie v žiadnom prípade oslabovať strategickú súdržnosť, územnú koncentráciu ani dlhodobé vyhliadky programov politiky súdržnosti;

5.  trvá na tom, aby sa legislatívne návrhy k budúcemu VFR predložili čo najskôr s cieľom predísť oneskoreniu pri plánovaní nasledujúceho obdobia; domnieva sa, že stropy v rámci politiky súdržnosti by v ďalšom programovom období mali byť pre EÚ-27 na rovnakej úrovni, pričom zároveň treba ďalej zvyšovať ich účinnosť a zjednodušovať súvisiace postupy, aby EÚ mala napokon k dispozícii všetky finančné prostriedky, ktoré potrebuje na plnenie svojich cieľov a priorít, ako sa stanovujú v zmluvách; poukazuje na to, že politika súdržnosti chráni občanov EÚ pred určitými vplyvmi globalizácie, poskytuje finančnú pomoc malým a stredným podnikom (MSP), podporuje projekty výskumu a spolupráce a presadzuje účasť na iniciatívach zameraných na rozvoj ľudského kapitálu, a preto musí byť pre občanov aj naďalej silnou, účinnou a viditeľnou politikou;

6.  zdôrazňuje súvislosť medzi kvalitou správy a úspešnými verejnými a súkromnými investíciami, inováciami a rastom; víta celostný prístup v 7. správe Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a žiada, aby sa tieto body v plnej miere zohľadnili v budúcom financovaní politiky súdržnosti;

7.  domnieva sa, že politika hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by mala naďalej prinášať výhody všetkým regiónom EÚ, najmä tým, ktorých rozvoj najviac zaostáva, a najvzdialenejším regiónom, pričom v najrozvinutejších regiónoch by z nej mali ťažiť okrajové oblasti, ktoré sú najviac postihnuté chudobou a sú najmenej atraktívne z hľadiska rozvoja a pracovných príležitostí, a to predovšetkým prostredníctvom podpory pre infraštruktúru v záujme ukončenia izolácie týchto regiónov;

8.  vyzýva na väčší súlad medzi politikou súdržnosti a ostatnými politikami EÚ, ktoré – rovnako ako obchodné dohody – oslabujú úsilie vynaložené ako súčasť regionálnej politiky na dosiahnutie cieľa konvergencie v EÚ;

9.  zdôrazňuje, že v nasledujúcom programovom období VFR treba politiku súdržnosti naďalej rozvíjať a posilňovať; nesúhlasí so snahami o zníženie rozpočtu či narušenie regionálnej politiky, ktorá ostáva jedinou zásadnou politikou EÚ v oblasti solidarity.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

29

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, André Elissen, Eider Gardiazabal Rubial, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, John Howarth, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Urmas Paet, Pina Picierno, Răzvan Popa, Paul Rübig, Jordi Solé, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Inese Vaidere, Daniele Viotti, Tiemo Wölken, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Paul Denanot, Georgios Kyrtsos, Ivana Maletić, Tomáš Zdechovský

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

29

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Gérard Deprez, Urmas Paet

ECR

Zbigniew Kuźmiuk

GUE/NGL

Liadh Ní Riada, Younous Omarjee

PPE

Richard Ashworth, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, Georgios Kyrtsos, Ivana Maletić, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Patricija Šulin, Inese Vaidere, Tomáš Zdechovský

S&D

Jean-Paul Denanot, Eider Gardiazabal Rubial, Iris Hoffmann, John Howarth, Vladimír Maňka, Pina Picierno, Răzvan Popa, Manuel dos Santos, Daniele Viotti, Tiemo Wölken

VERTS/ALE

Jordi Solé, Indrek Tarand

4

-

ECR

Bernd Kölmel

ENF

André Elissen, Marco Zanni

NI

Eleftherios Synadinos

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

  • [1]  Ú. v. EÚ L 286, 30.10.2015, s. 1.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (22.3.2018)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii: siedma správa Európskej komisie
(2017/2279(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marita Ulvskog

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže miery nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v Únii postupne klesajú od roku 2013, ale stále sú nad úrovňami 7,3%, resp. 16,1 % z roku 2008 (december 2017)[1], pričom medzi členskými štátmi a v rámci členských štátov existujú výrazné rozdiely, a to najmä v niektorých členských štátoch, ktoré finančná kríza postihla najviac; keďže sa začali zmenšovať regionálne rozdiely; keďže rozdiel v miere nezamestnanosti medzi členskými štátmi je naďalej výrazný, a to podľa najnovších údajov v rozpätí od 2,4 % v Českej republike a 3,6 % v Nemecku až do 16,3 % v Španielsku a 20,9 % v Grécku[2]; keďže skrytá nezamestnanosť – t. j. nezamestnaní, ktorí chcú pracovať, ale ktorí si aktívne nehľadajú zamestnanie – bola v roku 2016 na úrovni 18 %;

B.  keďže pretrváva dlhodobá nezamestnanosť, pričom v niektorých členských štátoch tvorí viac ako 50 % celkovej nezamestnanosti, 45,6 % v celej EÚ a 49,7 % v eurozóne; keďže miera nezamestnanosti zahŕňa iba osoby, ktorí sú bez zamestnania a aktívne si hľadajú prácu posledné 4 týždne, zatiaľ čo miera dlhodobej nezamestnanosti vyjadruje iba podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov vo veku 15 – 74 rokov, ktorí sú nezamestnaní 12 mesiacov alebo dlhšie;

C.  keďže miera zamestnanosti v EÚ rastie už štyri po sebe idúce roky a v súčasnosti je na úrovni 72,3 %, čím presiahla úroveň z roku 2008, ale v niektorých členských štátoch je naďalej pod úrovňami spred krízy[3]; keďže zatiaľ čo pretrvávajú výrazné rozdiely, pokiaľ ide o priemernú úroveň zamestnanosti medzi viac a menej rozvinutými regiónmi a v rámci nich, regionálne rozdiely sa začali zmenšovať; keďže zamestnanosť sa pohybuje v rozmedzí od úrovní v niektorých členských štátoch výrazne pod priemerom EÚ s 58 % v Grécku, 64 % v Chorvátsku, 63 % v Taliansku a 66 % v Španielsku po úrovne nad 75 % v Holandsku, Dánsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku, Českej republike, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Rakúsku a vo Švédsku[4]; keďže miera zamestnanosti stanovená z hľadiska počtu odpracovaných hodín na zamestnanca zostáva v EÚ o 3 % a v eurozóne o 4 % pod úrovňou spred krízy[5]; keďže mladí ľudia sú čoraz častejšie zamestnávaní v rámci neštandardných a netypických foriem zamestnania[6]; keďže treba odsúdiť zneužívanie zmlúv o práci na kratší pracovný čas;

D.  keďže v mnohých menej rozvinutých regiónoch sa HDP na obyvateľa približuje k priemeru EÚ prostredníctvom rýchlejšieho rastu produktivity, ale zároveň dochádza k úbytku zamestnanosti; keďže vo viacerých členských štátoch hrubý disponibilný príjem domácností (HDPD) na obyvateľa stále nedosiahol úrovne spred krízy; keďže vo viacerých členských štátoch nedošlo od začiatku krízy k zvráteniu nárastu príjmových nerovností a v niektorých prípadoch sa tieto nerovnosti ešte prehĺbili[7]; keďže rozdiely v nezamestnanosti a príjmoch naprieč EÚ vedú ľudí k tomu, aby sa sťahovali za lepšími príležitosťami; keďže nevyvážené a rýchle zmeny týkajúce sa obyvateľstva spojené s únikom mozgov spôsobujú ťažkosti, najmä vo vidieckych regiónoch v EÚ13;

E.  keďže v celej EÚ je na regionálnej úrovni zreteľne vidieť zmenšovanie rozdielov v zamestnanosti s následným zmenšovaním rozdielov v HDP na obyvateľa;

F.  keďže rozdiel v zamestnanosti žien a mužov v EÚ je naďalej väčší ako 10 percentuálnych bodov (11,6 %), pričom miera zamestnanosti mužov predstavuje 76,9 % a žien 65,3 %, a ešte väčšie rozdiely možno konštatovať v prípade žien, ktoré sa nenarodili v EÚ, a rómskych žien;

G.  keďže riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia v EÚ síce kleslo na úroveň spred krízy, stále je však príliš vysoké, a to aj v rozvinutejších regiónoch, a má veľmi ďaleko od dosiahnutia cieľa stratégie Európa 2020 týkajúceho sa chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže nerovnosti sa naďalej zväčšujú; keďže v roku 2015 bolo 118,8 milióna ľudí vystavených riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE), čo bolo o 1,7 milióna viac než v roku 2008 a ďaleko od cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je znížiť mieru rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia o 20 miliónov; keďže miera rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia u detí (0 – 17 rokov) v roku 2016 bola 26,4 %, čo bolo viac ako rovnaká miera u dospelých (16 – 64 rokov, 24,2 %) a o takmer 10 percentuálnych bodov viac ako miera v prípade starších osôb (65 a viac rokov, 18,3 %)[8]; keďže počet detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v Európe je naďalej znepokojivo vysoký a v roku 2016 dosiahol 24,8 milióna[9]; keďže všetky členské štáty EÚ sa hlásia k cieľom OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ktoré zahŕňajú aj cieľ „odstrániť chudobu všade a vo všetkých podobách“;

H.  keďže hlavným cieľom politiky súdržnosti je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti znížením regionálnych rozdielov v členských štátoch a medzi nimi, zlepšením životnej úrovne občanov EÚ a zabezpečením, aby mali rovnaké príležitosti bez ohľadu na miesto bydliska; keďže politika súdržnosti zohrávala v uplynulých rokoch dôležitú úlohu pri riešení hospodárskej a sociálnej krízy tým, že ponúkala veľmi potrebné príležitosti na verejné investovanie; keďže v súčasnom finančnom období sa očakáva, že v rámci politiky súdržnosti sa podporí 1,1 milióna MSP, poskytne sa pomoc 7,4 milióna nezamestnaným pri hľadaní zamestnania a 8,9 milióna osobám pri nadobúdaní novej kvalifikácie, investuje sa 16 miliárd EUR do digitálneho hospodárstva a značné prostriedky sa investujú do sociálnej infraštruktúry;

I.  keďže rozdiely v rámci regiónov sa zväčšujú, a to aj v najviac prosperujúcich regiónoch, v ktorých sa nachádzajú ojedinelé oblasti chudoby; keďže väčšina najviac prosperujúcich regiónov ponúka výrazné stimuly pre rast;

J.  keďže Komisia a členské štáty musia preukázať väčšie odhodlanie pri uplatňovaní článkov 174 a 175 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

1.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti predstavuje základ na zlepšenie rastúceho sociálneho zbližovania a spoločnej prosperity v EÚ a že by mala byť zameraná na závažné spoločenské problémy, ako sú životné podmienky, nezamestnanosť, neistota, chudoba, vylúčenie, diskriminácia, migrácia a zmena klímy; zastáva názor, že politika súdržnosti ako hlavná politika Únie v oblasti verejných investícií pre tieto ciele by sa mala v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) zachovať na aspoň podobnej rozpočtovej úrovni;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné podstatne zvýšiť prostriedky v Európskom sociálnom fonde (ESF) ako hlavnom nástroji pre sociálnu súdržnosť a realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv vrátane integrácie a reintegrácie pracovníkov do trhu práce, ako aj pre podporu opatrení na sociálne začlenenie, boj proti chudobe a nerovnosti a vytvorenie rovnakých príležitostí, zatiaľ čo finančné prostriedky na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu by sa mali zachovať na úrovni 20 %; vyjadruje presvedčenie, že scenár zlúčenia ESF do jedného sociálneho investičného fondu by predstavoval hrozbu pre integritu politiky súdržnosti, ktorej cieľ sociálnej súdržnosti zakotvený v zmluvách sa dosiahne predovšetkým prostredníctvom financovania z ESF; zdôrazňuje, že ESF musí byť preto aj naďalej neoddeliteľnou súčasťou politiky súdržnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa obnovené zameranie EÚ na sociálnu Európu mohlo realizovať v praxi;

3.  zastáva názor, že index regionálneho sociálneho pokroku EÚ by sa mal hodnotiť ako prípadný doplnok k ukazovateľu HDP, a to vzhľadom na to, že zvýšenie HDP na obyvateľa nezodpovedá ekvivalentnému zvýšeniu zamestnanosti v prípade všetkých regiónov a samo o sebe nepostačuje na meranie nových druhov nerovností medzi regiónmi EÚ a že hospodársky rast nemá na určité činitele sociálneho pokroku a inklúzie žiaden vplyv; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila aj využívanie nových sociálnych kritérií pri určovaní pridelených finančných prostriedkov EÚ na tematické ciele so sociálnym rozmerom a lepšie prepojila politiku súdržnosti s oblasťami, ktoré boli určené na prijatie opatrení na úrovni EÚ; domnieva sa, že sociálne ukazovatele by sa mohli využívať ako nástroj na hodnotenie ex post s cieľom posúdiť úspešnosť financovania EÚ pri dosahovaní lepších výsledkov v sociálnej oblasti;

4.  pripomína, že verejné investície v EÚ sú stále pod úrovňami spred krízy, čo znamená, že regióny a členské štáty potrebujú viac podpory, aby mohli čeliť súčasným a budúcim výzvam; vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na rastúce sociálne rozdiely naprieč EÚ treba do centra uceleného politického rámca postaviť prístup založený na sociálnych investíciách, čím sa zosúladí rámec správy EÚ a jeho rozpočet s nevyhnutnosťou sociálnych investícií; zdôrazňuje, že tieto druhy investícií s dlhodobou návratnosťou sú kľúčové pre budúcu konkurencieschopnosť regiónov EÚ;

5.  berie na vedomie údaje predložené v siedmej správe o súdržnosti, z ktorých vyplývajú známky všeobecného zlepšenia sociálnej situácie, ale takisto poukazuje na pretrvávajúce sociálne rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré sa prehĺbili v dôsledku škodlivého vplyvu hospodárskej krízy a rokov prijímania úsporných opatrení; so znepokojením konštatuje, že napriek pozitívnym signálom je kľúčovým problémom i naďalej riziko chudoby alebo sociálneho vylúčenia a spoločne s rastom nerovností v mnohých členských štátoch ide o jeden z hlavných problémov pre sociálnu súdržnosť;

6.  domnieva sa, že spojenie plánovania politiky súdržnosti s kvantifikovateľnými cieľmi stratégie Európa 2020, ako je zníženie chudoby, bolo jedným z hlavných úspechov programového obdobia 2014 – 2020; vyjadruje presvedčenie, že prispievanie k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ by malo byť na základe medzinárodne prijatých cieľov trvalo udržateľného rozvoja hlavným cieľom stratégie Európy po roku 2020;

7.  opätovne potvrdzuje, že je potrebné posilniť rozpočet EÚ na základe vnútroštátnych príspevkov, ktoré zohľadňujú hrubé národné príjmy, s cieľom oživiť verejné investície na podporu vnútroštátnym výrobných odvetví a prispieť k zníženiu viacerých štrukturálnych závislostí, podporovať zamestnanosť prostredníctvom práv a kvalitných verejných služieb a v plnej miere využívať globálny potenciál členských štátov;

8.  uvádza, že niektoré zo závažnejších nerovnováh v oblasti zamestnanosti a sociálnych nerovnováh v Európe, ako sú segmentácia trhu práce, rozdiely v odmeňovaní a chudoba detí, neboli odstránené, ale ešte sa zhoršili, čo svedčí o tom, že verejné politiky na vnútroštátnej úrovni a európske mechanizmy nestačia na vybudovanie silnejšej sociálnej súdržnosti a spravodlivejšieho európskeho trhu práce; zdôrazňuje, že v záujme doplnenia úsilia, ktoré v súčasnosti vyvíjajú členské štáty, sú potrebné silnejšie a komplexnejšie politiky EÚ; upozorňuje, že na podporu sociálnych investícií je nevyhnutná fiškálna flexibilita, ako aj účinné začlenenie všetkých zásad zakotvených v Európskom pilieri sociálnych práv vo všetkých fázach;

9.  zdôrazňuje význam súladu medzi rodinným a pracovným životom pre hospodársky rozvoj a súdržnosť všetkých regiónov;

10.  vyjadruje poľutovanie nad pomalým vykonávaním programov na roky 2014 – 2020, keď do júla 2017 bolo pridelených iba 39 % všetkých finančných prostriedkov[10]; domnieva sa, že je potrebné rýchlejšie vykonávanie, plynulejší prechod z jedného programového obdobia do druhého, jasné ciele, referenčné kritériá a ukazovatele výsledku, skutočné zjednodušenie a rozvoj kapacít;

11.  v tejto súvislosti berie na vedomie návrh uvedený v Diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ[11], podľa ktorého by bolo možné zlepšiť súdržnosť prostredníctvom jednotného súboru pravidiel pre politiku súdržnosti a ďalších nástrojov financovania s programami alebo projektmi rovnakého druhu, čím by sa zabezpečila výraznejšia komplementárnosť medzi politikou súdržnosti a výdavkami na inovácie a infraštruktúru, ako aj zjednodušenie pre príjemcov; vyjadruje presvedčenie, že v novom období VFR bude kľúčovým účinnejšie a pružnejšie čerpanie finančných prostriedkov;

12.  domnieva sa, že treba zapojiť regionálne orgány a zmeniť ukazovatele sociálneho pokroku v oblasti politiky súdržnosti predtým, ako bude možné prepojiť sociálne financovanie s politickými prioritami dohodnutými s členskými štátmi v rámci európskeho semestra; zdôrazňuje, že správy o krajinách a odporúčania pre jednotlivé krajiny sa nemôžu stať jedinými referenčnými dokumentmi pre plánovanie investícií EÚ v praxi, a to najmä sociálnych investícií;

13.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla politiky určené na boj proti demografickému poklesu a rozptýleniu obyvateľstva; zdôrazňuje, že jednou z priorít politiky súdržnosti by mali byť regióny, ktoré postihol demografický pokles; preto vyzýva na strategické investície v týchto regiónoch, najmä do prístupu k širokopásmovému pripojeniu, s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť a zlepšiť priemyselnú a územnú štruktúru;

14.  pripomína, že pri riadení a kontrole programov súdržnosti sa musí uplatňovať zásada proporcionality; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť online systému podávania žiadostí, ktorý by bol vhodnejší na zjednodušenie administratívy pre správcov projektov;

15.  zdôrazňuje, že spomedzi mnohých problémov, ktorým budú európske regióny čeliť v nasledujúcich rokoch, sú z hľadiska politiky súdržnosti osobitne dôležité sociálne začlenenie, chudoba, nezamestnanosť a nerovnosti, a to medzi regiónmi, ako aj v rámci nich; pripomína, že nerovnosti ohrozujú budúcnosť európskeho projektu, narúšajú jeho legitimitu a môžu poškodiť dôveryhodnosť EÚ ako hybnej sily sociálneho pokroku a že znižovanie nerovností musí byť jednou z hlavných priorít EÚ, ako nedávno uviedol i Parlament; považuje za nevyhnutné zlepšiť proces koordinácie politík na vnútroštátnej úrovni s cieľom lepšie monitorovať a naprávať negatívne trendy, ktoré by mohli prehĺbiť nerovnosti a oslabiť sociálnu súdržnosť alebo negatívne ovplyvniť sociálnu spravodlivosť, a predchádzať im a v prípade potreby zaviesť preventívne a nápravné opatrenia; zdôrazňuje, že na účinné riešenie problémov, ako je boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v spoločenstvách, je potrebný prístup zdola nahor, keďže tieto otázky si vyžadujú osobitne prispôsobenú reakciu a aktívnu účasť vládnej úrovne, ktorej sa tieto problémy priamo týkajú;

16.  domnieva sa, že potenciál fondov Únie na vytváranie pracovných miest je stále nedostatočný, a preto by sa mal ďalej posilňovať efektívnejšou tvorbou politík zameranou na výsledky a vykonávaním, aj za podpory účinnej technickej pomoci, pričom sa treba zamerať najmä na odvetvia orientované na budúcnosť s čistým potenciálom na vytváranie kvalitných pracovných miest, konkrétne na ekologické a obehové hospodárstvo, odvetvie opatrovateľstva a digitálny sektor; okrem toho sa domnieva, že by sa mal uľahčiť prístup všetkých príjemcov vrátane subjektov sociálneho hospodárstva a MSP k financovaniu;

17.  vyzýva členské štáty, aby viac investovali do zručností, ktoré zlepšujú hospodársky rast, a to odstraňovaním nedostatku požadovaných zručností a znižovaním detskej chudoby a sociálneho vylúčenia; žiada členské štáty, aby venovali zvýšenú pozornosť vidieckym regiónom, ktoré dostatočne nevyužívajú hospodársky rast;

18.  vyzýva členské štáty, najmä tie s nízkou úrovňou produktivity, aby spustili štrukturálne reformy alebo v nich pokračovali, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, podnikateľské prostredie a potenciál zručností;

19.  trvá na tom, že transparentné verejné obstarávanie je nevyhnutné na podporu rozvoja a spravodlivej hospodárskej súťaže; zastáva názor, že verejné obstarávanie je najlepší spôsob, ako poskytovať sociálne a environmentálne prospešné investície;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v iniciatívach zameraných na zlepšenie prístupu ku kvalitnému a inkluzívnemu verejnému vzdelávaniu a odbornej príprave vrátane vysokoškolského vzdelávania, odbornej prípravy a vzdelávania, učenia sa na pracovisku a získavania a aktualizácie zručností, najmä digitálnych zručností, ako aj prístupu ku kvalitným, udržateľným a inkluzívnym pracovným miestam, najmä pre mladých ľudí, nízkokvalifikovaných pracovníkov a starších pracovníkov; konštatuje, že v tomto ohľade je dôležitý nový program v oblasti zručností pre Európu a najmä jeho dráha zvyšovania úrovne zručností; poukazuje na to, že školiace programy financované z ESF by mali byť prispôsobené potrebám zamestnancov i nezamestnaných a zároveň by mali zohľadňovať príležitosti na trhu práce;

21.  opakuje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o rastúci trend smerujúci k podzamestnanosti a skrytej nezamestnanosti, čoraz chronickejšiu dlhodobú nezamestnanosť a mieru nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti; pripomína dôležitosť investovania do plánov, v rámci ktorých je prioritou zníženie dlhodobej nezamestnanosti, pričom odborná príprava sa kombinuje s individuálnym vedením;

22.  vyzýva na posilnenie rozpočtových položiek, ktorými sa podporujú účinné reakcie na prijímanie a sociálne začleňovanie utečencov a migrantov;

23.  poukazuje na to, že sociálne a fiškálne zbližovanie prispieva k cieľu súdržnosti a že rozdielne postupy v tejto oblasti by mohli spôsobiť ďalšie problémy na územiach, ktoré sú najviac zraniteľné voči globalizácii;

24.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zachovať školské a vzdelávacie zariadenia v blízkosti bydlísk ľudí, a na tento účel požaduje celoštátne politiky, pokiaľ možno prostredníctvom podpory z európskych štrukturálnych fondov;

25.  zastáva názor, že finančné prostriedky EÚ sa musia používať v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a mali by naďalej podporovať deinštitucionalizáciu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

6

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Michael Detjen, Lampros Fountoulis, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Miroslavs Mitrofanovs, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Dennis Radtke, Sofia Ribeiro, Robert Rochefort, Claude Rolin, Siôn Simon, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Renate Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Georges Bach, Amjad Bashir, Lynn Boylan, Tania González Peñas, Sergio Gutiérrez Prieto, Paloma López Bermejo, Ivari Padar, Sven Schulze, Jasenko Selimovic, Tom Vandenkendelaere, Flavio Zanonato

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jytte Guteland

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

34

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Robert Rochefort, Jasenko Selimovic, Yana Toom, Renate Weber

EFDD

Laura Agea

PPE

Georges Bach, David Casa, Danuta Jazłowiecka, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Dennis Radtke, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Sven Schulze, Romana Tomc, Tom Vandenkendelaere

S&D

Maria Arena, Guillaume Balas, Brando Benifei, Michael Detjen, Jytte Guteland, Sergio Gutiérrez Prieto, Agnes Jongerius, Ivari Padar, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Siôn Simon, Flavio Zanonato

VERTS/ALE

Jean Lambert, Miroslavs Mitrofanovs

NI

Lampros Fountoulis

6

-

PPE

Jeroen Lenaers

GUE/NGL

Lynn Boylan, Tania González Peñas, Paloma López Bermejo

ENF

Dominique Martin, Joëlle Mélin

5

0

PPE

Ádám Kósa

ECR

Amjad Bashir, Czesław Hoc, Anthea McIntyre, Ulrike Trebesius

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (20.3.2018)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k posilňovaniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii: 7. správa Európskej komisie
(2017/2279(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Mircea Diaconu

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že oblasť kultúry, vzdelávania, mládeže a športu zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní sociálnej súdržnosti a formovaní budúcnosti Európskej únie, najmä z hľadiska budovania komunity občanov zjednotených v rozmanitosti väzbami solidarity, a má okrem iného obrovský potenciál z hľadiska vytvárania európskej pridanej hodnoty a hospodárskej prosperity vo všetkých regiónoch EÚ, najmä v rámci politiky súdržnosti;

2.  pripomína význam kultúry a kultúrneho dedičstva, a to aj s ohľadom na hospodársku prosperitu miest a regiónov; vyzýva preto členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom účinne chrániť hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo a aby na tento účel využívali všetky dostupné nástroje politiky súdržnosti; odporúča, aby sa kultúrne dedičstvo považovalo za horizontálnu prioritu pre všetky piliere politiky súdržnosti v ďalšej generácii programov a aby sa zohľadnili odporúčania vydané počas roku 2018, ktorý je Európskym rokom kultúrneho dedičstva, a jeho výsledky ;

3.  zdôrazňuje význam rovnosti príležitostí pre osoby, ktoré sú telesne alebo geograficky znevýhodnené, aby sa zaistil ich rovnaký prístup ku kultúre aj vzdelávaniu;

4.  zdôrazňuje, že investície do kultúry, vzdelávania, mládeže a športu významne zvyšujú sociálnu súdržnosť v Európskej únii, a to najmä uľahčovaním sociálnej integrácie európskych občanov;

5.  uznáva význam zabezpečenia prírodného aj kultúrneho dedičstva a využívania jeho potenciálu ako hospodárskej hybnej sily;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 7. správa Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti sa nepokúsila zdôrazniť investície do kultúry a ani sa z kvantitatívneho či kvalitatívneho hľadiska nezmieňuje o projektoch v oblasti kultúry rozčlenených podľa odvetvia, na ktoré sa pritom v rámci politiky súdržnosti v programových obdobiach 2007 – 2013 a 2014 – 2020 vynaložilo a vynaloží najmenej 11 miliárd EUR;

7.  konštatuje, že politika súdržnosti EÚ a politika v oblasti rozvoja vidieka môžu byť nástrojmi pri presadzovaní obnovy kultúrneho dedičstva, pri podpore kultúrneho a kreatívneho priemyslu a pri financovaní budovania kapacít, pokiaľ ide o pracovníkov v oblasti kultúry;

8.  zdôrazňuje význam rovnakého prístupu ku vzdelávaniu, odbornej príprave a kultúrnym činnostiam na dosahovanie skutočného zbližovania a zmenšovanie rozdielov a socioekonomických nerovností medzi európskymi regiónmi;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej investovala do kultúry, vzdelávania, mládeže a športu a aby stavala na pozitívnych výsledkoch dvoch predchádzajúcich generácií programov (2007 – 2013 a 2014 – 2020);

10.  žiada, aby sa v budúcom programovom období vytvorili možnosti financovať kultúru, vzdelávanie, mládež a šport prostredníctvom osobitne určených tematických cieľov pre investície v rámci EŠIF;

11.  zdôrazňuje potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre zamestnanosť mladých ľudí; zdôrazňuje, že ďalšia podpora a kreatívneho priemyslu a investície do týchto sektorov môžu významne prispieť ku zlepšeniu investícií, rastu, inovácií a zamestnanosti; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila jedinečné možnosti, ktoré ponúka celý kultúrny a kreatívny priemysel vrátane MVO a malých združení;

12.  vyzýva Komisiu, aby kultúru a vzdelávanie zaradila medzi priority a strategické ciele ďalšieho programového obdobia ako cieľové oblasti, ako aj horizontálne rozmery politík v oblasti regionálneho rozvoja;

13.  vyzýva členské štáty, aby v rámci politiky súdržnosti rozvíjali dlhodobé a trvalo udržateľné stratégie v oblasti kultúry, vzdelávania, mládeže a športu, ktoré môžu slúžiť ako základ pre strategické investície počas programového obdobia 2021 – 2027;

14.  poukazuje na to, že vybrané projekty by sa mali vzájomne dopĺňať a vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala možnú súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF), dostupnými finančnými nástrojmi Európskej investičnej banky (Európsky fond pre strategické investície (EFSI)) a inými európskymi programami načrtnutými na programové obdobie 2014 – 2020, s osobitným odkazom na programy Erasmus+ a Kreatívna Európa, a to poskytovaním lepších informácií v rámci celej EÚ a rozhodnejším vykonávaním v členských štátoch a ich regiónoch; zdôrazňuje, že granty by sa mali zameriavať nielen na rozvoj infraštruktúry, ale aj na vytváranie tzv. kultúrnych klastrov zoskupujúcich niekoľko súvisiacich oblastí, ako sú kultúrne dedičstvo, kultúrny a kreatívny priemysel, programy odbornej prípravy, kultúrny cestovný ruch a miestne umenie a remeslá;

15.  požaduje, aby sa v ďalšom programovom období podnikli kroky na určenie konkrétnych opatrení a vyčlenili sa prostriedky na fyzickú infraštruktúru, ako sú inkubátory, digitálna infraštruktúra (napr. širokopásmové pripojenie) a nehmotná infraštruktúra pre vzdelávacie a kultúrne a výskumné subjekty;

16.  domnieva sa, že investície do oblasti kultúry a vzdelávania v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 by mali byť efektívnejšie a účinnejšie, a to tak z hľadiska kvality, ako aj kvantity realizovaných projektov;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali znalostné partnerstvá medzi univerzitami, vzdelávacími, odbornými a výskumnými inštitútmi a kultúrnymi inštitúciami, a to s cieľom uspokojiť čoraz väčší dopyt po nových zručnostiach a po rekvalifikácii v kultúrnom a kreatívnom odvetví;

18.  žiada Komisiu, aby do revidovaného nariadenia o spoločných ustanoveniach zahrnula ukazovatele kvality týkajúce sa investícií do kultúrneho dedičstva, tak ako sa požaduje aj v uznesení Parlamentu z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy;

19.  pripomína úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu a opakuje svoju výzvu Komisii, aby kultúrny a kreatívny priemysel stanovila ako horizontálnu prioritu; zdôrazňuje, že regióny majú preukázateľnú schopnosť vytvárať klastre a rozvíjať cezhraničnú spoluprácu v tejto oblasti, a berie na vedomie pozitívne účinky inteligentnej špecializácie v kultúrnych a tvorivých odvetviach, o čom svedčia doposiaľ zaznamenané významné výsledky; žiada Komisiu a členské štáty, aby udržali a posilnili politiku v tejto oblasti a finančné prostriedky dostupné v rámci programov EÚ a EŠIF využívali efektívnym spôsobom;

20.  požaduje, aby sa venoval väčší teoretický a praktický priestor strednodobým a dlhodobým projektom v kultúrnej, audiovizuálnej a kreatívnej sfére, a to umožnením kombinovaného využívania EŠIF a EFSI;

21.  požaduje, aby sa v opatreniach politiky súdržnosti kládol väčší dôraz na investície do kultúry a vzdelávania, a to najmä v mestských a odľahlých oblastiach využívaním nástrojov na preškoľovanie a začleňovanie;

22.  výzva Komisiu, aby využívala schopnosť Európskeho fondu regionálneho rozvoja na podporu rozvoja športovej infraštruktúry a presadzovanie trvalo udržateľných športových a vonkajších činností ako nástroja regionálneho rozvoja a rozvoja vidieka a Európsky sociálny fond na posilnenie zručností a zamestnateľnosti pracovníkov v odvetví športu;

23.  naliehavo žiada členské štáty, aby časť finančných prostriedkov určených na politiku súdržnosti vyčlenili na vysokokvalitné kultúrne a vzdelávacie projekty, ktoré si síce zaslúžia financovanie, ale kvôli nedostatku finančných zdrojov nemajú podporu EÚ;

24.  vyzýva členské štáty, aby podporovali integrované územné kultúrne zamerané projekty, napríklad kultúrne trasy, ktoré podporujú vysokokvalitný územný rozvoj a verejno-súkromné partnerstvá v oblasti kultúrneho cestovného ruchu;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Jill Evans, María Teresa Giménez Barbat, Petra Kammerevert, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Rupert Matthews, Morten Messerschmidt, Luigi Morgano, John Procter, Yana Toom, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elena Gentile, Liliana Rodrigues, Algirdas Saudargas

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Howarth, Luděk Niedermayer

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

23

+

ALDE

Mircea Diaconu, María Teresa Giménez Barbat, Yana Toom

EFDD

Isabella Adinolfi

ENF

Dominique Bilde

GUE/NGL

Nikolaos Chountis, Curzio Maltese

PPE

Andrea Bocskor, Svetoslav Hristov Malinov, Luděk Niedermayer, Algirdas Saudargas, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

S&D

Silvia Costa, Elena Gentile, John Howarth, Petra Kammerevert, Luigi Morgano, Liliana Rodrigues, Krystyna Łybacka

0

-

4

0

ECR

Rupert Matthews, Morten Messerschmidt, John Procter

Verts/ALE

Jill Evans

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

INFORMÁCIA O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

27.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Rosa D’Amato, Raymond Finch, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Paul Nuttall, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Elena Gentile, Elsi Katainen, Ivana Maletić, Tonino Picula, Bronis Ropė, Davor Škrlec, Damiano Zoffoli

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Ricardo Serrão Santos

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

35

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Elsi Katainen, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg

ECR

Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić

GUE/NGL

Martina Michels, Younous Omarjee, Ángela Vallina

PPE

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Daniel Buda, Krzysztof Hetman, Marc Joulaud, Ivana Maletić, Lambert van Nistelrooij, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Ramón Luis Valcárcel Siso, Joachim Zeller

S&D

Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Elena Gentile, Michela Giuffrida, Constanze Krehl, Tonino Picula, Liliana Rodrigues, Ricardo Serrão Santos, Monika Smolková, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Bronis Ropė, Davor Škrlec

4

-

EFDD

Raymond Finch, Paul Nuttall

ENF

Steeve Briois

NI

Konstantinos Papadakis

1

0

EFDD

Rosa D'Amato

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 13. apríla 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia