SPRÁVA o slobode a pluralite médií v Európskej únii

12.4.2018 - (2017/2209(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Barbara Spinelli
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Curzio Maltese, Výbor pre kultúru a vzdelávanie
(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o slobode a pluralite médií v Európskej únii

(2017/2209(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 7, 9, 10, 11 a 49 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 9, 10 a 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 11 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ICERD) prijatý a otvorený na podpísanie a ratifikáciu rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 2106 z 21. decembra 1965,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[1],

–  so zreteľom na protokol č. 29 Zmluvy o EÚ o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch,

–  so zreteľom na Európsku chartu slobody tlače,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–  so zreteľom na vyhlásenia, odporúčania a uznesenia Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a stanoviská a zoznam kritérií právneho štátu prijatý Benátskou komisiou,

–  so zreteľom na štúdiu Rady Európy s názvom Journalists under pressure – Unwarranted interference, fear and self-censorship in Europe (Novinári pod tlakom – neoprávnené zasahovanie, strach a autocenzúra v Európe),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor OSN proti korupcii a Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov,

–  so zreteľom na všeobecnú pripomienku Výboru OSN pre ľudské práva č. 34,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na príslušné rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, Rady OSN pre ľudské práva a správy osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu,

–  so zreteľom na akčný plán OSN týkajúci sa bezpečnosti novinárov a otázky beztrestnosti,

–  so zreteľom na činnosť Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v oblasti slobody médií, a najmä na činnosť jej zástupcu pre slobodu médií,

–  so zreteľom na činnosť platformy Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o slobode prejavu a tzv. falošných správach, dezinformáciách a propagande, ktoré 3. marca 2017 vydal osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu, zástupca OBSE pre slobodu médií, osobitný spravodajca Organizácie amerických štátov (OAS) pre slobodu prejavu a osobitný spravodajca pre slobodu prejavu a prístup k informáciám Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov,

–  so zreteľom na výsledky svetového rebríčka slobody tlače, ktoré publikovali Reportéri bez hraníc, a na výsledky monitorovania plurality médií, ktoré vykonáva Centrum pre pluralitu a slobodu médií Európskeho univerzitného inštitútu,

–  so zreteľom na informačný materiál s názvom Defining Defamation: Principles on Freedom of Expression and Protection of Reputation (Definovanie hanobenia: zásady slobody prejavu a ochrany dobrej povesti) publikovaný organizáciou ARTICLE 19,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o Charte EÚ: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ[2],

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí[3] a z 29. októbra 2015 o opatreniach nadväzujúcich na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ[4],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o elektronickej demokracii v Európskej únii: potenciál a výzvy[5],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva[6],

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov pri ochrane finančných záujmov EÚ[7] a z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri zverejňovaní dôverných informácií podnikov a verejných orgánov[8],

–  so zreteľom na závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o slobode médií a pluralizme v digitálnom prostredí[9],

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline a na usmernenia Komisie týkajúce sa podpory EÚ v oblasti slobody médií a integrity médií v krajinách zapojených do procesu rozširovania na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na výročné kolokvium Komisie o základných právach 2016 s názvom Pluralita médií a demokracia a príslušné príspevky uverejnené Agentúrou Európskej únie pre základné práva,

–  so zreteľom na expertnú skupinu na vysokej úrovni pre falošné správy a šírenie dezinformácií na internete, ktorú vymenovala Európska komisia, aby poskytovala poradenstvo v súvislosti s rozsahom fenoménu falošných správ a vymedzením úloh a povinností príslušných zainteresovaných strán,

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) č. 5/2016 o preskúmaní smernice o súkromí v elektronických komunikáciách (2002/58/ES),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV[10],

–  so zreteľom na závery Európskej rady o bezpečnosti a obrane z 22. júna 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre právne veci (A8-0144/2018),

A.  keďže práva na slobodu prejavu a slobodu presvedčenia sú základnými ľudskými právami a nevyhnutnými podmienkami pre plný rozvoj jednotlivca a jeho aktívnu účasť na demokratickej spoločnosti, pre realizáciu zásad transparentnosti a zodpovednosti a pre plnenie ďalších ľudských práv a základných slobôd;

B.  keďže pluralizmus nemožno oddeliť od slobody, demokracie a právneho štátu;

C.  keďže právo informovať a právo byť informovaný sú súčasťou základných demokratických hodnôt, na ktorých je založená Európska únia;

D.  keďže význam pluralitných, nezávislých a dôveryhodných médií ako strážcov a kontrolórov demokracie a právneho štátu nemožno podceňovať;

E.  keďže sloboda, pluralita a nezávislosť médií sú rozhodujúcimi prvkami práva na slobodu prejavu; keďže médiá zohrávajú dôležitú úlohu v demokratickej spoločnosti, pretože konajú ako verejní strážcovia, pričom pomáhajú informovať a posilňovať postavenie občanov tým, že rozširujú ich chápanie súčasnej politickej a sociálne situácie a podporujú ich vedomú účasť na demokratickom živote; keďže rozsah tejto úlohy by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal online a občiansku žurnalistiku, ako aj činnosť blogerov, používateľov internetu, aktivistov v oblasti sociálnych médií a obhajcov ľudských práv, s cieľom zohľadniť dnešnú zásadne zmenenú mediálnu realitu pri súčasnom dodržiavaní práva na súkromie; keďže neutralita siete je základnou zásadou otvoreného internetu;

F.  keďže falošné správy, kybernetické šikanovanie alebo porno z pomsty predstavujú pre našu spoločnosť stále väčší problém, a to najmä medzi mladými ľuďmi;

G.  keďže šírenie falošných správ a dezinformácií v sociálnych médiách alebo vo vyhľadávačoch výrazne znížilo dôveryhodnosť tradičných médií, čo následne obmedzuje ich schopnosť pôsobiť ako strážcovia;

H.  keďže verejné orgány majú nielen povinnosť zdržať sa zavádzania obmedzení slobody prejavu, ale aj pozitívnu povinnosť prijať právny a regulačný rámec, ktorý podporuje rozvoj slobodných, nezávislých a pluralitných médií;

I.  keďže podľa článkov 2 a 4 Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a článku 30 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa sloboda prejavu nikdy nesmie použiť na obranu vyjadrení, ktoré daný dohovor a deklaráciu porušujú, ako sú nenávistné prejavy alebo propaganda, ktoré sú založené na myšlienkach alebo teóriách o nadradenosti jednej rasy alebo skupiny osôb jednej farby pleti alebo etnického pôvodu alebo ktoré sa pokúšajú ospravedlňovať alebo povzbudzovať akúkoľvek formu rasovej nenávisti a diskriminácie;

J.  keďže verejné orgány majú povinnosť chrániť nezávislosť a nestrannosť verejnoprávnych médií, najmä ako aktérov slúžiacich demokratickým spoločnostiam, a nie záujmom vlád, ktoré sú pri moci;

K.  keďže orgány tiež musia zabezpečiť, aby médiá dodržiavali platné zákony a iné právne predpisy;

L.  keďže nedávny politický vývoj v rôznych členských štátoch, kde narastá nacionalizmus a populizmus, viedol k zvýšeniu tlaku na novinárov a hrozieb voči nim, čo ukazuje, že Európska únia musí zabezpečiť, podporovať a chrániť slobodu médií a pluralizmus;

M.  keďže podľa Rady Európy majú zneužívanie a zločiny spáchané voči novinárom zo strany štátnych aj neštátnych subjektov vážny a odrádzajúci vplyv na slobodu prejavu; keďže riziko a časté opakovanie neopodstatnených zásahov zvyšuje pocit strachu medzi novinármi, občianskymi novinármi, blogermi a inými informačnými aktérmi, čo vedie k potenciálne vysokej miere autocenzúry a zároveň podkopáva práva občanov na informácie a účasť;

N.  keďže osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu v septembri 2016 pripomenul, že je zodpovednosťou vlád nielen rešpektovať žurnalistiku, ale tiež zabezpečiť, aby boli novinári a ich zdroje chránené prostredníctvom prísnych zákonov, stíhania páchateľov a zaistenia dostatočnej bezpečnosti v prípadoch, keď je to nutné;

O.  keďže novinári a iní mediálni aktéri stále čelia násiliu, hrozbám, obťažovaniu alebo verejnému hanobeniu v Európskej únii, a to najmä pre svoju investigatívnu činnosť na ochranu verejného záujmu pred zneužitím moci, korupciou, porušovaním ľudských práv alebo trestnou činnosťou;

P.  keďže zaistenie bezpečnosti a ochrany novinárov a iných mediálnych aktérov je predpokladom na to, aby mohli v plnej miere vykonávať svoju úlohu a využívať svoje kapacity na riadne informovanie občanov a efektívnu účasť na verejnej diskusii;

Q.  keďže podľa platformy Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov sa viac ako polovice prípadov zneužívania mediálnych pracovníkov dopúšťajú štátni činitelia;

R.  keďže investigatívna žurnalistika by sa mala podporovať ako forma občianskej angažovanosti a ako akt občianskej cnosti podporovaný komunikáciou, učením sa, vzdelávaním a odbornou prípravou;

S.  keďže radikálny vývoj mediálneho systému, rýchly rast online rozmeru plurality médií a zvýšenie počtu vyhľadávačov a platforiem sociálnych médií ako zdrojov správ predstavujú výzvu a zároveň príležitosť na podporu slobody prejavu a demokratizáciu vytvárania správ zapojením občanov do verejnej diskusie, ako aj na premenu čoraz väčšieho počtu používateľov informácií na tvorcov informácií; keďže však existuje riziko, že koncentrácia moci mediálnych konglomerátov, prevádzkovateľov platforiem a internetových sprostredkovateľov a kontrola médií hospodárskymi korporáciami a politickými aktérmi budú mať negatívne dôsledky pre pluralitu verejnej diskusie a prístup k informáciám, ako aj dosah na slobodu, integritu, kvalitu a redakčnú nezávislosť novinárov a vysielacích médií; keďže je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky na európskej úrovni na zabezpečenie toho, aby vyhľadávače, platformy sociálnych médií a ostatné giganty v oblasti špičkových technológií rešpektovali pravidlá jednotného digitálneho trhu EÚ v oblastiach, ako je súkromie na internete a hospodárska súťaž;

T.  keďže novinári požadujú priamy, okamžitý a neobmedzený prístup k informáciám zo strany verejnej správy, aby mohli náležite zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti voči príslušným orgánom;

U.  keďže informácie získané tak na základe vyšetrovacej právomoci, ako aj prostredníctvom oznamovateľov sa navzájom dopĺňajú a sú nevyhnutné na to, aby novinári mohli plniť svoje poslanie konať vo verejnom záujme;

V.  keďže novinári požadujú úplnú právnu ochranu pri využívaní a šírení takýchto informácií verejného záujmu v rámci svojej činnosti;

W.  keďže právo požadovať a získavať informácie od verejnej správy je v celej Európskej únii aj naďalej nejednotné a neúplné;

X.  keďže mediálne odvetvie zohráva kľúčovú úlohu v každej demokratickej spoločnosti; keďže účinok hospodárskej krízy spolu so súčasným rastom platforiem sociálnych médií a ostatných gigantov v oblasti špičkových technológií a vysoko selektívnymi reklamnými príjmami výrazne zvýšili neistotu v pracovných podmienkach a sociálnu neistotu mediálnych aktérov vrátane nezávislých novinárov a viedli k dramatickému poklesu profesionálnych, sociálnych a kvalitatívnych noriem v žurnalistike, čo môže mať negatívny vplyv na ich redakčnú nezávislosť;

Y.  keďže Európske audiovizuálne observatórium Rady Európy odsúdilo vznik digitálneho duopolu tvoreného spoločnosťami Google a Facebook, ktorý predstavoval až 85 % celkového rastu trhu s digitálnymi reklamami v roku 2016, čím ohrozuje budúcnosť tradičných mediálnych spoločností financovaných z reklamy, ako sú komerčné televízne kanály, noviny a časopisy, ktoré preniknú k oveľa menšej časti publika;

Z.  keďže v súvislosti s politikou rozširovania má Komisia povinnosť požadovať úplné dodržiavanie kodanských kritérií vrátane slobody prejavu a médií a EÚ by preto mala ísť príkladom, čo sa týka najvyšších noriem v tejto oblasti; keďže štáty, ktoré sa stanú členmi EÚ, sú nepretržite a jednoznačne viazané záväzkami v oblasti ľudských práv na základe zmlúv EÚ a Charty základných práv EÚ a rešpektovanie slobody prejavu a médií v členských štátoch by malo podliehať pravidelnej kontrole; keďže EÚ môže na svetovej scéne pôsobiť dôveryhodne len vtedy, ak sa sloboda tlače a médií bude chrániť a dodržiavať v rámci samotnej Únie;

AA.  keďže výskum neustále prináša dôkazy o tom, že ženy sú v menšine v celom mediálnom odvetví, najmä v kreatívnych úlohách, a sú veľmi nedostatočne zastúpené na vyšších, rozhodovacích úrovniach; keďže štúdie o pôsobení žien v žurnalistike naznačujú, že zatiaľ čo medzi nováčikmi v tejto profesii existuje pomerne dobrá rodová rovnováha, rozdelenie zodpovednosti za prijímanie rozhodnutí sa vyznačuje výraznými rodovými rozdielmi;

AB.  keďže ustanovenia Charty základných práv Európskej únie a Zmluvy o EÚ, ktorými sa zabezpečuje dodržiavanie týchto zásad, sa uplatňujú prostredníctvom pozitívnych opatrení na podporu slobody a plurality médií, ako aj na podporu kvality informácií, prístupu k nim a ich dostupnosti (pozitívna sloboda), ale vyžadujú tiež opomenutia zo strany verejných orgánov s cieľom vyhnúť sa škodlivej agresii (negatívna sloboda);

AB.  keďže nezákonný a svojvoľný dohľad, najmä v masovom rozsahu, je nezlučiteľný s ľudskými právami a základnými slobodami, okrem iného slobodou prejavu – vrátane slobody tlače a ochrany dôvernosti novinárskych zdrojov –, právom na súkromie a ochranou údajov; keďže internet a sociálne médiá zohrávajú určitú úlohu pri šírení nenávistných prejavov a podpore radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu tým, že šíria nezákonný obsah, čo nepriaznivo vplýva najmä na mladých ľudí; keďže boj proti tomuto javu si vyžaduje úzku a koordinovanú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými aktérmi na všetkých úrovniach správy (miestnej, regionálnej a vnútroštátnej), ako aj s občianskou spoločnosťou a so súkromným sektorom; keďže účinné právne predpisy a činnosti v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu, ako aj opatrenia zamerané na boj proti nenávistným prejavom a násilnému extrémizmu a na ich predchádzanie by vždy mali byť viazané povinnosťami dodržiavať základné práva, aby nedochádzalo ku konfliktom s ochranou slobody prejavu;

AD.  keďže oznamovanie protispoločenskej činnosti je – ako vyhlásila Rada Európy – základným aspektom slobody prejavu a zohráva zásadnú úlohu pri odhaľovaní a nahlasovaní nezrovnalostí a protiprávneho konania, ako aj pri posilňovaní demokratickej zodpovednosti a transparentnosti; keďže toto oznamovanie predstavuje kľúčový zdroj informácií v boji proti organizovanej trestnej činnosti, pri vyšetrovaní, zisťovaní a zverejňovaní prípadov korupcie vo verejnom a v súkromnom sektore a pri odhaľovaní systémov vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré uplatňujú súkromné spoločnosti; keďže primeraná ochrana oznamovateľov na úrovni EÚ, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, ako aj podporovanie kultúry uznávania dôležitej úlohy oznamovateľov v spoločnosti je predpokladom na zabezpečenie účinnosti takejto úlohy;

AE.  keďže v kontexte boja proti korupcii a nesprávnemu úradnému postupu v EÚ by sa investigatívnej žurnalistike mala venovať osobitná pozornosť a poskytnúť finančná podpora, pretože ide o nástroj slúžiaci verejnému záujmu;

AF.  keďže podľa zistení nástroja monitorovania plurality médií zostáva vlastníctvo médií vysoko koncentrované, čo predstavuje významné riziko pre rozmanitosť informácií a názorov v mediálnom obsahu;

AG.  keďže na informovanie o záležitostiach EÚ a o práci inštitúcií a agentúr EÚ by sa mali vzťahovať kritériá plurality médií a slobody médií rovnako ako na vnútroštátne spravodajstvo, pričom by zároveň malo byť viacjazyčné, aby preniklo k maximálnemu počtu občanov EÚ;

1.  vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia zahŕňajúce zabezpečenie primeraných verejných finančných prostriedkov na ochranu a podporu pluralitného, nezávislého a slobodného mediálneho prostredia v službách demokratickej spoločnosti vrátane nezávislosti a udržateľnosti verejnoprávnych, komunitných a miestnych médií, ktoré sú rozhodujúcimi prvkami priaznivého prostredia pre zaručenie základného práva na slobodu prejavu a na informácie;

2.  zdôrazňuje spoločnú zodpovednosť zákonodarcov, novinárov, vydavateľov a internetových sprostredkovateľov, ale aj občanov ako spotrebiteľov informácií;

3.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zaručili úplné vykonávanie Charty základných práv EÚ vo všetkých svojich rozhodnutiach, opatreniach a politikách ako prostriedok na dôsledné presadzovanie plurality médií a slobody médií bez neprimeraného vplyvu vnútroštátnych orgánov verejnej moci; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pri hodnotení svojich legislatívnych návrhov zaviedla posúdenia vplyvu na ľudské práva a aby predložila návrh na vytvorenie mechanizmu EÚ v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v súlade s príslušným uznesením Parlamentu;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť nezávislé mechanizmy monitorovania na posudzovanie situácie v oblasti slobody médií a plurality médií v EÚ, a to ako prostriedok na presadzovanie a ochranu práv a slobôd zakotvených v článku 11 Charty základných práv Európskej únie a článku 10 EDĽP, a na okamžitú reakciu na ich možné ohrozenia a porušenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere podporovali a posilňovali nástroje, ktoré už boli v tejto súvislosti vytvorené, ako je napríklad nástroj monitorovania plurality médií a platforma Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov;

5.  vyzýva Komisiu ako strážcu zmlúv, aby brala pokusy vlád členských štátov narušiť slobodu a pluralitu médií ako závažné a systémové zneužívanie moci a konanie v rozpore so základnými hodnotami Európskej únie zakotvenými v článku 2 Zmluvy o EÚ, ktorými skutočne sú, pretože právo na slobodu prejavu a slobodu presvedčenia sú základné ľudské práva a sloboda, pluralita a nezávislosť médií zohrávajú v demokratickej spoločnosti zásadnú úlohu, a to aj ako kontrola vládnej a štátnej moci;

6.  vyzýva členské štáty, aby vykonali nezávislé preskúmanie svojich príslušných právnych predpisov a postupov s cieľom chrániť slobodu prejavu a slobodu a pluralitu médií;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zneužívaním, zločinmi a smrteľnými útokmi, ktoré sú stále páchané voči novinárom a pracovníkom v oblasti médií v členských štátoch z dôvodu ich činnosti; naliehavo žiada členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom predchádzať takémuto násiliu, zaistiť zodpovednosť a zabrániť beztrestnosti a zároveň zaručiť, že obete a ich rodiny majú prístup k primeraným opravným prostriedkom; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s novinárskymi organizáciami zriadili nezávislý a nestranný regulačný orgán, ktorý by monitoroval a dokumentoval násilie a hrozby voči novinárom a informoval o nich, a aby sa zaoberali ochranou a bezpečnosťou novinárov na vnútroštátnej úrovni; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali odporúčanie Rady Európy CM/Rec (2016)4 o ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych aktérov;

8.  vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcimi sa pracovnými podmienkami novinárov a množstvom psychického násilia, ktorého sú novinári svedkami; vyzýva preto členské štáty, aby v úzkej spolupráci s novinárskymi organizáciami vytvorili národné akčné plány na zlepšenie pracovných podmienok novinárov a na zabezpečenie toho, aby novinári neboli obeťami psychického násilia;

9.  vyjadruje znepokojenie nad stavom slobody médií na Malte po tom, čo v októbri 2017 zavraždili protikorupčnú novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú , ktorá bola tiež obeťou prenasledovania vrátane predbežných opatrení na zmrazenie jej bankových účtov a hrozieb nadnárodných spoločností;

10.  víta rozhodnutie pomenovať tlačovú miestnosť Európskeho parlamentu po zavraždenej novinárke Daphne Caruanovej Galiziovej; v tejto súvislosti opätovne pripomína svoju výzvu, aby po nej bola pomenovaná každoročne udeľovaná cena Európskeho parlamentu za investigatívnu žurnalistiku;

11.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere podporovali iniciatívu organizácie Reportéri bez hraníc na ustanovenie osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre bezpečnosť novinárov;

12.  vyzýva členské štáty, aby v právnych predpisoch i v praxi vytvorili a udržiavali bezpečné a chránené prostredie pre novinárov a iných mediálnych aktérov vrátane zahraničných novinárov, ktorí vykonávajú svoje novinárske činnosti v členských štátoch, a umožnili im pracovať celkom nezávisle a bez neprimeraných zásahov, ako sú hrozby násilia, obťažovanie, finančný, hospodársky a politický nátlak, naliehanie na odhalenie dôverných zdrojov a materiálov a cielené sledovanie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zaručili účinné postupy právneho postihu za uvedené konanie v prípade novinárov, ktorých sloboda výkonu práce bola ohrozená, s cieľom zabrániť autocenzúre; zdôrazňuje, že pri posudzovaní opatrení zameraných na bezpečnosť novinárov je dôležité zaujať rodovo citlivý prístup;

13.  kladie dôraz na to, že je dôležité zabezpečiť primerané pracovné podmienky pre novinárov a pracovníkov v oblasti médií v plnom súlade s požiadavkami Charty základných práv EÚ a Európskej sociálnej charty, aby sa zabránilo neprimeranému vnútornému a vonkajšiemu tlaku, závislosti, zraniteľnosti a nestabilite, a tým riziku autocenzúry; zdôrazňuje, že nezávislú žurnalistiku nemôže zaručiť a podporovať iba trh sám; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozvíjali nové sociálne udržateľné hospodárske modely zamerané na financovanie a podporu kvalitnej a nezávislej žurnalistiky a zabezpečili náležitú informovanosť verejnosti; žiada členské štáty, aby posilnili finančnú podporu pre poskytovateľov verejných služieb a investigatívnu žurnalistiku, pričom sa zdržia zasahovania do redakčných rozhodnutí;

14.  odsudzuje pokusy vlád umlčať kritické médiá a zničiť slobodu a pluralitu médií, a to aj sofistikovanejšími spôsobmi, ktoré zvyčajne nespustia varovné signály v rámci platformy Rady Európy na podporu ochrany tlače a bezpečnosti novinárov, ako napríklad skupovaním komerčných médií členmi vlád a ich známymi a preberaním kontroly nad verejnoprávnymi médiami, aby slúžili straníckym záujmom;

15.  zdôrazňuje, že je nutné podporovať a rozširovať rozsah činností Európskeho centra pre slobodu tlače a médií, najmä čo sa týka jeho právnej podpory pre ohrozených novinárov;

16.  zdôrazňuje, že mediálni pracovníci často pôsobia v neistých podmienkach, pokiaľ ide o ich zmluvy, platy a sociálne záruky, čo má negatívny vplyv na ich schopnosť riadne vykonávať prácu, a teda narúša slobodu médií;

17.  uznáva, že sloboda prejavu môže podliehať obmedzeniam – ak sú stanovené zákonom, sledujú legitímny cieľ a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti – okrem iného v záujme ochrany povesti a práv iných; vyjadruje však znepokojenie nad negatívnym a odrádzajúcim účinkom, ktorý by mohli mať trestné právne predpisy o hanobení na právo na slobodu prejavu, slobodu tlače a verejnú diskusiu; vyzýva členské štáty, aby sa zdržali zneužívania trestných právnych predpisov o hanobení tak, že nájdu patričnú rovnováhu medzi právom na slobodu prejavu a právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života vrátane povesti, pričom zaručia právo na účinný opravný prostriedok a nebudú ukladať príliš prísne a neprimerané tresty a sankcie, v súlade s kritériami stanovenými Európskym súdom pre ľudské práva;

18.  vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu zameranú proti strategickým žalobám proti verejnej účasti, ktorá bude chrániť nezávislé médiá pred nepríjemnými súdnymi procesmi určenými na ich umlčanie alebo zastrašenie v EÚ;

19.  domnieva sa, že účasť na demokratických procesoch je v prvom rade založená na účinnom a nediskriminačnom prístupe k informáciám a poznatkom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali primerané politiky na dosiahnutie všeobecného prístupu na internet a aby uznali internetový prístup – vrátane neutrality siete – za základné právo;

20.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Federálnej komisie USA pre komunikáciu zrušiť pravidlá v oblasti neutrality siete z roku 2015 a poukazuje na negatívne dôsledky, ktoré by rozhodnutie mohlo mať v globálne prepojenom digitálnom svete na právo na prístup k informáciám bez diskriminácie; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa aj naďalej usilovali posilňovať zásadu neutrality siete tým, že budú vychádzať z usmernení Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) týkajúcich sa vykonávania európskych pravidiel neutrality siete zo strany národných regulačných orgánov a budú ich ďalej rozvíjať;

21.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú hrajú nezávislé a pluralitné médiá v súvislosti s politickou diskusiou a právom na pluralitné informácie, a to tak počas volebných období, ako aj v medziobdobiach; zdôrazňuje, že v súlade s dohovorom ICERD musia mať všetci politickí aktéri možnosť plne sa vyjadriť a priestor na vyjadrenie, ktorý majú k dispozícii na kanáloch verejnoprávneho vysielania, musí byť založený na novinárskych a odborných kritériách, a nie na úrovni ich inštitucionálnej reprezentatívnosti alebo politických názoroch;

22.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa zdržali prijímania nepotrebných opatrení zameraných na svojvoľné obmedzenie prístupu na internet a uplatňovania základných ľudských práv alebo na kontrolu verejnej komunikácie, ako je prijímanie represívnych pravidiel pre zriadenie a prevádzku médií a/alebo webových stránok, svojvoľné vyhlasovanie núdzového stavu, technická kontrola digitálnych technológií, t. j. blokovanie, filtrovanie, rušenie a zatváranie digitálnych priestorov, alebo de facto privatizácia kontrolných opatrení vyvíjaním tlaku na sprostredkovateľov, aby podnikli kroky na obmedzenie alebo odstránenie internetového obsahu; okrem toho žiada EÚ a členské štáty, aby zabránili prijímaniu takýchto opatrení súkromnými prevádzkovateľmi;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplnú transparentnosť zo strany súkromných spoločností a vlád pri využívaní algoritmov, umelej inteligencie a automatizovaného rozhodovania, ktoré by sa nemali využívať a rozvíjať spôsobom, ktorý by viedol k svojvoľnému blokovaniu, filtrovaniu a odstraňovaniu internetového obsahu, ani so zámerom dosiahnuť takéto blokovanie, filtrovanie a odstraňovanie, a aby zaručili, že každá digitálna politika a stratégia EÚ bude vychádzať z prístupu založeného na rešpektovaní ľudských práv, a zároveň zabezpečili primerané nápravné opatrenia a záruky v úplnom súlade s príslušnými ustanoveniami Charty základných práv Európskej únie a EDĽP ;

24.  opakuje, že kybernetické šikanovanie, porno z pomsty a materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí predstavujú pre našu spoločnosť stále väčší problém a môžu mať veľmi vážne dôsledky, najmä pre mladých ľudí a deti, a zdôrazňuje, že záujmy a práva maloletých osôb sa v kontexte masmédií musia v plnej miere dodržiavať; nabáda všetky členské štáty, aby vypracovali právne predpisy orientované na budúcnosť, ktoré by riešili tento jav, vrátane ustanovení o odhaľovaní, nahlasovaní a odstraňovaní obsahu, ktorý zjavne poškodzuje ľudskú dôstojnosť, zo sociálnych médií; nabáda Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o vypracovanie účinnej protiargumentácie a poskytli jasné usmernenia, ktoré zabezpečia právnu istotu a predvídateľnosť pre používateľov, poskytovateľov služieb a internetový sektor ako celok, a zároveň zaistili možnosť súdnej nápravy v súlade s vnútroštátnym právom s cieľom konať proti zneužívaniu sociálnych médií na teroristické účely; zdôrazňuje však, že akékoľvek opatrenia obmedzujúce alebo odstraňujúce internetový obsah by sa mali prijímať iba za špecifikovaných, jasných a legitímnych okolností a pod prísnym súdnym dohľadom v súlade s medzinárodnými normami, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a článkom 52 Charty základných práv Európskej únie;

25.  berie na vedomie kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online, ktorý presadzuje Komisia; poukazuje na široký priestor na voľné uváženie, ktorý je ponechaný súkromným spoločnostiam, aby určili, čo predstavuje „nezákonnosť“, a žiada, aby sa tento priestor obmedzil s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek riziku cenzúry a svojvoľných obmedzení slobody prejavu;

26.  opätovne potvrdzuje, že anonymita a šifrovanie sú základnými nástrojmi na uplatňovanie demokratických práv a slobôd, na podporu dôvery v digitálnu infraštruktúru a komunikáciu a na ochranu dôvernosti zdrojov v žurnalistike; uznáva, že šifrovanie a anonymita poskytujú súkromie a bezpečnosť potrebné na uplatňovanie práva na slobodu presvedčenia a prejavu v digitálnom veku, a pripomína, že voľný prístup k informáciám nevyhnutne vyžaduje zabezpečenie ochrany osobných informácií, ktoré občania za sebou zanechávajú pri práci online; berie na vedomie skutočnosť, že šifrovanie a anonymita môžu takisto viesť k zneužívaniu a protiprávnemu konaniu a sťažujú predchádzanie trestnej činnosti a vedenie vyšetrovania, na čo poukazujú príslušníci orgánov presadzovania práva a boja proti terorizmu; pripomína, že obmedzenia týkajúce sa šifrovania a anonymity musia byť limitované v súlade so zásadami zákonnosti, nevyhnutnosti a primeranosti; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v plnej miere schválili a vykonávali odporúčania uvedené v správe osobitného spravodajcu OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu z 22. mája 2015, ktorá sa zaoberá otázkou využívania šifrovania a anonymity v digitálnej komunikácii;

27.  podporuje vypracovanie etických kódexov pre novinárov, ako aj pre tých, ktorí sa podieľajú na riadení médií, s cieľom zabezpečiť úplnú nezávislosť novinárov a mediálnych orgánov;

28.  zdôrazňuje, že orgány presadzovania práva a súdne orgány čelia mnohým prekážkam pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov online, a to aj pre nesúlad medzi právnymi predpismi členských štátov;

29.  konštatuje, že v priebehu vývoja ekosystému digitálnych médií sa objavili noví sprostredkovatelia, ktorí sú schopní ovplyvňovať a kontrolovať informácie a myšlienky online tým, že získali funkcie a právomoci na kontrolu prístupu; zdôrazňuje, že musia existovať dostatočné nezávislé a samostatné online kanály, služby a zdroje, ktoré dokážu sprostredkovať verejnosti pluralitu názorov a demokratických myšlienok o otázkach všeobecného záujmu; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali nové alebo existujúce vnútroštátne politiky a opatrenia v tejto oblasti;

30.  uznáva, že nové digitálne prostredie zhoršilo problém šírenia dezinformácií alebo tzv. falošných správ; pripomína však, že to nie je nový fenomén, ani nie je obmedzený len na online sféru; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť právo na kvalitné informácie posilnením prístupu občanov k spoľahlivým informáciám a zabrániť šíreniu dezinformácií online a offline; pripomína, že výraz „falošné správy“ by sa nikdy nemal využívať na účel podkopávania dôvery verejnosti v médiá ani na diskreditáciu a kriminalizáciu kritických hlasov; vyjadruje znepokojenie nad potenciálnou hrozbou, ktorú by pojem „falošné správy“ mohol predstavovať pre slobodu slova a prejavu a pre nezávislosť médií, pričom poukazuje na negatívne dôsledky, ktoré by šírenie falošných správ mohlo mať na kvalitu politickej diskusie a informovanej účasti občanov v demokratickej spoločnosti; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné samoregulačné mechanizmy, ktoré budú založené na zásadách presnosti a transparentnosti, zaistiť riadne povinnosti a nástroje týkajúce sa overovania zdrojov a kontrolovať fakty prostredníctvom nezávislých a nestranných certifikovaných organizácií tretích strán na kontrolu faktov s cieľom zaručiť objektívnosť informácií a ich ochranu;

31.  nabáda spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií a online platformy, aby vyvinuli nástroje, ktoré používateľom umožnia nahlasovať a označovať potenciálne falošné správy, s cieľom uľahčiť rýchlu opravu a umožniť preskúmanie nezávislými a nestrannými certifikovanými organizáciami tretích strán na kontrolu faktov, ktoré budú mať za úlohu poskytnúť presné vymedzenie pojmov falošné správy a dezinformácie, aby sa obmedzil priestor na voľné uváženie, ktorý je ponechaný aktérom zo súkromného sektora, a aby naďalej zobrazovali a patrične označovali informácie, v prípade ktorých sa preukázalo, že sú falošnými správami, v záujme podnietenia verejnej diskusie a predchádzania tomu, aby sa rovnaká dezinformácia znovu objavila v inej forme;

32.  víta rozhodnutie Komisie zriadiť expertnú skupinu na vysokej úrovni pre falošné správy a šírenie dezinformácií na internete, ktorú tvoria zástupcovia občianskej spoločnosti, platformy sociálnych médií, organizácie spravodajských médií, novinári a akademická obec, s cieľom analyzovať tieto vznikajúce hrozby a navrhnúť operatívne opatrenia, ktoré sa majú prijať na európskej a vnútroštátnej úrovni;

33.  zdôrazňuje, že online aktéri sú zodpovední za to, aby sa zabránilo šíreniu neoverených alebo nepravdivých informácií s jediným účelom, a to zvýšiť návštevnosť online napríklad prostredníctvom použitia tzv. návnad na kliknutie;

34.  uznáva, že úloha a investície vydavateľov tlače do investigatívnej, profesionálnej a nezávislej žurnalistiky sú nevyhnutné na boj proti šíreniu tzv. falošných správ, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť udržateľnosť pluralitného obsahu redakčnej tlače; nabáda Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s medzinárodnými organizáciami a organizáciami občianskej spoločnosti investovali primerané finančné zdroje do mediálnej a digitálnej gramotnosti a do prípravy komunikačných stratégií s cieľom rozvinúť v občanoch a používateľoch internetu schopnosť rozoznať pochybné zdroje informácií a mať povedomie o takýchto zdrojoch a zároveň odhaliť úmyselne falošný obsah a propagandu a upozorniť na ne; preto tiež nabáda členské štáty, aby integrovali mediálnu a informačnú gramotnosť do národných vzdelávacích systémov; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala najlepšími postupmi uplatňovanými na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť kvalitnú žurnalistiku a spoľahlivosť zverejňovaných informácií;

35.  pripomína právo každého jednotlivca rozhodovať o osude svojich osobných údajov, najmä výlučné právo kontrolovať používanie a sprístupňovanie osobných informácií a právo na zabudnutie, ktoré sa vymedzuje ako možnosť dosiahnuť okamžité odstránenie obsahu, ktorý by mohol poškodzovať jeho dôstojnosť, zo sociálnych médií a vyhľadávačov;

36.  uznáva, že internet a všeobecnejšie rozvoj digitálneho prostredia rozšíril rozsah viacerých ľudských práv, ako to dokazuje napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13. mája 2014 vo veci C-131/12 Google Spain SL a Google Inc. proti Agencia Española de Protección de Datos (AEPD) a Mariovi Costejovi Gonzálezovi[11]; v tejto súvislosti vyzýva inštitúcie EÚ, aby začali participatívny proces s cieľom vypracovať európsku chartu internetových práv, pričom zohľadnia najlepšie postupy vyvinuté v členských štátoch – najmä taliansku Deklaráciu internetových práv –, ktoré sa použijú ako referenčný bod spolu s príslušnými európskymi a medzinárodnými nástrojmi v oblasti ľudských práv na reguláciu digitálnej sféry;

37.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú oznamovatelia zohrávajú pri ochrane verejného záujmu a pri podpore kultúry verejnej zodpovednosti a integrity vo verejných aj súkromných inštitúciách; opätovne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili a zaviedli primeraný, pokročilý a komplexný rámec pre spoločné európske právne predpisy na ochranu oznamovateľov tým, že plne podporia odporúčania Rady Európy a nedávne uznesenia Parlamentu zo 14. februára a z 24. októbra 2017; považuje za nevyhnutné zabezpečiť, aby mechanizmy podávania správ boli dostupné, bezpečné a zabezpečené a aby sa tvrdenia oznamovateľov a investigatívnych novinárov profesionálne vyšetrovali;

38.  zdôrazňuje, že právna ochrana oznamovateľov pri zverejňovaní informácií sa zakladá predovšetkým na práve verejnosti tieto informácie dostať; kladie dôraz na to, že nikto by nemal stratiť ochranu len z toho dôvodu, že možno nesprávne posúdil skutkové okolnosti alebo že vnímané ohrozenie verejného záujmu sa nezrealizovalo, za predpokladu, že v čase nahlasovania mal opodstatnené dôvody domnievať sa, že informácie boli pravdivé; pripomína, že osoby, ktoré príslušným orgánom vedome nahlásia nesprávne alebo zavádzajúce informácie, by sa nemali považovať za oznamovateľov, a teda by nemali využívať mechanizmy ochrany; okrem toho zdôrazňuje, že každá osoba, ktorá bola priamo či nepriamo poškodená nahlásením alebo zverejnením nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií, by mala mať právo na účinný prostriedok nápravy;

39.  nabáda Komisiu aj členské štáty, aby prijali opatrenia na ochranu dôvernosti informačných zdrojov s cieľom predchádzať akýmkoľvek diskriminačným opatreniam alebo hrozbám;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že novinári dostanú k dispozícii náležité nástroje na vyhľadávanie a získavanie informácií od orgánov verejnej správy členských štátov a EÚ v súlade s nariadením č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom bez toho, aby čelili svojvoľným rozhodnutiam, ktoré im právo na prístup budú odopierať; poukazuje na to, že informácie získané novinármi alebo občanmi na základe práva na vyšetrovanie vrátane informácií získaných prostredníctvom oznamovateľov majú doplňujúci a zásadný význam pre schopnosť novinárov plniť svoje poslanie vo verejnom záujme; opakuje, že prístup k verejným zdrojom a udalostiam by mal závisieť od objektívnych, nediskriminačných a transparentných kritérií;

41.  zdôrazňuje, že sloboda tlače vyžaduje nezávislosť od politickej a hospodárskej moci, čo znamená rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na redakčnú orientáciu; opakuje, že je dôležité zachovať žurnalistiku využívajúcu výhody mechanizmov, ktoré bránia koncentrácii individuálnych, monopolných alebo kvázimonopolných skupín, a tým zabezpečiť voľnú hospodársku súťaž a redakčnú rozmanitosť; vyzýva členské štáty, aby prijali a vykonávali reguláciu vlastníctva médií s cieľom zabrániť horizontálnej koncentrácii vlastníctva v mediálnom sektore, ako aj nepriamemu a krížovému vlastníctvu, a aby zabezpečili transparentnosť vlastníctva, zdrojov financovania a riadenia médií, zverejňovanie informácií o nich a ľahký prístup občanov k týmto informáciám; zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať primerané obmedzenia, pokiaľ ide o vlastníctvo médií osobami, ktoré zastávajú verejnú funkciu, a zabezpečiť nezávislý dohľad a účinné mechanizmy dodržiavania predpisov s cieľom predísť konfliktom záujmov a javu otáčavých dverí; považuje za nevyhnutné mať k dispozícii nezávislé a nestranné vnútroštátne orgány, ktoré by zabezpečovali účinný dohľad nad odvetvím audiovizuálnych médií;

42.  naliehavo žiada členské štáty, aby rozvíjali vlastné strategické kapacity a spolupracovali s miestnymi komunitami v EÚ a v susedstve EÚ s cieľom podporovať pluralitné mediálne prostredie a jednotne a účinne oboznamovať s politikami EÚ;

43.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere podporili a schválili odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy, čo sa týka plurality médií a transparentnosti vlastníctva médií, určené členským štátom, ktoré bolo prijaté 7. marca 2018;

44.  pripomína dôležitú úlohu verejnoprávnych vysielateľov pri zachovávaní plurality médií, ako sa zdôrazňuje v protokole č. 29 k zmluvám; vyzýva členské štáty, aby im poskytli primerané finančné a technické prostriedky potrebné na plnenie ich spoločenskej funkcie a slúženie verejnému záujmu; žiada členské štáty, aby na tento účel zaručili ich redakčnú nezávislosť tým, že ich prostredníctvom jasne vymedzených regulačných rámcov budú chrániť pred akoukoľvek formou vládneho, politického alebo obchodného zasahovania a ovplyvňovania, a aby zároveň zabezpečili úplnú autonómiu a nezávislosť riadenia pre všetky verejné orgány a subjekty, ktoré vykonávajú právomoci v oblasti vysielania a telekomunikácií;

45.  naliehavo žiada členské štáty, aby zosúladili svoju politiku vydávania licencií pre národné vysielacie spoločnosti so zásadou rešpektovania plurality médií; zdôrazňuje, že účtované poplatky a prísnosť povinností súvisiacich s vydávaním licencií by mali podliehať kontrole a nemali by ohrozovať slobodu médií;

46.  vyzýva Komisiu, aby preverila, či členské štáty prideľujú vysielacie licencie na základe objektívnych, transparentných, nestranných a primeraných kritérií;

47.  navrhuje, aby sa v záujme účinného zabezpečenia slobody a plurality médií zakázala účasť spoločností, ktorých konečný vlastník vlastní aj mediálnu spoločnosť, na verejnom obstarávaní alebo aby sa prinajmenšom zaistila jej úplná transparentnosť; navrhuje, aby členské štáty boli povinné pravidelne podávať správy o všetkých verejných finančných prostriedkoch, ktoré poskytli mediálnym podnikom, a aby sa všetky verejné prostriedky poskytnuté vlastníkom médií pravidelne monitorovali; zdôrazňuje, že vlastníkmi médií by nemali byť osoby odsúdené alebo uznané vinnými zo spáchania trestného činu;

48.  zdôrazňuje, že akékoľvek financovanie mediálnych organizácií z verejných zdrojov by sa malo realizovať na základe nediskriminačných, objektívnych a transparentných kritérií, s ktorými by mali byť vopred oboznámené všetky médiá;

49.  pripomína, že členské štáty by mali nájsť spôsoby, ako podporovať médiá, napríklad prostredníctvom zaistenia neutrality DPH, ako to odporúča vo svojom uznesení z 13. októbra 2011 o budúcnosti DPH[12], a podporou iniciatív súvisiacich s médiami;

50.  vyzýva Komisiu, aby z rozpočtu EÚ vyčlenila trvalé a primerané finančné prostriedky na podporu nástroja monitorovania plurality médií v rámci Centra pre pluralitu a slobodu médií a aby vytvorila ročný mechanizmus posudzovania rizík pre pluralitu médií v členských štátoch; zdôrazňuje, že rovnaký mechanizmus by sa mal použiť na posudzovanie plurality médií v kandidátskych krajinách a výsledky nástroja monitorovania plurality médií by mali mať skutočný vplyv na pokrok v rámci procesu rokovaní;

51.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala slobodu a pluralitu médií vo všetkých členských štátoch a zhromažďovala o nej informácie a štatistiky a aby dôkladne analyzovala prípady porušovania základných práv novinárov, pričom bude zároveň rešpektovať zásadu subsidiarity;

52.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť výmenu najlepších postupov medzi audiovizuálnymi regulačnými orgánmi členských štátov;

53.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy odporúčania uvedené v uznesení Parlamentu z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva[13]; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní svojej výročnej správy o demokracii, právnom štáte a základných právach zohľadnila výsledky a odporúčania nástroja monitorovania plurality médií týkajúce sa rizík pre pluralitu a slobodu médií v EÚ;

54.  nabáda členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o posilnenie mediálnej gramotnosti a podporovali iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania určené všetkým občanom prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania v kontexte celoživotného vzdelávania, a to aj s osobitnou pozornosťou venovanou počiatočnej a priebežnej odbornej príprave a podpore učiteľov i podnecovaním dialógu a spolupráce medzi sektormi vzdelávania a odbornej prípravy a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane pracovníkov médií, občianskej spoločnosti a mládežníckych organizácií; opätovne potvrdzuje, že je potrebné podporovať vekovo primerané inovačné nástroje na posilnenie postavenia a online bezpečnosti ako povinné prvky školských osnov a preklenúť digitálnu priepasť jednak prostredníctvom konkrétnych projektov v oblasti technologickej gramotnosti, jednak adekvátnymi investíciami do infraštruktúry, aby sa zaistil všeobecný prístup k informáciám;

55.  zdôrazňuje, že na to, aby ľudia pochopili otázky súčasnosti, prispievali k verejnému životu a tiež rozvíjali svoje vedomosti o transformačnom potenciáli a hrozbách vyplývajúcich z čoraz komplexnejšieho a prepojenejšieho mediálneho prostredia, je nevyhnutné, aby získali zmysel pre kritické hodnotenie a analýzu, pokiaľ ide o využívanie a vytváranie mediálneho obsahu; zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť je kľúčovou demokratickou zručnosťou, ktorá posilňuje postavenie občanov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali osobitné opatrenia s cieľom propagovať a podporovať projekty v oblasti mediálnej gramotnosti, ako je pilotný projekt s názvom Mediálna gramotnosť pre všetkých, a aby rozvíjali komplexnú politiku v oblasti mediálnej gramotnosti so zameraním na občanov všetkých vekových skupín a na všetky druhy médií ako neoddeliteľnú súčasť politiky Európskej únie v oblasti vzdelávania, a to s podporou príslušných možností financovania EÚ, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy a program Horizont 2020;

56.  so znepokojením konštatuje, že ako zdôraznil nástroj na monitorovanie plurality médií v roku 2016, prístup k médiám zo strany menšín, miestnych a regionálnych spoločenstiev, žien a ľudí so zdravotným postihnutím je ohrozený; zdôrazňuje, že inkluzívne médiá majú v rámci otvoreného, slobodného a pluralitného mediálneho priestoru zásadný význam a že všetci občania majú právo na prístup k nezávislým informáciám vo svojom materinskom jazyku, či už je to štátny alebo menšinový jazyk; kladie dôraz na to, že je potrebné poskytovať európskym novinárom, najmä tým, ktorí pracujú v menej používaných a menšinových jazykoch, primerané možnosti odbornej prípravy a rekvalifikácie; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podnecovali a podporovali výskum, projekty a politiky, ktoré zlepšujú prístup k médiám, ako aj príslušné iniciatívy orientované na zraniteľné menšinové skupiny (ako je pilotný projekt zameraný na možnosti stáží pre médiá používajúce menšinové jazyky) a aby zabezpečili príležitosti na účasť a vyjadrenie pre všetkých občanov;

57.  nabáda mediálne odvetvie, aby chránilo rodovú rovnosť v politike a praxi médií, a to prostredníctvom koregulačných mechanizmov, interných kódexov správania a iných dobrovoľných krokov;

58.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zapojili do sociálnych kampaní, vzdelávacích programov a cielenejších aktivít v oblasti odbornej prípravy a zvyšovania informovanosti (aj pre osoby prijímajúce rozhodnutia v odvetví) s cieľom presadzovať rovnostárske hodnoty a praktiky prostredníctvom financovania a podpory na vnútroštátnej a európskej úrovni v záujme účinného riešenia problému rodových rozdielov v mediálnom odvetví;

59.  odporúča Komisii, aby pre európsky sektor médií vypracovala odvetvovú stratégiu, ktorá by sa zakladala na inováciách a udržateľnosti; domnieva sa, že takáto stratégia by mala posilniť cezhraničnú spoluprácu a koprodukcie medzi mediálnymi aktérmi v EÚ s cieľom zdôrazniť ich rozmanitosť a podporovať medzikultúrny dialóg, zlepšiť spoluprácu s jednotlivými redakciami a audiovizuálnymi službami všetkých európskych inštitúcií, najmä Parlamentu, a podporovať mediálne pokrytie a viditeľnosť záležitostí EÚ;

60.  zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať ďalšie modely na vytvorenie európskej platformy verejnoprávneho vysielania, ktorá bude podporovať politické diskusie v celej EÚ založené na faktoch, nesúhlase a rešpekte, prispievať k pluralite názorov v novo konvergovanom mediálnom prostredí a zvyšovať viditeľnosť EÚ v jej vonkajších vzťahoch;

61.  žiada Komisiu a členské štáty, aby chránili slobodu médií a slobodu prejavu v súčasnom umení, a to podporou vytvárania umeleckých diel, ktoré vyjadrujú sociálne obavy, podnecujú kritickú diskusiu a inšpirujú protiargumentáciu;

62.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné zrušiť geografické blokovanie informačného mediálneho obsahu, čím sa občanom EÚ umožní online prístup k televíznym kanálom iných členských štátov EÚ, prehrávanie programov na požiadanie a opakované prehrávanie;

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

• [1]  Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
• [2]  Ú. v. EÚ C 55, 22.1.2016, s. 33.
• [3]  Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.
• [4]  Prijaté texty, P8_TA(2015)0388.
• [5]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0095.
• [6]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
• [7]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0022.
• [8]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0402.
• [9]  Ú. v. EÚ C 32, 4.2.2014, s. 6.
• [10]  Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6.
• [11]  ECLI:EÚ:C:2014:317.
• [12]  Ú. v. EÚ C 94 E, 3.4.2013, s. 5.
• [13]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.

Dôvodová správa

Prostredníctvom prijatia Lisabonskej zmluvy sa Európska únia označila za spoločenstvo hodnôt, v ktorom sú ľudské práva základným kameňom. Sloboda prejavu a informácií je medzinárodne uznávaná ako jeden z kľúčových prvkov štruktúry ľudských práv a základných slobôd. Bola zakotvená, okrem iného, vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, Medzinárodnom dohovore o občianskych a politických právach a Európskom dohovore o ľudských právach. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj činnosť vykonávaná viacerými medzinárodnými organizáciami (OSN, OBSE, Rada Európy) rozvinula a objasnila jej oblasť uplatňovania. Prostredníctvom článku 11 Charty základných práv Európskej únie sa formálne rozšíril jej rozsah zahrnutím slobody a plurality médií do oblasti ochrany. Spoločne všetky tieto nástroje upevňujú jasnú zodpovednosť členských štátov a samotnej EÚ plne ochraňovať toto základné ľudské právo a súčasne zavádzať pozitívne opatrenia na proaktívnu podporu jeho pokroku.

Okrem svojho významného postavenia ako ľudského práva plní sloboda prejavu spolu s pluralitnými a nezávislými médiami aj základnú sociálnu úlohu, pôsobí ako verejný strážca, chráni občanov pred zneužívaním štátnych a súkromných záujmov a podporuje ich v aktívnej účasti na demokratickom živote.

Podmienky účinnej slobody médií, plurality a nezávislosti od politického tlaku a hospodárskych záujmov sa od prijatia uznesenia Európskeho parlamentu z 21. mája 2013 o charte EÚ: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ zhoršili, ako zdôrazňujú zistenia Svetového rebríčka slobody tlače 2017, ktorý publikovali Reportéri bez hraníc (RSF)[1], a závery správy Európskeho univerzitného inštitútu o politike 2017[2].

Hrozby týkajúce sa slobody prejavu a plurality médií sú rozmanité a zahŕňajú širokú škálu opatrení, ktoré zaviedli štátne subjekty aj súkromné strany.

Násilie, hrozby a nátlak na novinárov

Aj v členských štátoch EÚ sú novinári naďalej terčom smrteľných útokov. Atentát na maltskú novinárku Daphne Caruanovú Galiziovú je v tomto zmysle len jedným zo súčasných príkladov. Nátlak vyvíjaný na novinárov má však rôzne a mnohotvárne podoby. Ako zdôraznila Agentúra Európskej únie pre základné práva, tieto zahŕňajú hrozby násilia; incidenty v kontexte verejných zhromaždení; údajné zasahovanie politických subjektov; nátlak na zverejnenie dôverných zdrojov a materiálov; zásahy prostredníctvom bezpečnostných a spravodajských služieb; ako aj finančný a ekonomický nátlak[3]. Tieto faktory spolu s politickými zásahmi a vysokým stupňom koncentrácie v mediálnom odvetví takisto napomáhajú rozširovaniu fenoménu autocenzúry, čo dokazuje štúdia Rady Európy s názvom „Journalists under pressure: Unwarranted interference, fear and self-censorship in Europe (Novinári pod tlakom: Neoprávnené zasahovanie, strach a autocenzúra v Európe)“[4]. Zhoršenie pracovných a ekonomických podmienok v mediálnom odvetví vyplývajúce z hospodárskej krízy spolu s objavením sa nových medzinárodných subjektov, ako sú napríklad veľké korporácie v oblasti moderných technológií alebo platformy sociálnych médií, ktoré dokážu dominovať na trhu s online reklamami, a s rozpočtovými škrtmi prebiehajúcimi v niektorých členských štátoch voči verejnoprávnemu vysielateľovi stupňujú neistotu a zároveň zvyšujú autocenzúru.

Digitálna sféra

Digitálne technológie nepochybne poskytli nové a hlboko transformačné nástroje participatívnej demokracie, ktoré ju revolučne rozširujú a umožňujú občanom zmeniť sa z používateľov informácií na tvorcov informácií. Ich odvrátenou stranou je riziko dezinformácií vyplývajúcich z rýchleho šírenia internetového obsahu, z ťažkostí spojených s ich spochybňovaním a včasnou opravou, ako aj zo sily cenzúry, ktorú môžu vyvíjať platformy sociálnych médií a veľké korporácie v oblasti technológií. Z hľadiska medzinárodného práva sa však otázka tzv. falošných správ musí riešiť s mimoriadnou opatrnosťou, pričom treba mať na pamäti, že hlavné mienkotvorné médiá boli a stále sú rovnako náchylné šíriť falošné správy a že zákaz takzvaných falošných správ často slúžil ako nástroj na kontrolu médií a obmedzenie redakčnej slobody. Sme si vedomí toho, že klamlivé informácie môžu spôsobiť vážne ublíženie (poškodenie povesti jednotlivcov, porušenie ich súkromia), ale obmedzenia tzv. falošných správ nie sú riešením. Konečná „pravda“ a „objektivita“ sú nejednoznačné a nebezpečné pojmy. Požiadavka zverejňovať iba absolútne pravdivé správy nie je len nereálna, ale aj neliberálna. Navyše by sme mali mať na pamäti, že vďaka digitálnemu veku je overovanie faktov jednoduchšie ako kedykoľvek predtým v tradičných médiách: manipuláciu s digitálnym materiálom možno vyšetrovať, ak existuje vôľa, a internet má k dispozícii nástroje a ponúka infraštruktúru na overovanie zdrojov a faktov. Umožnenie verejným činiteľom rozhodovať o tom, čo sa považuje za pravdu, znamená akceptovať, že sily pri moci majú právo umlčať kritické hlasy. Pokiaľ ide o „nenávistné prejavy“ alebo „terorizmus“, pojem tzv. falošných správ je príliš nejasný na to, aby sa predišlo subjektívnym a svojvoľným výkladom. Takisto by nebolo uspokojivé, keby súkromné subjekty ako Facebook uskutočňovali tieto hodnotenia namiesto verejných orgánov.

Vnútroštátne opatrenia a kodanská dilema

Vnútroštátna bezpečnosť a boj proti terorizmu sa pre členské štáty stávajú spoločným menovateľom vedúcim k prijímaniu legislatívnych aktov a iných opatrení, ktoré zaručene výrazne ovplyvnia ľudské práva a základné slobody, čo dokazuje prípad Snowden a príslušná judikatúra Súdneho dvora. Existuje riziko, že bez príslušných právnych záruk a nápravných opatrení nedávno prijaté vnútroštátne právne predpisy v rôznych členských štátoch posilňujúce kontrolné právomoci udeľované bezpečnostným a policajným silám a tajným službám, sledovanie komunikácie a uchovávanie osobných údajov ohrozujú samotnú podstatu práva na slobodu prejavu, ako aj na iné základné práva, ako napríklad právo na súkromie a ochranu údajov.

Podobné opatrenia, ktoré obmedzujú využívanie slobody prejavu a informácií alebo základné funkcie slobodných a nezávislých médií, ako napríklad samotná existencia trestných právnych predpisov o hanobení, majú rovnaký potenciál na poškodenie demokratickej diskusie.

Kandidátske krajiny musia podľa článku 49 Zmluvy o EÚ preukázateľne rešpektovať hodnoty EÚ uvedené v článku 2 zmluvy: záväzok zakotvený v kodanských kritériách. Neexistuje však žiadny skutočný nástroj EÚ, ktorým by sa zaručilo účinné dodržiavanie ľudských práv a právneho štátu členskými štátmi s výnimkou takzvanej „jadrovej možnosti“ stanovenej v článku 7 Zmluvy o EÚ. Politické zásahy, ku ktorým v posledných desaťročiach došlo okrem iného v Taliansku, Poľsku, Španielsku a Maďarsku, dokazujú potrebu mať vhodný inštitucionálny mechanizmus EÚ na monitorovanie a nápravu.

Oznamovatelia

Oznamovanie je všeobecne uznávané ako základný aspekt slobody prejavu a základný nástroj na zaručenie transparentnosti a zodpovednosti demokratických inštitúcií. Na potrebu účinnej ochrany oznamovateľov opakovane upozorňovalo niekoľko medzinárodných organizácií, ako napríklad Rada Európy alebo osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu presvedčenia a prejavu, ako aj samotný Európsky parlament. Je však stále potrebné prijať spoločný rámec EÚ a v tejto súvislosti chýba viacerým členským štátom primeraný systém.

• [1]  Reportéri bez hraníc (RSF), Svetový rebríček slobody tlače 2017, Journalism weakened by democracy’s erosion (Žurnalistika oslabená eróziou demokracie), https://rsf.org/en/journalism-weakened-democracys-erosion
• [2]  Centrum pre pluralitu a slobodu médií (CMPF), Európsky univerzitný inštitút, Monitoring Media
  Pluralism in Europe: Application of the Media Pluralism Monitor 2016 in the European Union, Montenegro and Turkey (Monitorovanie plurality médií v Európe: Uplatňovanie monitorovania plurality médií 2016 v Európskej únii, Čiernej hore a Turecku, http://cmpf.eui.eu/media-pluralism-monitor/mpm-2016-results/
• [3]  Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), Violence, threats and pressures against journalists and other media actors in the EU (Násilie, hrozby a nátlak na novinárov v EÚ), príspevok k druhému výročnému kolokviu o základných právach, november 2016, http://fra.europa.eu/en/publication/2016/violence-threats-and-pressures-against-journalists-and-other-media-actors-european
• [4]  Marilyn Clark a Anna Grech, Journalists under pressure – Unwarranted interference, fear and self-censorship in Europe (Novinári pod tlakom – Neoprávnené zasahovanie, strach a autocenzúra v Európe), vydanie Rady Európy, 2017.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

v súlade s článkom 52a ods. 4 rokovacieho poriadku

Marek Jurek

Prijatá správa sa zaoberá otázkou slobody a plurality médií, ktorá má kľúčový význam pre demokraciu, ale úmyselne opomína aspekty, ktoré sú pre túto otázku zásadné a na ktoré sa poukázalo vo výbore a pri rokovaniach. Týkajú sa predovšetkým nových foriem obmedzovania slobody prejavu, ktorých príkladom je zavedenie trestu odňatia slobody vo Francúzsku za „vyvíjanie morálneho nátlaku“.

Správa upozorňuje na povinnosť štátu zaručiť podmienky pluralizmu, nevenuje sa však nutnosti obnoviť skutočné predpoklady pre pluralizmus v spoločnostiach, ktoré zažili totalitnú diktatúru. V krajinách, v ktorých vládli kolaborantské komunistické režimy, boli spoločenské skupiny, ktoré štátne orgány považovali za nepriateľské, počas niekoľkých generácií terčom mimoriadne tvrdej diskriminácie a ich názory a hodnoty boli systematicky očierňované oficiálnou propagandou. Jednoznačnou povinnosťou každej demokratickej vlády je zabezpečiť, aby sa uvedené skupiny mohli v plnej miere zúčastňovať na verejnom živote, pričom túto účasť by mala Európska únia podporovať.

Správa navyše obsahuje neoprávnený odkaz na Istanbulský dohovor, ktorý tretina členských štátov neratifikovala, a požaduje vytvorenie mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva, čo takisto mnohé krajiny odmietajú. Správa, ktorá sa zaoberá otázkou pluralizmu, by sa rozhodne nemala využívať na presadzovanie takýchto predpojatých myšlienok, proti ktorým sa stavia mnoho občanov našich krajín.

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (5.3.2018)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k slobode a pluralite médií v Európskej únii
(2017/2209(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Curzio Maltese

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že sloboda prejavu a právo na informácie, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie (článok 11), v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (článok 19) a v Európskom dohovore o ľudských právach, je nevyhnutná na dosiahnutie pluralistickej spoločnosti, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o Európskej únii; zdôrazňuje, že prístup ku kvalitným, slobodným a nezávislým informáciám je základným ľudským právom, že sloboda a pluralita médií sú základnými piliermi demokracie a že musí byť zaručená nezávislosť médií od politických a ekonomických mocností a nenáležitých vplyvov, aby sa vyhlo akémukoľvek obťažovaniu alebo zastrašovaniu, ktoré by mohlo ovplyvniť redakčný obsah;

2.  zdôrazňuje, že aby sa občania mohli aktívne a účinne podieľať na verejnom živote a zúčastňovať politických diskusií, musia byť riadne a plne informovaní;

3.  vyjadruje pevné presvedčenie, že je nutné otvorene a seriózne hľadať dôvody čoraz väčšej nedôvery verejnosti voči médiám; pripomína, že utváranie verejnej mienky je založené na vzťahu dôvery medzi občanmi a pracovníkmi médií s cieľom informovať verejnosť a podporovať kultúru verejnej zodpovednosti a transparentnosti na účely všeobecného záujmu; s najvážnejším znepokojením konštatuje, že systém financovania tlače čelí mnohým výzvam vrátane vysokej koncentrácii vlastníctva médií, v dôsledku čoho niektorí dominantní hráči na mediálnom trhu využívajú informácie na ciele obchodnej a politickej propagandy, a tým ohrozujú pluralitu médií a výrazne sa znižuje kvalita, rozmanitosť, spoľahlivosť a dôveryhodnosť informácií a vytvoril sa priestor pre javy, ako sú falošné správy (tzv. fake news); víta preto návrh Komisie, aby sa vydavateľom udelilo právo povoľovať reprodukciu a sprístupňovanie ich tlačových publikácií na internete, a to v záujme podpory vyváženého vzťahu s internetovými podnikateľskými subjektmi a spravodlivého delenia príjmov generovaných tlačovými publikáciami na internete;

4.  berie na vedomie nové výzvy, s ktorými sa v kontexte rýchlo sa rozvíjajúceho mediálneho prostredia stretávajú tradičné i nové médiá v dôsledku nárastu technológií a digitalizácie, napríklad fenomén tzv. filtrovej bubliny, ktorý súvisí s rozsiahlym používaním algoritmov, a v dôsledku potreby rešpektovať základné právo na súkromie; zdôrazňuje najmä, že fenomén tzv. falošných správ predstavuje rastúci a znepokojujúci trend šírenia nepravdivých príbehov a úmyselných dezinformácií, ktoré môžu podnecovať spoločenské napätie a predstavovať zásadnú hrozbu pre demokracie; zdôrazňuje, že novinári a médiá majú jedinečnú zodpovednosť, pokiaľ ide o utváranie názorov a verejnú diskusiu, a že by sa mali zaviazať k tomu, že sa budú usilovať o dôkazmi podložené informácie; preto vyzýva na nezávislosť a transparentnosť a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali súdržnú a komplexnú stratégiu zameranú jednak na podporu vysokokvalitnej žurnalistiky posilnením finančnej a právnej podpory nezávislých médií a investigatívnej žurnalistiky bez toho, že by pritom dochádzalo k zásahom do redakčných rozhodnutí, a jednak zameranú na podporu mediálnej gramotnosti všetkých občanov EÚ;

5.  zdôrazňuje, že verejnoprávne médiá majú nenahraditeľnú úlohu, pokiaľ ide o pluralitu médií a že nesú dôležitú zodpovednosť za adekvátnu reflexiu kultúrnej, jazykovej, spoločenskej a politickej rozmanitosti a za riadne informovanie verejnosti; odporúča, aby členské štáty zabezpečili vhodné, primerané a stabilné financovanie médií verejnej služby a zaistili tak, aby tieto médiá mohli plniť svoju kultúrnu, sociálnu a vzdelávaciu úlohu a prispievali k inkluzívnej informačnej spoločnosti a pritom sa zaistila ich nezávislosť od politických zásahov či cenzúry a zabránilo sa tomu, aby sa používali ako nosič propagandy a indoktrinácie;

6.  pripomína, že by členské štáty mali nájsť spôsoby podpory médií, napríklad prostredníctvom zaistenia neutrality DPH, ako sa to odporúča v jeho uznesení z 13. októbra 2011 o budúcnosti DPH[1], a podporou iniciatív súvisiacich s médiami;

7.  zdôrazňuje, že využívanie digitálnych médií viedlo k novým výzvam a príležitostiam pre slobodu médií a že pluralita médií, a to aj v online prostredí, je vážne ohrozená nadmernou koncentráciou vlastníctva médií, znepokojujúcim účelovým prepojením, ktoré vychádza opakovane najavo medzi záujmami odvetvia médií a politikou, a nedostatočným dodržiavaním pravidiel hospodárskej súťaže a daňových predpisov korporáciami; žiada preto Komisiu a členské štáty, aby odstránili nedostatky v oblasti regulácie s cieľom vytvoriť právnu istotu, a tak zabezpečili pravú rozmanitosť, prístupnosť mediálneho obsahu a slobodu médií a zabránili zneužívaniu dominantného postavenia internetových gigantov, a to prostredníctvom zmodernizovanej politiky hospodárskej súťaže EÚ zaisťujúcej spravodlivú hospodársku súťaž v európskom sektore médií v kontexte internetového zbližovania a čoraz väčšej úlohy internetových platforiem ako sprostredkovateľov, a prostredníctvom regulačného rámca zavádzajúceho povinnosť získať licenciu na komerčné využitie autorskoprávne chránených tlačových článkov, čím sa zaistí spravodlivé odmeňovanie vydavateľov tlače a v konečnom dôsledku aj novinárov; v tomto smere zdôrazňuje, že vlastnícke štruktúry médií musia byť transparentné a že vnútroštátne regulačné orgány by mali tento aspekt osobitne sledovať;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v celej EÚ zaviedli systém zákonnej samoregulácie s cieľom zaistiť, aby sa zapojili subjekty pôsobiace v oblasti médií, rokovali spolu a vytvorili vlastné etické normy pre informácie na internete – bez priameho zapojenia politiky;

9.  konštatuje, že mnohé z informácií produkovaných tradičnými mediálnymi domami sú dnes k dispozícii aj na internete aj na tradičných platformách, a tie preto naďalej podliehajú vnútroštátnej regulácii médií; pripomína, že to v prípade mediálnych platforiem, ktoré existujú výlučne na internete, neplatí, čo vedie k nekalej hospodárskej súťaži medzi týmito platformami a tradičnými mediálnymi domami; konštatuje, že podobné služby s podobnými rysmi by mali podliehať podobnej úprave; vyzýva na harmonizáciu pravidiel a regulácie médií v záujme zaistenia rovnakých podmienok;

10.  zdôrazňuje skutočnosť, že slobodný prístup k informáciám a slobodu prejavu v Európe ohrozuje silnejúce zastrašovanie a násilné činy voči novinárom, čo dokazuje nedávna vražda Daphne Caruanovej Galiziovej; opakuje, že členské štáty musia chrániť základné ľudské právo na slobodu prejavu novinárov spočívajúcu v informovaní, a to zaistením ochrany a uľahčovaním ich práce, ako aj základné právo verejnosti získať tieto informácie; zdôrazňuje osobitnú situáciu investigatívnych novinárov, ako aj dôležitosť ochrany zdrojov; vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby ich právne rámce a postupy presadzovania práva zaručovali novinárom a pracovníkom v oblasti médií primeranú ochranu, pomoc a podporu, pričom je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť osobitným hrozbám súvisiacim s rodovou, sexuálnou a etnickou príslušnosťou;

11.  zdôrazňuje, že oznamovanie protispoločenskej činnosti je zásadným prvkom investigatívnej žurnalistiky a slobody tlače; poznamenáva, že ak novinári vo verejnom záujme zverejnia informácie alebo podajú správu o údajnom nesprávnom postupe, priestupku, podvode či nelegálnej činnosti, môžu byť namiesto právnej ochrany vystavení trestnému stíhaniu; pripomína svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov[2]; naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh, ktorý zaručí vysokú úroveň ochrany oznamovateľov v EÚ;

12.  uznáva úspešné zriadenie Európskeho centra pre slobodu tlače a médií (ECPMF) v rámci pilotného projektu Európskej únie a zdôrazňuje známu prácu ECPMF na boji proti útokom na slobodu tlače a médií prostredníctvom systematického zaznamenávania prípadov porušenia slobody médií v Európe a prostredníctvom ponuky priamej podpory novinárom a aktivistom presadzujúcim slobodu médií pod hrozbou a v riziku toho, že sa stanú obeťami násilia; žiada Komisiu, aby vytvorila potrebné nástroje a poskytla potrebné finančné prostriedky na to, aby sa ECPMF stalo trvalou štruktúrou EÚ;

13.  zdôrazňuje, že vzostup nenávistných slovných prejavov, nadávok a hrozieb v internetovom priestore, ktorý zdôraznil prieskum Eurobarometer z roku 2016 venovaný pluralite médií a demokracii, je nutné riešiť v záujme ochrany slobody prejavu a názorovej rozmanitosti v internetových médiách; vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie posúdila zneužívanie internetu a jeho dôsledky a prijala primerané opatrenia na jeho účinnú prevenciu a boj proti nemu;

14.  zdôrazňuje, že odborníci z oblasti médií, najmä tí najmladší, pracujú často v neistých podmienkach, pokiaľ ide o ich pracovné zmluvy, platy a sociálne a právne záruky, čo oslabuje ich schopnosť primerane pracovať, a teda má vplyv na dostupnosť nestranných a nezávislých správ a informácií, čo v konečnom dôsledku bráni slobode médií; vyzýva členské štáty a mediálne organizácie, aby zabezpečili, že novinári budú môcť vykonávať svoju prácu na najvyššej úrovni tým, že zabezpečia spravodlivé a primerané pracovné podmienky pre všetkých pracovníkov v oblasti médií a budú podporovať kvalitu a nepretržitú odbornú prípravu pre zmluvných zamestnancov i pre samostatne zárobkovo činné osoby; nabáda sektor médií, aby presadzoval rodovú rovnosť v politike a praxi médií, napríklad prostredníctvom koregulačných mechanizmov a interných kódexov správania;

15.  nabáda členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o posilnenie mediálnej gramotnosti a podporovali iniciatívy v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania určené všetkým občanom prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania z hľadiska celoživotného vzdelávania, a to aj s osobitnou pozornosťou venovanou počiatočnej a priebežnej odbornej príprave a podpore učiteľov, ako aj podnecovaním dialógu a spolupráce medzi oblasťami vzdelávania a odbornej prípravy a všetkými relevantnými zainteresovanými subjektmi vrátane pracovníkov médií, občianskej spoločnosti a mládežníckych organizácií; opätovne potvrdzuje to, že je potrebné podporovať vekovo primerané inovačné nástroje na posilnenie postavenia a online bezpečnosť ako základné prvky školských osnov a preklenúť digitálnu priepasť jednak prostredníctvom osobitných projektov v oblasti technologickej gramotnosti, jednak adekvátnymi investíciami do infraštruktúry, aby sa zaistil univerzálny prístup k informáciám;

16.  zdôrazňuje, že na to, aby ľudia pochopili otázky súčasnosti, prispievali k verejnému životu a tiež rozvíjali svoje vedomosti o transformačnom potenciáli a hrozbách vyplývajúcich z čoraz komplexnejšieho a vzájomne prepojenejšieho mediálneho prostredia, je nevyhnutné, aby získali zmysel pre kritické hodnotenie a analýzu, pokiaľ ide o využívanie mediálneho obsahu; zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť je kľúčovou demokratickou zručnosťou, ktorý posilňuje postavenie občanov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali osobitné opatrenia s cieľom propagovať a podporovať projekty v oblasti mediálnej gramotnosti, ako je pilotný projekt s názvom Mediálna gramotnosť pre všetkých, a aby rozvíjali komplexnú politiku v oblasti mediálnej gramotnosti so zameraním na občanov všetkých vekových skupín a na všetky druhy médií ako neoddeliteľnú súčasť politiky Európskej únie v oblasti vzdelávania, podporované príslušným príslušnými možnosťami financovania EÚ, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy a program Horizont 2020;

17.  so znepokojením konštatuje, že ako bolo zdôraznené v nástroji na monitorovanie plurality médií z roku 2016, je ohrozený prístup k médiám zo strany menšín, miestnych a regionálnych spoločenstiev, žien a ľudí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že inkluzívne médií sú v rámci otvoreného, slobodného a pluralitného mediálneho priestoru nevyhnutné a že všetci občania majú právo na prístup k nezávislým informáciám vo svojom materinskom jazyku, nech je to štátny alebo menšinový jazyk; zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať európskym novinárom, najmä novinárom pracujúcim v menej používaných a menšinových jazykoch, primerané možnosti odbornej prípravy a preškoľovania; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podnietili a podporili výskum, projekty a politiky, ktoré zlepšujú prístup k médiám, ako aj príslušné iniciatívy zamerané na zraniteľné menšinové skupiny (ako je pilotný projekt pre možnosti stáží v médiách používajúcich menšinové jazyky) a aby zabezpečili príležitosti na účasť a prejav pre všetkých občanov;

18.  odporúča Komisii, aby vytvorila odvetvovú stratégiu pre európsky sektor médií založený na inováciách a udržateľnosti médií; domnieva sa, že takáto stratégia by mala posilniť cezhraničnú spoluprácu a koprodukcie medzi subjektmi pôsobiacimi v oblasti médií v EÚ s cieľom zdôrazniť ich rozmanitosť a podporovať medzikultúrny dialóg, zlepšiť spoluprácu s jednotlivými redakciami a audiovizuálnymi službami zo všetkých európskych inštitúcií, najmä Parlamentu, a aby podporovali mediálne pokrytie a viditeľnosť záležitostí EÚ;

19.  pripomína záväzok EÚ voči ochrane a podpore slobody prejavu a informácií v rámci EÚ a v zahraničí; zdôrazňuje, že zásady slobody médií, slobody slova a plurality médií sú pre krajiny pripravujúce sa na vstup do Únie a krajiny v európskom susedstve relevantné rovnako, ako pre členské štáty; vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby sa tieto zásady primerane sledovali a aby sa v kandidátskych, susedných a tretích krajinách vykonávali programy pomoci;

20.  zdôrazňuje, že poskytovaním pluralitnejšieho spravodajstva súvisiaceho s EÚ, rešpektovaním kultúrnej rozmanitosti jednotlivých členských štátov a využívaním plného potenciálu nástrojov ako komunikácia, médiá, sociálne médiá či interaktívne platformy pomôže priblížiť občanov EÚ k záležitostiam EÚ a viac ich zapojí do týchto záležitostí tým, že sa jednotlivcom pomôže s formovaním a výmenou názorov, prijímaním informovaných rozhodnutí a prispievaním k pozitívnej reforme a rozvoju EÚ prostredníctvom kritickej angažovanosti;

21.  opätovne potvrdzuje, že je potrebné sledovať situáciu týkajúcu sa slobody a plurality médií v EÚ, a vyzýva preto Komisiu, aby naďalej podporovala nástroj monitorovania plurality médií Media Pluralism Monitor a aby podporovala jeho ďalší rozvoj v záujme komplexného a presného posudzovania rizík ohrozujúcich pluralitu médií v EÚ; nabáda Komisiu, členské štáty a všetky relevantné zainteresované subjekty, aby zdôraznené riziká urýchlene riešili vhodnými opatreniami;

22.  zdôrazňuje, že je dôležité ďalej rozvíjať modely vytvárania európskej platformy verejnoprávneho vysielania podporujúceho politické diskusie v celej EÚ založené na faktoch, nesúhlase a rešpekte, prispievajúcej k pluralite názorov v novo zúženom mediálnom prostredí a podporujúcej viditeľnosť EÚ v jej vonkajších vzťahoch;

23.  žiada Komisiu a členské štáty, aby chránili slobodu médií a slobodu slova v súčasnom umení, a to podporou vytvárania umeleckých diel, ktoré sa zaoberajú sociálnymi problémami, podnecujú kritickú diskusiu a inšpirujú k vystupovaniu proti nenávistným prejavom.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	21.2.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	22 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Stefano Maullu, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka
Náhradník prítomný na záverečnom hlasovaní	Francis Zammit Dimech

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

22	+
ALDE	Mircea Diaconu, María Teresa Giménez Barbat, Yana Toom
GUE/NGL	Nikolaos Chountis, Curzio Maltese
PPE	Andrea Bocskor, Svetoslav Hristov Malinov, Stefano Maullu, Bogdan Brunon Wenta, Francis Zammit Dimech, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Michaela Šojdrová
S&D	Silvia Costa, Damian Drăghici, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Julie Ward, Krystyna Łybacka
Verts/ALE	Helga Trüpel

0	-

2	0
EFDD	Isabella Adinolfi
ENF	Dominique Bilde

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  Ú. v. EÚ C 94 E, 3. 4. 2013, s. 5.
• [2]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0402.

STANOVISKO Výboru pre právne veci (1.3.2018)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k slobode a pluralite médií v Európskej únii
(2017/2209(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Heidi Hautala

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že pluralita médií zahŕňa mnoho aspektov vrátane pravidiel kontroly fúzií podnikov, požiadaviek na obsah v systémoch licencií na vysielanie, transparentnosti a obmedzenej koncentrácie vlastníctva médií, ustanovenia redakčných slobôd, nezávislosti a postavenia verejnoprávnych vysielateľov, pracovného postavenia novinárov, vzťahov medzi médiami a politickými aktérmi, ako aj hospodárskymi aktérmi, prístupu žien a menšín k mediálnemu obsahu, rôznorodosti názorov atď.;

2.  pripomína, že sloboda prejavu a informácií je základným právom podľa článku 11 Charty základných práv Európskej únie, článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článku 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a je jednou z najdôležitejších hodnôt pri ochrane demokracie a posilňovaní európskej identity; zdôrazňuje, že sloboda médií a pluralita médií sú zakotvené v základnom práve slobody prejavu, ktoré je základným kameňom demokracie, a potrebujú účinnú podporu politického sektora; poukazuje na to, že sloboda prejavu môže tiež chrániť právo spoločnosti ako celku na získanie informácií o všetkých otázkach spoločného záujmu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme zabezpečenia slobody prejavu a demokracie prijali primerané opatrenia na ochranu a podporu pluralitných, nezávislých a slobodných médií;

3.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala a zhromažďovala informácie a štatistiky o slobode a pluralite médií vo všetkých členských štátoch a aby analyzovala prípady porušovania základného práva na slobodu prejavu a základných práv novinárov a ďalších pracovníkov v médiách a zároveň rešpektovala zásadu subsidiarity; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré budú riešiť zistenia vyplývajúce z týchto hodnotení;

4.  zdôrazňuje, že v pluralistickej a demokratickej spoločnosti musia byť občania riadne a v plnom rozsahu informovaní, aby sa mohli aktívne a účinne zapájať do verejného života a zúčastňovať sa na politických diskusiách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali zdravú politickú diskusie a trvalý politický záväzok k dodržiavaniu základných ľudských práv prostredníctvom plurality médií, mediálnej gramotnosti a etiky; so znepokojením konštatuje, že obmedzenia v oblasti slobody médií a pluralizmu vedú k demokratickému deficitu a že demokratický deficit v jednom členskom štáte môže mať vplyv na celú Európsku úniu, najmä ak by nezávislosť verejnoprávnych médií mohla byť ohrozená vplyvom vládnucej väčšiny; poukazuje na to, že takýto vplyv môže byť vyvážený primerane vybavenými, financovanými a nezávislými verejnoprávnymi médiami schopnými odolávať vládnym zásahom a predstaviť rozličné politické postoje; vyzýva na prijatie riadnych právnych ustanovení a dobrú administratívnu prax v oblasti verejnoprávnych médií, a to aj pokiaľ ide o štátnu pomoc a verejné financovanie, s cieľom posilniť ich nezávislosť a ich schopnosť plniť svoje poslanie vo všeobecnom verejnom záujme;

5.  s poľutovaním konštatuje, že koncentrácii vlastníctva médií na úrovni členských štátov a EÚ sa nevenovala dostatočná pozornosť; zdôrazňuje, že pravidlá hospodárskej súťaže EÚ zohrávajú dôležitú úlohu pri predchádzaní vzniku alebo zneužívania dominantného postavenia, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa tieto pravidlá vykonávali riadne a efektívne; vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich vnútroštátnych regulačných orgánov monitorovali koncentráciu médií a poskytovali ľahko dostupné a plne transparentné informácie o vlastníctve médií vrátane informácií o skutočných vlastníkoch príjmov a o hospodárskom vplyve, ktorému mediálne prostredie podlieha, najmä online médiá, a o finančnej podpore, ktorú čerpá; odporúča, aby boli tieto informácie verejne prístupné vo všetkých členských štátoch s cieľom identifikovať možné zdroje kontroly a vplyvu na médiá, posilniť zodpovednosť médií, zabezpečiť redakčnú a novinársku nezávislosť a chrániť úlohu médií ako verejného strážcu;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad legislatívnymi a administratívnymi opatreniami, ktoré prijali niektoré členské štáty so zámerom obmedziť a kontrolovať svoje médiá, či už priamo alebo nepriamo, a to najmä v sektore verejnoprávnych médií, alebo nepodporovať pluralitu médií; zdôrazňuje, že práve členské štáty majú pozitívnu povinnosť zabezpečiť pluralitu médií a prostredie, v ktorom sa môžu občania zapojiť do verejnej diskusie a bez obáv vyjadriť svoje myšlienky a názory; zdôrazňuje, že sa musí chrániť a zaručiť základná zásada redakčnej nezávislosti od vlády a/alebo politických alebo obchodných záujmov, ale aj nezávislosť od akýchkoľvek súkromných záujmov, ktoré by mohli ohroziť pluralitu a slobodu médií; zdôrazňuje, že akékoľvek spravodajstvo o volebných kampaniach a iných relevantných podujatiach, najmä ak výrazne ovplyvňujú verejný život a verejnú mienku, by malo byť spravodlivé, objektívne a nestranné; naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržiavali odporúčania a uznesenia Rady Európy, pokiaľ ide o nezávislosť médií, a pripomína v tejto súvislosti európske normy stanovené v zmluvách; zdôrazňuje, že dohľad nad verejnoprávnymi médiami musia vykonávať nezávislé subjekty, a nie priamo politické inštitúcie, ako sú vlády; okrem toho zdôrazňuje, že v prípade štátom financovaných verejnoprávnych médií musí byť zaručená redakčná nezávislosť;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozvíjali nové sociálne udržateľné hospodárske modely zamerané na financovanie a podporu kvalitného a nezávislého novinárstva a posilnenie kvality a udržateľnosti verejnoprávnych médií, ktoré sú základnými predpokladmi pluralitného mediálneho systému;

8.  navrhuje, že na to, aby sa efektívnym spôsobom zabezpečila sloboda a pluralita médií, by sa mala zakázať účasť na verejnom obstarávaní spoločnostiam, ktorých konečný vlastník príjmov vlastní aj mediálnu spoločnosť, alebo by mala byť táto účasť úplne transparentná; navrhuje, že by členské štáty mali byť povinné pravidelne podávať správy o všetkých verejných finančných prostriedkoch, ktoré poskytli mediálnym podnikom, a že všetky verejné prostriedky poskytnuté vlastníkom médií by sa mali pravidelne monitorovať; zdôrazňuje, že vlastníci médií by nemali byť kedysi odsúdení alebo uznaní vinnými zo spáchania trestnej činnosti;

9.  zdôrazňuje, že každé financovanie mediálnych organizácií z verejných zdrojov by sa malo uskutočniť na základe nediskriminačných, objektívnych a transparentných kritérií, o ktorých by mali byť vopred oboznámené všetky médiá;

10.  navrhuje, aby financovanie médií z verejných zdrojov bolo dostupné len pre mediálne organizácie, ktoré uverejnia kódex správania, ku ktorému bude mať verejnosť ľahký prístup;

11.  je znepokojený skutočnosťou, že vplyvné komerčné subjekty sa uchyľujú k praktikám strategických súdnych žalôb proti verejnej účasti (Strategic Lawsuit Against Public Participation) v snahe umlčať novinárov, brániť im vo vykonávaní ich práce alebo inak zasahovať do ich obsahu; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie tento trend a aby navrhla právne predpisy, ktoré by tieto nezákonné praktiky zarazili;

12.  je znepokojený vysokým počtom novinárov a iných odborníkov z oblasti médií v Európe, ktorí sú čoraz viac ohrozovaní, obťažovaní, ktorí boli podrobení dozoru, fyzicky napádaní a dokonca prišli o život v dôsledku svojej investigatívnej práce a prinášania správ o zneužívaní právomocí, korupcii, porušovaní ľudských práv a trestnej činnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na polícii je ohlásené iba malé percento hrozieb alebo incidentov obťažovania novinárov; vyzýva členské štáty, aby podnecovali ochranu žurnalistiky a bezpečnosť novinárov a iných pracovníkov v médiách tým, že zabezpečia riadne presadzovanie platných právnych predpisov a budú monitorovať a podávať správy o hrozbách a obťažovaní;

13.  pripomína, že dobré pracovné podmienky a ochrana a bezpečnosť novinárov a iných pracovníkov médií sú nevyhnutné na plnenie ich úlohy informovať občanov o otázkach verejného záujmu; vyzýva preto členské štáty a mediálne organizácie, aby zaistili spravodlivé pracovné podmienky pre novinárov a pracovníkov v médiách;

14.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili opatrenia nadväzujúce na vyhlásenie výboru ministrov Rady Európy o ochrane žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a iných mediálnych aktérov;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že novinári dostanú k dispozícii správne nástroje, ktoré im umožnia vyšetrovať a získavať informácie od orgánov verejnej správy členských štátov a EÚ v súlade s nariadením č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom bez toho, aby narážali na svojvoľné rozhodnutia, ktoré im tento prístup budú odopierať; berie na vedomie, že informácie získané prostredníctvom práva novinárov alebo občanov na vyšetrovanie skutočností vrátane informácií získaných prostredníctvom informátorov majú doplňujúci a zásadný význam pre schopnosť novinárov plniť si svoje poslanie vo verejnom záujme; opakuje, že prístup k verejným zdrojom informácií a udalostiam by mal závisieť od objektívnych, nediskriminačných a transparentných kritérií;

16.  poukazuje na to, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli zavedené primerané nástroje na identifikáciu osôb zodpovedných za poškodzovanie iných prostredníctvom médií, a to aj v online priestore, pričom v plnej miere zaručia dodržiavanie základných práv;

17.  uznáva, že novinári požadujú úplnú právnu ochranu pri využívaní a šírení takýchto informácií verejného záujmu v rámci svojej činnosti;

18.  uznáva „právo na nahlasovanie“ vo všetkých prípadoch, keď sa informácie zverejňujú v dobrej viere a jednoznačne vo verejnom záujme, napríklad v prípade porušenia základných práv alebo trestného práva vrátane aktívnej alebo pasívnej korupcie, alebo keď ide o skutočnosti, ktoré odhaľujú hrozbu pre bezpečnosť, zdravie alebo životné prostredie;

19.  poznamenáva, že oznamovatelia, ktorí konajú na základe riadnych dôvodov, môžu byť zásadným zdrojom informácií pre investigatívnych novinárov a prispievajú tak k nezávislej tlači; vyzýva preto Komisiu, aby im v celej EÚ poskytovala ochranu v súlade so zmluvami a cieľmi Únie v oblasti demokracie, plurality názorov a slobody prejavu; zdôrazňuje, že ochrana oznamovateľov ide ruka v ruke so zachovaním dôvernosti novinárskych zdrojov a musí byť v rovnováhe so základnými právami obvinených fyzických a právnických osôb;

20.  zdôrazňuje, že nepravdivé obvinenia alebo zavádzajúce informácie môžu mať ďalekosiahle dôsledky pre osoby a podniky; pripomína, že v prípade nepravdivého obvinenia by sa príslušné osoby mali brať na zodpovednosť a nemali by využívať výhody plynúce z ochrany poskytovanej oznamovateľom; zdôrazňuje, že každá osoba, ktorej meno bolo poškodené nepresnými alebo zavádzajúcimi informáciami, by mala mať prístup k účinným mechanizmom uplatňovania nárokov na nápravu;

21.  zdôrazňuje, že úmyselné vytváranie alebo šírenie dezinformácií so zámerom získania finančných alebo politických výhod, tzv. „falošné správy“, ničí vzťah dôvery medzi médiami a občanmi a môže potenciálne ohroziť liberálne demokracie, ako aj podkopať naše demokratické hodnoty, ako sú napríklad sloboda prejavu a zásady právneho štátu; zdôrazňuje, že keďže v sociálnych médiách sa šírenie falošných informácií stalo oveľa jednoduchšie než v tradičných médiách, bude nevyhnutné nájsť riešenia, aby sa autori falošných správ za svoje kroky v oblasti digitálnych médií museli zodpovedať, ako je to vo svete offline; zdôrazňuje, že prísna regulácia alebo cenzúra myšlienok a názorov nemôže byť odpoveďou, ale že súčasť riešenia dezinformácií a propagandy spočíva v ubezpečení o spoľahlivosti informácií a vzdelávaní kriticky mysliacich, mediálne gramotných občanov; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby venovali dostatok prostriedkov na boj proti dezinformáciám a prijali koordinované opatrenia voči vydavateľom a šíriteľom úmyselných falošných správ; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné, aby spotrebitelia médií boli schopní rozlišovať medzi skutočnosťami a obyčajnými názormi; zdôrazňuje, že úsilie oddelenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pre strategické komunikácie, a najmä súčasnej pracovnej skupiny East StratCom, ktoré aktívne prispieva k rozvoju a vykonávaniu stratégie proti šíreniu falošných správ, sa musí celkovo posilniť a získať väčšie zdroje na to, aby mohlo účinne vykonávať svoje úlohy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty doplnili úsilie EÚ v boji proti falošným správam a aby sa angažovali na všetkých úrovniach, a to aj v spolupráci so susednými krajinami EÚ, s cieľom podporovať pluralitné mediálne prostredie a pravdivo, jednotne a ucelene oboznamovať o politikách EÚ; víta oznámenie Komisie, že pripravuje stratégiu na boj proti falošným správam, ktoré budú v patričnom čase zverejnené;

22.  konštatuje, že nové technológie výrazne zmenili obchodný model tradičnej tlače; vyjadruje však presvedčenie, že s jednotným právnym rámcom má digitalizácia potenciál podporovať hospodársku súťaž medzi mediálnymi subjektmi a demokratizovať prístup k informáciám, ich tvorbu a obsah;

23.  konštatuje, že v priebehu vývoja ekosystému digitálnych médií sa objavili noví sprostredkovatelia, ktorí sú schopní ovplyvňovať a kontrolovať informácie a myšlienky online tým, že získali pozíciu a moc ich filtrovať; zdôrazňuje, že musia existovať dostatočné nezávislé a samostatné online kanály, služby a zdroje, ktoré dokážu sprostredkovať verejnosti pluralitu názorov a demokratických myšlienok o otázkach všeobecného záujmu; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali nové alebo existujúce vnútroštátne politiky a opatrenia v tejto oblasti;

24.  zdôrazňuje, že nezávislosť tlače sa týka verejných aj súkromných médií; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam etických kódexov pre novinárov a vydavateľov; zdôrazňuje, že etické kódexy by mali zahŕňať povinnosť overiť informácie a zdroje; zdôrazňuje, že pri šírení obsahu online by sa mala uplatňovať tá istá povinnosť náležitej starostlivosti ako pri šírení obsahu offline; je v tomto smere znepokojený zjavným poklesom štandardov v rýchlo sa meniacom online prostredí, v ktorom sa kvantita, promptnosť a tzv. clickbait (návnady na klikanie) zdajú byť dôležitejšie než presnosť;

25.  víta zameranie výročného kolokvia o základných právach 2016 na pluralitu médií a demokraciu a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre slobodu a pluralitu médií; znovu opakuje svoju výzvu na prijatie legislatívnych opatrení s cieľom zaručiť štandardy plurality médií na európskej úrovni, pokiaľ ide o tlačové médiá, urážky na cti, koncentráciu a transparentnosť vlastníctva médií atď.; konštatuje, že spoločný európsky sociálny a politický priestor si vyžaduje slobodu a pluralitu médií s cieľom zaručiť dobré fungovanie demokracie;

26.  zdôrazňuje, že zásady slobody médií, slobody prejavu a plurality médií sú pre krajiny pripravujúce sa na vstup do Únie a krajiny v európskom susedstve relevantné rovnako, ako pre členské štáty; vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby sa tieto zásady v týchto krajinách posilnili a primerane sledovali, a aby sa programy pomoci podmienili dodržiavaním týchto zásad.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	22.2.2018
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	21 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Mady Delvaux, Rosa Estaràs Ferragut, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Emil Radev, Evelyn Regner, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniel Buda, Angel Dzhambazki, Evelyne Gebhardt, Jytte Guteland, Heidi Hautala, Kosma Złotowski
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Norbert Erdős, Michaela Šojdrová

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

21	+
ALDE EFDD ENF GUE/NGL PPE S&D VERTS/ALE	Jean-Marie Cavada, António Marinho e Pinto Joëlle Bergeron Marie-Christine Boutonnet, Gilles Lebreton Kostas Chrysogonos Daniel Buda, Norbert Erdős, Rosa Estaràs Ferragut, Emil Radev, Michaela Šojdrová, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka Mady Delvaux, Evelyne Gebhardt, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Jytte Guteland, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Evelyn Regner Max Andersson, Heidi Hautala

0	-

2	0
ECR	Angel Dzhambazki, Kosma Złotowski

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

INFORMÁCIA O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia	27.3.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	44 3 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Asim Ademov, Jan Philipp Albrecht, Heinz K. Becker, Monika Beňová, Caterina Chinnici, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Roberta Metsola, Claude Moraes, Ivari Padar, Judith Sargentini, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Sergei Stanishev, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Harald Vilimsky, Udo Voigt, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Ignazio Corrao, Gérard Deprez, Maria Grapini, Marek Jurek, Miltiadis Kyrkos, Nuno Melo, Angelika Mlinar, Nadine Morano, Emilian Pavel, Morten Helveg Petersen, Petri Sarvamaa, Elly Schlein, Barbara Spinelli
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	André Elissen, Marc Joulaud, Christelle Lechevalier, Martina Michels, Liadh Ní Riada, Anna Záborská

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

44	+
ALDE	Gérard Deprez, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Cecilia Wikström
ECR	Monica Macovei, Helga Stevens
EFDD	Ignazio Corrao, Laura Ferrara
GUE/NGL	Martina Michels, Liadh Ní Riada, Barbara Spinelli, Marie-Christine Vergiat
PPE	Asim Ademov, Heinz K. Becker, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Marc Joulaud, Nuno Melo, Roberta Metsola, Nadine Morano, Petri Sarvamaa, Csaba Sógor, Traian Ungureanu, Anna Záborská
S&D	Monika Beňová, Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Ana Gomes, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Cécile Kashetu Kyenge, Miltiadis Kyrkos, Juan Fernando López Aguilar, Claude Moraes, Ivari Padar, Emilian Pavel, Elly Schlein, Sergei Stanishev, Josef Weidenholzer
VERTS/ALE	Jan Philipp Albrecht, Judith Sargentini, Bodil Valero

3	-
ENF	André Elissen, Christelle Lechevalier
NI	Udo Voigt

4	0
ECR	Jussi Halla-aho, Marek Jurek, Branislav Škripek
ENF	Harald Vilimsky

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania