Postup : 2018/2009(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0161/2018

Predkladané texty :

A8-0161/2018

Rozpravy :

PV 28/05/2018 - 31
CRE 28/05/2018 - 31

Hlasovanie :

PV 29/05/2018 - 7.13
CRE 29/05/2018 - 7.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0216

SPRÁVA     
PDF 587kWORD 71k
3.5.2018
PE 616.858v02-00 A8-0161/2018

o porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície za rok 2017

(2018/2009(INI))

Výbor pre právne veci

Spravodajkyňa: Jytte Guteland

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Sylvie Guillaume

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície za rok 2017

(2018/2009(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2, 6 a 7,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, najmä na jej články 70, 85, 86, 258, 259 a 260,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje príslušné uznesenia z oblasti právneho štátu a spravodlivosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. apríla 2017 s názvom Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2017 (COM(2017) 0167),

–  so zreteľom na štúdiu Spoločného výskumného centra Európskej komisie z roku 2017 s názvom „súdny systém a hospodársky vývoj v členských štátoch EÚ“(1),

–  so zreteľom na prieskum Inštitút pre právnu reformu z roku 2017 s názvom Nárast kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu v EÚ(2),

–  so zreteľom na databázu rodových štatistík Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE)(3),

–  so zreteľom správy Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia), najmä na jej zoznam kritérií právneho štátu(4),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hodnotení spravodlivosti v súvislosti s trestným súdnictvom a právnym štátom(5),

–  so zreteľom na Porovnávaciu štúdia o prístupe k spravodlivosti v právnych predpisoch v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie vydanú spoločnosťou Milieu z roku 2011(6),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy o sudcoch: nezávislosť, efektívnosť a zodpovednosť (CM/Rec(2010)12)(7),

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie Európskeho parlamentu pre práva občanov a ústavné veci z roku 2017 s názvom Mapovanie zastúpenia žien a mužov v právnej profesii v rámci celej EÚ(8),

–  so zreteľom na výročné hodnotiace správy o európskych súdnych systémoch, ktoré vypracovala Európska komisia Rady Európy pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ)(9),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0161/2018),

A.  keďže nezávislé, efektívne a kvalitné justičné systémy majú zásadný význam z hľadiska uplatňovania zásady právneho štátu, spravodlivosti súdnych konaní a dôvery občanov a podnikov v právny systém, pričom zabezpečujú, aby jednotlivci a podniky mohli v plnej miere uplatňovať svoje práva; keďže účinné justičné systémy sú neoddeliteľne spojené s nezávislosťou súdov a podporujú hospodársky rast, chránia základné práva a posilňujú riadne uplatňovanie práva Únie; keďže spravodlivosť je hodnota sama osebe, najmä pokiaľ ide o prístup občanov k spravodlivosti a dodržiavanie práva na spravodlivý súdny proces;

B.  keďže Komisia vydala porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2017, teda informatívny, porovnávací, nezáväzný nástroj zameraný v podstate na posúdenie účinnosti, nezávislosti a kvality vnútroštátnych súdnych systémov s cieľom identifikovať nedostatky, osvedčené postupy a pokrok a lepšie vymedziť justičné politiky členských štátov, ktorý sa na tento účel zameriava na parametre súdnych systémov, ktoré prispievajú k zlepšovaniu podnikateľského, investičného a spotrebiteľského prostredia v Únii;

C.  keďže v piatom porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície sa analyzujú najmä otázky prístupu verejnosti k súdnym konaniam, nezávislosti súdnictva, ako ju vnímajú jednotlivci a podnikateľský sektor, súčasné využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) v oblasti justície a fungovanie vnútroštátnych súdnych systémov v konkrétnych oblastiach týkajúcich sa jednotného trhu a podnikateľského sektora, a zároveň sa v ňom uvádza prvý prehľad fungovania vnútroštátnych systémov trestného súdnictva pri presadzovaní antikorupčných právnych predpisov EÚ;

D.  keďže porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2017 neuvádza celkové hodnotenie vnútroštátnych súdnych systémov a jeho cieľom nie je uprednostňovať niektorý z nich;

E.  keďže na druhej strane by porovnávací prehľad v oblasti justície mal byť užitočnou príručkou, ktorá by predstavovala prehľad o osvedčených postupoch, ktoré majú členské štáty používať v oblasti občianskeho, obchodného a správneho súdnictva;

F.  keďže veľké množstvo údajov od členských štátov stále chýba; keďže pokiaľ ide o údaje, ktoré poskytli niektoré členské štáty, existujú rozdiely v množstve a konkrétnom obsahu takýchto údajov;

G.  keďže porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2017 sa zameriava hlavne na občianske, obchodné a správne súdnictvo, no predstavuje aj počiatočný prehľad fungovania vnútroštátnych systémov pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ pri boji proti praniu špinavých peňazí v oblasti trestného súdnictva;

H.  keďže toto nezáväzné porovnanie je dôležité preto, že pomáha určovať pozitívne aj negatívne trendy a poskytuje fórum na vzájomné učenie a výmenu osvedčených postupov v celej Únii zameraných na podporu a zabezpečenie súladu so zásadou právneho štátu;

I.  keďže poskytovanie informácií o justičnom systéme zrozumiteľným spôsobom je podmienkou prístupu k spravodlivosti;

J.  keďže justičné systémy musia byť prispôsobené novým výzvam, ktorým čelí EÚ;

Všeobecné pozorovania

1.   zdôrazňuje, že spravodlivosť je základným kameňom zásady právneho štátu v spoločnosti a zaručuje všetkým právo na spravodlivé súdne konanie pred nezávislým a nestranným súdom; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že každá reforma súdnictva bude v súlade so zásadami právneho štátu a s európskymi normami týkajúcimi sa nezávislosti súdnictva; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby pokračovala v monitorovaní vnútroštátnych súdnych reforiem v rámci európskeho semestra, ktorý takisto využíva informácie z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície; vyzýva zároveň Komisiu, aby vypracovala nové kritériá na lepšie posúdenie súladu súdnych systémov so zásadami právneho štátu, opierajúc sa najmä o zoznam kritérií právneho štátu ustanovený Benátskou komisiou;

2.  vyzýva Komisiu, aby zhromaždila presnejšie informácie o tom, akým spôsobom sa rieši porušovanie zásad právneho štátu a ohrozovanie základných práv vrátane korupcie, diskriminácie, porušovania práva na súkromie a slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania, prejavu, zhromažďovania a združovania;

3.  pripomína svoju žiadosť uvedenú v uznesení z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva a opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach; vyzýva Komisiu, aby do zavedenia paktu o demokracii, právnom štáte a základných právach spojila existujúce správy vrátane porovnávacieho prehľadu v oblasti justície;

4.  s veľkým záujmom berie na vedomie Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície 2017 a vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala tento proces v súlade so zmluvami a v rámci konzultácií s členskými štátmi;

5.   zdôrazňuje, že vytvorenie samostatného porovnávacieho prehľadu v trestných veciach zásadne prispeje k spoločnému chápaniu právnych predpisov EÚ v oblasti trestného práva medzi sudcami a prokurátormi, a tým aj k posilneniu vzájomnej dôvery;

6.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila boj proti korupcii a považovala začlenenie tejto otázky do porovnávacieho prehľadu za prioritu;

7.   podporuje cieľ tejto výmeny a zdôrazňuje, že nezávislý, účinný a kvalitný súdny systém poskytuje podnikom stimuly na rozvoj a investície na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni a zároveň chráni základné práva občanov a presadzuje práva spotrebiteľov a pracovníkov, a tak podnecuje ich prínos k ekonomike;

8.  zdôrazňuje význam súdnych porovnávacích kritérií pre cezhraničnú vzájomnú dôveru, účinnú spoluprácu medzi inštitúciami a vytvorenie spoločného justičného priestoru a európskej justičnej kultúry; nabáda preto Komisiu, aby pokračovali v rozvoji konkrétnych ukazovateľov, ktoré pomôžu v praxi posúdiť dodržiavanie hodnôt EÚ, ako je zásada právneho štátu a dodržiavanie základných práv;

9.  domnieva sa, že takéto porovnanie musí vychádzať z objektívnych kritérií a dôkazov, ktoré sú zostavované, porovnávané a analyzované starostlivo a s ohľadom na jednotlivé ústavné a právne rámce; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnosť zaobchádzania so všetkými členskými štátmi pri nestrannom posudzovaní ich súdnych systémov;

10.  víta úsilie Komisie zamerané na to, aby sa po prvýkrát posúdili niektoré aspekty trestnej justície týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí, a odporúča Komisii, aby prijala opatrenia potrebné na povzbudenie členských štátov, aby poskytovali údaje o trvaní súdnych konaní v tejto oblasti, vzhľadom na nadobudnutie účinnosti štvrtej a následne piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

11.   víta úsilie Komisie predložiť merateľné údaje a vyvodiť konkrétne závery o tom, ako členské štáty zlepšili alebo ešte môžu zlepšiť kvalitu a efektívnosť svojich súdnych systémov, najmä pokiaľ ide o postavenie a menovanie sudcov, ich nezávislosť a rodovú rovnováhu; konštatuje, že nedostatok údajov sa neustále znižuje, najmä pokiaľ ide o ukazovatele týkajúce sa efektívnosti súdnych systémov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že stále existujú prípady, keď členské štáty pre niektoré kategórie neposkytli žiadne údaje, hoci sa takéto údaje používajú alebo sú dostupné; vyzýva preto členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a zvýšili porovnateľnosť údajov a plne spolupracovali s Komisiou tým, že jej budú poskytovať požadované údaje; zdôrazňuje, že členské štáty musia pokračovať v znižovaní nedostatku údajov, aby dosiahli svoje priority v oblasti efektívnych súdnych systémov; vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s Európskou komisiou pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ) a Komisiou, najmä prostredníctvom neformálnej skupiny národných expertov z ministerstiev a príslušných súdnych systémov, s cieľom odstrániť pretrvávajúci nedostatok údajov v rámci niektorých kategórií porovnávacieho prehľadu v oblasti justície;

12.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali výsledky porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2017 a určili, aké ponaučenie treba vyvodiť, a aby zvážili, či je potrebné prijať opatrenia na národnej úrovni na nápravu prípadných rozdielov, pokiaľ ide o kvalitu, efektívnosť a nezávislosť vnútroštátnych súdnych systémov;

13.  berie na vedomie, že mnohé členské štáty naďalej vyvíjajú úsilie o zlepšenie účinnosti svojich vnútroštátnych súdnych systémov prostredníctvom zavádzania reforiem; víta skutočnosť, že značný počet nových reforiem sa týka oblastí právnej pomoci, alternatívnych metód riešenia sporov (ARS), špecializácie súdov a máp súdnictva;

Účinnosť

14.   zdôrazňuje dôležitosť efektívnych a včasných konaní v súlade s článkom 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkom 47 Charty základných práv EÚ; zdôrazňuje zároveň dôležitosť rýchlych a efektívnych konaní vo veciach ochrany spotrebiteľa, práv duševného vlastníctva a ochrany osobných údajov; so znepokojením konštatuje, že takéto konania sú v niektorých členských štátoch stále príliš zdĺhavé; poukazuje na to, že veľký počet nevyriešených prípadov môže spôsobovať aj menšiu dôveru občanov a podnikov v súdny systém, ako aj menšiu právnu istotu, pričom dôvera je základným kameňom dodržiavania zásady právneho štátu;

15.   nabáda členské štáty k tomu, aby investovali do nepretržitého rozvoja a využívania nástrojov IKT vo svojich súdnych systémoch a snažili sa, aby boli prístupnejšie, zrozumiteľnejšie a jednoduchšie z hľadiska využívania pre všetkých občanov EÚ, najmä pre ľudí s akoukoľvek formou zdravotného postihnutia a zraniteľné skupiny vrátane národnostných menšín a/alebo migrantov; zdôrazňuje prínos systémov IKT z hľadiska cezhraničnej spolupráce medzi súdnymi orgánmi členských štátov a na vnútroštátnej úrovni pri znižovaní nákladov pre všetky zúčastnené strany, a to aj z hľadiska zlepšenia celkovej účinnosti a kvality súdnych systémov, napríklad elektronické podávanie žalôb, možnosť monitorovania a možnosť konania online, ako aj elektronická komunikácia medzi súdmi a advokátmi; s poľutovaním berie na vedomie skutočnosť, že úplný potenciál IKT systémov zatiaľ nebol využitý v celej EÚ; víta transparentnosť vo väčšine členských štátov, pokiaľ ide o zverejňovanie súdnych rozhodnutí; zdôrazňuje, že dostupnosť informácií na internete užívateľsky prístupným spôsobom významne prispieva k prístupu k spravodlivosti pre občanov a podniky; vyzýva členské štáty, aby uverejňovali všetky súdne rozhodnutia online, pretože to pomôže občanom a podnikom lepšie sa zoznámiť so súdnym systémom, ako aj zvýšiť jeho transparentnosť; okrem toho poznamenáva, že by to mohlo uľahčiť konzistentnosť judikatúry;

16.   zdôrazňuje potrebu zintenzívniť odbornú prípravu pre sudcov a diverzifikovať jej rozsah, keďže takisto tvorí základ pre účinný, nezávislý a nestranný súdny systém; zdôrazňuje potrebu odbornej prípravy v oblasti rodových úloh, noriem a stereotypov, justičnej etiky, IT zručností, riadenia súdov, mediácie a komunikácie s účastníkmi konaní a s tlačou; ďalej zdôrazňuje dôležitosť primeranej odbornej prípravy v oblasti práva Únie a rôznych štruktúr spolupráce EÚ, akou je Eurojust; konštatuje, že špecifické oblasti práva Únie, ako napríklad autorské práva a právne predpisy o ochrane súkromia, si môžu vyžadovať znalosť nielen práva, ale aj technologického pokroku; konštatuje, že špecializácia sudcov a súdov má zrejme pozitívny vplyv na efektívnosť, ako aj kvalitu súdnych systémov; žiada Komisiu, aby sa touto otázkou hlbšie zaoberala v budúcoročnom prehľade; zdôrazňuje, že trvalé a systematické vzdelávanie sudcov a iných právnych odborníkov je potrebné z hľadiska zabezpečenia súdržného a kvalitného uplatňovania a účinného presadzovanie práva; vyzýva členské štáty, aby viac investovali do rozvoja justičnej odbornej prípravy a kontinuálneho vzdelávania odborníkov z právnej praxe, ako napríklad sudcov, a to aj v iných členských štátoch, s cieľom vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy;

17.  nabáda členské štáty a inštitúcie EÚ, aby podporili ďalší rozvoj mediácie na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby systematicky posudzovala dôsledky mediácie v súdnych systémoch EÚ;

Kvalita

18.   vyzýva Komisiu, aby pridala uplatňovanie postupov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu do budúcoročného porovnania prístupnosti súdnych systémov, pretože považuje prístup k spravodlivosti a účinné riešenie sporov za prioritu; domnieva sa, že tieto postupy sú dôležitým nástrojom na posilnenie ochrany spotrebiteľa, životného prostredia a ochrany zdravia v EÚ ako celku, v oblastiach, v ktorých to má priamy dosah na veľký počet žiadateľov; domnieva sa, že postupy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu uľahčujú prístup občanov k spravodlivosti a účinné riešenie sporov a následne odstraňujú neprimerané prekážky, najmä pre občanov, ktorí žijú pod hranicou chudoby alebo v prípadoch s cezhraničným rozmerom;

19.  konštatuje, že vo väčšine členských štátov sa vyžaduje, aby účastníci pri začatí súdneho konania zaplatili súdny poplatok; zdôrazňuje, že dostupnosť právnej pomoci a úroveň súdnych poplatkov majú zásadný vplyv na prístup k spravodlivosti, ktorý je v EÚ základným právom, najmä pre chudobných občanov, a poukazuje na úlohu právnej pomoci pri zabezpečovaní, že zraniteľnejší účastníci budú mať rovnaký prístup k spravodlivosti; zdôrazňuje, že právna pomoc pre spotrebiteľov pod hranicou chudoby predstavuje naďalej základný faktor rovnováhy; poukazuje na to, že ťažkosti pri získavaní právnej pomoci by mohli byť odrádzajúce v prípadoch, keď súdne poplatky a/alebo alebo trovy konania predstavujú významný podiel výšky nároku; domnieva sa, že právna pomoc by mala byť spojená s hranicou chudoby stanovenou v členských štátoch; trvá na tom, že náklady na právne zastupovanie by sa vo všeobecnosti mali ďalej znižovať, napríklad využívaním vnútroštátnych portálov elektronickej justície; vyzýva členské štáty, aby zlepšili prístupnosť online informácií, ktoré by občanom umožnili zistiť, či majú nárok na právnu pomoc, a to vrátane prístupných online informácií pre osoby so zrakovým postihnutím;

20.  vyzýva Komisiu, aby pred ukončením budúcoročného prehľadu zaviedla nový ukazovateľ prístupu k spravodlivosti pre všetky skupiny, ktoré by mohli byť znevýhodnené alebo diskriminované, s cieľom identifikovať možné prekážky;

21.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť pretrvávajúce rodové vyváženie rozdielov a značný rozdiel v pomere medzi sudcami, najmä na súdoch vyššieho stupňa /najvyšších súdoch, a to na vnútroštátnej aj úrovni EÚ; s poľutovaním berie na vedomie nedávny negatívny vývoj v zastúpení žien na sudcovských pozíciách v niektorých členských štátoch;

22.   zdôrazňuje, že treba vykonať ešte veľa práce, pokiaľ ide o rodovú rovnosť v súdnych profesiách v Európe, aj pokiaľ ide o prístup k úradu sudcu, a so zreteľom na rodové stereotypy, transparentnosť pri vymenúvaní do funkcie, zosúladenie pracovných a mimopracovných povinností alebo existenciu mentorských postupov; zdôrazňuje zjavný rozdiel v zastúpení žien na nižších stupňoch súdnictva (vrátane žien v inej než sudcovskej funkcii) a ich zastúpení na súdoch vyššieho stupňa a prokuratúrach; naliehavo žiada členské štáty, aby svoje úsilie, a to najmä v oblasti vysokoškolského vzdelávania, zamerali na ženy v sudcovských povolaniach a podporovali pozitívny postoj k sudkyniam;

23.  pripomína spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady z roku 2015, v ktorom sa uvádza, že členské štáty by mali v čo najväčšej možnej miere a s ohľadom na cieľ rovnosti medzi ženami a mužmi, stanovený v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, zabezpečiť rovnaké zastúpenie mužov a žien pri vymenovaní kandidátov na sudcov Všeobecného súdu Súdneho dvora Európskej únie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v tomto smere šli príkladom;

24.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo viac ako polovica členských štátov zvýšila v roku 2015 výdavky na súdnictvo na obyvateľa, určenie finančných zdrojov sa stále zakladá väčšinou na historických nákladoch namiesto toho, aby sa zakladalo na skutočnej pracovnej záťaži alebo počte žiadostí súdov;

25.  víta intenzívnejšie využívanie alternatívnych mechanizmov riešenia sporov vo väčšine členských štátov, najmä využívanie európskej platformy na riešenie sporov online spotrebiteľmi a obchodníkmi;

26.  berie na vedomie nedostatočnú dostupnosť údajov v manželských veciach a veciach rodičovských práv a povinností; nabáda Komisiu, aby tieto údaje zahrnula do porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície, keď ich členské štáty sprístupnia, ideálne ako strednodobý cieľ po ukončení preskúmania nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností;

Nezávislosť

27.   zdôrazňuje, že nezávislosť, kvalita a efektívnosť sú zásadnými prvkami účinného súdneho systému, ktorý je zase základom právneho štátu, spravodlivosti v súdnych konaniach a dôvery občanov a podnikov v právny systém; okrem toho zdôrazňuje, že nezávislosť súdnictva je neoddeliteľnou súčasťou demokracie; domnieva sa, že nezávislý súdny systém sa opiera na jednej strane o zákaz zasahovania alebo vyvíjania tlaku zo strany vlády, politikov alebo strán s vlastnými hospodárskymi záujmami a na druhej strane o účinné záruky vyjadrené statusom a postavením sudcov a ich finančnou situáciou; zdôrazňuje, že treba zaručiť dostatočnú nezávislosť vyšetrovacích orgánov od nenáležitého politického vplyvu; vyzýva preto Komisiu, aby do prehľadu zahrnula časť venovanú statusu prokurátorov a ich autonómii; ďalej vyzýva Komisiu, aby pokračovala v posudzovaní právnych záruk na ochranu nezávislosti súdnictva, a to aj v spolupráci so sieťou najvyšších súdov a sudcovských rád;

28.  poukazuje na význam nezávislosti, t. j. bez svojvoľného rozhodovania, a komplexných mechanizmov na vymenúvanie, hodnotenie, presuny alebo odvolávanie sudcov;

º

º  º

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC104594/jrc104594__2017_the_judicial_system_and_economic_development_across_eu_member_states.pdf (sprístupnená 14. decembra 2017).

(2)

http://www.instituteforlegalreform.com/uploads/sites/1/The_Growth_of_Collective_Redress_in_the_EU_A_Survey_of_Developments_in_10_Member_States_April_2017.pdf (sprístupnená 14. decembra 2017).

(3)

http://eige.europa.eu/gender-statistics/dgs

(4)

http://www.venice.coe.int/webforms/documents/default.aspx?pdffile=CDL-AD(2016)007-e

(5)

Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2017, s. 136.

(6)

Milieu Ltd (2011), Comparative study on access to justice in gender equality and anti-discrimination law, súhrnná správa, GR pre spravodlivosť, Európska komisia, Brusel.

(7)

https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?p=&Ref=CM/Rec(2010)12&Language=lanEnglish&Ver=original&BackColorInternet=C3C3C3&BackColorIntranet=EDB021&BackColorLogged=F5D383&direct=true

(8)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/596804/IPOL_STU(2017)596804_EN.pdf (sprístupnená 14. decembra 2017).

(9)

https://www.coe.int/t/dghl/cooperation/cepej/evaluation/default_en.asp


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Táto správa z vlastnej iniciatívy je reakciou na porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2017, ktorý vypracovala Komisia.

V Únii je presadzovanie práva na súdoch do veľkej miery záležitosťou vnútroštátnych procesných pravidiel a praxe. Vnútroštátne súdy sú tiež súdy Únie. Tieto konania na súdoch sú preto v záujme zabezpečenia spravodlivosti, justície a efektívnosti, ako aj účinného uplatňovania práva Únie.

Právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, ako je zakotvený v článku 47 Charty a v článku 6 EDĽP, predstavuje jednu zo základných záruk právneho štátu a demokracie.

Aj keď sú členské štáty stranami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), skúsenosť dokazuje, že to samo osebe vždy nezabezpečuje dostatočný stupeň dôvery v systémy súdnictva iných členských štátov. Rozsah vzájomnej dôvery závisí vo veľkej miere od viacerých parametrov, medzi ktoré okrem iného patria mechanizmy ochrany práv žalobcu alebo odporcu, zatiaľ čo zaručujú prístup k súdu a spravodlivosti.

Dôležitým a aktuálnym príkladom významu týchto parametrov sú prípady diskriminácie LGBTI osôb. Obdobne závisí účinnosť európskeho právneho rámca – a to i účinnosť článku 21 Charty základných práv EÚ týkajúceho sa diskriminácie – od možnosti obete získať prístup k spravodlivosti, čo sa často prejavuje na prípadoch diskriminácie iného druhu (na základe pohlavia, náboženstva, atď.) Táto možnosť je daná okrem iného i účinnosťou a včasnosťou konaní, primeranými nákladmi na právne zastúpenie a povedomím sudcov o tom, ako postupovať v takýchto prípadoch (napr. praktické vykonávanie takých opatrení, ako je obrátené dôkazné bremeno). Ako vyplýva z príslušnej literatúry, tieto faktory ešte nie sú v plnej miere realitou. Z tohto hľadiska by bolo užitočné, keby členské štáty poskytli konkrétne údaje o opatrení alebo politikách – či už pripravovaných alebo už uplatňovaných –, ktoré sú zamerané na lepšie riešenie vyššie uvedených prekážok. Mohli by napríklad obsahovať informácie o tom, či ich vnútroštátne právne predpisy ustanovujú lehoty (a aké) na vydanie súdneho rozhodnutia, a ak áno, či sa tieto lehoty líšia v závislosti od predmetných prípadov a či sú dodržané alebo nie v dôsledku nadmernej pracovnej záťaže, nedostatočných zdrojov atď(1).

Spravodajkyňa preto víta cieľ dosiahnuť účinné, nezávislé a kvalitné súdne systémy v členských štátoch. Týmto by sa ďalej prispelo k hospodárskemu rastu a vyššej ochrane spotrebiteľa. . V záujme komplexnejšieho posúdenia sa spravodajkyňa však takisto rozhodla využiť iné zdroje informácií než samotný porovnávací prehľad, a to informácie z Inštitútu pre právnu reformu, Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE), Rady Európy, jednej z tematických sekcií samotného Parlamentu atď.

Zlepšenie účinnosti súdov môže skutočne viesť k väčšej miere rastu hospodárstva, keďže vnímanie nezávislosti súdnictva zo strany podnikateľskej sféry môže podnietiť rast produktivity. Keď justičné systémy zaručujú presadzovanie práv, veritelia budú s väčšou pravdepodobnosťou poskytovať úvery, podniky to bude odrádzať od špekulácií, transakčné náklady sa znížia a inovatívne podniky budú s väčšou pravdepodobnosťou investovať(2).

V každom prípade je potrebné zdôrazniť, že je potrebné ďalšie zlepšenie, pokiaľ ide o elektronické poskytovanie informácií o vnútroštátnych systémoch súdnictva, konkrétne prostredníctvom internetových stránok, ktoré budú dostupné zrakovo postihnutým osobám alebo ktoré budú poskytovať občanom interaktívne nástroje, ktoré im umožnia zistiť, či sú majú nárok na právnu pomoc. Dostupnosť súdnych rozsudkov v občianskoprávnych/obchodných aj správnych konaniach by sa mohla zlepšiť na súdoch všetkých stupňov.

Okrem toho je potrebné poznamenať, že negatívny vývoj, pokiaľ ide o úroveň rodovej rovnováhy medzi sudcami vyšších stupňov / najvyšších súdov, ktorý sa v súčasnosti zaznamenáva v niektorých členských štátoch, nie je problémom iba na vnútroštátnej úrovni. Najnovšie údaje získané Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť dokazuje, že podiel žien na pozíciách predsedov a členov európskych súdov, konkrétne Súdneho dvora Európskej únie, je 19,2 % v porovnaní s 80,8 % mužov. Napriek tomu možno pozorovať nedostatok rodovej rovnováhy aj na iných pozíciách v súdnictve než na pozícii sudcu. Možno teda skutočne dospieť k záveru, že dochádza k poklesu celkového podielu žien s odborným vzdelaním na úrovni súdov. Táto skutočnosť, ako aj výrazný rozdiel medzi pomerom zastúpenia žien v nižších stupňoch súdnictva (vrátane žien na iných než sudcovských pozíciách) a ich zastúpenie na súdoch vyššieho stupňa a na prokuratúrach, možno vysvetliť okrem iného nedostatkom mentorstva, transparentných postupov vymenúvania, podporných sietí alebo viditeľných ženských vzorov na vyšších pozíciách súdnictva(3).

Pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, spravodajkyňa víta piaty prieskum Svetového ekonomického fóra, ktorý ukazuje, že vnímanie nezávislosti súdnictva zo strany podnikov sa zlepšilo alebo zostalo stabilné vo viac ako dvoch tretinách členských štátoch s nízkou úrovňou vnímania nezávislosti. Domnieva sa však, že väčší počet záruk sám osebe nezaručuje účinnosť justičného systému a že vykonávanie politík a postupov na podporu integrity a zamedzenie korupcii v súdnictve je takisto významným prvkom na zaručenie nezávislosti súdnictva. Potrebu takýchto politík a postupov dobre ilustruje nedávny znepokojujúci vývoj, ku ktorému došlo v niektorých členských štátoch, a preto je zavedenie týchto politík a postupov naďalej mimoriadne naliehavé.

Podobne sa ako správna cesta javí aj komplexný a nestranný postup náboru sudcov, a to od preskúmania až po ich vymenovanie, čím by sa čo najviac predišlo rozhodovaniu podľa vlastného uváženia, a prijímanie konečných rozhodnutí na základe konkrétnych a objektívnych faktoroch. Okrem toho je potrebné zaviesť pevné záruky v prípade nevymenovania, ako je povinnosť uviesť dôvody a možnosť súdneho preskúmania. Za tým istým účelom by bolo rozhodujúce ustanoviť systém hodnotenia sudcov na základe objektívnych kritérií, ako aj systém preskúmania rozhodnutia o preložení alebo odvolaní sudcov skupinou nezávislých odborníkov(4).

Pokiaľ ide o odbornú prípravu sudcov, je aj napriek značnému pokroku v tejto oblasti stále potrebné vynaložiť úsilie na diverzifikovanie rozsahu poskytovanej odbornej prípravy. Priebežná odborná príprava v oblasti súdnych zručností, IT zručností, riadenia súdov a justičnej etiky neexistuje vo všetkých členských štátoch. Niektoré členské štáty navyše neposkytujú žiadnu odbornú prípravu v oblasti komunikácie so stranami a tlačovými médiami. Ďalej by sa mala poskytovať odborná príprava v oblasti rodovej rovnováhy v pracovnom prostredí a v oblasti riešenia prípadov násilia založeného na rodovej príslušnosti.

Nakoniec by v záujme komplexného a presného hodnotenia súčasného situácie bolo osobitne dôležité riešiť problém chýbajúcich údajov. Hoci sa vďaka dobrej spolupráci s členskými štátmi, súdmi a inými zainteresovanými stranami a vďaka vypracovaniu nových ukazovateľov, ako je napríklad „hľadisko koncových používateľov“, zdá, že problém chýbajúcich údajov sa odstraňuje, stále je zrejme mnoho nedostupných údajov a rozdielov v množstve a konkrétnosti údajov poskytovaných členskými štátmi.

(1)

Pozri Spoločný príspevok k monitorovaniu vykonávania smernice o rovnakom zaobchádzaní s mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a prepracovaného znenia smernice o rodovej rovnosti v členských štátoch EÚ, ktoré uskutočňuje Komisia (Joint Contribution on the Commission’s Monitoring of the implementation of the Gender Goods and Services Directive and the Gender ‘Recast’ Directive in EU Member States) (ILGA, 2011) a Porovnávaciu štúdiu o prístupe k spravodlivosti v právnych predpisoch v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie (Comparative Study on access to justice in gender equality and anti-discrimination law) (2011, Milieu).

(2)

Pozri „súdny systém a hospodársky vývoj v členských štátoch EÚ“ (The judicial system and economic development across EU Member States, Európska komisia, 2017).

(3)

Pozri databázu rodovej štatistiky Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a „Mapovanie zastúpenia žien a mužov v právnej profesie v rámci celej EÚ“ (Európsky parlament, 2017).

(4)

Pozri CM/Rec(2010)12.


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (16.4.2018)

pre Výbor pre právne veci

k porovnávaciemu prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2017

(2018/2009(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Sylvie Guillaume

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2, 6 a 7,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, najmä na jej články 70, 85, 86, 258, 259 a 260,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na činnosť a správy Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia), najmä na jej zoznam kritérií právneho štátu (CDL‑AD(2016)007-e),

–  so zreteľom na svoje príslušné uznesenia z oblasti právneho štátu a spravodlivosti,

A.  keďže spravodlivosť je hodnota sama osebe a je základným prvkom právneho štátu, najmä pokiaľ ide o prístup občanov k spravodlivosti a dodržiavanie pravidiel spravodlivého súdneho konania;

B.  keďže ochrana právneho štátu, základných práv a účinných nezávislých justičných systémov zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní pozitívneho politického prostredia, obnovovaní dôvery verejnosti v inštitúcie, posilňovaní uplatňovania práva EÚ, podpore udržateľného hospodárskeho rastu a zabezpečovaní väčšej právnej a regulačnej predvídateľnosti,

C.  keďže v súčasnej situácii stoja európske súdne systémy pred novými výzvami, ktorým budú musieť čeliť;

1.  vyzýva Komisiu, aby v súlade so zmluvami a po konzultáciách s členskými štátmi naďalej podporovala porovnávací prehľad, aby sa stal nástrojom, ktorý využívajú zainteresované strany, čo by zvýšilo účinnosť a kvalita európskych súdnych systémov;

2.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala porovnávací prehľad o trestnom súdnictve, ale aj o prezumpcii neviny a ďalších aspektoch týkajúcich sa práva na spravodlivý proces, ktoré úzko súvisia s dodržiavaním zásad právneho štátu, s cieľom získať celkový obraz o súdnictve v Európskej únii, a prispieť tak k spoločnému chápaniu jednotlivých európskych súdnych systémov a posilneniu európskeho justičného priestoru; vyzýva Komisiu, aby do porovnávacieho prehľadu začlenila svoje odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa zlepšovania vnútroštátnych justičných systémov;

3.  zdôrazňuje, že na uľahčenie prístupu k spravodlivosti a efektívnemu riešeniu sporov sú čoraz dôležitejšie postupy kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu; vyzýva Komisiu, aby zvážila tieto postupy pri budúcom porovnávaní faktorov určujúcich prístupnosť justičných systémov;

4.  víta úsilie Komisie zamerané na to, aby sa po prvýkrát posúdili niektoré aspekty trestnej justície týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí, a odporúča Komisii, aby prijala opatrenia potrebné na povzbudenie členských štátov, aby poskytovali údaje o trvaní súdnych konaní v tejto oblasti, vzhľadom na nadobudnutie účinnosti štvrtej a následne piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí;

5.  žiada Komisiu, aby zvážila možnosť začleniť do budúceho porovnávacieho prehľadu informácie o prístupe k spravodlivosti pre skupiny, ktoré by mohli byť znevýhodnené v dôsledku zdravotného postihnutia, rodu, sexuálnej orientácie atď., s cieľom identifikovať možné prekážky;

6.  zdôrazňuje, že právna pomoc poskytovaná spotrebiteľom pod hranicou chudoby je i naďalej základným faktorom rovnováhy; berie na vedomie dôležitú úlohu právnej pomoci pri zabezpečovaní toho, aby aj slabšie strany mali prístup k spravodlivosti;

7.  zdôrazňuje prínos systémov IKT pre všetky zúčastnené strany z hľadiska zlepšovania celkovej efektívnosti a kvality justičných systémov a vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby podporovali nepretržitý rozvoj týchto nástrojov; vyzýva Komisiu, aby poskytla viac informácií o využívaní týchto nových technológií v justičných systémoch členských štátov a aby zlepšila ich prístupnosť pre všetkých občanov EÚ vrátane osôb so zdravotným postihnutím a ďalších zraniteľných skupín;

8.  vyzýva Komisiu, aby zhromaždila presnejšie informácie o tom, akým spôsobom sa rieši porušovanie zásad právneho štátu a ohrozovanie základných práv vrátane korupcie, diskriminácie, porušovania práva na súkromie a slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania, prejavu, zhromažďovania a združovania;

9.  vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvinula svoju metodiku, okrem iného vykonávaním kvalitatívnejších analýz, a aby využívala dodatočné zdroje informácií, ktoré môže poskytnúť občianska spoločnosť, súkromný sektor, akademická obec a medzinárodné organizácie; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby aktívne spolupracovali na znižovaní počtu chýbajúcich údajov a zhromažďovali presné, spoľahlivé a porovnateľné informácie na účely vypracovania porovnávacieho prehľadu;

10.  vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby podnikli primerané kroky na zabezpečenie účinného a včasného konania s cieľom posilniť súdnu ochranu každej osoby usilujúcej o ochranu svojich práv;

11.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala nové kritériá na lepšie posúdenie súladu súdnych systémov so zásadami právneho štátu, opierajúc sa najmä o zoznam kritérií právneho štátu ustanovený Benátskou komisiou;

12.  vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby posilnili nezávislosť súdnictva v EÚ, najmä pokiaľ ide o záruky, ktoré vyplývajú zo štatútu sudcov a prokurátorov, a nabáda Komisiu, aby do porovnávacieho prehľadu v oblasti justície zahrnula viac informácií o týchto otázkach;

13.  vyzýva Komisiu, aby do časti porovnávacieho prehľadu, ktorá sa týka nezávislosti justície, zahrnula oddiel o štatúte prokurátorov a ich nezávislosti;

14.  pripomína svoju žiadosť uvedenú v uznesení z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(1) a opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach; vyzýva Komisiu, aby do zavedenia paktu o demokracii, právnom štáte a základných právach spojila existujúce správy vrátane porovnávacieho prehľadu v oblasti justície;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť problém rodovej nerovnováhy a nepomeru v radoch súdnych zamestnancov, najmä sudcov; zdôrazňuje, že budúce porovnávacie prehľady by mali zahŕňať informácie o týchto zamestnancoch vrátane ich prijímania, odbornej prípravy a zastúpenia mužov a žien;

16.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila boj proti korupcii a považovala začlenenie tejto otázky do porovnávacieho prehľadu za prioritu;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

37

7

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Daniel Dalton, Rachida Dati, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Dietmar Köster, Monica Macovei, Roberta Metsola, Péter Niedermüller, Ivari Padar, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gérard Deprez, Iratxe García Pérez, Maria Grapini, Anna Hedh, Marek Jurek, Jean Lambert, Gilles Lebreton, Andrejs Mamikins, Angelika Mlinar, Emilian Pavel, Alyn Smith, Barbara Spinelli

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, Lynn Boylan, Matt Carthy, Kostadinka Kuneva, Marijana Petir, Julia Pitera, Evelyn Regner, Monika Smolková, Julie Ward

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

37

+

ALDE

Gérard Deprez, Nathalie Griesbeck, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Angelika Mlinar

ECR

Helga Stevens

EFDD

Laura Ferrara

GUE/NGL

Lynn Boylan, Matt Carthy, Kostadinka Kuneva, Barbara Spinelli

PPE

Asim Ademov, Rachida Dati, Monika Hohlmeier, Roberta Metsola, Marijana Petir, Julia Pitera, Traian Ungureanu, Tomáš Zdechovský

S&D

Pervenche Berès, Tanja Fajon, Iratxe García Pérez, Ana Gomes, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Dietmar Köster, Andrejs Mamikins, Péter Niedermüller, Ivari Padar, Emilian Pavel, Evelyn Regner, Monika Smolková, Julie Ward

VERTS/ALE

Jean Lambert, Alyn Smith, Bodil Valero

7

-

ECR

Daniel Dalton, Jussi Halla-aho, Marek Jurek, Monica Macovei

EFDD

Kristina Winberg

ENF

Gilles Lebreton, Auke Zijlstra

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Mady Delvaux, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Heidi Hautala, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Emil Radev, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, József Szájer, Axel Voss, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luis de Grandes Pascual, Angel Dzhambazki, Jytte Guteland, Kosma Złotowski


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

19

+

ALDE

Jean-Marie Cavada, António Marinho e Pinto

EFDD

Joëlle Bergeron

GUE/NGL

Kostas Chrysogonos

PPE

Luis de Grandes Pascual, Emil Radev, Pavel Svoboda, József Szájer, Axel Voss, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka

S&D

Mady Delvaux, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Jytte Guteland, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Evelyn Regner

VERTS/ALE

Max Andersson, Heidi Hautala

0

-

 

 

4

0

ECR

Angel Dzhambazki, Kosma Złotowski

ENF

Marie-Christine Boutonnet, Gilles Lebreton

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 17. mája 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia