SPRÁVA o vykonávaní stratégie EÚ pre mládež

3.5.2018 - (2017/2259(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie
Spravodajkyňa: Eider Gardiazabal Rubial


Postup : 2017/2259(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0162/2018
Predkladané texty :
A8-0162/2018
Prijaté texty :

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

O budúcom rámci pre činnosť EÚ v oblasti mládeže sa rozhodne v rozhodujúcej chvíli pre Európu v rámci prebiehajúcich rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ, diskusií o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) a budúcej generácii kľúčových programov, medzi ktoré patria Erasmus+, Kreatívna Európa, Európa pre občanov a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ako aj nový program Európsky zbor solidarity.

Úsporné opatrenia prijaté v súvislosti s hospodárskou krízou mali medzitým negatívny vplyv na európskych občanov. Mladí Európania sú prvými obeťami nedostatku investícií do vzdelania a kultúry, nezamestnanosti a škrtov v sociálnych službách. V dôsledku toho sa väčšina z nich obáva budúcnosti a cíti sa obetovaná v prospech hospodárskych záujmov. Čísla hovoria samy za seba. Dnes je v Európskej únii takmer každý tretí mladý človek vo veku 18 až 24 rokov vystavený riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia[1]. V roku 2016 bola v EÚ miera nezamestnanosti mladých ľudí (veková skupina 15 – 24 rokov) 18,7 % v porovnaní s 15,6 % v roku 2008. V eurozóne je miera nezamestnanosti mladých ľudí stále nad 20 %. Ďalej miera mladých ľudí v skupine NEET (ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy)[2] v EÚ je 15,6 % v porovnaní so 14,2 % v roku 2008.[3] Okrem nich mnoho zamestnaných mladých ľudí čelí obrovským problémom, ako sú neisté pracovné podmienky z hľadiska miezd, stresu a dĺžky trvania zmluvy. Pre mladých Európanov je niekedy veľmi ťažké cítiť sa súčasťou spoločnosti. Či ste zamestnaný alebo nie, nedostatok dôvery v mladých ľudí vedie napríklad k odmietaniu poskytovania úverov. V dôsledku toho narastá frustrácia a mladí ľudia sa cítia vylúčení. Sociálne vylúčenie má vážne negatívne dopady na životné podmienky, občiansku účasť, emočný život a zdravie mladých ľudí.

Súčasne pokračuje oživenie a európske hospodárstvo je teraz na ceste k pomerne silnému rastu s klesajúcou nezamestnanosťou. Napriek tomu je nerovnosť v Európskej únii stále vysoká a riziko chudoby postihuje predovšetkým mladých Európanov.

V tejto súvislosti sa mládež stala prioritou Európskej únie, a preto sa začali iniciatívy zamerané na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, zvýšenie účasti mládeže, podporu začlenenia a dobrovoľníctva. Výsledky sú pozitívne, ale ciele sa zďaleka nedosiahli, a preto by sa stratégia EÚ pre mládež mala zlepšiť a posilniť.

Výsledky hodnotenia súčasnej činnosti EÚ v oblasti mládeže na roky 2010 – 2018

Súčasná činnosť EÚ v oblasti mládeže v období 2010 – 2018, takzvaná stratégia EÚ pre mládež, je pokračovaním predchádzajúcej[4] stratégie a zameriava sa na vytvorenie väčšieho počtu rovnakých príležitostí pre všetkých mladých ľudí, najmä v oblasti vzdelávania a na trhu práce s cieľom riešiť niektoré z uvedených problémov. Cieľom stratégie je tiež podporovať aktívne občianstvo, sociálne začlenenie a solidaritu všetkých mladých ľudí, a preto sa zameriava na mechanizmy účasti mládeže na tvorbe politík.

Tieto ciele však zostávajú veľmi obsiahle a ambiciózne. Posúdiť, či boli splnené, je preto zložité, pretože príležitosti a účasť mladých ľudí v Európe závisia od mnohých faktorov súvisiacich so sociálno-ekonomickou situáciou v príslušných krajinách, a je to tiež pohyblivým cieľom vzhľadom na meniace sa okolnosti.

Súčasná stratégia EÚ pre mládež obsahuje veľmi veľký počet navrhnutých iniciatív v rôznych oblastiach činnosti (nie všetky sú špecifickými politickými oblasťami), ktoré v kombinácii s pomerne komplikovaným mechanizmom na stanovenie politických priorít v rámci otvorenej metódy koordinácie (OMK) nezabezpečuje jasnú identifikáciu cieľov, zatiaľ čo celkové ciele zostávajú skôr ako všeobecné motto.

Za zmienku stojí nedostatok jasne stanoveného porovnávania v rámci politiky Európskej únie v oblasti mládeže. Preto sa výmena najlepších postupov stále obmedzuje na to, že sa partnerom poskytujú príklady opatrení prijatých v medziach osobitných okolností jednotlivých krajín.

Prístup určujúci jednotlivé oblasti činnosti by sa mal preto výrazne obohatiť o prierezový holistický prístup, keďže otázky súvisiace s tvorbou politiky mládeže sú silne prepojené (vzdelávanie, zamestnanosť, inovácia, dobrovoľníctvo), čoho dôkazom sú osobitné politické dokumenty a činnosť expertných skupín pracujúcich na otázkach stratégie pre mládež. Taký bol aj záver európskej konferencie o budúcej stratégii EÚ pre mládež v máji 2017, z ktorej vyplynulo, že budúca stratégia „má ambiciózne ciele v obmedzenom počte oblastí...“.[5]

Možno tiež konštatovať, že nástroje, ktoré umožňujú merať dosahy politiky, vo všeobecnosti chýbajú, keďže doteraz používané nástroje poskytujú súbor údajov, ktoré sa nedajú ľahko porovnať a v prípade jednotlivých členských štátov nepreukazujú skutočný dosah vybraných politík. Cieľom hodnotiacej štúdie Európskej komisie týkajúcej sa súčasnej stratégie pre mládež je meranie vplyvu stratégie pre mládež na politiky v oblasti mládeže.[6] Nedostatok kvantitatívnych ukazovateľov na meranie priameho vplyvu stratégie na situáciu mladých ľudí a charakter a rozsah otvorenej metódy koordinácie by však mali viesť k „širokému spektru účinkov“.[7]

Mechanizmus podávania správ vo forme správ o mládeži každé tri roky prináša v praxi súbor príkladov poskytnutých členskými štátmi v súvislosti s vykonávaním konkrétnych návrhov uvedených v stratégii pre mládež, na základe ktorých možno vyvodiť len veľmi všeobecné závery. Preto možno konštatovať, že je potrebný podrobnejší systém zaznamenávania vývoja vo vnútroštátnych prístupoch k aspektom mládeže.

Ťažko si predstaviť stanovenie konkrétnych cieľov na európskej a vnútroštátnej úrovni v oblasti, kde si členské štáty zachovávajú právomoc a činnosť EÚ sa obmedzuje na koordináciu a podporu. „Hlavná pridaná hodnota [stratégie] pre členské štáty EÚ spočívala v tom, že im poskytla politický vzor, vedomosti a odborné poznatky, pákový efekt a legitimitu, príležitosti a zdroje“.[8]

Napokon, podľa Európskej komisie externé hodnotenie dokazuje, že členské štáty majú záujem o spoluprácu v otázkach mládeže na úrovni EÚ. Hlavné prekážky, žiaľ, súvisia s obmedzenými zdrojmi dostupnými na vnútroštátnej úrovni.

Potreba lepšie koordinovanej a cielenejšej stratégie EÚ pre mládež

Prostredníctvom tejto vykonávacej správy chceme poskytnúť prvky pre silnú, dlhodobú a dobre koordinovanú stratégiu v záujme mladých Európanov.

Stratégia EÚ pre mládež je určená predovšetkým mladým ľuďom, ktorí by mali byť hlavnými partnermi. Je naliehavo potrebné umožniť im vyjadrovať ich názory buď prostredníctvom úspešného štruktúrovaného dialógu, alebo prostredníctvom všetkých ostatných formátov zabezpečujúcich silnú participatívnu tvorbu politiky, ako je vytvorenie fóra na diskusiu medzi mladými ľuďmi a rozhodovacími orgánmi. Mladí ľudia by mali mať možnosť ľahkého prístupu k rozhodovaniu na úrovni EÚ, aby sa mohli podeliť o svoje názory a relevantným spôsobom sa podieľať na rozhodovaní. Zároveň by sa mala uskutočniť široká konzultácia so sociálnymi partnermi, organizáciami občianskej spoločnosti a vzdelávacím sektorom. Okrem toho by Európska únia mala spolupracovať na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom navrhnúť vhodným spôsobom opatrenia, ktoré by sa mali realizovať a podporovať medzi európskymi občanmi.

Po druhé, všetci mladí ľudia by mali byť zaradení do trhu práce a mali by mať kvalitné pracovné miesta. Mali by sme posilniť naše úsilie, aby sme mladým ľuďom poskytli rovnaké príležitosti na zabezpečenie trvalo udržateľného začleňovania do trhu práce a dlhodobých pracovných miest. Mali by mať možnosť riadiť svoj kariérny postup podľa svojej kvalifikácie a profesionálnych záujmov. Mladí Európania potrebujú optimistickejší pohľad na svoje budúce povolanie a perspektívu odchodu do dôchodku. Väčšina z nich sa domnieva, že z dôvodu postupného zhoršovania systémov sociálneho zabezpečenia nebudú môcť v budúcnosti využívať kvalitný dôchodok. V dôsledku toho sa musí podporiť nový sociálny pakt medzi generáciami, aby sa zabezpečila ich budúcnosť.

Po tretie, mladí ľudia majú právo žiť v zdravom prostredí a mať prístup k vzdelaniu a kultúre, čo je základné právo. Od strednej školy po univerzitu by všetci mladí ľudia mali mať možnosť študovať a využívať mobilné skúsenosti napriek sociálno-ekonomickým ťažkostiam. Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať marginalizovaným skupinám, ako sú ľudia s osobitnými potrebami, etnické menšiny, migranti a utečenci. Okrem toho by všetci mladí ľudia mali mať ľahký prístup ku kultúre, ktorý je rozhodujúci v čase, keď sa v celej Európe stupňuje neznášanlivosť, radikalizácia a extrémizmus, veľmi dôležitý. Mal by sa podporovať medzikultúrny dialóg, aby sa ctil európsky slogan o zjednotení v rozmanitosti. Mladí ľudia sa zároveň nemôžu tešiť zo života, ak ich životné prostredie nie je zdravé. Podľa OSN znečisťovanie ovzdušia ovplyvňuje vývoj rastu mozgov detí. Okrem toho bude v mestských oblastiach žiť približne 66 % svetovej populácie. Preto je veľmi dôležité pracovať a navrhnúť mladým ľuďom alternatívu. Mali by sa podporovať športové aktivity s cieľom zabezpečiť dobrý fyzický stav mladých ľudí. Duševná pohoda je tiež ovplyvnená stresom spôsobeným prácou a každodenným životom, čím sa stále viac vyvíja tlak na mladých ľudí, od ktorých sa očakáva, že budú produktívni, kvalifikovaní a flexibilní. Trh práce je skutočne mimoriadne konkurencieschopný a na mladých ľudí sa vyvíja tlak, aby pred nájdením prvej primeranej práce absolvovali dlhé stáže. Mladých ľudí už od útleho veku okrem stresu postihuje kyberšikanovanie. V dôsledku toho by stratégia EÚ pre mládež mala byť navrhnutá na základe medzisektorového prístupu a mala by byť súčasťou stratégie trvalo udržateľného rozvoja.

Napokon, európske programy by sa mali posilniť, zlepšiť, podporovať a dobre financovať s dlhodobou a koordinovanou víziou s cieľom dosiahnuť presvedčivé výsledky. Ambiciózny rozpočet by mal sprevádzať všetky iniciatívy, ktorých výsledky sú z dlhodobého hľadiska viditeľné.

Keďže jedna z najostrejších kritík súčasnej spolupráce sa týka obrovskej nerovnosti v oblasti dosiahnutých výsledkov a nedostatku systematického vykazovania a dostupnosti spoľahlivých údajov o vykonávaní stratégie, je dôležité pripomenúť a zdôrazniť, že keďže je samozrejmé, že hlavné právomoci, pokiaľ ide o politiky v oblasti mládeže, spočívajú na členských štátoch, najdôležitejšie je, aby príslušné vnútroštátne orgány v rámci stratégie zvýšili tempo spolupráce.

  • [1]  Podľa najnovších údajov uverejnených Eurostatom sa odhaduje, že v roku 2011 bolo v EÚ až 29,8 % mladých ľudí vo vekovej skupine 18 – 24 rokov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Údaje sú dostupné na stránke http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_social_policy_equality/youth/indicators
  • [2]  Miera mladých ľudí v skupine NEET je podiel ľudí vo veku 15 – 24 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani v procese vzdelávania či odbornej prípravy.
  • [3]  AKW, ECLM, IMK, OFCE, „nezávislý Ročný prieskum rastu 2018 – Repair the roof when the sun is shining“ (Oprav strechu, keď slnko svieti), november 2017.
  • [4]  COM(2009)0200, s. 3.
  • [5]  Conference Report(Správa z konferencie), s. 7.
  • [6]  SWD(2017)0281, s. 10.
  • [7]  Tamtiež.
  • [8]  SWD(2017)0280, s. 2.

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní stratégie EÚ pre mládež

(2017/2259(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 9, 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 14, 15, 21, 24 a 32,

–  so zreteľom na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý EÚ ratifikovala v roku 2010,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES[1],

–  so zreteľom na uznesenie Rady o pracovnom pláne Európskej únie pre mládež na roky 2016 – 2018[2],

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí[3],

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. – 8. februára 2013 týkajúce sa vytvorenia iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí[4],

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)[5],

–  so zreteľom na hodnotenie Komisie týkajúce sa stratégie EÚ pre mládež[6],

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“)[7],

  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o budúcnosti programu Erasmus+[8],

  so zreteľom na uznesenie z 2. februára 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES[9],

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, ktorú 17. marca 2015 prijali ministri školstva krajín EÚ na neformálnom zasadnutí v Paríži,

–  so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018), ktorú prijala Rada 23. novembra 2015[10],

  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa[11],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2015 s názvom „Návrh spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy“ (COM(2015)0408),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o stratégii EÚ pre mládež na roky 2013 – 2015[12],

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. marca 2014 o rámci kvality pre stáže,

  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady Európy z 25. novembra 2008 o politike v oblasti mládeže (CM/Res(2008)23),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy z 31. mája 2017 o práci mladých ľudí (CM/Res(2017)4),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole[13],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy[14],

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov – Európska spolupráca v oblasti mládeže (2010 – 2018)[15],

  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ[16],

  so zreteľom na tieňovú správu o politike v oblasti mládeže uverejnenú Európskym fórom mládeže,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho fóra mládeže o európskej stratégii pre mládež[17],

–  so zreteľom na pozičný dokument s názvom Zapoj sa, informuj sa, posilni sa, ktorý zverejnila Európska agentúra pre informácie a poradenstvo pre mládež (ERYICA),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0162/2018),

A.  keďže negatívny vplyv recesie na vyhliadky mladých ľudí na rozvoj ich plného potenciálu sa naďalej prejavuje v celej Európskej únii;

B.  keďže mnohé členské štáty, najmä štáty v južnej Európe, určitým spôsobom zaostávajú pri dosahovaní úrovne pred krízou v súvislosti s mnohými ukazovateľmi týkajúcimi sa mládeže, ako je zamestnanosť, blahobyt a sociálna ochrana;

C.  keďže na regionálnej úrovni v celej EÚ je viditeľné znižovanie nerovností; keďže v mnohých regiónoch sa stále dosahuje miera zamestnanosti pod hodnotou predkrízových úrovní;

D.  keďže nezamestnanosť sa v uplynulých rokoch postupne znižovala, hoci podľa údajov Eurostatu dosahovala v januári 2018 hodnotu 16,1 % a v niektorých členských štátoch dokonca prekročila 34 %; keďže pri porovnaní s hodnotami z roku 2008 (15,6 %) zistíme, že táto miera sa zvýšila; keďže tieto čísla bránia univerzálnemu riešeniu, ak sa má využiť plný potenciál mladých ľudí; keďže v najvzdialenejších regiónoch je znepokojujúca miera nezamestnanosti mladých ľudí, pričom v niektorých týchto regiónoch sme svedkami hodnôt vyšších ako 50 %, napríklad v Mayotte;

E.  keďže znevýhodnené skupiny, ako sú etnické menšiny, ľudia so špeciálnymi potrebami, ženy, LGBTIQ osoby, migranti a utečenci, ktorí čelia prekážkam vstupu na trh práce a prístupu ku kultúre, sociálnym službám a vzdelávaniu, sú najviac postihnuté sociálno-ekonomickou krízou;

F.  keďže vzdelávanie pomáha pri minimalizácii účinkov sociálno-ekonomických nerovností, pričom sa ním zabezpečujú zručnosti a vedomosti, ktoré sú potrebné na znižovanie medzigeneračného prenosu znevýhodnení;

G.  keďže celkový nedostatok investícií do mladých ľudí a práv mladých ľudí bráni mladým ľuďom v nárokovaní si na svoje práva, v ich uplatňovaní a obhajobe a prispeje to k zhoršeniu javov, ako je úbytok počtu obyvateľov, predčasné ukončovanie školskej dochádzky, nedostatok odborných kvalifikácií a kvalifikácií odborného vzdelávania, neskorý vstup na trh práce, chýbajúca finančná nezávislosť, potenciálne nesprávne fungovanie systémov sociálneho zabezpečenia, rozšírená neistota zamestnania a sociálne vylúčenie;

H.  keďže problémy, s ktorými sa mladí ľudia stretávajú v rámci zamestnania, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj sociálnej a politickej angažovanosti, nie sú jednotné a niektorých skupín sa problémy dotýkajú neúmerne viac ako iných; keďže je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na podporu tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce alebo od neho úplne odtrhnutí;

I.  keďže zaručenie miestnych škôl a vzdelávacích zariadení vo všetkých európskych regiónoch je rozhodujúce, ak sa má zlepšiť vzdelávanie mladých ľudí a ak má EÚ všetkým regiónom ponúknuť plnú podporu pri riešení týchto úloh;

J.  keďže vzdelávanie, medzikultúrny dialóg, strategická komunikácia a najmä užšia spolupráca medzi členskými štátmi zohrávajú kľúčovú úlohu pri predchádzaní marginalizácii a radikalizácii mladých ľudí a zvyšovaní ich odolnosti;

K.  keďže mladí ľudia by sa mali aktívne zapájať do plánovania, vytvárania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia všetkých politík s vplyvom na mladých ľudí; keď 57 % mládežníckych organizácií v EÚ sa domnieva, že ich odborné znalosti sa v procese formulovania politík v oblasti mládeže nezohľadňujú[18];

L.  keďže pre úplnú legitimitu mládežníckych organizácii je dôležité, aby mohli zaručiť primeranú úroveň reprezentatívnosti a inkluzívnosti, pokiaľ ide o mladých ľudí;

M.  keďže stratégia EÚ pre mládež je kontinuitnou stratégiou, ktorá sa nepretržite zlepšuje, a keďže jej ciele sú aj napriek tomu stále veľmi rozsiahle a ambiciózne; keďže neboli náležite stanovené referenčné ukazovatele;

N.  keďže v stratégia EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2018 sa zdôrazňuje potreba štruktúrovaného dialógu medzi mladými ľuďmi a rozhodovacími subjektmi;

O.  keďže hlavným cieľom stratégie EÚ pre mládež je zvýšiť počet príležitostí a zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých mladých Európanov;

P.  keďže mladým ľuďom treba pomáhať a posilňovať ich postavenie pri riešení závažných problémov, pred ktorými v súčasnosti stoja, a pri prekonávaní prekážok, ktorým budú čeliť v budúcnosti, prostredníctvom zmysluplnejších, účinnejších a lepšie koordinovaných politík v oblasti mládeže, lepšieho a dostupného vzdelávania a cieleného využívania hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

Q.  keďže v uplynulých rokoch EÚ začala množstvo iniciatív, akou je aj iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a záruka pre mladých ľudí v rámci svojej stratégie EÚ pre mládež, pričom cieľom je vytváranie väčšieho počtu a rovnejších príležitostí pre všetkých mladých ľudí v rámci vzdelávania a trhu práce a podpora začleňovania, posilňovanie postavenia a aktívna účasť mládeže v spoločnosti;

R.  keďže je potrebné uplatňovať hľadisko činnosti EÚ v oblasti mládeže prostredníctvom začlenenia rozmeru mládeže do súčasných a budúcich politík a programov financovania, najmä do všetkých kľúčových oblastí politiky ako hospodárstvo, zamestnanosť a sociálne veci, súdržnosť, zdravie, ženy, spolurozhodovanie, migrácia, kultúra, médiá a vzdelávanie;

S.  keďže je potrebná koordinácia vykonávania budúcej stratégie EÚ pre mládež v rôznych odvetviach politiky a rôznymi inštitúciami;

T.  keďže rodové hľadisko sa musí zahrnúť do rozhodovania o politike pre mládež, ktoré zohľadňuje osobitné úlohy a okolnosti, pred ktorými stoja najmä mladé ženy a dievčatá z rôzneho kultúrneho a náboženského prostredia; keďže politika v oblasti mládeže by mala obsahovať osobitné opatrenia zohľadňujúce rodové hľadisko ako prevencia páchania násilia na ženách a dievčatách, vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti a sexuálna výchova; keďže u žien je v priemere 1,4-krát väčšia pravdepodobnosť, že nie sú zamestnané ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) ako u mužov[19], a je potrebné trvalé úsilie o zvýšenie miery zapojenia mladých žien – najmä po materskej dovolenke a v prípade osamelých matiek – a osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, osôb s nízkou kvalifikáciou, mladých ľudí so zdravotným postihnutím a všetkých mladých ľudí, ktorým hrozí diskriminácia, do trhu práce;

U.  keďže je potrebné vyvinúť trvalé úsilie na zvýšenie účasti mladých ľudí v spoločnosti, najmä osôb so zdravotným postihnutím, migrantov, utečencov, osôb, ktoré nie sú zamestnané ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a tých, ktorým hrozí sociálne vylúčenie;

V.  keďže vzdelanie je kľúčovým faktorom boja proti sociálnemu vylúčeniu a investície do zručností a schopností sú kľúčové pre boj proti vysokej miere nezamestnanosti, najmä v prípade osôb v skupine NEET;

W.  keďže sa v článku 9 ZFEÚ stanovuje, že Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, sociálnou ochranou, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia;

X.  keďže stratégia EÚ pre mládež vytvorila dobrý základ pre plodnú a zmysluplnú spoluprácu v oblasti mládeže;

Y.  keďže dosiahnutie cieľov posledného trojročného cyklu stratégie EÚ pre mládež (2010 – 2018) nemožno riadne a presne posúdiť a porovnanie jednotlivých situácií v jednotlivých členských štátoch je veľmi ťažké vyhodnotiť z dôvodu nedostatku referenčných kritérií, ukazovateľov a prekrývajúcich sa vykonávacích nástrojov;

Z.  keďže základom pre budúci rozvoj vo vzdelávaní a prechod na trh práce sú zameranie na kariéru a prístup k informáciám o možnostiach zamestnanosti aj o príležitostiach vzdelávania;

AA.  keďže EÚ musí pri vymedzovaní cieľov tejto stratégie a jej vykonávaní a hodnotení úzko spolupracovať s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

Úlohy v oblasti mládeže a poučenie zo súčasného procesu tvorby politiky EÚ v oblasti mládeže

1.  s poľutovaním berie na vedomie, že dlhodobé úsporné opatrenia, najmä zníženie nákladov na financovanie vzdelávania, kultúry a politík v oblasti mládeže, majú negatívny vplyv na mladých ľudí a ich životné podmienky; varuje, že rastúca nerovnosť, riziko vylúčenia, neistota a diskriminácia výrazne ovplyvňujú mladých ľudí, najmä najviac znevýhodnené osoby, ako sú mladí ľudia so zdravotným postihnutím, mladé ženy, menšiny a osoby so špeciálnymi potrebami;

2.  víta úspechy európskej spolupráce v oblasti mládeže, ktorá preukázala svoju schopnosť riešiť problémy, s ktorými sa stretáva väčšina Európanov, a podporovať tvorcov politík na vnútroštátnej úrovni, poskytovať im odborné znalosti, odporúčania a legitímnosť a úspešne mobilizovať viac finančných prostriedkov EÚ;

3.  považuje otvorenú metódu koordinácie za vhodný, ale stále nedostatočný prostriedok utvárania politík v oblasti mládeže, ktorý musia dopĺňať iné opatrenia; opakuje svoju výzvu na užšiu spoluprácu a výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa problematiky mládeže na miestnej, regionálnej, celoštátnej úrovni a na úrovni EÚ; naliehavo žiada členské štáty, aby sa dohodli na jednoznačných ukazovateľoch a hodnotiacich kritériách a umožnili tak monitorovanie dosahovaného pokroku;

4.  uznáva pozitívne výsledky stratégie EÚ pre mládež prostredníctvom rozvoja medzisektorovej práce a realizácie štruktúrovaného dialógu s cieľom zabezpečiť účasť mladých ľudí a domnieva sa, že je potrebné zvýšiť všeobecnú úroveň informovanosti relevantných aktérov a zainteresovaných strán o cieľoch a nástrojoch stratégie EÚ pre mládež; konštatuje najmä, že prístup zdola nahor používaný pre štruktúrovaný dialóg predstavuje pridanú hodnotu a mal by sa zachovať; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri príprave novej stratégie zohľadňovali výsledky VI. cyklu štruktúrovaného dialógu zameraného na budúcu stratégiu EÚ pre mládež;

5.  navrhuje zapojiť do politiky v oblasti mládeže aj miestne a regionálne orgány, a to najmä v tých členských štátoch, kde majú v tejto oblasti právomoci;

6.  víta politické iniciatívy zamerané na podporu mládeže EÚ, najmä iniciatívu Investícia do európskej mládeže, Európsky zbor solidarity a iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa však, že tieto nástroje by mali byť lepšie prepojené so stratégiou EÚ pre mládež a mali by sa riadiť prístupom zdola nahor; vyzýva preto Komisiu, aby systematicky spájala všetky politické návrhy týkajúce sa mladých ľudí s celkovou stratégiou a zapojila všetky príslušné zainteresované strany, ako sú sociálni partneri a občianska spoločnosť, a to celostným, dlhodobým prístupom s dobre vymedzenými prierezovými cieľmi;

7.  naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila medziodvetvovú pracovnú skupinu pre koordináciu budúceho vykonávania stratégie EÚ pre mládež so zapojením inštitúcií EÚ vrátane Parlamentu, členských štátov a občianskej spoločnosti, najmä odborov a mládežníckych organizácií;

8.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila účinné nástroje na koordináciu medzi útvarmi a pridelila zodpovednosť za uplatňovanie hľadiska mládeže súborne podpredsedovi Európskej komisie;

9.  nabáda členské štáty, aby využili Európsky pilier sociálnych práv ako základ pre vypracovanie právnych predpisov pre mladých ľudí;

10.  zdôrazňuje význam propagácie zdravého životného štýlu pre predchádzanie ochoreniam a považuje za potrebné poskytovať mladým ľuďom správne informácie a pomoc, pokiaľ ide o závažné problémy v oblasti duševného zdravia, ako sú užívanie tabaku, alkoholu a drog a závislosť na týchto látkach;

11.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia vykonala hodnotenie vykonávania stratégie pre mládež v členských štátoch s cieľom umožniť zvýšené kontroly a monitorovanie v teréne; naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila ciele stratégie EÚ pre mládež, ktoré možno posudzovať kvalitatívne i kvantitatívne, a to so zohľadnením osobitostí každého členského štátu alebo regiónu; vyzýva Komisiu, aby zvýšila objem finančných prostriedkov vyčlenených na programy a činnosti na prípravu mladých ľudí na svet práce;

Umožnenie mladým ľuďom vyjadriť svoj názor v rámci stratégie EÚ pre mládež

12.  odporúča, aby sa budúca stratégia EÚ pre mládež zamerala na mladých ľudí, umožnila im účasť, zlepšovala ich blaho, zohľadňovala potreby, ambície a rozmanitosť všetkých mladých ľudí v Európe a zároveň rozširovala prístup ku kreatívnym nástrojom s novými technológiami;

13.  domnieva sa, že EÚ by mala vyjadrovať solidaritu s mladými ľuďmi a naďalej im umožňovať účasť v spoločnosti vypracovaním osobitných opatrení, zohľadňovaním dobrovoľníckej práce, podporou práce mládeže a vývojom nových nástrojov, najmä nástrojov s novými technológiami, a podporovaním výmeny založenej na solidarite, zapájaní komunity, slobodnom priestore a demokratickom dialógu; uznáva preto význam mládežníckych združení ako priestoru, ktorý mladým ľuďom umožňuje rásť a rozvíjať zmysel pre aktívne občianstvo; vyzýva členské štáty, aby uľahčovali aktívne zapájanie mládeže do dobrovoľníckych organizácií; zdôrazňuje, že väčšie sociálne zapojenie mladých ľudí môže byť ako také nielen významným úspechom, ale aj krokom k vyššej miere zapojenia sa do politického života;

14.  v tomto smere zdôrazňuje významnú úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa, ako aj zapojenia do športových a dobrovoľníckych aktivít pri podnecovaní rozvoja občianskych, sociálnych a medzikultúrnych schopností a zručností mladých Európanov;

15.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vnútroštátne právne rámce a primerané finančné prostriedky pre dobrovoľnícku prácu;

16.  dôrazne a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali mladých ľudí, najmä tých s obmedzenými príležitosťami a tých, ktorí sú mimo formálnych organizačných štruktúr, v zohrávaní aktívnej a rozhodujúcej úlohy vo verejnom živote a v uplatňovaní participatívneho prístupu k tvorbe politiky s cieľom dať mladým ľuďom možnosť ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré majú vplyv na ich život, tým, že im poskytnú online a offline demokratické nástroje, berúc do úvahy obmedzenia a riziká v sociálnych médiách, a zapojením príslušných zainteresovaných strán, ako sú napríklad sociálni partneri, občianska spoločnosť a mládežnícke organizácie, do vytvárania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politík v oblasti mládeže;

17.  vyzýva členské štáty, aby nabádali mládež k plnohodnotnej účasti na volebných procesoch;

18.  vyjadruje potrebu pokračovať v štruktúrovanom dialógu medzi mladými ľuďmi a rozhodovacími orgánmi v ďalšom európskom rámci spolupráce v oblasti mládeže; domnieva sa, že proces štruktúrovaného dialógu by mal systematicky zvyšovať počet a rozmanitosť skupín mladých ľudí, na ktoré sa zameriava, a berie na vedomie, že by sa na jeho zaistenie mala poskytovať dostatočná finančná podpora pre vnútroštátne a európske pracovné skupiny; vyzýva členské štáty, aby podporovali zapojenie celoštátnych, regionálnych a miestnych rozhodovacích orgánov do štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi;

19.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby konali transparentne pri predkladaní účtovných závierok a využívaní finančných prostriedkov určených na podporu udržateľných pracovných príležitostí pre mladých ľudí; preto opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty vždy na požiadanie predložili podrobné údaje o situácii mladých ľudí vo svojej krajine;

20.  upozorňuje, že neexistuje systematické oznamovanie spoľahlivých informácií a údajov o vykonávaní stratégie pre mládež; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podporili väčšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi a regionálnymi štatistickými úradmi s cieľom získať relevantné a aktuálne štatistické údaje o mládeži, ktoré sú dôležité na pochopenie miery úspešnosti vykonávania stratégie; domnieva sa, že tieto štatistické údaje by mali dopĺňať správy, ktoré sa predkladajú každé tri roky;

21.  pripomína existujúci trend poklesu účasti mládeže v celoštátnych a miestnych voľbách a to, že mladí ľudia potrebujú politické odhodlanie a potrebujú mať možnosť vidieť výsledky svojho zapojenia sa; pripomína, že na to, aby sa mladí ľudia stali aktívnymi občanmi, možnosť zažiť zapojenie sa do politického života vo svojom vlastnom prostredí a v miestnych komunitách už od ranného veku je kľúčová pre rastúce povedomie európskeho občianstva a stratégia EÚ pre mládež by to mala zohľadňovať; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali regionálne a miestne orgány s cieľom zabezpečiť plnohodnotnú a účinnú účasť mladých ľudí a mládežníckych organizácií na rozhodovacích a volebných procesoch a ich plnohodnotné a účinné zapojenie do týchto procesov;

22.  vyzýva členské štáty, aby národné rady mládeže začlenili do monitorovacích a vykonávacích výborov stratégie EÚ pre mládež;

23.  zdôrazňuje potenciál technológie v oblasti spájania sa s mladými ľuďmi a vyzýva EÚ, aby posilnila svoju schopnosť zapájať sa do spoločnosti prostredníctvom elektronických platforiem;

24.  berie s poľutovaním na vedomie, že napriek pretrvávajúcemu úsiliu Komisie o oznamovanie možností pre mladých ľudí podporovaných rôznymi programami Únie ešte stále existujú mladí ľudia, ktorí sa domnievajú, že k nim majú obmedzený prístup; naliehavo žiada Komisiu, aby zlepšila svoje komunikačné nástroje;

Rovnaké príležitosti na zabezpečenie udržateľného začlenenia do trhu práce

25.  je veľmi znepokojený pretrvávajúcimi vysokými mierami nezamestnanosti mladých ľudí v celej EÚ, najmä v južnej Európe; pripomína, že je potrebné zaručiť vytváranie kvalitných pracovných miest a zamestnanosť a že by to malo byť aj naďalej kľúčovým záväzkom voči mladým ľuďom, a požaduje v tomto smere opatrenia na uľahčenie prechodu mladých ľudí zo vzdelávania do práce zaistením kvalitných stáží a učňovských miest; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali štrukturálne reformy pracovného trhu a spravodlivé pracovné podmienky a odmeňovanie, aby sa zaistilo, že mladí ľudia nie sú diskriminovaní v oblasti prístupu do sveta práce; zdôrazňuje význam vymedzenia sociálnych práv pre nové formy zamestnania, spravodlivé profesijné stáže a zabezpečenie sociálneho dialógu;

26.  zdôrazňuje význam postupov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov na prijatie na mieru prispôsobených opatrení a poskytovanie personalizovanej podpory s cieľom dostať sa ku všetkým osobám skupiny NEET; pripomína potrebu zapojenia miestnych zainteresovaných strán, napríklad sociálnych partnerov, odborov, občianskej spoločnosti a mládežníckych organizácií;

27.  tvrdí, že by sa mali prijať osobitné opatrenia na riešenie neistej situácie mladých žien na trhu práce, s osobitnou pozornosťou venovanou rozdielu v odmeňovaní žien a mužov a ich nadmernému zastúpeniu v atypických formách zamestnania, v ktorých chýba sociálna ochrana;

28.  zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať spravodlivé pracovné podmienky a primeranú sociálnu ochranu pre pracovníkov v takzvaných nových formách zamestnania, kde je nadmerné zastúpenie mladých ľudí;

29.  taktiež sa domnieva, že by sa mali prijať opatrenia na začlenenie mladých migrantov do trhu práce pri plnom rešpektovaní zásady rovnakého zaobchádzania;

30.  zdôrazňuje, že inkluzívna politika v oblasti mládeže by mala obhajovať a presadzovať sociálne programy, ktoré uľahčujú účasť na politickom a kultúrnom živote; ďalej sa domnieva, že dôstojná a regulovaná práca zakotvená v kolektívnych pracovných zmluvách so stabilnými pracovnými vzťahmi, primeranými mzdami a platmi a kvalitné a univerzálne verejné služby sú dôležité pre spoločenské blaho mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spravodlivé pracovné podmienky a primeranú sociálnu ochranu, a to aj s ohľadom na nové formy zamestnávania;

31.  pripomína, že zamestnanosť a podnikanie patria medzi osem priorít určených v stratégii EÚ pre mládež (2010 – 2018); zdôrazňuje, že práca mládeže a neformálne vzdelávanie, najmä ako ho rozvíjajú mládežnícke organizácie, zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri rozvoji potenciálu mladých ľudí vrátane podnikateľských zručností, vďaka čomu môžu rozvíjať široký súbor kompetencií a zvýšiť svoje príležitosti uplatnenia sa na trhu práce;

32.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali cezhraničné pracovné príležitosti a príležitosti odborného vzdelávania, aby rozšírili odvetvie odborného vzdelávania a prípravy a viac doň investovali a aby ho prezentovali ako lákavú možnosť vzdelávania;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali regionálne a miestne orgány a investovali do nových životných príležitostí pre mladých ľudí s cieľom rozvíjať ich kreativitu a plný potenciál, podporovať podnikanie mládeže a pestovať sociálne začleňovanie mladých ľudí, a to v prospech ich komunít;

34.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali prístup založený na právach pre mládež a zamestnanosť; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup mladých ľudí ku kvalitným stážam a pracovným miestam, ktoré podporia ich práva vrátane práva na stabilné zamestnanie poskytujúce životné minimum, sociálnu ochranu a zabezpečujúce dôstojný život a samostatnosť;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali dohľad nad subjektmi, ktoré opakovane presadzujú po sebe nasledujúce stáže, ktoré nie sú spojené so začlenením sa na trh práce, s cieľom zabrániť nahrádzaniu pracovných miest tzv. stážami;

36.  víta skutočnosť, že opatreniami v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa poskytla podpora viac ako 1,6 miliónom mladých ľudí[20]; zdôrazňuje potrebu väčšieho úsilia a finančných záväzkov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť dosah na mladých ľudí v skupine NEET, ktorí čelia viacerým prekážkam, ako aj kvalitu ponúk v rámci záruky pre mladých ľudí, a to vymedzením jednoznačných kritérií a noriem kvality vrátane prístupu k sociálnej ochrane, minimálneho príjmu a zamestnaneckých práv; vyzýva členské štáty, aby účinne zlepšili svoje systémy monitorovania, podávania správ a výkonnosti a aby zabezpečili, aby sa finančné prostriedky z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí používali ako doplnok vnútroštátneho financovania, a nie, aby ho nahrádzali;

37.  okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné riešiť kvalitu v oblasti mentorstva a koučingu, kvalitu a primeranosť skutočnej individuálnej odbornej prípravy, stáže či pracovného miesta, ako aj kvalitu výsledku podľa stanovených cieľov; v tomto smere zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť uplatňovanie existujúcich rámcov kvality, napríklad európskeho rámca kvality, a to v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa, že do monitorovania kvality ponúk by sa mali zapojiť aj mladí ľudia;

38.   pripomína, že opatrenia, ktoré podporujú integráciu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, do trhu práce vrátane kvalitných platených stáží a stáží v rámci odbornej prípravy alebo učňovského vzdelávania sa musia finančne podporovať z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, pričom by sa malo zabrániť akejkoľvek forme náhrady za zamestnanie alebo zneužívaniu mladých pracovníkov;

39.  konštatuje, že pestovanie podnikateľského ducha medzi mládežou je prioritou a že formálne a neformálne systémy vzdelávania sú najúčinnejšie spôsoby prístupu podporujúce podnikanie mládeže; zdôrazňuje, že podnikanie je nástroj boja proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu mládeže a na podnecovanie inovácie; domnieva sa preto, že by sa v rámci stratégie EÚ pre mládež malo podporovať vytváranie vhodného prostredia pre podnikanie mládeže;

40.  pripomína, že hlavným cieľom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí je dostať sa k ľuďom skupiny NEET, a preto naliehavo žiada členské štáty, aby venovali väčšie úsilie identifikovaniu všetkých osôb NEET a zameraniu sa na ne, najmä najzraniteľnejších mladých ľudí, napríklad mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a to so zreteľom na ich osobitné potreby;

41.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaviedli inovatívne a flexibilné granty na pestovanie talentu a umeleckých a športových schopností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; podporuje tie členské štáty, ktoré sa snažia zaviesť štipendijné programy pre študentov s preukázateľnými vzdelávacími, športovými a umeleckými schopnosťami;

42.  zdôrazňuje, že 38 % mladých ľudí má ťažkosti, pokiaľ ide o prístup k informáciám; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť kolektívny prístup k usmerňovaniu, podpore a informovaniu mladých ľudí o ich právach a príležitostiach;

43.  okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí nezameriavala len na ľudí v skupine NEET, ktorí sú mladí a s vysokým vzdelaním, ale aj na tých, ktorí majú nízku kvalifikáciu, sú neaktívni a nie sú registrovaní verejnými službami zamestnanosti;

44.  zdôrazňuje, že napriek vysokým mieram nezamestnanosti je pracovná mobilita v EÚ stále obmedzená; upozorňuje preto na význam mobility pracovníkov pre konkurencieschopný trh práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na tento účel podporovali cezhraničné profesijné a pracovné príležitosti;

45.  zdôrazňuje význam, ktorý majú dospelí vo veku nad 55 rokov pri odbornej príprave mladých ľudí na pracovisku; odporúča spolu s Komisiou vytvoriť programy, ktorými by sa týmto osobám umožnil postupný odchod z trhu práce až do dosiahnutia dôchodkového veku, a to najmä prechod do zamestnania na kratší pracovný čas, v rámci ktorého pripravujú mladých ľudí a pomáhajú im pri postupnom začleňovaní na pracovisku;

46.  poukazuje na dôležitú úlohu spoločností, pokiaľ ide o nadobúdanie zručností a vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí; poznamenáva, že vzdelávanie a odborná príprava v oblastiach súvisiacich s podporou podnikania môžu prispieť k dosiahnutiu dlhodobého rozvoja, podpore európskej konkurencieschopnosti a boju proti nezamestnanosti;

47.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich akčných plánoch uviedli očakávané vplyvy opatrení, ktoré sa majú prijať; zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby členské štáty poskytli záruky, že zavedenými opatreniami sa skutočne podporila zamestnanosť; zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť udržateľnosť politík, ktoré sa majú vykonávať;

Trvalo udržateľný rozvoj: budúcnosť pre mladých ľudí

48.  je pevne presvedčený, že kvalitné formálne a neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa a kvalitná odborná príprava sú základným právom; domnieva sa preto, že prístup ku všetkým úrovniam kvalitného vzdelávania by mal byť zaručený pre všetkých Európanov bez ohľadu na sociálnoekonomické postavenie, etnickú príslušnosť, pohlavie, alebo telesné či kognitívne postihnutie; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú formálne a neformálne vzdelávanie a informálne učenie sa zohrávajú pri poskytovaní vedomostí, zručností a schopností mladým ľuďom na to, aby sa mohli stať angažovanými občanmi a zúčastniť sa na európskom projekte; vyzýva preto členské štáty, aby vypracovali osobitné politiky a v tejto súvislosti podporuje rovnaké zohľadnenie umeleckého a kreatívneho vzdelávania ako vedeckých a technických predmetov (STEM) v učebných osnovách;

49.  zdôrazňuje význam modernizácie vzdelávania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali začleňovanie nových zručností a schopností do vzdelávania, napríklad občianstva, kritického myslenia a podnikateľského ducha, a aby presadzovali vývoj nových vzdelávacích nástrojov podporujúcich zapojenie do vzdelávania a jeho prístupnosť;

50.  je hlboko znepokojený mimoriadne naliehavým problémom detskej chudoby, v ktorej žije v EÚ až 25 miliónov detí (viac ako 26,4 % všetkých Európanov vo veku 0 – 17 rokov) z rodín, ktoré sú každodenne sužované nedostatočným príjmom a nedostatočnými základnými službami; domnieva sa, že politiky v oblasti mládeže by mohli prispievať k oblastiam ako politika v oblasti detí a rodiny; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho systému osobitných fondov vytvorila záruku pre deti ako dlhodobý nástroj na poskytovanie rovnakých príležitostí pre všetky deti v EÚ, aby sa zaistilo, že každé chudobné dieťa má prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, slušnému bývaniu a primeranej výžive;

51.  je hlboko znepokojený javom predčasného ukončovania školskej dochádzky, a preto volá po vhodných riešeniach na boj proti tomuto javu v záujme splnenia cieľov programu Európa 2020;

52.  nabáda Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na podporu aktívneho a kritického občianstva, rešpektu, tolerancie, hodnôt a medzikultúrneho vzdelávania, a zdôrazňuje v tomto smere kľúčovú úlohu programov EÚ ako Erasmus+, Kreatívna Európa a Európa pre občanov; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali priestory na dialóg s mladými ľuďmi o rôznych témach, ako sú sexualita, rodová identita, politika, solidarita a životné prostredie, právo, história a kultúra;

53.  je pevne presvedčený, že gramotnosť vrátane digitálnej, mediálnej a matematickej gramotnosti, ako aj základné zručnosti, ktoré predstavujú kľúčové nástroje na zabezpečenie autonómie a sľubnej budúcnosti pre mladých ľudí, musia byť prioritou na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni; preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o poskytovanie základných zručností a schopností pre všetkých;

54.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala iniciatívy v rámci formálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na podporu inovatívnosti, kreativity a podnikavosti mladých ľudí a na presadzovanie súdržnosti a porozumenia medzi mladými ľuďmi rôznych skupín;

55.  berie v tomto smere s veľkým znepokojením na vedomie stále vysoký počet európskych občanov s nízkou gramotnosťou či ťažkosťami s gramotnosťou, a to vrátane funkčnej, digitálnej a mediálnej negramotnosti, ktorá prináša závažné obavy o primerané zapojenie do verejného života a do trhu práce;

56.  pripomína, že v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie s cieľom udržiavať si a nadobúdať zručnosti umožňujúce všetkým plnú účasť na živote spoločnosti a zvládnutie úspešného prechodu na trhu práce; v súlade s tým poukazuje na dôležitosť prioritizácie a zabezpečenia sociálnych investícií do vzdelávania a odbornej prípravy v novom programovom období vo VFR na roky 2021 – 2027.

57.  je pevne presvedčený, že na monitorovanie stratégie EÚ pre mládež by sa mal použiť sociálny prehľad, ktorý bol zavedený v rámci Európskeho piliera sociálnych práv; žiada Komisiu, aby prijala osobitný súbor ukazovateľov na monitorovanie stratégie EÚ pre mládež, ako sú vzdelávanie, zručnosti a celoživotné vzdelávanie, rodová rovnosť na trhu práce, zdravotná starostlivosť, digitálny prístup, životné podmienky a chudoba;

58.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu rodiny a učiteľov pri podpore mladých ľudí, ktorí zažili šikanovanie v škole a kyberšikanovanie; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na riešenie tohto druhu správania, ktoré ovplyvňuje duševné zdravie mladých ľudí, a to najmä rozvojom primeraných digitálnych zručností už od prvého stupňa základnej školy, v súlade s akčným plánom pre digitálne vzdelávanie;

59.  tvrdí, že ak sa má zvýšiť efektívnosť akcií v oblastiach vzdelávania, mládeže a športu, musia sa vypracovať spoločné ciele a nástroje na meranie vplyvu politiky na základe medzinárodných štúdií;

60.  zdôrazňuje škodlivý vplyv stresu na duševnú pohodu mladých ľudí, a to v škole, v odbornej príprave, na trhu práce aj v osobnom živote; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do programov v oblasti duševného zdravia a povzbudzovali príslušných aktérov, aby pomohli mladým ľuďom v tomto smere;

61.  zdôrazňuje význam zaistenia duševnej a fyzickej pohody mladých Európanov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali športové aktivity mimo osnov a aby zvyšovali informovanosť o nich prostredníctvom kampaní o výžive;

62.  zdôrazňuje význam presadzovania medzikultúrneho dialógu v športe, a to aj vytváraním platforiem so zapojením mladých ľudí, utečencov a migrantov;

63.  domnieva sa, že vzhľadom na zložitosť politík v oblasti mládeže a ich vplyv je nutné podporiť spoluprácu na výskume tak, aby sa poskytli empiricky odôvodnené odpovede, zásahy a preventívne riešenia, ktorými sa podporia dobré životné podmienky a pružnosť mladých ľudí.

64.  zdôrazňuje význam kultúry nielen v boji proti násiliu, rasizmu, radikalizácii a intolerancii, ale aj pri rozvoji európskej identity; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali kultúru, investovali do nej a zabezpečili rovnaký prístup;

65.  zdôrazňuje, že mládežnícke organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri zapojovaní a začleňovaní mladých ľudí do spoločnosti; vyzýva preto členské štáty, aby mládežnícke organizácie podporovali a uznávali ich úlohu poskytovateľov rozvoja schopností a sociálneho začleňovania a aby podporovali vytváranie rád mládeže na všetkých úrovniach, a to v spolupráci s mladými ľuďmi;

66.  zdôrazňuje význam potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v záujme posilnenia postavenia tých, ktorí sa zúčastňujú takéhoto druhu vzdelávania a učenia sa, keďže je to zásadne dôležité pre rozvoj spoločnosti založenej na sociálnej spravodlivosti a rovnosti príležitostí a prispieva to k rozvoju občianskych zručností a individuálnemu naplneniu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zamestnávatelia a poskytovatelia formálneho vzdelávania dostatočne neuznávajú hodnotu a význam zručností, schopností a znalostí získaných neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa; poukazuje na to, že nedostatočný stupeň porovnateľnosti prístupov krajín EÚ k potvrdzovaniu a nesúlad medzi týmito prístupmi predstavuje ďalšiu prekážku; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zavedenie vnútroštátnych systémov uznávania a potvrdzovania a zabezpečenie primeraného financovania schopností získaných prostredníctvom neformálnych vzdelávacích činností a pripomína odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa[21];

Väčšie zosúladenie a podpora z nástrojov financovania pre stratégiu EÚ pre mládež

67.  je presvedčený, že stratégia EÚ pre mládež by mala byť v súlade s VFR a s cieľmi udržateľného rozvoja a všetkými príslušnými hlavnými iniciatívami, programami a politickými stratégiami a mal by sa ňou zaviesť systematický dialóg medzi príslušnými orgánmi, vymedziť jasné ciele a vytvoriť príslušný koordinačný mechanizmus;

68.  pripomína, že v oblasti mládeže môže EÚ podnikať len kroky na podporu, koordináciu a doplnenie krokov členských štátov v súlade so zásadou subsidiarity, a berie na vedomie význam koherentnosti financovania z prostriedkov EÚ a z vnútroštátnych prostriedkov, a preto vyzýva Komisiu, aby uľahčila súčinnosť s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi iniciatívami, aby sa predišlo duplicite, prekrývaniu a opakovaniu činností;

69.  naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby zvýšili verejné investície do vzdelávania a záležitostí súvisiacich s mládežou;

70.  je pevne presvedčený, že v nasledujúcom VFR by sa mali výrazne zvýšiť finančné prostriedky na podporu rôznych iniciatív a politík súvisiacich s mládežou, ako sú programy Erasmus+, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a program Európa pre občanov, aby mládež mala viac príležitostí a aby sa zabraňovalo vylúčeniu;

71.  víta Európsky zbor solidarity – program na podporu solidarity mladých Európanov, dobrovoľníctva a rozvoj inkluzívneho občianstva; pripomína pozíciu Parlamentu, že sa nová iniciatíva má riadne financovať prostredníctvom nových zdrojov a že sa program nemá používať ako možnosť na boj proti nezamestnanosti mládeže;

72.  je pevne presvedčený, že program Európa pre občanov by mal naďalej stimulovať aktívne občianstvo, občianske vzdelávanie a dialóg a vytvoriť pocit európskej identity; berie na vedomie nízku mieru úspešnosti programu pre nedostatok finančných prostriedkov; žiada podstatné zvýšenie pridelených finančných prostriedkov;

73.  naliehavo žiada Komisiu, aby zachovala program Erasmus pre mladých podnikateľov; nabáda členské štáty a Komisiu, aby sa rozhodli pre spoločnú propagáciu tohto programu spolu s obchodnými komorami, podnikmi a mladými ľuďmi, pričom by sa nemala prehliadať ich hlavná oblasť činnosti;

74.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu posilňovaniu programu Kreatívna Európa, ktorý zabezpečuje osobitné programy mobility pre mladých umelcov a odborníkov pracujúcich v oblasti kultúry a tvorivej činnosti;

75.  zdôrazňuje význam programu Erasmus+: dôležitého nástroja na formovanie aktívnych a zanietených mladých občanov; je pevne presvedčený, že program Erasmus+ by sa mal zamerať na všetkých mladých ľudí vrátane tých, ktorí majú menej príležitostí, že väčšie nároky ďalšieho programového obdobia programu Erasmus+ sa musia zosúladiť s významným dodatočným financovaním v záujme rozvinutia plného potenciálu programu a že je nutné zabezpečiť zjednodušenie postupov zavedením elektronických systémov na prístup k cezhraničným službám a údajom študentov, napríklad projektu e-card;

76.  žiada lepšie zosúladenie stratégie EÚ pre mládež a programu Erasmus+ zahŕňajúce zosúladenie časových rámcov vykonávania, pozmenenie nariadenia o programe Erasmus+, aby jednoznačne podporovalo ciele stratégie prostredníctvom spoločných cieľov v oblasti mládeže, a určenie kľúčového kroku 3 ako hlavného nástroja na vykonávanie tejto stratégie;

77.  zdôrazňuje, že rozpočet iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí nie je dostatočný na zabezpečenie toho, aby program dosiahol svoje ciele; žiada preto, aby sa v rámci budúceho VFR výrazne zvýšil objem pridelených finančných prostriedkov a aby členské štáty vo svojich vnútroštátnych rozpočtoch prijali ustanovenia o systémoch zamestnanosti mladých ľudí; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné posunúť vekovú hranicu prípustnosti z 25 na 29 rokov, aby lepšie odrážala to, že mnoho čerstvých absolventov a osôb vstupujúcich na trh práce sa blíži veku tridsať rokov;

78.  súhlasí, aby sa bez toho, aby bola dotknutá zásada subsidiarity, zosúladil pojem „mladý človek“, pokiaľ ide o vekový limit uplatňovaný v celej EÚ; vyzýva všetky členské štáty, aby prispeli k tomuto zosúladeniu, odstránili prekážky brániace meraniu pokroku a stanovili opatrenia, ktoré sa majú zaviesť;

79.  nabáda na podporu budúceho rámcového programu EÚ pre výskum a inováciu na rozvoj integrovaných, na dôkazoch založených reakcií, intervencií a preventívnych riešení podporujúcich dobré životné podmienky a odolnosť mladých ľudí;

80.  konštatuje, že z niektorých zistení možno vyvodiť, že akcie riadené Komisiou (vrátane programov študentských výmen) podľa vnútroštátnych orgánov spĺňajú požiadavky stratégie EÚ pre mládež, a že sa identifikovali aj isté riziká, napríklad že členské štáty stiahli svoje prostriedky z politických oblastí, ktoré sú podporované z rozpočtu EÚ;[22]

o

o  o

81.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (28.3.2018)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k vykonávaniu stratégie EÚ pre mládež
(2017/2259(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: João Pimenta Lopes

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže nezamestnanosť sa v uplynulých rokoch postupne znižovala, hoci podľa údajov Eurostatu dosahovala v januári 2018 hodnotu 16,1 % a v niektorých členských štátoch dokonca prekročila 34 %; keďže pri porovnaní s hodnotami z roku 2008 (15,6 %) zistíme, že táto miera sa zvýšila; keďže tieto čísla bránia univerzálnemu riešeniu, ak sa má využiť plný potenciál mladých ľudí; keďže v najvzdialenejších regiónoch je znepokojujúca miera nezamestnanosti mladých ľudí, pričom v niektorých týchto regiónoch sme svedkami hodnôt vyšších ako 50 %, napríklad v Mayotte;

B.  keďže vzrástlo percento mladých ľudí, ktorí žijú v chudobe a čelia situácii sociálneho vylúčenia; keďže v roku 2016 nebolo v EÚ zamestnaných, ani nebolo v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) vyše 6 miliónov mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov;

C.  keďže samotné európske inštitúcie nevytvárajú pracovné miesta v regiónoch, a preto uvádzaným zámerom iniciatívy pre mládež musí byť podporovať všetky regióny a MSP s cieľom zaručiť dlhodobú prácu pre mladých ľudí;

D.  keďže hlavným cieľom stratégie EÚ pre mládež je zvýšiť počet príležitostí a zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých mladých Európanov;

E.  keďže hospodárstvo EÚ znovu rastie a nerovnosti sa začali zmenšovať;

F.  keďže na regionálnej úrovni v celej EÚ je viditeľné znižovanie nerovností; keďže v mnohých regiónoch sa stále dosahuje miera zamestnanosti pod hodnotou predkrízových úrovní;

G.  keďže podiel osôb NEET v roku 2016 predstavoval 15,6 %;

H.  keďže boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je v prvom rade zodpovednosťou členského štátu a EÚ zohráva dôležitú úlohu pri podpore a koordinácii;

I.  keďže stratégia EÚ pre mládež je kontinuitnou stratégiou, ktorá sa nepretržite zlepšuje, a keďže jej ciele sú aj napriek tomu stále veľmi rozsiahle a ambiciózne; keďže neboli náležite stanovené referenčné ukazovatele;

J.  keďže vzdelávanie pomáha pri minimalizácii účinkov sociálno-ekonomických nerovností, pričom sa ním zabezpečujú zručnosti a vedomosti, ktoré sú potrebné na znižovanie medzigeneračného prenosu znevýhodnení;

K.  keďže celkový nedostatok investícií do mladých ľudí a práv mladých ľudí bráni mladým ľuďom v nárokovaní si na svoje práva, v ich uplatňovaní a obhajobe a prispeje to k zhoršeniu javov, ako je úbytok počtu obyvateľov, predčasné ukončovanie školskej dochádzky, nedostatok odborných kvalifikácií a kvalifikácií odborného vzdelávania, neskorý vstup na trh práce, chýbajúca finančná nezávislosť, potenciálne nesprávne fungovanie systémov sociálneho zabezpečenia, rozšírená neistota zamestnania a sociálne vylúčenie;

L.  keďže v uplynulých rokoch EÚ začala množstvo iniciatív , akou je aj iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí a záruka pre mladých ľudí v rámci svojej stratégie EÚ pre mládež, pričom cieľom je vytváranie väčšieho počtu a rovnejších príležitostí pre všetkých mladých ľudí v rámci vzdelávania a trhu práce a podpora začleňovania a aktívnej účasti mládeže v spoločnosti;

M.  keďže problémy, s ktorými sa mladí ľudia stretávajú v rámci zamestnania, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj sociálnej a politickej angažovanosti, nie sú jednotné a niektorých skupín sa problémy dotýkajú neúmerne viac ako iných; keďže je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na podporu tých, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce alebo od neho úplne odtrhnutí;

N.  keďže zaručenie miestnych škôl a vzdelávacích zariadení vo všetkých európskych regiónoch je rozhodujúce, ak sa má zlepšiť vzdelávanie mladých ľudí a ak má EÚ všetkým regiónom ponúknuť plnú podporu pri riešení týchto úloh;

O.  keďže vysokokvalifikovaná pracovná sila a atraktívne podnikateľské prostredie umožňujú využívať výhody väčšieho rastu;

P.  keďže základom pre budúci rozvoj vo vzdelávaní a prechod na trh práce sú zameranie na kariéru a prístup k informáciám o možnostiach zamestnanosti aj o príležitostiach vzdelávania;

Q.  keďže je naliehavo potrebné umožniť mladým Európanom vyjadriť sa, a to buď prostredníctvom úspešného štruktúrovaného dialógu, ako aj prostredníctvom iných foriem;

R.  keďže EÚ musí pri vymedzovaní cieľov tejto stratégie a jej vykonávaní a hodnotení úzko spolupracovať s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

1.  zdôrazňuje, že inkluzívna politika v oblasti mládeže by mala obhajovať a presadzovať sociálne programy, ktoré uľahčujú účasť na politickom a kultúrnom živote; ďalej sa domnieva, že dôstojná a regulovaná práca, zakotvená v kolektívnych pracovných zmluvách, so stabilnými pracovnými vzťahmi, primeranými mzdami a platmi a kvalitné a univerzálne verejné služby sú dôležité pre spoločenské blaho mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spravodlivé pracovné podmienky a primeranú sociálnu ochranu, a to aj s ohľadom na nové formy zamestnávania;

2.  vyzýva členské štáty, aby aktívne šírili pri práci s mladými ľuďmi zásady inkluzívnosti, s osobitým dôrazom na pracovné začlenenie mladých ľudí so zdravotným postihnutím, a aby ich zapojenie stanovili ako cieľom pre úspech programov v oblasti mládeže; uznáva, že najnovší technologický vývoj ponúka učiacim sa so zdravotným postihnutím nové možnosti nadobúdania znalostí a zručností formálnymi aj neformálnymi spôsobmi;

3.  naliehavo žiada pokračovanie kľúčových programov, ako je Erasmus +, Erasmus pre mladých podnikateľov a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí; zastáva názor, že tieto programy by sa mali prispôsobiť rôznej realite mladých ľudí v EÚ tak, aby sa všetkým poskytla rovnosť príležitostí; upozorňuje na osobitnú situáciu mladých ľudí pochádzajúcich z najvzdialenejších regiónov, ktorá im často bráni vo využívaní týchto programov; uznáva význam programu Erasmus + z hľadiska zlepšovania vzdelávania a zamestnateľnosti mladých ľudí, keďže im poskytuje zručnosti a kompetencie na celý život a možnosť preskúmať ďalšie cezhraničné kariérne možnosti; žiada navýšenie finančných prostriedkov na tento program v rámci budúceho VFR;

4.  uznáva, že v posledných rokoch klesol počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, a že toto číslo sa blíži k cieľovej hodnote stanovenej v stratégii Európa 2020; napriek tomu vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky zamerané na mladých ľudí z väčšmi znevýhodnených rodín, napríklad rodín z etnických menšín, predovšetkým z rómskej komunity, ktorí majú nižšie miery vzdelania a sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením, pretože lepšie vzdelávanie pomáha prelomiť bludný kruh chudoby;

5.  zdôrazňuje, že s cieľom znížiť mieru nezamestnanosti mladých ľudí je možné investovať viac do domácej aj cezhraničnej mobility; vyzýva na to, aby sa ponuka práce a zručnosti lepšie prispôsobili dopytu, a to prostredníctvom uľahčovania mobility medzi regiónmi (vrátane cezhraničných regiónov);

6.  berie na vedomie zistenia priebežného hodnotenia stratégie EÚ pre mládež, pričom zdôrazňuje, že stratégia bola úspešná z hľadiska iniciovania konkrétnych zmien na vnútroštátnej a organizačnej úrovni, podporila medziodvetvovú spoluprácu, vzájomné učenie a štruktúrovaný dialóg s mladými ľuďmi a poskytla podnet na vytváranie národných programov v oblasti mládeže, pričom posilnila alebo presmerovala priority politiky v oblasti mládeže v mnohých členských štátoch;

7.  vyjadruje poľutovanie nad vysokým počtom ľudí v kategórii NEET a konštatuje, že zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava pre mladých ľudí by mali patriť medzi najvyššie politické priority EÚ;

8.  trvá na dôležitej úlohe dobrovoľníckych činností pri rozvoji zručností; zdôrazňuje potrebu lepšieho potvrdzovania zručností nadobudnutých prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti;

9.  naliehavo žiada Komisiu, aby zachovala program Erasmus pre mladých podnikateľov; nabáda členské štáty a Komisiu, aby sa rozhodli pre spoločnú propagáciu tohto programu spolu s obchodnými komorami, podnikmi a mladými ľuďmi, pričom by sa nemala prehliadať ich hlavná oblasť činnosti;

10.  požaduje lepšiu propagáciu existujúcich dobrovoľníckych príležitostí a zvyšovanie informovanosti o nich;

11.  domnieva sa, že otvorená metóda koordinácie by mala pokračovať aj po skončení súčasného obdobia spolupráce na politike v oblasti mládeže s cieľom stanoviť spoločný program, vymieňať si najlepšie postupy a zlepšovať tvorbu politík založených na poznatkoch; je však presvedčený, že aktuálne oblasti pôsobnosti a iniciatívy v rámci stratégie by sa mali zjednodušiť a zefektívniť a že by sa mali zlepšiť jej mechanizmy na monitorovanie a vykazovanie výsledkov tak, aby bola stratégia zacielenejšia a ambicióznejšia;

12.  víta dobré výsledky záruky pre mladých ľudí, upozorňuje však na stále znepokojujúci počet mladých ľudí NEET v EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila záruku pre mladých ľudí a pokračovala v jej vykonávaní a aby napodobnila tieto výsledky v členských štátoch, v ktorých ešte nebola zavedená;

13.  zastáva názor, že politiky v oblasti mládeže nemôžu v stagnujúcich hospodárstvach uspieť a že sa spájajú so silnými hospodárstvami s podmienkami nabádajúcimi na prácu[1];

14.  opakuje dôležitosť prierezového odvetvového prístupu stratégie EÚ pre mládež ako prostriedku na začlenenie rozmeru mládeže do iných príslušných politických oblastí, ako sú zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava, a vytváranie synergií s nimi; domnieva sa, že integráciu stratégie pre mládež s inými súvisiacimi iniciatívami na úrovni EÚ by bolo možné zlepšiť;

15.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila online platformu určenú mladým ľuďom, na ktorej by mohli anonymne ohlasovať porušenia predpisov zo strany osôb zodpovedných za propagovanie programov, ako aj prekladať návrhy na zmeny a pýtať sa na nejasnosti; poukazuje na potrebu zaručiť rovnaké zapojenie propagujúcich subjektov a zamestnávateľov, pričom sa na tejto platforme poskytne priestor na objasnenie nejasností a výmenu osvedčených postupov;

16.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila kvalitu a zvýšila informovanosť členských štátov, pokiaľ ide o odborné vzdelávanie, ktoré predstavuje hlavnú alternatívu k vyššiemu vzdelávaniu;

17.  zdôrazňuje význam štruktúrovaného dialógu s mladými ľuďmi a mládežníckymi organizáciami (vrátane národných rád mládeže) ako prostriedku na vytvorenie štruktúr a procesov na ich aktívne zapojenie do plánovania, vykonávania a hodnotenia politík a programov zameraných na mládež a do vytvorenia spoločného programu, výmeny najlepších postupov a zlepšenia tvorby politík založených na poznatkoch; povzbudzuje k začleneniu zraniteľných skupín (napr. osôb NEET, ľudí z marginalizovaných spoločenstiev, migrantov, mladých ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí, ktorí predčasne opustili školskú dochádzku); zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť vytvorenie horúcej linky EÚ pre porušovanie práv mladých ľudí, aby mohli mladí ľudia oznamovať priamo Komisii všetky negatívne skúsenosti v súvislosti s účasťou v opatreniach iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a záruky pre mladých ľudí; zdôrazňuje význam konferencii o budúcnosti stratégie EÚ pre mládež, ktoré sa uskutočnili v roku 2017; vyzýva Komisiu, aby toto podujatie často opakovala s cieľom vymieňať si osvedčené postupy vo vykonávaní programov v oblasti mládeže a podporiť komunikáciu medzi združeniami mladými ľuďmi, zamestnávateľmi a národnými vládami a miestnymi samosprávami;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia vykonala hodnotenie vykonávania stratégie pre mládež v členských štátoch s cieľom umožniť zvýšené kontroly a monitorovania v teréne; naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila ciele stratégie EÚ pre mládež, ktoré možno posudzovať kvalitatívne i kvantitatívne, a to so zohľadnením osobitostí každého členského štátu alebo regiónu; vyzýva Komisiu, aby zvýšila objem finančných prostriedkov vyčlenených na programy a činnosti na prípravu mladých ľudí na svet práce;

19.  vyzýva Komisiu, aby posilnila opatrenia dohľadu a monitorovania s cieľom zabezpečiť, že európske programy určené pre mladých ľudí nebudú mať opačný účinok než ten, na ktorý boli určené, a že nebudú nevytvárať neisté pracovné podmienky; vyzýva ďalej Komisiu, aby vykonávala hospodárske politiky a politiky zamestnanosti s cieľom vytvoriť viac lepších pracovných miest pre mladých ľudí; zastáva preto názor, že skutočná stratégia EÚ pre mládež by sa mala zakladať nielen na podpore zamestnanosti mladých ľudí, ale aj na podpore tvorby dôstojných a kvalitných pracovných miest;

20.  poukazuje na to, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí je najviditeľnejším programom EÚ na podporu začleňovania mladých ľudí v Európe na trhu práce, a trvá na jej pokračovaní a rozšírení jej pôsobnosti v ďalšom programovom období, a to i prostredníctvom objasnenia cieľov a transparentnosti výsledkov; víta navýšenie financovania určeného na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ale uznáva, že toto financovanie v súčasnosti nestačí na to, aby zaručilo, aby si všetky osoby NEET boli schopné nájsť učňovskú prípravu, stáž či miesto v systéme ďalšieho vzdelávania; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že dostupné finančné prostriedky z ESF nebudú nahrádzať vnútroštátne výdavky z verejných zdrojov; v súlade s tým požaduje, aby sa v nadchádzajúcom VFR zvýšilo financovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, pričom sa zároveň zabezpečí rýchle a zjednodušené využívanie fondov a stabilné financovanie;

21.  poukazuje na skutočnosť, že trh práce sa neprestajne mení; tvrdí, že prechod na trh práce môže uľahčiť systém vzdelávania a odbornej prípravy, v ktorom sa jednotlivci vzdelávajú integrálnym spôsobom a ktorý podporí študentov v hľadaní ich vlastných učebných metód, zaručí prierezové zručnosti a kompetencie vrátane základných a nekognitívnych, ako aj kľúčové kompetencie, ktoré sú zamerané na budúcnosť, aby sa uľahčilo začlenenie do pracovného trhu a všestrannosť v profesijnom živote nie prostredníctvom predčasnej špecializácie, ale skôr tým, že sa umožní nadobudnutie rozsiahlej škály zručností; požaduje osobitné zameranie na podporu jazykových zručností a cezhraničných profesionálnych príležitostí a príležitostí odborného vzdelávania a mobility mladých ľudí; vyzýva na lepšiu koordináciu medzi verejnými službami zamestnanosti, sociálnymi partnermi a poskytovateľmi vzdelávania, ako aj na lepšie uznávanie a validáciu diplomov a kvalifikácií vrátane neformálneho vzdelávania; upozorňuje najmä na kombinovaný model odborného vzdelávania a prípravy, ktorý zatiaľ nie je dostatočne známy, ale ktorý môže byť významným prínosom pre odbornú prípravu odborníkov v povolaniach, kde je nedostatok odborníkov, a to zabezpečením plynulého prechodu zo školy a odbornej prípravy do pracovného života;

22.  pripomína, že zamestnanosť a podnikanie patria medzi osem priorít určených v stratégii EÚ pre mládež (2010 – 2018); zdôrazňuje, že práca mládeže a neformálne vzdelávanie, najmä ako ho rozvíjajú mládežnícke organizácie, môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri rozvoji potenciálu mladých ľudí vrátane podnikateľských zručností, vďaka čomu môžu rozvíjať široký súbor kompetencií a zvýšiť svoje príležitosti uplatnenia sa na trhu práce;

23.  zdôrazňuje, že napriek vysokým mieram nezamestnanosti je pracovná mobilita v EÚ stále obmedzená; upozorňuje preto na význam mobility pracovníkov pre konkurencieschopný trh práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na tento účel podporovali cezhraničné profesijné a dobrovoľnícke príležitosti;

24.  zdôrazňuje význam, ktorý majú dospelí vo veku nad 55 rokov pri odbornej príprave mladých ľudí na pracovisku; odporúča Komisii vytvoriť programy, ktorými by sa týmto osobám umožnil postupný odchod z trhu práce až do dosiahnutia dôchodkového veku, a to najmä prechod do zamestnania na kratší pracovný čas, v rámci ktorého pripravujú mladých ľudí a pomáhajú im pri postupnom začleňovaní na pracovisko;

25.  poukazuje na dôležitú úlohu spoločností, pokiaľ ide o nadobúdanie zručností a vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí; poznamenáva, že vzdelávanie a odborná príprava v oblastiach súvisiacich s podporou podnikania môžu prispieť k dosiahnutiu dlhodobého rozvoja, podpore európskej konkurencieschopnosti a boju proti nezamestnanosti;

26.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti predčasnému opúšťaniu školskej dochádzky prostredníctvom identifikácie nedostatkov školského systému a spoločnosti, podporovania študentov pri hľadaní vlastných vzdelávacích metód, zavádzania relevantných a angažovaných učebných osnov a realizovania silného a dobre rozvinutého systému usmernení s vysokokvalitnými službami týkajúcimi sa poradenstva a smerovania pre všetkých študentov; poukazuje na to, že ak sa majú študenti cítiť vítaní a angažovaní a ak majú cítiť zodpovednosť za vlastné vzdelanie, rozhodujúci je holistický a inkluzívny prístup k vzdelávaniu;

27.  vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcej stratégie pre mládež a VFR po roku 2020 predložila návrh na posilnenie financovania, kompetencií a rozsahu programov, ktoré podporujú vzdelávanie, vytváranie pracovných miest a sociálne začlenenie mladých ľudí, vrátane mladých ľudí so zdravotným postihnutím, pričom sa zabezpečí, že toto financovanie nebude prispievať k vytváraniu neplatených stáží, práce s neistými podmienkami, ani k nahrádzaniu stálych pracovných miest dočasnými pracovnými úväzkami alebo stážami; poukazuje na to, že je potrebné ponúknuť vhodný obsah vzdelávania a odbornej prípravy a dôstojné pracovné podmienky pre stáže a učňovskú prípravu s cieľom zabezpečiť ich rozhodujúcu úlohu pri prechode od vzdelávania k pracovnému životu; domnieva sa, že ak sa má zabezpečiť existencia kvalitných umiestnení, musí popri osobitnom usmernení a dohľade existovať zmluva o stáži alebo učňovskej príprave, v ktorej sa vymedzia úlohy a zodpovednosti všetkých strán a určia sa dĺžka, vzdelávacie ciele a úlohy zodpovedajúce jasne vymedzeným zručnostiam, ktoré sa majú rozvinúť, stav zamestnanosti, primeraná kompenzácia/odmena vrátane nadčasov, sociálna ochrana a systémy sociálneho zabezpečenia podľa platného vnútroštátneho práva, platných kolektívnych zmlúv alebo obidvoch hľadísk;

28.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby monitorovali efektívne vykonávanie záruky pre mladých ľudí, a to napríklad zavedením prispôsobených celoživotných systémov vedenia do praxe, ktoré môžu pomôcť ľuďom v akejkoľvek fáze života v prijímaní rozhodnutí o vzdelávaní, odbornej príprave a povolaní a ktoré im umožňujú smerovať individuálne životné cesty v rámci vzdelávania, práce a iných prostredí; pripomína, že účasť mládežníckych organizácií na hodnotení, vykonávaní záruky pre mladých ľudí a komunikácii o nej je rozhodujúca pre jej úspešnosť, a nabáda na evidenciu nezamestnaných;

29.  nabáda na silnú účasť mimovládnych organizácií, miestnych a regionálnych orgánov pri poskytovaní pomoci mladým ľuďom a najmä zraniteľným skupinám (napr. osobám NEET, migrantom a utečencom, mladým ľuďom so zdravotným postihnutím, ľuďom bez ukončenej školskej dochádzky), aby si našli platené zamestnanie, vzdelávanie alebo odbornú prípravu a zapojili sa do politického rozhodovania a občianskej spoločnosti;

30.  domnieva sa, že vzhľadom na zložitosť politík v oblasti mládeže a ich vplyv je nutné podporiť spoluprácu na výskume tak, aby sa poskytli empiricky odôvodnené odpovede, zásahy a preventívne riešenia, ktorými sa podporia dobré životné podmienky a pružnosť mladých ľudí.

31.  konštatuje, že z niektorých zistení možno vyvodiť, že akcie riadené Komisiou (vrátane programov študentských výmen) podľa vnútroštátnych orgánov spĺňajú požiadavky stratégie EÚ pre mládež, a že sa identifikovali aj isté riziká, napríklad že členské štáty stiahli svoje prostriedky z politických oblastí, ktoré sú podporované z rozpočtu EÚ;[2]

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali dohľad nad subjektmi, ktoré opakovane presadzujú po sebe nasledujúce stáže, ktoré nie sú spojené so začlenením sa na trh práce, s cieľom zabrániť nahrádzaniu pracovných miest tzv. stážami;

33.  tvrdí, že ak sa má zvýšiť efektívnosť akcií v oblastiach vzdelávania, mládeže a športu, musia sa vypracovať spoločné ciele a nástroje na meranie vplyvu politiky na základe medzinárodných štúdií;

34.  žiada o podporu a lepšie umožňovanie cezhraničných pracovných príležitostí a príležitostí odborného vzdelávania a mobility medzi mladými ľuďmi a o to, aby sa im poskytovali zručnosti a kompetencie pre život vrátane jazykových zručností a súčasne sa rozšírili príležitosti a možnosti ich účasti na trhu práce aj živote spoločnosti;

35.  súhlasí, aby sa bez toho, aby bola dotknutá zásada subsidiarity, zosúladil pojem „mladý človek“, pokiaľ ide o vekové obmedzenie, v celej EÚ ; vyzýva všetky členské štáty, aby prispeli k tomuto zosúladeniu, odstránili prekážky brániace meraniu pokroku a stanovili opatrenia, ktoré sa majú zaviesť;

36.  vyzýva členské štáty, aby konali transparentne pri predkladaní účtovných závierok a využívaní finančných prostriedkov určených na podporu udržateľných príležitostí na zamestnanie mladých ľudí; zdôrazňuje, že je následne dôležité, aby vždy na požiadanie predložili podrobné údaje o situácii mladých ľudí vo svojej krajine;

37.  pripomína, že v prvej zásade Európskeho piliera sociálnych práv sa uvádza, že každý má právo na kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie s cieľom udržiavať si a nadobúdať zručnosti umožňujúce všetkým plnú účasť na živote spoločnosti a zvládnutie úspešného prechodu na trhu práce; v súlade s tým poukazuje na dôležitosť prioritizácie a zabezpečenia sociálnych investícií do vzdelávania a odbornej prípravy v novom programovom období vo VFR na roky 2020 – 2026.

38.  upozorňuje, že neexistuje systematické oznamovanie spoľahlivých informácií a údajov o vykonávaní stratégie pre mládež; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby podporili väčšiu spoluprácu medzi vnútroštátnymi a regionálnymi štatistickými úradmi s cieľom získať relevantné a aktuálne štatistické údaje o mládeži, ktoré sú dôležité na pochopenie miery úspešnosti vykonávania stratégie; domnieva sa, že tieto štatistické údaje by mali dopĺňať správy, ktoré sa predkladajú každé tri roky;

39.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich akčných plánoch uviedli očakávané vplyvy opatrení, ktoré sa majú prijať; zdôrazňuje preto, že je dôležité, aby členské štáty poskytli záruky, že zavedenými opatreniami sa skutočne podporila zamestnanosť; zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť udržateľnosť politík, ktoré sa majú vykonávať.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

27.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

40

5

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Michael Detjen, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Agnes Jongerius, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Dominique Martin, Miroslavs Mitrofanovs, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Robert Rochefort, Claude Rolin, Siôn Simon, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Amjad Bashir, Heinz K. Becker, Karima Delli, Tania González Peñas, Krzysztof Hetman, Ivari Padar, Anne Sander, Sven Schulze, Jasenko Selimovic, Csaba Sógor, Neoklis Sylikiotis

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jude Kirton-Darling, Ana Miranda, James Nicholson, Massimo Paolucci

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

40

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Marian Harkin, Robert Rochefort, Jasenko Selimovic

EFDD

Tiziana Beghin

GUE/NGL

Tania González Peñas, Patrick Le Hyaric, João Pimenta Lopes, Neoklis Sylikiotis

NI

Lampros Fountoulis

PPE

Georges Bach, Heinz K. Becker, David Casa, Krzysztof Hetman, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Csaba Sógor, Romana Tomc

S&D

Guillaume Balas, Brando Benifei, Michael Detjen, Elena Gentile, Agnes Jongerius, Jude Kirton-Darling, Ivari Padar, Massimo Paolucci, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Siôn Simon, Marita Ulvskog

VERTS/ALE

Karima Delli, Ana Miranda, Miroslavs Mitrofanovs

5

-

ECR

Amjad Bashir, Arne Gericke, Czesław Hoc, James Nicholson, Ulrike Trebesius

2

0

ENF

Mara Bizzotto, Dominique Martin

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

  • [1]  https://www.ceps.eu/system/files/RR2018_01_BlameItOnMyYouth.pdf
  • [2]  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2018/615645/EPRS_STU(2018)615645_EN.pdf

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

25.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

26

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Angel Dzhambazki, Jill Evans, María Teresa Giménez Barbat, Petra Kammerevert, Svetoslav Hristov Malinov, Stefano Maullu, Momchil Nekov, Yana Toom, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eider Gardiazabal Rubial, Elena Gentile, Sylvie Guillaume, Emma McClarkin, Martina Michels, Michel Reimon, Liliana Rodrigues, Remo Sernagiotto, Francis Zammit Dimech

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

26

+

ALDE

María Teresa Giménez Barbat, Yana Toom

ECR

Angel Dzhambazki, Emma McClarkin, Remo Sernagiotto

EFDD

Isabella Adinolfi

GUE/NGL

Martina Michels

PPE

Andrea Bocskor, Svetoslav Hristov Malinov, Stefano Maullu, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Francis Zammit Dimech, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

S&D

Eider Gardiazabal Rubial, Elena Gentile, Sylvie Guillaume, Petra Kammerevert, Krystyna Łybacka, Momchil Nekov, Liliana Rodrigues, Julie Ward

VERTS/ALE

Jill Evans, Michel Reimon

0

-

 

 

1

0

ENF

Dominique Bilde

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 17. mája 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia