Postup : 2018/2007(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0164/2018

Predkladané texty :

A8-0164/2018

Rozpravy :

PV 28/05/2018 - 30
CRE 28/05/2018 - 30

Hlasovanie :

PV 29/05/2018 - 7.12
CRE 29/05/2018 - 7.12

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0215

SPRÁVA     
PDF 767kWORD 73k
4.5.2018
PE 618.012v02-00 A8-0164/2018

o udržateľných financiách

(2018/2007(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajkyňa: Molly Scott Cato

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o udržateľných financiách

(2018/2007(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na záväzok G20 k udržateľnému rastu prijatý počas nemeckého predsedníctva od 1. decembra 2016 do 30. novembra 2017 s osobitným odkazom na toto vyhlásenie: „aj naďalej budeme individuálne i kolektívne využívať všetky menové, fiškálne a štrukturálne nástroje politiky, aby sme dosiahli náš cieľ silného, udržateľného, vyváženého a inkluzívneho rastu za súčasného zvyšovania hospodárskej a finančnej odolnosti“,

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja stanovené OSN, najmä záväzok prijať opatrenia na boj proti zmene klímy a jej vplyvom a zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobu,

–  so zreteľom na záväzok Komisie v tejto súvislosti podporiť udržateľné investovanie v pláne únie kapitálových trhov, a najmä na zistenia expertnej skupiny na vysokej úrovni (HLEG) pre udržateľné financovanie,

–  so zreteľom na predbežnú správu HLEG z júla 2017 s názvom „Sustainable European Economy“ (Udržateľné európske hospodárstvo), ktorá poskytuje stručný náhľad na rozpor medzi správaním zameraným na dosiahnutie krátkodobého zisku a potrebou dlhodobého investovania na plnenie cieľov environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG), a najmä na bod 5 na strane 16 o rizikách v oblasti finančného systému a rámca politiky, ktoré podliehajú tzv. tragédii týkajúcej sa horizontu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. júna 2017 o preskúmaní akčného plánu únie kapitálových trhov v polovici trvania (COM(2017)0292),

–  so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni (HLEG) z januára 2018 s názvom Financovanie udržateľnej európskej ekonomiky,

–  so zreteľom na stranu 14 predbežnej správy HLEG, na ktorej sa uvádza, že európski investori sú vystavení kombinovanému pôsobeniu odvetví spojených s vysokými emisiami uhlíka (približne 45 %) a že menej ako 1 % globálnych inštitucionálnych investorov vytvára ekologickú infraštruktúru,

–  so zreteľom na skutočnosť, že prudenciálne rámce, konkrétne smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), a účtovné pravidlá pre investorov odrádzajú od dlhodobého prístupu a že prudenciálne pravidlá si vyžadujú úroveň kapitálu úmernú úrovni rizika v časovom horizonte jedného roka a na finančné riziko sa prihliada len pri výpočte kapitálových požiadaviek,

–  so zreteľom na článok 173 francúzskeho zákona č. 2015-992 zo 17. augusta 2015 o transformácii energetiky na dosiahnutie ekologického rastu,

–  so zreteľom na prejav Marka Carneyho, guvernéra Bank of England a predsedu Rady pre finančnú stabilitu, z 22. septembra 2016 a na správu organizácie Carbon Trackers Initiative z roku 2015 s osobitným odkazom na skutočnosť, že sa od konca 2010 kombinovaná trhová kapitalizácia štyroch najväčších výrobcov uhlia v Spojených štátoch klesla o 99 %,

–  so zreteľom na platformu Luxemburska a EIB zameranú na financovanie boja proti zmene klímy zriadenú v septembri 2016,

–  so zreteľom na stranu 9 diskusného dokumentu think-tanku E3G z mája 2016 s názvom „Clean Energy Lift Off – Capitalising Europe’s Energy Union“ (Štart čistej energie – kapitalizácia energetickej únie Európy) s osobitným odkazom na skutočnosť, že od roku 2008 do roku 2013 zaznamenalo 20 najväčších energetických zariadení v Európe pokles svojej trhovej hodnoty vo výške 1 bilión EUR o viac ako polovicu,

–  so zreteľom na správy organizácie Carbon Trackers Initiative z rokov 2015 a 2016, v ktorých sa uvádza, že hrozí, že uviaznu ďalšie kapitálové výdavky na fosílne palivá vo výške 1,1 až 2 biliónov USD, z toho 500 miliárd USD len v rámci čínskeho energetického sektora,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady OECD o spoločných prístupoch k štátom podporovaným vývozným úverom a environmentálnej a sociálnej hĺbkovej analýze („spoločné prístupy“), v ktorom sa uznáva zodpovednosť zúčastnených strán plniť záväzky, ktoré prijali zmluvné strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a zodpovednosť zúčastnených strán posudzovať pri svojich rozhodnutiach o udeľovaní štátnej podpory vývozných úverov pozitívne a negatívne environmentálne a sociálne vplyvy projektov, a to najmä v citlivých odvetviach alebo v prípadoch, keď sa nachádzajú v blízkosti citlivých oblastí, a environmentálne a sociálne riziká spojené s už prebiehajúcimi operáciami,

–  so zreteľom na usmernenia OECD o zodpovednom obchodnom správaní pre inštitucionálnych investorov z roku 2017, najmä na ich stranu 13, na ktorej sa uvádza, že „investorov vrátane investorov s menšinovými podielmi možno priamo spájať s nepriaznivými vplyvmi, ktoré spoločnosti, do ktorých sa investuje, spôsobujú alebo ku ktorým prispievajú, a to v dôsledku ich vlastníctva, riadenia alebo podielov spoločnosti, ktorá spôsobuje určité sociálne alebo environmentálne vplyvy alebo k nim prispieva“,

–  so zreteľom na prístup Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) zameraný na prechod na ekologické hospodárstvo (GET), ktorého cieľom je zmierniť vplyvy zmeny klímy a iných foriem poškodzovania životného prostredia a/alebo vybudovať odolnosť voči týmto javom, s osobitným dôrazom na dokumenty EBOR prepájajúce vplyv takéhoto prechodu s životným prostredím vrátane, ak je to vhodné, zmien v metodike hodnotenia projektu,

–  so zreteľom na dokument OECD z roku 2017 s názvom „Responsible Business Conduct for Institutional Investors: Key Considerations for Due Diligence under the OECD Guidelines for Multinational Enterprises“ (Zodpovedné obchodné správanie pre inštitucionálnych investorov: kľúčové aspekty náležitej starostlivosti podľa usmernení OECD pre nadnárodné podniky),

–  so zreteľom na správu z roku 2018, ktorú vypracovala pracovná skupina na vysokej úrovni pre investície do sociálnej infraštruktúry v Európe s názvom Podpora investícií do sociálnej infraštruktúry v Európe,

–  so zreteľom na francúzsky zákon o povinnej obozretnosti právnických osôb z 27. marca 2017, a najmä na jeho články 1 a 2,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (smernica o podávaní nefinančných správ – NFRD)(1), a najmä na jej články 19 a 19 písm. a) a odôvodnenia 3, 6, 6 písm. a) a 6 písm. b),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov (smernica o právach akcionárov)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2341 zo 14. decembra 2016 o činnostiach inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ) a o dohľade nad nimi (smernica o IZDZ)(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS(4),

–  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012(5);

–  so zreteľom na článok 8 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP), v ktorom sa uvádza, že keď štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP)(6) majú konkrétne environmentálne alebo sociálne ciele, výrobca musí potenciálnemu retailovému investorovi a ďalším zainteresovaným stranám dokázať, že tieto ciele sú počas investičného procesu splnené,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (nariadenie o STS)(7),

–  so zreteľom na návrh banky Triodos Bank na vytvorenie „modelových mandátov“, ktoré zahŕňajú požiadavku na úplne začlenenie environmentálnych, sociálnych a správnych faktorov do investičných rozhodnutí, aktívne zapojenie a hlasovanie o týchto záležitostiach, výber udržateľných referenčných hodnôt, zriedkavejšie, no zrozumiteľnejšie podávanie správ správcov aktív a dlhodobo orientovanú štruktúru poplatkov a platieb,

–  so zreteľom na nový výklad fiduciárnej povinnosti zo strany britskej vlády, ktorý oslabuje spojitosť s maximálnymi výnosmi a umožňuje posúdenie etických a environmentálnych otázok,

–  so zreteľom na priekopnícku úlohu, ktorú Európska investičná banka (EIB) zohrala vydaním prvého zeleného dlhopisu na svete a tým, že je od januára 2018 najväčším svetovým emitentom zelených dlhopisov;

–  so zreteľom na zásady pre financie s pozitívnym vplyvom, ktoré vypracovala finančná iniciatíva Programu OSN pre životné prostredie (UNEP FI),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2017 s názvom Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy: dôležitý nástroj na vykonávanie Parížskej dohody, v ktorom sa zdôrazňuje úloha miestnych a regionálnych orgánov pri podpore investícií pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody,

–  so zreteľom na preskúmanie návrhu udržateľného finančného systému v rámci programu UNEP ,

–  so zreteľom na správu organizácie Climate bonds initiative z roku 2017, v ktorej sa uvádza, ako sa dlhopisy využívajú na prechod na nízkouhlíkové globálne hospodárstvo,

–  so zreteľom na správu programu UNEP o preskúmaní z 2016, z ktorej vyplýva, že niekoľko vnútroštátnych orgánov finančného dohľadu už vykonáva alebo pripravuje posúdenia udržateľnosti a že takéto iniciatívy by sa na úrovni EÚ mali rýchlo rozšíriť, a s odkazom na skutočnosť, že takéto analýzy by mali byť založené na štandardizovaných klimatických scenároch vrátane takých, v ktorých nárast globálnych teplôt nepresahuje 2 °C,

—  so zreteľom na odporúčanie v záverečnej správe HLEG z júla 2018, podľa ktorého by mala Komisia uskutočniť test udržateľnosti všetkých finančných legislatívnych návrhov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o preskúmaní akčného plánu pre úniu kapitálových trhov v polovici trvania a jej jasné vyhlásenie: „Komisia podporuje zosúladenie súkromných investícií cieľmi v oblasti klímy, efektívneho využívania zdrojov a ďalšími environmentálnymi cieľmi prostredníctvom politických opatrení aj verejných investícií.“ (COM(2017) 29),

–  so zreteľom na správu banky Bundesbank z apríla 2017 a štvrťročný bulletin Bank of England zo štvrtého štvrťroka 2014, v ktorých sa uvádza, že najviac peňazí v obehu vytvára súkromný bankový sektor, keď banky poskytujú úvery,

–  so zreteľom na článok 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody o nevyhnutnosti „zosúladiť finančné toky s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy“,

  so zreteľom na správu UNISDR a CRED s názvom Ľudské obete katastrof súvisiacich s počasím v rokoch 1995 – 2015 (The Human Cost of Weather-Related Disasters 1995-2015), v ktorej sa konštatuje, že 90 % veľkých katastrof zaznamenaných v tomto období a spôsobených prírodnými živlami bolo spojených s klímou a počasím a že v celosvetovom meradle katastrofy spôsobujú hospodárske škody vo výške 300 miliárd USD ročne(8),

–  so zreteľom na sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 a jeho prioritu č. 3 týkajúcu sa investovania do znižovania rizika katastrof pre plány zvyšovania odolnosti vrátane bodu 30, v ktorom sa uvádza potreba podporovať, ak je to vhodné, integráciu posudzovania a opatrení na znižovania rizika katastrof do finančných a fiškálnych nástrojov,

–  so zreteľom na správu Rady pre finančnú stabilitu z júna 2017 s názvom „Recommendations of the Task Force on Climate-related Financial Disclosure“ (Odporúčania osobitnej skupiny pre zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s klímou),

–  so zreteľom na prácu Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) týkajúcu sa rizík uviaznutých aktív a potrebu európskych uhlíkových záťažových testov,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 31 z roku 2016, v ktorej sa zistilo, že napriek tomu, že EÚ prijala politický záväzok, že v aktuálnom rozpočtovom období 2014 – 2020 minie jedno euro z piatich (čo predstavuje 20 %) na klimatické účely, nebola na ceste k splneniu tohto záväzku, keďže prebiehajúce programy predstavujú približne len 18 %,

–  so zreteľom na štatistickú správu EIB za rok 2016, z ktorej vyplýva, že podpora EIB pre opatrenia v oblasti klímy naďalej odráža odlišné kontexty v rámci celej EÚ a v 16 členských štátoch EÚ v roku 2016 nedosiahla úroveň 20 % a že kým investície do opatrení v oblasti klímy v roku 2016 smerovali prevažne do silnejších ekonomík EÚ, EIB v roku 2016 financovala projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v 11 členských štátoch a projekty energetickej efektívnosti v 18 členských štátoch(9);

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni o investíciách do sociálnej infraštruktúry v Európe, v ktorej sa odhaduje, že pokiaľ ide o investície do sociálnej infraštruktúry v EÚ, ročne chýba 100 – 150 miliárd EUR a celkovo bude v období rokov 2018 – 2030 chýbať viac ako 1,5 bilióna EUR,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. februára 2018 o výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky(10),

–  so zreteľom na uznesenie zo 6. februára 2018 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2016(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2017 o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb(12),

–  so zreteľom na investičnú správu EIB č. 2017/2018,

–  so zreteľom na uznesenie z 2. júla 2013 o inováciách pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (13),

–  so zreteľom na balík opatrení Európskej komisie o obehovom hospodárstve z roku 2015 a uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(14),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a zodpovednosť za presadzovanie zásady „chrániť, rešpektovať a naprávať“,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0164/2018),

A.  keďže finančné trhy môžu a mali by zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní prechodu na udržateľné hospodárstvo v EÚ, ktorá presahuje rámec zmeny klímy a ekologických otázok a týka sa aj sociálnej oblasti a správy vecí verejných; keďže existuje naliehavá potreba riešenia súvisiacich zlyhaní trhu; keďže environmentálne, ekonomické a sociálne výzvy sú navzájom úzko prepojené; keďže podľa správy HLEG z júla 2017 chýba na dosiahnutie úsilia Európy v oblasti dekarbonizácie takmer 180 miliárd EUR, do čoho nie sú zarátané ostatné ciele trvalo udržateľného rozvoja;

B.  keďže ekologická transformácia musí pôsobiť ako stimul na zvýšenie solidarity a súdržnosti; keďže udržateľné financovanie môže byť prostriedkom na riešenie spoločenských výziev s cieľom zabezpečiť dlhodobý inkluzívny rast a podporiť blahobyt občanov; keďže kritériá investícií do zmiernenia zmeny klímy sa zdajú byť najsľubnejšie a môže byť dobrým východiskovým bodom; keďže udržateľné financovanie ide nad rámec klimatických a ekologických investícií a malo by naliehavo zohľadňovať aj sociálne kritériá a kritériá správy vecí verejných;

C.  keďže podpora predvídateľného a stabilného regulačného rámca pre investície do boja proti zmene klímy má z hľadiska zapojenia súkromného sektora do financovania klimatických opatrení prioritu; keďže Európska únia môže stanoviť normy pre udržateľný finančný systém zavedením dôveryhodného a komplexného rámca, ktorého podrobnosti by sa mali postupne zavádzať prostredníctvom konkrétnych legislatívnych iniciatív;

D.  keďže si to vyžaduje zmenu postoja všetkých zainteresovaných strán a prierezové právne predpisy zo strany Komisie; keďže inštitucionálni a retailoví investori prejavujú zvýšený záujem investovať do produktov, ktoré spĺňajú kritériá ESG;

E.  keďže v záujme predchádzania environmentálnej klamlivej reklame je potrebná zvýšená transparentnosť údajov ESG o spoločnostiach;

F.  keďže posúdenie vplyvu by malo byť súčasťou taxonómie udržateľných finančných produktov; keďže odborné znalosti týkajúca sa spôsobu výpočtu vplyvu investícií na ciele ESG sa rozširujú;

Potreba vhodného politického rámca na mobilizáciu kapitálu potrebného na udržateľnú transformáciu

1.  poukazuje na potenciál rýchlejšej udržateľnej transformácie ako na príležitosť na nasmerovanie kapitálových trhov na dlhodobé, inovačné, sociálne prijateľné, ekologické a efektívne investície; uznáva súčasný trend odklonu od uhlia, ale poukazuje na to, že na zbavenie sa závislosti od iných fosílnych palív je potrebné ďalšie úsilie; zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli inovácie v tejto oblasti pre banky a kapitálové trhy prínosom; poznamenáva, že prínosy a riziká ESG sa často v malej miere premietajú do cien a že sa tým poskytujú trhové stimuly pre neudržateľné a krátkodobé financovanie určitým účastníkov trhu, ktorí sledujú rýchle zisky; zdôrazňuje, že je potrebný dobre navrhnutý politický, kontrolný a regulačný rámec riadenia udržateľného financovania, ktorý zohľadňuje rôzne príležitosti, ktoré regióny EÚ poskytujú; konštatuje, že takýto rámec by mohol pomôcť zmobilizovať kapitál pre trvalo udržateľný rozvoj a zvýšiť efektívnosť trhu pri nasmerovaní kapitálových tokov do aktív, ktoré prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju; vyzýva Európsku komisiu, aby predložila ambiciózny legislatívny rámec, ktorý by zohľadňoval návrhy v akčnom pláne Komisie na udržateľné financie;

Úloha finančného sektora, pokiaľ ide o udržateľnosť a politiky potrebné na nápravu zlyhaní trhu

2.  zdôrazňuje, že finančný sektor ako celok a jeho základná funkcia alokovať kapitál čo najefektívnejšie v prospech spoločnosti by sa mal v súlade s cieľmi EÚ riadiť hodnotami spravodlivosti a inklúzie a zásadou udržateľnosti a v investičných analýzach a rozhodnutiach by mal zahŕňať ukazovatele ESG a náklady spojené s nečinnosťou; konštatuje, že nepresné posúdenie alebo zavádzajúca prezentácia klimatických a ďalších environmentálnych rizík finančných produktov môže predstavovať riziko pre stabilitu trhu; zdôrazňuje kľúčovú úlohu hospodárskej, fiškálnej a menovej politiky pri podpore udržateľných financií pomocou alokovania a preorientovania kapitálu na udržateľnejšie technológie a podniky a na hospodárske činnosti bez emisií uhlíka odolné voči katastrofám a efektívne využívajúce zdroje, vďaka ktorým je možné znížiť súčasnú potrebu budúcich zdrojov, a tým splniť ciele udržateľnosti EÚ a Parížskej dohody; uznáva, že primeraná a zvyšujúca sa cena za emisie skleníkových plynov je dôležitou zložkou fungujúceho a efektívneho environmentálneho a sociálneho trhového hospodárstva, keďže koriguje súčasné zlyhania trhu; konštatuje, že ceny na európskom trhu s uhlíkom sú nestabilné; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na postupnom odstránení priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá;

Uviaznuté aktíva a súvisiace systémové riziká

3.  zdôrazňuje, že hoci sa v súvahách podnikov uhlíkovým aktívam stále pripisuje cena, táto cena sa bude musieť postupne znižovať, ak má byť prechod na nízkouhlíkovú spoločnosť úspešný; zdôrazňuje preto značné systémové riziká, ktoré uviaznuté uhlíkové a pre životné prostredie škodlivé aktíva predstavujú pre finančnú stabilitu, ak nie sú riadne a včas ocenené zohľadňujúc ich dlhodobý rizikový profil; zdôrazňuje potrebu identifikovania, posudzovania a obozretného riadenia expozícií a, po uplynutí prechodného obdobia, primeraného povinného podávania správ a postupnej likvidácie týchto aktív, čo má rozhodujúci význam pre riadny, vyvážený a stabilný prechod ku klimaticky priaznivým a zdrojovo efektívnym investíciám; odporúča rozšíriť pojem uviaznutých aktív tak, aby zahŕňal základné ekologické systémy a služby;

4.  požaduje zavedenie tzv. európskeho uhlíkového záťažového testu, ako ho v roku 2016 pre banky a iných finančných sprostredkovateľov navrhol Európsky výbor pre systémové riziká (ESRB), na základe ktorého sa určia riziká súvisiace s týmito uviaznutými aktívami; víta návrhy ESRB na vypracovanie prudenciálnych politík odolných voči zmene klímy, akými sú osobitné kapitálové úpravy na základe uhlíkovej náročnosti jednotlivých expozícií, ktoré sa považujú za nadmerne uplatňované na celkové investície do aktív považovaných za mimoriadne zraniteľné voči rýchlemu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; poukazuje na pokračujúcu revíziu nariadení o zriadení európskych orgánov dohľadu (ESA) ako na príležitosť zvážiť úlohu európskych orgánov dohľadu pri vyšetrovaní a vypracúvaní noriem hodnotenia environmentálnych a ďalších uhlíkových rizík, ich zverejňovanie a začlenenie do vnútorného bankového postupu posudzovania rizika, zohľadňujúc existujúce požiadavky podávania správ o udržateľnosti zo strany inštitúcií; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila legislatívne návrhy;

Financovanie verejných investícií potrebných na uskutočnenie prechodu

5.  zdôrazňuje, že reforma finančného systému, aby aktívne prispieval k urýchleniu ekologickému prechodu, si bude vyžadovať spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadnú úlohu fiškálnej a hospodárskej politiky pri poskytovaní správnych signálov a stimulov; vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou, ESA a EIB preskúmali svoje vnútroštátne a kolektívne potreby verejných investícií, odstránili možné nedostatky a zabezpečili, aby EÚ bola na dobrej ceste k splneniu cieľov zmeny klímy počas nasledujúcich piatich rokov, ako aj cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030; zdôrazňuje úlohu, ktorú v tejto súvislosti môžu zohrávať národné podporné banky a inštitúcie; navrhuje koordinovať tento proces na európskej úrovni v rámci strediska EÚ pre udržateľné financie a vytvoriť systém, v ktorom sa budú sledovať skutočné finančné toky smerujúce do udržateľných verejných investícií; víta inovatívne finančné nástroje integrujúce ukazovatele udržateľnosti, ktoré by mohli uľahčiť tento proces, napríklad verejne emitované zelené dlhopisy; víta vysvetlenie poskytnuté Eurostatom, pokiaľ ide o nakladanie so zmluvami o energetickej hospodárnosti v národných účtoch, keďže takéto vysvetlenie môže uvoľniť značné verejné kapitálové toky smerom k sektoru, ktorý v súčasnosti predstavuje tri štvrtiny chýbajúcich investícií do čistej energie v EÚ do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby hlbšie preskúmala myšlienku kvalifikovaného nakladania s verejnými investíciami týkajúcimi sa cieľov ESG v záujme rozloženia nákladov týchto projektov počas celého životného cyklu súvisiacich verejných investícií;

Ukazovatele udržateľnosti a taxonómia ako stimul pre udržateľné investície

6.  vyzýva Komisiu, aby viedla proces s viacerými zainteresovanými stranami vrátane odborníkov v oblasti vedy a účastníkmi finančného sektora s cieľom zaviesť do konca roka 2019 spoľahlivú, dôveryhodnú a technologicky neutrálnu taxonómiu udržateľnosti, ktorá vychádza z ukazovateľov úplného dosahu investícií na udržateľnosť, a umožniť porovnanie investičných projektov a spoločností; zdôrazňuje potrebu vypracovať takéto ukazovatele udržateľnosti ako prvý krok v procese vypracovania taxonómie udržateľnosti EÚ a začleniť tieto ukazovatele do integrovaného podávania správ; poukazuje na to, že po vypracovaní taxonómie udržateľnosti by mali nasledovať tieto legislatívne návrhy: zastrešujúci povinný rámec náležitej starostlivosti vrátane povinnej náležitej starostlivosti v plnej miere zavedený v rámci prechodného obdobia a zohľadňujúci zásadu proporcionality, zodpovednú investičnú taxonómiu a návrh na začlenenie ESG rizík a faktorov do prudenciálneho rámca finančných inštitúcií;

7.  konštatuje, že ukazovatele udržateľnosti už existujú, ale súčasné dobrovoľné rámce pre podávanie správ nie sú zjednotené; žiada preto Komisiu, aby taxonómiu udržateľnosti vypracovala na harmonizovanom zozname ukazovateľov udržateľnosti založených na aktivitách, okrem iného, globálnej iniciatívy pre podávanie správ (GRI), zásadách OSN pre zodpovedné investovania (UN PRI), Komisie samotnej, OECD a súkromného sektora, a najmä existujúcich ukazovateľoch Eurostatu pre efektívne využívanie zdrojov; odporúča, aby sa tieto ukazovatele dynamickým spôsobom zahrnuli do taxonómie a s jasnými usmerneniami pre investorov, pokiaľ ide o lehoty, dokedy sa musí dosiahnuť určitá úroveň; odporúča, aby Komisia zvážila váhové ukazovatele podľa naliehavosti riešiť ich v ktoromkoľvek danom čase; zdôrazňuje, že taxonómia by mala nájsť správnu rovnováhu medzi povinnosťou a pružnosťou, čo znamená, že rámec by mal byť počas prechodného obdobia povinný a štandardizovaný, ale mal by sa považovať aj za vyvíjajúci sa nástroj, ktorý si dokáže poradiť s novými rizikami a/alebo rizikami, ktoré sa musia ešte riadnym spôsobom zanalyzovať;

8.  považuje začlenenie hotových kvantitatívnych ukazovateľov a kvalitatívnych posudkov týkajúcich sa zmeny klímy a iných environmentálnych rizík za významný krok k zodpovednej investičnej taxonómii v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a medzinárodným humanitárnym a pracovným právom; zdôrazňuje, že minimálne normy pre riziká a faktory ESG by mali zahŕňať minimálne sociálne normy pre takéto investície, zahŕňajúce práva pracovníkov, normy v oblasti zdravia a bezpečnosti, a vylúčenie finančných zdrojov pochádzajúcich z konfliktných regiónov alebo bez predchádzajúceho informovaného súhlasu dotknutých komunít, ako aj minimálne normy v oblasti správy vecí verejných, ktorá zahŕňajú požiadavky EÚ týkajúce sa správy a riadenia a podávania správ, zosúladené s normami EÚ v oblasti finančného výkazníctva a štandardmi EÚ pre boj proti praniu špinavých peňazí, korupcii a daňovej transparentnosti;

Značka ekologických financií

9.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom legislatívnej iniciatívy viedla proces s viacerými zainteresovanými stranami zameraný na vytvorenie „značky ekologických financií“ do konca roka 2019, ktorá sa bude udeľovať investíciám, kapitálovým a dôchodkovým produktom, ktoré už spĺňajú najprísnejšie normy v oblasti taxonómie udržateľnosti s cieľom usmerňovať investičné rozhodnutia tých, ktorí uprednostňujú udržateľnosť pred všetkými ostatnými faktormi; odporúča, aby takáto značka ekologických financií zahŕňala minimálne normy pre riziká a faktory ESG v súlade s Parížskou dohodou a so zásadou nespôsobiť žiadnu škodu v súlade s analýzou rizík ESG, ako aj činnosti, ktoré majú preukázateľne „pozitívny vplyv“, ako ho definuje finančná iniciatíva Programu OSN pre životné prostredie (UNEP FI); konštatuje, že dôležitou úlohou taxonómie a značky ekologických financií je zlepšiť posudzovanie rizika účastníkmi finančných trhov vypracúvaním merateľných trhových ratingov; víta inovácie zo strany účastníkov trhu, napr. ratingovými agentúrami, zamerané na rozvoj a uplatňovanie takýchto trhových ratingov;

Začlenenie kritérií udržateľných financií do všetkých právnych predpisov súvisiacich s finančným sektorom

10.  berie na vedomie nedávne zahrnutie otázok udržateľnosti do nariadenia o PRIIP (o štrukturalizovaných retailových investičných produktoch a investičných produktoch založených na poistení) a nariadenia o jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej sekuritizácii (STS), či do smernice o právach akcionárov a NFRD; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primerané regulačné posudzovanie rizík súvisiacich s ekologickými a udržateľnými aktívami; víta začlenenie uznávania uviaznutých aktív do smernice o činnosti inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (IZDZ), ako aj rozšírenie zásady obozretnej osoby a odkaz na zásady zodpovedného investovania, ktoré presadzuje OSN; požaduje vhodné a primerané začlenenie ukazovateľov udržateľného financovania do všetkých nových a revidovaných právnych predpisov týkajúcich sa finančného sektora, a to prostredníctvom súhrnného návrhu alebo samostatných návrhov; požaduje vypracovanie spoločných usmernení s cieľom zosúladiť vymedzenie faktorov ESG a ich začlenenie do všetkých nových a revidovaných právnych predpisov;

11.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby využila právomoci vymedzené v nariadení (EÚ) č. 1286/2014 a čo najskôr, ešte pred vypracovaním taxonómie udržateľnosti, prijala delegovaný akt s cieľom špecifikovať podrobnosti postupov používaných na zistenie, či je retailový investiční produkt či poistný produkt s investičnou zložkou zameraný na konkrétne ciele ESG; požaduje zároveň proporcionálny povinný rámec náležitej starostlivosti na základe usmernení OECD z roku 2017 pre inštitucionálnych investorov týkajúcich sa zodpovedného správania podnikov, ktorým by sa po uplynutí prechodného obdobia od investorov vyžadovalo identifikovať, predchádzať, zmierňovať a zohľadňovať faktory ESG; tvrdí, že tento celoeurópsky rámec pre spoločnosti a investorov vrátane bánk by mal vychádzať z francúzskeho zákona o povinnej obozretnosti právnických osôb; požaduje zároveň priamy odkaz na kritériá ESG v oblasti dohľadu nad produktmi a ich riadenia (POG) vo všetkých nových a revidovaných právnych predpisoch vrátane tých, o ktorých sa v súčasnosti rokuje; víta odporúčanie expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre udržateľné financie na začlenenie zásady „najskôr udržateľnosť“ (Think Sustainability First) do celého procesu rozhodovania, implementácie a presadzovania v EÚ;

Riziká pre udržateľnosť z hľadiska prudenciálneho rámca pravidiel kapitálovej primeranosti

12.  konštatuje, že riziká udržateľnosti môžu so sebou prinášať aj finančné riziká, a že by sa preto v prípade opodstatnenosti mali zohľadniť v kapitálových požiadavkách a pri prudenciálnom posudzovaní bánk; žiada preto Komisiu, aby prijala regulačnú stratégiu a plán zameraný okrem iného na meranie rizík udržateľnosti v rámci prudenciálneho rámca a podporovala začlenenie rizík udržateľnosti do rámca Bazilej IV s cieľom zabezpečiť dostatočné kapitálové rezervy; zdôrazňuje, že pravidlá kapitálovej primeranosti musia byť založené na preukázaných rizikách a musia ich v plnej miere zohľadňovať; má za cieľ, aby sa v rámci nasledujúceho ročného rozpočtu spustil pilotný projekt na tento účel, v ktorom sa začnú vyvíjať metodologické referenčné hodnoty;

Sprístupňovanie informácií

13.  zdôrazňuje, že zverejňovanie informácií je kľúčovou podmienkou umožňujúcou dosiahnutie udržateľných financií; víta činnosť osobitnej skupiny pre zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s klímou (TCFD) a žiada Komisiu a Radu, aby podporili jej odporúčania; požaduje začlenenie nákladov spojených s nečinnosťou v oblasti zmeny klímy, environmentálnych a iných rizík udržateľnosti do rámcov sprístupňovania informácií; navrhuje, aby Komisia zahrnula primerané a povinné zverejňovanie informácií do rámca revízie smernice o účtovníctve, NFRD, smernice o kapitálových požiadavkách a nariadenia o kapitálových požiadavkách od roku 2020, ktoré by zahŕňalo prechodné obdobie, počas ktorého by sa podniky mohli pripraviť na jeho vykonávanie; konštatuje, že článok 173 francúzskeho zákona o energetickom prechode predstavuje možný vzor pre reguláciu povinného zverejňovania rizík v oblasti klímy investormi; požaduje zváženie rozšírenia rozsahu uplatňovania NFRD; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rámcové požiadavky vykazovania by mali byť primerané rizikám, ktoré pre inštitúciu predstavujú, jej veľkosti a komplexnosti; odporúča, aby sa druh informácií v súčasnosti požadovaných v nariadení o PRIIP a prostredníctvom dokumentu s kľúčovými informáciami rozšíril na všetky retailové finančné produkty;

Fiduciárna povinnosť

14.  konštatuje, že fiduciárna povinnosť je už súčasťou finančného regulačného rámca Únie, ale trvá na tom, že v rámci vymedzenia, vytvárania a testovania odolnej a vierohodnej taxonómie udržateľnosti by sa mala objasniť a zahŕňať kľúčové investičné činnosti vrátane investičnej stratégie, riadenie rizík, rozdeľovanie aktív, usmerňovania všetkých subjektov v rámci investičného reťazca vrátane správcov aktív a nezávislých investičných poradcov alebo iných investičných sprostredkovateľov; odporúča, aby sa fiduciárna povinnosť rozšírila tak, aby zahŕňala aj povinný dvojcestný integračný proces, v rámci ktorého by boli všetci aktéri v rámci investičného reťazca vrátane správcov aktív a nezávislých investičných poradcov alebo iných investičných sprostredkovateľov povinní začleniť finančnú stránku faktorov ESG do svojich rozhodnutí vrátane nákladov na nečinnosť, ako aj skúmať nefinančnú stránku preferencií ESG u klientov a príjemcov alebo konečných investorov, od ktorých by sa mali aktívne požadovať ich časové rámce a preferencie udržateľnosti; žiada, aby sa začlenenie nákladov spojených s nečinnosťou v oblasti zmeny klímy, environmentálnych a iných rizík udržateľnosti stalo súčasťou riadenia rizika a posudzovania náležitej starostlivosti vo vrcholových orgánoch spoločností a verejných orgánoch, a súčasťou fiduciárnej povinnosti investorov;

Vzorové zmluvy pre identifikáciu ESG

15.  vyzýva európske orgány dohľadu (ESA), aby vypracovali usmernenia pre vzorové zmluvy medzi vlastníkmi aktív a správcami aktív, nezávislými investičnými konzultantmi a ďalšími investičnými sprostredkovateľmi, ktoré by jasne zahŕňali prenos záujmov prijímateľa, ako aj jasné očakávania týkajúce sa identifikácie a integrácie rizík a faktorov ESG v mene správcu aktív s cieľom vyhnúť sa, znížiť a kompenzovať riziká; vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili vyčlenenie primeraných zdrojov pre ESA v rámci revízie nariadenia o ESA; požaduje začlenenie nákladov spojených s nečinnosťou v oblasti zmeny klímy a iných rizík udržateľnosti do všetkých právnych predpisov EÚ a ich revízií a posudzovaní vplyvov financovania;

Starostlivosť

16.  požaduje, aby aktívna a zodpovedná starostlivosť tvorila neoddeliteľnú súčasť zákonných povinností investorov a aby príjemcovia a verejnosť mali k dispozícii zoznam činností starostlivosti, okrem iného aj prostredníctvom povinného zverejňovania informácií o významných podieloch, činnostiach zapájania, využívaní zastupujúcich poradcov a pasívnych investičných nástrojoch; odporúča, aby sa pasívne fondy, vedené investíciami založenými na indexoch, nabádali k zverejňovaniu svojich činností spravovania a miery, v akej používanie pasívneho indexovania a referenčného porovnávania umožňuje riadnu identifikáciu rizík ESG v spoločnostiach, do ktorých sa investuje; domnieva sa, že od poskytovateľov indexov by malo požadovať poskytovanie podrobných informácií o široko používaných a referenčných hodnotách, pokiaľ ide o parametre pre klímu a udržateľnosť parametrov;

Potreba ďalšieho rozvoja požiadaviek oznamovania ESG v rámci NFRD

17.  konštatuje nedostatočný stupeň konvergencie pri oznamovaní ESG v rámci NFRD a potrebu harmonizácie s cieľom podporiť väčší súlad a definovať najvhodnejšie metriky ESG pre zverejňovanie s využitím ukazovateľov udržateľnosti a efektívneho využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby zriadila celoeurópsku skupinu viacerých zainteresovaných strán vrátane zástupcov odvetvia finančných služieb, akademickej obce a občianskej spoločnosti s cieľom posúdiť a navrhnúť vhodný zoznam metrík vrátane zoznamu ukazovateľov na meranie vplyvov udržateľnosti a pokryť najvýznamnejšie riziká spojené s udržateľnosťou; domnieva sa, že takáto reforma zahŕňať požiadavku oznamovania auditu tretích strán;

Zelené dlhopisy

18.  konštatuje, že zelené dlhopisy predstavujú len zlomok trhu s investíciami a sú nedostatočne regulované, v dôsledku čoho sú časťou trhu, ktorá je ohrozená rizikom zlého marketingu a že EÚ v súčasnosti chýba jednotný štandard pre zelené dlhopisy, ktoré by mal vychádzať z budúcej udržateľnej taxonómie EÚ; konštatuje, že takéto zelené dlhopisy by mali byť overované a kontrolované verejnými orgánmi a mali by obsahovať pravidelné podávanie správ o vplyvoch podkladových aktív na životné prostredie; zdôrazňuje, že zelené dlhopisy by mali zahŕňať aj spätný vplyv na životné prostredie a podporovať zníženie využívania fosílnych palív; zdôrazňuje, že zelené dlhopisy mali vylúčiť určité odvetvia, najmä v súvislosti s činnosťami, ktoré majú významný negatívny vplyv na klímu, a nemali by porušovať základné sociálne a environmentálne normy; navrhuje, aby tvorba noriem pre zelené dlhopisy EÚ prebiehala úplne transparentne a osobitná pracovná skupina Komisie podliehala pravidelnej kontrole Európskeho parlamentu; vyzýva Komisiu, aby pravidelne hodnotila vplyv, účinnosť a dohľad nad zelenými dlhopismi; vyzýva v tejto súvislosti na legislatívnu iniciatívu s cieľom stimulovať, propagovať a obchodovať s európskou verejnou emisiou zelených dlhopisov prostredníctvom súčasných a budúcich európskych inštitúcií, ako napríklad EIB s cieľom financovať nové udržateľné investície;

Ratingové agentúry

19.  konštatuje, že ratingové agentúry (RA) nedostatočne zohľadňujú v budúcej úverovej schopnosti emitentov vplyv rušivých rizík a faktorov ESG; požaduje prijatie noriem EÚ a dohľad v súvislosti so začlenením ukazovateľov ESG do ratingov všetkých ratingových agentúr pôsobiacich v EÚ; poukazuje na to, že zásadná nedostatočná hospodárska súťaž medzi týmito spoločnosťami a ich úzke hospodárske zamerania stále neboli úplne vyriešené; žiada, aby certifikačné orgány pod dohľadom Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) vytvorili proces akreditácie pre tzv. značku ekologických financií; odporúča, aby bol orgán ESMA oprávnený požadovať od RA zahrnutie rizík udržateľnosti do ich metodík; ak je pravdepodobné, že sa v budúcnosti takého riziká objavia, žiada Komisiu, aby predložila revíziu nariadenia o ratingových agentúrach; zdôrazňuje význam výskumu udržateľnosti prostredníctvom indexov udržateľnosti a ratingových agentúr ESG pri poskytovaní potrebných informácií všetkým finančným aktérom z hľadiska ich oznamovacích a fiduciárnych povinností pri vykonávaní prechodu na udržateľnejší finančný systém;

Systémy označovania pre finančné služby

20.  navrhuje, aby Komisia vytvorila záväzný a primeraný systém označovania, ktorý by mal byť počas prechodného obdobia dobrovoľný, pre inštitúcie poskytujúce retailové bankové účty, investičné fondy, poisťovacie a finančné produkty, pričom sa bude uvádzať rozsah, v akom sú podkladové aktíva v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi ESG;

Mandát ESA

21.  má v úmysle ďalej objasniť mandát ESA a príslušných vnútroštátnych orgánov v kontexte prebiehajúcej revízie nariadení o ESA tak, aby zahŕňal aj monitorovanie rizík a faktorov ESG, čím sa činnosti na finančnom trhu viac zosúladia s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti sa domnieva, že orgán ESMA by mal:

– zahrnúť preferencie udržateľnosti ako súčasť svojich usmernení k posudzovaniu „vhodnosti“, ako to navrhuje Komisia vo svojom akčnom pláne pre udržateľné financie, a všeobecnejšie poskytovať usmernenia k tomu, ako účinne začleniť aspekty udržateľnosti do príslušných finančných právnych predpisov EÚ a zároveň podporovať koherentné uplatňovanie týchto ustanovení po ich prijatí;

– vytvoriť od roku 2018 primeraný a po prechodnom období povinný systém monitorovania a dohľadu s cieľom posudzovať výrazné riziká a faktory ESG spolu s výhľadovou analýzou scenárov trvalej udržateľnosti;

– byť oprávnený kontrolovať súlad portfólia s rizikami a faktormi ESG vyplývajúcimi z Parížskej dohody a zabezpečiť súlad s odporúčaniami TCFD;

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ESA by mali mať dostatočné finančné zdroje na plnenie svojho poslania; vyzýva ESA, aby v týchto otázkach spolupracovali s príslušnými agentúrami a medzinárodnými organizáciami;

Úloha EIB, pokiaľ ide o udržateľné financovanie

22.  zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ by mali ísť príkladom, pokiaľ ide o udržateľné financovanie; poznamenáva, že napriek tomu, že 26 % všetkých finančných prostriedkov EIB je zameraných na opatrenia v oblasti klímy a napriek tomu, že EIB v roku 2007 zaviedla trh so zelenými dlhopismi a v tejto súvislosti je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho ohláseného záväzku, stále financuje projekty s vysokými emisiami uhlíka, takže stále existuje priestor na zlepšenie; nalieha preto na EIB, aby prispôsobila a priorizovala budúce úvery, aby boli kompatibilné s Parížskou dohodou a cieľom 1,5 °C; vyzýva na posilnenie a vyváženie úverových operácií EIB a nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI) takým spôsobom, že sa zastavia investície do projektov s vysokými emisiami uhlíka a začnú sa uprednostňovať projekty efektívne z hľadiska využívania zdrojov a dekarbonizácie spolu s ďalšími inovatívnymi odvetviami a podnikmi; odporúča, aby EIB bola v pozícii poskytovať viac rizikového kapitálu pre ekologickú transformáciu regionálne vyváženým spôsobom; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mali prijať ďalšie opatrenia, okrem iného aj v súčinnosti s finančnými nástrojmi EÚ v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci;

Úloha ECB, pokiaľ ide o udržateľné financovanie

23.  uznáva nezávislosť ECB a jej hlavnému mandátu, ktorým je zachovať cenovú stabilitu, ale pripomína, že ECB ako inštitúcia EÚ je takisto viazaná Parížskou dohodou; je preto znepokojený skutočnosťou, že 62,1 % nákupov podnikových dlhopisov, ktoré uskutočňuje ECB, pochádza zo sektorov [...], ktoré sú zodpovedné za 58,5 % emisií skleníkových plynov v eurozóne(15), a poznamenáva, že tento program priamo zvýhodňuje najmä veľké spoločnosti; odporúča ECB, aby v usmerneniach pre svoje programy nákupu výslovne zohľadnila Parížsku dohodu a ciele ESG; zdôrazňuje, že takéto usmernenia môžu slúžiť ako pilotný projekt pre vytváranie budúcej na ESG orientovanej investičnej politiky v súlade s prísnymi normami pre udržateľnú taxonómiu EÚ;

Ďalšie otázky

24.  zdôrazňuje, že zmysluplná ponuka udržateľných finančných produktov môže mať zároveň pozitívny vplyv na posilnenie európskej sociálnej infraštruktúry, ktorá sa chápe ako súbor iniciatív a projektov zameraných na vytvorenie verejnej hodnoty zvyšovaním investícií a inovácií v odvetviach, ktoré sú strategické a majú rozhodujúci význam pre blahobyt a odolnosť osôb a komunít, ako sú vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a bývanie;

25.  víta činnosť HLEG, ktorá poskytuje cenné základné kamene pre tvorbu nových noriem pre udržateľný finančný sektor; trvá však aktívnom zapojení bankového sektora, ktorý vďaka svojmu dominantnému postaveniu v európskom finančnom priestore stále rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje udržateľnosť financovania;

26.  zdôrazňuje, že metodika používaná na sledovanie výdavkov súvisiacich s klímou vedie k nejednotnosti v rámci programov, čo umožňuje, aby boli projekty s pochybným prínosom pre životné prostredie a klímu kvalifikované na výdavky súvisiace s klímou (napr. ekologická zložka spoločnej poľnohospodárskej politiky);

27.  zdôrazňuje, že všetky široko používané referenčné hodnoty nezohľadňujú faktory ESG vo svojich metodikách; vyzýva na rozvoj jedného alebo viacerých európskych kritérií udržateľnosti prostredníctvom európskej taxonómie udržateľnosti na meranie výkonnosti európskych emitentov na základe rizík a faktorov ESG;

28.  požaduje analýzu a podporu súkromných iniciatív, ako je napríklad projekt EeMAP týkajúci sa zelených hypoték, s cieľom posúdiť a preukázať, za akých podmienok môžu ekologické aktíva predstavovať zníženie investičného rizika a zároveň posilniť ekologickú udržateľnosť;

29.  vyzýva EÚ, aby sa aktívne zasadzovala o začlenenie ukazovateľov udržateľnosti do rámca medzinárodných štandardov finančného výkazníctva na medzinárodnej úrovni;

30.  zdôrazňuje, že podnikové riadenie by malo podporovať dlhodobú udržateľnú tvorbu hodnôt, napríklad prostredníctvom vernostných akcií pre akcionárov a zohľadňovať ESG v balíkoch odmeňovania pre riaditeľov a správne rady; konštatuje, že objasnenie povinnosti riaditeľov v tejto súvislosti by podporilo zapojenie udržateľných investorov do správnych rád;

31.  požaduje zavedenie povinného poistenia environmentálnej zodpovednosti pre všetky komerčné a verejné činnosti ako podmienku udelenia povolení;

32.  zdôrazňuje, že udržateľné financovanie si vyžaduje objasnenie povinností riaditeľov európskych spoločností, pokiaľ ide o tvorbu dlhodobých udržateľných hodnotových reťazcov, záležitosti ESG a systémové riziká, ako súčasť všeobecnej povinnosti riadiacich pracovníkov starať sa o úspech spoločnosti;

33.  vyzýva európske orgány dohľadu, aby vypracovali usmernenia na zber štatistických údajov o identifikácii a začleňovaní rizík ESG do financovania a požaduje vypracovanie štatistík, ktoré sa majú uverejňovať vždy, keď je to možné;

34.  vyzýva vnútroštátne orgány bankového a finančného trhu, aby vypracovali jasné a stručné pokyny o tom, ako nová taxonómia a ďalšie zmeny spojené s týmito právnymi predpismi možno vykonávať bez toho, aby to vytváralo zbytočné náklady a prieťahy;

35.  zastáva názor, že cenové opatrenia môžu znamenať zásadný prínos pre odstránenie chýbajúcich 180 miliárd EUR na dekarbonizačné snahy Európy prostredníctvom nasmerovania investícií do dlhodobých a udržateľných cieľov;

36.  poznamenáva, že v diskusiách o udržateľnom financovaní sa často zabúda na MSP, napriek ich inovačného charakteru; v tejto súvislosti berie na vedomie veľký potenciál digitalizácie a zelených finančných technológií; odporúča, aby Komisia zvážila mechanizmy, ktoré umožnia MSP spájať projekty s cieľom umožniť im prístup na trh so zelenými dlhopismi;

37.  zdôrazňuje význam sociálneho prvku trvalo udržateľného financovania; berie na vedomie potenciál rozvoja nových finančných nástrojov osobitne zameraných na sociálne infraštruktúry, akými sú sociálne dlhopisy, ako sú schválené v zásadách pre sociálne dlhopisy z roku 2017;

38.  zdôrazňuje, že identifikácia, riadenie a zverejňovanie environmentálnych rizík sú neoddeliteľnou súčasťou ochrany spotrebiteľa a finančnej stability, a preto by mali spadať pod mandát a funkcie dohľadu ESA; žiada ESRB, aby aktívne presadzoval výskum vzájomného pôsobenia faktorov a systémových rizík ESG aj mimo oblasti zmeny klímy;

39.  pripomína, že Európsky parlament požaduje zavedenie sporiaceho účtu EÚ na financovanie zelenej ekonomiky vo svojom uznesení z 14. novembra 2017 o akčnom pláne v oblasti retailových finančných služieb;

40.  požaduje, aby všetky budúce výdavky EÚ boli v súlade s Parížskou dohodou a cieľmi začleniť dekarbonizáciu hospodárstva do nástrojov upravujúcich fungovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (vrátane kohéznych fondov), fondov v oblasti vonkajšej činnosti a rozvojovej spolupráce a ďalších nástrojov mimo viacročného finančného rámca, ako napríklad EFSI;

41.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila štúdiu uskutočniteľnosti zameranú na to, ako orgány dohľadu a regulačné orgány môžu lepšie odmeňovať mandáty, ktoré zahŕňajú dlhodobé výhľady;

42.  vyzýva Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), aby poskytoval najlepšie postupy a usmernenia o tom, ako poskytovatelia systémov zamestnaneckých dôchodkov a súkromných dôchodkových produktov predzmluvne komunikujú s príjemcami a počas celého trvania investície; vyzýva orgán EIOPA, aby poskytoval usmernenia týkajúce sa najlepších postupov, ako to robí fond environmentálnej agentúry Spojeného kráľovstva, pre spoluprácu s príjemcami a retailovými klientami a zabezpečenie ich finančných a nefinančných záujmov;

43.  berie na vedomie odporúčanie HLEG týkajúce sa strediska EÚ pre udržateľné financovanie, ktoré by sa malo zriadiť s cieľom sledovať, oznamovať a zverejňovať informácie o udržateľných investíciách a ktoré by mala zriadiť Európska environmentálna agentúra v spolupráci s ESA; odporúča, vzhľadom na posilnenie vedúceho postavenia Európskej únie, aby toto stredisko zohrávalo zároveň úlohu pri sledovaní, podpore a zverejňovaní informácií o udržateľných investíciách fondov a inštitúcií EÚ vrátane EFSI, EIB a ECB; požaduje, aby stredisko podávalo správy o svojej činnosti Európskemu parlamentu;

44.  odporúča, aby EIB spolupracovala s malými účastníkmi trhu a komunitnými družstvami na vypracúvaní malých projektov na získavania energie z obnoviteľných zdrojov tak, aby boli oprávnené na financovanie EIB a ako súčasť programu nákupu cenných papierov podnikového sektora;

45.  súhlasí s názorom HLEG, že je mimoriadne dôležité posilniť a sprostredkovať občanom Európy otázky udržateľného financovania; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť prístup k informáciám o udržateľnosti a podporovať finančnú gramotnosť;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súdržnosť politiky medzi finančnými a nefinančnými odvetviami; pripomína, že udržateľná finančná politika musí byť sprevádzaná koherentnými politickými rozhodnutiami v iných odvetviach, akými sú energetika, doprava, priemysel a poľnohospodárstvo;

47.  vyzýva Komisiu, aby zverejňovala pravidelnú správu o pokroku o otázkach, na ktoré sa vzťahuje táto správa;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili všetok vplyv EÚ na potvrdenie vedúceho postavenie v oblasti udržateľných financií a zvýšenie noriem udržateľnosti v oblasti financií na globálnej úrovni, a to aj prostredníctvom dvojstranných dohôd s tretími krajinami, na viacstranných politických fórach, ako napríklad OSN, G7 a G20, ako aj na pôde tvorcov medzinárodných noriem, akými sú napríklad Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO);

°

°  °

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 132, 20.5.2017, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 354, 23.12.2016, s. 37.

(4)

Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19.

(5)

Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35.

(6)

Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35.

(8)

Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof https://www.unisdr.org/files/46796_cop21weatherdisastersreport2015.pdf

(9)

Európska investičná banka, Štatistická správa za rok, 27.4.2017.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0039.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0025.

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0428.

(13)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0302.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0266.

(15)

Sini Matikainen, Emanuele Campiglio a Dimitri Zenghelis „The climate impact of quantitative easing“, Grantham Institute on climate change and the environment, máj 2017.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Veľká väčšina investícií a úverových operácií nie je zlučiteľná s medzinárodne dohodnutými klimatickými cieľmi ani kritériami environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu. Parížska dohoda poskytuje nový impulz na elimináciu emisií uhlíka z nášho hospodárstva, Európsky parlament sa však ešte nezhodol na tom, ako reformovať finančný systém tak, aby sa tento prechod nebrzdil, ale zrýchlil. Podľa odhadov Komisie si realizácia cieľov trvalo udržateľného rozvoja vyžiada ročné investície do udržateľnej infraštruktúry vo výške 4,7 – 6,7 bilióna EUR(1).

Zároveň vidíme, že veľký kapitál hľadá ziskové investičné príležitosti. Kľúčom k vyriešeniu otázky udržateľných financií je vytvorenie informačného a stimulačného rámca, vďaka ktorému by tok kapitálu smeroval k investíciám potrebným na zabezpečenie rýchlej a spravodlivej ekologickej transformácie našich európskych hospodárstiev a spoločnosti. Európa by si tak mohla udržať vedúce postavenie v boji proti zmene klímy a posilnila by sa skutočnosť, že EÚ poháňajú silné hodnoty, čo zároveň poskytuje európskym podnikom konkurenčnú výhodu.

Súčasný status quo

Naliehavá potreba čeliť hrozbe zmeny klímy vedie v členských štátoch EÚ k inováciám v oblasti udržateľných financií. Ide o francúzsky zákon o zverejňovaní informácií, vedúce postavenie Nemecka v oblasti verejných investícií do transformácie energetiky, včasné opatrenia banky Bank of England proti ohrozeniu finančnej stability uviaznutými aktívami, ambiciózny program švédskeho orgánu finančných služieb na začlenenie udržateľnosti do jeho každodennej práce a zohľadnenie ohrozenia dôchodkov a poistenia tragédiou týkajúcou sa horizontu v Holandsku. Cieľom Európskeho parlamentu by malo byť prevziať to najlepšie z inovácií v Únií a pretaviť to do minimálnych noriem pre všetkých, čím sa usmernia investície na zabezpečenie spravodlivého a rýchleho prechodu na udržateľné hospodárstvo a spoločnosti.

Približne 60 až 80 % zásob uhlia, ropy a plynu kótovaných spoločností nemožno použiť, ak má svet mať šancu udržať globálne otepľovanie na úrovni pod 2 °C a čo najbližšie k 1,5 °C, ako sa dohodlo na konferencii COP 21 v Paríži. V praxi to znamená, že zásadný zdroj globálneho systémového rizika (vo forme tzv. uhlíkovej bubliny) je v súčasnosti súčasťou finančných trhov EÚ a globálnych finančných trhov. Takisto to znamená, že obchodný model tzv. uhlíkového hospodárstva ako celok závisí od dobývania renty a v konečnom dôsledku od implicitných dotácií, keďže výdavky spojené s týmito rizikami sa posúvajú do budúcnosti, zatiaľ čo súčasní účastníci trhu profitujú zo súčasného dopytu po budúcich zdrojoch.

Zmena klímy predstavuje jednu z najnaliehavejších z početných a prepojených ekologických kríz ohrozujúcich budúcnosť ľudstva. Patrí sem vyčerpanie zásob vody a znečisťovanie podzemnej vody, odlesňovanie a strata biotopov, degradácia pôdy a ohrozenie dodávok potravín, narušenie obehu dusíka a fosforu, zvýšenie kyslosti oceánov a úbytok ozónu. Doposiaľ udržateľné financie a riziko pre finančnú udržateľnosť, ktoré predstavujú uviaznuté aktíva, zahŕňali len klimatické riziká a práve to je hlavnou témou tejto správy. Je to len prvý krok, pretože v práci v oblasti udržateľných financií sa musí v budúcnosti zohľadňovať širšia ekologická kríza, a vítame, že v záverečnej správe HLEG je pozornosť upriamená na riziká súvisiace s intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou.

Návrh spravodajkyne

Ako zdôraznili centrálne banky (Bank of England, Bundesbank(2)), väčšina peňazí v obehu vzniká v súkromnom bankovom sektore pri poskytovaní úverov bankami. Bankovému sektoru to pri rozhodovaní o prideľovaní peňazí v rámci hospodárstva poskytuje nesmiernu moc, a to dokonca ešte pred ich zdanením alebo uložením. Táto moc sa v súčasnosti sústreďuje v oligopolnom bankovom sektore, ktorý sa prirodzene orientuje väčšinou na zisk i na úkor environmentálnych a sociálnych cieľov. Kým nedostatky trhu by sa mali naprávať zavedením trhových mechanizmov, napríklad zverejňovania informácií o klimatických rizikách, mali by sme takisto obnoviť rovnováhu tejto obrovskej moci posilnením väčšmi decentralizovaného a odolného bankového systému súčasne s hustou sieťou verejného bankovníctva v Európe.

Ak sa to nepodarí alebo ak bude proces príliš pomalý, zásadnú úlohu zohrajú verejné finančné inštitúcie a vlády. Vzhľadom na súčasné tempo rozvoja ekologických financií a investícií do čistej energie je splnenie cieľov Parížskej dohody bez ďalšieho úsilia nepravdepodobné. Nemôžeme si dovoliť čakať, kým súkromný sektor prispôsobí svoj investičný profil činnostiam, ktoré sú zlučiteľné s 2. trajektóriou. Preto vystupuje do popredia naliehavá potreba ambicióznejšieho a rozhodnejšieho konania zo strany verejných orgánov s cieľom zrýchliť investície najmä do ekologickej infraštruktúry a vyriešiť nesprávne prideľovanie kapitálu mimo oblastí vytvárania udržateľnej a dlhodobej hodnoty.

Subjekty verejného sektora by v rámci financovania ekologickej transformácie mali vystupovať dôraznejšie a mali by súkromnému sektoru ukázať svoju vedúcu úlohu pri rozširovaní potrebných investičných kapacít na transformáciu energetiky. Synergický vzťah medzi členskými štátmi, programom nákupu aktív EIB a ECB by mohol priniesť takýto pozitívny vývoj. Mali by sme takisto uznať vedúcu úlohu družstevných a komunitných financií v rámci priekopníckych ekologických investícií.

Vítame záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie a schvaľujeme jej úroveň ambícií. V našej správe chceme politicky podporiť jej odporúčania, a preto chceme Komisii a Rade ukázať naše pevné presvedčenie, že občania EÚ od nich očakávajú, že preukážu svoje vedúce postavenie v tejto oblasti na celosvetovej úrovni a využijú silu peňazí na zabezpečenie a urýchlenie stabilizácie klímy a ochranu globálneho ekosystému v záujme súčasnej i budúcej generácie.

(1)

Financovanie udržateľnosti, číslo 25, 8. jún 2017: https://ec.europa.eu/epsc/sites/epsc/files/strategic_note_issue_25.pdf

(2)

   https://www.bundesbank.de/Redaktion/EN/Topics/2017/2017_04_25_how_money_is_created.html


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

9

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Thierry Cornillet, Markus Ferber, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Barbara Kappel, Wolf Klinz, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Alex Mayer, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mady Delvaux, Manuel dos Santos, Ashley Fox, Krišjānis Kariņš, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Eva Maydell, Michel Reimon, Romana Tomc


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

42

+

ECR

Pirkko Ruohonen-Lerner

EFDD

Marco Valli

ENF

Barbara Kappel

GUE/NGL

Paloma López Bermejo, Dimitrios Papadimoulis, Martin Schirdewan

PPE

Burkhard Balz, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Krišjānis Kariņš, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Gabriel Mato, Eva Maydell, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Theodor Dumitru Stolojan, Romana Tomc, Tom Vandenkendelaere

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Mady Delvaux, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Alex Mayer, Alfred Sant, Manuel dos Santos, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

VERTS/ALE

Sven Giegold, Philippe Lamberts, Michel Reimon, Molly Scott Cato

9

-

ALDE

Thierry Cornillet, Petr Ježek, Wolf Klinz, Ramon Tremosa i Balcells

ECR

Ashley Fox, Bernd Lucke

ENF

Bernard Monot, Marco Zanni

PPE

Markus Ferber

3

0

ALDE

Caroline Nagtegaal

ECR

Stanisław Ożóg

GUE/NGL

Miguel Viegas

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 23. mája 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia