SPRÁVA o vykonávaní smernice o ekodizajne (2009/125/ES)

7.5.2018 - (2017/2087(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Frédérique Ries

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 333 KB)
• 001-001 (DOC - 49 KB)
• 002-008 (PDF - 369 KB)
• 002-008 (DOC - 58 KB)

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Úvod

EÚ začala prechod na udržateľnejšie, nízkouhlíkové hospodárstvo. Potvrdzuje to viacero politík a opatrení: EÚ zohrala vedúcu úlohu pri uzatvorení Parížskej dohody o zmene klímy; viac než 220 miliónov EUR z rozpočtu EÚ sa investovalo do zelených a nízkouhlíkových projektov; a stanovil sa jasnejší rámec pre energetické označovanie s cieľom zlepšiť informovanosť spotrebiteľov[1].

Úspory z rozsahu a lepšie hospodárenie s energiou a surovinami možno dosiahnuť, ak EÚ využije celý potenciál ekodizajnu vymedzeného v článku 2 bode 23 smernice 2009/125/ES, ktorá je predmetom tejto správy o vykonávaní, napríklad pokiaľ ide o: „začlenenie environmentálnych aspektov do navrhovania výrobku s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobku počas celého jeho životného cyklu“.

Opatrenia sa totiž musia vzťahovať už na samotnú výrobu, lebo pri tej sú technické možnosti najväčšie. 80 % škôd na životnom prostredí a 90 % nákladov na výrobu je výsledkom rozhodnutí prijatých vo fáze navrhovania výrobkov.

Európsky rámec vytvorený v roku 2005 a rozšírený v roku 2009

Spravodajkyňa sa už v roku 2005 zúčastnila vytvorenia pre Európsky parlament prvého právneho rámca v oblasti ekodizajnu výrobkov využívajúcich energiu[2]. V rámcovej smernici sa nezaviedli záväzné povinnosti. Tie vyplývajú z vykonávacích opatrení vytvorených prostredníctvom komitologického postupu pre určité výrobky využívajúce energiu, ako sú kotle, bojlery, počítače, lampy, televízory atď.

V roku 2009 sa prepracovaním pôvodnej smernice rozšíril rozsah pôsobnosti na energeticky významné výrobky, aby sa rozšíril na trhu počet energeticky efektívnych výrobkov a výrobkov šetrných voči životnému prostrediu[3]. Tieto výrobky musia zodpovedať týmto kritériám:

– v Európskej únii sa ich musí predávať viac než 200 000 kusov za rok,

– musia mať významný environmentálny vplyv;

– musia mať významný potenciál rozvoja.

Celková účinnosť smernice o ekodizajne v súvislosti s energeticky významnými výrobkami

Môžeme hovoriť o skutočnej pridanej hodnote, ktorú uznávajú tak príslušné priemyselné odvetvia, ako aj mimovládne organizácie a odborníci členských štátov.

Podľa odhadov Komisie[4] je táto politika v oblasti ekodizajnu a energetického označovania účinná a sľubná: úspory primárnej energie za rok by sa mali zvýšiť na približne 175 Mtoe primárnej energie ročne. Je to viac než ročná spotreba primárnej energie Talianska a zodpovedá to zníženiu emisií CO₂ o 320 miliónov ton ročne. Pre spotrebiteľov to v účtoch za energie predstavuje úsporu približne 490 EUR na domácnosť za rok.

Čísla sa približujú údajom, ktoré poskytla skupina BSH Hausgeräte GmbH, najväčší výrobca domácich spotrebičov v Európe (údaje BSH, 2017).

Podľa tohto zdroja sa napríklad spotreba energie sušičiek, ktoré vyrobila táto skupina, v rokoch 2001 – 2006 znížila v priemere o 75 %, spotreba energie elektrických rúr o 43 %, chladničiek o 55 %, mrazničiek o 69 % a práčok o 68 %.

Smernici o ekodizajne sa však nedostáva politickej podpory, a to niekedy ani na najvyššej úrovni rozhodovania. Zásada ekodizajnu bola počas európskej volebnej kampane v máji 2014, ale aj počas britského referenda v júni 2016, žiaľ, často zneužívaná.

Vyčkávacia pozícia mala priame dôsledky – od rozšírenia rozsahu pôsobnosti na energeticky významné výrobky v roku 2009 sa v skutočnosti na žiaden nevzťahovali vykonávacie opatrenia v oblasti ekodizajnu.

Rozhodlo sa, že regulačná kontrola stavebných materiálov nie je potrebná. Zahrnutie okien, vodovodných kohútikov a spŕch do jediného právneho predpisu o energetickom označovaní sa ešte stále skúma. V rámci posledného pracovného plánu na roky 2016 – 2019 sa teraz skúmajú nové energeticky významné výrobky, napríklad fotovoltické panely, systémy automatizácie a monitorovania budov.

Z tohto dôvodu sa spravodajkyňa domnieva, že 29 vykonávacích nariadení o ekodizajne, ku ktorým treba pridať 16 delegovaných nariadení o energetickom označovaní a tri dobrovoľné dohody (komplexné set-top boxy, hracie konzoly a snímacie zariadenia), dokázali svoju užitočnosť a to, že Európsky parlament musí aj naďalej podporovať prístup ekodizajnu, čiže inovácie šetrné voči životnému prostrediu.

V štúdii, ktorú zverejnili orgány Spojeného kráľovstva v roku 2015, bol uvedený záver, že každá libra investovaná do ekodizajnu priniesla do britského hospodárstva 3,8-násobnú hodnotu a išlo teda o ziskovú politiku[5].

Postup však ešte zďaleka nie je bezchybný: väčšina zúčastnených strán, výrobcov a členských štátov vyjadrila pripomienky k neustálym oneskoreniam v rozhodovacom procese. Od Komisie sa preto požaduje, aby tento stav napravila a stanovila postup dokončenia vykonávacích opatrení, ktorý je rozdelený na zreteľne vymedzené etapy a stanovuje prísnejšie lehoty. Parlament a Rada okrem toho nedávno stanovili požiadavku v článku 11 nariadenia (EÚ) 2017/1369 o energetickom označovaní.

Od šetrenia energie po efektívne využívanie zdrojov

Spravodajkyňa považuje za potrebné využiť na vyriešenie novej výzvy obehového hospodárstva celý potenciál aktuálnej smernice a zohľadniť celý environmentálny rozmer výrobku: zloženie, udržateľnosť, demontáž, opraviteľnosť a recyklovateľnosť.

Politickým cieľom je začlenenie celkových environmentálnych vlastností výrobku, čo Európsky parlament niekoľkokrát zdôraznil:

– správa Sirpu Pietikäinena s názvom Efektívne využívanie zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu[6] bola prijatá v roku 2015;

– správa Pascala Duranda o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti[7] bola prijatá v júli 2017.

Je zaujímavé, že prijatie koncepcie ekodizajnu viedlo k vzniku nových povolaní: materiálový inžinier, inžinier kontroly životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja či špecializovaní konzultanti, čo sú povolania, ktoré poukazujú na to, že ekodizajn si začína nachádzať miesto v spoločnostiach. Angažujú sa aj mnohé územné samosprávy, napríklad tie, ktoré majú na starosti spracovanie komunálneho odpadu. V tomto zmysle je cieľom európskeho zákonodarcu vytvoriť optimálny rámec rozvoja ekodizajnu v rámci európskeho hospodárstva.

A čo mobilné telefóny a smartfóny?

Komisia uznáva potenciál týchto výrobkov v oblasti obehového hospodárstva, no napriek tomu navrhla, aby z dôvodu ich špecifickosti neboli začlenené do pracovného plánu o ekodizajne. Európsky spotrebiteľ si mobilný telefón vymieňa v priemere každé dva roky, zatiaľ čo európsky postup týkajúci sa ekodizajnu trvá štyri roky. Hospodársky čas teda nezodpovedá regulačnému času.

Spravodajkyňa sa domnieva, že mobilné telefóny a smartfóny sa musia bezodkladne zahrnúť do pracovného plánu o ekodizajne, s cieľom zlepšiť ich energetickú efektívnosť, ale najmä preto, aby sa zabezpečilo, aby sa vzácne kovy v mobilných telefónoch a smartfónoch recyklovali, aby tieto prístroje boli lepšie navrhnuté a aby sa batéria dala vybrať a nahradiť.

Odhaduje sa, že v súčasnosti sa recykluje iba 1 až 5 % vzácnych kovov (napríklad volfrám, kobalt, grafit či indium) používaných na výrobu mobilných telefónov.

Zlepšovanie dohľadu nad trhom

Ide o ďalšiu veľkú výzvu európskej politiky v oblasti ekodizajnu, ak chceme, aby sa ekologicky navrhnuté výrobky stali normou a nechceme znevýhodňovať odvetvia, ktoré dodržiavajú pravidlá. Táto skutočnosť bola viackrát zdôraznená v štúdii EPRS, ktorá slúžila ako východisko pre vypracovanie tejto správy o vykonávaní a v ktorej sa pripomína, že dohľad nad trhom je v právomoci členských štátov[8].

Komisia odhaduje že 10 až 25 % výrobkov, na ktoré sa vzťahuje smernica, nie je v súlade s požiadavkami na ekodizajn a energetické označovanie. Je to neprijateľné.

Spravodajkyňa formuluje viaceré návrhy na lepšiu koordináciu vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom:

– oprieť sa o „najlepšie postupy“ zavedené určitými členskými štátmi, ktoré sa s údajmi týkajúcimi sa dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o bezpečnosť výrobkov, už delia pomocou systému ICSMS (informačný a komunikačný systém pre dohľad nad trhom) a rozšíriť ho na tie, na ktoré sa vzťahujú opatrenia v oblasti ekodizajnu,

– používať rýchle skríningové metódy na identifikovanie výrobkov, u ktorých je najväčšia pravdepodobnosť, že nebudú v súlade s pravidlami, a to v spolupráci s odborníkmi z odvetvia,

– prijať odstrašujúce opatrenia na zlepšenie dodržiavania požiadaviek v oblasti ekodizajnu. Pri udeľovaní sankcií výrobcom, ktorí nedodržiavajú pravidlá, treba napríklad zabezpečiť, aby boli primerané vplyvu porušenia pravidiel na európsky trh ako celok. Napokon treba zvážiť kompenzáciu pre spotrebiteľov, ktorí si zakúpili výrobky, pri ktorých neboli dodržané požiadavky na ekodizajn, a to aj po uplynutí zákonnej záručnej lehoty dvoch rokov.

Ďalšie odporúčania

V tejto správe o hodnotení vykonávania smernice o ekodizajne sa treba venovať otázke predčasného zastarávania bežných výrobkov, ako je tablet, kávovar či tlačiareň.

Európsky parlament vo svojom nezáväznom uznesení 4. júla 2017 pripomenul, že treba stanoviť „minimálne kritériá odolnosti“ podľa kategórie výrobkov už od fázy ich navrhnutia. Mohli by byť inšpirované normami, ktoré vytvorili tri európske normalizačné organizácie (CEN, CENELEC a ETSI)[9].

Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2014 by 77 % Európanov uprednostnilo opravu svojho výrobku pred nákupom nového, odrádza ich však cena opráv. Preto Komisiu a členské štáty vyzýva, aby podporili výrobcov ľahko rozmontovateľných a vymeniteľných modulárnych výrobkov. To všetko patrí do oblasti ekodizajnu a je kľúčovým faktorom, pokiaľ ide o environmentálne vlastnosti výrobku.

• [1]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ.
• [2]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES z 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu.
• [3]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov.
• [4]  Pracovný plán v oblasti ekodizajnu na obdobie rokov 2016 – 2019. COM (2016)773 final, strana 2.
• [5]  Správa DEFRA (Ministerstva životného prostredia, výživy a vidieckych záležitostí): https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/406225/defra-regulation-assessment-2015.pdf
• [6]  Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (2014/2208(INI)).
• [7]  Uznesenia Európskeho parlamentu zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti (2016/2272(INI)).
• [8]  Anna Zygierewicz (koord.), posúdenie vykonávania smernice o ekodizajne (2009/125/ES), EPRS. PE 611.015, november 2017, strany 43 – 44, s. 50, s.80 atď.
• [9]  Uznesenie Európskeho parlamentu o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti (2016/2272(INI)).

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní smernice o ekodizajne (2009/125/ES)

(2017/2087(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 114,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (ďalej len „smernica o ekodizajne“) a vykonávacie nariadenia a dobrovoľné dohody prijaté podľa tejto smernice[1],

–  so zreteľom na pracovný plán Komisie v oblasti ekodizajnu na obdobie rokov 2016 – 2019 (COM(2016) 0773), prijatý v súlade so smernicou 2009/125/ES,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 zo 4. júla 2017, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie a zrušuje smernica 2010/30/EÚ[2],

–  so zreteľom na ciele Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a energetickej efektívnosti,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy a 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) UNFCCC,

–  so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskou úniou a členskými štátmi,

–  so zreteľom na dlhodobý cieľ stanovený v uvedenej dohode, t. j. udržať zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2°C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C,

–  so zreteľom na všeobecný environmentálny akčný program Únie do roku 2020 (rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013[3]),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve (COM(2018)0028),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie, ako aj na pracovný dokument útvarov Komisie zo 16. januára 2018 o vykonávaní balíka predpisov o obehovom hospodárstve: možnosti riešenia pomedzia legislatívy o chemikáliách, výrobkoch a odpade (COM(2018)0032),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 o zozname surovín kritických pre EÚ z roku 2017 (COM(2017)0490 final),

–  so zreteľom na závery Rady o ekologických inováciách: umožniť prechod k obehovému hospodárstvu, prijaté 18. decembra 2017[4],

–  so zreteľom na správu o medzerách v oblasti emisií za rok 2017 vydanú Environmentálnym zhromaždením OSN v novembri 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu[5],

–  so zreteľom na právne predpisy Európskej únie v oblasti odpadov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2017 o dlhšej životnosti výrobkov: výhody pre spotrebiteľov a spoločnosti[6],

–  so zreteľom na európske posúdenie vykonávania, ktoré vypracovalo generálne riaditeľstvo Parlamentu pre parlamentné výskumné služby na doplnenie kontroly vykonávania smernice o ekodizajne,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na jeho článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k nemu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0165/2018),

A.  keďže cieľom smernice o ekodizajne je zvýšenie energetickej efektívnosti a úrovne ochrany životného prostredia pomocou harmonizovaných požiadaviek, ktoré zabezpečujú fungovanie vnútorného trhu a podporujú sústavné znižovanie celkového environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov; keďže tieto opatrenia majú takisto pozitívny vplyv na energetickú bezpečnosť, lebo znižujú spotrebu energie;

B.  keďže smernicou o ekodizajne sa stanovujú opatrenia, ktoré treba vykonať, aby sa znížil environmentálny vplyv energeticky významných výrobkov počas životného cyklu; keďže rozhodnutia vyplývajúce zo smernice sa zatiaľ do veľkej miery zameriavali na znižovanie spotreby energie počas používania;

C.  keďže uplatňovanie smernice by mohlo vo väčšej miere prispieť k úsiliu EÚ zlepšiť energetickú účinnosť a napomôcť dosiahnutie cieľov sledovaných v rámci opatrení v oblasti klímy;

D.  keďže zníženie environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov vo fáze ekodizajnu stanovením minimálnych kritérií pre ich životnosť a možnosť ich modernizácie, opraviteľnosť, potenciál ich recyklácie a opätovného použitia môže poskytnúť významné príležitosti z hľadiska vytvárania pracovných miest;

E.  keďže do začiatku roku 2018 sa zaviedlo 29 osobitných nariadení o ekodizajne, ktoré sa týkali rôznych skupín výrobkov, a okrem toho sa prijali tri dobrovoľné dohody uznané podľa smernice;

F.  keďže smernica o ekodizajne uznáva dobrovoľné dohody alebo iné samoregulačné opatrenia ako alternatívy k vykonávacím opatreniam, keď sú splnené určité kritériá; keďže nie všetky existujúce dobrovoľné dohody sa ukázali byť účinnejšie ako regulačné opatrenia;

G.  keďže ekodizajn prináša priemyslu a spotrebiteľom ekonomické výhody a významne prispieva k politikám Únie v oblasti klímy, energetiky a obehového hospodárstva;

H.  keďže právne predpisy o ekodizajne úzko súvisia s právnymi predpismi EÚ o energetickom označovaní a očakáva sa, že opatrenia prijaté podľa týchto dvoch smerníc do roka 2020 vytvoria priemyselnému, veľkoobchodnému a maloobchodnému sektoru dodatočný ročný príjem 55 miliárd EUR, a odhaduje sa, že do roku 2020 prinesú úsporu primárnej energie 175 Mtoe ročne, čím prispejú k splneniu až polovice cieľa Únie v oblasti úspory energie do roku 2020 a znížia závislosť od dovozu energie; keďže právne predpisy významne prispievajú aj k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy znížením emisií skleníkových plynov o 320 miliónov ton ekvivalentu CO₂ ročne; keďže v dlhodobejšom horizonte je potenciál úspory energie dokonca ešte väčší;

I.  keďže podľa správy o vyúčtovaní vplyvu ekodizajnu (Európska komisia, 2016) sa odhaduje, že do roku 2020 spotrebitelia EÚ ušetria celkovo až 112 miliárd EUR čiže približne 490 EUR na domácnosť ročne;

J. keďže viac ako 80 % environmentálneho vplyvu energeticky významných výrobkov sa určuje vo fáze návrhu;

K.  keďže pre väčšinu zainteresovaných strán možno identifikovať tri hlavné prekážky úplného vykonania právnych predpisov: nedostatok jasnej politickej podpory a usmernenia, pomalé tempo regulačného procesu a neprimeraný dohľad nad trhom v členských štátoch;

L.  keďže sa odhaduje, že 10 – 25 % výrobkov na trhu nie je v súlade so smernicou o ekodizajne a smernicou o označovaní energetickými štítkami, čo vedie k strate približne 10 % plánovaných úspor energie a k nekalej súťaži;

M.  keďže zatiaľ čo rozsah pôsobnosti smernice o ekodizajne sa v roku 2009 rozšíril, aby zahŕňal všetky energeticky významné výrobky (s výnimkou dopravných prostriedkov), požiadavky na ekodizajn sa zatiaľ nevzťahujú na žiadne výrobky, ktoré nespotrebúvajú energiu;

N.   keďže v EÚ všetky výrobky by sa mali navrhovať, vyrábať, uvádzať na trh s minimálnym využitím nebezpečných látok, pri súčasnom zaistení bezpečnosti výrobku tak, aby sa uľahčila jeho recyklácia a opätovné používanie a zároveň aby sa zachovala vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

O.  keďže v smernici o ekodizajne sa uvádza, že jej komplementárnosť s nariadením REACH o chemických látkach by mala prispieť k zvýšeniu vplyvu obidvoch právnych predpisov a k stanoveniu koherentných požiadaviek, ktoré majú výrobcovia uplatňovať; keďže požiadavky týkajúce sa používania nebezpečných chemických látok a ich recyklácie sú doposiaľ obmedzené;

P.  keďže sa vytvára nová databáza podľa nového nariadenia o energetickom označovaní a databáza ICSMS pre dohľad nad trhom sa používa v niektorých členských štátoch, nie však vo všetkých;

Q.  keďže jedným z prioritných cieľov všeobecného environmentálneho akčného programu Únie do roku 2020 (7. EAP) je premeniť Úniu na ekologické a konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje; keďže EAP uvádza, že politický rámec Únie by mal zabezpečiť, aby boli prioritné produkty umiestnené na trh Únie navrhnuté ekologicky, v záujme optimalizácie efektívneho využívania zdrojov a materiálu;

R.  keďže akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo zahŕňa záväzok zdôrazniť aspekty obehového hospodárstva v budúcich požiadavkách na navrhovanie výrobkov podľa smernice o ekodizajne systematickou analýzou otázok, ako je opraviteľnosť, trvácnosť, možnosť modernizácie, recyklovateľnosť alebo určenie určitých materiálov alebo látok;

S.  keďže v Parížskej dohode sa stanovuje dlhodobý cieľ v súlade so zámerom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie obmedzilo na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou; keďže EÚ sa zaviazala prispieť k týmto cieľom spravodlivým dielom prostredníctvom zníženia emisií vo všetkých odvetviach;

T.  keďže opatrenia súvisiace s ekodizajnom by sa mali vzťahovať na celý životný cyklus výrobkov, a tak zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov v Únii, berúc do úvahy, že viac ako 80 % vplyvu výrobku na životné prostredie sa určuje vo fáze návrhu, ktorá preto zohráva významnú úlohu pri podpore aspektov obehového hospodárstva, trvácnosti, možnosti modernizácie, opraviteľnosti, opätovného použitia a recyklácie výrobku;

U.  keďže okrem vyššej udržateľnosti a nižšej náročnosti produktov z hľadiska využívania zdrojov je potrebné posilniť zásady hospodárstva spoločného využívania zdrojov a hospodárstva služieb, členské štáty by pri uvádzaní programov na podporu presadzovania tých výrobkov a služieb, ktoré efektívne využívajú zdroje, mali venovať osobitnú pozornosť domácnostiam s nízkymi príjmami vrátane tých, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou;

V.  keďže Únia je signatárom Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach, a preto musí prijať opatrenia na postupné vyraďovanie týchto nebezpečných látok, a to aj obmedzením ich používania vo fáze navrhovania výrobku;

Účinný nástroj na dosiahnutie nákladovo efektívnych úspor energie.

1.  domnieva sa, že smernica o ekodizajne je úspešným nástrojom na zlepšenie energetickej efektívnosti, viedla k veľkému zníženiu emisií skleníkových plynov a znamenala hospodársky prínos pre spotrebiteľov;

2.  odporúča, aby Komisia aj naďalej zahŕňala viac skupín výrobkov vybraných na základe ich potenciálu, pokiaľ ide o ekodizajn, energetickú efektívnosť a materiálovú efektívnosť, ako aj iné environmentálne aspekty, a to pomocou metodiky stanovenej v článku 15 smernice, a aby priebežne aktualizovala existujúce normy, s cieľom naplno využiť potenciál rozsahu pôsobnosti a cieľov smernice;

3.  zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne zlepšuje fungovanie vnútorného trhu EÚ vymedzením spoločných noriem o výrobkoch; zdôrazňuje, že pokračujúce prijímanie harmonizovaných požiadaviek na výrobky na úrovni EÚ podporuje inováciu, výskum a konkurencieschopnosť výrobcov EÚ a zabezpečuje spravodlivú hospodársku súťaž a zároveň zabraňuje zbytočnej administratívnej záťaži;

4.  pripomína, že v smernici sa od Komisie požaduje, aby predložila vykonávacie opatrenia pre výrobky, ktoré spĺňajú kritériá, t. j. významný objem predaných výrobkov, významný environmentálny vplyv a potenciál zlepšenia; zdôrazňuje zodpovednosť Komisie rešpektovať tento mandát a zabezpečiť, že sa skutočne dosiahnu výhody pre spotrebiteľov, obehové hospodárstvo a životné prostredie, pričom uznáva, že tieto normy týkajúce sa výrobku sa môžu použiť iba na úrovni EÚ a že členské štáty sa preto spoliehajú na Komisiu, aby podnikla potrebné kroky;

5.  je presvedčený, že koordinácia s iniciatívami súvisiacimi s obehovým hospodárstvom by ešte viac zlepšila účinnosť smernice; preto vyzýva na vytvorenie ambiciózneho plánu v oblasti ekodizajnu a obehového hospodárstva, ktorý bude znamenať environmentálne prínosy i príležitosti na udržateľný rast a vytváranie pracovných miest – a to aj v odvetví MSP – i výhody pre spotrebiteľov; poznamenáva, že efektívnejšie využívanie zdrojov a využívanie sekundárnych surovín pri výrobe ponúka značný potenciál pre zníženie množstva odpadu a šetrenie zdrojov;

6.  zdôrazňuje, že smernica o ekodizajne je súčasťou širšieho súboru nástrojov a že jej účinnosť závisí od súčinnosti s ďalšími nástrojmi, predovšetkým nástrojmi týkajúcimi sa označovania energetickými štítkami; domnieva sa, že treba zabrániť vzájomnému prekrývaniu predpisov;

Posilňovanie rozhodovacieho procesu

7.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu konzultačného fóra pri spájaní priemyslu, občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán v rozhodovacom procese a domnieva sa, že tento subjekt pracuje správne;

8.  vyjadruje znepokojenie nad niekedy veľkými omeškaniami tvorby a prijímania vykonávacích opatrení, čím vzniká neistota pre hospodárske subjekty, znamená to značné premárnené príležitosti na úspory energie pre spotrebiteľov a súvisiace zníženie skleníkových plynov, a môže to spôsobiť, že prijaté opatrenia budú zaostávať za technologickým vývojom;

9.  poznamenáva, že meškanie vo vykonávaní je čiastočne spôsobené obmedzenými dostupnými zdrojmi v rámci Komisie; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na významnú pridanú hodnotu EÚ, pokiaľ ide o právne predpisy, vyčlenila dostatočné zdroje na proces ekodizajnu;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabránila omeškaniam pri prijímaní a uverejňovaní vykonávacích opatrení, a odporúča vymedzenie jasných lehôt a míľnikov na ich finalizáciu a na revíziu existujúcich nariadení; domnieva sa, že opatrenia týkajúce sa ekodizajnu by sa mali prijať samostatne a mali by sa zverejniť, len čo budú pripravené;

11.  zdôrazňuje, že je nutné držať sa harmonogramu stanoveného v pracovnom pláne v oblasti ekodizajnu na roky 2016 – 2019;

12.  zdôrazňuje, že je nutné podložiť požiadavky na ekodizajn dôkladnou technickou analýzou a posúdeniami vplyvu, pričom sa pre referenčné porovnanie použije výrobok alebo technológia s najlepším výkonom na trhu a technologický vývoj v každom odvetví; vyzýva Komisiu, aby uprednostnila vykonávanie a preskúmanie opatrení týkajúcich sa výrobkov, ktoré majú najväčší potenciál z hľadiska úspor primárnej energie a z hľadiska obehového hospodárstva;

13.  uznáva, že smernica o ekodizajne umožňuje využívanie dobrovoľných dohôd; zdôrazňuje, že dobrovoľné dohody sa môžu použiť namiesto vykonávacích opatrení v prípade, že pokrývajú veľkú väčšinu trhu a sú považované za schopné zaručiť aspoň rovnakú úroveň environmentálneho správania, a že by mali zaručiť rýchlejší rozhodovací proces; domnieva sa, že by sa mala posilniť efektívnosť dohľadu nad dobrovoľnými dohodami a že by sa malo zabezpečiť primerané zapojenie občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti víta odporúčanie Komisie (EÚ) 2016/2125 týkajúce sa usmernení pre samoregulačné opatrenia prijaté priemyslom a vyzýva Komisiu, aby prísne monitorovala všetky dobrovoľné dohody uznané podľa smernice o ekodizajne;

14.  nabáda na integráciu krivky technologického zdokonaľovania do metodiky pre ekodizajn energeticky významných výrobkov, aby bolo možné predvídať zlepšenia technológií, kým nariadenia nadobudnú účinnosť, a zabezpečiť, že nariadenia budú aktuálne;

15.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby posúdenia týkajúce sa uvoľňovania mikroplastov do vodného prostredia zahrnula do opatrení v oblasti ekodizajnu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné požiadavky pre filtre mikroplastov do preskúmania opatrení v oblasti ekodizajnu pre práčky a sušičky v domácnosti;

Od šetrenia energie po efektívne využívanie zdrojov

16.  opakuje svoju výzvu na nový impulz v súvislosti s aspektmi výrobkov týkajúcimi sa obehového hospodárstva, a domnieva sa, že smernica o ekodizajne znamená veľký potenciál na zlepšenie efektívneho využívania zdrojov, ktorý zatiaľ nebol využitý;

17.  domnieva sa preto, že vykonávanie smernice o ekodizajne – okrem sústavného úsilia o zlepšenie energetickej účinnosti – teraz musí systematicky riešiť celý životný cyklus každej skupiny výrobkov v rámci svojho rozsahu pôsobnosti, a to stanovením minimálnych kritérií týkajúcich sa efektívneho využívania zdrojov, ktoré okrem iného zahŕňajú trvácnosť, odolnosť, opraviteľnosť a modernizovateľnosť, ale aj spoločné využívanie potenciálu opätovné využitie, škálovateľnosť, recyklovateľnosť, možnosť repasovania, obsah recyklovaných alebo druhotných surovín a využívanie kritických surovín;

18.  domnieva sa, že výber kritérií týkajúcich sa obehového hospodárstva pre každú skupinu výrobkov sa musí jasne a objektívne špecifikovať a definovať, pričom kritériá musia byť ľahko merateľné a dosiahnuteľné za primeraných nákladov, aby sa zabezpečilo, že smernica sa bude aj naďalej môcť vykonávať;

19.  požaduje systematické vykonávanie podrobných analýz potenciálu obehového hospodárstva počas prípravných štúdií týkajúcich sa konkrétnych opatrení v oblasti ekodizajnu pre každú kategóriu výrobkov;

20.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla aj etické kritériá, ako napríklad pôvod a metóda ťažby použitých materiálov, ako aj sociálne podmienky pracovníkov a miestneho obyvateľstva;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby výrobcovia poskytovali jasné a objektívne pokyny umožňujúce používateľom a nezávislým opravárom opraviť výrobky jednoduchšie, bez osobitného vybavenia; takisto zdôrazňuje význam poskytovania informácií o dostupnosti náhradných dielov a životnosti výrobku, ak je to možné;

22.  zdôrazňuje potenciálny prínos zamerania sa na ďalšie environmentálne aspekty nad rámec využívania energie, ako sú nebezpečné chemické látky, uvoľňovanie mikroplastov, vznik odpadu a materiálový vstup, a požaduje využívanie nástrojov podľa smernice v záujme posilnenia transparentnosti pre spotrebiteľov;

23.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala povinné kritériá týkajúce sa dostupnosti aktualizácií softvéru elektronických zariadení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice;

24.  zdôrazňuje potrebu posilnenia recyklovateľnosti využitím jednoduchých alebo kompatibilných plastických polymérov, podporou skutočného používania recyklovaných materiálov;

25.  domnieva sa, že nakoľko sa viac ako 80 % environmentálneho vplyvu výrobku určuje vo fáze návrhu, vynechať, nahradiť alebo obmedziť látku vzbudzujúcu obavy je vo veľkej miere možné práve v tejto fáze; zdôrazňuje, že využívanie materiálov a látok zásadného významu, napríklad prvkov vzácnych zemín alebo toxických látok alebo látok, ktoré vyvolávajú obavy, ako sú perzistentné organické znečisťujúce látky a endokrinné disruptory treba posudzovať konkrétne podľa rozšírených kritérií pre ekodizajn, s cieľom obmedziť ich používanie alebo ich nahradiť tam, kde je to vhodné, alebo aspoň zabezpečiť možnosti ich získavania/separácie po skončení životnosti výrobkov, a to bez toho, aby boli dotknuté iné harmonizované právne požiadavky týkajúce sa týchto látok stanovené na úrovni Únie;

26.  požaduje, aby požiadavky na ekodizajn v prípade energeticky významných výrobkov nevytvárali ciele, ktoré sú ťažko splniteľné pre výrobcov EÚ, najmä pre malé a stredné podniky, ktorých kapacita je v súvislosti s patentovanými technológiami výrazne nižšia ako kapacita spoločností s vedúcim postavením na trhu;

27.  v tomto ohľade víta pracovný program o ekodizajne na roky 2016 – 2019, ktorý zahŕňa záväzky súvisiace s vypracovaním požiadaviek a noriem v oblasti materiálovej efektívnosti a podporuje využívanie druhotných surovín, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto prácu prioritne dokončila; domnieva sa, že takéto kritériá by mali byť špecifické pre výrobok, založené na dôkladnej analýze, zamerané na oblasti s jasným potenciálom na zlepšenie a vykonateľné a overiteľné orgánmi dohľadu nad trhom; domnieva sa, že pri vymedzovaní najlepších postupov by sa malo podporovať využívanie výsledkov minulých a prebiehajúcich výskumných činností a priekopníckych inovácií v oblasti odpadu z recyklovania elektrických a elektronických zariadení;

28.  je presvedčený, že vytvorenie systémového prístupu, ktorý berie do úvahy nielen výrobok, ale celý systém potrebný na jeho fungovanie v procese ekodizajnu sa stáva čoraz kritickejším faktorom úspechu efektívneho využívania zdrojov a naliehavo vyzýva Komisiu na zahrnutie väčšieho počtu takýchto možností na systémovej úrovni do ďalšieho pracovného programu o ekodizajne; 

29.  je presvedčený, že je nutné venovať osobitnú pozornosť výrobkom, ktoré používajú vodu, pri ktorých je možné dosiahnuť značný environmentálny prínos a významné úspory pre spotrebiteľov;

30.  vyzýva Komisiu, aby podporila obnovu kritických surovín, a to aj z banského odpadu;

31.  upozorňuje, že Komisia odložila opatrenia týkajúce sa informačných a komunikačných technológií (IKT), ako sú mobilné telefóny a smartfóny, pričom sa čaká na ďalšie posúdenia vzhľadom na rýchle technologické zmeny v tejto skupine výrobkov; domnieva sa však, že tieto výrobky, ktoré sa predávajú vo veľkom počte a často sa nahrádzajú, majú zreteľný potenciál na zlepšenie, najmä pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov, a že by sa preto na ne mali uplatňovať kritériá týkajúce sa ekodizajnu a malo by sa vyvinúť úsilie na zefektívnenie regulačného pokroku; zdôrazňuje, že je nutné dôkladne posúdiť, ako by bolo možné zlepšiť ekodizajn skupín výrobkov, v prípade ktorých sú opraviteľnosť a výmena náhradných dielov kľúčové parametre ekodizajnu;

32.  zdôrazňuje, že je nutné:

a)  aby sa podporovala možnosť modernizácie prostredníctvom dostupnosti aktualizácií softvéru pre elektronické zariadenia;

b)  aby sa podporovala opraviteľnosť prostredníctvom dostupnosti náhradných dielov počas celého životného cyklu výrobku za primeranú cenu vo vzťahu k celkovým nákladom na výrobok;

c)  aby sa zlepšila recyklovateľnosť používaním jednoduchých alebo kompatibilných polymérov;

33.  pripomína svoje požiadavky na rozsiahle preskúmanie rámca Únie pre politiku výrobkov s cieľom zaoberať sa efektívnym využívaním zdrojov, v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby posúdila, či sa súčasná metodika pre ekodizajn môže okrem energeticky významných výrobkov použiť aj pre ostatné kategórie výrobkov, a aby prípadne predložila návrhy nových právnych predpisov;

34.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia využívania recyklovaných materiálov/druhotných surovín je nevyhnutné zabezpečiť dostupnosť kvalitných druhotných surovín a vytvoriť pre ne dobre zorganizovaný trh;

35.  zdôrazňuje, že je dôležité preniesť zodpovednosť na výrobcov, predĺžiť záručné lehoty a rozšíriť záručné podmienky, zaviazať výrobcov/predajcov, aby prevzali zodpovednosť za celý životný cyklus výrobku, podporiť opraviteľnosť, možnosť modernizácie, modulárnosť a recyklovateľnosť a zabezpečiť, aby suroviny a odpadové hospodárstvo ostávali na území Európskej únie;

36.  požaduje rozšírenie minimálnych záruk pre spotrebný tovar s dlhou životnosťou;

Zlepšovanie dohľadu nad trhom

37.  trvá na tom, že je nutné posilniť dohľad nad výrobkami umiestňovanými na vnútornom trhu, a to lepšou spoluprácou a koordináciou medzi členskými štátmi a medzi Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi a poskytnutím primeraných finančných zdrojov pre orgány dohľadu nad trhom;

38.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti vytvorenia digitálneho informačného listu výrobku (ďalej len „pas výrobku“), ako sa navrhuje v záveroch Rady z 18. decembra 2017 o ekologických inováciách, ako nástroja na uvádzanie materiálov a látok použitých vo výrobkoch, ktorý by mohol uľahčiť dohľad nad trhom;

39.  vyzýva na jednotnejší a nákladovo efektívny systém dohľadu nad trhom v celej Únii, aby sa zabezpečil súlad so smernicou o ekodizajne, a vydáva tieto odporúčania:

–  aby sa od vnútroštátnych orgánov vyžadovalo používanie databázy ICSMS na výmenu všetkých výsledkov kontrol súladu a skúšok vykonaných pre všetky výrobky, na ktoré sa vzťahujú nariadenia o ekodizajne, táto databáza by mala obsahovať všetky relevantné informácie o vyhovujúcich a nevyhovujúcich výrobkoch, aby sa zabránilo zbytočnému skúšaniu v inom členskom štáte, a mala by byť zrozumiteľná a ľahko prístupná;

–  aby sa všeobecná registračná databáza výrobkov s energetickými štítkami rozšírila na všetky výrobky, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy o ekodizajne,

–  aby sa od vnútroštátnych orgánov vyžadovalo vypracovanie konkrétnych plánov pre ich činnosť dohľadu nad trhom v oblasti ekodizajnu, ktoré sa oznámia ďalším členským štátom a Komisii, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 765/2008[7]; Členské štáty by do týchto plánov mali zahrnúť náhodné kontroly;

–  aby sa na zistenie výrobkov, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi, používali rýchle skríningové metódy a aby sa vypracovali v spolupráci s odborníkmi z odvetvia a poskytli verejným subjektom,

–  aby Komisia zvážila vymedzenie minimálneho percentuálneho podielu výrobkov na trhu, ktoré sa majú skúšať, a aby vytvorila mandát na vykonávanie svojho nezávislého dohľadu nad trhom a prípadne aby predložila návrhy;

–  aby sa prijali odrádzajúce opatrenia vrátane: sankcií pre výrobcov, ktorí nedodržiavajú pravidlá, primerané vplyvu nedodržania pravidiel na celý európsky trh, a kompenzácie pre zákazníkov, ktorí si zakúpili výrobky, ktoré nie sú v súlade s pravidlami – aj po uplynutí záručnej lehoty – a to aj prostredníctvom kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu;

–  aby sa osobitná pozornosť venovala dovozu a výrobkom z tretích krajín, ktoré sa predávajú online;

–  aby sa zabezpečil súlad s návrhom Komisie na nariadenie, ktorým sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa dodržiavania a presadzovania harmonizačných právnych predpisov Únie týkajúcich sa výrobkov (COM(2017)0795), ktorého rozsah pôsobnosti zahŕňa výrobky regulované podľa smernice o ekodizajne; v tejto súvislosti podporuje zjednodušenie na úrovni EÚ, pokiaľ ide o spoločné skúšanie;

40.  zdôrazňuje dôležitosť primeraných a jasne vymedzených harmonizovaných noriem skúšania a zdôrazňuje potrebu vytvoriť skúšobné protokoly, ktoré sa budú čo najviac približovať reálnym podmienkam; zdôrazňuje, že skúšobné metódy by mali byť spoľahlivé a mali by byť navrhnuté a vykonané spôsobom, ktorý vylučuje manipuláciu a úmyselné alebo neúmyselné zlepšenie výsledkov; domnieva sa, že skúšky by nemali viesť k neprimeranej záťaži pre podniky, a to najmä pre malé a stredné podniky, ktoré nemajú rovnaké možnosti ako ich väčší konkurenti. víta nariadenie Komisie (EÚ) 2016/2282 so zreteľom na používanie tolerancií pri overovacích postupoch;

41.  žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty v ich činnosti v oblasti presadzovania, a vyzýva na posilnenú spoluprácu, ak sa zistí, že výrobok je nevyhovujúci; zdôrazňuje, že je potrebné usmernenie pre výrobcov a dovozcov, pokiaľ ide o podrobné požiadavky na dokumenty potrebné pre orgány dohľadu nad trhom;

Ďalšie odporúčania

42.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť konzistentnosť a zbližovanie medzi právnymi predpismi o ekodizajne a horizontálnymi právnymi predpismi, ako sú právne predpisy Únie o chemických látkach a odpade vrátane REACH a smernice o OEEZ a smernice o obmedzenom obsahu nebezpečných látok, a zdôrazňuje potrebu posilniť súčinnosť so zeleným verejným obstarávaním a environmentálnou značkou EÚ;

43.  zdôrazňuje prepojenie medzi smernicou o ekodizajne a smernicou o energetickej hospodárnosti budov; vyzýva členské štáty, aby stimulovali uvádzanie energeticky účinných výrobkov a služieb na trh a aby zintenzívnili svoje inšpekčné a poradenské činnosti; domnieva sa, že zlepšenie ekodizajnu energeticky významných výrobkov môže mať následne pozitívny vplyv na energetickú hospodárnosť budov;

44.  zdôrazňuje potrebu poskytnúť širokej verejnosti a predovšetkým médiám jasné informácie o výhodách ekodizajnu ešte pred vydaním opatrenia a povzbudzuje Komisiu a členské štáty, aby v rámci procesu prijímania opatrení v oblasti ekodizajnu aktívne komunikovali o výhodách týchto opatrení a aktívnejšie spolupracovali so zainteresovanými stranami na tom, aby ľudia lepšie chápali právne predpisy;

45.  zdôrazňuje, že prechod na udržateľné a obehové hospodárstvo prinesie nielen mnoho príležitostí, ale aj spoločenské výzvy; domnieva sa, že na nikoho by sa nemalo zabúdať a že Komisia a členské štáty by pri predkladaní programov na podporu využívania výrobkov, ktoré najúčinnejšie využívajú zdroje, mali venovať osobitnú pozornosť domácnostiam s nízkym príjmom, ktorým hrozí energetická chudoba; domnieva sa, že takéto programy by nemali brániť inováciám, ale mali by aj naďalej umožniť výrobcom, aby spotrebiteľom ponúkali širokú škálu veľmi kvalitných výrobkov, a mali by podporovať prienik energeticky významných výrobkov a výrobkov využívajúcich vodu na trh, ktoré sú schopné dosiahnuť väčšiu efektívnosť využívania zdrojov a úspory pre spotrebiteľov;

46.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby poskytli dobrý príklad zavedením a plným využívaním obehového hospodárstva a stratégie zeleného verejného obstarávania s cieľom zvýhodniť osvedčené udržateľné výrobky ako sú výrobky s environmentálnou značkou, a zavádzaním najvyšších noriem efektívneho využívania zdrojov vo všetkých investíciách a aby podporovali rozsiahle využívanie zeleného obstarávania aj v súkromnom sektore;

º

º  º

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10. Ú. v.
• [2]  EÚ L 198, 28.7.2017, s. 1. Ú. v.
• [3]  EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
• [4]  http://www.consilium.europa.eu/media/32274/eco-innovation-conclusions.pdf
• [5]  Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.
• [6]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0287.
• [7]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (22.3.2018)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

o vykonávaní smernice o ekodizajne (2009/125/ES)
(2017/2087(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Michèle Rivasi

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže ekodizajn prináša priemyslu a spotrebiteľom ekonomické výhody a prispieva k politikám Únie v oblasti klímy, energetiky a obehového hospodárstva;

B.  keďže podľa odhadov Komisie smernica o ekodizajne spolu s nariadením o energetickom označovaní prispieva k cieľu v oblasti úspor energie na rok 2020 približne polovicou a z dlhodobého hľadiska má ešte väčší potenciál a keďže obidva právne akty by mali znižovať závislosť od dovozu fosílnych palív v prípade zemného plynu o 23 % a v prípade uhlia o 37 % a tiež by mali pomáhať pri dosahovaní cieľa v oblasti zmeny klímy znížením emisií CO₂ o 320 mil. ton každý rok;

C.  keďže odhadované úspory energie dosiahnuté prostredníctvom rámca o ekodizajne a energetickom označovaní by tiež mohli pre každú domácnosť priniesť úspory vo výške 490 eur za energiu ročne a zároveň každý rok vygenerovať ďalší príjem vo výške 55 miliárd eur pre priemysel, veľkoobchod a maloobchod, prípadne viesť k tvorbe 800 000 nových priamych pracovných miest v týchto odvetviach;

D.  keďže opatrenia súvisiace s ekodizajnom by sa mali vzťahovať na celý životný cyklus výrobkov, a tak zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov v Únii, berúc do úvahy, že viac ako 80 % z vplyvu výrobku na životné prostredie sa určuje v etape návrhu, ktorý preto zohráva významnú úlohu pri podpore aspektov obehového hospodárstva, trvácnosti, možnosti modernizácie, opraviteľnosti, opätovného použitia a recyklácie výrobku;

E.  keďže okrem vyššej udržateľnosti a nižšej náročnosti produktov z hľadiska využívania zdrojov je potrebné posilniť zásady hospodárstva spoločného využívania zdrojov a hospodárstva služieb, členské štáty by pri uvádzaní programov na podporu presadzovania tých výrobkov a služieb, ktoré efektívne využívajú zdroje, mali venovať osobitnú pozornosť domácnostiam s nízkymi príjmami vrátane tých, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou;

F.  keďže Únia je signatárom Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach, a preto musí prijať opatrenia na postupné vyraďovanie týchto nebezpečných látok, a to aj obmedzením ich používania v etape návrhu výrobku;

G.  keďže Európsky parlament a Európsky hospodársky a sociálny výbor, ako aj zainteresované strany v oblasti ochrany spotrebiteľa, vedecká komunita a široká paleta organizácií občianskej spoločnosti viackrát žiadali rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice o ekodizajne;

1.  odporúča, aby do rozsahu pôsobnosti smernice o ekodizajne (2009/125/ES) bolo zahrnutých viac spotrebných výrobkov; zdôrazňuje, že prioritou by mali byť produkty IKT, ktoré sa predávajú vo veľkom množstve a často sa vymieňajú; zdôrazňuje, že Komisia by mala starostlivo posúdiť a zhodnotiť možnosti zlepšenia a overovania udržateľnosti týchto skupín produktov, najmä mobilných telefónov/smartfónov, ktorých náhradné diely, batérie a príslušenstvo by mali byť ľahko vymeniteľné a univerzálne;

2.  uznáva, že technológia výrobkov IKT sa rýchlo vyvíja, v dôsledku čoho môžu byť právne predpisy týkajúce sa týchto výrobkov neaktuálne už v čase, keď nadobudnú účinnosť; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby urýchlila regulačné postupy v oblasti ekodizajnu pre výrobky IKT a hľadala alternatívy, ktoré môžu doplniť opatrenia v oblasti ekodizajnu, s cieľom monitorovať efektívne využívanie zdrojov v čase používania výrobkov, napríklad využívaním techník veľkých dát;

3.  domnieva sa, že smernica o ekodizajne je dôležitým nástrojom energetickej účinnosti výrobkov, a je presvedčený, že budúca koordinácia s iniciatívami spojenými s obehovým hospodárstvom by k nej mohla ešte viac prispieť; požaduje preto ambiciózny plán týkajúci sa ekodizajnu a obehového hospodárstva, ktorý bude environmentálne prínosný a zároveň jedinečnou príležitosťou pre rozvoj pracovných miest;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné postupne prijímať merateľné a vynútiteľné požiadavky na výrobky, ktoré budú plne harmonizované na úrovni Únie, na zachovanie fungovania vnútorného trhu, na podporu inovácií, výskumu a konkurencieschopnosti európskych výrobcov a na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, bez vytvárania zbytočnej administratívnej záťaže;

5.  žiada, aby kritériá pre ekodizajn boli rozšírené tak, aby zahŕňali efektívne využívanie zdrojov, obehové hospodárstvo a zdravotné aspekty výrobkov; považuje za nevyhnutné spájať účinné využívanie zdrojov a obehovosť materiálov s nepretržitými úsporami energie, a to pri zohľadnení doterajšieho tempa zlepšovania na stanovenie nových požiadaviek; zdôrazňuje, že energia a najmä energia z obnoviteľných zdrojov by sa mala považovať za kľúčový zdroj a že výrobky by mali byť optimalizované z hľadiska spotreby energie a vody, ako aj využívania materiálov počas svojho životného cyklu; vyjadruje presvedčenie, že trvácnosť, možnosť modernizácie, opraviteľnosť a recyklovateľnosť môžu podporiť aj tvorbu pracovných miest;

6.  zdôrazňuje potrebu zavedenia etických kritérií spojených predovšetkým s pôvodom a ťažbou použitých materiálov, ako aj so sociálnymi podmienkami pracovníkov a miestneho obyvateľstva;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokrok pri zaraďovaní aspektov obehového hospodárstva do revízie súčasných opatrení zameraných na určité výrobky a nové skupiny výrobkov je malý; konštatuje, že napriek sľubnej osobitnej pozornosti venovanej aspektom obehového hospodárstva v pracovnom pláne v oblasti ekodizajnu na obdobie rokov 2016 – 2019, balíku Komisie pre obehové hospodárstvo a významu tejto témy sú výsledky v tejto oblasti sklamaním; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby urýchlila opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby smernica o ekodizajne výrazne podporila obehové hospodárstvo;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné:

a)  aby sa podporovala možnosť modernizácie prostredníctvom dostupnosti aktualizovaného softvéru pre elektronické zariadenia;

b)  aby sa podporovala opraviteľnosť formou dostupnosti náhradných dielov počas celého životného cyklu výrobku za primeranú cenu vo vzťahu k celkovým nákladom na výrobok;

c)  aby sa zlepšila recyklovateľnosť používaním jednoduchých alebo kompatibilných polymérov;

9.  zdôrazňuje, že popri zabezpečení recyklovateľnosti by sa malo podporovať aj skutočné využívanie recyklovaných materiálov; domnieva sa, že na jednej strane je potrebné zohľadniť recyklovateľnosť a jednoduchú demontáž výrobkov v etape návrhu, aby mohol byť výrobok po skončení životnosti premenený na kvalitné druhotné suroviny, a na druhej strane je potrebné podporovať a zasadzovať sa o skutočné opätovné používanie týchto druhotných surovín v nových výrobkoch, napríklad stanovením povinného minimálneho využitia recyklovaných materiálov v nových výrobkoch;

10.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia využívania recyklovaných materiálov/druhotných surovín je nevyhnutné zabezpečiť dostupnosť kvalitných druhotných surovín a vytvoriť pre ne dobre zorganizovaný trh;

11.  zdôrazňuje, že je dôležité preniesť zodpovednosť na výrobcov, predĺžiť záručné lehoty a rozšíriť záručné podmienky, zaviazať výrobcov/predajcov, aby prevzali zodpovednosť za celý životný cyklus výrobku, podporiť opraviteľnosť, možnosť modernizácie, modulárnosť a recyklovateľnosť a zabezpečiť, aby suroviny a odpadové hospodárstvo ostávali na území Európskej únie;

12.  zdôrazňuje, že využívanie materiálov a látok vysokého významu ako napríklad prvkov vzácnych zemín alebo toxických či problematických látok ako napríklad perzistentných organických znečisťujúcich látok (POP) a látok narušujúcich endokrinný systém treba posudzovať konkrétne podľa rozšírených kritérií pre ekodizajn, s cieľom obmedziť ich používanie alebo aspoň zabezpečiť možnosti ich získavania/separácie po skončení životnosti výrobkov;

13.  zdôrazňuje potrebu optimalizácie a ochrany rozhodovacieho procesu; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti ekodizajnu by sa mali prijímať jednotlivo v rámci stanovených a oznámených termínov a mali by sa urýchlene vykonať; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila zdroje potrebné na vykonávanie;

14.  trvá na tom, že je potrebné optimalizovať dohľad nad trhom s výrobkami umiestňovanými na trh prostredníctvom lepšej spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi i medzi samotnými členskými štátmi; odporúča zaviesť celoeurópsku koordináciu vnútroštátnych orgánov dohľadu nad trhom pod vedením Komisie;

15.  zdôrazňuje, že skúšobné protokoly by mali byť bližšie k podmienkam reálneho života, t. j. že výrobky by mali byť skúšané v podmienkach a prostredí, ktoré čo najviac simulujú podmienky a prostredie priemerného zákazníka; požaduje, aby skúšobné metódy dodávateľov aj orgánov dohľadu nad trhom boli stanovené a vykonávané tak, aby odhaľovali a odstraňovali úmyselnú či neúmyselnú manipuláciu alebo vylepšovanie výsledkov skúšok, a aby sa povolené odchýlky medzi skúšobnými a deklarovanými výsledkami obmedzili na štatistickú chybovosť meracieho zariadenia;

16.  zdôrazňuje, že podľa odhadov Komisie 10 – 25 % výrobkov na trhu nie je v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa ekodizajnu a energetického označovania, čo znamená stratu predpokladaných úspor vo výške asi 10 %; naliehavo žiada lepšie monitorovanie dodržiavania predpisov; zdôrazňuje významný potenciál rýchlych skríningových metód pri odhaľovaní výrobkov a typov výrobkov, u ktorých je väčšia pravdepodobnosť nesúladu so smernicou o ekodizajne;

17.  požaduje väčšiu jednotnosť a synergiu s ďalšími odvetvovými právnymi predpismi a európskymi nástrojmi vrátane kritérií pre zodpovedné verejné obstarávanie, environmentálnej značky a spoločného využívania databázy na registráciu výrobkov stanovenej nariadením (EÚ) č. 2017/1369, ktorým sa stanovuje rámec pre energetické označovanie;

18.  požaduje riadne financovanie, aby Únia a členské štáty mohli zabezpečiť primerané monitorovanie vývoja politík, vykonávať dohľad nad trhom, vytvárať nové podnikateľské príležitosti, konzultovať na vnútroštátnej úrovni pred hlasovaním členských štátov o vykonávacích opatreniach a návrhu aktívnych komunikačných stratégií; vyzýva Komisiu, aby aktívne komunikovala s európskymi občanmi o prínosoch opatrení ekodizajnu ako neoddeliteľnej súčasti procesu schvaľovania týchto opatrení;

19.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby poskytli dobrý príklad zavedením a plným využívaním obehového hospodárstva a stratégie zeleného verejného obstarávania s cieľom zvýhodniť osvedčené trvalo udržateľné výrobky ako napríklad výrobky s environmentálnou značkou EÚ a najvyšších noriem efektívneho využívania zdrojov vo všetkých investíciách a aby podporovali rozsiahle využívanie zeleného obstarávania aj v súkromnom sektore;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	21.3.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	58 3 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zigmantas Balčytis, Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, Jonathan Bullock, Cristian-Silviu Buşoi, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Pilar del Castillo Vera, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, Rebecca Harms, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Christelle Lechevalier, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Nadine Morano, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Julia Reda, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jakop Dalunde, Luděk Niedermayer, Dennis Radtke, Dominique Riquet, Pavel Telička
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Gerolf Annemans, Rosa D’Amato, Emilian Pavel

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

58	+
ALDE	Kaja Kallas, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Dominique Riquet, Pavel Telička
ECR	Edward Czesak, Ashley Fox, Hans-Olaf Henkel, Zdzisław Krasnodębski, Evžen Tošenovský
EFDD	Rosa D'Amato, Dario Tamburrano
ENF	Christelle Lechevalier
GUE/NGL	Xabier Benito Ziluaga, Jaromír Kohlíček, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis
PPE	Bendt Bendtsen, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Pilar del Castillo Vera, Gunnar Hökmark, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Janusz Lewandowski, Nadine Morano, Angelika Niebler, Luděk Niedermayer, Dennis Radtke, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Anna Záborská
S&D	Zigmantas Balčytis, José Blanco López, Adam Gierek, Theresa Griffin, Eva Kaili, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Edouard Martin, Dan Nica, Emilian Pavel, Miroslav Poche, Patrizia Toia, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho
VERTS/ALE	Reinhard Bütikofer, Jakop Dalunde, Rebecca Harms, Julia Reda, Claude Turmes

3	-
EFDD	Jonathan Bullock
ENF	Angelo Ciocca
PPE	Hermann Winkler

1	0
ENF	Gerolf Annemans

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	25.4.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	59 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Peter Liese, Joëlle Mélin, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Davor Škrlec, Renate Sommer, Estefanía Torres Martínez, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nikos Androulakis, Cristian-Silviu Buşoi, Caterina Chinnici, Fredrick Federley, Anja Hazekamp, Norbert Lins, Rupert Matthews, Alojz Peterle, Stanislav Polčák, Carolina Punset, Christel Schaldemose
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jude Kirton-Darling, Jeroen Lenaers, Mylène Troszczynski

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

59	+
ALDE	Fredrick Federley, Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Carolina Punset, Frédérique Ries
ECR	Urszula Krupa, Rupert Matthews, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska
EFDD	Piernicola Pedicini
ENF	Sylvie Goddyn, Joëlle Mélin, Mylène Troszczynski
GUE/NGL	Lynn Boylan, Stefan Eck, Anja Hazekamp, Kateřina Konečná, Estefanía Torres Martínez
NI	Zoltán Balczó
PPE	Pilar Ayuso, Cristian-Silviu Buşoi, Birgit Collin-Langen, Angélique Delahaye, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Giovanni La Via, Jeroen Lenaers, Peter Liese, Norbert Lins, Miroslav Mikolášik, Alojz Peterle, Stanislav Polčák, Adina-Ioana Vălean
S&D	Nikos Androulakis, Biljana Borzan, Nessa Childers, Caterina Chinnici, Miriam Dalli, Seb Dance, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jude Kirton-Darling, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Damiano Zoffoli
Verts/ALE	Marco Affronte, Margrete Auken, Bas Eickhout, Benedek Jávor, Michèle Rivasi, Davor Škrlec

1	-
EFDD	Julia Reid

1	0
PPE	Renate Sommer

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania