SPRÁVA o výročnej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky

7.5.2018 - (2017/2070(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajkyňa: Tokia Saïfi


Postup : 2017/2070(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0166/2018

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky

(2017/2070(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike;

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície[1],

–  so zreteľom na správu Komisie z 13. septembra 2017 o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých (COM(2017)0491),

–  so zreteľom na správu Komisie z 9. novembra 2017 o vykonávaní dohôd o voľnom obchode 1. január 2016 – 31. december 2016 (COM(2017)0654),

  so zreteľom na rezolúciu prijatú Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na prejav predsedu Komisie Jeana‑Claudea Junckera z 13. septembra 2017 o stave Únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o mnohostranných rokovaniach o 11. Konferencii ministrov WTO v Buenos Aires, ktorá sa uskutoční 10. – 13. decembra 2017[2],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov[3],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 s odporúčaniami Európskeho parlamentu Komisii k rokovaniam o dohode o obchode so službami (TiSA)[4],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce[5],

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 15. novembra 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/1036 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a nariadenie (EÚ) 2016/1037 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie[6],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o „Smere k stratégii digitálneho obchodu“[7],

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní zo 16. marca 2017 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/..., ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach[8],

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní zo 4. októbra 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie[9],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode[10],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy[11],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. mája 2006 s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – Prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (COM(2006)0249, SEC(2006)0643),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o vykonávaní dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou[12],

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora EÚ č. 2/15 zo 16. mája 2017 k právomoci Únie podpísať a uzatvoriť dohodu o voľnom obchode so Singapurom,

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z 15. novembra 2016 o kumulatívnych účinkoch budúcich obchodných dohôd na poľnohospodárstvo EÚ,

–  so zreteľom na články 2 a 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2015 o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv – súčasný stav (SWD(2015)0144),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), najmä na jeho článok 4 ods. 1, ktorý zakazuje otroctvo a nevoľníctvo,

–  so zreteľom na články 207, 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0166/2018),

A.  keďže spoločnú obchodnú politiku tvoria obchodné dohody a legislatívne opatrenia, ktoré majú chrániť ofenzívne a defenzívne obchodné záujmy Únie, prispievať k udržateľnému rastu a tvorbe dôstojných pracovných miest, zaisťovať dodržiavanie európskych noriem a štandardov, zaručovať právo štátov na reguláciu a blaho občanov a presadzovať hodnoty EÚ; a keďže dodržiavanie týchto cieľov si vyžaduje dobrú orientáciu obchodnej politiky Únie a ich úplné a efektívne vykonávanie a monitorovanie spravodlivejším a transparentnejším spôsobom;

B.  keďže Únia sa zaviazala k súdržnosti politík v záujme rozvoja v Európskom konsenze o rozvoji z roku 2017, ktorého cieľom je dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj a zrýchliť transformáciu kladením dôrazu na prierezové prvky rozvojovej politiky, ako je napr. rodová rovnosť, mládež, investície a obchod, energia z udržateľných zdrojov a opatrenie v oblasti klímy, dobrá správa vecí verejných, demokracia, právny štát a ľudské práva, ako aj migrácia a mobilita, s cieľom prispievať prostredníctvom všetkých svojich vonkajších politík vrátane spoločnej obchodnej politiky k dosiahnutiu cieľov vymedzených v Agende 2030 Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj;

C.  keďže Únia sa zaviazala podporovať dôstojnú prácu pre všetkých, ako je uvedené v záveroch Svetového samitu Organizácie Spojených národov z roku 2005 a v ministerskom vyhlásení Skupiny na vysokej úrovni Hospodárskej a sociálnej rady Organizácie Spojených národov z roku 2006, a to aj prostredníctvom svojich obchodných vzťahov; keďže Európska rada opakovane zdôraznila význam posilnenia sociálneho rozmeru globalizácie a jeho zohľadnenia v rôznych vnútorných a vonkajších politikách a pri medzinárodnej spolupráci;

D.  keďže Únia je vedúca svetová veľmoc v oblasti obchodu a najväčším jednotným trhom na svete a je takisto najväčším svetovým vývozcom tovaru a služieb, čo vytvára 31 miliónov pracovných miest v Európe, t. j. o 67 % viac ako v polovici 90. rokov 20. storočia;

E.  keďže Svetová obchodná organizácia (WTO) je jedinou celosvetovou medzinárodnou organizáciou, ktorá sa zaoberá globálnymi pravidlami obchodovania medzi rôznych hospodárskymi oblasťami alebo krajinami;

F.  keďže fáza vykonávania a presadzovania je kľúčová a má zásadný význam pre to, aby sa zaručila účinnosť obchodnej politiky Únie;

G.  keďže občania Únie čoraz väčšmi požadujú, aby obchodná politika Únie zabezpečila, že tovar, ktorý vstupuje na trh EÚ, bol vyprodukovaný za dôstojných a udržateľných podmienok;

H.   keďže európske podniky využívajú znižovanie ciel, na ktoré majú nárok podľa obchodných dohôd, približne v prípade 70 % svojich vývozov, na ktoré sa môže takéto znižovanie uplatniť, zatiaľ čo naši obchodní partneri ho uplatňujú v 90 % prípadov, a keďže je veľmi dôležité, aby európske podniky v plnej miere využívali tieto výhody s cieľom stimulovať zamestnanosť, rast a investície;

I.  keďže MSP patria medzi hnacie sily európskeho hospodárstva a predstavujú 30 % vývozu Únie a 90 % pracovných miest v EÚ a keďže je veľmi dôležité, aby boli plne zapojené do vykonávania obchodnej politiky EÚ, čím by sa posilnila jej úloha pri vývoze, inovácii a internacionalizácii;

J.   keďže Únia je najväčším vývozcom služieb na svete a jej obchodný prebytok v tejto oblasti sa od roku 2000 zvýšil desaťnásobne, pričom v roku 2016 dosiahol viac ako 120 miliárd EUR;

K.   keďže otázky nastolené počas verejnej diskusie o spoločnej obchodnej politike a spôsobe jej vykonávania si vyžadujú jasné a presné odpovede;

L.  keďže spoločná obchodná politika, ako sa uvádza v stratégii Obchod pre všetkých, je politika založená na hodnotách a určená na presadzovanie, okrem iného, dobrej správy vecí verejných, transparentnosti, trvalo udržateľného rozvoja a poctivého obchodného styku;

M.  keďže obchodná politika Únie musí byť v súlade s jej ostatnými vonkajšími a vnútornými politikami a v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja s cieľom zabezpečiť transparentnosť, stabilitu a spravodlivejšie podmienky hospodárskej súťaže, berúc do úvahy okrem iného ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

Súčasný kontext

1.  pripomína, že od zverejnenia stratégie Obchod pre všetkých nastali v medzinárodnom kontexte zásadné zmeny a že je teraz potrebné venovať sa novým výzvam a konkrétnym úlohám v oblasti obchodu; vyjadruje znepokojenie nad vzostupom niektorých protekcionistických praktík, ktoré sú nezlučiteľné s pravidlami WTO, na celom svete a opakuje, že podporuje otvorený, spravodlivý, vyvážený a udržateľný obchodný systém založený na pravidlách;

2.  berie na vedomie rastúci hospodársky význam Ázie, ako aj to, že USA sa postupne sťahujú z obchodovania, čo vyvoláva neistotu pre medzinárodný obchod, a berie na vedomie aj domácu kritiku medzinárodnej obchodnej politiky a požiadavku spravodlivého obchodu; vyzýva Komisiu, aby prispôsobila svoju obchodnú politiku v záujme riešenia týchto trendov a schopnosti lepšie a zodpovednejšie reagovať a aby zároveň vytvorila dlhodobejšiu stratégiu vzhľadom na tieto zmeny v medzinárodnom kontexte; zdôrazňuje, že v tomto meniacom sa globálnom kontexte má úloha EÚ pri presadzovaní obchodného programu založeného na hodnotách rastúci význam pre európskych občanov;

3.  zdôrazňuje rastúcu dôležitosť služieb, najmä digitálnych služieb, a to aj servitizácie obchodu s tovarom (spôsob 5), toku údajov a elektronického obchodu v medzinárodnom obchode; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť medzinárodné pravidlá, ktorými sa tieto odvetvia riadia, s cieľom zaručiť skutočné výhody pre spotrebiteľov, zlepšiť prístup európskych podnikov na zahraničné trhy a chrániť dodržiavanie základných práv na celom svete vrátane ochrany údajov a súkromia; poukazuje na to, že ochrana osobných údajov sa v obchodných dohodách nedá vyjednávať, domnieva sa, že digitálne práva občanov by sa mali presadzovať prostredníctvom obchodných dohôd, a pripomína svoju pozíciu k ochrane údajov a digitálnemu obchodu, ktorú vyjadril vo svojom uznesení o „Smere k stratégii digitálneho obchodu“; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ môže zohrávať významnú úlohu pri prekonávaní digitálnej priepasti; nabáda Komisiu, aby presadzovala digitálny program v oblasti obchodu v rámci prebiehajúcich a budúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode a v rámci WTO; žiada, aby sa kapitoly o digitálnom obchode zahŕňali do všetkých budúcich obchodných dohôd vrátane tých, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, a pripomína, že je dôležité zabrániť neodôvodneným požiadavkám na lokalizáciu údajov; žiada Komisiu, aby presadzovala stratégiu digitálneho obchodu, ktorá zohľadní príležitosti, ktoré sa tým ponúkajú pre malé a stredné podniky, a to uľahčením prístupu na svetové trhy;

4.  zdôrazňuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bude mať dosah na vnútorný aj zahraničný obchod; vyzýva Komisiu, aby prijala okamžité kroky s cieľom predvídať vplyv brexitu na obchodnú politiku Únie a aby včas predložila posúdenie vplyvu, ktoré bude zahŕňať rôzne možnosti budúcich obchodných vzťahov, s cieľom zaistiť kontinuitu pri vykonávaní obchodnej politiky EÚ a vzťahov s tretími krajinami, ako aj spôsoby nájdenia riešenia, pokiaľ ide o spoločné záväzky v rámci WTO;

5.  berie na vedomie stanovisko Súdneho dvora EÚ č. 2/15 zo 16. mája 2017, v ktorom sa uvádza, že okrem otázky portfóliových investícií a opatrení urovnávania sporov medzi investorom a štátom patrí dohoda o voľnom obchode so Singapurom do výlučnej právomoci Únie; žiada Komisiu a Radu, aby čo najskôr objasnili svoje rozhodnutie o štruktúre dohôd o voľnom obchode v budúcnosti a plne rešpektovali toto rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi týkajúce sa prijatia smerníc na rokovania, rokovaní a právneho základu návrhov na podpísanie a uzavretie, a najmä na podpísanie a uzavretie medzinárodných obchodných dohôd Radou, aby sa tak ďalej neodkladali všetky dohodnuté, ale zatiaľ neratifikované obchodné dohody s obchodnými partnermi; upozorňuje, že Parlament musí byť zapojený a musí byť včas a plne informovaný od začiatku všetkých obchodných rokovaní pred prijatím usmernení na rokovania, a to vo všetkých fázach prenesenia mandátu, ako aj rokovaní a vykonávania obchodných dohôd; žiada, aby sa vykonali potrebné opatrenia prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody v kontexte dohody o lepšej tvorbe práva;

6.  konštatuje, že napriek tomu, že USA sa stiahlo z rokovaní, zvyšným 11 krajinám sa podarilo dosiahnuť dohodu o Transpacifickom partnerstve 23. januára 2018 v Tokiu;

Stav plnenia programu obchodných rokovaní Únie

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas ministerskej konferencie WTO v Buenos Aires sa nedospelo k dohode; zdôrazňuje prvoradý politický a hospodársky význam multilaterálneho systému a opätovne potvrdzuje svoju podporu tomuto systému; vyzýva Európsku úniu, aby aktívne predkladala návrhy na aktualizované, multilaterálne pravidlá, pričom sa zohľadnia nové výzvy vyplývajúce z globálnych hodnotových reťazcov, a aby podporovala ústrednú úlohu WTO v rámci celosvetového systému obchodovania; víta nadobudnutie platnosti Dohody o uľahčení obchodu; víta predĺženie výnimky WTO týkajúcej sa farmaceutických výrobkov pre najmenej rozvinuté krajiny do roku 2033; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré mnohostranné dohody sa nedodržiavajú, a vyzýva Komisiu, aby bola v rámci WTO aktívnejšia, pokiaľ ide o účinné plnenie pravidiel a mnohostranných pravidiel a dohôd; pripomína svoju predchádzajúcu požiadavku, aby sa Komisia zapájala do vytvárania programu WTO, najmä pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov a o obchod a trvalo udržateľný rozvoj; opätovne vyjadruje znepokojenie nad blokovaním nových menovaní do odvolacieho orgánu WTO zo strany USA a zdôrazňuje význam dobre fungujúceho systému riešenia sporov vo WTO; vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu s našimi hlavnými partnermi pri riešení otázky nekalej hospodárskej súťaže a protekcionistických praktík zo strany tretích krajín;

8.  berie na vedomie zablokovanie viacstranných rokovaní o dohode o obchode so službami (TiSA) a dohode o environmentálnych tovaroch; vyzýva Úniu, aby prevzala iniciatívu, aby sa tak v oboch rokovacích procesoch znovu dosiahol pokrok, a aby v prípade rokovaní o dohode TiSA konala v súlade s pozíciou Parlamentu k dohode TiSA;

9.  zdôrazňuje, že v plnom rozsahu alebo dočasne nadobudlo platnosť viacero dohôd o voľnom obchode, napríklad obchodné dohody s Kanadou a Ekvádorom, ustanovenia DCFTA v rámci dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou a niekoľko dohôd o hospodárskom partnerstve s africkými krajinami, a že od zverejnenia stratégie Obchod pre všetkých boli uzavreté obchodné dohody so Singapurom, s Vietnamom a Japonskom; zdôrazňuje potrebu poskytnúť dostatočnú politickú a administratívnu podporu, aby sa zabezpečilo, že obchodné dohody môžu byť schválené a ratifikované v primeraných lehotách; podporuje prebiehajúci proces modernizácie obchodných dohôd s Čile a Mexikom; pripomína svoju požiadavku na začatie rokovaní s Austráliou a Novým Zélandom, berúc do úvahy svoje pozície;

10.  zdôrazňuje, že vzájomne výhodné obchodné a investičné vzťahy so strategickými partnermi EÚ by sa mali ďalej podporovať a posilňovať; vyzýva na obnovenie úsilia s cieľom dosiahnuť pokrok v rokovaniach o komplexnej dohode o investíciách s Čínou, najmä pokiaľ ide o reciprocitu v prístupe na trh a pokrok v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

11.  zdôrazňuje, že uzavreté dohody a prebiehajúce a nadchádzajúce dvojstranné rokovania Únie predstavujú príležitosti pre rast prostredníctvom prístupu na trhy a odstránenia obchodných prekážok; žiada Komisiu, aby neustále spolupracovala so zainteresovanými stranami s cieľom posúdiť priority v prebiehajúcich rokovaniach; pripomína, že prioritou musí byť obsah rokovaní, a nie ich tempo, že rokovania musia prebiehať v duchu reciprocity a vzájomného prospechu, že pravidlá a normy EÚ musia byť zabezpečené, pričom sa bude predchádzať ohrozeniam sociálneho modelu a životného prostredia EÚ, a že musia byť vylúčené verejné služby vrátane služieb všeobecného záujmu a služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkami 14 a 106 ZFEÚ a protokolom 26, ako aj audiovizuálne služby; zdôrazňuje, že Komisia musí vo všetkých obchodných rokovaniach zabezpečiť, aby si EÚ a vnútroštátne a miestne orgány zachovali plné právo zaviesť, prijať, zachovať alebo zrušiť akékoľvek opatrenia týkajúce sa zadávania, organizovania, financovania a poskytovania verejných služieb, ako to bolo v prípade predchádzajúcich obchodných dohôd;

12.  žiada Komisiu a členské štáty, aby každých päť rokov preskúmali a v prípade potreby aktualizovali rokovacie mandáty na prebiehajúce obchodné rokovania, aby tak zohľadnili možný zmenený kontext a výzvy, a aby do obchodných dohôd zahŕňali doložky o preskúmaní s cieľom zaistiť čo najúčinnejšie vykonávanie a možnosť úpravy týchto dohôd v záujme zohľadnenia súčasných podmienok a prispôsobenia sa nim, za predpokladu, že bude zaručená parlamentná kontrola a transparentnosť;

13.  upozorňuje, že Komisia už viackrát ohlásila začatie rokovaní s Hongkongom a Taiwanom o investíciách, a vyzýva Komisiu, aby ukončila prípravné práce s cieľom čo najskôr formálne začať rokovania o investičných dohodách;

14.  zdôrazňuje význam vnútorných aj vonkajších investícií pre európsku ekonomiku, ako aj potrebu zaručiť ochranu európskych investorov v zahraničí; žiada Komisiu, aby pokračovala v práci na novom mnohostrannom systéme na riešenie sporov v oblasti investícií, ktorý sa musí okrem iného opierať o zaručenie práva štátov na reguláciu a na transparentnosti, a aby ustanovila odvolací mechanizmus, prísne pravidlá o konflikte záujmov a kódex správania; domnieva sa, že tento nový systém sa musí zameriavať na riešenie povinností investorov, zabrániť zbytočnému podávaniu žalôb, zachovávať právo na reguláciu vo verejnom záujme, zabrániť regulačnému spomaleniu, zaručiť rovnosť medzi investormi (s osobitným dôrazom na mikropodniky a MSP), nezávislosť, transparentnosť a zodpovednosť, preskúmať možné začlenenie procesných ustanovení týkajúcich sa okrem iného protinávrhov v prípadoch, keď napadnuté investície boli vykonané v rozpore s platnými právnymi predpismi, a zamedziť paralelným žalobám v rámci rôznych ciest k spravodlivosti, čím sa vyjasní vzťah s vnútroštátnymi súdmi;

15.  vyzýva členské štáty, aby konečne odblokovali postup týkajúci sa maurícijského dohovoru o transparentnosti pri rozhodcovských konaniach medzi investorom a štátom, keďže Európsky súdny dvor už objasnil otázky právomoci, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti znásobila svoje úsilie; požaduje tiež, aby sa preskúmanie nariadenia o ochrane predchádzajúceho stavu dvojstranných investičných zmlúv členských štátov uskutočnilo skôr než v roku 2020;

16.  očakáva posilnenú angažovanosť EÚ a jej členských štátov pri rokovaniach v rámci OSN o záväznej zmluve týkajúcej sa podnikania a ľudských práv;

17.  so znepokojením konštatuje, že reforma pravidiel pôvodu oznámená v stratégii Obchod pre všetkých sa nezaviedla; zdôrazňuje zložitosť pravidiel pôvodu a opakuje svoju výzvu týkajúcu sa aktualizovaných, ľahko použiteľných a jasnejších pravidiel pôvodu; zdôrazňuje záväzok prijatý na 10. konferencii ministrov obchodu Euromed dokončiť revíziu dohovoru o paneuro-stredomorských pravidlách pôvodu do konca roka 2018; opätovne žiada Komisiu, aby pripravila správu o stave v oblasti pravidiel pôvodu, a to pri zohľadnení kumulatívnych účinkov pravidiel pôvodu prostredníctvom dvojstranných dohôd o voľnom obchode;

18.  pripomína, že pri vykonávaní obchodnej politiky Únie treba venovať osobitnú pozornosť poľnohospodárskym výrobkom, ako aj záujmom európskych výrobcov a spotrebiteľov, najmä s ohľadom na kumulatívne účinky všetkých dohôd o voľnom obchode na tento sektor; zdôrazňuje, že obchodné dohody, a najmä dohoda s Japonskom, môžu priniesť agropotravinárskemu sektoru nové hospodárske príležitosti; poznamenáva, že Únia je najväčším vývozcom agropotravinárskych výrobkov na svete; zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť správnu rovnováhu medzi ochranou citlivých poľnohospodárskych výrobkov a presadzovaním ofenzívnych záujmov Únie v súvislosti s agropotravinárskym vývozom, pričom sa okrem iného stanovia prechodné obdobia a primerané kvóty a v niektorých prípadoch aj možné vylúčenie najcitlivejších výrobkov; upozorňuje, že je veľmi dôležité zachovať solídny systém zdravotných a rastlinolekárskych pravidiel v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti EÚ a zároveň bojovať proti akejkoľvek forme diskriminačného zaobchádzania v tejto oblasti;

Zásada reciprocity ako pilier obchodnej politiky Únie a záruka spravodlivej hospodárskej súťaže

19.  je pevne presvedčený, že jedným z hlavných cieľov obchodnej politiky Únie by mala byť podpora spravodlivej hospodárskej súťaže a zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých; víta, že v správe o vykonávaní obchodnej stratégie Únie sa viackrát odkazuje na zásadu reciprocity; opakuje, že reciprocita musí byť pilierom obchodnej politiky Únie, pričom sa vezme do úvahy potreba asymetrií s rozvojovými krajinami, ak je to relevantné, a ustanovenia preferenčného zaobchádzania pre najmenej rozvinuté krajiny; berie na vedomie zmenený návrh nariadenia Komisie o prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania Únie, ktorý by mohol byť dôležitým nástrojom na zabezpečenie rovnakých podmienok prístupu tretích krajín na trh; domnieva sa, že iniciatíva týkajúca sa kontroly priamych zahraničných investícií do Európskej únie je zameraná na ochranu bezpečnosti a verejného poriadku Únie a členských štátov a mohla by pomôcť zaviesť väčšiu mieru reciprocity v oblasti prístupu na trhy a zároveň zaistiť zachovanie otvorenosti priamym zahraničným investíciám;

20.  upozorňuje, že vykonávanie obchodnej politiky musí prispievať k tomu, že sa podnikom zaručia spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže; víta prijatie novej metodiky pre výpočet antidumpingového cla v prípadoch narušenia hospodárskej súťaže v tretích krajinách; berie na vedomie dosiahnutú medziinštitucionálnu dohodu o modernizácii nástrojov na ochranu obchodu; vyzdvihuje nové možnosti, ktoré ponúkajú, najmä pokiaľ ide o uloženie ciel nad rozpätím ujmy; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť riadne vykonávanie týchto nových nástrojov tým, že v prípade akéhokoľvek zlyhania alebo obchádzania pravidiel sa okamžite zasiahne a uskutoční náprava, a to primerane a v úplnom súlade s právom WTO a ostatnými právnymi záväzkami; víta proaktívny prístup Komisie v oblasti zavádzania nástrojov na ochranu obchodu v roku 2016 a vyzýva na podobné odhodlanie a schopnosť reagovať v prípade, keď niektorí naši obchodní partneri tieto nástroje používajú neoprávnene proti vývozom z EÚ;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správe Komisie o vykonávaní stratégie obchodnej politiky sa takmer nespomína práca zameraná na koordináciu, ktorú treba vykonať vo vzťahu s colnými orgánmi; upozorňuje, že obchodná politika musí prispievať k boju proti nezákonnému obchodu, aby bola naďalej zabezpečená konkurencieschopnosť podnikov EÚ a zaručená vysoká úroveň bezpečnosti spotrebiteľov; takisto poukazuje na dôležitú úlohu politiky hospodárskej súťaže v tejto súvislosti a na potrebu dvojstranných a mnohostranných rokovaní na tento účel;

Používanie účinných prierezových nástrojov na vykonávanie obchodnej politiky s prínosom pre všetkých

22.   žiada, aby sa vykonávanie obchodnej politiky stalo neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie Únie;

23.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade zlyhania, obmedzenia alebo nedodržania záväzku zo strany niektorého z partnerov okamžite využila nástroje, ktoré má k dispozícii, konkrétne uplatnením postupu urovnávania sporov, ako aj existujúcich procesov ad hoc stanovených pre ustanovenia o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji v dohodách Únie o voľnom obchode;

24.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala ľudské a finančné zdroje, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, s cieľom zlepšiť prípravu obchodných dohôd na prijatie našimi spoluzákonodarcami a spôsob vykonávania obchodnej politiky, a žiada, aby bola v rámci Komisie zriadená osobitná služba na monitorovanie vykonávania obchodnej politiky a priebežné hodnotenie, ktorá bude poskytovať správy aj Parlamentu;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali väčšie úsilie, najmä využívaním informačných technológií, o odstránenie všetkých administratívnych prekážok a zbytočnej záťaže, o zjednodušenie technických postupov a o podporu podnikov pri vykonávaní opatrení, ktoré im majú priniesť výhody z obchodných dohôd a nástrojov;

26.  vyzdvihuje kľúčový význam práce, ktorú vykonávajú delegácie Únie spolu s veľvyslanectvami členských štátov a so sociálnymi partnermi a ktorá umožňuje rýchlo a priamo konať v záujme zaistenia riadneho vykonávania obchodných ustanovení, ako aj rýchleho zisťovania a účinného riešenia problémov a prekážok; domnieva sa, že delegáciám Únie by prospel zjednodušený systém založený na jednotnom súbore pravidiel a usmernení s cieľom zabezpečiť väčšiu súdržnosť; nabáda Komisiu, aby vo väčšej miere zapájala delegácie EÚ v tretích krajinách do transpozície existujúcich a nových dohôd o voľnom obchode, najmä pokiaľ ide o miestne začínajúce podniky; nabáda Komisiu a ESVČ, aby pokračovali v činnosti v oblasti hospodárskej diplomacie so zapojením, okrem iného, európskych obchodných komôr;

27.  žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o kumulatívnych účinkoch obchodných dohôd, a to v jednotlivých sektoroch aj krajinách, a tak prispela k posúdeniu našej obchodnej politiky s cieľom predvídať a upraviť jej účinky;

28.  zdôrazňuje skutočnosť, že v niektorých sektoroch sa môžu vyskytnúť hospodárske ťažkosti spojené s obchodovaním; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali sprievodné politiky pri zohľadnení sociálneho hľadiska, a to s cieľom zaistiť čo najväčšie výhody a minimalizovať možné negatívne účinky liberalizácie obchodu; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby zvýšila účinnosť Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a zaistila jeho väčšiu proaktívnosť;

29.  nabáda Komisiu, aby ďalej vykonávala a prehĺbila svoju spoluprácu s medzinárodnými organizáciami a fórami, ako sú napríklad G20, OSN, OCDE, MOP, Svetová banka, Svetová colná organizácia a Medzinárodná organizácia pre normalizáciu, pri vypracúvaní medzinárodných noriem, ich vykonávaní a monitorovaní obchodu vrátane sociálnych a environmentálnych aspektov;

Analýza prvej správy Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode

30.  víta zverejnenie prvej správy Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode; žiada Komisiu, aby aj naďalej ročne zverejňovala túto správu; okrem toho však trvá na tom, že Komisia by mala zrealizovať podrobnejšie komplexné štúdie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode Únie, zaoberať sa touto témou dôslednejšie a zabezpečiť, aby tieto štúdie zahŕňali relevantné a vhodné ekonometrické a kvalitatívne analýzy a interpretácie údajov a konkrétne odporúčania, v kontexte uvádzali uverejnené číselné údaje a poskytovali dodatočné kvalitatívne informácie vrátane – pokiaľ ide o vykonávanie pravidiel – častí dohôd o voľnom obchode, ako je obchod a trvalo udržateľný rozvoj a verejné obstarávanie; zdôrazňuje, že to umožní komplexné a lepšie posúdenie skutočného vplyvu dohôd na mieste s cieľom zaistiť účinnosť tejto správy pri usmerňovaní inštitúcií EÚ, pokiaľ ide o určovanie a vedenie obchodnej stratégie Únie; v tejto súvislosti sa domnieva, že pre tieto štúdie by sa mala identifikovať a použiť spoločná metodika;

31.  žiada Komisiu, aby predložila správu o ustanoveniach týkajúcich sa zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod v existujúcich dvojstranných dohodách EÚ o voľnom obchode a o ich praktickom účinku pri zabezpečovaní dodatočného prístupu EÚ na trh v tretích krajinách prostredníctvom dohôd o voľnom obchode prerokovaných partnermi EÚ, s ktorými EÚ uzavrela dohody o voľnom obchode;

32.  zdôrazňuje, že v správe chýbajú viaceré informácie a číselné údaje; žiada Komisiu, aby viac spolupracovala s členskými štátmi a partnerskými krajinami s cieľom získať viac údajov a informácií o vykonávaní dohôd; žiada Komisiu, aby poskytla informácie okrem iného o vplyve všetkých dohôd o voľnom obchode na rast a zamestnanosť, príspevku dohôd o voľnom obchode k vývoju obchodných tokov a vplyve obchodných a investičných dohôd na prílev investícií a obchod so službami;

33.  je znepokojený nízkou mierou využívania obchodných preferencií v dohodách Únie o voľnom obchode, a to najmä skutočnosťou, že európski vývozcovia ich využívajú v menšej miere ako vývozcovia z partnerských krajín; žiada Komisiu, aby čo najskôr určila príčiny tejto nerovnováhy a aby sa nimi zaoberala; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzťah medzi zložitými pravidlami pôvodu a využívaním preferenčných obchodných dohôd hospodárskymi subjektmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene vypracovali opatrenia s cieľom lepšie informovať hospodárskych aktérov o obchodných preferenciách stanovených v dohodách o voľnom obchode; domnieva sa, že podrobné informácie, a to aj na mikroúrovni, sú potrebné s cieľom riadne posúdiť vykonávanie dohôd EÚ o voľnom obchode;

34.  domnieva sa, že Komisia by mala venovať rovnakú pozornosť vykonávaniu ustanovení dohôd o voľnom obchode, akú venuje vo fáze rokovaní; vyzýva Komisiu, aby s príslušnými obchodnými partnermi EÚ riešila problémy týkajúce sa vykonávania s cieľom nájsť riešenia a systematizovať výmeny s európskymi subjektmi;

35.   vyzýva Komisiu, aby zaujala diverzifikovaný prístup k rôznym sektorom, ktoré sú predmetom analýz, a informovala o dôsledkoch vykonávania obchodných dohôd v sektoroch, ktoré sa považujú za citlivé;

36.  víta oznámenie, že ku každej obchodnej dohode bude zostavený plán vykonávania, a žiada Komisiu, aby do ich vypracúvania zapojila všetky zúčastnené strany; vyzýva Komisiu, aby vymedzila ciele, ktoré sa majú splniť, a konkrétne kritériá, na základe ktorých sa vykoná jednoznačné posúdenie, napríklad stav odstraňovania necolných prekážok, miera využívania preferencií a plnenia kvót alebo situácia v oblasti regulačnej spolupráce a pokrok týkajúci sa obchodu a udržateľného rozvoja; očakáva, že plány vykonávania sa budú poskytovať Parlamentu súbežne s oficiálnym postúpením, a žiada, aby sa stav pokroku týchto plánov zahrnul do výročnej správy o vykonávaní dohôd o voľnom obchode;

37.  pripomína, že obchodné dohody nemôžu nadobudnúť platnosť skôr, ako ich ratifikuje Parlament, a to aj pokiaľ ide o kapitoly o obchode v dohodách o pridružení; domnieva sa, že prax čakania na súhlas Parlamentu pred tým, ako sa politicky dôležité dohody začnú predbežne uplatňovať, musí byť dodržiavaná horizontálne, ako sa komisárka Malmströmová zaviazala počas jej vypočutia 29. septembra 2014;

Osobitné ustanovenia spoločnej obchodnej politiky určené malým a stredným podnikom (MSP)

38.  vyzýva Komisiu, aby posúdila všetky nástroje určené MSP s cieľom vypracovať celkový prístup s väčšou mierou integrity, ako aj skutočnú stratégiu internacionalizácie MSP a ich podpory v tom, aby sa stali vývozcami; nabáda Komisiu, aby podporovala tento prístup na medzinárodných fórach; podporuje zapojenie do účinných informačných kampaní pre MSP s cieľom zlepšiť mieru využitia preferencií v dohodách EÚ o voľnom obchode; zdôrazňuje význam viacjazyčnosti pri kontaktoch s MSP zo všetkých členských štátov; žiada poskytovanie väčšej právnej a administratívnej podpory pre MSP, ktoré uvažujú o vývoze na zahraničné trhy, a to nielen prostredníctvom aktualizácie webových sídiel, ale aj uvažovaním o používaní nových nástrojov, ako napríklad online technických diskusií, ktoré by mohli poskytovať základnú a ľahšie prístupnú podporu; žiada, aby sa delegácie Únie podieľali na poskytovaní informácií o vývoze na príslušné zahraničné trhy, a to s cieľom pomôcť MSP;

39.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode obsahuje len málo informácií o MSP; žiada Komisiu, aby vo svojej správe venovala osobitnú časť účinkom vykonávania obchodných dohôd na MSP a využívaniu osobitných ustanovení určených MSP;

40.  víta zavedenie osobitnej kapitoly venovanej MSP do dohôd o voľnom obchode, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, a žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o prerokovanie kapitol a ustanovení osobitne sa týkajúcich MSP a ich zahrnutie do obchodných dohôd, o ktorých rokuje, a do svojich legislatívnych návrhov s cieľom zlepšiť schopnosť malých a stredných podnikov zapájať sa do obchodu a investícií; zdôrazňuje, že pochopenie zložitosti pravidiel pôvodu, získanie ich aktualizovanej verzie a dosiahnutie ich ľahkej uplatniteľnosti a väčšej jednoznačnosti má pre MSP veľký význam a že treba prerokovať ustanovenia osobitne sa týkajúce MSP s cieľom riešiť otázku ich prístupu na trhy verejného obstarávania v zahraničí; žiada Komisiu, aby sa usilovala o vytvorenie kalkulačky pravidiel pôvodu osobitne prispôsobenej malým a stredným podnikom, ktorá by im mala umožniť využívať preferencie, ktoré sú k dispozícii v rámci existujúcich dohôd, s cieľom zvýšiť mieru využitia preferencií;

Význam prístupu na trhy verejného obstarávania a ochrany zemepisných označení

41.   pripomína, že ochrana zemepisných označení je jedným z ofenzívnych záujmov Únie v rokovaniach o obchodných dohodách; zdôrazňuje, že podľa správy o vykonávaní dohôd o voľnom obchode niektorí partneri nedodržiavajú ustanovenia o ochrane zemepisných označení, a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr podnikla kroky na zabezpečenie dodržiavania týchto ustanovení;

42.  upozorňuje, že trhy verejného obstarávania v Únii sa z celosvetového hľadiska vyznačujú najvyššou mierou otvorenosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí partneri nedodržiavajú ustanovenia dohôd EÚ o voľnom obchode týkajúce sa prístupu na trhy verejného obstarávania, a to na úkor európskych spoločností, a že v niektorých tretích krajinách je veľmi obmedzený prístup na trhy verejného obstarávania; žiada Komisiu, aby sa usilovala o zabezpečenie väčšieho prístupu na trhy verejného obstarávania v tretích krajinách a aby v súlade s pravidlami Dohody o vládnom obstarávaní uvažovala o opatreniach, ktoré sa použijú vo vzťahu s tretími krajinami, ktoré pri prístupe na svoje trhy verejného obstarávania uprednostňujú domáce podniky; vyzýva Komisiu, aby zbierala a zverejňovala údaje na úrovni podnikov o využívaní ustanovení týkajúcich sa verejného obstarávania v rámci dohôd o voľnom obchode s cieľom lepšie pochopiť ťažkosti, s ktorými sa stretávajú podniky EÚ;

43.   žiada Komisiu, aby poskytla viac informácií o tom, ako sa prístup na trhy verejného obstarávania počas posledných rokov zmenil, ako aj príslušné štatistické údaje, a aby predložila konkrétne informácie o výhodách, ktoré umožnila ochrana zemepisných označení;

Účinné vykonávanie obchodnej politiky prispieva k presadzovaniu a ochrane hodnôt Únie

44.  pripomína, že spoločná obchodná politika musí prispievať k presadzovaniu hodnôt, ktoré obhajuje Únia a ktoré sú stanovené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, a k plneniu cieľov vymedzených v článku 21, ako sú okrem iného konsolidácia demokracie, právny štát, rešpektovanie ľudských práv, ako aj základných práv a slobôd, rovnosť, úcta k ľudskej dôstojnosti a ochrana životného prostredia a sociálnych práv; je presvedčený, že dosahovanie týchto cieľov si vyžaduje dôsledné a trvalé opatrenia zo strany Komisie; zdôrazňuje, že Agenda 2030 vypracovaná OSN a Parížska dohoda o zmene klímy poskytujú primárne kritériá, na základe ktorých sa má posudzovať prínos obchodnej politiky EÚ k dohodnutým globálnym cieľom trvalo udržateľného rozvoja;

45.  žiada Komisiu, aby pravidelne monitorovala všeobecný systém preferencií (VSP), najmä VSP+, a aby aj naďalej každé dva roky uverejňovala príslušné správy; vyzýva Komisiu, aby intenzívnejšie spolupracovala s prijímajúcimi krajinami, ESVČ, delegáciami Únie, diplomatickými misiami členských štátov, medzinárodnými organizáciami, podnikmi, so sociálnymi partnermi a s občianskou spoločnosťou s cieľom zaistiť lepšie zhromažďovanie informácií a dôkladnejšie analýzy monitorovania, aby tak bolo možné jasne vyhodnotiť vykonávanie všetkých aspektov systému; zdôrazňuje, že účinnosť VSP spočíva v schopnosti Komisie monitorovať a vykonávať ustanovenia právnych predpisov v prípadoch neplnenia medzinárodných pracovných alebo environmentálnych dohovorov;

46.  pripomína, že nová generácia dohôd zahŕňa doložky o ľudských právach a kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré sa majú plne vykonávať tak, aby sa zaručilo a podporilo dodržiavanie ľudských práv, hodnôt Únie a vysokých sociálnych a environmentálnych noriem; berie na vedomie hodnotenie kapitol o trvalo udržateľnom rozvoji, ktoré je súčasťou správy Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode, a vyzýva na včasné vykonávanie existujúcich ustanovení o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji; žiada Komisiu, aby vyvinula presnú a špecifickú metodiku zameranú na monitorovanie a hodnotenie vykonávania týchto kapitol vzhľadom na to, že nie je možné takto hodnotiť len na základe kvantitatívnych údajov; pripomína, že v určitých prípadoch existujú ťažkosti pri vykonávaní ustanovení o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, napríklad v prípade dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou, a preto opakuje svoju výzvu na posilnenie presadzovania a monitorovania kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji prostredníctvom väčšieho zapojenia organizácií občianskej spoločnosti vrátane sociálnych partnerov do všetkých obchodných dohôd; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia predčasne ukončila rozpravu o tom, ako posilniť presadzovanie kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji v obchodných dohodách, vrátane uvažovania o prístupe založenom na sankciách a o iných možnostiach;

47.  v tejto súvislosti pripomína dôležitú úlohu domácich poradných skupín; zdôrazňuje potenciálnu pridanú hodnotu lepšie štruktúrovaného a transparentného vzťahu s domácimi poradnými skupinami obchodných partnerov a uznáva ich kľúčovú úlohu pri lepšom pochopení miestnych požiadaviek a ambícií; domnieva sa, že domáce poradné skupiny majú rozhodujúcu úlohu v rámci postupov potrebných na lepšie monitorovanie a vykonávanie kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji;

48.  víta preskúmanie stratégie pomoci obchodu a podporuje cieľ posilniť kapacity rozvojových krajín, aby mali väčší prínos z príležitostí, ktoré ponúkajú obchodné dohody EÚ; takisto zdôrazňuje, že táto stratégia musí prispievať k podpore spravodlivého a etického obchodu a mala by sa stať kľúčovým nástrojom v boji proti rastúcej globálnej nerovnosti a pri podpore hospodárskeho rozvoja v partnerských krajinách EÚ; nabáda Komisiu, aby pomohla rozvojovým krajinám, aby prijali opatrenia potrebné okrem iného na zachovanie prístupu na európsky trh pre svoj vývoz a na boj proti zmene klímy;

49.  opakuje, že podporuje začlenenie ambicióznych ustanovení o boji proti korupcii do všetkých budúcich obchodných dohôd, a to v rámci výlučných právomocí Únie; víta začlenenie protikorupčných ustanovení do prebiehajúcich rokovaní o modernizácii dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Mexikom a dohody o pridružení medzi EÚ a Čile; pripomína, že dohody o voľnom obchode sú vhodnou príležitosťou na prehĺbenie spolupráce v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom a daňovým únikom;

50.  víta skutočnosť, že v správe Komisie o vykonávaní jej obchodnej stratégie je zohľadnená otázka rovnosti žien a mužov; pripomína, že cieľom je zaistiť, aby obchodovanie bolo prínosné v rovnakej miere pre ženy aj pre mužov, a to aj prostredníctvom stratégie pomoci obchodu; zdôrazňuje, že si to vyžaduje aktívny prístup Komisie, ktorý podporuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v obchodnej politike EÚ, a žiada Komisiu, aby tento aspekt zahrnula do svojich budúcich výročných správ o vykonávaní;

51.  víta záväzok Komisie zaistiť, aby obchodné rokovania o modernizácii súčasnej dohody o pridružení medzi EÚ a Čile zahŕňali – po prvý raz v histórii EÚ – osobitnú kapitolu venovanú rodovým aspektom a obchodu; opätovne vyzýva Komisiu a Radu, aby presadzovali a podporovali začlenenie osobitnej kapitoly o rodovej rovnosti do obchodných a investičných dohôd EÚ;

52.   víta prijatie nariadenia o boji proti mučeniu a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jeho riadne vykonávanie a dodržiavanie zo strany našich obchodných partnerov; podporuje zavedenie medzinárodnej Aliancie za obchod bez mučenia;

53.  víta prijatie nariadenia o nerastoch z konfliktných oblastí, ktorého cieľom je prispieť k zodpovednejšiemu riadeniu globálneho hodnotového reťazca; vyzýva Komisiu, členské štáty a ďalších dotknutých aktérov, aby pokračovali v prípravách na nadobudnutie platnosti tohto nariadenia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sprievodné opatrenia budú navrhnuté efektívne a že členské štáty a dotknuté vnútroštátne zainteresované strany budú mať k dispozícii potrebné odborné znalosti a pomoc, pričom sa osobitný dôraz bude klásť na pomoc MSP pri zvyšovaní ich schopností na plnenie svojich požiadaviek náležitej starostlivosti, ako sa stanovuje v nariadení;

54.  berie na vedomie rozširovanie integrovaných globálnych dodávateľských reťazcov v usporiadaní medzinárodného obchodu; opakuje svoju výzvu, aby sa hľadali spôsoby rozvoja stratégií a pravidiel transparentnosti a zodpovednosti globálneho hodnotového reťazca, a zdôrazňuje, že spoločná obchodná politika sa musí vykonávať takým spôsobom, aby sa zabezpečilo zodpovedné riadenie globálneho hodnotového reťazca; žiada Komisiu, aby v rámci svojej obchodnej politiky podporila a posilnila sociálnu zodpovednosť podnikov a aby podnikla aj ďalšie kroky smerom k vytvoreniu osobitných pravidiel a postupov, s prihliadnutím na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, a to s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie sociálnej zodpovednosti podnikov; pripomína Komisii svoju požiadavku, aby sociálnu zodpovednosť podnikov zahrnula do všetkých obchodných dohôd a aby tieto ustanovenia účinne monitorovala v rámci zlepšeného nezávislého monitorovania kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji, na ktorom sa podieľa občianska spoločnosť, a to v súlade s požiadavkou Parlamentu; opätovne potvrdzuje, že podporuje medzinárodné iniciatívy, ako je napríklad pakt udržateľnosti pre Bangladéš, a žiada Komisiu, aby sa sústredila na vykonávanie tejto iniciatívy;

55.  vyzýva Komisiu a všetky medzinárodné subjekty, aby dodržiavali nové usmernenia OECD týkajúce sa náležitej starostlivosti pre príslušné dodávateľské reťazce v sektore odevov a obuvi;

56.  pripomína, že obchodná a rozvojová politika EÚ musí v celosvetovom rozsahu prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju, regionálnej integrácii a začleňovaniu rozvojových krajín do regionálnych a v konečnom dôsledku globálnych hodnotových reťazcov prostredníctvom diverzifikácie hospodárstva, čo si vyžaduje spravodlivé pravidlá globálneho obchodu orientované na rozvoj; vyzýva Komisiu, aby poskytovaním politickej a technickej pomoci aj naďalej podporovala rozvoj spravodlivej kontinentálnej zóny voľného obchodu v Afrike;

57.  pripomína, že EÚ sa zaviazala k odstráneniu najhorších foriem detskej práce na celosvetovej úrovni, ako to vyplýva z našich hodnôt a ako je to zakotvené v článku 21 Zmluvy o EÚ; opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorého cieľom bude zakázať dovoz tovaru, pri výrobe ktorého bola využitá detská práca alebo akákoľvek iná forma nútenej práce či moderného otroctva; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby krajiny, ktoré ešte neratifikovali dohovory MOP č. 182 o najhorších formách detskej práce a č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania a práce, tieto dohovory ratifikovali;

58.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri uzatváraní a vykonávaní dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP); domnieva sa, že je potrebná podrobná analýza ich vplyvu na ekonomiky afrických krajín a ich podsektory, ich pracovné trhy a podporu medziregionálneho obchodu v Afrike; vyzýva Komisiu, aby v duchu skutočného partnerstva postúpila v dialógu s cieľom vyriešiť pretrvávajúce problémy; pripomína, že DHP sú asymetrické dohody a mali by rovnaký význam prisudzovať rozvojovým, ako aj obchodným aspektom; požaduje v tejto súvislosti včasné vykonávanie sprievodných opatrení vrátane prideľovania prostriedkov z ERF;

59.  víta okrem toho vykonávanie Dohody o hospodárskom partnerstve medzi štátmi CARIFORUM-u a EÚ; konštatuje, že treba ďalej zvyšovať informovanosť, a tým zabezpečiť, aby krajiny CARICOM-u dokázali využívať príležitosti, ktoré z tejto dohody vyplývajú; víta vytvorenie zmiešaného poradného výboru, ale naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli inštitúcie občianskej spoločnosti v budúcnosti zvolávané včas;

60.  opakuje svoju výzvu pre EÚ, aby pracovala na vhodných a účinných riešeniach na zavedenie transparentného a fungujúceho systému označovania zameraného na „sociálnu a environmentálnu vysledovateľnosť“ naprieč celým výrobným reťazcom, a to v súlade s Dohodou WTO/TBT, pričom bude súčasne podporovať podobné činnosti na medzinárodnej úrovni;

S vykonávaním obchodnej politiky EÚ musí byť spojená transparentnosť a prístup k informáciám

61.  berie na vedomie prácu Komisie v oblasti transparentnosti a vyzýva Komisiu, aby viedla rokovania čo najtransparentnejším spôsobom a pri tom plne rešpektovala najlepšie postupy, ktoré sa zaviedli v iných rokovaniach; domnieva sa, že dosiahnutie transparentnosti musí byť súčasťou kľúčových cieľov Komisie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zverejnili dokumenty týkajúce sa rokovaní a vykonávania dohôd, pričom sa neoslabí rokovacia pozícia Únie;

62.   žiada Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli skutočnú stratégiu komunikácie o obchodnej politike, ako aj o každej obchodnej dohode s cieľom zabezpečiť sprostredkovanie čo najväčšieho objemu informácií a tieto informácie prispôsobiť konkrétnym zainteresovaným stranám, aby tak mohli mať z dohôd prospech; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali opatrenia na zvýšenie povedomia hospodárskych aktérov o uzatvorených dohodách a aby udržiavali pravidelný dialóg s profesijnými združeniami, podnikmi a občianskou spoločnosťou;

63.  víta skutočnosť, že Rada zverejnila mandáty na rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), dohode CETA, dohode TiSA, dohodách s Japonskom, Tuniskom a Čile a dohovore o mnohostrannom súde na urovnávanie investičných sporov (MIC), ako aj to, že Komisia zverejnila návrhy mandátov na rokovania o dohodách s Austráliou a Novým Zélandom a o vytvorení mnohostranného súdu na urovnávanie investičných sporov (MIC) v súlade s dlhodobou požiadavkou Parlamentu týkajúcou sa transparentnosti; vyzýva Radu a členské štáty, aby zverejnili všetky mandáty na rokovania, a Komisiu, aby zverejnila všetky návrhy mandátov na začatie budúcich rokovaní; žiada, aby Rada a Komisia začlenili odporúčania Parlamentu do vypracúvania a prijímania rokovacích mandátov;

64.  opakuje svoju žiadosť, aby členské štáty, Európsky parlament, národné parlamenty, hospodárske subjekty a zástupcovia občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov boli väčšmi zapojení do monitorovania obchodnej politiky vrátane – ale nie výlučne – ustanovení o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji; vyzýva Komisiu, aby uverejnila akčný plán a podrobný opis modelu „posilneného partnerstva“ na vykonávanie obchodných dohôd;

65.  žiada Komisiu, aby zvýšila kvalitu štúdií vplyvu, ktoré sa vykonávajú ku každej obchodnej dohode, a aby do nich začlenila analýzy podľa sektorov a z geografického hľadiska; zdôrazňuje, že lepšia a včasnejšia komunikácia o informáciách uvedených v štúdiách vplyvu obchodných dohôd ex ante a ex post má zásadný význam;

66.  víta oznámenie o vytvorení konzultačnej skupiny na monitorovanie obchodnej politiky; zdôrazňuje, že je dôležité rýchlo ustanoviť tento nový orgán, a to transparentne, verejne a inkluzívnym spôsobom; žiada Komisiu, aby pravidelne uverejňovala dokumenty zo schôdzí, ako aj pracovné dokumenty tejto konzultačnej skupiny; vyzýva Komisiu, aby stanovila aj postupy na zaistenie poskytnutia náležitých odpovedí na otázky, ktoré konzultačná skupina nastolí;

67.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, národným parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Od zverejnenia stratégie Obchod pre všetkých v roku 2015 došlo v kontexte obchodnej politiky Únie k hlbokým zmenám a je už potrebné venovať sa novým obchodným výzvam.

Počas posledných 20 rokov USA postupne odstupujú od medzinárodného obchodu a viacstranného systému, zatiaľ čo Ázia má v obchode čoraz silnejšie postavenie. Pokiaľ ide o Európu, 29. marca 2017 Spojené kráľovstvo oznámilo svoje rozhodnutie o vystúpení z Európskej únie na základe výsledku referenda. Súbežne s tým sa v rámci hospodárstva začal rýchlejšie rozvíjať sektor služieb a elektronického obchodu. Verejné diskusie o problematike medzinárodného obchodu sú už takisto intenzívnejšie a aj občania majú množstvo otázok. Musíme poskytnúť jasné a presné odpovede, aby sme preukázali užitočnosť obchodnej politiky EÚ pre podniky a občanov.

Preskúmanie spoločnej obchodnej politiky v polovici obdobia je preto vítané a toto je prvý takýto dokument, ktorý bol vypracovaný na základe požiadavky Parlamentu vyjadrenej v jeho uznesení z 5. júla 2016.

Cieľom tohto návrhu správy je zostaviť prehľad o stave vykonávania obchodnej politiky a zhodnotiť výsledky, ktoré sa už dosiahli. Ďalším cieľom je overiť, či sa od zverejnenia stratégie Obchod pre všetkých dodržiavali záväzky, ktoré prijala EÚ, a zároveň preskúmať spôsob, akým sa príslušné opatrenia realizovali. Návrh správy sa vzťahuje na obdobie od októbra 2015 do decembra 2017.

Spravodajkyňa sa pri analýze sústredila na štyri referenčné dokumenty:

-  nová obchodná a investičná stratégia Obchod pre všetkých, ktorú Komisia zverejnila v októbri 2015,

-  uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície,

-  správa Komisie o pokroku vo vykonávaní obchodnej stratégie Únie dva roky po jej zavedení, zverejnená 13. septembra 2017 – COM(2017)0491 final,

-  správa Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode 1. január 2016 – 31. december 2016, uverejnená 9. novembra 2017 – COM(2017)0654.

Spravodajkyňa sa vracia k hlavným smerom vymedzeným v spoločnej stratégii, na ktoré sa musí obchodná politika EÚ zameriavať.

Európska únia ako vedúca svetová obchodná veľmoc musí presadzovať záujmy podnikov a občanov prostredníctvom vykonávania svojej obchodnej politiky a zároveň plniť cieľ spravodlivého obchodu pre všetkých založeného na súbore pravidiel, ktoré treba dodržiavať, a na niektorých kľúčových zásadách, ako je reciprocita. Návrh správy poskytuje aktuálny prehľad o pokroku, ktorý sa dosiahol v programe mnohostranných, viacstranných a dvojstranných rokovaní Komisie, ako aj o nástrojoch prijatých v rámci boja proti nekalej hospodárskej súťaži.

Dôraz sa kladie aj na skutočnosť, že vykonávanie obchodnej politiky a jej monitorovanie sa musia stať neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie EÚ. Európske podniky dostatočne nevyužívajú výhody, ktoré im poskytujú dohody o voľnom obchode, zatiaľ čo podniky z partnerských krajín využívajú obchodné preferencie v omnoho vyššej miere. Je zásadne dôležité, aby sa uplatňoval obsah dohôd a aby hospodárske subjekty a spotrebitelia využívali nástroje EÚ v plnej miere. Návrh správy obsahuje analýzu prvej správy Komisie o vykonávaní dohôd o voľnom obchode a pripomienky k tejto správe.

Spravodajkyňa sa zamerala aj na vykonávanie konkrétnych ustanovení obchodnej stratégie, ktoré pre EÚ predstavujú ofenzívne záujmy a ktoré treba dodržiavať. Ide konkrétne aj o uznanie a ochranu zemepisných označení, prístup na trhy verejného obstarávania vzhľadom na mieru otvorenosti týchto trhov EÚ a zahrnutie osobitných ustanovení pre MSP.

Obchodná politika prispieva tiež k presadzovaniu hodnôt Únie, ktoré sú vymedzené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, a to prostredníctvom vykonávania obchodných dohôd a nástrojov, a zároveň by mala rozvíjať zodpovedné riadenie hodnotového reťazca. Spravodajkyňa sa preto zameriava aj na nástroje, ktoré Komisia zaviedla od roku 2015, a na opatrenia prijaté na realizáciu daných cieľov.

Spravodajkyňa napokon zdôrazňuje, že je veľmi dôležité dosiahnuť pri vykonávaní spoločnej obchodnej politiky väčšiu mieru transparentnosti, najmä počas rokovania o obchodných dohodách. Aj lepšia komunikácia na európskej a vnútroštátnej úrovni o obchodnej politike umožní lepšie poskytovanie informácií zainteresovaným stranám.

STANOVISKO VÝBORU PRE ROZVOJ (26.2.2018)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k výročnej správe o vykonávaní spoločnej obchodnej politiky
(2017/2070(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Doru-Claudian Frunzulică

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že obchod nie je samoúčelný, ale inkluzívna a spravodlivá obchodná politika, ktorá je v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a s podporou ľudských práv, je dôležitým prvkom, ktorý by mohol prispieť k odstráneniu chudoby; pripomína zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorá vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny; vyzýva vyvinúť úsilie s cieľom zaručiť udržateľnú spotrebu a systémy výroby a zdôrazňuje potrebu inkluzívnej a spravodlivej obchodnej politiky, ktorá v plnej miere rešpektuje záväzky z Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a je s nimi v súlade, aby mohla spravodlivo a jednotne prispievať k odstráneniu chudoby a k sociálnej a klimatickej spravodlivosti;

2.  opakovane zdôrazňuje význam multilaterálneho systému, ktorý je najúčinnejším spôsobom, ako vytvoriť inkluzívny globálny obchodný systém; víta predĺženie výnimky WTO týkajúcej sa farmaceutických výrobkov pre najmenej rozvinuté krajiny do roku 2033; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zabezpečila, aby obchodné ustanovenia nebránili prístupu k liekom a aby ustanovenia dohody TRIPS+, ako napríklad exkluzivita údajov, neboli zahrnuté do obchodných dohôd s rozvojovými krajinami;

3.  vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie posúdila vplyv preferenčných obchodných dohôd na rozvojové krajiny vrátane dôsledkov narušenia preferencií a presmerovania obchodu a investícií z rozvojových krajín do rozvinutých krajín prostredníctvom dohôd EÚ o voľnom obchode;

4.  zdôrazňuje význam komplexných ustanovení o sociálnych, pracovných a environmentálnych normách v obchodných dohodách; berie na vedomie prebiehajúcu diskusiu o prípadnom zahrnutí záväznej a vykonateľnej kapitoly o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji do všetkých obchodných dohôd; trvá na zahrnutí dôrazných ustanovení zameraných na boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam do dohôd EÚ o voľnom obchode a preferenčných obchodných režimov;

5.  víta prijatie nariadenia o nerastoch z konfliktných oblastí[1] a vyzýva na jeho urýchlené vykonanie vrátane sprievodných opatrení; vyzýva Komisiu, aby v globálnych dodávateľských reťazcoch zaviedla väčšiu transparentnosť a zodpovednosť, a to najmä v odevnom priemysle;

6.  vyzýva Komisiu a všetky medzinárodné subjekty, aby dodržiavali nové usmernenia OECD týkajúce sa náležitej starostlivosti pre príslušné dodávateľské reťazce v sektore odevov a obuvi;

7.  pripomína, že širší prístup k colným údajom o dovážanom tovare vstupujúcom do EÚ by zvýšil transparentnosť a zodpovednosť globálneho hodnotového reťazca; vyzýva Komisiu, aby rozšírila požiadavky na colné údaje a zahrnula vývozcu a výrobcu medzi povinné prvky colných údajov, a tým posilnila transparentnosť a sledovateľnosť globálnych hodnotových reťazcov; vyzýva zároveň Komisiu, aby hľadala spôsoby, ako stranám, ktoré majú verejný záujem, poskytnúť prístup k colným údajom zozbieraným od strán obchodujúcich s výrobkami alebo tovarmi dovážanými do EÚ;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mechanizmy nefinančného vykazovania pre európske podniky, ktoré pôsobia v rozvojových krajinách, sú aj naďalej dobrovoľné; konštatuje, že, ak sa má zabezpečiť súdržnosť politík v záujme rozvoja (PCD) a preukázať odhodlanie presadzovať zodpovedný postoj voči spoločnosti, investície musia byť v súlade s prísnymi požiadavkami sociálnej zodpovednosti podnikov a musia byť z daňového hľadiska plne transparentné pri uplatňovaní jasného medzinárodného právneho rámca; zdôrazňuje, že investície sa musia využívať na podporu miestnych ekonomík a na vytváranie dôstojných pracovných miest v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a základnými pracovnými normami MOP; opätovne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapájali do činnosti medzivládnej pracovnej skupiny pre nadnárodné korporácie a ďalšie podniky so zreteľom na ľudské práva s cieľom dospieť k záväznej a vykonateľnej medzinárodnej dohode;

9.  zdôrazňuje potrebu reformy medzinárodného investičného systému s cieľom vyvážiť práva a povinnosti investorov, t. j. umožniť postihnutým osobám podávať žaloby na zahraničných investorov a požadovať odškodnenie, ak porušia záväzné povinnosti;

10.  pripomína, že obchodná a rozvojová politika EÚ musí v celosvetovom rozsahu prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju, regionálnej integrácii a začleňovaniu rozvojových krajín do regionálnych a v konečnom dôsledku globálnych hodnotových reťazcov prostredníctvom diverzifikácie hospodárstva, čo si vyžaduje spravodlivé a na rozvoj orientované pravidlá globálneho obchodu; vyzýva Komisiu, aby poskytovaním politickej a technickej pomoci aj naďalej podporovala rozvoj spravodlivej kontinentálnej zóny voľného obchodu v Afrike;

11.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri uzatváraní a vykonávaní dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP); domnieva sa, že je potrebná podrobná analýza ich vplyvu na ekonomiky afrických krajín a ich podsektory, ich pracovné trhy a podporu medziregionálneho obchodu v Afrike; vyzýva Komisiu, aby v duchu skutočného partnerstva postúpila v dialógu s cieľom vyriešiť pretrvávajúce problémy; pripomína, že DHP sú asymetrické dohody a mali by rovnaký význam prisudzovať rozvojovým, ako aj obchodným aspektom; požaduje v tejto súvislosti včasné vykonávanie sprievodných opatrení vrátane prideľovania prostriedkov z ERF;

12.  víta okrem toho vykonávanie Dohody o hospodárskom partnerstve medzi štátmi CARIFORUM-u a EÚ; konštatuje, že treba ďalej zvyšovať informovanosť, a tým zabezpečiť, aby krajiny CARICOM-u dokázali využívať príležitosti, ktoré z tejto dohody vyplývajú; víta vytvorenie zmiešaného poradného výboru, ale naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli inštitúcie občianskej spoločnosti v budúcnosti zvolávané včas;

13.  berie na vedomie rozhodnutie č. 12/CVI/17 Rady ministrov AKT – EÚ z 5. a 6. decembra 2017[2] a nabáda Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvoriť program, ktorý pomôže rozvojovým krajinám prispôsobiť sa zmenám v európskych právnych predpisoch a dôsledkom týchto zmien pre ich hospodárstva s cieľom umožniť im prijímať nevyhnutné opatrenia, aby si mohli zachovať prístup na európske trhy pre svoj vývoz;

14.  zdôrazňuje význam účinných monitorovacích mechanizmov v obchodných dohodách s rozvojovými krajinami; pripomína, že monitorovanie a presadzovanie ustanovení o trvalo udržateľnom rozvoji si vyžaduje trvalú a komplexnú spoluprácu s organizáciami občianskej spoločnosti vrátane miestnych partnerov; vyzýva EÚ, aby zabezpečila účinné vykonávanie a monitorovanie podmienok v oblasti ľudských práv spojených s jednostrannými obchodnými preferenciami ako VSP či VSP+; víta v tejto súvislosti to, že pozorovateľské misie Európskej únie sú vysielané do všetkých krajín systému VSP+, a naliehavo žiada Komisiu, aby kriticky posúdila správy o pokroku, pokiaľ ide o schopnosť obchodných preferencií zabezpečiť splnenie cieľov v oblasti rozvoja;

15.  víta to, že prebiehajúce rokovania s krajinami Latinskej Ameriky zahŕňajú aj ustanovenia o rodovej rovnosti; zdôrazňuje potrebu ďalšieho uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v obchodnej politike EÚ;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité upraviť obchodné politiky tak, aby podporovali úsilie štátov v boji proti zmene klímy s cieľom splniť Parížsku dohodu, ktorá by sa mala vo všetkých budúcich obchodných dohodách EÚ považovať za kľúčové ustanovenie.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

16

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ignazio Corrao, Mireille D’Ornano, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, György Hölvényi, Arne Lietz, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Eleftherios Synadinos, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thierry Cornillet, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Paul Rübig, Rainer Wieland

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

16

+

ALDE

Thierry Cornillet, Paavo Väyrynen

ECR

Eleni Theocharous

EFDD

Ignazio Corrao

PPE

Agustín Díaz de Mera García Consuegra, György Hölvényi, Cristian Dan Preda, Paul Rübig, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Željana Zovko

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Norbert Neuser, Vincent Peillon

4

-

ECR

Nirj Deva

EFDD

Mireille D’Ornano

GUE/NGL

Lola Sánchez Caldentey

NI

Eleftherios Synadinos

1

0

Verts/ALE

Maria Heubuch

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

  • [1]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach, Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.
  • [2]  Rozhodnutie č. 12/CVI/17 zo 106. zasadnutia Rady ministrov AKT – EÚ v Bruseli 5. a 6. decembra 2017.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Tiziana Beghin, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Karoline Graswander-Hainz, Nadja Hirsch, Yannick Jadot, France Jamet, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eric Andrieu, Goffredo Maria Bettini, Reimer Böge, Klaus Buchner, Dita Charanzová, Agnes Jongerius, Frédérique Ries

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

33

+

ALDE

Dita Charanzová, Nadja Hirsch, Frédérique Ries

ECR

David Campbell Bannerman, Emma McClarkin, Joachim Starbatty, Jan Zahradil

EFDD

Tiziana Beghin

GUE/NGL

Helmut Scholz

PPE

Laima Liucija Andrikienė, Reimer Böge, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Sorin Moisă, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Tokia Saïfi, Adam Szejnfeld, Iuliu Winkler

S&D

Eric Andrieu, Goffredo Maria Bettini, Karoline Graswander-Hainz, Agnes Jongerius, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Joachim Schuster

Verts/ALE

Klaus Buchner, Yannick Jadot

2

-

EFDD

William (The Earl of) Dartmouth

ENF

France Jamet

1

0

GUE/NGL

Anne-Marie Mineur

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 25. mája 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia