Správa - A8-0167/2018Správa
A8-0167/2018
Európsky parlament

SPRÁVA k vykonávaniu spoločného pracovného dokumentu útvarov (SWD(2015)0182): Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182)

7.5.2018 - (2017/2012(INI))

Výbor pre rozvoj
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
Spravodajkyne: Linda McAvan, Dubravka Šuica
(Postup spoločných výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)


Postup : 2017/2012(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0167/2018
Predkladané texty :
A8-0167/2018
Rozpravy :
Hlasovanie :
Prijaté texty :

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Zdroje a spoločné schôdze výborov pred preskúmaním návrhu správy

Spoluspravodajkyne od svojho vymenovania zhromaždili informácie a vychádzali okrem iného z týchto zdrojov:

-  seminár spoločne organizovaný tematickými sekciami Parlamentu (tematickou sekciou C GR IPOL a tematickou sekciou GR EXPO), ktorý sa uskutočnil vo Výbore pre práva žien a rodovú rovnosť 25. septembra 2017;

-  spoločná výmenu názorov o budúcom návrhu správy za prítomnosti organizácie Plan International (a dvoch mladých dievčat, ktoré podporuje) a orgánu OSN Ženy, ktorá sa uskutočnila vo Výbore pre rozvoj 10. októbra 2017.

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k vykonávaniu spoločného pracovného dokumentu útvarov (SWD(2015)0182): Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien (SWD(2015)0182)

(2017/2012(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor OSN z 18. decembra 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

–  so zreteľom na Dohovor o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (CETS č. 197) a Dohovor o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (CETS č. 201),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy z 11. mája 2011 o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na správu Populačného fondu OSN (UNFPA) z roku 2012 s názvom Marrying Too Young – End Child Marriage (Sobáše príliš mladých – ukončenie manželstiev detí),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu z roku 1995, ktoré boli prijaté na štvrtej svetovej konferencii, a so zreteľom na výsledky revíznych konferencií,

–  so zreteľom na akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a na výsledky hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na rezolúcie OSN o ženách, mieri a bezpečnosti č. 1325 (2000), č. 1820 (2009), č. 1888 (2009), č. 1889 (2010), č. 1960 (2011), č. 2106 (2013), č. 2122 (2013) a č. 2242 (2015),

–  so zreteľom na akčný program z Addis Abeby prijatý na tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja v júli 2015,

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý v septembri 2015 a nadobudol platnosť 1. januára 2016, a najmä na jeho ciele trvalo udržateľného rozvoja 1, 5, 8 a 10,

–  so zreteľom na iniciatívu EÚ a OSN s názvom Spotlight Initiative,

–  so zreteľom na články 2 a 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 8 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2010 – 2015 (GAP I),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011, so zreteľom na svoju štúdiu, ktorú ktoré dala vypracovať tematická sekcia pre práva občanov a ústavné veci s názvom Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov:

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Hodnotenie predností a nedostatkov stratégie pre rovnosť medzi ženami a mužmi v rokoch 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 28. apríla 2015 s názvom Akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019), Udržiavanie problematiky ľudských práv v centre programu EÚ z 28. apríla 2015 (JOIN(2015)(0016)),

–  so zreteľom na Závery Rady o rodovej otázke v oblasti rozvoja z 26. mája 2015,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II), ktorý Rada EÚ prijala 26. októbra 2015, a na výročnú správu o jeho vykonávaní za rok 2016, ktorú 29. augusta 2017 zverejnila Európska komisia a vysoká predstaviteľka,

–  so zreteľom na dokument Európskej komisie nazvaný Strategický záväzok k rodovej rovnosti na obdobie rokov 2016 – 2019 z 3. decembra 2015,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

–  so zreteľom na článok 208 Lisabonskej zmluvy, v ktorom je ustanovená zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorá vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce[1],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2017 o revízii Európskeho konsenzu o rozvoji[2],

–  so zreteľom na európske posúdenie vykonávania akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020, ktoré v októbri 2017 zverejnila výskumná služba Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na správu organizácie COC Holandsko o vykonávaní usmernení EÚ týkajúcich sa LGBTI osôb[3],

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0167/2018),

A.  keďže zásada rovnosti žien a mužov je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v zmluvách EÚ a v Charte základných práv, a rodový rozmer by sa mal uplatňovať a presadzovať vo všetkých činnostiach a politikách EÚ, aby sa rovnosť dosiahla aj v praxi a aby sa dosiahol trvalo udržateľný rozvoj; keďže rovnosť a posilnenie postavenia žien sú nutnou podmienkou splnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015 a sú tiež samostatnou témou v oblasti ľudských práv, ktorá by sa mala realizovať bez ohľadu na jej prínosy pre rozvoj a rast;

B.  keďže piatym cieľom trvalo udržateľného rozvoja je dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat na celom svete, a keďže tento cieľ je nutné uplatňovať v celom programe 2030, a to s cieľom dosiahnuť pokrok v plnení všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

C.  keďže žiadna rozvojová stratégia nemôže byť účinná, kým v nej ženy a dievčatá nebudú zohrávať ústrednú úlohu;

D.  keďže pôvodný akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (2010 – 2015) (GAP I) priniesol určitý pokrok, ale obsahoval aj mnoho nedostatkov: úzky rozsah, absencia rodovo citlivého rozpočtovania, nedostatočné chápanie rámca rodovej rovnosti zo strany delegácií EÚ, nedostatočné odhodlanie vedenia EÚ a slabá inštitucionálna štruktúra a stimuly na motivovanie a primeranú podporu zamestnancov;

E.   keďže Parlament vo svojom uznesení z 8. októbra 2015 vyzval na nápravu týchto nedostatkov a prijatie ďalších zmien vrátane rozšírenia rozsahu tohto akčného plánu a zvýšenia zodpovednosti riadiacich pracovníkov v oblasti rodovej rovnosti;

F.  keďže v roku 2018 si pripomíname 70. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a keďže zásada rovnosti tvorí jadro vízie ľudských práv v Charte Organizácie Spojených národov z roku 1945, kde sa uvádza, že ľudské práva a základné slobody by sa mali vzťahovať na všetky ľudské bytosti „bez diskriminácie na základe rasy, pohlavia, jazyka či náboženstva“;

G.  keďže nový akčný plán pre rodovú rovnosť 2016 – 2020 (GAP II) vyplynul z týchto odporúčaní Parlamentu so zameraním na posun v inštitucionálnej kultúre EÚ na úrovni ústredia a delegácií s cieľom vytvoriť systémové zmeny v spôsobe, akým EÚ pristupuje k rodovej rovnosti, ako aj na premenu životov žien a dievčat prostredníctvom štyroch základných oblastí;

H.  keďže štyri kľúčové oblasti vytvorené v rámci GAP II sú: zabezpečiť telesnú a duševnú integritu dievčat a žien; podporovať hospodárske a sociálne práva a posilňovanie postavenia dievčat a žien; posilniť zohľadňovanie názorov dievčat a žien a ich angažovanosť a horizontálny pilier, ktorý pozostáva z posunu inštitucionálnej kultúry útvarov Komisie a ESVČ s cieľom účinnejšie plniť záväzky EÚ;

I.  keďže Parlament vo svojom uznesení z 3. októbra 2017 o riešení problému zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách[4] zdôrazňuje veľký význam presadzovania rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ;

J.  keďže je ťažké určiť rozpočet vyčlenený na opatrenia zamerané na dosiahnutie rodovej rovnosti, pretože uplatňovanie rodového hľadiska ešte nie je začlenené do všetkých rozpočtových položiek a rozhodnutí o výdavkoch ako súčasť metodiky rodového rozpočtovania; keďže podľa Komisie sa finančné záväzky EÚ venované rodovej rovnosti zvýšili, ale schopnosť ľudských zdrojov Komisie a ESVČ zvládať tento zväčšujúci sa objem práce nie;

K.  zdôrazňuje, že účasť žien na hospodárskej aktivite je nevyhnutná pre udržateľný rozvoj a hospodársky rast;

L.  keďže rodová rovnosť často v systémoch monitorovania programov a projektov a v hodnotiacich procesoch chýba, a keďže rodová analýza sa len zriedka využíva ako podklad pre ciele, programy, projekty a dialóg v rámci stratégií jednotlivých krajín;

M.  keďže rok po prijatí GAP II je príliš skoro na riadne posúdenie jeho vplyvu; keďže pred hodnotením opatrení na úrovni EÚ sa odporúča interval aspoň troch rokov od intervencie alebo uplatňovania politiky; keďže cieľom tejto správy preto nie je diskutovať o cieľoch GAP II, ale posúdiť, ako sa stanovené ciele plnili v prvom roku, a odporučiť opatrenia na zlepšenie vykonávania v nasledujúcich rokoch;

N.  keďže Dohovor o právach dieťaťa podpísalo 195 krajín, je právne záväzný a predstavuje základný nástroj na riešenie zraniteľnej situácie dievčat a ich potreby osobitnej ochrany a starostlivosti;

O.  keďže opätovné zavedenie a rozšírenie tzv. politiky z Mexico City alebo tzv. pravidla zakazujúceho slobodné vyjadrovanie, odnímajúceho globálnu zdravotnícku pomoc USA organizáciám, ktoré dievčatám a ženám poskytujú služby v oblasti plánovania rodiny a sexuálneho a reprodukčného zdravia, je veľmi znepokojujúcou vecou; keďže to bude mať vplyv na programy riešiace HIV/AIDS, zdravie matiek a detí, úsilie o reakciu na vírus Zika a iné oblasti zdravotníctva a chorôb, ako aj na organizácie poskytujúce služby alebo poradenstvo v oblasti interrupcií, odkazujú na tieto služby alebo ich presadzujú – a to aj ak tak činia z vlastných prostriedkov nezískaných z USA a aj ak je v ich krajine interrupcia legálna;

P.  keďže delegácie a misie EÚ sú v popredí úsilia o vykonávanie akčného plánu GAP II v partnerských krajinách, a vedenie a znalosti vedúcich aj ostatných pracovníkov delegácií a misií má významnú úlohu pri zaisťovaní úspešného vykonávania akčného plánu GAP II; keďže pretrváva rodovo podmienená prekážka brániaca ženám v prístupe k vedúcim a riadiacim pozíciám v delegáciách EÚ;

Q.  keďže len tretina všetkých delegácií EÚ pracuje na ľudských právach LGBTI osôb; keďže usmernenia EÚ v oblasti LGBTI nie sú uplatňované jednotne; keďže vykonávanie usmernení je veľmi závislé od znalostí a záujmov jednotlivých veľvyslancov namiesto štrukturálneho prístupu;

R.  keďže mužov a ženy zasahujú konfliktné, pokonfliktné a nestabilné situácie rozdielne; keďže ženy sú nielen obete, ale aj vykonávateľky pozitívnych zmien, ktoré by mohli prispieť k predchádzaniu a riešeniu konfliktov, budovaniu mieru, mierovým rokovaniam a obnove po skončení konfliktu; keďže ženy a dievčatá môžu zažívať rôzne formy diskriminácie a byť viac vystavené chudobe; keďže každá tretia žena na svete pravdepodobne niekedy v živote zažije fyzické a sexuálne násilie; keďže 14 miliónov dievčat každoročne donútia k sobášu;

1.  berie na vedomie prvú výročnú správu o vykonávaní akčného plánu za rok 2016, ktorá bola zverejnená v auguste 2017 a ktorá naznačuje jasný posun smerom k vykonávaniu akčného plánu GAP II;

2.  zdôrazňuje, že rok od prijatia GAP II je akčný plán ešte len na začiatku, no všeobecné smerovanie je vítané a zaznamenali sa niektoré pozitívne trendy; konštatuje však tiež mnohé problémy v oblasti podávania správ a vykonávania kľúčových priorít a cieľov trvalo udržateľného rozvoja súvisiacich s rodovou rovnosťou, monitorovania pokroku dosahovaného pri plnení všetkých cieľov, ako aj v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v odvetvovom politickom dialógu;

3.   poznamenáva, že GAP II bol vypracovaný vo forme spoločného pracovného dokumentu útvarov Komisie; vyzýva Komisiu, aby preukázala pevné odhodlanie a vypracovala z neho budúce oznámenie o rodovej rovnosti;

4.  konštatuje, že využívanie najmodernejších spôsobov politického výskumu a rozsiahlych dôkazových materiálov zásadným spôsobom prispieva k zhromažďovaniu znalostí o rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien, čo umožňuje rozvíjať politiky a stratégie, ktoré zvyšujú schopnosť Únie rodovú rovnosť reálne uplatňovať; žiada preto ESVČ a Komisiu, aby sa osobitne zamerali na svoj cieľ zabezpečiť nezávislé hodnotenie vykonávania opatrení stanovených v prílohe 1 GAP II;

5.   poznamenáva, že GAP II zahŕňa komplexný program, ktorý sa prejavuje v rámci celého programu zahraničnej politiky EÚ, a v tejto súvislosti víta výber troch tematických pilierov, konkrétne zaistenie telesnej a duševnej integrity žien a dievčat, presadzovanie hospodárskych a sociálnych práv, posilnenie postavenia dievčat a žien a posilnenie hlasu a zapojenia dievčat a žien; zdôrazňuje, že tieto piliere sú určené na riešenie hlavných faktorov a príčin diskriminácie a marginalizácie; berie na vedomie aj horizontálny pilier, ktorý pozostáva z posunu inštitucionálnej kultúry útvarov Komisie a ESVČ s cieľom účinnejšie plniť záväzky EÚ týkajúce sa rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien prostredníctvom vonkajších vzťahov Únie;

6.  poukazuje na to, že hlavné ovplyvňujúce faktory a príčiny, ktoré vedú k diskriminácii a marginalizácii, zahŕňajú: sexuálne a rodovo motivovaného násilie páchané na ženách a dievčatách, ako aj škodlivé tradície, napríklad detské manželstvá a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; neadekvátny prístup k základným odvetviam a sociálnym službám, napríklad v oblasti zdravia, vzdelávania, vody, sanitácie a výživy; ťažkosti pri získavaní prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu; a nerovnaká účasť vo verejných a súkromných inštitúciách, ako aj v procesoch politického rozhodovania a v mierových procesoch;

7.  konštatuje, že rodová nerovnosť sa prekrýva s inými formami nerovnosti a prehlbuje ich, a že pochopenie tohto bodu musí usmerňovať výber priorít a záväzkov v oblasti krokov;

8.  vyzýva, aby sa pri vykonávaní akčného plánu GAP II zamerala väčšia pozornosť na dievčatá a ženy trpiace ďalšími formami diskriminácie na základe etnicity, sexuality, zdravotného postihnutia, kasty či veku, a aby sa podľa toho rozčleňovali údaje;

9.  trvá na tom, že väčšie zapojenie žien do trhu práce, lepšia podpora podnikania žien, ochrana rovnosti príležitostí a rovnosti odmien mužov a žien, a podpora rovnováhy pracovného a osobného života sú kľúčové faktory dosahovania dlhodobého inkluzívneho hospodárskeho rastu, boja proti nerovnostiam, a podpory finančnej nezávislosti žien;

10.   víta pevný rámec pre monitorovanie a zodpovednosť na meranie a sledovanie pokroku GAP II a uznáva, že jeho vyššie ambície predstavujú pre EÚ skutočnú príležitosť na presadzovanie rovnosti žien a mužov, ako aj posilnenie postavenia dievčat a žien v oblasti vonkajších vzťahov; uznáva však, že je treba prehĺbiť chápanie a harmonizáciu tohto rámca, aby bolo možné riadne posúdiť dôsledky opatrení EÚ;

11.  uznáva význam posilnenia politík a opatrení podporujúcich vzdelanie dievčat a jeho vplyv z hľadiska posilňovania ich postavenia; poukazuje na to, že dievčatá a mladé ženy sú osobitne zraniteľné a že sa osobitne treba zamerať na zabezpečenie ich prístupu ku všetkým úrovniam vzdelávania; vyzýva v tomto smere na zváženie viacerých príležitostí v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (vedné odbory STEM);

12.  poukazuje na to, že na podporu práv žien a ich ekonomického postavenia v jednotlivých hospodárskych odvetviach je nevyhnutné väčšie zapojenie verejného a súkromného sektora; zdôrazňuje potrebu zapojenia a zastúpenia žien v nových hospodárskych oblastiach, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj vrátane IKT; zdôrazňuje, že podnikanie zohráva pri posilňovaní práv žien významnú úlohu; v tomto kontexte požaduje, aby sa viac podporovali miestne MSP, najmä podnikateľky, aby sa im umožnilo získať prospech z rastu pod vedením súkromného sektora;

13.  zdôrazňuje, že je treba posilniť postavenie žien z vidieka zlepšením ich prístupu k pôde, vode, vzdelaniu a odbornej príprave, trhom a finančným službám;

14.  vyzýva EÚ, aby podporovala väčšie zapojenie žien do procesov udržiavania a budovania mieru, do vojenských misií EÚ a do civilných misií EÚ zameraných na krízové riadenie;

Úspechy GAP II

15.   víta rozšírenie akčného plán pre rodovú rovnosť do všetkých vonkajších služieb EÚ a členských štátov a berie na vedomie pokrok v posune v inštitucionálnej kultúre EÚ na úrovni ústredia a delegácií, ktorý je pre posilnenie účinnosti iniciatív EÚ a ich vplyvu na rodovú rovnosť kľúčový; víta tiež povinnosť zavedenú v rámci akčného plánu GAP II, aby všetci aktéri z EÚ predkladali výročné správy o pokroku dosiahnutom aspoň v jednej tematickej oblasti; pripomína však potrebu posilnenia vedúceho postavenia, že sú potrebné ďalšie zlepšenia v oblasti súdržnosti a koordinácie medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi s využitím existujúcich štruktúr a rozpočtu;

16.   víta, že útvary Komisie a ESVČ, ako aj 81 % delegácií EÚ a 22 členských štátov predložilo správy o rodovej rovnosti za rok 2016; hoci si uvedomuje, že to, že delegácie nepodajú správu, môže byť odôvodnená mimoriadnymi okolnosťami, očakáva, že delegácie a členské štáty zvýšia svoje úsilie a rád by videl medziročne neustály pokrok smerom k tomu, aby sa všetky správy podávali; konštatuje, že rozdiely medzi štátmi sú naďalej veľké; pripomína, že plnohodnotný súlad v oblasti podávania správ o akčnom pláne pre rodovú rovnosť a jeho plnenia bude kľúčové pre dosiahnutie cieľa akčného plánu GAP II zaviesť rodové opatrenia do roku 2020 do 85 % všetkých nových iniciatív;

17.   víta praktické kroky smerujúce k zmene kultúry a zavedenie povinnej rodovej analýzy pre všetky uskutočňované vonkajšie činnosti, čo znamená, že celkovú zodpovednosť za podávanie správ o GAP nesú vedúci delegácií, ako aj vyšší počet zamestnancov na vysokej úrovni zúčastňujúcich sa na vykonávaní GAP II a vymenovanie vyššieho počtu zástancov rodovej rovnosti do delegácií EÚ a vytvorenie kontaktných miest pre rodové otázky, aj keď v súčasnosti je kontaktné miesto pre rodové otázky len v polovici delegácií EÚ; požaduje, aby sa na riadiacej úrovni viac času venovalo rodovým otázkam a aby delegácie, ktoré tak ešte nespravili, vytvorili svoje kontaktné miesta pre rodové otázky; zdôrazňuje, že všetky kontaktné miesta pre otázky rodovej rovnosti by mali mať dostatok času a kapacitu na vykonávanie svojich úloh;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa správy ESVČ z novembra 2016 len niekoľko misií SBOP EÚ poskytuje školenia v oblasti sexuálneho alebo rodovo motivovaného obťažovania, a konštatuje, že v roku 2015 misie SBOP nenahlásili žiadny prípad sexuálneho alebo rodovo motivovaného obťažovania, zneužívania či násilia; zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať politiku nulovej tolerancie, pokiaľ ide o prípady sexuálneho alebo rodovo motivovaného obťažovania, a podporovať inštitucionálne štruktúry zamerané na prevenciu sexuálneho alebo rodovo motivovaného násilia; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby podporovali všetko úsilie o boj proti sexuálnemu alebo rodovo motivovanému násiliu v medzinárodných operáciách na udržiavanie mieru a aby zabezpečovali účinnú ochranu oznamovateľov a obetí;

19.   víta zvýšený počet opatrení zameraných na rodovú rovnosť (ukazovatele G1 a G2) a požiadavku, aby delegácie odôvodňovali projekty, ktoré nemajú takéto zameranie; zdôrazňuje, že celkové zvýšenie takýchto projektov by nemalo byť na úkor osobitných projektov zameraných na rodovú rovnosť (ukazovateľ G2), preto odporúča konkrétny cieľ pre projekty G2; konštatuje, že nie je jasné, ako sa cielené (G2) a presadzované (G1) kroky navzájom dopĺňajú; požaduje ďalšie úsilie o ozrejmenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a o posilnenie cielených krokov;

20.  konštatuje, že pri tvorbe programov a výbere projektov sa uplatňuje len niekoľko opakujúcich sa zložiek rodovej rovnosti; vyzýva vykonávajúce subjekty, aby využívali celý rozsah oblastí rodovej rovnosti;

21.  odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách a všetky formy rodovo podmieneného násilia vrátane obchodovania s ľuďmi, sexuálneho vykorisťovania, manželstva vynúteného násilím, zločinov páchaných z dôvodu cti, mrzačenia ženských genitálií a využívania sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane; vyzýva EÚ a všetky členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor ako prvý právne záväzný medzinárodný nástroj, ktorého cieľom je predchádzať páchaniu násilia na ženách a bojovať proti nemu;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy, ktoré zažili alebo zažívajú násilie, majú nerovnakú podporu proti mužskému násiliu, a to z hľadiska informácií o chránenom bývaní, podporných službách a právach, linkách pomoci, krízových centrách pre znásilnené atď., prístupu k týmto záležitostiam a ich poskytovania atď.; zdôrazňuje, že v Istanbulskom dohovore by hlavné zameranie malo byť na násilie páchané mužmi na ženách, pričom by sa malo riešiť aj všetko rodovo podmienené násilie bojom proti násiliu motivovanému súbehom viacerých príčin vrátane sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového vyjadrenia; zdôrazňuje význam strategických opatrení na aktívny boj proti rodovým stereotypom a proti vzorcom patriarchátu, rasizmu, sexizmu, homofóbie a transfóbie, ako aj rodovej normativity a heteronormativity;

23.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že pri súčasnej tvorbe programov sa v krízových situáciách alebo v situáciách zložitých konfliktov rodový rozmer odsúva na okraj, čo okrem iných dôsledkov znamená, že mnohé dievčatá a ženy, ktoré sa stali obeťami znásilnenia, nemajú prístup k nediskriminačnej starostlivosti, konkrétne ku komplexnej zdravotnej starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky vykonávala GAP II v humanitárnej oblasti, kde treba poskytnúť nediskriminačný prístup k zdravotníckym službám, a aby svojich humanitárnych partnerov aktívne informovala o tom, že politika Komisie stanovuje, že v prípadoch, keď tehotenstvo ohrozuje život ženy alebo dievčaťa alebo spôsobuje utrpenie, môže byť podľa medzinárodného humanitárneho práva odôvodnené bezpečné umelé prerušenie tehotenstva; naliehavo žiada, aby poskytovanie humanitárnej pomoci Európskou úniou a jej členskými štátmi nepodliehalo obmedzeniam zavedeným inými partnerskými donormi, pokiaľ ide o potrebnú liečbu vrátane prístupu k bezpečnej interrupcii v prípade žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami znásilnenia v ozbrojených konfliktoch; víta, že sa mnohé delegácie EÚ zamerali na boj proti násiliu páchanému na ženách; trvá v tejto súvislosti na potrebe zaistiť ochranu práva na život a dôstojnosť všetkých žien a dievčat aktívnym bojom proti škodlivým praktikám ako rodovo podmienené vraždy; zdôrazňuje, že používanie znásilňovania ako vojnovej zbrane a prostriedku útlaku je nutné eliminovať, a že EÚ musí vyvinúť tlak na vlády tretích krajín a všetky zainteresované subjekty pôsobiace v regiónoch, kde k takémuto rodovo podmienenému násiliu dochádza, aby s takýmito praktikami skoncovali, dostali páchateľov pred súd, a spolupracovali s tými, čo prežili, s postihnutými ženami a s komunitami na tom, aby im pomohli s liečbou a zotavením;

24.   zdôrazňuje, že všeobecné rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a príslušných práv (SRZP) a prístup k nim prispievajú k dosahovaniu všetkých cieľov udržateľného rozvoja súvisiacich so zdravím, ako sú napríklad prenatálna starostlivosť a opatrenia na zabránenie vysokorizikovým pôrodom a na zníženie dojčenskej a detskej úmrtnosti; poukazuje na to, že prístup k plánovaniu rodiny, zdravotné služby pre matky a bezpečné a zákonné služby interrupcie sú dôležitým prvkom na záchranu životov žien; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že priority súvisiace s plánovaním rodiny alebo reprodukčným zdravím sa zanedbávajú z hľadiska financovania aj programov; vyjadruje znepokojenie z toho, že žiadne z delegácií EÚ na Blízkom východe a v Severnej Afrike a v regiónoch Európy a Strednej Ázie si nezvolili žiaden ukazovateľ súvisiaci so SRZP, a to ani napriek dôležitým potrebám týkajúcim sa SRZP v týchto regiónoch; vyzýva delegácie EÚ v týchto regiónoch, aby tieto znepokojivé údaje prehodnotili a zistili, či môžu byť spojené s nesprávnym podávaním správ, alebo či treba doplniť súčasné programy o cielené kroky v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, s využitím preskúmania programu v polovici trvania; zdôrazňuje, že vo výročnej správe musí sa musí zachovať samostatná kapitola venovaná SRZP, aby sa zaistilo riadne posúdenie transformačného vplyvu akčného plánu GAP II a primerané zachytenie pokroku v oblasti SRZP metodickým prístupom správy;

25.  poznamenáva, že v správe sa uvádza potreba dôraznejšej podpory SRZP ako nutnej podmienky rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien, ako aj potreba vhodných nástrojov na meranie pokroku z hľadiska zaisťovania všeobecného prístupu k SRZP, ako sa dohodlo v súlade so záväzkom EÚ týkajúcim sa akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a Pekinskou akčnou platformou, a s výslednými dokumentmi ich hodnotiacich konferencií, pokiaľ ide o cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 5.6; v tejto súvislosti tiež pripomína ciele trvalo udržateľného rozvoja č. 3.7 a 5.3;

26.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v kontexte zmenšujúceho sa priestoru pre občiansku spoločnosť dostáva malú pozornosť cieľ 18 zameraný na organizácie, ktoré sa zaoberajú právami žien, a obhajcov ľudských práv žien; je znepokojený tým, že tematická priorita týkajúca sa politických a občianskych práv, konkrétne zapojenia žien a dievčat do politických a občianskych práv, nebola pri vykonávaní akčného plánu GAP II zdôraznená;

Hlavné odporúčania pre Komisiu/ESVČ

27.   vyzýva Komisiu a ESVČ, aby prijali ďalšie kroky na uľahčenie výmeny najlepších postupov v zlepšovaní rodovej rovnosti a jej presadzovania medzi delegáciami a oddeleniami, ako napríklad zriadením a podporou siete kontaktných miest pre rodové otázky a výmenou väčšieho množstva pozitívnych príkladov úspešnej praxe, okrem iného vrátane formulovania programu, jeho vykonávania a systémovej rodovej analýzy, a aby zaistili, aby mali rodové analýzy skutočný vplyv na programy vykonávané delegáciami EÚ;

28.  poukazuje na to, že v rôznych prioritných oblastiach sa dosiahol významný pokrok, pričom však niektoré zaznamenali pomalší pokrok, než sa mohlo očakávať; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom štúdie preskúmala dôvody, prečo delegácie EÚ častejšie zohľadňujú niektoré tematické ciele a prioritné oblasti s väčším dosiahnutým pokrokom;

29.   požaduje posilnenie kapacity ľudských zdrojov určených na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci útvarov Komisie prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a reorganizácie existujúcich štruktúr a ďalších pracovníkov; navrhuje, aby posilnená odborná príprava zamestnancov, osobitne zameraná na úradníkov na vyšších pozíciách v riadiacich úlohách a zahŕňajúca osobitnú odbornú prípravu venovanú rodovej problematike v rámci zraniteľnejších skupín, ako aj kontaktné miesta pre rodové otázky a koordinačné skupiny v rámci oddelení v GR DEVCO, GR NEAR, DG EHCO a ESVČ lepšie pomáhali v presadzovaní rodovej rovnosti v rámci oddelení v oblasti vonkajšej politiky; domnieva sa, že zlepšenia a ďalšia špecializácia v oblasti školení týkajúcich sa problematiky rodovej rovnosti by sa mali sprístupniť aj miestnym partnerom na úrovni verejnej správy a medzi neštátnymi aktérmi, vrátane MVO;

30.  zdôrazňuje, že treba zaistiť, aby všetky existujúce vonkajšie nástroje a politiky EÚ boli jednotné a navzájom sa dopĺňali, pokiaľ ide o ich vzťah k uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti, a to vrátane nového Konsenzu o rozvoji, balíka zdrojov EÚ v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rozvojovej spolupráci, a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu; 

31.  víta usmerňujúcu poznámku z 8. marca 2016, v ktorej sa vymedzujú zdroje a nástroje na vykonávanie akčného plánu GAP II a ktorá platí pre GR DEVCO a ESVČ, a vyzýva na poskytnutie usmerňujúcej poznámky pre všetky európske služby zapojené do vykonávania akčného plánu GAP II;

32.  víta začatie spoločnej celosvetovej iniciatívy EÚ a OSN v oblasti rodovej rovnosti (iniciatíva Spotlight), v súlade s cieľom akčného plánu GAP II riešiť sexuálne a rodovo podmienené násilie a škodlivé praktiky ako mrzačenie ženských genitálií, manželstvá maloletých vynútené násilím či obchodovanie s ľuďmi; konštatuje však, že iniciatíva Spotlight rieši najmä tie prvky agendy, ktoré sú už dnes na celom svete predmetom spoločných obáv, čo dokazuje správa o vykonávaní, a zdôrazňuje preto potrebu presadzovať rodovú rovnosť komplexnejšie, prostredníctvom primeranej zmesi programov a modalít; žiada, aby sa iniciatíva Spotlight pokryla z dodatočných finančných zdrojov, ktoré ešte nie sú vyčlenené na rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, aby využila preskúmanie svojich programov medzinárodnej spolupráce v polovici trvania na zvýšenie financovania balíka zdrojov na rodové hľadisko s cieľom splniť ambiciózne ciele GAP II vrátane začlenenia rodového hľadiska do dvojstrannej spolupráce a tematických programov;

33.   zdôrazňuje, že zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi musí EÚ presadzovať a uplatňovať aj vo vonkajších vzťahoch; konštatuje však, že GAP II sa dostatočne nevenuje prepojeniu medzi obchodom a rodovými otázkami, a všeobecnejšie, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti zostáva naďalej viacrozmernou výzvou; v tejto súvislosti pripomína, že rokovania o obchodných dohodách, najmä kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, ktoré sa vzťahujú na pracovné práva, by sa mohli použiť ako účinný nástroj na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi a posilnenie postavenia žien v tretích krajinách; vyzýva preto GR TRADE, aby podniklo kroky na vykonávanie akčného plánu GAP II v rámci svojej práce, a žiada, aby všetky obchodné dohody EÚ zahŕňali odkazy na práva dievčat a žien a rodovú rovnosť ako prvky na podporu hospodárskeho rastu a aby sa v nich dodržiavali základné dohovory MOP o rodových a pracovných právach vrátane nútenej a detskej práce; pripomína, že pri vykonávaní obchodných politík EÚ treba monitorovať ich vplyv na posilňovanie postavenia žien a rodovú rovnosť;

34.  konštatuje, že posilnenie postavenia dievčat a žien je jedným zo stanovených cieľov vonkajšej činnosti EÚ prostredníctvom globálnej stratégie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku; konštatuje, že úloha žien v mierových rokovaniach a mediácii, ako sa zohľadňuje v akčnom pláne GAP II, nie je dostatočná; zdôrazňuje významnú úlohu žien pri presadzovaní dialógu a budovaní dôvery, vytváraní mierových koalícií a prinášaní rôznych pohľadov na to, čo mier a bezpečnosť znamenajú, najmä v rámci predchádzania konfliktom, ich riešenia a obnovy po skončení konfliktu; konštatuje, že presadzovanie práv žien v krajinách zasiahnutých krízou alebo konfliktom podporuje silnejšie a odolnejšie komunity; víta vymenovanie hlavného poradcu ESVČ pre rodové otázky a vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; nabáda na posilňovanie opatrení členských štátov EÚ a medzinárodných opatrení prostredníctvom OSN s cieľom účinnejšie riešiť dosah situácií konfliktu a po jeho skončení na ženy a dievčatá; vyzýva Komisiu, aby podporovala novú globálnu sieť kontaktných miest v oblasti žien, mieru a bezpečnosti; berie na vedomie význam rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2250 o mládeži, mieri a bezpečnosti a to, že je dôležité nájsť najlepší možný spôsob vykonávania tejto rezolúcie v EÚ;

35.  pripomína svoju žiadosť, ktorá sa týkala obchodných rokovaní s Chile, o zaradenie osobitnej kapitoly venovanej obchodu, rodovej rovnosti a posilňovaniu postavenia žien; zdôrazňuje, že návrh na zaradenie takejto samostatnej kapitoly do obchodnej dohody sa dnes stáva po prvý raz realitou; zdôrazňuje, že potrebuje byť informovaný o obsahu tejto dohody a posúdiť ju so zreteľom na následné prijímanie rozhodnutí na všeobecnejšej úrovni; naliehavo žiada EÚ, aby do obchodných dohôd zaradila prierezové opatrenia v záujme presadzovania rodovej rovnosti, výmeny najlepších postupov a umožnenia toho, aby ženy mali z obchodných dohôd väčší prospech;

36.  žiada, aby sa v kľúčových sektoroch, ktorých sa obchodné dohody najviac týkajú, zhromažďovali údaje rozčlenené podľa pohlavia, ktoré by mohli byť užitočným nástrojom na čo najpresnejšie predvídanie toho, aký môže byť vplyv na životy žien, a na vyváženie akýchkoľvek negatívnych vplyvov; žiada tiež, aby sa výslovne zriadili mechanizmy na účely monitorovania a posilňovania rodovej politiky podľa obchodných dohôd;

37.  víta tematickú prioritu kladenú na posilnenie hospodárskeho a sociálneho postavenia a analýzu prekážok brániacich v prístupe k výrobným zdrojom vrátane pôdy a zodpovedajúce činnosti; opakuje, že hoci sa EÚ zaviazala investovať do rodovej rovnosti v poľnohospodárstve, poľnohospodárky nie sú primárnymi cieľmi oficiálnej poľnohospodárskej rozvojovej pomoci, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na poľnohospodárky vyčlenili viac zdrojov, v súlade s cieľom 5 akčného plánu GAP II;

38.   dôrazne vyzýva inštitúcie, aby výrazne zvýšili podiel žien v rámci delegácií, najmä v pozíciách vedúcich delegácií EÚ, keďže v súčasnosti je zo 138 vedúcich delegácií EÚ len 28 žien, ako aj podiel žien medzi vedúcimi misií (v súčasnosti je žien len 5 zo 17 vedúcich misií); vyzýva preto Komisiu a ESVČ, aby efektívne vykonávali cielené politiky na uľahčenie prístupu žien k vedúcim a manažérskym pozíciám; upozorňuje na nízke zastúpenie žien v rozhodovacích pozíciách, čo naznačuje, že existujú neviditeľné prekážky, ktoré ženám stoja v ceste k pozíciám s vyššou zodpovednosťou;

39.  zdôrazňuje, že úspech GAP II bude v konečnom dôsledku závisieť od dlhodobého a konzistentného pôsobenia vedúcich predstaviteľov na vysokej úrovni a vyššieho vedenia všetkých subjektov EÚ, ako aj od dostupnosti dostatočného množstva ľudských a finančných zdrojov na jeho vykonávanie a prispôsobenia úsilia EÚ miestnym charakteristikám v prijímajúcich krajinách; víta v tejto súvislosti pozitívne pôsobenie komisára zodpovedného za medzinárodnú spoluprácu a rozvoj a nabáda ostatných komisárov na väčšie odhodlanie; konštatuje, že treba výraznejšie politické vedenie zo strany vysokej predstaviteľky a manažérov, aby sa zvýšil objem prostriedkov a zvýšila osobná zodpovednosť, a to v záujme koordinácie a posilňovania tohto pôsobenia v nadchádzajúcich rokoch; vyzýva subjekty EÚ, aby využili balík zdrojov určených na rodovú rovnosť na zaistenie toho, aby uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti bolo konzistentné a aby bolo možné splniť ambiciózne ciele akčného plánu GAP II;

40.  dôrazne odsudzuje opätovné zavedenie a rozšírenie tzv. politiky z Mexico City (tzv. pravidlo zakazujúce slobodné vyjadrovanie) Spojenými štátmi v januári 2017 a jej vplyv na celosvetovú zdravotnú starostlivosť o ženy a dievčatá a ich práva; opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ a jej členským štátom, aby aktívne podporovali práva žien na celom svete a aby výrazne zvýšili vnútroštátne financovanie aj rozvojové financovanie EÚ určené na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, najmä pokiaľ ide prístup k plánovanému rodičovstvu a bezpečnej a zákonnej interrupcii bez diskriminácie, s cieľom zmierniť nedostatok finančných prostriedkov, ktorý v tejto oblasti zostal po odchode USA;

41.  vyzýva ESVČ, aby zlepšila vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa LGBTI osôb a aby zaistila pravidelné konzultácie delegácií EÚ s LGBTI organizáciami a ich informovanie o tom, čo sa deje v oblasti práv LGBTI osôb, aby zaistila to, aby úroveň angažovanosti a prijaté kroky záviseli od potrieb LGBTI komunity v danej krajine, nie od osobného odhodlania pracovníkov delegácie, a aby stratégiu a kroky koordinovala nielen s národnými veľvyslanectvami členských štátov EÚ, ale aj s veľvyslanectvami tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami ako OSN;

42.  konštatuje, že na zachovanie politického odhodlania splniť tento cieľ bude potrebné primerané financovanie oblasti rodovej rovnosti vo vonkajších vzťahoch; zdôrazňuje, že aktuálne financovanie krokov v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien zostáva neadekvátne, a naliehavo žiada, aby sa táto situácia v ďalšom VFR zmenila;

Hlavné odporúčania pre delegácie EÚ

43.   víta flexibilitu, ktorú GAP II poskytuje delegáciám na zvolenie priorít podľa situácie v danej krajine, keďže to umožňuje analýzu jednotlivých krajín a posudzovanie osobitných potrieb každej krajiny či regiónu, a teda riešenie tejto osobitnej výzvy, ktorou je posilnenie práv žien a ich hospodárskeho postavenia; odporúča však nabádať delegácie k tomu, aby do konca GAP II preukázali pokrok aspoň v jednej priorite z tematického piliera s cieľom zabezpečiť rovnomernejšie pokrytie rôznych tematických oblastí, ako je posilnenie politík a opatrení presadzujúcich vzdelávanie dievčat a ich dôsledkov v oblasti zdravia a posilnenia hospodárskeho postavenia; naliehavo požaduje dôraz na situáciu žien a dievčat v oblastiach postihnutých konfliktom, ako aj na rodovo podmienené násilie, predovšetkým s využívaním znásilňovania ako vojnovej zbrane; okrem toho pripomína, že kroky a projekty financované z prostriedkov EÚ by sa mali systematicky zameriavať na boj proti rodovým nerovnostiam a diskriminácii;

44.   pripomína záväzok vyplývajúci zo zmlúv, ktorým je uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých činnostiach EÚ vrátane politických dialógov a v rámci všetkých odvetvových politických dialógov, a to aj v oblastiach ako energetika, poľnohospodárstvo, doprava, vzdelávanie a verejná správa, ktorým sa doteraz venovala menšia pozornosť; trvá na tom, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by sa malo začleniť do národných plánov a politických rámcov, aby sa zaistila zodpovednosť partnerských krajín, a pripomína význam podpory rozvojových projektov presadzovaných ženami z týchto krajín; poukazuje na význam spolupráce s partnerskými krajinami na vnútroštátnom rodovo citlivom rozpočtovaní;

45.  žiada vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre rodovú rovnosť s cieľom výraznejšie sa zamerať na mieru politickej účasti a zastúpenia žien v susedných krajinách EÚ a v rámci EÚ; zdôrazňuje, že tieto programy by sa mali plne prepojiť s cieľmi a programami orgánu OSN Ženy a mali by stanoviť súbor merateľných cieľov, aby sa dal pravidelne sledovať pokrok v oblasti rodovej rovnosti vo východnom a južnom susedstve a aby sa posilnila spolupráca a vzťahy s vládami partnerských krajín v záujme rýchlejšieho dosiahnutia lepších výsledkov v kontexte dvojstranných dohôd o partnerstve a pridružení;

46.  konštatuje, že odborná príprava v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa uskutočňuje len v niektorých delegáciách a že veľká časť vyškoleného personálu pracuje na základe zmluvy s dočasnými úlohami; vyzýva delegácie EÚ, aby túto situáciu napravili;

47.  pri politickom dialógu zdôrazňuje význam zlepšenia účasti žien na vzdelávaní a hospodárskej aktivite, v zamestnaní a podnikaní ako prioritného nástroja zlepšenia postavenia žien v spoločnosti

48.   zdôrazňuje význam uskutočňovania systematickej rodovej analýzy zameranej na dôkazoch s použitím údajov rozčlenených podľa rodu a veku, pokiaľ je to možné, a v konzultácii s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti a ženskými zoskupeniami a s ich účasťou, s organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv a miestnymi a regionálnymi orgánmi a s ich zapojením do výberu a posudzovania voľby cieľov, spôsobov vykonávania a monitorovacích zdrojov, a efektívnosti a udržateľnosti výsledkov; víta, že rodové analýzy 42 krajín boli dokončené, nabáda na rýchle dokončenie analýz všetkých ostatných krajín a na omnoho väčšie využívanie kritérií rodovej rovnosti v systémoch monitorovania programov a projektov a v procesoch hodnotenia, a vyzýva, aby rodová analýza mala úlohu pri vymedzovaní cieľov, programov, projektov a dialógu v rámci stratégie danej krajiny; nabáda EÚ, aby preskúmala možnosti spoločného využívania, riadenia a aktualizácie rodovej analýzy systematickejším spôsobom s cieľom prispieť k zlepšeniu koordinácie a aby neobmedzovala rodovú analýzu na zjavné politické oblasti ako vzdelávanie a zdravie matiek, ale aby zvažovala aj politické oblasti, ktoré sa v súčasnosti mylne považujú za rodovo neutrálne, najmä poľnohospodárstvo, klíma a energetika;

49.  berie na vedomie, že Komisia vo svojom spoločnom pracovnom dokumente útvarov o rámci na roky 2016 – 2020 uznala, že finančné investície EÚ do rodovej rovnosti sa systematicky nevyhodnocujú; vyzýva Komisiu, aby prijala jednoznačný prístup zameraný na výsledky, ktorý stanoví vysoké normy pre mechanizmy podávania správ, vyhodnocovania a zodpovednosti, a aby presadzovala rozhodovanie založené na dôkazoch v záujme efektívnejšieho a účinnejšieho využívania disponibilných finančných zdrojov; žiada vypracovanie správy, v ktorej by sa presne určilo, koľko finančných prostriedkov bolo osobitne vyčlenených na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a boli by v nej uvedené najvýznamnejšie dosiahnuté ciele;

50.  zdôrazňuje, že treba ešte zlepšiť získavanie údajov na vnútroštátnej úrovni a vytvoriť osobitné ukazovatele s cieľmi stanovenými na základe týchto ukazovateľov, a zdôrazňuje aj dôležitosť ich monitorovania v súlade s rámcom cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

51.   pripomína, že práva žien sú ľudské práva, a vyzýva na vykonanie ďalšej práce, pokiaľ ide o riešenie otázok spoločenských a kultúrnych noriem a rodových stereotypov v spoločnostiach prostredníctvom širšej spolupráce s občianskou spoločnosťou, občianskymi organizáciami presadzujúcimi práva žien a posilňovanie ich postavenia, najmä v kontexte krehkosti štátu a konfliktných či núdzových situáciách; domnieva sa, že vytvorenie nových alebo rozvoj existujúcich sietí a zapojenie všetkých kľúčových aktérov vrátane súkromného sektora je zásadne dôležité, ako aj rozvoj verejno-súkromných partnerstiev, pokiaľ je to možné; zdôrazňuje potrebnosť čoraz väčšej úlohy žien v miestnych komunitách a MVO z hľadiska monitorovania miestnych orgánov a vyvodzovania zodpovednosti; tvrdí, že namiesto vykresľovania žien a dievčat ako zraniteľných by sa mal klásť dôraz na ich úlohu hybnej sily zmien a rozvoja a mierotvorkýň pri riešení konfliktov; zdôrazňuje, že na zabezpečenie skutočnej rovnosti medzi ženami a mužmi treba začlenenie a aktívne zapojenie chlapcov a mužov; podporuje preto široké vzdelávanie zamerané na zmenu správania v oblasti rodovo podmieneného násilia, a to so zapojením všetkých mužov, chlapcov a komunít; zdôrazňuje, že sociálne normy týkajúce sa úloh žien a mužov spôsobujú, že ženy sú v zraniteľnejšej situácii, najmä pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie, a vedú ku škodlivým praktíkám ako mrzačenie ženských genitálií či manželstvá detí, predčasné manželstvá a manželstvá vynútené násilím;

52.  vyzýva EÚ, aby presadzovala právne rámce a stratégie podporujúce väčšie a efektívnejšie zapojenie žien do procesov udržiavania mieru, budovania mieru a mediácie a do vojenských a civilných misií EÚ zameraných na zvládanie kríz, v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách a mieri a bezpečnosti, s osobitným dôrazom na sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi; preto sa domnieva, že analýza konfliktu zohľadňujúca rodové hľadisko, po konzultácii s komunitnými aktérmi a organizáciami žien, môže umožniť lepšie porozumenie úlohe žien v konfliktoch;

53.  zdôrazňuje, že sú potrebné rozpočtové príspevky na programy prevencie detských manželstiev zamerané na vytvorenie prostredia, kde dievčatá môžu dosiahnuť svoj plný potenciál, a to aj prostredníctvom vzdelávania, mimoškolských sociálnych a hospodárskych programov pre dievčatá, systémov ochrany detí, chráneného bývania pre dievčatá a ženy, právneho poradenstva a psychologickej podpory;

54.  zdôrazňuje význam výraznejšieho zapojenia organizácií občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných subjektov, napríklad subjektov pôsobiacich v oblasti ľudských práv, zdravia či životného prostredia, do činnosti delegácií EÚ, keďže takáto spolupráca by prispela ku zvýšeniu viditeľnosti a zlepšeniu vykonávania akčného plánu GAP II, čím by sa zvýšila verejná zodpovednosť, pokiaľ ide o pokrok pri dosahovaní rodovej rovnosti;

55.  je znepokojený tým, že sa nevenuje dostatočná pozornosť ochrane obhajcov práv žien a organizácií, ktoré sa zaoberajú právami žien, keďže sú v súčasnosti pod obrovským tlakom kvôli zmenšujúcemu sa občianskemu priestoru v mnohých regiónoch; je tiež znepokojený tým, že tematická priorita, ktorá sa týka politických a občianskych práv, konkrétne zapojenie žien a dievčat do politických a občianskych práv, nebola pri vykonávaní akčného plánu GAP II zdôraznená;

56.  vyzýva delegácie EÚ, aby zaistili účinné a pravidelné zhromažďovanie údajov o násilí páchanom na ženách a dievčatách, rozpracovali odporúčania pre jednotlivé krajiny, a aby podporovali vytváranie ochranných mechanizmov a primeraných podporných štruktúr pre obete;

Hlavné odporúčania pre Európsky parlament

57.   nabáda delegácie Európskeho parlamentu, aby sa vo svojej práci s partnerskými krajinami systematicky zaujímali o rodové plánovanie, výsledky rodovej analýzy a úsilie o podporu rovnosti žien a mužov, ako aj posilnenie postavenia žien, a aby do programu svojich služobných ciest začlenili stretnutia so ženskými organizáciami; vyzýva Parlament, aby zaistil lepšie vyvážené zastúpenie mužov a žien v zložení svojich delegácií;

58.  žiada, aby Komisia sprístupnila správy o rodových analýzach jednotlivých krajín a zaradila ich do informačných brífingov pre všetky delegácie Európskeho parlamentu do tretích krajín;

59.   odporúča, aby Európsky parlament v budúcnosti pravidelne, a podľa možnosti každé dva roky, preskúmal správy o vykonávaní GAP II;

Hlavné odporúčania pre budúce podávanie správ

60.  zdôrazňuje, že treba zjednodušiť spôsob podávania správ tak, aby sa byrokracia znížila na minimum; žiada, aby sa v budúcnosti správy o vykonávaní dokončili a vydali v kratšom časovom rámci; vyzýva na vypracovanie systému podávania správ cez internet s prehľadnými vzormi a vydaním príručky na uľahčenie práce delegácií;

61.  zdôrazňuje potrebu zapojenia a zastúpenia žien v hospodárskych oblastiach, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj; podčiarkuje, že podnikanie zohráva pri posilňovaní práv žien významnú úlohu; v tejto súvislosti požaduje, aby sa mikroúvermi viac podporovali miestne MSP, najmä podnikateľky, s cieľom umožniť im profitovať z rastu pod vedením súkromného sektora;

62.  zdôrazňuje, že treba podporovať posilňovanie vnútroštátnych štatistických kapacít a mechanizmov v partnerských krajinách, s účinnou koordináciou finančnej a technickej pomoci, aby sa umožnilo lepšie meranie, monitorovanie a spracovanie výsledkov získaných v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

63.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje rozčlenené podľa rodu týkajúce sa vykonávania programov v oblasti posilňovania postavenia žien financovaných z prostriedkov EÚ;

64.  poukazuje na potrebu nielen kvalitných politík uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ale aj správ o konkrétnych praktických krokoch – najmä v citlivých oblastiach ako sexuálne a reprodukčné zdravie – ktorými možno merať skutočný vplyv na životy žien a dievčat, ako aj mužov a chlapcov;

65.  pripomína však, že zistenie rodových aspektov v údajoch je viac než len zhromažďovanie údajov rozčlenených podľa rodu, a vyzýva na zlepšenie zhromažďovania údajov, aby bolo možné vykonať kvalitatívnu analýzu situácie žien, napríklad v oblasti pracovných podmienok;

66.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť spoľahlivosť rodovej analýzy takou harmonizáciou údajov zhromaždených delegáciami EÚ, aby boli porovnateľné;

67.  poukazuje na to, že je nevyhnutné nielen konzultovať s medzinárodnými a vnútroštátnymi partnermi, akademickou obcou, think tankmi a organizáciami žien, ale aj zaistiť, aby sa ich prínos a odborné znalosti tiež začlenili do sledovania činností a programov v oblasti rodovej rovnosti financovaných z prostriedkov EÚ;

68.  pripomína, že je povinnosťou EÚ a jej členských štátov rešpektovať práva dievčat a žien ako migrantiek, utečeniek a žiadateliek o azyl pri vykonávaní a rozvoji migračnej politiky EÚ; v tejto súvislosti požaduje, aby sa prehodnotila spolupráca operácie EUNAVFOR MED SOPHIA s líbyjskou pobrežnou strážou, a to s ohľadom na správy o systematickom sexuálnom násilí páchanom na ženách v zariadeniach určených na zaistenie na líbyjskej pôde.

69.   konštatuje, že koncepcia uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti sa ešte stále často nechápe dostatočne a že treba kvalitatívne lepšie podávanie správ, ktoré by umožňovalo vyhodnotiť vykonávanie akčného plánu pre rodovú rovnosť v existujúcich politikách a projektoch; poukazuje na potrebu hmatateľných cieľov a činností spojených s jednoznačnými a konkrétnymi referenčnými bodmi a prísnym časovým plánom, a kvalitatívneho posudzovania údajov odhaľujúceho skutočný vplyv vykonaných opatrení v prijímajúcich krajinách, pričom cieľom je zaistiť to, aby akčný plán GAP II slúžil ako skutočný mechanizmus určovania priorít a vykonávania politiky a nie len ako interný nástroj podávania správ;

°°°

°

70.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

  • [1] Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 50.
  • [2] Prijaté texty, P8_TA(2017)0026.
  • [3]  https://www.ilga-europe.org/sites/default/files/Attachments/report_on_the_implementation_of_the_eu_lgbti_guidelines_2016.pdf
  • [4] Prijaté texty, P8_TA(2017)0365.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

v súlade s článkom 52a ods. 4 rokovacieho poriadku

Dubravka Šuica

Po prvom roku fungovania akčného plánu pre rodovú rovnosť II na roky 2016 – 2020 bolo zaznamenané množstvo pozitívnych trendov a vítam výber štyroch tematických pilierov, konkrétne zaistenie telesnej a duševnej integrity žien a dievčat, presadzovanie hospodárskych a sociálnych práv a posilnenie postavenia dievčat a žien, posilnenie hlasu a zapojenia dievčat a žien, ako aj posun v inštitucionálnej kultúre útvarov Komisie a ESVČ; Vzhľadom na rané štádium podporujem odporúčania zamerané na ďalšie zlepšenie nástroja a tiež uvádzam, že je príliš skoro celkovo posudzovať jeho vplyv alebo kritizovať Komisiu. Okrem toho som presvedčená, že správa EP by mala byť prísne zameraná na praktické aspekty jeho vykonávania. Preto nemôžem podporiť pozmeňujúce návrhy ideologického charakteru, ktoré vo veľkej miere presahujú rozsah pôsobnosti a účel tejto správy, nerealistické požiadavky týkajúce sa rozvojovej spoluprácu EÚ s tretími krajinami alebo nadmerné žiadostí o rozpočtové prostriedky. Vyjadrujem poľutovanie nad nekonštruktívnou spoluprácou medzi politickými skupinami a neochotou dosiahnuť kompromis o znení správy. Moje rozhodnutie bolo preto zdržať sa záverečného hlasovania.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (23.1.2018)

pre Výbor pre medzinárodný obchod a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k vykonávaniu spoločného pracovného dokumentu útvarov (SWD(2015)0182): Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien
(2017/2012(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Beatriz Becerra Basterrechea

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú , tieto návrhy:

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu z roku 2011,

A.  keďže vonkajšia činnosť Európskej únie by mala ako celok prispievať k napĺňaniu ľudských práv zakotvených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v ďalších medzinárodných nástrojoch v oblasti ľudských práv a mala by usmerňovať všetku rozvojovú spoluprácu a plánovanie vo všetkých odvetviach a vo všetkých fázach procesu plánovania;

B.  keďže cieľ č. 5 v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja stanovuje, že rodová rovnosť a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat je nielen základným ľudským právom, ale aj nutným základom mierového, prosperujúceho a udržateľného sveta; keďže zabezpečenie rovnakého prístupu žien a dievčat k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a slušnej práci a zaistenie ich zastúpenia v politických a hospodárskych rozhodovacích procesoch dá impulz udržateľným hospodárstvam a bude prínosom pre spoločnosti aj ľudstvo ako celok; keďže pre EÚ a jej členské štáty malo byť prioritou zaručiť právo žien na prístup k dôstojnému príjmu, pôde, dedičstvu a prírodným zdrojom, čo sú kľúčové faktory ich nezávislosti; keďže posilňovanie hospodárskeho postavenia žien musí zohrávať v akčnom pláne pre rodovú rovnosť kľúčovú úlohu;

C.  keďže v roku 2018 si pripomíname 70. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a keďže zásada rovnosti tvorí jadro vízie ľudských práv v Charte Organizácie Spojených národov z roku 1945, kde sa uvádza, že ľudské práva a základné slobody by mali byť dostupné všetkým ľudským bytostiam „bez diskriminácie na základe rasy, pohlavia, jazyka či náboženstva“;

D.  keďže Parlament vo svojom uznesení z 3. októbra 2017 o riešení problému zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách[1] zdôrazňuje veľký význam rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ;

E.  keďže Dohovor o právach dieťaťa podpísalo 195 krajín, je právne záväzný a predstavuje základný nástroj na riešenie zraniteľnej situácie dievčat a ich potreby osobitnej ochrany a starostlivosti;

F.  keďže rodová rovnosť patrí medzi spoločné hodnoty, na ktorých je založená európska susedská politika, hoci jednoznačné ciele a konkrétne kroky v tomto smere chýbajú; keďže miera politickej účasti a zastúpenia žien v susedných krajinách EÚ je nízka;

G.  keďže zapojenie mužov a chlapcov do zlepšovania rodovej rovnosti je dôležité pre posilnenie práv žien a dievčat;

H.  keďže ratifikácia a účinné vykonávanie Istanbulského dohovoru všetkými krajinami vrátane členských štátov EÚ sa musí považovať za prioritu pre nadchádzajúce roky vzhľadom na jeho význam pri zabezpečovaní lepšej realizácie politík v oblasti rodovej rovnosti;

1.  zastáva názor, že z hľadiska ľudských práv sa akčný plán pre rodovú rovnosť (GAP II) v prvom roku ukázal ako účinný pri posilňovaní koordinácie a súdržnosti EÚ, so zreteľom na to, že jeho ústredným cieľom je podpora EÚ a jej 28 členských štátov na ceste k dosiahnutiu cieľov programu 2030, ako aj cieľov uvedených v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Pekinskej akčnej platforme a Káhirskom akčnom programe;

2.  konštatuje, že využívanie najmodernejších spôsobov politického výskumu a rozsiahlych dôkazových materiálov zásadným spôsobom prispieva k zhromažďovaniu znalostí o rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien, čo umožňuje rozvíjať politiky a stratégie, ktoré zvyšujú schopnosť Únie rodovú rovnosť reálne uplatňovať; žiada preto ESVČ a Komisiu, aby sa osobitne zamerali na svoj cieľ zabezpečiť nezávislé hodnotenie vykonávania opatrení stanovených v prílohe 1 GAP II;

3.  zdôrazňuje potrebu využívať možnosti, ktoré poskytuje digitálny vek, na plnohodnotné dosiahnutie rodovej rovnosti; konštatuje, že v záujme posilnenia postavenia žien v politickom a hospodárskom smere a preklenutia digitálnych rodových rozdielov je nutné poskytovať prístup k digitálnemu vzdelávaniu už od najnižšej úrovne; konštatuje, že prístup k internetu a zručnosti v oblasti IKT umožňujú ženám a dievčatám poučiť sa o svojich právach a zapojiť sa do modernej spoločnosti spôsobom rovnocenným s mužmi, čo zase výrazne posilňuje hospodárstvo a zvyšuje celkovú pohodu;

4.  konštatuje, že ženy a muži sú odlišne ovplyvnení nestabilnou situáciou, pokiaľ ide o porušovanie ľudských práv, prístup k spravodlivosti, extrémnu chudobu a diskriminačné politiky či režimy, a že rodové úlohy a vzťahy sú dôležité na pochopenie príležitostí a prekážok týkajúcich sa budovania štátu; zdôrazňuje, že GAP II by mal širšie začleniť rodovú rovnosť do celého spektra ľudských práv a do kontextu a praxe dobrej správy vecí verejných;

5.  pripomína, že delegácie EÚ získali prijatím Lisabonskej zmluvy dôležitejšiu úlohu a v súčasnosti im pri vykonávaní GAP II patrí ústredné miesto; konštatuje, že tieto delegácie sú prvým kontaktným miestom pre koordináciu úsilia EÚ s medzinárodnými partnermi v príslušnej krajine, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby zabezpečili vykonávanie politík vrátane uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, jej ochrany a presadzovania; víta zavedenie kontaktných miest pre rodové otázky v delegáciách a vyzýva na náležité vyčlenenie pracovného času, pretože úlohy spojené s týmito kontaktnými miestami sú doplnkom k ich hlavným či iným povinnostiam; konštatuje, že delegácie a kontaktné miesta pre rodové otázky musia dôkladne porozumieť rodovým súvislostiam s cieľom prispieť k národným strategickým cieľom, programom, projektom a dialógom a k ich vykonávaniu; žiada VP/PK a ESVČ o vypracovanie jasných operačných usmernení, pokiaľ ide o úlohu kontaktných miest pre rodové otázky v delegáciách, aby mohli pôsobiť ako skutoční poradcovia pre ľudské práva a efektívne vykonávať svoju prácu;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa najnovších dostupných štatistík ESVČ len pätinu delegácií EÚ vedú ženy a že tento podiel je v súčasnosti nižší než východisková kvóta z roku 2014, čo sa týka žien v pozíciách vedúcich misií EÚ; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že len jeden zo siedmich osobitných zástupcov EÚ je žena; zdôrazňuje tiež, že ženy tvoria v civilných misiách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) len asi 25 % pracovníkov a že nie sú k dispozícii komplexné štatistické údaje o zapojení žien do vojenských misií a operácií SBOP; vyzýva EÚ, aby presadzovala väčšie zapojenie žien do procesov udržiavania a budovania mieru, ako aj do vojenských misií EÚ a misií civilného krízového riadenia; vyzýva ESVČ a Radu, aby šli príkladom a ihneď prijali nápravné opatrenia na zvýšenie zapojenia žien do vonkajších misií a na posilnenie ich vymenúvania do vedúcich a významných pozícií v rámci EÚ a najmä v delegáciách EÚ;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa správy ESVČ z novembra 2016 len niekoľko misií SBOP EÚ poskytuje školenia v oblasti sexuálneho alebo rodovo motivovaného obťažovania, a konštatuje, že v roku 2015 misie SBOP nenahlásili žiadny prípad sexuálneho alebo rodovo motivovaného obťažovania, zneužívania či násilia; zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať politiku nulovej tolerancie, pokiaľ ide o prípady sexuálneho alebo rodovo motivovaného obťažovania, a podporovať inštitucionálne štruktúry zamerané na prevenciu sexuálneho alebo rodovo motivovaného násilia; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby podporovali všetko úsilie o boj proti sexuálnemu alebo rodovo motivovanému násiliu v medzinárodných operáciách na udržiavanie mieru a aby zabezpečovali účinnú ochranu oznamovateľov a obetí;

8.  žiada všetky inštitúcie a politických aktérov zapojených do vonkajšej činnosti EÚ, aby sa prioritne zamerali na dodržiavanie Dohovoru o právach dieťaťa, jeho protokolov a príslušných medzinárodných zmlúv s cieľom zaručiť osobitnú ochranu a starostlivosť o deti; zdôrazňuje význam úplnej ratifikácie Dohovoru o právach dieťaťa, aby sa stal prvým dohovorom OSN o ľudských právach ratifikovaným všetkými štátmi; požaduje, aby sa presadzovalo posilnenie postavenia dievčat a ich ľudské práva s vedomím, že posilnenie postavenia si vyžaduje aktívnu a rovnocennú účasť dievčat v procesoch rozhodovania; zdôrazňuje, že tieto otázky by sa mali považovať za základné prvky vykonávania GAP II; žiada tiež o dodržiavanie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho protokolov s cieľom chrániť práva žien a dievčat so zdravotným postihnutím; poukazuje na to, že dievčatá z radov migrantov, najmä tie bez sprievodu, sú zraniteľné a potrebujú ochranu v súlade s pravidlami medzinárodného práva; vyjadruje znepokojenie nad alarmujúcim nárastom počtu neregistrovaných detí narodených ďaleko od krajiny pôvodu ich rodičov, čo sa týka aj významného počtu dievčat;

9.  zdôrazňuje význam vzdelávania žien a dievčat v oblasti reprodukčného zdravia a pripomína, že toto vzdelávanie podporuje posilnenie postavenia žien, ako aj prevenciu sexuálne prenosných chorôb; podčiarkuje, že je dôležité, aby EÚ pokračovala v realizácii svojho záväzku posilňovať fyzickú a psychickú integritu dievčat a žien; zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti ľudských práv a rodovej rovnosti môže byť dôveryhodná len vtedy, ak budú v súlade vnútorné a vonkajšie politiky; dôrazne odsudzuje opätovné zavedenie a rozšírenie pravidla „Global Gag“ a jeho vplyv na globálnu zdravotnú starostlivosť o ženy a dievčatá a na ich práva; opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty zaplnili prípadnú medzeru vo financovaní, pokiaľ ide o sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, a to s využitím finančných prostriedkov EÚ určených na rozvoj; berie na vedomie cieľ GAP II spočívajúci v posilnení postavenia žien, aby získali kontrolu nad svojím sexuálnym a reprodukčným životom; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zamerali svoje úsilie predovšetkým na tretie krajiny, v ktorých je umelé prerušenie tehotenstva za akýchkoľvek okolností naďalej protiprávne; opätovne vyzýva Komisiu, aby svojich humanitárnych partnerov aktívne informovala o tom, že politika Komisie stanovuje, že v prípadoch, keď tehotenstvo ohrozuje život ženy alebo dievčaťa alebo spôsobuje neznesiteľné utrpenie, môže byť podľa medzinárodného humanitárneho práva a/alebo medzinárodného práva v oblasti ľudských práv odôvodnené ponúknuť bezpečné umelé prerušenie tehotenstva;

10.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia bojovať proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, či už ide o fyzické, psychologické, sociálne alebo hospodárske násilie, a ich prioritou by mal byť prístupu k vzdelaniu a boj proti všetkým rodovým stereotypom v prípade chlapcov a dievčat od najútlejšieho veku; víta viacročnú celosvetovú iniciatívu Spotlight, ktorú spustili EÚ a OSN a ktorá sa zameriava na odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách, pretože na túto problematiku sústreďuje pozornosť a kladie ju do centra úsilia o dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien, v súlade s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a požaduje jej účinné vykonávanie;

11.  konštatuje, že posilnenie postavenia dievčat a žien je jedným zo stanovených cieľov vonkajšej činnosti EÚ prostredníctvom globálnej stratégie pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku; konštatuje, že úloha žien v mierových rokovaniach a mediácii, ako sa zohľadňuje v akčnom pláne GAP II, nie je dostatočná; zdôrazňuje významnú úlohu žien pri presadzovaní dialógu a budovaní dôvery, vytváraní mierových koalícií a prinášaní rôznych pohľadov na to, čo mier a bezpečnosť znamenajú, najmä v rámci predchádzania konfliktom, ich riešenia a obnovy po skončení konfliktu; konštatuje, že presadzovanie práv žien v krajinách zasiahnutých krízou alebo konfliktom podporuje silnejšie a odolnejšie komunity; víta vymenovanie hlavného poradcu ESVČ pre rodové otázky a vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; nabáda na posilňovanie opatrení členských štátov EÚ a medzinárodných opatrení prostredníctvom OSN s cieľom účinnejšie riešiť dosah situácií konfliktu a po jeho skončení na ženy a dievčatá; vyzýva Komisiu, aby podporovala novú globálnu sieť kontaktných miest v oblasti žien, mieru a bezpečnosti; berie na vedomie význam rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2250 o mládeži, mieri a bezpečnosti a to, že je dôležité nájsť najlepší možný spôsob vykonávania tejto rezolúcie v EÚ;

12.  vyjadruje poľutovanie nad sexuálnym násilím, ktoré sa používa voči ženám a dievčatám ako vojnová zbraň, a odsudzuje ho; požaduje prijatie všetkých potrebných opatrení na zabezpečenie ich ochrany, a to aj poskytovaním bezpečných útulkov pre ne a pre ich deti; vyzýva EÚ, aby zabezpečila ochranu dievčat a žien v konfliktoch, najmä ak ide o obete sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktmi, mrzačenia ženských genitálií alebo manželstiev vynútených násilím; zdôrazňuje, že znásilňovanie sa používa ako vojnová zbraň, a preto by sa vždy malo odsudzovať a odstraňovať; považuje za mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby sa ženám, ktoré sa stali obeťami znásilnenia počas vojny, bezpečne poskytla všetka potrebná zdravotnícka pomoc, a to aj tým, že sa pre ne zaistí prístup k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, ako stanovuje medzinárodné humanitárne právo; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že podľa štúdie Európskeho parlamentu o vykonávaní akčného plánu GAP II sa zdá, že pri súčasnej tvorbe programov sa v krízových situáciách a v situáciách zložitých konfliktov rodový rozmer odsúva na okraj;

13.  vyzýva EÚ, aby vo svojich hodnoteniach venovala väčšiu pozornosť kvalitatívnym aspektom vrátane zvyšovania sebaúcty a sebadôvery žien a dievčat, posunov v rodových mocenských vzťahoch v spoločnosti všeobecne a ukazovateľov zachytávajúcich nespočítateľné aspekty sociálnych, hospodárskych a politických zmien a posilňovania postavenia žien a dievčat; zdôrazňuje, že je dôležité zvyšovať informovanosť spoločností ako celkov a zároveň sa zamerať na konkrétne skupiny a ľudí s cieľom dosiahnuť spoločné porozumenie, pokiaľ ide o príčiny a dôsledky rodovej nerovnosti;

14.  je znepokojený tým, že tematická priorita týkajúca sa politických a občianskych práv, konkrétne využívania politických a občianskych práv ženami a dievčatami, má pri vykonávaní akčného plánu GAP II obmedzenú prioritu, a požaduje, aby sa organizáciám pre práva žien a obhajcom ľudských práv žien venovala zvýšená pozornosť; zdôrazňuje, že je dôležité umožniť zapojenie žien do politických procesov a verejného života na všetkých úrovniach, a poukazuje preto na nutnosť zabezpečiť spravodlivý prístup žien do politických sfér, a to ako voličiek, kandidátok, volených činiteliek a zamestnankýň verejných služieb; vyzýva na poskytovanie odbornej prípravy politickým kandidátkam, ktorá im pomôže s rozvíjaním ich schopností; pripomína, že posilňovanie postavenia nemôže byť spojené len s prístupom na pracovný trh, pretože je nutné dosiahnuť pokrok aj v mnohých iných oblastiach ako politické zastúpenie, právna ochrana a zdravie, a to predovšetkým prostredníctvom vzdelávania;

15.  žiada vytvorenie osobitného rozpočtového riadku pre rodovú rovnosť s cieľom výraznejšie sa zamerať na mieru politickej účasti a zastúpenia žien v susedných krajinách EÚ a v rámci EÚ; zdôrazňuje, že tieto programy by sa mali plne prepojiť s cieľmi a programami orgánu OSN Ženy a mali by stanoviť súbor merateľných cieľov, aby sa dal pravidelne sledovať pokrok v oblasti rodovej rovnosti vo východnom a južnom susedstve a aby sa posilnila spolupráca a vzťahy s vládami partnerských krajín v záujme rýchlejšieho dosiahnutia lepších výsledkov v kontexte dvojstranných dohôd o partnerstve a pridružení;

16.  berie na vedomie, že Komisia v spoločnom pracovnom dokumente útvarov o rámci na roky 2016 – 2020 uznala, že finančné investície EÚ do rodovej rovnosti sa systematicky nevyhodnocujú; vyzýva Komisiu, aby prijala jednoznačný prístup zameraný na výsledky, ktorý stanoví vysoké normy pre mechanizmy podávania správ, vyhodnocovania a zodpovednosti, a aby presadzovala rozhodovanie založené na dôkazoch v záujme efektívnejšieho a účinnejšieho využívania finančných zdrojov; žiada vypracovanie správy, v ktorej by sa presne určilo, koľko finančných prostriedkov bolo osobitne vyčlenených na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, a boli by v nej uvedené najvýznamnejšie dosiahnuté ciele;

17.  zdôrazňuje, že, pokiaľ ide o situácie počas konfliktu a po ňom, GAP II by mal byť viac zameraný na začlenenie rodovej rovnosti do kontextu a praxe širšieho a komplexnejšieho uplatňovania ľudských práv a dobrej správy vecí verejných;

18.  upozorňuje na záväzok Európskej komisie uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti vo všetkých nástrojoch a začleňovať do nich rodovú analýzu a perspektívy; žiada, aby sa tento prístup odrážal vo všetkých nástrojoch EÚ, najmä v európskom nástroji pre demokraciu a ľudské práva;

19.  vyzýva na podporu politík a opatrení zameraných na vzdelávanie dievčat a z toho vyplývajúceho posilnenia ich postavenia; trvá na posilňovaní mimovládnych organizácií (MVO), ktoré bránia životy dievčat a žien a obhajujú ich práva a posilnenie ich postavenia;

20.  zdôrazňuje potrebu zapojenia a zastúpenia žien v hospodárskych oblastiach, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj; podčiarkuje, že podnikanie zohráva pri posilňovaní práv žien významnú úlohu; v tejto súvislosti požaduje, aby sa prostredníctvom mikroúverov viac podporovali miestne MSP, najmä podnikateľky, s cieľom umožniť im profitovať z rastu pod vedením súkromného sektora;

21.  pripomína, že je povinnosťou EÚ a jej členských štátov rešpektovať práva dievčat a žien ako migrantiek, utečeniek a žiadateliek o azyl pri vykonávaní a rozvoji migračnej politiky EÚ; v tejto súvislosti požaduje, aby sa prehodnotila spolupráca operácie EUNAVFOR MED SOPHIA s líbyjskou pobrežnou strážou, a to s ohľadom na správy o systematickom sexuálnom násilí páchanom na ženách v zariadeniach určených na zaistenie na líbyjskej pôde.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

53

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule-Pēterse, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Alyn Smith, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brando Benifei, Marek Jurek, Jo Leinen, Miroslav Poche, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Barbara Kudrycka, Tiemo Wölken

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

53

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Beatriz Becerra Basterrechea, Iveta Grigule-Pēterse, Ilhan Kyuchyuk, Javier Nart, Jozo Radoš, Ivo Vajgl

ECR

Amjad Bashir

EFDD

Fabio Massimo Castaldo

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Miguel Urbán Crespo, Marie-Christine Vergiat

PPE

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Barbara Kudrycka, Eduard Kukan, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Traian Ungureanu

S&D

Nikos Androulakis, Francisco Assis, Brando Benifei, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Eugen Freund, Jo Leinen, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Miroslav Poche, Tiemo Wölken

VERTS/ALE

Klaus Buchner, Tamás Meszerics, Alyn Smith, Bodil Valero

5

–

ECR

Bas Belder, Marek Jurek

EFDD

James Carver

NI

Georgios Epitideios, Janusz Korwin-Mikke

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

5

13

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Malin Björk, Ignazio Corrao, Mireille D’Ornano, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Cristian Dan Preda, Liliana Rodrigues, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Eleni Theocharous, Ángela Vallina, Paavo Väyrynen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Bogdan Brunon Wenta, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Joachim Zeller, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brian Hayes, Lívia Járóka, Urszula Krupa, Florent Marcellesi, Maria Noichl, Jordi Solé, Dubravka Šuica, Monika Vana

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Nessa Childers, Pál Csáky, Stefan Eck, Arndt Kohn, Gabriele Preuß, Daciana Octavia Sârbu, Jaromír Štětina

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

24

+

ECR

Eleni Theocharous

EFDD

Ignazio Corrao

GUE/NGL

Malin Björk, Stefan Eck, Stelios Kouloglou, Lola Sánchez Caldentey, Ángela Vallina

S&D

Nessa Childers, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Arndt Kohn, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maria Noichl, Vincent Peillon, Gabriele Preuß, Liliana Rodrigues, Daciana Octavia Sârbu, Elly Schlein

VERTS/ALE

Maria Heubuch, Florent Marcellesi, Jordi Solé, Monika Vana

5

-

ECR

Urszula Krupa, Jadwiga Wiśniewska

EFDD

Mireille D'Ornano

PPE

Anna Záborská, Joachim Zeller

13

0

ALDE

Paavo Väyrynen

ECR

Nirj Deva

PPE

Pál Csáky, Brian Hayes, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Cristian Dan Preda, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Bogdan Brunon Wenta, Željana Zovko

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 23. mája 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia