Postup : 2017/2255(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0169/2018

Predkladané texty :

A8-0169/2018

Rozpravy :

PV 13/06/2018 - 22
CRE 13/06/2018 - 22

Hlasovanie :

PV 14/06/2018 - 7.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0262

SPRÁVA     
PDF 608kWORD 73k
14.5.2018
PE 615.438v02-00 A8-0169/2018

o štrukturálnych a finančných prekážkach v prístupe ku kultúre

(2017/2255(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajca: Bogdan Andrzej Zdrojewski

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o štrukturálnych a finančných prekážkach v prístupe ku kultúre

(2017/2255(INI))

Európsky parlament,

  so zreteľom na článok 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN,

  so zreteľom na článok 15 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie a najmä na jej články 22 a 25,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o spoločenskom postavení umelcov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2004 o úlohe škôl a školskej výchovy pri zvyšovaní prístupu ku kultúre(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o sadzbách dane z pridanej hodnoty uplatňovaných na knihy, noviny a periodiká(14);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o Europeane – ďalších krokoch(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. novembra 2017 o vykonávaní európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(19),

  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a najmä na jeho článok 30 o účasti na kultúrnom živote, rekreácii, záujmových aktivitách a športe,

  so zreteľom na 11. cieľ programu trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, ktorý bol podpísaný v septembri 2015 a v ktorom sa navrhuje, aby sa mestá a ľudské sídla zmenili na inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý 20. októbra 2005 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),

–  so zreteľom na rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (dohovor z Faro) z 25. októbra 2005,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(20),

–  so zreteľom na uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru,

–  so zreteľom na závery Rady z 23. decembra 2014 o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018)(21),

–  so zreteľom na pracovný plán EÚ pre kultúru na roky 2015 – 2018,

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu,

–  so zreteľom na závery Rady z 31. mája 2016 o úlohe Europeany z hľadiska digitálnej dostupnosti, viditeľnosti a využívania európskeho kultúrneho dedičstva,

–  so zreteľom na uznesenie Rady zo 6. mája 2003 o dostupnosti kultúrnej infraštruktúry a kultúrnej činnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní európskeho programu pre kultúru (COM(2010)0390),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018) (COM(2016)0543),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (COM(2014)0477),

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov z roku 2012 o prístupe ku kultúre;

–  so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometer č. 399 o prístupe ku kultúre a účasti na nej a Eurobarometer č. 466 o kultúrnom dedičstve,

–  so zreteľom na výsledky štatistického zisťovania Eurostatu (Štatistika v oblasti kultúry) pre rok 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0169/2018),

A.  keďže v článku 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN sa uvádza, že „každý má právo slobodne sa účastniť na kultúrnom živote spoločnosti, užívať plody umenia a účastniť sa na vedeckom pokroku a jeho výťažkoch“ a keďže prístup ku kultúre a príležitosti na tvorivé vyjadrenie sú dôležité pre existenciu demokratickej spoločnosti založenej na slobode prejavu a rovnosti;

B.  keďže v dohovore z Fara sa uznáva právo na kultúrne dedičstvo a požaduje sa rozvoj inovačných spôsobov správy dedičstva tak, aby verejné orgány spolupracovali s inými subjektmi vrátane združení a súkromných osôb;

C.  keďže v článku 22 Charty základných práv Európskej únie sa požaduje rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a v článku 25 sa uznáva právo starších osôb na účasť na kultúrnom živote;

D.  keďže kultúra má silný vplyv na podporu, porozumenie a rozvoj solidarity medzi európskymi a transeurópskymi komunitami;

E.  keďže väčšina ústav členských štátov EÚ priamo alebo nepriamo odkazuje na kultúru alebo na problém jej dostupnosti;

F.  keďže EÚ môže dopĺňať a podporovať kultúrne politiky, pričom podľa článku 167 ZFEÚ orgány na národnej, regionálnej a miestnej úrovni zostávajú hlavnými nositeľmi zodpovednosti za kultúrnu politiku v EÚ v súlade so zásadou subsidiarity;

G.  keďže akékoľvek prekážky zabraňujúce v prístupe a plnej účasti jednotlivcov alebo komunít na kultúrnych procesoch a kultúrnych ekosystémoch potláčajú rozvoj skutočne demokratických a inkluzívnych spoločností;

H.  keďže vďaka kultúre majú občania EÚ väčšie príležitosti na rozvoj osobných, spoločenských, tvorivých a medzikultúrnych schopností a zručností;

I.  keďže podľa odhadov OSN žije v mestách v súčasnosti polovica svetového obyvateľstva, čo je 3,5 miliardy ľudí; keďže do roku 2030 bude v mestských oblastiach žiť takmer 60 % svetovej populácie; keďže je preto potrebné vymedziť stratégie s účinnými politikami na vyriešenie problémov, ktoré stále pretrvávajú, a na zabezpečenie potrebných zmien v dostatočnom predstihu tak, aby sa vytvorili skutočne inkluzívne mestské priestory;

J.  keďže odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie zaraďuje kultúrne povedomie a vyjadrovanie medzi základné kompetencie potrebné na osobné uspokojenie a rozvoj, aktívne občianstvo, spoločenské začlenenie a zamestnanosť(22);

K.  keďže v oznámení Komisie 10. mája 2007 s názvom Európska stratégia pre kultúru v globalizovanom svete (COM(2007)0042) sa zdôraznila potreba uľahčovať prístup ku kultúre a kultúrnym dielam a tiež podporovať kultúrnu rozmanitosť;

L.  keďže budúcnosť kultúrnych inovácií v EÚ závisí od investícií do zdrojov tvorivosti, poznatkov a talentu;

M.  keďže v pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018), ktorý Rada prijala v decembri 2014, sa ako priorita spomína prístupná a inkluzívna kultúra a propagovanie kultúrnej rozmanitosti;

N.  keďže medzi ciele EÚ a jej členských štátov by malo patriť znižovanie spoločenských a hospodárskych nerovností na podporu inkluzívnej spoločnosti s možnosťou účasti každého jednotlivca; keďže základom inkluzívnej spoločnosti je silný, dynamický a diverzifikovaný kultúrny sektor;

O.  keďže účasť na kultúrnych činnostiam je prostriedkom na vytváranie pocitu spolupatričnosti so spoločnosťou; keďže vytváranie sociálnej identity sa úzko spája s kultúrnou účasťou; keďže účasť na kultúrnych činnostiach by mohla prispieť k vyššej sebaúcte a lepšej kvalite života, čo platí najmä pre jednotlivcov, ktorí vzhľadom na svoju nezamestnanosť alebo chorobu či z iného dôvodu zažívajú nejakú formu marginalizácie;

P.  keďže práve inkluzívny kultúrny sektor dáva každému človeku rovnaké príležitosti zúčastňovať sa a rozvíjať svoje tvorivé zručnosti bez ohľadu na sociálno-ekonomické, kultúrne alebo náboženské zázemie či nejaký druh zdravotného postihnutia;

Q.  keďže v mnohých regiónoch občania často navštevujú verejné knižnice a komunitné kultúrne inštitúcie, ktoré sú zároveň často aj jedinými prístupovými miestami k informáciám a kultúre, najmä vo vidieckych alebo vzdialených regiónoch;

R.  keďže nové digitálne technológie by mohli ovplyvňovať riadenie kultúrneho sektora, dialóg a vytváranie nového publika a šírenie kultúrnych činností;

S.  keďže nové digitálne technológie a online platformy ponúkajú zásadné príležitosti na zvyšovanie miery účasti a kultúrnej tvorby;

T.  keďže ľudia z tretích krajín nie sú dostatočne zastúpení v rôznych kultúrnych oblastiach v EÚ; keďže to má vplyv aj na ľudí so zdravotným postihnutím;

U.  keďže správa pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov EÚ o prístupe ku kultúre(23) definuje prístup z hľadiska umožnenia novým príjemcom čerpať z dostupnej kultúrnej ponuky; keďže to znamená osloviť nové publikum alebo občanov a priblížiť ich ku kultúrnemu dedičstvu a k iným zdrojom kultúry;

V.  keďže digitálne technológie zmenili spôsob, akým ľudia získavajú prístup ku kultúrnemu obsahu, ako ho vytvárajú, šíria a využívajú;

W.  keďže platforma Europeana, otvorená v roku 2008, sa stala spoločným európskym kultúrnym projektom, ktorý umožňuje digitálny prístup k európskemu kultúrnemu dedičstvu;

X.  keďže jedným z hlavných cieľov programu Kreatívna Európa je osloviť nové a širšie publikum a zlepšiť prístup ku kultúrnym a tvorivým dielam v Únii a za jej hranicami s osobitným zameraním na deti, mladých ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a nedostatočne zastúpené skupiny;

Y.   keďže na úrovni Spoločenstva a v členských štátoch existujú iniciatívy, ktoré majú za cieľ zabezpečiť lepší prístup ku kultúrnej infraštruktúre a kultúrnej činnosti pre ľudí so zdravotným postihnutím;

Z.  keďže rozmanitosť postupov a systémov zdaňovania v EÚ vytvára ťažkosti pre mobilitu umelcov a kultúrnych pracovníkov vo všeobecnosti tým, že vytvára nadmernú administratívnu záťaž, ktorá je často v nepomere k skutočným skromným príjmom vyplývajúcim z ich činnosti;

AA.  keďže vypracovanie spoľahlivých, porovnateľných a aktuálnych štatistík v oblasti kultúry, ktoré tvoria základ vhodného vytvárania kultúrnej politiky, je jednou z prierezových priorít pracovného plánu pre kultúru na roky 2015 – 2018, ktorý zdôrazňuje hospodársky potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu a jeho vplyvu na sociálne blaho;

AB.  keďže prístup ku kvalitatívnym zdrojom výskumu a porovnateľných údajov umožňuje účinné monitorovanie a analýzu kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu kultúrnych politík;

AC.  keďže kultúra pomáha podporovať spoločnosť založenú na poznatkoch, výmene skúseností a zdieľaní svetových dejín;

AD.  keďže v EÚ je približne 8,4 milióna ľudí zamestnaných v kultúrnom priemysle (čo predstavuje 3,7 % celkovej pracovnej sily)(24) a keďže ich potenciál z hľadiska hospodárskeho rastu stále nie je úplne využitý;

AE.  keďže osoby, ktoré sa prostredníctvom kultúrnej produkcie usilujú vyjadriť svoju totožnosť a šíriť a udržateľne rozvíjať prístup ku kultúre, sa stretávajú s ťažkosťami a problémami;

Prístup ku kultúre a účasť na nej

1.  zdôrazňuje, že prístup ku kultúre vníma ako základné právo všetkých občanov v súlade s článkom 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá uznáva účasť na kultúrnom živote ako jedno zo základných ľudských práv; poukazuje ďalej na to, že toto právo je zakotvené v dohovore z Fara, v ktorom sa uznáva právo na účasť na kultúrnom živote a podporuje sa úloha kultúrneho dedičstva pri budovaní mierových a demokratických spoločností; vyzýva preto signatárske členské štáty, aby urýchlili proces ratifikácie, a ostatné štáty, ktoré zatiaľ nie sú signatármi, aby dohovor podpísali a využili jedinečnú príležitosť, ktorú ponúka Európsky rok kultúrneho dedičstva; 

2.  poukazuje na dôležitosť celistvého uplatňovania koncepcie prístupnosti a jej hodnoty ako nástroja, ktorým sa zabezpečí, aby sa každý človek, ktorý je užívateľom kultúry a kultúrnych priestorov a iniciatív, bral do úvahy v čo najširšom a najkomplexnejšom zmysle a aby sa v dôsledku toho prihliadalo na osobitné potreby ľudí so zdravotným postihnutím s cieľom zaistiť im možnosť užívania rovnakých príležitostí, skutočné sociálne začlenenie a aktívnu účasť na živote spoločnosti;

3.   zdôrazňuje nespochybniteľný význam aktívneho a dostupného sektora kultúry z hľadiska rozvoja inkluzívnej spoločnosti a posilňovania spoločného základu univerzálnych hodnôt a aktívneho európskeho občianstva, ktoré sú základom toho, aby sa občania mohli účinne a zmysluplne zapájať do verejného života, a súčasného podporovania kultúrneho dedičstva Európy a rozvoja európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti; vyzýva preto členské štáty a Úniu, aby v rámci svojich právomocí vypracovali a vykonávali potrebné konkrétne opatrenia s cieľom zaručiť prístup ku kultúrnemu životu a účasť na ňom;

4.  nabáda na to, aby sa začleňovanie a rozmanitosť stali neoddeliteľnou súčasťou plánovania, organizačného rozvoja a náboru v kultúrnom priemysle na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni; taktiež nabáda členské štáty, aby vykonávali systematické monitorovanie opatrení, ktoré sú zamerané na dosiahnutie tohto cieľa;

5.  zdôrazňuje význam úlohy EÚ pri propagácii a uľahčovaní lepšej koordinácie politík v oblasti kultúry na všetkých úrovniach; konštatuje, že iba na základe toho budú mať subjekty z celej EÚ možnosť vypracovať komplexnú a účinnú politiku na podporu prístupu ku kultúre a účasti na nej a zaistiť, aby sa kultúra stala mimoriadne dôležitým prvokom európskeho integračného projektu;

6.  považuje prístup ku kultúre a účasť na nej za prierezovú otázku, a preto zdôrazňuje význam koordinácie politiky v oblasti kultúry s ostatnými oblasťami politiky, ako sú vzdelávacia, sociálna, hospodárska, regionálna, zahraničná, digitálna a mediálna politika;

7.  odporúča, aby členské štáty vypracovali stratégiu opatrení v kultúrnej oblasti zameranú na deti a mladých ľudí;

8.  zdôrazňuje, že podpora a dosiahnutie inkluzívneho a zmysluplného prístupu ku kultúre predstavuje jednu z priorít politickej agendy, a žiada, aby aspekty dostupnosti a kultúrnej účasti boli integrované do iných oblastí politiky, čo nielen pozitívne ovplyvní uvedené oblasti, ale taktiež prispeje k synergickej medzisektorovej spolupráci v duchu článku 16 ZFEÚ;

9.  uvádza, že stručný prehľad vnútroštátnych kultúrnych politík, ako ho navrhla a spravuje Rada Európy a platforma odborníkov, sa ukázal ako veľmi užitočný nástroj pre kultúrne politiky v Európe a mimo nej; vyjadruje však poľutovanie, že od roku 2011 sa dosiahol len veľmi malý pokrok v oblasti zhromažďovania údajov a najmä analýzy údajov, a preto odporúča, aby Rada pokračovala v preskúmavaní existujúceho obsahu, a to vrátane miestnej a regionálnej úrovne kultúrnych politík;

10.  zdôrazňuje, že koncepcie prístupu ku kultúre a účasti na nej sú úzko prepojené; konštatuje, že stratégie na zvyšovanie prístupnosti kultúry a účasti na nej by sa mali vykonávať pomocou identifikácie nedostatočne zastúpených skupín, navrhovania a vykonávania iniciatív alebo programov, ktorých cieľom je zvýšenie účasti týchto skupín a odstraňovanie existujúcich prekážok;

11.  zdôrazňuje potrebu zhromažďovať informácie o účasti ľudí so zdravotným postihnutím na kultúrnych činnostiach;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prekážky stále bránia občanom, najmä tým, ktorí patria k najviac znevýhodneným skupinám, naplno si užívať ich základné právo na účasť na kultúrnom živote a prístup ku kultúre a že to sťažuje účinné uplatňovanie tohto základného práva;

13.  pripomína dôležitosť rozvíjania platforiem na poskytovanie a výmenu skúseností na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

14.  poukazuje na dôležitosť zaručenia kvalitnej kultúrnej ponuky pre všetkých občanov, ktorá je základom podpory aktívneho, demokratického a inkluzívneho občianstva;

Finančné prekážky

15.   zdôrazňuje, že stabilné a trvalé verejné financovanie zohráva zásadnú úlohu pri zaistení pulzujúcej kultúrnej scény a zostáva neodmysliteľným nástrojom podpory kultúrnych aktivít v EÚ tak, aby tieto aktivity mohli naplniť svoj ekonomický potenciál a prispievať k udržateľnému rastu a sociálnej súdržnosti a k financovaniu infraštruktúry v oblasti kultúry; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich právomocí venovali primeranú časť svojich rozpočtov na verejnú podporu kultúry a posilnili synergie s EFRR a iných fondmi na podporu kultúry vrátane programov uľahčujúcich výskum a inovácie a dostupných nástrojov politiky súdržnosti;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že nedôjde k zníženiu verejného financovania kultúry, a to bez ohľadu na možné budúce hospodárske ťažkosti, ktorým môže členský štát čeliť;

17.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že hospodársky pokles zvyčajne viedol a stále príliš často vedie k tomu, že sa predovšetkým škrtajú verejné výdavky na kultúru, a má negatívny vplyv na rozpočty na kultúrne činnosti;

18.   pripomína, že investície do kultúrneho a kreatívneho priemyslu umožňujú uvoľnenie jeho významného a stále nedoceneného potenciálu pri podpore kultúrnej rozmanitosti a sociálnych inovácií a súčasne pri vytváraní udržateľnej hospodárskej prosperity a kvalitných pracovných miest a že takéto investície majú tiež priamy vplyv na rozvoj nových zručností, digitalizáciu, podnikanie, inovácie a vývoj nových obchodných modelov, na posilnenie konkurencieschopnosti európskeho kultúrneho a kreatívneho priemyslu, na využívanie príležitostí a získavanie prístupu k novým medzinárodným možnostiam, trhom a publiku; domnieva sa preto, že súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu, ktorá dopĺňa verejné investície, a vyzýva členské štáty, aby zvážili vykonávanie legislatívnych opatrení, ktorými by sa súkromným subjektom zabezpečila daňová úľava za prínos k podpore kultúry;

19.  poukazuje na to, že roztrieštenosť, nízka pridaná hodnota a činnosti mnohých samostatne zárobkovo činných mužov a žien v kreatívnom priemysle – pripomínajúc, že tieto činnosti sa všeobecne vnímajú ako práce, pri ktorých sa ľudia venujú svojim záujmom – nesmú viesť k tomu, že kultúrny/kreatívny priemysel sa stane modelovým príkladom slabo platenej práce alebo práce so slabým sociálnym zabezpečením; navrhuje preto vypracovať spoľahlivé postupy preskúmania dobrých podmienok práce v odvetví tvorivej činnosti;

20.  zdôrazňuje, že prístup verejnosti ku kultúrnym statkom a službám a podpora kultúrnej produkcie a prejavu posilňujú kreatívny priemysel a prispievajú k rozvoju krajiny;

21.  poukazuje na to, že nedostatočné financovanie kultúrneho priemyslu by sa malo vyvážiť daňovými stimulmi pre súkromných sponzorov;

22.  upozorňuje na problémy s medzinárodným zdaňovaním príjmov, ktoré musia umelci v celej Európe riešiť, a preto odporúča jeden štandardný model, ktorý by bol prospešný pre zamestnancov aj samostatne zárobkovo činné osoby a predchádzal by dvojitému zdaneniu;

23.  požaduje investície do mikropodnikov s cieľom propagovať kreativitu a inovácie a tak podporovať regionálny a miestny rozvoj;

24.  zdôrazňuje, že podľa respondentov v prieskumoch Eurobarometra a Eurostatu vysoké ceny kultúrnych statkov a služieb tvoria jednu z prekážok účasti na kultúre(25); v tejto súvislosti dôrazne odporúča členským štátom a regiónom, aby podnikli kroky zamerané na konkrétne publikum, najmä študentov, veľké rodiny a starších ľudí, ktorými sa odstránia finančné prekážky tohto prístupu;

25.  zdôrazňuje, že vysoké náklady na poistenie vystavovaných predmetov a vystúpení sa tiež odrážajú vo vysokých cenách vstupeniek do múzeí, divadiel a galérií, a často je preto nemožné, aby menšie subjekty vytvárali svoje programy podľa svojho publika a vlastných ambícií, pričom táto situácia vedie k ešte väčšej priepasti medzi menšími subjektmi majúcimi bližší kontakt s publikom a väčšími, medzinárodne uznávanými inštitúciami;

26.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať primeraná fiškálna politika vo vzťahu ku kultúrnemu a kreatívnemu priemyslu pri zlepšovaní prístupu ku kultúre a účasti na nej; konštatuje však, že nepriama podpora kultúrneho dedičstva zavedením zníženej sadzby DPH nemôže nahradiť priame dotácie; vyzýva na lepšiu koordináciu vnútroštátnych politík v oblasti kultúry a sadzieb DPH, ktoré sú používané ako nástroj na podporu účasti na kultúre;

27.  pripomína, že je dôležité, aby členské štáty preskúmali možnosť súdržnejšej politiky zdaňovania príjmov pre kultúrnych pracovníkov a umelcov, ktorí trávia krátke časové úseky v rôznych krajinách, a tým pri každom vystúpení, seminári alebo pobyte podliehajú rôznym pravidlám a správnym postupom; navrhuje, aby sa ako priorita zvážila minimálna harmonizácia na podporu mobility umelcov a kultúrnych pracovníkov s cieľom podporovať rozmanitosť tvorby a kultúry v celej EÚ aj mimo nej namiesto vytvárania prekážok vo forme administratívnej záťaže, ktorá je neprimeraná vzhľadom na skutočné príjmy získané za kultúrnu prácu;

28.  nabáda členské štáty a verejné inštitúcie, aby investovali do decentralizácie organizovania kultúrnych podujatí, či už formou budovania infraštruktúr vo vzdialených regiónoch, alebo prostredníctvom rôznych dočasných kultúrnych podujatí; nabáda aj kultúrne inštitúcie, aby investovali do geografickej decentralizácie;

29.  víta návrh na zmenu smernice o DPH, ktorá by členským štátom umožnila uplatniť rovnakú sadzbu DPH na elektronické a tlačené publikácie; domnieva sa, že rozlišovanie medzi sadzbami DPH uplatňovanými na fyzické a elektronické publikácie je zastarané a v digitálnom veku ďalej neudržateľné; žiada Radu, aby v tejto veci prijala návrh Komisie bez zbytočného odkladu;

30.  poukazuje na význam súladu medzi súkromným a profesionálnym životom pre prístup k rôznym kultúrnym činnostiam, ich užívanie a účasť na nich;

Prekážky a výzvy vo vzdelávaní

31.  zdôrazňuje, že stupeň vzdelania je jedným z najdôležitejších faktorov majúcich značný vplyv na mieru účasti na kultúre; zdôrazňuje, že vyšší stupeň vzdelania sa odzrkadľuje na vyššej miere účasti na kultúrnych podujatiach(26); zdôrazňuje, že humanitné vedy a učenie sa jazykov v školách a kultúrne vzdelávanie predstavujú neoddeliteľnú súčasť všeobecného vzdelávania, keďže pomáhajú znižovať sociálne nerovnosti, a teda si vyžadujú také isté financovanie ako odbory STEM;

32.  zdôrazňuje, že znalosti sa vnímajú ako produkt kultúrnych interakcií, ktoré ovplyvňujú a odrážajú jednotlivcov, ktorí sa venujú kultúre;

33.  podporuje interaktívny a inkluzívny prístup založený na komunitách pri rozvoji kultúrnych a vzdelávacích politík s cieľom zvýšiť záujem o kultúru a účasť na nej, podporovať kultúrne dedičstvo Európy a rozvíjať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť;

34.  konštatuje, že nedostatok záujmu je jednou z najčastejšie spomenutých prekážok účasti na kultúre, ktoré uvádzajú respondenti prieskumov Eurostatu a Eurobarometra(27); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podpora dopytu, ktorá sa chápe ako budovanie záujmu a pochopenie kultúry prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania, by mala byť prioritnou úlohou z hľadiska zvýšenia prístupu ku kultúre a účasti na nej;

35.  odporúča zovšeobecnenie európskej študentskej karty tak, aby sa medzi jej výhody pridal bezplatný vstup do kultúrnych inštitúcií EÚ;

36.  pripomína základnú úlohu škôl a rodín ako kľúčových platforiem na nadväzovanie kontaktov mladých ľudí s kultúrou a na vytváranie kultúrnych potrieb a zručností; vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky na zavádzanie kultúrneho a umeleckého vzdelávania do školských osnov vo väčšej miere v rámci formálneho vzdelávania aj informálneho učenia sa;

37.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty v úzkej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi a pomocou financovania a/alebo dotácií zaistili na štátnych školách hudobnú výchovu;

38.  odporúča, aby členské štáty nazerali na vzdelávanie ako na jednu z hlavných kultúrnych činností, keďže podpora dopytu znamená predovšetkým to, že sa ľudom poskytnú zručnosti a poznatky, ktoré im umožnia vážiť si umenie; pripomína, že rozvíjanie záujmu o kultúru je účinnejšie, ak sa deje v mladom veku, a domnieva sa, že kultúra by preto mala dostať väčší priestor v školských osnovách a že viac ľudských zdrojov a materiálu by sa malo sprístupniť na dosiahnutie tohto cieľa; žiada, aby školy dostali financie na návštevy múzeí a iných kultúrnych inštitúcií, keďže sa tým súčasne podporí záujem o kultúru a účasť mladých ľudí a kultúrnym inštitúciám sa poskytnú ďalšie zdroje;

39.  poukazuje na dôležitosť štátnych vzdelávacích systémov pri oboznamovaní detí s rozmanitosťou sveta kultúry, čo pomáha pri vzdelávaní nového publika a šírení kultúry; zdôrazňuje tiež, že je dôležité, aby rôzne kultúrne inštitúcie rozvíjali partnerstvá so školami na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

40.  nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podporovali mimoškolské kultúrne vzdelávacie programy určené pre všetkých a najmä pre znevýhodnené deti a mladých ľudí prostredníctvom programov, ktorých cieľom je oboznámiť ich s rôznymi umeleckými prejavmi a pomôcť im spoznať existujúce kultúrne dedičstvo;

41.  zdôrazňuje úlohu miestnych kultúrnych inštitúcií vrátane kultúrnych stredísk a knižníc ako kľúčových subjektov, ktoré pomáhajú pri prekonávaní prekážok prístupu ku kultúre a účasti na nej; vyzýva preto členské štáty, aby takéto kultúrne inštitúcie aktívne podporovali;

42.  požaduje väčšie ocenenie a pochopenie sociálnej úlohy verejných knižníc a kultúrnych komunitných inštitúcií, najmä vo vidieckych alebo vzdialených regiónoch, a to nielen zvýšením verejného financovania, ale aj vytváraním partnerstiev a zabezpečením vhodných IKT a ľudských zdrojov s prístupom k odbornej príprave tak, aby sa premenili na inštitúcie, ktoré dokážu zlepšovať životy ľudí a podporovať miestny rozvoj;

43.  zdôrazňuje, že nadväzovanie partnerstiev má zásadný význam pri prilákaní potenciálneho publika na umelecké činnosti a že sa to dá dosiahnuť napríklad spoluprácou s organizáciami zastupujúcimi študentov, migrantov alebo ľudí so zdravotným postihnutím tak, aby sa vhodne reagovalo na ich záujmy a potreby;

44.  poukazuje na dôležitosť podpory iniciatív na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktoré presadzujú kontakty, spoluprácu a výmenu skúseností medzi tradičným umením, kultúrnymi inštitúciami a rôznymi multikultúrnymi organizáciami alebo organizáciami menšín, ako aj medzi profesionálnou a amatérskou sférou kultúry;

45.  odporúča vypracovať ucelenú stratégiu na podporu vzdelávacích projektov, ktoré navrhli kultúrne inštitúcie; zdôrazňuje, že tieto projekty sú nástrojmi na podporu a zvyšovanie povedomia, kultúrnych kompetencií a medzikultúrnych poznatkov, ktoré slúžia ako východiskový bod pre dlhodobé zapájanie verejnosti do kultúrneho diania;

46.  nabáda členské štáty, aby v rámci kultúrnych inštitúcií vytvorili voľnočasové programy pre mladých ľudí;

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie širšieho prístupu ku kultúrnym inštitúciám a vypracovali komplexnú európsku stratégiu týkajúcu sa prístupu k verejným priestranstvám, najmä pokiaľ ide o kultúru v mestskom zastavanom prostredí, ako sú múzeá, divadlá, kiná, knižnice, koncertné sály, atď.;

48.  žiada členské štáty, aby podporovali vytváranie grantov na štúdium alebo stáž pre študentov v sieťach štátneho alebo súkromného vzdelávania v kultúrnych inštitúciách a inštitúciách na správu kultúry;

Štrukturálne prekážky

49.  upriamuje pozornosť na štrukturálne podmienenú nižšiu mieru účasti obyvateľov vidieka na kultúre(28) a v tejto súvislosti upozorňuje na úlohu malých miestnych kultúrnych stredísk, dopravnej infraštruktúry a podpory udržateľného cestovného ruchu zameraného na kultúru pri uľahčovaní prístupu ku kultúrnym inštitúciám;

50.  zdôrazňuje, že európske kultúrne dedičstvo je svetovo jedinečné pre jeho rozmanitosť a bohatosť, a poukazuje na to, že cestovný ruch zameraný na kultúru má obrovský potenciál prispievať k udržateľnému hospodárstvu a podporovať sociálnu súdržnosť a začleňovanie; žiada preto členské štáty, aby zvýšili úsilie a investície s cieľom vypracovať udržateľnú a dlhodobú politiku cestovného ruchu zameraného na kultúru;

51.  požaduje väčšie investície do kultúrneho priemyslu s cieľom oživiť miestne hospodárstva a propagovať cestovný ruch zameraný na kultúru; poznamenáva, že cestovný ruch zameraný na kultúru v súčinnosti s vedou, primárnym sektorom, remeselnými a priemyselnými strediskami, ako aj s mobilitou predstavuje rozhodujúci faktor pri vytváraní bližšej a humanistickejšej Európy;

52.  navrhuje väčšie investície do prístupu ku kultúre pre najvzdialenejšie, horské a odľahlé regióny s cieľom vytvárať decentralizované kultúrne príležitosti;

53.  konštatuje, že je potrebné uskutočniť ďalšie opatrenia na zlepšenie prístupu ľudí so zdravotným postihnutím k infraštruktúre v oblasti kultúry bez technologických a fyzických prekážok a ku kultúrnym aktivitám a k médiám; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci svojich právomocí pokračovali v činnostiach zameraných na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím prostredníctvom kultúry a vo vynakladaní úsilia o odstraňovanie existujúcich prekážok;

54.  uznáva, že sú potrebné participatívne metódy riadenia kultúrneho dedičstva založené na prístupe, ktorý sa sústreďuje na miestne komunity, aby sa zachytil dopyt a angažovali sa väčšie skupiny verejnosti, a to s osobitným prihliadnutím na mladých ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a nedostatočne zastúpené a marginalizované skupiny;

55.  vyzýva členské štáty a od nich ich závislé kultúrne inštitúcie na zabezpečenie toho, aby kultúrna ponuka bol dostupná pre každého, a na prijatie konkrétnych opatrení zameraných na určité skupiny obyvateľstva, ako sú okrem iných deti a mladí ľudia, staršie osoby, ľudia so zdravotným postihnutím alebo migranti;

56.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty viac investovali do zavádzania univerzálneho dotykového kódu na čítanie a písanie (Braillovo písmo) v širokej škále infraštruktúr a technológií v oblasti kultúry; požaduje väčšie investície do produkcie audiokníh, časopisov a novín a do používania posunkovej reči v divadelnej produkcii;

57.  poukazuje na potrebu odstrániť prekážky mobility umelcov a odborníkov v oblasti kultúry, najmä daňové prekážky; zdôrazňuje vplyv týchto činností na rozšírenie kultúrnej ponuky v Európe; oceňuje program Kreatívna Európa, ktorý prispieva k úspešnosti kultúrnej a profesijnej mobility v sektore a nabáda na šírenie kvalitných kultúrnych podujatí a projektov;

58.  pripomína, že prekážky v prístupe ku kultúre sú viditeľnejšie na miestnej úrovni, a práve preto by sa malo viac investovať do rôznych projektov kultúrnej mobility s cieľom umožniť rozvoj a súdržnosť miestnych komunít;

59.  vyzýva Komisiu, aby mobilitu európskych umelcov a umelcov z tretín krajín považovala za prínos pri podpore mieru, výmene vízií a rúcaní sociálnych a kultúrnych stereotypov;

60.  pripomína, že jazykové prekážky môžu mať nepriaznivý účinok na dopyt po kultúre, a preto požaduje, aby sa v rámci kultúrnej produkcie zvýšila viacjazyčnosť;

61.  odporúča, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia na uľahčenie dopravy a prístupu do kultúrnych inštitúcií pre ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí so zníženou pohyblivosťou;

Digitálne prekážky a výzvy

62.   je presvedčený, že ak sa digitálne nástroje použijú a uplatňujú správne a ak sa doplnia jednotnou úrovňou digitálnej gramotnosti, môžu pomôcť prekonávať prekážky prístupu ku kultúre v dôsledku takých faktorov ako nepriaznivá geografická poloha, zdravotné postihnutie, sociálny pôvod, jazyk a nedostatok času alebo finančných prostriedkov; pripomína, že digitálne nástroje môžu byť aj prostriedkom na prekonanie sociálnych alebo duševných prekážok, pričom to neznamená, že možno prestať investovať do geografickej decentralizácie kultúrnych činností; domnieva sa preto, že digitálne vzdelávanie by v tejto súvislosti malo byť súčasťou procesu vzdelávania od raného veku tak, aby sa mohli rozvinúť primerané znalosti a zručnosti;

63.  odporúča, aby Komisia vypracovala jednotnú digitálnu stratégiu zameranú na kultúrne infraštruktúry a podujatia s cieľom posilniť ich kapacity;

64.  berie na vedomie problém digitálneho vylúčenia a zdôrazňuje potrebu boja proti nemu; v tejto súvislosti pripomína, že digitalizácia vyžaduje od kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ako aj od samotných príjemcov, aby nadobúdali nové spôsobilosti, zručnosti a znalosti; zdôrazňuje najmä potrebu vytvárania kapacít na používanie nových digitálnych technológií v kultúrnych inštitúciách a potrebu ich prispôsobenia výzvam, ktoré prinášajú technologické zmeny;

65.  zdôrazňuje, že digitalizácia a sprístupňovanie kultúrnych materiálov na internete v Európe by sa mali vykonávať na základe úplného dodržiavania práv tvorcov a práv duševného vlastníctva; v tejto súvislosti sa domnieva, že práva duševného vlastníctva by nemali brániť v dosahovaní všeobecného verejného cieľa, ktorým je zlepšenie prístupu ku kreatívnemu obsahu, informáciám a poznatkom a podpora ich šírenia; okrem iného trvá na tom, že je naliehavo potrebné ustáliť bezpečné digitálne prostredie pre umelcov a tvorcov tak, aby boli náležite odmeňovaní za svoju prácu a zaistilo sa spravodlivé odmeňovanie za cezhraničný prístup;

66.  vyzýva Komisiu, aby naďalej uprednostňovala inovatívne prístupy k rozvoju publika a angažovanosti divákov, a to aj prostredníctvom nových technológií, v rámci programov EÚ, najmä programu Tvorivá Európa a jeho nástupcov;

67.  vyzýva členské štáty, aby pri vypracúvaní kultúrnych a digitálnych stratégií brali do úvahy vývoj publika a podporovali používanie digitálnych technológií s cieľom uľahčovať prístup ku kultúrnemu obsahu;

68.  uznáva prínos platformy Europeana a inštitúcií členských štátov k digitalizácii a prístupnosti kultúrneho obsahu; v súvislosti s Európskym rokom kultúrneho dedičstva vyzýva na nepretržitú podporu projektu a lepšie zabezpečenie zdrojov naň a na propagovanie prístupu verejnosti k digitálnym zdrojom a službám kultúrneho dedičstva; požaduje skutočnú reštrukturalizáciu webového sídla s cieľom zabezpečiť lepší súlad s pokročilými technológiami, ako aj skutočnú komunikačnú politiku, ktorá by zodpovedala bohatosti obsahu zhromažďovaného na tomto webovom sídle;

69.  zdôrazňuje potrebu zhromažďovať a riadiť kultúrne údaje v kontexte digitálnych príjemcov tak, aby kultúrne organizácie mohli lepšie chápať potreby príjemcov a vypracovať súvislý obsah pre digitálne publikum;

70.  konštatuje, že digitálny obsah zohráva rozhodujúcu úlohu pri prijímaní príslušných nových technológií širšou verejnosťou a pri rozvíjaní elektronických zručností a mediálnej gramotnosti občanov Európy;

o

o  o

71.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142.

(2)

Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0486.

(4)

Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 25.

(5)

Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 223.

(6)

Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.

(7)

Ú. v. EÚ C 98 E, 23.4.2004, s. 179.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0293.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.

(11)

Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 32.

(12)

Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0486.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0233.

(15)

Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 25.

(16)

Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 16.

(17)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0453.

(18)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0474.

(19)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0062.

(20)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.

(21)

Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4.

(22)

Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.

(23)

Správa s názvom Politiky a osvedčené postupy verejných umeleckých a kultúrnych inštitúcií na účely podpory lepšieho prístupu ku kultúre a väčšej účasti na nej, október 2012.

(24)

Eurostat: Štatistiky kultúry – zamestnanosť v kultúre (2017), http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Culture_statistics_-_cultural_employment.

(25)

Eurobarometer č. 399.

(26)

Eurostat, Štatistiky kultúry, vydanie 2016, s. 116 – 136; Údaje Eurostatu z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC).

(27)

Eurobarometer č. 399, Eurostat [údaje z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)].

(28)

Eurostat [údaje z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)].


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Táto správa je prvou komplexnou správou Výboru pre kultúru a vzdelávanie, ktorá sa priamo zaoberá otázkou prístupu ku kultúre. Spravodajca vníma problematiku prístupu ku kultúre za zásadnú tému pre politiku v oblasti kultúry posudzovanú z hľadiska jednotlivých štátov aj Spoločenstva, ako aj za tému, ktorá je predovšetkým kľúčová z pohľadu občanov. Pripomínajúc kľúčový význam aktívneho a dostupného odvetvia kultúry pre rozvoj inkluzívnej demokratickej spoločnosti spravodajca zdôrazňuje úlohu podpory a zlepšovania stavu prístupu ku kultúre ako jednej z najdôležitejších priorít politickej agendy a vyzýva na začlenenie rozmeru prístupnosti kultúry a účasti na nej do hlavných prúdov iných oblastí politiky.

Cieľom tejto správy je vyhotovenie prierezovej analýzy existujúcich prekážok, ktoré bránia prístupu ku kultúre a účasti na nej. Tematický rozsah správy je určite širší, ako by naznačoval jej názov, keďže správa sa týka nielen štrukturálnych a finančných prekážok v prístupe, ale aj sociálnych a digitálnych, ako aj najdôležitejšieho problému, t. j. prekážok vo vzdelávaní. Väčšina analyzovaných prekážok existuje súbežne alebo spolu súvisí, čo poukazuje na zložitosť problematiky dostupnosti kultúry a účasti na nej, a poskytuje základy argumentácie spravodajcu, ktoré hovoria o horizontálnej povahe problému a o životne dôležitom význame koordinácie medzi politikou v oblasti kultúry a inými oblasťami politiky.

Prístup ku kultúre ako právo a hodnota

Prístup ku kultúre je jedným zo základných práv, ktoré je zaručené v mnohých právnych dokumentoch: počnúc Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN, ktorej článok 27 hovorí, že „každý má právo slobodne sa účastniť na kultúrnom živote spoločnosti, užívať plody umenia a účastniť sa na vedeckom pokroku a jeho výťažkoch“, a končiac väčšinou ústav členských štátov Európskej únie, ktoré priamo alebo nepriamo odkazujú na kultúry a problém jej prístupnosti. Otázka prístupnosti kultúry a účasti na nej sa považuje za prioritnú aj na úrovni Spoločenstva. Záväzný pracovný plán pre kultúru na roky 2015 – 2018, ktorý prijala Rada v roku 2014, uvádza dostupnú a inkluzívnu kultúru ako svoju najdôležitejšiu prioritu.

Prekážky pri prístupe a účasti na kultúre

Spravodajca by rád zdôraznil, že koncepcie prístupu ku kultúre a účasti na nej považuje za úzko späté. Taktiež zastáva názor, že stratégie na posilnenie prístupnosti kultúry a účasti na nej musia byť realizované pomocou identifikácie nedostatočne zastúpených skupín, navrhovania a realizácie iniciatív alebo programov zameraných na zvýšenie ich účasti a odstraňovania existujúcich prekážok. V tejto súvislosti je pre spravodajcu naďalej rozhodujúce vykonávanie politiky založenej na dôkazoch získaných pomocou rozsiahlych prieskumov a zhromažďovania údajov o prekážkach pri prístupe ku kultúre a účasti na nej, o rozvoji publika a ich vplyvu na individuálnej a sociálnej úrovni. Spravodajca, oceňujúc úsilie okrem iného Eurostatu a ESSnet-kultúry v oblasti štatistiky o kultúre, pripomína neodškriepiteľnú základnú úlohu súčasného štatistického a kvalitatívneho výskumu a prístupu k porovnateľným zdrojom údajov, ktoré umožňujú účinné monitorovanie a analyzovanie kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu politík v oblasti kultúry.

Spravodajca zastáva názor, v rámci ktorého existujúce prekážky prístupu sú posudzované ako východiskový bod na vypracovanie stratégií riešení s cieľom reagovať na výzvy, pred ktorými v súčasnosti stoja kultúrne inštitúcie, členské štáty a regionálne alebo miestne orgány, ktoré sú do veľkej miery zodpovedné za tvorbu politiky v oblasti kultúry, a to v súlade so zásadou subsidiarity. Dôrazne poukazuje na hlavnú úlohy EÚ pri propagácii a uľahčovaní lepšej koordinácie politík v oblasti kultúry na všetkých úrovniach. V tejto súvislosti víta kroky prijaté v rámci otvorenej metódy koordinácie (OMK), ktorá zostáva základnou pracovnou metódou spolupráce medzi členskými štátmi v rámci politiky v oblasti kultúry. V súvislosti s touto správou spravodajca zdôrazňuje význam správy vypracovanej v rámci otvorenej metódy koordinácie, ktorú vyhotovila pracovná skupina odborníkov členských štátov o prístupe ku kultúre.(1)

Finančné prekážky

Spravodajca pripomína, že finančné aspekty sú neustále jednou z hlavných prekážok prístupu ku kultúre a účasti na nej. Konštatuje, že vysoká cena tovaru a služieb v oblasti kultúry je druhou bariérou účasti na kultúre, ktorú uviedli respondenti v špeciálnej prieskume Eurobarometer č. 399 o prístupe ku kultúre a účasti na nej. Finančné dôvody bránia respondentom okrem iného navštevovať koncerty (25 %), kiná (22 %), divadlá (20 %) alebo opery, balety a tanečné vystúpenia (14 %).(2) V tejto súvislosti spravodajca naliehalo zdôrazňuje, že verejné financovanie zostáva základným nástrojom financovania kultúrnych činností, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich kompetencií vyčlenili dostatočnú časť svojich rozpočtov na verejnú podporu kultúry. Spravodajca podporuje presadzovanie prístupu zľavnených lístkov pre osobitné cieľové skupiny a zastáva názor, že na to, aby boli tieto opatrenia plne účinné z hľadiska zvyšovania účasti, treba, aby boli súčasťou širšej stratégie a úzko koordinované s vnútroštátnymi politikami v oblasti kultúry. To isté platí pre fiškálnu politiku, spravodajca uznáva jej nepopierateľný potenciál pri nepriamom stimulovaní zvyšovania účasti na kultúre a prístupu k nej a konštatuje, že zavedenie znížených sadzieb DPH nemôže nahradiť priame dotácie, a požaduje lepšiu koordináciu vnútroštátnych politík v oblasti kultúry a sadzieb DPH uplatňovaných ako nástroj na stimuláciu účasti na kultúre.

Prekážky a výzvy vo vzdelávaní

Spravodajca sa domnieva, že v konečnom dôsledku v súčasnosti to nie je ponuka, ale dopyt, ktorý je dôležitejší z hľadiska účasti na kultúre. V tomto kontexte sú obzvlášť znepokojujúce najnovšie údaje z prieskumu Eurostatu o účasti na kultúre, ktoré dokazujú, že takmer v 40 % prípadov bola neúčasť na kultúrnych podujatiach v EÚ podľa respondentov zapríčinená nedostatkom záujmu.(3) Spravodajca považuje tieto údaje za príznačné pre prekážky a vzdelávacie výzvy, ktorým čelíme v kontexte účasti na kultúre. Poukazuje na to, že stupeň vzdelania je jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý má významný vplyv nie len na mieru, ale predovšetkým aj na kvalitu účasti na kultúre. Dôrazne poukazuje na to, že uznáva podporu dopytu, ktorú chápe ako budovanie záujmu a pochopenie kultúry prostredníctvom vzdelávania, ako prioritnú úlohu pre zvyšovanie prístupu ku kultúre a účasti na nej. V tomto kontexte zdôrazňuje zásadnú úlohu škôl pri vytváraní kultúrnych potrieb a kompetencií, ako aj kľúčovú úlohu miestnych kultúrnych stredísk a knižníc ako subjektov, ktoré pomáhajú pri prekonávaní prekážok prístupu ku kultúre a účasti na nej.

Štrukturálne prekážky

Pokiaľ ide o štrukturálne prekážky, spravodajca by chcel v prvom rade upozorniť na prekážku, ktorá môže byť definovaná ako zemepisná, čo je vzdialenosť od centier kultúrneho života, ako sú divadlá, múzeá, knižnice, kultúrne strediská a kiná. Podľa prieskumov verejnej mienky (Eurobarometer č. 399) ľudia, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach alebo ďaleko od veľkých miest, sa na kultúrnom živote zúčastňujú rozhodne menej – predovšetkým pre nedostatočnú ponuku a až následne kvôli finančným nákladom. Zaujímavé je, že nedostatočný záujem o kultúru medzi obyvateľmi dedín a malých miest je porovnateľný (38 % a 37 %) a veľmi sa nelíši od toho, ktorý uvádzajú obyvatelia veľkých miest (32 %).(4) V tejto súvislosti spravodajca upriamuje pozornosť na úlohu zlepšenia dopravnej infraštruktúry a podpory cestovného ruchu zameraného na kultúru pri uľahčovaní prístupu ku kultúrnym inštitúciám. Spravodajca si je zároveň vedomý výziev, pred ktorými stojíme v rámci zlepšovania prístupu ľudí so zdravotným postihnutím k infraštruktúre v oblasti kultúry, ku kultúrnych aktivitám a médiám. Poukazuje tiež na to, že nemáme k dispozícii dostatočné údaje z oblasti prístupnosti kultúrnych inštitúcií ľudom so zdravotným postihnutím. Ani Eurobarometer č. 345, ktorý sa venoval prístupnosti v širšom zmysle, ani Eurobarometer č. 399 sa nepokúsili podrobne venovať týmto aspektom. Z hľadiska rozširovania kultúrnej ponuky je veľmi dôležité pripomenúť existujúce prekážky mobility umelcov a odborníkov v oblasti kultúry v Európe.

Digitálne prekážky a výzvy

Spravodajca zdôrazňujúc priamy kontakt s kultúrou považuje digitalizáciu a online prístup ku kultúrnemu obsahu za nevyhnutné pri umožňovaní širšieho prístupu ku kultúre a k poznatkom. Taktiež poukazuje na to, že využívanie nových technológií na kultúrne účely umožňuje osloviť nové, ťažko prístupné alebo netradičné publikum. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť nové formy prístupu ku kultúre a účasti na nej na internete, ktoré čiastočne vznikli vďaka zvýšenému počtu domácností s prístupom na internet, a upozorniť na to, že v rokoch 2010 až 2015 sa percento domácností s prístupom na internet zvýšilo zo 70 % až na 83 %.(5) Spravodajca však konštatuje, že tento významný nárast priamo poukazuje na existenciu problému digitálneho vylúčenia, ktorý predstavuje prekážku pri prístupe ku kultúre aj účasti na nej. V tejto súvislosti spravodajca pripomína, že digitalizácia vyžaduje od kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ako aj od verejnosti nadobudnutie nových zručností a znalostí. Spravodajca by predovšetkým chcel zdôrazniť potrebu vytvárania kapacít na používanie nových technológií a digitálnych možností v kultúrnych inštitúciách a potrebu ich prispôsobenia výzvam, ktoré prinášajú technologické zmeny. Napokon v súvislosti so všetkými činnosťami súvisiacimi s digitalizáciou a online dostupnosťou materiálov z oblasti kultúry spravodajca pripomína potrebu úplného rešpektovania práv tvorcov, a to pri dosahovaní čo najširšieho prístupu ku kultúrnemu obsahu.

Záver

Spravodajca považuje identifikovanie a diagnostikovanie vyššie uvedených prekážok za zásadné pre proces rozširovania prístupu ku kultúre a účasti na nej. Za prirodzené aspekty kultúry uznáva význam tvorivosti a inovatívnosti, poukazuje na potrebu uľahčenia umeleckej práce samotným umelcom a na potrebu zabezpečenia prístupu obyvateľom ku výsledkom činnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Spravodajca dôrazne poukazuje na prierezovosť otázok spojených s kultúrou a na ich vplyv na iné oblasti spoločenského života vrátane významu kultúry pre hospodársky rast. V tejto súvislosti osobitne uznáva potrebu dbať na to, aby vlády členských štátov zabezpečili primerané vzdelávanie umelcov a verejnosti a ochránili umeleckú infraštruktúru a hmatateľné kultúrne dedičstvo. Takto vytýčené ciele z dlhodobého hľadiska umožnia správny rozvoj inkluzívnej spoločnosti a posilňovanie aktívneho európskeho občianstva.

(1)

Správa s názvom Politiky a osvedčené postupy verejných umeleckých a kultúrnych inštitúcií na účely podpory lepšieho prístupu ku kultúre a väčšej účasti na nej, október 2012.

(2)

Eurobarometer č. 399.

(3)

Eurostat [údaje z roku 2015 – Prieskum EÚ o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC)].

(4)

Eurobarometer č. 399.

(5)

Eurostat, Štatistiky kultúry, vydanie 2016.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

25.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Angel Dzhambazki, Jill Evans, María Teresa Giménez Barbat, Petra Kammerevert, Curzio Maltese, Stefano Maullu, Momchil Nekov, Yana Toom, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Francis Zammit Dimech, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eider Gardiazabal Rubial, Elena Gentile, Sylvie Guillaume, Emma McClarkin, Martina Michels, Michel Reimon, Liliana Rodrigues, Remo Sernagiotto


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

27

+

ALDE

María Teresa Giménez Barbat, Yana Toom

ECR

Angel Dzhambazki, Emma McClarkin, Remo Sernagiotto

EFDD

Isabella Adinolfi

ENF

Dominique Bilde

GUE/NGL

Curzio Maltese, Martina Michels

PPE

Andrea Bocskor, Stefano Maullu, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Francis Zammit Dimech, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

S&D

Eider Gardiazabal Rubial, Elena Gentile, Sylvie Guillaume, Petra Kammerevert, Krystyna Łybacka, Momchil Nekov, Liliana Rodrigues, Julie Ward

VERTS/ALE

Jill Evans, Michel Reimon

0

-

 

 

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 31. mája 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia