SPRÁVA o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v roku 2016

4.6.2018 - (2017/2273(INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Kostas Chrysogonos

Erráta/Dodatky

• ERR01 (PDF - 301 KB)
• ERR01 (DOC - 47 KB)

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-003 (PDF - 352 KB)
• 001-003 (DOC - 55 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v roku 2016

(2017/2273(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 1, 2 a 3,

–   so zreteľom na 33. výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Európskej únie za rok 2015 (COM(2016)0463),

–  so zreteľom na 34. výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Európskej únie za rok 2016 (COM(2017)0370),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Hodnotiaca správa projektu „EU Pilot“ (COM(2010)0070),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Druhá hodnotiaca správa projektu EU Pilot (COM(2011)0930),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014[1],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. decembra 2016 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva (C(2016)8600),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch so sťažovateľmi v súvislosti s porušovaním práva Spoločenstva (COM(2002)0141),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. apríla 2012 o aktualizácii oznámenia o vzťahoch so sťažovateľom v prípadoch uplatňovania práva Únie (COM(2012)0154),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 o novom rámci EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou[2],

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2001/470/ES z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci[3],

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva[4],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o 30. a 31. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2012 – 2013)[5],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva[6],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2016 pre otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu Európskej únie[7] a uznesenie z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie[8],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2016 o dosahovaní prínosov environmentálnych politík EÚ prostredníctvom ich pravidelného preskúmavania (COM(2016)0316) a jej oznámenie z 3. februára 2017 s názvom Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063),

–  so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv,

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0197/2018),

A.  keďže v článku 17 Zmluvy o EÚ sa vymedzuje úloha Komisie ako „ochrankyne zmlúv“;

B.  keďže v článku 2 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; a keďže riadne vykonávanie práva EÚ je teda nevyhnutné na dosiahnutie cieľov politík EÚ stanovených v zmluvách a sekundárnych právnych predpisoch; keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa Únii zveruje úloha odstraňovať nerovnosti a podporovať rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami vo všetkých svojich činnostiach;

C.  keďže podľa článku 2 Zmluvy o EÚ a článku 21 Charty základných práv Európskej únie je rovnosť medzi ženami a mužmi jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ založená, a keďže Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na boj proti všetkým formám diskriminácie, odstránenie nerovností a podporu rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania;

D.  keďže článok 3 Zmluvy o EÚ stanovuje, že cieľom Únie je okrem iného presadzovať mier, svoje hodnoty a blaho svojich národov a usilovať sa o udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite, o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality, a že Únia bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa,

E.  keďže podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie musia členské štáty poskytovať Komisii jasné a presné informácie o spôsobe transponovania smerníc EÚ do vnútroštátneho práva; a keďže podľa spoločného politického vyhlásenia členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 a spoločného politického vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 možno členským štátom pri oznamovaní vnútroštátnych transpozičných opatrení Komisii uložiť aj povinnosť poskytnúť vysvetľujúce dokumenty k tomu, ako transponovali smernice do svojho vnútroštátneho práva;

F.  keďže podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článku 288 ods. 3 a článku 291 ods. 1 ZFEÚ majú členské štáty primárnu zodpovednosť za správne transponovanie, uplatňovanie a vykonávanie práva EÚ vo vymedzených lehotách, ako aj za poskytovanie prostriedkov nápravy potrebných na zabezpečenie účinnej právnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ;

G.  keďže správne uplatňovanie práva EÚ zaručuje prínosy politík Únie všetkým európskym občanom a rovnaké podmienky pre podniky;

H.  keďže po tom, čo Komisia v decembri 2016 prijala oznámenie s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva, sa rozhodla zamerať na prípady, keď členské štáty neoznámia transpozičné opatrenia, keď sa týmito opatreniami nesprávne transponujú smernice alebo keď členské štáty nevyhovejú rozsudku Súdneho dvora EÚ (podľa článku 260 ods. 2 ZFEÚ), závažne poškodia finančné záujmy EÚ alebo zasiahnu do výlučných právomocí EÚ;

I.  keďže podľa článku 6 ods. 1 Zmluvy o EÚ má Charta základných práv EÚ rovnakú právnu silu ako zmluvy a je určená inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Únie a členským štátom pri vykonávaní práva Únie (článok 51 ods. 1 uvedenej charty);

J.  keďže postupy v rámci projektu EU Pilot majú viesť k užšej a súdržnejšej spolupráci medzi Komisiou a členskými štátmi, aby sa tak dvojstranným dialógom včas napravili prípady porušenia práva EÚ s cieľom predísť nutnosti začať formálne konania o nesplnení povinnosti vždy, keď to bude možné;

K.  keďže je nevyhnutné – v reakcii na súčasný demokratický deficit a so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva – vytvoriť nový mechanizmus poskytujúci jednotný a súdržný rámec a vychádzajúci z existujúcich nástrojov a mechanizmov, ktorý by sa mal uplatňovať jednotným spôsobom na všetky inštitúcie EÚ a všetky členské štáty;

L.  keďže však v rámci nových politík, ktoré prijala Komisia na zabezpečenie súladu s právom EÚ, cieľom projektu EU Pilot nie je predlžovať postup v prípade nesplnenia povinnosti, ktorý je sám osebe prostriedkom na začatie dialógu s členským štátom o riešení problému;

M.  keďže v záujme zabezpečenia strategickejšieho a účinnejšieho prístupu k presadzovaniu práva pri riešení nesplnenia povinnosti sa Komisia rozhodla – ako uvádza vo svojom oznámení s názvom Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva – začínať postupy v prípade nesplnenia povinnosti bez využitia mechanizmu EU Pilot, pokiaľ sa to v danom prípade nebude považovať za užitočné;

N.  keďže v roku 2016 bolo Komisii doručených 3 783 nových sťažností na potenciálne porušenia práva EÚ, pričom členské štáty, proti ktorým bolo podaných najviac sťažností, boli Taliansko (753), Španielsko (424) a Francúzsko (325);

O.  keďže podľa článku 258 ods. 1 a 2 ZFEÚ Komisia vydá odôvodnené stanovisko členskému štátu, ak sa domnieva, že si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmlúv, a môže predložiť vec Súdnemu dvoru EÚ, ak daný členský štát nevyhovie stanovisku v lehote určenej Komisiou;

P.  keďže v roku 2016 začala Komisia 847 nových postupov v prípade nesplnenia povinnosti z dôvodu oneskorenej transpozície smerníc;

Q.  keďže v roku 2016 bolo 95 prípadov nesplnenia povinnosti stále otvorených, na základe čoho Súdny dvor EÚ rozhodol o nesplnení povinnosti zo strany príslušných členských štátov;

R.  keďže vo svojom uznesení z 25. októbra 2016 o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva Parlament požiadal Komisiu, aby do septembra 2017 na základe článku 295 ZFEÚ predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach vo forme medziinštitucionálnej dohody, ktorou sa stanovia opatrenia uľahčujúce spoluprácu inštitúcií Únie a členských štátov v rámci článku 7 Zmluvy o EÚ;

S.  keďže Rámcovou dohodou o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou sa stanovuje výmena informácií o všetkých postupoch v prípade nesplnenia povinnosti na základe formálnych výziev, no táto dohoda sa nevzťahuje na neformálny postup v rámci projektu EU Pilot, ktorý predchádza začatiu formálneho konania o porušení povinnosti;

T.  keďže v článku 41 Charty základných práv EÚ sa vymedzuje právo na dobrú správu vecí verejných ako právo každého, aby inštitúcie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, a keďže v článku 298 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ sú pri vykonávaní svojich poslaní podporované otvorenou, efektívnou a nezávislou európskou administratívou;

U.  keďže Komisia vo svojom oznámení z 3. februára 2017 o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ uvádza, že stanovila štruktúrovaný a komplexný dialóg s členskými štátmi o vykonávaní daných predpisov, a ponúka – bez toho, aby boli dotknuté jej právomoci v oblasti presadzovania práva, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv EÚ – možnosť uľahčiť úsilie členských štátov prostredníctvom nového osobitného rámca;

V.  keďže v článku 157 ZFEÚ sa povoľujú a v článku 19 ZFEÚ sa umožňujú právne predpisy na boj proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rodu;

W.  keďže EÚ a jej členské štáty sa vo vyhlásení č. 19, ktoré je pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, zaviazali „na boj proti všetkým formám domáceho násilia […], na predchádzanie a odstránenie týchto trestných činov, ako aj na podporu a ochranu obetí“;

X.  keďže právne predpisy EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, boli prijaté na základe článkov 79 a 83 ZFEÚ; keďže v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo sa okrem iného financujú aj opatrenia prispievajúce k odstráneniu násilia páchaného na ženách;

Y.  keďže mnohé smernice EÚ, najmä tie, ktoré sú zamerané na rodovú rovnosť, sa vo viacerých členských štátoch riadne nevykonávajú, v dôsledku čoho zostávajú osoby rôznych rodov nechránené proti diskriminácii v oblasti prístupu k zamestnaniu, tovaru a službám;

Z.  keďže rodová diskriminácia sa prelína s inými druhmi diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy a etnickej príslušnosti, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravotného stavu, rodovej identity, sexuálnej orientácie, veku a/alebo sociálno-ekonomických podmienok;

AA.  keďže 33 % žien v EÚ zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie a 55 % ich čelilo sexuálnemu obťažovaniu, pričom k 32 % takýchto prípadov došlo na pracovisku; keďže ženy sa môžu mimoriadne ľahko stať obeťou sexuálneho a fyzického násilia, násilia online, kybernetického šikanovania a prenasledovania; keďže viac ako polovica ženských obetí vrážd je zabitá partnerom alebo príbuzným; keďže násilie páchané na ženách je jedným z najrozšírenejších porušení ľudských práv na svete bez ohľadu na vek, štátnu príslušnosť, náboženské vyznanie, vzdelanie alebo finančné a sociálne postavenie obete, čo predstavuje veľkú prekážku rovnosti žien a mužov; keďže výskyt javu vraždenia žien (femicída) v členských štátoch neklesá;

AB.  keďže z prieskumu EÚ o LGBT vyplýva, že lesby, bisexuálne a transsexuálne ženy čelia obrovskému riziku diskriminácie na základe svojej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; keďže za uplynulých 5 rokov bolo 23 % lesieb a 35 % transrodových osôb aspoň raz fyzicky/sexuálne napadnutých alebo ohrozených násilím doma alebo inde (na ulici, vo verejnej doprave, na pracovisku atď.);

AC.  keďže čo sa týka uplatňovania a presadzovania právnych predpisov EÚ v oblasti rodovej rovnosti v členských štátoch, zistilo sa, že s transpozíciou a uplatňovaním príslušných smerníc sa spájajú osobitné problémy, ako sú podstatné nedostatky v právnych predpisoch a ich nekonzistentné uplatňovanie vnútroštátnymi súdmi;

AD.  keďže inštitúcie a mechanizmy rodovej rovnosti sú vo vnútroštátnych štruktúrach štátnej správy často marginalizované, rozdelené medzi rozličné oblasti politiky a obmedzované zložitými mandátmi, trpia nedostatkom vhodného personálu, odbornej prípravy, údajov a potrebných zdrojov a vedúci politickí predstavitelia im neposkytujú dostatočnú podporu;

AE.  keďže podľa komparatívnej analýzy právnych predpisov zabezpečujúcich nediskrimináciu v Európe, ktorú v roku 2017 uverejnila Európska sieť právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie, v prevažnej väčšine krajín stále pretrvávajú vážne obavy v súvislosti s vnímaním a povedomím, pretože jednotlivci často nie sú informovaní o svojich právach na ochranu proti diskriminácii ani o existencii ochranných mechanizmov; keďže podľa tejto analýzy sa v súvislosti s presadzovaním smerníc EÚ v oblasti boja proti diskriminácii objavili ďalšie problémy, ako je nedostatočné (alebo príliš reštriktívne) právne postavenie organizácií a združení, pokiaľ ide o angažovanie sa pri konaniach v mene alebo na podporu obetí diskriminácie, a obmedzujúce uplatňovanie presunu dôkazného bremena, ako aj viacero bariér brániacich skutočnému prístupu k spravodlivosti, čo účinne bráni občanom v tom, aby mohli v plnej miere požívať a chrániť svoje práva vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov na boj proti diskriminácii;

AF.  keďže podľa indexu rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z roku 2017 dochádza iba k nepatrným zlepšeniam, čo jasne ukazuje, že EÚ má stále ďaleko k dosiahnutiu rodovej rovnosti, pričom celkové hodnotenie je v súčasnosti 66,2 zo 100 bodov, teda iba o štyri body viac ako pred desiatimi rokmi;

AG.  keďže pokiaľ ide o oblasť rozhodovania, z uvedených údajov o rodovej rovnosti vyplýva, že za posledné desaťročie došlo k zlepšeniu o takmer 10 bodov, takže hodnotenie je teraz na úrovni 48,5 bodu, ale táto oblasť má zo všetkých oblastí stále najnižšiu mieru úspechu; keďže tento nepriaznivý údaj odzrkadľuje predovšetkým nerovnomerné zastúpenie žien a mužov v politike a poukazuje na demokratický deficit v riadení EÚ;

AH.  keďže v správe nadácie Eurofound o rozdieloch v zamestnanosti žien a mužov sa odhaduje, že tieto rozdiely stoja EÚ približne 370 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 2,8 % HDP EÚ;

AI.  keďže podľa prieskumu pracovných podmienok, ktorý vypracovala nadácia Eurofound, viaczložkový ukazovateľ plateného a neplateného pracovného času ukazuje, že ak sa platené a neplatené pracovné hodiny sčítajú, ženy pracujú dlhšie;

AJ.  keďže aj napriek angažovaniu EÚ, čo sa týka rodovej rovnosti v rozhodovacom procese, správnym radám agentúr EÚ v závažnej miere chýba rodová rovnováha a vykazujú pretrvávajúce vzory rodovej segregácie;

AK.  keďže feminizácia chudoby je v EÚ realitou a keďže riadne a úplné uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti rovnosti a rodovej rovnosti by sa malo spájať s politikami zameranými na veľmi vysoké miery nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia žien, teda fenomény, ktoré sú úzko späté s rozpočtovými škrtmi zasahujúcimi verejné služby v oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, sociálne služby a sociálne dávky; keďže nedostatok politík v oblasti rovnosti a nedostatočné uplatňovanie právnych predpisov v rodovej oblasti a v oblasti rovnosti ďalej ohrozuje ženy a zvyšuje riziko chudoby a sociálnej marginalizácie v dôsledku ich vylúčenia z trhu práce;

AL.  keďže riadne vykonávanie existujúcich právnych predpisov je nevyhnutné na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o rovnosť medzi ženami a mužmi; keďže hoci v prepracovanom znení smernice 2006/54/ES sa jasne zakazuje priama aj nepriama diskriminácia a napriek tomu, že ženy v priemere dosahujú vysokú úroveň vzdelania, rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v roku 2015 aj tak dosahoval 16,3 %;

AM.  keďže je potrebné, aby zásada rodovej rovnosti tvorila dôležitú súčasť monitorovania uplatňovania existujúcich právnych predpisov EÚ;

AN.  keďže zber údajov, podľa možnosti rozčlenených podľa rodu, je mimoriadne dôležitý na hodnotenie pokroku, ktorý sa doposiaľ dosiahol pri uplatňovaní práva EÚ;

1.  víta rozhodnutie Komisie[9] urýchlene reagovať na porušovanie právnych predpisov a podporuje jej úsilie o neformálne riešenie problémov s vykonávaním; vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém riešenia problémov v rámci projektu EU Pilot;

2.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom celkového počtu postupov v prípade nesplnenia povinnosti v roku 2016, keď bol zaznamenaný najvyšší počet takýchto prípadov za posledných päť rokov;

3.  víta výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania práva EÚ v roku 2016 a konštatuje, že podľa tejto správy boli štyrmi oblasťami, v ktorých sa v roku 2016 začal najväčší počet konaní vo veci nesplnenia povinnosti transpozície voči členským štátom, oblasti životného prostredia, spravodlivosti a ochrany spotrebiteľov, daní a vnútorného trhu;

4.  pripomína, že právo predkladať petície Parlamentu je základným prvkom európskeho občianstva zakotveným v článkoch 20 a 227 ZFEÚ a v článku 44 Charty základných práv EÚ, ktorý je podľa nedávnych prieskumov pre občanov na druhom mieste v poradí dôležitosti; zdôrazňuje význam petícií ako prostriedku na to, aby sa občania a obyvatelia cítili zapojení do činností Únie, vyjadrili svoje obavy týkajúce sa prípadov nesprávneho uplatňovania alebo porušovania práva EÚ a možných medzier a zároveň upozornili na tieto nedostatky v nádeji na rýchle a účinné riešenie predložených problémov; súhlasí s názorom Komisie, že práca vynaložená na zabezpečenie účinného presadzovania existujúceho práva EÚ musí byť uznaná za rovnako dôležitú ako práca venovaná vytváraniu nových právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zlepšila svoje vybavovanie predložených petícií poskytovaním včasných a dôkladných odpovedí;

5.  upriamuje pozornosť na štúdiu, ktorej vypracovanie zadal Výbor pre petície tematickej sekcii C, s názvom Monitorovanie vykonávania práva EÚ: nástroje a výzvy, a víta jej konkrétne odporúčania, čo sa týka opatrení Parlamentu; poukazuje na nedávno zverejnenú štúdiu zadanú tematickej sekcii C s názvom Účinný prístup k spravodlivosti v nadväznosti na opakujúce sa tvrdenia, ktoré vyplynuli z vybavovania viacerých petícií; schvaľuje návrh Komisie podporiť odbornú justičnú prípravu v oblasti práva EÚ pre rôzne členské štáty s cieľom zabezpečiť jednotnosť rozsudkov, a teda rovnaké presadzovanie práv v celej Únii;

6.  víta skutočnosť, že správa Komisie za rok 2016 je v porovnaní s predchádzajúcimi správami transparentnejšia a obsahuje väčšie množstvo štatistických informácií; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neposkytuje presné informácie o počte petícií, ktoré viedli k začatiu konania v rámci projektu EU Pilot alebo postupov v prípade nesplnenia povinnosti, a žiada Komisiu, aby tieto konkrétne informácie poskytla; s poľutovaním konštatuje, že ani Parlament, ani predkladatelia petícií nie sú do týchto postupov zapojení; opakuje svoju výzvu Komisii, aby Parlament informovala o všetkých otvorených postupoch v rámci projektu EU Pilot a začatých postupoch v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť, skrátiť časový rámec na riešenie sporov prostredníctvom Výboru pre petície, budovať dôveru v projekt EÚ a v konečnom dôsledku zvýšiť legitimitu mechanizmu EU Pilot, najmä pokiaľ ide o postupy v prípade nesplnenia povinnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky oznamovala svoje rozhodnutia a rôzne kroky prijaté kolégiom komisárov a aby zverejňovala program a hlavné výsledky súhrnných stretnutí; berie na vedomie rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veciach C-39/05 P, C-52/05 a C-562/14 P z mája 2017, podľa ktorého by sa dokumenty v rámci postupu EU Pilot nemali zverejniť, ak existuje riziko, že takéto zverejnenie by ovplyvnilo povahu postupu v prípade nesplnenia povinnosti, zmenilo jeho priebeh alebo ohrozilo ciele tohto postupu; vyzýva Komisiu, aby potom, čo riziko pominie, t. j. po uzavretí postupov EU Pilot, zverejnila dokumenty, ktoré si vymenila s členskými štátmi; podporuje v tejto súvislosti návrh európskej ombudsmanky týkajúci sa včasnosti a transparentnosti prípadov pred začatím konania o nesplnení povinnosti v rámci postupu EU Pilot; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetci zúčastnení aktéri boli informovaní a aby sa do postupov v rámci projektu EU Pilot vniesla väčšia transparentnosť; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou angažovanosťou zo strany Komisie pri reagovaní na obavy, ktoré v rámci postupov EU Pilot vyslovili poslanci EP, a vyzýva Komisiu, aby informovala Výbor pre petície o všetkých významných nových krokoch vo vyšetrovaní a o prebiehajúcom dialógu s členskými štátmi v prípade otvorených petícií; pripomína svoju výzvu Komisii, aby do svojej výročnej správy zahrnula aj mieru vykonávania nariadení a smerníc EÚ;

7.  domnieva sa, že vysoký počet postupov v prípade nesplnenia povinnosti svedčí o tom, že včasné a správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch zostáva naďalej závažným problémom a prioritou, a to so zreteľom na nový, strategickejší a účinnejší prístup k presadzovaniu, ktorý Komisia prijala na rok 2016; domnieva sa, že niektoré z týchto porušení by mohli byť dôsledkom nedostatku zdrojov vyčlenených na verejnú správu v niektorých členských štátoch;

8.  víta rozhodnutie Komisie urýchlene reagovať na porušovanie právnych predpisov a podporuje jej úsilie o neformálne riešenie problémov s vykonávaním; vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém riešenia problémov v rámci projektu EU Pilot;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že počet nových sťažností dosiahol najvyššiu úroveň od roku 2011, čo predstavuje nárast o 67,5 % za posledný rok, s rekordným počtom 3 783 nových sťažností a znížením miery vyriešených prípadov, pričom navyše 1 657 prípadov porušenia zostalo na konci roka 2016 otvorených, zatiaľ čo v tom istom roku sa otvorilo 986 prípadov, z toho 847 sa týka oneskorenej transpozície; so znepokojením konštatuje, že 95 prípadov porušenia právnych predpisov je stále otvorených po rozhodnutí súdu, pretože Komisia sa domnievala, že príslušné členské štáty ešte nevyhoveli rozsudkom podľa článku 258 ZFEÚ, a že celkovo sú najviac postihnutými oblasťami „zamestnanosť“ a „spravodlivosť a spotrebitelia“, po ktorých nasleduje vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, dane a clá a životné prostredie;

10.  víta pokles počtu nových prípadov v rámci mechanizmu EU Pilot otvorených v roku 2016 (790 oproti 881 prípadom v roku 2014), ako aj skutočnosť, že tento počet dosiahol najnižšiu úroveň od roku 2011, hoci Komisia nezačína žiadne postupy EU Pilot v prípade oneskorenej transpozície smerníc; konštatuje však, že miera vyriešených prípadov v porovnaní s rokom 2015 mierne poklesla (zo 75 % na 72 %); vyzýva Komisiu, aby objasnila spôsob stanovovania priorít, pokiaľ ide o jej politiku presadzovania práva, na základe ktorého uvádza, že svoje opatrenia na presadzovanie práva zameria na tie oblasti, kde môže dosiahnuť skutočnú zmenu, a aby vysvetlila svoje politické priority pri riešení prípadov, ktoré odhaľujú systémové nedostatky v právnom systéme členských štátov;

11.  konštatuje, že odhodlanie Komisie postupovať strategickejšie pri presadzovaní práva EÚ nedávno viedlo k uzavretiu prípadov porušenia z politických dôvodov; vyzýva preto Komisiu, aby v budúcich monitorovacích správach vysvetlila dôvody takýchto rozhodnutí;

12.  zdôrazňuje, že väčšina prípadov v rámci projektu EU Pilot, ktoré viedli k formálnym postupom v prípade nesplnenia povinnosti, sa týkala najmä oblastí politiky súvisiacich so životným prostredím, s vnútorným trhom, priemyslom, podnikaním a MSP, energetikou a daňami a clami; konštatuje tiež, že najvyšší počet prípadov v rámci projektu EU Pilot, ktoré viedli k začatiu postupov v prípade nesplnenia povinnosti, sa týkal Maďarska, Nemecka, Španielska a Poľska;

13.  uznáva, že primárnu zodpovednosť za správne vykonávanie a uplatňovanie práva EÚ majú členské štáty, ale zdôrazňuje, že to nezbavuje inštitúcie EÚ ich povinnosti rešpektovať primárne právo EÚ pri tvorbe sekundárnych právnych predpisov EÚ, tým skôr, keď ide o oblasť právneho štátu a základných práv so zreteľom na Chartu základných práv EÚ;

14.  poukazuje na to, že riadne vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ je nevyhnutné na realizáciu politiky EÚ, pokiaľ ide o zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, ako je zakotvená v zmluvách, a na stimulovanie a podporu vzájomnej dôvery medzi verejnými inštitúciami na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni, ako aj medzi inštitúciami a občanmi, pričom zároveň pripomína, že dôvera aj právna istota slúžia ako základ pre dobrú spoluprácu a účinné uplatňovanie právnych predpisov EÚ;

15.  je znepokojený tým, že v niektorých členských štátoch pretrvávajú závažné nedostatky pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, najmä v oblasti odpadového hospodárstva, infraštruktúry na čistenie odpadových vôd a dodržiavania limitných hodnôt kvality ovzdušia;

16.  zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti, európskych občanov a ostatných zainteresovaných strán pri monitorovaní a oznamovaní nedostatkov pri transpozícii a uplatňovaní práva EÚ členskými štátmi; víta preto väčšiu angažovanosť zo strany občanov, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov EÚ, vrátane kľúčovej úlohy oznamovateľov v súkromnom a verejnom sektore; zdôrazňuje, že občania EÚ majú právo, a teda musia byť ako prví informovaní zrozumiteľným, účinne dostupným, transparentným spôsobom a včas o tom, či a aké vnútroštátne právne predpisy boli prijaté transpozíciou práva EÚ a ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za ich riadne vykonávanie;

17.  berie na vedomie význam, ktorý Komisia pripisuje včasnej a správnej transpozícii právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov, a existenciu jednoznačných vnútorných rámcových ustanovení, podľa ktorých sa od členských štátov vyžaduje, aby uprednostnili tento cieľ, aby sa zabránilo porušovaniu právnych predpisov EÚ a zároveň zabezpečilo, aby jednotlivci a podniky mohli ťažiť z ich účinného a efektívneho vykonávania;

18.  poukazuje však na to, že nereálne lehoty na vykonanie právnych predpisov môžu viesť k tomu, že členské štáty ich nebudú môcť dodržiavať, čo znamená implicitné prijatie oneskorenej realizácie; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa dohodli na realistickejšom časovom pláne vykonávania nariadení a smerníc, berúc do úvahy čas na nevyhnutné kontroly a konzultácie; domnieva sa, že Komisia by mala predkladať správy, súhrny a revízie právnych predpisov v lehotách dohodnutých spoluzákonodarcami a v súlade s uplatniteľnými právnymi ustanoveniami;

19.  poukazuje na to, že v roku 2016 sa malo transponovať 70 smerníc, pričom v roku 2015 ich bolo 56; vyjadruje obavy z prudkého nárastu počtu nových prípadov nesplnenia povinnosti z dôvodu oneskorenej transpozície z 543 na 847; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na konci roka 2016 bolo stále otvorených 868 prípadov nesplnenia povinnosti v súvislosti s neskorou transpozíciou v porovnaní s 518 prípadmi otvorenými na konci roku 2015;

20.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že tak ako v roku 2015 sa členským štátom nepodarilo splniť všetky svoje záväzky poskytnúť vysvetľujúce dokumenty spolu s opatreniami, ktoré boli prijaté na transpozíciu smerníc do svojich vnútroštátnych právnych predpisov; domnieva sa, že vzhľadom na rozdiely v kvalite mnohých predložených informatívnych dokumentov, Komisia by mala členským štátom poskytnúť väčšiu pomoc pri ich príprave a vypracúvaní tabuliek zhody;

21.  zdôrazňuje skutočnosť, že nezabezpečenie včasnej a správnej transpozície existujúcich právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach vzdelávania, zamestnanosti a povolania, rovnakej odmeny za rovnakú prácu a rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, ako aj existujúcich ustanovení zameraných na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a na odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách, v konečnom dôsledku pripravuje občanov a podniky o výhody, na ktoré majú nárok podľa právnych predpisov EÚ;

22.  zdôrazňuje skutočnosť, že EÚ bola vytvorená ako únia založená na zásade právneho štátu a rešpektovania ľudských práv (článok 2 Zmluvy o EÚ); konštatuje, že pri vykonávaní právnych predpisov EÚ musia členské štáty v plnom rozsahu dodržiavať základné práva zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie; opakuje, že dôkladné monitorovanie konania a opomenutí členských štátov a inštitúcií EÚ má mimoriadny význam;

23.  opakuje svoje znepokojenie nad množstvom petícií doručených Parlamentu a sťažností doručených Komisii týkajúcich sa problémov, ktoré Komisia už údajne vyriešila;

24.  zdôrazňuje význam ochrany integrity právneho poriadku EÚ, ktorý zahŕňa primárne a sekundárne právne predpisy a tzv. soft law; z toho dôvodu požaduje včasné prijatie legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, aby sa Európsky pilier sociálnych práv stal pre občanov realitou; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila čo najväčšiu transparentnosť a súdržnosť vo svojom úsilí o vytvorenie nového rámca zameraného na riadne vykonávanie právnych predpisov EÚ, ako napríklad preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie takéhoto rámca, ktorý bude špecificky zameraný na spravodlivý a vyvážený rozvoj, zamestnanosť, sociálne záležitosti a záležitosti týkajúce sa začlenenia vo vzťahu k európskemu pilieru sociálnych práv;

25.  opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii v nadväznosti na svoje uznesenie z 25. októbra 2016, aby predložila návrh na uzatvorenie paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach (ďalej len „pakt“), čím sa jeho príslušné ročné tematické správy účinne spájajú s výsledkom existujúcich mechanizmov monitorovania a nástrojov pravidelného posudzovania, ktoré budú predložené včas; pripomína, že Komisia ako strážkyňa zmlúv má s plným zreteľom na zásady dobrej a účinnej správy stanovené v článkoch 298 ZFEÚ a článkoch 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie povinnosť monitorovať a posudzovať správne vykonávanie práva Únie a dodržiavanie zásad a cieľov zakotvených v zmluvách členskými štátmi a všetkými inštitúciami a orgánmi Únie a splniť svoj záväzok aktívne pomáhať členským štátom pri transpozícii a vykonávaní určitých smerníc a nariadení; preto odporúča, aby bola táto úloha zohľadnená v rámci politického cyklu demokracie, právneho štátu a základných práv od roku 2018, aby boli včas predložené príslušné ročné tematické správy spolu s výsledkami existujúcich mechanizmov monitorovania a nástrojov pravidelného posudzovania;

26.  pripomína, že Parlament Komisiu niekoľkokrát vyzval, aby aktívnejšie sledovala, riadila a podporovala vykonávanie právnych predpisov a politík v oblasti životného prostredia;

27.  víta záväzok Komisie aktívne pomáhať členským štátom pri transpozícii a vykonávaní európskych právnych predpisov prostredníctvom vypracovania plánov vykonávania k určitým smerniciam a nariadeniam;

28.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že je spoluzodpovedný za zabezpečenie vykonávania a presadzovania práva EÚ v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou, a na jeho príslušnú funkciu politickej kontroly nad Komisiou udelenú článkom 14 Zmluvy o EÚ, by mal byť Parlament automaticky informovaný o každom otvorenom postupe EU Pilot a začatom konaní vo veci nesplnenia povinnosti a mal by mu byť takisto udelený primeraný prístup k dokumentom, ktoré sa týkajú týchto dvoch typov postupov, najmä ak vyplývajú z petícií, pričom by mal dodržiavať potrebné ustanovenia o dôvernosti pre úspešné vybavenie prípadov;

29.  navrhuje, aby sa zástupcovia členských štátov mohli vo väčšej miere zúčastňovať na diskusiách o petíciách vo Výbore pre petície;

30.  berie na vedomie neuspokojivú úroveň uplatňovania práva EÚ medzi členskými štátmi, ako to ilustruje vysoký počet sťažností zaslaných Komisii a významný tok petícií adresovaných Parlamentu; víta zámer Komisie vyjadrený v jej oznámení z decembra 2016 zvýšiť jej využívanie preventívnych nástrojov, ako sú združené stretnutia, vykonávacie usmernenia, expertné skupiny a špecializované siete vrátane siete SOLVIT a podporiť budovanie kapacít v členských štátoch v záujme presadzovania práva EÚ; vzýva Komisiu, aby využívala ustanovenia článku 197 ZFEÚ na vykonávanie tejto obnovenej politiky presadzovania práva v plnej spolupráci s členskými štátmi a európskymi inštitúciami; vyzýva Komisiu, aby zlepšila jej riešenie predložených petícií poskytovaním včasných a dôkladných odpovedí;

31.  poznamenáva, že hoci 95 prípadov nesplnenia povinnosti je ešte stále otvorených a napriek tomu, že Súdny dvor Európskej únie vydal rozsudok o nedodržaní požiadaviek zo strany členských štátov, len tri z týchto prípadov Komisia postúpila Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 260 ZFEÚ; považuje za mimoriadne dôležité zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie rozhodnutí súdu a v prípade potreby úplné využívanie ustanovení článku 279 ZFEÚ s cieľom zabrániť všetkým ohrozeniam práva EÚ a autority Súdneho dvora; vyzýva Komisiu, aby riešila túto situáciu a pravidelne podávala Parlamentu správy o pokroku dosiahnutom v tomto ohľade;

32.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetky inštitúcie EÚ sú viazané zmluvami EÚ a Chartou základných práv EÚ[10];

33.  odporúča, aby do každej medziparlamentnej diskusie o demokracii, právnom štáte a základných právach bola zapojená občianska spoločnosť a účasť občanov, napríklad prostredníctvom petícií postúpených Európskemu parlamentu a európskej iniciatívy občanov;

34.  zdôrazňuje, že memorandá o porozumení uzatvárané medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi sa nepovažujú za akty EÚ podľa článku 288 ZFEÚ;

35.  zdôrazňuje zásadný význam efektívnosti, transparentnosti a zodpovednosti pri príprave a uplatňovaní právnych predpisov EÚ zo strany inštitúcií EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä zásadu demokratickej zodpovednosti a úlohe, ktorú Parlament zohráva pri jej uplatňovaní, ako aj právo občanov EÚ na spravodlivosť a dobrú správu vecí verejných, ako sa stanovuje v článkoch 41 a 47 Charty základných práv EÚ; poukazuje na to, že tieto práva a zásady vyžadujú, aby sa občanom poskytoval primeraný a ľahký prístup k návrhom právnych aktov, ktoré sa ich týkajú; pripomína, že práve tieto práva a zásady by mali byť mimoriadne dôležité aj pre členské štáty pri predkladaní návrhov aktov zameraných na vykonávanie práva EÚ; požaduje preto, aby sa Parlamentu udelila základná právomoc kontroly dôležitých rozhodnutí týkajúcich sa EÚ, jej členských štátov a občanov, ako napríklad rozhodnutia o národných rozpočtoch a reformách;

36.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že fiškálne opatrenia (vrátane zníženia výdavkov na dôchodky, systémy zdravotnej starostlivosti a verejnú správu) a reformy v rámci programov štrukturálnych úprav nepriniesli zamýšľaný výsledok;

37.  vyzýva Komisiu, aby v rámci možností a podľa potreby posilnili finančné zdroje EÚ, ako je Európsky sociálny fond, určený na „posilnenie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej správy a zainteresovaných strán a efektivity verejnej správy“ (tematický cieľ 11), s cieľom podporovať sociálny a hospodársky rozvoj a zlepšiť účinnosť prínosných právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby naplno využívala článok 197 ZFEÚ s cieľom pomôcť zlepšiť schopnosť členských štátov vykonávať a presadzovať právne predpisy EÚ;

38.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila nástroje určené na to, aby pomohli členským štátom uznať problémy s transpozíciou, riešiť ich v začiatočnom štádiu konania o nesplnenia povinnosti a nájsť spoločné riešenia;

39.  pripomína, že právne predpisy, ktoré vedú k najvážnejším konaniam vo veci nesplnenia povinnosti, sú výsledkom smerníc; pripomína, že nariadenia sa priamo a povinne uplatňujú vo všetkých členských štátoch; vyzýva preto Komisiu, aby pokiaľ možno využívala nariadenia vždy, keď zvažuje vydanie legislatívnych návrhov; domnieva sa, že takýto prístup by mohol znížiť riziko nadmernej regulácie;

40.  pripomína, že prejudiciálne rozhodnutia pomáhajú objasniť spôsob, akým sa má uplatňovať právo EÚ; domnieva sa, že využívaním tohto postupu by sa dosiahol jednotný výklad a vykonávanie právnych predpisov EÚ; nabáda preto vnútroštátne súdy, aby sa v prípade pochybností obracali s otázkami na Súdny dvor Európskej únie, a tým predchádzali konaniam vo veci nesplnenia povinnosti;

41.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť svojej kontrole vykonávania smernice Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu[11], a začala potrebné konania o nesplnení povinnosti, pričom bude venovať osobitnú obozretnosť nesprávnemu alebo chybnému uplatňovaniu;

42.  víta pokračujúce úsilie Komisie o presadzovanie environmentálnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky členské štáty a hospodárske subjekty a o riešenie nedostatkov pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a to aj prostredníctvom konaní vo veci nesplnenia povinnosti, ak je to potrebné; zdôrazňuje však známe obmedzenia účinnosti environmentálnych predpisov EÚ, a najmä smernice o environmentálnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie uznesenie Parlamentu o vykonávaní smernice o environmentálnej zodpovednosti; poukazuje na to, že v určitých členských štátoch je právo na zdravé životné prostredie ohrozené veľkými nedostatkami pri vykonávaní a presadzovaní environmentálnych právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o predchádzanie znečisťovaniu ovzdušia a vody, nakladanie s odpadom a infraštruktúry na úpravu odpadových vôd; zdôrazňuje, že plné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia by mohlo ekonomike EÚ ušetriť 50 miliárd EUR ročne predovšetkým v podobe nákladov na zdravotníctvo a priamych nákladov v oblasti životného prostredia;

43.  zdôrazňuje, že acquis EÚ zahŕňa aj medzinárodné dohody, ktoré EÚ uzavrela; s vážnym znepokojením konštatuje, že environmentálne predpisy EÚ možno nie sú v súlade s Aarhuským dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)[12], pretože organizáciám na ochranu životného prostredia a verejnosti nepriznávajú dostatočný prístup k spravodlivosti; preto žiada Komisiu, aby venovala pozornosť zisteniam a odporúčaniam Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru[13] a pozícii Rady z 13. Júla 2017[14] a aby preskúmala spôsoby a prostriedky na dosiahnutie súladu s Aarhuským dohovorom spôsobom, ktorý je v súlade so základnými zásadami právneho poriadku Únie a s jej systémom súdneho preskúmania;

44.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vykonávaniu opatrení prijatých v oblasti azylu a migrácie s cieľom zabezpečiť ich súlad so zásadami zakotvenými v Charte základných práv EÚ, aby spolupracovala s členskými štátmi na prekonávaní prekážok, s ktorými sa pri tomto vykonávaní stretávajú, a aby v relevantných prípadoch začala nevyhnutné konanie o nesplnení povinnosti; so znepokojením konštatuje, že niektoré členské štáty nedodržiavajú svoje povinnosti týkajúce sa azylu a migrácie, najmä pokiaľ ide o premiestnenie žiadateľov o azyl; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť nedostatočnú solidaritu medzi niektorými členskými štátmi v súvislosti s azylom a migráciou, aby všetky členské štáty splnili svoje povinnosti; vyzýva členské štáty, aby riešili problém nárastu obchodovania s ľuďmi na účel pracovného vykorisťovania a sexuálneho vykorisťovania;

45.  vyzýva Komisiu, aby efektívne reagovala na rozvoj migračnej a bezpečnostnej situácie a účinne presadzovala európsku migračnú agendu, ako aj súvisiace implementačné balíky predpisov; žiada členské štáty, aby náležite uplatňovali smernicu o návrate (2008/115/ES)[15] a pravidelne podávali správy o vykonávaní Európskeho programu v oblasti migrácie;

46.  vyzýva Komisiu, aby preverila zlučiteľnosť zmlúv bez uvedenia pracovného času s pracovnoprávnymi predpismi EÚ vrátane smernice o pracovníkoch na kratší pracovný čas, pretože v roku 2016 bolo prijatých mnoho petícií, ktoré sa týkajú neistých pracovných miest;

47.  víta skutočnosť, že sa v správe uznáva úloha Parlamentu, a upriamuje pozornosť Komisiu na nedostatky v uplatňovaní práva EÚ v členských štátoch prostredníctvom parlamentných otázok a petícií; poukazuje na to, že väčšia kontrola vlád, ktoré sa zapájajú do zákonodarného procesu, príslušnými národnými parlamentmi prispeje k účinnejšiemu uplatňovaniu práva EÚ, ako sa uvádza v zmluvách;

48.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že vzhľadom na rozporuplné preklady mnohých smerníc do úradných jazykov EÚ je pravdepodobné, že rôzne jazykové verzie povedú k rozdielnym výkladom príslušných textov a k rozdielom v ich transpozícii v členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že takéto rozdiely v transpozícii a právnom výklade smerníc nemožno odhaľovať systematicky, ale len vtedy, keď je to vysvetlené v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie;

49.  pripomína, že národné parlamenty zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole návrhov právnych aktov EÚ, ktorá predchádza legislatívnemu procesu, ako aj pri následnej kontrole správneho vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi; vyzýva národné parlamenty, aby túto úlohu vykonávali proaktívne;

50.  domnieva sa, že v súlade s úsilím Komisie o tvorbu lepších a účinnejších právnych predpisov EÚ by sa vždy malo zohľadňovať uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality;

51.  opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci príslušných generálnych riaditeľstiev (GR IPOL, GR EXPO a GR EPRS) vytvoril autonómny systém na ex post hodnotenie vplyvu hlavných právnych predpisov EÚ prijatých Parlamentom v rámci spolurozhodovacieho postupu a v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

52.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť svojej kontrole vykonávania právnych predpisov, ktorými sa stanovujú pravidlá proti praktikám korupcie, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, a prijala potrebné opatrenia na riešenie týchto javov;

53.  pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ, že zabezpečenie včasného a riadneho uplatňovania právnych predpisov v členských štátoch zostáva pre EÚ prioritou; zdôrazňuje, že v záujme lepšieho monitorovania uplatňovania práva Únie je dôležité dodržiavať zásady prenesenia právomocí, subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 ZEÚ, ako aj zásadu rovnosti pred zákonom; pripomína, že je dôležité zvýšiť informovanosť o ustanoveniach existujúcich smerníc, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi zásady rovnosti medzi ženami a mužmi, a zabezpečiť ich vykonávanie v praxi;

54.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby si vždy plnili povinnosť rešpektovať primárne právo EÚ pri tvorbe pravidiel sekundárneho práva EÚ a tzv. soft law, pri rozvoji politík a pri podpisovaní dohôd alebo zmlúv s inštitúciami mimo EÚ a aby pomáhali všetkými dostupnými prostriedkami členským štátom v ich úsilí o transponovanie právnych predpisov EÚ a rešpektovanie hodnôt a zásad EÚ, najmä so zreteľom na nedávny vývoj v členských štátoch;

55.  súhlasí s názorom Komisie, že pri identifikácii širších problémov s presadzovaním a uplatňovaním práva EÚ, ktoré sa dotýkajú záujmov občanov a podnikov zohrávajú zásadnú úlohu individuálni sťažovatelia;

56.  zdôrazňuje, že vzhľadom na absenciu jednotného a komplexného súboru kodifikovaných pravidiel riadnej správy v celej Únii je pre občanov a podniky náročné ľahko a plne pochopiť svoje práva podľa práva Únie, zdôrazňuje preto, že kodifikovanie pravidiel dobrej správy vecí verejných vo forme nariadenia, ktorým by sa stanovili rôzne aspekty správneho konania vrátane oznámení, záväzných lehôt, práva na vypočutie a práva každej osoby na prístup k jej spisu predstavuje posilnenie práv občanov a transparentnosti; domnieva sa, že toto nariadenie by prinieslo väčšiu dostupnosť, zrozumiteľnosť a koherentnosť výkladu existujúcich pravidiel, čo by bolo v prospech občanov a podnikov i administratívy a jej zamestnancov;

57.  pripomína, že Parlament vo svojich uzneseniach z 15. januára 2013 a 9. júna 2016 vyzval na prijatie nariadenia o otvorenej, efektívnej a nezávislej administratíve EÚ podľa článku 298 ZFEÚ, a konštatuje, že sa táto požiadavka nebola nasledovaná žiadnym návrhom zo strany Komisie; opäť teda vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa európskeho správneho práva procesného, pričom zohľadní opatrenia, ktoré v tejto oblasti doposiaľ prijal Európsky parlament;

58.  zdôrazňuje, že nedostatočné začlenenie environmentálnych otázok do iných politík je jednou z hlavných príčin neuspokojivého vykonávania právnych predpisov a politiky v oblasti životného prostredia;

59.  zdôrazňuje, že treba zachovať vysokú mieru ochrany životného prostredia, ako aj zdravia a bezpečnosti potravín;

60.  zdôrazňuje, že účinné presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti zdravia, bezpečnosti potravín a životného prostredia je pre európskych občanov dôležité, pretože to ovplyvňuje ich každodenný život a slúži všeobecnému záujmu;

61.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala prípady nesplnenia povinnosti súvisiace so životným prostredím, ktoré majú cezhraničný rozmer, najmä v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa čistoty ovzdušia, vrátane správnej transpozície a uplatňovania práva Únie budúcimi členskými štátmi; okrem toho vyzýva Komisiu, aby sťažovateľov informovala vhodným, transparentným a včasným spôsobom o argumentoch, ktoré predložili príslušné štáty v reakcii na sťažnosť;

62.  konštatuje, že počet konaní o nesplnení povinnosti týkajúcich sa životného prostredia v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 klesol, je však znepokojený tým, že sa zvýšil počet postupov v oblasti zdravia a bezpečnosti potravín, a vyzýva Komisiu, aby tejto otázke venovala osobitnú pozornosť;

63.  zdôrazňuje skutočnosť, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ, ktorú treba uplatňovať vo všetkých politikách;

64.  zdôrazňuje, že zásada právneho štátu zohráva základnú úlohu, pokiaľ ide o legitimitu akejkoľvek formy demokratickej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že ide o základný kameň právneho poriadku Únie a ako taký je v súlade s koncepciou Únie založenej na právnom štáte;

65.  pripomína, že zásada rovnosti, pokiaľ ide o rovnakú odmenu za rovnakú prácu, je zakotvená v európskych zmluvách od roku 1957 (pozri článok 157 ZFEÚ), a zdôrazňuje skutočnosť, že článok 153 ZFEÚ umožňuje EÚ konať v širšej oblasti rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania, čo sa týka zamestnanosti a povolania;

66.  s uznaním konštatuje, že široký výklad pojmu rovnaká odmena za rovnakú prácu, ako to sformuloval Súdny dvor EÚ vo svojich rozsudkoch a vo svojej rozsiahlej judikatúre k tomuto článku, určite rozšíril možnosti boja proti priamej aj nepriamej rodovej diskriminácii v oblasti odmeňovania a zmenšovania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, pričom však zdôrazňuje, že treba vynaložiť ďalšie úsilie na odstránenie pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v EÚ;

67.  vyjadruje hlboký zármutok nad tým, že zavedenie právnych zásad zakazujúcich nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien samo osebe nepostačuje na odstránenie pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje, že prepracovaná smernica 2006/54/ES vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že všetky ustanovenia kolektívnych zmlúv, mzdových taríf, mzdových dohôd a individuálnych pracovných zmlúv, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého odmeňovania, budú alebo môžu byť vyhlásené za neplatné alebo môžu byť zmenené;

68.  zdôrazňuje, že členské štáty a Komisia by mali venovať viac pozornosti alternatívnym nástrojom, nad rámec existujúcich nástrojov na uplatňovanie práva EÚ, ktoré by umožnili širšie uplatňovanie právnych predpisov EÚ, najmä ustanovení týkajúcich sa rovnosti, pokiaľ ide o platby; preto zdôrazňuje význam dosiahnutia kolektívnych dohôd s cieľom zaistiť rovnakú odmenu, rodičovskú dovolenku a ďalšie súvisiace zamestnanecké práva prostredníctvom kolektívneho vyjednávania;

69.  pripomína svoje uznesenie z 15. januára 2013, v ktorom požaduje prijatie nariadenia EÚ o európskom správnom práve procesnom podľa článku 298 ZFEÚ; so sklamaním konštatuje, že Komisia nesplnila žiadosť Parlamentu o predloženie návrhu legislatívneho aktu o správnom práve procesnom;

70.  uznáva, že je dôležité zhromažďovať údaje, podľa možnosti rozčlenené podľa pohlavia, aby sa zhodnotil pokrok dosiahnutý pri presadzovaní práv žien;

71.  vyjadruje nedostatky v prístupe Komisie k dobrým životným podmienkam zvierat, ktorý ignoruje vážny nesúlad nahlásený veľkým počtom občanov, ktorí využili právo na predloženie petície; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu zahájiť novú stratégiu na úrovni EÚ na preklenutie všetkých existujúcich rozdielov a zabezpečenie úplnej a účinnej ochrany dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom jasného a komplexného legislatívneho rámca, ktorý v plnej miere spĺňa požiadavky článku 13 ZFEÚ;

72.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala petície, ktoré sa týkajú rozdielov v kvalite potravinových výrobkov rovnakej značky v rôznych členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ukončila nespravodlivé praktiky a zabezpečila rovnaké zaobchádzanie so všetkými spotrebiteľmi;

73.  poukazuje na to, že diskriminácia na základe úradného jazyka (úradných jazykov) členského štátu na školách a vo verejnej správe bráni voľnému pohybu stanovenému v článku 26 ods. 2 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala toto narušenie vnútorného trhu;

74.  vyzýva Komisiu, aby účinne monitorovala, ako si vnútroštátne súdy plnia svoju povinnosť požiadať o prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v súlade s článkom 267 ZFEÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila zriadenie registra obsahujúceho všetky rozhodnutia vnútroštátnych súdov týkajúce sa výkladu práva Únie v prípadoch, keď Súdny dvor EÚ nebol požiadaný o prejudiciálne rozhodnutie;

75.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo prijať a zaviesť primerané a účinné právne predpisy EÚ o pracovných podmienkach a pracovnom čase vrátane práce počas štátnych sviatkov a nedieľ a práce bez prestávky a času na oddych; poukazuje na to, že tento nedostatok takých jednotných právnych predpisov tvorí prekážku pri dosahovaní náležitej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a že to má vplyv najmä na ženy a ich postavenie na trhu práce;

76.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0385.
• [2]  Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
• [3]  Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 25.
• [4]  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
• [5]  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 246.
• [6]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.
• [7]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0279.
• [8]  Ú. v. C 440, 30.12.2015, s. 17.
• [9]  Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 10.
• [10]  Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20. septembra 2016 v spojených veciach C-8/15 P až C-10/15 P Ledra Advertising Ltd (C-8/15 P), Andreas Eleftheriou (C-9/15 P), Eleni Eleftheriou (C-9/15 P), Lilia Papachristofi (C-9/15 P), Christos Theophilou (C-10/15 P), Eleni Theophilou (C-10/15 P) / Európska komisia, Európska centrálna banka.
• [11]  Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1.
• [12]  Ú. v. EÚ L 124, 17.5.2005, s. 4.
• [13]  ACCC/C/2008/32 (EÚ), časť II, prijaté 17. marca 2017
• [14]  11150/17; Medziinštitucionálny spis: 2017/0151 (NLE)
• [15]  Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (28.3.2018)

pre Výbor pre právne veci

k monitorovaniu uplatňovania práva EÚ v roku 2016
(2017/2273(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marijana Petir

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zastáva názor, že účinné uplatňovanie práva EÚ vo všetkých oblastiach, ako aj samotnými inštitúciami EÚ je nevyhnutné na to, aby bolo možné využívať výhody, ktoré prinášajú politiky EÚ občanom a podnikom, a že jednotné uplatňovanie práva EÚ vo všetkých členských štátoch má kľúčový význam pre úspech EÚ; poukazuje na to, že neúčinné uplatňovanie práva EÚ v niektorých prípadoch vytvára medzi členskými štátmi nespravodlivú hospodársku súťaž;

2.  konštatuje, že v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii je za transpozíciu, vykonávanie a účinné presadzovanie právnych predpisov zodpovedná Komisia, pričom členské štáty nesú primárnu zodpovednosť za správnu transpozíciu, uplatňovanie a vykonávanie práva EÚ;

3.  pripomína, že plné vykonávanie právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia by mohlo ekonomike EÚ ušetriť 50 miliárd EUR ročne v podobe nákladov na zdravotníctvo a priamych nákladov v oblasti životného prostredia;

4.  zdôrazňuje, že jednoduchosť, jednoznačnosť a spoľahlivosť európskeho právneho rámca sú zásadné pre účinné a jednotné uplatňovanie práva EÚ;

5.  zdôrazňuje, že nedostatočné začlenenie environmentálnych otázok do iných politík je jednou z hlavných príčin neuspokojivého vykonávania právnych predpisov a politiky v oblasti životného prostredia;

6.  pripomína, že Parlament Komisiu niekoľkokrát vyzval, aby aktívnejšie sledovala, riadila a podporovala vykonávanie právnych predpisov a politík v oblasti životného prostredia;

7.  poukazuje na to, že Komisia má právomoc a povinnosť dohliadať na uplatňovanie práva EÚ a otvoriť konanie o nesplnení povinnosti proti členskému štátu, ktorý nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv;

8.  je znepokojený tým, že v niektorých členských štátoch pretrvávajú závažné nedostatky pri vykonávaní a presadzovaní právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, najmä v oblasti odpadového hospodárstva, infraštruktúry na čistenie odpadových vôd a dodržiavania limitných hodnôt kvality ovzdušia;

9.  domnieva sa, že pred zavedením nových právnych predpisov by Komisia mala zaistiť účinné uplatňovanie existujúcich právnych predpisov EÚ v celej EÚ;

10.  víta rozhodnutie Komisie[1] urýchlene reagovať na porušovanie právnych predpisov a podporuje jej úsilie o neformálne riešenie problémov s vykonávaním; vyzýva Komisiu, aby zlepšila systém riešenia problémov v rámci projektu EU Pilot;

11.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom celkového počtu konaní o nesplnení povinnosti v roku 2016, keď bol zaznamenaný najvyšší počet takýchto prípadov za posledných päť rokov;

12.  zdôrazňuje, že treba zachovať vysokú mieru ochrany životného prostredia, ako aj zdravia a bezpečnosti potravín;

13.  zdôrazňuje, že účinné presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti zdravia, bezpečnosti potravín a životného prostredia je pre európskych občanov dôležité, pretože to ovplyvňuje ich každodenný život a slúži všeobecnému záujmu;

14.  berie na vedomie nárast počtu sťažností v období 2012 – 2016; zdôrazňuje, že široká verejnosť, podniky a občianska spoločnosť rozhodujúcim spôsobom prispievajú k monitorovaniu spôsobu, akým sa právne predpisy EÚ transponujú a vykonávajú, a to prostredníctvom informácií o ťažkostiach vznikajúcich pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov, ktoré sú postupované Komisii; poukazuje na to, že zvýšenie počtu sťažností týkajúcich sa neúčinného uplatňovania európskeho práva nemusí nevyhnutne znamenať horšie vykonávanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch, ale môže byť takisto znakom toho, že občania a podniky sú lepšie informovaní o svojich právach vyplývajúcich z práva EÚ; preto zdôrazňuje, že prístup k informáciám o životnom prostredí v zmysle požiadaviek Aarhuského dohovoru je nevyhnutný na to, aby verejnosť a občianska spoločnosť mohli účinne podávať sťažnosti proti členským štátom;

15.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala prípady nesplnenia povinnosti súvisiace so životným prostredím, ktoré majú cezhraničný rozmer, najmä v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa čistoty ovzdušia, vrátane správnej transpozície a uplatňovania práva Únie budúcimi členskými štátmi; okrem toho vyzýva Komisiu, aby sťažovateľov informovala vhodným, transparentným a včasným spôsobom o argumentoch, ktoré predložili príslušné štáty v reakcii na sťažnosť;

16.  konštatuje, že počet konaní o nesplnení povinnosti týkajúcich sa životného prostredia v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 klesol, je však znepokojený tým, že sa zvýšil počet postupov v oblasti zdravia a bezpečnosti potravín, a vyzýva Komisiu, aby tejto otázke venovala osobitnú pozornosť;

17.  zdôrazňuje význam úlohy Parlamentu, ktorú zohral prostredníctvom petícií a otázok, pri upozorňovaní na nedostatky v uplatňovaní práva EÚ členskými štátmi;

18.  vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní a posudzovaní právnych predpisov viac zohľadňovala potrebu znížiť administratívnu záťaž pre malé a stredné podniky; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o transpozíciu predpisov EÚ o verejnom obstarávaní a udeľovaní koncesií, MSP by mali mať možnosť uchádzať sa o verejné zákazky jednoduchším a lacnejším spôsobom, pričom by sa mali v plnej miere dodržiavať zásady EÚ týkajúce sa transparentnosti a hospodárskej súťaže;

19.  víta preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov ako nástroj, ktorý má prostredníctvom lepšieho vykonávania pomôcť zabezpečiť prínos právnych predpisov a politík EÚ v oblasti životného prostredia pre podniky a občanov;

20.  domnieva sa, že v súlade s úsilím Komisie o tvorbu lepších a účinnejších právnych predpisov EÚ[2] by sa vždy malo zohľadňovať uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	27.3.2018
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	50 10 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marco Affronte, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Alberto Cirio, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, Bas Eickhout, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Peter Liese, Lukas Mandl, Valentinas Mazuronis, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, John Procter, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Cristian-Silviu Buşoi, Nicola Caputo, Albert Deß, Eleonora Evi, Christofer Fjellner, Elena Gentile, Norbert Lins, Gabriele Preuß, Christel Schaldemose, Dubravka Šuica, Keith Taylor, Carlos Zorrinho

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

50	+
ALDE	Catherine Bearder, Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Frédérique Ries
ECR	Mark Demesmaeker, Arne Gericke, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, John Procter, Jadwiga Wiśniewska
EFDD	Eleonora Evi
GUE/NGL	Stefan Eck, Kateřina Konečná
PPE	Pilar Ayuso, Ivo Belet, Cristian-Silviu Buşoi, Alberto Cirio, Angélique Delahaye, Albert Deß, Christofer Fjellner, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, György Hölvényi, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Lukas Mandl, Annie Schreijer-Pierik, Dubravka Šuica, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean
S&D	Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nicola Caputo, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Elena Gentile, Pavel Poc, Gabriele Preuß, Christel Schaldemose, Daciana Octavia Sârbu, Damiano Zoffoli, Carlos Zorrinho

10	-
EFDD	Julia Reid
ENF	Sylvie Goddyn, Jean-François Jalkh
NI	Zoltán Balczó
VERTS/ALE	Marco Affronte, Bas Eickhout, Benedek Jávor, Michèle Rivasi, Davor Škrlec, Keith Taylor

0	0

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  Ú. v. EÚ C 18, 19.1.2017, s. 10.
• [2]  COM(2017)0651, 24. októbra 2017.

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (21.3.2018)

pre Výbor pre právne veci

k monitorovaniu uplatňovania práva EÚ v roku 2016
(2017/2273(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Kazimierz Michał Ujazdowski

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že EÚ bola vytvorená ako únia založená na zásade právneho štátu a rešpektovania ľudských práv (článok 2 Zmluvy o EÚ); zdôrazňuje, že dôkladné monitorovanie konania a opomenutí členských štátov a inštitúcií EÚ má mimoriadny význam;

2.  zdôrazňuje, že účinné vykonávanie práva Únie je nevyhnutné na posilnenie dôvery občanov v politiky a inštitúcie EÚ; pripomína článok 197 ZFEÚ, v ktorom sa v tejto súvislosti uvádza, že „účinné vykonávanie práva Únie členskými štátmi, ktoré je nevyhnutné pre správne fungovanie Únie, sa považuje za záležitosť spoločného záujmu“; tvrdí, že občania Únie budú mať väčšiu dôveru v právo Únie, keď sa v členských štátoch bude vykonávať účinne;

3.  uznáva, že hlavnú zodpovednosť za riadne vykonávanie a uplatňovanie práva EÚ nesú členské štáty; konštatuje však, že inštitúcie EÚ týmto nie sú oslobodené od povinnosti dodržiavať primárne právo EÚ, najmä pri tvorbe sekundárneho práva EÚ;

4.  víta túto prvú správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ po nadobudnutí účinnosti programu lepšej právnej regulácie v roku 2015; pripomína, že zásady lepšej tvorby práva zahŕňajú požiadavku preukázať potrebu právnych predpisov na úrovni EÚ, a to spôsobom, ktorý je dôsledne primeraný cieľom daného legislatívneho opatrenia, a zabezpečiť, aby boli právne predpisy riadne vykonávané; preto zdôrazňuje, že v záujme lepšieho monitorovania uplatňovania práva EÚ je dôležité dodržiavať zásady prenesenia právomocí, subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 Zmluvy o EÚ, ako aj právnu istotu a rovnosť pred zákonom;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že včasné a správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch zostáva naďalej vážnym problémom, o čom svedčí veľký počet konaní vo veci nesplnenia povinnosti; vyjadruje poľutovanie nad vysokým počtom negatívnych trendov zachytenými v tejto správe, najmä nad výrazným nárastom otvorenia konaní vo veci nesplnenia povinnosti, ktorý predstavuje 67,5 % nárast v porovnaní s minulým rokom a najvyššiu hodnotu za posledných päť rokov, ako aj nad zaznamenaným nárastom sťažností a poklesom miery vyriešených prípadov; konštatuje, že podľa prehľadu konaní vo veci nesplnenia povinnosti otvorených na konci roka 2016 bol proti členským štátom otvorený najvyšší počet konaní v štyroch politických oblastiach, a to vnútorný trh, životné prostredie, finančná stabilita, finančné služby a únia kapitálových trhov a mobilita a doprava;

6.  konštatuje, že záväzok Komisie, že bude strategickejšia pri presadzovaní právnych predpisov EÚ, nedávno viedol k uzavretiu prípadov nesplnenia povinnosti z politických dôvodov; vyzýva preto Komisiu, aby vysvetlila motívy takýchto rozhodnutí v budúcich monitorovacích správ;

7.  víta pokles celkového počtu nových prípadov v rámci projektu EU Pilot, čo je najnižšia úroveň od roku 2011; berie na vedomie zámer Komisie v súlade so svojím oznámením s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva[1], že bude využívať mechanizmus EU Pilot len vtedy, ak v rámci konania vo veci nesplnenia povinnosti prinesie skutočnú pridanú hodnotu; pripomína však, že nástroj EU Pilot je pracovný nástroj, ktorý nemá právny status a poskytuje Komisii diskrečnú právomoc, ktorá nie je v súlade s riadnymi normami transparentnosti a zodpovednosti; domnieva sa, že tieto nedostatky by sa mali riešiť prostredníctvom prijatia nariadenia, ktoré by malo vyjasniť zákonné práva a povinnosti jednotlivých sťažovateľov a Komisie;

8.  víta skutočnosť, že sa v správe uznáva úloha Parlamentu, a upriamuje pozornosť Komisiu na nedostatky v uplatňovaní práva EÚ v členských štátoch prostredníctvom parlamentných otázok a petícií; poukazuje na to, že väčšia kontrola vlád, ktoré sa zapájajú do zákonodarného procesu, príslušnými národnými parlamentmi prispeje k účinnejšiemu uplatňovaniu práva EÚ, ako sa uvádza v zmluvách;

9.  zdôrazňuje, že popri efektívnosti má pri príprave a uplatňovaní právnych predpisov EÚ zo strany inštitúcií EÚ zásadný význam transparentnosť a zodpovednosť, čo znamená, že právne predpisy EÚ musia byť jasné, zrozumiteľné, konzistentné, presné a okamžite k dispozícii občanom, pričom by mali zohľadňovať aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá zdôrazňuje potrebu predvídateľnosti právnych predpisov EÚ[2];

10.  zdôrazňuje, že občania EÚ majú právo, a teda musia byť ako prví informovaní zrozumiteľným, účinne dostupným, transparentným spôsobom a včas o tom, či a aké vnútroštátne právne predpisy boli prijaté transpozíciou práva EÚ a ktoré vnútroštátne orgány sú zodpovedné za ich riadne vykonávanie; uznáva zásadnú úlohu, ktorú sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú pri monitorovaní a posilňovaní účinnej nápravy v právnych predpisoch EÚ;

11.  pripomína ustanovenie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, ktorým je členským štátom adresovaná výzva, aby v prípade, že sa pri transponovaní smerníc EÚ do vnútroštátneho práva rozhodnú doplniť prvky, ktoré nijako nesúvisia s týmto právnym predpisom Únie, zabezpečili, že tieto doplnenia budú ľahko identifikovateľné, a to prostredníctvom vnútroštátneho vykonávacieho opatrenia alebo súvisiacich dokumentov;

12.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že vzhľadom na rozporuplné preklady mnohých smerníc do úradných jazykov EÚ je pravdepodobné, že rôzne jazykové verzie vedú k rozdielnym výkladom príslušných textov a rozdielom v ich transpozícii v členských štátoch; preto vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že takéto odlišné transpozície a právne výklady smerníc nemožno odhaľovať systematicky, ale len vtedy, keď je to vysvetlené v rozsudkoch Súdneho dvora Európskej únie;

13.  pripomína, že národné parlamenty zohrávajú dôležitú úlohu pri kontrole návrhov právnych aktov EÚ, ktorá predchádza legislatívnemu procesu, ako aj pri následnej kontrole správneho vykonávania právnych predpisov EÚ členskými štátmi; vyzýva národné parlamenty, aby túto úlohu vykonávali proaktívne;

14.  vyzýva Komisiu, aby účinne monitorovala, či si vnútroštátne súdy plnia povinnosť žiadať o prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ako sa uvádza v článku 267 ZFEÚ; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila zriadenie registra obsahujúceho všetky rozhodnutia vnútroštátnych súdov týkajúce sa výkladu práva Únie v prípadoch, keď Súdny dvor Európskej únie nebol požiadaný o prejudiciálne rozhodnutie;

15.  zdôrazňuje zásadu transparentnosti, ktorá je zakotvená v zmluvách EÚ, ako aj právo občanov EÚ na spravodlivosť a dobrú správu vecí verejných, ako sa stanovuje v článkoch 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie; poukazuje na to, že tieto práva a zásady vyžadujú, aby sa občanom poskytoval primeraný a ľahký prístup k návrhom právnych aktov, ktoré sa ich týkajú; pripomína, že tieto práva a zásady by mali byť mimoriadne dôležité aj pre členské štáty pri predkladaní návrhov aktov zameraných na vykonávanie práva EÚ;

16.  žiada, aby sa všetky inštitúcie EÚ zapojené do legislatívneho procesu zaviazali k zvýšeniu kvality vypracúvania právnych textov v súlade so záväzkami prijatými v rámci programu lepšej tvorby práva; pripomína, že na dosiahnutie tohto cieľa by sa musí upraviť Medziinštitucionálna dohoda o spoločných pravidlách pre kvalitu tvorby právnych predpisov Spoločenstva z roku 1998;

17.  víta záväzok Komisie aktívne pomáhať členským štátom pri transpozícii a vykonávaní právnych predpisov prostredníctvom vypracovania plánov vykonávania k určitým smerniciam a nariadeniam; vyzýva Komisiu, aby poskytovala lepšie usmernenia a pomoc členským štátom prostredníctvom konkrétnych nástrojov s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky vo vykonávaní práva EÚ; vyzýva Komisiu, aby pomohla členským štátom, ktoré by mohli a priori čeliť problémom v oblasti vykonávania a transpozície a aby riešila tieto problémy náležite prostredníctvom posilnenia inštitucionálnych kapacít verejných orgánov na odbornej úrovni;

18.  zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a ostatných zainteresovaných strán pri tvorbe právnych predpisov a pri monitorovaní a oznamovaní nedostatkov pri transpozícii a uplatňovaní práva Únie členskými štátmi; navrhuje, aby vnútroštátne orgány a európske inštitúcie túto úlohu podporovali;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Parlament mohol monitorovať presadzovanie nariadení Komisiou rovnako, ako monitoruje presadzovanie smerníc; preto nalieha na inštitúcie EÚ, aby spolupracovali účinnejšie a efektívnejšie, a to v súlade s článkom 13 ods. 2 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje svoju požiadavku Komisii, aby zabezpečila, že do svojich budúcich výročných správ o monitorovaní uplatňovania práva EÚ jasne zaradí údaje o vykonávaní nariadení; pripomína členským štátom ich povinnosť predkladať národné právne predpisy, ktorými transponujú alebo vykonávajú predpisy v súlade so zásadou lojálnej spolupráce zakotvenou v článku 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

20.  opakuje svoju výzvu, aby sa v rámci príslušných generálnych riaditeľstiev (GR IPOL, GR EXPO a GR EPRS) vytvoril autonómny systém na ex post hodnotenie vplyvu hlavných právnych predpisov EÚ prijatých Parlamentom v rámci spolurozhodovacieho postupu a v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

21.  pripomína, že inštitúcie EÚ, aj keď konajú ako členovia skupín medzinárodných veriteľov, sú viazané zmluvami a Chartou základných práv EÚ;

22.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť svojej kontrole vykonávania právnych predpisov, ktorými sa stanovujú pravidlá proti praktikám korupcie, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu, a prijala potrebné opatrenia na riešenie týchto javov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	21.3.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gerolf Annemans, Michał Boni, Mercedes Bresso, Elmar Brok, Fabio Massimo Castaldo, Pascal Durand, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Alain Lamassoure, Jo Leinen, Morten Messerschmidt, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, Paulo Rangel, Helmut Scholz, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Claudia Țapardel, Kazimierz Michał Ujazdowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Max Andersson, Pervenche Berès, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jérôme Lavrilleux, Cristian Dan Preda, Jasenko Selimovic, Rainer Wieland

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

23	+
ALDE	Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jasenko Selimovic
ECR	Morten Messerschmidt, Kazimierz Michał Ujazdowski
EFDD	Fabio Massimo Castaldo
GUE/NGL	Helmut Scholz, Barbara Spinelli
PPE	Michał Boni, Elmar Brok, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Alain Lamassoure, Markus Pieper, Paulo Rangel, György Schöpflin
S&D	Pervenche Berès, Mercedes Bresso, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jo Leinen, Pedro Silva Pereira, Claudia Țapardel
VERTS/ALE	Max Andersson, Pascal Durand

1	-
ENF	Gerolf Annemans

0	0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  C(2016)8600, Ú. v. EÚ C 18, 18.8. 2017, s. 10.
• [2]  Rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2009, Plantanol GmbH & Co. KG/Hauptzollamt Darmstadt, C-201/08, ECLI:EÚ:C:2009:539, bod 46.

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (12.4.2018)

pre Výbor pre právne veci

k monitorovaniu uplatňovania právnych predpisov EÚ v roku 2016
(2017/2273(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marijana Petir

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

-  so zreteľom na smernicu 79/7/EHS z 19. decembra 1978 ustanovujúcu povinnosť členských štátov postupne vykonávať zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,

-  so zreteľom na smernicu 92/85/EHS z 19. októbra 1992, ktorou sa zavádzajú opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok,

-  so zreteľom na smernicu 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu,

-  so zreteľom na smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES,

-  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS,

-  so zreteľom na smernicu 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania,

-  so zreteľom na smernicu 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 ustanovujúcu európsky ochranný príkaz s cieľom chrániť osobu voči trestnému činu inej osoby, ktorý môže ohroziť jej život, telesnú alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu a umožňujúcu, aby príslušný orgán v inom členskom štáte aj naďalej chránil danú osobu na území tohto iného členského štátu; túto smernicu dopĺňa nariadenie (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, ktoré zabezpečuje, že občianske ochranné opatrenia sú uznávané všade v EÚ,

-  so zreteľom na smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,

A.  keďže podľa článku 2 Zmluvy o Európskej Únii (ZEÚ) je Únia založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám; keďže tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi; keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa Únii zveruje úloha vo všetkých svojich činnostiach odstraňovať nerovností a podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami;

B.  keďže podľa článku 2 ZEÚ a článku 21 Charty základných práv Európskej únie je rovnosť medzi ženami a mužmi jednou zo základných hodnôt, na ktorých je EÚ založená, a keďže Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na boj proti všetkým formám diskriminácie, odstránenie nerovností a podporu rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania;

C.  keďže v článku 157 ZFEÚ sa povoľujú a v článku 19 ZFEÚ sa umožňujú právne predpisy na boj proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie na základe pohlavia;

D.  keďže Európska únia a jej členské štáty sa vo vyhlásení č. 19, ktoré je pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, zaviazali „na boj proti všetkým formám domáceho násilia …, na predchádzanie a odstránenie týchto trestných činov, ako aj na podporu a ochranu obetí“;

E.  keďže právne predpisy EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, boli prijaté na základe článkov 79 a 83 ZFEÚ; keďže v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo sa okrem iného financujú aj opatrenia prispievajúce k odstráneniu násilia páchaného na ženách;

F.  keďže smernice EÚ zamerané najmä na rodovú rovnosť sa vo viacerých členských štátoch riadne nevykonávajú, v dôsledku čoho zostávajú osoby rôznych pohlaví nechránené proti diskriminácii v oblasti prístupu k zamestnaniu a prístupu k tovaru a službám;

G.  keďže diskriminácia z dôvodu pohlavia sa prelína s inými druhmi diskriminácie vrátane diskriminácie z dôvodu rasy a etnickej príslušnosti, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravotného stavu, pohlavnej identity, sexuálnej orientácie, veku a/alebo sociálno-ekonomických podmienok;

H.  keďže 33 % žien v EÚ zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie a 55 % ich čelilo sexuálnemu obťažovaniu, pričom k 32 % takýchto prípadov došlo na pracovisku; keďže ženy sa môžu mimoriadne ľahko stať obeťou sexuálneho a fyzického násilia, násilia online, kybernetického šikanovania a prenasledovania; keďže viac ako polovica ženských obetí vrážd je zabitá partnerom alebo príbuzným; keďže násilie páchané na ženách je jedným z najrozšírenejších porušení ľudských práv na svete bez ohľadu na vek, štátnu príslušnosť, náboženské vyznanie, vzdelanie alebo finančné a sociálne postavenie, čo predstavuje veľkú prekážku rovnosti žien a mužov; keďže výskyt javu vraždenia žien (femicída) v členských štátoch neklesá;

I.  keďže z prieskumu EÚ o LGBT vyplýva, že lesby, bisexuálne a transsexuálne ženy čelia obrovskému riziku diskriminácie na základe svojej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; keďže za uplynulých 5 rokov bolo 23 % lesieb a 35 % transrodových osôb aspoň raz fyzicky/sexuálne napadnutých alebo ohrozených násilím doma alebo inde (na ulici, vo verejnej doprave, na pracovisku atď.);

J.  keďže čo sa týka uplatňovania a presadzovania právnych predpisov EÚ v oblasti rodovej rovnosti v členských štátoch, zistilo sa, že s transpozíciou a uplatňovaním príslušných smerníc sa spájajú osobitné problémy, ako sú podstatné nedostatky v právnych predpisoch a ich nekonzistentné uplatňovanie vnútroštátnymi súdmi;

K.  keďže inštitúcie a mechanizmy rodovej rovnosti sú vo vnútroštátnych vládnych štruktúrach často marginalizované, rozdelené medzi rozličné oblasti politiky a brzdené komplexnými mandátmi, ako aj nedostatkom vhodného personálu, odbornej prípravy, údajov a potrebných zdrojov, pričom politickí lídri im neposkytujú dostatočnú podporu;

L.  keďže podľa komparatívnej analýzy právnych predpisov zabezpečujúcich nediskrimináciu v Európe, ktorú v roku 2017 uverejnila Európska sieť právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie, v prevažnej väčšine krajín stále pretrvávajú vážne obavy v súvislosti s vnímaním a povedomím, pretože jednotlivci často nie sú informovaní o svojich právach na ochranu proti diskriminácii či o mechanizmoch ochrany; keďže podľa tejto analýzy sa v súvislosti s presadzovaním smerníc EÚ v oblasti boja proti diskriminácii objavili ďalšie problémy, ako je nedostatočné (alebo príliš reštriktívne) právne postavenie organizácií a združení na to, aby sa angažovali pri konaniach v mene alebo na podporu obetí diskriminácie, obmedzujúce uplatňovanie presunutia dôkazného bremena, ako aj niekoľko prekážok brániacich účinnému prístupu k spravodlivosti, a fungujú ako prekážka brániaca občanom v tom, aby mohli v plnej miere požívať a chrániť svoje práva vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov na boj proti diskriminácii;

M.  keďže podľa indexu rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z roku 2017 dochádza iba k nepatrným zlepšeniam a je zrejmé, že EÚ je stále ďaleko od dosiahnutia rodovej rovnosti, pričom celkové hodnotenie je v súčasnosti 66,2 zo 100 bodov, teda iba o štyri body viac ako pred desiatimi rokmi;

N.  keďže v súvislosti s oblasťou rozhodovania z uvedených údajov o rodovej rovnosti vyplýva, že za posledné desaťročie došlo k zlepšeniu o takmer 10 bodov, takže hodnotenie je teraz 48,5 bodu, pričom táto oblasť má zo všetkých oblastí stále najnižšiu mieru úspechu; keďže tento nepriaznivý údaj odzrkadľuje predovšetkým nerovnomerné zastúpenie žien a mužov v politike a poukazuje na demokratický deficit v riadení EÚ;

O.  keďže v správe nadácie Eurofound o rozdieloch v zamestnanosti žien a mužov sa odhaduje, že tieto rozdiely stoja EÚ približne 370 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 2,8 % HDP EÚ;

P.  keďže podľa prieskumu pracovných podmienok, ktorý vypracovala nadácia Eurofound, viaczložkový ukazovateľ plateného a neplateného pracovného času ukazuje, že ak sa platené a neplatené pracovné hodiny sčítajú, ženy pracujú dlhšie;

Q.  keďže aj napriek záväzku EÚ, pokiaľ ide o rodovú rovnosť v rozhodovacom procese, správnym radám agentúr EÚ v závažnej miere chýba rodová rovnováha a vykazujú pretrvávajúce vzory rodovej segregácie;

R.  keďže feminizácia chudoby je v EÚ realitou a keďže riadne a úplné uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti rovnosti a rodovej rovnosti by sa malo spájať s politikami zameranými na veľmi vysoké miery nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia žien, fenomény, ktoré sú úzko späté s rozpočtovými škrtmi zasahujúcimi verejné služby v oblastiach, ako sú zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, sociálne služby a sociálne dávky; keďže nedostatok politík v oblasti rovnosti a nedostatočné uplatňovanie právnych predpisov v oblasti rodovej rovnosti ďalej ohrozuje ženy a zvyšuje riziko chudoby a sociálnej marginalizácie tým, že ich vylúči z trhu práce;

S.  keďže riadne vykonávanie existujúcich právnych predpisov je nevyhnutné na dosiahnutie pokroku, pokiaľ ide o rovnosť medzi ženami a mužmi; keďže v prepracovanom znení smernice 2006/54/ES sa síce jasne zakazuje priama aj nepriama diskriminácia a hoci ženy v priemere dosahujú vysokú úroveň vzdelania, rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v roku 2015 aj tak dosahoval 16,3 %;

T.  keďže je potrebné, aby zásada rodovej rovnosti tvorila dôležitú súčasť monitorovania uplatňovania existujúcich právnych predpisov EÚ;

U.  keďže zber údajov, podľa možnosti rozčlenených podľa pohlavia, je mimoriadne dôležitý na hodnotenie pokroku, ktorý sa doposiaľ dosiahol pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ;

1.  zdôrazňuje, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou EÚ, ktorú treba uplatňovať vo všetkých politikách;

2.  zdôrazňuje, že zásada právneho štátu zohráva základnú úlohu, pokiaľ ide o legitimitu akejkoľvek formy demokratickej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že ide o základný kameň právneho poriadku Únie a ako taký je v súlade s koncepciou Únie založenej na právnom štáte;

3.  pripomína, že zásada rovnosti, pokiaľ ide o rovnakú odmenu za rovnakú prácu, je zakotvená v európskych zmluvách od roku 1957 (pozri článok 157 ZFEÚ), a zdôrazňuje, že článok 153 ZFEÚ umožňuje EÚ konať v širšej oblasti rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania, čo sa týka zamestnanosti a povolania;

4.  poukazuje na to, že riadne vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ je nevyhnutné na realizáciu politiky EÚ, pokiaľ ide o zásadu rovnosti medzi ženami a mužmi, ako je zakotvená v zmluvách, a na stimulovanie a podporu vzájomnej dôvery medzi verejnými inštitúciami na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni, ako aj medzi inštitúciami a občanmi, pričom zároveň pripomína, že dôvera aj právna istota slúžia ako základ pre dobrú spoluprácu a účinné uplatňovanie právnych predpisov EÚ;

5.  pripomína úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv a jej povinnosť dohliadať na uplatňovanie právnych predpisov EÚ a zdôrazňuje, že členské štáty majú primárnu zodpovednosť zabezpečiť ich vykonávanie a presadzovanie; poukazuje na to, že nevykonávanie, nesprávne uplatňovanie a nedostatočné presadzovanie existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi ovplyvňuje účinnosť a dôveryhodnosť Únie;

6.  pripomína členským štátom a inštitúciám EÚ, že zabezpečenie včasného a riadneho uplatňovania právnych predpisov v členských štátoch zostáva pre EÚ prioritou; zdôrazňuje, že v záujme lepšieho monitorovania uplatňovania práva Únie je dôležité dodržiavať zásady prenesenia právomocí, subsidiarity a proporcionality podľa článku 5 ZEÚ, ako aj rovnosť pred zákonom; pripomína, že je dôležité zvýšiť informovanosť o ustanoveniach existujúcich smerníc, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi zásady rovnosti medzi ženami a mužmi, a zabezpečiť ich vykonávanie v praxi;

7.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie zamerané na včasnú transpozíciu a vykonávanie právnych predpisov a tým zabezpečili uplatňovanie rovnosti medzi ženami a mužmi v praxi;

8.  zdôrazňuje, že nezabezpečenie včasnej a správnej transpozície existujúcich právnych predpisov EÚ, ktoré sa týkajú zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach vzdelávania, zamestnanosti a povolania, rovnakej odmeny za rovnakú prácu a rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, ako aj existujúcich ustanovení zameraných na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a na odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách, v konečnom dôsledku pripravuje občanov a podniky o výhody, na ktoré majú nárok podľa právnych predpisov EÚ;

9.  zdôrazňuje vplyv účinného uplatňovania právnych predpisov EÚ na posilňovanie dôveryhodnosti európskych inštitúcií; domnieva sa preto, že výročná správa uverejnená Komisiou, petičné právo a európska iniciatíva občanov sú dôležité nástroje, ktoré môžu zákonodarcom EÚ pomôcť určiť prípadné medzery v právnych predpisoch;

10.  uznáva, že je dôležité zhromažďovať údaje, podľa možnosti rozčlenené podľa pohlavia, aby sa zhodnotil pokrok dosiahnutý pri presadzovaní práv žien;

11.  zdôrazňuje, že postup v prípade nesplnenia povinnosti je cenným nástrojom na zabezpečenie správneho vykonávania právnych predpisov EÚ;

12.  znovu pripomína, že nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa Charta základných práv Európskej únie stala záväzným súborom základných práv EÚ a že charta zakazuje diskrimináciu na akomkoľvek základe, pričom tento zákaz sa neobmedzuje na žiadne konkrétne oblasti, a je určená inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram EÚ a členským štátom pri vykonávaní práva Únie;

13.  vyzýva členské štáty, aby riešili problém nárastu obchodovania s ľuďmi na účel pracovného vykorisťovania a obchodovania s ľuďmi na účel sexuálneho vykorisťovania, ktoré je stále najrozšírenejšou formou obchodovania s ľuďmi;

14.  s uznaním voči Súdnemu dvoru Európskej únie konštatuje, že široký výklad pojmu rovnaká odmena za rovnakú prácu, ako to sformuloval Súdny dvor a ako sa uvádza v jeho rozsiahlej judikatúre k tomuto článku, určite rozšíril možnosti boja proti priamej aj nepriamej rodovej diskriminácii v oblasti odmeňovania a zmenšovania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, pričom však zdôrazňuje, že treba vynaložiť ďalšie úsilie na odstránenie pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v EÚ;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo prijať a zaviesť právne predpisy EÚ, ktorými by sa riadne riešila otázka pracovných podmienok a pracovného času vrátane práce počas štátnych sviatkov a nedieľ a práce bez prestávky a času na oddych; poukazuje na to, že tento nedostatok jednotných právnych predpisov je prekážkou pri dosahovaní náležitej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a že to má vplyv najmä na ženy a ich postavenie na trhu práce;

16.  vyjadruje hlboký zármutok nad tým, že zavedenie právnych zásad zakazujúcich nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien samo osebe nepostačuje na odstránenie pretrvávajúcich rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje, že prepracovaná smernica vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že všetky ustanovenia kolektívnych zmlúv, mzdových taríf, mzdových dohôd a individuálnych pracovných zmlúv, ktoré sú v rozpore so zásadou rovnakého odmeňovania, budú alebo môžu byť vyhlásené za neplatné alebo môžu byť zmenené;

17.  zdôrazňuje, že popri existujúcich nástrojoch na vykonávanie právnych predpisov EÚ by členské štáty aj Komisia mali ďalšiu pozornosť venovať alternatívnym nástrojom, ktoré by umožnili širšie uplatňovanie právnych predpisov EÚ, najmä ustanovení týkajúcich sa rovnosti z hľadiska odmeňovania; preto zdôrazňuje význam dosiahnutia kolektívnych dohôd s cieľom zaistiť rovnakú odmenu, rodičovskú dovolenku a ďalšie súvisiace zamestnanecké práva prostredníctvom kolektívneho vyjednávania;

18.  pripomína svoje uznesenie z 15. januára 2013, v ktorom požaduje prijatie nariadenia EÚ o európskom správnom práve procesnom podľa článku 298 ZFEÚ[1]; so sklamaním konštatuje, že Komisia nesplnila žiadosť Parlamentu o predloženie návrhu legislatívneho aktu o správnom práve procesnom.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ

VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	12.4.2018
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	17 1 5
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniela Aiuto, Beatriz Becerra Basterrechea, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Florent Marcellesi, Angelika Mlinar, Marijana Petir, João Pimenta Lopes, Ángela Vallina, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Lívia Járóka, Urszula Krupa, Kostadinka Kuneva, Nosheena Mobarik, Jordi Solé, Marc Tarabella, Mylène Troszczynski, Julie Ward
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

17	+
ALDE	Beatriz Becerra Basterrechea, Angelika Mlinar
ECR	Nosheena Mobarik
EFDD	Daniela Aiuto
GUE/NGL	Kostadinka Kuneva, Ángela Vallina
PPE	Anna Maria Corazza Bildt, Marijana Petir, Elissavet Vozemberg-Vrionidi
S&D	Vilija Blinkevičiūtė, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Julie Ward, Marc Tarabella
VERTS/ALE	Margrete Auken, Florent Marcellesi, Jordi Solé

1	-
ENF	Mylène Troszczynski

5	0
ECR	Urszula Krupa, Jadwiga Wiśniewska
GUE/NGL	João Pimenta Lopes
PPE	Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Lívia Járóka

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 17.

STANOVISKO Výboru pre petície (23.3.2018)

pre Výbor pre právne veci

k monitorovaniu uplatňovania práva EÚ v roku 2016
(2017/2273(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Cecilia Wikström

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že právo predkladať petície Európskemu parlamentu je základným prvkom európskeho občianstva zakotveným v článkoch 20 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v článku 44 Charty základných práv Európskej únie, ktorý je podľa nedávnych prieskumov pre občanov na druhej najvyššej priečke dôležitosti; zdôrazňuje, že petície sú dôležitým nástrojom, vďaka ktorému sa môžu občania a rezidenti cítiť zúčastnení na činnostiach Únie a môžu vyjadriť svoje obavy týkajúce sa prípadov nesprávneho uplatňovania alebo porušovania práva EÚ a možných medzier, a zároveň umožňujú upozorniť na tieto nedostatky v nádeji rýchleho a účinného riešenia predložených problémov; súhlasí s názorom Komisie, že práca vynaložená na zabezpečenie účinného presadzovania existujúceho práva EÚ musí byť uznaná ako rovnako dôležitá ako práca venovaná vytváraniu nových právnych predpisov; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere zlepšila jej riešenie predložených petícií poskytovaním včasných a dôkladných odpovedí;

2.  upriamuje pozornosť na štúdiu, ktorej vypracovanie zadal Výbor pre petície tematickému oddeleniu C s názvom Monitorovanie vykonávania práva EÚ: nástroje a výzvy[1], a víta jej konkrétne odporúčania činností Parlamentu; upriamuje pozornosť na nedávno publikovanú štúdiu zadanú tematickému oddeleniu C s názvom Účinný prístup k spravodlivosti[2] na základe opakovaných obvinení vyplývajúcich z vybavovania niekoľkých petícií; schvaľuje návrh Komisie podporiť odbornú justičnú prípravu v oblasti práva EÚ pre rôzne členské štáty s cieľom zabezpečiť jednotnosť rozsudkov a tým rovnaké presadzovanie práv v rámci Únie;

3.  berie na vedomie, že predkladatelia petícií veľmi často odkazujú na porušenia práva EÚ, a poukazuje na to, že v roku 2016 bolo zaznamenaných mnoho petícií týkajúcich sa oblasti vnútorného trhu, spravodlivosti, základných práv a životného prostredia;

4.  zdôrazňuje, že riadne vykonávanie práva EÚ je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov politík EÚ stanovených v zmluvách a sekundárnych právnych predpisoch, ako napríklad zásady právneho štátu stanovenej v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ); zdôrazňuje, že nedostatočné presadzovanie práva nielen oslabuje účinnosť vnútorného trhu a má nákladné dôsledky, ako napríklad nezvratné poškodenia životného prostredia, ale zároveň má vplyv na právo jednotlivcov a následne aj na dôveryhodnosť a dobré meno Únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vykonávanie a presadzovanie práva sú založené na rozdelení právomocí priznaných zmluvami, a že členské štáty a Komisia sú preto spoločne zodpovedné za vykonávanie a presadzovanie európskeho práva, spolu s Komisiou ako konečnou ochrankyňou zmlúv; poukazuje zároveň na to, že všetky inštitúcie EÚ nesú svoju časť zodpovednosti za zabezpečenie vykonávania a presadzovania práva EÚ, ako stanovuje Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2016;

5.  víta skutočnosť, že správa Komisie za rok 2016 je v porovnaní s predchádzajúcimi správami transparentnejšia a obsahuje väčšie množstvo štatistických informácií; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neposkytuje presné informácie o počte petícií, ktoré viedli k začatiu konania v rámci projektu EU Pilot alebo postupu v prípade nesplnenia povinnosti a vyzýva Komisiu, aby k tejto veci poskytla tieto konkrétne informácie; s poľutovaním konštatuje, že ani Parlament, ani predkladatelia petícií nie sú do týchto postupov zapojení; opakuje svoju výzvu Komisii, aby Parlament informovala o všetkých otvorených postupoch EU Pilot a začatých postupoch v prípade nesplnenia povinnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť, skrátiť časový rámec na riešenie sporov v rámci Výboru pre petície, budovať dôveru v projekt EÚ a v konečnom dôsledku zvýšiť legitimitu postupu EU Pilot, najmä pokiaľ ide o konania vo veci nesplnenia povinnosti; vyzýva Komisiu, aby systematicky oznamovala jej rozhodnutia a rôznych krokov, ktoré prijalo kolégium komisárov a aby zverejnila program a hlavné výsledky združených stretnutí; berie na vedomie rozsudok Súdneho dvora vo veciach C-39/05 P, C-52/05 a C-562/14 P z mája 2017, podľa ktorého by sa dokumenty v rámci postupu EU Pilot nemali zverejniť v prípade, ak existuje riziko, že takéto zverejnenie by mohlo ovplyvniť povahu postupu v prípade nesplnenia povinnosti, narušiť jeho pokrok alebo ohroziť ciele tohto postupu; vyzýva Komisiu, aby po ukončení postupu EU Pilot zverejnila dokumenty, keď riziko zanikne, najmä po tom, ako budú uzatvorené postupy EU Pilot; podporuje v tomto smere návrh európskeho ombudsmana týkajúci sa včasnosti a transparentnosti prípadov pred začatím konania vo veci porušenia predpisov v rámci postupu EU Pilot; zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli všetky dotknuté strany informované a aby sa vniesla väčšiu transparentnosť do postupov v rámci projektu EU Pilot; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným odhodlaním, ktoré ukázala Komisia pri reagovaní na obavy, ktoré v rámci postupov EU Pilot vyslovili poslanci Európskeho parlamentu, a vyzýva Komisiu, aby informovala Výbor pre petície o všetkých významných nových krokoch vo vyšetrovaní a o prebiehajúcom dialógu s členskými štátmi v prípade otvorených petícií; pripomína svoju výzvu Komisii, aby do svojej výročnej správy zahrnula aj mieru vykonávania jednak nariadení, jednak smerníc EÚ;

6.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že je spoluzodpovedný za zabezpečenie vykonávania a presadzovania práva EÚ v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou, a na jeho príslušnú funkciu politickej kontroly nad Komisiou udelenú článkom 14 Zmluvy o EÚ, by mal byť Parlament automaticky informovaný o každom otvorenom postupe EU Pilot a začatom konaní vo veci nesplnenia povinnosti a mal by mu byť takisto udelený primeraný prístup k dokumentom, ktoré sa týkajú týchto dvoch typov postupov, najmä ak vyplývajú z petícií, pričom by mal dodržiavať potrebné ustanovenia o dôvernosti pre úspešné vybavenie prípadov;

7.  pripomína, že Európska únia je založená na zásade právneho štátu a že vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ je ústredným prvkom tejto zásady; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prijala ráznejšie opatrenia proti oneskorenej transpozícii v záujme zabezpečenia správnej a včasnej transpozície smerníc a plného dodržiavania práva EÚ; zaväzuje sa v tomto zmysle podporiť užšiu spoluprácu a posilniť prepojenia medzi vnútroštátnymi parlamentmi pri procese tvorby práva, najmä poskytnúť pomoc pri prijímaní právnych predpisov pre správnu transpozíciu práva EÚ; okrem toho zdôrazňuje význam služobných ciest do členských štátov na účely zistenia potrebných skutočností na základe petícií, aby sa zlepšilo vyšetrovanie tvrdení predkladateľov petície, pretože ide o nevyhnutný nástroj Parlamentu, ktorý mu umožňuje nielen zozbierať dôkazy o tom, či bolo v konkrétnej situácii plne dodržané právo Únie, ale je to aj jedinečný spôsob, ako sa priblížiť k občanom a preukázať, že ich obavy berie vážne; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila správy z návštev Parlamentu na účely zistenia potrebných skutočností a uznesenia vychádzajúce z petícií; zdôrazňuje potrebu následných opatrení na nápravu týchto osobitných prípadov nedostatkov pri uplatňovaní a vykonávaní práva EÚ v členských štátoch.

8.  navrhuje, aby sa zástupcovia členských štátov mohli vo väčšej miere zúčastňovať na diskusiách o petíciách vo Výbore pre petície;

9.  víta, že správa obsahuje revidovanú stratégiu Komisie na monitorovanie uplatňovania práva EÚ, keďže táto politika je načrtnutá v oznámení z roku 2016 s názvom Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva, a berie na vedomie jej obsah; vyjadruje znepokojenie nad zámerom Komisie viesť predkladateľov petícií k tomu, aby sa domáhali nápravy na vnútroštátnej úrovni v tých prípadoch, keď sa sťažnosti netýkajú otázok súvisiacich so všeobecnejšími zásadami, nepoukazujú na systémové problémy a mohli by sa uspokojivo vyriešiť inými mechanizmami na úrovni EÚ alebo na vnútroštátnej úrovni; vyjadruje znepokojenie nad tým, že vyššie uvedené zdôvodnenie politiky Komisie v oblasti presadzovania predpisov by mohlo sklamať občanov, ktorí od EÚ, a najmä od Komisie ako od strážkyne zmlúv podľa článku 17 Zmluvy o EÚ, očakávajú ochranu svojich práv; žiada Komisiu, aby poskytla ďalšie vysvetlenie svojich priorít vo vzťahu k tejto politike a pojmu „otázky týkajúce sa všeobecnejších zásad“; požaduje prehodnotenie vyššie uvedenej politiky presadzovania práva s cieľom zabezpečiť, aby v žiadnom prípade neohrozoval vybavovanie určitých prípadov, ktorých účinné vyriešenie by sa mohlo lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ; berie na vedomie zámer Komisie začať postup EU Pilot iba vtedy, keď by to v danom prípade mohlo byť užitočné, a pokračovať v postupoch v prípade nesplnenia povinnosti bez toho, aby sa opierali o EU Pilot, s cieľom urýchliť vyšetrovanie prípadov porušenia práva EÚ; obáva sa však, že tento prístup by mohol viesť k neúčinnému vyšetrovaniu sťažností podaných formou petícií v prípadoch, keď by boli z dôvodu osobitných vnútroštátnych okolností alebo zapojených záujmov vhodnejšie opatrenia na úrovni EÚ; berie na vedomie výrazne klesajúci trend počtu prípadov EU Pilot začatých v tom istom roku;

10.  berie na vedomie pretrvávajúcu a zhoršujúcu sa situáciu oneskorenej transpozície smerníc s 847 novými prípadmi nesplnenia povinnosti zaregistrovanými v roku 2016 z dôvodu neskorej transpozície, čo predstavuje ročný nárast o viac ako 60 % oproti predchádzajúcemu roku a viedlo to k otvoreniu 868 prípadov neskorej transpozície koncom roka 2016; vyjadruje svoje znepokojenie, pokiaľ ide o dodržiavanie rozsudkov Súdneho dvora; poznamenáva, že 95 prípadov nesplnenia povinnosti je ešte stále otvorených, a to aj napriek tomu, že Súdny dvor Európskej únie vydal rozsudok o nedodržaní požiadaviek zo strany členských štátov a že len tri z týchto prípadov Komisia postúpila Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 260 ZFEÚ; vyjadruje hlboké poľutovanie nad významným počtom prípadov, ktoré Komisia postúpila Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 260; požaduje úplné a dôrazné uplatňovanie postupu stanoveného v článku 260 ods. 3 pre prípady nedodržania oznamovacej povinnosti, aby sa zabezpečil včasný a účinný mechanizmus uplatňovania nárokov na nápravu; považuje za mimoriadne dôležité, aby zabezpečilo úplné a včasné vykonanie rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, vrátane použitia článku 279 ZFEÚ, ak je to potrebné; vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy o pokroku dosiahnutom pri plnení rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie zo strany členských štátov;

11.  berie na vedomie zvýšený počet sťažností predložených Komisii (3 783) a zahájenie 986 nových konaní vo veci nesplnenia povinnosti v roku 2016, ako aj 1 657 otvorených konaní vo veci nesplnenia povinnosti; vyjadruje poľutovanie nad súčasnými znepokojujúcimi trendmi vo vykonávaní transpozície členskými štátmi a nad rastúcim počtom situácií, v ktorých sa právo EÚ uplatňuje nesprávne alebo sa neuplatňuje vôbec, čo naznačuje, že včasné a správne vykonávanie právnych predpisov EÚ je stále problematické; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom verejne dostupných informácie o tom, ako bolo spracovaných 3 783 sťažností predložených Komisii v roku 2016, a nad prieťahmi v konaniach o nesplnení povinnosti na rôznych úrovniach a v rôznych členských štátoch a oblastiach politiky; žiada transparentnejšiu implementáciu politiky presadzovania predpisov; podnecuje Komisiu, aby zaujala aktívnejší prístup k zhromažďovaniu informácií a k reakcii na obavy občanov;

12.  konštatuje, že počet sťažností, ktoré Komisia prijala, dosiahol v roku 2016 historické maximum, čím presiahol úroveň z roku 2014, po výraznom poklese v roku 2015; vyjadruje poľutovanie nad prudkým nárastom prípadov nesplnenia povinnosti v dôsledku neskorej transpozície členskými štátmi (vyše 50 %); zdôrazňuje skutočnosť, že životné prostredie je aj naďalej hlavnou politickou oblasťou, pokiaľ ide o otvorené prípady nesplnenia povinnosti, pričom hlavné otázky predstavuje kvalita vody, nakladanie s odpadom, kvalita ovzdušia a biodiverzita;

13.  berie na vedomie neuspokojivú úroveň uplatňovania práva EÚ medzi členskými štátmi, ako to ilustruje vysoký počet sťažností zaslaných Komisii a významný tok petícií adresovaných Parlamentu; víta zámer Komisie vyjadrený v jej oznámení z decembra 2016 zvýšiť jej využívanie preventívnych nástrojov, ako sú združené stretnutia, vykonávacie usmernenia, expertné skupiny, špecializované siete, akou je sieť SOLVIT, a podporiť budovanie kapacít v členských štátoch v záujme presadzovania práva EÚ; vyzýva Komisiu, aby pri využívaní takýchto nástrojov v najvyššej miere dodržiavala zásadu dobrej a efektívnej administratívy, ako stanovuje článok 298 ZFEÚ a článok 41 Charty základných práv EÚ; vzýva Komisiu, aby využívala ustanovenia článku 197 ZFEÚ na vykonávanie tejto obnovenej politiky presadzovania práva v plnej spolupráci s členskými štátmi a európskymi inštitúciami; vyzýva Komisiu a Radu, aby v plnej miere vykonávali medziinštitucionálnu dohodu z roku 2016 o lepšej tvorbe práva[3] a spoločné politické vyhlásenie o vysvetľujúcich dokumentoch z roku 2011[4];

14.  odporúča, aby sa stanovili zrýchlené postupy pre prípady možného porušenia právnych predpisov EÚ, ktoré sa považujú za naliehavé a v rámci ktorých musí Komisia zrejme rýchlo konať;

15.  zdôrazňuje význam ochrany integrity právneho poriadku EÚ, ktorý zahŕňa primárne a sekundárne právne predpisy a tzv. soft law; z toho dôvodu požaduje včasné prijatie legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív, aby sa Európsky pilier sociálnych práv stal pre občanov realitou; zdôrazňuje, že včasné prijatie legislatívnych a nelegislatívnych iniciatív je nutnosťou, ako to uznáva Komisia aj Parlament;

16.  konštatuje, že podľa prieskumu Standard Eurobarometer 86 je najpozitívnejším výsledkom EÚ voľný pohyb občanov EÚ – vďaka ktorému môžu žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v EÚ –, a väčšina občanov EÚ podporuje spoločnú politiku EÚ v oblastiach, ako sú obrana, migrácia a terorizmus; pripomína, že na to, aby boli tieto politiky úspešné, je mimoriadne dôležité, aby sa vykonávali včas a jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch; so znepokojením konštatuje, že niektoré členské štáty nedodržiavajú svoje povinnosti týkajúce sa azylu a migrácie, najmä pokiaľ ide o premiestnenie žiadateľov o azyl a prisťahovalcov; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť nedostatočnú solidaritu medzi niektorými členskými štátmi v súvislosti s azylom a migráciou, aby všetky členské štáty splnili svoje povinnosti;

17.  berie na vedomie aktívnu prácu v oblasti uplatňovania práva EÚ, ktorú Komisia odviedla v rámci balíka opatrení na lepšiu právnu reguláciu, a podporu, ktorú poskytuje členským štátom prostredníctvom plánov vykonávania nových smerníc; pripomína však, že členské štáty by si mali plniť svoju zodpovednosť v oblasti presadzovania právnych predpisov, ktoré spoločne prijali, a mali by sa pri vykonávaní práva EÚ vyhnúť praktike známej ako gold-plating, aby zabránili zmätku občanov, pokiaľ ide o rozlišovanie medzi právom EÚ a vnútroštátnym právom, a vyvrátili dojem, že EÚ má nadmerný počet právnych predpisov.

18.  vyjadruje nedostatky v prístupe Komisie k dobrým životným podmienkam zvierat, ktorý ignoruje vážny nesúlad nahlásený veľkým počtom občanov, ktorí využili právo na predloženie petície; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu zahájiť novú stratégiu na úrovni EÚ na preklenutie všetkých existujúcich rozdielov a zabezpečenie úplnej a účinnej ochrany dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom jasného a komplexného legislatívneho rámca, ktorý v plnej miere spĺňa požiadavky článku 13 ZFEÚ;

19.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala petície, ktoré sa týkajú rozdielov v kvalite potravinových výrobkov rovnakej značky v rôznych členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ukončila nespravodlivé praktiky a zabezpečila rovnaké zaobchádzanie so všetkými spotrebiteľmi;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v určitých členských štátoch je právo na zdravie ohrozené veľkými nedostatkami, ktoré aj naďalej sužujú vykonávanie a presadzovanie environmentálnych právnych predpisov EÚ, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie limitných hodnôt týkajúcich sa kvality ovzdušia, nakladanie s odpadom a infraštruktúry na úpravu odpadových vôd;

21.  poukazuje na to, že diskriminácia na základe úradného jazyka (úradných jazykov) členského štátu na školách a vo verejnej správe bráni voľnému pohybu stanovenému v článku 26 ods. 2 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala toto narušenie vnútorného trhu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	21.3.2018
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	19 1 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrete Auken, Beatriz Becerra Basterrechea, Soledad Cabezón Ruiz, Eleonora Evi, Takis Hadjigeorgiou, Peter Jahr, Svetoslav Hristov Malinov, Lukas Mandl, Notis Marias, Ana Miranda, Marlene Mizzi, Cristian Dan Preda, Gabriele Preuß, Sofia Sakorafa, Yana Toom, Jarosław Wałęsa, Cecilia Wikström
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michela Giuffrida, Carlos Iturgaiz, Peter Kouroumbashev, Kostadinka Kuneva, Julia Pitera, László Tőkés
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Emil Radev

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

19	+
ALDE ECR EFDD GUE/NGL PPE   S&D   VERTS/ALE	Beatriz Becerra Basterrechea, Yana Toom, Cecilia Wikström       Carlos Iturgaiz, Peter Jahr, Svetoslav Hristov Malinov, Lukas Mandl, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Emil Radev, László Tőkés, Jarosław Wałęsa Soledad Cabezón Ruiz, Michela Giuffrida, Peter Kouroumbashev, Marlene Mizzi, Gabriele Preuß Margrete Auken, Ana Miranda

1	-
ECR	Notis Marias

4	0
EFDD GUE/NGL	Eleonora Evi Takis Hadjigeorgiou, Kostadinka Kuneva, Sofia Sakorafa

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/596799/IPOL_STU(2017)596799_EN.pdf
• [2]  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/596818/IPOL_STU(2017)596818_EN.pdf
• [3]  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
• [4]  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	15.5.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	19 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Mady Delvaux, Rosa Estaràs Ferragut, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Heidi Hautala, Sylvia-Yvonne Kaufmann, António Marinho e Pinto, Emil Radev, Pavel Svoboda, Axel Voss, Francis Zammit Dimech
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Geoffroy Didier, Pascal Durand, Jytte Guteland, Virginie Rozière
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Dominique Bilde

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

19	+
ALDE	Jean-Marie Cavada, António Marinho e Pinto
EFDD	Joëlle Bergeron
GUE/NGL	Kostas Chrysogonos
PPE	Geoffroy Didier, Rosa Estaràs Ferragut, Emil Radev, Pavel Svoboda, Axel Voss, Francis Zammit Dimech
S&D	Mady Delvaux, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Jytte Guteland, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Virginie Rozière
VERTS/ALE	Max Andersson, Pascal Durand, Heidi Hautala

2	-
ENF	Dominique Bilde, Marie-Christine Boutonnet

0	0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania