SPRÁVA o úlohe miest v inštitucionálnom rámci Únie

7.6.2018 - (2017/2037(INI))

Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Kazimierz Michał Ujazdowski
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Jan Olbrycht, Výbor pre regionálny rozvoj
(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o úlohe miest v inštitucionálnom rámci Únie

(2017/2037(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä jej článok 5 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o vplyve Lisabonskej zmluvy na zvyšovanie inštitucionálnej rovnováhy Európskej únie[1],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie[2], najmä na jej článok 41,

–  so zreteľom na Amsterdamský pakt stanovujúci mestskú agendu pre EÚ, ktorý ministri EÚ zodpovední za mestské záležitosti schválili 30. mája 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ[3],

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov[4],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

–  so zreteľom na vyhlásenie k mestskej agende EÚ, dohodnuté na úrovni ministrov zodpovedných za územnú súdržnosť a mestské záležitosti 10. júna 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy[5],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie[6],

–  so zreteľom na závery Rady z 24. júna 2016 týkajúce sa mestskej agendy pre EÚ,

–  so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest schválenú na neformálnom stretnutí ministrov o rozvoji miest a územnej súdržnosti konanom 24. – 25. mája 2007 v Lipsku,

–  so zreteľom na novú mestskú agendu prijatú na konferencii OSN o bývaní a udržateľnom rozvoji miest (Habitat III), ktorá sa konala 20. októbra 2016 v meste Quito (Ekvádor),

–  so zreteľom na správu Komisie o stave európskych miest z roku 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2017 o Správe o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny[7];

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0203/2018),

A.  keďže Maastrichtskou zmluvou bol zriadený Európsky výbor regiónov, čím sa mestám prostredníctvom ich zastúpenia vo výbore umožnilo podieľať sa na jeho poradnej úlohe v rozhodovacom procese EÚ;

B.  keďže Výbor regiónov túto úlohu plní tým, že vykonáva celý rad činností zameraných na podporu dialógu a aktívnej účasti na rozhodovacom procese EÚ;

C.  keďže Protokol č. 2 k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dáva Európskemu výboru regiónov právomoc podať žalobu na Súdny dvor Európskej únie v súvislosti s legislatívnymi aktmi, ak v prípade aktov, na prijatie ktorých zmluva stanovuje povinnú konzultáciu s výborom, nie je dodržaná zásada subsidiarity alebo zásada proporcionality; keďže mestá majú vďaka tomu nástroj, ktorý môžu využiť na ochranu svojich záujmov v Európskej únii;

D.  keďže by sa malo jasne rozlišovať medzi zástupcami miest stanovenými v zmluvách, ako sú členovia Výboru regiónov, a združeniami zastupujúcimi záujmy miest;

E.  keďže väčšina obyvateľstva EÚ (viac ako 70 %) žije v mestských oblastiach;

F.  keďže proces deteritorializácie moci, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou globalizácie, nezmenšuje potrebu existencie sietí európskych miest, v ktorých sa vytvárajú a presadzujú záujmy občanov Únie;

G.  keďže väčšina politík a právnych predpisov EÚ sa vykonáva na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni miest a v súčasnosti sa dotýka takmer všetkých politických, ekonomických a spoločenských oblastí;

H.  keďže inštitucionálna štruktúra EÚ je založená na zásade viacúrovňového riadenia a subsidiarity;

I.  keďže Charta viacúrovňového riadenia v Európe, ktorú prijal Výbor regiónov, poukazuje na úzku súvislosť medzi lojálnou partnerskou spoluprácou medzi Európskou úniou, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi a na rovnocennú legitímnosť a zodpovednosť každej úrovne v rámci ich príslušných právomocí;

J.  keďže Výbor regiónov vytvoril sieť na monitorovanie subsidiarity s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v Európskej únii a inštitúciami EÚ o dokumentoch a legislatívnych návrhoch Komisie, ktoré majú priamy vplyv na regionálne a miestne orgány;

K.  keďže v uvedenom uznesení z 12. decembra 2017 Parlament vyzval Komisiu, aby s cieľom posilniť občianstvo Únie a uplatňovanie tohto občianstva podnecovala miestne orgány k tomu, aby vymenovali poradcov zodpovedných za európske záležitosti, pretože tu ide o úroveň, ktorá je najbližšie k občanom;

L.  keďže Charta z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest používa pojem „európske mestá“;

M.  keďže Dohovor primátorov a starostov prispel k rozvoju integrovaných stratégií na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, zlepšeniu energetickej účinnosti a širšiemu využívaniu energie z obnoviteľných zdrojov; keďže takéto iniciatívy svedčia o tom, ako môže spolupráca medzi mestami a výmena najlepších postupov prispieť k dosahovaniu cieľov politiky EÚ;

N.  keďže podľa Lipskej charty sa európske mestá považujú za „cenný a nenahraditeľný hospodársky, sociálny a kultúrny prínos“ a mali by prevziať zodpovednosť za územnú súdržnosť, pričom jedným z hlavných záverov správy Komisie o mestách z roku 2016 je, že mestá majú rozhodujúcu úlohu pri plnení kľúčových hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov EÚ; keďže mestám by sa preto mala v politike súdržnosti priznať kľúčová úloha;

O.  keďže v Lipskej charte sa uznáva povinnosť zodpovedných ministrov členských štátov podporovať vyváženú územnú organizáciu založenú na európskej polycentrickej mestskej štruktúre a uvádza sa v nej, že mestá by mali byť hlavnými centrami rozvoja mestských regiónov a prevziať zodpovednosť za územnú súdržnosť;

P.  keďže mestská agenda EÚ (Amsterdamský pakt) potvrdzuje v plnej miere rešpektovanie zásady subsidiarity a právomocí podľa zmlúv EÚ a zároveň vytvára platformu spolupráce medzi členskými štátmi, regiónmi, mestami, Komisiou, Parlamentom, poradnými orgánmi Únie a inými zainteresovanými stranami v rámci partnerstiev s cieľom priniesť neformálny príspevok k navrhovaniu a revízii budúcich aj existujúcich právnych predpisov EÚ;

Q.  keďže rozsah mestskej agendy zahŕňa najmä pilier týkajúci sa lepšej právnej regulácie, ktorého cieľom je zameranie sa na účinnejšie a ucelenejšie vykonávanie politík, právnych predpisov a právnych nástrojov EÚ, pričom sa však nesústreďuje na iniciovanie nových právnych predpisov;

R.  keďže Komisia vyzýva miestne orgány, aby sa v rámci balíka opatrení na lepšiu právnu reguláciu podieľali ad hoc na posudzovaní územného vplyvu budúcich legislatívnych návrhov;

S.  keďže Rada vo svojich záveroch z 24. júna 2016 uvítala Amsterdamský pakt a vyzvala okrem iných Komisiu, členské štáty, miestne a regionálne orgány a Európsky parlament, aby prijali ďalšie opatrenia v tejto súvislosti, pričom vyzvala Parlament, aby zvážil začlenenie výsledkov a odporúčaní partnerstiev na základe usmernení generálnych riaditeľov zodpovedných za záležitosti týkajúce sa miest do programov zasadnutí jednotlivých výborov, na ktorých sa bude rokovať o príslušných nových a existujúcich právnych predpisoch EÚ;

T.  keďže Komisia sa v tejto mestskej agende vyzýva, aby okrem iného zvážila výsledky a odporúčania týchto partnerstiev pri vypracúvaní príslušných návrhov právnych predpisov, nástrojov a iniciatív EÚ, ako aj pri ich revízii a aby pri vypracúvaní nových politických a legislatívnych iniciatív a hodnotení existujúcich stratégií, politík a právnych predpisov EÚ pokračovala v práci s mestskými orgánmi a ich zastupujúcimi organizáciami prostredníctvom rôznych existujúcich príležitostí na konzultáciu a spätnú väzbu, ktoré majú k dispozícii;

U.  keďže nové globálne výzvy, ktoré prináša bezpečnosť a prisťahovalectvo, demografický posun, nezamestnanosť mladých ľudí, výzvy súvisiace s kvalitou verejných služieb, prístupom k čistej a cenovo dostupnej energii, s prírodnými katastrofami a ochranou životného prostredia, si vyžadujú riešenia na miestnej úrovni a teda aj väčšie angažovanie miest pri navrhovaní a vykonávaní politík EÚ;

V.  keďže hodnota európskych miest pramení aj z toho, že sa v nich nachádza významná časť spoločného kultúrneho dedičstva Európy;

W.  keďže mestá reprezentujú úroveň politiky, ktorá je pre verejnosť najzrozumiteľnejšia, a preto majú obrovský potenciál ako miesta, kde sa občania môžu zapájať do konštruktívnych diskusií, pričom skúsenosti Výboru regiónov s organizáciou občianskych dialógov v spolupráci s miestnymi a regionálnymi partnermi predstavujú v tomto ohľade sľubné vyhliadky;

X.  keďže so zreteľom na politické požiadavky vyplývajúce z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a z Parížskej dohody o zmene klímy mestá zlepšili svoju schopnosť rozvíjať inovatívne politické riešenia a nástroje v záujme sociálnej, ekologickej a hospodárskej udržateľnosti a spravodlivých obchodných systémov, ako aj schopnosť vytvárať v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni prepojenia, ktoré presahujú existujúce formáty, v záujme ich zavedenia do praxe;

Y  keďže vyhlásenie s názvom Smerom k mestskej agende EÚ, na ktorom sa dohodli ministri EÚ zodpovední za územnú súdržnosť a mestské záležitosti v júni 2015, uznáva dôležitú úlohu Výboru regiónov, Eurocities a Rady európskych obcí a regiónov (CEMR) pri vyjadrovaní záujmov mestských oblastí;

Z.  keďže mestá môžu ponúknuť príležitosť na využitie potenciálu európskeho občianstva a jeho posilnenie prostredníctvom podpory aktívneho občianstva, a to na základe uznania skutočnosti, že mestá môžu sprostredkovateľské štruktúry medzi EÚ a jej občanmi realizovať s väčšou účinnosťou;

AA.  keďže účasť miest na politikách EÚ prispieva k zvýšeniu miestnej zodpovednosti za procesy EÚ, lepšej správe vecí verejných prostredníctvom participatívnejšej európskej demokracie, k zlepšeniu administratívnych kapacít a kvality verejných služieb na úrovni celej EÚ, čo prispieva k uplatňovaniu práva na dobrú správu vecí verejných, ako je zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie;

BB.  keďže je dôležité, aby sa miestne a regionálne orgány v čo najskoršom štádiu zapojili do tvorby politík a zohrávali kľúčovú úlohu pri hodnoteniach územného vplyvu;

CC.  keďže súčasné formy účasti miest sú stále neuspokojivé z hľadiska želaného vplyvu na navrhovanie a vykonávanie politík a právnych predpisov EÚ; keďže tento vplyv by sa okrem toho zväčšil, ak by sa mestá spojili do sietí založených na spoločných historických, geografických, demografických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych prepojeniach;

1.  konštatuje, že účasť miest – v zmysle miest, veľkomiest a mestských a metropolitných oblastí, ako aj malých a stredne veľkých miest – na rozhodovacom procese EÚ je jednoduchšia vďaka ich účasti vo Výbore regiónov ako konzultačnom a poradnom orgáne; domnieva sa, že súčasná inštitucionálna štruktúra umožňuje podporu platforiem spolupráce medzi mestami aj medzi mestami a ich zastupiteľskými organizáciami a rozhodovacími orgánmi na vnútroštátnej úrovni i na úrovni EÚ v súlade so zásadami lojálnej spolupráce, subsidiarity a proporcionality;

2.  poukazuje na to, že neexistuje žiadne jednotné vymedzenie pojmu mesto, ktoré by sa vzťahovalo na jeho populáciu, územie, funkciu alebo úroveň autonómie, s výnimkou stupňa urbanizácie a koncentrácie obyvateľov, a preto každý členský štát môže mať a bude mať k tomuto pojmu odlišný prístup;

3.  konštatuje, že EÚ postupne posilňuje mestský rozmer viacerých svojich politík, o čom svedčí napr. koncept inteligentných miest a spoločenstiev (európske partnerstvo v oblasti inovácií) a také iniciatívy, ako je iniciatíva Spoločenstva URBAN I, URBAN II, trvalo udržateľný rozvoj miest (článok 7 EFRR[8]), sieť pre rozvoj miest, mestské inovačné opatrenia, Európske hlavné mesto kultúry, Európske hlavné zelené mesto, Európske hlavné mesto inovácií, Dohovor primátorov a starostov a mestská agenda EÚ;

4.  pripomína, že mestá zohrávajú dôležitú úlohu pri uskutočňovaní niektorých politík a nástrojov EÚ, napríklad v oblasti politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva preto mestá, aby postupovali integrovane a v súlade so zásadou partnerstva a nadviazali pritom spoluprácu so všetkými úrovňami správy, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou;

5.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu miest, ako aj všetkých miestnych orgánov pri príprave, navrhovaní, financovaní a vykonávaní kľúčových politík Únie, napríklad pokiaľ ide o boj proti zmene klímy, a to prostredníctvom mestského, hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja procesu, ktorý umožní mestám riešiť nové výzvy a využiť príležitosti v nadchádzajúcom období financovania EÚ, a to s cieľom mobilizovať dostupné zdroje nielen pre inteligentné a udržateľné, ale aj tvorivé mestá budúcnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj význam celosvetových stratégií a iniciatív, ako napríklad ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a globálny Dohovor primátorov a starostov;

6.  zdôrazňuje, že keďže mestá preukázali svoju schopnosť efektívne riadiť integrované opatrenia zamerané na udržateľný mestský rozvoj, mali by byť poverené dôležitejšou úlohou pri vykonávaní všetkých príslušných politík;

7.  poukazuje na to, že mestá by mohli zohrávať dôležitú úlohu v rámci vonkajších politík Únie ako nástroj verejnej diplomacie na zbližovanie ľudí z rôznych krajín a riešenie otázok, ktorým z rôznych dôvodov nie je venovaný priestor v agendách vysokej politiky, a preto požaduje lepšie financovanie príslušných podporných mechanizmov Únie;

8.  poznamenáva však, že mestá niekedy nemajú náležité nástroje a administratívnu kapacitu, aby sa mohli zúčastniť výziev na získanie finančných prostriedkov EÚ; víta preto zavedenie jednotného kontaktného miesta pre mestá, ktorého webové stránky a dokumenty by mali byť k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Únie; požaduje lepšiu koordináciu a integráciu nástrojov a programov zameraných na mestá do rôznych politík EÚ, ktorá má byť dosiahnutá určením komisára, ktorý by prevzal politické vedenie v tejto oblasti tak, aby tieto politiky dostali strategické smerovanie, a to v súlade s rastúcou pozornosťou, ktorú politiky EÚ venujú mestským oblastiam, a v tejto súvislosti aj s prihliadnutím na rôznu povahu európskych miestnych orgánov a ich potenciál; vyzdvihuje dôležitosť presadzovania vyrovnanejšieho prístupu k mestám bez ohľadu na ich veľkosť, pokiaľ ide o prístup k príslušným nástrojom a programom, a to najmä rozvíjaním poradnej funkcie;

9.  víta mestskú agendu EÚ ako nový model viacúrovňového riadenia založený na partnerstve, ktorý mestá zapája do hodnotenia existujúcich právnych predpisov a úvah o budúcej podobe politík; zdôrazňuje potrebu integrovaného a komplexného prístupu v praktickom uplatňovaní viacúrovňového riadenia stanoveného aktmi EÚ, a to v súlade so základnými cieľmi politík EÚ; berie na vedomie dôležitú doplnkovú úlohu, ktorú zohrávajú miestne prístupy a prístupy zdola nahor, akým je napr. miestny rozvoj vedený komunitou;

10.  požaduje koordináciu, posilnenie a formalizáciu mestskej agendy; domnieva sa, že by nemala zostať dobrovoľným procesom a že členské štáty a Komisia by mali prevziať väčšiu zodpovednosť a zaviazať sa k dôkladnému zváženiu a – v náležitých prípadoch – praktickému vykonaniu prijatých odporúčaní;

11.  vyzýva partnerstvá pôsobiace v rámci mestskej agendy, aby urýchlene prijali svoje odporúčania a akčné plány; ďalej vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako sa takéto konkrétne návrhy zohľadňujú, a to najmä v súvislosti s lepšou reguláciou, financovaním a poznatkami, a aby ich prípadne začlenila do budúcich legislatívnych návrhov; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu dôsledne podávala správy o týchto výsledkoch;

12.  víta platformy spolupráce medzi mestami, ktoré umožňujú vytváranie synergií pre cezhraničnú spoluprácu a lepšie vykonávanie politík EÚ v praxi; domnieva sa, že Dohovor primátorov a starostov EÚ o klíme a energetike je dobrým príkladom hodným nasledovania;

13.  víta skutočnosť, že Komisia zriadila platformu údajov o mestách; vyzýva však Eurostat a Komisiu, aby zhromažďovali a zostavovali podrobnejšie údaje, najmä údaje o tokoch, a to v záujme efektívneho prispôsobenia existujúcich politík a efektívnej tvorby budúcich politík;

14.  domnieva sa, že je potrebné posilniť včasné a koordinované zapojenie miest do rozhodovacieho procesu EÚ v rámci súčasnej inštitucionálnej štruktúry EÚ, najmä pokiaľ ide o právne predpisy, ktoré sa ich priamo dotýkajú, a to tak, aby sa zabezpečila transparentnosť a účinnosť politík a rozhodovania a rešpektovala sa pritom rozdielna podoba ústav jednotlivých členských štátov; žiada väčšiu transparentnosť a zapojenie občanov do rozhodovacieho procesu EÚ; víta v tejto súvislosti európsku iniciatívu občanov a požaduje lepšiu propagáciu tohto nástroja v členských štátoch;

15.  vyjadruje presvedčenie, že treba výrazne posilniť úlohu miest pri tvorbe budúcich politík EÚ; vyzýva preto EÚ, aby najmä s ohľadom na dlhodobé hľadiská prehodnotila zavedenie európskej mestskej politiky;

16.  pripomína, že Výbor regiónov koordinuje Platformu na monitorovanie stratégie Európa 2020 (EUROPE 2020MP), ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť, aby názory miest, regiónov a iných miestnych orgánov boli zohľadnené pri vymedzovaní stratégie Komisie pre hospodársky rast a inovácie;

17.  odporúča posilnenie politického zastúpenia miest a obcí v rámci súčasného inštitucionálneho rámca EÚ, pričom by sa malo okrem iného zvážiť aj posilnenie zastúpenia miest zo strany členských štátov vo Výbore regiónov, a to bez toho, aby sa zmenšila úloha regiónov a vidieckych oblastí;

18.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby ich návrhy na vymenovanie členov Výboru regiónov v plnej miere odrážali rôznorodosť ich územných štruktúr a aby do Výboru regiónov prípadne navrhli vymenovanie viacerých zástupcov miestnej úrovne;

19.  zdôrazňuje význam združení zastupujúcich mestá, ako sú Eurocities a Rada európskych obcí a regiónov (CEMR); zasadzuje sa za upevnenie účasti európskych združení zastupujúcich miestne orgány a mestské záujmy pri tvorbe politík, ako sú sieť Eurocities, CEMR a ďalšie, a domnieva sa, že takéto združenia by sa mali stať kľúčovými partnermi inštitúcií EÚ prostredníctvom zavedenia trvalého mechanizmu štruktúrovaného dialógu, a to aj prostredníctvom Výboru regiónov, najmä v prípravnej fáze legislatívneho procesu;

20.  odporúča, aby sa posudzovanie územného vplyvu vykonávalo v prípade všetkých politických opatrení a právnych predpisov, ktoré majú vplyv na miestnu úroveň; domnieva sa, že dialóg so združeniami zastupujúcimi miestne a mestské orgány by mal umožniť, aby tieto združenia prispievali k posudzovaniu územného vplyvu, poskytovali poradenstvo týkajúce sa prípravných štúdií pre navrhovanie politiky, ako aj pravidelnú a cielenú expertízu v oblasti vykonávania právnych predpisov EÚ na nižšej ako celoštátnej úrovni; pripomína, že posudzovanie územného vplyvu vykonáva Výbor regiónov;

21.  nabáda na väčšiu spoluprácu medzi Radou a miestnymi orgánmi; požaduje, aby sa v Rade posilnila poradná úloha miest a regiónov a ich zastupujúcich združení v prípadoch, keď sa Rada zaoberá otázkami, ktoré majú vplyv na miestnu úroveň;

22.  domnieva sa, že mestá, mestské centrá a obce treba vnímať v širšom zmysle, a nie iba ako štruktúry verejnej správy pod demokratickou kontrolou, a že by sa mali považovať za potenciálne fóra na verejnú diskusiu, prenos poznatkov a na formovanie politického priestoru v EÚ, a to bez narušenia úlohy vidieckych oblastí; konštatuje, že je potrebné vymedziť prvky, na ktorých spočíva tento európsky verejný priestor charakterizovaný uplatňovaním základných práv, slobôd a hodnôt, ako sú rovnosť, nediskriminácia a spravodlivosť;

23.  vyzdvihuje dôležitosť úlohy, ktorú zohráva občianska spoločnosť v politickom živote EÚ; zastáva názor, že mestá predstavujú úroveň, na ktorej sa môžu ľudia najjednoduchšie angažovať, keďže majú privilegovaný prístup k veľkej časti obyvateľstva EÚ; konštatuje, že mestá tak môžu zohrávať úlohu legitimizovania a prispievať ku kampaniam na zvyšovanie povedomia o právach občanov EÚ;

24.  pripomína, že regióny a mestá by sa mali uznať ako centrá plniace pozitívnu úlohu pri rozvíjaní stratégií EÚ, v rámci ktorých globálne otázky vznikajú na miestnej úrovni a tam sa aj riešia, čo prispieva k posilňovaniu systému viacúrovňového riadenia Únie, a že takáto perspektíva má praktické dôsledky, pokiaľ ide o inštitucionálny rámec vzostupného alebo zostupného rozhodovacieho procesu EÚ;

25.  domnieva sa, že zastúpenie miest by sa nemalo obmedzovať len na ich oficiálnych zástupcov zapojených do riadiacich a konzultačných štruktúr a že mestá a obce rôznej veľkosti – a nie iba hlavné mestá krajín a regiónov – by sa mohli stať centrami diskusie o budúcnosti Únie a jej politikách;

26.  domnieva sa, že na to, aby sa stali centrami diskusií o budúcnosti Únie a jej politikách, musia obce vymenovať poradcu pre európske záležitosti, a že by sa mala vytvoriť sieť pre miestnych poradcov s takýmto mandátom;

27.  požaduje, aby sa mestám a miestnym orgánom pridelila dostatočná podpora, ktorá im umožní zlepšiť mestský rozmer tvorby politiky EÚ;

28.  odporúča, aby sa potenciál miest EÚ využil pri navrhovaní a vykonávaní politík EÚ prostredníctvom diskusií a konzultácií o otázkach, ktoré sa ich dotýkajú a ktoré presahujú mestskú politiku v užšom zmysle;

29.  trvá na tom, že tento cieľ bude možné dosiahnuť len vtedy, ak sa diskusie a konzultácie uskutočnia v mestských oblastiach, ktoré sú mimo hlavných miest štátov či regiónov a ktoré môžu predstavovať ľahko prístupné fórum pre občanov žijúcich v okolí, a to aj v mestách a obciach, pričom hlavným cieľom je priblížiť Európsku úniu jej občanom;

30.  uznáva, že je dôležité zabezpečiť modely zapájania sa, ktoré sú prispôsobené rôznym kontextom a mestským oblastiam rôznej veľkosti a významu, od európskych hlavných miest až po malé a stredne veľké mestá;

31.  domnieva sa, že Parlament spolu s Výborom regiónov sú prirodzenými podporovateľmi tohto procesu ako subjekty, ktoré dokážu formulovať otázky predstavujúce východiskový bod diskusií a konzultácií a vyvodiť závery na základe zozbieraných názorov, stanovísk a projektov;

32.  navrhuje, aby proces konzultácií s občanmi zabezpečili Parlament a Výbor regiónov spoločne s tými európskymi mestských radami, ktoré boli uznané ako fóra na európsku diskusiu, a že tieto fóra by sa mali zriadiť v úzkej spolupráci s členskými štátmi primárne v tých mestách, ktorých rozsah má význam a vplyv na väčšinu obyvateľstva dotknutého regiónu, aby sa zabezpečila čo najširšia účasť;

33.  navrhuje tiež, aby mestské rady uznané ako európske diskusné fóra zodpovedali za to, aby sa univerzitám, miestnym školám a iným vzdelávacím inštitúciám, ako aj médiám, sociálnym organizáciám, združeniam a širokej verejnosti poskytovali rozsiahle odborné poznatky a verejné skúsenosti, slobodný a otvorený prístup a možnosť zapojiť sa do diskusií a konzultácií; domnieva sa, že tieto rady by mali byť zodpovedné aj za pozývanie zástupcov všetkých úrovní správy miest vrátane menších jednotiek alebo partnerských rád zo širšej mestskej oblasti a že by bolo tiež vhodné vymedziť územnú pôsobnosť takejto povinnosti v dohode uzatvorenej medzi príslušnými orgánmi na úrovni EÚ a radou mesta uznaného ako európske fórum;

34.  navrhuje, aby sa vytvoril pilotný program 54 európskych diskusných fór, ktoré by sa konali v iných ako hlavných mestách členských štátov, pričom by bolo potrebné zabezpečiť vyvážené územné zastúpenie a účasť miest rôznej veľkosti, s cieľom vytvoriť systém diskusií a konzultácií o záležitostiach EÚ na komunálnej úrovni;

35.  zdôrazňuje potrebu výmeny osvedčených postupov medzi európskymi mestami, keďže niektoré z nich úspešne realizovali programy v oblasti migrácie alebo zmeny klímy alebo inovačné plány riadenia miest;

36.  zdôrazňuje, že upevnením postavenia miest pri formovaní politík EÚ, okrem iného v rámci Výboru regiónov, sa dôvera v ostatné úrovne riadenia neoslabuje, ale skôr posilňuje, keďže sa tým podporuje viacúrovňové riadenie a subsidiarita na základe vzájomnej dôvery medzi EÚ, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi;

37.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ C 212 E, 5.8.2010, s. 82.
• [2]  Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.
• [3]  Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 124.
• [4]  Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014, s. 1.
• [5]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0049.
• [6]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0048.
• [7]  Prijaté texty, P8_TA(2017)0487.
• [8]  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti (Ú. V. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289).

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (15.5.2018)

pre Výbor pre ústavné veci

k úlohe miest v inštitucionálnom rámci Únie
(2017/2037(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Jan Olbrycht

(*)  Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva, že mestá, ktorými sa rozumejú mestá, veľkomestá a mestské a metropolitné oblasti, ako aj malé a stredne veľké mestá, ktoré predstavujú opornú sústavu územných celkov Európy, nemajú v inštitucionálnom rámci Únie formálnu úlohu okrem tej, ktorú plnia ich zástupcovia vo Výbore regiónov (VR), a to je poradná úloha; zdôrazňuje však, že takmer všetky politiky EÚ majú výrazný priamy alebo nepriamy vplyv na mestá a že miestni volení zástupcovia môžu byť (v rámci partnerstva a zásady viacúrovňového riadenia) kľúčovým sprostredkovateľom medzi EÚ a jej občanmi, ktorí by mali byť skutočne zapojení do procesu európskej integrácie, okrem iného prostredníctvom lepšej vzájomnej komunikácie, ako aj kvalitných informácií o politikách;

2.  poznamenáva, že podľa Lipskej charty predstavujú mestá nenahraditeľné ekonomické, sociálne a kultúrne bohatstvo, a vyhlasuje, že mestá by mali prevziať zodpovednosť za územnú súdržnosť; preto zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorá by mestám mala byť priznaná v rámci politiky súdržnosti;

3.  poukazuje na to, že neexistuje žiadna jednotná definícia mesta, ktorá by sa vzťahovala na jeho populáciu, územie, funkcie a úroveň autonómie, s výnimkou stupňa urbanizácie a koncentrácie obyvateľov, a preto každý členský štát môže a bude mať odlišný prístup k tomuto pojmu;

4.  konštatuje, že EÚ postupne posilňuje mestský rozmer viacerých politík, o čom svedčí koncept inteligentných miest a spoločenstiev (európske partnerstvo v oblasti inovácií) a také iniciatívy ako iniciatíva Spoločenstva URBAN I, URBAN II, trvalo udržateľný rozvoj miest (článok 7 EFRR), Sieť pre rozvoj miest, mestské inovačné opatrenia, Európske hlavné mesto kultúry, Európske hlavné zelené mesto, Európske hlavné mesto inovácií, Dohovor primátorov a starostov a mestská agenda EÚ;

5.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu miest, ako aj všetkých miestnych orgánov pri príprave, navrhovaní, financovaní a vykonávaní kľúčových politík Únie, napríklad boj proti zmene klímy, a to prostredníctvom mestského, hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja procesu, ktorý umožní mestám riešiť nové výzvy a využiť príležitosti v nadchádzajúcom období financovania EÚ, a to s cieľom mobilizovať dostupné zdroje nielen pre inteligentné a udržateľné, ale aj tvorivé mestá budúcnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj význam celosvetových stratégií a iniciatív, ako napríklad ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja alebo Globálny dohovor primátorov a starostov;

6.  poukazuje na potenciál dôležitej úlohy miest, ktorú by mohli zohrávať v rámci vonkajších politík Únie ako nástroja verejnej diplomacie na zbližovanie ľudí z rôznych krajín a riešenie otázok, ktorým z rôznych dôvodov nie je venovaný priestor v agendách vysokej politiky, a preto požaduje lepšie financovanie príslušných podporných mechanizmov Únie;

7.  poznamenáva však, že mestá niekedy nemajú náležité nástroje a administratívnu kapacitu, aby sa mohli zúčastniť výziev na získanie finančných prostriedkov EÚ; víta preto zavedenie jednotného kontaktného miesta pre mestá, ktorých webové stránky a dokumenty by mali byť k dispozícii vo všetkých úradných jazykoch Únie, a vyzýva na lepšiu koordináciu a integráciu nástrojov a programov zameraných na mestá do rôznych politík EÚ, ktorá má byť dosiahnutá určením komisára, ktorý by prevzal politické vedenie v tejto oblasti tak, aby tieto politiky dostali strategické smerovanie, a to v súlade s rastúcim pozornosťou, ktorú politiky EÚ venujú mestským oblastiam, a v tejto súvislosti aj s prihliadnutím na rôznu povahu európskych miestnych orgánov a ich potenciál; vyzdvihuje dôležitosť presadzovania vyrovnanejšieho prístupu k mestám bez ohľadu na ich veľkosť, pokiaľ ide o prístup k príslušným nástrojom a programom, a to najmä rozvíjaním poradnej funkcie;

8.  víta mestskú agendu EÚ ako nový model viacúrovňového riadenia založený na partnerstve, ktorý mestá zapája okrem iného do hodnotenia existujúcich právnych predpisov a úvah o budúcej podobe politík; zdôrazňuje potrebu integrovaného a komplexného prístupu v praktickom uplatňovaní viacúrovňového riadenia stanovenom aktmi Únie v súlade so základnými cieľmi politiky EÚ a berúc na vedomie dôležitú úlohu, ktorú zohráva lokálne orientovaný prístup a prístup zdola nahor, ako to dokazuje napríklad miestny rozvoj vedený komunitou;

9.  požaduje koordináciu, posilnenie a formalizáciu mestskej agendy; domnieva sa, že by nemala zostať dobrovoľným procesom a že členské štáty a Komisia by mali prevziať väčšiu zodpovednosť a zaviazať sa k dôkladnému zváženiu a, v náležitých prípadoch, praktickému vykonaniu prijatých odporúčaní;

10.  vyzýva partnerstvá pôsobiace v rámci mestskej agendy, aby urýchlene prijali svoje odporúčania a akčné plány; ďalej vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako sa takéto konkrétne návrhy zohľadňujú, a to najmä v súvislosti s lepšou reguláciou, financovaním a poznatkami, a aby ich prípadne začlenila do budúcich legislatívnych návrhov; vyzýva Komisiu, aby Parlamentu dôsledne podávala správy o týchto výsledkoch;

11.  zdôrazňuje, že keďže mestá preukázali svoju schopnosť efektívne riadiť integrované opatrenia zamerané na trvalo udržateľný mestský rozvoj, mali by byť poverené dôležitejšou úlohou pri vykonávaní všetkých príslušných politík;

12.  naliehavo žiada Komisiu, aby zaviedla rozsiahle posudzovanie toho, aký územný vplyv má mestský rozmer všetkých príslušných politík EÚ, s cieľom zabezpečiť, aby všetky budúce právne predpisy vychádzali z analýzy dôsledkov ich vykonávania na miestnej a regionálnej úrovni; nabáda k väčšiemu a aktívnejšiemu zapojeniu miest, združení miest, miestnych a regionálnych orgánov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, a to prostredníctvom účinnej spolupráce v rámci tohto procesu;

13.  víta skutočnosť, že Komisia zriadila platformu údajov o mestách; vyzýva však Eurostat a Komisiu, aby zhromažďovali a spracúvali podrobnejšie údaje, najmä údaje o tokoch, a to v záujme účinného prispôsobenia existujúcich politík a účinnej tvorby budúcich politík;

14.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby ich návrhy na vymenovanie členov VR v plnej miere odrážali rôznorodosť ich územných štruktúr a aby prípadne navrhli vymenovanie viacerých zástupcov miestnej úrovne do VR;

15.  zdôrazňuje význam združení zastupujúcich mestá, ako sú EUROCITIES a Rada európskych obcí a regiónov (CEMR); požaduje ich užšie aktívne zapojenie, v náležitých prípadoch, do činnosti príslušných expertných skupín Komisie a pracovných skupín Rady; rovnako vyzdvihuje dôležitosť úlohy občianskej spoločnosti, ktorú zohráva v politickom živote EÚ a pri vymedzovaní európskej mestskej politiky;

16.  je presvedčený o tom, že treba výrazne posilniť úlohu miest pri tvorbe budúcich politík EÚ; žiada preto EÚ, aby najmä so zreteľom na dlhodobý výhľad znovu zvážila zavedenie európskej mestskej politiky.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	15.5.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	31 3 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pascal Arimont, Franc Bogovič, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Aleksander Gabelic, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Louis-Joseph Manscour, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Paul Nuttall, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Matthijs van Miltenburg, Kerstin Westphal, Joachim Zeller
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Isabella Adinolfi, John Howarth, Ivana Maletić, Miroslav Mikolášik, Bronis Ropė, Davor Škrlec, Damiano Zoffoli
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Dariusz Rosati, Boris Zala

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

31	+
ALDE	Ivan Jakovčić, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg
ECR	Sławomir Kłosowski, Ruža Tomašić
EFDD	Isabella Adinolfi, Rosa D’Amato
GUE/NGL	Younous Omarjee
PPE	Pascal Arimont, Franc Bogovič, Ivana Maletić, Miroslav Mikolášik, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Dariusz Rosati, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Ramón Luis Valcárcel Siso, Joachim Zeller
S&D	Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Aleksander Gabelic, John Howarth, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Liliana Rodrigues, Kerstin Westphal, Boris Zala, Damiano Zoffoli
VERTS/ALE	Bronis Ropė, Davor Škrlec

3	-
EFDD	Paul Nuttall
ENF	Steeve Briois
NI	Konstantinos Papadakis

0	0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	24.5.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	18 1 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Mercedes Bresso, Richard Corbett, Pascal Durand, Danuta Maria Hübner, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Jo Leinen, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Claudia Țapardel, Kazimierz Michał Ujazdowski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Martina Anderson, Jérôme Lavrilleux, Jiří Pospíšil, Rainer Wieland
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Eduard Kukan, Fernando Ruas

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

18	+
GUE/NGL	Martina Anderson, Barbara Spinelli
NI	Kazimierz Michał Ujazdowski
PPE	Danuta Maria Hübner, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Eduard Kukan, Markus Pieper, Jiří Pospíšil, Fernando Ruas, György Schöpflin, Rainer Wieland
S&D	Mercedes Bresso, Richard Corbett, Ramón Jáuregui Atondo, Jo Leinen, Pedro Silva Pereira, Claudia Țapardel
VERTS/ALE	Pascal Durand

1	-
NI	Diane James

1	0
ALDE	Maite Pagazaurtundúa Ruiz

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania