SPRÁVA o diplomacii v oblasti klímy
26.6.2018 - (2017/2272(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajcovia: Arne Lietz, Jo Leinen
Postup pridružených výborov – článok 55 rokovacieho poriadku
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o diplomacii v oblasti klímy
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 21, 191, 192, 220 a 221,
– so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,
‒ so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21, 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži a slúžila ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11),
– so zreteľom na 22. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP22) a 1. konferenciu zmluvných strán, ktorá sa konala 15. až 18. novembra 2016 v marockom Marrákeši a slúžila ako zasadnutie strán Parížskej dohody (CMA1),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP 22)[1],
– so zreteľom na 5. hodnotiacu správu (AR5) Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) a na jeho súhrnnú správu,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP23)[2],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júla 2016 s názvom Rýchlejší prechod Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo (COM(2016)0500),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216),
– so zreteľom na akčný plán diplomacie EÚ v oblasti klímy na rok 2015, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci,
– so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci zo 6. marca 2017 a 19. júna 2017,
– so zreteľom na závery Európskej rady z 22. júna 2017,
– so zreteľom na závery Rady z 26. februára 2018 o diplomacii v oblasti klímy,
– so zreteľom na oznámenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) z júna 2016 o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ zo 7. júna 2017 o strategickom prístupe k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),
– so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov z 9. februára 2017 s názvom Smerom k novej stratégii EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy – integrovaný prístup,
‒ so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2016 s názvom Po parížskej konferencii[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2018 o ženách, rovnosti medzi ženami a mužmi a klimatickej spravodlivosti[5],
– so zreteľom na rozhodnutie UNFCCC č. 36/CP.7 z 9. novembra 2001 o zlepšovaní účasti žien na zastupovaní zmluvných strán v orgánoch zriadených v súlade s Rámcovým dohovorom Organizácie Spojených národov o zmene klímy a s Kjótskym protokolom,
– so zreteľom na štúdiu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) z roku 2009 o migrácii, životnom prostredí a klimatických zmenách: Hodnotenie dôkazov,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ[6],
– so zreteľom na encykliku Laudato Si pápeža Františka o starostlivosti o náš spoločný dom,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0221/2018),
A. keďže zmena klímy stále závažnejšie vplýva na rôzne stránky ľudského života, ako aj na rozvojové príležitosti, celosvetový geopolitický poriadok a stabilitu; keďže krajiny s menším počtom zdrojov na prispôsobenie sa zmene klímy budú najviac zasiahnuté dôsledkami zmeny klímy; keďže diplomaciu v oblasti klímy je možné považovať za určitú formu presne zameranej zahraničnej politiky, ktorej cieľom je podporovať opatrenia v oblasti klímy nadväzovaním kontaktov s inými subjektmi, spoluprácou na konkrétnych otázkach v oblasti zmeny klímy, budovaním strategických partnerstiev a upevňovaním vzťahov medzi štátnymi a neštátnymi subjektmi vrátane významných prispievateľov ku globálnemu znečisteniu, a tým prispievať k zmierňovaniu účinkov zmeny klímy, ako aj k zlepšeniu opatrení v oblasti klímy a posilneniu diplomatických vzťahov EÚ;
B. keďže účinky zmeny klímy zahŕňajú stúpanie hladiny oceánov, ich otepľovanie a okysľovanie, stratu biodiverzity či zvýšenie výskytu extrémnych klimatických javov; keďže prvotnými obeťami tohto narušenia sú najzraniteľnejšie krajiny a ich obyvatelia, najmä ľudia žijúci na ostrovoch; keďže zmena klímy má obzvlášť závažný sociálny a kultúrny vplyv na miestne komunity, ktoré nielenže prispievajú k emisiám CO2 len v nepatrnej miere, ale zohrávajú tiež aktívnu a rozhodujúcu úlohu pri ochrane ekosystémov, v ktorých žijú, a tým zmierňujú účinky zmeny klímy;
C. keďže EÚ, ktorá patrí k popredným subjektom v súvislosti s opatreniami v oblasti klímy, preukázala svoje vedúce postavenie počas medzinárodných rokovaní o klíme; keďže EÚ využíva diplomaciu v oblasti klímy na vytváranie strategických spojenectiev s príslušnými zainteresovanými stranami v záujme spoločného boja proti zmene klímy a tieto partnerstvá sú kľúčovým prvkom trvalo udržateľného rozvoja a preventívnych opatrení v súvislosti s hrozbami súvisiacimi s klímou;
D. keďže diplomacia EÚ v oblasti klímy prispela k uzavretiu Parížskej dohody a odvtedy sa prístup EÚ k diplomacii v oblasti klímy rozšíril; keďže politika v oblasti klímy bola ako súčasť globálnej stratégie EÚ začlenená do zahraničnej a bezpečnostnej politiky a posilnilo sa prepojenie medzi energetikou a klímou, bezpečnosťou a adaptáciou na zmenu klímy a migráciou;
E. keďže zodpovednosť za dlhodobé udržateľné opatrenia v oblasti klímy sa nemôže klásť na jednotlivcov a ich individuálne rozhodnutia ako spotrebiteľov; keďže politika v oblasti klímy založená na ľudských právach by mala objasniť, že zodpovednosť za vytváranie udržateľných spoločností nesú predovšetkým politici, ktorí majú prostriedky na vytvorenie udržateľných politík v oblasti klímy;
F. keďže zmena klímy a otázky bezpečnosti sú vzájomne prepojené a majú cezhraničný presah a vyžadujú si diplomaciu v oblasti klímy zameranú okrem iného na úplné vykonávanie záväzkov vyplývajúcich z Parížskej dohody; keďže v niekoľkých štúdiách sa potvrdili nepriame prepojenia medzi zmenou klímy, prírodnými katastrofami a vznikom ozbrojených konfliktov a keďže zmena klímy sa môže považovať za „multiplikátor hrozby“, ktorý môže znásobiť existujúce sociálne napätie; keďže negatívne dlhodobé dôsledky zmeny klímy môžu viesť k zvýšeniu politického napätia, tak vnútri, ako aj mimo národných hraníc, predstavujú teda riziko vzniku krízy a vytvárajú tlak na medzinárodné vzťahy ako také;
G. keďže zmena klímy má priamy a nepriamy dosah na migráciu, vyháňa stále viac ľudí zo zraniteľných do životaschopnejších oblastí cudzích alebo vlastných krajín, aby mohli začať nový život;
H. keďže Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy v Bonne, Nemecko (COP 23) uznal povahu a rozsah vysídľovania a migrácie spôsobených zmenou klímy v dôsledku katastrof spôsobených globálnym otepľovaním; keďže podľa rôznych dôležitých a dobre odôvodnených štúdií a správ, napríklad vypracovaných Medzinárodnou organizáciou pre migráciu a Svetovou bankou, ak sa nevyvinie výrazné úsilie, počet migrantov, ako aj osôb vysídlených v rámci krajiny, spôsobený zmenami životného prostredia, by mohol podľa najhoršieho scenára do roku 2050 dosiahnuť až 200 miliónov, z ktorých mnohí v súčasnosti žijú v pobrežných oblastiach alebo by mohli byť vnútornými migrantmi zo subsaharskej Afriky, južnej Ázie a Latinskej Ameriky;
I. keďže ľudia, ktorí migrujú z environmentálnych dôvodov, nemajú postavenie utečenca ani ochranu, ktorá sa poskytuje utečencom na medzinárodnej úrovni, pretože nie sú uznaní v Ženevskom dohovore z roku 1951;
J. keďže Komisia ako príspevok k dosiahnutiu hospodárstva s nulovými emisiami CO2 stanovila podporu energetickej efektívnosti a to, aby sa EÚ stala svetovým lídrom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, za ciele energetickej politiky Únie;
K. keďže diplomacia EÚ v oblasti klímy musí podporovať projekty riadenia rizík, formovať verejnú mienku, podporovať politickú a hospodársku spoluprácu v boji proti zmene klímy a podporovať nízkouhlíkové hospodárstvo;
L. keďže diplomacia EÚ v oblasti klímy by mala vytvoriť model proaktívneho prispôsobovania, ktorý by podporoval interakciu medzi politikami v oblasti boja proti zmene klímy; keďže inštitucionalizácia politík v oblasti zmeny klímy by podnietila väčšiu informovanosť verejnosti a mala by sa prejaviť na jasnejšej politickej vôli;
M. keďže problém nedostatku vodných zdrojov je príčinou rastúceho počtu konfliktov medzi komunitami; keďže tieto zdroje sa často využívajú neudržateľným spôsobom na intenzívnu a priemyselnú poľnohospodársku výrobu v už nestabilnom kontexte;
N. keďže v záujme splnenia stanovených cieľov by sa boj proti zmene klímy mal stať strategickou prioritou všetkých diplomatických dialógov a iniciatív s prístupom založeným na ľudských právach; keďže Parlament aktívne prispieva k tomuto procesu a využíva svoju legislatívnu právomoc a politický vplyv na širšie začleňovanie zmeny klímy do rozvojovej činnosti a portfólia pomoci, ako aj do niekoľkých ďalších politík EÚ, ako je investovanie, poľnohospodárstvo, rybárstvo, energetika, doprava, výskum a obchod;
O. keďže zdroje diskriminácie a zraniteľnosti na základe pohlavia, rasy, etnickej príslušnosti, triedy, chudoby, schopností, pôvodnosti, veku, geografie, tradičnej a inštitucionálnej diskriminácie sa všetky navzájom spájajú a bránia prístupu k zdrojom a prostriedkom na vyrovnanie sa s dramatickými zmenami, ako je zmena klímy;
P. keďže medzi zmenou klímy a odlesňovaním spôsobeným zaberaním pôdy, ťažbou fosílnych palív a intenzívnym poľnohospodárstvom existuje skutočná súvislosť;
Q. keďže podiel žien na politickom rozhodovaní a v diplomacii, a to najmä na rokovaniach o zmene klímy, je stále nedostatočný a nedosiahol sa takmer žiaden pokrok; keďže ženy predstavujú iba 12 až 15 % vedúcich delegácií a približne 30 % delegátov;
1. pripomína, že dôsledky zmeny klímy majú vplyv na všetky aspekty ľudského života, najmä na globálne zdroje a možnosti rozvoja, ako aj na obchodné modely, obchodné vzťahy a regionálne vzťahy; pripomína, že vplyv zmeny klímy zhoršuje potravinovú neistotu, ohrozuje zdravie, spôsobuje stratu živobytia, vysídľovanie, migráciu, chudobu, rodové rozdiely, obchodovanie s ľuďmi, násilie, nedostatočný prístup k infraštruktúre a základným službám, má dosah na mier a bezpečnosť a v čoraz väčšej miere aj na občanov EÚ, a vytvára nové výzvy pre medzinárodné spoločenstvo; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti klímy sú čoraz naliehavejšie a poukazuje na to, že riešenie zmeny klímy si vyžaduje spoločné úsilie na medzinárodnej úrovni; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby neustále uľahčovali mnohostrannú diskusiu, pretože predstavuje kolektívnu zodpovednosť voči celej planéte v mene súčasných aj budúcich generácií; konštatuje, že boj proti zmene klímy je potrebný na ochranu ľudských práv;
2. so znepokojením berie na vedomie zhoršenie stavu svetových vodných zdrojov a ekosystémov, ako aj rastúcu hrozbu, ktorú predstavuje nedostatok vody, riziká súvisiace s vodou a mimoriadne udalosti;
Vykonávanie Parížskej dohody a Agendy 2030
3. opätovne potvrdzuje záväzok EÚ voči Parížskej dohode a Agende OSN 2030 vrátane cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu úplne a rýchleho vykonávať Parížsku dohodu a plniť jej ciele, pokiaľ ide o zmierňovanie, prispôsobovanie a presmerovanie finančných tokov, ako aj ciele trvalo udržateľného rozvoja (CTR) v EÚ a na celom svete v záujme rozvoja udržateľnejšieho hospodárstva a spoločnosti; opätovne potvrdzuje, že je potrebná ambiciózna politika EÚ v oblasti klímy a že Európsky parlament je pripravený výrazne zvýšiť aktuálny vnútroštátne stanovený príspevok EÚ do roku 2030, ako aj to, že treba do konca roka 2018 vypracovať ambicióznu a koordinovanú dlhodobú stratégiu na dosiahnutie hospodárstva s nulovými emisiami CO2 najneskôr do roku 2050 v súlade so záväzkom stanoveným v Parížskej dohode udržiavať zvýšenie celosvetovej priemernej teploty pod úrovňou 2°C a snahou o obmedzenie zvýšenia na 1,5 °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia; vyzýva Komisiu, aby v tejto dlhodobej stratégii zohľadnila názory všetkých aktérov, ktorí by mohli prispieť k jej cieľom alebo by sa ich mohla týkať;
4. zdôrazňuje význam ambicióznej politiky EÚ v oblasti zmeny klímy s cieľom zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu teploty a vystupovať ako dôveryhodný a spoľahlivý partner vo vzťahu k tretím štátom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prevzali aktívnu a konštruktívnu úlohu počas dialógu Talanoa v roku 2018 a na zasadnutí COP 24, keďže rok 2018 bude rozhodujúcim rokom z hľadiska vykonávania Parížskej dohody; vyzýva EÚ, aby preukázala svoj záväzok voči ambicióznej politike v oblasti zmeny klímy, pretože jej to uľahčí pozíciu lídra a obhajcu silných záväzkov v oblasti zmierňovania zmeny klímy vo vzťahu k ďalším krajinám;
5. vyjadruje poľutovanie nad vyhlásením rozhodnutia prezidenta USA o odstúpení od Parížskej dohody; potvrdzuje, že EÚ má zodpovednosť a príležitosť prevziať vedúcu úlohu v globálnom boji proti zmene klímy a zintenzívniť diplomatické úsilie v oblasti klímy s cieľom vytvoriť silné spojenectvo krajín a subjektov, ktoré budú aj naďalej podporovať cieľ udržať globálne otepľovanie výrazne pod úrovňou 2 °C, pričom sa zároveň budú snažiť obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 °C, a budú k týmto cieľom prispievať, ako to odporúča Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC); zdôrazňuje však dôležitosť úzkej spolupráce s vládou USA, najmä s americkými štátmi a mestami;
6. zdôrazňuje, že dôveryhodnosť EÚ v boji proti zmene klímy závisí od dôsledného a komplexného vykonávania jej vlastnej politiky v oblasti klímy;
7. zdôrazňuje, že zahraničná politika EÚ by mala rozvíjať kapacity na monitorovanie rizík spojených so zmenou klímy vrátane prevencie kríz a citlivosti na konflikt; je presvedčený, že následné a rýchle opatrenia v oblasti klímy v podstate prispievajú k predchádzaniu sociálnym, hospodárskym, ale aj bezpečnostným rizikám, predchádzaniu konfliktom a nestabilite a napokon aj k predchádzaniu veľkým politickým, sociálnym a hospodárskym nákladom; zdôrazňuje preto význam začlenenia diplomacie v oblasti klímy do politík EÚ na predchádzanie konfliktom, ktoré rozširujú a prispôsobujú rozsah misií a programov EÚ v tretích krajinách a v oblastiach konfliktov; opätovne zdôrazňuje, že posun smerom k obehovému systému s nulovými čistými emisiami oxidu uhličitého prispeje k prosperite a posilneniu rovnosti, mieru a bezpečnosti ľudí v EÚ aj mimo nej, keďže zmena klímy môže často viesť k vzniku nestability a konfliktom alebo ich zhoršovaniu a prehlbovaniu existujúcich nerovností alebo vytváraniu nových, vzhľadom na nedostatok zdrojov, hospodárskych príležitostí, stratu pôdy v dôsledku stúpajúcej hladiny morí alebo dlhotrvajúcich období sucha, krehkej štruktúry riadenia, nedostatočného zásobovania vodou a potravinami a zhoršovania životných podmienok;
8. so znepokojením poukazuje najmä na zhoršenie ekosystémov a vodných zdrojov planéty, ako aj na rastúcu hrozbu týkajúcu sa nedostatku vody a rizík spojených s vodou na jednej strane, ako aj na extrémne klimatické a meteorologické javy, ktorých frekvencia a zničujúci účinok sa zvyšujú, čo si vyžaduje posilnenie prepojení medzi prispôsobením sa zmene klímy a znižovaním rizika katastrof;
9. zároveň so znepokojením konštatuje, že úlohe pôdy ako zložky klimatického systému, ako aj jej významu pre zníženie emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa zmene klímy sa nevenuje dostatočná pozornosť; vyzýva EÚ, aby vypracovala ambicióznu stratégiu, ktorá by mala byť začlenená do diplomacie v oblasti klímy;
10. zdôrazňuje, že v dôsledku topenia polárnych čiapok a stúpajúcej hladiny morí sú ľudia žijúci na pobreží alebo v malých ostrovných štátoch vystavení obzvlášť veľkému nebezpečenstvu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby chránili a zachovali tieto životné priestory prostredníctvom uľahčenia dosahovania ambicióznych cieľov v oblasti zmierňovania zmeny klímy, ako aj prostredníctvom mnohostranných opatrení na ochranu pobrežia;
11. uznáva, že zmena klímy zhoršuje podmienky, ktoré vedú k migrácii v zraniteľných oblastiach, a pripomína, že budúca migrácia sa zvýši, ak nebudú primerane zvládnuté negatívne dôsledky zmeny klímy; domnieva sa preto, že je dôležité pracovať na pôde OSN na prijatí akceptovateľného všeobecného vymedzenia pojmu „klimatický utečenec“ s cieľom vytvoriť medzinárodný právny rámec pre osoby vysídlené v dôsledku zmeny klímy a prijať spoločný prístup v oblasti ochrany klimatických utečencov; žiada EÚ, aby sa aktívne zapájala do diskusie o pojme „klimatický utečenec“ vrátane jeho možného právneho vymedzenia v medzinárodnom práve;
12. vyzýva členské štáty, aby preukázali progresívne vedenie v prebiehajúcich rokovaniach o globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, pripravovanom pod záštitou Organizácie Spojených národov a na základe Newyorskej deklarácie o utečencoch a migrantoch z roku 2016, v ktorej sa uznáva, že veľké množstvo ľudí sa sťahuje „v reakcii na nepriaznivé účinky zmeny klímy“;
13. víta inkluzívnosť procesu UNFCCC; domnieva sa, že zabezpečenie efektívnej účasti si vyžaduje, aby sa riešila otázka záujmových skupín alebo konfliktných záujmov; podporuje iniciatívu vlád, ktoré zastupujú väčšinu obyvateľov sveta, zaviesť špecifickú politiku v oblasti konfliktov záujmov a vyzýva Komisiu, aby sa do tohto procesu konštruktívne zapojila;
14. vyzýva Komisiu, aby navrhla programy na zvyšovanie povedomia občanov EÚ o súvislosti medzi zmenou klímy a migráciou, chudobou a konfliktmi týkajúcimi sa prístupu k zdrojom;
15. zdôrazňuje, že každá iniciatíva EÚ v oblasti životného prostredia musí vychádzať zo zákonodarných právomocí ustanovených v zmluvách a že európska parlamentná demokracia musí naďalej zohrávať hlavnú úlohu pri každom návrhu zameranom na podporu medzinárodných opatrení na ochranu životného prostredia;
Posilňovanie kapacity EÚ pre diplomaciu v oblasti klímy
16. konštatuje, že EÚ a jej členské štáty sú najväčšími poskytovateľmi verejných financií v oblasti zmeny klímy a že ide o dôležitý nástroj budovania dôvery na podporu adaptácie a zmierňovania v iných krajinách; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aj naďalej poskytovali dostatočné finančné príspevky a aby aktívne podporovali mobilizáciu medzinárodných finančných zdrojov v oblasti zmeny klímy v iných krajinách prostredníctvom verejných zdrojov, ako aj zo súkromných zdrojov; víta oznámenia zo samitu ONE Planet, ktorý sa konal 12. decembra 2017;
17. zdôrazňuje, že globálny prechod na hospodárstva a spoločnosti s nulovými čistými emisiami uhlíka, ktoré by boli odolné voči zmene klímy, si vyžaduje výrazné investície do transformácie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby vlády vytvorili prostredie umožňujúce preorientovať toky kapitálu smerom k trvalo udržateľným investíciám a vyhnúť sa uviaznutým aktívam, na základe záverov expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie a v súlade s oznámením Komisie o udržateľnom financovaní (COM(2018) 97); je presvedčený, že finančný systém musí prispievať k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja; je presvedčený, že finančný systém EÚ, ktorý prispieva k zmierňovaniu klímy a stimuluje investície do čistých technológií a udržateľných riešení, bude vzorom pre ostatné krajiny a mohol by im pomôcť pri zavádzaní podobných systémov;
18. zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ mala na všetkých medzinárodných fórach jednotný názor, a vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiu, aby s cieľom garantovať záväzok EÚ voči vykonávaniu Parížskej dohody koordinovali jej spoločné úsilie; nabáda EÚ, aby zvážila možnosti ďalšieho zvyšovania úrovne ambícií Parížskej dohody; trvá na tom, že treba vypracovať komplexnú stratégiu diplomacie EÚ v oblasti klímy a začleniť klímu do všetkých oblastí vonkajšej činnosti EÚ vrátane obchodu, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci; zdôrazňuje význam posilňovania sociálneho rozmeru, začleňovania rodového hľadiska a prístupu založeného na ľudských právach v rámci všetkých budúcich viacstranných rokovaní;
19. naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili medzinárodné povedomie o zmene klímy prostredníctvom koordinovaných komunikačných stratégií a činností na zvýšenie verejnej a politickej podpory; požaduje najmä medzinárodné chápanie prepojenia zmeny klímy a sociálnej nespravodlivosti, migrácie, hladomoru a chudoby a toho, že globálne opatrenia v oblasti klímy môžu do veľkej miery prispieť k riešeniu týchto problémov;
20. poukazuje na to, že technický pokrok, keď je náležite stimulovaný spoločným politickým úsilím, bude kľúčový pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody, a že je preto v rámci globálnej stratégie pre diplomaciu v oblasti klímy potrebné zohľadniť aj diplomaciu Únie v oblasti vedy tým, že bude podporovať a financovať výskum súvisiaci so zmenou klímy;
21. pripomína, že ako sa uvádza v Zelenej knihe Komisie s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe: možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ[7], oblasti Európy, ktoré sú najviac zraniteľné voči zmene klímy, sú južná Európa a oblasť Stredozemného mora, horské a pobrežné oblasti, husto obývané záplavové oblasti, Škandinávia a oblasť Arktídy; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala programy v oblasti výskumu a vývoja, ktoré v každom prípade zahŕňajú príslušné členské štáty v zmysle článku 185 ZFEÚ;
22. v zmysle predchádzajúcej časti zdôrazňuje ako dobrý príklad vedeckej diplomacie iniciatívu PRIMA (Partnerstvo pre výskum a inováciu v oblasti Stredozemia) zameranú na rozvoj a uplatňovanie inovačných riešení v oblasti výroby potravín a zásobovania vodou v stredomorskej oblasti; vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu, poskytla potrebnú podporu a zabezpečila pokračovanie tejto iniciatívy, ako aj ďalších podobných iniciatív; naliehavo žiada Komisiu, aby zaviedla novú iniciatívu podľa článku 185 ZFEÚ, ktorá by osobitne sledovala ciele diplomacie EÚ v oblasti klímy;
23. vyzýva na koordináciu akčných plánov Únie týkajúcich sa diplomacie v oblasti energetiky a vody s diplomaciou v oblasti klímy, pričom sa v prípade potreby posilnia synergie a spoločné opatrenia medzi príslušnými prvkami na úrovni EÚ a členských štátov;
24. vyzýva na väčšie zapojenie Parlamentu a na to, aby Komisia a ESVČ každý rok iniciovali proces, ktorý by sa vykonával v spolupráci s členskými štátmi, s cieľom identifikovať kľúčové priority EÚ, pokiaľ ide o diplomaciu v oblasti klímy v danom roku, a predložiť konkrétne odporúčania na riešenie výpadkov kapacity;
25. zaväzuje sa, že sformuluje vlastnú pozíciu a odporúčania pre novú dlhodobú stratégiu EÚ do polovice storočia, ktoré Komisia a Rada zohľadnia pred tým, ako predložia túto stratégiu UNFCCC;
26. vyjadruje zámer iniciovať proces, ktorý prispeje k tomuto úsiliu pravidelnými správami o diplomatickej činnosti EÚ v oblasti klímy a jej úspechoch a nedostatkoch; dodáva, že pravidelné správy by mali v tejto súvislosti obsahovať jednoznačné kritériá;
27. zdôrazňuje zásadnú úlohu parlamentnej diplomacie v boji proti zmene klímy; zaväzuje sa lepšie využívať svoju medzinárodnú úlohu a členstvo v medzinárodných parlamentných sieťach na zvýšenie intenzity aktivít v oblasti klímy v rámci svojho pôsobenia v delegáciách, ako aj prostredníctvom návštev delegácií, najmä delegácií Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre zahraničné veci, a počas európskych i medzinárodných medziparlamentných schôdzí a v rámci platforiem pre dialóg s národnými parlamentmi a regionálnymi a miestnymi aktérmi/neštátnymi subjektmi a občianskou spoločnosťou, pričom sa bude vždy snažiť zahrnúť presadzovanie rodovej rovnoprávnosti;
28. požaduje intenzívnejší systém prideľovania finančných a ľudských zdrojov v ESVČ a Komisii s cieľom viac zohľadňovať silný záväzok voči diplomacii v oblasti klímy, ako aj väčšia angažovanosť v tejto oblasti; naliehavo vyzýva ESVČ, aby začlenila diplomaciu v oblasti klímy do programu stretnutí delegácií EÚ s partnermi z tretích krajín a medzinárodných alebo regionálnych organizácií a aby riadila diplomatické úsilie v oblasti klímy každej delegácie EÚ so zastúpeniami členských štátov v tretích krajinách a pristupovala k nemu z pozície strategického významu; vyzýva preto na zavedenie hľadiska zmeny klímy v rámci hlavných delegácií EÚ v tretích krajinách a zvýšenie percentuálneho počtu odborníkov v oblasti klímy pri vytváraní zmiešaných pracovných miest v delegáciách EÚ;
29. zdôrazňuje, že výdavky súvisiace s klímou v rozpočte EÚ môžu vytvoriť vysokú pridanú hodnotu a mali by sa výrazne zvýšiť, aby odrážali zvýšený význam a naliehavosť opatrení v oblasti klímy a potrebu ďalších opatrení v tejto oblasti, naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili výdavky súvisiace s diplomaciou v oblasti klímy v ďalšom viacročnom finančnom rámci (VFR) a schválili vyčlenenie minimálne 30 % na výdavky súvisiace s klímou, ako na to vyzval Parlament vo svojom uznesení zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020[8], a zosúladili rozpočet EÚ ako celok s cieľmi Parížskej dohody a CTR v záujme zabezpečenia, že rozpočtové výdavky nebudú v rozpore s úsilím v oblasti klímy; v tejto súvislosti berie na vedomie, že najmä citlivé odvetvia (napríklad poľnohospodárstvo, priemysel, energetika a doprava) budú musieť vyvinúť väčšie úsilie pri prechode na hospodárstvo s nulovými emisiami uhlíka; požaduje lepšie využívanie ďalších fondov EÚ na zabezpečenie efektívneho využívania zdrojov, optimalizovaných výsledkov a zvýšeného vplyvu činností a iniciatív EÚ;
30. žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci bilaterálnych dohôd s partnerskými krajinami rozvíjali spoluprácu v oblasti životného prostredia s cieľom podporovať udržateľné rozvojové politiky založené na energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojoch energie;
31. vyzýva Komisiu, aby v najbližších oznámeniach o budúcnosti politiky EÚ v oblasti energetiky a klímy a o dlhodobej stratégii EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov v plnej miere zohľadnila globálny rozmer vrátane cieľov diplomacie EÚ v oblasti zmeny klímy; vyzýva tiež Komisiu a ESVČ, aby ďalej rozvíjali dlhodobú víziu s cieľom predložiť spoločné oznámenie, v ktorom načrtnú svoje chápanie diplomacie EÚ v oblasti klímy, ako aj strategický prístup pre diplomatické aktivity EÚ v oblasti klímy, a zohľadnia prístup Parlamentu v podobe, v akej je uvedený v tomto texte;
32. vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zvýšili svoju vnútornú koordináciu týkajúcu sa vysídľovania v dôsledku zmeny klímy tým, že zriadia panel odborníkov, ktorí preskúmajú zmenu klímy a migráciu v rámci medziagentúrnej pracovnej skupiny;
33. zdôrazňuje, že posilnenie postavenia žien a ich plná a rovnocenná účasť a vedúce postavenie majú pre opatrenia v oblasti klímy zásadný význam; vyzýva EÚ a členské štáty, aby začlenili rodové hľadisko do politík v oblasti klímy a prijali prístup zohľadňujúci rodovú rovnosť, keďže zmena klímy často zhoršuje rodové nerovnosti a situáciu žien, a aby podporovali účasť domorodých žien a obhajcov práv žien v rámci UNFCCC, keďže ich poznatky o riadení prírodných zdrojov sú nevyhnutné v boji proti zmene klímy;
Boj proti zmene klímy ako hnacia sila medzinárodnej spolupráce
34. zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia vystupovať ako aktívni partneri v rámci medzinárodných organizácií a na fórach (napr. OSN, UNFCCC, politické fórum na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj, Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), Medzinárodná organizácia práce (ILO), Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), NATO, Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), Medzinárodná námorná organizácia (IMO), Arktická rada a skupiny G7 a G20) a úzko spolupracovať s regionálnymi organizáciami (napr. s Africkou úniou (AÚ), Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS), Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), africkými, karibskými a tichomorskými štátmi (štátmi AKT), MERCOSUR-om a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC)) s cieľom podporovať globálne partnerstvá a zabezpečiť vykonávanie Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja a pritom chrániť, posilňovať a ďalej rozvíjať režimy multilaterálnej spolupráce;
35. žiada EÚ a jej členské štáty, aby priradili opatreniam v oblasti klímy väčší význam v rámci programov samitov a stretnutí skupiny G20 a na dvojstranných stretnutiach členov skupiny G20 a zapojili sa do spolupráce s rozvojovými krajinami, napríklad skupinou 77 pri Organizácii Spojených národov (G77) a inými sieťami, napríklad Alianciou malých ostrovných štátov (AOSIS);
36. vyzýva členské štáty, aby v súlade s cieľmi Parížskej dohody zintenzívnili svoju účasť v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); zdôrazňuje, že je potrebné, aby Medzinárodná námorná organizácia (IMO) prijala rýchle a primerané dodatočné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby medzinárodná námorná doprava prispievala svojím spravodlivým podielom v boji proti zmene klímy;
37. vyzýva Komisiu, aby zmenu klímy zaradila do medzinárodných obchodných a investičných dohôd a aby stanovila ratifikáciu a vykonávanie Parížskej dohody ako podmienku pre uzatvorenie budúcich obchodných dohôd; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vykonala komplexné posúdenie súladu existujúcich dohôd s Parížskou dohodou všade tam, kde je to vhodné; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila finančné nástroje a programy s cieľom zabezpečiť súdržnosť, podporiť tretie krajiny v ich boji so zmenou klímy a zvýšiť účinnosť politiky EÚ v oblasti klímy; odporúča vypracovať povinnú zásadnú doložku o zmene klímy a systematicky ju začleňovať do medzinárodných dohôd vrátane obchodných a investičných dohôd, ktoré sa týkajú vzájomného záväzku ratifikovať a vykonávať Parížsku dohodu, a tým v európskom i medzinárodnom kontexte podporovať proces eliminácie emisií uhlíka;
38. podporuje trvalé a aktívne zapojenie EÚ do koalície vysokých ambícií, ako aj spoluprácu s jej členskými štátmi s cieľom poukázať na ich odhodlanie zabezpečiť zmysluplné vykonávanie Parížskej dohody prostredníctvom dokončenia rozsiahleho súboru pravidiel v roku 2018 a uzavretie úspešného dialógu Talanoa na zasadnutí COP 24, ktorého cieľom je motivovať ďalšie štáty, aby sa pripojili k tomuto úsiliu a v najbližších rokoch vytvorili skupinu lídrov v otázke klímy, ktorí sú pripravení zvýšiť svoje ciele v oblasti zmeny klímy v súlade s cieľmi Parížskej dohody s cieľom zdieľať vedúce postavenie pri presadzovaní otázky klímy naprieč zahraničnými politikami vrátane obchodu, reformy medzinárodných finančných inštitúcií a bezpečnosti;
39. uznáva význam účinných a efektívnych opatrení, stratégií a plánov na adaptáciu vrátane využívania riešení založených na ekosystémoch s cieľom posilniť schopnosť adaptácie a odolnosť a znížiť zraniteľnosť voči zmene klímy v súvislosti s Parížskou dohodou;
40. poukazuje na osobitnú zraniteľnosť ekosystémov v Arktíde voči zmene klímy, pričom sa berie do úvahy, že v posledných pár desaťročiach sa teplota v Arktíde zvyšuje približne dvojnásobne v porovnaní s celosvetovým priemerom; uznáva, že znečistenie, ktoré sa objavuje v arktickom prostredí, väčšinou pochádza z ázijských, severoamerických a európskych zdrojov emisií a opatrenia na zníženie emisií v EÚ preto zohrávajú významnú úlohu pri riešení vplyvu zmeny klímy v Arktíde; berúc do úvahy aj prejavený záujem o Arktídu a jej zdroje z dôvodu meniaceho sa prostredia v oblasti a rastúceho geopolitického významu Arktídy; domnieva sa, že zdravé a udržateľné arktické ekosystémy obývané životaschopnými komunitami sú strategicky dôležité pre politickú a hospodársku stabilitu Európy a sveta; domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ konečne získala v Arktickej rade oficiálny štatút pozorovateľa;
41. zdôrazňuje zodpovednosť EÚ a ďalších bohatých krajín, vzhľadom na to, že dlhodobo významne prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, a vyzýva ich, aby ukázali väčšiu solidaritu so zraniteľnými štátmi, najmä na globálnom juhu a na ostrovoch, ktoré sú najviac zasiahnuté vplyvom zmeny klímy, a zabezpečili im nepretržitú podporu s cieľom zvýšiť ich odolnosť, prispieť k zníženiu rizika katastrof, a to aj prostredníctvom ochrany prírody a obnovy ekosystémov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii klímy, pomáhali im zotaviť sa z škôd spôsobených zmenou klímy a zlepšovať adaptačné opatrenia a odolnosť prostredníctvom primeranej finančnej podpory a prostredníctvom budovania kapacít, najmä prostredníctvom partnerstiev NDC; konštatuje, že zraniteľné štáty sú kľúčovými partnermi pri presadzovaní ambicióznych medzinárodných opatrení v oblasti klímy v dôsledku existenčnej hrozby, ktorú pre nich predstavuje zmena klímy;
42. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali chudobnejšie krajiny v snahe znížiť ich závislosť na fosílnych palivách a zlepšiť prístup k cenovo dostupnej energii z obnoviteľných zdrojov, ako aj prostredníctvom programov na podporu prístupu k vede, technológiám a inováciám v súlade s CTR č. 17 a zároveň ich oboznámiť s dostupnými technológiami na monitorovanie a ochranu životného prostredia a občanov, ako je napríklad hlavný vesmírny program Copernicus a jeho služba v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje príležitosti, ktoré ponúka plán vonkajších investícií EÚ na stimulovanie klimaticky inteligentných investícií a na podporu trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby humanitárne organizácie vypracovali dlhodobú perspektívu svojej činnosti založenú na dôveryhodných znalostiach vplyvu klímy v zraniteľných oblastiach; vyzýva zároveň Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu na podporu excelentnosti EÚ v oblasti ekologických technológií na celosvetovej úrovni;
43. zdôrazňuje potrebu zefektívniť politiky EÚ s cieľom primerane reagovať na situácie ako je nedostatok vody a potravín, ktoré sa v budúcnosti pravdepodobne vyskytnú častejšie; pripomína, že takéto nedostatky základnej výživy by predstavovali vážne dlhodobé bezpečnostné problémy, ktoré by mohli potenciálne ohroziť ostatné úspechy rozvojovej politiky EÚ;
44. vyzýva EÚ, aby uprednostnila pomoc vo forme grantov a transferov technológií najchudobnejším krajinám, aby začali s energetickou transformáciou;
45. odporúča, aby EÚ prehĺbila strategickú spoluprácu na štátnej a neštátnej úrovni prostredníctvom dialógov a partnerstiev v oblasti rozvoja nulových emisií uhlíka s krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom a ďalšími krajinami, ktoré majú veľký vplyv na globálne otepľovanie, ale ktoré sú tiež rozhodujúce, pokiaľ ide o globálne opatrenia v oblasti klímy; v tejto súvislosti konštatuje, že klíma môže byť vstupným bodom pre diplomatické zapojenie partnerov, s ktorými sú iné body programu veľmi sporné, čím sa vytvorí príležitosť na posilnenie stability a mieru; žiada EÚ, aby si so svojimi partnermi vymieňala skúsenosti s politikami a ponaučenia s cieľom urýchliť vykonávanie Parížskej dohody; vyzýva EÚ, aby zriadila osobitné diskusné skupiny venované klíme a udržateľným politikám, hospodárskemu a technologickému dialógu o riešeniach týkajúcich sa transformácie a odolnosti, a to aj na zasadnutiach ministrov na vysokej úrovni; žiada EÚ, aby vytvorila a podporovala partnerstvá v oblastiach spoločného záujmu vrátane postupov do roku 2050, udržateľnej finančnej reformy, čistej dopravy, trhov s uhlíkom a ďalších nástrojov stanovovania cien uhlíka mimo Európy s cieľom obmedziť globálne emisie a zároveň vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky hospodárske odvetvia;
46. vyzýva EÚ, aby stála v čele rozvíjania medzinárodných a regionálnych partnerstiev na trhoch s uhlíkom, ako sa uvádza v článku 6 Parížskej dohody, a využívala svoje odborné zázemie pri vytváraní, prispôsobovaní a prevádzke systému obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS), ako aj jej skúseností s prepojením systému obchodovania s emisiami so švajčiarskym trhom s uhlíkom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj mechanizmov stanovovania cien uhlíka v tretích krajinách a regiónoch a podporovali medzinárodnú spoluprácu s cieľom dosiahnuť, aby boli v strednodobom horizonte z väčšej časti kompatibilné a aby sa v rámci dlhodobej perspektívy vytvoril medzinárodný trh s uhlíkom; v tejto súvislosti zdôrazňuje úspešnú spoluprácu medzi EÚ a Čínou v posledných rokoch, čo umožnilo spustenie celoštátneho systému obchodovania s emisiami v Číne v decembri 2017; očakáva výsledky prebiehajúcej práce, ktorá bude kľúčom k dobrému fungovaniu systému; naliehavo vyzýva EÚ, aby neustále podporovala úsilie Číny o obchodovanie s emisiami uhlíka a posilnila budúcu spoluprácu s cieľom dosiahnuť rovnaké podmienky na globálnej úrovni;
47. vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni aktívne presadzovala ofenzívnu politiku proti emisiám skleníkových plynov, a to najmä zavedením limitných hodnôt emisií a opatrení na bezprostredné zníženie emisií v medzinárodnom námornom a leteckom odvetví;
48. je presvedčený, že ďalšia práca na vývoji presunu emisií uhlíka je potrebná ako pákový efekt pre ďalšie úsilie všetkých krajín o dosiahnutie cieľov stanovených v Parížskej dohode;
49. odporúča, aby sa EÚ spolu s OSN usilovala o väčšiu spoluprácu na celosvetovej úrovni s cieľom riešiť problém pieskových búrok, ktorý najmä na Blízkom východe zvyšuje súčasné napätie a vytvára nové; poukazuje na to, že okrem toho, že tieto búrky spôsobujú vážne škody na zdraví, vyčerpávajú už v súčasnosti obmedzené vodné zdroje na Blízkom východe; v tejto súvislosti naliehavo žiada EÚ, aby spolupracovala s OSN na zlepšení systémov monitorovania a výstrah;
50. naliehavo žiada ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby s cieľom posilniť mier, ľudskú bezpečnosť a blahobyt v Európe a na celom svete zamerali svoje strategické dialógy o spolupráci v oblasti dekarbonizovanej energetiky a modeloch hospodárskeho rozvoja s nulovými emisiami na krajiny v širšom susedstve EÚ, ktoré vyvážajú fosílne palivá;
51. vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby svoje politické dialógy a spoluprácu s partnerskými krajinami v rámci medzinárodnej politiky plne zosúladili s cieľmi Parížskej dohody a s ambíciou EÚ stať sa svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;
Strategickí partneri EÚ
52. považuje za dôležité, aby sa EÚ aj naďalej usilovala opätovne zapojiť USA do mnohostrannej spolupráce v oblasti klímy a naliehala na USA, aby dodržiavali Parížsku dohodu a neohrozovali úroveň jej ambícií; domnieva sa, že parlamentný dialóg a spolupráca s miestnymi orgánmi majú z hľadiska tohto cieľa zásadný význam;
53. poukazuje na to, že počas rokovaní o brexite, ako aj v budúcich vzťahoch so Spojeným kráľovstvom treba zohľadniť potrebu trvalej diplomatickej spolupráce v oblasti klímy;
54. konštatuje, že regióny a mestá zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rámci trvalo udržateľného rozvoja, pretože priamo ovplyvňujú zmenu klímy, ich rast má priamy vplyv na klímu a stávajú sa aktívnejšími pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, a to niekedy aj v kontexte protichodných politík svojich národných vlád; opätovne zdôrazňuje zásadný význam miest a regiónov pri zavádzaní inovácií a opatrení na ochranu životného prostredia, využívaní ekologických technológií, investovaní do zručností, odbornej prípravy a zvyšovaní konkurencieschopnosti prostredníctvom rozvoja čistých technológií na miestnej úrovni; žiada preto EÚ, aby ešte viac zintenzívnila vzťahy s miestnymi a regionálnymi orgánmi a pôvodným obyvateľstvom v tretích krajinách a zámorských krajinách a územiach (ZKÚ) s cieľom prehĺbiť tematickú a sektorovú spoluprácu medzi mestami a regiónmi v rámci EÚ, ako aj mimo nej, s cieľom vypracovať iniciatívy v oblasti adaptácie a odolnosti a zlepšiť modely trvalo udržateľného rozvoja a plány na zníženie emisií v kľúčových odvetviach, ako je priemysel, technológie, poľnohospodárstvo a doprava v mestských aj vidieckych oblastiach, napríklad prostredníctvom twinningových programov, programu medzinárodnej mestskej spolupráce a podpory platforiem ako je Dohovor starostov, ako aj prostredníctvom budovania nových fór na výmenu najlepších postupov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali úsilie regionálnych a miestnych aktérov o zavedenie regionálnych a miestnych príspevkov (podobných vnútroštátne stanoveným príspevkom), v rámci ktorých sa prostredníctvom tohto procesu môžu zvýšiť ambície v oblasti klímy; berie na vedomie úlohu, ktorú v tomto smere môžu zohrávať delegácie EÚ v tretích štátoch;
55. konštatuje tiež, že narastajúca urbanizácia, ktorá je viditeľná v mnohých častiach sveta, zhoršuje súčasné výzvy spôsobené zmenou klímy v dôsledku zvýšeného dopytu po energiách, pôde a vode a prispieva k ďalšiemu zhoršovaniu environmentálnych problémov v mnohých mestských aglomeráciách v EÚ i mimo nej, k znečisteniu a zvýšenému objemu odpadu; konštatuje, že ďalšie dôsledky zmeny klímy, ako sú extrémne poveternostné javy, suchá a degradácia pôdy, sa často prejavujú najmä vo vidieckych oblastiach; domnieva sa, že miestnym a regionálnym orgánom sa musí venovať osobitná pozornosť a musí sa im poskytnúť podpora s cieľom riešiť tieto problémy, dosiahnuť lepšiu odolnosť a prispieť k úsiliu o zmierňovanie prostredníctvom vývoja nových spôsobov dodávok energie, ako aj koncepcií dopravy;
56. zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a partnerskými krajinami, najmä pokiaľ ide o cezhraničné posúdenie vplyvu na životné prostredie, v súlade s príslušnými medzinárodnými normami a dohovormi, najmä dohovormi o vode Európskej hospodárskej komisie OSN, Aarhuským dohovorom a Dohovorom z Espoo;
57. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilňovali väzby s občianskou spoločnosťou na celom svete, ktorá presadzuje opatrenia v oblasti klímy, posilňovali jej podporu a vytvárali spojenectvá a synergie s vedeckou obcou, mimovládnymi organizáciami, miestnymi a pôvodnými komunitami a netradičnými subjektmi s cieľom lepšie zosúladiť ciele, nápady a metódy rôznych subjektov, a prispievali ku koordinovanému prístupu ku klimatickým opatreniam; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby sa zapojili do spolupráce so súkromným sektorom, posilnili spoluprácu v oblasti využívania príležitostí z prechodu na hospodárstvo s nulovými emisiami uhlíka, rozvíjali globálne stratégie vývozu technológií v oblasti klímy a podporovali transfer technológií do tretích krajín, ktoré podporujú využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, a budovanie kapacít v týchto krajinách;
58. zdôrazňuje význam vedeckého výskumu pri rozhodovaní o politike v oblasti klímy; konštatuje, že cezhraničná vedecká výmena je základnou súčasťou medzinárodnej spolupráce; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby neustále podporovali vedecké organizácie, ktoré pracujú na hodnotení rizík súvisiacich so zmenou klímy, zameriavajú sa na odhad dôsledkov zmeny klímy a ponúkajú politickým orgánom možné opatrenia v oblasti prispôsobenia; naliehavo vyzýva EÚ, aby využila vlastné výskumné kapacity s cieľom prispieť ku globálnym opatreniam v oblasti klímy;
°
° °
59. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a pre informáciu Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.
- [1] Prijaté texty, P8_TA(2016)0383.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2017)0380.
- [3] Ú. v. EÚ C 487, 28.12.2016, s. 24.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.
- [5] Prijaté texty, P8_TA(2018)0005.
- [6] Prijaté texty, P8_TA(2018)0066.
- [7] COM(2007)0354.
- [8] Prijaté texty, P8_TA(2018)0075.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Diplomacia v oblasti klímy ako strategická priorita zahraničných vzťahov EÚ
Dosiahnutie všeobecnej dohody o klíme v Paríži a prijatie Agendy 2030, ktorej ústrednou časťou sú ciele trvalo udržateľného rozvoja, bolo v roku 2015 obrovským úspechom v súvislosti s globálnou transformáciou smerom k udržateľnejšej a nízkouhlíkovej spoločnosti. Obe udalosti možno považovať za úspešné príklady multilateralizmu. Najmä Parížsku dohodu bolo možné prijať vďaka koordinovanému diplomatickému úsiliu EÚ a francúzskeho predsedníctva. Výzvou je teraz jej pretavenie do reálnych opatrení, vytvorenie pravidiel a postupov pre tento proces počas nadchádzajúcej konferencie OSN o klíme a splnenie medzinárodného záväzku v boji proti zmene klímy.
Je to dôkazom toho, aké dôležité je začleňovať otázky klímy do programu organizácií a subjektov v oblasti zahraničných vecí. Závažné dôsledky zmeny klímy sú pociťované na celom svete, a preto musia byť strategickou prioritou medzinárodných diplomatických vzťahov. Keďže udalosti súvisiace so zmenou klímy majú vplyv na geopolitickú stabilitu, dodávky potravín a vody, a tým aj na regionálnu bezpečnosť skupín obyvateľstva a na migračné toky, tento problém treba riešiť na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach diplomacie.
Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín preto vypracovali spoločnú správu na túto tému a predložili odporúčania pre budúcu diplomatickú činnosť EÚ v oblasti klímy. Táto správa uvádza základné body budúceho zapojenia parlamentných výborov, najmä Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, do diplomacie v oblasti klímy, a vďaka nej sa Európsky parlament stáva jedným z aktérov v tejto oblasti z pohľadu zahraničných vecí.
S cieľom prispieť k tomu, aby si EÚ našla svoju medzinárodnú rolu v diplomacii v oblasti klímy, sú v tejto správe v súlade s prístupom v oblasti zahraničných vecí stanoveným v globálnej stratégii EÚ systematicky vymedzené potrebné štruktúry, ako aj strategickí partneri a tematické oblasti pre diplomaciu EÚ v oblasti klímy, čím sa podporuje rozvoj komplexnej stratégie pre EÚ.
Potreba vedúceho postavenia EÚ: vypracovanie programu pre diplomaciu EÚ v oblasti klímy
EÚ musí zintenzívniť svoje diplomatické úsilie v oblasti klímy, keďže čelí neustále naliehavejšej potrebe prijať opatrenia v oblasti klímy a zabezpečiť nekompromisné vykonávanie Parížskej dohody na celom svete. Jej nemennou úlohou je naďalej podporovanie opatrení v oblasti klímy a potvrdzovanie politického záväzku. V tejto súvislosti je viac než kedykoľvek predtým potrebné, aby EÚ vystupovala v boji proti zmene klímy ako silný líder. Mal by sa vypracovať jasný program posilnenia spolupráce so starými a novými partnermi – či už na medzinárodných fórach, s národnými vládami alebo neštátnymi subjektmi.
Vedúca úloha navonok musí byť doplnená účinnou vnútornou politikou v oblasti zmeny klímy. Aby bola dôveryhodným partnerom, EÚ musí dôsledne vykonávať Parížsku dohodu a využívať pritom transparentný systém preskúmania. Zatiaľ pre nasledujúce desaťročie boli prijaté mimoriadne dôležité právne predpisy EÚ v oblasti klímy, treba prijať aj ďalšie opatrenia. V roku 2018 by EÚ mala byť riadne pripravená na dialóg Talanoa a na konferenciu o zmene klímy v Katoviciach (Poľsko) (COP24) a mala by predložiť konkrétne návrhy, ako zintenzívniť vlastné úsilie v oblasti klímy. EÚ, a najmä jej členské štáty, musia byť pripravené zvýšiť aktuálny vnútroštátne stanovený príspevok (NDC) do roku 2030 a využívať globálne hodnotenie, ktoré sa vykonáva každých päť rokov, na preskúmanie vlastných právnych predpisov a opatrení súvisiacich so zmenou klímy. Súčasný návrh týkajúci sa udržateľných financií, diskusia o postupnom ukončení škodlivých dotácií na fosílne palivá a štruktúra nadchádzajúceho viacročného finančného rámca EÚ by mali poskytovať ďalšie príležitosti na začlenenie záväzkov v oblasti klímy na úrovni EÚ.
EÚ by mala ukázať, že záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody sa plnia včas. Komisia by preto mala začať konzultácie s Európskym parlamentom a členskými štátmi s cieľom vypracovať revidovanú dlhodobú stratégiu EÚ v oblasti nízkych emisií do polovice storočia s prihliadnutím na výsledky pripravovanej osobitnej správy IPCC.
Spoločné úsilie: zlepšenie štruktúr diplomacie EÚ v oblasti klímy
Vzhľadom na rastúcu zložitosť a náročnosť globálneho boja proti zmene klímy treba diplomaciu EÚ v oblasti klímy sprofesionalizovať, posilniť, zosúladiť a skoordinovať. Keďže EÚ využíva komplexný, viacvrstvový systém riadenia, do procesu navrhovania a vykonávania diplomacie a opatrení EÚ v oblasti klímy by mali byť zapojené všetky inštitúcie EÚ spoločne s členskými štátmi.
Aj keď Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) boli v minulých rokoch kľúčovými aktérmi v diplomacii EÚ v oblasti klímy, ich koordinačná úloha by sa mala v budúcnosti ešte viac posilniť. Diplomacia EÚ v oblasti klímy môže nadväzovať na skúsenosti nadobudnuté pri urýchľovaní a koordinácii diplomatických kapacít pred parížskym samitom o klíme a ďalej ich rozvíjať s cieľom vytvoriť strategickejší prístup.
Znamená to, že klíma sa stáva nielen dôležitejšou súčasťou zahraničnej politiky, ale že ostatné politiky EÚ s vonkajším rozmerom, ako je obchod a investičné politiky, ale aj rozvojová pomoc, sú v súlade s cieľmi Parížskej dohody a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Okrem politickej súdržnosti by sa strategickejší prístup k diplomacii v oblasti klímy mal uplatňovať aj v súvislosti so súdržnosťou opatrení. Vysoká predstaviteľka by mala spolu s Komisiou koordinovať spoločné úsilie EÚ s cieľom vytvoriť stratégiu diplomacie EÚ v oblasti klímy určením priorít, hlavných aktérov, ktorých treba osloviť, a kľúčových podujatí, ktoré sa majú využiť v súvislosti s akciami, či už ide o konferencie, zasadnutia ministrov na vysokej úrovni alebo neformálne stretnutia.
Podmienkou vykonávania cielenej diplomacie v oblasti klímy je vybavenie Komisie a ESVČ potrebnými finančnými a ľudskými zdrojmi. Preto treba posúdiť a doplniť chýbajúce kapacity v Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre oblasť klímy (GR CLIMA) a ESVČ. Oba tímy by mali pokračovať v úzkej spolupráci a zabezpečiť, aby EÚ vystupovala jednotne na medzinárodných fórach.
Zároveň treba delegáciám ESVČ prideliť zamestnancov s pracovnou činnosťou, ktorá je viac zameraná na otázky klímy, respektíve viac zmiešaných pracovných miest, ktoré majú vo svojom portfóliu klímu, aby sa ESVČ mohla prostredníctvom svojich delegácií v tretích krajinách viac zamerať na koordinačnú úlohu vo vzťahu k zastúpeniam v členských štátoch. Tieto delegácie by mali primeranú časť svojho rozpočtu navyše prideľovať na aktivity v oblasti klímy, ako konferencie, štúdie a kampane na zvyšovanie povedomia. Úsilie na úrovni EÚ treba podporovať pravidelnou a spoľahlivou koordináciou príslušných štátnych úradníkov na ministerstvách členských štátov.
Európsky parlament ako podporovateľ diplomacie v oblasti klímy
Európsky parlament by mal zohrávať aktívnejšiu úlohu v diplomacii EÚ v oblasti klímy a mal by prispievať politickými myšlienkami, ako aj kapacitou. Európsky parlament by mal pravidelne vypracovať odporúčania pre strategické priority diplomacie EÚ v oblasti klímy, ktoré by Rada, ESVČ a Komisia mali brať do úvahy pri navrhovaní stratégie EÚ.
Okrem toho je aj samotný Parlament so svojimi oficiálnymi delegáciami pre vzťahy s tretími krajinami a parlamentnými zhromaždeniami aktérom zahraničnej politiky. Aj služobné cesty výborov a formáty, ako napríklad medziparlamentné schôdze, sú sľubnou platformou pre výmenu informácií.
Tieto kapacity by sa mali využívať účinnejšie a v štruktúrovanej forme. Integrálnou súčasťou programu služobných ciest príslušných výborov by mohli byť otázky súvisiace s vykonávaním Parížskej dohody a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja. Mohol by sa napríklad načrtnúť súčasný prístup EÚ k plneniu vnútroštátne stanovených príspevkov, na základe čoho by mohla vzniknúť diskusia o ich plnení tretími krajinami. Treba sa zamerať aj na finančný záväzok EÚ alebo úsilie v súvislosti s projektmi v príslušných krajinách. Takto by sa pri plnení stratégie EÚ pre diplomaciu v oblasti klímy mohol rozšíriť záber EÚ, a tým by sa mohlo zabrániť nezrovnalostiam v podávaní správ. Nápady získané počas parlamentných misií by sa systémom podávania správ mali zaradiť do štruktúry a začleniť do stáleho dialógu s partnerskými krajinami.
Strategickí partneri EÚ v oblasti klimatickej diplomacie
EÚ je vzhľadom na svoju viacúrovňovú štruktúru a inštitúcie jedinečným subjektom zahraničnej politiky a je predurčená na komunikáciu s partnermi na rôznych úrovniach. Kým na jednej strane by EÚ mala pokračovať v existujúcich partnerstvách a mala by tieto partnerstvá ďalej upevňovať, na druhej strane by sa mala usilovať o vytváranie nových partnerstiev a spojenectiev na celom svete. Tento prístup by mal byť prispôsobený kapacitám jej partnerov, avšak tam, kde je to možné, by sa mali ambície zvyšovať.
Keďže vykonávanie Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja si nevyžaduje len politické úsilie, ale vo veľkej miere sa týka aj iných zainteresovaných strán, strategickými partnermi EÚ musia byť aj organizácie občianskej spoločnosti, vedecká obec a súkromný sektor. Je to zjavné obzvlášť na miestnej a regionálnej úrovni, kde sa opatrenia v oblasti klímy prakticky vykonávajú.
Diplomatické vzťahy v oblasti klímy môžu slúžiť ako vstupný bod pre rozhovory s partnermi, s ktorými sú ostatné body programu veľmi sporné. Strategickými partnermi EÚ by mali byť preto aj krajiny, vo vzťahu s ktorými môže diplomacia v oblasti klímy pripraviť pôdu pre intenzívnejšiu spoluprácu a budovanie dôvery, čím sa posilní multilateralizmus alebo sa dokonca znovu začlení do rámca medzinárodnej spolupráce.
EÚ by mala aj naďalej byť aktívnym subjektom a tvorcom agendy v medzinárodných organizáciách. Rámce ako G7 a G20 by sa mali v čoraz väčšej miere využívať pri navrhovaní spoločných záväzkov v oblasti klímy a vypracovaní medzinárodných riadiacich zásad. EÚ by mala oživiť a iniciovať aliancie v oblasti klímy, ako napríklad koalíciu vysokých ambícií, a iniciovať spoločné oznámenia, ktoré by mali obsahovať konkrétne klimatické záväzky a opatrenia. V tomto smere treba posilniť partnerstvá EÚ s organizáciami AKT, AÚ, ECOWAS, ASEAN a MERCOSUR. Bilaterálne vzťahy s krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom, rozvojovými krajinami a zraniteľnými štátmi musia byť ďalšou prioritou cielenej diplomacie EÚ v oblasti klímy.
Strategické priority diplomacie EÚ v oblasti klímy
V rámci diplomacie EÚ v oblasti klímy treba určiť tematické priority, v ktorých sú spolupráca a diplomatické úsilie obzvlášť zmysluplné alebo sľubné a v ktorých EÚ získala poznatky a odborné znalosti.
Zmena klímy má nielen závažný vplyv na prírodu a životné prostredie, v ktorom žijú ľudia, ale ohrozuje čoraz viac aj mier a stabilitu, pretože často pôsobí ako multiplikátor hrozieb a prehlbuje existujúce konflikty. Diplomacia EÚ v oblasti klímy by mala byť zameraná na prepojenie medzi zmenou klímy a migráciou, ktorá čoraz viac ohrozuje bezpečnosť a stabilitu v EÚ aj mimo nej. So zreteľom na budúcnosť diplomacie EÚ v oblasti klímy treba docieliť, aby sa preventívne opatrenia, ako aj lepšie hodnotenie rizík stali neoddeliteľnou súčasťou spoločného úsilia inštitúcií a členských štátov. Podporia sa tým rámce na predchádzanie konfliktom využívané v zahraničnej politike EÚ a členských štátov.
Okrem otázok bezpečnosti by možnými prioritami mohli byť partnerstvá v oblastiach súvisiacich s klímou, napríklad v určovaní cien uhlíka, financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, postupnom zrušení dotácií na fosílne palivá a čistých technológiách. Poznatky EÚ v oblasti vytvárania, úpravy a prevádzkovania trhu s uhlíkom sú doplnené skúsenosťami nadobudnutými v súvislosti s dohodou o prepojení so švajčiarskym systémom obchodovania s emisiami a ďalšími projektmi medzinárodnej spolupráce. EÚ má preto veľmi dobré podmienky na to, aby mohla byť vedúcou silou, pokiaľ ide o podporu činnosti tretích štátov v mechanizmoch stanovovania cien uhlíka, a zároveň sa ďalej zapájať do medzinárodnej koordinácie trhov s uhlíkom s cieľom lepšie ich zosúladiť v strednodobom horizonte a v dlhodobom horizonte vytvoriť medzinárodný trh s uhlíkom.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
20.6.2018 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
90 19 2 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Margrete Auken, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Ivo Belet, Goffredo Maria Bettini, Simona Bonafè, Mario Borghezio, Biljana Borzan, Victor Boştinaru, Paul Brannen, Elmar Brok, Klaus Buchner, Soledad Cabezón Ruiz, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Javier Couso Permuy, Miriam Dalli, Arnaud Danjean, Stefan Eck, Bas Eickhout, Georgios Epitideios, José Inácio Faria, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Wajid Khan, Urszula Krupa, Eduard Kukan, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Lukas Mandl, Ramona Nicole Mănescu, Valentinas Mazuronis, David McAllister, Joëlle Mélin, Susanne Melior, Tamás Meszerics, Miroslav Mikolášik, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Massimo Paolucci, Ioan Mircea Paşcu, Piernicola Pedicini, Alojz Peterle, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Cristian Dan Preda, John Procter, Michel Reimon, Frédérique Ries, Sofia Sakorafa, Annie Schreijer-Pierik, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, Ivica Tolić, Estefanía Torres Martínez, Nils Torvalds, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl, Elena Valenciano, Hilde Vautmans, Anders Primdahl Vistisen, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Asim Ademov, Andrea Bocskor, Reinhard Bütikofer, Jakop Dalunde, Eleonora Forenza, Ana Gomes, Rupert Matthews, Urmas Paet, Tokia Saïfi, Christel Schaldemose, Igor Šoltes, Bart Staes, Mirja Vehkaperä, Željana Zovko |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Isabella De Monte, Emilian Pavel, Monika Smolková, Josef Weidenholzer |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE
|
90 |
+ |
|
|
ALDE |
Petras Auštrevičius, Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Urmas Paet, Frédérique Ries, Nils Torvalds, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans, Mirja Vehkaperä |
|
|
EFDD |
Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade, Piernicola Pedicini |
|
|
GUE/NGL |
Javier Couso Permuy, Stefan Eck, Eleonora Forenza, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Estefanía Torres Martínez, Miguel Urbán Crespo |
|
|
PPE |
Asim Ademov, Michèle Alliot-Marie, Ivo Belet, Elmar Brok, Birgit Collin-Langen, Arnaud Danjean, José Inácio Faria, Michael Gahler, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Giovanni La Via, Peter Liese, Lukas Mandl, David McAllister, Miroslav Mikolášik, Francisco José Millán Mon, Ramona Nicole Mănescu, Alojz Peterle, Tokia Saïfi, Annie Schreijer-Pierik, Ivica Tolić, Željana Zovko, Dubravka Šuica |
|
|
S&D |
Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Victor Boştinaru, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Isabella De Monte, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Ana Gomes, Jytte Guteland, Wajid Khan, Jo Leinen, Arne Lietz, Susanne Melior, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Massimo Paolucci, Emilian Pavel, Ioan Mircea Paşcu, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Monika Smolková, Elena Valenciano, Josef Weidenholzer, Damiano Zoffoli |
|
|
VERTS/ALE |
Margrete Auken, Klaus Buchner, Reinhard Bütikofer, Jakop Dalunde, Bas Eickhout, Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Michel Reimon, Alyn Smith, Jordi Solé, Bart Staes, Igor Šoltes |
|
|
19 |
- |
|
|
ECR |
Amjad Bashir, Bas Belder, Anna Elżbieta Fotyga, Urszula Krupa, Rupert Matthews, Bolesław G. Piecha, John Procter, Charles Tannock, Anders Primdahl Vistisen, Jadwiga Wiśniewska |
|
|
ENF |
Mario Borghezio, Sylvie Goddyn, Jean-François Jalkh, Joëlle Mélin |
|
|
NI |
James Carver, Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz |
|
|
PPE |
Cristian Dan Preda, Jaromír Štětina |
|
|
2 |
0 |
|
|
PPE |
Andrea Bocskor, György Hölvényi |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania