Postup : 2010/0310M(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0224/2018

Predkladané texty :

A8-0224/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 04/07/2018 - 6.6

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0286

SPRÁVA     
PDF 599kWORD 65k
26.6.2018
PE 619.389v02-00 A8-0224/2018

s návrhom nelegislatívneho uznesenia o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej

(10209/1/2012 – C8-0038/2018 – 2010/0310(NLE) – 2018/2039(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajkyňa: Tokia Saïfi

NÁVRH NELEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH NELEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej

(10209/1/2012 – C8-0038/2018 – 2010/0310(NLE)2018/2039(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10209/1/2012),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej(1)

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 91, článkom 100, článkom 207, článkom 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0038/2018),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2013 o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom(2),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a Komisie, v ktorom boli predstavené prvky týkajúce sa stratégie Únie pre Irak a ktoré bolo prijaté 8. januára 2018,

–  so zreteľom na závery Rady z 22. januára 2018 o zriadení novej stratégii pre Irak,

–  so zreteľom na viacročný orientačný program Komisie pre Irak (2014 – 2017);

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o systematickom masovom vyvražďovaní náboženských menšín zo strany tzv. ISIS/Dá’iš(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o situácii v severnom Iraku/Mosule(4),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2367 (2017) a 2379 (2017) zo 14. júla 2017 a 21. septembra 2017,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z ... o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0224/2018),

A.  keďže Európa a Irak sú spojené tisíckami rokov vzájomných kultúrnych vplyvov a spoločnej histórie;

B.  keďže Irak je pustošený desaťročiami diktatúry pod vedením Saddáma Husajna ktorý začal útočné vojny proti Iránu v roku 1980 a proti Kuvajtu v roku 1990, ochromujúcimi sankciami a vnútorným konfliktom po invázii pod vedením USA v roku 2003 vrátane sektárskeho násilia a kurdského separatizmu, a džihádistického terorizmu skupiny Dá’iš; keďže všetky tieto faktory vysvetľujú rozsah výziev, ktorým Irak čelí pri úsilí dosiahnuť pokrok smerom k lepšej vláde, hospodárskemu pokroku a národnému zmiereniu;

C.  keďže Únia opätovne potvrdila svoje odhodlanie nadviazať pevné partnerstvo medzi EÚ a Irakom na základe dohody o partnerstve a spolupráci, podporovať iracké orgány pri prechode na demokraciu a postupe obnovy, a zároveň riešiť základné príčiny nestability v politickej, sociálnej a hospodárskej oblasti; keďže náklady na úsilie o obnovu boli odhadnuté na 88 miliárd USD;

D.  keďže členské štáty EÚ zapojené do vojny v roku 2003, a EÚ ako celok, nesú osobitnú zodpovednosť za pomoc irackému obyvateľstvu a podporu úsilia dosiahnuť mier a stabilitu v krajine;

E.  keďže parlamentné voľby sa uskutočnili 12. mája 2018; keďže v regióne, ktorí sužujú obmedzenia autoritatívnych režimov a postupov, poskytuje Irak jeden z mála príkladov konkurencieschopného politického prostredia vrátane pluralitného systému a relatívne slobodných médií; keďže politické sily v krajine si zdanlivo uvedomujú, že treba vytvoriť aliancie medzi náboženskými skupinami s cieľom zvýšiť legitímnosť a stabilitu systému; keďže skutočné a pluralitné voľby sú zásadne dôležité pre demokratickú konsolidáciu v Iraku; keďže plná účasť všetkých zložiek irackej spoločnosti bude dôležitým krokom k inkluzívnej demokracii a spoločnému zmyslu štátnosti;

F.  keďže na podporu stabilizácie, zmierenia, inkluzívnej vlády a hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajiny na vnútroštátnej aj miestnej úrovni treba výrazne zlepšiť bezpečnostnú situáciu; keďže zodpovednosť za zločiny spáchané všetkými stranami je nevyhnutná na dosiahnutie zmierenia; keďže EÚ poskytuje pomoc reforme bezpečnostného sektora v Iraku prostredníctvom poradnej misie EÚ; keďže misia OSN pre pomoc Iraku (UNAMI) je prítomná v krajine od roku 2003 a vykonala podstatnú prácu pri zlepšovaní inkluzívneho politického dialógu a národnom uzmierení; keďže NATO naďalej vykonáva jeho iniciatívu zameranú na budovanie kapacít v Iraku, ktorá sa zameriava na boj proti improvizovaným výbušným zariadeniam, likvidáciu výbušných zariadení, odmínovanie, civilné a vojenské plánovanie, údržbu zariadení Sovietskej éry, vojenskú medicínu a reformu irackých bezpečnostných inštitúcií;

G.  keďže Irak čelí problémom v oblasti riadenia, ktorým čelí Irak, t. j. vytváranie inštitucionálnej a administratívnej kapacity, upevňovanie zásad právneho štátu, presadzovanie práva a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv žien a práv všetkých etnických a náboženských menšín;

H.  keďže je dôležité bojovať proti nezamestnanosti a sociálnemu vyčleneniu, najmä medzi mladými ľuďmi, s cieľom zabrániť tomu, aby sa zradikalizovali, a teda aby ich teroristické organizácie alebo iné organizované zločinecké skupiny mohli ľahko naverbovať;

I.  keďže iracké protiteroristické útvary, ktoré boli hlavným aktérom pri oslobodení Mosulu, utrpeli vážne straty a musia získať náležité uznanie a podporu v záujme posilnenia ich náborových kapacít, aby sa sily mohli vrátiť do primeranej a udržateľnej veľkosti;

J.  keďže iracké orgány by mali využívať príjmy z ropy, ktoré krajina dostáva, ako nástroj a príležitosť na udržateľnú sociálnu a hospodársku rekonštrukciu, ktorá irackej spoločnosti prinesie ako celku veľké výhody namiesto toho, aby tieto zisky rozdeľovali na základe klientelizmu; keďže v autonómnom irackom Kurdistane sa nachádzajú významné zásoby ropy; keďže treba normalizovať vzťahy medzi ústrednou vládou v Bagdade a regionálnou vládou Kurdistanu autonómnej oblasti irackého Kurdistanu v súlade s ustanoveniami ústavy;

K.  keďže Irak je mozaikou spoločenstiev, ktoré často zápasia o moc a kontrolu nad vnútroštátnymi zdrojmi; keďže Islamský štát neľudsky vyhubil alebo si podrobil tisíce irackých občanov, a to aj z menšinových spoločenstiev, najmä ženy a dievčatá, vo vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti; keďže teroristické a extrémistické skupiny stále môžu ľahko využívať medzisektárske a miestne tlaky; keďže v roku 2003 žilo v Iraku 1,5 milióna občanov kresťanského vyznania (Chaldejcov, Sýrčanov, Asýrčanov a príslušníkov iných kresťanských menšín) a keďže títo predstavujú pôvodné domorodé obyvateľstvo, ktorému vážne hrozí prenasledovanie a vyhnanstvo; keďže milióny irackých občanov vrátane kresťanov bolo nútených utiecť pred násilnosťami, pričom buď úplne opustili svoju krajinu, alebo boli vysídlení v rámci vlastnej krajiny; keďže Kurdi predstavujú podstatnú menšinu obyvateľstva Iraku, a väčšina z nich žije v autonómnej oblasti irackého Kurdistanu;

L.  keďže Dá’iš, al-Káida a podobne zmýšľajúce teroristické organizácie inšpiruje extrémna verzia salafizmu/wahhábizmu; keďže napriek vojenskej a územnej porážke Dá’iš je stále potrebné riešiť hrozbu tejto ideológie lepšou správou, vzdelávaním, poskytovaním služieb, úsilím o deradikalizáciu a plným zapojením sunnitského spoločenstva do irackého politického procesu;

M.  keďže v súčasnosti žije v krajine s 26 miliónmi obyvateľov 11 miliónov ľudí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, viac ako 3 milióny Iračanov bolo presídlených v rámci Iraku, pričom veľa z nich žije v irackom regióne Kurdistan, a žije tam 246 000 utečencov zo Sýrie; keďže poskytovanie hospodárskej podpory vnútorne vysídleným osobám na obnovu ich živobytia je nevyhnutné pre ich návrat;

N.  Keďže územná porážka organizácie Dá’iš je výsledkom úsilia irackých ozbrojených síl, podporovaného medzinárodnou koalíciou proti Dá’iš, ako aj rôznych ľudových mobilizačných jednotiek, Pešmerga a ďalších spojeneckých síl; keďže napriek porážke teroristickej organizácie Dá’iš v Iraku pretrváva hrozba džihádizmu a ohrozuje konsolidáciu stability a bezpečnosti v krajine, najmä pozdĺž sýrskej hranice; keďže na obnovu krajiny a začlenenie irackej spoločnosti treba prekonať rozdiely založené na náboženských kritériách, rozpustiť ľudové mobilizačné jednotky a začleniť ich členov podľa potrieb štátu, bez čoho nebude možné dosiahnuť funkčný štát založený na demokracii a pluralite; keďže iracký parlament prijal v roku 2016 zákon, ktorý skutočne vytvoril z milícií stály prvok bezpečnostných síl Iraku; Keďže zjednotený, pluralitný a demokratický iracký štát je podmienkou stability a rozvoja krajiny a jej občanov;

1.  víta uzavretie dohody o partnerstve a spolupráci (DPS) medzi Európskou úniou a Irakom; žiada, aby sa plne využili mechanizmy, ktoré sa dohodou zavádzajú, s cieľom prehĺbiť vzťahy medzi EÚ a Irakom;

2.  zdôrazňuje, že DPS je kľúčovým nástrojom na vykonávanie stratégie EÚ pre Irak, ako aj na posilnenie našej spolupráce v prospech obnovy, stabilizácie a zmierenia v krajine s dlhodobou stratégiou na národnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje význam zapojenia Iraku do procesu budovania demokratického, federálneho a pluralitného štátu založeného na dodržiavaní ľudských práv a zásad právneho štátu;

3.  víta usporiadanie medzinárodnej konferencie na obnovu Iraku, ktorá sa uskutočnila v Kuvajte 12. februára 2018; vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby plnili svoje finančné záväzky a záväzky v oblasti technickej pomoci;

4.  víta záväzok EÚ poskytovať dlhodobejšiu podporu krajine a to, že Únia určila Irak za pilotnú krajinu, v ktorej sa má lepšie riešiť a sfunkčniť prepojenie medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom s cieľom podporiť prechod od humanitárnej pomoci k dlhodobejšej rekonštrukcii a stabilizácii; pripomína, že OSN irackú krízu klasifikuje ako stav núdze 3. stupňa a že 11 miliónov ľudí v súčasnosti potrebuje pomoc; naliehavo preto vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v prvom rade zvýšili svoje úsilie s cieľom bezodkladne riešiť kľúčové výzvy v humanitárnej oblasti a ľudské potreby, najmä pokiaľ ide o viac ako 3 milióny osôb vysídlených v rámci krajiny;

5.  zdôrazňuje, že v krajine je veľmi rozšírená chudoba, a že aj keď Irak je krajina s vyššími strednými príjmami, roky násilia, konfliktov a sektárstva pokrok dosiahnutý v oblasti rozvoja značne podkopali; vyzýva EÚ, aby svoju rozvojovú pomoc zamerala cielenými projektmi na najzraniteľnejšie skupiny a osoby, ktoré ju najviac potrebujú, najmä ženy a deti, mladých ľudí, vnútorne vysídlené osoby a utečencov;

Priority činnosti Európskej únie v Iraku

6.  vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby zachovali humanitárnu pomoc, ktorú v súčasnosti poskytujú na pomoc a ochranu všetkých Iračanov, ktorí sú postihnutí konfliktom, s použitím pomoci ako prostriedku na podporu konsolidácie vlády, demokracie a právneho štátu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili komplexný dohľad finančnou pomocou, ktorú poskytli, aby sa dostala k osobám, ktoré ju potrebujú; zdôrazňuje, že všetci irackí občania majú zákonné právo získať osobné doklady, ako aj na prístup k pomoci bez akejkoľvek diskriminácie;

7.  žiada Úniu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s cieľom uľahčiť stabilizáciu a bezpečnosť nedávno oslobodených oblastí a tým umožniť bezpečný, informovaný, dobrovoľný a dôstojný návrat osôb vysídlených v rámci krajiny; vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala iracké orgány s cieľom zabezpečiť demokratické volebné postupy, a pomôcť nezávislej irackej vysokej volebnej komisii pri jej úsilí umožniť, aby mohli vnútorne vysídlené osoby voliť vo voľbách; nabáda Úniu, aby poskytla technickú pomoc na posilnenie irackých kapacít v oblasti odmínovania a odstraňovania výbušného nebezpečenstva z oslobodených území; vyzýva irackú vládu, aby pracovala na urýchlení registračného procesu organizácií v oblasti odmínovania;

8.  naliehavo vyzýva Úniu a členské štáty, aby súrne poskytli finančnú pomoc na obnovu prioritnej infraštruktúry a základných verejných služieb ako prístup k vode a sanitačným službám, elektrine, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť obyvateľstvu základné životné normy, posilniť podporu občianskej spoločnosti a uprednostňovať financovanie projektov podporujúcich subjekty, ktoré sa zameriavajú na zodpovednosť a demokratickú zmenu; vyzýva členské štáty EÚ na podporu procesu plánovania mestskej prestavby, ktorý umožní zapojenie občanov do rozhodovacích procesov týkajúcich sa prestavby s cieľom zabezpečiť začlenenie do mestského plánovania a obnovy s cieľom zlepšiť dôveru medzi občanmi a štátom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rovnomerné rozloženie poskytnutých prostriedkov na obnovu medzi spoločenstvá v núdzi, bez ohľadu na etnickú alebo náboženskú príslušnosť príjemcov, a poskytovala ich skôr prostredníctvom legitímnych štátnych agentúr ako prostredníctvom subštátnych aktérov; domnieva sa, že finančná pomoc by sa mohla zaviesť a rozdeliť aj na úrovni miestnych podnikateľov a podnikov, aby sa zabezpečilo poskytovanie kapitálu pre malé a stredné podniky;

9.  žiada Úniu, aby v plnej miere podporovala pokračovanie konštruktívneho a intenzívneho dialógu medzi ústrednou vládou a orgánmi irackého regiónu Kurdistan, najmä po referende, ktoré sa v Kurdistane konalo v septembri 2017, s cieľom vytvoriť stabilné vzťahy prijateľné pre obidve strany, podporiť inkluzívne rozhodovanie na najvyššej úrovni a pri plnom rešpektovaní rozmanitosti krajiny a práv všetkých zložiek irackej spoločnosti, ako aj zásad irackej ústavy, jednoty, zvrchovanosti a územnej celistvosti Iraku; zdôrazňuje, že treba vyriešiť vymedzenie hraníc medzi kurdským regiónom a zvyškom Iraku prostredníctvom dialógu s podporou OSN; je presvedčený, že Irak a autonómna vláda regiónu Kurdistan by mali mať možnosť využívať výhody vývozu ropy bez vonkajších zásahov; vyzýva tiež EÚ, aby podporovala silnejšiu spoluprácu medzi federálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom účinne obnoviť krajinu a dosiahnuť dlhodobú stabilitu a mierové spolunažívanie, zdôrazňuje naliehavú potrebu irackého Kurdistanu vykonať nevyhnutné politické a hospodárske reformy, bojovať proti korupcii a umožniť fungovanie nových strán a zaručiť riadne a pluralitné voľby do regionálneho parlamentu v roku 2018;

10.  domnieva sa, že počas prechodu od núdzovej pomoci k rozvoju sú prioritnými oblasťami pre rozvojovú pomoc dlhodobý prístup, stabilizácia, reformy a zlepšenia v oblasti dobrej správy vecí verejných a zodpovednosti, vzdelávanie a rozvoj zručností, prístup k príležitostiam pre živobytie a poskytovanie zdravotných a základných sociálnych služieb; zdôrazňuje takisto význam reforiem zameraných na zlepšenie rodovej rovnováhy a zastúpenie žien v politickom živote krajiny; očakáva konkrétne návrhy pripravovaných krokov, ktoré zodpovedajú týmto potrebám, a naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla dôkazy o výsledkoch a vplyvoch dosiahnutých v rámci viacročného indikatívneho programu na obdobie 2014 – 2017;

11.  vyjadruje znepokojenie nad značne roztrieštenou irackou spoločnosťou; vyzýva Úniu, aby v spolupráci s misiou UNAMI a irackými orgánmi v plnej miere podporili prácu Komisie pre národné zmierenie s cieľom podporiť zmierenie medzi komunitami a proces národného zmierenia pod vedením Iraku, zabezpečiť rešpektovanie rozmanitosti Iraku a podporovať inkluzívnu a reprezentatívnu správu na vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktorá prispieva k posilneniu spoločnej identity irackého občianstva; konštatuje, že z dôvodu potreby prevencie konfliktu a riešenia bezpečnostných výziev, ako aj potreby iniciatív v oblasti zmierenia, mediácie a dialógu, treba výrazne zvýšiť finančné prostriedky, ktoré sú k dispozícii na takéto iniciatívy, najmä využívaním nástrojov na podporu stability a mieru; víta odporúčania irackých náboženských vodcov vláde Iraku vytvoriť v Iraku radu starších klerikov a učencov, poslať žiadosť irackému parlamentu o schválenie zákona, ktorý kriminalizuje extrémistické náboženské prejavy, ktoré podnecujú k nenávisti a násiliu a trestá tých, ktoré takéto činy podporujú, preskúmať osnovy a zamerať sa na zmierenie a národné občianstvo, a nie sektársku identitu;

12.  nabáda medzinárodné spoločenstvo a EÚ, aby poskytlo podporu na zachovanie diverzity etnických, kultúrnych a náboženských identít v Iraku; vyzýva, aby sa v rámci ústavy Iraku preskúmali spôsoby uznania, ochrany a podpory miestnej samostatnej vlády etnických a náboženských menšín, ktoré žijú v oblastiach, v ktorých majú silnú historickú prítomnosť a v ktorých spolu mierumilovne nažívali, napríklad v horách Sinjar (Jezidi) a na Ninivskej planine (Chaldejci, Sýrčania, Asýrčania); vyzýva iracké orgány, aby umožnili Kurdom, kresťanom a Jezidom návrat do ich pôvodného bydliska a zabezpečili, aby bol pre nich bezpečný;

Politický dialóg

13.  vyzýva Úniu, aby posilnila svoj politický dialóg s irackými orgánmi s cieľom podporiť dodržiavanie ľudských práv a posilnenie demokratických inštitúcií väčším dodržiavaním zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a účinným systémom súdnictva; v tejto súvislosti požaduje, aby sa zrušenie trestu smrti stalo prioritou tohto dialógu, a vyzýva iracké orgány, aby okamžite zaviedli moratórium na trest smrti;

14.  pripomína potrebu podporovať rozvoj irackej občianskej spoločnosti a jej plné politické zastúpenie a účasť na jednotlivých procesoch reforiem; zastáva názor, že treba venovať osobitnú pozornosť zastúpeniu žien, mladých ľudí, ako aj ľudí zo všetkých etnických a náboženských skupín irackej spoločnosti vrátane kresťanov, šiítov a sunnitských moslimov, Jezidov, Mandejcov, Šabakov, Kurdov, Turkménov a ďalších, ktorých potreby treba riešiť; rovnako zdôrazňuje potrebu stanoviť ako prioritu dosiahnutie inkluzívnej, nesektárskej politickej triedy, zastupujúcej všetky častí, ktoré tvoria irackú spoločnosť;

15.  žiada Úniu a členské štáty, aby so zreteľom na súbor právnych predpisov EÚ v oblasti boja proti korupcii začali s irackými orgánmi programy justičnej spolupráce a výmeny osvedčených postupov a zaviedli účinné nástroje najmä na boj proti rozšírenej korupcii, a zabezpečili tak rovnomerné rozdelenie bohatstva krajiny; zdôrazňuje význam Únie pri poskytovaní poradenstva irackej vláde v oblastiach bezpečnosti a správy vecí verejných v záujme zaručenia stability Iraku;

16.  vyzdvihuje príspevok irackých ozbrojených síl k celosvetovému boju proti teroristickej organizácii Dá’iš; naďalej podporuje rozsiahle činnosti zamerané na boj proti terorizmu v rámci medzinárodnej koalície proti Dá’iš, ktorá naďalej predstavuje významnú hrozbu aj napriek nedávnym vojenským víťazstvám proti organizácii, pričom sa zaistí dodržiavanie medzinárodného práva a ľudských práv; uznáva, že boj proti terorizmu v Iraku je vo veľkej miere ovplyvnený okolitými situáciami, ako je vojna v Sýrii; vyzýva EÚ, aby nadviazala dialóg o otázkach týkajúcich sa boja proti terorizmu s cieľom reformovať právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu a posilniť schopnosť krajiny bojovať proti teroristickým hrozbám, a aby spolupracovala s irackými orgánmi pri boji proti beztrestnosti trestných činov namierených proti ktorejkoľvek skupine, či už etnickej, náboženskej alebo inej, vrátane menšín vo všetkých ich formách; chápe, že základné príčiny terorizmu sa musia riešiť v záujme toho, aby bolo možné proti nim bojovať;

17.  žiada Úniu, aby podporila iracké orgány v tom, aby vypracovali národnú stratégiu na riešenie trestných činov, ktoré pácha Dá’iš, a aby pristúpili k Rímskemu štatútu Medzinárodného trestného súdu, čím dobrovoľne uznajú právomoc tohoto súdu transparentne a spravodlivo vyšetriť porušovanie ľudských práv, vojnové zločiny a trestné činy proti ľudskosti, ktoré spáchal Dá’iš; zdôrazňuje potrebu dôveryhodného stíhania osôb zodpovedných za trestné činy, ktoré spáchala Dá’iš, so zmysluplnou účasťou obetí a vytvorením dôkladného registra trestov týchto trestných činov; zároveň vyjadruje znepokojenie nad tým, že nadmerne široký rozsah trestných stíhaní môže viesť k riziku ďalšieho bezprávia, a zabrániť tak ďalšiemu zmierovaniu a reintegrácii spoločenstva;

18.  zdôrazňuje, že treba rozsiahle odborné znalosti v oblasti médií a slobody vyjadrovania pri odbornej príprave miestnych mediálnych aktérov v oblasti mierovej žurnalistiky;

19.  vyzýva EÚ, aby uznala svoju zodpovednosť za občanov EÚ, ktorí cestovali do Iraku, aby sa zapojili do trestných činov spáchaných Dá’iš a ktorí by mali podliehať zásadám právneho štátu a postavení pred súd; požaduje, aby sa zaviedli jasné postupy medzi Irakom a príslušnými členskými štátmi EÚ, pokiaľ ide o repatriáciu a právnu zodpovednosť dotknutých strán;

20.  vyzýva Komisiu, aby podporovala reformu súdneho systému, najmä pokiaľ ide o spravodlivosť v prechodnom období, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných noriem týkajúcich sa riadneho postupu, spravodlivých súdnych procesov a nezávislosti a nestrannosti súdnictva v záujme zabezpečenia zodpovednosti v rámci vládnych štruktúr; vyzýva EÚ na spoluprácu s irackými orgánmi v záujme boja proti beztrestnosti za všetky trestné činy, ktoré sú zacielené na akékoľvek skupiny, či už etnické, náboženské alebo iné vrátane menšín, vo všetkých ich podobách;

21.  vyzýva iracké orgány, aby venovali prioritu rodovej rovnosti a odstráneniu všetkého násilia a diskriminácie voči ženám a dievčatám vrátane násilia na základe pohlavia; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zrušenia zákona, ktorý oslobodzuje obvineného od trestného stíhania za znásilnenie, sexuálne útoky, pohlavné zneužitie, únos alebo podobné činy, ak sa násilník ožení so svojou obeťou znásilnenia;

22.  vyzýva Úniu, aby podporila dobré a konštruktívne vzťahy medzi Irakom a jeho susedmi, ako aj jeho úlohu pri prispievaní k mieru v regióne; zdôrazňuje, že Irak rozsiahlo spolupracuje so Spojenými štátmi a s Iránom, a nedávno sa zlepšili aj jeho vzťahy so Saudskou Arábiou, čo by mohlo z Iraku urobiť potenciálne stredisko náboženského úsilia o zmiernenie tlakov; žiada všetky zúčastnené strany, aby vykonávali odsek 8 uznesenia Bezpečnostnej rady OSN č. 598, v ktorom sa požadujú regionálne bezpečnostné opatrenia medzi pobrežnými štátmi Perzského zálivu;

23.  žiada EÚ, aby spolupracovala s irackými orgánmi na návrhu národnej stratégie ochrany a exhumácie masových hrobov v záujme exhumácie a forenznej analýzy tu prítomných ľudských ostatkov, s cieľom umožniť dôstojné pochovanie ostatkov obetí alebo vydanie rodine, a zabezpečiť dôkazy a umožniť vyšetrovanie a trestné stíhanie podozrení zo zločinov proti ľudskosti; požaduje tiež od EÚ a členských štátov opatrenia s cieľom naliehavo vytvoriť skupinu odborníkov, ktorí sa v rámci prípravy medzinárodného stíhania zodpovedných osôb budú snažiť o zhromaždenie všetkých dôkazov o akýchkoľvek prebiehajúcich medzinárodných trestných činoch vrátane genocídy, kdekoľvek by k nim prišlo;

24.  požaduje celosvetové zavedenie výročného dňa pamiatky obetí teroristických zverstiev Dá’iš, al-Káida a podobných teroristických organizácií;

Odvetvová spolupráca

25.  zdôrazňuje, že proces obnovy a stabilizácie musia sprevádzať súdržné politiky v oblasti sociálneho a hospodárskeho rozvoja v prospech všetkých Iračanov udržateľným a inkluzívnym spôsobom; vyzýva Úniu, aby sa spolu s irackými orgánmi plne angažovala nielen pri riešení hospodárskych a fiškálnych nerovnováh, ale aby aj podporovala udržateľný a inkluzívny hospodársky rast, ktorý je schopný vytvárať pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí, okrem zriadenia rámca pre obchod a vytvorenia prostredia vhodného na investovanie; vyzýva EÚ, aby podnecovala a podporovala Irak v tom, aby poskytoval mladým ľuďom, ktorým chýba formálne vzdelávanie z dôvodu násilného vysídlenia zo strany Dá'iš, príležitosti posúdiť formálne vzdelávacie programy, ktoré ich vybavia znalosťami a zručnosťami s cieľom zlepšiť ich šance získať pracovné miesta;

26.  žiada Úniu, aby podporovala Irak v diverzifikácii jeho hospodárstva;

27.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou predčasného ukončenia školskej dochádzky žiakov irackých škôl oboch pohlaví (podľa správ organizácií občianskej spoločnosti 60 % žiakov zapísaných v roku 2015 na základných školách už školskú dochádzku predčasne ukončilo); zdôrazňuje, že v situácii zasiahnutej konfliktom je vysoká úroveň gramotnosti zásadne dôležitá pre budovanie pozitívneho zmierenia;

28.  žiada EÚ, aby posilnili svoju spoluprácu v oblastiach vzdelávania a v prospech reformy vzdelávania s cieľom zabezpečiť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu na všetkých úrovniach a pre všetkých, najmä pre maloleté osoby; uznáva problém nedostatočného prístupu dievčat do škôl v dôsledku zvykov, vnímania spoločnosti, chudoby a bezpečnosti; vyzýva EÚ na podporu zvyšovania informovanosti o vzdelávaní dievčat a na spoluprácu s irackou vládou s cieľom zlepšiť situáciu, keďže to je nevyhnutné pre zlepšenie ich kvality života;

29.  vyzýva EÚ, aby vytvorila možnosti spolupráce v oblasti vedy a výskumu, hlavne spolupráce a partnerstiev univerzít, najmä pokiaľ ide o Erasmus+ a príležitosti výmeny v oblasti výučby a výskumu;

30.  vyzýva EÚ, aby usilovala o spoluprácu v oblasti kultúrnych záležitostí a posilňovala ju s cieľom chrániť, zachovať a obnoviť umelecké a kultúrne dedičstvo Iraku;

31.  víta začatie misie na podporu reformy sektora bezpečnosti v Iraku (EUAM Iraq) na žiadosť irackých orgánov a v rámci irackej bezpečnostnej stratégie; očakáva, že táto misia umožní posilniť štátne inštitúcie a formovať nestranné a inkluzívne policajné sily; zdôrazňuje, že reforma bezpečnostného sektora v Iraku je dôležitou výzvou a že by ju mala podporovať OSN; zdôrazňuje potrebu podpory demobilizácie milícií a opätovného začlenenia bojovníkov ako súčasť väčšieho úsilia o reformu bezpečnostného odvetvia aj individuálnymi programy opätovného začlenenia, ak je to potrebné;

32.  vyzýva EÚ, aby poskytla zvýšenú technickú pomoc irackým orgánom pre riadne hospodárenie s prírodnými zdrojmi, lepší výber daní a zníženie nezákonných finančných tokov s cieľom zabezpečiť, aby bol Irak schopný financovať svoj rozvoj na domácom trhu v strednodobom horizonte a znížiť nerovnosti medzi svojím obyvateľstvom a regiónmi; zdôrazňuje, že treba aktívne poskytovať poradenstvo súkromnému sektoru a investorom s cieľom posilniť citlivý prístup ku konfliktom a ich príspevok k budovaniu mieru a trvalo udržateľnému rozvoju;

33.  vyzýva Úniu, aby v rámci DPS zriadila dialóg s Irakom v oblasti migrácie vo všetkých jej aspektoch a aby zaujala prístup k riešeniu migrácie založený na ľudských právach so zreteľom na potrebu hľadania dlhodobých, účinných a uskutočniteľných riešení v prospech občanov EÚ aj Iraku;

34.  zdôrazňuje, že Irak je potenciálne dôležitým partnerom pri zabezpečovaní obnovy energetickej infraštruktúry prepojenej s energiou a väčšej diverzifikácie zdrojov energie pre Irak a zdrojov dodávok pre EÚ; vyzýva preto EÚ, aby podporovala Irak v energetickej transformácii a spolupracovala s Irakom pri vytváraní spoločných projektov a pri výmene osvedčených postupov a know-how v kľúčových oblastiach energetickej efektívnosti, energie z obnoviteľných zdrojov, životného prostredia a efektívneho hospodárenia so zdrojmi vrátane vody, a to s cieľom okrem iného urýchliť vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

35.  pripomína, že konflikt a extrémizmus majú neprimeraný vplyv na ženy a dievčatá, ktoré sú zraniteľnejšie voči násiliu a zneužívaniu vrátane sexuálneho násilia, mučenia, obchodovania s ľuďmi, otroctva a detských sobášov; zdôrazňuje, že sa treba zaoberať špecifickými humanitárnymi a rozvojovými potrebami žien a dievčat, najmä vo vysídlených komunitách; žiada EÚ, aby vo svojom rozvojovom úsilí naďalej podporovala rovnosť žien a mužov a posilnenie postavenia žien, a aby presadzovala úlohu žien pri obnove a budovaní mieru v krajine;

36.  zdôrazňuje potrebu investovať do poľnohospodárskeho odvetvia Iraku vzhľadom na jeho vysoký potenciál zamestnanosti a dôležitosť opätovného osídľovania vidieckych oblastí, ktoré sú v dôsledku konfliktov čoraz menej zaľudnené;

37.  vyzdvihuje definitívny kompromis Iraku zapojiť sa do Svetovej obchodnej organizácie a žiada Komisiu, aby pomohla irackým orgánom v ich úsilí o opätovné zapojenie sa do svetového hospodárstva a obchodu;

Inštitucionálne vzťahy

38.  trvá na tom, aby všetka pomoc poskytovaná Úniou podliehala prísnemu súladu s dodržiavaním zásad v oblasti ľudských práv a zásad právneho štátu, a aby ju sprevádzal neustály proces hodnotenia a o jeho výsledku má byť Európsky parlament riadne informovaný v súlade s článkom 113 dohody o partnerstve a spolupráci;

39.  zaväzuje sa v spolupráci s irackým parlamentom zriadiť výbor pre spoluprácu, ako sa ustanovuje v DPS, aby mohol začať svoju činnosť vrátane kontroly realizácie projektov spolupráce medzi EÚ a Irakom;

40.  vyjadruje želanie, aby skupina na podporu demokracie a koordináciu volieb zahrnula Irak do zoznamu prioritných krajín na rok 2019 a zapojila sa do prípravy programov budovania kapacít irackého parlamentu; vyzýva Komisiu na podporu týchto programov;

°

°  °

41.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Európskej rady, predsedovi Komisie, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Irackej republiky.

(1)

Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 20.

(2)

Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 83.

(3)

Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 77.

(4)

Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 194.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (23.5.2018)

pre Výbor pre zahraničné veci

o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom

(2010/0310M(NLE))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Paavo Väyrynen

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta záväzok EÚ poskytovať dlhodobejšiu podporu krajine a skutočnosť, že Únia určila Irak za pilotnú krajinu, v ktorej sa má lepšie riešiť a sfunkčniť prepojenie medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom s cieľom podporiť prechod od humanitárnej pomoci k dlhodobejšej rekonštrukcii a stabilizácii; pripomína, že OSN irackú krízu klasifikuje ako stav núdze 3. stupňa a že 11 miliónov ľudí v súčasnosti potrebuje pomoc; naliehavo preto vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v prvom rade zvýšili svoje úsilie s cieľom bezodkladne riešiť kľúčové výzvy v humanitárnej oblasti a ľudské potreby, najmä pokiaľ ide o viac ako 3 milióny osôb vysídlených v rámci krajiny;

2.  naliehavo vyzýva EÚ, aby dodržiavala svoj záväzok poskytovať núdzovú pomoc v krajine, pričom pripomína, že sú tam viac ako 3 milióny vnútorne vysídlených osôb, z ktorých viac ako 1,6 milióna žije v kritických sanitárnych a hygienických podmienkach; zdôrazňuje tiež, že približne polovicu vnútorne vysídlených osôb tvoria deti a že 600 000 z nich nemá žiadne vzdelanie;

3.  zdôrazňuje, že v krajine je veľmi rozšírená chudoba, a že aj keď ide o krajinu s vyššími- strednými príjmami, roky násilia, konfliktov a sektárstva pokrok dosiahnutý v oblasti rozvoja značne podkopali; vyzýva EÚ, aby svoju rozvojovú pomoc zamerala cielenými projektmi na najzraniteľnejšie skupiny a osoby, ktoré ju najviac potrebujú, najmä ženy a deti, mladých ľudí, vnútorne vysídlené osoby a utečencov;

4.  zdôrazňuje, že zásady právneho štátu, ľudské práva a prístup k spravodlivosti sú stále hlavnými problémami a že Irak je medzi najnižšie hodnotenými krajinami, pokiaľ ide o index transparentnosti; trvá na tom, aby EÚ uprednostnila vykonávanie politických a hospodárskych reforiem zameraných na budovanie inštitucionálnej kapacity a upevnenie demokracie;

5.  trvá na tom, že udržateľný a inkluzívny rast by sa mal podporovať v súlade s irackými prioritami v oblasti národného rozvoja;

6.  konštatuje, že sociálnym a politickým procesom a dynamike v Iraku výrazne dominujú muži a že na ne majú nadmerný vplyv náboženskí vodcovia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že to často vedie k vylúčeniu žien a sekulárnych skupín zo sociálnych interakcií;

7.  domnieva sa, že počas prechodu od núdzovej pomoci k rozvoju sú prioritnými oblasťami pre rozvojovú pomoc dlhodobý prístup, stabilizácia, reformy a zlepšenia v oblasti dobrej správy vecí verejných a zodpovednosti, vzdelávanie a rozvoj zručností, prístup k príležitostiam pre živobytie a poskytovanie zdravotných a základných sociálnych služieb; zdôrazňuje takisto význam reforiem zameraných na zlepšenie rodovej rovnováhy a zastúpenie žien v politickom živote krajiny; očakáva konkrétne návrhy pripravovaných krokov, ktoré zodpovedajú týmto potrebám, a naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla dôkazy o výsledkoch a vplyvoch dosiahnutých v rámci viacročného indikatívneho programu na obdobie 2014 – 2017;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať Irak na ceste k udržateľnej diverzifikácii hospodárstva, aby sa znížila závislosť od využívania a vývozu surovín, ako je ropa, na ktorú v roku 2016 pripadalo 46,8 % vývozu krajiny;

9.  upozorňuje na to, že zhoršenie životného prostredia a infraštruktúry, po sebe idúce suchá a dezertifikácia mali výrazný vplyv na vidiecke obyvateľstvo a spôsobili problémy so zabezpečením potravín a nedostatok vody, najmä pre vysídlené osoby; žiada EÚ, aby úzko spolupracovala s irackými orgánmi s cieľom dosiahnuť účinnejšie a spravodlivejšie využívanie a riadenie prírodných zdrojov;

10.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou -predčasného ukončenia školskej dochádzky žiakov irackých škôl oboch pohlaví (podľa správ organizácií občianskej spoločnosti 60 % žiakov zapísaných v roku 2015 na základných školách už školskú dochádzku predčasne ukončilo); zdôrazňuje, že v situácii zasiahnutej konfliktom je vysoká úroveň gramotnosti zásadne dôležitá pre budovanie pozitívneho zmierenia;

11.  žiada EÚ, aby poskytla vzdelávacie programy týkajúce sa mieru a prevencie násilného extrémizmu, ako aj kampane zamerané na odzbrojenie s cieľom zastaviť v Iraku šírenie ručných a ľahkých zbraní;

12.  zdôrazňuje význam zvyšovania individuálnej informovanosti o ľudských právach pre posilnenie harmónie medzi komunitami a zabránenie tomu, aby milície uskutočňovali nábor mladých ľudí ohrozených násilím a extrémizmom;

13.  zdôrazňuje, že treba rozsiahle odborné znalosti v oblasti médií a slobody vyjadrovania pri odbornej príprave miestnych mediálnych aktérov v oblasti mierovej žurnalistiky;

14.  trvá na tom, že poskytovanie humanitárnej pomoci a rozvojovej pomoci musí byť založené na potrebách a nezaujaté, aby sa podporil účinný proces stabilizácie a obnovy vrátane bezpečného návratu náboženských menšín a etnických skupín domov; zdôrazňuje, že vonkajší aktéri vrátane EÚ musia aktívne znižovať riziko, že pomoc bude v konečnom dôsledku zmanipulovaná domácimi politickými aktérmi alebo pridelená spôsobom, ktorý diskriminuje alebo zvýhodňuje určité skupiny;

15.  žiada EÚ, aby zabezpečila, aby boli prostriedky EÚ investované do projektov, ktoré pomôžu irackému obyvateľstvu, a zároveň aby sa poskytovala primeraná podpora obciam pri zabezpečovaní základných služieb a budovaní miestnej správy s cieľom zaručiť obyvateľom základné životné podmienky; ďalej vyzýva EÚ, aby zabezpečila koordináciu medzi ústrednými orgánmi a miestnymi samosprávami s cieľom určiť priority pre investovanie do občianskej spoločnosti a posilnenie podpory občianskej spoločnosti, najmä obhajcov ľudských práv; žiada najmä o to, aby bolo prioritizované financovanie projektov na podporu aktérov, ktorí presadzujú zodpovednosť a demokratickú zmenu, pomocou ktorých sa rozvíja dialóg na miestnej úrovni a mechanizmy riešenia konfliktov a do ktorých sú zapojení najmä mladí ľudia;

16.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v Iraku sa na mnohých úrovniach vo veľkej miere vyskytuje korupcia a že podľa všetkého neexistuje stratégia boja proti nej;

17.  zdôrazňuje, že iracký súdny systém je vnímaný ako nespravodlivý a uplatňujúci dvojaké normy; konštatuje, že iracké súdne orgány zjavne nepodnikajú kroky nevyhnutné na stíhanie osôb porušujúcich ľudské práva a iných zločincov;

18.  berie na vedomie, že reforma bezpečnostného sektora v Iraku je dôležitou výzvou a že by ju mala podporovať OSN a EÚ; zdôrazňuje, že v rámci reformy bezpečnostného sektora treba pracovať na demobilizácii milícií a reintegrácii bojovníkov;

19.  vyzýva EÚ, aby poskytla zvýšenú technickú pomoc irackým orgánom pre riadne hospodárenie s prírodnými zdrojmi, lepší výber daní a zníženie nezákonných finančných tokov s cieľom zabezpečiť, aby bol Irak schopný financovať svoj rozvoj na domácom trhu v strednodobom horizonte a znížiť nerovnosti medzi svojím obyvateľstvom a regiónmi; zdôrazňuje, že je potrebné aktívne poskytovať poradenstvo súkromnému sektoru a investorom s cieľom posilniť citlivý prístup ku konfliktom a ich príspevok k budovaniu mieru a trvalo udržateľnému rozvoju;

20.  žiada EÚ, aby investovala do obnovy a rozvoja miestneho hospodárstva, najmä tak, že zvýši svoju podporu podnikania, malých a stredných podnikov a odbornej prípravy, že bude presadzovať investície do prioritných oblastí, ako sú energetika a poľnohospodárstvo, a podporovať partnerstvá verejného a súkromného sektora; domnieva sa, že vytvorenie pozitívneho prostredia stimulujúceho rozvoj súkromného sektora nielen umožní riešiť problém nezamestnanosti mladých ľudí v krajine, ale pomôže aj vytvárať príležitosti pre návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov po skončení konfliktu;

21.  pripomína, že konflikt a extrémizmus majú neprimeraný vplyv na ženy a dievčatá, ktoré sú zraniteľnejšie voči násiliu a zneužívaniu vrátane sexuálneho násilia, mučenia, obchodovania s ľuďmi, otroctva a detských sobášov; zdôrazňuje, že sa treba zaoberať špecifickými humanitárnymi a rozvojovými potrebami žien a dievčat, najmä vo vysídlených komunitách; žiada EÚ, aby vo svojom rozvojovom úsilí naďalej podporovala rovnosť žien a mužov a posilnenie postavenia žien, a aby presadzovala úlohu žien pri obnove a budovaní mieru v krajine;

22.  vyzýva EÚ, aby posilnila zapojenie irackých subjektov občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že pre účinné zapojenie žien je nevyhnutný rodovo citlivý prístup k procesu stabilizácie a rekonštrukcie;

23.  zdôrazňuje, že pokiaľ nemá dôjsť k ďalšej radikalizácii alebo jej obnove, nesmie sa boj proti terorizmu obmedzovať na represiu, ale musí byť v súlade s presadzovaním ľudských práv a medzinárodného práva; vyzýva politických, rozvojových, bezpečnostných a ďalších sociálnych aktérov, aby dôkladne analyzovali hybné sily radikalizácie, násilného extrémizmu a náboru členov teroristických skupín a koherentne sa nimi zaoberali;

24.  podporuje zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do procesu odzbrojenia, demobilizácie a opätovného začlenenia v Iraku;

25.  vyzýva EÚ, aby vykonávala programy, ktoré umožňujú ľuďom zapájať sa do miestnych rozhodovacích procesov, a aby posilnila transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií;

26.  zdôrazňuje potrebu investovať do poľnohospodárskeho odvetvia Iraku vzhľadom na jeho vysoký potenciál zamestnanosti a dôležitosť opätovného osídľovania vidieckych oblastí, ktoré sú v dôsledku konfliktov čoraz menej zaľudnené.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom

Referenčné čísla

2010/0310M(NLE)

Gestorský výbor

 

AFET

 

 

 

 

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

dátum vymenovania

Paavo Väyrynen

12.4.2018

Prerokovanie vo výbore

24.4.2018

 

 

 

Dátum prijatia

16.5.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

21

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Mireille D’Ornano, Doru-Claudian Frunzulică, Charles Goerens, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Jean-Luc Schaffhauser, Elly Schlein, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská, Joachim Zeller, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

21

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Charles Goerens, Paavo Väyrynen

EFDD

Ignazio Corrao, Mireille D’Ornano

ENF

Jean-Luc Schaffhauser

PPE

Andor Deli, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Cristian Dan Preda, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská, Joachim Zeller, Željana Zovko

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Cécile Kashetu Kyenge, Arne Lietz, Juan Fernando López Aguilar, Linda McAvan, Norbert Neuser, Elly Schlein

VERTS/ALE

Maria Heubuch

2

-

GUE/NGL

Stelios Kouloglou, Lola Sánchez Caldentey

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Irakom

Referenčné čísla

2010/0310M(NLE)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

 

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

DEVE

 

INTA

 

 

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

INTA

23.4.2018

 

 

 

Spravodajcovia

       dátum menovania

Tokia Saïfi

4.12.2017

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

23.4.2018

 

 

 

Dátum prijatia

20.6.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

51

3

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Victor Boştinaru, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Wajid Khan, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Cristian Dan Preda, Michel Reimon, Sofia Sakorafa, Jean-Luc Schaffhauser, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl, Elena Valenciano, Hilde Vautmans

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Andrea Bocskor, Reinhard Bütikofer, Neena Gill, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Jo Leinen, Urmas Paet, Tokia Saïfi, Mirja Vehkaperä, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Birgit Collin-Langen, Monika Smolková

Dátum predloženia

26.6.2018


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

51

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Urmas Paet, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans, Mirja Vehkaperä

ECR

Amjad Bashir, Bas Belder, Charles Tannock

EFDD

Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade

PPE

Asim Ademov, Michèle Alliot-Marie, Andrea Bocskor, Birgit Collin-Langen, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Andrzej Grzyb, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Eduard Kukan, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Ramona Nicole Mănescu, Alojz Peterle, Cristian Dan Preda, Tokia Saïfi, Željana Zovko, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica

S&D

Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Neena Gill, Ana Gomes, Wajid Khan, Jo Leinen, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Monika Smolková, Elena Valenciano

VERTS/ALE

Reinhard Bütikofer, Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Michel Reimon, Alyn Smith, Jordi Solé

3

-

ENF

Jean-Luc Schaffhauser

NI

Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz

7

0

ENF

Mario Borghezio

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Takis Hadjigeorgiou, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Miguel Urbán Crespo

NI

James Carver

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 2. júla 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia