SPRÁVA k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012
28.6.2018 - (COM(2016)0850 – C8‑0480/2016 – 2016/0360A(COD)) - ***I
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Peter Simon
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012
(COM(2016)0850 – C8‑0480/2016 – 2016/0360A(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0850),
– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8‑0480/2016),
- so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,
– so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky zo 8. novembra 2017[1],
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. marca 2017[2],
– so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. mája 2017 povoliť Výboru pre hospodárske a menové veci, aby rozdelil uvedený návrh Komisie a na jeho základe vypracoval dve samostatné legislatívne správy,
– so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0242/2018),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozmeňujúci návrh 1
POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[3]*
k návrhu Komisie
---------------------------------------------------------
Návrh
NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o ukazovateľ finančnej páky, ukazovateľ čistého stabilného financovania, požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, kreditné riziko protistrany, trhové riziko, expozície voči centrálnym protistranám, expozície voči podnikom kolektívneho investovania, veľkú majetkovú angažovanosť, požiadavky na predkladanie správ a zverejňovanie informácií, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[4],
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[5],
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1) V dôsledku finančnej krízy, ktorá sa rozvinula v rokoch 2007 – 2008, vykonala Únia zásadnú reformu regulačného rámca finančných služieb s cieľom posilniť odolnosť svojich finančných inštitúcií. Reforma sa z veľkej miery zakladala na medzinárodne dohodnutých normách. Balíček reforiem obsahoval spolu s mnohými ďalšími opatreniami aj prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013[6] a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ[7], ktoré posilnili prudenciálne požiadavky na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.
(2) Aj keď sa reformou dosiahlo, že finančný systém sa stal stabilnejším a odolnejším voči mnohým typom možných budúcich otrasov a kríz, neriešila všetky zistené problémy. Dôležitým dôvodom toho bolo, že medzinárodní tvorcovia noriem, ako sú Bazilejský výbor pre bankový dohľad (Bazilejský výbor) a Rada pre finančnú stabilitu (FSB), ešte neskončili svoju prácu na medzinárodne dohodnutých riešeniach o tom, ako v danej dobe bojovať proti týmto problémom. Teraz, keď bola dokončená práca na ďalších dôležitých reformách, by sa mali začať riešiť nevyriešené problémy.
(3) Komisia vo svojom oznámení z 24. novembra 2015 uznala potrebu ďalšieho znižovania rizík a zaviazala sa, že predloží legislatívny návrh, ktorý by vychádzal z medzinárodne dohodnutých noriem. Rada vo svojich záveroch zo 17. júna 2016 a Európsky Parlament vo svojom uznesení z 10. marca 2016 uznali aj potrebu prijať ďalšie konkrétne legislatívne opatrenia, pokiaľ ide o znižovanie rizík vo finančnom sektore[8].
(4) Opatrenia na zníženie rizika by mali nielen ďalej posilniť odolnosť európskeho bankového systému a dôveru trhov v tento systém, ale mali by zároveň poskytnúť základ pre ďalší pokrok pri dobudovávaní bankovej únie. Uvedené opatrenia by mali byť posudzované na pozadí širších výziev, ktoré ovplyvňujú ekonomiku Únie, najmä potrebu podporovať rast a zamestnanosť v čase neistého ekonomického výhľadu. V tomto kontexte boli zavedené rôzne zásadné politické iniciatívy, ako napríklad Investičný plán pre Európu a únia kapitálových trhov, s cieľom posilniť hospodárstvo Únie. Je preto dôležité, aby všetky opatrenia na zníženie rizík bezproblémovo spolupôsobili s uvedenými politickými iniciatívami, ako aj s rozsiahlejšími nedávnymi reformami vo finančnom sektore.
(5) Ustanovenia tohto pozmeňujúceho nariadenia by mali byť rovnocenné s medzinárodne dohodnutými normami a mali by zabezpečiť neustálu rovnocennosť smernice 2013/36/EÚ a tohto nariadenia s rámcom Bazilej III. Cielené úpravy, ktoré by mali odzrkadliť špecifiká Únie a širšie politické úvahy, by mali byť obmedzené z hľadiska rozsahu alebo času, aby nebola ovplyvnená celková správnosť prudenciálneho rámca.
(6) Rovnako je potrebné zlepšiť existujúce opatrenia na zníženie rizika, a najmä povinnosti predkladania správ a zverejňovania informácií, aby sa zabezpečilo ich uplatňovanie primeranejším spôsobom a aby nevytvárali nadmernú záťaž pri dodržiavaní právnych predpisov, a to najmä v menších a menej komplexných inštitúciách.
(6a) Na cielené zlepšenie uplatňovania zásady proporcionality treba jasne vymedziť inštitúcie, ktoré nie sú malými a komplexnými inštitúciami. Na prípravu, resp. stanovenie primeranej klasifikácie a vymedzenia inštitúcií, ktoré nie sú malými a komplexnými inštitúciami, a primerané určenie rizík pre tieto inštitúcie takisto treba zohľadňovať veľkosť a rizikový profil inštitúcií, ktoré nie sú malými a komplexnými inštitúciami, vo vzťahu k celkovej veľkosti hospodárstva, v ktorom inštitúcia vykonáva hlavnú časť svojej činnosti. Jediná absolútna prahová hodnota samotná nespĺňa tieto požiadavky. Je preto nevyhnutné, aby príslušné orgány dohľadu začlenením pomernej zložky meranej na základe hospodárskej výkonnosti členského štátu získali možnosť zachovať sa podľa vlastného uváženia, aby zosúladili prahovú hodnotu s vnútroštátnymi okolnosťami a v prípade potreby ju upravili smerom nadol. Vzhľadom na to, že veľkosť inštitúcie samotná nemá rozhodujúci vplyv na rizikový profil inštitúcie, treba okrem toho ďalšími kvalitatívnymi kritériami zabezpečiť, aby sa inštitúcia považovala za malú a menej komplexnú a mohla ťažiť z primeraných pravidiel vedúcich k väčšej proporcionalite len vtedy, ak splní všetky príslušné kritériá.
(7) Ukazovateľ finančnej páky prispieva k zachovaniu finančnej stability tak, že pôsobí ako zabezpečovací mechanizmus kapitálových požiadaviek založených na riziku a obmedzuje hromadenie nadmerného pákového efektu počas hospodárskeho vzostupu. Preto by mala byť zavedená požiadavka na ukazovateľ finančnej páky, ktorá by dopĺňala súčasný systém podávania správ a zverejňovania ukazovateľa finančnej páky.
(8) Aby nedochádzalo k zbytočnému obmedzovaniu poskytovania úverov zo strany inštitúcií podnikom a súkromným domácnostiam a aby sa zabránilo neopodstatneným nepriaznivým vplyvom na likviditu trhu, požiadavka na ukazovateľ finančnej páky by mala byť stanovená na takej úrovni, kde pôsobí ako dôveryhodný zabezpečovací mechanizmus proti riziku nadmerného pákového efektu bez toho, aby sa narušil hospodársky rast.
(9) Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) dospel vo svojej správe pre Komisiu[9] k záveru, že ukazovateľ finančnej páky kapitálu Tier 1 kalibrovaný na úrovni 3 % pre akýkoľvek typ úverovej inštitúcie by predstavoval dôveryhodný zabezpečovací mechanizmus. Požiadavku na ukazovateľ finančnej páky vo výške 3 % na medzinárodnej úrovni odsúhlasil aj Bazilejský výbor. Požiadavka na ukazovateľ finančnej páky by mala byť preto kalibrovaná na úrovni 3 %.
(10) Ukazovateľom finančnej páky na úrovni 3 % by sa však obmedzili určité obchodné modely skupiny činností viac než ostatné. Neprimerane by bolo ovplyvnené najmä verejné požičiavanie verejných rozvojových bánk a oficiálne garantované vývozné úvery. Preto by mal byť ukazovateľ finančnej páky pre tieto druhy expozícií upravený. Mali by sa preto stanoviť jasné kritériá, ktoré by pomohli zaručiť verejný mandát takýchto úverových inštitúcií, pričom by mali zahŕňať také aspekty, ako je ich založenie, druh vykonávaných činností, ich cieľ, záruky zo strany verejných orgánov a obmedzenia týkajúce sa prijímania vkladov. O forme a spôsoboch založenia banky by však mala naďalej rozhodovať ústredná vláda, regionálna vláda alebo miestny orgán členského štátu a založenie by mohlo pozostávať z vytvorenia novej úverovej inštitúcie alebo nadobudnutia alebo prevzatia – a to aj prostredníctvom koncesií a v kontexte postupu riešenia krízovej situácie – už existujúceho subjektu takýmito verejnými orgánmi.
(11) Ukazovateľ finančnej páky by zároveň nemal narúšať poskytovanie centrálnych zúčtovacích služieb inštitúcií klientom. Preto by mali byť počiatočné marže na centrálne zúčtované derivátové transakcie, ktoré inštitúcie prijali od svojich klientov v hotovosti a ktoré postupujú na centrálne protistrany, vylúčené z veľkosti expozície ukazovateľa finančnej páky.
(12) Bazilejský výbor revidoval medzinárodnú normu o ukazovateli finančnej páky s cieľom bližšie stanoviť určité aspekty návrhu tohto ukazovateľa. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa malo zosúladiť s revidovanou normou tak, aby sa posilnili podmienky na medzinárodnej úrovni pre inštitúcie v EÚ, ktoré pôsobia mimo Únie, a aby sa zabezpečilo, že ukazovateľ finančnej páky zostane efektívnym doplnkom požiadaviek na vlastné zdroje založených na riziku.
(13) V prípade inštitúcií, ktoré sa na základe ich veľkosti, prepojenosti, komplexnosti alebo nenahraditeľnosti či celosvetového významu označujú ako globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII), by sa malo uplatňovať zvýšenie ukazovateľa finančnej páky, pretože G-SII vo finančnej tiesni trvalo oslabujú finančný systém, čo môže spôsobiť opätovný nedostatok kreditu v Únii. Vzhľadom na túto hrozbu pre finančný systém a pre financovanie reálneho hospodárstva vzniká očakávaním štátnej záchrany implicitná záruka pre G-SII. To môže viesť k zníženiu trhovej disciplíny G-SII a ich väčšej ochote vstupovať do rizika, čo následne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku núdzovej situácie G-SII v budúcnosti. V záujme účinného riešenia týchto negatívnych externalít by si mali európske právne predpisy brať za príklad už existujúce prísnejšie ukazovatele finančnej páky v iných jurisdikciách. So zreteľom na konečný výsledok kalibračnej práce Bazilejského výboru pre ukazovateľ finančnej páky by sa preto ukazovateľ finančnej páky pre G-SII mal zvýšiť o 50 % hodnoty rizikovo vážených požiadaviek G-SII s vyššou kapacitou okrem minimálnej prahovej hodnoty 3 %.
(14) FSB 9. novembra 2015 uverejnila hlavné prvky celkovej schopnosti absorbovať straty („štandard celkovej schopnosti absorbovať straty“), ktoré schválila G-20 na samite v novembri 2015 v Turecku. Štandard celkovej schopnosti absorbovať straty požaduje, aby globálne systémovo významné banky (G-SIB) mali v držbe dostatočnú sumu záväzkov (schopných záchrany pomocou vnútorných zdrojov) vysoko absorbujúcich stratu na účely zaistenia plynulej a rýchlej absorpcie strát a rekapitalizácie pri riešení krízových situácií. Komisia sa vo svojom oznámení z 24. novembra 2015 zaviazala predložiť do konca roka 2016 legislatívny návrh, ktorý by umožnil vykonávanie štandardu celkovej schopnosti absorbovať straty do roku 2019, čo je termín, ktorý bol dohodnutý na medzinárodnej úrovni.
(15) Vykonávanie štandardu celkovej schopnosti absorbovať straty v Únii musí vziať do úvahy existujúcu minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) stanovenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ[10]. Keďže štandard celkovej schopnosti absorbovať straty a MREL sledujú rovnaký cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby inštitúcie mali dostatočnú schopnosť absorbovať straty, sú obe tieto požiadavky doplňujúcimi prvkami spoločného rámca. Z prevádzkového hľadiska by mala byť do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zavedená harmonizovaná minimálna úroveň štandardu celkovej schopnosti absorbovať straty, a to prostredníctvom novej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, pričom by pre globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII) mala byť zavedená dodatočná hodnota špecifická pre danú spoločnosť a pre iné než G-SII by mala byť zavedená požiadavka špecifická pre danú spoločnosť prostredníctvom cielených zmien smernice 2014/59/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014[11]. Príslušné ustanovenia zavádzajúce štandard celkovej schopnosti absorbovať straty do tohto nariadenia (EÚ) by sa mali vykladať spolu s ustanoveniami vo vyššie uvedených právnych predpisoch a so smernicou 2013/36/EÚ.
(16) V súlade so štandardom celkovej schopnosti absorbovať straty, ktorý pokrýva iba G-SIB, by sa mala minimálna požiadavka na dostatočné množstvo vlastných zdrojov a záväzkov vysoko absorbujúcich straty zavedená do tohto nariadenia vzťahovať iba v prípade G-SII. Pravidlá týkajúce sa oprávnených záväzkov zavedených týmto nariadením by sa však mali uplatňovať sa všetky inštitúcie v súlade s doplňujúcimi úpravami a požiadavkami uvedenými v smernici 2014/59/EÚ.
(17) Požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by sa mala súlade so štandardom celkovej schopnosti absorbovať straty vzťahovať na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú buď samé G-SII alebo sú súčasťou skupiny identifikovanej ako G-SII. Požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky by sa mala uplatňovať buď na individuálnom alebo konsolidovanom základe v závislosti od toho, či sú takéto subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, samostatnými inštitúciami bez dcérskych spoločností alebo materskými spoločnosťami.
(18) Smernica 2014/59/EÚ umožňuje použiť nástroje riešenia krízovej situácie nielen na inštitúcie, ale aj na finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti. Materské finančné holdingové spoločnosti a materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti by preto mali mať dostatočnú kapacitu na absorpciu strát rovnako ako materské inštitúcie.
(19) S cieľom zabezpečiť účinnosť požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky je nevyhnutné, aby nástroje držané na splnenie uvedenej požiadavky mali vysokú kapacitu absorpcie strát. Záväzky, ktoré sú vylúčené z nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov uvedeného v smernici 2014/59/EÚ, uvedenú schopnosť nemajú a nemajú ju ani iné záväzky, ktoré – hoci ide v zásade o nástroje, ktoré je možné použiť na záchranu pomocou vnútorných zdrojov – môžu spôsobiť problémy z dôvodu, že sa v praxi použijú na záchranu. Uvedené záväzky by sa preto nemali považovať za prípustné pre požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky. Na druhej strane majú kapitálové nástroje, ako aj podriadené záväzky, vysokú kapacitu absorpcie strát. Potenciál záväzkov na absorpciu straty, ktoré sú klasifikované ako rovnocenné s určitými vylúčenými záväzkami, by takisto mali byť uznané v určitom rozsahu, v súlade so štandardom celkovej schopnosti absorbovať straty.
(19a) Pri uplatňovaní štandardu TLAC v práve Únie sa musí zabezpečiť, aby inštitúcie čo najskôr splnili požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, aby v prípade riešenia krízovej situácie bolo možné zabezpečiť plynulú absorpciu strát a rekapitalizáciu. V tomto zmysle je dôležité zaviesť doložku o zachovaní predchádzajúceho stavu pre dlhové nástroje, ktoré spĺňajú určité kritériá. Preto by sa v prípade záväzkov, ktoré vznikli pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], mali uplatňovať niektoré zjednocujúce kritériá. Táto doložka by sa mala uplatňovať v prípade podriadených záväzkov podľa požiadaviek štandardu TLAC, ako aj v prípade podriadených záväzkov podľa minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa smernice 2014/59/EÚ, ako aj v prípade nepodriadených požiadaviek štandardu TLAC a nepodriadených minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa smernice 2014/59/EÚ.
(20) Aby sa predišlo dvojitému započítaniu záväzkov na účely požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, mali by sa zaviesť pravidlá pre odpočet držaných položiek oprávnených záväzkov, ktoré odrážajú zodpovedajúci prístup odpočtu, ktorý už bol vypracovaný v nariadení (EÚ) č. 575/2013 pre kapitálové nástroje. Na základe uvedeného prístupu by mali byť držané nástroje oprávnených záväzkov najprv odpočítané od oprávnených záväzkov a pokiaľ už neexistujú žiadne dostatočné záväzky, mali by byť odpočítané od nástrojov kapitálu Tier 2.
(21) Štandard celkovej schopnosti absorbovať straty obsahuje určité kritériá oprávnenosti pre záväzky, ktoré sú prísnejšie ako súčasné kritériá oprávnenosti pre kapitálové nástroje. Na zabezpečenie konzistentnosti by sa kritériá oprávnenosti pre kapitálové nástroje mali zosúladiť, pokiaľ ide o neoprávnenosť nástrojov emitovaných prostredníctvom účelovo vytvorených subjektov k 1. januáru 2022.
(22) Od prijatia nariadenia (EÚ) č. 575/2013 bola zmenená medzinárodná norma prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami inštitúcií voči CCP s cieľom zlepšiť zaobchádzanie s expozíciami inštitúcií voči kvalifikovaným CCP (QCCP). Medzi významné revízie tohto štandardu patrilo používanie jedinej metódy na určovanie požiadavky na vlastné zdroje pre expozície z dôvodu príspevkov do fondu pre prípad zlyhania, explicitné horné ohraničenie celkových požiadaviek na vlastné zdroje uplatňované na expozície voči QCCP a prístup k zachyteniu hodnoty derivátov pri výpočte hypotetických zdrojov QCCP, ktorý by bol citlivejší na riziko. Zároveň však zaobchádzanie s expozíciami voči nekvalifikovaným CCP zostalo bezo zmeny. Vzhľadom na to, že revidovanými medzinárodnými normami sa zaviedol režim zaobchádzania, ktorý je vhodnejší pre prostredie centrálneho zúčtovania, malo by sa zmeniť aj právo Únie tak, aby začleňovalo tieto normy.
(23) Aby sa zabezpečilo, že inštitúcie budú primerane riadiť svoje expozície vo forme jednotiek alebo akcií v podnikoch kolektívneho investovania (PKI), pravidlá, ktorými sa riadi režim zaobchádzania s uvedenými expozíciami, by mali zohľadňovať riziká a mali by podporovať transparentnosť vo vzťahu k podkladovým expozíciám PKI. Bazilejský výbor preto prijal revidovaný štandard, ktorý definuje jasnú hierarchiu prístupov k výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií pre tieto expozície. Táto hierarchia odzrkadľuje mieru transparentnosti pri podkladových expozíciách. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa malo zosúladiť s uvedenými medzinárodne dohodnutými pravidlami.
(24) Pre výpočet hodnoty expozície derivátových transakcií podľa rámca kreditného rizika protistrany poskytuje v súčasnosti nariadenie (EÚ) č. 575/2013 inštitúciám možnosť vybrať si medzi tromi rôznymi štandardizovanými prístupmi: štandardizovaná metóda, metóda oceňovania podľa trhovej hodnoty a metóda pôvodnej expozície.
(25) Tieto štandardizované prístupy však vhodne neuznávajú povahu kolaterálu v expozíciách znižujúcu riziko. Ich kalibrácia je zastaraná a neodrážajú vysokú mieru volatility zaznamenanej počas finančnej krízy. Zároveň ani náležite neuznávajú prínosy vzájomného započítavania. V snahe riešiť uvedené nedostatky sa Bazilejský výbor rozhodol štandardizovanú metódu a metódu oceňovania podľa trhovej hodnoty novým štandardizovaným prístupom pre výpočet hodnoty expozície derivátových expozícií, takzvaným štandardizovaným prístupom ku kreditnému riziku protistrany (SA-CCR). Vzhľadom na to, že revidovanými medzinárodnými normami sa zaviedol nový štandardizovaný prístup, ktorý je vhodnejší pre prostredie centrálneho zúčtovania, aj právo Únie by sa malo zmeniť tak, aby začleňovalo tieto normy.
(26) V prístupe SA-CCR sa riziko zohľadňuje viac než v štandardizovanej metóde a metóde oceňovania podľa trhovej hodnoty, a preto by tento prístup mal viesť k požiadavkám na vlastné zdroje, ktoré budú lepšie odrážať riziká súvisiace s derivátovými transakciami inštitúcií. SA-CCR je pre inštitúcie zároveň zložitejší na vykonávanie. Pre niektoré inštitúcie, ktoré v súčasnej dobe používajú metódu oceňovania podľa trhovej hodnoty, sa môže SA-CCR javiť ako príliš zložitý a zaťažujúci na vykonávanie. Pre ▌inštitúcie a inštitúcie, ktoré sú súčasťou konsolidovanej skupiny, so stredne veľkým objemom derivátových transakcií, by sa mala zaviesť zjednodušená verzia SA-CCR. Keďže však takáto zjednodušená verzia bude menej citlivá na riziká než SA-CCR, mala by byť náležite kalibrovaná tak, aby sa zabezpečilo, že nebude podhodnocovať hodnotu expozície derivátových transakcií.
(27) Inštitúcie momentálne na výpočet hodnoty expozície derivátov používajú metódu oceňovania podľa trhovej hodnoty, ktorú nahradil prístup SA-CCR. Nastavenie metódy oceňovania podľa trhovej hodnoty však vychádza z pravidiel prijatých v rámci dohody Bazilej I, je založené na trhových podmienkach na konci 80. rokov 20. storočia a nie je dostatočne presné, aby primerane odrážalo riziko spojené derivátovými transakciami. Pre inštitúcie, ktoré majú obmedzené derivátové pozície a ktoré v súčasnej dobe používajú metódu oceňovania podľa trhovej hodnoty alebo metódu pôvodnej expozície, by tak SA-CCR, ako aj zjednodušený SA-CCR mohli byť príliš zložité na vykonávanie. Preto by mala byť pre uvedené inštitúcie možné alternatívne použiť aj metódu pôvodnej expozície, ale je potrebné ju revidovať. Táto revidovaná podoba metódy pôvodnej expozície by mala pre inštitúcie a inštitúcie, ktoré sú súčasťou konsolidovanej skupiny, s nízkou úrovňou derivátových transakcií predstavovať primeranú alternatívu k metóde oceňovania podľa trhovej hodnoty, a to bez toho, aby obsahovala nedostatky zastaranej metódy.
(28) S cieľom pomôcť inštitúcii s voľbou povolených prístupov by sa mali zaviesť jasné kritériá. Uvedené kritériá by mali vychádzať z veľkosti derivátových činností inštitúcie, ktorá uvádza stupeň sofistikovanosti, ktorý by mala daná inštitúcia dodržiavať pri výpočte hodnoty expozície.
(29) Počas finančnej krízy zaznamenali niektoré inštitúcie usadené v EÚ významné straty obchodnej knihy. U niektorých z nich bola úroveň požadovaného kapitálu v porovnaní so stratami nedostatočná, čo viedlo k tomu, aby požiadali o mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Uvedené poznatky viedli k tomu, že Bazilejský výbor odstránil niekoľko nedostatkov prudenciálneho zaobchádzania pre pozície obchodnej knihy, ktoré sú požiadavkami na vlastné zdroje pre trhové riziká.
(30) V roku 2009 bol dokončený prvý súbor reforiem na medzinárodnej úrovni a transponovaný do práva Únie vo forme smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/76/EÚ[12].
(31) Reforma z roku 2009 však neriešila štrukturálne nedostatky požiadaviek na vlastné zdroje pre normy trhového rizika. Chýbajúca jasnosť, pokiaľ ide o hranicu medzi obchodnými a bankovými knihami, poskytovala príležitosti na regulačnú arbitráž, zatiaľ čo nedostatok citlivosti na riziká požiadaviek na vlastné prostriedky pre trhové riziká neumožnil zachytiť celý rad rizík, ktorým boli inštitúcie vystavené.
(32) Bazilejský výbor preto inicioval zásadné preskúmanie obchodnej knihy (FRTB) s cieľom riešiť uvedené nedostatky. Práce boli dokončené v januári 2016. Štandardy FRTB zvyšujú citlivosť rámca trhového rizika na riziko tak, že sa v nich stanovuje hodnota požiadaviek na vlastné zdroje, ktorá je viac úmerná rizikám pozícií obchodnej knihy, a normy zároveň objasňujú definíciu hranice medzi bankovými a obchodnými knihami.
(33) Vykonávanie štandardov FRTB v Únii musí ochrániť dobré fungovanie finančných trhov v Únii. Nedávne štúdie vplyvu týkajúce sa štandardov FRTB ukazujú, že sa očakáva, že vykonávanie štandardov FRTB povedie k prudkému nárastu celkových požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká. Aby sa predišlo náhlej recesii obchodných spoločností v Únii, malo by sa preto zaviesť prechodné obdobie tak, aby inštitúcie mohli rozpoznať celkovú úroveň požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká, ktoré vytvára transpozícia štandardov FRTB v Únii. Týmto prechodným obdobím sa musí zabezpečiť, aby sa bazilejské požiadavky zavádzali postupne, aby sa tým znížila neistota inštitúcií v súvislosti s budúcimi požiadavkami na vlastné zdroje pre trhové riziká. Primeraným prechodným obdobím sa musí na jednej strane zabezpečiť, aby vykonávanie štandardov FRTB neviedlo k náhlemu nárastu celkových požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká, a na druhej strane aby prechodné obdobie neviedlo k zníženiu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká v porovnaní so súčasným stavom. Osobitná pozornosť by mala byť venovaná aj európskym obchodným špecifikám a úpravám požiadaviek na vlastné zdroje, pokiaľ ide o štátne a kryté dlhopisy a jednoduché, transparentné a štandardizované sekuritizácie.
(34) Na inštitúcie s obmedzenými činnosťami v rámci obchodnej knihy by sa malo vzťahovať aj primerané zaobchádzanie pre trhové riziká, ktoré umožní viacerým inštitúciám s malými obchodnými aktivitami uplatňovať rámec kreditného rizika pre pozície bankových kníh tak, ako je stanovené v revidovanom znení výnimky pre podniky s malou obchodnou knihou. Inštitúciám so stredne veľkou obchodnou knihou by okrem toho malo byť umožnené využívať zjednodušený štandardizovaný prístup na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká v súlade s prístupom, ktorý sa používa v súčasnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Takéto zjednodušenie by malo platiť aj pre inštitúcie, ktoré sú súčasťou konsolidovanej skupiny, ak uvedené požiadavky spĺňajú na individuálnej úrovni.
(35) Rámec veľkých majetkových angažovaností by mal byť posilnený s cieľom zlepšiť schopnosť inštitúcií absorbovať straty a lepšie dodržiavať medzinárodné normy. Na tento účel by sa mala použiť vyššia kvalita kapitálu ako kapitálový základ na výpočet limitu veľkých majetkových angažovaností a expozície voči kreditným derivátom by sa mali počítať pomocou SA-CCR. Limit na expozície, ktoré môžu mať G-SIB voči iným G-SIB, by okrem toho mal byť znížený s cieľom znížiť systémové riziká súvisiace s prepojeniami medzi veľkými inštitúciami a s pravdepodobnosťou, že zlyhanie protistrany G-SIB môže mať vplyv na finančnú stabilitu.
(36) Aj keď ukazovateľ krytia likvidity (LCR) zaisťuje, že úverové inštitúcie a systémové investičné spoločnosti dokážu odolávať vážnemu krátkodobému zaťaženiu, nezaručuje, že tieto úverové inštitúcie a investičné spoločnosti budú mať stabilnú štruktúru financovania z dlhodobejšieho hľadiska. Je teda zrejmé, že podrobná záväzná požiadavka stabilného financovania by mala byť vytvorená na úrovni EÚ a mala by byť splnená za všetkých okolností s cieľom zabrániť nadmernému nesúladu splatnosti aktív a záväzkov a prílišnému spoliehaniu sa na krátkodobé veľkoobchodné financovanie.
(37) V súlade s normami stabilného financovania stanovených Bazilejským výborom by sa preto mali prijať pravidlá na vymedzenie požiadavky na stabilné financovanie ako ukazovateľa množstva dostupného stabilného financovania danej inštitúcie k výške jej požadovaného stabilného financovania v horizonte jedného roka. Toto je záväzný ukazovateľ čistého stabilného financovania („NSFR“). Výška dostupného stabilného financovania by mala byť vypočítaná tak, že sa záväzky a regulačný kapitál inštitúcie vynásobia príslušnými koeficientmi, ktoré odzrkadľujú ich mieru spoľahlivosti v jednoročnom horizonte NSFR. Výška požadovaného stabilného financovania by sa mala vypočítať tak, že sa aktív a podsúvahové expozície inštitúcie vynásobia príslušnými koeficientmi, ktoré odzrkadľujú vlastnosti ich likvidity a zostatkovú splatnosť v jednoročnom horizonte NSFR.
(38) NSFR by mal byť vyjadrený ako percentuálny podiel a mal by byť nastavený na minimálnu úroveň 100 %, čo znamená, že inštitúcia má dostatočné stabilné financovane na splnenie svojich finančných potrieb v priebehu obdobia jedného roka za normálnych aj sťažených podmienok. Ak jej NSFR klesne pod úroveň 100 %, inštitúcia by mala dodržať osobitné požiadavky, ktoré stanovuje článok 414 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, aby včas obnovila svoj NSFR na minimálnu úroveň. Opatrenia v oblasti dohľadu v prípade nedodržania by nemali byť automatické, príslušné orgány by mali namiesto toho posúdiť dôvody nedodržania požiadavky NSFR pred tým, ako určia možné opatrenia v oblasti dohľadu.
(39) V súlade s odporúčaniami EBA uvedenými v správe z 15. decembra 2015, ktorá bola vypracovaná v súlade s článkom 510 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, by mali pravidlá pre výpočet NSFR byť úzko zladené s normami Bazilejského výboru, vrátane vývoja v oblasti týchto štandardov, pokiaľ ide o zaobchádzanie s derivátovými transakciami. Nutnosť vziať do úvahy určité európske špecifiká, aby sa zabezpečilo, že NSFR nebude brániť financovaniu reálnej európskej ekonomiky, však odôvodňuje prijať určité úpravy bazilejského NSFR pri vymedzovaní európskeho NSFR. Uvedené úpravy v dôsledku európskeho kontextu boli odporučené v správe o NSFR, ktorú vypracoval EBA, a súvisia predovšetkým s konkrétnymi režimami zaobchádzania s i) modelmi postupovania úverov vo všeobecnosti a emisiou krytých dlhopisov konkrétne; ii) činnosťami obchodného financovania; iii) centralizovanými regulovanými úsporami; iv) rezidenčnými zaručenými pôžičkami; a v) úverovými združeniami. Tieto navrhované špecifické režimy zaobchádzania zoširoka odzrkadľujú preferenčný režim zaobchádzania, ktorý bol týmto aktivitám udelený v rámci európskeho LCR oproti bazilejskému LCR. Keďže NSFR dopĺňa LCR, tieto dva ukazovatele by mali byť vo svojom vymedzení a kalibrácii skutočne konzistentné. Platí to najmä pri koeficientoch požadovaného stabilného financovania, ktoré sa vzťahujú na vysoko kvalitné likvidné aktíva LCR pre výpočet NSFR, ktorý odzrkadlí vymedzenia a zrážky európskeho LCR bez ohľadu na dodržiavanie všeobecných a prevádzkových požiadaviek stanovených pre výpočet LCR, ktoré nie sú vhodné v jednoročnom rámci výpočtu NSFR.
(40) Nad mieru európskych špecifík by prísne zaobchádzanie s derivátovými transakciami v bazilejskom NSFR mohlo mať významný vplyv na derivátové činnosti inštitúcií, a v dôsledku toho na európske finančné trhy a na prístup koncových používateľov k niektorým operáciám. Zavedením bazilejského NSFR by sa mohli neoprávnene a neprimerane ovplyvniť derivátové transakcie a určité vzájomne prepojené transakcie vrátane zúčtovacích činností bez toho, aby boli predmetom rozsiahlych štúdií kvantitatívneho vplyvu a verejnej konzultácie. Dodatočná požiadavka mať 20 % stabilného financovania oproti brutto derivátovým záväzkom sa vo všeobecnosti považuje za tvrdé opatrenie, ktoré preceňuje dodatočné riziká financovania spojené s možným nárastom derivátových záväzkov v horizonte jedného roka. Preto sa zdá rozumné prijať alternatívne opatrenie citlivejšie na riziko, aby sa nebránilo dobrému fungovaniu európskych finančných trhov a aby mali inštitúcie a koncoví používatelia vrátane podnikov k dispozícii nástroje na hedžovanie rizika s cieľom zaistiť ich financovanie ako jeden z cieľov únie kapitálových trhov. Pokiaľ ide o derivátové transakcie bez dozabezpečenia, Bazilejský výbor nedávno preskúmal ustanovenia o zaobchádzaní s derivátovými transakciami v rámci NSFR z roku 2014, pričom uznal, že štandard v podobe, v akej bol, nepostačuje na určenie požiadavky refinancovania, a že požadované stabilné financovanie vo výške 20 % (RSF) bolo príliš konzervatívne. Bazilejský výbor dospel k dohode, že podľa vlastného uváženia môžu vnútroštátne jurisdikcie znížiť hodnotu tohto faktora o 5 % .
(41) Bazilejské asymetrické zaobchádzanie s krátkodobým financovaním, ako napríklad repo obchody (stabilné financovanie sa neuznáva) a krátkodobými pôžičkami, ako napríklad reverzné repo obchody (vyžaduje sa určité stabilné financovanie – 10 % v prípade, že je zabezpečené kolaterálom vo forme vysokokvalitných likvidných aktív úrovne 1 – HQLA – ako je vymedzené v LCR, a 15 % pre ostatné transakcie) s finančnými zákazníkmi, si kladie za cieľ odradiť rozsiahle krátkodobé finančné prepojenia medzi finančnými zákazníkmi, ktorí sú zdrojom prepojenia, a v prípade zlyhania sťažiť riešenie krízovej situácie konkrétnej inštitúcie bez rizika nákazy pre zvyšok finančného systému. Kalibrácia asymetrie je však príliš konzervatívna a môže mať vplyv na likviditu cenných papierov, ktoré sa zvyčajne používajú ako krytie v krátkodobých transakciách, najmä pri štátnych dlhopisoch, pretože inštitúcie pravdepodobne znížia objem svojich operácií na repo trhoch. Zároveň by to mohlo narušiť aj činnosti tvorby trhu, pretože repo trhy uľahčujú riadenie potrebných zásob, čo je v rozpore s cieľmi únie kapitálových trhov. Okrem toho by to výrazne sťažilo aj rýchly prevod týchto cenných papierov na hotovosť za dobrú cenu, čo by mohlo ohroziť účinnosť LCR, ktorého logikou je byť vankúšom pre likvidné aktíva, ktoré sa v prípade nedostatku likvidity dajú ľahko previesť na hotovosť. Kalibrácia tejto asymetrie môže v konečnom dôsledku ovplyvniť likviditu trhov s medzibankovým financovaním, najmä na účely riadenia likvidity, pretože pre banky bude drahšie si navzájom krátkodobo požičiavať. Asymetrické zaobchádzanie by sa malo uchovať, ale je potrebné zredukovať každý z koeficientov RSF na 5 % a 10 % (namiesto 10 % a 15 %).
(42) Okrem prekalibrovania bazilejského koeficientu RSF, ktorý sa vzťahuje na krátkodobé reverzné repo transakcie s finančnými zákazníkmi, ktorí sú zabezpečení štátnymi dlhopismi (koeficient RSF vo výške 5 % namiesto 10 %), bola preukázaná nutnosť vykonať určité ďalšie úpravy, aby sa zabezpečilo, že zavedenie NSFR nebude brániť likvidite trhov so štátnymi dlhopismi. Bazilejský koeficient RSF vo výške 5 %, ktorý sa vzťahuje na HQLA úrovne 1 vrátane štátnych dlhopisov, znamená, že inštitúcie budú musieť mať k dispozícii dlhodobé nezabezpečené financovanie v tejto percentuálnej výške bez ohľadu na dobu, počas ktorej očakávajú, že budú mať takéto štátne dlhopisy v držbe. Táto skutočnosť by potenciálne mohla ďalej motivovať inštitúcie, aby ukladali hotovosť v centrálnych bankách, namiesto toho, aby sa správali ako primárni obchodníci a poskytovali likviditu na trhoch so štátnymi dlhopismi. Okrem toho nie je konzistentná s LCR, ktorý uznáva plnú likviditu uvedených aktív, dokonca aj v čase vážneho nedostatku likvidity (0 % zrážka). Koeficient RSF pre HQLA úrovne 1 tak, ako sú vymedzené v LCR EÚ, s výnimkou mimoriadne kvalitných krytých dlhopisov, by sa mal preto znížiť z 5 % na 0 %.
(43) Okrem toho všetky HQLA úrovne 1 tak, ako sú vymedzené v LCR EÚ, s výnimkou mimoriadne kvalitných krytých dlhopisov, prijatých ako variačné marže v derivátových zmluvách, by mali kompenzovať derivátové aktíva, zatiaľ čo bazilejský štandard akceptuje len hotovosť v medziach rešpektovania podmienok rámca finančnej páky na kompenzáciu derivátových aktív. Toto širšie uznanie aktív získaných ako variačné marže prispeje k likvidite trhov so štátnymi dlhopismi, vyhne sa penalizácii koncových používateľov, ktorí majú veľké množstvo štátnych dlhopisov, ale len málo hotovosti (ako sú dôchodkové fondy) a vyhne sa ďalšiemu napätiu súvisiacemu s dopytom po hotovosti na repo trhoch.
(44) NSFR by sa mal na individuálnom aj konsolidovanom základe vzťahovať na inštitúcie, pokiaľ príslušné orgány neupustia od použitia NSFR na individuálnom základe. To duplikuje rozsah pôsobnosti LCR, ktorý dopĺňa NSFR. Pokiaľ nebolo upustené od uplatňovania NSFR na individuálnej úrovni, transakcie medzi dvoma inštitúciami, ktoré patria do rovnakej skupiny alebo rovnakej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, by mali v zásade získať symetrické dostupné a požadované koeficienty stabilného financovania, aby sa vyhli strate financovania na internom trhu a nebránili účinnému riadeniu likvidity v európskych skupinách, v ktorých sa likvidita riadi na centrálnej úrovni. Takéto preferenčné symetrické zaobchádzanie by sa malo udeliť len vnútroskupinovým transakciám, keď sú zavedené všetky potrebné záruky, na základe dodatočných kritérií pre cezhraničné transakcie a len s predchádzajúcim súhlasom dotknutých príslušných orgánov, pretože sa nemusí predpokladať, že inštitúcie, ktoré majú problémy pri plnení svojich platobných povinností, vždy dostanú finančnú podporu od iných podnikov patriacich do rovnakej skupiny alebo tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia.
(44a) Rovnako by sa pre malé a menej komplexné inštitúcie mala stanoviť možnosť uplatniť zjednodušenú verziu pomeru čistého stabilného financovania. Zjednodušená verzia pomeru čistého stabilného financovania by si vzhľadom na jej nižšiu úroveň podrobnosti mala vyžadovať uplatňovanie menšieho počtu dátových bodov, čím sa na jednej strane znižuje zložitosť výpočtu pre malé a menej komplexné inštitúcie v zmysle proporcionality, na druhej strane sa však prísnejším nastavením zabezpečí, aby malé a menej zložité inštitúcie aj napriek tomu disponovali dostatočne stabilným financovaním.
(45) Konsolidácia dcérskych spoločností v tretích krajinách by mala brať do úvahy požiadavky na stabilné financovanie platné v týchto krajinách. V súlade s tým by pravidlá konsolidácie pravidlá v Únii nemali zavádzať výhodnejšie zaobchádzanie pre dostupné a požadované stabilné financovanie v dcérskych spoločnostiach tretích krajín, než je zaobchádzanie, ktoré je k dispozícii podľa vnútroštátnych právnych predpisov uvedených tretích krajín.
(46) V súlade s článkom 508 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 má Komisia predložiť správu o vhodnom režime prudenciálneho dohľadu nad investičnými spoločnosťami a prípadne predložiť legislatívny návrh. Kým sa uvedené ustanovenie začne uplatňovať, investičné spoločnosti iné než systémové investičné spoločnosti by mali zostať predmetom vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú požiadavky čistého stabilného financovania. Investičné spoločnosti iné než systémové investičné spoločnosti by však mali podliehať NSFR tak, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 575/2013, na konsolidovanom základe, keď tvoria súčasť bankových skupín s cieľom umožniť vhodný výpočet NSFR na konsolidovanej úrovni.
(47) Od inštitúcií by sa malo vyžadovať, aby predkladali svojim príslušným orgánom v správy v mene vykazovania o záväznom podrobnom NSFR pre všetky položky a samostatne pre položky denominované v každej významnej mene, s cieľom zabezpečiť vhodné monitorovanie možného nesúladu mien. NSFR by nemal podrobovať inštitúcie akýmkoľvek požiadavkám na dvojité vykazovanie alebo požiadavkám na vykazovanie, ktoré nie sú v súlade s platnými predpismi, a inštitúcie by mali mať zaručený dostatočný čas na prípravu, kým nové požiadavky na vykazovanie nadobudnú účinnosť.
(48) Keďže poskytovanie zmysluplných a porovnateľných informácií trhu o spoločných kľúčových rizikových ukazovateľoch inštitúcií je základným princípom zdravého bankového systému, je nevyhnutné znížiť informačnú asymetriu v maximálnej možnej miere a uľahčiť porovnateľnosť rizikových profilov úverových inštitúcií v rámci jurisdikcií aj naprieč nimi. Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS) uverejnil v januári 2015 revidované štandardy zverejňovania zahrnuté v 3. pilieri s cieľom zlepšiť porovnateľnosť, kvalitu a konzistentnosť regulačného zverejňovania inštitúcií pre trh. Preto je vhodné zmeniť existujúce požiadavky na zverejňovanie s cieľom vykonať uvedené nové medzinárodné štandardy.
(49) Respondenti na výzvu Komisie na predloženie dôkazov o regulačnom rámci EÚ pre finančné služby považovali súčasné požiadavky na zverejňovanie v prípade menších inštitúcií za neprimerané a zaťažujúce. Bez toho, aby bolo dotknuté lepšie zosúladenie zverejňovania s medzinárodnými štandardmi, by sa mohlo od menších a menej zložitých inštitúcií požadovať zverejňovanie nie až tak častých a podrobných informácií, ako od ich väčších kolegov, čím sa zníži administratívna záťaž, ktorej sú vystavené.
(50) Finančné inštitúcie by mali uplatňovať rodovo neutrálne politiky odmeňovania podľa zásady stanovenej v článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Treba vykonať určité objasnenia týkajúce sa zverejňovania informácií o odmeňovaní. Požiadavky na zverejňovanie týkajúce sa odmeňovania stanovené v tomto nariadení by mali byť zlučiteľné s cieľmi pravidiel odmeňovania, konkrétne s cieľom zriadiť a viesť, pre kategórie zamestnancov, ktorých profesionálne aktivity majú významný vplyv na rizikový profil úverových inštitúcií a investičných spoločností, také politiky a postupy odmeňovania, ktoré sú v súlade s účinným riadením rizík. Okrem toho by sa malo od inštitúcií, ktoré využívajú výnimky z určitých pravidiel odmeňovania, vyžadovať, aby zverejňovali informácie o takejto výnimke.
▌
(52) Malé a stredné podniky (MSP) sú jedným z pilierov hospodárstva Únie, pretože zohrávajú zásadnú úlohu pri dosahovaní hospodárskeho rastu a vytváraní pracovných miest. Keďže malé a stredné podniky nesú nižšie systematické riziko než väčšie podniky, kapitálové požiadavky pre expozície voči MSP by mali byť nižšie než u expozícií voči veľkým podnikom s cieľom zabezpečiť optimálne bankové financovanie MSP. Expozície voči MSP do výšky 1,5 milióna EUR v súčasnosti podliehajú zníženiu hodnoty rizikovo váženej expozície na úrovni 23,81 %. Prahová hodnota by sa mala zvýšiť na 3,0 milióna EUR. Keďže prahová hodnota vo výške 1,5 milióna EUR pre expozíciu voči MSP nenaznačuje zmenu rizikovosti MSP, zníženie kapitálových požiadaviek by sa malo rozšíriť na expozície voči MSP nad prahovú hodnotu 3,0 milióna EUR a nad rámec tejto sumy by malo predstavovať zníženie hodnoty rizikovo vážených expozícií o 15 %.
(53) Investície do infraštruktúry sú nevyhnutné na posilnenie konkurencieschopnosti Európy a podnecovanie vytvárania pracovných miest. Oživenie a budúci rast hospodárstva Únie závisí do značnej miery na dostupnosti kapitálu pre strategické investície európskeho významu do infraštruktúry, najmä do širokopásmových a energetických sietí, ako aj do dopravnej infraštruktúry a infraštruktúry pre elektromobilitu, najmä v priemyselných centrách; ďalej do vzdelávania, výskumu a inovácií a obnoviteľných zdrojov energie; a energetickej účinnosti. Investičný plán pre Európu si kladie za cieľ podporiť dodatočné financovanie životaschopných projektov v oblasti infraštruktúry, okrem iného prostredníctvom mobilizácie ďalších súkromných zdrojov financovania. Pre rad potenciálnych investorov je hlavnou obavou ponímaná absencia životaschopných projektov a obmedzená schopnosť správne vyhodnotiť riziko vzhľadom na jeho prirodzene komplexnú povahu.
(54) S cieľom podporiť súkromné a verejné investície do projektov infraštruktúry je preto potrebné stanoviť regulačné prostredie, ktoré dokáže podporovať vysokokvalitné projekty v oblasti infraštruktúry a znížiť riziká pre investorov. Mali by byť obmedzené najmä kapitálové požiadavky na expozície voči infraštruktúrnym projektom za predpokladu, že vyhovujú súboru kritérií, ktoré dokážu znížiť ich rizikový profil a zvýšiť predvídateľnosť peňažných tokov. Komisia by mala preskúmať ustanovenie do... [troch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] s cieľom posúdiť a) jeho vplyv na objem investícií do infraštruktúry▌; a b) jeho primeranosť z prudenciálneho hľadiska. Komisia by mala zároveň zvážiť, či je potrebné rozšíriť rozsah pôsobnosti o investície do infraštruktúry zo strany podnikov.
(55) Článok 508 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/20132 vyžaduje, aby Komisia predkladala Európskemu parlamentu a Rade správy o vhodnom režime prudenciálneho dohľadu nad investičnými spoločnosťami a spoločnosťami, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. b) a c) uvedeného nariadenia, po ktorom má prípadne nasledovať legislatívny návrh. Uvedeným legislatívnym návrhom sa môžu zavádzať nové požiadavky na uvedené spoločnosti. V záujme zabezpečenia proporcionality a aby sa zabránilo zbytočným a opakujúcim sa regulačným zmenám by preto investičné spoločnosti, ktoré nie sú systémové, mali byť vylúčené z dodržiavania nových ustanovení, ktorými sa mení nariadenie (EÚ) č. 575/2013. Investičné spoločnosti, ktoré predstavujú rovnaké systémové riziko ako úverové inštitúcie, by však mali podliehať rovnakým požiadavkám, ako sú požiadavky, ktoré sa vzťahujú na úverové inštitúcie.
(55a) Ako odporúča EBA, ESMA a ECB infraštruktúra finančných trhov v podobe centrálnych protistrán a centrálnych depozitárov cenných papierov by vzhľadom na svoj odlišný podnikateľský model mala byť oslobodená od ukazovateľa finančnej páky, minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a pomeru čistého stabilného financovania. Od takýchto inštitúcií sa vyžaduje, aby získali bankovú licenciu len z dôvodu, že im bol umožnený prístup k jednodňovým nástrojom centrálnych bánk, a aby plnili svoje úlohy ako kľúčové nástroje na dosiahnutie dôležitých politických a regulačných cieľov vo finančnom sektore. Komisia by mala v tejto súvislosti zabezpečiť súlad s odporúčaniami EBA, ESMA a ECB tým, že udelí príslušné výnimky.
(56) Vzhľadom na posilnený dohľad nad skupinou, ktorý vyplýva z posilnenia prudenciálneho regulačného rámca a z vytvorenia bankovej únie, je žiaduce, aby inštitúcie čoraz viac využívali výhody jednotného trhu vrátane opatrení na zabezpečenie efektívneho riadenia kapitálu a zdrojov likvidity v rámci celej skupiny. Preto by mala byť možnosť upustiť od uplatňovania požiadaviek na individuálnej úrovni pre dcérske spoločnosti alebo materské spoločnosti k dispozícii pre cezhraničné skupiny, ak existujú dostatočné záruky na zabezpečenie toho, aby subjekty, na ktoré sa vzťahuje výnimka, mali k dispozícii dostatočný kapitál a likviditu. Ak sú splnené všetky záruky, bude na zvážení príslušného orgánu, aby rozhodol, či udelí takéto výnimky. Rozhodnutia príslušných orgánov by mali byť riadne opodstatnené.
(56a) V súlade so základným preskúmaním obchodnej knihy (FRTB), ktoré navrhol Bazilejský výbor s cieľom zaviesť modelový rámec hodnotenia rizika založený na skutočných kritériách cien, by banky mali byť schopné posúdiť svoj požadovaný prah pre rizikový faktor založený na spoľahlivých cenových údajoch, ktoré odrážajú realitu trhu. Údaje o transakciách pochádzajúce iba z banky nemusia stačiť na spoľahlivé posúdenie rizika. Toto nariadenie by malo bankám umožniť využívať agregátory údajov, ktoré môžu poskytovať aj tretie strany, ako nástroj, ktorý spája skutočné ceny na rôznych trhoch, rozširuje pohľad na posúdenie rizika banky a zvyšuje zodpovednosť za údaje používané na modelovanie prahovej hodnoty rizikového faktora.
(57) S cieľom uľahčiť inštitúciám dodržiavanie pravidiel uvedených v tomto nariadení a v smernici 36/2013/EÚ, ako aj regulačných technických predpisov, vykonávacích technických predpisov, usmernení a šablón prijatých na vykonávanie uvedených pravidiel by EBA mal vypracovať nástroj IT zameraný na prevedenie inštitúcií príslušnými ustanoveniami, štandardmi a šablónami vo vzťahu k ich veľkosti a obchodnému modelu.
(58) V snahe uľahčiť porovnateľnosť zverejňovaných informácií by EBA mal byť poverený vypracovaním štandardizovaných vzorov na zverejňovanie informácií, ktoré by pokrývali všetky podstatné požiadavky na zverejňovanie, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013. Pri vypracúvaní týchto štandardov by EBA mal zohľadňovať veľkosť a zložitosť inštitúcií, ako aj povahu a úroveň rizika ich činností.
(59) S cieľom zabezpečiť vhodné vymedzenie niektorých špecifických technických ustanovení nariadenia (EÚ) č. 573/2013 a zohľadniť možný vývoj na medzinárodnej úrovni by mala byť na Komisiu delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zoznam výrobkov alebo služieb, ktorých aktíva a záväzky môžu byť považované za vzájomne závislé, a pokiaľ ide o vymedzenie režimu zaobchádzania s derivátmi, zabezpečených pôžičiek a transakcií kapitálového trhu a nezabezpečených transakcií s finančnými zákazníkmi v trvaní menej než šesť mesiacov, pre výpočet NSFR.
(60) Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov, ktorý vypracuje EBA, v oblasti požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pre pozície neobchodnej knihy, nástrojov vystavených zvyškovým rizikám, výpočtov rizika náhleho zlyhania, povolenia na použitie interných modelov pre trhové riziko, vnútorného modelu spätného testovania, prideľovania ziskov a strát, nemodelovateľných rizikových faktorov a rizika zlyhania v prístupe interného modelu k trhovému riziku, a to prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Komisia a EBA by mali zabezpečiť, aby uvedené štandardy a požiadavky mohli všetky dotknuté inštitúcie uplatňovať spôsobom, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti uvedených inštitúcií a ich činností.
(61) Na účely uplatňovania pravidiel veľkej majetkovej angažovanosti by Komisia mala určiť, prostredníctvom prijatia aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, za akých okolností sú splnené stanovené podmienky existencie skupiny prepojených klientov a ako vypočítať hodnoty expozícií vyplývajúcich zo zmlúv uvedených v prílohe II a úverových derivátov, ktoré neboli priamo uzavreté s klientom, ale sú podkladovým aktívom dlhového alebo kapitálového nástroja, ktoré emitoval daný klient, a prípady a lehotu, do kedy môžu príslušné orgány povoliť prekročenie obmedzenia expozície. Komisia by mala vydať aj regulačný technický predpis na účely špecifikácie formátu a frekvencie predkladania správ, ktoré súvisia s veľkou majetkovou angažovanosťou, ako aj kritériá na identifikáciu tieňových bánk, na ktoré sa vzťahujú povinnosti predkladania správ o veľkej majetkovej angažovanosti.
(61a) Štátne dlhopisy zohrávajú kľúčovú úlohu pri poskytovaní vysokokvalitných likvidných aktív pre investorov a stabilných zdrojov financovania pre vlády. Avšak finančné inštitúcie v niektorých členských štátoch príliš investovali do dlhopisov vydaných ich vlastnými vládami, čo spôsobilo prílišnú orientáciu na domáci trh. Keďže jedným z hlavných cieľov bankovej únie je oddeliť bankové riziko od rizika platobnej neschopnosti štátu a keďže regulačný rámec Únie týkajúci sa prudenciálneho zaobchádzania so štátnymi dlhovými nástrojmi by mal zostať v súlade s medzinárodnou normou, banky by mali pokračovať vo svojom úsilí o diverzifikovanejšie portfóliá štátnych dlhopisov.
(62) Pokiaľ ide o kreditné riziko protistrany, na Komisiu by mala byť delegovaná právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o vymedzenie aspektov súvisiacich s významnými rizikovými faktormi transakcií, deltou na účely dohľadu a dodatočnou hodnotou kategórie komoditného rizika.
(63) Pred prijatím aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je obzvlášť dôležité, aby Komisia uskutočnila počas prípravných prác vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a aby tieto konzultácie boli vedené v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(64) Aby bolo možné efektívnejšie reagovať na priebežný vývoj štandardov na zverejňovanie informácií na medzinárodnej úrovni a na úrovni Únie, Komisia by mala mať prostredníctvom delegovaného aktu k dispozícii mandát meniť požiadavky na zverejňovanie informácií stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013.
(65) EBA by mal poskytovať správy o tom, kde je možné zlepšiť proporcionalitu balíka právnych predpisov Únie v oblasti dohľadového vykazovania, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti, úroveň podrobnosti alebo frekvenciu, čím by aspoň poskytol konkrétne odporúčania o tom, ako prostredníctvom prispôsobených znížených požiadaviek ▌znížiť priemerné náklady na dodržiavanie predpisov pre malé inštitúcie ideálne o 20 % a aspoň o 10 %.
(65a) Okrem toho by EBA mal do dvoch rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia za účasti ostatných príslušných orgánov, najmä ECB, zostaviť komplexnú správu o potrebnej revízii oznamovania. Táto správa by mala byť základom legislatívneho návrhu Európskej komisie. Cieľom tejto správy by malo byť vypracovanie integrovaného a jednotného systému oznamovacej povinnosti, pokiaľ ide o štatistické a regulatórne údaje, týkajúcej sa všetkých inštitúcií usadených v Únii. Takýto systém by mal okrem iného využívať spoločné vymedzenia a štandardy pre zbierané údaje, zaručovať spoľahlivú a nepretržitú výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a tiež tvoriť stredisko pre štatistické a regulatórne údaje a spravovať, zoskupovať a členiť vyhľadávanie údajov a získané údaje. Cieľom je prostredníctvom takejto centralizácie a harmonizácie zberu údajov a ich vyhľadávania zabraňovať opakovanému vyhľadávaniu podobných alebo rovnakých údajov rôznymi orgánmi, čím sa výrazne zníži administratívna a finančná záťaž pre príslušné orgány, ako aj pre inštitúcie.
(66) Na účely uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje pre expozície vo forme jednotiek alebo podielov v PKI by mala Komisia spresniť, prostredníctvom prijatia regulačného technického predpisu, ako inštitúcie vypočítavajú hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa prístupu na základe mandátu, keď niektorý zo vstupov potrebných pre uvedený výpočet nie je k dispozícii.
(67) Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne posilnenie a zdokonalenie už existujúcich právnych predpisov Únie zabezpečujúcich jednotné prudenciálne požiadavky, ktoré sa vzťahujú na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedených cieľov. Toto nariadenie by nemalo vyžadovať od inštitúcií, aby poskytovali informácie na základe účtovných rámcov, ktoré sa líšia od tých, ktoré sa na ne vzťahujú podľa iných aktov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov.
(67a) Vytváranie bankovej únie je dôležitým krokom smerom k vytvoreniu dobre fungujúcich cezhraničných trhov a k zabezpečeniu toho, aby zákazníci v banke mohli využívať účinky vyplývajúce z harmonizovaného a integrovaného európskeho trhu s bankovými službami, ktorým sa zabezpečia rovnaké podmienky pre európske banky. Dosiahol sa významný pokrok v súvislosti s dobudovaním bankovej únie, ale pretrvávajú určité prekážky, napríklad v oblasti možností a právomocí (OND). Harmonizácia pravidiel je naďalej obzvlášť ťažká v oblasti veľkých cezhraničných expozícií v rámci skupiny, lebo jednotný mechanizmus dohľadu nemá v tejto oblasti samostatnú právomoc. Cezhraničné činnosti v rámci bankovej únie navyše v plnej miere podliehajú metodike, ktorú používa Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS), čím sa pre banku nachádzajúcu sa v krajine eurozóny stáva menej atraktívne, aby rozširovala svoju činnosť na inú krajinu eurozóny než na domáci trh. V dôsledku toho by Komisia po úzkej spolupráci s ECB, ESRB a EBA mala preskúmať súčasný rámec pri súčasnom zachovaní vyváženého a obozretného prístupu k domovským a hostiteľským krajinám a s prihliadnutím na možné prínosy a riziká pre členské štáty a regióny.
(68) S ohľadom na zmeny v režime zaobchádzania s expozíciami voči QCCP, konkrétne s ohľadom na režim zaobchádzania s príspevkami inštitúcií do fondov pre prípad zlyhania QCCP, je by sa mali zmeniť aj príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré sa do uvedeného nariadenia zaviedli nariadením (EÚ) č. 575/2013 a ktoré spresňujú výpočet hypotetického kapitálu CCP, ktorý inštitúcie následne používajú na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje.
(69) Uplatňovanie určitých ustanovení o nových požiadavkách na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorými sa vykonáva štandard TLAC, by sa malo začať od 1. januára 2019, ako bolo dohodnuté na medzinárodnej úrovni.
(70) Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 sa mení takto:
(1) Článok 1 sa nahrádza takto:
„Článok 1Rozsah pôsobnosti
V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa všeobecných prudenciálnych požiadaviek, ktoré musia spĺňať inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, nad ktorými sa vykonáva dohľad podľa smernice 2013/36/EÚ, v súvislosti s týmito položkami:
a) požiadavky na vlastné zdroje, ktoré sa vzťahujú na plne vyčísliteľné, jednotné a štandardizované prvky kreditného rizika, trhového rizika, operačného rizika a rizika vyrovnania;
b) požiadavky obmedzujúce veľkú majetkovú angažovanosť;
c) požiadavky na likviditu, ktoré sa vzťahujú na plne vyčísliteľné, jednotné a štandardizované prvky rizika likvidity;
d) požiadavky na predkladanie správ týkajúce sa písmen a), b) a c) a finančnej páky;
e) požiadavky na zverejňovanie.
V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré musia dodržiavať subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú globálne systémovo významnými inštitúciami (G-SII) alebo tvoria časť G-SII, a významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ.
Týmto nariadením sa neupravujú požiadavky na uverejňovanie v prípade príslušných orgánov v oblasti prudenciálnej regulácie a dohľadu nad inštitúciami, ako sa stanovuje v smernici 2013/36/EÚ.“.
(2) Článok 2 sa nahrádza takto:
„Článok 2Právomoci v oblasti dohľadu
1. Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením príslušné orgány majú právomoci a dodržiavajú postupy stanovené v smernici 2013/36/EÚ a v tomto nariadení.
2. Na účely zabezpečenia súladu s týmto nariadením orgány pre riešenie krízových situácií majú právomoci a dodržiavajú postupy stanovené v smernici 2014/59/EÚ a v tomto nariadení.
3. Na účely zabezpečenia súladu s požiadavkami týkajúcimi sa vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov musia príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracovať.
4. Na účely zabezpečenia súladu v rámci svojich príslušných právomocí Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená článkom 42 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 a ECB zabezpečujú pravidelnú a spoľahlivú výmenu relevantných informácií a navzájom si poskytujú prístup k svojim príslušným databázam.“.
(3) Článok 4 sa mení takto:
a) v odseku 1 sa bod 7 nahrádza takto:
„(7) „podnik kolektívneho investovania“ alebo „PKI“ je PKIPCP v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES[13] alebo AIF v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ[14];“;
b) v odseku 1 sa bod 20 nahrádza takto:
„(20)„finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia, ktorej dcérskymi spoločnosťami sú buď výhradne, alebo prevažne inštitúcie alebo finančné inštitúcie, a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou.
Dcérske spoločnosti finančnej inštitúcie sú prevažne inštitúcie alebo finančné inštitúcie, v prípade ktorých aspoň jedna z nich je inštitúciou a ak viac než 50 % vlastného imania, konsolidovaných aktív, príjmov, pracovníkov alebo iného ukazovateľa, ktorý za relevantný považuje príslušný orgán finančnej inštitúcie, súvisí s dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami.“;
c) v odseku 1 sa bod 26 nahrádza takto:
„(26)„finančná inštitúcia“ je spoločnosť, ktorá nie je inštitúciou a ktorá nie je čisto priemyselnou holdingovou spoločnosťou a ktorej hlavným predmetom činnosti je nadobúdať podiely alebo vykonávať jednu alebo viac činností uvedených v bodoch 2 až 12 a v bode 15 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ, a zahŕňa finančnú holdingovú spoločnosť, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, platobnú inštitúciu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES[15] a správcovskú spoločnosť, ale s výnimkou holdingových poisťovní a zmiešaných holdingových poisťovní vymedzených v článku 212 ods. 1 písm. f) a g) smernice 2009/138/ES;“;
ca) v odseku 1 bode 27 sa písmeno e) nahrádza takto:
„e) poisťovňa z tretej krajiny (mimo EÚ);“
cb) v odseku 1 bode 27 sa písmeno g) nahrádza takto:
„g) zaisťovňa z tretej krajiny (mimo EÚ);“
cc) v odseku 1 bode 27 sa za písmeno l) vkladá tento odsek:
„Na účely tohto nariadenia sa podniky uvedené v písmenách d), f), a h) považujú za finančné subjekty, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
a) akcie týchto podnikov sú kótované na regulovanom trhu EÚ;
b) tieto podniky nekonajú podľa poistného obchodného modelu s nízkym finančným rizikom;
c) inštitúcia vlastní viac než 15% hlasovacích práv alebo kapitálu takéhoto podniku.
Bez toho, aby boli dotknuté tieto podmienky, príslušné orgány členských štátov si ponechávajú právomoc považovať tieto podniky za finančné subjekty, ak nie sú spokojné s úrovňou kontroly rizika a postupmi finančnej analýzy, ktoré prijala inštitúcia s cieľom vykonávať dohľad nad investíciami do uvedených podnikov alebo holdingovej spoločnosti;
d) v odseku 1 bode 39 sa vkladá tento pododsek:
„Dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmenách a) alebo b) vzhľadom na svoju priamu expozíciu voči tej istej CCP, sa na účely zúčtovacích činností nepovažujú za tvoriace skupinu prepojených klientov.“;
da) vkladá sa tento odsek 39a:
„spriaznená osoba“ je buď fyzická osoba, alebo blízky rodinný príslušník alebo právnická osoba, ktorá je spriaznená s riadiacim orgánom inštitúcie;“
e) v odseku 1 bode 71 sa úvodná veta písmena b) nahrádza takto:
„na účely článku 97 je súčtom týchto položiek:“;
f) v odseku 1 bode 72 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) ide o regulovaný trh alebo trh tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s postupom stanoveným v článku 25 ods. 4 písm. a) smernice 2014/65/EÚ;“;
g) v odseku 1 sa bod 86 nahrádza takto:
„(86) „obchodná kniha“ sú všetky pozície vo finančných nástrojoch a komoditách, ktoré inštitúcia drží buď s úmyslom obchodovania, s cieľom hedžovať buď pozície, ktoré drží s úmyslom obchodovania, alebo pozície uvedené v článku 104 ods. 2, s výnimkou pozícií uvedených v článku 104 ods. 3;“.
h) v odseku 1 sa bod 91 nahrádza takto:
„(91) „obchodná expozícia“ je aktuálna expozícia vrátane variačnej marže, ktorá sa má vyplatiť zúčtovaciemu členovi, k tomuto vyplateniu však ešte nedošlo a každá potenciálna budúca expozícia zúčtovacieho člena alebo klienta voči centrálnej protistrane, ktoré vyplývajú zo zmlúv a transakcií uvedených v článku 301 ods. 1 písm. a), b) a c), ako aj počiatočná marža;“.
i) v odseku 1 sa bod 96 nahrádza takto:
„(96) „interný hedžing“ je pozícia, ktorá významne kompenzuje jednotlivé rizikové prvky medzi pozíciou v obchodnej knihe a jednou alebo viacerými pozíciami v neobchodnej knihe alebo medzi dvoma trading deskmi;“.
ia) v odseku 1 bode 127 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) inštitúcie patria do tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7, alebo sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu v sieti;“
j) v odseku 1 sa dopĺňajú tieto body:
(129) „orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán pre riešenie krízových situácií v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/59/EÚ;
(130) „subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 83a smernice 2014/59/EÚ;
(131) „skupina, ktorej krízová situácia sa rieši“ je skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 83b smernice 2014/59/EÚ;
(132) „globálne systémovo významná inštitúcia“ (G-SII) je G-SII, ktorá bola identifikovaná v súlade s článkom 131 ods. 1 a 2 smernice 2013/36/EÚ;
(133) „globálne systémovo významná inštitúcia mimo EÚ“ (G-SII mimo EÚ) sú globálne systémovo významné bankové skupiny alebo banky (G-SIB), ktoré nie sú G-SII a ktoré sú zahrnuté do pravidelne aktualizovaného zoznamu G-SIB, ktorý uverejňuje Rada pre finančnú stabilitu;
(134) „významná dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť, ktorá na individuálnom alebo konsolidovanom základe spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
a) daná dcérska spoločnosť drží viac než 5 % konsolidovaných rizikovo vážených aktív svojej pôvodnej materskej spoločnosti;
b) daná dcérska spoločnosť vytvára viac než 5 % celkových prevádzkových výnosov svojej pôvodnej materskej spoločnosti;
c) veľkosť celkovej expozície ukazovateľa finančnej páky dcérskej spoločnosti je viac než 5 % konsolidovanej veľkosti expozície ukazovateľa finančnej páky jej pôvodnej materskej spoločnosti;
(135) „subjekt G-SII“ je subjekt s právnou subjektivitou, ktorý je G-SII alebo ktorý tvorí časť G-SII alebo časť G-SII mimo EÚ;
(136) „nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov“ je nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 57 smernice 2014/59/EÚ;
(137) „skupina“ je skupina podnikov, z ktorých aspoň jeden je inštitúciou, a ktorá pozostáva z materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností, alebo z podnikov, ktoré sú navzájom prepojené na základe vzťahu uvedeného v článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ[16];
(138) „transakcia financovania prostredníctvom cenných papierov“ alebo „SFT“ je repo transakcia, transakcia požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo transakcia požičiavania s dozabezpečením;
(139) „systémová investičná spoločnosť“ je investičná spoločnosť, ktorá bola identifikovaná ako G-SII alebo O-SII v súlade s článkom 131 ods. 1, 2 alebo 3 smernice 2013/36/EÚ“;
(140) „počiatočná marža“ je akýkoľvek kolaterál okrem variačnej marže, ktorý sa od subjektu vyberá alebo v prospech neho skladá s cieľom kryť aktuálnu a potenciálnu budúcu expozíciu transakcie alebo portfólia transakcií v časovom období, ktoré je potrebné na likvidáciu uvedených transakcií, alebo s cieľom opätovne hedžovať svoje trhové riziká, po zlyhaní protistrany v rámci transakcie alebo portfólia transakcií;
(141) „trhové riziko“ je riziko strát vyplývajúce z pohybov trhových cien;
(142) „devízové riziko“ je riziko strát vyplývajúce z pohybov výmenných kurzov;
(143) „komoditné riziko“ je riziko strát vyplývajúce z pohybov cien komodít;
(144) „trading desk“ je dobre vymedzená skupina obchodníkov, ktorú zriadila inštitúcia a ktorá spoločne spravuje portfólio pozícií v obchodnej knihe na základe dobre vymedzenej a konzistentnej obchodnej stratégie a ktorá pôsobí v rámci tej istej štruktúry riadenia rizík.“;
(144a) „malá a nekomplexná inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá spĺňa všetky nasledujúce podmienky za predpokladu, že nie je veľkou inštitúciou podľa vymedzenia v odseku (144b):
a) celková hodnota jej aktív na individuálnom základe alebo prípadne na konsolidovanom základe v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ v priemere neprevyšuje prahovú hodnotu 5 miliárd EUR v priebehu štyroch rokov bezprostredne predchádzajúcich bežnému každoročnému obdobiu pre zverejňovanie informácií;
b) inštitúcia nie je povinná alebo podlieha zjednodušeným povinnostiam vo vzťahu k plánovaniu ozdravenia a riešenia krízových situácií v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ;
c) obchodná činnosť sa podľa článku 94 považuje za malú;
d) celková hodnota derivátových expozícií sa rovná alebo je nižšia ako 2 % celkových súvahových a podsúvahových aktív, pričom sa do výpočtu derivátových expozícií započítavajú iba tie deriváty, ktoré sa považujú za expozície, ktoré drží s úmyslom obchodovania;
e) inštitúcia nepoužíva vnútorné modely na výpočet požiadaviek na jej vlastné zdroje;
f) inštitúcia nevyslovila nesúhlas s označením za malú a menej komplexnú inštitúciu pred príslušným orgánom;
g) príslušný orgán nerozhodol, že na základe analýzy veľkosti, prepojenosti, zložitosti alebo rizikového profilu nemožno inštitúciu posudzovať ako malú a menej komplexnú inštitúciu;
odchylne od ustanovení v písmene a) a za predpokladu, že to príslušný orgán považuje za potrebné, príslušný orgán môže podľa vlastného uváženia znížiť prahovú hodnotu z 5 mld. EUR na 1,5 miliardy EUR alebo na 1 % hrubého domáceho produktu členského štátu, v ktorom je inštitúcia usadená, za predpokladu, že suma rovnajúca sa 1 % hrubého domáceho produktu daného členského štátu je nižšia ako 1,5 miliardy EUR;
odchylne od písm. e) príslušný orgán môže umožniť obmedzené používanie interných modelov na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre dcérske spoločnosti používajúce vnútorné modely vypracované na úrovni skupiny, za podmienky, že skupina podlieha požiadavkám na zverejňovanie informácií ustanoveným v článku 433a alebo v článku 433c na konsolidovanej úrovni.
(144b) „veľká inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
a) inštitúcia bola identifikovaná ako globálne systémovo významná inštitúcia („G-SII“) v súlade s článkom 131 ods. 1 a 2 smernice 2013/36/EÚ;
b) inštitúcia bola identifikovaná ako inak systémovo významná inštitúcia („O-SII“) v súlade s článkom 131 ods. 1 a 3 smernice 2013/36/EÚ;
c) inštitúcia je v členskom štáte, v ktorom je usadená, jednou z troch najväčších inštitúcií z hľadiska celkovej hodnoty aktív;
d) celková hodnota aktív inštitúcie na základe jej konsolidácie sa rovná alebo je vyššia než 30 miliárd EUR;
e) pomer jej celkových aktív vo vzťahu k HDP členského štátu, v ktorom je usadená, je v priemere rovný alebo väčší než 20 % počas obdobia štyroch rokov bezprostredne predchádzajúcich súčasnému každoročnému obdobiu na zverejňovanie informácií;
(144c) „veľká dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť, ktorá sa kvalifikuje ako veľká inštitúcia;
(144d) „nekótovaná inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá neemitovala cenné papiere, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 21 smernice 2014/65/EÚ;
(144e) „centrálny depozitár cenných papierov alebo CDCP“ je CDCP ako sa vymedzuje v článku 2 ods. 1 písm. (1) a ako je poverený v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 909/2014.
(144f) „banka CDCP“ je úverová inštitúcia určená podľa článku 54 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 909/2014 na poskytovanie vedľajších služieb bankového typu, ako sa uvádza v oddiele C prílohy k nariadeniu (EÚ) č. 909/2014.
(144g) „úverová inštitúcia v oblasti infraštruktúry finančného trhu“ alebo „úverová inštitúcia FMI“ je centrálna protistrana, ktorej bolo udelené povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo ktorá má byť takisto schválená ako úverová inštitúcia alebo banka CDCP;
(144h) „masové predaje“ sú prevody, ktoré realizujú inštitúcie v kontexte viacročného programu, ktorých cieľom je podstatne znížiť mieru expozícií v stave zlyhania v ich súvahách a ktoré predtým inštitúcie oznámili svojmu príslušnému orgánu. Pokrývajú najmenej 15 % všetkých prípadov neplnenia záväzkov v zmysle článku 181 ods. 1 písm. a) počas obdobia realizácie programu.“.
k) Dopĺňa sa tento odsek 4:
„4. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví, za akých okolností sú splnené podmienky uvedené v bode 39 prvom pododseku písm. a) alebo b).
Orgán EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [jeden rok po nadobudnutí účinnosti nariadenia].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“.
(4) Článok 6 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„Inštitúcie plnia povinnosti stanovené v druhej až piatej, siedmej a ôsmej časti na individuálnom základe.“;
b) Vkladá sa tento odsek 1a:
„1a. Odchylne od odseku 1 musia požiadavku stanovenú v článku 92a na individuálnom základe spĺňať len inštitúcie identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a ktoré sú zároveň G-SII alebo tvoria časť G-SII a ktoré nemajú dcérske spoločnosti.
Článok 92b musia na individuálnom základe dodržiavať len významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ, ktoré nie sú dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ a ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, a ktoré nemajú dcérske spoločnosti.“.
ba) Odsek 4 sa nahrádza takto:
„4. Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie investičných služieb a činností uvedených v bodoch 3 a 6 oddielu A prílohy I k smernici 2004/39/ES, plnia povinnosti stanovené v šiestej časti na individuálnom základe. Od úverových inštitúcií FMI, ktoré nevykonávajú významnú transformáciu splatnosti, sa nevyžaduje, aby na individuálnom základe dodržiavali povinnosti stanovené v článku 413 ods. 1. Kým Komisia nevypracuje správu v súlade s článkom 508 ods. 3, môžu príslušné orgány oslobodiť investičné spoločnosti od plnenia povinností stanovených v šiestej časti, pričom zohľadnia povahu, rozsah a komplexnosť činností investičných spoločností.“
bb) Odsek 5 sa nahrádza takto:
„5. Inštitúcie okrem investičných spoločností uvedených v článku 95 ods. 1 a článku 96 ods. 1 a inštitúcií, v prípade ktorých príslušné orgány udelili výnimku uvedenú v článku 7 ods. 1 alebo 3, plnia povinnosti stanovené v siedmej časti na individuálnom základe. Od úverových inštitúcií FMI, sa nevyžaduje, aby na individuálnom základe dodržiavali povinnosti stanovené v časti sedem.“
(5) V článku 7 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:
„1. Príslušné orgány môžu udeliť výnimku z uplatňovania článku 6 ods. 1 akejkoľvek dcérskej spoločnosti, ak dcérska spoločnosť i materská spoločnosť majú svoje ústredie v tom istom členskom štáte a na dcérsku spoločnosť sa vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe nad materskou spoločnosťou, ktorá je inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, a ak sú v záujme zabezpečenia primeraného rozdelenia vlastných zdrojov medzi materskú spoločnosť a dcérsku spoločnosť splnené všetky tieto podmienky:
a) v súčasnosti neexistuje a ani sa neočakáva žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov materskou spoločnosťou v prospech dcérskej spoločnosti;
b) materská spoločnosť buď vyhovie príslušnému orgánu, pokiaľ ide o obozretné riadenie dcérskej spoločnosti, a vyhlási so súhlasom príslušného orgánu, že ručí za prísľuby, ktoré urobila dcérska spoločnosť, alebo riziká v dcérskej spoločnosti majú len zanedbateľný význam;
c) postupy hodnotenia, merania a kontroly rizika materskej spoločnosti sa vzťahujú aj na dcérsku spoločnosť;
d) materská spoločnosť má podiel viac ako 50 % na hlasovacích právach spojených s podielmi na základnom imaní dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti.
2. Potom, ako príslušný orgán uskutoční konzultáciu s orgánom dohľadu na konsolidovanom základe, môže udeliť výnimku z uplatňovania článku 6 ods. 1 dcérskej spoločnosti, ktorej ústredie sídli v inom členskom štáte, než ústredie jej materskej spoločnosti, a na ktorú sa vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe nad uvedenou materskou spoločnosťou, ktorá je inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
a) podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) až c);
aa) hodnota požiadavky na vlastné zdroje, od ktorej sa upúšťa, nepresahuje 25 % minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje;
ab) materská spoločnosť má 100 % podiel na hlasovacích právach spojených s podielmi na základnom imaní dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti;
b) inštitúcia poskytne svojej dcérskej spoločnosti záruku, ktorá nepretržite spĺňa tieto podmienky:
i) záruka je poskytnutá minimálne na hodnotu rovnocennú hodnote požiadavky na vlastné zdroje dcérskej spoločnosti, pre ktorú bola udelená výnimka;
ii) spúšťacím mechanizmom záruky je, keď dcérska spoločnosť nedokáže splácať svoje dlhy alebo iné záväzky podľa ich splatnosti, alebo ak v súvislosti s dcérskou spoločnosťou došlo k rozhodnutiu v súlade s článkom 59 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, podľa toho, k čomu došlo skôr;
iii) záruka je v plnej miere zabezpečená kolaterálom najmenej na 50 % jej hodnoty prostredníctvom dohody o finančnej záruke v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES[17];
iv) záruka a dohoda o finančnej záruke sa riadia právnymi predpismi členského štátu, kde sídli ústredie danej dcérskej spoločnosti, pokiaľ príslušný orgán dcérskej spoločnosti neurčí inak;
v) kolaterál, ktorým sa zabezpečuje záruka, je prípustným kolaterálom podľa článku 197, ktorý po uplatnení primerane konzervatívnych haircutov postačuje na plné krytie hodnoty uvedenej v bode iii);
vi) kolaterál, ktorým sa zabezpečuje záruka, nie je zaťažený a nepoužíva sa ako kolaterál na zabezpečenie žiadnej inej záruky;
vii) neexistujú žiadne právne, regulačné ani prevádzkové prekážky, ktoré by bránili prevodu kolaterálu z materskej spoločnosti na príslušnú dcérsku spoločnosť.
2a. Odsek 2 sa neuplatňuje na dcérsku spoločnosť, ktorá presahuje prah významnosti stanovený v článku 6 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1024/2013.
2b. EBA v spolupráci so všetkými príslušnými orgánmi:
a) preskúma možnosť zvýšenia prahu uvedeného v odseku 2 písm. b) a
b) preskúma účinky výnimiek z uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe podľa odseku 2.
Táto správa okrem iného obsahuje:
a) prípadné úpravy so zreteľom na zmluvné a zákonné podmienky, ktoré by mohli zlepšiť existujúci systém;
b) možné súčasné alebo budúce právne, regulatórne alebo praktické prekážky, pokiaľ ide o aktiváciu záruky a presun kolaterálu z inštitúcie, ktorá zabezpečuje kolaterál inštitúcie alebo skupiny inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka zo záruky ochrany vkladov a ktoré majú prospech zo záruky a z možných pomocných opatrení;
c) zaobchádzania s veľkou majetkovou angažovanosťou, ktoré sa poskytujú ako záruka vo forme vnútroskupinovej majetkovej angažovanosti a ktoré nie sú vyňaté z už existujúcich pravidiel dohľadu podľa článku 400 ods. 2 písm. c) alebo článku 493 ods. 3 písm. c).
Orgán EBA oznámi svoje zistenia Komisii do... [rok odo dňa uplatňovania tohto nariadenia]. [Poznámka – treba chápať v spojení s novým dodatkom, v ktorom sa stanovuje, že článok 7 ods. 2 by sa uplatňoval až tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
Na základe zistení tejto správy orgánu EBA môže orgán EBA buď vypracovať návrh regulačných technických predpisov, alebo odporučiť Komisii, aby predložila jeden alebo viac legislatívnych návrhov. V návrhoch regulačných technických predpisov sa bližšie určia podmienky uvedené v článku 7 ods. 2, najmä podmienky a záruky, na základe ktorých príslušný orgán môže udeliť výnimku.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím delegovaných aktov v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Komisia môže tiež až do ... [tri roky od nadobudnutia účinnosti správy] vykonávať zmeny regulačných technických predpisov alebo, v prípade potreby, predložiť jeden alebo viac legislatívnych návrhov na vykonanie odporúčaní zo strany EBA.“
(6) Článok 8 sa nahrádza takto:
„Článok 8Výnimka z uplatňovania požiadaviek na likviditu na individuálnom základe
1. Príslušné orgány môžu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti na inštitúciu a všetky alebo niektoré jej dcérske spoločnosti, ktorých ústredia sídlia v tom istom členskom štáte ako ústredie danej inštitúcie, a vykonávať nad nimi dohľad ako nad jedinou likviditnou podskupinou, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) materská inštitúcia na konsolidovanom základe alebo dcérska spoločnosť na subkonsolidovanom základe spĺňajú ustanovenia šiestej časti;
b) materská inštitúcia na konsolidovanom základe alebo dcérska inštitúcia na subkonsolidovanom základe sústavne monitorujú pozície likvidity všetkých inštitúcií v likviditnej podskupine, na ktoré sa vzťahuje táto výnimka v súlade s týmto odsekom, a pre všetky uvedené inštitúcie zabezpečujú dostatočnú úroveň likvidity;
c) inštitúcie v likviditnej podskupine uzatvorili zmluvy, ktoré vyhovujú príslušným orgánom a ktoré umožňujú voľný pohyb zdrojov medzi nimi, aby si mohli riadne a včas splniť individuálne a spoločné povinnosti;
d) v súčasnosti neexistuje ani sa neočakáva žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca dodržaniu zmlúv uvedených v písmene c).
2. Príslušné orgány môžu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti na inštitúciu a všetky alebo niektoré jej dcérske spoločnosti, ktorých ústredia sídlia v iných členských štátoch než ústredie danej inštitúcie, a vykonávať nad nimi dohľad ako nad jedinou likviditnou podskupinou, len vtedy, ak uplatnia postup stanovený v článku 21, a len na inštitúcie, ktorých príslušné orgány sa dohodnú na týchto prvkoch:
a) na ich posúdení toho, či sú splnené podmienky uvedené v odseku 1;
b) na ich posúdení toho, či organizácia a zaobchádzanie s rizikom likvidity spĺňajú kritériá stanovené v článku 86 smernice 2013/36/EÚ v celej jedinej likviditnej podskupine;
c) na rozdelení súm, umiestnení a vlastníctve požadovaných likvidných aktív, ktoré má mať v držbe jediná likviditná podskupina;
d) na určení minimálnej výšky likvidných aktív, ktoré majú mať v držbe inštitúcie, v prípade ktorých sa udelí výnimka z uplatňovania šiestej časti;
e) na potrebe prísnejších parametrov, než sú parametre stanovené v šiestej časti;
f) na neobmedzenej výmene úplných informácií medzi príslušnými orgánmi;
g) na plnom chápaní dôsledkov takejto výnimky.
3. Orgán, ktorý je príslušný pre dohľad na individuálnom základe nad inštitúciou a všetkými alebo niektorými jej dcérskymi spoločnosťami, ktorých ústredie sídli v inom členskom štáte než ústredie inštitúcie, môže udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti na uvedenú inštitúciu a všetky alebo niektoré jej dcérske spoločnosti a vykonávať nad nimi dohľad ako nad jedinou likviditnou podskupinou za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
a) podmienky uvedené v odseku 1 a v odseku 2 písm. b);
b) materská inštitúcia na konsolidovanom základe alebo dcérska inštitúcia na subkonsolidovanom základe poskytne inštitúcii alebo skupine inštitúcií, ktorých ústredie sídli v inom členskom štáte, záruku, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:
i) záruka je poskytnutá na sumu, ktorá je minimálne rovnocenná sume čistých záporných tokov likvidity, ktoré záruka nahrádza, a ktorá sa vypočíta v súlade s delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2015/61[18] na individuálnom základe za inštitúciu alebo na subkonsolidovanom základe za skupinu inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka a ktoré využívajú danú záruku, bez toho, aby sa zohľadnilo akékoľvek preferenčné zaobchádzanie;
ii) spúšťacím mechanizmom záruky je, keď inštitúcia alebo skupina inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka a ktoré využívajú danú záruku, nedokážu splácať svoje dlhy alebo iné záväzky podľa ich splatnosti, alebo ak v súvislosti s inštitúciou alebo skupinou inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka, došlo k rozhodnutiu v súlade s článkom 59 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, podľa toho, k čomu došlo skôr;
iii) záruka je v plnej miere zabezpečená kolaterálom prostredníctvom dohody o finančnej záruke v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. a) smernice 2002/47/ES;
iv) záruka a dohoda o finančnej záruke sa riadia právnymi predpismi členského štátu, kde sídli ústredie danej inštitúcie alebo skupiny inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka a ktoré využívajú danú záruku, pokiaľ príslušný orgán uvedených inštitúcií neurčí inak;
v) kolaterál, ktorým sa zabezpečuje záruka, je prípustný ako vysoko kvalitné likvidné aktívum v zmysle vymedzenia v článkoch 10 až 13 a článku 15 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/61 a po uplatnení haircutov uvedených v hlave II kapitole 2 uvedeného nariadenia sa ním kryje minimálne 50 % sumy čistých záporných tokov likvidity vypočítaných v súlade s uvedeným nariadením na individuálnom základe za inštitúciu alebo na subkonsolidovanom základe za skupinu inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka a ktoré využívajú danú záruku, bez toho, aby sa zohľadnilo akékoľvek preferenčné zaobchádzanie;
vi) kolaterál, ktorým sa zabezpečuje záruka, nie je zaťažený a nepoužíva sa ako kolaterál na zabezpečenie žiadnej inej transakcie;
vii) v súčasnosti neexistujú ani sa neočakávajú žiadne právne, regulačné ani praktické prekážky, ktoré by bránili prevodu kolaterálu z inštitúcie, ktorá poskytla záruku, na inštitúciu alebo skupinu inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka a ktoré využívajú danú záruku.
4. Príslušné orgány môžu uplatňovať odseky 1, 2 a 3 aj na jednu alebo niektoré dcérske spoločnosti finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a vykonávať nad finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou a nad dcérskymi spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje výnimka, alebo dcérskymi spoločnosťami, na ktoré sa vzťahuje len výnimka, ako nad jedinou likviditnou podskupinou. Odkazy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 na materskú inštitúciu sa chápu tak, že zahŕňajú finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.
5. Príslušné orgány môžu uplatňovať odseky 1, 2 a 3 aj na inštitúcie, ktoré sú členmi tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 113 ods. 7, ak uvedené inštitúcie spĺňajú všetky v ňom stanovené podmienky, a na iné inštitúcie, ktoré sú prepojené vzťahom podľa článku 113 ods. 6, ak uvedené inštitúcie spĺňajú všetky v ňom stanovené podmienky. Príslušné orgány v tomto prípade určia na základe konsolidovanej situácie všetkých inštitúcií jedinej likviditnej podskupiny jednu z inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka z uplatňovania šiestej časti.
6. Ak sa udelila výnimka podľa odsekov 1 až 5, môžu príslušné orgány na úrovni jedinej likviditnej podskupiny uplatňovať aj článok 86 smernice 2013/36/EÚ alebo jeho časti a na individuálnom základe udeliť výnimku z uplatňovania článku 86 smernice 2013/36/EÚ alebo jeho častí.
Ak sa udelila výnimka podľa odsekov 1 až 5, pre tie časti šiestej časti, pre ktoré bola udelená výnimka, príslušné orgány uplatňujú povinnosti týkajúce sa vykazovania podľa článku 415 tohto nariadenia na úrovni jedinej likviditnej podskupiny a na individuálnom udelia výnimku z uplatňovania článku 415.
7. Ak výnimka nie je udelená podľa odsekov 1 až 5 inštitúciám, ktorým bola predtým výnimka udelená na individuálnom základe, príslušné orgány zohľadnia čas, ktorý uvedené inštitúcie potrebujú na to, aby sa pripravili na uplatňovanie šiestej časti alebo jej časti a stanovia primerané prechodné obdobie pred tým, než na uvedené inštitúcie začnú uplatňovať uvedené ustanovenia.“.
(6a) Vkladá sa článok 8a:
„Článok 8a
1. Do 31. marca každého roka informujú príslušné orgány orgán EBA o prípadoch, keď udelili výnimku z uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe podľa článku 7 a výnimku z uplatňovania požiadaviek na likviditu na individuálnom základe v súlade s článkom 8, pričom poskytnú tieto informácie:
a) názov a/alebo identifikátor právneho subjektu dcérskej a materskej inštitúcie, ktoré využívajú výnimku;
b) členský štát, v ktorom je dcérska a materská inštitúcia usadená;
c) právny základ výnimky a dátum, keď bola výnimka udelená;
d) podrobné údaje o udelených regulačných výnimkách a o odôvodnení ich udelenia.
2. EBA monitoruje využívanie a poskytovanie takýchto výnimiek v rámci Únie a každoročne do 1. septembra podáva správu Komisii. EBA vypracuje jednotný formát na oznamovanie udelených výnimiek a podrobných informácií.
3. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o udelení výnimiek z prudenciálnych požiadaviek a požiadaviek na likviditu príslušnými orgánmi, a to najmä v cezhraničných situáciách.“
(7) Článok 11 sa nahrádza takto:
„Článok 11Všeobecné zaobchádzanie
1. Na účely uplatňovania požiadaviek tohto nariadenia na konsolidovanom základe pojmy „inštitúcie“, „materské inštitúcie v členskom štáte“, „materská inštitúcia v EÚ“ a „materský podnik“ podľa konkrétneho prípadu znamenajú aj finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré boli povolené v súlade s článkom 21a smernice 2013/36/EÚ.
2. Materské inštitúcie v členskom štáte plnia povinnosti stanovené v druhej až štvrtej časti a siedmej časti v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 18 na základe svojej konsolidovanej situácie. Materské spoločnosti a ich dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vytvoria vhodnú organizačnú štruktúru a zavedú primerané mechanizmy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť náležité spracovanie a odoslanie údajov požadovaných na konsolidáciu. Predovšetkým zabezpečia, aby dcérske spoločnosti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vykonávali opatrenia, postupy a mechanizmy na zabezpečenie riadnej konsolidácie.
3. Odchylne od odseku 2 platí, že len materské inštitúcie identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú G-SII alebo tvoria časť G-SII alebo tvoria časť G-SII mimo EÚ, musia na konsolidovanom základe spĺňať článok 92a, a to v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 18.
Len materské spoločnosti v EÚ, ktoré sú významnou dcérskou spoločnosťou G-SII mimo EÚ a ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, musia na konsolidovanom základe spĺňať článok 92b v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 18.
4. Materské inštitúcie v EÚ musia spĺňať ustanovenia šiestej časti na základe svojej konsolidovanej situácie, ak daná skupina zahŕňa jednu alebo viaceré úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti, ktoré majú povolenie poskytovať investičné služby a vykonávať investičné činnosti uvedené v bodoch 3 a 6 oddielu A prílohy I k smernici 2004/39/ES. Do podania správy Komisie podľa článku 508 ods. 2 tohto nariadenia a ak skupinu tvoria len investičné spoločnosti, môžu príslušné orgány oslobodiť materské inštitúcie v EÚ od dodržiavania súladu so šiestou časťou na konsolidovanom základe, zohľadňujúc pritom povahu, rozsah a zložitosť činností investičnej spoločnosti.
Ak bola udelená výnimka podľa článku 8 ods. 1 až 5, inštitúcie a, ak sa uplatňuje, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré sú súčasťou likviditnej podskupiny, musia spĺňať ustanovenia šiestej časti na konsolidovanom základe alebo na subkonsolidovanom základe danej likviditnej podskupiny.“
5. Ak sa uplatňuje článok 10, ústredný orgán v ňom uvedený dodržiava požiadavky druhej až ôsmej časti na základe konsolidovanej situácie celku tvoreného ústredným orgánom spolu s jeho pridruženými inštitúciami.
6. Okrem požiadaviek uvedených v odsekoch 1 až 4 a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto nariadenia a smernice 2013/36/EÚ, ak je to na účely dohľadu odôvodnené osobitnosťou rizika alebo kapitálovej štruktúry inštitúcie alebo v prípade, keď členské štáty prijmú vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa vyžaduje štrukturálne oddelenie činností v rámci bankovej skupiny, príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby dodržiavala povinnosti stanovené v druhej až štvrtej časti a v šiestej až ôsmej časti tohto nariadenia a v hlave VII smernice 2013/36/EÚ na subkonsolidovanom základe.
Uplatnením prístupu stanoveného v prvom pododseku nie je dotknutý účinný dohľad na konsolidovanom základe, pričom tento prístup nesmie mať na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii neprimeraný negatívny vplyv, ani nesmie predstavovať ani vytvárať prekážku fungovania vnútorného trhu.
6a. Príslušné orgány môžu upustiť od uplatňovania odsekov 1 a 3 tohto článku v súvislosti s materskou inštitúciou v zmysle inštitúcie, ktorá patrí do skupiny družstevných úverových inštitúcií, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu a spĺňajú požiadavky článku 113 ods. 6, a keď sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 7 ods. 3 alebo 8 (1).“
(8) Článok 12 sa nahrádza takto:
„Článok 12Konsolidovaný výpočet pre G-SII s viacerými subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši
Ak je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, viac než jeden subjekt G-SII patriaci do tej istej G-SII, materská inštitúcia v EÚ uvedenej G-SII vypočítava výšku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov uvedených v článku 92a ods. 1 písm. a). Uvedený výpočet sa vykonáva na základe konsolidovanej situácie materskej inštitúcie v EÚ, ako keby bola jediným subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, v rámci G-SII.
Ak je hodnota vypočítaná v súlade s prvým pododsekom nižšia než súčet hodnôt vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa článku 92a ods. 1 písm. a) pre všetky subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, patriace do uvedenej G-SII, orgány pre riešenie krízových situácií konajú v súlade s článkom 45d ods. 3 a článkom 45h ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.
Ak je hodnota vypočítaná v súlade s prvým pododsekom vyššia než súčet hodnôt vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa článku 92a ods. 1 písm. a) pre všetky subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, patriace do uvedenej G-SII, orgány pre riešenie krízových situácií môžu konať v súlade s článkom 45d ods. 3 a článkom 45h ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.“.
(9) Článok 13 sa nahrádza takto:
„Článok 13Uplatňovanie požiadaviek na zverejňovanie informácií na konsolidovanom základe
1. Materské inštitúcie v EÚ dodržiavajú ôsmu časť na základe svojej konsolidovanej situácie.
Veľké dcérske spoločnosti materských inštitúcií v EÚ zverejňujú informácie stanovené v článkoch 437, 438, 440, 442, 450, 451, 451a, 451d a 453 na individuálnom základe alebo, ak sa uplatňuje v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ, na subkonsolidovanom základe.
2. Inštitúcie identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú G-SII alebo tvoria časť G-SII, dodržiavajú ôsmu časť na základe svojej konsolidovanej finančnej situácie.
3. Odsek 1 prvý pododsek sa neuplatňuje na materské inštitúcie v EÚ, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ak sa na ne vzťahuje rovnocenné zverejňovanie informácií poskytnutých na konsolidovanom základe materskou spoločnosťou založenou v tretej krajine.
Odsek 1 druhý pododsek sa uplatňuje na dcérske spoločnosti materských spoločností, ktoré boli založené v tretej krajine, ak sa uvedené dcérske spoločnosti kvalifikujú ako veľké dcérske spoločnosti.
4. Ak sa uplatňuje článok 10, ústredný orgán v ňom uvedený dodržiava ôsmu časť na základe svojej konsolidovanej situácie. Článok 18 ods. 1 sa uplatňuje na ústredný orgán a pridružené inštitúcie sa považujú za dcérske spoločnosti ústredného orgánu.“.
(9a) Článok 14 sa nahrádza takto:
„Článok 14
Uplatňovanie požiadaviek článku 5 nariadenia (EÚ) č. 2017/2402 na konsolidovanom základe
1. Materské spoločnosti a ich dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, plnia povinnosti stanovené v článku 5 nariadenia č. 2017/2402 na konsolidovanom alebo na subkonsolidovanom základe, aby sa zabezpečilo, že ich opatrenia, postupy a mechanizmy, ktoré sa vyžadujú v týchto ustanoveniach, sú konzistentné a vhodne integrované a že je možné poskytovať akékoľvek údaje a informácie, ktoré sú relevantné na účely dohľadu. Zabezpečujú najmä to, aby dcérske spoločnosti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vykonávali opatrenia, postupy a mechanizmy s cieľom zabezpečiť súlad s týmito ustanoveniami.
2. Inštitúcie pri uplatňovaní článku 92 na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe uplatňujú dodatočnú rizikovú váhu v súlade s článkom 270a, ak dôjde k porušeniu požiadaviek článku 5 nariadenia č. 2017/2402 na úrovni subjektu založeného v tretej krajine, ktorý je zahrnutý do konsolidácie v súlade s článkom 18, ak ide o závažné porušenie vo vzťahu k celkovému rizikovému profilu skupiny.“
(10) Článok 18 sa nahrádza takto:
Článok 18Metódy prudenciálnej konsolidácie
1. Inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, od ktorých sa vyžaduje, aby dodržiavali požiadavky uvedené v tejto kapitole oddiele 1 na základe svojej konsolidovanej situácie, vykonajú úplnú konsolidáciu všetkých inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú ich dcérskymi spoločnosťami. Odseky 3 až 7 tohto článku sa neuplatňujú, ak sa šiesta časť uplatňuje na základe konsolidovanej situácie inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo na základe subkonsolidovanej situácie likviditnej podskupiny podľa článkov 8 a 10.
Inštitúcie, od ktorých sa vyžaduje, aby dodržiavali požiadavky článkov 92a alebo 92b na konsolidovanom základe, vykonajú úplnú konsolidáciu všetkých inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú ich dcérskymi spoločnosťami v príslušných skupinách, ktorých krízová situácia sa rieši.
2. Ak sa podľa článku 111 smernice 2013/36/EÚ vyžaduje dohľad na konsolidovanom základe, podniky pomocných služieb sa do konsolidácie zahrnú v prípadoch stanovených v tomto článku a v súlade s metódami stanovenými v tomto článku.
3. Ak sú spoločnosti prepojené vzťahom v zmysle článku 22 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ, príslušné orgány určia, ako sa má konsolidácia vykonať.
4. Orgán konsolidovaného dohľadu požaduje podielovú konsolidáciu podľa podielu na kapitáli držaného v súvislosti s účasťou v inštitúciách a finančných inštitúciách, ktoré riadi podnik zahrnutý do konsolidácie spolu s jedným alebo viacerými podnikmi, ktoré do konsolidácie zahrnuté nie sú, ak sa ručenie týchto podnikov obmedzuje na veľkosť ich podielu na kapitáli, ktorý majú v držbe.
5. V prípade účastí alebo iných kapitálových väzieb, než sú väzby uvedené v odsekoch 1 a 4, príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať. Predovšetkým môžu povoliť alebo požadovať použitie metódy vlastného imania. Táto metóda však neznamená, že sa dotknuté podniky zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.
6. Príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať v týchto prípadoch:
ak inštitúcia podľa názoru príslušných orgánov vykonáva významný vplyv na jednu alebo viacero inštitúcií alebo finančných inštitúcií a pritom v nich nemá účasť ani iné kapitálové väzby; Metodika hodnotenia bezpečnosti IT a
ak dve alebo viac inštitúcií či finančných inštitúcií riadi jeden manažment inak než na základe zmluvy, zakladajúcej listiny či stanov.
Príslušné orgány môžu predovšetkým povoliť alebo požadovať použitie metódy stanovenej v článku 22 ods. 7 až 9 smernice 2013/34/EÚ. Táto metóda však neznamená, že sa dotknuté podniky zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.
7. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, za ktorých sa vykonáva konsolidácia v prípadoch uvedených v odsekoch 2 až 6 tohto článku.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do sobota, 31. decembra 2016.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“.
(11) Článok 22 sa nahrádza takto:
„Článok 22Subkonsolidácia v prípade subjektov v tretích krajinách
1. Dcérske inštitúcie uplatňujú požiadavky stanovené v článkoch 89 až 91 a tretej a štvrtej časti na základe svojej subkonsolidovanej situácie, ak uvedené inštitúcie majú inštitúciu alebo finančnú inštitúciu ako dcérsku spoločnosť v tretej krajine alebo majú v takejto spoločnosti účasť.
2. Odchylne od odseku 1 nesmú dcérske inštitúcie uplatňovať požiadavky uvedené v článkoch 89 až 91 a tretej a štvrtej časti na základe svojej subkonsolidovanej situácie, ak celkové aktíva ich dcérskej spoločnosti v danej tretej krajine predstavujú menej než 10 % celkovej hodnoty aktív a podsúvahových položiek danej dcérskej inštitúcie.“
(12) Názov druhej časti sa nahrádza takto:
„VLASTNÉ ZDROJE A OPRÁVNENÉ ZÁVÄZKY“.
(12a) V článku 26 sa vkladá tento odsek:
„(3a) V prípade, že nové nástroje vlastného kapitálu Tier I sú rovnaké ako tie nástroje, ktoré príslušný orgán už povolil, v tom zmysle, že sa nelíšia, pokiaľ ide o kritériá stanovené v článku 28, alebo, ak je to uplatniteľné, v článku 29, môže inštitúcia odchylne od odseku 3 svoj úmysel vydať nové nástroje vlastného kapitálu Tier I príslušnému orgánu len oznámiť.
Okrem toho inštitúcia poskytne príslušnému orgánu všetky informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na to, aby mohol posúdiť, či takéto nástroje už príslušný orgán povolil.“
(12b) V článku 28 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:
„Podmienky stanovené v odseku 1 písm. h) bode v) sa považujú za splnené bez ohľadu na to, že inštitúcia je povinná vykonať platby niektorým alebo všetkým držiteľom nástrojov za predpokladu, že inštitúcia má možnosť vyhnúť sa neprimeranému zaťažovaniu vlastných zdrojov posilnením svojho vlastného kapitálu Tier 1, najmä prostredníctvom rozdelenia ziskov do fondov na všeobecné bankové riziko alebo do nerozdelených ziskov, pred tým, než uskutoční platby svojim držiteľom.“
(13) V článku 33 ods. 1 sa písmeno c) nahrádza takto:
„c) zisky a straty derivátových záväzkov inštitúcie ocenené reálnou hodnotou, ktoré vyplývajú zo zmien vlastného kreditného rizika inštitúcie.“.
(14) Článok 36 sa mení takto:
a) V odseku 1 sa písmeno b) nahrádza takto:
„b) nehmotný majetok s výnimkou softvéru;
Na účely tohto článku EBA vypracuje návrh vykonávacích technických noriem s cieľom upresniť pojem softvér. Toto vymedzenie zabezpečí prudenciálne riadne určenie okolností, za ktorých by neodpočítanie softvéru od položiek vlastného kapitálu Tier 1 bolo opodstatnené z prudenciálneho hľadiska, a náležite zohľadní:
i. vývoj bankového sektora v ešte výraznejšom digitálnom prostredí a príležitosti a hrozby, s ktorými sa banky v ére digitalizácie stretávajú;
ii. medzinárodné rozdiely v regulačnom zaobchádzaní s investíciami do softvéru, keď sa softvér neodpočítava od kapitálu (t.j. považuje sa za hmotné aktívum), ako aj rôzne prudenciálne pravidlá, ktoré sa uplatňujú na banky a poisťovne;
iii. rozmanitosť finančného sektora v Únii vrátane neregulovaných subjektov, ako napríklad FinTechs;
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v písmene b) v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“
b) písmeno j) sa nahrádza takto:
„j) hodnota položiek, ktorú je potrebné odpočítať od položiek dodatočného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 56 a ktorá presahuje položky dodatočného kapitálu Tier 1 inštitúcie;“.
(15) Článok 37 sa mení takto:
a) Písmeno b) sa nahrádza takto:
„b) hodnota, ktorá sa má odpočítať, zahŕňa goodwill zahrnutý do ocenenia významných investícií inštitúcie. Inštitúcie nepridávajú negatívny goodwill k vlastnému kapitálu Tier 1.“
b) Dopĺňa sa toto písmeno c):
„c) hodnota, ktorá sa má odpočítať, sa zníži o hodnotu účtovného precenenia nehmotných aktív dcérskych spoločností odvodených z konsolidácie dcérskych spoločností prisúditeľnú osobám iným, než sú podniky zahrnuté do konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2.“.
(16) V článku 39 ods. 2 prvom pododseku sa úvodná veta nahrádza takto:
„Odložené daňové pohľadávky, ktoré nezávisia od budúcej ziskovosti, sa obmedzujú na odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z dočasných rozdielov vytvorených pred [dátum prijatia pozmeňujúceho nariadenia kolégiom], ak sú splnené všetky tieto podmienky:“.
(17) V článku 45 písm. a) sa bod i) nahrádza takto:
„i) dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký ako dátum splatnosti dlhej pozície alebo neskôr, alebo zostatková splatnosť dlhej pozície je najmenej 365 dní;“
(18) Článok 49 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Na účely výpočtu vlastných zdrojov na individuálnom, subkonsolidovanom a konsolidovanom základe, keď príslušné orgány požadujú alebo povoľujú, aby inštitúcie uplatňovali metódy 1, 2 alebo 3 uvedené v prílohe I k smernici 2002/87/ES, ▌inštitúcie nesmú odpočítavať podiely nástrojov vlastných zdrojov subjektu finančného sektora, v ktorom má materská inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo inštitúcia významnú investíciu, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v písmenách a) až d) tohto odseku:
a) subjekt finančného sektora je poisťovňou, zaisťovňou alebo holdingovou poisťovňou;
b) poisťovňa, zaisťovňa alebo holdingová poisťovňa:
i) je zaradená pod ten istý doplnkový dohľad podľa smernice 2002/87/ES ako materská inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo inštitúcia, ktorá tento holding vlastní; alebo
ii) je konsolidovaná inštitúciou, ktorá využíva metódu čistého vlastného imania a príslušné orgány sú spokojné s úrovňou kontroly rizika a postupmi finančnej analýzy, ktoré prijala inštitúcia s cieľom vykonávať dohľad nad investíciami do uvedených podnikov alebo holdingovej spoločnosti;
c) príslušné orgány sú trvalo presvedčené, že úroveň integrovaného riadenia, riadenia rizík a vnútornej kontroly, pokiaľ ide o subjekty, ktoré by sa mali zahrnúť do rozsahu konsolidácie podľa metódy 1, 2 alebo 3, je primeraná;
d) podiely v subjekte patria jednému z týchto subjektov:
i) materskej úverovej inštitúcii;
ii) materskej finančnej holdingovej spoločnosti;
iii) materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti;
iv) inštitúcii;
v) dcérskej spoločnosti jedného zo subjektov uvedených v bodoch i) až iv), ktorý je zahrnutý do rámca konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2.
Zvolená metóda sa počas daného obdobia uplatňuje konzistentne.
1a. Po 31. decembri 2022 a odchylne od odseku 1, na účely výpočtu vlastných zdrojov na individuálnom, subkonsolidovanom a konsolidovanom základe, keď príslušné orgány požadujú alebo povoľujú, aby inštitúcie uplatňovali metódy 1, 2 alebo 3 uvedené v prílohe I k smernici 2002/87/ES, príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť, aby neodpočítali podiely nástrojov vlastných zdrojov subjektu finančného sektora, v ktorom má materská inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo inštitúcia významnú investíciu, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v písmenách a) až e) tohto odseku:
a) subjekt finančného sektora je poisťovňou, zaisťovňou alebo holdingovou poisťovňou;
b) táto poisťovňa, zaisťovňa alebo holdingová poisťovňa je zaradená pod ten istý doplnkový dohľad podľa smernice 2002/87/ES ako materská inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo inštitúcia, ktorá tento holding vlastní;
c) inštitúcia dostala od príslušných orgánov predchádzajúce povolenie;
d) pred udelením povolenia uvedeného v písmene c) sú príslušné orgány trvalo presvedčené, že úroveň integrovaného riadenia, riadenia rizík a vnútornej kontroly, pokiaľ ide o subjekty, ktoré by sa mali zahrnúť do rozsahu konsolidácie podľa metódy 1, 2 alebo 3, je primeraná;
e) podiely v subjekte patria jednému z týchto subjektov:
i) materskej úverovej inštitúcii;
ii) materskej finančnej holdingovej spoločnosti;
iii) materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti;
iv) inštitúcii;
v) dcérskej spoločnosti jedného zo subjektov uvedených v bodoch i) až iv), ktorý je zahrnutý do rámca konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2.
Zvolená metóda sa počas daného obdobia uplatňuje konzistentne.“
b) na koniec odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:
„Tento odsek sa neuplatňuje pri výpočte vlastných zdrojov na účely požiadaviek uvedených v článkoch 92a a 92b.“.
(19) Článok 52 ods. 1 sa mení takto:
a) písmeno a) sa nahrádza takto:
„a) nástroje sú emitované priamo inštitúciou a sú úplne splatené“;
aa) písm. l) bod i) sa nahrádza takto:
„i) sú vyplácané z rozdeliteľných položiek alebo rezerv vytvorených podľa vnútroštátneho práva;“
b) písmeno p) sa nahrádza takto:
„p) ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je usadený v členskom štáte, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií uplatniť právomoc podľa článku 59 smernice 2014/59/EÚ istina nástrojov trvale odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;
ak je emitent usadený v tretej krajine a nebol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia relevantného orgánu tretej krajiny istina nástrojov trvale odpísala z nástrojov konvertovaných na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;“;
c) ▌ dopĺňajú sa tieto písmená q) a r):
„q) ak je emitent usadený v členskom štáte alebo ak je usadený v tretej krajine a bol určený v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, nástroje sa môžu emitovať len podľa právnych predpisov tretej krajiny alebo sa na ne tieto právne predpisy musia inak vzťahovať, ak podľa týchto právnych predpisov je uplatnenie právomoci na odpísanie a konverziu uvedenej v článku 59 smernice 2014/59/EÚ účinné a vymožiteľné na základe zákonných ustanovení alebo právne vymožiteľných zmluvných ustanovení, v ktorých sa uznáva riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia odpísania alebo konverzie;
r) nástroje nie sú predmetom žiadnych dohôd o vzájomnom započítavaní alebo práv na čisté zúčtovanie, ktoré by ohrozili ich schopnosť absorbovať straty.“.
(19a) V článku 54 ods. 1 sa dopĺňa tento bod:
„da) ak nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 vydala dcérska spoločnosť so sídlom v tretej krajine, spúšťacia hodnota 5,125 % alebo viac uvedená v písmene a) sa vypočíta v súlade s právom tretej krajiny alebo zmluvnými ustanoveniami, ktorými sa nástroje riadia, za predpokladu, že príslušný orgán po porade s EBA si je istý, že tieto ustanovenia sú aspoň rovnocenné požiadavkám stanoveným v tomto článku.“
(20) V článku 56 sa písmeno e) nahrádza takto:
hodnotu položiek, ktorú je potrebné odpočítať od položiek Tier 2 v súlade s článkom 66 a ktorá presahuje položky Tier 2 inštitúcie;“.
(21) V článku 59 písm. a) sa bod i) nahrádza takto:
dátum splatnosti krátkej pozície je rovnaký ako dátum splatnosti dlhej pozície alebo neskôr, alebo zostatková splatnosť dlhej pozície je najmenej 365 dní;“.
(22) V článku 62 sa písmeno a) nahrádza takto:
kapitálových nástrojov a podriadených úverov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 63 a v rozsahu stanovenom v článku 64;“.
(23) Článok 63 sa mení takto:
a) písmeno a) sa nahrádza takto:
„a) nástroje sú emitované priamo inštitúciou, resp. podriadené úvery získala priamo inštitúcia, a sú úplne splatené;“
b) písmeno d) sa nahrádza takto:
„d) nárok na istinu nástrojov podľa ustanovení, ktorými sa nástroje riadia, alebo prípadne nárok na istinu podriadených úverov podľa ustanovení, ktorými sa podriadené úvery riadia, je podriadený akýmkoľvek nárokom vyplývajúcim z nástrojov oprávnených záväzkov;“.
c) písmeno n) sa nahrádza takto:
„n) ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je usadený v členskom štáte, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií uplatniť právomoc podľa článku 59 smernice 2014/59/EÚ istina nástrojov trvale odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;
ak je emitent usadený v tretej krajine a nebol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia relevantného orgánu tretej krajiny istina nástrojov trvale odpísala z nástrojov konvertovaných na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;
d) dopĺňajú sa tieto písmená o) a p):
„o) ak je emitent usadený v členskom štáte alebo ak je usadený v tretej krajine a bol určený v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, nástroje sa môžu emitovať len podľa právnych predpisov tretej krajiny alebo sa na ne tieto právne predpisy musia inak vzťahovať, ak podľa týchto právnych predpisov je uplatnenie právomoci na odpísanie a konverziu uvedenej v článku 59 smernice 2014/59/EÚ účinné a vymožiteľné na základe zákonných ustanovení alebo právne vymožiteľných zmluvných ustanovení, v ktorých sa uznáva riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia odpísania alebo konverzie;
p) nástroje nie sú predmetom žiadnych dohôd o vzájomnom započítavaní alebo práv na čisté zúčtovanie, ktoré by ohrozili ich schopnosť absorbovať straty.“.
(24) Článok 64 sa nahrádza takto:
„Článok 64Splácanie nástrojov Tier 2
1. Ako položky Tier 2 sa kvalifikuje plná hodnota nástrojov Tier 2 so zostatkovou splatnosťou viac než päť rokov.
2. Rozsah, v akom sa nástroje Tier 2 kvalifikujú ako položky Tier 2 počas posledných päť rokov splatnosti nástrojov, sa vypočíta vynásobením výsledku odvodeného z výpočtu v písmene a) hodnotou uvedenou v písmene b) takto:
a) účtovná hodnota nástrojov alebo podriadených úverov v prvý deň záverečného päťročného obdobia ich zmluvnej splatnosti vydelená počtom kalendárnych dní daného obdobia;
b) počet zostávajúcich kalendárnych dní zmluvnej splatnosti nástrojov alebo podriadených úverov.“.
(25) V článku 66 sa dopĺňa toto písmeno e):
„e) hodnota položiek, ktorú je potrebné odpočítať od položiek oprávnených záväzkov v súlade s článkom 72e a ktorá presahuje oprávnené záväzky inštitúcie.“.
(26) V článku 69 písm. a) sa bod i) nahrádza takto:
„i) dátum splatnosti krátkej pozície je rovnaký ako dátum splatnosti dlhej pozície alebo neskôr, alebo zostatková splatnosť dlhej pozície je najmenej 365 dní;“.
(27) Za článok 72 sa vkladá táto kapitola 5a:
„KAPITOLA 5aOprávnené záväzky
Oddiel 1Položky a nástroje oprávnených záväzkov
Článok 72bNástroje oprávnených záväzkov
1. Položky oprávnených záväzkov pozostávajú z týchto prvkov, s výnimkou prípadu, keď patria do ktorejkoľvek z kategórií vylúčených záväzkov podľa odseku 2:
a) nástroje oprávnených záväzkov, ak sú splnené podmienky článku 72b, ak sa nekvalifikujú ako položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2;
b) nástroje Tier 2 so zostatkovou splatnosťou najmenej jeden rok, ak sa nekvalifikujú ako položky kapitálu Tier 2 v súlade s článkom 64.
2. Odchylne od ustanovení odseku 1 sú z položiek oprávnených záväzkov vylúčené tieto záväzky:
a) kryté vklady;
b) vklady splatné na požiadanie a krátkodobé vklady s pôvodnou splatnosťou menej než jeden rok;
c) časť oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré presahujú úroveň krytia uvedenú v článku 6 smernice 2014/49/EÚ;
d) vklady, ktoré by boli oprávnenými vkladmi fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ak by sa nevkladali prostredníctvom pobočiek umiestnených mimo Únie inštitúcií usadených v Únii;
e) zabezpečené záväzky vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžovania, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krycej skupiny a ktoré sú podľa vnútroštátnych právnych predpisov zabezpečené spôsobom podobným krytým dlhopisom, a to za predpokladu, že všetky zabezpečené aktíva týkajúce sa krycej skupiny krytých dlhopisov ostanú neovplyvnené, oddelené a s dostatočným financovaním a nebudú zahŕňať žiadnu časť zabezpečeného záväzku alebo záväzku, pre ktorý bol zložený kolaterál, ktorý presahuje hodnotu aktív, záložného práva, zadržiavacieho práva alebo kolaterálu, oproti ktorým bol zabezpečený;
f) akýkoľvek záväzok, ktorý vznikne na základe držby aktív klienta alebo peňazí klienta vrátane aktív klienta alebo peňazí klienta držaných v mene podnikov kolektívneho investovania za predpokladu, že takýto klient je chránený podľa platného konkurzného práva;
g) akýkoľvek záväzok, ktorý vznikne na základe fiduciárneho vzťahu medzi subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo ktoroukoľvek z jeho dcérskych spoločností (ako fiduciárom) a inou osobou (ako príjemcom), za predpokladu, že takýto beneficient je chránený podľa platného konkurzného alebo občianskeho práva;
h) záväzky voči inštitúciám s výnimkou záväzkov voči subjektom, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodnou splatnosťou menej než sedem dní;
i) záväzky so zostávajúcou splatnosťou menej ako sedem dní voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určených podľa smernice 98/26/ES alebo ich účastníkom a vyplývajúce z účasti v takomto systéme;
j) záväzok voči ktorémukoľvek z týchto subjektov:
i) zamestnanec vo vzťahu k splatnej mzde, dôchodkovým dávkam alebo inej pevnej odmene s výnimkou variabilnej zložky odmeny, ktorú neupravuje kolektívna zmluva, a s výnimkou variabilnej zložky odmeny osôb zodpovedných za podstupovanie významného rizika v zmysle článku 92 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ;
ii) komerčný alebo obchodný veriteľ, keď záväzok vzniká z toho, že sa inštitúcii alebo materskej inštitúcii poskytne tovar alebo služby, ktoré sú kritické pre denné fungovanie prevádzky inštitúcie alebo materskej spoločnosti, vrátane služieb IT, úžitkových služieb a prenájmu, obsluhy a údržby priestorov; a veriteľ sám nie je inštitúciou,
iii) daňový úrad a orgán sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že uvedené záväzky sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi uprednostňujú;
iv) systémy ochrany vkladov, keď záväzok vzniká z príspevkov splatných v súlade so smernicou 2014/49/EÚ;
k) záväzky, ktoré vznikajú z derivátov;
l) záväzky, ktoré vznikajú z dlhových nástrojov s vloženými derivátmi.
la) záväzky, ktoré sa uprednostňujú pred prednostnými nezabezpečenými veriteľmi podľa príslušného vnútroštátneho konkurzného práva
Na účely písmena l) vložené deriváty nezahŕňajú žiadne nástroje, ktorých podmienky obsahujú možnosť predčasného odkupu pre emitenta alebo držiteľa tohto nástroja.
Na účely písmena l) dlhové nástroje s premenlivým úrokom odvodeným od referenčnej sadzby, akou je Euribor alebo Libor, sa nepovažujú za dlhové nástroje s vloženými derivátmi len na základe tohto prvku.
Článok 72bNástroje oprávnených záväzkov
1. Záväzky sa považujú za nástroje oprávnených záväzkov vtedy, keď spĺňajú podmienky stanovené v tomto článku a len v rozsahu stanovenom v tomto článku.
2. Záväzky sa považujú za nástroje oprávnených záväzkov vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky:
a) záväzky sú emitované alebo získané, podľa prípadu, priamo inštitúciou a sú úplne splatené;
b) záväzky neodkúpil žiadny z týchto subjektov:
i) inštitúcia alebo subjekt zahrnutý do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;
ii) podnik, v ktorom má inštitúcia priamu alebo nepriamu účasť vo forme vlastníctva aspoň 20 % hlasovacích práv alebo kapitálu tohto podniku, či už priamo alebo prostredníctvom kontroly;
iii) retailoví klienti podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode (11) smernice 2014/65/EÚ, ak nie sú splnené obe tieto podmienky:
a) investujú celkovú sumu neprevyšujúcu 10 % ich portfólia finančných nástrojov a
b) investovaná suma je minimálne 10 000 EUR.
c) odkúpenie záväzkov nie je priamo alebo nepriamo financované subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši;
d) nárok na istinu záväzkov podľa ustanovení, ktorým sa nástroje riadia, je plne podriadený nárokom, ktoré vznikli z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2. Táto požiadavka týkajúca sa podriadenia sa považuje za splnenú v ktorejkoľvek z týchto situácií:
i) v zmluvných ustanoveniach, ktorými sa riadia záväzky, sa stanovuje, že v prípade bežného konkurzného konania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 47 smernice 2014/59/EÚ je nárok na istinu nástrojov podriadený nárokom, ktoré vznikli z ktoréhokoľvek z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2;
ii) v právnych predpisoch, ktorými sa riadia záväzky, sa stanovuje, že v prípade bežného konkurzného konania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 47 smernice 2014/59/EÚ je nárok na istinu nástrojov podriadený nárokom, ktoré vznikli z ktoréhokoľvek z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2;
iii) nástroje emituje subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý vo svojej súvahe nemá žiadne vylúčené záväzky podľa článku 72a ods. 2, ktoré majú voči nástrojom oprávnených záväzkov rovnaké alebo podriadené postavenie;
f) záväzky nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka či akákoľvek iná dohoda, ktorou sa zvyšuje nadriadenosť pohľadávky zo strany ktoréhokoľvek z týchto subjektov:
i) inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
ii) materského podniku inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
iii) akéhokoľvek podniku, ktorý má úzke prepojenie so subjektmi uvedenými v bodoch i) a ii);
g) záväzky nie sú predmetom žiadnych dohôd o vzájomnom započítavaní alebo práv na čisté zúčtovanie, ktoré by ohrozili ich schopnosť absorbovať straty pri riešení krízových situácií.
h) ustanovenia, ktorými sa riadia záväzky, neobsahujú žiadne stimuly pre inštitúciu na to, aby na ich istinu uplatnila kúpnu opciu, umorenie, spätné odkúpenie pred ich splatnosťou alebo predčasné splatenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, s výnimkou situácie uvedenej v článku 72c ods. 2a;
i) s výhradou článku 72c ods. 2 záväzky nie sú pred svojou splatnosťou umoriteľné držiteľmi nástrojov;
j) ak záväzky zahŕňajú jednu alebo viacero kúpnych opcií alebo prípadne opcií na predčasné splatenie, opcie sú uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta;
k) s výhradou článku 72c ods. 2 a 2a na záväzky možno uplatniť kúpnu opciu, možno ich umoriť, spätne odkúpiť alebo predčasne splatiť len v prípade, keď sú splnené podmienky stanovené v článkoch 77 a 78;
▌
m) ustanovenia, ktorým sa riadia záväzky, neposkytujú držiteľovi právo na urýchlenie plánovanej budúcej výplaty úroku alebo istiny okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;
n) výška výplat úrokov alebo prípadne dividend, ktoré sa majú vyplácať zo záväzkov, sa nebude meniť na základe úverovej bonity subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo jeho materskej spoločnosti;
o) uplatniteľné právo alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa záväzky riadia, vyžadujú, aby sa v prípade, že si orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc odpísania a konverzie podľa článku 48 smernice 2014/59/EÚ, istina záväzkov trvale odpísala alebo aby sa záväzky konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1.
Na účely písmena d), ak niektoré z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2 sú podriadené bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva, okrem iného preto, že ich má v držbe veriteľ, ktorý má osobitný vzťah k dlžníkovi, je alebo bol akcionárom, je vo vzťahu kontroly alebo v skupinovom vzťahu, je členom riadiaceho orgánu alebo je vo vzťahu ku ktorejkoľvek z uvedených osôb, podriadenosť sa neposudzuje odkazom na pohľadávky vyplývajúce z takýchto vylúčených záväzkov.
3. Popri záväzkoch uvedených v odseku 2 môže orgán pre riešenie krízových situácií povoliť, aby sa záväzky kvalifikovali ako nástroje oprávnených záväzkov až do súhrnnej hodnoty, ktorá nepresahuje 3,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4, a to za predpokladu, že:
a) sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 2 s výnimkou podmienky uvedenej v písmene d);
b) záväzky majú rovnaké postavenie ako vylúčené záväzky s najnižším postavením uvedené v článku 72a ods. 2 s výnimkou vylúčených záväzkov podriadených bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva uvedených v poslednom pododseku odseku 2; Metodika hodnotenia bezpečnosti IT a
c) orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby kapacita na vylúčenie alebo čiastočné vylúčenie záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov neviedla k podstatnému riziku úspešnej právnej námietky alebo platných nárokov na náhradu škody.
Orgán pre riešenie krízových situácií umožní inštitúcii, aby medzi položky oprávnených záväzkov zahrnula záväzky uvedené v prvom pododseku.
4. Keď orgán pre riešenie krízových situácií povolí inštitúcii, aby prijala rozhodnutie započítať záväzky podľa odseku 3 druhého pododseku, a zapožítala záväzky sa považujú za nástroje oprávnených záväzkov navyše k záväzkom uvedeným v odseku 2, a to za predpokladu, že:
a) rozhodnutie inštitúcie nezahrnúť medzi položky oprávnených záväzkov záväzky uvedené v odseku 3 prvom pododseku je účinné v súlade s odsekom 5;
b) sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 2 s výnimkou podmienky uvedenej v písmene d) uvedeného odseku;
c) záväzky majú rovnaké alebo nadradené postavenie voči vylúčeným záväzkom s najnižším postavením uvedeným v článku 72a ods. 2 s výnimkou vylúčených záväzkov podriadených bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva uvedených v poslednom pododseku odseku 2;
d) v súvahe inštitúcie hodnota vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2, ktoré majú rovnaké alebo podriadené postavenie vo vzťahu k záväzkom v konkurze, nepresahuje 5 % výšky vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov inštitúcie;
e) zahrnutie uvedených záväzkov medzi položky oprávnených záväzkov nemá významný nepriaznivý vplyv na riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie, čo potvrdzuje orgán pre riešenie krízových situácií po posúdení prvkov uvedených v článku 45b ods. 3 písm. b) a c) smernice 2014/59/EÚ.
5. orgán pre riešenie krízových situácií môže povoliť inštitúcii, aby použila výnimku podľa odseku 3 alebo odseku 4 . Inštitúcia nesmie rozhodnúť, že medzi položky oprávnených záväzkov zahrnie záväzky uvedené v odseku 3 i v odseku 4.
Rozhodnutie sa uverejňuje vo výročnej správe a nadobúda účinnosť 6 mesiacov po uverejnení tejto správy. Rozhodnutie je účinné najmenej po dobu jedného roka.
6. Pri skúmaní toho, či sú splnené podmienky tohto článku, orgán pre riešenie krízových situácií konzultuje s príslušným orgánom.
Článok 72cAmortizácia nástrojov oprávnených záväzkov
1. Nástroje oprávnených záväzkov so zostatkovou splatnosťou najmenej jeden rok sa v plnej miere považujú za položky oprávnených záväzkov.
Nástroje oprávnených záväzkov so zostatkovou splatnosťou menej než jeden rok sa nepovažujú za položky oprávnených záväzkov.
2. Na účely odseku 1 platí, že keď nástroj oprávnených záväzkov zahŕňa opciu, na základe ktorej môže jej držiteľ nástroj umoriť a ktorá je uplatniteľná pred pôvodnou uvedenou splatnosťou nástroja, splatnosť nástroja sa vymedzuje ako najskorší možný dátum, ku ktorému si držiteľ môže uplatniť opciu na umorenie a požiadať o umorenie alebo splatenie daného nástroja.
2a. Na účely odseku 1 platí, že keď nástroj oprávnených záväzkov zahŕňa stimul pre emitenta na to, aby na nástroj uplatnil kúpnu opciu, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie pred pôvodnou uvedenou splatnosťou nástroja, splatnosť nástroja sa vymedzuje ako najskorší možný dátum, ku ktorému môže emitent uplatniť opciu na umorenie a požiadať o umorenie alebo splatenie nástroja.
Článok 72dNásledky toho, keď podmienky oprávnenosti už nie sú splnené
Ak v prípade nástroja oprávnených záväzkov prestanú byť splnené uplatniteľné podmienky podľa článku 72b, záväzky sa okamžite prestanú považovať za nástroje oprávnených záväzkov.
Záväzky uvedené v článku 72b ods. 2 sa môžu naďalej považovať za nástroje oprávnených záväzkov, kým sa považujú za nástroje oprávnených záväzkov podľa článku 72b ods. 3 alebo článku 72b ods. 4.
Oddiel 2Odpočty od položiek oprávnených záväzkov
Článok 72eOdpočty od položiek oprávnených záväzkov
1. Inštitúcie identifikované v súlade s článkom 131 smernice 2013/36 od položiek oprávnených záväzkov odpočítajú tieto položky:
a) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na nástrojoch oprávnených záväzkov vrátane vlastných záväzkov, ktoré by inštitúcia mohla byť povinná odkúpiť v dôsledku existujúcich zmluvných záväzkov;
b) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na nástrojoch oprávnených záväzkov subjektov G-SII, s ktorými má inštitúcia recipročné krížové podiely a o ktorých sa príslušný orgán domnieva, že majú umelo zvyšovať schopnosť absorpcie strát a rekapitalizácie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;
c) uplatniteľná hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, určená v súlade s článkom 72i, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v týchto subjektoch;
d) priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na nástrojoch oprávnených záväzkov subjektov G-SII, ak daná inštitúcia má významnú investíciu v uvedených subjektoch, okrem upisovacích pozícií držaných kratšie než päť pracovných dní.
2. Na účely tohto oddielu sa so všetkými nástrojmi, ktoré majú rovnaké postavenie ako nástroje oprávnených záväzkov, zaobchádza ako s nástrojmi oprávnených záväzkov, s výnimkou nástrojov, ktoré majú rovnaké postavenie ako nástroje uznané za oprávnené záväzky podľa článku 72b ods. 3 a 4.
3. Na účely tohto oddielu môžu inštitúcie vypočítavať hodnotu držaných nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v článku 72b ods. 3 takto:
kde:
h) = hodnota držaných nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v článku 72b ods. 3;
I = index označujúci emitujúcu inštitúciu;
Hi = celková hodnota držaných oprávnených záväzkov emitujúcej inštitúcie i podľa článku 72b ods. 3;
li = hodnota záväzkov, ktoré emitujúca inštitúcia i zahrnula medzi položky oprávnených záväzkov v rámci limitov uvedených v článku 72b ods. 3 podľa najnovších údajov, ktoré zverejnila emitujúca inštitúcia;
Li = celková hodnota nesplatených záväzkov emitujúcej inštitúcie i podľa článku 72b ods. 3 podľa najnovších údajov zverejnených emitentom.
4. Ak materská inštitúcia v EÚ alebo materská inštitúcia v členskom štáte, ktorá podlieha článku 92a, má priame, nepriame alebo syntetické podiely na nástrojoch vlastných zdrojov alebo nástrojoch oprávnených záväzkov jednej alebo viacerých dcérskych spoločností, ktoré nepatria do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako uvedená materská inštitúcia, orgán pre riešenie krízových situácií uvedenej materskej inštitúcie môže po dohode s orgánmi pre riešenie krízových situácií akýchkoľvek dotknutých dcérskych spoločností povoliť materskej inštitúcii, aby sa odchýlila od odseku 1 písm. c), odseku 1 písm. d) a odseku 2 tak, že odpočíta nižšiu sumu, ktorú spresní domovský orgán pre riešenie krízových situácií. Uvedená nižšia suma sa musí minimálne rovnať sume m vypočítanej takto:
kde:
I = index označujúci dcérsku spoločnosť;
Oi = hodnota nástrojov vlastných zdrojov emitovaných dcérskou spoločnosťou i, ktorú v konsolidovaných vlastných zdrojoch vykazuje materská inštitúcia;
Pi = hodnota nástrojov oprávnených záväzkov emitovaných dcérskou spoločnosťou i a držaných materskou inštitúciou;
rRG = pomer uplatniteľný na príslušnú skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 92a ods. 1 písm. a) a článkom 45d smernice 2014/59/EÚ;
Ri = celková hodnota rizikovej expozície subjektu G-SII I vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4.
Ak je materskej inštitúcii povolené odpočítať nižšiu sumu v súlade s prvým pododsekom, rozdiel medzi sumou vypočítanou v súlade s odsekom 1I, odsekom 1 písm. d) a odsekom 2 a touto nižšou sumou dcérska spoločnosť odpočítava od príslušného prvku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov.
Článok 72fOdpočítanie podielov vo forme vlastných nástrojov oprávnených záväzkov
Na účely článku 72e ods. 1 písm. a) inštitúcie vypočítajú podiely na základe brutto dlhých pozícií s výhradou týchto výnimiek:
a) inštitúcie môžu vypočítať výšku podielov na základe čistej dlhej pozície za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
i) dlhé a krátke pozície sú v tej istej podkladovej expozícii a krátke pozície nezahŕňajú žiadne riziko protistrany;
ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
b) inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, pomocou výpočtu podkladovej expozície voči vlastným nástrojom oprávnených záväzkov v týchto indexoch;
c) inštitúcie môžu vzájomne započítať brutto dlhé pozície vo vlastných nástrojoch oprávnených záväzkov vyplývajúce z podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu voči krátkym pozíciám vo vlastných nástrojoch oprávnených záväzkov vyplývajúcim z krátkych pozícií v podkladových indexoch aj v prípade, ak tieto krátke pozície zahŕňajú riziko protistrany, za predpokladu, že obe tieto podmienky sú splnené:
i) dlhé a krátke pozície sú v tých istých podkladových indexoch;
ii) dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe.
Článok 72gZáklad pre odpočítanie v prípade položiek oprávnených záväzkov
Na účely článku 72e ods. 1 písm. b), c) a d) inštitúcie odpočítavajú brutto dlhé pozície s výhradou výnimiek stanovených v článkoch 72h až 72i.
Článok 72hOdpočítanie podielov vo forme oprávnených záväzkov iných subjektov G-SII
Inštitúcie, ktoré nevyužívajú výnimku podľa článku 72j, vykonávajú odpočty uvedené v článku 72e ods. 1 písm. I a d) v súlade s týmito zásadami:
a) môžu vypočítať priame, nepriame a syntetické podiely nástrojov oprávnených záväzkov na základe čistej dlhej pozície v tej istej podkladovej expozícii za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
i) splatnosť krátkej pozície zodpovedá splatnosti dlhej pozície alebo zostatková doba splatnosti je najmenej jeden rok;
ii) dlhá i krátka pozícia sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
b) určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, na základe prezretia podkladovej expozície voči nástrojom oprávnených záväzkov v uvedených indexoch.
Článok 72iOdpočítanie oprávnených záväzkov, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v subjektoch G-SII
1. Na účely článku 72e ods. 1 písm. I vypočítajú inštitúcie uplatniteľnú hodnotu, ktorá sa má odpočítať, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku koeficientom odvodeným z výpočtu uvedeného v písmene b) tohto odseku:
a) súhrnná hodnota, o ktorú priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1, nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1, nástrojoch kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora a nástrojoch oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, presiahnu 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení týchto ustanovení:
i) článkov 32 až 35;
ii) článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodu ii) až v) a písm. l) s výnimkou hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;
iii) článkov 44 a 45;
b) hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, vydelená súhrnnou hodnotou priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1, nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a nástrojoch kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora a nástrojoch oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nemá významnú investíciu.
2. Inštitúcie vylúčia z hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) a z výpočtu koeficientu uvedeného v odseku 1 písm. b) upisovacie pozície, ktoré držia päť pracovných dní alebo menej.
3. Hodnota, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa rovnomerne rozdelí medzi všetky nástroje oprávnených záväzkov subjektu G-SII, ktoré má inštitúcia v držbe. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja oprávnených záväzkov, ktorá sa odpočíta v súlade s odsekom 1, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku podielom uvedeným v písmene b) tohto odseku:
a) hodnota podielov, ktoré sa musia odpočítať v súlade s odsekom 1;
b) podiel súhrnnej hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu zastúpenú každým nástrojom oprávnených záväzkov, ktorý má inštitúcia v držbe.
4. Hodnota podielov uvedených v článku 72e ods. 1 písm. I, ktorá sa rovná alebo je nižšia ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení ustanovení odseku 1 písm. a) bodov i), ii) a iii), sa neodpočíta a podlieha uplatniteľným rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 alebo kapitolou 3, prípadne požiadavkám stanoveným v tretej časti hlave IV.
5. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja oprávnených záväzkov, ktorá sa rizikovo váži podľa odseku 4, vynásobením hodnoty podielov, ktoré musia byť rizikovo vážené podľa odseku 4, podielom vyplývajúcim z výpočtu podľa odseku 3 písm. b).
Článok 72jVýnimka z odpočtov od položiek oprávnených záväzkov v rámci obchodnej knihy
1. Inštitúcie sa môžu rozhodnúť, že neodpočítajú určenú časť svojich priamych, nepriamych a syntetických podielov na nástrojoch oprávnených záväzkov, ktorá sa v súhrne a meraná na brutto dlhom základe rovná alebo je menej než 5 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení článkov 32 až 36, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
a) podiely sú v obchodnej knihe;
b) nástroje oprávnených záväzkov sú v držbe po dobu najviac 30 pracovných dní.
2. Hodnoty položiek, ktoré sa neodpočítavajú podľa odseku 1, musia podliehať požiadavkám na vlastné zdroje pre položky v obchodnej knihe.
3. Ak v prípade podielov odpočítaných v súlade s odsekom 1 už nie sú splnené podmienky uvedeného odseku, podiely sa odpočítavajú v súlade s článkom 72g bez toho, aby sa uplatnili výnimky uvedené v článkoch 72h a 72i.
Oddiel 3Vlastné zdroje a oprávnené záväzky
Článok 72kOprávnené záväzky
Oprávnené záväzky inštitúcie pozostávajú z položiek oprávnených záväzkov inštitúcie po vykonaní odpočítaní uvedených v článku 72e.
Článok 72lVlastné zdroje a oprávnené záväzky
Vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie pozostávajú zo súčtu jej vlastných zdrojov a jej oprávnených záväzkov.“.
(28) V druhej časti hlave I sa názov kapitoly 6 nahrádza takto:
„Všeobecné požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky“
(29) Článok 73 sa mení takto:
a) názov sa nahrádza takto:
„Rozdeľovanie výnosov z nástrojov“;
b) odseky 1, 2, 3 a 4 sa nahrádzajú takto:
„1. Kapitálové nástroje a záväzky, v prípade ktorých má inštitúcia výlučnú diskrečnú právomoc rozhodnúť o výplate rozdeľovaných výnosov v inej forme než v hotovosti alebo nástrojoch vlastných zdrojov, sa nemôžu kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 alebo nástroje oprávnených záväzkov okrem prípadu, keď inštitúcia vopred dostala povolenie od príslušného orgánu.
2. Príslušné orgány udelia povolenie uvedené v odseku 1 len vtedy, ak považujú za splnené všetky tieto podmienky:
a) schopnosť inštitúcie zrušiť platby súvisiace s nástrojom by nebola nepriaznivo ovplyvnená diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť;
b) schopnosť nástroja alebo záväzku absorbovať straty by nebola nepriaznivo ovplyvnená diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť;
c) kvalita kapitálového nástroja alebo záväzku by sa inak neznížila diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť.
Pred tým, ako príslušný orgán udelí povolenie podľa odseku 1, konzultuje s orgánom pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o to, či inštitúcia dodržiava uvedené podmienky.
3. Kapitálové nástroje a záväzky, v prípade ktorých má právnická osoba iná než inštitúcia, ktorá ich emituje, diskrečnú právomoc rozhodnúť podľa vlastného uváženia alebo požadovať, aby sa platba rozdeľovaných výnosov z uvedených nástrojov alebo záväzkov vykonala v inej forme než v hotovosti alebo formou nástrojov vlastných zdrojov, sa nemôžu kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 alebo nástroje oprávnených záväzkov.
4. Inštitúcie môžu použiť všeobecný trhový index ako jeden zo základov na určenie výšky rozdeľovaných výnosov z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, Tier 2 a nástrojov oprávnených záväzkov.“;
c) odsek 6 sa nahrádza takto:
„6. Inštitúcie predkladajú správy o všeobecných trhových indexoch, o ktoré sa opierajú ich kapitálové nástroje a nástroje oprávnených záväzkov, a zverejňujú ich.“.
(30) V článku 75 sa úvodná veta nahrádza takto:
„Požiadavky na splatnosť v prípade krátkych pozícií podľa článku 45 písm. a), článku 59 písm. a), článku 69 písm. a) a článku 72h písm. a) sa považujú za splnené v súvislosti s držanými pozíciami, ak sú splnené všetky tieto podmienky:“.
(31) V článku 76 sa odseky 1, 2 a 3 nahrádzajú takto:
„1. Na účely článku 42 písm. a), článku 45 písm. a), článku 57 písm. a), článku 59 písm. a), článku 67 písm. a), článku 69 písm. a) a článku 72h písm. a) môžu inštitúcie znížiť výšku dlhej pozície v kapitálovom nástroji o časť indexu, ktorá je tvorená tou istou podkladovou expozíciou, ktorá je hedžovaná, a to za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
a) dlhá pozícia, ktorá je hedžovaná, a krátka pozícia v indexe použitá na hedžovanie uvedenej dlhej pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
b) pozície uvedené v písmene a) sú v súvahe inštitúcie vedené v reálnej hodnote.
2. Ak príslušný orgán vopred udelil povolenie, inštitúcia môže použiť konzervatívny odhad podkladovej expozície inštitúcie voči nástrojom zaradeným do indexov ako alternatívu k vypočítaniu svojej expozície voči položkám uvedeným v jednom alebo viacerých z týchto písmen:
a) nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 a nástroje oprávnených záväzkov zaradené do indexov;
b) nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora zaradené do indexov;
c) nástroje oprávnených záväzkov inštitúcií zaradené do indexov.
3. Príslušné orgány udelia povolenie uvedené v odseku 2 len vtedy, ak inštitúcia preukáže k ich spokojnosti, že z prevádzkového hľadiska je pre inštitúciu zaťažujúce, aby monitorovala svoju podkladovú expozíciu voči položkám uvedeným v jednom alebo prípadne viacerých písmenách odseku 2.“.
(32) Článok 77 sa nahrádza takto:
„Článok 77Podmienky na zníženie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov
1. Inštitúcia musí pred uskutočnením jednej alebo oboch týchto činností získať povolenie od príslušného orgánu:
a) zníženia, umorenia alebo spätného odkúpenia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných inštitúciou spôsobom, ktorý povoľujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy;
b) výzvy na uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 alebo prípadne nástrojov oprávnených záväzkov pred dátumom ich zmluvnej splatnosti.
1a. Inštitúcia musí pred uskutočnením jednej alebo oboch týchto činností získať povolenie od orgánu pre riešenie krízových situácií:
a) výzvy na vypovedanie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástrojov oprávnených záväzkov, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, pred dátumom ich zmluvnej splatnosti;
b) výzvy na vypovedanie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenia nástrojov so zostatkovou splatnosťou menej ako jeden rok, ktoré predtým boli kvalifikované ako nástroje oprávnených záväzkov a na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, ak inštitúcia na individuálnom základe alebo skupina, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej je inštitúcia dcérskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, podľa konkrétneho prípadu, nespĺňa požiadavku na minimálnu úroveň vlastných zdrojov a oprávnené záväzky.
1b. Príslušné orgány môžu nahradiť požiadavku predchádzajúceho povolenia v odseku 1 oznamovacou povinnosťou, ak je zníženie vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2 podľa toho, čo sa hodí, nevýznamné.
1c. Ak inštitúcia poskytne príslušnému orgánu dostatočné záruky týkajúce sa jej schopnosti fungovať s vlastnými zdrojmi dostatočne vysoko nad úrovňou požiadaviek stanovených v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ, inštitúcie môžu prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 za predpokladu, že:
a) takéto opatrenie nevedie k zníženiu vlastných zdrojov, ktoré by viedlo k situácii, že vlastné zdroje inštitúcie by klesli pod požiadavky stanovené v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ a dodatočnej rezerve vo výške 2,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície v súlade s článkom 92 ods. 3 tohto nariadenia;
b) inštitúcia oznámi príslušnému orgánu svoj zámer prijať akékoľvek opatrenia podľa odseku 1 a predloží všetky informácie potrebné na vyhodnotenie toho, či sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku tohto odseku.
Ak inštitúcia poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií dostatočné záruky týkajúce sa jej schopnosti fungovať s vlastnými zdrojmi a oprávnenými záväzkami dostatočne vysoko nad úrovňou požiadaviek stanovených v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ a smernice 2014/59/EÚ, inštitúcie môžu prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 za predpokladu, že:
a) takéto opatrenie nevedie k zníženiu vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, ktoré by viedlo k situácii, že vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie by klesli pod požiadavky stanovené v tomto nariadení, v smernici 2013/36/EÚ a v smernici 2014/59/EÚ a dodatočnú rezervu vo výške 2,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície v súlade s článkom 92 ods. 3 tohto nariadenia;
b) inštitúcia oznámi príslušnému orgánu a orgánu pre riešenie krízových situácií svoj zámer prijať akékoľvek opatrenia podľa odseku 1 a predloží všetky informácie potrebné na vyhodnotenie toho, či sú splnené podmienky stanovené v prvom pododseku tohto odseku.“.
(33) Článok 78 sa nahrádza takto:
„Článok 78Povolenie orgánov dohľadu na zníženie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov
1. Príslušný orgán udelí inštitúcii povolenie na zníženie, spätné odkúpenie, uplatnenie kúpnej opcie alebo umorenie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 alebo nástrojov oprávnených záväzkov v prípade splnenia ktorejkoľvek z týchto podmienok:
a) inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením činnosti uvedenej v článku 77 nahradí nástroje uvedené v článku 77 nástrojmi vlastných zdrojov alebo nástrojmi oprávnených záväzkov rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú udržateľné, pokiaľ ide o výkonnosť inštitúcie z hľadiska príjmu;
b) inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie by po uskutočnení príslušnej činnosti prevýšili požiadavky stanovené v tomto nariadení, v smernici 2013/36/EÚ a v smernici 2014/59/EÚ o maržu, ktorú príslušný orgán považuje za nevyhnutnú.
Pred tým, ako príslušný orgán udelí uvedené povolenie, konzultuje s orgánom pre riešenie krízových situácií.
Ak inštitúcia poskytne dostatočné záruky v súvislosti so svojou schopnosťou fungovať s vlastnými zdrojmi presahujúcimi výšku požiadaviek uvedených v tomto nariadení, v smernici 2013/36/EÚ a v smernici 2014/59/EÚ, orgán pre riešenie krízových situácií môže uvedenej inštitúcii po konzultácii s príslušným orgánom udeliť vopred všeobecné povolenie, aby uplatňovala výzvy na uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástrojov oprávnených záväzkov pod podmienkou dodržiavania kritérií, ktorými sa zabezpečuje, aby všetky takéto budúce činnosti boli v súlade s podmienkami uvedenými v písmenách a) a b) tohto odseku. Toto všeobecné povolenie vopred sa udeľuje len na určité časové obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok, po uplynutí ktorého môže dôjsť k jeho obnoveniu. Všeobecné povolenie vopred sa udeľuje len na určitú vopred stanovenú hodnotu, ktorú určuje orgán pre riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií informujú príslušné orgány o všetkých všeobecných povoleniach, ktoré vopred udelili.
Ak inštitúcia poskytne dostatočné záruky v súvislosti so svojou schopnosťou fungovať s vlastnými zdrojmi presahujúcimi výšku požiadaviek uvedených v tomto nariadení, v smernici 2013/36/EÚ a v smernici 2014/59/EÚ, príslušný orgán môže uvedenej inštitúcii po konzultácii s orgánom pre riešenie krízových situácií udeliť vopred všeobecné povolenie, aby uplatňovala výzvy na uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástrojov oprávnených záväzkov pod podmienkou dodržiavania kritérií, ktorými sa zabezpečuje, aby všetky takéto budúce činnosti boli v súlade s podmienkami uvedenými v písmenách a) a b) tohto odseku. Toto všeobecné povolenie vopred sa udeľuje len na určité časové obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok, po uplynutí ktorého môže dôjsť k jeho obnoveniu. Všeobecné povolenie vopred sa udeľuje na určitú vopred stanovenú hodnotu, ktorú určuje príslušný orgán. V prípade nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedená vopred stanovená hodnota nesmie presiahnuť 3 % príslušnej emisie a nesmie presiahnuť 10 % hodnoty, o ktorú vlastný kapitál Tier 1 presahuje hodnotu požiadaviek na vlastný kapitál Tier 1 uvedených v tomto nariadení, v smernici 2013/36/EÚ a v smernici 2014/59/EÚ, a to o maržu, ktorú príslušný orgán považuje za nevyhnutnú. V prípade nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov kapitálu Tier 2 uvedená vopred stanovená hodnota nesmie presiahnuť 10 % príslušnej emisie a nesmie presiahnuť 3 % celkovej hodnoty nesplatených nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov kapitálu Tier 2, podľa konkrétneho prípadu. V prípade nástrojov oprávnených záväzkov vopred stanovenú hodnotu určuje orgán pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom.
Príslušné orgány odoberú všeobecné povolenie vopred v prípade, keď inštitúcia poruší ktorékoľvek z kritérií, ktoré boli stanovené na účely uvedeného povolenia.
2. Príslušné orgány pri posudzovaní udržateľnosti nahrádzajúcich nástrojov podľa odseku 1 písm. a) z hľadiska výkonnosti inštitúcie z hľadiska príjmu zvažujú rozsah, v ktorom by tieto nahrádzajúce kapitálové nástroje a záväzky boli pre inštitúciu nákladnejšie než nástroje, ktoré by nahradili.
3. Ak inštitúcia vykoná činnosť uvedenú v článku 77 písm. a) a zamietnutie umorenia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článku 27 zakazujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, príslušný orgán môže upustiť od podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku za predpokladu, že príslušný orgán vyžaduje, aby inštitúcia primerane obmedzila umorenie takýchto nástrojov.
4. Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám, aby uplatnili kúpnu opciu, umorili, splatili alebo spätne odkúpili nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2 počas piatich rokov po dátume ich emisie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 a ktorákoľvek z týchto podmienok:
a) dôjde k zmene regulatórnej klasifikácie uvedených nástrojov, ktorá by pravdepodobne viedla k ich vylúčeniu z vlastných zdrojov alebo k reklasifikácii ako nižšej kvalitatívnej formy vlastných zdrojov, pričom sú splnené obe tieto podmienky:
i) príslušný orgán považuje takúto zmenu za dostatočne istú;
ii) inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že regulatórna reklasifikácia uvedených nástrojov nebola v čase ich emisie primerane predvídateľná;
b) dôjde k zmene v uplatniteľných daňových podmienkach uvedených nástrojov, v súvislosti s ktorou inštitúcia k spokojnosti príslušného orgánu preukáže, že je podstatná a v čase ich emisie nebola primerane predvídateľná;
c) zachová sa predchádzajúci stav nástrojov podľa článku 484 nariadenia CRR;
d) inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením činnosti uvedenej v článku 77 nahradí nástroje uvedené v článku 77 nástrojmi vlastných zdrojov alebo nástrojmi oprávnených záväzkov rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú udržateľné, pokiaľ ide o výkonnosť inštitúcie z hľadiska príjmu, a príslušný orgán uvedenú činnosť povolil na základe zistenia, že z prudenciálneho pohľadu by bola prínosná a opodstatnená mimoriadnymi okolnosťami;
e) nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2 sa spätne odkúpia na účely tvorby trhu.
Pred tým, ako príslušný orgán udelí povolenie, konzultuje uvedené podmienky s orgánom pre riešenie krízových situácií.
5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
a) význam spojenia „udržateľné, pokiaľ ide o výkonnosť inštitúcie z hľadiska príjmu“;
b) primerané základy pre obmedzenie umorenia uvedeného v odseku 3;
c) proces vrátane obmedzení a postupov na udelenie schválenia vopred príslušnými orgánmi na činnosť uvedenú v článku 77 a požiadavky na údaje v súvislosti so žiadosťou inštitúcie o udelenie povolenia príslušného orgánu s vykonaním činnosti uvedenej v článku 77 vrátane postupu, ktorý sa má uplatniť v prípade umorenia akcií emitovaných pre členov družstiev, a lehoty na spracovanie takejto žiadosti;
d) mimoriadne okolnosti uvedené v odseku 4;
e) význam spojenia „tvorba trhu“ uvedeného v odseku 4.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti].
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“.
(34) Článok 79 sa mení takto:
a) Názov sa nahrádza takto:
„Dočasné upustenie od odpočítavania od vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov“;
b) odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Ak má inštitúcia v držbe kapitálové nástroje alebo záväzky, alebo prípadne ak poskytla podriadené úvery, ktoré sa dočasne kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, nástroje kapitálu Tier 2 v subjekte finančného sektora alebo ako nástroje oprávnených záväzkov v inštitúcii a ak príslušný orgán považuje tieto podiely za podiely určené na účely operácie finančnej pomoci na reorganizáciu a záchranu tohto subjektu alebo tejto inštitúcie, príslušný orgán môže dočasne upustiť od ustanovení o odpočítaní, ktoré by sa inak na uvedené nástroje uplatňovali.“.
(35) Článok 80 sa mení takto:
a) Názov sa nahrádza takto:
„Priebežné skúmanie kvality vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov“;
b) odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Orgán EBA monitoruje kvalitu nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov emitovaných inštitúciami v celej Únii a bezodkladne oznamuje Komisii existenciu závažného dôkazu o tom, že uvedené nástroje nespĺňajú príslušné kritériá oprávnenosti stanovené v tomto nariadení.
Príslušné orgány bezodkladne a na žiadosť EBA zašlú EBA všetky informácie, ktoré EBA považuje za relevantné v súvislosti s novými kapitálovými nástrojmi alebo novými druhmi záväzkov, ktoré sa emitovali, s cieľom umožniť EBA, aby monitoroval kvalitu nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov emitovaných inštitúciami v celej Únii.“;
c) v odseku 3 sa úvodná veta nahrádza takto:
„3. EBA poskytne Komisii technické odporúčania ku všetkým podstatným zmenám, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s vymedzením vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov v dôsledku ktorejkoľvek z týchto skutočností:“.
(36) V článku 81 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Menšinové účasti pozostávajú zo súčtu položiek vlastného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:
a) dcérska spoločnosť je jedným z týchto subjektov:
i) inštitúciou;
ii) podnikom, ktorý na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva podlieha požiadavkám uvedeným v tomto nariadení a smernici 2013/36/EÚ;
iii) sprostredkovateľskou finančnou holdingovou spoločnosťou v tretej krajine, ktorá podlieha prudenciálnym požiadavkám rovnako prísnym ako prudenciálne požiadavky uplatňované na úverové inštitúcie uvedenej tretej krajiny, a ak Komisia v súlade s článkom 107 ods. 4 rozhodla, že uvedené prudenciálne požiadavky sú minimálne rovnocenné s prudenciálnymi požiadavkami tohto nariadenia;
b) dcérska spoločnosť je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;
c) položky vlastného kapitálu Tier 1 uvedené v úvodnej časti tohto odseku vlastnia iné osoby ako podniky zahrnuté do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.“.
(37) Článok 82 sa nahrádza takto:
„Článok 82Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 1, kapitál Tier 2 a kvalifikované vlastné zdroje
Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 1, kapitál Tier 2 a kvalifikované vlastné zdroje zahŕňajú menšinovú účasť, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo prípadne Tier 2 spolu so súvisiacimi nerozdelenými ziskami a účtami emisného ážia dcérskej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:
a) dcérska spoločnosť je jedným z týchto subjektov:
i) inštitúciou;
ii) podnikom, ktorý na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva podlieha požiadavkám uvedeným v tomto nariadení a smernici 2013/36/EÚ;
iii) sprostredkovateľskou finančnou holdingovou spoločnosťou v tretej krajine, ktorá podlieha prudenciálnym požiadavkám rovnako prísnym ako prudenciálne požiadavky uplatňované na úverové inštitúcie uvedenej tretej krajiny, a ak Komisia v súlade s článkom 107 ods. 4 rozhodla, že uvedené prudenciálne požiadavky sú minimálne rovnocenné s prudenciálnymi požiadavkami tohto nariadenia;
b) dcérska spoločnosť je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;
c) uvedené nástroje vlastnia iné osoby ako podniky zahrnuté do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.“.
(38) V článku 83 sa úvodná veta odseku 1 nahrádza takto:
„1. Nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2 emitované účelovo vytvoreným subjektom a súvisiace účty emisného ážia sú do 31. decembra 2021 zahrnuté do kvalifikovaného dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2, prípadne kvalifikovaných vlastných zdrojov, len ak sú splnené tieto podmienky:“.
(38a) V článku 85 sa dopĺňa tento odsek:
„4. Na úverové inštitúcie trvalo pridružené k ústrednému orgánu a inštitúciám v sieti zriadenej v rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia za podmienok stanovených v článku 113 ods. 7, ktoré uplatňujú schému krížových záruk, v zmysle ktorých neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka prevodu vlastných zdrojov z protistrany na úverovú inštitúciu v hodnote vyššej ako regulačné požiadavky, sa neuplatňujú ustanovenia tohto článku týkajúce sa odpočtov, pričom môžu tieto inštitúcie plne uznať akúkoľvek menšinovú účasť nadobudnutú v rámci schémy krížových záruk.“
(38b) V článku 87 sa dopĺňa tento odsek:
„4. Na úverové inštitúcie trvalo pridružené k ústrednému orgánu a inštitúciám v sieti zriadenej v rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia za podmienok stanovených v článku 113 ods. 7, ktoré uplatňujú schému krížových záruk, v zmysle ktorých neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka prevodu vlastných zdrojov z protistrany na úverovú inštitúciu v hodnote vyššej ako regulačné požiadavky, sa neuplatňujú ustanovenia tohto článku týkajúce sa odpočtov, pričom môžu tieto inštitúcie plne uznať akúkoľvek menšinovú účasť nadobudnutú v rámci schémy krížových záruk.“
(39) Článok 92 sa mení takto:
a) v odseku 1 sa dopĺňajú tieto body:
„d) ukazovateľ finančnej páky vo výške 3 %;
da) odchylne od písm. d) každá G-SII pripočíta 50 % kapitálovej rezervy G-SII vypočítanej v súlade s článkom 131 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ k 3 % požiadavke ukazovateľa finančnej páky.“.
b) v odseku 3 sa písmená b), c) a d) nahrádzajú takto:
„b) požiadavky na vlastné zdroje pre činnosti v obchodnej knihe inštitúcie pre nasledovné:
i) trhové riziká určené v súlade s hlavou IV tejto časti;
ii) veľkú majetkovú angažovanosť prevyšujúcu limity stanovené v článkoch 395 až 401, ak má inštitúcia povolenie tieto limity prekročiť, ako je určené v súlade so štvrtou časťou.
c) požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká stanovené v súlade s hlavou IV tejto časti pre všetky podnikateľské činnosti, ktoré generujú devízové alebo komoditné riziko;
d) požiadavky na vlastné zdroje stanovené v súlade s hlavou V s výnimkou článku 379 pre riziko vyrovnania.“.
(40) Vkladajú sa tieto články 92a a 92b:
„Článok 92a Požiadavka pre G-SII na vlastné zdroje a oprávnené záväzky
1. S výhradou článkov 93 a 94 a s výhradou výnimiek uvedených v odseku 2 tohto článku musia inštitúcie, ktoré sú identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a ktoré sú G-SII alebo tvoria časť G-SII, nepretržite spĺňať tieto požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky:
a) rizikový pomer 18 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na celkovej hodnote rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4;
b) nerizikový pomer 6,75 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na veľkosti celkovej expozície uvedenej v článku 429 ods. 4.
2. Požiadavka uvedená v odseku 1 sa neuplatňuje v týchto prípadoch:
a) do troch rokov po dátume, kedy inštitúcia alebo skupina, ktorej je inštitúcia súčasťou, boli identifikované ako G-SII;
b) do dvoch rokov po dátume, kedy orgán pre riešenie krízových situácií uplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade so smernicou 2014/59/EÚ;
c) do dvoch rokov po dátume, kedy subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, zaviedol alternatívne opatrenie súkromného sektora uvedené v článku 32 ods. 1 písm. b) smernice 2014/59/EÚ, ktorým by sa kapitálové nástroje a iné záväzky odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál Tier 1 s cieľom rekapitalizovať subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, bez uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií.
3. Ak súhrn vyplývajúci z uplatnenia požiadaviek uvedených v odseku 1 písm. a) na každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, tej istej G-SII presahuje požiadavku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vypočítanú v súlade s článkom 12, orgán pre riešenie krízových situácií materskej inštitúcie v EÚ môže po konzultácii ostatných príslušných orgánov pre riešenie krízových situácií konať v súlade s článkom 45d ods. 3 alebo článkom 45h ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.
Článok 92bPožiadavka pre G-SII mimo EÚ na vlastné zdroje a oprávnené záväzky
1. Inštitúcie, ktoré sú významnými dcérskymi spoločnosťami G-SII mimo EÚ a ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, musia nepretržite spĺňať požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky medzi 75 % a 90 % požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedených v článku 92a.
Na účely dodržiavania súladu s odsekom 1 sa nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 a nástroje oprávnených záväzkov počítajú len vtedy, ak sú v držbe materskej spoločnosti inštitúcie v tretej krajine.
2. Požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v rámci rozsahu stanoveného v odseku 1 určí hostiteľský orgán príslušnej dcérskej spoločnosti pre riešenie krízových situácií po porade s domovským orgánom skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, s prihliadnutím na stratégiu riešenia krízovej situácie skupiny a dôsledky na finančnú stabilitu.“.
(41) Článok 94 sa nahrádza takto:
„Článok 94Výnimka pre činnosti v obchodnej knihe s menším rozsahom
1. Odchylne od článku 92 ods. 3 písm. b) môžu inštitúcie vypočítavať požiadavku na vlastné zdroje pre svoje činnosti v obchodnej knihe v súlade s odsekom 2, a to za predpokladu, že rozsah súvahových a podsúvahových činností inštitúcií v obchodnej knihe neprevyšuje na základe posúdenia uskutočňovaného každý mesiac s použitím údajov k poslednému dňu mesiaca žiadnu z týchto prahových hodnôt:
a) 5 % celkových aktív inštitúcie;
b) 50 miliónov EUR.
2. Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1, inštitúcie môžu vypočítavať požiadavku na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe takto:
a) pre zmluvy uvedené v bode 1 prílohy II, zmluvy súvisiace s kapitálovými cennými papiermi, ktoré sú uvedené v bode 3 prílohy II, a kreditné deriváty môžu inštitúcie uvedené pozície oslobodiť od požiadavky na vlastné zdroje uvedenej v článku 92 ods. 3 písm. b);
b) pre pozície v obchodnej knihe iné než pozície uvedené v písmene a) môžu inštitúcie nahradiť požiadavku na vlastné zdroje uvedenú v článku 92 ods. 3 písm. b) požiadavkou vypočítanou v súlade s článkom 92 ods. 3 písm. a).
3. Inštitúcie vypočítavajú veľkosť svojich súvahových a podsúvahových činností v obchodnej knihe k danému dátumu na účely odseku 1 podľa týchto požiadaviek:
a) do výpočtu sa zahrnú všetky pozície priradené do obchodnej knihy v súlade s článkom 104, s výnimkou nasledovného:
i) pozície týkajúce sa devízových a komoditných derivátov, ktoré sú uznané za interný hedžing proti voči menovým a komoditným rizikovým expozíciám v neobchodnej knihe;
ii) kreditné deriváty, ktoré sú uznané za interný hedžing proti expozíciám voči kreditnému riziku neobchodnej knihy alebo expozíciám voči riziku protistrany;
b) všetky pozície sa oceňujú svojou trhovou cenou k danému dátumu; ak trhová cena pozície nie je k uvedenému dátumu k dispozícii, inštitúcie uvedenú pozíciu ocenia poslednou známou trhovou hodnotou;
c) absolútna hodnota dlhých pozícií sa spočíta s absolútnou hodnotou krátkych pozícií.
3a. Ak sú splnené obidve podmienky stanovené v článku 94 ods. 1 tohto nariadenia, bez ohľadu na povinnosti uvedené v článkoch 74 a 83 smernice 2013/36/EÚ, ustanovenia článkov 102, 103, 104b a 105 ods. 3 tretej časti, hlavy 1, kapitoly 3 tohto nariadenia sa neuplatňujú.
4. Inštitúcie informujú príslušné orgány, keď vypočítavajú alebo prestávajú vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s týmto odsekom 2.
5. Inštitúcia, ktorá už nespĺňa žiadnu z podmienok odseku 1, o tom bezodkladne informuje príslušný orgán.
6. Inštitúcia prestane určovať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s odsekom 2 do troch mesiacov v jednom z týchto prípadov:
a) inštitúcia nespĺňa žiadne z podmienok odseku 1 počas troch po sebe idúcich mesiacov;
b) inštitúcia nespĺňa žiadne z podmienok odseku 1 počas viac než šiestich z posledných dvanástich mesiacov.
7. Ak inštitúcia prestane vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s týmto článkom, vypočítať požiadavky na vlastné zdroje svojich činností v obchodnej knihe v súlade s týmto článkom môže len vtedy, keď príslušnému orgánu preukáže, že všetky podmienky uvedené v odseku 1 boli splnené za nepretržité obdobie jedného roka.
8. Inštitúcie počas každomesačného posudzovania nesmú vstupovať do pozícií v obchodnej knihe na výlučné účely splnenia niektorých z podmienok uvedených v odseku 1.“.
(42) Článok 99 sa nahrádza takto:
„Článok 99Predkladanie správ týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje a finančných informácií
1. Inštitúcie predkladajú svojim príslušným orgánom správy o povinnostiach uvedených v článku 92 v súlade s týmto článkom.
Subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, predkladajú svojim príslušným orgánom správy o povinnostiach stanovených v článkoch 92a a 92b najmenej polročne.
2. Popri správach o vlastných zdrojoch podľa odseku 1 predkladajú inštitúcie svojim príslušným orgánom aj finančné informácie, ak sú jedným z týchto subjektov:
a) inštitúciou podliehajúcou článku 4 nariadenia (ES) č. 1606/2002;
b) úverovou inštitúciou, ktorá zostavuje svoju konsolidovanú účtovnú závierku v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi podľa článku 5 písm. b nariadenia (ES) č. 1606/2002.
3. Príslušné orgány môžu požadovať od úverových inštitúcií, ktoré svoje vlastné zdroje na konsolidovanom základe určujú v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi podľa článku 24 ods. 2 tohto nariadenia, aby finančné informácie predkladali v súlade s týmto článkom.
4. Správy požadované podľa odseku 1 predkladajú malé a menej komplexné inštitúcie každých šesť mesiacov alebo častejšie. Správy požadované podľa odsekov 2 a 3 predkladajú malé a menej komplexné inštitúcie každoročne.
Všetky ostatné inštitúcie, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia odseku 6, predkladajú správy požadované podľa odsekov 1 až 3 každých šesť mesiacov alebo častejšie ▌.
5. Predkladanie správ o finančných informáciách podľa odsekov 2 a 3 zahŕňa len informácie, ktoré sú potrebné na poskytnutie komplexného pohľadu na rizikový profil inštitúcie a na systémové riziká, ktoré inštitúcia predstavuje pre finančný sektor alebo reálnu ekonomiku, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1093/2010.
6. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné formáty, frekvenciu, dátumy predkladania správ, vymedzenia pojmov a riešenia v oblasti informačných technológií, ktoré sa majú používať na predkladanie správ podľa odsekov 1 až 3 a podľa článku 100.
Požiadavky na predkladanie správ stanovené v tomto článku sa uplatňujú na inštitúcie primeraným spôsobom, so zreteľom na ich veľkosť, zložitosť a povahu a úroveň rizika ich činností.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
7. Orgán EBA posúdi finančný vplyv vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014[19] na inštitúcie, pokiaľ ide o náklady na dodržiavanie predpisov, a o svojich zisteniach predloží správu Komisii najneskôr do [31. decembra 2019]. V uvedenej správe sa musí skúmať najmä to, či požiadavky na predkladanie správ boli uplatnené dostatočne primeraným spôsobom. Preskúma sa to najmä v prípade malých a menej komplexných inštitúcií.
Na uvedené účely sa v správe musia:
a) inštitúcie klasifikovať do kategórií na základe ich veľkosti, zložitosti a povahy a úrovne rizika ich činností. Správa musí zahŕňať najmä kategóriu malých a menej komplexných inštitúcií▌;
b) merať zaťaženie spojené s predkladaním správ, ktoré každej z kategórií inštitúcií vznikne počas príslušného obdobia pri plnení požiadaviek na predkladanie správ podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 680/2014, pričom sa zohľadnia tieto zásady:
i) zaťaženie spojené s predkladaním správ sa meria ako pomer medzi nákladmi na dodržiavanie predpisov a čistými príjmami inštitúcií počas príslušného obdobia;
ii) náklady na dodržiavanie predpisov pozostávajú zo všetkých výdavkov priamo alebo nepriamo súvisiacich s priebežným vykonávaním a fungovaním systémov predkladania správ vrátane výdavkov na personál, systémy IT, právne, účtovné, audítorské a poradenské služby;
iii) príslušné obdobie znamená každé ročné obdobie, počas ktorého inštitúciám vznikli náklady na dodržiavanie predpisov pri príprave na vykonávanie požiadaviek na predkladanie správ podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 680/2014 a na pokračovanie priebežného fungovania systémov predkladania správ;
c) posúdiť, či a v akom rozsahu náklady na dodržiavanie predpisov významnou mierou zabránili novo vzniknutým inštitúciám vstúpiť na trh;
ca) posúdiť pridanú hodnotu a potrebnosť zozbieraných a nahlásených údajov na účely obozretného dohľadu;
d) posúdiť vplyv nákladov na dodržiavanie predpisov, ako sa uvádza v písmene b) bode ii), na každú kategóriu inštitúcií, pokiaľ ide o alternatívne náklady; Metodika hodnotenia bezpečnosti IT a
e) odporučiť zmeny vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 680/2014 s cieľom znížiť záťaž inštitúcií alebo prípadne konkrétnych kategórií inštitúcií spojenú s predkladaním správ, so zreteľom na ciele tohto nariadenia a smernice 2013/36/EÚ a znížiť frekvenciu oznamovania správ požadovaných v súlade s článkami 100, 394 a 430. V správe sa okrem toho posúdi, či by sa mohlo upustiť od požiadaviek na vykazovanie v súlade s článkom 100, ak je zaťaženosť aktív nižšia ako určitá prahová hodnota a ak sa banka považuje za malú a menej komplexnú. V správe sa uvedú aspoň odporúčania týkajúce sa toho, ako znížiť rozsah a úroveň podrobnosti požiadaviek na predkladanie správ pre malé a menej komplexné inštitúcie, aby očakávané priemerné náklady na dodržiavanie predpisov pre malé a menej komplexné inštitúcie boli ideálne vo výške 20 % alebo viac a aspoň o 10 % nižšie po úplnom uplatnení znížených požiadaviek na predkladanie správ.
Na základe záverov tejto správy orgánu EBA Komisia do [31.decembra 2021] zmení príslušné regulačné technické predpisy a v prípade potreby predloží jeden alebo viac legislatívnych návrhov na vykonanie týchto odporúčaní.
8. Na účely odseku 7 písm. d) „alternatívne náklady“ predstavujú hodnotu, ktorú inštitúcie nerealizovali v súvislosti so službami, ktoré z dôvodu nákladov na dodržiavanie predpisov neposkytli zákazníkom.
9. Príslušné orgány konzultujú s EBA o tom, či by inštitúcie iné než inštitúcie uvedené v odsekoch 2 a 3 mali predkladať správy o finančných informáciách na konsolidovanom základe v súlade s odsekom 2 za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
a) príslušné inštitúcie ešte nepredkladajú správy na konsolidovanom základe;
b) príslušné inštitúcie sú predmetom účtovného rámca v súlade so smernicou 86/635/EHS;
c) predkladanie finančných správ sa považuje za nevyhnutné s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na rizikový profil činností uvedených inštitúcií a na systémové riziká, ktoré pre finančný sektor alebo reálnu ekonomiku predstavujú, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1093/2010.
Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť formáty, ktoré inštitúcie uvedené v prvom pododseku používajú na v nich stanovené účely.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
10. Ak sa príslušný orgán domnieva, že informácie, na ktoré sa nevzťahujú vykonávacie technické predpisy uvedené v odseku 6, sú potrebné na účely uvedené v odseku 5, oznámi EBA a ESRB dodatočné informácie, ktoré považuje za potrebné na zahrnutie do vykonávacích technických predpisov uvedených v odseku 5.
11. Príslušné orgány môžu upustiť od požiadaviek predkladať správy o údajových položkách uvedených vo vykonávacích technických predpisoch podľa tohto článku a článkov 100, 101, 394, 415 a 430, znížiť frekvenciu predkladania správ, povoliť inštitúcii predkladať správy v inom ohlasovacom rámci, ak platí aspoň jedna z týchto podmienok:
a) sú uvedené údajové položky príslušným orgánom už k dispozícii inak, než na základe vyššie uvedených vykonávacích ▌ predpisov, a to aj vrátane prípadov, keď sú uvedené informácie k dispozícii príslušným orgánom v odlišných formátoch alebo s odlišnou úrovňou podrobnosti; príslušný orgán môže výnimku uvedenú v tomto odseku povoliť iba vtedy, ak sú údaje získané, zhromaždené alebo spracované týmito alternatívnymi metódami rovnaké ako údajové body, ktoré by sa inak museli vykázať v súlade s príslušnými vykonávacími technickými predpismi;
b) sa dátové body alebo formáty neaktualizovali v súlade so zmenami tohto nariadenia v primeranej lehote pred uplynutím lehoty vykazovania údajov, ktoré sa majú oznamovať;
Príslušné orgány, orgány pre riešenie krízových situácií, určené orgány a príslušné orgány využívajú výmenu údajov všade tam, kde je to možné, aby sa upustilo od požiadaviek na podávanie správ.“.
(43) Článok 100 sa nahrádza takto:
„Článok 100Požiadavky na podávanie správ o zaťaženosti aktív
1. Inštitúcie svojim príslušným orgánom predkladajú správy o úrovni zaťaženosti svojich aktív.
2. V správe uvedenej v odseku 1 sa musí stanovovať členenie podľa druhu zaťaženosti aktív, ako napríklad zmluvy o repo transakciách, požičiavanie cenných papierov, sekuritizované expozície alebo úvery pripojené ako kolaterál ku krytým dlhopisom.“.
(43a) Vkladá sa tento článok:
„Článok 101a
Vytvorenie jednotného integrovaného systému na zber a zhromažďovanie štatistických údajov a údajov dohľadu
EBA vypracuje súdržný a integrovaný systém zberu a zhromažďovania štatistických údajov a údajov dohľadu a najneskôr do... [31. decembra 2019] podá Komisii správu o svojich zisteniach. Správa zahŕňajúca všetky príslušné orgány, ako aj orgány zodpovedné za systémy ochrany vkladov, štatistické orgány, všetky príslušné orgány, najmä ECB a jej predchádzajúcu prácu na zbere štatistických údajov, a s ohľadom na predchádzajúcu prácu, ktorá bola vykonaná, čo sa týka európskeho rámca pre vykazovanie, sa zakladá na analýze celkových výhod a nákladov, okrem iného, pokiaľ ide o stanovenie centrálneho miesta odberu, a zahŕňa aspoň
a) vytvorenie prehľadu o množstve a rozsahu údajov, ktoré príslušné orgány vo svojej oblasti pôsobnosti zozbierali, ako aj o pôvode a podrobnosti týchto údajov;
b) preskúmanie dokončenia spoločného slovníka k zozbieraným údajom s cieľom posilniť konvergenciu požiadaviek na správy, a to pokiaľ ide o pravidelné požiadavky na podávanie správ, ako aj ad hoc požiadavky o poskytnutie informácií príslušných orgánov o poskytovanie informácií, a tiež vyhnúť sa nadbytočným požiadavkám;
c) posúdenie, s prihliadnutím na obchodné činnosti malých a menej komplexných inštitúcií, príslušných údajových bodov, ktoré nie sú potrebné na posúdenie súladu s požiadavkami obozretného dohľadu alebo finančnej situácie inštitúcie, a otázky, ktoré údajové body možno zlúčiť;
d) harmonogram integrovaného jednotného systému podávania správ s centrálnym registrom, ktorý
i) zahŕňa centrálne úložisko obsahujúce všetky štatistické a regulačné údaje s požadovanou úrovňou podrobnosti a pravidelnosti nahlasovania o všetkých inštitúciách a ktorý sa v požadovaných intervaloch aktualizuje;
ii) slúži ako kontaktné miesto pre príslušné orgány, keď prijíma, spracúva a združuje všetky žiadosti o údaje príslušných orgánov, porovnáva žiadosti s už zozbieranými oznámenými údajmi a príslušným orgánom včas umožňuje prístup k požadovaným informáciám;
iii) slúži ako jednotné kontaktné miesto pre inštitúcie, ktoré podliehajú dohľadu, postupuje žiadosti o štatistické údaje a údaje dohľadu príslušných orgánov inštitúcii a požadované údaje zaznamenáva v centrálnom úložisku;
iv) zohráva koordinačnú úlohu pri výmene informácií a údajov medzi príslušnými orgánmi;
v) postupuje len ad hoc žiadosti zo strany príslušných orgánov inštitúciám, nad ktorými prebieha dohľad, a to po porovnaní žiadosti s už existujúcimi žiadosťami a s jednotným slovníkom uvedeným v písm. b), s cieľom vyhnúť sa duplicite;
vi) je vybavený dostatočnými organizačnými, finančnými a ľudskými štruktúrami a zdrojmi na vykonávanie svojho mandátu;
vii) zohľadňuje najlepšie postupy a procesy iných príslušných orgánov a postupuje ich jednotnému systému.
viii) zabezpečuje, aby sa novozavedené požiadavky na vykazovanie uplatňovali najskôr 2 roky po ich uverejnení a aby sa konečné vzory na podávanie správ sprístupnili najmenej 1 rok pred dátumom ich uplatňovania.
Do... [jeden rok po predložení správy] Komisia v prípade potreby a po zohľadnení správy uvedenej v tomto článku predloží Európskemu parlamentu a Rade jeden alebo viacero legislatívnych návrhov na vytvorenie štandardizovaného a integrovaného systému podávania správ pre požiadavky na podávanie správ.“
(44) V článku 101 ods. 1 sa úvodná veta nahrádza takto:
„1. Inštitúcie svojim príslušným orgánom oznamujú na polročnom základe tieto súhrnné údaje za každý národný trh s nehnuteľným majetkom, ktorému sú vystavené:“.
(45) V článku 101 sa odseky 4 a 5 nahrádzajú takto:
„4. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné formáty, vymedzenia pojmov, frekvenciu a dátumy predkladania správ pre súhrnné údaje podľa odseku 1, ako aj riešenia v oblasti informačných technológií.
Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku.
5. Odchylne od ustanovení odseku 1 oznamujú malé inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 430a informácie uvedené v odseku 1 každoročne.“.
(46) Článok 102 sa mení takto:
a) Odseky 2, 3 a 4 sa nahrádzajú takto:
„2. Úmysel obchodovania sa preukazuje na základe stratégií, politík a postupov stanovených inštitúciou na účely riadenia pozície alebo portfólia v súlade s článkami 103 a 104.
3. Inštitúcie zavedú a udržiavajú systémy a kontroly na riadenie svojej obchodnej knihy v súlade s článkom 103.
4. Pozície v obchodnej knihe sa prideľujú trading deskom, ktoré zriadila inštitúcia v súlade s článkom 104b, s výnimkou prípadu, keď je inštitúcia oprávnená na zaobchádzanie stanovené v článku 94 alebo keď jej bola udelená výnimka podľa článku 104b ods. 3.“
Dopĺňajú sa tieto odseky 5 a 6:
„5. Pozície v obchodnej knihe podliehajú požiadavkám na obozretné oceňovanie vymedzeným v článku 105.
6. Inštitúcie zaobchádzajú s interným hedžingom v súlade s článkom 106.“.
(47) Článok 103 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Inštitúcie majú zavedené presne vymedzené stratégie a postupy na celkové riadenie obchodnej knihy. Uvedené stratégie a postupy sa zameriavajú prinajmenšom na:
a) to, ktoré činnosti inštitúcia pokladá za činnosti obchodovania a ktoré sú súčasťou obchodnej knihy na účely požiadavky na vlastné zdroje;
b) mieru, do akej možno pozíciu denne oceňovať trhovou hodnotou so zreteľom na aktívny, likvidný obojsmerný trh;
c) pokiaľ ide o pozície oceňované na základe modelu, mieru, do akej môže inštitúcia:
i) identifikovať všetky podstatné riziká pozície;
ii) hedžovať pozície pred všetkými podstatnými rizikami pomocou nástrojov, pre ktoré existuje aktívny, likvidný obojsmerný trh;
iii) spoľahlivo odhadnúť kľúčové predpoklady a parametre použité v modeli;
d) mieru, do akej môže a musí inštitúcia oceňovať pozície, ktoré môžu byť validované externe konzistentným spôsobom;
e) mieru, do akej by zákonné obmedzenia alebo iné prevádzkové požiadavky obmedzili schopnosť inštitúcie zatvoriť alebo hedžovať pozíciu v krátkom období;
f) mieru, do akej môže a musí inštitúcia aktívne riadiť riziká pozícií v rámci svojej obchodnej činnosti;
g) mieru, do akej môže inštitúcia presúvať riziko alebo pozície medzi neobchodnou a obchodnou knihou a kritériá takéhoto presúvania podľa článku 104a.“;
b) V odseku 2 sa úvodná časť nahrádza takto:
„2. Pri riadení svojich pozícií alebo portfólií pozícií v obchodnej knihe musí inštitúcia spĺňať všetky tieto požiadavky:“;
c) V odseku 2 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) inštitúcia musí mať zavedenú presne zdokumentovanú obchodnú stratégiu pre pozíciu alebo portfóliá v obchodnej knihe, ktorá musí byť schválená vrcholovým manažmentom a ktorá zahŕňa očakávané obdobie držby;“;
d) V odseku 2 sa úvodná časť písmena b) mení takto:
„b) inštitúcia musí mať zavedené presne vymedzené stratégie a postupy aktívneho riadenia pozícií alebo portfólií v obchodnej knihe. Uvedené stratégie a postupy zahŕňajú:“;
e) V odseku 2 písmene b) sa bod i) mení takto:
„i) do ktorých pozícií alebo portfólií pozícií môže vstupovať každý trading desk alebo prípadne určení obchodníci;“.
(48) Článok 104 sa nahrádza takto:
„Článok 104Zahrnutie do obchodnej knihy
1. Inštitúcie musia mať zavedené presne vymedzené stratégie a postupy na určovanie toho, ktoré pozície sa zahrnú do obchodnej knihy na účely výpočtu svojich kapitálových požiadaviek v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 102, vymedzením obchodnej knihy v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 86 a ustanoveniami tohto článku, berúc do úvahy schopnosti a prax riadenia rizík danej inštitúcie. Inštitúcia v plnej miere dokumentuje svoje dodržiavanie uvedených stratégií a postupov, minimálne raz ročne ich podrobuje internému auditu a výsledky uvedeného auditu dáva k dispozícii príslušným orgánom.
2. Do obchodnej knihy sa zaraďujú pozície v týchto nástrojoch:
a) nástroje, ktoré spĺňajú kritériá na zahrnutie do korelačného obchodného portfólia (CTP) podľa odsekov 7 až 9;
b) finančné nástroje, ktoré riadi trading desk zriadený v súlade s článkom 104b;
c) finančné nástroje, z ktorých vyplýva čistá krátka kreditná alebo akciová pozícia;
d) nástroje, ktoré vyplývajú z upisovacích záväzkov;
e) nástroje držané ako účtovné obchodné aktíva alebo záväzky oceňované reálnou hodnotou:
f) nástroje, ktoré vyplývajú z činnosti tvorby trhu;
g) podniky kolektívneho investovania za predpokladu, že spĺňajú podmienky uvedené v odseku 10 tohto článku;
h) kótované kapitálové cenné papiere;
i) transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov súvisiace s obchodovaním;
j) opcie vrátane rozvetvených vložených derivátov z nástrojov v neobchodnej knihe, ktoré sa týkajú kreditného alebo akciového rizika.
Na účely písmena c) tohto odseku musí mať inštitúcia čistú krátku akciovú pozíciu vtedy, keď zníženie ceny akcií prinesie inštitúcii zisk. Podobne musí mať inštitúcia čistú krátku kreditnú pozíciu vtedy, keď zvýšenie kreditného rozpätia alebo zhoršenie úverovej bonity emitenta alebo skupiny emitentov prinesie inštitúcii zisk.
3. Do obchodnej knihy sa nezaraďujú pozície v týchto nástrojoch:
a) nástroje určené na sekuritizačné skladovanie;
b) podiely na nehnuteľnostiach;
c) retailové úvery a úvery MSP;
d) podniky kolektívneho investovania iné než podniky kolektívneho investovania, ktoré sú uvedené v odseku 2 písm. g) a v ktorých inštitúcia nedokáže každodenne preskúmavať daný fond, alebo ak inštitúcia nedokáže každodenne získavať skutočné ceny svojej kapitálovej investície vo fonde;
e) derivátové zmluvy s podkladovými nástrojmi podľa písmen a) až d);
f) nástroje držané na účely hedžovania konkrétneho rizika pozície v nástroji podľa písmen a) až e).
4. Bez ohľadu na odsek 2 inštitúcia nesmie priradiť pozíciu v nástroji podľa odseku 2 písm. e) až i) do obchodnej knihy, ak uvedená inštitúcia dokáže preukázať k spokojnosti príslušných orgánov, že pozíciu nedrží s úmyslom obchodovania alebo že ňou nehedžuje pozície držané s úmyslom obchodovania.
5. Príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby poskytla dôkazy o tom, že pozícia, ktorá nie je uvedená v odseku 3, sa priradí do obchodnej knihy. Ak neexistujú vhodné dôkazy, príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby presunula uvedenú pozíciu do neobchodnej knihy, s výnimkou pozícií uvedených v odseku 2 písm. a) až d).
6. Príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby poskytla dôkazy o tom, že pozícia, ktorá nie je uvedená v odseku 2 písm. a) až d), sa priradí do neobchodnej knihy. Ak neexistujú vhodné dôkazy, príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby presunula uvedenú pozíciu do obchodnej knihy, s výnimkou prípadu, keď je daná pozícia uvedená v odseku 3.
7. Sekuritizačné pozície CTP a kreditné deriváty pre n-té zlyhanie, ktoré spĺňajú všetky nasledujúce kritériá, sa priradia do CTP:
a) pozície nie sú ani resekuritizačnými pozíciami, ani opciami na sekuritizačné tranže, ani inými derivátmi sekuritizačných expozícií, ktoré neposkytujú pomerný podiel na výnosoch zo sekuritizačnej tranže;
b) všetky ich podkladové nástroje sú:
i) nástroje zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany vrátane kreditných derivátov zmierňujúcich kreditné riziko len jednej zmluvnej strany, pre ktoré existuje likvidný obojsmerný trh;
ii) bežne obchodované indexy založené na nástrojoch uvedených v bode i).
Obojsmerný trh sa pokladá za existujúci, keď existujú nezávislé ponuky na kúpu a predaj v dobrej viere, takže v rámci jedného dňa možno stanoviť cenu, ktorá sa primerane vzťahuje na poslednú predajnú cenu alebo aktuálne konkurencieschopné kotácie ponuky a dopytu v dobrej viere, a za uvedenú cenu uskutočniť vyrovnanie v pomerne krátkom čase v súlade s obchodnými zvyklosťami.
8. Pozície v akýchkoľvek z nasledujúcich podkladových nástrojov sa nezahŕňajú do CTP:
a) podkladové nástroje, ktoré patria do tried expozícií uvedených v článku 112 písm. h) alebo i);
b) nárok voči účelovo vytvorenému subjektu, ktorý je priamo alebo nepriamo zabezpečený kolaterálom vo forme pozície, ktorá by podľa odseku 6 sama osebe nebola oprávnená na zaradenie do CTP.
9. Inštitúcie môžu zaradiť do CTP pozície, ktoré nie sú ani sekuritizačnými pozíciami ani kreditnými derivátmi pre n-té zlyhanie, ale ktoré predstavujú hedžing ostatných pozícií tohto portfólia, a to pod podmienkou, že pre tento nástroj alebo jeho podkladové nástroje existuje likvidný obojsmerný trh uvedený v odseku 7 poslednom pododseku.
10. Inštitúcia priradí pozíciu v podniku kolektívneho investovania do obchodnej knihy, ak spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
a) inštitúcia dokáže každodenne prezrieť podkladové expozície podniku kolektívneho investovania;
b) inštitúcia dokáže každodenne získavať ceny pre podnik kolektívneho investovania.“.
(49) Vkladajú sa tieto články 104a a 104b:
„Článok 104aReklasifikácia pozície
1. Inštitúcie musia mať k spokojnosti príslušných orgánov zavedené presne vymedzené politiky na identifikáciu toho, aké mimoriadne okolnosti opodstatňujú reklasifikáciu pozície v obchodnej knihe na pozíciu v neobchodnej knihe alebo naopak, reklasifikáciu pozície v neobchodnej knihe na pozíciu v obchodnej knihe na účely určenia svojich požiadaviek na vlastné zdroje. Inštitúcie tieto stratégie preskúmavajú minimálne raz ročne.
Reklasifikácia nástrojov je prípustná iba za výnimočných okolností. Medzi ne môže patriť aj reštrukturalizácia bánk, ktorá vedie k trvalému zatvoreniu obchodných priestorov, pričom sa vyžaduje ukončenie obchodnej činnosti uplatniteľnej na nástroj alebo portfólio alebo zmena účtovných štandardov, ktorá umožňuje, aby bola položka ocenená reálnou prostredníctvom zisku a straty. Trhové udalosti, zmeny likvidity finančného nástroja alebo zmena samotného obchodného zámeru nie sú dôvodom na presunutie nástroja do inej knihy. Reklasifikácia podlieha odsekom 2 až 5 a musí sa pri nej zabezpečiť, aby boli splnené podmienky stanovené v článku 104. Reklasifikácia nástrojov s cieľom dosiahnuť regulačnú arbitráž je zakázaná.
2. Okrem priamo vynútenej reklasifikácie podľa článku 104 príslušné orgány udelia povolenie na reklasifikáciu pozície v obchodnej knihe na pozíciu v neobchodnej knihe alebo naopak, reklasifikáciu pozície v neobchodnej knihe na pozíciu v obchodnej knihe na účely určenia požiadaviek na vlastné zdroje len vtedy, keď inštitúcia poskytla príslušným orgánom písomné dôkazy, že jej rozhodnutie reklasifikovať uvedenú pozíciu je výsledkom mimoriadnych okolností, čo je v súlade so stratégiou, ktorú si v súlade s odsekom 1 inštitúcia stanovila. Na daný účel inštitúcia poskytne dostatočné dôkazy, že pozícia už nespĺňa podmienku toho, aby bola klasifikovaná ako pozícia v obchodnej, resp. neobchodnej knihe podľa článku 104.
Rozhodnutie podľa prvého pododseku schvaľuje riadiaci orgán inštitúcie.
3. Ak príslušné orgány udelili povolenie v súlade s odsekom 2, inštitúcia:
a) k najskoršiemu dátumu podávania správ zverejní informáciu, že jej pozícia bola reklasifikovaná;
b) s výhradou zaobchádzania uvedeného v odseku 4 určí k najskoršiemu dátumu podávania správ požiadavky na vlastné zdroje reklasifikovanej pozície v súlade s článkom 92;
4. Ak čistá zmena hodnoty požiadaviek na vlastné zdroje inštitúcie, ktorá vyplýva z reklasifikácie pozície, k najskoršiemu dátumu podávania správ spôsobí čisté zníženie požiadaviek na vlastné zdroje, inštitúcia musí mať v držbe dodatočné vlastné zdroje vo výške tejto čistej zmeny a zverejní hodnotu uvedených dodatočných vlastných zdrojov. Výška uvedených dodatočných vlastných zdrojov musí zostať nemenná až dovtedy, keď daná pozícia dosiahne splatnosť, s výnimkou prípadu, keď príslušné orgány inštitúcii povolia postupne znižovať túto výšku k skoršiemu dátumu.
5. Reklasifikácia pozície v súlade s týmto článkom, okrem priamo vynútenej reklasifikácie podľa článku 104, je neodvolateľná.
Článok 104bPožiadavky na trading desk
1. Inštitúcie zriadia trading desky a zaradia každú zo svojich pozícií v obchodnej knihe do jedného z týchto trading deskov. Pozície v obchodnej knihe sa zaradia do rovnakého trading desku len v prípade, keď spĺňajú dohodnutú obchodnú stratégiu daného trading desku a keď sú konzistentne riadené a monitorované v súlade odsekom 2.
2. Trading desky inštitúcií musia nepretržite spĺňať všetky tieto požiadavky:
a) každý trading desk musí mať jasnú a presne vymedzenú obchodnú stratégiu a štruktúru riadenia rizík, ktorá je primeraná jeho obchodnej stratégii;
b) každý trading desk musí mať jasnú organizačnú štruktúru;pozície v danom trading desku musia riadiť obchodníci, ktorí boli v rámci inštitúcie na to určení; každý obchodník musí mať v danom trading desku určené funkcie; jeden obchodník musí byť pridelený výlučne do jedného trading desku;jeden obchodník v každom trading desku musí zastávať vedúcu úlohu spočívajúcu v dohľade nad činnosťami a ostatnými obchodníkmi daného trading desku;
c) pozičné limity sa v rámci každého trading desku stanovujú v súlade s obchodnou stratégiou uvedeného trading desku;
d) správy o činnostiach, ziskovosti, riadení rizík a regulatórnych požiadavkách na úrovni trading desku sa vypracúvajú minimálne raz za týždeň a pravidelne oznamujú riadiacemu orgánu inštitúcie;
e) každý trading desk musí mať jasný ročný obchodný plán vrátane dobre vymedzenej politiky odmeňovania vychádzajúcej z vhodných kritérií merania výkonnosti.
2a. Odchylne od písmena b) môže príslušný orgán povoliť, aby sa predajcovia pridelili viac než jednému trading desku, ak má inštitúcia štruktúru systému družstevného alebo inštitucionálneho zabezpečenia a k spokojnosti príslušného orgánu preukáže, že jej centralizované riadenie rizík na trhu je efektívne.
3. Inštitúcie oznámia príslušným orgánom spôsob, akým dosiahli súlad s odsekom 2. Príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby zmenila štruktúru alebo organizáciu svojich trading deskov tak, aby boli v súlade s týmto článkom.
4. Odchylne od odseku 1 môžu inštitúcie, ktoré používajú na určenie požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko prístupy stanovené v článku 325 ods. 1 písm. a) a c), požiadať o výnimku v súvislosti s niektorými alebo všetkými požiadavkami stanovenými v tomto článku. Príslušné orgány môžu výnimku udeliť v prípade, keď inštitúcia preukáže, že:
a) nedodržanie ustanovení odseku 2 by nemalo významný nepriaznivý vplyv na schopnosť inštitúcie účinne riadiť a monitorovať trhové riziká jej pozícií v obchodnej knihe;
b) inštitúcia spĺňa všeobecné požiadavky riadenia obchodnej knihy uvedené v článku 103.“.
(50) Článok 105 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Všetky pozície v obchodnej knihe a v neobchodnej knihe vyjadrené v reálnej hodnote podliehajú zásadám obozretného oceňovania, ktoré sa podrobnejšie uvádzajú v tomto článku. Inštitúcie predovšetkým zabezpečia, aby obozretné oceňovanie ich pozícií v obchodnej knihe dosiahlo primeraný stupeň istoty vzhľadom na dynamickú povahu pozícií v obchodnej knihe a v neobchodnej knihe oceňovaných reálnou hodnotou, požiadavky prudenciálnej primeranosti, ako aj spôsob fungovania a účel kapitálových požiadaviek vo vzťahu k pozíciám v obchodnej knihe a v neobchodnej knihe oceňovaným reálnou hodnotou.“;
b) odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:
„3. Inštitúcie preceňujú pozície v obchodnej knihe v reálnej hodnote aspoň raz za deň. Zmeny v hodnote uvedených pozícií sa vykazujú vo výkaze ziskov a strát inštitúcie.
4. Inštitúcie oceňujú svoje pozície v obchodnej knihe a pozície v neobchodnej knihe oceňované reálnou hodnotou na základe trhu vždy, keď je to možné, a to aj vtedy, keď na uvedené pozície uplatňujú príslušné kapitálové zaobchádzanie.“;
c) odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:
„6. Ak oceňovanie trhovou cenou nie je možné, inštitúcie oceňujú svoje pozície a portfóliá na základe modelu konzervatívne, a to aj pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozície v obchodnej knihe a pozície uvedené v reálnej hodnote v neobchodnej knihe.“;
d) v odseku 7 sa posledný pododsek nahrádza takto:
„Na účely písmena d) sa model vypracuje alebo schváli nezávisle od trading deskov a nezávisle sa otestuje, čo zahŕňa validáciu matematických základov, predpokladov a implementáciu softvéru.“;
e) v odseku 11 sa písmeno a) nahrádza takto:
„a) dodatočný čas, ktorý by bol potrebný na hedžovanie pozície alebo rizík v rámci pozície nad rámec likviditného horizontu, ktoré boli priradené rizikovým faktorom pozície v súlade s článkom 325be;“.
(51) Článok 106 sa mení takto:
a) odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:
„2. Požiadavky uvedené v odseku 1 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uplatniteľné na hedžovanú pozíciu v neobchodnej knihe alebo prípadne v obchodnej knihe.
3. Ak inštitúcia hedžuje expozíciu voči kreditnému riziku alebo expozíciu voči riziku protistrany v neobchodnej knihe použitím kreditného derivátu zahrnutého do jej obchodnej knihy, pozícia v kreditnom deriváte sa uzná za interný hedžing expozície voči kreditnému riziku alebo expozície voči riziku protistrany v neobchodnej knihe na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií uvedených v článku 92 ods. 3 písm. a), ak inštitúcia vstúpi do inej transakcie s kreditnými derivátmi s poskytovateľom zabezpečenia, ktorý je oprávnenou treťou stranou a ktorý spĺňa požiadavky na nefinancované zabezpečenie v neobchodnej knihe a dokonale kompenzuje trhové riziko interného hedžingu.
Interný hedžing uznaný v súlade s prvým pododsekom i kreditný derivát uzavretý s treťou stranou sa zahrnú do obchodnej knihy na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká.“;
b) Dopĺňajú sa tieto odseky 4, 5 a 6:
„4. Ak inštitúcia hedžuje expozíciu voči akciovému riziku v neobchodnej knihe použitím akciového derivátu, ktorý je zahrnutý do jej obchodnej knihy, táto pozícia v akciovom deriváte sa uzná za interný hedžing expozície voči akciovému riziku v neobchodnej knihe na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií uvedených v článku 92 ods. 3 písm. a), ak inštitúcia vstúpi do inej transakcie s akciovými derivátmi s poskytovateľom zabezpečenia, ktorý je oprávnenou treťou stranou a ktorý spĺňa požiadavky na nefinancované kreditné zabezpečenie v neobchodnej knihe a dokonale kompenzuje trhové riziko interného hedžingu.
Interný hedžing uznaný v súlade s prvým pododsekom i akciový derivát uzavretý s treťou stranou sa zahrnú do obchodnej knihy na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká.
5. Ak inštitúcia hedžuje expozície voči úrokovému riziku v neobchodnej knihe použitím pozície úrokového rizika zahrnutej do jej obchodnej knihy, táto pozícia sa uzná za interný hedžing na účely posúdenia úrokových rizík vyplývajúcich z pozícií v neobchodnej knihe v súlade s článkami 84 a 98 smernice 2013/36/EÚ, ak sú splnené tieto podmienky:
a) pozícia bola zaradená do trading desku zriadeného v súlade s článkom 104b, ktorého obchodná stratégia je určená výlučne na riadenie a zmierňovanie trhového rizika interných hedžingov expozície voči úrokovému riziku. Na tento účel uvedený trading desk môže vstupovať do iných pozícií úrokového rizika s tretími stranami alebo inými trading deskmi inštitúcie, pokiaľ uvedené iné trading desky dokonale kompenzujú trhové riziko uvedených iných pozícií úrokového rizika tak, že vstupujú do opačných pozícií úrokového rizika s tretími stranami;
b) inštitúcia má plne zdokumentované, ako sa pozíciou zmierňujú úrokové riziká vyplývajúce z pozícií v neobchodnej knihe na účely požiadaviek uvedených v článkoch 84 a 98 smernice 2013/36/EÚ.
6. Požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká všetkých pozícií priradených trading desku alebo uzavretých trading deskom podľa odseku 3 písm. a) sa vypočítavajú na individuálnom základe ako samostatné portfólio a sú dodatočnými k požiadavkám na vlastné zdroje pre ostatné pozície v obchodnej knihe.“.
(52) V článku 107 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Na účely tohto nariadenia sa s expozíciami voči investičnej spoločnosti z tretej krajiny, úverovej inštitúcii z tretej krajiny a burze z tretej krajiny zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúcii, a to výlučne v prípade, keď tretia krajina uplatňuje na daný subjekt požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s požiadavkami uplatňovanými v Únii.“.
(52a) V článku 117 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Riziková váha 0 % sa priradí expozíciám voči týmto multilaterálnym rozvojovým bankám:
a) Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj;
b) Medzinárodná finančná korporácia;
c) Medziamerická rozvojová banka;
d) Ázijská rozvojová banka;
e) Africká rozvojová banka;
f) Rozvojová banka Rady Európy;
g) Severská investičná banka;
h) Karibská rozvojová banka;
i) Európska banka pre obnovu a rozvoj;
j) Európska investičná banka;
k) Európsky investičný fond;
l) Multilaterálna agentúra pre investičné záruky;
m) Medzinárodný finančný nástroj na imunizáciu;
n) Islamská rozvojová banka;
na) Medzinárodné združenie pre rozvoj.
Na účely tohto odseku je Komisia splnomocnená v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 prijímať delegované akty, ktorými sa zohľadnia existujúce posúdenia regulačnej rovnocennosti v súvislosti s tým, či multilaterálne rozvojové banky, ktoré ešte nie sú zahrnuté do zoznamu tohto odseku, spĺňajú požiadavky na zaradenie do rizikovej váhy 0 %.“
(52b) V článku 123 sa vkladá tento pododsek 3a:
„Expozíciám vyplývajúcim z úverov zabezpečeným mzdovými alebo dôchodkovými platbami a zaručeným
i) povinným poistením rizík spojených s úmrtím, pracovnou neschopnosťou alebo stratou zamestnania dlžníka;
ii) priamymi splátkami od zamestnávateľa alebo dôchodkového fondu priamo zo mzdy alebo dôchodku dlžníka a
iii) mesačnými splátkami, ktoré nie sú vyššie ako 35 % čistej mesačnej mzdy alebo čistého dôchodku,
sa prideľuje riziková váha 35%.“
(52c) Článok 124 sa nahrádza takto:
„1. Ak nie sú splnené podmienky uvedené v článku 125 alebo článku 126, priradí sa expozíciám plne zabezpečeným hypotékou na nehnuteľný majetok alebo akejkoľvek časti takejto expozície riziková váha 100 % s výnimkou ktorejkoľvek časti expozície, ktorá je zaradená do inej triedy expozícií. Časti expozície, ktorá presahuje hodnotu hypotéky na nehnuteľný majetok, sa priradí riziková váha uplatniteľná na nezabezpečené expozície dotknutej protistrany.
Časť expozície, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom, nie je vyššia ako založená trhová hodnota alebo ako hodnota príslušnej nehnuteľnosti na hypotekárne financovanie v tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty na hypotekárne financovanie v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach.
2. Príslušné orgány na základe údajov zhromaždených podľa článku 101 a akýchkoľvek ďalších relevantných ukazovateľov pravidelne a aspoň raz za rok alebo na základe žiadosti určeného orgánu, ako sa uvádza v článku 458 ods. 1, posúdia, či riziková váha 30% pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie podľa článku 125 a riziková váha 50 % pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie podľa článku 126, ktorý sa nachádza na ich území, dostatočne zohľadňujú:
a) zaznamenanou stratou v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom;
b) budúcim vývojom trhov s nehnuteľným majetkom.
Príslušné orgány informujú o výsledku svojho posúdenia určené orgány.
3. Ak na základe posúdenia uvedeného v odseku 2 tohto článku príslušný orgán dospeje k záveru, že rizikové váhy stanovené v článku 125 ods. 2 alebo v článku 126 ods. 2 neodrážajú skutočné riziká súvisiace s expozíciami, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo na nehnuteľný majetok určený na podnikanie nachádzajúcimi sa v členskom štáte príslušného orgánu, zvýši rizikové váhy uplatniteľné na takéto expozície alebo uplatní prísnejšie kritériá, než sú stanovené v článku 125 ods. 2 alebo v článku 126 ods. 2.
Určený orgán môže požiadať príslušný orgán o vykonanie posúdenia podľa odseku 2 tohto článku. Určený orgán môže stanoviť vyššiu rizikovú váhu alebo prísnejšie kritériá, než sú stanovené v článku 125 ods. 2 a v článku 126 ods. 2, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) konzultoval tieto zmeny s príslušným orgánom a ESRB;
b) je presvedčený, že neuskutočnenie zmien by významne ovplyvnilo súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu v jeho členskom štáte. Príslušné orgány konzultujú s EBA úpravy uplatnených rizikových váh a kritérií a informujú o nich určený orgán.
Príslušné orgány a určený orgán informujú EBA a ESRB o akýchkoľvek úpravách rizikových váh a kritérií uplatnených podľa tohto odseku.
EBA a ESRB zverejnia rizikové váhy a kritériá, ktoré príslušné orgány stanovili pre expozície uvedené v článkoch 125, 126 a článku 199 ods. 1 písm. a).
4. Na účely odseku 3 môžu príslušné orgány a určené orgány stanoviť rizikové váhy v týchto rozpätiach:
a) 30% až 150 % v prípade expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie;
b) 50 % až 150 % v prípade expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie
4a. Ak príslušný alebo určený orgán stanoví vyššie rizikové váhy alebo prísnejšie kritériá podľa odseku 3, inštitúcie majú na uplatnenie novej rizikovej váhy 6-mesačné prechodné obdobie. Inštitúcie uplatňujú vyššie rizikové váhy resp. prísnejšie kritériá na všetky svoje príslušné expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie a nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktoré sa nachádzajú v danom členskom štáte.
4b. EBA v úzkej spolupráci s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť prísne kritériá posudzovania hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania uvedenej v odseku 1 a podmienok uvedených v odseku 2, ktoré príslušné orgány majú zohľadňovať pri určovaní vyšších rizikových váh.
EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2019.
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
5. Inštitúcie jedného členského štátu uplatňujú rizikové váhy a kritériá, ktoré stanovili orgány iného členského štátu, na expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie a nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorý sa nachádza v tomto členskom štáte.“
(52d) Článok 125 sa nahrádza takto:
„Článok 125
Expozície plne zabezpečené hypotékou na nehnuteľný majetok určený na bývanie
1. Pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú inak v súlade s článkom 124 ods. 2, s expozíciami, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie, sa zaobchádza takto:
a) expozíciám plne zabezpečeným hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorý jej vlastník alebo – v prípade osobných investičných spoločností – konečný vlastník užíva alebo bude užívať, prípadne prenajíma alebo prenajme, alebo akejkoľvek časti takýchto expozícií sa priradí riziková váha 30%;
b) expozíciám voči nájomcovi v rámci transakcie, ktorej predmetom je prenájom nehnuteľného majetku určeného na bývanie, pri ktorom je inštitúcia prenajímateľom a nájomca má predkupné právo, sa priradí riziková váha 35 % za predpokladu, že expozícia inštitúcie je plne zabezpečená jej vlastníctvom nehnuteľnosti.
2. Inštitúcie považujú expozíciu alebo akúkoľvek časť expozície za plne a celkovo zabezpečenú na účely odseku 1, len ak sú splnené tieto podmienky:
a) hodnota nehnuteľnosti podstatne nezávisí od kreditnej kvality dlžníka. Inštitúcie môžu z určovania významnosti takej závislosti vylúčiť situácie, v ktorých hodnotu nehnuteľnosti i výkonnosť dlžníka ovplyvňujú výhradne makroekonomické faktory;
b) riziko dlžníka nezávisí významne od výkonnosti založenej nehnuteľnosti alebo projektu, ale od základnej schopnosti dlžníka splácať dlh z iných zdrojov, a v dôsledku toho splatenie facility nie je závislé významne od akéhokoľvek peňažného toku vytvoreného založenou nehnuteľnosťou, ktorá slúži ako kolaterál. Pokiaľ ide o tieto iné zdroje, inštitúcie stanovia maximálne pomery úveru k príjmu ako súčasť svojej úverovej politiky a pri poskytovaní úveru získajú vhodné dôkazy o príslušnom príjme;
c) sú splnené požiadavky stanovené v článku 208 a pravidlá oceňovania stanovené v článku 229 ods. 1;
d) pokiaľ článok 124 ods. 2 neustanovuje inak, časť úveru, ktorej sa priradí riziková váha 30% nepresiahne 75 % trhovej hodnoty príslušnej nehnuteľnosti alebo 75 % hodnoty pre hypotekárne financovanie príslušnej nehnuteľnosti v tých členských štátoch, ktoré stanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty pre hypotekárne financovanie v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach.
3. Inštitúcie môžu uplatniť výnimku z odseku 2 písm. b) v prípade expozícií plne zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorý sa nachádza na území členského štátu, ak príslušný orgán tohto členského štátu uverejnil dôkaz svedčiaci o tom, že na jeho území je dobre rozvinutý a dlhodobo etablovaný trh s nehnuteľným majetkom určeným na bývanie so stratovosťou, ktorá nepresahuje tieto limity:
a) straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie do výšky 80 % trhovej hodnoty alebo 80 % hodnoty pre hypotekárne financovanie, pokiaľ podľa článku 124 ods. 2 nie je rozhodnuté inak, nesmú prekročiť 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie v ktoromkoľvek danom roku;
b) celkové straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie nesmú prekročiť 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie v ktoromkoľvek danom roku.
4. Ak niektorý z limitov uvedených v odseku 3 v danom roku nie je splnený, oprávnenosť uplatniť odsek 3 zaniká a platí podmienka podľa odseku 2 písm. b), pokým sa nesplnia podmienky uvedené v odseku 3 v nasledujúcom roku.“
(53) V článku 128 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:
„1. Inštitúcie priradia rizikovú váhu 150 % tým expozíciám, s ktorými sú spojené osobitne vysoké riziká.
2. Na účely tohto článku inštitúcie zaobchádzajú so špekulatívnym financovaním nehnuteľného majetku ako s expozíciami, s ktorými sú spojené osobitne vysoké riziká.“.
(54) Článok 132 sa nahrádza takto:
„Článok 132Požiadavky na vlastné zdroje pre expozície vo forme podielov na majetku v PKI
1. Inštitúcie vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI tak, že vynásobia hodnotu rizikovo váženej expozície v rámci expozícií PKI, vypočítanú v súlade s prístupmi uvedenými v odseku 2 prvom pododseku, percentuálnym podielom jednotiek alebo podielov v držbe uvedených inštitúcií.
2. Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 3, inštitúcie môžu uplatniť prístup založený na prezretí podkladových expozícií podľa článku 132a ods. 1 alebo prístup založený na mandáte podľa článku 132a ods. 2.
S výhradou článku 132b ods. 2 inštitúcie, ktoré neuplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií alebo prístup založený na mandáte, priraďujú svojim expozíciám vo forme podielov na majetku v PKI rizikovú váhu 1 250 % („rezervný prístup“).
Inštitúcie môžu pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI vypočítavať hodnotu rizikovo váženej expozície tak, že použijú kombináciu prístupov uvedených v tomto odseku, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky na použitie uvedených prístupov.
3. Inštitúcie môžu určiť hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI v súlade s prístupmi uvedenými v článku 132a, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) PKI je jedným z týchto subjektov:
i) podnik kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), na ktorý sa vzťahuje smernica 2009/65/ES;
ii) AIF z EÚ spravovaný správcom AIF z EÚ registrovaným na základe článku 3 ods. 3 smernice 2011/61/EÚ;
iii) AIF spravovaný správcom AIF z EÚ povoleným na základe článku 6 smernice 2011/61/EÚ;
iv) AIF spravovaný správcom AIF z krajiny mimo EÚ povoleným na základe článku 37 smernice 2011/61/EÚ;
v) AIF z krajiny mimo EÚ spravovaný správcom AIF z krajiny mimo EÚ a uvedený na trh v súlade s článkom 42 smernice 2011/61/EÚ;
b) prospekt PKI alebo rovnocenný dokument obsahuje tieto náležitosti:
i) kategórie aktív, do ktorých smie PKI investovať;
ii) ak sa uplatňujú investičné limity, príslušné limity a metodika ich výpočtu;
c) predkladanie správ zo strany PKI inštitúcii spĺňa tieto požiadavky:
i) správy o činnosti PKI sa predkladajú aspoň tak často, ako správy danej inštitúcie;
ii) úroveň podrobnosti finančných informácií postačuje na to, aby umožňovala inštitúcii vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície PKI v súlade s prístupom, ktorý si inštitúcia zvolila;
iii) ak inštitúcia uplatňuje prístup založený na prezretí podkladových expozícií, informácie o podkladových expozíciách sú overené nezávislou treťou stranou.
4. Inštitúcie, ktoré nemajú primerané údaje alebo informácie na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície v rámci expozícií PKI v súlade s prístupmi uvedenými v článku 132a, môžu využiť výpočty tretej strany za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
a) tretia strana je jedným z týchto subjektov:
i) depozitnou inštitúciou alebo depozitnou finančnou inštitúciou PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo depozitnej finančnej inštitúcii;
ii) pri PKI, na ktoré sa nevzťahuje bod i), správcovskou spoločnosťou PKI za predpokladu, že táto spoločnosť spĺňa podmienku stanovenú v odseku 3 písm. a);
b) tretia strana vykonáva výpočet v súlade s prístupmi uvedenými v článku 132a ods. 1, 2 a 3, podľa konkrétneho prípadu;
c) správnosť výpočtu tretej strany potvrdil externý audítor.
Inštitúcie, ktoré využívajú výpočty tretích strán, vynásobia hodnotu rizikovo váženej expozície v rámci expozícií PKI, ktorá vyplynula z uvedených výpočtov, koeficientom 1,2, ak inštitúcie nemajú potrebné údaje alebo informácie na zopakovanie výpočtov.
5 Ak inštitúcia uplatňuje prístupy uvedené v článku 132a na účely výpočtu hodnoty rizikovo váženej expozície v rámci expozícií PKI („PKI úrovne 1“) a ktorákoľvek z podkladových expozícií PKI úrovne 1 je expozíciou vo forme podielov na majetku v inom PKI („PKI úrovne 2“), hodnotu rizikovo váženej expozície v rámci expozícií PKI úrovne 2 možno vypočítať pomocou ktoréhokoľvek z troch prístupov uvedených v odseku 2. Inštitúcia môže použiť prístup založený na prezretí podkladových expozícií na vypočítanie hodnôt rizikovo vážených expozícií v rámci expozícií PKI na úrovni 3 a akýchkoľvek nasledujúcich úrovniach len v prípade, keď uvedený prístup použila na výpočet pri predchádzajúcej úrovni. Za akýchkoľvek iných okolností sa použije rezervný prístup.
6. Hodnota rizikovo váženej expozície v prípade expozícií PKI vypočítaná v súlade s prístupom založeným na prezretí podkladových expozícií a prístupom založeným na mandáte musí byť zhora obmedzená rizikovo váženou hodnotou expozícií uvedeného PKI vypočítanou v súlade s rezervným prístupom.
7. Odchylne od odseku 1 môžu inštitúcie uplatňujúce prístup založený na prezretí podkladových expozícií v súlade s článkom 132a ods. 1 vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície v prípade svojich expozícií vo forme podielov na majetku v PKI vynásobením hodnôt expozícií v prípade týchto expozícií, vypočítaných v súlade s článkom 111, rizikovou váhou (RWi*) vypočítanou v súlade so vzorcom stanoveným v článku 132c, a to za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
a) inštitúcie stanovujú hodnotu svojich podielov na majetku v PKI na základe historických nákladov, zatiaľ čo by hodnotu podkladových aktív PKI stanovili ako reálnu hodnotu, ak by uplatnili prístup založený na prezretí podkladových expozícií;
b) zmena v trhovej hodnote podielov na majetku, ktorých hodnotu inštitúcie stanovujú na základe historických nákladov, nemení hodnotu vlastných zdrojov týchto inštitúcií ani hodnotu expozície súvisiacu s týmito podielmi.
8. V prípade podsúvahových záväzkov minimálnej hodnoty, ktoré predstavujú povinnosť nahradiť investíciu do podielových listov alebo akcií jedného alebo viacerých PKI, ak trhová hodnota podkladovej expozície PKI klesne pod určitý faktor, na určenie hodnoty expozície sa použije konverzný faktor 20 %, ak:
i) aktuálna trhová hodnota podkladových expozícií PKI pokrýva alebo prekračuje súčasnú hodnotu prahovej hodnoty a
ii) ak inštitúcia alebo iný podnik, ktorý je zahrnutý do rovnakého rozsahu konsolidácie, môže ovplyvniť zloženie podkladových expozícií PKI s cieľom obmedziť potenciál ďalšieho zníženia prebytku, alebo v rozsahu, v ktorom inštitúcia podriadila svoju záruku uplatneniu usmernení zo strany PKI, ktoré budú mať rovnaký účinok ako obmedzenie potenciálu na ďalšie zníženie prebytku.“.
(55) Vkladá sa tento článok 132a:
„Článok 132aPrístupy k výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií pre PKI
1. Ak sú splnené podmienky článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré majú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI, preskúmajú uvedené expozície s cieľom vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície PKI, pričom všetky podkladové expozície PKI rizikovo vážia, ako keby boli v priamej držbe uvedených inštitúcií.
2. Ak sú splnené podmienky článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré nemajú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI na to, aby použili prístup založený na prezretí podkladových expozícií, môžu hodnotu rizikovo váženej expozície uvedených expozícií vypočítať v súlade s limitmi stanovenými v mandáte PKI a v príslušných právnych predpisoch.
Na účely prvého pododseku inštitúcie uskutočňujú výpočty na základe predpokladu, že PKI po prvýkrát vzniknú expozície v maximálnom rozsahu povolenom v rámci jeho mandátu alebo v príslušných právnych predpisoch pri expozíciách, na ktoré sa viaže požiadavka na najvyššie vlastné zdroje, a následne jej vznikajú ďalšie expozície v zostupnom poradí, až kým sa nedosiahne maximálny limit celkovej expozície.
Inštitúcie uskutočňujú výpočet uvedený v prvom pododseku v súlade s metódami uvedenými v tejto kapitole, v kapitole 5 tejto hlavy a v oddieloch 3, 4 alebo 5 kapitoly 6 tejto hlavy.
Inštitúcie v rámci tohto výpočtu predpokladajú, že PKI zvyšuje pákový efekt v maximálnej miere povolenej na základe jeho mandátu alebo príslušných právnych predpisov, ak je to vhodné.
3. Odchylne od článku 92 ods. 3 písm. d) inštitúcie, ktoré vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície v rámci expozícií PKI v súlade s odsekmi 1 alebo 2 tohto článku, môžu nahradiť požiadavku na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky derivátových expozícií uvedeného PKI sumou, ktorá sa rovná 50 % hodnoty expozície uvedených expozícií vypočítaných v súlade s oddielom 3, 4 alebo 5 kapitoly 6 tejto hlavy, podľa konkrétneho prípadu.
Odchylne od prvého pododseku môže inštitúcia z výpočtu požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky vyňať derivátové expozície, ktoré by neboli predmetom uvedenej požiadavky, ak by vznikli priamo danej inštitúcii.
4. Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na spresnenie spôsobu, akým inštitúcie vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície uvedenú v odseku 2 v prípade, keď nie sú k dispozícii ktorékoľvek zo vstupov požadovaných na uvedený výpočet.
Orgán EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [9 mesiacov od nadobudnutia účinnosti].
Komisii sa v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku.“.
(56) Vkladá sa tento článok 132b:
„Článok 132bVylúčenia z prístupov k výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií pre PKI
1. Inštitúcie vylúčia z výpočtov uvedených v článku 132 nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2, ktoré má v držbe PKI a ktoré sa musia odpočítať v súlade s článkom 36 ods. 1, článkom 56, resp. článkom 66.
2. Inštitúcie môžu z výpočtov uvedených v článku 132 vylúčiť expozície vo forme podielov na majetku v PKI v zmysle článku 150 ods. 1 písm. g) a h) a namiesto toho na uvedené expozície uplatniť zaobchádzanie stanovené v článku 133.“.
(56a) Vkladá sa tento článok 132c:
„Článok 132cZaobchádzanie s podsúvahovými expozíciami voči PKI
Inštitúcie vypočítajú hodnotu rizikovo váženej expozície pre svoje podsúvahové položky, ktoré majú potenciál konvertovať na expozície vo forme podielov na majetku v PKI, vynásobením expozičných hodnôt týchto expozícií vypočítaných v súlade s článkom 111, touto rizikovou váhou (RWi*):
a) v prípade všetkých expozícií, pre ktoré inštitúcie používajú jeden z prístupov uvedených v článku 132a:
kde:
i = index označujúci PKI:
RW= suma vypočítaná podľa článku 132a
= expozičná hodnota expozícií PKI i;
= účtovná hodnota aktív PKI i;
b) pre všetky ostatné expozície, “
(57) Článok 152 sa nahrádza takto:
„Článok 152Zaobchádzanie s expozíciami vo forme podielov na majetku v PKI
1. Inštitúcie vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI tak, že vynásobia hodnotu rizikovo váženej expozície v PKI, vypočítanú v súlade s prístupmi uvedenými v tomto článku, percentuálnym podielom jednotiek alebo podielov v držbe uvedených inštitúcií.
2. Ak sú splnené podmienky článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré majú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI, preskúmajú uvedené podkladové expozície s cieľom vypočítať hodnotu rizikovo váženej expozície PKI, pričom všetky podkladové expozície PKI rizikovo vážia, ako keby boli v priamej držbe inštitúcií.
3. Odchylne od článku 92 ods. 3 písm. d) inštitúcie, ktoré vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície v PKI v súlade s odsekmi 1 alebo 2 tohto článku, môžu nahradiť požiadavku na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky derivátových expozícií uvedeného PKI sumou, ktorá sa rovná 50 % hodnoty expozície uvedených expozícií vypočítaných v súlade s oddielom 3, 4 alebo 5 kapitoly 6 tejto hlavy, podľa konkrétneho prípadu.
Odchylne od prvého pododseku môže inštitúcia z výpočtu požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky vyňať derivátové expozície, ktoré by neboli predmetom uvedenej požiadavky, ak by vznikli priamo danej inštitúcii.
4. Inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií v súlade s odsekmi 2 a 3 a ktoré spĺňajú podmienky na trvalé čiastočné používanie v súlade s článkom 150, alebo ktoré nespĺňajú podmienky na použitie metód uvedených v tejto kapitole pre všetky podkladové expozície PKI alebo ich časť, vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s týmito zásadami:
a) pokiaľ ide o expozície patriace do triedy expozícií „kapitálové expozície“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e), inštitúcie uplatňujú jednoduchý prístup založený na použití rizikovej váhy stanovený v článku 155 ods. 2;
b) pokiaľ ide o expozície patriace do triedy expozícií „sekuritizačné expozície“, inštitúcie uplatňujú metódu založenú na ratingoch stanovenú v článku 261;
c) pokiaľ ide o všetky ostatné podkladové expozície, inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2 tejto hlavy.
Ak na účely prvého pododseku písm. a) nedokáže inštitúcia rozlíšiť medzi expozíciami vo forme verejne neobchodovateľných akcií, expozíciami obchodovanými na burze a ostatnými kapitálovými expozíciami, zaobchádza s príslušnými expozíciami ako s ostatnými kapitálovými expozíciami.
5. Ak sú splnené podmienky článku 132 ods. 3, inštitúcie, ktoré nemajú dostatočné informácie o jednotlivých podkladových expozíciách PKI, môžu hodnotu rizikovo váženej expozície uvedených expozícií vypočítať v súlade s prístupom založeným na mandáte podľa článku 132a ods. 2. Pri expozíciách uvedených v odseku 4 písm. a), b) a c) tohto článku inštitúcie uplatňujú prístupy stanovené v uvedených písmenách.
6. S výhradou článku 132b ods. 2 inštitúcie, ktoré neuplatňujú prístup založený na prezretí podkladových expozícií v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku alebo prístup založený na mandáte v súlade s odsekom 5 tohto článku, uplatňujú rezervný prístup uvedený v článku 132 ods. 2.
7. Inštitúcie, ktoré nemajú primerané údaje alebo informácie na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície v PKI v súlade s prístupmi uvedenými v odsekoch 2, 3, 4 a 5, môžu využiť výpočty tretej strany za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
a) tretia strana je jedným z týchto subjektov:
i) depozitnou inštitúciou alebo depozitnou finančnou inštitúciou PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo depozitnej finančnej inštitúcii;
ii) pri PKI, na ktoré sa nevzťahuje bod i), správcovskou spoločnosťou PKI za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a);
b) pri expozíciách iných než expozície uvedené v odseku 4 písm. a), b) a c) tretia strana uskutočňuje výpočet v súlade s prístupom uvedeným v článku 132a ods. 1;
c) pri expozíciách uvedených v odseku 4 písm. a), b) a c) tretia strana uskutočňuje výpočet v súlade s prístupmi stanovenými v uvedených písmenách;
d) správnosť výpočtu tretej strany potvrdil externý audítor.
Inštitúcie, ktoré využívajú výpočty tretích strán, vynásobia hodnoty rizikovo váženej expozície v rámci expozícií PKI, ktoré vyplynuli z uvedených výpočtov, koeficientom 1,2, ak nemajú potrebné údaje alebo informácie na zopakovanie výpočtu.
8. Na účely tohto článku sa uplatňujú ustanovenia článku 132 ods. 5 a 6 a článku 132b.“.
(57a) V článku 164 sa odseky 5, 6 a 7 nahrádzajú takto:
„5. Na základe údajov zozbieraných podľa článku 101 a akýchkoľvek ďalších relevantných ukazovateľov, ako aj so zreteľom na predpokladaný budúci vývoj na trhu s nehnuteľným majetkom príslušné orgány v pravidelných intervaloch, najmenej však raz ročne alebo na žiadosť určeného orgánu, ako sa uvádza v článku 458 ods. 1, posúdia, či sú minimálne hodnoty LGD uvedené v odseku 4 tohto článku a hodnoty LGD expozícií voči podnikateľským subjektom zabezpečené nehnuteľným majetkom primerané pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo podnikanie nachádzajúci sa na ich území.
Príslušné orgány budú informovať o výsledku svojho posúdenia určené orgány.
Ak na základe posúdenia uvedeného v prvom pododseku tohto odseku príslušný orgán dospeje k záveru, že minimálne hodnoty LGD uvedené v odseku 4 tohto článku nie sú primerané, alebo ak sa domnieva, že hodnoty LGD expozícií voči podnikateľským subjektom zabezpečené nehnuteľným majetkom nie sú primerané, stanoví pre tieto expozície na svojom území vyššie minimálne hodnoty LGD. Takéto vyššie minimálne hodnoty sa môžu použiť aj na úrovni jedného alebo viacerých majetkových segmentov expozícií nachádzajúcich sa v jednej alebo vo viacerých častiach jeho územia.
Určený orgán môže požiadať príslušný orgán o vykonanie posúdenia podľa odseku 2 tohto článku. Určený orgán môže stanoviť vyššie minimálne hodnoty LGD, ak sú splnené všetky nasledujúce podmienky:
a) konzultoval tieto zmeny s príslušným orgánom a ESRB;
b) je presvedčený, že neuskutočnenie zmien by významne ovplyvnilo súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu v jeho členskom štáte.
Príslušné orgány oznámia EBA a určenému orgánu všetky zmeny minimálnych hodnôt LGD, ktoré vykonajú v súlade s druhým pododsekom, a EBA tieto hodnoty LGD zverejní.
Určené orgány oznámia ESRB všetky zmeny minimálnych hodnôt LGD, ktoré vykonajú v súlade s druhým pododsekom, a ESRB tieto hodnoty LGD zverejní.
6. EBA v spolupráci s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, ktoré musia príslušné orgány zohľadniť pri posudzovaní primeranosti hodnôt LGD ako súčasti posúdenia uvedeného v odseku 5.
EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2019.
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
7. Inštitúcie jedného členského štátu uplatňujú vyššie minimálne hodnoty LGD, ktoré stanovili orgány iného členského štátu v súlade s odsekom 5, na všetky svoje príslušné expozície nachádzajúce sa v tomto členskom štáte.“
(57b) V článku 181 ods. 1 sa za písmeno a) dopĺňa tento bod:
„aa) Ako doplnok bodu a) tohto odseku môže inštitúcia v prípade masívnych predajov upraviť svoje odhady LGD čiastočným alebo úplným vyrovnaním účinku takýchto predajov na odhady LGD. Ak sa inštitúcia rozhodne podať žiadosť o takéto prispôsobenie, informuje príslušný orgán o rozsahu, zložení a časovom rozvrhu takýchto odpredajov. Ak príslušný orgán dospeje k záveru, že prispôsobenie v zmysle tohto odseku nepredstavuje odpredaj vo veľkom rozsahu, najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia oznámenia prijme rozhodnutie, že oznamujúca inštitúcia prispôsobenie nesmie uplatniť. V takomto prípade príslušný orgán o tomto rozhodnutí neodkladne informuje inštitúciu, ktorá predložila oznámenie.
Ustanovenie podľa pododseku 1 sa uplatňuje počas obdobia od 23. novembra 2016 do [deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia + 5 rokov].“
(58) V článku 201 ods. 1 sa písmeno h) nahrádza takto:
„h) kvalifikované centrálne protistrany.“.
(59) Vkladá sa článok 204a:
„Článok 204aPrípustné druhy akciových derivátov
1. Ako prípustné zabezpečenie môžu inštitúcie využívať akciové deriváty, ktoré sú swapmi na celkový výnos alebo svojou ekonomickou podstatou podobnými derivátmi, len na účely uskutočňovania interného hedžingu.
Ak inštitúcia kupuje zabezpečenie prostredníctvom swapu na celkový výnos a zaznamenáva čisté platby prijaté v rámci swapu ako čistý príjem, ale nezaznamenáva kompenzačné zníženie hodnoty aktíva, ktoré je zabezpečené, buď znížením reálnej hodnoty alebo doplnením rezerv, toto zabezpečenie sa neuzná ako prípustné zabezpečenie.
2. Ak inštitúcia vykonáva interný hedžing použitím akciového derivátu, kreditné riziko presunuté do obchodnej knihy sa musí preniesť na tretiu stranu alebo strany, aby bol interný hedžing uznaný za prípustné zabezpečenie na účely tejto kapitoly.
Ak sa interný hedžing vykonal v súlade s prvým pododsekom a boli splnené požiadavky uvedené v tejto kapitole, inštitúcie pri získaní nefinancovaného zabezpečenia uplatnia na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pravidlá stanovené v oddieloch 4 až 6 tejto kapitoly.“.
(60) Článok 223 sa mení takto:
a) V odseku 3 sa posledný pododsek nahrádza takto:
„V prípade transakcií s OTC derivátmi inštitúcie používajúce metódu stanovenú v kapitole 6 oddiele 6 vypočítavajú EVA takto:
.“.
b) V odseku 5 sa posledný pododsek nahrádza takto:
„V prípade transakcií s OTC derivátmi inštitúcie používajúce metódy stanovené v kapitole 6 oddieloch 3, 4 a 5 tejto hlavy zohľadňujú účinky kolaterálu zmierňujúce riziko v súlade s ustanoveniami stanovenými v uvedených oddieloch, podľa konkrétneho prípadu.“
(60a) V článku 247 sa odsek 3 nahrádza takto:
„3. Odchylne od odseku 2 majú oprávnení poskytovatelia nefinancovaného zabezpečenia uvedení v článku 201 ods. 1 písm. b) až h) s výnimkou kvalifikovaných centrálnych protistrán ratingové hodnotenie od uznanej ECAI, o ktorom sa v súlade s článkom 136 rozhodlo, že sa mu priradí 3. alebo vyšší stupeň kreditnej kvality, a v čase prvého uznania zabezpečenia majú priradený 2. alebo vyšší stupeň kreditnej kvality. Inštitúcie, ktoré majú povolenie uplatňovať prístup IRB na priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, môžu posudzovať prípustnosť podľa prvej vety na základe rovnocennosti PD poskytovateľa zabezpečenia s PD, ktorému bol pridelený stupeň kreditnej kvality uvedený v článku 136.“
(61) V článku 272 sa body 6 a 12 nahrádzajú takto:
„(6) „hedžovací súbor“ je skupina transakcií v rámci jedného súboru vzájomného započítavania, pre ktoré sa pri stanovovaní potenciálnej budúcej expozície podľa metód uvedených v oddieloch 3 alebo 4 tejto kapitoly povoľuje úplné alebo čiastočné vzájomné započítanie;
(12) „súčasná trhová hodnota“ alebo „CMV“ na účely oddielu 3 až oddielu 5 tejto kapitoly je čistá trhová hodnota všetkých transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania bez odpočítania prípadného držaného alebo zloženého kolaterálu, keď sa pri výpočte CMV kladné a záporné trhové hodnoty vzájomne započítajú;“.
(62) Do článku 272 sa vkladajú tieto body 7a a 12a:
„(7a) „dohoda o jednosmernom dozabezpečení“ je dohoda o dozabezpečení, na základe ktorej sa od inštitúcie vyžaduje, aby pre protistranu zložila variačné marže, nemá však nárok prijať variačnú maržu od uvedenej protistrany alebo naopak;“.
„(12a) „čistá hodnota nezávislého kolaterálu“ alebo „NICA“ je súčet hodnôt, upravených o volatilitu, čistého kolaterálu, ktorý bol prijatý alebo prípadne zložený do súboru vzájomného započítavania s výnimkou variačnej marže;“.
(63) Článok 273 sa mení takto:
a) Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Inštitúcia vypočítava hodnotu expozície v prípade zmlúv uvedených v prílohe II na základe jednej z metód uvedených v oddieloch 3 až 6 tejto kapitoly v súlade s týmto článkom.
Inštitúcia, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v článku 273a ods. 2, nepoužíva metódu uvedenú v oddiele 4 tejto kapitoly. Inštitúcia, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v článku 273a ods. 3, nepoužíva metódu uvedenú v oddiele 5 tejto kapitoly.
Na stanovenie hodnoty expozície v prípade zmlúv uvedených v bode 3 prílohy II inštitúcia nepoužíva metódu uvedenú v oddiele 5 tejto kapitoly.
Inštitúcie môžu v rámci skupiny trvalo používať kombináciu metód uvedených v oddieloch 3 až 6 tejto kapitoly. Jediná inštitúcia nesmie trvalo používať kombináciu metód uvedených v oddieloch 3 až 6 tejto kapitoly.“
b) Odseky 6, 7, 8 a 9 sa nahrádzajú takto:
„6. Na základe všetkých metód uvedených v oddieloch 3 až 6 tejto kapitoly sa hodnota expozície pre dotknutú protistranu rovná súčtu hodnôt expozícií vypočítaných pre každý súbor vzájomného započítavania s dotknutou protistranou.
Odchylne od prvého pododseku, ak sa jedna dohoda o dozabezpečení uplatňuje na viaceré súbory vzájomného započítavania s uvedenou protistranou a inštitúcia používa na výpočet hodnoty expozície týchto súborov vzájomného započítavania jednu z metód uvedených v oddiele 3 a oddiele 6 tejto kapitoly, hodnota expozície sa vypočíta v súlade s uvedeným oddielom.
Čo sa týka dotknutej protistrany, hodnota expozície pre daný súbor vzájomného započítavania OTC derivátov uvedených v prílohe II vypočítaná v súlade s touto kapitolou musí byť vyššia z nasledujúcich hodnôt: nuly alebo rozdielu medzi súčtom hodnôt expozícií pre všetky súbory vzájomného započítavania s protistranou a súčtom CVA pre túto protistranu, ktorý inštitúcia uznala ako odpis. Úpravy ocenenia pohľadávok sa vypočítajú bez ohľadu na akékoľvek kompenzujúce úpravy ocenenia záväzkov pripísané vlastnému kreditnému riziku spoločnosti, ktoré sa už vylúčili z vlastných zdrojov v súlade s článkom 33 ods. 1 písm. c).
7. Pri výpočte hodnoty expozície v súlade s metódami uvedenými v oddieloch 3 až 5 tejto kapitoly môžu inštitúcie zaobchádzať s dvoma zmluvami o OTC derivátoch zahrnutými v tej istej dohode o vzájomnom započítavaní, ktoré sú dokonale zodpovedajúce, akoby šlo o jedinú zmluvu s nominálnou istinou rovnou nule.
Na účely prvého pododseku sú dve zmluvy o OTC derivátoch dokonale zodpovedajúce, keď spĺňajú všetky tieto podmienky:
a) ich rizikové pozície sú opačné;
b) ich vlastnosti, s výnimkou dňa uzavretia obchodu, sú identické;
c) ich peňažné toky sa navzájom plne kompenzujú.
8. Inštitúcie stanovia hodnoty expozícií pre expozície vyplývajúce z transakcií s dlhou dobou vyrovnania na základe niektorej z metód uvedených v oddieloch 3 až 6 tejto kapitoly bez ohľadu na to, akú metódu si inštitúcia vyberie pre zaobchádzanie s OTC derivátmi a repo transakciami, transakciami požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a transakciami požičiavania s dozabezpečením. Pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre transakcie s dlhou dobou vyrovnania môže inštitúcia, ktorá uplatňuje prístup uvedený v kapitole 3, trvalo a bez ohľadu na dôležitosť uvedených pozícií priradiť rizikové váhy na základe prístupu uvedeného v kapitole 2.
9. Inštitúcie v prípade metód uvedených v oddieloch 3 až 6 tejto kapitoly zaobchádzajú s transakciami, v súvislosti s ktorými bolo identifikované špecifické riziko nesprávnej voľby v súlade s článkom 291.“.
(64) Vkladajú sa tieto články 273a a 273b:
„Článok 273aPodmienky používania zjednodušených metód výpočtu hodnoty expozície
1. Hodnotu expozície derivátových pozícií môže inštitúcia vypočítať v súlade s metódou uvedenou v oddiele 4 za predpokladu, že veľkosť jej súvahových a podsúvahových derivátových činností na základe každomesačne uskutočňovaného posúdenia je rovná alebo menšia než tieto prahové hodnoty:
a) 10 % celkových aktív inštitúcie;
b) 300 miliónov EUR.
▌
2. Hodnotu expozície derivátových pozícií môže inštitúcia vypočítať v súlade s metódou uvedenou v oddiele 5 za predpokladu, že veľkosť jej súvahových a podsúvahových derivátových činností na základe každomesačne uskutočňovaného posúdenia je rovná alebo menšia než tieto prahové hodnoty:
a) 5 % celkových aktív inštitúcie;
b) 100 miliónov EUR;
▌
3. Na účely odsekov 1 a 2 inštitúcie vypočítavajú veľkosť svojich súvahových a podsúvahových derivátových činností k danému dátumu v súlade s týmito požiadavkami:
a) derivátové pozície sa oceňujú svojou trhovou cenou k danému dátumu. Ak trhová cena pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie použijú k danému dátumu pre túto pozíciu reálnu hodnotu. Ak reálna hodnota alebo trhová hodnota pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie uvedenú pozíciu ocenia poslednou známou trhovou hodnotou.
b) absolútna hodnota dlhých pozícií sa spočíta s absolútnou hodnotou krátkych pozícií.
ba) zahrnú sa všetky derivátové pozície okrem kreditných derivátov, ktoré sú uznané za interný hedžing proti expozíciám voči kreditnému riziku neobchodnej knihy.
4. Inštitúcie oznamujú príslušným orgánom metódy stanovené v oddieloch 4 alebo 5 tejto kapitoly, ktoré používajú, alebo prípadne prestali používať, na výpočet hodnoty expozície svojich derivátových pozícií.
5. Inštitúcie počas každomesačného posudzovania nesmú vstupovať do derivátových transakcií na výlučné účely splnenia niektorých z podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2.
Článok 273bNeplnenie podmienok používania zjednodušených metód výpočtu hodnoty expozície derivátov
1. Inštitúcia, ktorá už nespĺňa žiadnu z podmienok stanovených v článku 273a ods. 1 alebo 2, to bezodkladne oznámi príslušnému orgánu.
2. Inštitúcia prestane uplatňovať článok 273a ods. 1 alebo 2 do troch mesiacov odo dňa, keď dôjde k jednému z týchto prípadov:
a) inštitúcia nespĺňa žiadne z podmienok článku 273a ods. 1 alebo 2 počas troch po sebe idúcich mesiacov;
b) inštitúcia nespĺňa žiadne z podmienok článku 273a ods. 1, prípadne ods. 2 počas viac než šiestich z posledných dvanástich mesiacov.
3. Ak inštitúcia prestane uplatňovať článok 273a ods. 1 alebo 2, hodnotu expozície svojich derivátových pozícií smie určovať len použitím metód stanovených v oddiele 4, prípadne oddiele 5 tejto kapitoly len v prípade, že príslušnému orgánu preukáže, že všetky podmienky stanovené v článku 273a ods. 1 alebo 2 boli splnené za nepretržité obdobie jedného roka.“.
(65) V tretej časti hlave II kapitole 6 sa oddiel 3 nahrádza takto:
„Oddiel 3Štandardizovaný prístup ku kreditnému riziku protistrany
Článok 274Hodnota expozície
1. Hodnotu jedinej expozície na úrovni súboru vzájomného započítavania pre všetky transakcie, na ktoré sa vzťahuje zmluvná dohoda o vzájomnom započítaní, môže inštitúcia vypočítať vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky:
a) dohoda o vzájomnom započítaní patrí do jedného z druhov dohôd o vzájomnom započítaní uvedených v článku 295;
b) dohodu o vzájomnom započítaní uznali príslušné orgány v súlade s článkom 296;
c) inštitúcia splnila povinnosti stanovené v článku 297, pokiaľ ide o dohodu o vzájomnom započítaní.
Ak ktorákoľvek z uvedených podmienok nie je splnená, inštitúcia zaobchádza s každou transakciou tak, akoby bola jej vlastným súborom vzájomného započítavania.
2. Inštitúcie vypočítavajú hodnotu expozície súboru vzájomného započítavania v rámci štandardizovaného prístupu pri metóde kreditného rizika protistrany takto:
kde:
RC = reprodukčné náklady vypočítané v súlade s článkom 275;
PFE = potenciálna budúca expozícia vypočítaná v súlade s článkom 278;
α = 1,4.
3. Hodnota expozície súboru vzájomného započítavania, na ktorý sa vzťahuje zmluvná dohoda o dozabezpečení, musí byť zhora obmedzená na úrovni hodnoty expozície toho istého súboru vzájomného započítavania, na ktorý sa nevzťahuje žiadna forma dohody o dozabezpečení.
4. Ak sa na ten istý súbor vzájomného započítavania vzťahujú viaceré dohody o dozabezpečení, inštitúcie priradia každú dohodu o dozabezpečení k tej skupine transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania, na ktorú sa uvedená dohoda o dozabezpečení zmluvne vzťahuje, a vypočítajú hodnotu expozície oddelene pre každú z uvedených zoskupených transakcií.
5. Inštitúcie môžu nastaviť na nulu hodnotu expozície takého súboru vzájomného započítavania, ktorý spĺňa všetky tieto podmienky:
a) súbor vzájomného započítavania pozostáva výlučne z predaných opcií;
b) súčasná trhová hodnota súboru vzájomného započítavania je nepretržite záporná;
c) prémiu zo všetkých opcií zahrnutých do súboru vzájomného započítavania, ktorej cieľom je zaručiť plnenie zmlúv, prijala inštitúcia vopred;
d) na súbor vzájomného započítavania sa nevzťahuje žiadna dohoda o dozabezpečení.
6. V súbore vzájomného započítavania inštitúcie nahradia transakciu, ktorá je lineárnou kombináciou kúpených alebo predaných kúpnych alebo predajných opcií so všetkými jedinými opciami, ktoré tvoria uvedenú lineárnu kombináciu, považovaných za individuálnu transakciu, na účely výpočtu hodnoty expozície súboru vzájomného započítavania v súlade s týmto oddielom.
Článok 275Reprodukčné náklady
1. Inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa nevzťahuje dohoda o dozabezpečení, podľa tohto vzorca:
2. Inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady jediných súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení, podľa tohto vzorca:
kde:
VM = hodnota, upravená o volatilitu, čistej variačnej marže, ktorá bola pravidelne prijímaná alebo prípadne skladaná do súboru vzájomného započítavania s cieľom zmierniť zmeny v CMV daného súboru vzájomného započítavania;
= hraničná hodnota pre dozabezpečenie uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení, pod ktorou inštitúcia nemôže žiadať o kolaterál;
MTA = minimálna výška transferu uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení.
3. Inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady viacerých súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení, podľa tohto vzorca:
kde:
i = index, ktorý označuje súbory vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje jediná dohoda o dozabezpečení;
CMVi = CMV súboru vzájomného započítavania i;
VMMA = súčet hodnoty kolaterálu, upravenej o volatilitu, ktorá bola pravidelne prijímaná alebo prípadne skladaná do viacerých súborov vzájomného započítavania s cieľom zmierniť zmeny v ich CMV;
NICAMA = súčet hodnoty kolaterálu, upravenej o volatilitu, ktorá bola prijímaná alebo prípadne skladaná do viacerých súborov vzájomného započítavania s výnimkou VMMA.
Na účely prvého pododseku možno NICAMA vypočítať na úrovni obchodu, na úrovni súboru vzájomného započítavania alebo na úrovni všetkých súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení, v závislosti od úrovne, na ktorej sa uplatňuje daná dohoda o dozabezpečení.
Článok 276Vykazovanie kolaterálu a zaobchádzanie s ním
1. Na účely tohto oddielu inštitúcie vypočítavajú hodnoty kolaterálu VM, VMMA, NICA a NICAMA tak, že uplatnia všetky tieto požiadavky:
a) ak všetky transakcie zahrnuté do súboru vzájomného započítavania patria do obchodnej knihy, vykazuje sa iba kolaterál, ktorý je prípustný na základe článku 299;
b) ak súbor vzájomného započítavania obsahuje aspoň jednu transakciu, ktorá patrí do neobchodnej knihy, vykazuje sa iba kolaterál, ktorý je prípustný na základe článku 197;
c) kolaterál prijatý od protistrany sa vykazuje s kladným znamienkom a kolaterál zložený pre protistranu sa vykazuje so záporným znamienkom;
d) hodnota, upravená o volatilitu, akéhokoľvek druhu prijatého alebo zloženého kolaterálu sa vypočítava v súlade s článkom 223. Na účely tohto výpočtu inštitúcie nesmú používať metódu uvedenú v článku 225;
e) tá istá položka kolaterálu nesmie byť zaradená súčasne vo VM aj v NICA;
f) tá istá položka kolaterálu nesmie byť zaradená súčasne vo VMMA aj v NICAMA;
g) akýkoľvek kolaterál zložený pre protistranu, ktorý je oddelený od aktív uvedenej protistrany a v dôsledku tohto oddelenia je odolný voči úpadku v prípade zlyhania alebo platobnej neschopnosti uvedenej protistrany, sa pri výpočte NICA a NICAMA neuznáva.
2. Pre výpočet hodnoty zloženého kolaterálu upravenej o volatilitu podľa odseku 1 písm. d) inštitúcie nahradia vzorec uvedený v článku 223 ods. 2 týmto vzorcom:
3. Na účely odseku 1 písm. d) inštitúcie stanovia dobu pre zatvorenie pozície relevantnú pre výpočet hodnoty akéhokoľvek prijatého alebo zloženého kolaterálu, upravenej o volatilitu, v súlade s jedným z týchto časových horizontov:
a) pre súbory vzájomného započítavania uvedené v článku 276 ods. 1 je časovým horizontom jeden rok;
b) pre súbory vzájomného započítavania uvedené v článkoch 276 ods. 2 a 3 je časovým horizontom obdobie rizika dozabezpečenia určené v súlade s článkom 279d ods. 1 písm. b).
Článok 277Zaraďovanie transakcií do rizikových kategórií
1. Inštitúcie zaradia každú transakciu súboru vzájomného započítavania do jednej z týchto šiestich rizikových kategórií, aby určili potenciálnu budúcu expozíciu súboru vzájomného započítavania podľa článku 278:
a) úrokové riziko;
b) devízové riziko;
c) kreditné riziko;
d) akciové riziko;
e) komoditné riziko
f) iné riziká.
2. Inštitúcie uskutočnia zaraďovanie uvedené v odseku 1 na základe primárneho rizikového faktoru danej transakcie. Pri transakciách iných, než sú transakcie uvedené v odseku 3, je primárny rizikový faktor jediným významným rizikovým faktorom derivátovej pozície.
3. Počínajúc [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia], pri derivátovej transakcii, ktorá bola zaradená do obchodnej knihy a pre ktorú inštitúcia používa prístupy uvedené buď v kapitole 1a alebo kapitole 1b na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, je primárnym rizikovým faktorom rizikový faktor súvisiaci s najvyššou absolútnou citlivosťou spomedzi všetkých citlivostí pre uvedenú transakciu, vypočítaný v súlade s hlavou IV kapitolou 1b.
4. Bez ohľadu na odseky 1 a 2, keď inštitúcie zaraďujú transakcie do rizikových kategórií uvedených v odseku 1, uplatňujú pri tom tieto požiadavky:
a) ak je primárnym rizikovým faktorom transakcie premenná súvisiaca s infláciou, inštitúcie zaradia transakciu do kategórie úrokového rizika;
b) ak je primárnym rizikovým faktorom transakcie premenná súvisiaca s klimatickými podmienkami, inštitúcie zaradia transakciu do kategórie komoditného rizika.
5. Odchylne od odseku 2 zaraďujú inštitúcie derivátové transakcie, ktoré majú viac než jeden významný rizikový faktor, do viac než jednej rizikovej kategórie. Ak všetky významné rizikové faktory jednej z uvedených transakcií patria do tej istej rizikovej kategórie, od inštitúcií sa vyžaduje, aby uvedenú transakciu zaradili do tejto rizikovej kategórie len raz, a to na základe najvýznamnejšieho z uvedených rizikových faktorov. Ak významné rizikové faktory jednej z uvedených transakcií patria do rozličných rizikových kategórií, inštitúcie uvedenú transakciu raz zaradia do každej rizikovej kategórie, v rámci ktorej daná transakcia má aspoň jeden významný rizikový faktor, a to na základe najvýznamnejšieho z rizikových faktorov v uvedenej rizikovej kategórii.
6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom podrobnejšie stanoviť:
a) metódu identifikácie jediného významného rizikového faktora transakcií iných, než sú transakcie uvedené v odseku 3;
b) metódu identifikácie transakcií s viac než jedným významným rizikovým faktorom a identifikácie najvýznamnejšieho z týchto rizikových faktorov na účely odseku 3;
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 277aHedžovacie súbory
1. Inštitúcie stanovia príslušné hedžovacie súbory pre každú rizikovú kategóriu súboru vzájomného započítavania a priradia každú transakciu do uvedených hedžovacích súborov takto:
a) transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika sa priradia do toho istého hedžovacieho súboru len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor denominovaný v tej istej mene;
b) transakcie zaradené do kategórie devízového rizika sa priradia do toho istého hedžovacieho súboru len vtedy, keď ich primárny rizikový faktor vychádza z toho istého menového páru;
c) všetky transakcie zaradené do kategórie kreditného rizika sa priradia do toho istého hedžovacieho súboru;
d) všetky transakcie zaradené do kategórie akciového rizika sa priradia do toho istého hedžovacieho súboru;
e) transakcie zaradené do kategórie komoditného rizika sa priradia do jedného z týchto piatich hedžovacích súborov na základe povahy ich primárneho rizikového faktora:
i) energetika;
ii) kovy;
iii) poľnohospodársky tovar;
iv) klimatické podmienky;
v) iné komodity.
f) transakcie zaradené do kategórie iných rizík sa priradia do toho istého hedžovacieho súboru len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor identický.
Na účely písmena a) sa transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika, ktorých primárnym rizikovým faktorom je premenná súvisiaca s infláciou, priradia do oddelených hedžovacích súborov iných, než sú hedžovacie súbory vytvorené pre transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika, ktorých primárnym rizikovým faktorom je premenná súvisiaca s infláciou. Uvedené transakcie sa priradia do toho istého hedžovacieho súboru len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor denominovaný v tej istej mene.
2. Odchylne od odseku 1 inštitúcie vytvoria oddelené individuálne hedžovacie súbory v každej rizikovej kategórii pre tieto transakcie:
a) transakcie, ktorých primárnym rizikovým faktorom je buď volatilita implikovaná trhom alebo realizovaná volatilita rizikového faktora alebo korelácia medzi dvoma rizikovými faktormi;
b) transakcie, ktorých primárnym rizikovým faktorom je rozdiel medzi dvoma rizikovými faktormi zaradenými do tej istej rizikovej kategórie, alebo transakcie, ktoré pozostávajú z dvoch platobných pozícií denominovaných v tej istej mene a ktorých rizikový faktor z tej istej rizikovej kategórie primárneho rizikového faktora je obsiahnutý v inej platobnej pozícii, než je platobná pozícia, ktorá obsahuje primárny rizikový faktor.
Na účely prvého pododseku písm. a) inštitúcie zaraďujú transakcie do toho istého hedžovacieho súboru príslušnej rizikovej kategórie len vtedy, keď je ich primárny rizikový faktor identický.
Na účely prvého pododseku písm. b) inštitúcie zaraďujú transakcie do toho istého hedžovacieho súboru príslušnej rizikovej kategórie len vtedy, keď je pár rizikových faktorov v uvedených transakciách podľa písmena b) identický a medzi týmito dvoma rizikovými faktormi obsiahnutými v tomto páre je pozitívna korelácia. Inak inštitúcie zaraďujú transakcie uvedené v písmene b) do jedného z hedžovacích súborov vytvorených v súlade s odsekom 1 len na základe jedného z dvoch rizikových faktorov uvedených v písmene b).
3. Inštitúcie sprístupnia príslušným orgánom na požiadanie údaj o počte hedžovacích súborov vytvorených v súlade s odsekom 2 pre každú rizikovú kategóriu, s primárnym rizikovým faktorom alebo párom rizikových faktorov každého z uvedených hedžovacích súborov a s počtom transakcií v každom z uvedených hedžovacích súborov.
Článok 278Potenciálna budúca expozícia
1. Inštitúcie vypočítavajú potenciálnu budúcu expozíciu (PFE) súboru vzájomného započítavania takto:
kde:
a = index, ktorý označuje rizikové kategórie zahrnuté do výpočtu potenciálnej budúcej expozície súboru vzájomného započítavania;
AddOn(a) = dodatočná hodnota pre kategóriu rizika „a“ vypočítaná v súlade s článkami 280a až 280f, podľa toho, ktorý je uplatniteľný;
multiplikátor = multiplikačný koeficient vypočítaný v súlade so vzorcom uvedeným v odseku 3.
Na účely tohto výpočtu inštitúcie do výpočtu potenciálnej budúcej expozície súboru vzájomného započítavania zahrnú dodatočnú hodnotu danej rizikovej kategórie v prípade, keď bola do uvedenej rizikovej kategórie zaradená aspoň jedna transakcia súboru vzájomného započítavania.
2. Potenciálna budúca expozícia viacerých súborov vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje jedna dohoda o dozabezpečení, ako sa uvádza v článku 275 ods. 3, sa vypočítava ako súčet všetkých individuálnych súborov vzájomného započítavania, ktoré sa berú tak, akoby sa na ne nevzťahovala žiadna forma dohody o dozabezpečení.
3. Na účely odseku 1 sa multiplikátor vypočítava takto:
kde:
Floorm = 5 %;
y =
z =
NICAi = čistá hodnota nezávislého kolaterálu vypočítaná len pre transakcie, ktoré sú zahrnuté do súboru vzájomného započítavania i. NICAi sa vypočítava na úrovni obchodu alebo na úrovni súboru vzájomného započítavania v závislosti od dohody o dozabezpečení.
Článok 279Výpočet rizikovej pozície
Na účely výpočtu dodatočných hodnôt rizikových kategórií uvedených v článkoch 280a až 280f inštitúcie vypočítavajú rizikovú pozíciu každej transakcie súboru vzájomného započítavania takto:
kde:
δ = delta transakcie na účely dohľadu vypočítaná v súlade so vzorcom uvedeným v článku 279a;
AdjNot = upravená pomyselná hodnota transakcie vypočítaná v súlade s článkom 279b;
MF = koeficient splatnosti transakcie vypočítaný v súlade so vzorcom uvedeným v článku 279c;
Článok 279aDelta na účely dohľadu
1. Inštitúcia vypočítava deltu na účely dohľadu (δ) takto:
a) pre kúpne a predajné opcie, ktoré oprávňujú kupujúceho opcie kúpiť alebo predať podkladový nástroj za kladnú cenu k jedinému dátumu v budúcnosti, s výnimkou prípadu, keď sú uvedené opcie zaradené do kategórie úrokového rizika, inštitúcie používajú tento vzorec:
kde:
znamienko = -1, ak je transakcia predaná opcia na kúpu alebo kúpená opcia na predaj
+1, ak je transakcia kúpená opcia na kúpu alebo predaná opcia na predaj
typ = -1, ak je transakcia opcia na kúpu
+1, ak je transakcia opcia na predaj
N(x) = kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej, čo znamená pravdepodobnosť, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou nula a varianciou jedna je menšia alebo sa rovná x;
P = spotová alebo forwardová cena podkladového nástroja opcie;
K = realizačná cena opcie;
T = dátum uplynutia platnosti opcie, čo je jediný budúci dátum, ku ktorému možno opciu uplatniť. Dátum uplynutia platnosti sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch.
σ = volatilita opcie na účely dohľadu určená v súlade s tabuľkou 1 na základe rizikovej kategórie transakcie a povahy podkladového nástroja opcie.
Tabuľka 1
|
Kategória rizík |
Podkladový nástroj |
Volatilita na účely dohľadu |
|
|
Devízy |
Všetky |
15 % |
|
|
Kreditné
|
Nástroj zmierňujúci kreditné riziko len jednej zmluvnej strany |
100 % |
|
|
Nástroj zmierňujúci kreditné riziko viacerých zmluvných strán |
80 % |
||
|
Vlastné imanie
|
Nástroj zmierňujúci kreditné riziko len jednej zmluvnej strany |
120 % |
|
|
Nástroj zmierňujúci kreditné riziko viacerých zmluvných strán |
75 % |
||
|
Komodity |
Elektrická energia |
150 % |
|
|
Iné komodity (okrem elektrickej energie) |
70 % |
||
|
Iné |
Všetky |
150 % |
|
Inštitúcia, ktorá používa forwardovú cenu podkladového nástroja opcie, musí zabezpečiť, aby:
i) forwardová cena bola v súlade s vlastnosťami opcie;
ii) forwardová cena sa vypočítavala pomocou príslušnej úrokovej sadzby, ktorá k dátumu podávania správ prevláda;
iii) vo forwardovej cene boli integrované očakávané peňažné toky z podkladového nástroja pred uplynutím platnosti opcie.
b) pri tranžiach syntetickej sekuritizácie inštitúcie používajú tento vzorec:
kde:
znamienko =
A = bod pripojenia tranže;
D = bod odpojenia tranže.
c) pri transakciách, ktoré nie sú uvedené v písmenách a) alebo b), inštitúcie používajú túto deltu na účely dohľadu:
2. Na účely tohto oddielu dlhá pozícia v primárnom rizikovom faktore znamená, že trhová hodnota transakcie sa zvýši, keď sa zvýši hodnota primárneho rizikového faktora, a krátka pozícia v primárnom rizikovom faktore znamená, že trhová hodnota transakcie sa zníži, keď sa zvýši hodnota primárneho rizikového faktora.
Pri transakciách uvedených v článku 277 ods. 3 je dlhou pozíciou transakcia, pre ktorú je znamienko citlivosti primárneho rizikového faktora kladné, a krátkou pozíciou je transakcia, pre ktorú je znamienko citlivosti primárneho rizikového faktora záporné. Pri transakciách iných než transakcie uvedené v článku 277 ods. 3 inštitúcie určujú, či sú uvedené transakcie dlhými alebo krátkymi pozíciami v primárnom rizikovom faktore na základe objektívnych informácií o štruktúre uvedených transakcií alebo ich zámere.
3. Inštitúcie určujú, či transakcia s viac než jedným významným rizikovým faktorom je dlhá pozícia alebo krátka pozícia v každom z významných rizikových faktorov v súlade s prístupom použitým podľa odseku 2 pre primárny rizikový faktor.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
a) vzorec, ktorý inštitúcie použijú na výpočet delty na účely dohľadu pre kúpne a predajné opcie zaradené do kategórie úrokového rizika zlučiteľné s trhovými podmienkami, v ktorých úrokové sadzby môžu byť záporné, ako aj volatilitu na účely dohľadu, ktorá je vhodná pre uvedený vzorec;
b) aké objektívne informácie týkajúce sa štruktúry a zámeru transakcie inštitúcie použijú na určenie toho, či transakcia, ktorá nie je uvedená v článku 277 ods. 2, je dlhou alebo krátkou pozíciou v jej primárnom rizikovom faktore;
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 279bUpravená pomyselná hodnota
1. Inštitúcie vypočítavajú upravenú pomyselnú hodnotu takto:
a) pre transakcie zaradené do kategórie úrokového rizika alebo do kategórie kreditného rizika inštitúcie vypočítavajú upravenú pomyselnú hodnotu tak, že pomyselnú hodnotu zmluvy o derivátoch vynásobia koeficientom durácie na účely dohľadu, ktorý sa vypočítava takto:
kde:
R = diskontná sadzba na účely dohľadu; R = 5%;
S = dátum začatia, čo je dátum, ku ktorému je pri transakcii známa hodnota platby alebo ku ktorému začne generovať platby iné než platby súvisiace s výmenou kolaterálu v rámci dohody o dozabezpečení. Ak je pri transakcii k dátumu podávania správ už známa hodnota platby alebo ak transakcia generuje platby, dátum začatia sa rovná 0. Dátum začatia sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch.
Ak sa na transakciu viaže jeden alebo viacero budúcich dátumov, ku ktorým sa inštitúcia alebo protistrana môžu rozhodnúť, že transakciu ukončia pred dosiahnutím jej zmluvnej splatnosti, dátum začatia sa rovná najskoršiemu z týchto dátumov:
i) dátum alebo najskorší z viacerých budúcich dátumov, ku ktorým sa inštitúcia alebo protistrana môžu rozhodnúť, že transakciu ukončia pred dosiahnutím jej zmluvnej splatnosti;
ii) dátum, ku ktorému je pri transakcii už známa hodnota platby alebo ak transakcia začne generovať platby iné než platby súvisiace s výmenou kolaterálu v rámci dohody o dozabezpečení.
Ak má transakcia za podkladový nástroj finančný nástroj, ktorý môže spôsobiť zmluvné povinnosti nad rámec povinností danej transakcie, dátum začatia transakcie sa určuje na základe najskoršieho dátumu, ku ktorému je pri podkladovom nástroji už známa hodnota platby alebo ku ktorému začne podkladový nástroj generovať platby.
E = dátum skončenia, čo je dátum, ku ktorému dôjde k výmene hodnoty poslednej zmluvnej platby v rámci transakcie medzi inštitúciou a protistranou. Dátum skončenia sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch.
Ak má transakcia za podkladový nástroj finančný nástroj, ktorý môže spôsobiť zmluvné povinnosti nad rámec povinností danej transakcie, dátum skončenia transakcie sa určuje na základe poslednej zmluvnej platby podkladového nástroja v rámci transakcie;
b) pri transakciách zaradených do kategórie devízového rizika inštitúcie vypočítavajú upravenú pomyselnú hodnotu takto:
i) ak transakcia pozostáva z jednej platobnej pozície, upravenou pomyselnou hodnotou je pomyselná hodnota zmluvy o derivátoch;
ii) ak transakcia pozostáva z dvoch platobných pozícií a pomyselná hodnota jednej platobnej pozície je denominovaná v mene vykazovania inštitúcie, upravenou pomyselnou hodnotou je pomyselná hodnota druhej platobnej pozície;
iii) ak transakcia pozostáva z dvoch platobných pozícií a pomyselná hodnota každej platobnej pozície je denominovaná v mene inej, než je mena vykazovania inštitúcie, upravenou pomyselnou hodnotou je najvyššia z pomyselných hodnôt dvoch platobných pozícií po tom, ako boli uvedené hodnoty prevládajúcim spotovým výmenným kurzom prevedené na menu vykazovania inštitúcie;
c) pre transakcie zaradené do kategórie akciového rizika alebo do kategórie komoditného rizika inštitúcie vypočítavajú upravenú pomyselnú hodnotu tak, že trhovú cenu jednej jednotky podkladového nástroja transakcie vynásobia počtom jednotiek v podkladovom nástroji, na ktorý transakcia odkazuje.
Inštitúcia používa pomyselnú hodnotu ako upravenú pomyselnú hodnotu vtedy, keď je transakcia zaradená do kategórie akciového rizika alebo do kategórie komoditného rizika na základe zmluvy vyjadrená ako pomyselná hodnota a nie ako počet jednotiek v podkladovom nástroji.
2. Inštitúcie určujú pomyselnú hodnotu alebo počet jednotiek podkladového nástroja na účely výpočtu upravenej pomyselnej hodnoty transakcie uvedenej v odseku 1 takto:
a) ak pomyselná hodnota alebo počet jednotiek podkladového nástroja transakcie nie je stanovený až do zmluvnej splatnosti:
i) pri deterministických pomyselných hodnotách a počtoch jednotiek podkladového nástroja je pomyselnou hodnotou vážený priemer všetkých deterministických výšok pomyselných hodnôt alebo prípadne počtov jednotiek podkladového nástroja až do zmluvnej splatnosti transakcie, kde váhou je pomer časového obdobia, počas ktorého sa uplatňuje každá výška pomyselnej hodnoty;
ii) pri stochastických pomyselných hodnotách a počtoch jednotiek podkladového nástroja je pomyselnou hodnotou hodnota určená zafixovaním súčasných trhových hodnôt vo vzorci na výpočet budúcich trhových hodnôt;
b) pri binárnych a digitálnych opciách je pomyselnou hodnotou najvyššia hodnota možných stavov vyplatenia opcie k dátumu uplynutia platnosti opcie.
Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, ak je možný stav vyplatenia opcie stochastický, inštitúcia používa metódu stanovenú v písmene a) bode ii) na určenie výšky pomyselnej hodnoty;
c) pri zmluvách s viacnásobnou výmenou pomyselnej hodnoty sa pomyselná hodnota násobí počtom zostávajúcich platieb, ktoré sa v súlade so zmluvami majú ešte uskutočniť;
d) pri zmluvách, v ktorých sa stanovuje násobenie platieb peňažných tokov alebo násobenie podkladového aktíva zmluvy, inštitúcia upraví pomyslenú hodnotu tak, aby zohľadňovala účinky násobenia na štruktúru rizík uvedených zmlúv.
3. Inštitúcie prevedú upravenú pomyselnú hodnotu transakcie do svojej meny vykazovania pomocou prevládajúceho spotového výmenného kurzu, ak sa upravená pomyselná hodnota vypočítava podľa tohto článku zo zmluvnej pomyselnej hodnoty alebo z trhovej ceny určitého počtu jednotiek podkladového nástroja denominovaného v inej mene.
Článok 279cKoeficient splatnosti
1. Inštitúcie vypočítavajú koeficient splatnosti (MF) takto:
a) pri transakciách zahrnutých do súborov vzájomného započítavania podľa článku 275 ods. 1 inštitúcia používa tento vzorec:
kde:
M = zostávajúca splatnosť transakcie, ktorá sa rovná časovému obdobiu potrebnému na ukončenie všetkých zmluvných záväzkov transakcie. Na tento účel sa za zmluvný záväzok považuje akákoľvek voliteľnosť v rámci zmluvy o derivátoch. Zostávajúca splatnosť sa vyjadruje v rokoch pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch.
Ak transakcia obsahuje ďalšiu zmluvu o derivátoch ako podkladový nástroj, ktorý môže spôsobiť dodatočné zmluvné záväzky nad rámec zmluvných záväzkov transakcie, zostávajúcou splatnosťou transakcie je časové obdobie potrebné na ukončenie všetkých zmluvných záväzkov podkladového nástroja.
JedenObchodnýRok = jeden rok vyjadrený ako počet pracovných dní pomocou príslušného dohovoru o pracovných dňoch.
b) pri transakciách zahrnutých do súborov vzájomného započítavania podľa článku 275 ods. 2 a 3 je koeficient splatnosti vymedzený ako:
kde:
MPOR = obdobie rizika dozabezpečenia súboru vzájomného započítavania určené v súlade s článkom 285 ods. 2 až 5.
Pri určovaní obdobia rizika dozabezpečenia pre transakcie medzi klientom a zúčtovacím členom inštitúcia, ktorá koná buď ako klient alebo ako zúčtovací člen, nahradí minimálne obdobie uvedené v článku 285 ods. 2 písm. b) obdobím 5 pracovných dní.
2. Na účely odseku 1 sa zostávajúca splatnosť rovná časovému obdobiu až do ďalšieho termínu zmeny pre transakcie, ktoré sú štruktúrované na vyrovnanie nesplatených expozícií po špecifikovaných platobných termínoch a keď sa podmienky zmenia tak, že trhová hodnota zmluvy je k uvedeným špecifikovaným platobným termínom nulová.
Článok 280Koeficient faktora hedžovacieho súboru na účely dohľadu
Na účely výpočtu dodatočnej hodnoty hedžovacieho súboru podľa článkov 280a až 280f je koeficientom faktoru hedžovacieho súboru na účely dohľadu ϵ takýto:
1 pre hedžovací súbor vytvorený v súlade s článkom 277a ods. 1;
ϵ = 5 pre hedžovací súbor vytvorený v súlade s článkom 277a ods. 2
0.5 pre hedžovací súbor vytvorený v súlade s článkom 277a ods. 2
Článok 280aDodatočná hodnota kategórie úrokového rizika
1. Na účely článku 278 inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie úrokového rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:
kde:
j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory úrokového rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. a) a článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania;
AddOnIRj = dodatočná hodnota hedžovacieho súboru j kategórie úrokového rizika vypočítaná v súlade s odsekom 2.
2. Dodatočná hodnota hedžovacieho súboru j kategórie úrokového rizika sa vypočítava takto:
kde:
ϵj = koeficient faktoru hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j určený v súlade s príslušnou hodnotou uvedenou v článku 280;
SFIR = faktor na účely dohľadu pre kategóriu úrokového rizika s hodnotou rovnajúcou sa 0,5 %;
EffNotIRj = efektívna pomyselná hodnota hedžovacieho súboru j vypočítaná v súlade s odsekmi 3 a 4.
3. Na účely výpočtu efektívnej pomyselnej hodnoty hedžovacieho súboru j inštitúcie najprv zaradia každú transakciu hedžovacieho súboru do príslušnej skupiny podľa tabuľky 2. Urobia tak na základe dátum skončenia každej transakcie, ako sa určuje v článku 279b ods. 1 písm. a):
Tabuľka 2
|
Skupina |
Dátum skončenia (v rokoch) |
|
|
1 |
> 0 a <= 1 |
|
|
2 |
> 1 a <= 5 |
|
|
3 |
> 5 |
|
Inštitúcie následne vypočítajú efektívnu pomyselnú hodnotu hedžovacieho súboru j v súlade s týmto vzorcom:
kde:
l = index, ktorý označuje rizikovú pozíciu;
Dj,k = efektívna pomyselná hodnota skupiny k hedžovacieho súboru j vypočítaná takto:
Článok 280bDodatočná hodnota kategórie devízového rizika
1. Na účely článku 278 sa dodatočná hodnota kategórie devízového rizika pre daný súbor vzájomného započítavania vypočítava takto:
kde:
j = index, ktorý označuje hedžovacie súbory devízového rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. b) a článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania;
AddOnFXj = dodatočná hodnota hedžovacieho súboru j kategórie devízového rizika vypočítaná v súlade s odsekom 2.
2. Dodatočná hodnota hedžovacieho súboru j kategórie devízového rizika sa vypočítava takto:
kde:
ϵj = koeficient faktoru hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j vypočítaný v súlade s článkom 280;
SFFX = faktor na účely dohľadu pre kategóriu devízového rizika s hodnotou rovnajúcou sa 4 %;
EffNotIRj = efektívna pomyselná hodnota hedžovacieho súboru j vypočítaná takto:
Článok 280cDodatočná hodnota kategórie kreditného rizika
1. Na účely odseku 2 inštitúcie vytvoria príslušné kreditné referenčné subjekty súboru vzájomného započítavania v súlade s týmito zásadami:
a) Pre každého emitenta referenčného dlhového nástroja, ktorý je podkladovým nástrojom transakcie zmierňujúcej kreditné riziko len jednej protistrany a zaradenej do kategórie kreditného rizika, existuje jeden kreditný referenčný subjekt. Transakcie zmierňujúce kreditné riziko len jednej protistrany sa priraďujú tomu istému kreditnému referenčnému subjektu len v prípade, keď podkladový referenčný dlhový nástroj uvedených transakcií emitoval ten istý emitent;
b) Pre každú skupinu referenčných dlhových nástrojov alebo kreditné deriváty zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany, ktoré sú podkladovými nástrojmi transakcie zmierňujúcej kreditné riziko viacerých zmluvných strán zaradenej do kategórie kreditného rizika, existuje len jeden kreditný referenčný subjekt. Transakcie zmierňujúce kreditné riziko viacerých zmluvných strán sa priraďujú tomu istému kreditnému referenčnému subjektu len v prípade, keď skupina podkladových referenčných dlhových nástrojov alebo kreditných derivátov zmierňujúcich kreditné riziko len jednej zmluvnej strany uvedených transakcií má tie isté zložky.
2. Na účely článku 278 inštitúcia vypočítava dodatočnú hodnotu kategórie kreditného rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:
kde:
j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory kreditného rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. c) a článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania;
AddOnCreditj = dodatočná hodnota kategórie kreditného rizika pre hedžovací súbor j vypočítaná v súlade s odsekom 2.
3. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie kreditného rizika hedžovacieho súboru j takto:
kde:
j = index, ktorý označuje kreditné referenčné subjekty súboru vzájomného započítavania vytvoreného v súlade s odsekom 1;
ϵj = koeficient faktoru hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j určený v súlade s článkom 280 ods. 3;
AddOn(Entityj) = dodatočná hodnota pre kreditný referenčný subjekt j určená v súlade s odsekom 4;
ρjCredit = korelačný faktor subjektu j. Ak bol kreditný referenčný subjekt j vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. a), ρjCredit = 50 %. Ak bol kreditný referenčný subjekt j vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. b), ρjCredit = 80 %.
4. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu pre kreditný referenčný subjekt j takto:
kde:
EffNotCreditj = efektívna pomyselná hodnota kreditného referenčného subjektu j vypočítaná takto:
kde:
l = index, ktorý označuje rizikovú pozíciu;
SFj,lCredit = faktor na účely dohľadu uplatniteľný na kreditný referenčný subjekt j určený v súlade s odsekom 5.
5. Na účely odseku 4 inštitúcie vypočítavajú faktor na účely dohľadu uplatniteľný na kreditný referenčný subjekt j takto:
a) Pre kreditný referenčný subjekt j vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. a) sa SFj,lCredit zaraďuje do jedného zo šiestich faktorov na účely dohľadu stanovených v tabuľke 3 tohto článku na základe externého ratingového hodnotenia, ktoré vydala nominovaná ECAI príslušného individuálneho emitenta. V prípade individuálneho emitenta, pre ktorého ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI nie je k dispozícii:
i) inštitúcia používajúca prístup uvedený v hlave II kapitole 3 zaradí interný rating individuálneho emitenta do jedného z externých ratingových hodnotení;
ii) inštitúcia používajúca prístup uvedený v hlave II kapitole 2 priradí SFk,lCredit = 0,54 % tomuto kreditnému referenčnému subjektu. Ak však inštitúcia uplatňuje článok 128 na rizikovo vážené expozície voči kreditnému riziku protistrany voči tomuto individuálnemu emitentovi, priradí sa SFk,lCredit = 1,6 %;
b) Pre kreditné referenčné subjekty j vytvorené v súlade s odsekom 1 písm. b):
i) ak je pozícia l priradená kreditnému referenčnému subjektu j kreditným indexom kótovaným na uznanej burze, SFj,lCredit sa zaradí do jedného z dvoch faktorov na účely dohľadu stanovených v tabuľke 4 tohto článku na základe väčšinovej kreditnej kvality jej jednotlivých zložiek;
ii) ak pozícia l priradená kreditnému referenčnému subjektu j nie je uvedená v bode i) tohto písmena, SFj,lCredit musí byť vážený priemer faktorov na účely dohľadu zaradených do každej zložky v súlade s metódou stanovenou v písmene a) tohto odseku, kde váhy sú vymedzené pomerom pomyselnej hodnoty zložiek uvedenej pozície.
Tabuľka 3
|
Stupeň kreditnej kvality |
Faktor na účely dohľadu pre transakcie zmierňujúce kreditné riziko len jednej protistrany |
|
|
1 |
0,38% |
|
|
2 |
0,42% |
|
|
3 |
0,54% |
|
|
4 |
1,06% |
|
|
5 |
1,6% |
|
|
6 |
6,0% |
|
Tabuľka 4
|
Dominantná kreditná kvalita |
Faktor na účely dohľadu pre kótované indexy |
|
|
Investičný stupeň |
0,38% |
|
|
Neinvestičný stupeň |
1,06% |
|
Článok 280dDodatočná hodnota kategórie akciového rizika
1. Na účely odseku 2 inštitúcie vytvoria príslušné akciové referenčné subjekty súboru vzájomného započítavania v súlade s týmito zásadami:
a) pre každého emitenta referenčného kapitálového nástroja, ktorý je podkladovým nástrojom transakcie zmierňujúcej kreditné riziko len jednej protistrany a zaradenej do kategórie akciového rizika, existuje jeden akciový referenčný subjekt; transakcie zmierňujúce kreditné riziko len jednej protistrany sa priraďujú tomu istému akciovému referenčnému subjektu len v prípade, keď podkladový referenčný kapitálový nástroj uvedených transakcií emitoval ten istý emitent;
b) pre každú skupinu referenčných kapitálových nástrojov alebo akciové deriváty zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany, ktoré sú podkladovými nástrojmi transakcie zmierňujúcej kreditné riziko viacerých zmluvných strán zaradenej do kategórie akciového rizika, existuje jeden akciový referenčný subjekt. Transakcie zmierňujúce kreditné riziko viacerých zmluvných strán sa priraďujú tomu istému akciovému referenčnému subjektu len v prípade, keď skupina podkladových referenčných kapitálových nástrojov alebo akciových derivátov zmierňujúcich kreditné riziko len jednej zmluvnej strany uvedených transakcií, podľa konkrétneho prípadu, má tie isté zložky.
2. Na účely článku 278 inštitúcia pre daný súbor vzájomného započítavania vypočítava dodatočnú hodnotu kategórie akciového rizika takto:
kde:
j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory kreditného rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. d) a článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania;
AddOnEquityj = dodatočná hodnota hedžovacieho súboru j kategórie kreditného rizika určená v súlade s odsekom 3.
3. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie akciového rizika hedžovacieho súboru j takto:
kde:
j = index, ktorý označuje akciové referenčné subjekty súboru vzájomného započítavania vytvorené v súlade s odsekom 1;
ϵj = koeficient faktoru hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j určený v súlade s článkom 280;
AddOn(Entityj) = dodatočná hodnota pre akciový referenčný subjekt j určená v súlade s odsekom 4;
ρjEquity = korelačný faktor subjektu j. Ak bol akciový referenčný subjekt j vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. a), ρjEquity = 50 %. Ak bol akciový referenčný subjekt j vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. b), ρjEquity = 80%.
4. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu pre akciový referenčný subjekt j takto:
kde:
ρjEquity = faktor na účely dohľadu uplatniteľný na akciový referenčný subjekt j. Ak bol akciový referenčný subjekt j vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. a), SFjEquity = 32 %; Ak bol akciový referenčný subjekt j vytvorený v súlade s odsekom 1 písm. b), SFjEquity = 20%;
EffNotEquityj = efektívna pomyselná hodnota akciového referenčného subjektu j vypočítaná takto:
Článok 280eDodatočná hodnota kategórie komoditného rizika
1. Na účely článku 278 inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie komoditného rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:
j = index, ktorý označuje hedžovacie súbory komoditného rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. e) a článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania;
AddOnComj = dodatočná hodnota kategórie komoditného rizika pre hedžovací súbor j vypočítaná v súlade s odsekom 4.
2. Na účely výpočtu dodatočnej hodnoty komoditného hedžovacieho súboru daného súboru vzájomného započítavania v súlade s odsekom 4 inštitúcie vytvoria pre každý hedžovací súbor príslušné komoditné referenčné typy. Transakcie s komoditnými derivátmi sa priraďujú tomu istému komoditnému referenčnému typu len v prípade, keď podkladový komoditný nástroj uvedených transakcií má tú istú povahu.
3. Odchylne od odseku 2 môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia s rozsiahlymi a koncentrovanými portfóliami komoditných derivátov zvážila pri vytváraní komoditných referenčných typov komoditného hedžovacieho súboru dodatočné vlastnosti iné, než je povaha podkladového komoditného nástroja, v súlade s odsekom 2.
Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom podrobnejšie stanoviť, čo sa rozumie pod pojmom „rozsiahle a koncentrované portfólio komoditných derivátov“, ako sa uvádza v prvom pododseku.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [15 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
4. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie komoditného rizika hedžovacieho súboru j takto:
kde:
k = index, ktorý označuje komoditné referenčné typy súboru vzájomného započítavania vytvoreného v súlade s odsekom 2;
ϵj = koeficient faktoru hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j vypočítaný v súlade s článkom 280;
AddOn(Typejk) = dodatočná hodnota komoditného referenčného typu k vypočítaná v súlade s odsekom 5;
ρCom = korelačný faktor kategórie komoditného rizika s hodnotou rovnajúcou sa 40 %.
5. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu pre komoditný referenčný typ k takto:
kde:
SFkCom = faktor na účely dohľadu uplatniteľný na komoditný referenčný typ k.
Keď komoditný referenčný typ k zodpovedá transakciám zaradeným do hedžovacieho súboru uvedeného v článku 277b ods. 1 písm. e) bode i), SFkCom = 40 %; inak SFkCom = 18 %.
EffNotComk = efektívna pomyselná hodnota komoditného referenčného typu k vypočítaná takto:
Článok 280fDodatočná hodnota kategórie iných rizík
1. Na účely článku 278 inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie iného rizika pre daný súbor vzájomného započítavania takto:
kde:
j = index, ktorý označuje všetky hedžovacie súbory iného rizika vytvorené v súlade s článkom 277a ods. 1 písm. f) a článkom 277a ods. 2 pre daný súbor vzájomného započítavania;
AddOnOtherj = dodatočná hodnota kategórie iných rizík pre hedžovací súbor j určená v súlade s odsekom 2.
2. Inštitúcie vypočítavajú dodatočnú hodnotu kategórie iných rizík hedžovacieho súboru j takto:
kde:
ϵj = koeficient faktoru hedžovacieho súboru na účely dohľadu hedžovacieho súboru j vypočítaný v súlade s článkom 280;
SFOther = faktor na účely dohľadu pre kategóriu iného rizika s hodnotou rovnajúcou sa 8 %;
EffNotOtherj = efektívna pomyselná hodnota hedžovacieho súboru j vypočítaná takto:
“
(66) V tretej časti hlave II kapitole 6 sa oddiel 4 nahrádza takto:
„Oddiel 4Zjednodušená metóda štandardizovaného prístupu ku kreditnému riziku protistrany
Článok 281Výpočet hodnoty expozície
1. Inštitúcia vypočítava jedinú hodnotu expozície na úrovni súboru vzájomného započítavania v súlade s oddielom 3 tejto kapitoly, s výhradou odseku 2.
2. Hodnota expozície súboru vzájomného započítavania sa vypočítava v súlade s týmito požiadavkami:
a) inštitúcie neuplatňujú zaobchádzanie uvedené v článku 274 ods. 6;
b) odchylne od článku 275 ods. 1 inštitúcie uplatňujú:
pri súboroch vzájomného započítavania, ktoré nie sú uvedené v článku 275 ods. 2, inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady v súlade s týmto vzorcom:
;
c) odchylne od článku 275 ods. 2 inštitúcie uplatňujú:
pri súboroch vzájomného započítavania transakcií, ktoré sú obchodované na uznanej burze, pri súboroch vzájomného započítavania transakcií, ktoré centrálne zúčtováva centrálna protistrana povolená v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo uznaná v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo pri súboroch vzájomného započítavania transakcií, ktorých kolaterál bol bilaterálne vymenený s protistranou v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady v súlade s týmto vzorcom:
kde:
TH = hraničná hodnota pre dozabezpečenie uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení, pod ktorou inštitúcia nemôže žiadať o kolaterál;
MTA = minimálna výška transferu uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení;
d) odchylne od článku 275 ods. 3 inštitúcie uplatňujú:
Pre súbory vzájomného započítavania, na ktoré sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení, ak sa táto dohoda o dozabezpečení uplatňuje na viaceré súbory vzájomného započítavania, inštitúcie vypočítavajú reprodukčné náklady ako súčet reprodukčných nákladov každého jednotlivého súboru vzájomného započítavania vypočítaný v súlade s odsekom 1, akoby sa na ne nevzťahovala dohoda o dozabezpečení.
e) všetky hedžovacie súbory sa vytvárajú v súlade s článkom 277a ods. 1.
f) inštitúcie nastavia multiplikátor vo vzorci použitom na výpočet potenciálnej budúcej expozície podľa článku 278 ods. 1 na hodnotu 1, a to takto:
;
g) Odchylne od článku 279a ods. 1 inštitúcie uplatňujú:
pre všetky transakcie inštitúcie vypočítavajú deltu na účely dohľadu takto:
;
h) vzorec použitý na výpočet koeficientu durácie na účely dohľadu podľa článku 279b ods. 1 písm. a) je takýto:
;
i) koeficient splatnosti uvedený v článku 279c ods. 1 sa vypočítava takto:
a) pri transakciách zahrnutých do súborov vzájomného započítavania uvedených v článku 275 ods. 1, MF = 1;
b) pri transakciách zahrnutých do súborov vzájomného započítavania uvedených v článku 275 ods. 2 a 3, MF = 0,42;
j) Vzorec použitý na výpočet efektívnej pomyselnej hodnoty hedžovacieho súboru j uvedeného v článku 280a ods. 3 je takýto:
k) Vzorec použitý na výpočet dodatočnej hodnoty kategórie kreditného rizika pre hedžovací súbor j kategórie kreditného rizika uvedenej v článku 280c ods. 3 je takýto:
l) Vzorec použitý na výpočet dodatočnej hodnoty kategórie akciového rizika pre hedžovací súbor j kategórie akciového rizika v článku 280d ods. 3 je takýto:
m) Vzorec použitý na výpočet dodatočnej hodnoty kategórie komoditného rizika pre hedžovací súbor j kategórie komoditného rizika v článku 280e ods. 3 je takýto:
“
(67) V tretej časti hlave II kapitole 6 sa oddiel 5 nahrádza takto:
„Oddiel 5Metóda pôvodnej expozície
Článok 282Výpočet hodnoty expozície
1. Inštitúcie môžu vypočítavať hodnotu jedinej expozície pre všetky transakcie v rámci zmluvnej dohody o vzájomnom započítaní v prípade, keď sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 274 ods. 1. Inak inštitúcie vypočítavajú hodnotu expozície oddelene pre každú transakciu, s ktorou sa zaobchádza ako s jej vlastným súborom vzájomného započítavania.
2. Hodnotou expozície súboru vzájomného započítavania alebo transakcie je súčin 1,4-násobku súčtu súčasných reprodukčných nákladov a potenciálnej budúcej expozície.
3. Súčasné reprodukčné náklady uvedené v odseku 2 sa určujú takto:
a) pri súboroch vzájomného započítavania transakcií, ktoré sa obchodujú na uznanej burze, alebo pri súboroch vzájomného započítavania transakcií, ktoré centrálne zúčtováva centrálna protistrana povolená v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo uznaná v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo pri súboroch vzájomného započítavania transakcií, ktorých kolaterál bol bilaterálne vymenený s protistranou v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, inštitúcie vypočítavajú súčasné reprodukčné náklady uvedené v odseku 2 takto:
kde:
TH = hraničná hodnota pre dozabezpečenie uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení, pod ktorou inštitúcia nemôže žiadať o kolaterál;
MTA = minimálna výška transferu uplatniteľná na súbor vzájomného započítavania v rámci dohody o dozabezpečení;
b) pre všetky ostatné súbory vzájomného započítavania alebo individuálne transakcie inštitúcie vypočítavajú súčasné reprodukčné náklady uvedené v odseku 2 takto:
S cieľom vypočítať súčasné reprodukčné náklady inštitúcie aspoň raz mesačne aktualizujú súčasné trhové hodnoty.
4. Inštitúcie vypočítavajú potenciálnu budúcu expozíciu uvedenú v odseku 2 takto:
a) potenciálnou budúcou expozíciou súboru vzájomného započítavania je súčet potenciálnej budúcej expozície všetkých transakcií zahrnutých do súboru vzájomného započítavania podľa výpočtu v súlade s písmenom b);
b) potenciálnou budúcou expozíciou jedinej transakcie je jej pomyselná hodnota vynásobená:
i) súčinom 0,5 % vynásobeným zostatkovou splatnosťou transakcie pri derivátových zmluvách týkajúcich sa úrokov;
ia) súčinom 6 % vynásobeným zostatkovou splatnosťou transakcie pri derivátových zmluvách týkajúcich sa úverových nástrojov;
ii) 4 % pri zmluvách týkajúcich sa devízových derivátov;
iii) 18 % pri derivátových zmluvách týkajúcich sa všetkých komodít okrem elektrickej energie;
iiia) 40 % pri derivátových zmluvách týkajúcich sa elektrickej energie;
iiib) 32 % pri derivátových zmluvách týkajúcich sa akcií;
c) pomyselná hodnota uvedená v písmene b) sa určuje v súlade s článkom 279b ods. 1 písm. a), b) a c) a prípadne v súlade s článkom 279b ods. 2 a 3;
d) potenciálna budúca expozícia súborov vzájomného započítavania uvedených v odseku 3 písm. a) sa násobí koeficientom 0,42.
Pri výpočte potenciálnej expozície úrokových zmlúv v súlade s písmenom b) bodom ii) sa inštitúcia môže rozhodnúť, že namiesto zostatkovej splatnosti zmlúv použije pôvodnú splatnosť.“.
(68) V článku 283 sa odsek 4 nahrádza takto:
„4. V prípade všetkých transakcií s OTC derivátmi a všetkých transakcií s dlhou dobou vyrovnania, pre ktoré inštitúcia nedostala povolenie na použitie IMM podľa odseku 1, používa inštitúcia metódy uvedené v oddiele 3 alebo 5. Tieto metódy sa v rámci skupiny môžu trvalo používať v kombinácii.“.
(69) Článok 298 sa nahrádza takto:
„Článok 298Účinky uznania vzájomného započítavania za faktor znižujúci riziko
Vzájomné započítavanie na účely oddielov 3 až 6 sa uznáva tak, ako sa uvádza v daných oddieloch.“.
(70) V článku 299 ods. 2 sa vypúšťa písmeno a).
(71) Článok 300 sa mení takto:
a) (úvodná veta sa nahrádza takto:
„Na účely tohto oddielu a siedmej časti sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:“;
b) dopĺňajú sa tieto body 5 až 11:
„(5) „hotovostné transakcie“ sú transakcie v hotovosti, dlhových nástrojoch a kapitálových cenných papieroch, ako aj spotové devízové transakcie a spotové komoditné transakcie; repo transakcie a transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít nie sú hotovostnými transakciami;
(6) „nepriamy zúčtovací mechanizmus“ je mechanizmus, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 3 druhom pododseku nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
(7) „viacúrovňová klientská štruktúra“ je nepriamy zúčtovací mechanizmus, v rámci ktorého zúčtovacie služby poskytuje inštitúcii subjekt, ktorý nie je zúčtovacím členom, ale je sám klientom zúčtovacieho člena alebo klienta vyššej úrovne;
(8) „klient vyššej úrovne“ je subjekt poskytujúci zúčtovacie služby klientovi nižšej úrovne;
(9) „klient nižšej úrovne“ je subjekt, ktorý k službám CCP pristupuje prostredníctvom klienta vyššej úrovne;
(10) „nefinancovaný príspevok do fondu pre prípad zlyhania“ je príspevok, ktorý sa inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen zmluvne zaviazala poskytnúť CCP po tom, ako CCP vyčerpala svoj fond pre prípad zlyhania, na pokrytie strát, ktoré jej vznikli v dôsledku zlyhania jedného alebo viacerých jej zúčtovacích členov;
(11) „plne zaručená transakcia požičiavania alebo vypožičiavania vkladov“ je v plnej miere kolaterálom zabezpečená transakcia peňažného trhu, v rámci ktorej si dve protistrany vymenia vklady, pričom sa medzi ne vloží CCP s cieľom zabezpečiť realizáciu platobných povinností uvedených protistrán.“;
(72) Článok 301 sa nahrádza takto:
„Článok 301Vecný rozsah pôsobnosti
1. Tento oddiel sa vzťahuje na nasledujúce zmluvy a transakcie, pokiaľ sú voči CCP nesplatené:
a) zmluvy uvedené v prílohe II a kreditné deriváty;
b) transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov a plne zaručené transakcie požičiavania alebo vypožičiavania vkladov;
c) transakcie s dlhou dobou vyrovnania.
Tento oddiel sa neuplatňuje na expozície vyplývajúce z vyrovnania hotovostných transakcií. Inštitúcie zaobchádzajú s obchodnými expozíciami vyplývajúcimi z uvedených transakcií v súlade s postupom stanoveným v hlave V tejto časti a uplatňujú rizikovú váhu 0 % na príspevky do fondu pre prípad zlyhania vzťahujúce sa len na uvedené transakcie. Popri hotovostných transakciách inštitúcie zaobchádzajú s príspevkami do fondu pre prípad zlyhania, ktoré sa vzťahujú na ktorékoľvek zo zmlúv uvedených v prvom pododseku, v súlade s postupom stanoveným v článku 307.
2. Na účely tohto oddielu sa uplatňuje nasledovné:
a) počiatočná marža nezahŕňa príspevky do CCP na mutualizované mechanizmy rozdeľovania strát;
b) počiatočná marža zahŕňa kolaterál, ktorý inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen alebo klient uložili nad rámec minimálnej hodnoty požadovanej zo strany CCP, resp. inštitúcie konajúcej ako zúčtovací člen, a to za predpokladu, že CCP alebo inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen budú môcť v príslušných prípadoch inštitúcii konajúcej ako zúčtovací člen alebo klientovi zabrániť vo vybratí takéhoto nadmerného kolaterálu;
c) ak CCP používa počiatočnú maržu na mutualizáciu strát medzi jej zúčtovacích členov, inštitúcie konajúce ako zúčtovací členovia zaobchádzajú s uvedenou počiatočnou maržou ako s príspevkom do fondu pre prípad zlyhania.“.
(73) V článku 302 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. Inštitúcie na základe náležitej analýzy scenára a na základe stresového testovania posúdia, či je výška vlastných zdrojov držaných voči expozíciám voči CCP, vrátane potenciálnych budúcich expozícií alebo podmienených kreditných expozícií, expozícií z príspevkov do fondu pre prípad zlyhania a, ak inštitúcia koná ako zúčtovací člen, expozícií vyplývajúcich zo zmluvných dojednaní stanovených v článku 304, primeraná voči inherentným rizikám vyplývajúcim z uvedených expozícií.“.
(74) Článok 303 sa nahrádza takto:
„Článok 303Zaobchádzanie s expozíciami zúčtovacích členov voči centrálnym protistranám
1. Inštitúcia, ktorá koná ako zúčtovací člen, buď na vlastné účely alebo ako finančný sprostredkovateľ medzi klientom a CCP, vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre svoje expozície voči CCP takto:
a) uplatňuje zaobchádzanie stanovené v článku 306 na svoje obchodné expozície voči CCP;
b) uplatňuje zaobchádzanie stanovené v článku 307 na svoje príspevky do fondu pre prípad zlyhania pre CCP.
2. Na účely odseku 1 súčet požiadaviek inštitúcie na vlastné zdroje pre jej expozície voči QCCP v dôsledku obchodných expozícií a príspevkov do fondu pre prípad zlyhania podlieha hornému ohraničeniu, ktoré sa rovná súčtu požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré by sa uplatnili na uvedené tie isté expozície, ak by CCP bola nekvalifikovanou CCP.“.
(75) Článok 304 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen a z tohto titulu konajúca ako finančný sprostredkovateľ medzi klientom a CCP, vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre svoje transakcie s klientom súvisiace s CCP v súlade s oddielmi 1 až 8 tejto kapitoly, v súlade s kapitolou 4 oddielom 4 tejto hlavy a prípadne v súlade s hlavou VI tejto časti.“;
b) odseky 3, 4 a 5 sa nahrádzajú takto:
„3. Ak inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen používa metódy stanovené v oddiele 3 alebo 6 tejto kapitoly na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre svoje expozície, uplatňuje sa nasledovné:
a) odchylne od článku 285 ods. 2 môže inštitúcia na svoje expozície voči klientovi použiť obdobie rizika dozabezpečenia v trvaní najmenej piatich pracovných dní;
b) inštitúcia uplatňuje na svoje expozície voči CCP obdobie rizika dozabezpečenia v trvaní najmenej 10 pracovných dní;
c) odchylne od článku 285 ods. 3, ak súbor vzájomného započítavania zahrnutý do výpočtu spĺňa podmienku stanovenú v písmene a) uvedeného odseku, inštitúcia môže ignorovať limit stanovený v uvedenom písmene za predpokladu, že daný súbor vzájomného započítavania nespĺňa podmienku písmena b) uvedeného odseku a neobsahuje sporné obchody;
d) ak si CCP ponechá variačnú maržu oproti transakcii a kolaterál inštitúcie nie je chránený proti platobnej neschopnosti CCP, inštitúcia uplatňuje obdobie rizika dozabezpečenia, ktoré je nižším spomedzi jedného roka a zostávajúcej splatnosti transakcie, pričom spodným ohraničením je 10 pracovných dní.
4. Odchylne od článku 281 ods. 2 písm. h), ak inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen používa metódu stanovenú v oddiele 4 tejto kapitoly na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre svoje expozície voči klientovi, inštitúcia môže pri svojom výpočte použiť koeficient splatnosti rovnajúci sa 0,21.
5. Odchylne od článku 282 ods. 4 písm. d), ak inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen používa metódu stanovenú v oddiele 5 tejto kapitoly na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre svoje expozície voči klientovi, môže pri uvedenom výpočte použiť koeficient splatnosti rovnajúci sa 0,21.“;
c) dopĺňajú sa tieto odseky 6 a 7:
„6. Inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen môže na účely výpočtu svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok použiť v súlade s hlavou VI zníženú expozíciu pri zlyhaní vyplývajúcu z výpočtov podľa odsekov 3, 4 a 5.
7. Inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen, ktorá vyberá kolaterál od klienta za transakciu súvisiacu s CCP a posúva tento kolaterál ďalej na CCP, môže uvedený kolaterál uznať ako znižujúci jej expozíciu voči klientovi pre transakciu súvisiacu s uvedenou CCP.
V prípade viacúrovňovej klientskej štruktúry možno zaobchádzanie uvedené v prvom pododseku uplatniť na každej úrovni uvedenej štruktúry.“.
(76) Článok 305 sa mení takto:
a) odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Inštitúcia, ktorá je klientom, vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre svoje transakcie súvisiace s CCP so svojím zúčtovacím členom v súlade s oddielmi 1 až 8 tejto kapitoly, v súlade s kapitolou 4 oddielom 4 tejto hlavy a prípadne v súlade s hlavou VI tejto časti.“;
b) v odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:
„c) klient uskutočnil dostatočne dôkladné právne preskúmanie, ktoré udržuje v aktuálnom stave a ktoré opodstatňuje to, že mechanizmy zabezpečujúce, aby bola podmienka písmena b) splnená, sú zákonné, platné, záväzné a vynútiteľné na základe príslušných právnych predpisov relevantnej jurisdikcie alebo jurisdikcií;“;
c) v odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:
„Inštitúcia môže pri posudzovaní svojho súladu s podmienkou uvedenou v prvom pododseku písm. b) zohľadňovať akékoľvek jasné precedensy týkajúce sa prevodov klientských pozícií a zodpovedajúceho kolaterálu v CCP a akýkoľvek úmysel odvetvia pokračovať v tejto praxi.“;
d) odseky 3 a 4 sa nahrádzajú takto:
„3. Odchylne od odseku 2 tohto článku, ak inštitúcia, ktorá je klientom, nesplní podmienku stanovenú v písmene a) uvedeného odseku, pretože nie je chránená pred stratami v prípade, že zúčtovací člen a iný klient zúčtovacieho člena spoločne zlyhajú, ale všetky ostatné podmienky stanovené v písmene a) uvedeného odseku a v ostatných písmenách uvedeného odseku sú splnené, inštitúcia môže vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre svoje obchodné expozície pri transakciách súvisiacich s CCP s jej zúčtovacím členom v súlade s článkom 306, pričom podmienkou je nahradenie rizikovej váhy 2 % uvedenej v článku 306 ods. 1 písm. a) rizikovou váhou 4 %.
4. V prípade viacúrovňovej klientskej štruktúry inštitúcia, ktorá je klientom nižšej úrovne pristupujúcim k službám CCP prostredníctvom klienta vyššej úrovne, môže uplatňovať zaobchádzanie stanovené v odsekoch 2 alebo 3 len v prípade, keď sú podmienky uvedených odsekov splnené na každej úrovni uvedenej štruktúry.“.
(77) Článok 306 sa mení takto:
a) v odseku 1 sa písmeno c) nahrádza takto:
„c) v prípadoch, keď inštitúcia koná ako finančný sprostredkovateľ medzi klientom a CCP a v podmienkach transakcie súvisiacej s CCP sa stanovuje, že inštitúcia nie je povinná nahradiť klientovi žiadne straty utrpené v dôsledku zmien hodnoty uvedenej transakcie v prípade, že CCP zlyhá, môže stanoviť hodnotu obchodnej expozície voči CCP, ktorá zodpovedá uvedenej transakcii súvisiacej s CCP, na nulu;“;
b) do odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno d):
„d) v prípadoch, keď inštitúcia koná ako finančný sprostredkovateľ medzi klientom a CCP a v podmienkach transakcie súvisiacej s CCP sa stanovuje, že inštitúcia je povinná nahradiť klientovi všetky straty utrpené v dôsledku zmien hodnoty uvedenej transakcie v prípade, že CCP zlyhá, podľa potreby použije zaobchádzanie uvedené v písmene a) alebo b) v súvislosti s obchodnou expozíciou s CCP, ktorá zodpovedá uvedenej transakcii súvisiacej s CCP.“;
c) odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:
„2. Ak sú aktíva zložené ako kolaterál pre CCP alebo zúčtovacieho člena v prípade platobnej neschopnosti CCP, zúčtovacieho člena alebo jedného či viacerých ostatných klientov zúčtovacieho člena odolné voči konkurzu, inštitúcia môže odchylne od odseku 1 priradiť expozíciám voči kreditnému riziku protistrany pre tieto aktíva nulovú hodnotu expozície.
3. Inštitúcia vypočítava hodnoty expozícií svojich obchodných expozícií voči CCP v súlade s oddielmi 1 až 8 tejto kapitoly a prípadne s oddielom 4 kapitoly 4 tejto hlavy.“.
(78) Článok 307 sa nahrádza takto:
„Článok 307Požiadavky na vlastné zdroje pre príspevky do fondu CCP pre prípad zlyhania
Inštitúcia, ktorá koná ako zúčtovací člen, zaobchádza so svojimi expozíciami vyplývajúcimi z jej príspevkov do fondu CCP pre prípad zlyhania takto:
a) požiadavku na vlastné zdroje pre svoje predfinancované príspevky do fondu QCCP pre prípad zlyhania vypočítava v súlade s prístupom stanoveným v článku 308;
b) požiadavku na vlastné zdroje pre svoje predfinancované a nefinancované príspevky do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania vypočítava v súlade s prístupom stanoveným v článku 309;
c) požiadavku na vlastné zdroje pre svoje nefinancované príspevky do fondu QCCP pre prípad zlyhania vypočítava v súlade so zaobchádzaním stanoveným v článku 310.“.
(79) Článok 308 sa mení takto:
a) odseky 2 a 3 sa nahrádzajú takto:
„2. Inštitúcia vypočíta požiadavku na vlastné zdroje (Ki) na krytie expozície vyplývajúcej z jej predfinancovaného príspevku (DFi) takto:
kde:
i = index označujúci zúčtovacieho člena;
KCCP = hypotetický kapitál QCCP, ktorý inštitúcii oznámila QCCP v súlade s článkom 50c nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
DFCM = súčet predfinancovaných príspevkov všetkých zúčtovacích členov QCCP, ktorý inštitúcii oznámila QCCP v súlade s článkom 50c nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
DFCCP = predfinancované finančné zdroje CCP, ktoré inštitúcii oznámila CCP v súlade s článkom 50c nariadenia (EÚ) č. 648/2012.
3. Inštitúcia vypočítava hodnoty rizikovo vážených expozícií v prípade expozícií vyplývajúcich z predfinancovaného príspevku uvedenej inštitúcie do fondu QCCP pre prípad zlyhania na účely článku 92 ods. 3 ako požiadavku na vlastné zdroje (KCMi) určenú v súlade s odsekom 2 vynásobenú koeficientom 12,5.“;
b) odseky 4 a 5 sa vypúšťajú.
(80) Článok 309 sa nahrádza takto:
„Článok 309Požiadavky na vlastné zdroje pre predfinancované príspevky do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania a pre nefinancované príspevky určené nekvalifikovanej CCP
1. Na výpočet požiadavky na vlastné zdroje (K) pre expozície vyplývajúce z predfinancovaných príspevkov do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania (DF) a z nefinancovaných príspevkov (UC) takejto CCP uplatňuje inštitúcia tento vzorec:
2. Inštitúcia vypočítava hodnoty rizikovo vážených expozícií v prípade expozícií vyplývajúcich z príspevku uvedenej inštitúcie do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania na účely článku 92 ods. 3 ako požiadavku na vlastné zdroje (K) určenú v súlade s odsekom 1 vynásobenú koeficientom 12,5.“.
(81) Článok 310 sa nahrádza takto:
„Článok 310Požiadavky na vlastné zdroje pre nefinancované príspevky do fondu QCCP pre prípad zlyhania
Na svoje nefinancované príspevky do fondu QCCP pre prípad zlyhania uplatňuje inštitúcia rizikovú váhu 0 %.“.
(82) Článok 311 sa nahrádza takto:
„Článok 311Požiadavky na vlastné zdroje pre expozície voči CCP, ktoré prestali spĺňať niektoré podmienky
1. Inštitúcia uplatňuje zaobchádzanie stanovené v tomto článku, ak sa na základe verejného oznámenia alebo oznámenia od príslušného orgánu CCP, ktorú uvedené inštitúcie používajú, alebo od samotnej CCP dozvedela, že CCP už viac nebude spĺňať podmienky pre povolenie, prípadne uznanie.
2. Ak bola splnená podmienka uvedená v odseku 1, inštitúcie do troch mesiacov od vzniku okolností uvedených v uvedenom odseku alebo skôr, ak to vyžadujú príslušné orgány uvedenej inštitúcie, vykonajú v súvislosti so svojimi expozíciami voči danej CCP toto:
a) uplatňujú zaobchádzanie stanovené v článku 306 ods. 1 písm. b) na svoje obchodné expozície voči danej CCP;
b) uplatňujú zaobchádzanie stanovené v článku 309 na svoje predfinancované príspevky do fondu tejto CCP pre prípad zlyhania a na svoje nefinancované príspevky do tejto CCP;
c) zaobchádzajú s inými expozíciami, než sú expozície uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku, voči danej CCP ako s expozíciami voči spoločnosti v súlade so štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko stanoveným v kapitole 2 tejto hlavy.“.
(82a) V článku 316 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:
„Odchylne od prvého pododseku sa na účely výpočtu príslušného ukazovateľa môžu inštitúcie rozhodnúť neuplatňovať účtovné položky výkazu ziskov a strát podľa článku 27 smernice 86/635/EHS na finančný a operatívny lízing, a namiesto toho môžu:
a) zahrnúť úrokové príjmy z finančného a operatívneho lízingu a zisky z majetku, ktorý je predmetom lízingu, do kategórie uvedenej v bode 1 tabuľky 1;
b) zahrnúť úrokové náklady z finančných a operatívnych lízingov, straty, odpisy a zníženie hodnoty majetku, ktorý je predmetom operatívneho lízingu do kategórií uvedených v tabuľke 1 bode 2.“
(83) V tretej časti sa v hlave IV kapitola 1 nahrádza takto:
„Kapitola 1Všeobecné ustanovenia
Článok 325Prístupy k výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká
1. Inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká všetkých pozícií v obchodnej knihe a pozícií v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, v súlade s týmito prístupmi:
a) od 1. januára 2022 pomocou štandardizovaného prístupu stanoveného v kapitole 1a tejto hlavy;
b) od 1. januára 2022 pomocou prístupu interného modelu stanoveného v kapitole 1b tejto hlavy len pre pozície priradené k trading deskom, pre ktoré dostala inštitúcia od príslušných orgánov povolenie použiť uvedený prístup, ako je stanovené v článku 325ba;
c) po 1. januári 2022 môžu na stanovenie požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká používať zjednodušený štandardizovaný prístup uvedený v odseku 4 len inštitúcie, ktoré spĺňajú podmienky vymedzené v článku 325a ods. 1;
d) do 1. januára 2022 pomocou zjednodušeného prístupu interného modelu stanoveného v kapitole 5 tejto hlavy pre kategórie rizika, pre ktoré dostala inštitúcia povolenie v súlade s článkom 363 použiť uvedený prístup. Po [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia] už inštitúcie nebudú využívať zjednodušený prístup interného modelu stanovený v kapitole 5 na určenie požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká.
2. Požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká vypočítané pomocou zjednodušeného štandardizovaného prístupu uvedeného v odseku 1 písm. c) znamenajú podľa konkrétneho prípadu súčet týchto požiadaviek na vlastné zdroje:
a) požiadaviek na vlastné zdroje pre pozičné riziká uvedené v kapitole 2 tejto hlavy;
b) požiadaviek na vlastné zdroje pre devízové riziká uvedené v kapitole 3 tejto hlavy;
c) požiadaviek na vlastné zdroje pre komoditné riziká uvedené v kapitole 4 tejto hlavy.
3. Inštitúcia môže trvalo kombinovať prístupy stanovené v písmenách a) a b) odseku 1 v rámci skupiny za predpokladu, že požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká vypočítané prístupom stanoveným v písmene a) nepresiahnu 90 % celkových požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká. V opačnom prípade inštitúcia použije prístup stanovený v písmene a) odseku 1 pre všetky pozície, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká.
Príslušný orgán môže na základe prístupu, ktorý si inštitúcia zvolila pre porovnateľné trading desky, rozhodnúť nominovať trading desky, aby patrili do rozsahu pôsobnosti prístupu stanoveného v odseku 1 písm. b).
4. Inštitúcia môže trvalo kombinovať prístupy stanovené v písmenách c) a d) odseku 1 v rámci skupiny v súlade s článkom 363.
5. Inštitúcia nesmie použiť žiadny z prístupov stanovených v písmenách a) a b) odseku 1 v kombinácii s prístupom stanoveným v písmene c).
6. Inštitúcia nesmie použiť prístup stanovený v písmene b) odseku 1 pre nástroje v obchodnej knihe, ktoré sú sekuritizačnými pozíciami alebo pozíciami zahrnutými do CTP, ktoré sú vymedzené v odsekoch 7 až 9 článku 104.
7. Na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká úpravy ocenenia pohľadávok pomocou pokročilej metódy stanovenej v článku 383 môžu inštitúcie naďalej používať zjednodušený prístup interného modelu stanovený v kapitole 5 tejto hlavy aj po [dátum začatia uplatňovania tohto nariadenia], čo je dátum, keď inštitúcie prestanú používať uvedený prístup na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká.
8. EBA vypracuje regulačné technické predpisy s cieľom podrobnejšie stanoviť, ako inštitúcie určia požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká pre pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, v súlade s prístupmi stanovenými v písmenách a) a b) odseku 1.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325aPodmienky použitia zjednodušeného štandardizovaného prístupu
1. Inštitúcia môže vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká pomocou prístupu uvedeného v článku 325 ods. 1 písm. c) za predpokladu, že veľkosť súvahových a podsúvahových činností inštitúcie podliehajúcich trhovým rizikám je na základe každomesačne uskutočňovaného posúdenia rovnaká alebo menšia než tieto prahové hodnoty:
a) 10 % celkových aktív inštitúcie;
b) 300 miliónov EUR.
Na základe žiadosti inštitúcie predloženej príslušnému úradu môže príslušný orgán inštitúcii na individuálnom základe povoliť vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká pomocou prístupu uvedeného v článku 325 ods. 1 písm. c) za predpokladu, že veľkosť súvahových a podsúvahových činností inštitúcie podliehajúcich trhovým rizikám je na základe každomesačne uskutočňovaného posúdenia menšia než 500 miliónov EUR.
2. Inštitúcie vypočítavajú veľkosť svojich súvahových a podsúvahových činností podliehajúcich trhovým rizikám k danému dátumu podľa týchto požiadaviek:
a) zahrnú sa všetky pozície priradené do obchodnej knihy ▌;
b) zahrnú sa všetky pozície v neobchodnej knihe vytvárajúce devízové a komoditné riziká;
c) všetky pozície sa oceňujú svojou trhovou cenou k danému dátumu okrem pozícií uvedených v písmene b). Ak trhová cena pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie uvedenú pozíciu ocenia poslednou známou trhovou hodnotou;
d) všetky pozície v neobchodnej knihe vytvárajúce komoditné riziká sa považujú za celkovú čistú devízovú pozíciu a oceňujú sa v súlade s článkom 352;
e) všetky pozície v neobchodnej knihe vytvárajúce komoditné riziká sa oceňujú s použitím ustanovení stanovených v článkoch 357 až 358;
f) absolútna hodnota dlhých pozícií sa spočíta s absolútnou hodnotou krátkych pozícií.
3. Inštitúcie informujú príslušné orgány, keď vypočítavajú alebo prestávajú vypočítavať svoje požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká v súlade s týmto článkom.
4. Inštitúcia, ktorá už nespĺňa žiadnu z podmienok odseku 1, o tom bezodkladne informuje príslušný orgán.
5. Inštitúcie prestanú vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká v súlade s odsekom 1 do troch mesiacov odo dňa, keď dôjde k jednému z týchto prípadov:
a) inštitúcia nespĺňa žiadne z podmienok odseku 1 počas troch po sebe idúcich mesiacov;
b) inštitúcia nespĺňa žiadne z podmienok odseku 1 počas viac než šiestich z posledných dvanástich mesiacov.
6. Keď inštitúcia prestane vypočítavať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká v súlade s odsekom 1, požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká v súlade s odsekom 1 bude môcť vypočítať len vtedy, keď príslušnému orgánu preukáže, že všetky podmienky stanovené v odseku 1 boli splnené za nepretržité obdobie jedného roka.
7. Inštitúcie počas každomesačného posudzovania nesmú vstupovať do pozícií na výlučné účely splnenia niektorých z podmienok stanovených v odseku 1.
Článok 325bZníženie požiadaviek pri konsolidovaných požiadavkách
1. S výhradou odseku 2 a len na účely výpočtu čistých pozícií a požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s touto hlavou na konsolidovanom základe môžu inštitúcie použiť pozície v jednej inštitúcii alebo podniku na kompenzovanie pozícií v druhej inštitúcii alebo podniku.
2. Inštitúcie môžu uplatniť odsek 1 len s výhradou povolenia od príslušných orgánov, ktoré sa udelí, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) vlastné zdroje sú v rámci skupiny uspokojivo alokované;
b) regulatórny, právny alebo zmluvný rámec, v rámci ktorého inštitúcie vykonávajú činnosť, zaručuje vzájomnú finančnú podporu v rámci skupiny.
3. Ak sa podniky nachádzajú v tretích krajinách, musia byť popri podmienkach uvedených v odseku 2 splnené všetky tieto podmienky:
a) takýmto podnikom bolo udelené povolenie v tretej krajine a buď zodpovedajú vymedzeniu pojmu úverová inštitúcia, alebo sú uznanými investičnými spoločnosťami tretej krajiny;
b) takéto podniky spĺňajú na individuálnom základe požiadavky na vlastné zdroje, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami ustanovenými v tomto nariadení;
c) v príslušných tretích krajinách neexistujú predpisy, ktoré by mohli významne ovplyvniť prevod zdrojov v rámci skupiny.
Článok 325cŠtrukturálne hedžingy devízového rizika
1. Príslušné orgány môžu umožniť inštitúcii vylúčiť určité pozície menového rizika, ktoré inštitúcia zámerne prevzala na účely hedžingu proti nepriaznivému účinku výmenných kurzov na svoje ukazovatele podľa článku 92 ods. 1 s povolením príslušných orgánov, z výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká, ak sú splnené tieto podmienky:
a) vylúčenie je obmedzené na najvyššiu z týchto súm:
i) suma investícií do pridružených subjektov, ktoré však nie sú konsolidované s inštitúciou, v cudzích menách;
ii) suma investícií do konsolidovaných dcérskych spoločností v cudzích menách.
b) vylúčenie z výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká sa vykonáva na obdobie najmenej šiestich mesiacov;
c) inštitúcia poskytla príslušným orgánom podrobné informácie o uvedenej pozícii, preukázala, že do pozície vstúpila na účely čiastočného alebo úplného hedžingu proti nepriaznivým účinkom výmenného kurzu na svoje ukazovatele vymedzené v súlade s článkom 92 ods. 1 a sumami uvedenej pozície, ktoré sú vylúčené z požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko, ako je uvedené v písmene a).
2. Každé vylúčenie pozícií z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká v súlade s odsekom 1 sa uplatňuje dôsledne a platí počas celého obdobia životnosti aktív alebo iných položiek.
3. Príslušné orgány schvália všetky následné zmeny súm vykonané inštitúciou, ktoré majú byť vylúčené z požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká v súlade s odsekom 1.“.
(84) V tretej časti sa v hlave IV dopĺňajú tieto kapitoly 1a a 1b:
„Kapitola 1aŠtandardizovaný prístup
Oddiel 1Všeobecné ustanovenia
Článok 325Rozsah pôsobnosti a štruktúra štandardizovaného prístupu
Inštitúcia vypočíta požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pomocou štandardizovaného prístupu pre portfólio pozícií v obchodnej knihe a pozícií v neobchodnej knihe, ktoré vytvárajú devízové a komoditné riziká, ako súčet týchto troch prvkov:
a) požiadavky na vlastné zdroje podľa metódy založenej na citlivostiach stanovenej v oddiele 2 tejto kapitoly;
b) požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania stanovenej v oddiele 5 tejto kapitoly, ktorá sa vzťahuje len na pozície v obchodnej knihe spomenuté v uvedenom oddiele;
c) požiadaviek na vlastné zdroje pre reziduálne riziká stanovené v oddiele 4 tejto kapitoly, ktoré sa vzťahujú len na pozície v obchodnej knihe spomenuté v uvedenom oddiele.
Oddiel 2Požiadavka na vlastné zdroje podľa metódy založenej na citlivostiach
Článok 325eVymedzenie pojmov
Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
(1) „trieda rizika“ je jedna z týchto siedmich kategórií: i) všeobecné úrokové riziko; ii) nesekuritizačné riziko kreditného rozpätia; iii) sekuritizačné riziko kreditného rozpätia (nie CTP); iv) sekuritizačné riziko kreditného rozpätia (CTP); v) akciové riziko; vi) komoditné riziko; a vii) devízové riziko.
(2) „citlivosť“ je relatívna zmena hodnoty pozície vypočítaná pomocou modelu oceňovania inštitúcie v dôsledku zmeny hodnoty jedného z relevantných rizikových faktorov pozície.
(3) „skupina“ je podkategória pozícií v rámci jednej triedy rizika s podobným rizikovým profilom, ku ktorej je priradená riziková váha v súlade s pododdielom 1 oddielu 3 tejto kapitoly.
Článok 325fPrvky metódy založenej na citlivostiach
1. Inštitúcie vypočítavajú požiadavku na vlastné zdroje pre trhové riziko podľa metódy založenej na citlivostiach agregáciou týchto troch požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 325i:
a) požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko delta, ktoré zachytáva riziko zmien v hodnote nástroja v dôsledku pohybov v jeho rizikových faktoroch nesúvisiacich s volatilitou a za predpokladu lineárnej funkcie oceňovania;
b) požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko vega, ktoré zachytáva riziko zmien v hodnote nástroja v dôsledku pohybov v jeho rizikových faktoroch súvisiacich s volatilitou;
c) požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia, ktoré zachytáva riziko zmien v hodnote nástroja v dôsledku pohybov v hlavných rizikových faktoroch nesúvisiacich s volatilitou nezachytených rizikom delta.
2. Na účely výpočtu uvedeného v odseku 1,
d) všetky pozície nástrojov s voliteľnosťou podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v písmenách a), b) a c) odseku 1.
e) všetky pozície nástrojov bez voliteľnosti podliehajú len požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v písmene a) odseku 1.
Na účely tejto kapitoly nástroje s voliteľnosťou zahŕňajú okrem iného: kúpne opcie, predajné opcie, opcie s maximálnou a minimálnou úrokovou mierou, swapcie, bariérové opcie a exotické opcie. Vložené opcie, napríklad predbežné platby alebo behaviorálne opcie, sa na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká považujú za samostatné pozície v opciách.
Na účely tejto kapitoly sa nástroje, ktorých peňažné toky možno zapísať ako lineárnu funkciu pomyslenej hodnoty podkladového nástroja, považujú za nástroje bez voliteľnosti.
Článok 325gPožiadavky na vlastné zdroje pre riziká delta a vega
1. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká delta a vega inštitúcie použijú rizikové faktory delta a vega opísané v pododdiele 1 oddielu 3 tejto kapitoly.
2. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká delta a vega inštitúcia použije proces stanovený v odsekoch 3 až 8.
3. Pre každú triedu rizika sa citlivosť všetkých nástrojov v rozsahu pôsobnosti požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká delta alebo vega, a to pre každý z príslušných faktorov rizika delta alebo vega zahrnutých do uvedenej triedy rizika, vypočítava pomocou zodpovedajúcich vzorcov uvedených v pododdiele 2 oddiele 3 tejto kapitoly. Ak hodnota nástroja závisí od viacerých rizikových faktorov, citlivosť sa stanovuje samostatne pre každý rizikový faktor.
4. Citlivosti sa priradia k jednej zo skupín „b“ v rámci každej triedy rizika.
5. V rámci každej skupiny „b“ sa vzájomne započítajú kladné a záporné citlivosti voči rovnakému rizikovému faktoru, čím sa dostanú čisté citlivosti ( voči každému rizikovému faktoru „k“ v skupine).
6. Čisté citlivosti voči každému rizikovému faktoru () v rámci každej skupiny sa vynásobia zodpovedajúcimi rizikovými váhami (RWk) stanovenými v oddiele 6, čím sa dostanú vážené citlivosti (WSk) pre každý rizikový faktor v rámci danej skupiny podľa tohto vzorca:
7. Vážené citlivosti voči rôznym rizikovým faktorom v rámci každej skupiny sa agregujú podľa vzorca uvedeného ďalej, kde spodná hodnota funkcie druhej odmocniny je nula, čím sa dostane citlivosť špecifická pre danú skupinu (Kb). Použijú sa zodpovedajúce korelácie pre vážené citlivosti v rámci rovnakej skupiny () stanovené v oddiele 6.
8. Citlivosť špecifická pre skupinu (Kb) sa vypočíta pre každú skupinu v rámci triedy rizika v súlade s odsekmi 5 až 7. Keď sa citlivosť špecifická pre skupinu vypočítala pre všetky skupiny, vážené citlivosti voči všetkým rizikovým faktorom naprieč skupinami sa agregujú podľa vzorca uvedeného ďalej s použitím zodpovedajúcich korelácií γbc pre vážené citlivosti v rôznych skupinách stanovených v oddiele 6, čím sa dostane požiadavka na vlastné zdroje delta alebo vega špecifická pre triedu rizika:
kde pre všetky rizikové faktory v skupine b a v skupine c. Ak uvedené hodnoty pre and vedú k zápornému číslu pre celkový súčet , inštitúcia musí vypočítať požiadavky na vlastné zdroje delta alebo vega špecifické pre triedu rizika pomocou alternatívnej špecifikácie, podľa pre všetky rizikové faktory v skupine b a pre všetky rizikové faktory v skupine c.
Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko delta alebo vega špecifické pre triedu rizika sa vypočítajú pre každú triedu rizika v súlade s odsekmi 1 až 8.
Článok 325hPožiadavky na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia
1. Inštitúcia použije proces stanovený v odsekoch 2 až 6 na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia.
2. Pomocou citlivostí vypočítaných v súlade s článkom 325g ods. 4 sa pre každú triedu rizika vypočíta požiadavka pre čisté riziko zakrivenia pre každý rizikový faktor (k) patriaci do uvedenej triedy rizika podľa vzorca uvedeného ďalej.
kde:
i = index, ktorý označuje nástroj podliehajúci rizikám zakrivenia spojeným s rizikovým faktorom k;
= súčasná úroveň rizikového faktora k;
= hodnota nástroja i podľa odhadu modelu oceňovania inštitúcie s použitím aktuálnej hodnoty rizikového faktora k;
a and = hodnota nástroja i po tom and = the value of an instrument i after , ako sa hodnota xk posunie smerom nahor, resp. nadol v súlade so zodpovedajúcimi rizikovými váhami;
= riziková váha pre rizikový faktor zakrivenia k pre nástroj i stanovený v súlade s oddielom 6;
= citlivosť delta nástroja i s ohľadom na rizikový faktor delta, ktorý zodpovedá rizikovému faktoru zakrivenia k.
3. Pre každú triedu rizika sa požiadavky pre čisté riziko zakrivenia vypočítané v súlade s odsekom 2 priradia do jednej zo skupín (b) v danej triede rizika.
4. Všetky požiadavky pre čisté riziko zakrivenia v každej skupine (b) sa agregujú podľa vzorca uvedeného nižšie, v ktorom sa použijú zodpovedajúce predpísané korelácie kl medzi dvojicami faktorov rizika k,l v každej skupine, čím sa získajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia špecifické pre danú skupinu:
kde:
= je funkcia, ktorá má hodnotu 0, ak hodnoty a majú záporné znamienka. Vo všetkých ostatných prípadoch ymá hodnotu 1.
5. Požiadavky na vlastné zdroje pre čisté riziko zakrivenia sa agregujú naprieč skupinami v každej triede rizika podľa vzorca uvedeného ďalej, v ktorom sa použijú zodpovedajúce predpísané korelácie γbc pre súbory požiadaviek pre čisté riziko zakrivenia patriace do rôznych skupín. Tým sa dostanú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia špecifické pre triedu rizika.
kde:
pre všetky rizikové faktory v skupine b a for all risk factors in bucket b, and v skupine c;
je funkcia, ktorá má hodnotu 0, ak hodnoty a majú záporné znamienka. Vo všetkých ostatných prípadoch má hodnotu 1.
Ak tieto hodnoty pre a and vedú k zápornému číslu pre celkový súčet
inštitúcia vypočíta požiadavku na riziko zakrivenia pomocou alternatívnej špecifikácie, podľa ktorej pre všetky rizikové faktory v skupine b a pre všetky rizikové faktory v skupine c.
6. Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia špecifické pre triedu rizika sa vypočítajú pre každú triedu rizika v súlade s odsekmi 2 až 5.
Článok 325iAgregácia požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko delta, riziko vega a riziko zakrivenia špecifických pre triedu rizika
1. Inštitúcie agregujú požiadavky na vlastné zdroje špecifické pre triedu rizika pre riziká delta, vega a riziko zakrivenia v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2 a 3.
2. Postup výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje špecifických pre triedu rizika pre riziká delta, vega a riziko zakrivenia opísaný v článkoch 325g a 325h sa vykonáva trikrát pre každú triedu rizika, a to vždy s použitím iného súboru korelačných parametrov (korelácia medzi rizikovými faktormi v skupine) a (korelácia medzi skupinami v rámci triedy rizika). Každý z týchto troch súborov zodpovedá inému z týchto scenárov:
a) scenár „stredné korelácie“, kde korelačné parametre a and zostávajú bez zmeny v porovnaní s parametrami uvedenými v oddiele 6;
b) scenár „vysoké korelácie“, kde sa korelačné parametre a and stanovené v oddiele 6 rovnomerne násobia koeficientom 1,25, pričom pre hodnoty and platí horná hranica 100 %;
c) scenár „nízke korelácie“, kde sa zodpovedajúce predpísané korelácie stanovené v oddiele 6 rovnomerne násobia koeficientom 0,75.
3. Pre každý zo scenárov inštitúcia stanoví požiadavky na vlastné zdroje špecifické pre jednotlivé scenáre na úrovni portfólia. Požiadavka na vlastné zdroje špecifická pre jednotlivé scenáre na úrovni portfólia sa vypočíta ako súčet požiadaviek na vlastné zdroje špecifických pre triedu rizika pre tento scenár.
4. Konečné požiadavky na vlastné zdroje portfólia sú najvyššie z požiadaviek na vlastné zdroje na úrovni portfólia vypočítaných podľa článku 3.
▌
Článok 325jZaobchádzanie s indexovými nástrojmi a opciami s viacerými podkladovými nástrojmi
1. Inštitúcie použijú prístup založený na prezretí podkladových expozícií v prípade indexových nástrojov a opcií s viacerými podkladovými nástrojmi, ak všetky zložky indexu alebo opcie majú citlivosti na riziko delta s rovnakým znamienkom. Citlivosti na zložkové rizikové faktory z indexových nástrojov a opcií s viacerými podkladovými nástrojmi sa môžu vzájomne započítať s citlivosťami na nástroje zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany bez obmedzení, okrem pozícií v CTP.
2. Opcie s viacerými podkladovými nástrojmi s citlivosťami na riziko delta s rôznymi znamienkami sú vyňaté z rizika delta a vega, ale vzťahuje sa na ne dodatočná hodnota reziduálneho rizika uvedená v oddiele 4 tejto kapitoly.
Článok 325kZaobchádzanie s podnikmi kolektívneho investovania
1. Inštitúcie vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pozície v podniku kolektívneho investovania („PKI“) pomocou jedného z týchto prístupov:
a) inštitúcia, ktorá dokáže každodenne identifikovať podkladové investície PKI alebo indexový nástroj, uvedené podkladové investície preskúmava a vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pre túto pozíciu v súlade s prístupom stanoveným v článku 325j ods. 1;
b) ak je možné získať denné ceny pre PKI, ale inštitúcia vie o mandáte PKI, táto inštitúcia považuje pozíciu PKI za kapitálový nástroj na účely metódy založenej na citlivostiach;
c) ak je možné získať denné ceny pre PKI, ale inštitúcia nevie o mandáte PKI, táto inštitúcia považuje pozíciu PKI za kapitálový nástroj na účely metódy založenej na citlivostiach a priradí uvedenej pozícii PKI rizikovú váhu skupiny kapitálového rizika „iný sektor“.
2. Inštitúcie sa môžu pri výpočte a vykazovaní svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pre pozície v PKI v súlade s metódami stanovenými v tejto kapitole spoliehať na tieto tretie strany:
a) depozitár PKI za predpokladu, že PKI investuje výhradne do cenných papierov a ukladá všetky tieto cenné papiere u tohto depozitára;
b) v prípade ostatných PKI správcovská spoločnosť podniku kolektívneho investovania za predpokladu, že daná správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a).
3. EBA vypracuje regulačné technické predpisy s cieľom podrobnejšie stanoviť, ktoré rizikové váhy sa majú priradiť pozíciám v PKI uvedeným v odseku 1 písm. b).
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [pätnásť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325lUpisovacie pozície
1. Inštitúcie môžu používať postup stanovený v tomto článku na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká upisovacích pozícií dlhových alebo kapitálových nástrojov.
2. Inštitúcia použije jeden z vhodných násobiacich koeficientov uvedených v tabuľke 1 na čisté citlivosti všetkých upisovacích pozícií pre každého jednotlivého emitenta, pričom vylúči upisovacie pozície, ktoré sú upísané alebo podupísané tretími osobami na základe formálnych dohôd, a vypočíta požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká v súlade s prístupom stanoveným v tejto kapitole na základe upravených čistých citlivostí.
Tabuľka 1
|
pracovný deň 0 |
0% |
|
|
pracovný deň 1 |
10% |
|
|
pracovné dni 2 až 3 |
25% |
|
|
pracovný deň 4 |
50 % |
|
|
pracovný deň 5 |
75% |
|
|
po pracovnom dni 5 |
100% |
|
Na účely tohto článku „pracovný deň 0“ je pracovný deň, keď sa inštitúcia bezpodmienečne zaviaže prijať známe množstvo cenných papierov za dohodnutú cenu.
3. Inštitúcie informujú príslušné orgány o uplatnení postupu stanoveného v tomto článku.
Oddiel 3Vymedzenie faktorov rizika a citlivosti
Pododdiel 1Vymedzenie faktorov rizika
Článok 325mFaktory všeobecného úrokového rizika
1. Pre všetky všeobecné faktory úrokového rizika vrátane inflačného rizika a rizika krížového menového základu existuje jedna skupina pre každú menu, pričom každá skupina obsahuje rôzne druhy rizikových faktorov.
Všeobecné faktory úrokového rizika delta vzťahujúce sa na nástroje citlivé na úrokové sadzby sú príslušné bezrizikové úrokové sadzby pre každú menu a každú z týchto splatností: 0,25 roka, 0,5 roka, 1 rok, 2 roky, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov, 15 rokov, 20 rokov, 30 rokov. Inštitúcie priraďujú rizikové faktory stanoveným vrcholným bodom lineárnou interpoláciou alebo pomocou metódy, ktorá najlepšie zodpovedá funkciám oceňovania používaným v rámci funkcie nezávislého riadenia rizík inštitúcie na vykazovanie trhových rizík alebo ziskov a strát vrcholovému manažmentu.
2. Inštitúcie získavajú bezrizikové úrokové sadzby pre každú menu z nástrojov peňažného trhu vedených v obchodnej knihe inštitúcie, ktoré majú najnižšie kreditné riziko, ako sú napríklad jednodňové indexové swapy.
3. Pokiaľ inštitúcia nemôže použiť prístup uvedený v odseku 2, bezrizikové úrokové sadzby musia byť založené na jednej alebo viacerých swapových krivkách implikovaných trhom, ktoré inštitúcia používa na označenie pozícií na trhu, ako sú swapové krivky pre úrokové sadzby ponúkané na medzibankovom trhu.
Ak sú údaje o swapových krivkách implikovaných trhom opísaných v odseku 2 a prvom pododseku tohto odseku nedostatočné, bezrizikové úrokové sadzby možno odvodiť od najvhodnejšej krivky štátnych dlhopisov pre danú menu.
Ak inštitúcie používajú rizikové faktory odvodené v súlade s postupom stanoveným v druhom pododseku tohto odseku pre nástroje štátneho dlhu, nástroj štátneho dlhu nesmie byť vyňatý z požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko kreditného rozpätia. V prípadoch, keď nie je možné oddeliť bezrizikovú úrokovú sadzbu od zložky kreditného rozpätia, citlivosť voči tomuto rizikovému faktoru sa pridelí k triede všeobecného úrokového rizika aj triede rizika kreditného rozpätia.
4. V prípade všeobecných faktorov úrokového rizika tvorí každá mena samostatnú skupinu. Inštitúcie priradia rizikovým faktorom v rovnakej skupine, ale s rôznou splatnosťou, inú rizikovú váhu v súlade s oddielom 6.
Inštitúcie použijú dodatočné rizikové faktory pre inflačné riziko dlhových nástrojov, ktorých peňažné toky sú funkčne závislé od mier inflácie. Tieto dodatočné rizikové faktory sa skladajú z jedného vektora mier inflácie implikovaných trhom s rôznymi splatnosťami pre jednotlivé meny. Pre každý nástroj musí vektor obsahovať taký počet zložiek, koľko rôznych mier inflácie sa používa v modeli oceňovania inštitúcie ako premenné pre daný nástroj.
5. Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja na dodatočný rizikový faktor pre inflačné riziko uvedené v odseku 4 ako zmenu v hodnote nástroja podľa jeho modelu oceňovania ako výsledok posunu o 1 bázický bod v každej zo zložiek vektora. Každá mena tvorí samostatnú skupinu. V rámci každej skupiny inštitúcie pristupujú k inflácii ako k jednotnému rizikovému faktoru bez ohľadu na počet zložiek každého vektora. Inštitúcie započítajú všetky citlivosti voči inflácii v rámci skupiny vypočítané podľa opisu vyššie s cieľom umožniť vznik jednotnej čistej citlivosti na skupinu.
6. Dlhové nástroje, ktoré zahŕňajú platby v rôznych menách, podliehajú aj krížovému menovému bázickému riziku medzi uvedenými menami. Na účely metódy založenej na citlivostiach sú rizikovými faktormi, ktoré majú inštitúcie uplatňovať, krížové menové bázické riziká každej meny vo vzťahu k americkému doláru alebo euru. Inštitúcie počítajú krížové menové bázy, ktoré sa netýkajú ani bázy vzťahujúcej sa k americkému doláru, ani bázy vzťahujúcej sa euru, buď na „báze vzťahujúcej sa k americkému doláru“ alebo „báze vzťahujúcej sa k euru“.
Každý krížový menový bázický rizikový faktor pozostáva z jedného vektora krížovej menovej bázy rôznych splatností pre každú menu. Pre každý nástroj vektor obsahuje taký počet zložiek, koľko krížových menových báz sa používa ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj. Každá mena tvorí samostatnú skupinu.
Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja voči tomuto rizikovému faktoru ako zmenu v hodnote nástroja podľa jeho modelu oceňovania ako výsledok posunu o 1 bázický bod v každej zo zložiek vektora. Každá mena tvorí samostatnú skupinu. V rámci každej skupiny existujú dva možné rozdielne rizikové faktory: báza vzťahujúca sa k euru a báza vzťahujúca sa k americkému doláru, a to bez ohľadu na počet zložiek existujúcich v každom vektore krížovej menovej bázy. Maximálny počet čistých citlivostí na skupinu je dve.
7. Všeobecné faktory úrokového rizika vega vzťahujúce sa na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na všeobecnú úrokovú sadzbu, sú implikované volatility príslušných bezrizikových sadzieb, ktoré sú opísané v odsekoch 2 a 3, a sú pridelené do skupín v závislosti od meny a zaradené do týchto splatností v rámci každej skupiny: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Pre každú menu existuje jedna skupina.
Na účely vzájomného započítavania považujú inštitúcie implikované volatility spojené s rovnakými bezrizikovými sadzbami a zaradené do rovnakých splatností za volatility tvoriace rovnaký rizikový faktor.
Ak inštitúcie zaraďujú implikované volatility do splatností podľa tohto odseku, platí nasledujúce:
a) ak je splatnosť opcie v súlade so splatnosťou podkladového aktíva, použije sa jednotný faktor rizika, ktorý sa zaradí v súlade s uvedenou splatnosťou;
b) ak je splatnosť opcie kratšia než splatnosť podkladového aktíva, nasledujúce rizikové faktory sa použijú takto:
i) prvý rizikový faktor sa zaradí v súlade so splatnosťou opcie;
ii) druhý rizikový faktor sa zaradí v súlade so zostatkovou dobou splatnosti podkladového aktíva opcie k dátumu exspirácie opcie.
8. Všeobecné faktory úrokového rizika zakrivenia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať, pozostávajú z jedného vektora bezrizikových sadzieb, ktorý predstavuje konkrétnu bezrizikovú výnosovú krivku na každú menu. Každá mena tvorí samostatnú skupinu. Pre každý nástroj vektor obsahuje taký počet zložiek, koľko rôznych splatností bezrizikových sadzieb sa ako premenné používa v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj.
9. Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja voči každému rizikovému faktoru použitému vo vzorci rizika zakrivenia v súlade s článkom 325h. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory, ktoré zodpovedajú rôznym výnosovým krivkám a majú rôzny počet zložiek za rovnaký rizikový faktor, a to za predpokladu, že uvedené vektory zodpovedajú rovnakej mene. Inštitúcie vzájomne započítajú citlivosti voči rovnakému rizikovému faktoru. Pre každú skupinu existuje iba jedna čistá citlivosť.
Pre infláciu ani krížové menové bázické riziká nesmie existovať žiadna kapitálová požiadavka na riziko zakrivenia.
Článok 325nFaktory rizika kreditného rozpätia pre nesekuritizáciu
1. Rizikovými faktormi delta kreditného rozpätia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nesekuritizačné nástroje citlivé na kreditné rozpätie, sú sadzby kreditného rozpätia ich emitenta odvodené od príslušných dlhových nástrojov a swapov na kreditné zlyhanie a zaradené do každej z týchto splatností: 0,25 roka, 0,5 roka, 1 rok, 2 roky, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov, 15 rokov, 20 rokov, 30 rokov. Inštitúcie použijú jeden rizikový faktor na emitenta a splatnosť bez ohľadu na to, či uvedené sadzby kreditného rozpätia ich emitenta sú odvodené od dlhových nástrojov alebo swapov na kreditné zlyhanie. Skupiny sú sektorovými skupinami, ako sa uvádza v oddiele 6, a každá skupina musí obsahovať všetky rizikové faktory pridelené príslušnému sektoru.
2. Rizikovými faktormi vega kreditného rozpätia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s nesekuritizačnými podkladovými aktívami citlivými na kreditné rozpätie, sú implikované volatility sadzieb kreditného rozpätia emitenta podkladových aktív odvodené tak, ako je stanovené v odseku 1, ktoré sa zaraďujú do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou opcie, ktorá podlieha požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Použijú sa rovnaké skupiny ako skupiny, ktoré sa použili pre riziko delta kreditného rozpätia pre nesekuritizáciu.
3. Faktory rizika zakrivenia kreditného rozpätia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nesekuritizačné nástroje, pozostávajú z jedného vektora sadzieb kreditného rozpätia, ktorý predstavuje konkrétnu krivku kreditného rozpätia emitenta. Pre každý nástroj vektor obsahuje taký počet zložiek, koľko rôznych splatností sadzieb kreditného rozpätia sa ako premenné používa v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj. Použijú sa rovnaké skupiny ako skupiny, ktoré sa použili pre riziko delta kreditného rozpätia pre nesekuritizáciu.
4. Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja voči každému rizikovému faktoru použitému vo vzorci rizika zakrivenia v súlade s článkom 325h. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory odvodené buď od príslušných dlhových nástrojov alebo od swapov na kreditné zlyhanie a s rôznym počtom zložiek za rovnaký rizikový faktor, a to za predpokladu, že uvedené vektory zodpovedajú rovnakému emitentovi.
Článok 325oFaktory rizika kreditného rozpätia pre sekuritizáciu
1. Inštitúcie použijú rizikové faktory rizika kreditného rozpätia sekuritizácií CTP uvedené v odseku 3 na sekuritizačné pozície, ktoré patria do CTP, ako je uvedené v článku 104 ods. 7 až 9.
Inštitúcie použijú rizikové faktory rizika kreditného rozpätia sekuritizácií mimo CTP uvedené v odseku 5 na sekuritizačné pozície, ktoré nepatria do CTP, ako je uvedené v článku 104 ods. 7 až 9.
2. Skupiny použiteľné na riziko kreditného rozpätia sekuritizácií, ktoré patria do CTP, musia byť rovnaké ako skupiny použiteľné na riziko kreditného rozpätia nesekuritizácií, ako je uvedené v oddiele 6.
Skupiny použiteľné na riziko kreditného rozpätia sekuritizácií, ktoré nepatria do CTP, musia byť špecifické pre túto rizikovú kategóriu, ako je uvedené v oddiele 6.
3. Rizikové faktory kreditného rozpätia, ktoré majú inštitúcie použiť na sekuritizačné pozície, ktoré patria do CTP, sú tieto:
a) rizikovými faktormi delta sú všetky príslušné sadzby kreditného rozpätia emitentov podkladových expozícií sekuritizačnej pozície odvodené od príslušných dlhových nástrojov a swapov na kreditné zlyhanie pre každú z týchto splatností: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov.
b) rizikovými faktormi vega použiteľnými na opcie so sekuritizačnými pozíciami, ktoré patria do CTP ako podkladové aktíva, sú implikované volatility kreditných rozpätí emitentov podkladových expozícií sekuritizačnej pozície odvodené podľa písmena a) tohto odseku, ktoré musia byť zaradené do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou príslušnej opcie, ktorá podlieha požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov.
c) rizikovými faktormi zakrivenia sú príslušné výnosové krivky kreditného rozpätia emitentov podkladových expozícií sekuritizačnej pozície vyjadrené ako vektor sadzieb kreditného rozpätia pre rôzne splatnosti odvodené podľa písmena a) tohto odseku. Pre každý nástroj vektor obsahuje taký počet zložiek, koľko rôznych splatností sadzieb kreditného rozpätia sa ako premenné používa v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj.
4. Inštitúcie vypočítajú citlivosť sekuritizačnej pozície voči každému rizikovému faktoru použitému vo vzorci rizika zakrivenia , ako je uvedené v článku 325h. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory odvodené od príslušných dlhových nástrojov alebo swapov na úverové zlyhanie a s rôznym počtom zložiek za rovnaký rizikový faktor, a to za predpokladu, že tieto vektory zodpovedajú rovnakému emitentovi.
5. Rizikové faktory kreditného rozpätia, ktoré majú inštitúcie použiť na sekuritizačné pozície, ktoré nepatria do CTP, sa vzťahujú na rozpätie tranže a nie na rozpätie podkladových nástrojov a sú tieto:
a) rizikovými faktormi delta sú príslušné sadzby kreditného rozpätia tranže zaradené do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou tranže: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov.
b) rizikovými faktormi vega použiteľnými na opcie so sekuritizačnými pozíciami, ktoré nepatria do CTP ako podkladové aktíva, sú implikované volatility kreditných rozpätí tranží, pričom každá z nich je zaradená do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou opcie, ktorá podlieha požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov.
c) rizikové faktory zakrivenia sú rovnaké ako tie, ktoré sú opísané v písmene a) tohto odseku. Na všetky tieto rizikové faktory sa použije spoločná riziková váha, ako je uvedené v oddiele 6.
Článok 325pFaktory akciového rizika
1. Skupinami pre všetky faktory akciového rizika sú sektorové skupiny uvedené v oddiele 6.
2. Faktormi delta akciového rizika, ktoré majú inštitúcie uplatniť, sú všetky spotové ceny akcií a všetky sadzby zmlúv o repo transakciách akcií alebo akciové repo sadzby.
Na účely akciového rizika špecifická krivka repo akcií tvorí jednotný rizikový faktor, ktorý je vyjadrený ako vektor repo sadzieb pre rôzne splatnosti. Pre každý nástroj vektor obsahuje taký počet zložiek, koľko rôznych splatností repo sadzieb sa používa v modeli oceňovania inštitúcie ako premenné pre daný nástroj.
Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja voči tomuto rizikovému faktoru ako zmenu v hodnote nástroja podľa jeho modelu oceňovania ako výsledok posunu o 1 bázický bod v každej zo zložiek vektora. Inštitúcie započítajú citlivosti voči rizikovému faktoru repo sadzby rovnakého akciového cenného papiera bez ohľadu na počet zložiek každého vektora.
3. Faktormi vega akciového rizika, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na akcie, sú implikované volatility spotových cien akcií, ktoré sa zaradia do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťami príslušných opcií, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Pre akciové repo sadzby nesmie existovať žiadna kapitálová požiadavka na kapitálové riziko vega.
4. Rizikovými faktormi zakrivenia akciového rizika, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na akcie, sú všetky spotové ceny akcií bez ohľadu na splatnosť príslušných opcií. Pre akciové repo sadzby nesmie existovať žiadna kapitálová požiadavka na riziko zakrivenia.
Článok 325qFaktory komoditného rizika
1. Skupinami pre všetky komoditné rizikové faktory sú sektorové skupiny uvedené v oddiele 6.
2. Komoditnými rizikovými faktormi delta, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje citlivé na komodity, sú všetky spotové ceny komodít pre každý druh komodity a pre každý stupeň kvality. Inštitúcie použijú len dve ceny komodít na rovnaký druh komodity s rovnakou splatnosťou a s rovnakým druhom zmluvného stupňa s cieľom vytvoriť rovnaký rizikový faktor, ak je súbor právnych podmienok týkajúcich sa miesta dodania identický.
3. Komoditnými rizikovými faktormi vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na komoditu, sú implikované volatility cien komodít podľa druhu komodity, ktoré sa zaraďujú do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťami príslušných opcií, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Inštitúcie považujú citlivosti voči rovnakému druhu komodity a pridelené do rovnakej splatnosti za jediný rizikový faktor, ktorý potom inštitúcie vzájomne započítavajú.
4. Komoditnými rizikovými faktormi zakrivenia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na komodity, je jeden súbor cien komodít s rôznymi splatnosťami na druh komodity vyjadrený ako vektor. Pre každý nástroj vektor obsahuje taký počet zložiek, koľko rôznych cien danej komodity sa ako premenné používa v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj. Inštitúcie nesmú rozlišovať medzi cenami komodít podľa stupňa alebo miesta dodania.
Citlivosť nástroja voči každému rizikovému faktoru použitému vo vzorci rizika zakrivenia sa vypočítava tak, ako je uvedené v článku 325h. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory s rôznym počtom zložiek za vektory tvoriace rovnaký rizikový faktor za predpokladu, že tieto vektory zodpovedajú rovnakému druhu komodity.
Článok 325rFaktory devízového rizika
1. Rizikovými faktormi delta devízového rizika, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje citlivé na devízy, sú všetky spotové výmenné kurzy medzi menou, v ktorej je nástroj denominovaný, a menou vykazovania inštitúcie. Na menový pár musí existovať jedna skupina, ktorá musí obsahovať jediný rizikový faktor a jedinú čistú citlivosť.
2. Rizikovými faktormi vega devízového rizika, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na devízy, sú implikované volatility výmenných kurzov medzi menovými pármi uvedenými v odseku 1. Uvedené implikované volatility výmenných kurzov musia byť zaradené do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťami príslušných opcií, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov.
3. Rizikové faktory zakrivenia devízového rizika, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na devízy, sú rovnaké ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1.
4. Od inštitúcií sa nevyžaduje, aby rozlišovali medzi domáci a zahraničnými menovými variantmi pre všetky rizikové faktory delta, vega a zakrivenia devízového rizika.
Pododdiel 2: Vymedzenie citlivostí
Článok 325sCitlivosti na riziko delta
1. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti delta GIRR takto:
a) citlivosti voči rizikovým faktorom, ktoré pozostávajú z bezrizikových sadzieb, sa vypočítavajú takto:
kde:
= sadzba bezrizikovej krivky k so splatnosťou t;
Vi (.) = funkcia oceňovania nástroja i;
x, y = iné premenné vo funkcii oceňovania.
b) citlivosti voči rizikovým faktorom pozostávajúcim z inflačného rizika a krížovej menovej bázy () sa vypočítavajú takto:
kde:
= vektor m zložiek predstavujúci implicitnú inflačnú krivku alebo krížovú menovú bázickú krivku pre danú menu j, kde m je rovné počtu premenných týkajúcich sa inflácie alebo krížovej meny použitých v modeli oceňovania nástroja i;
= matica jednoty rozmeru (1 x m);
Vi (.) = funkcia oceňovania nástroja i;
y, z = ostatné premenné v modeli oceňovania.
2. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti na riziko delta kreditného rozpätia pre všetky sekuritizačné a nesekuritizačné pozície () takto:
kde:
= hodnota sadzby kreditného rozpätia emitenta j pri splatnosti t;
Vi (.) = funkcia oceňovania nástroja i;
x, y = iné premenné vo funkcii oceňovania.
3. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti delta na akciové nástroje takto:
a) citlivosti voči rizikovým faktorom k (sk) pozostávajúcim zo spotových cien akcií sa vypočítavajú takto:
kde:
k je špecifický akciový cenný papier;
EQk je hodnota spotovej ceny daného akciového cenného papiera a
Vi (.) je funkcia oceňovania nástroja i;
x, y sú ostatné premenné v modeli oceňovania;
b) citlivosti voči rizikovým faktorom pozostávajúcim z akciových repo sadzieb sa vypočítavajú takto:
kde:
k = index, ktorý označuje kapitál;
= vektor m zložiek predstavujúci termínovú reštrukturalizáciu repo obchodu pre špecifické akcie k, kde m sa rovná počtu repo sadzieb zodpovedajúcich rôznym splatnostiam použitým v modeli oceňovania nástroja i;
= matica jednoty rozmeru (1 x m);
Vi (.) = funkcia oceňovania nástroja i;
y, z = ostatné premenné v modeli oceňovania nástroja i.
4. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti delta na komoditu voči každému rizikovému faktoru k (sk) takto:
kde:
k = rizikový faktor danej komodity;
CTYk = hodnota rizikového faktora k;
Vi (.) = trhová hodnota nástroja i ako funkcia rizikového faktora k.
5. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti delta na devízy voči každému devízovému rizikovému faktoru k (sk) takto:
kde:
k = rizikový faktor danej devízy;
FXk = hodnota rizikového faktora;
Vi (.) = trhová hodnota nástroja i ako funkcia rizikového faktora k.
Článok 325tCitlivosti na riziko vega
1. Inštitúcie vypočítavajú citlivosť opcie na riziko vega voči danému rizikovému faktoru k (sk) takto: takto:
kde:
k = špecifický rizikový faktor vega pozostávajúci z implikovanej volatility;
= hodnota daného rizikového faktora, ktorá by mala byť vyjadrená v percentách;
x, y = iné premenné vo funkcii oceňovania.
2. V prípade tried rizika, keď rizikové faktory vega majú rozmer splatnosti, ale keď pravidlá týkajúce sa zaraďovania rizikových faktorov nie sú použiteľné, pretože opcie nemajú splatnosť, inštitúcie zaraďujú uvedené rizikové faktory do najdlhšej predpísanej splatnosti. Na uvedené opcie sa vzťahuje dodatočná hodnota reziduálneho rizika.
3. V prípade opcií, ktoré nemajú realizačnú alebo bariérovú cenu, a opcií, ktoré majú viaceré realizačné alebo bariérové ceny, inštitúcie použijú na ocenenie opcie zaraďovanie do realizačných cien a splatností, ktoré interne používa inštitúcia. Na uvedené opcie sa vzťahuje aj dodatočná hodnota reziduálneho rizika.
4. Inštitúcie nevypočítavajú riziko vega pre sekuritizačné tranže obsiahnuté v CTP podľa článku 104 ods. 7 až 9, ktoré nemajú implikovanú volatilitu. Pre uvedené sekuritizačné tranže sa vypočítavajú kapitálové požiadavky pre riziko delta a riziko zakrivenia.
Článok 325uPožiadavky na výpočty citlivosti
1. Inštitúcie odvodzujú citlivosti použitím vzorcov, ktoré sú stanovené v tomto pododdiele, z oceňovacích modelov inštitúcie, ktoré slúžia ako základ pre vykazovanie zisku a strát určené vrcholovému manažmentu.
Odchylne od prvého pododseku môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na používanie prístupu interného modelu stanoveného v kapitole 1b tejto hlavy, používala pri výpočte citlivostí podľa tejto kapitoly modely oceňovania modelu merania rizika v rámci svojho prístupu interného modelu na výpočet a vykazovanie požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká, ako sa vyžaduje podľa článku 325ba ods. 2 písm. b).
2. Inštitúcie predpokladajú, že implikovaná volatilita zostáva konštantná pri výpočte citlivostí delta pre nástroje podliehajúce voliteľnosti.
3. Inštitúcie predpokladajú, že podkladové aktívum opcie má lognormálne alebo normálne rozdelenie v modeloch oceňovania, z ktorých sa odvodzujú citlivosti pri výpočte citlivosti všeobecného úrokového rizika vega alebo rizika kreditného rozpätia. Inštitúcie predpokladajú, že podkladové aktívum má lognormálne alebo normálne rozdelenie v modeloch oceňovania, z ktorých sa odvodzujú citlivosti pri výpočte citlivosti kapitálu na vega, komoditnej alebo devízovej citlivosti.
4. Inštitúcie vypočítavajú všetky citlivosti s výnimkou úprav ocenenia pohľadávok.
4a. Odchylne od odseku 1 môže inštitúcia po schválení príslušnými orgánmi používať alternatívne definície citlivostí na riziko delta pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozíciu v obchodnej knihe podľa tejto kapitoly, ak inštitúcia spĺňa všetky tieto podmienky:
a) tieto alternatívne definície sa používajú na účely interného riadenia rizika a vykazovanie zisku a strát vrcholovému manažmentu zo strany nezávislého útvaru kontroly rizika v rámci inštitúcie;
b) inštitúcia preukáže, že tieto alternatívne definície sú vhodnejšie na zachytenie relevantných citlivostí pre danú pozíciu než vzorce stanovené v tomto pododdiele, a že výsledné citlivosti sa významne neodlišujú od uvedených vzorcov.
4b. Odchylne od odseku 1 môže inštitúcia po schválení príslušnými orgánmi vypočítavať citlivosti na riziko vega na základe lineárnej transformácie alternatívnych definícií citlivostí pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozíciu v obchodnej knihe podľa tejto kapitoly, ak inštitúcia spĺňa všetky tieto podmienky:
a) tieto alternatívne definície sa používajú na účely interného riadenia rizika a vykazovanie zisku a strát vrcholovému manažmentu zo strany nezávislého útvaru kontroly rizika v rámci inštitúcie;
b) inštitúcia preukáže, že tieto alternatívne definície sú vhodnejšie na zachytenie citlivostí pre danú pozíciu než vzorce stanovené v tomto pododdiele a lineárna transformácia uvedená v prvom pododseku odzrkadľuje citlivosť na riziko vega.
Oddiel 4Dodatočná hodnota reziduálneho rizika
Článok 325vPožiadavky na vlastné zdroje pre reziduálne riziko
1. Okrem požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko stanovených v oddiele 2 tejto kapitoly použijú inštitúcie dodatočné požiadavky na vlastné zdroje v súlade s týmto článkom na nástroje vystavené reziduálnym rizikám.
2. Nástroje sú vystavené reziduálnym rizikám, ak spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:
a) nástroj sa týka exotického podkladového aktíva;
Nástroje s exotickým podkladom sú nástroje obchodnej knihy s podkladovou expozíciou, ktorá nie je v rozsahu zaobchádzania s rizikom delta, vega alebo zakrivenia podľa metódy založenej na citlivostiach stanovenej v oddiele 2 alebo kapitálovej požiadavke na riziko zlyhania stanovenej v oddiele 5.
Exotické podkladové expozície zahŕňajú: riziko dlhovekosti, počasie, prírodné katastrofy a budúca realizovaná volatilita.
b) nástroj nesie ďalšie reziduálne riziká.
Nástroje, ktoré nesú ostatné reziduálne riziká, sú nástroje, ktoré spĺňajú tieto kritériá:
i) nástroj podlieha požiadavkám na vlastné zdroje pre riziko vega a riziko zakrivenia v rámci metódy založenej na citlivostiach stanovenej v oddiele 2 a vytvára splátky, ktoré nemožno replikovať ako konečnú lineárnu kombináciu plain vanilla opcií s jedinou podkladovou cenou akcií, komoditnou cenou, výmenným kurzom, dlhopisovou cenou, swapovou cenou za swapy na kreditné zlyhanie alebo výmenou úrokov s jedinou podkladovou cenou akcií, cenou komodít, výmenným kurzom, cenou dlhopisov, cenou za swapy na kreditné zlyhanie alebo úrokové swapy; alebo
ii) nástroj je sekuritizačnou pozíciou, ktorá patrí do korelačného obchodného portfólia, ako je uvedené v článku 104 ods. 7 až 9. Nesekuritizačné hedžingy, ktoré patria do CTP, sa nezohľadňujú.
3. Inštitúcie vypočítavajú dodatočné požiadavky na vlastné zdroje uvedené v odseku 1 ako súčet hrubých pomyselných hodnôt nástrojov uvedených v odseku 2 vynásobený týmito rizikovými váhami:
a) 1,0 % v prípade nástrojov uvedených v odseku 2 písm. a);
b) 0,1 % v prípade nástrojov uvedených v odseku 2 písm. b).
4. Odchylne od odseku 1 inštitúcia neuplatňuje požiadavku na vlastné zdroje pre reziduálne riziká pre nástroj, ktorý spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
a) nástroj je kótovaný na uznanej burze;
b) nástroj je oprávnený na centrálne zúčtovanie v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012;
c) nástrojom sa dokonale kompenzujú trhové riziká inej pozície v obchodnej knihe, pričom v takom prípade sú tieto dve dokonale spárované pozície v obchodnej knihe oslobodené od požiadavky na vlastné zdroje pre reziduálne riziká.
5. EBA vypracuje regulačné technické predpisy s cieľom podrobnejšie stanoviť, čo je exotické podkladové aktívum a ktoré nástroje sú vystavené iným reziduálnym rizikám na účely odseku 2.
▌
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [pätnásť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Oddiel 5Kapitálová požiadavka na riziko zlyhania
Článok 325wVymedzenie pojmov a všeobecné ustanovenia
1. Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania sa uplatňujú na dlhové a akciové nástroje, na derivátové nástroje, ktorých podkladovými aktívami sú dlhové a akciové nástroje, a na deriváty, ktorých výplaty alebo reálne hodnoty sú ovplyvnené v prípade zlyhania dlžníka iného ako samotná protistrana derivátového nástroja. Inštitúcie vypočítavajú požiadavky pre riziko zlyhania oddelene pre každý z týchto druhov nástrojov: nesekuritizácie, sekuritizácie nepatriace do CTP a sekuritizácie patriace do CTP. Konečné požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre inštitúciu sú súčtom týchto troch zložiek.
2. Na účely tohto oddielu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a) „krátka expozícia“ znamená, že zlyhanie emitenta alebo skupiny emitentov vedie k zisku pre inštitúciu bez ohľadu na druh nástroja alebo transakcie vytvárajúcej expozíciu;
b) „dlhá expozícia“ znamená, že zlyhanie emitenta alebo skupiny emitentov vedie k strate pre inštitúciu bez ohľadu na druh nástroja alebo transakcie vytvárajúcej expozíciu;
c) hrubá suma náhleho zlyhania (JTD) je odhadovaná veľkosť straty alebo zisku, ktoré by zlyhanie dlžníka vytvorilo pre špecifickú expozíciu;
d) čistá suma náhleho zlyhania (JTD) je odhadovaná veľkosť straty alebo zisku, ktoré by zlyhanie dlžníka vytvorilo pre špecifickú inštitúciu po tom, ako došlo k vzájomnému započítaniu medzi hrubými sumami JTD;
e) LGD je strata v prípade zlyhania dlžníka pre nástroj emitovaný týmto dlžníkom vyjadrená ako podiel pomyselnej hodnoty nástroja;
f) rizikové váhy zlyhania znamenajú percentuálny podiel, ktorý predstavujú odhadované pravdepodobnosti zlyhania každého dlžníka v závislosti od úverovej bonity uvedeného dlžníka.
pododdiel 1kapitálová požiadavka na riziko zlyhania pre nesekuritizácie
Článok 325x Hrubé sumy náhleho zlyhania
1. Inštitúcie vypočítavajú hrubé sumy JTD pre každú dlhú expozíciu podľa vzorca pre dlhové nástroje takto:
JTDlong = max{LGD · Vnotional + P&Llong + Adjustmentlong; 0}
kde:
Vnotional = pomyselná hodnota nástroja;
P&Llong = parameter, ktorý je úpravou o zisky alebo straty už započítané inštitúciou v dôsledku zmien v reálnej hodnote nástroja vytvárajúceho dlhú expozíciu. Zisky vstupujú do vzorca s kladným znamienkom a straty so záporným;
Adjustmentlong = suma, o ktorú by bola vzhľadom na štruktúru derivátového nástroja strata inštitúcie v prípade zlyhania zvýšená alebo znížená vzhľadom na úplnú stratu vyplývajúcu z podkladového nástroja. Zvýšenia vstupujú do parametra Adjustmentlong s kladným znamienkom a zníženia so záporným znamienkom.
2. Inštitúcie vypočítavajú hrubé sumy JTD pre každú dlhú expozíciu podľa vzorca pre dlhové nástroje takto:
JTDshort = min{LGD · Vnotional + P&Lshort + Adjustmentshort; 0}
kde:
Vnotional = pomyselná hodnota nástroja, ktorý vstupuje do vzorca so záporným znamienkom;
P&Lshort = parameter, ktorý je úpravou o zisky alebo straty už započítané inštitúciou v dôsledku zmien v reálnej hodnote nástroja vytvárajúceho krátku expozíciu. Zisky vstupujú do vzorca s kladným znamienkom a straty so záporným znamienkom.
Adjustmentshort = suma, o ktorú by bol vzhľadom na štruktúru derivátového nástroja zisk inštitúcie v prípade zlyhania zvýšený alebo znížený vzhľadom na úplnú stratu vyplývajúcu z podkladového nástroja. Zvýšenia vstupujú do parametra Adjustmentshort s kladným znamienkom a zníženia so záporným znamienkom.
3. LGD pre dlhové nástroje, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na účely výpočtu stanoveného v odsekoch 1 a 2, sú tieto:
a) expozíciám voči iným ako nadriadeným dlhovým nástrojom sa prideľuje LGD vo výške 100 %;
b) expozíciám voči nadriadeným dlhovým nástrojom sa prideľuje LGD vo výške 75 %;
c) expozíciám voči krytým dlhopisom, ako je uvedené v článku 129, sa prideľuje LGD vo výške 25 %.
4. Na účely výpočtov stanovených v odsekoch 1 a 2 je pomyselnými hodnotami v prípade dlhových nástrojov nominálna hodnota dlhového nástroja. Na účely výpočtov stanovených v odsekoch 1 a 2 je pomyselnými hodnotami v prípade derivátových nástrojov na podkladový dlhový cenný papier nominálna hodnota podkladového dlhového nástroja.
5. Pre expozície voči kapitálovým nástrojom inštitúcie vypočítavajú tieto hrubé sumy JTD namiesto súm uvedených v odsekoch 1 a 2:
kde:
V = reálna hodnota vlastného kapitálu alebo v prípade derivátových nástrojov na vlastný kapitál reálna hodnota podkladového kapitálu derivátového nástroja.
6. Inštitúcie prideľujú LGD vo výške 100 % kapitálovým nástrojom na účely výpočtu stanoveného v odseku 6.
7. V prípade expozícií voči riziku zlyhania vyplývajúcemu z derivátových nástrojov, ktorých výplaty v prípade zlyhania dlžníka nesúvisia s pomyselnou hodnotou špecifického nástroja emitovaného týmto dlžníkom ani s LGD dlžníka ani nástrojom emitovaným týmto dlžníkom, inštitúcie používajú alternatívne metódy na odhadnutie hrubých súm JTD, ktoré spĺňajú vymedzenie pojmu hrubá suma JTD podľa článku 325t ods. 3.
8. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom podrobnejšie stanoviť, ako inštitúcie vypočítajú sumy JTD pre rôzne druhy nástrojov v súlade s týmto článkom a ktoré inštitúcie používajúce alternatívne metodiky musia používať na účely odhadnutia hrubej sumy JTD uvedenej v odseku 7.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [pätnásť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325yČisté sumy náhleho zlyhania
1. Inštitúcie vypočítavajú čisté sumy náhleho zlyhania tak, že započítajú hrubé sumy JTD krátkych a dlhých expozícií. Započítanie je možné iba medzi expozíciami voči rovnakému dlžníkovi vtedy, keď krátke expozície majú rovnakú alebo nižšiu nadriadenosť ako dlhé expozície.
2. Započítanie úplné alebo čiastočné závisí od splatností započítavaných expozícií:
a) započítanie je úplné vtedy, keď všetky započítavané expozície majú splatnosť jeden rok alebo dlhšiu;
b) započítanie je čiastočné vtedy, keď má aspoň jedna zo započítavaných expozícií splatnosť kratšiu ako jeden rok, pričom v tomto prípade sa veľkosť sumy JTD každej expozície so splatnosťou kratšou ako jeden rok zmenšuje v pomere splatnosti danej expozície k obdobiu jedného roka.
3. Ak nie je započítanie možné, hrubé sumy JTD sa rovnajú čistým sumám JTD v prípade expozícií so splatnosťou jeden rok alebo dlhšie. Hrubé sumy JTD so splatnosťou kratšou ako jeden rok sa zmenšujú s cieľom vypočítať čisté sumy JTD.
Koeficientom zmenšovania pre uvedené expozície je pomer splatnosti expozície k obdobiu jedného roka s dolným ohraničením troch mesiacov.
4. Na účely odsekov 2 a 3 sa používajú splatnosti zmlúv o derivátoch a nie splatnosti ich podkladových aktív. Expozíciám voči hotovostnému kapitálu sa prideľuje splatnosť jeden rok alebo tri mesiace, podľa voľného uváženia inštitúcie.
Článok 325zVýpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania
1. Čisté sumy JTD sa bez ohľadu na druh protistrany vynásobia zodpovedajúcimi rizikovými váhami zlyhania v súlade s ich kreditnou kvalitou podľa tabuľky 2:
Tabuľka 2
|
Kategória kreditnej kvality |
Riziková váha zlyhania |
|
|
Stupeň kreditnej kvality 1 |
0,5 % |
|
|
Stupeň kreditnej kvality 2 |
3 % |
|
|
Stupeň kreditnej kvality 3 |
6 % |
|
|
Stupeň kreditnej kvality 4 |
15 % |
|
|
Stupeň kreditnej kvality 5 |
30 % |
|
|
Stupeň kreditnej kvality 6 |
50 % |
|
|
Bez ratingu |
15 % |
|
|
V stave zlyhania |
100 % |
|
2. Expozície, ktoré by dostali rizikovú váhu 0 % podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, dostanú rizikovú váhu zlyhania 0 % pre požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania.
3. Vážená čistá suma JTD sa prideľuje týmto skupinám: podnikateľským subjektom, štátom a miestnym samosprávam/obciam.
4. Vážené čisté sumy JTD sa agregujú v rámci každej skupiny podľa tohto vzorca:
kde:
i = index, ktorý označuje nástroj patriaci do skupiny b;
= požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre skupinu b;
= pomer, ktorým sa opisuje prínos pre hedžingové vzťahy v rámci skupiny, ktorý sa vypočítava takto:
Súčet dlhých a krátkych pozícií na účely parametrov and the sa vykoná pre všetky pozície v rámci skupiny bez ohľadu na stupeň kreditnej kvality, do ktorého sú dané pozície pridelené, dôsledkom čoho sú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania špecifické pre skupinu.
5. Konečné požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre nesekuritizácie sa vypočítavajú ako jednoduchý súčet požiadaviek na vlastné zdroje na úrovni skupiny.
Pododdiel 2Kapitálová požiadavka na riziko zlyhania pre sekuritizácie (mimo CTP)
Článok 325aaSumy náhleho zlyhania
1. Hrubými sumami náhleho zlyhania pre sekuritizačné expozície sú reálne hodnoty sekuritizačných expozícií.
2. Čisté sumy náhleho zlyhania sa určujú započítaním dlhých hrubých súm náhleho zlyhania a krátkych hrubých súm náhleho zlyhania. Započítanie je možné iba medzi sekuritizačnými expozíciami s rovnakou skupinou podkladových aktív patriacich do rovnakej tranže. Povolené nie je žiadne započítanie medzi sekuritizačnými expozíciami s rôznymi skupinami podkladových aktív, a to ani v prípade, že body pripojenia a odpojenia sú rovnaké.
3. V prípade, že rozložením alebo kombináciou existujúcich sekuritizačných expozícií môžu byť dokonale replikované iné existujúce sekuritizačné expozície s výnimkou splatnosti, namiesto pôvodných sa na účely započítania môžu použiť expozície vyplývajúce z rozloženia alebo kombinácie.
4. V prípade, že rozložením alebo kombináciou existujúcich expozícií v podkladových referenčných tituloch možno dokonale replikovať celú štruktúru tranží existujúcej sekuritizačnej expozície, na účely započítania možno použiť expozície vyplývajúce z rozloženia alebo kombinácie. Ak sa podkladové referenčné tituly takto používajú, odstránia sa zo zaobchádzania s nesekuritizačným rizikom zlyhania.
5. Článok 325y sa uplatňuje na pôvodné i replikované sekuritizačné expozície. Príslušnými splatnosťami sú splatnosti sekuritizačných tranží.
Článok 325abVýpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre sekuritizácie
1. Čisté sumy JTD sekuritizačných expozícií sa násobia koeficientom 8 % rizikovej váhy, ktorá sa vzťahuje na príslušnú sekuritizačnú expozíciu, vrátane STS sekuritizácií v neobchodnej knihe v súlade s hierarchiou prístupov stanovených v hlave II kapitole 5 oddiele 3, a to bez ohľadu na druh protistrany.
2. Splatnosť v dĺžke jedného roka sa použije na všetky tranže, pre ktoré sa rizikové váhy vypočítavajú v súlade s prístupmi SEC-IRB a SEC-ERBA.
3. Rizikovo vážené sumy JTD pre jednotlivé sekuritizačné expozície v hotovosti sú zhora obmedzené reálnou hodnotou pozície.
4. Rizikovo vážené čisté sumy JTD sa prideľujú do týchto skupín:
a) jedna spoločná skupina pre všetky podnikateľské subjekty bez ohľadu na región;
b) 44 rôznych skupín zodpovedajúcich 1 skupine na región pre každú z jedenástich definovaných tried aktív. Uvedenými jedenástimi triedami aktív sú ABCP, auto úvery/lízingy, RMBS, kreditné karty, CMBS, záväzky zabezpečené úvermi, CDO-kvadrát, malé a stredné podniky, študentské pôžičky, ostatný maloobchod, ostatný veľkoobchod. Štyrmi regiónmi sú Ázia, Európa, Severná Amerika a ostatné regióny.
5. Aby bolo možné priradiť sekuritizačnú expozíciu do skupiny, inštitúcie sa spoliehajú na klasifikáciu bežne používanú na trhu. Inštitúcie prideľujú každú sekuritizačnú expozíciu iba do jednej z uvedených skupín. Akékoľvek sekuritizačné expozície, ktoré inštitúcia nemôže prideliť do druhu alebo regiónu podkladového aktíva, sa prideľujú do kategórií „ostatný maloobchod“, „ostatný veľkoobchod“ alebo „ostatné regióny“.
6. Vážené čisté sumy JTD sa agregujú v rámci každej skupiny rovnakým spôsobom ako pri riziku zlyhania nesekuritizačných expozícií pomocou vzorca uvedeného v článku 325z ods. 4, čoho výsledkom je požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre každú skupinu.
7. Konečné požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre nesekuritizácie sa vypočítavajú ako jednoduchý súčet požiadaviek na vlastné zdroje na úrovni skupiny.
Pododdiel 3Kapitálová požiadavka na riziko zlyhania pre sekuritizácie (CTP)
Článok 325acRozsah pôsobnosti
1. Pre CTP musí kapitálová požiadavka obsahovať riziko zlyhania pre sekuritizačné expozície a pre nesekuritizačné hedžingy. Tieto hedžingy sa z výpočtov rizika zlyhania pre nesekuritizácie odstránia. Nesmie existovať žiadna možnosť diverzifikácie medzi kapitálovou požiadavkou na riziko zlyhania pre nesekuritizácie, kapitálovou požiadavkou na riziko zlyhania pre sekuritizácie (mimo CTP) a kapitálovou požiadavkou na riziko zlyhania pre sekuritizáciu CTP.
2. Pre obchodované nesekuritizačné kreditné a akciové deriváty sa sumy JTD podľa právnickej osoby tvorenej jednotlivými emitentmi stanovujú na základe prístupu založeného na prezretí podkladových expozícií.
Článok 325adSumy náhleho zlyhania pre CTP
1. Hrubými sumami náhleho zlyhania pre sekuritizačné expozície a nesekuritizačné expozície v CTP sú reálne hodnoty uvedených expozícií.
2. S produktmi n-tého zlyhania sa zaobchádza ako s produktmi rozdelenými do tranží s týmito bodmi pripojenia a odpojenia:
a) bod pripojenia = (N – 1) / celkové referenčné tituly
b) bod odpojenia = N / celkové referenčné tituly
kde „celkové referenčné tituly“ sú celkovým počtom referenčných titulov v podkladovom balíku alebo skupine.
3. Čisté sumy náhleho zlyhania sa určujú započítaním dlhých a krátkych hrubých súm náhleho zlyhania. Započítanie je možné iba medzi expozíciami, ktoré sú inak identické s výnimkou splatnosti. Započítanie je možné iba v týchto prípadoch:
a) pre indexové produkty je započítanie možné v splatnostiach medzi rovnakou indexovou rodinou, sériou a tranžou, ktoré podliehajú špecifikáciám pre expozície kratšie ako jeden rok, stanoveným v článku 325y. Dlhé a krátke hrubé sumy náhleho zlyhania, ktoré sú dokonalými replikami, sa môžu započítať prostredníctvom rozloženia na expozície ekvivalentné jednotnému referenčnému titulu s použitím modelu oceňovania. Na účely tohto článku rozloženie pomocou modelu oceňovania znamená, že ustanoviteľ jednotného referenčného titulu sekuritizácie sa oceňuje ako rozdiel medzi bezpodmienečnou hodnotou sekuritizácie a podmienečnou hodnotou sekuritizácie za predpokladu, že jednotný referenčný titul zlyhá s LGD vo výške 100 %. V takýchto prípadoch sa súčet hrubých súm náhleho zlyhania expozícií ekvivalentných jednotnému referenčnému titulu získaný rozložením rovná hrubej sume náhleho zlyhania pre nerozloženú expozíciu.
b) Započítanie rozložením stanovené v písmene a) nie je povolené pre resekuritizácie.
c) Pre indexy a indexové tranže je započítanie možné v splatnostiach medzi rovnakou indexovou rodinou, sériou a tranžou prostredníctvom replikácie alebo rozloženia. Na účely tohto článku:
i) replikácia znamená, že kombinácia jednotlivých sekuritizačných indexových tranží sa skombinuje s cieľom replikovať inú tranžu rovnakej indexovej série alebo replikovať netranžovanú pozíciu v indexovej sérii;
ii) rozloženie znamená replikovanie indexu prostredníctvom sekuritizácie, ktorej podkladové expozície v skupine sú totožné s expozíciami voči jednému subjektu, ktoré tvoria index.
Ak sú dlhé a krátke expozície inak ekvivalentné s výnimkou jednej reziduálnej zložky, započítanie je povolené a čistá suma náhleho zlyhania odzrkadľuje reziduálnu expozíciu.
d) Rôzne tranže rovnakej indexovej série, rôzne série rovnakého indexu a rôzne indexové rodiny sa nesmú započítavať.
Článok 325aeVýpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre CTP
1. Čisté sumy JTD sa vynásobia:
a) pre produkty rozdelené do tranží rizikovými váhami zlyhania zodpovedajúcimi ich kreditnej kvalite, ako je stanovené v článku 325z ods. 1 a 2;
b) pre produkty nerozdelené do tranží rizikovými váhami zlyhania uvedenými v článku 325ab ods. 1.
2. Rizikovo vážené čisté sumy JTD sa prideľujú do skupín, ktoré zodpovedajú indexu.
3. Vážené čisté sumy JTD sa agregujú v rámci každej skupiny podľa tohto vzorca:
kde:
i = nástroj patriaci do skupiny b;
= požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre skupinu b;
ctp = pomer uznávajúci prínos pre hedžingové vzťahy v rámci skupiny, ktorý sa vypočíta v súlade s vzorcom stanoveným v článku 325z ods. 4, ale za použitia dlhých a krátkych pozícií v celej CTP, nielen pozícií v danej skupine.
4. Inštitúcie vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania CTP (DRCCTP) pomocou tohto vzorca:
Oddiel 6Rizikové váhy a korelácie
Pododdiel 11Rizikové váhy delta a korelácie
Článok 325afRizikové váhy pre všeobecné úrokové riziko
1. Pre meny, ktoré nie sú obsiahnuté v podkategórii najlikvidnejšej meny, ako je uvedené v článku 325be ods. 5 písm. b), sú rizikové váhy rizikových faktorov bezrizikových sadzieb takéto:
Tabuľka 3
|
Splatnosť |
0,25 roka |
0,5 roka |
1 rok |
2 roky |
3 roky |
|
|
Riziková váha (percentuálne body) |
2,4 % |
2,4 % |
2,25 % |
1,88 % |
1,73 % |
|
|
Splatnosť |
5 rokov |
10 rokov |
15 rokov |
20 rokov |
30 rokov |
|
|
Riziková váha (percentuálne body) |
1,5 % |
1,5 % |
1,5 % |
1,5 % |
1,5 % |
|
2. Bežná riziková váha 2,25 % sa nastaví pre všetky inflačné i krížové menové bázické rizikové faktory.
3. Pre meny obsiahnuté v podkategórii najlikvidnejšej meny, ako je uvedené v článku 325be ods. 7 písm. b), a domácu menu inštitúcie sa rizikové váhy rizikových faktorov bezrizikovej sadzby uvedené v tabuľke 3 tohto článku vydelia hodnotou
Článok 325agKorelácie v rámci skupiny pre všeobecné úrokové riziko
1. Medzi faktormi úrokového rizika v rámci rovnakej skupiny sa rovnaká pridelená splatnosť, ale zodpovedajúca korelácii rôznych kriviek kl, nastavuje na 99,90 %.
2. Medzi faktormi úrokového rizika v rámci rovnakej skupiny zodpovedajúcimi rovnakej krivke, ale s rôznymi splatnosťami, sa korelácia nastavuje v súlade s týmto vzorcom:
kde:
(resp. (respectively ) = splatnosť, ktorá sa vzťahuje na bezrizikovú sadzbu;
= =
3. Medzi faktormi úrokového rizika v rámci rovnakej skupiny, ktoré zodpovedajú rôznym krivkám a majú rôzne splatnosti, sa korelácia kl rovná korelačnému parametru uvedenému v odseku 2 vynásobenému koeficientom 99,90 %.
4. Medzi rizikovými faktormi bezrizikových sadzieb a rizikovými faktormi inflácie sa korelácia nastaví na 40 %.
5. Medzi krížovými menovými bázickými rizikovými faktormi a akýmikoľvek inými všeobecnými úrokovými rizikovými faktormi vrátane ďalšieho krížového menového bázického rizikového faktora sa korelácia nastaví na 0 %.
Článok 325ahKorelácie naprieč skupinami pre všeobecné úrokové riziko
1. Parameter γbc = 50 % sa použije na agregáciu rizikových faktorov, ktoré patria do rôznych skupín.
2. Parameter γbc = 80 % sa použije na agregáciu faktorov rizika, ktoré patria do rozličných skupín z článku 325aw ods. 2a.
Článok 325aiRizikové váhy pre riziko kreditného rozpätia (nesekuritizácie)
1. Rizikové váhy sú rovnaké pre všetky splatnosti (0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov) v rámci každej skupiny.
Tabuľka 4
|
Číslo skupiny |
Kreditná kvalita |
Odvetvie |
Riziková váha(percentuálne body)
|
|
|
1 |
Všetky |
Ústredná vláda členského štátu vrátane centrálnych bánk |
0,50 % |
|
|
2 |
Stupeň kreditnej kvality 1 až 3 |
Ústredná vláda tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 a článku 118 |
0,5 % |
|
|
3 |
Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora |
1,0 % |
||
|
4 |
Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovateľmi podporných úverov |
5,0 % |
||
|
5 |
Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
3,0 % |
||
|
6 |
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti |
3,0 % |
||
|
7 |
Technológia, telekomunikácie |
2,0 % |
||
|
8 |
Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti |
1,5 % |
||
|
9 |
Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami v členských štátoch |
1,0 % |
||
|
10 |
Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami v tretích krajinách |
4,0 % |
||
|
11 |
Stupeň kreditnej kvality 4 až 6 |
Ústredná vláda tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 a článku 118 |
3,0 % |
|
|
12 |
Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora |
4,0 % |
||
|
13 |
Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovateľmi podporných úverov |
12,0 % |
||
|
14 |
Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
7,0 % |
||
|
15 |
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti |
8,5 % |
||
|
16 |
Technológia, telekomunikácie |
5,5 % |
||
|
17 |
Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti |
5,0 % |
||
|
18 |
Iný sektor |
12,0 % |
||
2. S cieľom prideliť expozíciu voči riziku k sektoru sa úverové inštitúcie spoliehajú na klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa priemyselného sektora. Úverové inštitúcie prideľujú každého emitenta iba jednej zo sektorových skupín uvedených v tabuľke pod odsekom 1. Rizikové pozície súvisiace s akýmkoľvek emitentom, ktorého úverová inštitúcia nedokáže takto zaradiť do nejakého sektora, sa zaradia do skupiny 18.
Článok 325ajKorelácie v rámci skupiny pre riziko kreditného rozpätia (nesekuritizácie)
1. Medzi dvoma citlivosťami S a S v rámci rovnakej skupiny sa korelačný parameter 1 stanovuje takto:
1=1 (name) . l (tenor) ⋅ l (basis)
kde:
1(name) sa rovná 1, ak dva referenčné tituly citlivostí k a l sú identické, a 35 % v ostatných prípadoch;
l (tenor) sa rovná 1, ak dva vrcholy citlivostí k a l sú identické, a 65 % v ostatných prípadoch;
l (basis) sa rovná 1, ak sa obe citlivosti vzťahujú na rovnaké krivky, a 99,90 % v ostatných prípadoch.
2. Vyššie uvedené korelácie sa nevzťahujú na skupinu 18 uvedenú v článku 325ai ods. 1. Kapitálová požiadavka pre vzorec agregácie rizika delta v rámci skupiny 18 sa rovná súčtu absolútnych hodnôt čistých vážených citlivostí pridelených do skupiny 18:
Článok 325akKorelácie naprieč skupinami pre riziko kreditného rozpätia (nesekuritizácie)
1. Korelačný parameter γbc, ktorý sa vzťahuje na agregáciu citlivostí medzi rôznymi skupinami, sa stanovuje takto:
c=c(rating). c(sector)
kde:
c(rating) sa rovná 1, ak obe skupiny majú rovnakú kategóriu kreditnej kvality (buď stupeň kreditnej kvality 1 až 3 alebo stupeň kreditnej kvality 4 až 6), a 50 % v ostatných prípadoch. Na účely tohto výpočtu sa skupina 1 považuje za takú, ktorá má rovnakú kategóriu kreditnej kvality ako skupiny, ktoré majú stupeň kreditnej kvality 1 až 3;
c(sector) sa rovná 1, ak majú obe skupiny rovnaký sektor, a v ostatných prípadoch týmto percentuálnym hodnotám:
Tabuľka 5
|
Skupina |
1,2 a 11 |
3 a 12 |
4 a 13 |
5 a 14 |
6 a 15 |
7 a 16 |
8 a 17 |
9 a 10 |
|
|
1,2 a 11 |
|
75 % |
10 % |
20 % |
25 % |
20 % |
15 % |
10 % |
|
|
3 a 12 |
|
|
5 % |
15 % |
20 % |
15 % |
10 % |
10 % |
|
|
4 a 13 |
|
|
|
5 % |
15 % |
20 % |
5 % |
20 % |
|
|
5 a 14 |
|
|
|
|
20 % |
25 % |
5 % |
5 % |
|
|
6 a 15 |
|
|
|
|
|
25 % |
5 % |
15 % |
|
|
7 a 16 |
|
|
|
|
|
|
5 % |
20 % |
|
|
8 a 17 |
|
|
|
|
|
|
|
5 % |
|
|
9 a 10 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
2. Kapitálová požiadavka pre skupinu 18 sa pripočítava ku kapitálu na úrovni triedy celkového rizika bez diverzifikácie alebo hedžingových účinkov uznávaných pri akejkoľvek inej skupine.
Článok 325alRizikové váhy pre sekuritizácie rizika kreditného rozpätia (CTP)
Rizikové váhy sú rovnaké pre všetky splatnosti (0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov) v rámci každej skupiny.
Tabuľka 6
|
Číslo skupiny |
Kreditná kvalita |
Odvetvie |
Riziková váha(percentuálne body)
|
|
|
1 |
Všetky |
Ústredná vláda členských štátov Európskej únie vrátane centrálnych bánk |
4 % |
|
|
2 |
Stupeň kreditnej kvality 1 až 3 |
Ústredná vláda tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 a článku 118 |
4 % |
|
|
3 |
Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora |
4 % |
||
|
4 |
Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovateľmi podporných úverov |
8 % |
||
|
5 |
Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
5 % |
||
|
6 |
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti |
4 % |
||
|
7 |
Technológia, telekomunikácie |
3 % |
||
|
8 |
Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti |
2 % |
||
|
9 |
Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami so sídlom v členských štátoch Únie |
3 % |
||
|
10 |
Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami v tretích krajinách |
6 % |
||
|
11 |
Stupeň kreditnej kvality 4 až 6 |
Ústredná vláda tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 a článku 118 |
13 % |
|
|
12 |
Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora |
13 % |
||
|
13 |
Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovateľmi podporných úverov |
16 % |
||
|
14 |
Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
10 % |
||
|
15 |
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti |
12 % |
||
|
16 |
Technológia, telekomunikácie |
12 % |
||
|
17 |
Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti |
12 % |
||
|
18 |
Iný sektor |
13 % |
||
Článok 325amKorelácie pre sekuritizácie rizika kreditného rozpätia (CTP)
1. Korelácia rizika delta l sa odvodzuje v súlade s článkom 325aj s výnimkou toho, že na účely tohto odseku sa l (basis) rovná 1, ak sa obe citlivosti vzťahujú na rovnaké krivky, a 99,00 % v ostatných prípadoch.
2. Korelácia c sa odvodzuje v súlade s článkom 325ak.
Článok 325anRizikové váhy pre sekuritizácie rizika kreditného rozpätia (mimo CTP)
1. Rizikové váhy sú rovnaké pre všetky splatnosti (0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov) v rámci každej skupiny.
Tabuľka 7
|
Číslo skupiny |
Kreditná kvalita |
Odvetvie |
Riziková váha(percentuálne body)
|
|
|
1 |
Nadriadené a stupeň kreditnej kvality 1 až 3 RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – vyššia kvalita |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – stredne vyššia kvalita |
0,9 % |
|
|
2 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – menej vyššia kvalita |
1,5 % |
||
|
3 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – nízka kvalita |
2,0 % |
||
|
4 |
CMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na komerčné nehnuteľnosti) |
2,0 % |
||
|
5 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – študentské pôžičky |
0,8 % |
||
|
6 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – kreditné karty |
1,2 % |
||
|
7 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – auto |
1,2 % |
||
|
8 |
CLO (záväzok zabezpečený úvermi) mimo CTP |
1,4 % |
||
|
9 |
Nenadriadené a stupeň kreditnej kvality 1 až 3 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – stredne vyššia kvalita |
1,125 % |
|
|
10 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – menej vyššia kvalita |
1,875 % |
||
|
11 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – nízka kvalita |
2,5 % |
||
|
12 |
CMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na komerčné nehnuteľnosti) |
2,5 % |
||
|
13 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – študentské pôžičky |
1 % |
||
|
14 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – kreditné karty |
1,5 % |
||
|
15 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – auto |
1,5 % |
||
|
16 |
CLO (záväzok zabezpečený úvermi) mimo CTP |
1,75 % |
||
|
17 |
Stupeň kreditnej kvality 4 až 6 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – stredne vyššia kvalita |
1,575 % |
|
|
18 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – menej vyššia kvalita |
2,625 % |
||
|
19 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – nízka kvalita |
3,5 % |
||
|
20 |
CMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na komerčné nehnuteľnosti) |
3,5 % |
||
|
21 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – študentské pôžičky |
1,4 % |
||
|
22 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – kreditné karty |
2,1 % |
||
|
23 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – auto |
2,1 % |
||
|
24 |
CLO (záväzok zabezpečený úvermi) mimo CTP |
2,45 % |
||
|
25 |
Iný sektor |
3,5 % |
||
2. S cieľom prideliť expozíciu voči riziku k sektoru sa úverové inštitúcie spoliehajú na klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa priemyselného sektora. Úverové inštitúcie prideľujú každú tranžu do jednej zo sektorových skupín uvedených v tabuľke pod odsekom 1. Rizikové pozície vyplývajúce z akejkoľvek tranže, ktorú úverová inštitúcia nedokáže takto prideliť k sektoru, sa zaradia do skupiny 25.
Článok 325aoKorelácie v rámci skupiny pre sekuritizácie rizika kreditného rozpätia (mimo CTP)
1. Medzi dvoma citlivosťami S a S v rámci rovnakej skupiny sa korelačný parameter 1 stanovuje takto:
1=1(tranche) . l (tenor) ⋅ l (basis)
kde:
1(tranche) sa rovná 1, ak sa dva referenčné tituly citlivostí k a l nachádzajú v rovnakej skupine a týkajú sa rovnakej sekuritizačnej tranže (viac ako 80 % prekrytie v pomyselných podmienkach), a 40 % v ostatných prípadoch;
l (tenor) sa rovná 1, ak dva vrcholy citlivostí k a l sú identické, a 80% v ostatných prípadoch;
l (basis) sa rovná 1, ak sa obe citlivosti vzťahujú na rovnaké krivky, a 99,90 % v ostatných prípadoch.
2. Uvedené korelácie sa nevzťahujú na skupinu 25. Kapitálová požiadavka pre vzorec agregácie rizika delta v rámci skupiny 25 sa rovná súčtu absolútnych hodnôt čistých vážených citlivostí pridelených do danej skupiny:
Článok 325apKorelácie naprieč skupinami pre sekuritizácie rizika kreditného rozpätia (mimo CTP)
1. Pri agregácii citlivostí medzi rôznymi skupinami sa použije korelačný parameter c a stanoví sa na 0 %.
2. Kapitálová požiadavka pre skupinu 25 sa pripočítava ku kapitálu na úrovni triedy celkového rizika bez diverzifikácie alebo zabezpečovacích účinkov uznávaných pri akejkoľvek inej skupine.
Článok 325aqRizikové váhy pre akciové riziko
1. Rizikové váhy pre citlivosti voči akciám a akciovým repo sadzbám sú uvedené v tejto tabuľke:
Tabuľka 8
|
Číslo skupiny |
Trhová kapitalizácia |
Hospodárstvo |
Odvetvie |
Riziková váha pre spotovú cenu akcií(percentuálne body)
|
Riziková váha pre akciovú repo sadzbu (percentuálne body)
|
|
|
1 |
Veľký podnik |
Rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo |
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti, zdravotná starostlivosť, úžitkové služby |
55 % |
0,55 % |
|
|
2 |
Telekomunikácie, priemyselné podniky |
60 % |
0,60 % |
|||
|
3 |
Základné materiály, energetika, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
45 % |
0,45 % |
|||
|
4 |
Finančné podniky vrátane podnikov zabezpečených vládou, realitné činnosti, technológia |
55 % |
0,55 % |
|||
|
5 |
Rozvinuté hospodárstvo |
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti, zdravotná starostlivosť, úžitkové služby |
30 % |
0,30 % |
||
|
6 |
Telekomunikácie, priemyselné podniky |
35 % |
0,35 % |
|||
|
7 |
Základné materiály, energetika, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
40 % |
0,40 % |
|||
|
8 |
Finančné podniky vrátane podnikov zabezpečených vládou, realitné činnosti, technológia |
50 % |
0,50 % |
|||
|
9 |
Malý podnik |
Rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo |
Všetky sektory opísané v skupinách číslo 1, 2, 3 a 4 |
70 % |
0,70 % |
|
|
10 |
Rozvinuté hospodárstvo |
Všetky sektory opísané v skupinách číslo 5, 6, 7 a 8 |
50 % |
0,50 % |
||
|
11 |
Iný sektor |
70 % |
0,70 % |
|||
2. Vyššia trhová kapitalizácia by sa mala chápať ako trhová kapitalizácia väčšia ako alebo rovná 1,75 miliardy EUR a malá trhová kapitalizácia je trhová kapitalizácia menšia ako 1,75 miliardy EUR.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať, čo predstavuje rozvíjajúce sa trhové a rozvinuté hospodárstva na účely tohto článku.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [pätnásť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
4. S cieľom prideliť expozíciu voči riziku k sektoru úverové inštitúcie využívajú klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa priemyselného sektora. Úverové inštitúcie pridelia každého emitenta do jednej zo sektorových skupín uvedených v tabuľke pod odsekom 1 a pridelia všetkých emitentov z rovnakého priemyselného odvetvia do rovnakého sektora. Rizikové pozície súvisiace s akýmkoľvek emitentom, ktorého úverová inštitúcia nedokáže takto zaradiť do nejakého sektora, sa zaradia do skupiny 11. Nadnárodní alebo viacodvetvoví emitenti akcií sa pridelia do konkrétnej skupiny na základe najvýznamnejšieho regiónu a sektora, v ktorom emitent akcií pôsobí.
Článok 325ar Korelácie v rámci skupiny pre akciové riziko
1. Korelačný parameter rizika delta ρkl sa stanoví na 99,90 % medzi dvoma citlivosťami S a S v rámci rovnakej skupiny, kde jedna je citlivosť na spotovú cenu akcií a druhá je citlivosť na akciovú repo sadzbu, keď sa obe vzťahujú na rovnaký referenčný titul emitenta akcií.
2. V iných prípadoch než v prípadoch uvedených v odseku 1 sa korelačný parameter ρkl medzi dvoma citlivosťami S a S voči spotovej cene akcie v rámci rovnakej skupiny stanoví takto:
a) 15 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú pod veľkú trhovú kapitalizáciu, rozvíjajúcu sa trhovú ekonomiku (skupina číslo 1, 2, 3 alebo 4).
b) 25 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú pod veľkú trhovú kapitalizáciu, rozvinutú ekonomiku (skupina číslo 5, 6, 7 alebo 8).
c) 7,5 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú pod malú trhovú kapitalizáciu, rozvíjajúcu sa trhovú ekonomiku (skupina číslo 9).
d) 12,5 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú pod malú trhovú kapitalizáciu, rozvinutú ekonomiku (skupina číslo 10).
3. Korelačný parameter ρkl medzi dvoma citlivosťami S a S voči akciovej repo sadzbe v rámci rovnakej skupiny sa nastaví v súlade s odsekom 2.
4. Medzi dvoma citlivosťami S a S v rámci rovnakej skupiny, kde jedna je citlivosť na spotovú cenu akcií a druhá je citlivosť na akciovú repo sadzbu a obe citlivosti sa vzťahujú na rôzny referenčný titul emitenta akcií, sa korelačný parameter ρklstanoví na základe korelácií špecifikovaných v odseku 2 vynásobených koeficientom 99,90 %.
5. Uvedené korelácie sa nevzťahujú na skupinu 11. Kapitálová požiadavka pre vzorec agregácie rizika delta v rámci skupiny 11 sa rovná súčtu absolútnych hodnôt čistých vážených citlivostí pridelených do danej skupiny:
Článok 325as Korelácie naprieč skupinami pre akciové riziko
1. Pri agregácii citlivostí medzi rôznymi skupinami sa použije korelačný parameter c. Stanovuje sa na 15 %, keď obe skupiny patria do skupín číslo 1 až 10.
2. Táto kapitálová požiadavka pre skupinu 11 sa pripočíta ku kapitálu na úrovni triedy celkového rizika, bez diverzifikácie alebo zabezpečovacích účinkov uznaných pri akejkoľvek inej skupine.
Článok 325atRizikové váhy pre komoditné riziko
Rizikové váhy pre citlivosti voči komoditám sú uvedené v tejto tabuľke:
Tabuľka 9
|
Číslo skupiny |
Názov skupiny |
Riziková váha(percentuálne body)
|
|
|
1 |
Energia – tuhé palivá |
30 % |
|
|
2 |
Energia – tekuté palivá |
35 % |
|
|
3 |
Energia – elektrina a obchodovanie s emisiami uhlíka |
60 % |
|
|
4 |
Preprava nákladu |
80 % |
|
|
5 |
Kovy – bežné |
40 % |
|
|
6 |
Plynné palivá |
45 % |
|
|
7 |
Drahé kovy (vrátane zlata) |
20 % |
|
|
8 |
Obilniny a olejniny |
35 % |
|
|
9 |
Hospodárske zvieratá a mliečne výrobky |
25 % |
|
|
10 |
Netrvanlivé a ďalšie poľnohospodárske výrobky |
35 % |
|
|
11 |
Ostatné komodity |
50 % |
|
Článok 325auKorelácie v rámci skupiny pre komoditné riziko
1. Na účely uznávania korelácie sa akékoľvek dve komodity považujú za rozdielne komodity vtedy, keď na trhu existujú dve zmluvy rozlíšené len podkladovou komoditou, ktorá má byť dodaná v rámci každej zmluvy.
2. Medzi dvoma citlivosťami S a S v rámci rovnakej skupiny sa korelačný parameter 1 stanovuje takto:
l=l(commodity) . l (tenor) . l (basis)
kde:
1 (commodity) sa rovná 1, keď sú obe komodity citlivostí k a l identické, a koreláciám v rámci skupiny uvedeným v tabuľke v odseku 3 v ostatných prípadoch;
l (tenor) sa rovná 1, ak dva vrcholy citlivostí k a l sú identické, a 99% v ostatných prípadoch;
l (basis) sa rovná 1, keď sú obe citlivosti identické tak v i) zmluvnom stupni komodity, ako aj v ii) mieste dodania komodity, a 99,90 % v ostatných prípadoch.
3. Vnútroskupinové korelácie l (commodity) sú:
Tabuľka 10
|
Číslo skupiny |
Názov skupiny |
Korelácia (commodity) |
|
|
1 |
Energia – tuhé palivá |
55 % |
|
|
2 |
Energia – tekuté palivá |
95 % |
|
|
3 |
Energia – elektrina a obchodovanie s emisiami uhlíka |
40 % |
|
|
4 |
Preprava nákladu |
80 % |
|
|
5 |
Kovy – bežné |
60 % |
|
|
6 |
Plynné palivá |
65 % |
|
|
7 |
Drahé kovy (vrátane zlata) |
55 % |
|
|
8 |
Obilniny a olejniny |
45 % |
|
|
9 |
Hospodárske zvieratá a mliečne výrobky |
15 % |
|
|
10 |
Netrvanlivé a ďalšie poľnohospodárske výrobky |
40 % |
|
|
11 |
Ostatné komodity |
15 % |
|
Článok 325avKorelácie naprieč skupinami pre komoditné riziko
Korelačný parameter c, ktorý sa vzťahuje na agregáciu citlivostí medzi rôznymi skupinami, sa stanovuje na:
a) 20 %, keď obe skupiny patria do skupín číslo 1 až 10;
b) 0 %, keď ktorákoľvek z dvoch skupín je skupinou číslo 11.
Článok 325awRizikové váhy pre devízové riziko
1. Riziková váha 30 % sa použije na všetky citlivosti voči devízam.
2. Rizikovou váhou faktorov devízového rizika týkajúcich sa menových párov, ktoré sú tvorené eurom a menou členského štátu zúčastneného na druhom stupni hospodárskej a menovej únie, je jedna z týchto rizikových váh:
a) riziková váha uvedená v odseku 1 vydelená 3;
b) maximálna fluktuácia v rámci fluktuačného pásma formálne odsúhlaseného členským štátom a Európskou centrálnou bankou, ak je užšie ako fluktuačné pásmo vymedzené v druhej etape hospodárskej a menovej únie (ERM II).
3. Rizikovou váhou devízových rizikových faktorov obsiahnutých v podkategórii najlikvidnejších menových párov, ako je uvedené v článku 325be ods. 7 písm. c), je riziková váha uvedená v odseku 1 vydelená
Článok 325axKorelácie pre devízové riziko
Pri agregácii citlivostí na devízy sa použije jednotný korelačný parameter c s hodnotou 60 %.
Pododdiel 2Rizikové váhy vega a zakrivenia a korelácie
Článok 325ayRizikové váhy vega a zakrivenia
1. Skupiny delta uvedené v pododdiele 1 sa uplatňujú na rizikové faktory vega.
2. Riziková váha pre daný rizikový faktor vega sa určuje ako podiel súčasnej hodnoty uvedeného rizikového faktora k, ktorý predstavuje implicitnú volatilitu podkladového aktíva, ako je opísané v oddiele 3.
3. Podiel uvedený v odseku 2 závisí od predpokladanej likvidity každého druhu rizikového faktora v súlade s týmto vzorcom:
kde:
je nastavený na 55 %;
je regulačný horizont likvidity, ktorý má byť predpísaný pri určovaní každého rizikového faktora vega . je nastavený v súlade s touto tabuľkou:
Tabuľka 11
|
Riziková trieda |
|
|
|
GIRR |
60 |
|
|
CSR nesekuritizácie |
120 |
|
|
CSR sekuritizácie (CTP) |
120 |
|
|
CSR sekuritizácie (mimo CTP) |
120 |
|
|
Kapitál (veľká trhová kapitalizácia) |
20 |
|
|
Kapitál (malá trhová kapitalizácia) |
60 |
|
|
Komodity |
120 |
|
|
FX |
40 |
|
4. Skupiny používané v kontexte rizika delta v pododdiele 1 sa použijú v kontexte rizika zakrivenia, ak nie je v tejto kapitole stanovené inak.
5. Pre devízové rizikové faktory a faktory rizika zakrivenia sú váhami rizika zakrivenia relatívne posuny rovnajúce sa váham rizika delta uvedeným v pododdiele 1.
6. Pre všeobecné úrokové riziko, riziko kreditného rozpätia a komoditné riziko zakrivenia je rizikovou váhou zakrivenia paralelný posun všetkých vrcholov pre každú krivku na základe najvyššej predpísanej váhy rizika delta v pododdiele 1 pre každú triedu rizika.
Článok 325azKorelácie rizika vega a rizika zakrivenia
7. Medzi citlivosťami na riziko vega v rámci rovnakej skupiny rizikovej triedy GIRR sa korelačný parameter kl stanoví takto:
kde:
sa rovná , kde je nastavené na 1 %, and splatnosti opcií, pre ktoré sú odvodené citlivosti vega, sú vyjadrené ako počet rokov;
sa rovná , kde je nastavené na 1 %, and splatnosti podkladových aktív opcií, pre ktoré sú odvodené citlivosti vega mínus splatnosti zodpovedajúcich opcií, sú vyjadrené v oboch prípadoch ako počet rokov.
8. Medzi citlivosťami na riziko vega v rámci skupiny ostatných rizikových kategórií sa korelačný parameter kl stanoví takto:
kde:
sa rovná korelácii v skupine delta zodpovedajúcej skupine, do ktorej by boli pridelené rizikové faktory vega k a l.
je vymedzený rovnako ako v odseku 1.
9. S ohľadom na citlivosti voči riziku vega medzi skupinami v rámci rizikovej triedy (GIRR a mimo GIRR) sa používajú rovnaké korelačné parametre pre γbc, ako je špecifikované pre korelácie delta pre každú rizikovú triedu v oddiele 4, v kontexte rizika vega.
10. Medzi rizikovými faktormi vega a delta nesmie existovať žiadna diverzifikácia alebo hedžingový prínos uznaný v štandardizovanom prístupe. Kapitálové požiadavky na riziká vega a delta sa agregujú jednoduchým súčtom.
11. Koreláciami rizika zakrivenia je druhá mocnina zodpovedajúcich korelácií rizika delta γbc uvedených v pododdiele 1.
Kapitola 1bPrístup interného modelu
ODDIEL 1POVOLENIE A POŽIADAVKY NA VLASTNÉ ZDROJE
Článok 325baPovolenie používať interné modely
1. Po overení, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 325bi až 325bk, udelia príslušné orgány povolenie, aby inštitúcie vypočítali svoje požiadavky na vlastné zdroje s použitím svojich interných modelov v súlade s článkom 325bb pre portfólio všetkých pozícií pridelených trading deskom, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:
a) trading desky boli založené v súlade s článkom 104b;
b) príslušný orgán posúdi výsledok hodnotenia uvedeného v článku 325bh, pokiaľ ide o pridelenie ziskov a strát trading desku v priebehu posledných 12 mesiacov, ako uspokojivý;
c) trading desky splnili požiadavky na spätné testovanie uvedené v článku 325bg ods. 1 za bezprostredne predchádzajúcich 250 pracovných dní;
d) trading desky, ktoré boli pridelené aspoň jednej z daných pozícií obchodnej knihy uvedených v článku 325bm, spĺňajú požiadavky stanovené v článku 325bn pre interný model rizika zlyhania.
2. Inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie uvedené v odseku 1 používať svoje interné modely pre jeden trading desk alebo viacero trading deskov, predkladajú správu príslušným orgánom takto:
a) týždenná neobmedzená miera predpokladaného schodku UESt vypočítaná v súlade s odsekom 5 pre všetky pozície v trading desku, ktorá sa nahlasuje príslušným orgánom raz mesačne;
b) pre každý desk, pre ktorý bolo udelené povolenie, mesačné požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká vypočítané v súlade s kapitolou 1a tejto hlavy, ako keby inštitúcii nebolo udelené povolenie uvedené v odseku 1 a so všetkými pozíciami pridelenými trading desku považovanému na samostatnom základe za samostatné portfólio. Tieto výpočty sa nahlasujú príslušným orgánom na raz mesačne.
ba) mesačné požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká celkového portfólia inštitúcie vypočítané v súlade s kapitolou 1a tejto hlavy, ktoré sa vypočítavajú ako keby inštitúcii povolenie uvedené v odseku 1 nebolo vydané. Tieto výpočty sa nahlasujú príslušným orgánom raz mesačne.
3. Inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie uvedené v odseku 1, bezodkladne oznámi svojim príslušným orgánom, že jeden z jej trading deskov už nespĺňa niektorú z požiadaviek stanovených v odseku 1. Uvedenej inštitúcii už nie je povolené uplatňovať túto kapitolu na žiadnu z pozícií pridelených uvedenému trading desku a vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká v súlade s prístupom stanoveným v kapitole 1a pre všetky pozície pridelené uvedenému trading desku k najskoršiemu dátumu vykazovania a až dovtedy, kým inštitúcia nepreukáže príslušným orgánom, že trading desk opäť spĺňa všetky požiadavky stanovené v odseku 1.
4. Odchylne od odseku 3 môžu príslušné orgány za mimoriadnych okolností povoliť, aby inštitúcia naďalej používala svoje interné modely na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká trading desku, ktorý už nespĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm. b) alebo c), ak aspoň 10 % celkových požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká vyplýva z pozícií trading desku, ktoré sú prípustné pre interný prístup týkajúci sa trhových rizík. Takéto mimoriadne okolnosti môžu nastať napríklad počas významných cezhraničných stresových období finančných trhov alebo ak sú banky vystavené významnej systémovej zmene. Keď príslušné orgány uplatnia uvedenú právomoc, oznámia to EBA a zdôvodnia svoje rozhodnutie.
5. Pre pozície pridelené trading deskom, pre ktoré inštitúcii nebolo udelené povolenie uvedené v odseku 1, požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko uvedená inštitúcia vypočítava v súlade s kapitolou 1a tejto hlavy. Na účely uvedeného výpočtu sa musia všetky uvedené pozície považovať na samostatnom základe za samostatné portfólio.
6. Pre daný trading desk neobmedzená miera predpokladaného schodku uvedená v odseku 2 písm. a) znamená neobmedzenú mieru predpokladaného schodku vypočítanú v súlade s článkom 325bc pre všetky pozície pridelené uvedenému trading desku, ktorý sa na samostatnom základe považuje za samostatné portfólio. Odchylne od článku 325bd musia inštitúcie pri výpočte uvedenej neobmedzenej miery predpokladaného schodku pre každý trading desk spĺňať tieto požiadavky:
a) stresovým obdobím používaným pri výpočte výšky čiastkového predpokladaného schodku PEStFCpre daný trading desk je stresové obdobie identifikované v súlade s článkom 325bd ods. 1 písm. c) na účely určenia PEStFC pre všetky trading desky, pre ktoré bolo inštitúciám udelené povolenie uvedené v odseku 1;
b) pri výpočte čiastkovej výšky predpokladaného schodku PEStRS a PEStRC pre daný trading desk sa scenáre budúcich otrasov uplatnia len na modelovateľné rizikové faktory pozícií pridelených do trading desku, ktoré sú obsiahnuté v podmnožine modelovateľných rizikových faktorov zvolených inštitúciou v súlade s článkom 325bd ods. 1 písm. a) na účely určenia PEStRS pre všetky trading desky, pre ktoré bolo inštitúciám udelené povolenie uvedené v odseku 1.
7. Významné zmeny v používaní interných modelov, na ktorých používanie dostala inštitúcia povolenie, rozšírenie používania interných modelov, na ktorých používanie dostala inštitúcia povolenie, a významné zmeny pri výbere inštitúcie v podmnožine modelovateľných rizikových faktorov uvedených v článku 325bd ods. 2 sa vyžadujú osobitné povolenie od príslušných orgánov.
Inštitúcie oznámia príslušným orgánom všetky iné rozšírenia a používania interných modelov, na ktorých používanie dostala inštitúcia povolenie.
8. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
a) podmienky pre posúdenie významnosti rozšírení a zmien v používaní interných modelov a zmien v podmnožine modelovateľných rizikových faktorov uvedených v článku 325bd;
b) metodika posudzovania, podľa ktorej príslušné orgány overujú, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 325bi až 370;
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [pätnásť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
▌
Článok 325bbPožiadavky na vlastné zdroje pri používaní interných modelov
1. Inštitúcia používajúca interný model vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre portfólio všetkých pozícií pridelených trading deskom, pre ktoré bolo inštitúcii udelené povolenie uvedené v článku 325ba ods. 1, ako súčet týchto položiek:
a) vyššia z týchto hodnôt:
i) riziková miera predpokladaného schodku inštitúcie za predchádzajúci deň vypočítaná v súlade s článkom 325bc (ESt-1);
ii) priemer dennej rizikovej miery predpokladaného schodku vypočítaný v súlade s článkom 325bc za každý z predchádzajúcich šesťdesiatich pracovných dní (ESavg), vynásobený multiplikačným koeficientom (mc); v súlade s článkom 325bg.
b) vyššia z týchto hodnôt:
i) riziková miera stresového scenára inštitúcie za predchádzajúci deň vypočítaná podľa oddielu 5 tejto hlavy (SSt-1);
ii) priemer dennej rizikovej miery stresového scenára vypočítaný v súlade s oddielom 5 tejto hlavy za každý z predchádzajúcich šesťdesiatich pracovných dní (SSavg).
2. Inštitúcie, ktoré držia pozície v obchodovaných dlhových a kapitálových nástrojoch, ktoré sú obsiahnuté v rozsahu pôsobnosti interného modelu rizika zlyhania a pridelené trading deskom uvedeným v odseku 1, musia spĺňať dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje vyjadrenú ako vyššia z týchto hodnôt:
a) najnovšia požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania vypočítaná v súlade s oddielom 3;
b) priemer sumy uvedenej v písmene a) za predchádzajúcich 12 týždňov.
Oddiel 2Všeobecné požiadavky
Článok 325bcRiziková miera predpokladaného schodku
1. Inštitúcie vypočítavajú rizikovú mieru predpokladaného schodku „ESt“ uvedenú v článku 325bb ods. 1 písm. a) pre daný dátum t a pre akékoľvek dané portfólio pozícií obchodnej knihy takto:
kde:
i = index, ktorý označuje päť hlavných kategórií rizikového faktora uvedených v prvom stĺpci tabuľky 13 článku 325be;
UESt = neobmedzená miera predpokladaného schodku vypočítaná takto:
UESti = miera neobmedzeného predpokladaného schodku pre všeobecnú kategóriu faktora rizika i a vypočítaná takto:
ρ = korelačný faktor na účely dohľadu v hlavných rizikových kategóriách; ρ = 50 %;
PEStRS = čiastková výška predpokladaného schodku, ktorý sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bd ods. 2;
PEStRC = čiastková výška predpokladaného schodku, ktorý sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bd ods. 3;
PEStFC = čiastková výška predpokladaného schodku, ktorý sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bd ods. 4;
PEStRS,i = čiastková výška predpokladaného schodku pre hlavnú kategóriu rizikového faktora i, ktorý sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bd ods. 2;
PEStRC,i = čiastková výška predpokladaného schodku pre hlavnú kategóriu rizikového faktora i, ktorý sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bd ods. 3;
PEStFC,i = výška predpokladaného schodku pre kategóriu hlavného faktora rizika i, ktorá sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bd ods. 4.
2. Inštitúcie používajú len scenáre budúcich otrasov na konkrétny súbor modelovateľných rizikových faktorov použiteľných na každú čiastkovú výšku predpokladaného schodku, ako je stanovené v článku 325bd, pri určovaní každej čiastkovej výšky predpokladaného schodku pre výpočet rizikovej miery predpokladaného schodku podľa odseku 1.
3. Keď aspoň jedna transakcia z portfólia má aspoň jeden modelovateľný rizikový faktor, ktorý bol zaradený do hlavnej rizikovej kategórie i v súlade s článkom 325be, inštitúcie vypočítavajú neobmedzenú mieru predpokladaného schodku pre hlavnú kategóriu rizikového faktora i a zahrnú ju do vzorca rizikovej miery predpokladaného schodku uvedeného v odseku 2.
Článok 325bdVýpočty čiastkového predpokladaného schodku
1. Inštitúcie vypočítavajú všetky čiastkové výšky predpokladaného schodku uvedené v článku 325bc ods. 1 takto:
a) denné výpočty čiastkových výšok predpokladaného schodku;
b) na 97,5-tom percentile jednostranný interval spoľahlivosti;
c) pre dané portfólio pozícií obchodnej knihy vypočítava inštitúcia čiastkovú výšku predpokladaného schodku v čase t podľa tohto vzorca:
j = = index, ktorý označuje päť horizontov likvidity uvedených v prvom stĺpci tabuľky 1;
LHj = dĺžka horizontov likvidity j vyjadrená v dňoch uvedených v tabuľke 1;
T = základný časový horizont, kde T = 10 dní;
PESt(T) = výška čiastkového predpokladaného schodku, ktorá sa určí uplatnením scenárov budúcich otrasov s časovým horizontom 10 dní len na špecifický súbor modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu stanovený v odsekoch 2, 3 a 4 pre každú výšku čiastkového predpokladaného schodku uvedenú v článku 325bc ods. 2.
PESt(T, j) = výška čiastkového predpokladaného schodku, ktorá sa určí uplatnením scenára budúcich otrasov s časovým horizontom 10 dní iba na špecifický súbor modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu stanovený v odsekoch 2, 3 a 4 pre každú výšku čiastkového predpokladaného schodku uvedenú v článku 325bc ods. 2, ktorej horizont účinnej likvidity, ako je stanovené v súlade s článkom 325be ods. 2, je rovný alebo dlhší ako LHj.
Tabuľka 1
|
Horizont likvidity j |
Dĺžka horizontu likvidity j (v dňoch) |
|
|
1 |
10 |
|
|
2 |
20 |
|
|
3 |
40 |
|
|
4 |
60 |
|
|
5 |
120 |
|
2. Na účely výpočtu čiastkových výšok predpokladaného schodku PEStRS a PEStRS,i uvedených v článku 325bc ods. 2 musia inštitúcie okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 spĺňať tieto požiadavky:
a) pri výpočte PEStRS použijú inštitúcie iba scenáre budúcich otrasov na podmnožinu modelovateľných rizikových faktorov pozícií v portfóliu, ktoré si inštitúcia zvolila k spokojnosti príslušných orgánov tak, aby nasledujúca podmienka bola splnená v čase t s tým, že suma bola prijatá v priebehu predchádzajúcich 60 pracovných dní:
Inštitúcia, ktorá už nespĺňa požiadavku uvedenú v prvom pododseku tohto písmena, to okamžite oznámi príslušným orgánom a do dvoch týždňov aktualizuje podmnožinu modelovateľných rizikových faktorov s cieľom splniť uvedenú požiadavku. Ak po dvoch týždňoch inštitúcia uvedenú požiadavku nesplnila, vráti sa k prístupu stanovenému v kapitole 1a pre výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká pre niektoré trading desky až dovtedy, kým uvedená inštitúcia nebude môcť preukázať príslušnému orgánu, že spĺňa požiadavku stanovenú v prvom pododseku tohto písmena;
b) pri výpočte PEStRS,i uplatňujú inštitúcie iba scenáre budúcich otrasov na podmnožinu modelovateľných rizikových faktorov pozícií v portfóliu zvolenom inštitúciou na účely písmena a) a ktoré boli zaradené do hlavnej kategórie rizikového faktora i v súlade s článkom 325be;
c) vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov použité na modelovateľné rizikové faktory uvedené v písmenách a) a b) musia byť kalibrované podľa historických údajov z nepretržitého obdobia 12 mesiacov finančného stresu, ktorý inštitúcia identifikuje s cieľom maximalizovať hodnotu PEStRS. Inštitúcie preskúmavajú identifikáciu tohto stresového obdobia aspoň na mesačnej báze a oznámia výsledok tohto preskúmania príslušným orgánom. Na účely identifikácie uvedeného stresového obdobia inštitúcie využívajú obdobie pozorovania začínajúce sa najneskôr od 1. januára 2007, k spokojnosti príslušných orgánov.
d) vstupné modely PEStRS,i musia byť kalibrované na stresové obdobie 12 mesiacov, ktoré bolo identifikované inštitúciou na účely písmena c).
3. Na účely výpočtu čiastkových výšok predpokladaného schodku PEStRC a PEStRC,i uvedených v článku 325bc ods. 2 musia inštitúcie okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 spĺňať tieto požiadavky:
a) pri výpočte PEStRC musia inštitúcie používať iba scenáre budúcich otrasov na podmnožine modelovateľných rizikových faktorov pozícií v portfóliu uvedených v odseku 3 písm. a);
b) pri výpočte PEStRC,i musia inštitúcie používať iba scenáre budúcich otrasov na podmnožine modelovateľných rizikových faktorov pozícií v portfóliu uvedených v odseku 3 písm. a);
c) vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov použité na modelovateľné rizikové faktory uvedené v písmenách a) a b) musia byť kalibrované podľa historických údajov z obdobia predchádzajúcich 12 mesiacov. Uvedené údaje sa musia aktualizovať aspoň raz mesačne.
4. Na účely výpočtu čiastkových výšok predpokladaného schodku PEStFC a PEStFC,i uvedených v článku 325bc ods. 2 musia inštitúcie okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 spĺňať tieto požiadavky:
a) pri výpočte PEStFC použijú inštitúcie scenáre budúcich otrasov na všetky modelovateľné faktory rizika pozícií v portfóliu;
b) pri výpočte PEStFC,i použijú inštitúcie scenáre budúcich otrasov na všetky modelovateľné rizikové faktory pozícií v portfóliu, ktoré boli zaradené do hlavnej kategórie rizikového faktora i v súlade s článkom 325be;
c) vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov použité na modelovateľné rizikové faktory uvedené v písmenách a) a b) musia byť kalibrované podľa historických údajov z obdobia predchádzajúcich 12 mesiacov. Uvedené údaje sa musia aktualizovať aspoň raz mesačne. Keď existuje významný vzostup cenovej volatility významného počtu modelovateľných rizikových faktorov portfólia inštitúcie, ktoré nie sú v podmnožine rizikových faktorov uvedených v odseku 2 písm. a), príslušné orgány môžu požadovať, aby inštitúcia používala historické údaje z obdobia kratšieho ako predchádzajúcich 12 mesiacov, ale takéto kratšie obdobie nesmie byť kratšie ako predchádzajúce 6-mesačné obdobie. Príslušné orgány oznámia EBA akékoľvek rozhodnutie požadujúce, aby inštitúcie používali historické údaje z obdobia kratšieho ako 12 mesiacov, a musia toto rozhodnutie zdôvodniť.
5. Pri výpočte danej čiastkovej výšky predpokladaného schodku uvedenej v článku 325bc ods. 2 musia inštitúcie udržiavať hodnoty modelovateľných rizikových faktorov, pre ktoré nebolo požadované v odsekoch 2, 3 a 4, aby používali scenáre budúcich otrasov pre danú čiastkovú výšku predpokladaného schodku.
6. Odchylne od odseku 1 písm. a) sa inštitúcie môžu rozhodnúť, že výpočet čiastkových výšok predpokladaného schodku PEStRS,i, PEStRC,i and PEStFC,i budú uskutočňovať na týždennej báze.
Článok 325beHorizonty likvidity
1. Inštitúcie musia zaradiť každý rizikový faktor pozícií pridelených trading deskom, pre ktoré im bolo udelené povolenie uvedené v článku 325ba ods. 1 alebo sú v procese získavania uvedeného povolenia, do jednej z hlavných kategórií rizikových faktorov uvedených v tabuľke 2, ako aj jednej z hlavných podkategórií rizikových faktorov uvedených v danej tabuľke.
2. Horizontom likvidity rizikového faktora pozícií uvedených v odseku 1 je horizont likvidity zodpovedajúcich hlavných podkategórií rizikového faktora, do ktorých bol zaradený.
3. Odchylne od odseku 1 sa inštitúcia môže rozhodnúť, že pre daný trading desk nahradí horizont likvidity hlavnej rizikovej podkategórie uvedenej v tabuľke 2 jedným z dlhších horizontov likvidity uvedených v tabuľke 1. Ak inštitúcia prijme toto rozhodnutie, dlhší horizont likvidity sa uplatňuje na všetky modelovateľné faktory rizika pre pozície pridelené danému trading desku zaradené do tejto podkategórie hlavného faktora rizika na účely výpočtu výšok čiastkového predpokladaného schodku v súlade s článkom 325bd ods. 1 písm. c).
Inštitúcia oznámi príslušným orgánom trading desky a hlavné rizikové podkategórie, pre ktoré sa rozhodne uplatniť zaobchádzanie uvedené v prvom pododseku.
4. Pre výpočet výšok čiastkového predpokladaného schodku v súlade s článkom 325bd ods. 1 písm. c) sa horizont účinnej likvidity „EffectiveLH“ daného modelovateľného faktora rizika pre danú pozíciu v obchodnej knihe vypočítava takto:
kde:
Mat = splatnosť pozície v obchodnej knihe;
SubCatLH = dĺžka horizontu likvidity modelovateľného faktora rizika určeného v súlade s odsekom 1;
minj {LHj/LHj ≥ Mat} = dĺžka jedného z horizontov likvidity uvedeného v tabuľke ..., ktorá je najbližšia nad splatnosťou pozície obchodnej knihy.
5. Menové páry, ktoré sú zložené z eura a meny členského štátu zúčastneného na druhej fáze hospodárskej a menovej únie, sú obsiahnuté v podkategórii najlikvidnejších menových párov v hlavnej kategórii faktora devízového rizikového kategórii tabuľky 2.
6. Inštitúcia overuje vhodnosť zaradenia uvedeného v odseku 1 aspoň raz mesačne.
7. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom podrobnejšie stanoviť:
a) ako majú inštitúcie zaraďovať pozície obchodnej knihy do hlavných kategórií rizikového faktora a hlavných podkategórií rizikového faktora na účely odseku 1;
b) meny, ktoré tvoria podkategóriu najlikvidnejších mien v hlavnej kategórii rizikového faktora úrokovej sadzby tabuľky 2;
c) menové páry, ktoré tvoria podkategóriu najlikvidnejších menových párov v hlavnej kategórii devízových rizikových faktorov tabuľky 2;
▌
EBA predloží uvedené návrhy regulačných technických predpisov Komisii do [šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Tabuľka 2
|
Hlavné kategórie rizikového faktora |
Hlavné podkategórie rizikového faktora |
Horizonty likvidity |
Dĺžka horizontu likvidity (v dňoch) |
|
|
Úroková sadzba |
Najlikvidnejšie meny a domáca mena |
1 |
10 |
|
|
Ostatné meny (okrem najlikvidnejších mien) |
2 |
20 |
||
|
Volatilita |
4 |
60 |
||
|
Ostatné druhy |
4 |
60 |
||
|
Kreditné rozpätie |
Ústredná vláda členských štátov Európskej únie vrátane centrálnych bánk |
2 |
20 |
|
|
Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami so sídlom v členských štátoch Európskej únie (investičný stupeň) |
2 |
20 |
||
|
Štátny (investičný stupeň) |
2 |
20 |
||
|
Štátny (vysoký výnos) |
3 |
40 |
||
|
Podnikový (investičný stupeň) |
3 |
40 |
||
|
Podnikový (vysoký výnos) |
4 |
60 |
||
|
Volatilita |
5 |
120 |
||
|
Ostatné druhy |
5 |
120 |
||
|
Vlastné imanie |
Cena akcií (spoločnosť s veľkou trhovou kapitalizáciou) |
1 |
10 |
|
|
Cena akcií (spoločnosť s malou trhovou kapitalizáciou) |
2 |
20 |
||
|
Volatilita (spoločnosť s veľkou trhovou kapitalizáciou) |
2 |
20 |
||
|
Volatilita (spoločnosť s malou trhovou kapitalizáciou) |
4 |
60 |
||
|
Ostatné druhy |
4 |
60 |
||
|
Devízy |
Najlikvidnejšie menové páry |
1 |
10 |
|
|
Ostatné menové páry (okrem najlikvidnejších menových párov) |
2 |
20 |
||
|
Volatilita |
3 |
40 |
||
|
Ostatné druhy |
3 |
40 |
||
|
Komodity |
Cena energie a cena emisií uhlíka |
2 |
20 |
|
|
Cena drahých kovov a cena neželezných kovov |
2 |
20 |
||
|
Ceny ostatných komodít (okrem ceny energie, ceny emisií uhlíka, ceny drahých kovov a ceny neželezných kovov) |
4 |
60 |
||
|
Volatilita energie a volatilita emisií uhlíka |
4 |
60 |
||
|
Volatilita drahých kovov a volatilita neželezných kovov |
4 |
60 |
||
|
Volatilita ostatných komodít (okrem volatility energie, volatility emisií uhlíka, volatility drahých kovov a volatility neželezných kovov) |
5 |
120 |
||
|
Ostatné druhy |
5 |
120 |
||
Článok 325bf Posúdenie modelovateľnosti faktorov rizika
1. Inštitúcie každomesačne posudzujú modelovateľnosť všetkých rizikových faktorov pozícií pridelených trading deskom, pre ktoré im bolo udelené povolenie uvedené v článku 325ba ods. 1, alebo ktoré sú v procese získavania uvedeného povolenia.
2. Inštitúcia považuje rizikový faktor pozície obchodnej knihy za modelovateľný, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a) inštitúcia identifikovala aspoň 24 overiteľných cien, ktoré obsahovali uvedený rizikový faktor počas obdobia predchádzajúcich 12 mesiacov;
b) medzi dátumami dvoch po sebe idúcich pozorovaní overiteľných cien identifikovaných inštitúciou v súlade s písmenom a) neprešiel viac než jeden mesiac;
c) existuje jasná a zrejmá súvislosť medzi hodnotou rizikového faktora a každou overiteľnou cenou identifikovanou inštitúciou v súlade s písmenom a), čo znamená, že každá overiteľná cena, ktorá je pozorovaná v súvislosti s transakciou, by sa mala byť započítať ako pozorovanie pre všetky dotknuté rizikové faktory.
3. Na účely odseku 2 je overiteľnou cenou akákoľvek jedna z týchto skutočností:
a) trhová cena skutočnej transakcie, v rámci ktorej bola inštitúcia jednou zo strán;
b) trhová cena skutočnej transakcie, ktorá bola uzavretá tretími stranami a ktorej cena a dátum uzavretia obchodu sú verejne dostupné alebo boli poskytnuté treťou stranou;
c) cena získaná z viazanej kotácie poskytnutej treťou stranou.
4. Na účely odseku 3 písm. b) a c) môžu inštitúcie považovať cenu alebo viazanú kotáciu poskytovanú treťou stranou za overiteľnú cenu za predpokladu, že táto tretia strana sa zaviaže poskytnúť príslušným orgánom na požiadanie dôkaz o transakcii alebo viazanej kotácii.
Ako doklad tretia strana poskytne podrobnosti o sume transakcie (potrebné na overenie toho, že transakcia nebola zanedbateľného objemu) a cene transakcie (na posúdenie toho, či transakcie boli skutočné).
5. Inštitúcia môže identifikovať overiteľnú cenu na účely odseku 2 písm. a) pre viac než jeden rizikový faktor.
6. Rizikové faktory, ktoré sú odvodené z kombinácie modelovateľných rizikových faktorov, inštitúcie považujú za modelovateľné.
7. Ak inštitúcia považuje rizikový faktor za modelovateľný v súlade s odsekom 1, môže inštitúcia použiť iné údaje než overiteľné ceny, ktoré používala s cieľom dokázať, že rizikový faktor je modelovateľný v súlade s odsekom 2 pre výpočet scenárov budúcich otrasov uplatňovaných na uvedený rizikový faktor na účely výpočtu čiastkového predpokladaného schodku uvedeného v článku 365, ak uvedené vstupné údaje spĺňajú príslušné požiadavky uvedené v článku 325bd.
8. Inštitúcie považujú za nemodelovateľný taký rizikový faktor, ktorý nespĺňa všetky podmienky stanovené v odseku 2, a pre uvedený rizikový faktor vypočítajú požiadavky na vlastné zdroje v súlade s článkom 325bl.
9. Inštitúcie považujú rizikové faktory odvodené z kombinácie modelovateľných a nemodelovateľných rizikových faktorov za nemodelovateľné.
Inštitúcie môžu pridať modelovateľné rizikové faktory a nahradiť nemodelovateľné rizikové faktory základom medzi týmito dodatočnými modelovateľnými rizikovými faktormi a týmito nemodelovateľnými rizikovými faktormi. Tento základ sa potom bude považovať za nemodelovateľný rizikový faktor.
10. Odchylne od odseku 2 môžu príslušné orgány povoliť, aby inštitúcie považovali rizikový faktor, ktorý spĺňa všetky podmienky uvedené v odseku 2, za nemodelovateľný na obdobie kratšie ako jeden rok.
Článok 325bgRegulačné požiadavky na spätné testovanie a multiplikačné koeficienty
1. Pre akýkoľvek daný dátum spĺňa trading desk inštitúcie požiadavky na spätné testovanie uvedené v článku 325ba ods. 1, keď počet prekročení uvedených v odseku 2 pre daný trading desk, ku ktorým došlo v priebehu posledných 250 pracovných dní, nepresahuje žiadnu z týchto hodnôt:
a) 12 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 99. percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania hypotetických zmien v hodnote portfólia;
b) 12 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 99. percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania skutočných zmien v hodnote portfólia;
c) 30 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 97,5 percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania hypotetických zmien v hodnote portfólia;
d) 30 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 97,5 percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania skutočných zmien v hodnote portfólia;
2. Na účely odseku 1 inštitúcie počítajú denné prekročenia na základe spätného testovania hypotetických a skutočných zmien v hodnote portfólia zloženého zo všetkých pozícií pridelených trading desku. Prekročenie znamená jednodňovú zmenu v hodnote daného portfólia, ktorá prekročí súvisiacu výšku hodnoty v riziku vypočítanú podľa interného modelu inštitúcie v súlade s týmito požiadavkami:
a) jednodňové obdobie držania;
b) scenáre budúcich otrasov sa uplatňujú na rizikové faktory pozícií trading desku uvedené v článku 325bh ods. 3, ktoré sú považované za modelovateľné v súlade s článkom 325bf;
c) vstupné údaje použité na určenie scenárov budúcich otrasov použitých na modelovateľné rizikové faktory sa kalibrujú podľa historických údajov z predchádzajúceho obdobia 12 mesiacov. Uvedené údaje sa aktualizujú aspoň raz mesačne;
d) ak nie je v tomto článku uvedené inak, interný model inštitúcie je založený na rovnakých modelovacích predpokladoch, ako sú tie, ktoré boli použité na výpočet rizikovej miery predpokladaného schodku uvedeného v článku 325bb ods. 1 písm. a).
3. Inštitúcie počítajú denné prekročenia uvedené v odseku 2 v súlade s týmito požiadavkami:
a) spätné testovanie hypotetických zmien v hodnote portfólia je založené na porovnaní hodnoty portfólia na konci dňa a jeho hodnoty na konci nasledujúceho dňa za predpokladu nezmenených pozícií;
b) spätné testovanie skutočných zmien v hodnote portfólia je založené na porovnaní hodnoty portfólia na konci dňa a jeho skutočnej hodnoty na konci nasledujúceho dňa, bez poplatkov, provízií a čistého úrokového príjmu;
c) prekročenie sa počíta za každý deň, keď inštitúcia nedokáže posúdiť hodnotu portfólia alebo nedokáže vypočítať výšku hodnoty v riziku uvedenú v odseku 1.
4. Inštitúcia vypočítava v súlade s odsekmi 5 a 6 multiplikačný faktor (mc) uvedený v článku 325bb pre portfólio všetkých pozícií pridelených trading deskom, pre ktoré jej bolo udelené povolenie uvedené v článku 325ba ods. 1. Uvedený výpočet sa aktualizuje aspoň raz mesačne.
5. Multiplikačný faktor (mc) je súčtom hodnoty 1,5 a dodatočnej hodnoty v rozmedzí od 0 do 0,5 v súlade s tabuľkou 3. Pre portfólio uvedené v odseku 4 sa táto dodatočná hodnota vypočítava počtom prekročení, ku ktorým došlo v priebehu posledných 250 pracovných dní, ako je dokázané spätným testovaním výšky hodnoty v riziku inštitúcie vypočítanej v súlade s písmenom a) tohto odseku v súlade s týmito požiadavkami:
a) prekročením je jednodňová zmena v hodnote portfólia, ktorá prekračuje súvisiacu výšku hodnoty v riziku vypočítanú podľa interného modelu inštitúcie v súlade s týmito požiadavkami:
i) jednodňové obdobie držania;
ii) 99. percentil jednostranného intervalu spoľahlivosti;
iii) scenáre budúcich otrasov sa uplatňujú na rizikové faktory pozícií trading desku uvedené v článku 325bh ods. 3, ktoré sa považujú za modelovateľné v súlade s článkom 325bf;
iv) vstupné údaje použité na určenie scenárov budúcich otrasov použitých na modelovateľné rizikové faktory sa kalibrujú podľa historických údajov z predchádzajúceho obdobia 12 mesiacov. Uvedené údaje sa aktualizujú aspoň raz mesačne;
v) ak nie je v tomto článku uvedené inak, interný model inštitúcie je založený na rovnakých modelovacích predpokladoch, ako sú tie, ktoré boli použité na výpočet rizikovej miery predpokladaného schodku uvedeného v článku 325bb ods. 1 písm. a);
b) počet prekročení sa rovná vyššiemu z počtu prekročení pri hypotetických a skutočných zmenách v hodnote portfólia;
c) pri počítaní denných prekročení inštitúcie používajú ustanovenia uvedené v odseku 3.
Tabuľka 3
|
Počet prekročení |
Dodatočná hodnota |
|
|
Menej než 5 |
0,00 |
|
|
5 |
0,20 |
|
|
6 |
0,26 |
|
|
7 |
0,33 |
|
|
8 |
0,38 |
|
|
9 |
0,42 |
|
|
Viac než 9 |
0,50 |
|
▌
7. Príslušné orgány monitorujú vhodnosť multiplikačného faktora uvedeného v odseku 4 alebo to, či trading desk dodržiava požiadavky na spätné testovanie uvedené v odseku 1. Inštitúcie bezodkladne, a v každom prípade najneskôr do piatich pracovných dní po výskyte prekročenia, oznámia príslušným orgánom prekročenia, ktoré vyplývajú z ich programu spätného testovania, a poskytnú vysvetlenie uvedených prekročení.
8. Odchylne od odsekov 2 a 5 môžu príslušné orgány povoliť inštitúcii, aby nepočítala prekročenie, keď jednodňová zmena v hodnote jej portfólia prekročí súvisiacu výšku hodnoty v riziku vypočítanú interným modelom danej inštitúcie, ktorá je prideliteľná nemodelovateľnému rizikovému faktoru. Aby sa tak mohlo stať, inštitúcia príslušným orgánom zdôvodní, že daná riziková miera stresového scenára vypočítaná v súlade s článkom 325bl pre tento nemodelovateľný rizikový faktor je vyššia než kladný rozdiel medzi hodnotou portfólia inštitúcie a súvisiacou výškou hodnoty v riziku.
9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej špecifikovať technické prvky, ktoré majú byť obsiahnuté v skutočných a hypotetických zmenách hodnoty portfólia inštitúcie na účely tohto článku.
EBA predloží uvedené návrhy regulačných technických predpisov Komisii do [šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325bhPožiadavka na pridelenie ziskov a strát
1. Pre akýkoľvek daný mesiac spĺňa trading desk inštitúcie požiadavky na pridelenie ziskov a strát na účely článku 325ba ods. 1 vtedy, keď daný trading desk dodržiava požiadavky stanovené v tomto článku.
2. Požiadavkou na pridelenie ziskov a strát sa zabezpečí, aby teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku, ktoré sú založené na modeli merania rizika inštitúcie, boli dostatočne blízko k hypotetickým zmenám v hodnote portfólia trading desku na základe modelu oceňovania inštitúcie.
3. Splnenie požiadavky na pridelenie ziskov a strát inštitúciou vedie pre každú pozíciu v danom trading desku k tomu, že sa identifikuje presný zoznam rizikových faktorov, ktoré sú považované za vhodné na overovanie spĺňania požiadavky na spätné testovanie inštitúciou stanovenej v článku 325bg.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej špecifikovať:
a) s ohľadom na vývoj v oblasti medzinárodnej regulácie technické kritériá, ktorými sa zabezpečí, aby teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku boli dostatočne blízko k hypotetickým zmenám v hodnote portfólia trading desku na účely odseku 2;
b) technické prvky, ktoré musia byť obsiahnuté v teoretických a hypotetických zmenách v hodnote portfólia trading desku na účely tohto článku.
EBA predloží uvedené návrhy regulačných technických predpisov Komisii do [šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325biPožiadavky na meranie rizík
1. Inštitúcie používajúce interný model merania rizika používaný na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká, ako je uvedené v článku 325bb, zabezpečia, aby model spĺňal všetky požiadavky:
a) Interný model merania rizika musí zachytávať dostatočný počet rizikových faktorov, ktoré musia obsahovať minimálne rizikové faktory uvedené v kapitole 1a oddiele 3 pododdiele 1 okrem prípadu, keď inštitúcia príslušným orgánom preukáže, že opomenutie uvedených rizikových faktorov nemá významný vplyv na výsledky požiadavky na pridelenie ziskov a strát, ako je uvedené v článku 325bh. Inštitúcia musí byť schopná vysvetliť príslušným orgánom, prečo rizikový faktor zahrnula do svojho modelu oceňovania, ale nie do svojho interného modelu merania rizika.
b) Interný model merania rizika musí zachytávať nelineárnosti pre opcie a iné produkty, ako aj riziko korelácie a bázické riziko. Proxy údaje použité pre rizikové faktory musia pre skutočne držanú pozíciu vykazovať dobré výsledky z minulosti.
c) Interný model merania rizika musí obsahovať súbor rizikových faktorov zodpovedajúcich úrokovým sadzbám v každej mene, v ktorej má inštitúcia súvahové alebo podsúvahové pozície citlivé na úrokové sadzby. Inštitúcia modeluje výnosové krivky s použitím jedného zo všeobecne akceptovaných prístupov. Pre významné expozície voči úrokovému riziku v hlavných menách a na trhoch je výnosová krivka rozdelená minimálne do šiestich segmentov splatnosti, aby zachytávala odchýlky volatility sadzieb na výnosovej krivke a počet rizikových faktorov používaných na modelovanie výnosovej krivky musí byť primeraný povahe a zložitosti obchodných stratégií inštitúcie. Model musí zachytávať aj riziko nie úplne korelovaných pohybov medzi rôznymi výnosovými krivkami;
d) Interný model merania rizika musí obsahovať rizikové faktory zodpovedajúce zlatu a jednotlivým cudzím menám, v ktorých má inštitúcia denominované pozície. Pri PKI sa berú do úvahy skutočné devízové pozície PKI. Inštitúcie môžu využívať vykazovanie devízových pozícií PKI tretích strán, keď je primerane zabezpečená správnosť tohto vykazovania. Devízové pozície PKI, ktorých si inštitúcia nie je vedomá, sa vylúčia z prístupu interných modelov a zaobchádza sa s nimi v súlade s kapitolou 1a tejto hlavy;
e) Interný model merania rizika musí využívať samostatný rizikový faktor minimálne pre každý akciový trh, na ktorom drží inštitúcia významné pozície. Prepracovanosť techniky modelovania musí byť primeraná významnosti činností inštitúcii na akciových trhoch. Model musí obsahovať aspoň jeden rizikový faktor, ktorý zachytáva systémové pohyby v cenách akcií a závislosť uvedeného rizikového faktora od jednotlivých rizikových faktorov pre jednotlivé akciové trhy. Pri významných expozíciách voči akciovým trhom musí model obsahovať aspoň jeden idiosynkratický rizikový faktor pre každú kapitálovú expozíciu.
f) Interný model merania rizika musí využívať samostatný rizikový faktor pre minimálne každú komoditu, v ktorej inštitúcia drží významné pozície, okrem prípadu, ak má inštitúcia malú agregovanú komoditnú pozíciu v porovnaní so všetkými svojimi obchodnými aktivitami, pričom v takom prípade bude samostatný rizikový faktor prijateľný pre každý hlavný druh komodity. Pre významné expozície voči komoditným trhom musí model zachytávať riziko nie úplne korelovaných pohybov medzi podobnými, ale nie identickými komoditami, expozíciu voči zmenám forwardových cien vyplývajúcich z nesúladov splatnosti a dispozičnú prémiu medzi derivátovými a hotovostnými pozíciami.
g) Proxy údaje musia byť primerane konzervatívne a musia byť použité iba vtedy, ak sú dostupné údaje nedostatočné, vrátane stresového obdobia.
h) Pre významné expozície voči rizikám volatility v nástrojoch s voliteľnosťou musí interný model merania rizika zachytávať závislosť implikovaných volatilít v realizačných cenách a splatnostiach opcií.
2. Inštitúcie môžu používať empirické korelácie v rámci kategórií hlavného faktora rizika a na účely výpočtu miery neobmedzeného predpokladaného schodku , ako je uvedené v článku 325bc ods. 1, v kategóriách hlavného faktora rizika iba vtedy, keď je prístup inštitúcie k meraniu uvedených korelácií správny, konzistentný s príslušnými horizontmi likvidity a vykonávaný jednotne.
Článok 325bjKvalitatívne požiadavky
1. Akýkoľvek interný model merania rizika použitý na účely tejto kapitoly musí byť koncepčne správny a jednotne vykonávaný a musí spĺňať všetky tieto kvalitatívne požiadavky:
a) akýkoľvek interný model merania rizika použitý na výpočet kapitálových požiadaviek pre trhové riziká musí byť úzko prepojený s každodenným procesom riadenia rizík inštitúcie a slúžiť ako základ pre vykazovanie rizikových expozícií vrcholovému manažmentu;
b) inštitúcia musí mať útvar kontroly rizika, ktorý je nezávislý od obchodných útvarov a podlieha priamo vrcholovému manažmentu. Uvedený útvar je zodpovedný za tvorenie a vykonávanie interného modelu merania rizika. Uvedený útvar uskutočňuje počiatočnú a priebežnú validáciu akéhokoľvek interného modelu používaného na účely tejto kapitoly a zodpovedá za celkový systém riadenia rizík. Uvedený útvar vypracúva a analyzuje denné správy o výstupoch akéhokoľvek interného modelu používaného na výpočet kapitálových požiadaviek pre trhové riziká a o vhodnosti opatrení, ktoré majú byť prijaté, pokiaľ ide o obmedzenia obchodovania;
c) riadiaci orgán inštitúcie a vrcholový manažment sa musia aktívne zapájať do procesu kontroly rizika a denné správy vypracúvané útvarom kontroly rizika musia byť preskúmané riadiacimi pracovníkmi, ktorí majú dostatočné právomoci presadiť zníženie pozícií jednotlivých obchodníkov a zníženie celkovej rizikovej expozície inštitúcie;
d) inštitúcia musí mať dostatočný počet pracovníkov, ktorí sú primeranej kvalifikovaní zvládať zložitosť akýchkoľvek interných modelov merania rizika a ktorí sú kvalifikovaní v oblastiach obchodovania, kontroly rizika, auditu a back-office;
e) inštitúcia musí mať zavedený zdokumentovaný súbor interných zásad, postupov a kontrolných mechanizmov na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania celkového fungovania všetkých interných modelov merania rizika;
f) akýkoľvek interný model merania rizika musí mať overenú históriu primeranej presnosti pri meraní rizika;
g) inštitúcia musí často uskutočňovať prísny program stresového testovania vrátane reverzných stresových testov, ktoré musia zahŕňať každý interný model merania rizika. Výsledky týchto stresových testov aspoň raz za mesiac skúma vrcholový manažment a musia byť v súlade so zásadami a obmedzeniami schválenými riadiacim orgánom inštitúcie. Inštitúcia vykonáva príslušné činnosti vtedy, keď výsledky uvedených stresových testov ukazujú nadmerné straty vyplývajúce z obchodovania inštitúcie za určitých okolností;
h) inštitúcia musí uskutočňovať pravidelné nezávislé preskúmania všetkých interných modelov merania rizika, a to buď ako súčasť svojho pravidelného vnútorného auditu alebo tak, že uskutočnením preskúmania poverí tretiu stranu k spokojnosti príslušných orgánov.
Na účely písmena h) znamená tretia strana podnik, ktorý poskytuje audítorské alebo poradenské služby inštitúciám a ktorý má personál, ktorý je dostatočne kvalifikovaný v oblasti trhových rizík v obchodných činnostiach.
2. Preskúmanie uvedené v odseku 1 písm. h) sa týka tak činností obchodných útvarov, ako aj nezávislého útvaru kontroly rizika. Inštitúcia musí minimálne raz ročne preskúmať celkový proces riadenia rizika. V uvedenom preskúmaní sa posudzujú tieto aspekty:
a) primeranosť dokumentácie systému a procesu riadenia rizík a organizácie útvaru kontroly rizika;
b) integrácia rizikových opatrení do každodenného riadenia rizík a integrita systému riadenia informácií;
c) procesy, ktoré inštitúcia používa pri schvaľovaní modelov oceňovania rizika a systémov oceňovania, ktoré používajú pracovníci front-office a back-office;
d) rozsah rizík zachytených modelom, presnosť a vhodnosť systému merania rizika a validáciu akýchkoľvek významných zmien v internom modeli merania rizika;
e) presnosť a úplnosť údajov o pozícii, presnosť a primeranosť predpokladov o volatilite a korelácii, presnosť oceňovania a výpočtov citlivosti voči riziku a presnosť a vhodnosť na vytváranie proxy údajov vtedy, keď sú dostupné údaje nedostatočné na splnenie požiadavky stanovenej v tejto kapitole;
f) overovací proces, ktorý inštitúcia používa na hodnotenie konzistentnosti, včasnosti a spoľahlivosti zdrojov údajov používaných na fungovanie akýchkoľvek jej interných modelov merania rizika vrátane nezávislosti uvedených zdrojov údajov;
g) overovací proces, ktorý inštitúcia používa na hodnotenie spätného testovania, požiadavky na prideľovanie ziskov a strát, ktoré sú vedené s cieľom posúdiť presnosť interných modelov merania rizika.
h) ak preskúmanie vykonáva tretia strana v súlade s odsekom 1 písm. h), overenie, že proces internej validácie uvedený v článku 325bk spĺňa svoje ciele.
3. Inštitúcie aktualizujú techniky a postupy, ktoré používajú pre niektorý z interných modelov merania rizika používaných na účely tejto kapitoly v súlade s vývojom nových techník a najlepších postupov, ktoré sa vyvíjajú vo vzťahu k uvedeným interným modelom merania rizika.
Článok 325bkInterná validácia
1. Inštitúcie musia mať zavedené postupy na zaistenie toho, aby ich interné modely merania rizika používané na účely tejto kapitoly boli primerane validované vhodne kvalifikovanými stranami, ktoré sa nezúčastnili na vyvíjaní modelov, aby sa tak zaistila ich koncepčná správnosť a schopnosť primerane zachytávať všetky významné riziká.
2. Inštitúcie musia validáciu uvedenú v odseku 1 uskutočňovať za týchto okolností:
a) keď je prvotne vyvinutý akýkoľvek interný model merania rizika a keď sú v tomto modeli vykonané akékoľvek významné zmeny;
b) pravidelne, a najmä vtedy, keď dôjde k akýmkoľvek významným štrukturálnym zmenám na trhu alebo zmenám v zložení portfólia, ktoré by mohli viesť k tomu, že interný model merania rizík už nebude primeraný.
3. Validácia akéhokoľvek interného modelu merania rizika inštitúcie sa nesmie obmedzovať na spätné testovanie a požiadavky na prideľovanie ziskov a strát, ale musí zahŕňať aspoň tieto aspekty:
a) testy s cieľom overiť, či sú predpoklady vykonané v internom modeli primerané a nepodceňujú alebo nepreceňujú riziko;
b) vlastné testy validácie interného modelu vrátane spätného testovania nad rámec regulačných programov spätného testovania vo vzťahu k rizikám a štruktúram svojich portfólií;
c) použitie hypotetických portfólií, aby sa zabezpečilo, že interný model merania rizika je schopný zohľadniť konkrétne štrukturálne prvky, ktoré sa môžu objaviť, napríklad významné bázické riziká a riziko koncentrácie alebo riziká spojené s používaním proxy údajov.
Článok 325blVýpočet miery rizika v rámci stresového scenára
1. V čase t inštitúcia vypočíta mieru rizika stresového scenára pre všetky nemodelovateľné rizikové faktory pozícií obchodnej knihy v danom portfóliu takto:
kde:
m = index, ktorý označuje všetky nemodelovateľné rizikové faktory
pozícií v portfóliu, ktoré predstavujú nesystémové riziko, ktoré bolo zaradené do hlavnej kategórie rizikového faktora kreditného rozpätia v súlade s článkom 325be ods. 1 a pre ktoré inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušných orgánov, že dané rizikové faktory nie sú korelované;
l = index, ktorý označuje všetky nemodelovateľné rizikové faktory pozícií v portfóliu, ktoré sú iné než tie, ktoré sú označené indexom „m“;
ICSStm = miera rizika v rámci stresového scenára, ako je určená v súlade s odsekmi 2 a 3, nemodelovateľného faktora rizika m;
SStl = miera rizika v rámci stresového scenára, ako je určená v súlade s odsekmi 2 a 3, nemodelovateľného faktora rizika l;
2. Miera rizika stresového scenára daného nemodelovateľného rizikového faktora znamená stratu, ktorá vzniká vo všetkých pozíciách obchodnej knihy portfólia, ktoré obsahuje uvedený nemodelovateľný rizikový faktor, ak je extrémny scenár budúceho otrasu použitý na daný rizikový faktor.
3. Inštitúcie určia k spokojnosti príslušných orgánov vhodné extrémne scenáre budúceho otrasu pre všetky modelovateľné rizikové faktory.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom podrobnejšie špecifikovať:
a) ako inštitúcie určujú extrémny scenár budúceho otrasu použiteľný na nemodelovateľné rizikové faktory a ako použijú uvedený extrémny scenár budúceho otrasu na dané rizikové faktory;
b) regulačný extrémny scenár budúceho otrasu pre každú hlavnú podkategóriu rizikového faktora uvedenú v tabuľke 2 článku 325be, ktorý môžu inštitúcie použiť, keď nie je možné určiť extrémny scenár budúceho otrasu v súlade s písmenom a), alebo ktorý môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia použila, ak tieto orgány nie sú spokojné s extrémnym scenárom budúceho šoku určeným inštitúciou.
Pri vypracúvaní týchto návrhov regulačných technických predpisov EBA berie do úvahy, že úroveň požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko nemodelovateľného rizikového faktora, ako je stanovené v tomto článku, je rovnako vysoká ako úroveň požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziká, ktorá by bola vypočítaná na základe tejto kapitoly, ak by bol daný rizikový faktor modelovateľný.
EBA predloží uvedené návrhy regulačných technických predpisov Komisii do [šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
ODDIEL 2INTERNÝ MODEL RIZIKA ZLYHANIA
Článok 325bmRozsah pôsobnosti interného modelu rizika zlyhania
5. Všetky pozície inštitúcie, ktoré boli pridelené trading deskom, pre ktoré bolo inštitúcii udelené povolenie uvedené v článku 325ba ods. 1, podliehajú požiadavke na vlastné zdroje pre riziko zlyhania vtedy, keď pozície obsahujú aspoň jeden rizikový faktor zaradený do hlavnej rizikovej kategórie „kapitál“ alebo „kreditné rozpätie“ v súlade s článkom 325be ods. 1. Uvedená požiadavka na vlastné zdroje, ktorá je dodatočná k rizikám zachyteným požiadavkami na vlastné zdroje uvedenými v článku 325bb ods. 1, sa vypočíta pomocou interného modelu rizika zlyhania inštitúcie, ktorý musí spĺňať požiadavky stanovené v tomto oddiele.
6. Pre každú z pozícií uvedených v odseku 1 musí existovať jeden emitent obchodovaných dlhových a akciových nástrojov spojených aspoň s jedným rizikovým faktorom.
Článok 325bnPovolenie používať interný model rizika zlyhania
1. Príslušné orgány udelia inštitúcii povolenie, aby používala interný model rizika zlyhania na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 325bb ods. 2 pre všetky pozície obchodnej knihy uvedené v článku 325bm, ktoré sú pridelené danému trading desku, a to za predpokladu, že interný model rizika zlyhania spĺňa požiadavky článkov 325bo, 325bp, 325bq, článkov 325bj a 325bk pre uvedený trading desk.
2. EBA vydá usmernenia týkajúce sa požiadaviek článkov 325bo, 325bp a 325bq do [dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].
3. Ak trading desk inštitúcie, ktorému bola pridelená aspoň jedna z pozícií obchodnej knihy uvedených v článku 325bm, nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziká všetkých pozícií v tomto trading desku sa vypočítavajú v súlade s prístupom stanoveným v kapitole 1a.
Článok 325boPožiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania s použitím interného modelu rizika zlyhania
1. Inštitúcie vypočítajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania s použitím interného modelu rizika zlyhania pre portfólio všetkých pozícií uvedených v článku 325bm takto:
a) požiadavky na vlastné zdroje sa musia rovnať výške hodnoty v riziku merajúcej potenciálne straty v trhovej hodnote portfólia spôsobené zlyhaním emitentov súvisiacim s danými pozíciami na 99,9 % intervale spoľahlivosti v časovom horizonte jedného roka;
b) potenciálna strata uvedená v písmene a) znamená priamu alebo nepriamu stratu v trhovej hodnote pozície spôsobenú zlyhaním emitentov a ktorá je dodatočná k akýmkoľvek stratám už zohľadneným v aktuálnom ocenení pozície. Zlyhanie emitentov akciových pozícií predstavujú ceny akcií emitentov klesajúce k nule;
c) inštitúcie určia koreláciu zlyhania medzi rôznymi emitentmi na základe koncepčne správnej metodiky a s použitím objektívnych historických údajov o trhových kreditných rozpätiach a cenách akcií, ktoré pokrývajú časové obdobie aspoň 10 rokov vrátane stresového obdobia identifikovaného inštitúciou v súlade s článkom 325bd ods. 2. Výpočet korelácií zlyhania medzi rôznymi emitentmi sa kalibruje na časový horizont jedného roka;
d) interný model rizika zlyhania je založený na predpoklade konštantnej pozície jedného roka.
2. Inštitúcie vypočítavajú požiadavku na vlastné zdroje pre riziko zlyhania s použitím interného modelu rizika zlyhania, ako je uvedené v odseku 1, aspoň raz týždenne.
3. Odchylne od odseku 1 písm. a) a c) môže inštitúcia nahradiť časový horizont jedného roka časovým horizontom šesťdesiatich dní na účely výpočtu rizika zlyhania akciových pozícií, pričom v tomto prípade výpočet korelácií zlyhania medzi cenami akcií a pravdepodobnosťami zlyhania musí byť konzistentný s časovým horizontom šesťdesiatich dní a výpočet korelácií zlyhania medzi cenami akcií a cenami dlhopisov musí byť konzistentný s časovým horizontom jedného roka.
Článok 325bpZohľadnenie hedžingov v internom modeli rizika zlyhania
1. Inštitúcie môžu do svojho interného modelu rizika zlyhania začleňovať hedžingy a pozície môžu vzájomne započítavať vtedy, keď sa dlhé a krátke pozície týkajú rovnakého finančného nástroja.
2. Inštitúcie môžu vo svojom internom modeli rizika zlyhania zohľadniť iba účinky hedžingu alebo diverzifikácie spojené s dlhými a krátkymi pozíciami zahŕňajúcimi rôzne nástroje alebo rôzne cenné papiere rovnakého dlžníka, ako aj dlhé a krátke pozície rôznych emitentov explicitným modelovaním hrubých dlhých a krátkych pozícií v rôznych nástrojoch vrátane modelovania bázických rizík medzi rôznymi emitentmi.
3. Inštitúcie vo svojom internom modeli rizika zlyhania zachytia významné riziká, ktoré by mohli nastať počas intervalu medzi splatnosťou hedžingu a jednoročným horizontom, ako aj potenciál pre významné bázické riziká v stratégiách hedžingu podľa produktu, nadriadenosti v kapitálovej štruktúre, interného alebo externého ratingu, splatnosti, ročníka a ďalších rozdielov vo svojich nástrojoch. Inštitúcie zohľadnia hedžing, len ak ho možno zachovať aj v prípade, ak sa dlžník blíži ku kreditnej alebo inej udalosti.
Článok 325bqOsobitné požiadavky pre interný model rizika zlyhania
1. Interný model rizika zlyhania uvedený v článku 325bn ods. 1 musí byť schopný modelovať zlyhanie jednotlivých emitentov, ako aj súčasné zlyhanie viacerých emitentov a musí sa v ňom brať do úvahy vplyv týchto zlyhaní na trhové hodnoty pozícií obsiahnutých v rozsahu daného modelu. Na tieto účely sa zlyhanie každého jednotlivého emitenta modeluje s použitím aspoň dvoch druhov systémových rizikových faktorov a aspoň jedného idiosynkratického rizikového faktora.
2. Interný model rizika zlyhania musí odzrkadľovať hospodársky cyklus vrátane závislosti medzi mierami návratnosti a systémovými rizikovými faktormi uvedenými v odseku 1.
3. Interný model rizika zlyhania musí odzrkadľovať nelineárny vplyv opcií a iných pozícií s významným nelineárnym správaním vo vzťahu k cenovým zmenám. Inštitúcie musia zároveň riadne zohľadňovať aj veľkosť rizika modelu spojeného s oceňovaním a odhadom cenových rizík súvisiacich s danými produktmi.
4. Interný model rizika zlyhania musí vychádzať z údajov, ktoré sú objektívne a aktuálne.
5. Pre simuláciu zlyhania emitentov v internom modeli rizika zlyhania musia odhady inštitúcie ohľadom pravdepodobností zlyhania spĺňať tieto požiadavky:
a) spodná hodnota pravdepodobností zlyhania je 0,03 %;
b) pravdepodobnosti zlyhania musia byť založené na ročnom časovom horizonte, ak nie je v tomto oddiele stanovené inak;
c) pravdepodobnosti zlyhania sa merajú – výhradne alebo v kombinácii s aktuálnymi trhovými cenami – údajmi o zlyhaniach z historického obdobia aspoň päť rokov; pravdepodobnosti zlyhania nesmú byť odvodzované len z aktuálnych trhových cien.
d) Inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na odhad pravdepodobností zlyhania v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, uplatní metodiku stanovenú v tretej časti hlave II kapitole 3 oddiele 1 s cieľom vypočítať pravdepodobnosti zlyhania;
e) inštitúcia, ktorej nebolo udelené povolenie na odhad pravdepodobností zlyhania v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, na odhad pravdepodobností zlyhania vypracuje internú metodiku alebo použije externé zdroje. V oboch situáciách musia byť odhady pravdepodobností konzistentné s požiadavkami stanovenými v tomto článku.
6. Na simuláciu zlyhania emitentov v internom modeli rizika zlyhania musia odhady inštitúcie ohľadom straty v prípade zlyhania spĺňať tieto požiadavky:
a) spodná hodnota odhadov straty v prípade zlyhania je 0 %;
b) odhady straty v prípade zlyhania musia odzrkadľovať nadriadenosť každej pozície;
c) inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na odhad straty v prípade zlyhania v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, uplatní metodiku stanovenú v tretej časti hlave II kapitole 3 oddiele 1 s cieľom vypočítať odhady straty v prípade zlyhania;
d) inštitúcia, ktorej nebolo udelené povolenie na odhad straty v prípade zlyhania v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, na odhad pravdepodobností zlyhania vypracuje internú metódu alebo použije externé zdroje. V oboch situáciách musia byť odhady straty v prípade zlyhania konzistentné s požiadavkami stanovenými v tomto článku.
7. Ako súčasť nezávislého preskúmania a validácie svojich interných modelov používaných na účely tejto kapitoly, a to aj pre systém merania rizika, vykonajú inštitúcie všetky tieto činnosti:
a) overia, že ich prístup k modelovaniu korelácií a cenových zmien je vhodný pre ich portfólio vrátane výberu a váh systémových rizikových faktorov modelu;
b) vykonajú rôzne stresové testy vrátane analýzy citlivosti a analýzy scenára s cieľom posúdiť kvalitatívnu a kvantitatívnu opodstatnenosť interného modelu rizika zlyhania, najmä so zreteľom na zaobchádzanie s koncentráciami. Dané testy nesmú byť obmedzené na udalosti, ktoré sa vyskytli v minulosti;
a) použijú vhodnú kvantitatívnu validáciu vrátane príslušných referenčných hodnôt interného modelovania.
8. Interný model rizika zlyhania musí vhodne odzrkadľovať koncentrácie emitenta a koncentrácie, ktoré môžu vzniknúť v rámci tried produktov a naprieč nimi za stresových podmienok.
9. Interný model rizika zlyhania musí byť konzistentný s internými metodikami riadenia rizika inštitúcie pre identifikovanie, meranie a riadenie obchodných rizík.
10. Inštitúcie musia mať jasne vymedzené zásady a postupy na určovanie predpokladov korelácie zlyhania medzi rôznymi emitentmi v súlade s článkom 325bo ods. 2.
11. Inštitúcie musia dokumentovať svoje interné modely tak, aby ich korelačné a iné predpoklady modelovania boli pre príslušné orgány transparentné.
12. EBA vypracuje návrhy regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať požiadavky, ktoré musia byť splnené podľa internej metódy inštitúcie alebo externých zdrojov pre odhadovanie pravdepodobností zlyhania a straty v prípade zlyhania v súlade s odsekom 5 písm. e) a odsekom 6 písm. d).
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [15 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“.
(85) V hlave IV tretej časti sa názov kapitoly 2 nahrádza takto:
„Kapitola 2Požiadavky na vlastné zdroje pre pozičné riziká v rámci zjednodušeného štandardizovaného prístupu“.
(86) V hlave IV tretej časti sa názov kapitoly 3 nahrádza takto:
„Kapitola 3 Požiadavky na vlastné zdroje pre devízové riziko v rámci zjednodušeného štandardizovaného prístupu“.
(87) V hlave IV tretej časti sa názov kapitoly 4 nahrádza takto:
„Kapitola 4Požiadavky na vlastné zdroje pre komoditné riziká v rámci zjednodušeného štandardizovaného prístupu“.
(88) V hlave IV tretej časti sa názov kapitoly 5 nahrádza takto:
„Kapitola 5Požiadavky na vlastné zdroje s použitím zjednodušeného prístupu interných modelov“.
(89) Úvodná časť článku 384 ods. 1 sa nahrádza takto:
„1. Inštitúcia, ktorá nevypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky pre svoje protistrany v súlade s článkom 383, vypočítava požiadavky na vlastné zdroje portfólia pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky pre každú protistranu v súlade s nasledujúcim vzorcom, zohľadňujúc pri tom hedžingy úpravy ocenenia pohľadávky, ktoré sú oprávnené v súlade s článkom 386:“
(90) Vymedzenie pojmu EADitotal v článku 384 ods. 1 sa nahrádza takto:
„EADitotal = celková hodnota expozície voči kreditnému riziku protistrany za protistranu „i“ (spočítaná za všetky jej súbory vzájomného započítavania) vrátane vplyvu kolaterálu v súlade s metódami stanovenými v hlave II kapitole 6 oddieloch 3 až 6 vzťahujúcimi sa na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko protistrany pre danú protistranu.“
(91) Článok 390 sa nahrádza takto:
„Článok 390Výpočet hodnoty expozície
1. Expozície voči skupine prepojených klientov sa vypočítavajú sčítaním expozícií voči jednotlivým klientom v uvedenej skupine.
2. Celkové expozície voči jednotlivým klientom sa vypočítavajú spočítaním expozícií obchodnej knihy a expozícií neobchodnej knihy.
3. Pre expozície v obchodnej knihe môžu inštitúcie:
a) kompenzovať svoje dlhé a krátke pozície v rovnakých finančných nástrojoch emitovaných daným klientom s čistou pozíciou v každom z rôznych nástrojov vypočítaných v súlade s metódami stanovenými v tretej časti hlave IV kapitole 2;
b) kompenzovať svoje dlhé a krátke pozície v rôznych finančných nástrojoch emitovaných daným klientom, ale iba vtedy, ak je krátka pozícia podriadená dlhej pozícii alebo ak majú pozície rovnakú nadriadenosť.
Na účely písmen a) a b) môžu byť cenné papiere pridelené do skupín na základe rôznych stupňov nadriadenosti s cieľom určiť relatívnu nadriadenosť pozícií.
4. Inštitúcie vypočítavajú expozície vyplývajúce z derivátov uvedených v prílohe II a kreditné deriváty priamo uzavreté s klientom v súlade s niektorou z metód uvedených v tretej časti hlave II kapitole 6 oddiele 3 až 5, podľa konkrétneho prípadu.
Pri výpočte hodnoty expozície v prípade zmlúv uvedených v prvom pododseku, ktoré sú priradené k obchodnej knihe, inštitúcie dodržiavajú aj zásady stanovené v článku 299. Odchylne od prvého pododseku tohto odseku môžu inštitúcie s povolením používať metódu interných modelov v súlade s článkom 283 použiť metódu uvedenú tretej časti hlave II kapitole 6 oddiele 6 na výpočet hodnoty expozície pri transakciách spočívajúcich vo financovaní cenných papierov.
5. Inštitúcie pripočítajú k expozíciám voči klientovi expozície vyplývajúce zo zmlúv uvedených v prílohe II a kreditných derivátov, ktoré nie sú priamo uzatvorené s daným klientom, ale ktoré sú podkladovým aktívom dlhového alebo akciového nástroja emitovaného daným klientom.
6. Expozície nesmú obsahovať žiadnu z týchto eventualít:
a) v prípade devízových transakcií expozície, ktoré sú výsledkom bežného vyrovnania počas dvoch pracovných dní po platbe;
b) v prípade transakcií kúpy alebo predaja cenných papierov expozície, ktoré sú výsledkom bežného vyrovnania počas piatich pracovných dní po platbe alebo doručení cenných papierov, podľa toho, čo nastane skôr;
c) v prípade poskytovania peňažného prevodu vrátane vykonávania platobných služieb zúčtovanie a vyrovnanie v akejkoľvek mene a v rámci korešpondenčného bankovníctva alebo zúčtovania finančných nástrojov, vyrovnania a služieb úschovy pre klientov, oneskoreného prijatia finančných zdrojov a iných expozícií vyplývajúcich z činnosti klienta, ktoré netrvajú dlhšie než nasledujúci pracovný deň;
d) v prípade poskytovania peňažného prevodu vrátane vykonávania platobných služieb, zúčtovania a vyrovnania v akejkoľvek mene a korešpondenčného bankovníctva, expozície v rámci dňa voči inštitúciám poskytujúcim uvedené služby;
e) expozície odpočítané od položiek CET 1 alebo položiek dodatočného kapitálu Tier 1 v súlade s článkami 36 a 56 alebo akýkoľvek iný odpočet od uvedených položiek, ktorým sa znižuje pomer solventnosti zverejnený v súlade s článkom 437.
7. S cieľom určiť celkovú expozíciu voči klientovi alebo skupine prepojených klientov v súvislosti s klientmi, voči ktorým má inštitúcia expozície prostredníctvom transakcií uvedených v článku 112 písm. m) a o), alebo prostredníctvom iných transakcií v prípade, že ide o expozíciu voči podkladovým aktívam, inštitúcia posúdi svoje podkladové expozície, pričom zohľadní ekonomickú podstatu štruktúry transakcie a riziká obsiahnuté v samotnej štruktúre transakcie, s cieľom určiť, či predstavuje dodatočnú expozíciu.
8. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
a) podmienky a metodiky, ktoré sa majú používať na určenie celkovej expozície voči klientovi alebo skupine prepojených klientov pre druhy expozícií uvedené v odseku 7;
b) podmienky, za ktorých štruktúra transakcie uvedená v odseku 7 nepredstavuje dodatočnú expozíciu.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať na účely odseku 5, ako určiť expozície vyplývajúce zo zmlúv uvedených v prílohe II a kreditných derivátov, ktoré nie sú priamo uzavreté s klientom, ale ktoré sú podkladovým aktívom dlhového alebo akciového nástroja vydaného uvedeným klientom pre ich začlenenie do expozícií voči klientovi.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do [9 mesiacov od nadobudnutia účinnosti].
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.“.
(92) V článku 391 sa dopĺňa tento odsek:
„Na účely prvého odseku môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov prijať rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulatórne požiadavky, ktoré sú aspoň rovnocenné s požiadavkami uplatňovanými v Únii. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 464 ods. 2.“.
(93) Článok 392 sa nahrádza takto:
„Článok 392Vymedzenie veľkej majetkovej angažovanosti
Expozícia inštitúcie voči klientovi alebo skupine prepojených klientov sa považuje za veľkú majetkovú angažovanosť, ak jej hodnota dosiahne alebo presiahne 10 % jej kapitálu Tier 1.“.
(94) Článok 394 sa nahrádza takto:
„Článok 394Požiadavky na podávanie správ
1. Inštitúcie oznamujú svojim príslušným orgánom za každú veľkú majetkovú angažovanosť, ktorú majú v držbe, vrátane veľkej majetkovej angažovanosti vyňatej z pôsobnosti článku 395 ods. 1 tieto informácie:
a) totožnosť klienta alebo skupiny prepojených klientov, voči ktorým má inštitúcia veľkú majetkovú angažovanosť;
b) hodnotu expozície pred zohľadnením prípadného účinku zmierňovania kreditného rizika;
c) druh financovaného alebo nefinancovaného zabezpečenia v prípade, že sa použilo;
d) hodnotu expozície po zohľadnení prípadného účinku zmierňovania kreditného rizika vypočítanú na účely článku 395 ods. 1.
Inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje tretia časť hlava II kapitola 3, oznamujú svojim príslušným orgánom svojich 20 najväčších majetkových angažovaností na konsolidovanom základe, s výnimkou expozícií vyňatých z pôsobnosti článku 395 ods. 1.
Inštitúcie svojim príslušným orgánom oznamujú aj expozície s hodnotou rovnajúcou sa alebo väčšou ako 300 miliónov EUR, ale menšou ako 10 % kapitálu Tier 1 inštitúcie.
2. Okrem informácií uvedených v odseku 1 inštitúcie svojim príslušným orgánom oznamujú nasledujúce informácie vo vzťahu k svojim 10 najväčším majetkovým angažovanostiam na konsolidovanom základe voči inštitúciám a voči subjektom tieňového bankovníctva, ktoré vykonávajú bankové činnosti mimo regulovaného rámca, vrátane veľkých majetkových angažovaností vyňatých z pôsobnosti článku 395 ods. 1:
a) totožnosť klienta alebo skupiny prepojených klientov, voči ktorým má inštitúcia veľkú majetkovú angažovanosť;
b) hodnotu expozície pred zohľadnením prípadného účinku zmierňovania kreditného rizika;
c) druh financovaného alebo nefinancovaného zabezpečenia v prípade, že sa použilo;
d) hodnotu expozície po zohľadnení prípadného účinku zmierňovania kreditného rizika vypočítanú na účely článku 395 ods. 1.
3. Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 sa príslušným orgánom oznamujú s touto častosťou:
a) malé inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 430a podávajú správu na ročnom základe;
b) s výhradou odseku 4 ostatné inštitúcie podávajú správu na polročnom základe alebo častejšie.
4. Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť: