SPRÁVA o vykonávaní osobitných opatrení pre Grécko podľa nariadenia 2015/1839
28.6.2018 - (2018/2038(INI))
Výbor pre regionálny rozvoj
Spravodajca: Pascal Arimont
DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
Hospodárska a finančná kríza v roku 2008 mala výrazný vplyv na celoštátne a regionálne rozpočty a obmedzila dostupnosť financovania pre všetky typy investovania vo všetkých členských štátoch vo všeobecnosti a najmä v Grécku.
V Grécku bolo programové obdobie 2007 – 2013 obdobím dlhej a hlbokej recesie vyvolanej celosvetovou hospodárskou a finančnou krízou, ktorá odhalila dlhodobé štrukturálne nedostatky hospodárstva. V období 2007 – 2013 poklesol HDP v reálnych hodnotách o 26 % a hoci sa recesia skončila v roku 2014, rast bol počas týchto dvoch rokov nižší než 1 %. Miera zamestnanosti obyvateľstva vo veku od 20 do 64 rokov sa znížila zo 66 % v roku 2007 na 53 % v roku 2013, čo znamená, že zamestnaná bola len o niečo viac ako polovica ľudí v produktívnom veku. Za rovnaké obdobie sa nezamestnanosť zvýšila z 8,4 % pracovnej sily na 27,5 %.
Finančná rovnováha verejného sektora, ktorá bola v značnom deficite už v roku 2007, sa po poklese HDP ešte viac zhoršila. V roku 2009 deficit narástol na 15 % HDP a napriek úsporným opatreniam, ktoré finančné inštitúcie uložili ako podmienku na poskytnutie úverov, bol v roku 2013 stále na úrovni 13 % HDP. Konsolidovaný verejný dlh, ktorý bol už pred krízou veľký, sa v roku 2013 zvýšil na 178 % HDP a v roku 2015 bol takmer rovnaký. Verejné investície v pomere k HDP sa v období 2007 – 2013 znížili o polovicu a napriek tomu, že v nasledujúcich dvoch rokoch došlo k ich určitému zvýšeniu, v roku 2015 boli len tesne nad 50 % úrovne z roku 2006 v reálnych hodnotách.
V tejto pomerne zložitej hospodárskej situácii sa EŠIF stali oveľa dôležitejšie z hľadiska spolufinancovania verejných investičných programov. Záväzky z EŠIF zohrávali kľúčovú úlohu v Grécku a mnohých iných členských štátoch, pričom v niektorých prípadoch tvorili viac než 50 % celkových verejných investícií.
V období 2007 – 2013 sa celkovo Grécku pridelilo 20,4 miliardy EUR z prostriedkov politiky súdržnosti. Počas tohto obdobia EFRR a Kohézny fond pomohli Grécku vytvoriť viac ako 21 000 pracovných miest, založiť viac než 2 400 podnikov a priamo investovať do viac než 30 000 MSP, rozšíriť pokrytie širokopásmovým internetom o 800 000 ďalších občanov, zlepšiť mestskú dopravu v prospech viac než 27 000 ľudí a investovať do vodohospodárskych projektov, z ktorých má úžitok viac než 450 000 ľudí.
Pokiaľ ide o súčasné obdobie 2014 – 2020, prostredníctvom 20 národných a regionálnych programov sa Grécku pridelila suma 20,38 miliardy EUR z EŠIF, ktorá spolu s vnútroštátnymi príspevkami vo výške 4,6 miliardy EUR zvýšila rozpočet na celkovú sumu 24,98 miliardy EUR, ktorá sa má investovať v rôznych oblastiach.
Medzi rokmi 2008 a 2015 všetky grécke regióny zaznamenali obrovské zníženie ich HDP na obyvateľa v pomere k priemeru EÚ, čím sa úplne anulovala konvergencia dosiahnutá v rokoch 2000 až 2008. Vo väčšine gréckych regiónov toto zníženie predstavovalo viac ako 3 % ročne. V roku 2008 bola výška HDP na obyvateľa na úrovni prevyšujúcej 75 % priemeru EÚ v troch z 13 regiónov, v roku 2015 boli iba dva regióny nad týmto priemerom (región hlavného mesta Attiki (95 %) a Notio Aigaio, južné ostrovy v Egejskom mori (75 %)).
Zároveň Grécko zaznamenalo bezprecedentný prílev utečencov a migrantov. Medzi januárom 2015 a marcom 2016 cez Grécko prešiel viac ako jeden milión ľudí a viac ako 57 000 migrantov v Grécku zostalo.
Grécko, ktoré postihli dôsledky finančnej a utečeneckej krízy, muselo čeliť nedostatku likvidity a verejných finančných prostriedkov pre verejné investície potrebné na posilnenie udržateľného oživenia hospodárstva.
Okrem toho bolo nesmierne dôležité, aby nedostatok likvidity a verejných finančných prostriedkov v Grécku nebránil v investíciách v rámci programov podporovaných z EFRR, ESF a Kohézneho fondu a z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF).
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné túto výnimočnú situáciu vyriešiť osobitnými opatreniami, a preto Komisia navrhla zmenu nariadenia o spoločných ustanoveniach s cieľom prijať opatrenia osobitne zacielené na Grécko. Parlament a Rada (ako spolutvorca právnych predpisov) bezodkladne schválili návrh Komisie. Cieľom bolo urýchlene stanoviť opatrenia osobitne zacielené na Grécko.
Nariadením 2015/1839 sa zavádzajú osobitné opatrenia pre Grécko, medzi ktoré patrí zvýšenie miery spolufinancovania EÚ na 100 %, odstránenie 95 % stropu pre kumulatívny súčet zálohových platieb a priebežných platieb pre programy na obdobie 2007 – 2013 v súvislosti s EFRR, ESF, KF a zvýšenie počiatočných zálohových platieb o 7 % na obdobie 2014 – 2020 v súvislosti s EFRR, ESF, KF a ENRF v rokoch 2015 a 2016.
Vďaka týmto výnimočným opatreniam Grécko získalo v rokoch 2015 a 2016 okrem súm, ktoré už boli naplánované, približne 2 miliardy EUR z finančných prostriedkov EÚ. Toto prednostné vyčlenenie finančných zdrojov prispelo k celkovému úsiliu o poskytnutie pomoci Grécku a zohralo dôležitú úlohu pri udržiavaní hospodárstva v čase problémov s finančnou likviditou.
Finančné prostriedky vyplatené Úniou v rámci vykonávania nariadenia 2015/1839 vo veľkej miere prispeli k výraznému zníženiu počtu projektov, ktoré by inak neboli dokončené v čase uzatvorenia programového obdobia, čo viedlo k úspešnému ukončeniu obdobia 2007 – 2013 a malo pozitívny vplyv na hospodárstvo ako celok.
Odhaduje sa, že dodatočnými investíciami z politiky súdržnosti a regionálneho rozvoja sa podarilo v roku 2015 zvýšiť HDP Grécka o niečo viac ako 2 % nad úroveň, ktorá by sa bola dosiahla v prípade neposkytnutia týchto finančných prostriedkov.
Zvýšením miery spolufinancovania a využívaním investícií EÚ flexibilným spôsobom preto pozmeňujúce nariadenie umožnilo, aby regionálna politika EÚ účinne prispela k zmierneniu vplyvu finančnej a hospodárskej krízy v Grécku.
Hoci túto flexibilitu možno podporiť za výnimočných okolností, musíme mať na pamäti, že primárnym cieľom politiky súdržnosti EÚ je priniesť pridanú hodnotu pre verejné a súkromné financovanie. Mimoriadne opatrenia, ako opatrenia stanovené v nariadení 2015/1839, preto môžu byť odôvodnené iba vo výnimočných prípadoch.
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o vykonávaní osobitných opatrení pre Grécko podľa nariadenia 2015/1839
Európsky parlament,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Nový začiatok pre zamestnanosť a rast v Grécku (COM(2015)0400),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1839 zo 14. októbra 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1303/2013, pokiaľ ide o osobitné opatrenia pre Grécko[2],
– so zreteľom na nariadenie (EÚ) 2017/825, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 (SRSP)[3],
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 19. septembra 2016 o ex post hodnoteniach EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013 (SWD(2016)0318),
– so zreteľom na správu gréckeho ministerstva hospodárstva a rozvoja o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 (programové obdobie 2007 – 2013)[4],
- so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii o vykonávaní nariadenia (EÚ) 2015/1839 o osobitných opatreniach pre Grécko [O-000100/2017 (B8-0001/2018)],
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,
– so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0244/2018),
A. keďže politika súdržnosti je vyjadrením solidarity a hlavným investičným nástrojom EÚ, ktorý sa týka všetkých regiónov a znižuje rozdiely; keďže význam jej pridanej hodnoty a flexibility počas hospodárskej a finančnej krízy sa viackrát potvrdil; keďže s existujúcimi rozpočtovými prostriedkami prispela politika súdržnosti k zachovaniu mimoriadne potrebných príležitostí na verejné investovanie, pomohla zabrániť zhoršovaniu krízy a umožnila členským štátom a regiónom prijať individuálne prispôsobené reakcie s cieľom zvýšiť svoju odolnosť voči neočakávaným udalostiam a vonkajším otrasom;
B. keďže podpora medzi rokmi 2007 a 2015 z EFRR a Kohézneho fondu (KF) v Grécku predstavovala sumu 15,8 mld. EUR, čo sa rovná približne 19 % celkových vládnych kapitálových výdavkov;
C. keďže hospodárska a finančná kríza spôsobila pretrvávajúcu negatívnu mieru rastu v Grécku, čo nebolo možné vyriešiť prostredníctvom troch medzinárodných záchranných balíkov, ako aj vážne problémy s likviditou a nedostatok verejných financií;
D. keďže Grécko a grécke ostrovy boli a naďalej sú obzvlášť ťažko zasiahnuté utečeneckou a migračnou krízou a sú pod veľkým tlakom z dôvodu zvýšeného prílevu migrantov a utečencov, čo má mimoriadne negatívny dosah na miestnu hospodársku činnosť, najmä v oblasti cestovného ruchu;
E. keďže HDP Grécka v rokoch 2007 až 2013 kleslo o 26 % v reálnych hodnotách a hoci recesia sa skončila v roku 2014, rast v priebehu nasledujúcich dvoch rokov bol nižší ako 1 %; keďže miera zamestnanosti klesla zo 66 % na 53 % v roku 2013, z čoho vyplýva, že zamestnaná bola len o niečo viac ako polovica osôb v produktívnom veku, pričom nezamestnanosť v tom istom období vzrástla z 8,4 % na 27,5 %, čo výrazne ovplyvnilo kúpnu silu gréckeho obyvateľstva a vážne zasiahlo viacero sektorov vrátane zdravotníctva; keďže podľa najnovších údajov Eurostatu je miera nezamestnanosti na úrovni 20,8 %, a to s vysokou nezamestnanosťou mladých ľudí;
F. keďže Komisia a spoluzákonodarcovia v roku 2015 uznali, že kríza zasiahla Grécko veľmi špecificky, čo mohlo mať vážny dosah na dokončenie operácií v rámci operačných programov na obdobie 2000 – 2006 a 2007 – 2013 aj na začatie vykonávania programov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020;
G. keďže nariadenie (EÚ) 2015/1839 sa prijalo s cieľom pomôcť Grécku zabezpečiť likviditu v kľúčovom okamihu pred zastavením vykonávania programov a nevyužitím potrebných investičných príležitostí, pretože značné sumy by sa boli spätne získali v prípade, že by sa nedokončili projekty z období 2000 – 2006 a 2007 – 2013;
H. keďže nariadenie (EÚ) 2015/1839 stanovilo dodatočné počiatočné zálohové platby na programové obdobie 2014 – 2020 v dvoch splátkach, každá vo výške 3,5 % sumy podpory z fondov politiky súdržnosti a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), ako aj uplatňovanie 100 % miery spolufinancovania na oprávnené výdavky v programovom období 2007 – 2013 a skoré uvoľnenie posledných 5 % zostávajúcich platieb EÚ, ktoré by sa mali ponechať až do ukončenia programov;
I. keďže nariadenie bolo prijaté s cieľom čo najrýchlejšie reagovať na vážnu krízovú situáciu a zabezpečiť, aby Grécko malo dostatok finančných prostriedkov na dokončenie projektov v programovom období 2007 – 2013 a na začatie ich vykonávania v súčasnom období;
J. keďže podľa článku 152 ods. 6 pododseku 2 malo Grécko do konca roka 2016 predložiť Komisii správu o vykonávaní ustanovení týkajúcich sa uplatňovania 100 % miery spolufinancovania a stropu pre platby na programy na konci programového obdobia;
K. keďže EÚ zaplatila aj 95 % celkových investičných nákladov za finančné obdobie 2007 – 2013 v Grécku (za obvyklých podmienok maximálne 85 %) prostredníctvom nariadenia (EÚ) č. 1311/2011 o doplňujúcich opatreniach;
L. keďže v októbri 2015 bol vytvorený osobitný účet, do ktorého sa presunuli všetky prostriedky pridelené na financovanie projektov financovaných EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa využívali výlučne na platby príjemcom a činnosti v rámci operačných programov;
M. keďže Grécko dostávalo od roku 2011 podporu aj prostredníctvom pracovnej skupiny Komisie pre Grécko poskytujúcej technickú pomoc pri reformnom procese krajiny a od roku 2015 prostredníctvom služby na podporu štrukturálnych reforiem poskytujúcej pomoc pri príprave, tvorbe, vykonávaní a hodnotení reforiem zvyšujúcich rast; keďže nariadenie (EÚ) 2017/825, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP) na obdobie rokov 2017 až 2020, nadobudlo účinnosť 20. mája 2017 a je významným faktorom, čo sa týka záväzkov služby na podporu štrukturálnych reforiem so zainteresovanými členskými štátmi vrátane Grécka;
1. opätovne pripomína dôležitú úlohu, ktorú politika súdržnosti zohráva pri plnení cieľov EÚ v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, pri boji proti nezamestnanosti, znižovaní nerovností a posilňovaní konkurencieschopnosti všetkých regiónov EÚ, ako aj pri vyjadrovaní európskej solidarity a dopĺňaní iných politík; okrem toho pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú najväčším zdrojom priamych investícií v Grécku;
2. berie na vedomie správu o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013, ktorá sa mala vypracovať do konca roku 2016; konštatuje, že grécke orgány správu predložili v máji 2017 a Parlamentu bola sprístupnená až v decembri 2017 po viacerých žiadostiach; oceňuje, že Komisia poskytla Parlamentu predbežné posúdenie zoznamu 181 prioritných projektov dosahujúcich sumu 11,5 miliardy EUR, čo sa rovná približne 55 % celkových prostriedkov vyčlenených pre Grécko z EFRR, KF a ESF na roky 2007 – 2013, pričom 118 z týchto projektov sa do konca programového obdobia úspešne zrealizovalo a 24 sa považovalo za postupne zrušené;
3. zdôrazňuje, že z údajov poskytnutých v uvedenej správe vyplýva, že po prijatí nariadenia o osobitných opatreniach pre Grécko zodpovedal priamy vplyv na likviditu v roku 2015 sume 1 001 709 731,50 EUR a vstupy v roku 2016 dosiahli výšku 467 674 209,45 EUR; okrem toho konštatuje, že spolu so zvýšením počiatočných zálohových platieb na programové obdobie 2014 – 2020 dostalo Grécko v rokoch 2015 a 2016 približne 2 miliardy EUR;
4. oceňuje, že vyplatené sumy sa zameriavali na širokú škálu projektov: doprava a iná infraštruktúra (životné prostredie, cestovný ruch, kultúra, obnova miest a vidieka, sociálna infraštruktúra), projekty informačnej spoločnosti a akcie zamerané na rozvoj ľudských zdrojov; okrem toho víta skutočnosť, že 63 % celkových platieb na projekty štátnej pomoci sa týkalo pomoci pre podniky a podnikateľské projekty, čo priamo prispelo ku konkurencieschopnosti a k zníženiu podnikateľského rizika, zatiaľ čo 37 % týchto platieb sa týkalo opatrení štátnej pomoci na infraštruktúrne projekty a dopĺňalo opatrenia v oblasti trhových podmienok a zlepšenia podnikania;
5. oceňuje, že v správe, ktorú predložili grécke orgány, sa uznáva, že zvýšenie likvidity predstavovalo zároveň posilnenie finančných príjmov o približne 1,5 mld. EUR a programu verejných investícií na roky 2015 – 2016;
6. víta účinky opatrení, pokiaľ ide o posilnenie hospodárskej činnosti, normalizáciu a konsolidáciu obratu a prevádzkového kapitálu značného počtu podnikov, tvorbu a zachovanie pracovných miest, ako aj dokončenie dôležitých výrobných infraštruktúr, čo sa prejavilo aj v značnom vplyve na daňové príjmy v rozpočte;
7. konštatuje, že finančné prostriedky vyplatené EÚ v dôsledku vykonávania nariadenia boli v roku 2015 použité na dokončenie projektov v rámci operačných programov do konca obdobia oprávnenosti a že v roku 2016 zostávajúca suma, ktorá bola vyplatená popri národných zdrojoch, taktiež prispela k dokončeniu iných projektov;
8. oceňuje, že grécke orgány sa zaviazali zreorganizovať klasifikáciu projektov a určiť hlavné projekty, ktoré sa majú dokončiť; zdôrazňuje, že tento krok výrazne prispel k prekonaniu inštitucionálnych a administratívnych prekážok a stanoveniu prioritných opatrení, ktoré sa majú bezodkladne vykonať, čím sa zároveň predišlo finančným opravám; víta skutočnosť, že finančné prostriedky, ktoré EÚ vyplatila na základe nariadenia (EÚ) 2015/1839, podstatne znížili počet projektov označených za neúplné; konštatuje, že v porovnaní s programovým obdobím 2000 – 2006, počas ktorého sa nedokončilo približne 900 projektov, nebolo v čase predloženia konečných žiadostí na programové obdobie 2007 – 2013 dokončených 79 projektov, ale očakáva sa, že budú dokončené s použitím vnútroštátnych finančných prostriedkov;
9. zdôrazňuje, že využívanie štrukturálnych fondov sa výrazne zlepšilo, na konci marca 2016 miera platieb v Grécku v programovom období 2007 – 2013 presahovala 97 %[5]4 a podľa stavu vykonávania celkových platieb a nesplatených záväzkov pre programy na obdobie 2007 – 2013 z 31. marca 2018 Grécko nemá žiadne nesplatené záväzky v rámci okruhu 1b5; víta skutočnosť, že Grécko bolo prvým členským štátom, ktorý plne využil dostupné zdroje a dosiahol 100 % mieru čerpania prostriedkov v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 96 %;
10. uznáva však, že miera čerpania prostriedkov poskytuje len orientačné informácie a dôraz na čerpanie fondov by nemal byť na úkor účinnosti, pridanej hodnoty a kvality investícií; konštatuje, že osobitné opatrenia majú makroekonomickú povahu a je zložité vysledovať ich účinky v rámci jednotlivých projektov;
11. pripomína, že fondy EŠIF majú významný vplyv na HDP a ďalšie ukazovatele vo viacerých členských štátoch, ako aj na sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť vo všeobecnosti a že investície podporované politikou súdržnosti a rozvoja vidieka v Grécku podľa odhadov zvýšili HDP v roku 2015, na konci predchádzajúceho programového obdobia, o viac ako 2 % nad úroveň, ktorá by sa bola dosiahla v prípade neposkytnutia finančných prostriedkov; pripomína, že využívanie štrukturálnych fondov EÚ sa vždy musí sústreďovať na plnenie cieľov zakotvených v zmluve a dosiahnutie skutočnej pridanej hodnoty EÚ, zameriavať sa na priority EÚ a zabezpečiť viac ako len rast HDP;
12. berie na vedomie najmä kvantitatívnu analýzu správy predloženej gréckymi orgánmi o využití súm podľa nariadenia (EÚ) 2015/1839 v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013, ktorá je v súlade s právnymi požiadavkami; uznáva, že vplyv osobitných opatrení nie je možné oddeliť od celkového vplyvu fondov EŠIF v Grécku, ale domnieva sa, že hoci je zložité uskutočniť kvalitatívne posúdenie, pomohlo by doplniť analýzu a pochopiť dosiahnuté výsledky; nabáda Komisiu, aby poskytla viac informácií, čo sa týka zvýšenia konkurencieschopnosti, produktivity a udržateľnosti zo sociálneho a ekologického hľadiska;
13. oceňuje skutočnosť, že podľa konečných údajov oznámených Komisii 31. decembra 2016 predstavovala celková suma žiadostí gréckych orgánov o platbu výšku 1,6 miliardy EUR a Grécko k 31. marcu 2018 vykázalo 28 % mieru plnenia za programové obdobie 2014 – 2020[6]6, čím sa zaradilo medzi členské štáty s najlepšími výsledkami vo všeobecnosti, napriek určitým rozdielom, ktoré treba vziať do úvahy, v súvislosti s úrovňou členenia alebo miery čerpania jednotlivých fondov; okrem toho schvaľuje prijatie nariadenia 2015/1839 ako dôležité opatrenie, ktoré bolo vhodné na poskytnutie individualizovanej podpory v kľúčovom momente pre Grécko; víta skutočnosť, že dodatočné zálohové platby boli v plnej miere pokryté žiadosťami o priebežné platby v rámci EFRR a KF, ako sa požadovalo, ale poukazuje na to, že nedošlo k plnému pokrytiu v prípade Európskeho sociálneho fondu (približne 4 %) ani Európskeho námorného a rybárskeho fondu;
14. pripomína dôležitosť príslušných štrukturálnych reforiem; oceňuje vynaložené úsilie a vyzýva Grécko, aby naďalej v plnej miere využívalo možnosti pomoci v rámci SRSP s cieľom vytvoriť zdravé podnikateľské prostredie na efektívne a účinné využívanie fondov EŠIF a maximalizáciu ich sociálno-ekonomického vplyvu;
15. uznáva, že podporou verejných investícií a flexibilným využívaním investícií EÚ prostredníctvom preprogramovania finančných prostriedkov alebo zvýšenia miery spolufinancovania regionálna politika zmiernila vplyv finančnej krízy a dlhodobej fiškálnej konsolidácie vo viacerých členských štátoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť ich primerané financovanie v budúcom viacročnom finančnom rámci; pripomína však, že politika súdržnosti by sa mala vnímať ako hlavný nástroj verejného investovania a ako katalyzátor na pritiahnutie ďalších verejných a súkromných financií a že podobné opatrenia, ktoré vedú k zníženiu národných kvót spolufinancovania potrebného na získanie finančných prostriedkov pre operačné programy financované zo štrukturálnych fondov, či už ide o Grécko alebo iný členský štát, by sa mali zvažovať len vo výnimočných prípadoch a pred ich prijatím a vykonaním by sa mali preskúmať z hľadiska účinnosti a riadne odôvodniť;
16. poukazuje na to, že niektoré regióny majú ťažkosti pri spolufinancovaní projektov v rámci fondov EŠIF; vyzýva preto Komisiu, aby v kontexte európskeho semestra a Paktu stability a rastu bezodkladne posúdila vplyv regionálnych investícií spolufinancovaných prostredníctvom fondov EŠIF, a to najmä investícií v menej rozvinutých regiónoch, na výpočet deficitu verejných financií;
17. pripomína gréckym orgánom, že je dôležité zabezpečiť riadnu komunikáciu a viditeľnosť investícií v rámci fondov EŠIF;
18. víta predbežné posúdenie, na základe ktorého sa programové obdobie 2007 – 2013 podľa očakávaní uzavrie bez straty finančných prostriedkov pre Grécko; žiada Komisiu, aby informovala Parlament o výsledkoch procesu ukončovania, ktorý sa má podľa plánu uzavrieť v prvej polovici roka 2018, a aby zároveň poskytla aktuálne informácie o projektoch, ktoré sa majú dokončiť s použitím vnútroštátnych finančných prostriedkov a ktoré neboli ukončené k 31. marcu 2018;
19. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
- [2] Ú. v. EÚ L 270, 15.10.2015, s 1.
- [3] Ú. v. EÚ L 129, 19.5.2017, s. 1.
- [4] Atény, máj 2017.
- [5] 4 Pracovný dokument útvarov Komisie o ex post hodnoteniach EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013.
Stav vykonávania celkových platieb a úroveň nesplatených záväzkov pre okruh 1b (programy na obdobie 2007 – 2013) – Určenie vnútroštátnych orgánov a stav vykonávania priebežných platieb z operačných programov EŠIF na obdobie 2014 – 2020 (stav k 31. marcu 2018). - [6] 6 Stav vykonávania celkových platieb a úroveň nesplatených záväzkov pre okruh lb (programy na obdobie 2007 – 2013) – Určenie vnútroštátnych orgánov a stav vykonávania priebežných platieb z operačných programov EŠIF na obdobie 2014 – 2020 (stav k 31. marcu 2018).
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
20.6.2018 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
36 2 0 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, John Flack, Aleksander Gabelic, Michela Giuffrida, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Joachim Zeller |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
John Howarth, Elsi Katainen, Tunne Kelam, Ivana Maletić, Bronis Ropė, Milan Zver |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jonathan Bullock, Andrzej Grzyb |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
36 |
+ |
|
|
ALDE |
Ivan Jakovčić, Elsi Katainen, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg |
|
|
ECR |
John Flack, Sławomir Kłosowski, Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić |
|
|
EFDD |
Rosa D'Amato |
|
|
GUE/NGL |
Martina Michels, Ángela Vallina |
|
|
PPE |
Pascal Arimont, Franc Bogovič, Andrzej Grzyb, Marc Joulaud, Tunne Kelam, Ivana Maletić, Lambert van Nistelrooij, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Ramón Luis Valcárcel Siso, Joachim Zeller, Milan Zver |
|
|
S&D |
Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Aleksander Gabelic, Michela Giuffrida, John Howarth, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Liliana Rodrigues, Derek Vaughan, Kerstin Westphal |
|
|
VERTS/ALE |
Bronis Ropė, Monika Vana |
|
|
2 |
- |
|
|
EFDD |
Jonathan Bullock |
|
|
NI |
Konstantinos Papadakis |
|
|
0 |
0 |
|
|
|
|
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania