SPRÁVA o ochrane finančných záujmov EÚ – vymáhanie finančných prostriedkov a aktív od tretích krajín v prípadoch podvodu
1.10.2018 - (2018/2006(INI))
Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajca: Cătălin Sorin Ivan
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o ochrane finančných záujmov EÚ – vymáhanie finančných prostriedkov a aktív od tretích krajín v prípadoch podvodu
Európsky parlament,
– so zreteľom na osemnástu správu Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) za rok 2017,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva[1],
– so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry[2],
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH (COM(2016) 148),
– so zreteľom na správu Komisie z 3. septembra 2018 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2017 (COM(2018)0553) a na sprievodné pracovné dokumenty (SWD(2018)0381 až 0386),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (záverečná správa)[4] (uznesenie výboru CRIM) a na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 o boji proti korupcii a nadviazaní na uznesenie výboru CRIM[5],
– so zreteľom na osobitnú správu Eurobarometra č. 470,
– so zreteľom na otázku Komisii o boji proti colným podvodom a ochrane vlastných zdrojov EÚ (O-000066/2018),
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0298/2018),
A. keďže ochrana finančných záujmov EÚ by mala byť kľúčovým prvkom politiky EÚ so zameraním na zvyšovanie dôvery občanov zabezpečením toho, že sa ich peniaze využívajú riadne a efektívne;
B. keďže rôznorodosť právnych a správnych systémov v členských štátoch predstavuje náročné prostredie z hľadiska boja proti podvodom, keďže na európskej úrovni neexistujú jednotné právne predpisy pre boj proti organizovanej trestnej činnosti;
C. keďže v článku 325 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa stanovuje, že „členské štáty prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy“;
D. keďže v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a ziskov z trestnej činnosti v Európskej únii[6] sa uvádzajú minimálne normy EÚ týkajúce sa zaistenia majetku s cieľom jeho možnej následnej konfiškácie a konfiškácie majetku v trestných veciach;
E. keďže návrhom Komisie z 21. decembra 2016 o právnych predpisoch o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu (2016/0412(COD)) sa zavádzajú štandardizované prostriedky spolupráce medzi členskými štátmi;
F. keďže žiadne z týchto nástrojov sa nemôžu vzťahovať na tretie krajiny;
G. keďže nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry, a najmä článok 104 tohto nariadenia, predpokladá spoluprácu s tretími krajinami;
H. keďže v článku 3 ods. 4 Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (CETS č. 198) sa uvádza, že: „Každá strana prijme také legislatívne alebo iné opatrenia, ktoré môžu byť nevyhnutné na to, aby sa v prípade závažného trestného činu alebo trestných činov vymedzených vo vnútroštátnom práve od páchateľa vyžadovalo, aby preukázal pôvod údajných ziskov alebo iného majetku, ktorý sa má skonfiškovať, a to v rozsahu, v akom je táto požiadavka v súlade so zásadami vnútroštátnych právnych predpisov“;
I. keďže na regionálnej a globálnej úrovni vytvorila OSN a Rada Európy v súvislosti s konfiškáciou a vymáhaním aktív niekoľko dohovorov a mechanizmov, konkrétne Dohovor OSN proti korupcii z 31. októbra 2003, Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu z 15. novembra 2000, Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu zo 16. mája 2005 a Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti z 8. novembra 1990; keďže však tieto nástroje z rôznych dôvodov nie vždy umožňujú účinné a včasné vymáhanie ukradnutého majetku;
J. keďže tento problém EÚ označila za jednu z priorít spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky; keďže v tejto súvislosti sa vykonávajú pilotné a prípravné projekty;
K. keďže v súlade s článkami 1, 3 a 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2013 má OLAF mandát na vyšetrovanie všade tam, kde sa vynakladajú finančné prostriedky EÚ, vrátane krajín mimo EÚ, ktoré prijímajú pomoc EÚ;
L. keďže v súlade s článkom 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 môže úrad OLAF nadviazať administratívnu spoluprácu s príslušnými orgánmi v tretích krajinách po predchádzajúcej koordinácii s príslušnými útvarmi Komisie a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť;
1. upozorňuje na pretrvávajúci problém finančných prostriedkov EÚ stratených v dôsledku prípadov podvodu, v rámci ktorých sa finančné prostriedky previedli do tretích krajín;
2. zdôrazňuje, že na účely prevencie je potrebné vyhnúť sa prevodom finančných prostriedkov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov pôsobiacich v netransparentných a nespolupracujúcich jurisdikciách;
3. so znepokojením zdôrazňuje, že finančné prostriedky z tretích krajín môžu byť takisto podvodne prevedené do EÚ; zdôrazňuje, že výsledky prípravnej akcie na podporu krajín Arabskej jari pri vymáhaní aktív, ktorá je financovaná z prostriedkov EÚ a uskutočňovaná prostredníctvom Medziregionálneho výskumného inštitútu OSN pre trestnú činnosť a spravodlivosť (UNICRI), by mali viesť k trvalému a širšiemu programu EÚ na vymáhanie aktív;
4. zdôrazňuje potrebu prepojiť vyplácanie finančných prostriedkov s uverejnením údajov o skutočnom vlastníctve s cieľom uľahčiť vymáhanie aktív v prípade podvodu;
5. zdôrazňuje, že EÚ žiaľ uzavrela dohody o vzájomnej právnej pomoci zatiaľ len s niekoľkými tretími krajinami, ako sú Japonsko, Spojené štáty, Nórsko a Lichtenštajnsko, a to aj napriek tomu, že existujú podozrenia z prevádzania peňazí do ďalších jurisdikcií; vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie o dosiahnutie dohôd s tretími krajinami, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ;
6. vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľa členských štátov sa v súčasnosti musí spoliehať na bilaterálne dohody a na riešenie tohto závažného problému neexistuje európsky prístup; zdôrazňuje teda potrebu vytvorenia jednotnejšieho prístupu;
7. vyzýva EÚ, aby čo najviac urýchlila podanie žiadosti o členstvo v Skupine štátov proti korupcii (GRECO) pôsobiacej v rámci Rady Európy a aby Parlament o tejto veci pravidelne informovala;
8. vyzýva Komisiu, aby sprísnila svoj postoj v rámci dohôd podpísaných s tretími krajinami tým, že do nich začlení doložky o boji proti podvodom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú údaje o množstve finančných prostriedkov, o ktoré EÚ ročne príde z dôvodu podvodov súvisiacich s prevádzaním peňazí do tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby vypočítala výšku stratených finančných prostriedkov EÚ;
9. vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie rizika právnych predpisov EÚ uľahčujúcich nezákonný prevod peňazí mimo EÚ a odstránila citlivé body týchto právnych predpisov;
10. vyzýva Komisiu, aby vytvorila štandardizovanú metódu zberu údajov, ktorá by bola rovnaká pre všetky členské štáty, s cieľom umožniť odhalenie prevodu podvodných aktív do tretích krajín s cieľom čo najskôr vytvoriť centrálnu databázu EÚ; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus na boj proti praniu špinavých peňazí už existuje a môže sa rozšíriť;
11. zdôrazňuje, že Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu zo 16. mája 2005 a Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti z 8. novembra 1990 predstavujú dôležité nástroje, ktoré uľahčujú spoluprácu s tretími krajinami v súvislosti so zaistením a vymáhaním aktív; víta úspešné ukončenie rokovaní o návrhu nariadenia o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a konfiškáciu a konštatuje, že ich hlavné prvky by mohli predstavovať užitočný základ pre spoluprácu s tretími krajinami v kontexte medzinárodných dohovorov a dvojstranných dohôd, ktorých zmluvnou stranou je EÚ;
12. vyjadruje poľutovanie nad tým, že s tým, že sa stanú súčasťou Európskej prokuratúry, nesúhlasili všetky členské štáty EÚ; zdôrazňuje význam toho, aby sa z Európskej prokuratúry stal kľúčový hráč akéhokoľvek budúceho mechanizmu vymáhania v tretích krajinách a že si to vyžaduje, aby bol na tento účel v súlade s článkom 104 nariadenia o Európskej prokuratúre uznaný v existujúcich a budúcich dohodách o vzájomnej právnej pomoci a vymáhaní aktív, najmä v dohovoroch Rady Európy a OSN, za príslušný justičný orgán;
13. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskemu úradu pre boj proti podvodom.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
27.9.2018 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
19 1 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Inés Ayala Sender, Jonathan Bullock, Tamás Deutsch, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Cătălin Sorin Ivan, Wolf Klinz, Arndt Kohn, Bogusław Liberadzki, Monica Macovei, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Bart Staes, Indrek Tarand, Marco Valli, Joachim Zeller, Dennis de Jong |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Richard Ashworth, Karin Kadenbach |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
19 |
+ |
|
|
ALDE |
Wolf Klinz |
|
|
ECR |
Monica Macovei |
|
|
EFDD |
Marco Valli |
|
|
GUE/NGL |
Luke Ming Flanagan, Dennis de Jong |
|
|
PPE |
Richard Ashworth, Ingeborg Gräßle, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Joachim Zeller |
|
|
S&D |
Inés Ayala Sender, Karin Kadenbach, Arndt Kohn, Bogusław Liberadzki, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski |
|
|
VERTS/ALE |
Bart Staes, Indrek Tarand |
|
|
NI |
Cătălin Sorin Ivan |
|
|
1 |
- |
|
|
PPE |
Tamás Deutsch |
|
|
1 |
0 |
|
|
EFDD |
Jonathan Bullock |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania