SPRÁVA o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
22.11.2018 - (2018/2099(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Ioan Mircea Paşcu
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,
– so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu[1],
– so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 22. júna 2017 a 28. júna 2018,
– so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,
– so zreteľom na výročnú správu o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (2018/0000(INI)),
– so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016, zo 14. novembra 2016, z 18. mája 2017, zo 17. júla 2017 a z 25. júna 2018,
– so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP),
– so zreteľom na spoločné vyhlásenia predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016 a 10. júla 2018,
– so zreteľom na spoločný súbor 42 návrhov schválených Radou Európskej únie a Severoatlantickou radou 6. decembra 2016 a na správy o pokroku zo 14. júna a z 5. decembra 2017 o ich vykonávaní, ako aj na nový súbor 32 návrhov, ktoré obe rady schválili 5. decembra 2017,
– so zreteľom na Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany zo 7. júna 2017,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 s názvom Vojenské štruktúry EÚ: súčasná situácia a vyhliadky do budúcnosti[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 12. septembra 2017 o Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii[4],
– so zreteľom na svoje uznesenia z 23. novembra 2016 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)[5] a z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2017 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2018[8],
– so zreteľom na koncepciu posilňovania kapacít EÚ v oblasti mediácie a dialógu prijatý 10. novembra 2009,
– so zreteľom na dokument s názvom Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý 14. novembra 2016 predložila PK/VP,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2018 o vzťahoch EÚ – NATO[9],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 o akčnom pláne v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),
– so zreteľom na nový obranný balík, ktorý Komisia predstavila 7. júna 2017 v tlačovej správe s názvom Európa, ktorá obraňuje: Komisia otvára diskusiu o prechode k bezpečnostnej a obrannej Únii,
– so zreteľom na výročnú správu o vykonávaní globálnej stratégie EÚ – 2. rok,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 14. decembra 2016 o uplatňovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky[10] a z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky[11],
– so zreteľom na akčný plán vojenskej mobility EÚ uverejnený 28. marca 2018,
– so zreteľom na závery Rady prijaté 18. septembra 2018 o posilnení strategického partnerstva EÚ – OSN pre mierové operácie a krízové riadenie: priority na roky 2019 – 2021,
– so zreteľom na Nobelovu cenu mieru udelenú EÚ v roku 2012 za to, že viac než šesť desaťročí prispieva k presadzovaniu mieru, zmierenia, demokracie a ľudských práv,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0375/2018),
A. keďže členské štáty sa rozhodli postupne vytvoriť spoločnú obrannú politiku, ktorá by mohla viesť v súlade s ustanoveniami článku 42 ZEÚ k spoločnej obrane, čím sa upevní európska identita a nezávislosť v záujme posilnenia mieru, bezpečnosti a pokroku v Európe a vo svete,
Strategické prostredie Únie
1. poznamenáva, že celosvetový poriadok založený na pravidlách, v susedstve EÚ aj inde, je čoraz viac spochybňovaný na politicko-vojenskej úrovni a v poslednom čase aj na obchodno-hospodárskej úrovni; konštatuje, že k týmto systémovým výzvam patrí neustále zhoršovanie strategického medzinárodného prostredia, ktoré čelí medzištátnym a vnútroštátnym konfliktom a násiliu, terorizmu, zlyhaniu štátu, kybernetickým a hybridným útokom na základné piliere našich spoločností, účinkom zmeny klímy a prírodným katastrofám; uznáva, že obrana medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, medzinárodného práva a hodnôt bránených liberálnymi demokraciami by mala mať maximálnu prioritu a malo by sa k nej pristupovať bez kompromisov;
2. zdôrazňuje, že tieto výzvy sú príliš rozsiahle na to, aby im ktorákoľvek krajina sama úspešne čelila; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ reagovala na tieto výzvy rýchlo, konzistentne, účinne, jednotne a v spolupráci so spojencami, partnermi a inými medzinárodnými organizáciami; konštatuje, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) je užitočným nástrojom na riešenie mnohých z týchto výziev, mala by sa však používať efektívnejšie a koherentne s inými vonkajšími a vnútornými nástrojmi, aby EÚ mohla rozhodne prispievať k zvládaniu medzinárodných kríz a k uplatňovaniu svojej strategickej autonómie; poukazuje na to, že inštitúcie SBOP a mnohé jej nástroje sú k dispozícii, a naliehavo žiada členské štáty, aby ich neodkladne využívali;
3. pripomína, že bezpečnosť členských štátov EÚ je úzko prepojená; zdôrazňuje, že je potrebné určiť riziká, ktoré stanovili všetky členské štáty; uznáva, že komplexný charakter týchto problémov s rôznymi hrozbami pre jednotlivé členské štáty v rôznej miere vytvára priestor na dohodu o tom, ako kolektívne riešiť takéto problémy v duchu solidarity;
4. zdôrazňuje, že džihádistický terorizmus, ktorý už dnes postihuje Blízky východ, Sahel a Africký roh, sa šíri do západnej Afriky, strednej Ázie a juhovýchodnej Ázie; zdôrazňuje, že táto pretrvávajúca hrozba si vyžaduje trvalú a dobre koordinovanú stratégiu na úrovni EÚ v záujme ochrany občanov a záujmov EÚ a podpory postihnutých regiónov;
5. konštatuje, že nedávne kroky a politiky Ruska znížili stabilitu a zmenili bezpečnostné prostredie, a zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty musia nájsť jednotnejší, strategický prístup, pokiaľ ide o Rusko;
6. so znepokojením konštatuje, že použitie nervovoparalytickej látky novičok v meste Salisbury v marci 2018 bolo prvým takýmto útokom na európskej pôde od druhej svetovej vojny a malo za následok úmrtie občianky EÚ; naliehavo žiada Európsku radu, aby prijala obmedzujúce opatrenia proti osobám zodpovedným za používanie a šírenie chemických zbraní;
7. zdôrazňuje, že na ruská okupácia na Ukrajine stále pokračuje a dohody z Minska, bez ktorých nemôže byť konflikt vyriešený, neboli vykonané a stále pretrváva protiprávna anexia a militarizácia Krymu; je hlboko znepokojený tým, že nadmerné vojenské cvičenia a činnosti Ruska, hybridné taktiky vrátane kybernetického terorizmu, šírenia falošných správ a dezinformačných kampaní a hospodársky nátlak a vydieranie v oblasti energetiky destabilizujú krajiny Východného partnerstva a západný Balkán a tiež sa zameriavajú na západné demokracie a zvyšovanie napätia v rámci nich; je znepokojený tým, že bezpečnostná situácia v okolí EÚ bude aj v najbližších rokoch veľmi nestabilná; opätovne pripomína strategický význam západného Balkánu pre bezpečnosť a stabilitu EÚ a potrebu sústrediť a posilniť politickú angažovanosť EÚ v tomto regióne, a to aj posilnením mandátu misií EÚ v rámci SBOP; je pevne presvedčený o tom, že v záujme prekonania zraniteľnosti EÚ je potrebná väčšia integrácia a koordinácia;
8. poznamenáva, že táto potreba spolupráce sa v posledných rokoch stále viac uznáva, a víta pokrok, ktorý sa dosiahol v tomto smere, napríklad vytvorenie stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), hoci konkrétne výsledky sa musia stále náležite posudzovať; domnieva sa, že EÚ by zároveň mala posilniť dialóg a spoluprácu s tretími krajinami v tomto regióne a s regionálnymi a subregionálnymi organizáciami;
9. zdôrazňuje však, že spolupráca je stále v štádiu rozvoja, a že na to, aby EÚ a členské štáty využívali výhody hlbokej, trvalej a dlhodobej spolupráce v oblasti obrany treba urobiť oveľa viac;
10. zdôrazňuje praktické a finančné prínosy ďalšej integrácie európskych obranných spôsobilostí; zdôrazňuje, že komplexnou a dôveryhodnou prácou všetkých zainteresovaných subjektov je možné zvýšiť dosah a efektívnosť výdavkov na obranu bez zvýšenia samotných výdavkov na obranu;
11. konštatuje, že obrana členských štátov EÚ závisí predovšetkým od ich politickej vôle a vojenskej schopnosti dostáť svojim povinnostiam v neistom strategickom prostredí; zdôrazňuje význam transatlantickej väzby pre bezpečnosť a obranu európskych a severoamerických demokracií; vyjadruje však znepokojenie nad súčasným stavom tohto vzťahu a vyzýva všetky zodpovedné politické a spoločenské sily na oboch stranách Atlantického oceánu, aby tento kľúčový vzťah skôr posilňovali ako podkopávali; zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť vplyvom nedávnych ťažkostí v obchodnom vzťahu na transatlantickú bezpečnostnú väzbu; zdôrazňuje, že dobre vymedzená strategická autonómia upevní európsku bezpečnosť aj vzťahy medzi EÚ a NATO; v tomto kontexte opätovne zdôrazňuje silnejúcu potrebu spolupráce v oblasti obrany na európskej úrovni a sústredenia zdrojov na kľúčové priority;
12. zdôrazňuje, že multilateralizmus, s ktorým je Európa hlboko spätá, čoraz viac spochybňujú postoje USA a iných svetových mocností; opätovne zdôrazňuje význam multilateralizmu ako nástroja na presadzovanie hodnôt právneho štátu a riešenie celosvetových záležitostí pri zachovávaní mieru a stability;
SBOP – cesta vpred
13. domnieva sa, že nárast investícií do bezpečnosti a obrany je naliehavou problematikou pre členské štáty a EÚ a že solidarita a spolupráca v oblasti obrany by sa mala stať normou, ako sa uvádza v globálnej stratégii EÚ (EGS); víta pokrok dosiahnutý pri plnení ustanovení globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany; domnieva sa, že tieto úspechy otvárajú perspektívu pre dôležité štrukturálne zmeny v budúcnosti;
14. vyzýva členské štáty, aby sa snažili o dosiahnutie cieľa výdavkov na obranu na úrovni 2 % HDP a aby vynakladali 20 % svojich rozpočtov určených na obranu na vybavenie, ktoré Európska obranná agentúra (EDA) označila za potrebné, vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja;
15. víta vytvorenie osobitnej hlavy venovanej obrane v návrhu viacročného finančného rámca Komisie, a najmä vytvorenie rozpočtového riadku, z ktorého sa budú financovať Európsky obranný fond a projekty vojenskej mobility; domnieva sa, že tieto rozhodnutia si budú s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadovať centralizované riadenie obrany na úrovni Komisie; zdôrazňuje, že financovanie z tohto rozpočtového riadku by sa malo použiť výlučne na účely obrany bez politizácie, keďže bezpečnosť je nedeliteľná a mala by byť v súlade s potrebami členských štátov v oblasti spôsobilostí a infraštruktúry a v súlade s ašpiráciami EÚ v oblasti strategickej autonómie;
16. berie na vedomie rastúci význam vojenskej mobility v programe európskej obrany; zdôrazňuje, že vojenská mobilita je ústredným strategickým nástrojom v súčasnom prostredí hrozieb a je nanajvýš dôležitá pre oblasť SBOP aj pre ostatné viacstranné záväzky členských štátov vrátane NATO; zdôrazňuje význam prispôsobenia existujúcich sietí potrebám vojenskej mobility; víta preto skutočnosť, že vojenská mobilita bola začlenená nielen do návrhu nového Nástroja na prepájanie Európy, ale aj do stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), a jej významnú úlohu v spolupráci medzi EÚ a NATO; zdôrazňuje, že tieto rôzne projekty musia byť náležite koordinované, a to aj so spojencami, aby sa zabezpečili želané výsledky; víta návrh Komisie vyčleniť v budúcom viacročnom finančnom rámci (2021 – 2027) 6,5 miliardy EUR na projekty vojenskej mobility v rámci Nástroja na prepájanie Európy;
17. poznamenáva však, že pre všetky tieto rôzne prvky bude nevyhnutné vypracovať dobre stanovený ústredný strategický prístup k európskej obrane, ktorý by mohol byť najlepšie vymedzený v bielej knihe EÚ o bezpečnosti a obrane;
18. žiada o vypracovanie presných usmernení s cieľom poskytnúť dobre vymedzený rámec pre budúcu aktiváciu a vykonávanie článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ; žiada o vypracovanie koncepcie a prijatie bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorou sa zaručí, že súčasné a budúce procesy budovania kapacít budú vychádzať z bezpečnostných záujmov EÚ;
19. takisto víta návrh podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky, s podporou Komisie, na vytvorenie Európskeho mierového nástroja, ktorým sa bude financovať časť nákladov na obranné činnosti EÚ ako mierové misie Africkej únie, spoločné náklady na vlastné vojenské operácie SBOP a budovanie vojenských kapacít partnerov, ktoré sú vylúčené z financovania z rozpočtu podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ; opätovne potvrdzuje, že je potrebné vyhnúť sa duplicite s inými existujúcimi nástrojmi; berie na vedomie najmä začlenenie a rozšírenie mechanizmu Athena určeného na spoločné financovanie misií a operácií SBOP, čo je ambicióznym krokom, ktorý Parlament už dlho požadoval; vyzýva na zlepšenie finančnej kontroly všetkých budúcich misií a na včasné posúdenie vplyvu;
Spôsobilosti v oblasti bezpečnosti a obrany Únie
20. zdôrazňuje, že EÚ musí uplatňovať celý súbor dostupných nástrojov politiky, od mäkkej až po tvrdú silu a od krátkodobých opatrení až po dlhodobé politiky; opätovne potvrdzuje dôležitosť rozvoja potrebných civilných a vojenských spôsobilostí, a to aj prostredníctvom združovania a spoločného využívania, na riešenie komplexných bezpečnostných problémov v Európe, v jej okolí a na jej periférii, ktoré sú uvedené v globálnej stratégii EÚ; pripomína, že v rámci EGS sa podporuje úzka obranná spolupráca v rámci Únie;
21. domnieva sa, že členské štáty EÚ sa musia snažiť zlepšiť vojenské spôsobilosti tak, aby pokrývali celé spektrum pozemných, vzdušných, kozmických, námorných a kybernetických spôsobilostí vrátane strategických podporných schopností, aby bola spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ dôveryhodnou silou; zdôrazňuje potrebu investovať do spravodajstva, sledovania a prieskumu, satelitnej komunikácie a autonómneho prístupu do vesmíru, ako aj trvalého pozorovania Zeme s cieľom lepšie posúdiť vnútorné a vonkajšie hrozby;
22. opätovne potvrdzuje úlohu EÚ ako globálneho poskytovateľa námornej bezpečnosti a zdôrazňuje význam rozvoja relevantných vojenských a civilných spôsobilostí; víta v tomto smere prijatie revidovaného akčného plánu stratégie námornej bezpečnosti EÚ v júni 2018;
23. považuje za zásadne dôležité, aby EÚ a NATO zintenzívnili výmenu spravodajských informácií s cieľom umožniť oficiálne určovať páchateľov kybernetických útokov a následne umožniť ukladanie obmedzujúcich sankcií subjektom, ktoré za kybernetické útoky zodpovedajú;
24. uznáva strategický rozmer kozmického sektora pre Európu a potrebu zlepšiť súčinnosť medzi jej civilnými a bezpečnostnými/obrannými hľadiskami; zdôrazňuje, že je potrebné využívať vesmírne kapacity, a to aj so zreteľom na širšie geopolitické prostredie a SBOP, a zároveň zdôrazňuje, že vesmírne programy EÚ majú civilný charakter;
25. víta kroky EÚ smerujúce k upevneniu jej kybernetickej odolnosti vytvorením spoločného rámca certifikácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, posilnením schopností EÚ konať v oblasti kybernetickej bezpečnosti a urýchleným vykonávaním smernice (EÚ) 2016/1148 o bezpečnosti sietí a informačných systémov[12] (smernica o NIS);
26. domnieva sa, že zasahovanie do volieb v iných krajinách prostredníctvom kybernetických operácií ohrozuje alebo porušuje právo ľudí zúčastňovať sa na vláde svojej krajiny priamo alebo prostredníctvom slobodne volených zástupcov, ako je zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a že takýto zásah zo strany iných štátov predstavuje porušenie medzinárodného práva, hoci nedochádza k použitiu vojenskej sily, ohrozeniu územnej celistvosti, či ohrozeniu politickej nezávislosti;
27. domnieva sa, že spôsobilosti Únie v oblasti bezpečnosti a obrany by sa mohli zlepšiť lepším využívaním existujúcich rámcov pre obranu a vojenskú spoluprácu, ako sú veliteľstvá európskeho viacnárodného útvaru s vysokou úrovňou pohotovosti a bojové skupiny EÚ, ktoré bude podobné iniciatívy v rámci NATO posilňovať, nie kopírovať; domnieva sa, že to prispeje k nepretržitej transformácii národných ozbrojených síl a k dosiahnutiu ich väčšej interoperability, udržateľnosti, pružnosti a nasaditeľnosti;
28. víta zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) zameraného na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ s rozpočtom 500 miliónov EUR do roku 2020; požaduje jeho urýchlenú implementáciu;
29. domnieva sa, že EDIDP pomôže podporiť konkurencieschopnosť, efektívnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu EÚ, ktorého súčasťou budú oprávnené opatrenia, ktoré okrem iného zahŕňajú navrhovanie, vytváranie prototypov, testovanie, kvalifikáciu a certifikáciu výrobkov obranného priemyslu, ako aj vývoj technológií v rámci konzorcia vrátane MSP, spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, výskumných centier a univerzít, a spoluprácu medzi členskými štátmi, z ktorých všetky prispejú k strategickej autonómnosti EÚ a posilnia európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu; upozorňuje, že vnútorný aj vonkajší rozmer SBOP Únie môže mať prospech z rozvoja jednotného obranného trhu;
30. víta návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky obranný fond, a významné finančné prostriedky, ktoré navrhla Komisia pre budúci viacročný finančný rámec; žiada, aby sa zohľadňovali počiatočné poučenia vyplývajúce z implementácie EDIDP, pilotného projektu a prípravnej akcie pre výskum v oblasti obrany; zdôrazňuje, že výsledky EDIDP by mali byť riadne zohľadnené a vyjadruje nádej, že návrh bude možné schváliť čo najskôr, aby sa zlepšil európsky obranný priemysel a jeho schopnosť spolupracovať s partnermi;
31. zdôrazňuje, že strategické bezpečnostné a obranné ciele EÚ možno dosiahnuť len úzkou koordináciou potrieb a požiadaviek dlhodobého budovania kapacít ozbrojených síl aj obranného priemyslu členských štátov; konštatuje, že plán rozvoja spôsobilostí (CDP) a koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) môžu významne prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa;
32. opäť zdôrazňuje, že agentúra EDA by mala byť vykonávajúcou agentúrou pre činnosti Únie v rámci európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ako je stanovené v Lisabonskej zmluve; zdôrazňuje, že administratívne a prevádzkové výdavky agentúry EDA by sa mali financovať z rozpočtu Únie; víta menšie úpravy rozpočtu agentúry EDA, zdôrazňuje však, že zvýšenie zodpovednosti agentúry v kontexte PESCO, CARD a Európskeho obranného fondu (okrem iného) si vyžaduje primerané financovanie;
33. pripomína, že je potrebné uľahčovať organizovanie väčšieho počtu spoločných výcvikov a cvičení medzi európskymi ozbrojenými silami a presadzovať interoperabilitu, štandardizáciu a pripravenosť čeliť širokému spektru konvenčných aj nekonvenčných hrozieb;
34. víta nedávne opatrenia v oblasti posilňovania civilnej SBOP ako základnej súčasti spoločného prístupu EÚ, najmä rozvoj spôsobilostí a reakčnej schopnosti civilných misií SBOP a dôraz na zlepšovanie účinnosti riešenia výziev týkajúcich sa prelínania vnútorných a vonkajších záležitostí; zdôrazňuje, že Rada a Komisia by v nadchádzajúcom VFR mali navýšiť investície v oblasti predchádzania civilným konfliktom, čo prispeje k posilneniu úlohy EÚ ako medzinárodného aktéra; vyzýva na úpravu štruktúr a postupov SBOP, aby sa civilné a vojenské misie a operácie nasadzovali a usmerňovali rýchlejšie a účinnejším a integrovanejším spôsobom;
35. vyzýva EÚ a členské štáty, aby ako prvý nástroj reagujúci na vznikajúce krízy vždy prioritne používali mediáciu a aby podporovali mediačné úsilie iných partnerov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ medzi svojimi medzinárodnými partnermi aktívne presadzovala mierové rokovania a predchádzanie konfliktom;
Stála štruktúrovaná spolupráca
36. víta realizáciu inkluzívnej stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) ako dôležitého kroku smerom k užšej spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany medzi členskými štátmi; uznáva charakter PESCO ako právne záväzného dlhodobého projektu vrátane súboru vysoko ambicióznych záväzkov, ako aj celého radu projektov spolupráce; zdôrazňuje potrebu úplného zosúladenia činností PESCO, iných činností SBOP, najmä s cieľmi SBOP podľa ZEÚ, a činností s NATO; domnieva sa, že stála štruktúrovaná spolupráca by mala byť hnacou silou budovania spôsobilostí pre obe organizácie;
37. vyzýva zúčastnené členské štáty, aby predstavili projekty so strategickým európskym rozmerom reagujúce na nedostatky v oblasti spôsobilostí, ktoré EÚ odhalila, a posilňujúce EDTIB; vyzýva členské štáty, ktoré sa zúčastňujú PESCO, aby preukázali väčšiu ambíciu a aby pri predkladaní návrhov na ďalšie projekty PESCO v plnej miere zohľadňovali rozsah európskej pridanej hodnoty;
38. zdôrazňuje úzke prepojenie medzi PESCO, CARD a Európskym obranným fondom (EDF) s cieľom posilniť obranné spôsobilosti členských štátov;
39. víta rozhodnutie Rady o stanovení spoločného súboru pravidiel riadenia projektov PESCO, ktorými sa objasňujú mnohé z pretrvávajúcich otvorených otázok týkajúcich sa podrobností vykonávania PESCO; konštatuje však, že prípadné dodatočné rozpočtové prostriedky budú potrebné na pokrytie administratívnych výdavkov ESVČ a agentúry EDA, ktoré im umožňujú plniť ich funkcie sekretariátu PESCO;
Misie a operácie SBOP
40. berie na vedomie prispenie misií a operácií SBOP k medzinárodnému mieru a stabilite, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že efektívnosť týchto misií môžu ešte stále ohrozovať štrukturálne slabiny, nerovnaké príspevky členských štátov a nevhodnosť pre operačné prostredie; konštatuje, že rozvoj SBOP si predovšetkým vyžaduje politickú vôľu členských štátov založenú na spoločných záujmoch a prioritách, ako aj vytvorenie štruktúr inštitucionálnej spolupráce; vyjadruje presvedčenie, že dlhodobá misia EÚ v rámci SBOP, EUFOR BiH/operácia Althea, stále zohráva odrádzajúcu úlohu ako viditeľné znamenie záväzku EÚ voči tejto krajine a širšiemu regiónu západného Balkánu; domnieva sa preto, že je nevyhnutné, aby táto misia plnila aj naďalej svoj výkonný mandát a udržala si svoju súčasnú silu (600 zamestnancov), keďže v dôsledku zvýšeného napätia a etnicko-nacionalistickej politiky by súčasné bezpečné prostredie stále mohlo byť destabilizované;
41. opätovne potvrdzuje strategickú dôležitosť partnerstva medzi EÚ a Afrikou založeného na ich úzkych historických, kultúrnych a geografických väzbách; zdôrazňuje, že je potrebné posilňovať spoluprácu, a to aj v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje najmä význam procesu regionalizácie krokov SBOP v oblasti Sahelu kombinujúcich civilné a vojenské aktivity EÚ s cieľom zlepšiť spôsobilosť krajín skupiny G5 Sahel spolupracovať;
42. poznamenáva, že geopolitická situácia v Africkom rohu je čoraz viac poznačená hospodárskou súťažou vzhľadom na jej význam pre globálny obchod a regionálnu stabilitu; víta preto, že operácia Atalanta naďalej prebieha a že sú tu prítomné misie EUCAP Somálsko a EUTM Somálsko, ktoré prispievajú k stabilizácii regiónu; zdôrazňuje však, že SBOP môže byť len súčasťou riešenia mnohých problémov, ktorým región čelí, a berie na vedomie pretrvávajúci význam komplexného prístupu;
43. takisto víta činnosti misií a operácií EÚ v regióne Sahel, teda EUCAP Sahel Mali, EUCAP Sahel Niger a EUTM Mali, a ich prispievanie k regionálnej stabilite, boju proti terorizmu a obchodovaniu s ľuďmi, ako aj k bezpečnosti miestneho obyvateľstva;
44. berie na vedomie výsledky nedávnej správy Európskeho dvora audítorov o misii EUCAP Sahel Niger a EUCAP Sahel Mali, v ktorej sa upozorňuje na problémy týkajúce sa odbornej prípravy zamestnancov, neobsadených pracovných miest, udržateľnosti a ukazovateľov výkonnosti, ako aj problémy, ktoré by mohli mať vplyv aj na ďalšie civilné misie; víta urýchlenú reakciu ESVČ riešiacu nastolené otázky s cieľom zvýšiť účinnosť civilnej SBOP; víta zapojenie Európskeho dvora audítorov do auditov misií a operácií SBOP a podporuje vypracovanie ďalších osobitných správ o ostatných misiách a operáciách;
45. zdôrazňuje nepretržitý prínos operácie EUNAVFOR MED Sophia k širšiemu úsiliu EÚ o narušenie obchodného modelu prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi v južnej časti centrálneho Stredozemia a o zabránenie ďalším stratám životov na mori;
46. víta vytvorenie a úplnú prevádzkovú schopnosť útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) pri misiách a operáciách bez výkonných právomocí (výcvikové misie); zdôrazňuje, že MPCC musí čoskoro poskytnúť mandát na plánovanie a vykonávanie všetkých budúcich vojenských operácií SBOP a že je potrebné odstrániť niektoré prekážky nasadenia bojových skupín EÚ; vyzýva na posilnenú spoluprácu medzi MPCC a útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) aj v kontexte spoločného podporného koordinačného útvaru (JSCC), aby sa maximalizovala koordinácia civilných a vojenských synergií a výmena odborných znalosti ako súčasť integrovanejšieho a komplexného prístupu ku krízam a konfliktom; žiada o posilnenie útvaru MPCC s cieľom zvýšiť jeho riadiace a kontrolné kapacity pre výkonné operácie a posilniť synergie s civilnými misiami;
47. zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať v činnosti SBOP EÚ rodové hľadisko, a to so zreteľom na úlohu, ktorú ženy zohrávajú vo vojne, stabilizácii po skončení konfliktu a procesoch budovania mieru; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť rodové násilie ako nástroj vojny v regiónoch zasiahnutých konfliktom; zdôrazňuje, že ženy vojna postihuje nepriaznivejšie než mužov; vyzýva EÚ a jej medzinárodných partnerov, aby aktívne zapájali ženy do mierových a stabilizačných procesov a aby riešili ich osobitné potreby v oblasti bezpečnosti;
48. vyzýva na urýchlenú implementáciu iniciatívy budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD) s cieľom zvýšiť účinnosť a udržateľnosť misií a operácií SBOP a umožniť EÚ posilniť bezpečnostné a obranné spôsobilosti jej partnerských krajín;
49. naliehavo žiada ESVČ a Radu, aby zintenzívnili svoje prebiehajúce úsilie o zlepšenie kybernetickej bezpečnosti, najmä v prípade misií SBOP, a to okrem iného prijatím opatrení na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov určených na zmiernenie hrozieb, ktorým SBOP čelí, a to napríklad budovaním odolnosti prostredníctvom vzdelávania, výcviku a cvičení, a zjednodušením podoby vzdelávania a výcviku v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ;
50. domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty čelia bezprecedentnej hrozbe v podobe štátmi podnecovaných a kybernetických útokov, ako aj počítačovej kriminality a terorizmu; domnieva sa, že kvôli svojej povahe sú kybernetické útoky hrozbou, ktorá si vyžaduje reakciu na úrovni EÚ; nabáda členské štáty, aby si poskytovali vzájomnú pomoc v prípade kybernetického útoku proti ktorémukoľvek z nich;
Vzťah medzi EÚ a NATO
51. zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO je zásadné pre riešenie bezpečnostných výziev, ktorým EÚ a jej susedstvo čelia; zohľadňujúc skutočnosť, že 22 z 28 členských štátov EÚ je zároveň členom NATO zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO by mala byť založená na vzájomnom dopĺňaní sa a rešpektovaní osobitosti toho druhého; zdôrazňuje, že obe organizácie majú jednoznačne odlišné rysy a že by mali spolupracovať spôsobom, kde je v plnej miere vzájomne rešpektovaná autonómia a rozhodovacie postupy, a to na základe reciprocity a bez toho, aby tým boli dotknuté osobitné rysy bezpečnostnej a obrannej politiky ktoréhokoľvek členského štátu; vyjadruje presvedčenie, že silnejšia EÚ a NATO by sa navzájom posilňovali, čím by sa vytvorila väčšia synergia a účinnosť v záujme bezpečnosti a obrany všetkých partnerov; zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO je rovnako dôležité aj pre rozvíjajúcu sa SBOP EÚ a pre budúcnosť aliancie, ako aj pre vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ;
52. víta hlavné piliere nového vyhlásenia EÚ a NATO prijatého na samite NATO v Bruseli 12. júla 2018 a zdôrazňuje, že úspešné vykonávanie spoločného vyhlásenia závisí od politickej vôle všetkých členských štátov v celom postupe; aj keď uznáva konkrétne výsledky pri vykonávaní 74 spoločných akcií, vyjadruje presvedčenie, že je potrebné ďalšie úsilie, pokiaľ ide o praktické vykonávanie mnohých už prijatých záväzkov, najmä v oblasti boja proti kybernetickým hrozbám, kybernetickej bezpečnosti a spoločných cvičení; berie na vedomie najmä účasť Európskej obrannej agentúry (EDA) na vykonávaní 30 opatrení;
53. zdôrazňuje, že úsilie v oblasti vojenskej mobility by malo byť prioritou a malo by prispievať k účinnému vykonávaniu misií a operácií SBOP a k obrannému postoju aliancie; nabáda preto obe organizácie, aby pokračovali v čo najužšej spolupráci v oblasti vojenskej mobility, a to aj prostredníctvom vypracovania spoločných požiadaviek na uľahčenie rýchleho pohybu síl a zariadení v celej Európe, berúc do úvahy viacsmerové výzvy, ktoré pochádzajú najmä z juhu a z východu; vyzýva Komisiu, aby podporila toto úsilie potrebnými investíciami a prípadne právnymi predpismi; zdôrazňuje, že je potrebné uľahčiť administratívne postupy pre cezhraničné presuny síl rýchlej reakcie v rámci EÚ;
54. v tejto súvislosti poukazuje na doplnkovosť EÚ a NATO a potrebu zabezpečiť, aby sa nadnárodné iniciatívy v oblasti rozvoja spôsobilostí EÚ a NATO dopĺňali a navzájom posilňovali;
55. zdôrazňuje význam spolupráce a integrácie v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a to nielen medzi členskými štátmi, kľúčovými aktérmi a NATO, ale aj medzi rôznymi aktérmi v rámci spoločnosti;
Partnerstvá v rámci SBOP
56. zdôrazňuje, že partnerstvá a spolupráca s krajinami a organizáciami, ktoré zdieľajú európske hodnoty, prispievajú k účinnejšej SBOP; víta príspevky partnerov v rámci SBOP k prebiehajúcim misiám a operáciám EÚ, ktoré prispievajú k posilneniu mieru, regionálnej bezpečnosti a stability;
57. považuje za nevyhnutné ďalej posilňovať spoluprácu s inštitucionálnymi partnermi vrátane OSN, NATO, Africkej únie a OBSE, ako aj strategickými bilaterálnymi partnermi ako USA; odporúča rozvoj partnerstiev v rámci SBOP v oblasti posilňovania odolnosti partnerov a reformy sektora bezpečnosti (SSR);
58. zdôrazňuje význam partnerstva EÚ a OSN pre riešenie medzinárodných konfliktov a aktivity v oblasti budovania mieru; vyzýva EÚ aj OSN, aby posilnili spoločný konzultačný mechanizmus riadiaceho výboru EÚ a OSN pre krízové riadenie a aby naplno využívali svoje partnerstvo, a to spájaním politickej legitimity a operačných spôsobilostí;
59. je pevne presvedčený o tom, že EÚ by mala po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ zachovať so Spojeným kráľovstvom čo najužšie možné partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany;
Parlamentný rozmer
60. zdôrazňuje, že parlamentný dohľad nad otázkami bezpečnosti a obrany na vnútroštátnej a európskej úrovni je nanajvýš dôležitý ako základný prvok akéhokoľvek ďalšieho pokroku v tejto oblasti politiky a v tejto súvislosti nabáda parlamentné subjekty, aby užšie spolupracovali, prípadne hľadali nové alebo lepšie formy spolupráce s cieľom zabezpečiť hladký parlamentný dohľad na všetkých úrovniach; pripomína dôležitosť zapojenia občianskej spoločnosti a občanov do budúcich diskusií o európskej bezpečnosti;
61. konštatuje, že hoci víta celkový pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s SBOP od predloženia globálnej stratégie EÚ, parlamentné štruktúry na úrovni EÚ vytvorené v čase, keď bola úroveň ambícií a činností EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany dosť obmedzená, už nie sú primerané na zabezpečenie potrebného parlamentného dohľadu nad rýchlo sa vyvíjajúcou oblasťou politiky, ktorá si vyžaduje schopnosť rýchlej reakcie; opakuje preto svoju predchádzajúcu výzvu povýšiť Podvýbor pre bezpečnosť a obranu na plnohodnotný výbor a poskytnúť mu právomoci potrebné na to, aby mohol prispievať ku komplexnému parlamentnému dohľadu nad SBOP, vrátane PESCO, agentúry EDA a akýchkoľvek iných opatrení SBOP podľa zmlúv; domnieva sa, že povýšenie podvýboru na výbor by malo byť dôsledkom nahradenia ad hoc riadenia obrany a bezpečnosti na úrovni Komisie špecializovanejším modelom, pri ktorom sa zohľadní rastúca zložitosť riadeného úsilia;
62. poznamenáva, že niekoľko členských štátov nedávno zvolalo zasadnutie Bezpečnostnej rady EÚ a domnieva sa, že tento koncept sa musí ešte bližšie vymedziť predtým, ako sa môže posúdiť jeho pridaná hodnota;
63. opakuje svoju výzvu na vytvorenie formátu schôdzí ministrov obrany v rámci Rady, kde bude predsedať VP/PK; uznáva, že ďalšia európska integrácia by mala znamenať aj demokratickejšiu kontrolu prostredníctvom parlamentnej kontroly; zdôrazňuje preto potrebu posilniť úlohu Európskeho parlamentu v tejto oblasti, a to prostredníctvom plnohodnotného výboru pre bezpečnosť a obranu, ktorý by bol doplnený spoločnými medziparlamentnými stretnutiami medzi zástupcami národných parlamentov a poslancami EP;
64. zdôrazňuje, že akýkoľvek budúci dohovor alebo medzivládna konferencia pripravujúce zmenu zmlúv EÚ by mali zohľadniť vytvorenie európskych síl so skutočnou obrannou kapacitou, ktoré by sa mohli zúčastňovať na mierových misiách, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a v súlade s úlohami stanovenými v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ;
°
° °
65. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi NATO, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.
- [2] Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 144.
- [3] Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 11.
- [4] Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 18.
- [5] Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 50.
- [6] Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 36.
- [7] Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 125.
- [8] Ú. v. EÚ C 334, 19.9.2018, s. 253.
- [9] Prijaté texty, P8_TA_(2018)0257.
- [10] Ú. v. EÚ C 238, 6.7.2018, s. 89.
- [11] Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 47.
- [12] Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.
MENŠINOVÉ STANOVISKO
Výročná správa o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) 2018/2099(INI)
Výbor pre zahraničné veci, spravodajca: Mircea Paşcu
Menšinové stanovisko, ktoré v mene skupiny GUE/NGL predložili poslanci Sabine Lösing, Miguel Urban Crespo, Takis Hadjigeorgiou
Správa podporuje vojenskú úniu s čoraz väčšími schopnosťami a oceňuje všetky nedávne vojenské programy a nástroje EÚ: Program rozvoja obranného priemyslu (EDIDP), Európsky obranný fond, Európsky mierový nástroj (EPF) (nový mechanizmus Athena), stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO), vojenskú mobilitu – otvorené hranice pre voľný pohyb vojsk a vybavenia. Podporuje všetky druhy bojových síl (bojové skupiny/brigády, pohotovostné sily EÚ, trvalú spoločnú európsku jednotku s vysokou úrovňou pohotovosti). Správa žiada, aby sa obranná politika a armáda stali zdrojom európskej identity.
Voči správe namietame, keďže:
• požaduje uskutočnenie úzkej spolupráce v oblasti obrany vrátane spravodajstva a dohľadu a posilnenú spoluprácu s NATO;
• v budúcom VFR podporuje zvýšené výdavky na obranu a finančné príspevky z rozpočtu EÚ na plnohodnotný rozpočet EÚ v oblasti obrany zahŕňajúci obranný fond v prospech obranného priemyslu;
• požaduje záväzný rámec pre doložku o vzájomnej obrane čl. 42 ods. 7, čo presahuje rámec článku V NATO;
• víta Európsky mierový nástroj (EPF), ktorý znamená rozšírenie mechanizmu Athena a vojenskú spoluprácu s tretími krajinami; bude pokrývať všetky náklady na vojenské operácie vrátane rozmiestnenia, vybavenia a transferu zbraní mimo akejkoľvek parlamentnej kontroly, pričom schvaľuje, že to namiesto mieru bude mať za následok ďalšie konflikty a násilie.
• podporuje vojenský Schengen (6,5 miliardy EUR) na úkor projektov v oblasti civilnej infraštruktúry.
Požadujeme:
prísny výklad článku 41 ods. 2 ZEÚ, ktorý zakazuje používanie rozpočtu EÚ na vojenské alebo obranné operácie;
ukončenie všetkých programov EÚ týkajúcich sa vojenských a obranných činností;
radikálne odzbrojenie (vrátane jadrového) na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni.
STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (2.10.2018)
pre Výbor pre zahraničné veci
k výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
(2018/2099(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Paulo Rangel
NÁVRHY
Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. víta vytvorenie EII, zriadenie PESCO a posilnenie ERF ako dôležité kroky na posilnenie bezpečnosti a obrany Únie v úzkej spolupráci a plnej komplementárnosti s NATO; víta vytvorenie európskej intervenčnej iniciatívy so schopnosťou rýchlo reagovať na krízy, ktoré by mohli ohroziť európsku bezpečnosť, a upozorňuje, že nesmie brániť vytváraniu európskej obrannej únie napriek tomu, že sa nachádza mimo právneho rámca EÚ;
2. poznamenáva, že niekoľko členských štátov nedávno zvolalo zasadnutie Bezpečnostnej rady EÚ, a domnieva sa, že tento koncept sa musí ešte bližšie vymedziť predtým, ako sa môže posúdiť jeho pridaná hodnota;
3 požaduje vytvorenie riadnych bojových skupín EÚ a zastáva názor, že požiadavka jednomyseľnosti v Rade je v rozpore s ich účelom síl rýchlej vojenskej reakcie, ktoré majú reagovať na vznikajúce krízy a konflikty na celom svete;
4 zdôrazňuje potrebu ďalšieho posilnenia autonómnych kapacít EÚ v oblasti spravodajstva, konkrétne modernizáciou Centra EÚ pre analýzu spravodajských informácií (EÚ INTCEN); okrem toho podporuje vytvorenie efektívnej európskej spravodajskej jednotky, ktorá umožní spoluprácu spravodajských služieb, konkrétne spoločnú stratégiu boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu, a zabezpečí automatický prístup k údajom a interoperabilitu medzi spravodajskými službami a políciou, pričom sa v plnej miere zohľadnia požiadavky EÚ na ochranu údajov;
5 víta otvorenie stáleho operačného veliteľstva a zvýšenie rozpočtu EDA;
6. opakuje svoju výzvu na vytvorenie formátu schôdzí ministrov obrany v rámci Rady, ktorému bude predsedať VP/PK; uznáva, že ďalšia európska integrácia by mala znamenať aj demokratickejšiu kontrolu prostredníctvom parlamentnej kontroly; zdôrazňuje preto potrebu posilniť úlohu Európskeho parlamentu v tejto oblasti, a to prostredníctvom plnohodnotného výboru pre bezpečnosť a obranu, ktorý by bol doplnený spoločnými medziparlamentnými stretnutiami medzi zástupcami národných parlamentov a poslancami EP;
7 zdôrazňuje, že akýkoľvek budúci dohovor alebo medzivládna konferencia, ktoré by pripravovali zmenu zmlúv EÚ, by mali zohľadniť vytvorenie európskych síl so skutočnou obrannou kapacitou, ktoré by sa mohli zúčastňovať na mierových misiách, predchádzaní konfliktom a posilňovaní medzinárodnej bezpečnosti v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a v súlade s úlohami stanovenými v článku 43 ods. 1 Zmluvy o EÚ;
8. upozorňuje, že vnútorný aj vonkajší rozmer SBOP Únie môžu mať prospech z rozvoja jednotného obranného trhu;
9. domnieva sa, že tento trh je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnostnej politiky EÚ a znamená jasné usmernenia pre vývoz zbraní a vojenského vybavenia vyvinutých s podporou rozpočtu EÚ;
10. poznamenáva, že mimo rámca SBOP môže vytvorenie skutočného orgánu civilnej ochrany EÚ a potreba európskej pohraničnej a pobrežnej stráže podporiť rozvoj takéhoto trhu s cieľom využiť synergie, aby sa dosiahli úspory z rozsahu a znížili nadbytočné kapacity;
11. zdôrazňuje, že v rozvíjajúcom sa globálnom bezpečnostnom prostredí musí byť Európska únia schopná samostatne zaručiť bezpečnosť svojich občanov, a to najmä zabezpečením dostatočných zdrojov na obranu členskými štátmi; poznamenáva však, že úzka spolupráca medzi Európskou úniou a jej najbližšími spojencami, ako sú Spojené kráľovstvo a USA, je naďalej mimoriadne dôležitá, a zdôrazňuje, že by sa nemalo zabúdať na relevantné inštitucionálne dôsledky takejto spolupráce.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
Dátum prijatia |
1.10.2018 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
16 4 2 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Mercedes Bresso, Elmar Brok, Richard Corbett, Pascal Durand, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Alain Lamassoure, Jo Leinen, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, Paulo Rangel, Helmut Scholz, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Kazimierz Michał Ujazdowski |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Max Andersson, Enrique Guerrero Salom, Cristian Dan Preda, Jasenko Selimovic |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Ruža Tomašić |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
16 |
+ |
|
|
ALDE |
Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jasenko Selimovic |
|
|
NI |
Kazimierz Michał Ujazdowski |
|
|
PPE |
Elmar Brok, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Alain Lamassoure, Markus Pieper, Cristian Dan Preda, Paulo Rangel |
|
|
S&D |
Mercedes Bresso, Richard Corbett, Enrique Guerrero Salom, Ramón Jáuregui Atondo, Jo Leinen, Pedro Silva Pereira |
|
|
4 |
- |
|
|
ECR |
Ruža Tomašić |
|
|
GUE/NGL |
Helmut Scholz, Barbara Spinelli |
|
|
NI |
Diane James |
|
|
2 |
0 |
|
|
VERTS/ALE |
Max Andersson, Pascal Durand |
|
Vysvetlivky k symbolom:
+ : hlasovali za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
12.11.2018 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
40 13 5 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Bas Belder, Elmar Brok, James Carver, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Tunne Kelam, Wajid Khan, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Michel Reimon, Jean-Luc Schaffhauser, Anders Sellström, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Andrea Bocskor, Neena Gill, Igor Gräzin, Rebecca Harms, Marek Jurek, Othmar Karas, Juan Fernando López Aguilar, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, Bodil Valero, Mirja Vehkaperä, Marie-Christine Vergiat |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Eleonora Evi, Rupert Matthews, Miroslav Mikolášik, Liliana Rodrigues, Flavio Zanonato |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
|
40 |
+ |
|
|
ALDE |
Petras Auštrevičius, Igor Gräzin, Urmas Paet, Jozo Radoš, Ivo Vajgl, Mirja Vehkaperä |
|
|
EFDD |
Aymeric Chauprade, Eleonora Evi |
|
|
PPE |
Michèle Alliot-Marie, Andrea Bocskor, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Othmar Karas, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Ramona Nicole Mănescu, Miroslav Mikolášik, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Anders Sellström, Jaromír Štětina |
|
|
S&D |
Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Neena Gill, Wajid Khan, Arne Lietz, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Liliana Rodrigues, Flavio Zanonato |
|
|
13 |
- |
|
|
ENF |
Jean-Luc Schaffhauser |
|
|
GUE/NGL |
Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Miguel Urbán Crespo, Marie-Christine Vergiat |
|
|
NI |
James Carver, Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz |
|
|
VERTS/ALE |
Barbara Lochbihler, Michel Reimon, Alyn Smith, Jordi Solé, Bodil Valero |
|
|
5 |
0 |
|
|
ECR |
Bas Belder, Marek Jurek, Rupert Matthews, Charles Tannock |
|
|
VERTS/ALE |
Rebecca Harms |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania