SPRÁVA o posúdení možností využitia rozpočtu Európskej únie na reformu verejného sektora

22.11.2018 - (2018/2086(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu
Spravodajca: Brian Hayes

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o posúdení možností využitia rozpočtu Európskej únie na reformu verejného sektora

(2018/2086(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Reforma verejného sektora: ako sa rozpočet EÚ využíva na jej podporu, ktorú generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky uverejnilo v roku 2016[1],

–  so zreteľom na stratégiu Európa 2020,

–  so zreteľom na súčasné obdobie financovania EÚ (2014 – 2020) a na návrh Komisie týkajúci sa nového viacročného finančného rámca (2021 – 2028),

–  so zreteľom na dohodu, ktorú v júli 2018 dosiahli spoluzákonodarcovia s cieľom zvýšiť rozpočet na program na podporu štrukturálnych reforiem (SRSP),

–  so zreteľom na článok 197 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0378/2018),

A.  keďže verejná správa v členských štátoch má zásadný význam pre plnenie rozpočtu EÚ, a ak funguje účinne, môže pomôcť pri vytváraní moderných systémov, ktoré zlepšujú prosperitu a blahobyt v EÚ;

B.  keďže návrh nového viacročného finančného rámca (VFR) nezahŕňa v súčasnej podobe osobitný cieľ pre verejnú správu;

1.  poznamenáva, že právomoci verejnej správy sú rozdelené medzi rôzne útvary Komisie a že to komplikuje účinnú koordináciu príslušných útvarov a programov a iniciatív financovaných z prostriedkov EÚ; vyzýva na väčšiu koordináciu všetkých programov technickej pomoci, aby sa predišlo prekrývaniu a nedostatočnej účinnosti opatrení, čím sa marí všetka snaha Komisie o podporu kombinovaného používania fondov v záujme využitia synergií; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoje systémy výmeny osvedčených postupov s cieľom pomôcť členským štátom vykonávať najlepšie postupy bez ukladania politík zameraných na znehodnocovanie miezd a sociálne neudržateľné reformy;

2.  vyzýva budúceho predsedu Komisie, aby určil jedného komisára zodpovedného za otázky týkajúce sa lepšej verejnej správy a riadenia;

3.  zastáva názor, že účinná reforma verejného sektora je nevyhnutná, aby bolo možné pomôcť členským štátom prispôsobiť sa meniacim sa okolnostiam, zvýšiť odolnosť na zabránenie budúcim krízam, rozšíriť elektronickú verejnú správu a zlepšiť poskytovanie služieb v celej EÚ, najmä v súvislosti s novými technológiami a systémami IT, a že by výrazne pomohla pri znižovaní odpadu a vystavenia sa odpadu, ako aj pri zabránení strate alebo podvodnému využívaniu finančných prostriedkov Únie; preto žiada, aby aj v budúcich programových obdobiach boli vyčlenené finančné prostriedky na opatrenia na zavedenie elektronickej verejnej správy v súlade so zásadami a s prioritami stanovenými v akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu;

4.  poznamenáva, že s prístupom k finančným prostriedkom alebo s ich použitím majú často problémy najmä menej rozvinuté regióny, a to v dôsledku byrokracie, obmedzenej administratívnej kapacity alebo nezrovnalostí; v tejto súvislosti dúfa, že v členské štáty uskutočnia vnútorné reformy, vďaka ktorým sa začne skutočne uplatňovať zásada dobrej správy vecí verejných a zrýchlia sa súdne konania;

5.  poznamenáva, že rozpočet EÚ poskytuje členským štátom EÚ na podporu reformy verejnej správy približne 9 miliárd EUR; nabáda Komisiu, aby tejto finančnej podpore zodpovedala cielená výmena poznatkov, skúseností a najlepších postupov medzi členskými štátmi;

6.  vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu s členskými štátmi s cieľom podporiť menej rozvinuté regióny a posilniť ich kapacitu a administratívne riadenie;

7.  žiada o opatrenia na podporu zavádzania programov, ktoré podporujú rozvoj a vykonávanie stratégií v oblasti ľudských zdrojov, napríklad prostredníctvom výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, a to aj za účasti vedúcich a iných vysokých predstaviteľov;

8.  zdôrazňuje, že konkrétne operačné programy a iné zdroje financovania EÚ sa často v mnohých hľadiskách prekrývajú, a vyzýva na predkladanie návrhov; verí preto, že dôjde k zlepšeniu pomoci v záujme podpory koordinácie, doplnkovosti a zjednodušenia;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vykonávanie operačných programov čo najúčinnejším a užívateľsky najprístupnejším spôsobom; považuje za dôležité, aby členské štáty nevytvárali dodatočné pravidlá, ktoré príjemcom komplikujú použitie finančných prostriedkov;

10.  berie na vedomie, že Komisia nemá štandardizovaný ani spoločný rámec posudzovania verejnej správy, ani metódu systematického zberu údajov; so znepokojením konštatuje, že v dôsledku neexistencie týchto nástrojov sú analýzy Komisie týkajúce sa rôznych otázok v členských štátoch neúplné; navrhuje opätovné začlenenie kapitoly venovanej verejnej správe a riadeniu do ročného prieskumu rastu,

11.  vyzýva Komisiu, aby vopred posúdila administratívnu kapacitu štruktúr zodpovedných za vykonávanie rozvojových politík a v prípade projektov osobitného strategického významu propagovala ich vykonávanie národnými štruktúrami a agentúrami schopnými stanoviť a urýchliť vykonávanie programov a jednotlivých opatrení;

12.  domnieva sa, že VFR by sa mal využívať na stimulovanie programov, ktoré zabezpečujú lepšiu verejnú správu a riadenie, najmä s cieľom pomôcť členským štátom v čase hospodárskeho poklesu, keďže v takýchto situáciách môžu reformy v oblasti systémov verejnej správy postihnutým členským štátom pomôcť;

13.  víta skutočnosť, že v rámci budúceho VFR boli predložené návrhy, ktorých cieľom je predísť prekrývaniu programov a podporiť ďalšie zjednodušovanie;

14.  nabáda Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vytvorila osobitný rámec posudzovania, ktorý by zachytával kvantitatívne a kvalitatívne aspekty vysokokvalitnej verejnej správy, a aby vybudovala svoju vlastnú analytickú kapacitu; upozorňuje, že treba zistiť slabé stránky každého členského štátu a pri použití dostupných zdrojov podporovať opatrenia na odstránenie týchto problémov posilnením kritéria ex ante kondicionality a stanovením cieľov;

15.  navrhuje, aby Komisia posilnila politický dialóg s členskými štátmi zabezpečením zriadenia špecializovaného fóra;

16.  navrhuje, aby sa v parlamentnom kalendári vyčlenil čas na štruktúrovaný dialóg s národnými parlamentmi o otázkach súvisiacich so zlepšovaním verejnej správy v celej EÚ; vyzýva EÚ, aby zlepšila monitorovanie a hodnotenie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v rámci tematického cieľa 11, a to začlenením osobitných ukazovateľov na posúdenie pokroku dosiahnutého pri plnení cieľov a priorít EÚ týkajúcich sa reforiem verejnej správy;

17.  víta vypracovanie referenčnej hodnoty na posúdenie kapacity verejnej správy kandidátskych krajín EÚ prevziať záväzky súvisiace s členstvom v EÚ; dúfa, že v členské štáty uskutočnia vnútorné reformy, vďaka ktorým sa bude ešte konkrétnejšie uplatňovať zásada dobrej správy vecí verejných;

18.  berie na vedomie, že Európsku cenu pre verejný sektor (EPSA) spolufinancuje Komisia s niektorými členskými štátmi a táto cena združuje najlepšie, najinovatívnejšie a najefektívnejšie subjekty v európskom verejnom sektore; domnieva sa, že Komisia by mala zabezpečiť lepšiu výmenu poznatkov a informácií a usilovať sa o širší dosah v celej Európe;

19.  domnieva sa, že v rámci verejnej správy treba presadzovať inovačné procesy na podporu lepšej pripojiteľnosti, digitalizácie a kvalitných digitálnych služieb pre občanov, podniky a verejné orgány, pričom treba neustále držať krok s rýchlym vývojom nových technológií v príslušných oblastiach; víta skutočnosť, že nový návrh nariadenia o spoločných ustanoveniach poskytuje budúcim prijímateľom informácie potrebné na to, aby mohli tieto systémy čo najskôr využívať;

20.  uznáva, že zapojenie miestnej správy je predpokladom dosiahnutia cieľov na úrovni EÚ v tejto oblasti; upriamuje pozornosť na návrh vo vyhlásení z Tallinnu o „posilnení spoločných štruktúr riadenia s miestnymi a regionálnymi orgánmi“ na vnútroštátnej úrovni[2];

21.  víta existujúce siete[3], ktoré spájajú zástupcov členských štátov – najmä tých, ktoré dostávajú finančné prostriedky EÚ, – s cieľom zlepšiť verejnú správu výmenou najlepších postupov a vzájomným učením sa;

22.  zastáva názor, že existujúce siete by mohli výrazne zlepšiť svoju výkonnosť stanovením ambicióznejších cieľov a rozvíjaním proaktívnejších prístupov, ako je napríklad referenčné učenie, t. j. kombinácia vlastného hodnotenia členských štátov s rozšíreným systémom partnerského hodnotenia;

23.  vyjadruje presvedčenie, že vysokokvalitná verejná správa je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie cieľov politiky EÚ v rámci VFR a v iných oblastiach; zdôrazňuje dôležitosť dobrej komunikácie a politického povedomia pri budovaní dôvery a stimulovaní pozitívnych reformných opatrení a programov;

24.  domnieva sa, že treba neustále posudzovať, či politiky súdržnosti dodržiavajú zásady doplnkovosti a komplementárnosti vo vzťahu k operáciám financovaným z bežných zdrojov, a to aj s cieľom zabrániť tomu, aby politiky súdržnosti nahrádzali bežné zdroje členských štátov;

25.  poukazuje na to, že napriek kvantitatívnemu zvýšeniu zdrojov EŠIF na regionálny vykonávací plán v poslednom programovom období by sa mohlo zlepšiť monitorovanie s cieľom posúdiť vplyv tohto financovania na regionálny vykonávací plán;

26.  požaduje pokračovanie činnosti pracovných skupín Komisie zodpovedných za pomoc vnútroštátnym orgánom členských štátov v záujme lepšej implementácie fondov politiky súdržnosti v tých členských štátoch, ktoré zaostávajú, pokiaľ ide o čerpanie zdrojov EŠIF;

27.  zdôrazňuje dôležitosť programu podpory reforiem a dúfa, že program sa v nasledujúcom programovom období posilní vysvetlením skôr jeho podpornej úlohy, než len úlohy technickej pomoci, a že sa tiež zvýši jeho účinnosť a efektívnosť, a to bez zníženia rozpočtu v oblasti súdržnosti o sumy, ktoré v súčasnosti navrhuje Komisia vo VFR na roky 2021 – 2027;

28.  berie na vedomie, že napriek tomu, že EÚ nemá priame zákonné právomoci v administratívnom sektore, pozitívne vplýva na verejnú správu členských štátov, pričom zohráva nepriamu úlohu najmä tým, že stanovila administratívne normy v acquis communautaire a zabezpečuje výmenu najlepších postupov v rámci Únie, ako aj prostredníctvom rozpočtových nástrojov zacielených na podporu a presadzovanie reformy verejnej správy posilňovaním administratívnych kapacít, zvyšovaním efektívnosti administratív a podporovaním inovácie vo verejnom sektore;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Study – ‘Public Sector Reform: How the EU budget is used to encourage it’, European Parliament, Directorate-General for Internal Policies, Policy Department D – Budgetary Affairs, 2016. (Štúdia – Reforma verejného sektora: ako sa rozpočet EÚ využíva na jej podporu, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia D – rozpočtové veci, 2016).
• [2]  https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/news/ministerial-declaration-egovernment-tallinn-declaration.
• [3]  Európska sieť verejnej správy (EUPAN); Tematická sieť pre verejnú správu a riadenie (PAG) a iné platformy a siete s osobitným zameraním na spravodlivosť, boj proti korupcii, digitalizáciu, verejné obstarávanie atď.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Správa vychádza zo štúdie GR IPOL, ktorá bola uverejnená v auguste 2016 s názvom Reforma verejného sektora: ako sa rozpočet EÚ využíva na jej podporu a o ktorej sa rokovalo vo Výbore pre kontrolu rozpočtu (CONT) formou verejného vypočutia.

V štúdii sa zdôraznilo, že od roku 2007 sa posilnila úloha rozpočtu EÚ na podporu administratívnych reforiem. Iniciatívy EÚ a rozpočtové nástroje EÚ zamerané na rozvoj a zlepšenie reformy verejnej správy však boli len čiastočné a nesúrodé.

Štúdia ukazuje, že hoci rozpočet EÚ mal pozitívny vplyv na reformy verejnej správy v rôznych členských štátoch, existuje veľký potenciál na lepšie využívanie rozpočtu EÚ v tejto oblasti. Zo štúdie vyplýva, že potenciál riešení elektronickej verejnej správy (eGovernment) by mohol byť kľúčovým prvkom reforiem verejnej správy, ktoré podporuje EÚ, keďže umožňujú občanom ľahší prístup k verejným službám.

V oblasti reforiem verejnej správy existuje niekoľko nedostatkov, pokiaľ ide o prístup založený na zásadách. V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny sa dôsledne neidentifikujú slabé administratívne výsledky alebo obzvlášť problematické administratívne nedostatky, čo by sa mohlo zlepšiť.

Ďalšie odporúčania v štúdii zahŕňajú:

–  lepšie ukazovatele hodnotenia a výkonnosti pre štrukturálne fondy,

–  zosúladenie programu EÚ v oblasti spravodlivosti s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny,

–  rozvoj synergií a komplementárnosti v oblasti elektronickej verejnej správy a technickej pomoci,

–  podpora partnerskej výmeny informácií o reformách v oblasti verejnej správy,

–  využitie plného potenciálu služby na podporu štrukturálnych reforiem.

Ide o 114-stranovú štúdiu, ktorú dal vypracovať Európsky parlament na základe požiadavky výboru CONT. Je správne, že výbor CONT nadväzuje na túto štúdiu s vlastným súborom politických odporúčaní v rámci iniciatívnej správy.

Tento návrh nemá absolútne nič spoločné s privatizáciou verejných služieb. Ide o zvýšenie efektívnosti vo verejnej správe členských štátov a využitie rozpočtu EÚ na tento účel. Členské štáty majú oveľa väčší priestor na spoluprácu a možnosť podeliť sa o najlepšie postupy, pričom EÚ má zároveň veľký potenciál koordinovať reformy verejnej správy.

STANOVISKO VÝBORU PRE REGIONÁLNY ROZVOJ (26.10.2018)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k posúdeniu možností využitia rozpočtu Európskej únie na reformu verejného sektora
(2018/2086(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Raffaele Fitto

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie, že napriek tomu, že EÚ nemá priame zákonné právomoci v administratívnom sektore, pozitívne vplýva na verejnú správu členských štátov, pričom zohráva nepriamu úlohu najmä tým, že stanovila administratívne normy v acquis communautaire a zabezpečuje výmenu najlepších postupov v rámci Únie, ako aj prostredníctvom rozpočtových nástrojov zacielených na podporu a presadzovanie reformy verejnej správy posilňovaním administratívnych kapacít, zvyšovaním efektívnosti administratívy a podporovaním inovácií vo verejnom sektore;

2.  poukazuje na to, že napriek zvýšeniu finančných prostriedkov z EŠIF na realizáciu regionálneho plánu vykonávania (PAR) v poslednom programovom období by sa mohlo zlepšiť monitorovanie s cieľom posúdiť vplyv tohto financovania na plán PAR;

3.  víta skutočnosť, že v rámci budúceho VFR boli predložené návrhy, ktorých cieľom je predísť prekrývaniu programov a podporiť ďalšie zjednodušovanie;

4.  zdôrazňuje, že konkrétne operačné programy a iné zdroje financovania EÚ sa často v mnohých hľadiskách prekrývajú, a vyzýva na predkladanie návrhov; verí preto, že dôjde k zlepšeniu pomoci na podporu koordinácie, doplnkovosti a zjednodušenia;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vykonávanie operačných programov čo najúčinnejším a užívateľsky najprístupnejším spôsobom; považuje za dôležité, aby členské štáty nevytvárali dodatočné pravidlá, ktoré príjemcom komplikujú použitie finančných prostriedkov;

6.  domnieva sa, že treba neustále posudzovať, či politiky súdržnosti dodržiavajú zásady doplnkovosti a komplementárnosti vo vzťahu k operáciám financovaným z bežných zdrojov, a to aj s cieľom zabrániť tomu, aby politika súdržnosti nahrádzala štandardné politiky členských štátov;

7.  požaduje intenzívnejšiu koordináciu všetkých programov technickej pomoci, aby sa predišlo presahovaniu a aby sa zvýšila účinnosť opatrení v súlade so snahou Komisie o podporu kombinovaného používania fondov v záujme využitia ich synergií;

8.  zdôrazňuje, že treba určiť slabé stránky každého členského štátu a využitím dostupných zdrojov presadzovať opatrenia na podporu orgánov zodpovedných za riešenie problémov zlepšovaním kritéria základných podmienok a plnením stanovených cieľov;

9.  vyzýva Komisiu, aby vopred posúdila administratívnu kapacitu štruktúr zodpovedných za vykonávanie rozvojových politík a v prípade projektov osobitného strategického významu podporila využitie vnútroštátnych orgánov a agentúr schopných posilniť a urýchliť vykonávanie programov a jednotlivých opatrení;

10.  poznamenáva, že s prístupom k finančným prostriedkom alebo s ich použitím majú často problémy najmä menej rozvinuté regióny, a to v dôsledku byrokracie, obmedzenej administratívnej kapacity alebo nezrovnalostí; v tejto súvislosti dúfa, že v členské štáty uskutočnia vnútorné reformy, vďaka ktorým sa začne skutočne uplatňovať zásada dobrej správy vecí verejných a zrýchlia sa súdne konania;

11.  vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu s členskými štátmi s cieľom podporiť menej rozvinuté regióny, zvýšiť kapacitu a administratívnu správu;

12.  domnieva sa, že v rámci verejnej správy treba presadzovať inovačné procesy na podporu lepšej pripojiteľnosti, digitalizácie a kvalitných digitálnych služieb pre občanov, podniky a verejné orgány, pričom treba neustále držať krok s rýchlym vývojom nových technológií v príslušných oblastiach; víta skutočnosť, že v novom návrhu VN sa počíta s financovaním budúceho plánovania opatrení na zavedenie elektronickej verejnej správy v súlade so zásadami a prioritami stanovenými v akčnom pláne EÚ pre elektronickú verejnú správu, pričom budúcim príjemcom treba poskytovať informácie, ktoré im umožnia čo najrýchlejšie využívať tieto systémy;

13.  žiada o opatrenia na podporu zavádzania programov, ktoré podporujú rozvoj a vykonávanie stratégií v oblasti ľudských zdrojov, napríklad prostredníctvom výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, a to aj za účasti vedúcich a iných vysokých predstaviteľov;

14.  požaduje pokračovanie činnosti pracovných skupín Komisie zodpovedných za pomoc vnútroštátnym orgánom členských štátov v záujme lepšej implementácie fondov politiky súdržnosti v tých členských štátoch, ktoré zaostávajú, pokiaľ ide o čerpanie finančných prostriedkov z EŠIF.

15.  zdôrazňuje dôležitosť programu podpory reforiem a dúfa, že program sa v nasledujúcom programovom období posilní vysvetlením skôr jeho podpornej úlohy než len úlohy technickej pomoci a že sa tiež zvýši jeho účinnosť a efektívnosť, a to bez zníženia rozpočtu v oblasti súdržnosti o sumy, ktoré v súčasnosti navrhuje Komisia vo VFR na roky 2021-2027.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	25.10.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 1 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Tamás Deutsch, Aleksander Gabelic, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Daniel Buda, Raffaele Fitto, Elsi Katainen, Ivana Maletić, Bronis Ropė, Milan Zver

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

35	+
ALDE	Ivan Jakovčić, Elsi Katainen, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg
ECR	Raffaele Fitto, Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić
EFDD	Rosa D’Amato
GUE/NGL	Martina Michels, Younous Omarjee, Ángela Vallina
PPE	Pascal Arimont, Franc Bogovič, Daniel Buda, Tamás Deutsch, Marc Joulaud, Ivana Maletić, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Ramón Luis Valcárcel Siso, Milan Zver, Lambert van Nistelrooij
S&D	Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Aleksander Gabelic, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Liliana Rodrigues, Monika Smolková, Derek Vaughan, Kerstin Westphal

1	-
NI	Konstantinos Papadakis

2	0
Verts/ALE	Bronis Ropė, Monika Vana

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	20.11.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	16 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Nedzhmi Ali, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Tamás Deutsch, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Wolf Klinz, Bogusław Liberadzki, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Bart Staes, Tomáš Zdechovský
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Richard Ashworth, Caterina Chinnici, Julia Pitera, Miroslav Poche
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	John Howarth, Tiemo Wölken

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

16	+
ALDE	Nedzhmi Ali, Wolf Klinz
PPE	Richard Ashworth, Tamás Deutsch, Ingeborg Gräßle, Julia Pitera, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Tomáš Zdechovský
S&D	Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Caterina Chinnici, John Howarth, Bogusław Liberadzki, Miroslav Poche, Tiemo Wölken
Verts/ALE	Bart Staes

0	-

1	0
GUE/NGL	Luke Ming Flanagan

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania