SPRÁVA o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie

26.11.2018 - (COM(2018)0218 – C8-0159/2018 – 2018/0106(COD)) - ***I

Výbor pre právne veci
Spravodajkyňa: Virginie Rozière
Spravodajcovia výboru požiadaného o stanovisko (*):
Miguel Viegas, Výbor pre hospodárske a menové veci
Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
(*) Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

Postup : 2018/0106(COD)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A8-0398/2018

Predkladané texty :

A8-0398/2018

Rozpravy :

PV 15/04/2019 - 14
CRE 15/04/2019 - 14

Hlasovanie :

PV 16/04/2019 - 8.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0366

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

on the proposal for a directive of the European Parliament and of the Council on the protection of persons reporting on breaches of Union law

(COM(2018)0218 – C8-0159/2018 – 2018/0106(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0218),

– so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 16, 33, 43, 50, článok 53 ods. 1 a články 62, 91, 100, 103, 109, 114, 168, 169, 192, 207 a 325 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 31 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorými mu Komisia predložila tento návrh (C8-0159/2018),

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

– so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

– so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

– zo zreteľom na stanovisko Dvora audítorov zo 26. septembra 2018[1],

– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2018[2],

– po porade s Výborom regiónov,

– so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci, ako aj na stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre ústavné veci (A8-0398/2018),

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Citácia 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 16, 33, 43, 50, článok 53 ods. 1, články 62, 91, 100, 103, 109, 114, 168, 169, 192, 207 a článok 325 ods. 4, a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 31,	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 16, 33, 43, 50, článok 53 ods. 1, články 62, 91, 100, 103, 109, 114, 153 ods. 1 písm. a), b) a e), 157 ods. 3, 168, 169, 192, 207 a článok 325 ods. 4, a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 31,
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Osoby, ktoré pracujú pre organizáciu alebo sú s ňou v styku v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, sú často prvé ktoré vedia o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu, ktoré v danej súvislosti vzniká. Nahlásením takejto situácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení práva a pri predchádzaní takýmto porušeniam a pri zaručovaní blaha spoločnosti. Strach z odvetných opatrení však možných oznamovateľov často odrádza od nahlasovania svojich obáv alebo podozrení.	(1) Osoby, ktoré pracujú pre verejnú alebo súkromnú organizáciu alebo sú s ňou v styku v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, sú často prvé ktoré vedia o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu, ktoré v danej súvislosti vzniká. Nahlásením takejto situácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení práva, ktoré poškodzujú verejný záujem, a pri predchádzaní takýmto porušeniam a pri zaručovaní blaha spoločnosti. Strach z odvetných opatrení však možných oznamovateľov často odrádza od nahlasovania svojich obáv alebo podozrení. V tejto súvislosti sa na európskej aj medzinárodnej úrovni čoraz viac uznáva dôležitosť zabezpečenia vyváženej ochrany oznamovateľov. Účelom tejto smernice je preto vytvoriť atmosféru dôvery, ktorá umožní oznamovateľom nahlasovať zistené alebo predpokladané prípady porušenia práva a ohrozenia verejného záujmu a zlepšiť uplatňovanie slobody prejavu a slobody médií zakotvenej v článku 11 Charty základných práv Európskej únie. Je dôležité zdôrazniť, že tieto slobody sú základným kameňom investigatívnej žurnalistiky a zásadou utajenia zdrojov informácií.
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) Na úrovni Únie tvoria hlásenia od oznamovateľov jednu z východiskových zložiek presadzovania práva Únie: pre systémy presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie predstavujú zdroj informácií vedúcich k účinnému odhaľovaniu, vyšetrovaniu a stíhaniu porušení práva Únie.	(2) Na úrovni Únie tvoria hlásenia a zverejnenia od oznamovateľov a investigatívnych novinárov jednu z východiskových zložiek presadzovania práva a politík Únie: pre systémy presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie predstavujú zdroj informácií vedúcich často k účinnému odhaľovaniu, vyšetrovaniu a stíhaniu porušení práva Únie, čím zvyšujú transparentnosť a zodpovednosť.
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 2 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(2a) Všetky významné škandály, ktoré prenikli na verejnosť od roku 2014, ako napríklad LuxLeaks a Panama Papers, sa objavili vďaka konaniu oznamovateľov.
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) V určitých politických oblastiach môžu porušenia práva Únie spôsobiť vážne poškodenie verejného záujmu v zmysle vytvorenia významného rizika pre blaho spoločnosti. Pokiaľ sa v uvedených oblastiach zistilo nedostatočné presadzovanie práva a oznamovatelia sú vo výhodnom postavení na zverejnenie informácií o porušeniach, je potrebné posilniť presadzovanie prostredníctvom zaistenia účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami a zavedenia účinných kanálov nahlasovania.	(3) Porušenia práva Únie môžu spôsobiť poškodenie verejného záujmu v zmysle vytvorenia významného rizika pre blaho spoločnosti a oslabiť dôveru občanov v činnosť Únie. Keďže oznamovatelia sú obyčajne vo výhodnom postavení na zverejnenie informácií o takýchto porušeniach a majú odvahu tieto informácie vo verejnom záujme nahlásiť alebo zverejniť bez ohľadu na prípadné osobné alebo pracovné riziko, je potrebné posilniť presadzovanie práva Únie prostredníctvom zaistenia účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami a zavedenia účinných, nezávislých, dôverných a bezpečných kanálov nahlasovania.
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) Ochrana oznamovateľov, ktorá je v súčasnosti v Európskej únii zabezpečená, je v rámci členských štátov roztrieštená a v rôznych politických oblastiach nerovnomerná. Následky porušení práva Únie s cezhraničným rozmerom, ktoré odhalili oznamovatelia, ilustrujú, ako nedostatočná ochrana v jednom členskom štáte má nielen negatívny vplyv na fungovanie politík EÚ v danom členskom štáte, ale môže mať aj účinok presahovania do iných členských štátov a Únie ako celku.	(4) Ochrana oznamovateľov, ktorá je v súčasnosti v Európskej únii zabezpečená, je v rámci členských štátov a inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie roztrieštená a v rôznych politických oblastiach je takisto nerovnomerná. Následky porušení práva Únie s cezhraničným rozmerom, ktoré odhalili oznamovatelia, ilustrujú, ako nedostatočná ochrana v jednom členskom štáte má nielen negatívny vplyv na fungovanie politík EÚ v danom členskom štáte, ale môže mať aj účinok presahovania do iných členských štátov a Únie ako celku.
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 4 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(4 a) V článku 33 Dohovoru OSN proti korupcii, ktorého zmluvnými stranami sú členské štáty a Únia, sa jasne stanovuje, že sú potrebné primerané právne opatrenia na zabezpečenie ochrany pred akýmkoľvek neodôvodneným zaobchádzaním s každým, kto v dobrej viere a z oprávnených dôvodov oznámi príslušným orgánom akékoľvek skutočnosti týkajúce sa trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom.
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 4 b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(4b) Na uľahčenie zverejňovania informácií a vytvorenie otvorenej kultúry nahlasovania by podmienky zverejňovania informácií mali byť v súlade s odporúčaním Rady Európy CM/Rec(2014)7 o ochrane informátorov. Médiám by sa v žiadnom prípade nemalo brániť, aby odhaľovali protiprávne konanie, a tým plnili svoju demokratickú úlohu.
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) Spoločné minimálne normy zaisťujúce efektívnu ochranu oznamovateľov by sa preto mali vzťahovať na tie akty a oblasti politiky, v ktorých i) treba posilniť presadzovanie práva; ii) nedostatočné nahlasovanie oznamovateľmi je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim presadzovanie práva a iii) porušenia práva Únie môžu viesť k vážnemu poškodeniu verejného záujmu.	(5) Spoločné minimálne právne normy zaisťujúce efektívnu ochranu oznamovateľov všeobecným a komplexným prístupom by sa preto mali vzťahovať na všetky únijné a vnútroštátne akty a oblasti politiky, v ktorých i) treba posilniť presadzovanie práva; ii) nedostatočné nahlasovanie oznamovateľmi je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim presadzovanie práva a iii) porušenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva môžu viesť k vážnemu poškodeniu verejného záujmu.
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 5 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(5a) Ochrana oznamovateľov by sa mala presadzovať s cieľom podporiť prostredie vedúce k slobode informácií a médií. Vyžaduje si to predovšetkým, aby sa novinárom a ich zdrojom vrátane oznamovateľov poskytla účinná ochrana proti akémukoľvek ohrozeniu ich bezpečnosti a narušeniu ich duševnej a fyzickej integrity a aby sa zabránilo akémukoľvek pokusu o ich zastrašenie alebo oslabenie ich nezávislosti.
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(6) Ochrana oznamovateľov je potrebná na zaistenie presadzovania práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Popri potrebe predchádzať podvodom a korupcii a odhaľovať ich v kontexte plnenia rozpočtu EÚ vrátane verejného obstarávania je potrebné riešiť nedostatočné presadzovanie pravidiel verejného obstarávania vnútroštátnymi verejnými orgánmi a niektorými prevádzkovateľmi verejných služieb pri nákupe tovaru, prác a služieb. Porušenia takýchto pravidiel vedú k narušeniu hospodárskej súťaže, zvýšeniu nákladov na podnikanie, porušovaniu záujmov investorov a akcionárov a celkovo k nižšej atraktívnosti pre investície a vzniku nerovnakých podmienok pre všetky podniky v celej Európe, čo má vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu.	(6) Ochrana oznamovateľov je potrebná na zaistenie presadzovania práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Popri potrebe predchádzať podvodom a korupcii a odhaľovať ich v kontexte plnenia rozpočtu EÚ vrátane verejného obstarávania je potrebné riešiť nedostatočné presadzovanie pravidiel verejného obstarávania vnútroštátnymi verejnými orgánmi a niektorými prevádzkovateľmi verejných služieb pri nákupe tovaru, prác a služieb. Porušenia takýchto pravidiel vedú k narušeniu hospodárskej súťaže, zvýšeniu nákladov na podnikanie, porušovaniu záujmov investorov a akcionárov a celkovo k nižšej atraktívnosti pre investície a vzniku nerovnakých podmienok pre všetky podniky v celej Európe, čo má vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu. Vo väčšine prípadov tieto porušenia vážne ohrozujú dôveru občanov k verejným inštitúciám, a teda aj riadne fungovanie demokracie. Malo by sa vynaložiť maximálne úsilie na ochranu osôb nahlasujúcich zneužívanie alebo pochybenia v súvislosti s rozpočtom Únie a inštitúciami Únie.
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 6 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6a) Režim ochrany osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie nevylučuje potrebu posilniť prostriedky dohľadu každého členského štátu a ich verejných štruktúr, ktoré by mali byť v rastúcej miere schopné bojovať proti daňovým podvodom a praniu špinavých peňazí, ani potrebu zúčastňovať sa na medzinárodnej spolupráci v týchto oblastiach.
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) Pridanú hodnotu ochrany oznamovateľov zákonodarca EÚ už uznal v oblasti finančných služieb. Po skončení finančnej krízy, pri ktorej sa odhalili závažné nedostatky pri presadzovaní príslušných pravidiel, boli zavedené opatrenia na ochranu oznamovateľov vo veľkom počte legislatívnych nástrojov v tejto oblasti³⁴. V kontexte prudenciálneho rámca vzťahujúceho sa na úverové inštitúcie a investičné firmy sa konkrétne v smernici 2013/36/EÚ³⁵ stanovuje ochrana oznamovateľov, ktorá sa rozširuje aj na nariadenie (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.	(7) Pridanú hodnotu odvetvovej ochrany oznamovateľov zákonodarca EÚ už uznal v oblasti finančných služieb. Po skončení finančnej krízy, pri ktorej sa odhalili závažné nedostatky pri presadzovaní príslušných pravidiel, boli zavedené opatrenia na ochranu oznamovateľov vo veľkom počte legislatívnych nástrojov v tejto oblasti³⁴. V kontexte prudenciálneho rámca vzťahujúceho sa na úverové inštitúcie a investičné firmy sa konkrétne v smernici 2013/36/EÚ³⁵ stanovuje ochrana oznamovateľov, ktorá sa rozširuje aj na nariadenie (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti. Viacero významných prípadov, do ktorých boli zapletené európske finančné inštitúcie, však preukázalo, že ochrana oznamovateľov v rámci týchto finančných inštitúcií zostáva naďalej nedostatočná a že strach oznamovateľov z odvetných opatrení zo strany zamestnávateľov a orgánov im stále bráni poskytovať informácie o porušeniach práva.
_________________	_________________
³⁴ Oznámenie „Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb“ z 8. 12. 2010.	³⁴ Oznámenie „Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb“ z 8. 12. 2010.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).	Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh smernice Odôvodnenie 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Dôležitosť ochrany oznamovateľov z hľadiska predchádzania porušeniam pravidiel Únie o bezpečnosti dopravy, ktoré môžu viesť k ohrozeniu ľudských životov, a z hľadiska odrádzania od takýchto porušení už bola uznaná v odvetvových nástrojoch Únie týkajúcich sa bezpečnosti letectva³⁸ a bezpečnosti námornej dopravy³⁹, ktorými sa stanovujú prispôsobené opatrenia na ochranu oznamovateľov, ako aj konkrétne kanály nahlasovania. Medzi tieto prostriedky patrí aj ochrana pracovníkov nahlasujúcich vlastné chyby v dobrej viere pred odvetnými opatreniami (tzv. kultúra spravodlivosti). Treba doplniť existujúce prvky ochrany oznamovateľov v týchto dvoch odvetviach, ako aj zabezpečiť takú ochranu, ktorou sa posilní presadzovanie noriem bezpečnosti v rámci iných druhov dopravy, konkrétne v cestnej a železničnej doprave.	(9) Dôležitosť ochrany oznamovateľov z hľadiska predchádzania porušeniam pravidiel Únie o bezpečnosti dopravy, ktoré môžu viesť k ohrozeniu ľudských životov, a z hľadiska odrádzania od takýchto porušení už bola uznaná v odvetvových nástrojoch Únie týkajúcich sa bezpečnosti letectva³⁸ a bezpečnosti námornej dopravy³⁹, ktorými sa stanovujú prispôsobené opatrenia na ochranu oznamovateľov, ako aj konkrétne kanály nahlasovania. Medzi tieto prostriedky patrí aj ochrana pracovníkov nahlasujúcich vlastné chyby v dobrej viere pred odvetnými opatreniami (tzv. kultúra spravodlivosti). Treba okrem iného doplniť a rozšíriť existujúce prvky ochrany oznamovateľov v týchto dvoch odvetviach, ako aj zabezpečiť takú ochranu, ktorou sa okamžite posilní presadzovanie noriem bezpečnosti v rámci iných druhov dopravy, konkrétne v osobitnej, vnútrozemskej vodnej, cestnej a železničnej doprave.
_________________	_________________
³⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 122, s. 18).	³⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 122, s. 18).
³⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/54/EÚ z 20. novembra 2013 o určitých zodpovednostiach vlajkového štátu za plnenie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave a jeho presadzovanie (Ú. v. EÚ L 329, s. 1), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, s. 57).	³⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/54/EÚ z 20. novembra 2013 o určitých zodpovednostiach vlajkového štátu za plnenie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave a jeho presadzovanie (Ú. v. EÚ L 329, s. 1), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, s. 57).
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) Zhromažďovanie dôkazov, odhaľovanie a riešenie trestných činov proti životnému prostrediu a protiprávneho konania v súvislosti s ochranou životného prostredia zostáva výzvou a musí sa posilniť, ako Komisia uznala vo svojom oznámení nazvanom „Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia“ z 18. januára 2018⁴⁰. Hoci pravidlá ochrany oznamovateľov v súčasnosti existujú len v jednom odvetvovom nástroji na ochranu životného prostredia⁴¹, zavedenie takejto ochrany sa zdá nevyhnutné na zaistenie účinného presadzovania acquis Únie v oblasti životného prostredia, ktorého porušenie môže poškodiť verejný záujem s možným účinkom presahovania cez hranice členských štátov. Platí to aj pre prípady, keď nebezpečné výrobky môžu spôsobiť poškodenie životného prostredia.	(10) Zhromažďovanie dôkazov, predchádzanie, odhaľovanie a riešenie trestných činov proti životnému prostrediu a protiprávneho konania alebo opomenutia, ako aj potenciálneho porušovania predpisov v súvislosti s ochranou životného prostredia zostáva, žiaľ, výzvou a musí sa posilniť, ako Komisia uznala vo svojom oznámení nazvanom „Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia“ z 18. januára 2018⁴⁰. Hoci pravidlá ochrany oznamovateľov v súčasnosti existujú len v jednom odvetvovom nástroji na ochranu životného prostredia⁴¹, zavedenie takejto ochrany je nevyhnutné na zaistenie účinného presadzovania acquis Únie v oblasti životného prostredia, ktorého porušenie môže poškodiť verejný záujem s možným účinkom presahovania cez hranice členských štátov. Platí to aj pre prípady, keď nebezpečné výrobky môžu spôsobiť poškodenie životného prostredia.
_________________	_________________
⁴⁰ COM(2018)010 final.	⁴⁰ COM(2018) 0010.
⁴¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (Ú. v. EÚ L 178, s. 66).	⁴¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, a o zmene smernice 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66).
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(11) Podobné faktory oprávňujú zavedenie ochrany oznamovateľov, ktorá by mala vychádzať z existujúcich ustanovení a predchádzať porušeniam pravidiel EÚ v oblasti potravinového reťazca, a najmä v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, ako aj v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat. Rôzne pravidlá Únie vypracované v týchto oblastiach sú vzájomne úzko prepojené. V nariadení (ES) č. 178/2002⁴² sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky, ktoré sú východiskom pre všetky opatrenia Únie a vnútroštátne opatrenia týkajúce sa potravín a krmív s osobitným dôrazom na bezpečnosť potravín, s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s potravinami, ako aj účinné fungovanie vnútorného trhu. V uvedenom nariadení sa okrem iného stanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov nesmú odrádzať svojich zamestnancov a iné osoby od spolupráce s príslušnými orgánmi, ak sa tým môže predísť riziku spojenému z potravinami, resp. toto riziko znížiť alebo eliminovať. Zákonodarca Únie prijal podobný prístup v rámci právnej úpravy v oblasti zdravia zvierat prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2016/429, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie a kontroly chorôb zvierat, ktoré sa môžu prenášať na zvieratá alebo na ľudí⁴³.	(11) Podobné faktory oprávňujú zavedenie ochrany oznamovateľov, ktorá by mala vychádzať z existujúcich ustanovení a predchádzať porušeniam pravidiel EÚ v oblasti potravinového reťazca, a najmä v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, ako aj v oblasti zdravia, ochrany a dobrých životných podmienok zvierat. Rôzne pravidlá Únie vypracované v týchto oblastiach sú vzájomne úzko prepojené. V nariadení (ES) č. 178/2002⁴² sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky, ktoré sú východiskom pre všetky opatrenia Únie a vnútroštátne opatrenia týkajúce sa potravín a krmív s osobitným dôrazom na bezpečnosť potravín, s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s potravinami, ako aj účinné fungovanie vnútorného trhu. V uvedenom nariadení sa okrem iného stanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov nesmú odrádzať svojich zamestnancov a iné osoby od spolupráce s príslušnými orgánmi, ak sa tým môže predísť riziku spojenému z potravinami, resp. toto riziko znížiť alebo eliminovať. Zákonodarca Únie prijal podobný prístup v rámci právnej úpravy v oblasti zdravia zvierat prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2016/429, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie a kontroly chorôb zvierat, ktoré sa môžu prenášať na zvieratá alebo na ľudí⁴³. Smernica Rady 98/58/ES^43a a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ^43b, ako aj nariadenia Rady (ES) č. 1/2005^43c a nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009^43d ustanovujú pravidlá ochrany a dobrých životných podmienok zvierat chovaných na hospodárske účely počas prepravy, v čase usmrcovania, a keď sa používajú na pokusy na zvieratách.
__________________	__________________
⁴² Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1).	⁴² Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, s. 1).
⁴³ Ú. v. EÚ L 84, s. 1.	⁴³ Ú. v. EÚ L 84, s. 1.
	^43a Smernica Rady 98/58/EC z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23).
	^43b Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33).
	^43c Nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1).
	^43d Nariadenie Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania (Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh smernice Odôvodnenie 12
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) Posilnenie ochrany oznamovateľov by bolo prínosom aj z hľadiska predchádzania porušeniam pravidiel Euratomu o jadrovej bezpečnosti, ochrane pred žiarením a zodpovednom a bezpečnom nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, ako aj z hľadiska odrádzania od takýchto porušení. Zároveň by sa tým posilnilo presadzovanie existujúcich ustanovení revidovanej smernice o jadrovej bezpečnosti⁴⁴ týkajúcich sa kultúry efektívnej jadrovej bezpečnosti, a najmä článku 8b ods. 2 písm. a), v ktorom sa okrem iného vyžaduje, aby príslušný regulačný orgán vytvoril systémy riadenia, v rámci ktorých sa udeľuje náležitá priorita jadrovej bezpečnosti a ktoré podporujú schopnosť zamestnancov a vedenia na všetkých úrovniach overovať účinné dodržiavanie príslušných bezpečnostných zásad a postupov a podávať včas správy o bezpečnostných otázkach.	(Netýka sa slovenskej verzie.)
_________________
⁴⁴ Smernica Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014, s. 42 – 52).
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh smernice Odôvodnenie 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) V rovnakej miere môžu byť hlásenia oznamovateľov kľúčom k odhaleniu rizík pre verejné zdravie a ochranu spotrebiteľa vyplývajúcich z porušenia pravidiel Únie, ktoré by inak mohli zostať skryté, k predchádzaniu týmto rizikám, ich zníženiu alebo odstráneniu. Najmä ochrana spotrebiteľa je takisto úzko spojená s prípadmi, keď nebezpečné výrobky môžu spotrebiteľom spôsobiť značnú ujmu. Preto by sa v súvislosti s príslušnými pravidlami Únie prijatými podľa článkov 114, 168 a 169 ZFEÚ mala zaviesť ochrana oznamovateľov.	(13) V rovnakej miere môžu byť hlásenia oznamovateľov kľúčom k odhaleniu rizík pre verejné zdravie a ochranu spotrebiteľa vyplývajúcich z porušenia pravidiel Únie, ktoré by inak mohli zostať skryté, k predchádzaniu týmto rizikám, ich zníženiu alebo odstráneniu. Najmä ochrana spotrebiteľa je takisto úzko spojená s prípadmi, keď nebezpečné výrobky môžu spotrebiteľom spôsobiť ujmu. Preto by sa v súvislosti s príslušnými pravidlami Únie prijatými podľa článkov 114, 168 a 169 ZFEÚ mala zaviesť ochrana oznamovateľov.
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh smernice Odôvodnenie 14
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) Ochrana súkromia a osobných údajov je ďalšou oblasťou, v ktorej oznamovatelia majú výhodné postavenie umožňujúce odhaľovanie porušení práva Únie, ktoré môžu vážne poškodiť verejný záujem. Podobné úvahy sa uplatňujú pri porušení smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov⁴⁵, ktorou sa zavádza oznamovanie incidentov (vrátane tých, ktoré neporušujú ochranu osobných údajov) a bezpečnostné požiadavky pre subjekty, ktoré poskytujú základné služby v mnohých odvetviach (napr. v oblasti energetiky, zdravotníctva, dopravy, bankovníctva atď.), a pre poskytovateľov kľúčových digitálnych služieb (napr. služby cloud computingu) Nahlasovanie oznamovateľmi je v tejto oblasti mimoriadne cenné z pohľadu predchádzania bezpečnostným incidentom, ktoré by mohli ovplyvniť kľúčové hospodárske a sociálne činnosti a široko používané digitálne služby. Pomáha zabezpečiť kontinuitu služieb, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vnútorného trhu a blaho spoločnosti.	(14) Ochrana súkromia a osobných údajov zakotvená v článkoch 7 a 8 Charty základných práv a článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) je ďalšou oblasťou, v ktorej oznamovatelia môžu pomôcť odhaliť porušenia práva Únie, ktoré môžu poškodiť verejný záujem. Podobné úvahy sa uplatňujú pri porušení smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov⁴⁵, ktorou sa zavádza oznamovanie incidentov (vrátane tých, ktoré neporušujú ochranu osobných údajov) a bezpečnostné požiadavky pre subjekty, ktoré poskytujú základné služby v mnohých odvetviach (napr. v oblasti energetiky, cestovného ruchu, zdravotníctva, dopravy, bankovníctva, výstavby atď.), a pre poskytovateľov kľúčových digitálnych služieb (napr. služby cloud computingu) a pre dodávateľov základných služieb, ako je voda, elektrina a plyn. Nahlasovanie oznamovateľmi je v tejto oblasti mimoriadne cenné z pohľadu predchádzania bezpečnostným incidentom, ktoré by mohli ovplyvniť kľúčové hospodárske a sociálne činnosti a široko používané digitálne služby, ako aj z pohľadu predchádzania akémukoľvek porušovaniu právnych predpisov Únie v oblasti ochrany údajov. Pomáha zabezpečiť kontinuitu služieb, ktoré sú nevyhnutné pre spoločnosť.
_________________	_________________
⁴⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii.	⁴⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh smernice Odôvodnenie 16
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(16) Ochrana finančných záujmov Únie, ktorá sa týka boja proti podvodom, korupcii a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti ovplyvňujúcej používanie výdavkov Únie, výber príjmov Únie a finančné prostriedky alebo aktíva Únie, je kľúčovou oblasťou, v ktorej treba posilniť presadzovanie práva Únie. Posilnenie ochrany finančných záujmov Únie zahŕňa aj plnenie rozpočtu Únie súvisiaceho s výdavkami vynaloženými na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Nedostatočne účinné presadzovanie v oblasti finančných záujmov Únie vrátane podvodov a korupcie na vnútroštátnej úrovni spôsobuje zníženie príjmov Únie a zneužívanie finančných prostriedkov EÚ, čo môže narušiť verejné investície a rast a ohroziť dôveru občanov v činnosť EÚ. Ochrana oznamovateľov je nevyhnutná na uľahčenie odhaľovania príslušných podvodov a nezákonnej činnosti, predchádzania takýmto podvodom a nezákonnej činnosti a odstrašovania od nich.	(16) Ochrana finančných záujmov Únie, ktorá sa týka boja proti podvodom, korupcii, porušovaniu právnych požiadaviek, zneužívaniu právomoci a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti ovplyvňujúcej používanie výdavkov Únie, výber príjmov Únie a finančné prostriedky alebo aktíva Únie, je kľúčovou oblasťou, v ktorej treba posilniť presadzovanie práva Únie. Posilnenie ochrany finančných záujmov Únie zahŕňa aj plnenie rozpočtu Únie súvisiaceho s výdavkami vynaloženými na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Nedostatočne účinné presadzovanie v oblasti finančných záujmov Únie vrátane podvodov a korupcie na vnútroštátnej úrovni spôsobuje zníženie príjmov Únie a zneužívanie finančných prostriedkov EÚ, čo môže narušiť verejné investície a rast a ohroziť dôveru občanov v činnosť EÚ. Kľúčovú úlohu pri odhaľovaní protiprávneho konania súvisiaceho so všetkými týmito oblasťami zohrávajú aj investigatívni novinári. Títo novinári predstavujú veľmi exponovanú skupinu profesionálov, ktorí za odhalenie obrovských nezrovnalostí a korupčných systémov platia stratou pracovného miesta, slobody, či dokonca stratou vlastného života. Horizontálny legislatívny návrh týkajúci sa ochrany oznamovateľov by mal preto obsahovať aj osobitné opatrenia na ochranu investigatívnych novinárov. Investigatívna žurnalistika a ochrana oznamovateľov sú nevyhnutné na uľahčenie odhaľovania príslušných podvodov a nezákonnej činnosti, predchádzania takýmto podvodom a nezákonnej činnosti a odstrašovania od nich.
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh smernice Odôvodnenie 18
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(18) Niektoré akty Únie, najmä v oblasti finančných služieb, ako je nariadenie (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu⁴⁹ a vykonávacia smernica Komisie 2015/2392 prijatá na základe uvedeného nariadenia⁵⁰, už obsahujú podrobné pravidlá o ochrane oznamovateľov. Takéto existujúce právne predpisy Únie vrátane zoznamu uvedeného v časti II prílohy by mali byť doplnené touto smernicou, aby tieto nástroje boli plne zladené s jej minimálnymi normami a aby sa pritom zachovali všetky špecifiká, ktoré sa v uvedených nástrojoch stanovujú a ktoré sú prispôsobené príslušným odvetviam. To má osobitný význam najmä pri určovaní toho, ktoré právne subjekty v oblasti finančných služieb, predchádzania praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu sú v súčasnosti povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania.	(18) Niektoré akty Únie, najmä v oblasti finančných služieb, ako je nariadenie (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu⁴⁹ a vykonávacia smernica Komisie 2015/2392 prijatá na základe uvedeného nariadenia⁵⁰, už obsahujú podrobné pravidlá o ochrane oznamovateľov. Takéto existujúce právne predpisy Únie vrátane zoznamu uvedeného v časti II prílohy by mali byť doplnené touto smernicou, aby tieto nástroje boli plne zladené s jej minimálnymi normami a aby sa pritom zachovali všetky špecifiká, ktoré sa v uvedených nástrojoch stanovujú a ktoré sú prispôsobené príslušným odvetviam. To má osobitný význam najmä pri určovaní toho, ktoré právne subjekty v oblasti finančných služieb, predchádzania praniu špinavých peňazí a boj proti nemu, riadneho vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ^50a, financovania terorizmu a počítačovej kriminality sú v súčasnosti povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania. Keďže tieto prípady často zahŕňajú veľmi zložité medzinárodné podnikové a finančné štruktúry, ktoré pravdepodobne patria do pôsobnosti rôznych jurisdikcií, mali by sa prijať ustanovenia na vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre oznamovateľov.
_________________	_________________
⁴⁹ Ú. v. EÚ L 173, s. 1.	⁴⁹ Ú. v. EÚ L 173, s. 1.
⁵⁰ Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom (Ú. v. EÚ L 332, s. 126).	⁵⁰ Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom (Ú. v. EÚ L 332, s. 126).
	^50a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh smernice Odôvodnenie 18 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(18a) Únia je založená na spoločných hodnotách a zásadách. Zaručuje dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd zakotvených v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Keďže ide o práva a zásady, ktoré sú základom Európskej únie, ich ochrana má rozhodujúci význam a osoby, ktoré odhaľujú porušovanie týchto práv a zásad, by mali mať nárok na ochranu podľa tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh smernice Odôvodnenie 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(19) Vždy, keď sa prijme nový akt Únie, v prípade ktorého je ochrana oznamovateľov dôležitá a môže prispieť k účinnejšiemu presadzovaniu, malo by sa zvážiť, či sa má zmeniť príloha k súčasnej smernici s cieľom zahrnúť daný akt do rozsahu jej pôsobnosti.	(19) S cieľom zohľadniť akýkoľvek nový akt Únie, v prípade ktorého je ochrana oznamovateľov dôležitá a ktorý by mohol mať vplyv z hľadiska účinnejšieho presadzovania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom zmeniť túto smernicu aktualizáciou jej prílohy zakaždým, keď sa takýto nový akt Únie prijme s cieľom zaradiť ho do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva^1a. Predovšetkým v záujme zaistenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty poskytujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a ich experti majú stály prístup na stretnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa venujú príprave delegovaných aktov.
	___________________
	^1a Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh smernice Odôvodnenie 19 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(19a) V určitých situáciách môžu porušenia práva Únie týkajúce sa ochrany pracovníkov, zamestnania a pracovných podmienok, sociálnych, individuálnych a kolektívnych práv pracovníkov podliehať účinným individuálnym postupom na zabezpečenie nápravy. Na druhej strane, ak sú takéto porušenia systematické, narúšajú verejný záujem, a preto je potrebné zabezpečiť ochranu tých, ktorí takéto porušenia nahlasujú. V určitých oblastiach boli zaznamenané problémy s vykonávaním právnych predpisov Únie, ako napríklad využívanie neprijateľne neistých pracovných miest. Požaduje sa aj účinné presadzovanie práva Únie a zlepšenie ochrany oznamovateľov v oblasti pracovného práva by tak zlepšilo uplatňovanie práva a zabezpečilo vysokú úroveň ochrany pracovníkov na vnútornom trhu a zároveň by zabezpečilo spravodlivú hospodársku súťaž medzi hospodárskymi subjektmi.
Pozmeňujúci návrh 25 Návrh smernice Odôvodnenie 20
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(20) Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana poskytovaná zamestnancom pri nahlasovaní porušení pracovného práva Únie. Najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v článku 11 rámcovej smernice 89/391/EHS od členských štátov už vyžaduje, aby zabezpečili, že pracovníci alebo zástupcovia pracovníkov nebudú znevýhodnení z dôvodu svojich žiadostí alebo návrhov zamestnávateľom, aby prijali primerané opatrenia na zmiernenie ohrozenia pracovníkov a/alebo odstránenie zdrojov nebezpečenstva. Pracovníci a ich zástupcovia majú nárok informovať o problémoch príslušné vnútroštátne orgány, ak sa domnievajú, že prijaté opatrenia a prostriedky použité zamestnávateľom nepostačujú na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.	(20) Touto smernicou by sa mala dopĺňať ochrana poskytovaná zamestnancom pri nahlasovaní porušení pracovného práva Únie. Najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v článku 11 rámcovej smernice 89/391/EHS od členských štátov už vyžaduje, aby zabezpečili, že pracovníci alebo zástupcovia pracovníkov nebudú znevýhodnení z dôvodu svojich žiadostí alebo návrhov zamestnávateľom, aby prijali primerané opatrenia na zmiernenie ohrozenia pracovníkov a/alebo odstránenie zdrojov nebezpečenstva. Pracovníci a ich zástupcovia majú nárok informovať o problémoch príslušné vnútroštátne orgány alebo orgány Únie, ak sa domnievajú, že prijaté opatrenia a prostriedky použité zamestnávateľom nepostačujú na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.
Pozmeňujúci návrh 26 Návrh smernice Odôvodnenie 21
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(21) Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana národnej bezpečnosti a iné utajované skutočnosti, ktoré majú byť z bezpečnostných dôvodov chránené pred neoprávneným prístupom, ako to vyžaduje právo Únie alebo platné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia príslušného členského štátu. Ustanovenia tejto smernice by predovšetkým nemali mať vplyv na povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ alebo rozhodnutia Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.	(21) Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana národnej bezpečnosti a iné utajované skutočnosti, ktoré majú byť z bezpečnostných dôvodov chránené pred neoprávneným prístupom, ako to vyžaduje právo Únie alebo platné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia príslušného členského štátu. Ustanovenia tejto smernice by navyše nemali mať vplyv na povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ alebo rozhodnutia Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.
Pozmeňujúci návrh 27 Návrh smernice Odôvodnenie 22
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(22) Osoby, ktoré nahlasujú informácie o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu získané v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, využívajú svoje právo na slobodu prejavu. Právo na slobodu prejavu, zakotvené v článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), zahŕňa slobodu a pluralitu médií.	(22) Osoby, ktoré nahlasujú informácie o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu, konajú v rámci práva na slobodu prejavu a informácií zakotveného v článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), ktoré zahŕňa právo prijímať a rozširovať informácie a slobodu a pluralitu médií.
Pozmeňujúci návrh 28 Návrh smernice Odôvodnenie 26
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(26) Po prvé, ochrana by sa mala uplatňovať na osoby, ktoré majú štatút „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ZFEÚ v súlade s výkladom Súdneho dvora Európskej únie⁵², t. j. osoby, ktoré vykonávajú počas určitého časového obdobia v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré dostávajú odmenu. Ochrana by sa preto mala poskytovať aj pracovníkom s neštandardným pracovnoprávnym vzťahom vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov na dobu určitú, ako aj osôb s pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, čo sú druhy vzťahov, pri ktorých sa často ťažko uplatňuje štandardná ochrana pred nespravodlivým zaobchádzaním.	(26) Po prvé, ochrana by sa mala uplatňovať na osoby, ktoré majú štatút „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ZFEÚ v súlade s výkladom Súdneho dvora Európskej únie⁵², t. j. osoby, ktoré vykonávajú počas určitého časového obdobia v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré dostávajú odmenu. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora by sa mal pojem „pracovník“ vykladať v širšom zmysle, najmä tak, aby zahŕňal zamestnancov vo verejnej správe a štátnych zamestnancov. Ochrana by sa preto mala poskytovať aj pracovníkom s iným pracovnoprávnym vzťahom vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov na dobu určitú, praktikantov, platených a neplatených stážistov, ako aj osôb s pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania a osôb v neistých pracovných podmienkach alebo s cezhraničným štatútom, čo sú druhy vzťahov, pri ktorých sa často ťažko uplatňuje štandardná ochrana pred nespravodlivým zaobchádzaním. No a napokon by sa mala ochrana poskytovať aj osobám, ktorým skončila pracovná zmluva.
_________________	_________________
⁵² Rozsudok z 3. júla 1986, Lawrie-Blum, vec 66/85; rozsudok zo 14. októbra 2010, Union Syndicale Solidaires Isère, vec C-428/09; rozsudok z 9. júla 2015, Balkaya, vec C-229/14; rozsudok zo 4. decembra 2014, FNV Kunsten, vec C-413/13; rozsudok zo 17. novembra 2016, Ruhrlandklinik, vec C-216/15.	⁵²Rozsudok Súdneho dvora z 3. júla 1986, Lawrie-Blum proti Land Baden-Württemberg, C-66/85, ECLI:EU:C:1986:284. rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 2010, Union Syndicale Solidaires Isère, vec C-428/09, ECLI:EU:C:2010:612; rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 2015, Balkaya, vec C-229/14,ECLI:EU:C:2015:455; rozsudok Súdneho dvora zo 4. decembra 2014, FNV Kunsten Informatie en Media, vec C-413/13,ECLI:EU:C:2014:2411; rozsudok Súdneho dvora zo 17. novembra 2016, Betriebsrat der Ruhrlandklinik, vec C-216/15,ECLI:EU:C:2016:883.
Pozmeňujúci návrh 29 Návrh smernice Odôvodnenie 27
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(27) Ochrana by sa mala rozšíriť aj na ďalšie kategórie fyzických alebo právnických osôb, ktoré síce nie sú „pracovníkmi“ v zmysle článku 45 ZFEÚ, ale môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení právnych predpisov a v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou sa môžu nachádzať v situácii hospodárskej zraniteľnosti. Napríklad v oblastiach, ako je bezpečnosť výrobkov, sú dodávatelia oveľa bližšie k zdroju možných nekalých a nezákonných postupov výroby, dovozu alebo distribúcie nebezpečných výrobkov; pri využívaní fondov Únie sú konzultanti poskytujúci svoje služby vo výhodnom postavení nato, aby upozornili na porušenia, ktorých sú svedkami. Takéto kategórie osôb vrátane samostatne zárobkovo činných osôb poskytujúcich služby, externých pracovníkov, zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov obvykle podliehajú odvetným opatreniam vo forme predčasného ukončenia alebo zrušenia zmluvy o poskytnutí služby, licencie alebo povolenia, vo forme straty súvisiacej s podnikaním, straty príjmu, nátlaku, zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti alebo poškodenia dobrého mena. Akcionári a osoby v riadiacich orgánoch môžu byť takisto vystavené odvetným opatreniam, napríklad z finančného hľadiska alebo vo forme zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu alebo poškodenia ich dobrého mena. Ochrana by sa mala poskytovať aj uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o poskytovanie služieb organizácii, ktorí získali informácie o porušeniach práva počas náborového procesu alebo inej fázy rokovaní pred uzatvorením zmluvy a ktorí môžu byť vystavení odvetným opatreniam, napríklad vo forme negatívnych referencií od zamestnávateľa alebo zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti.	(27) Ochrana by sa mala rozšíriť aj na ďalšie kategórie fyzických alebo právnických osôb, ktoré síce nie sú „pracovníkmi“ v zmysle vnútroštátneho práva alebo v súlade s článkom 45 ZFEÚ, ale môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení právnych predpisov a v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou sa môžu nachádzať v situácii hospodárskej zraniteľnosti. Napríklad v oblastiach, ako je bezpečnosť výrobkov, sú dodávatelia oveľa bližšie k zdroju možných nekalých a nezákonných postupov výroby, dovozu alebo distribúcie nebezpečných výrobkov; pri využívaní fondov Únie sú konzultanti poskytujúci svoje služby vo výhodnom postavení nato, aby upozornili na porušenia, ktorých sú svedkami. Takéto kategórie osôb vrátane samostatne zárobkovo činných osôb poskytujúcich služby, externých pracovníkov, zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov obvykle podliehajú odvetným opatreniam, ktoré môžu mať napríklad formu predčasného ukončenia alebo zrušenia zmluvy o poskytnutí služby, licencie alebo povolenia, straty súvisiacej s podnikaním, straty príjmu, nátlaku, zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti alebo poškodenia dobrého mena. Akcionári a osoby v riadiacich orgánoch môžu byť takisto vystavené odvetným opatreniam, napríklad z finančného hľadiska alebo vo forme zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu alebo poškodenia ich dobrého mena. Ochrana by sa mala poskytovať aj uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o poskytovanie služieb organizácii, ktorí získali informácie o porušeniach práva počas náborového procesu alebo inej fázy rokovaní pred uzatvorením zmluvy a ktorí môžu byť vystavení odvetným opatreniam, napríklad vo forme negatívnych referencií od zamestnávateľa alebo zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti.
Odôvodnenie
Smernica by mala rešpektovať, že vymedzenie pojmu „pracovník“ je v niektorých členských štátoch vnútroštátnou záležitosťou.
Pozmeňujúci návrh 30 Návrh smernice Odôvodnenie 27 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(27 a) V súlade s článkami 22a, 22b a 22c Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a článku 11 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie stanoveného v nariadení Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68^1a sú všetky inštitúcie Únie povinné prijať a vykonávať vnútorné predpisy na ochranu oznamovateľov .
	_______________
	^1a Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1.
Pozmeňujúci návrh 31 Návrh smernice Odôvodnenie 28
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(28) Účinná ochrana oznamovateľov znamená aj ochranu ďalších kategórií osôb, ktoré síce nie sú hospodársky závislé od svojich pracovných činností, ale môžu napriek tomu čeliť odvetným opatreniam z dôvodu odhalenia porušenia. Odvetné opatrenia voči dobrovoľníkom a neplateným stážistom môžu mať formu ukončenia využívania ich služieb, negatívnych referencií pre budúce zamestnanie alebo iného poškodenia ich dobrého mena.	(28) Účinná ochrana oznamovateľov znamená aj ochranu ďalších kategórií osôb, ktoré síce nie sú hospodársky závislé od svojich pracovných činností, ale môžu napriek tomu čeliť odvetným opatreniam z dôvodu odhalenia porušenia alebo priamej či nepriamej podpory oznamovateľov pri nahlasovaní. Odvetné opatrenia voči dobrovoľníkom a plateným alebo neplateným stážistom môžu mať formu ukončenia využívania ich služieb, negatívnych referencií pre budúce zamestnanie alebo iného poškodenia ich dobrého mena či kariérnych vyhliadok.
Pozmeňujúci návrh 32 Návrh smernice Odôvodnenie 28 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(28a) Z rovnakých dôvodov je dôležité zabezpečiť ochranu osôb, napr. pracovných kolegov, ktoré pomáhajú nahlasujúcej osobe na pracovisku, napríklad tak, že jej poskytujú poradenstvo o tom, ako postupovať, o kanáloch nahlasovania, poskytovanej ochrane alebo formulácii informácií. Tieto osoby by sa mohli dozvedieť o zverejňovaných informáciách a mohli sa tak tiež stať obeťami odvetných opatrení. Preto by mali mať nárok na ochranu podľa tejto smernice. Investigatívni novinári majú tiež kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení práva Únie a môžu byť vystavení odvetným opatreniam, ako sú napríklad strategické súdne konania, napríklad v prípade urážky na cti alebo ohovárania. Preto by mali mať takisto právo využívať ochranné opatrenia stanovené v tejto smernici, aby sa zachovala sloboda prejavu, pokiaľ vnútroštátne právne predpisy neustanovujú väčšiu ochranu.
Pozmeňujúci návrh 33 Návrh smernice Odôvodnenie 28 b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(28b) Efektívna ochrana oznamovateľov by mala zahŕňať aj ochranu každého jednotlivca, ktorý má dôkazy o takýchto činoch vo verejnom alebo súkromnom sektore, ale ktorý nebol nevyhnutne svedkom takýchto činov ako prvý.
Pozmeňujúci návrh 34 Návrh smernice Odôvodnenie 28 c (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(28c) Účinná ochrana znamená poskytnúť primeranú odbornú prípravu a dostupnú informačnú kanceláriu, ktorá bude informovať oznamovateľov o ich právach, možnostiach zverejnenia a obmedzeniach ochrany, aby si boli vedomí svojich práv a zodpovednosti. Toto by sa nemalo považovať za náhradu prístupu k nezávislému právnemu poradenstvu, ktoré by malo byť takisto k dispozícii.
Pozmeňujúci návrh 35 Návrh smernice Odôvodnenie 29
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(29) Účinné odhaľovanie vážneho poškodenia verejného záujmu a predchádzanie takémuto poškodeniu si vyžaduje, aby sa nahlasované informácie, ktoré spĺňajú podmienky ochrany, vzťahovali nielen na nezákonné činnosti, ale aj na zneužitie práva, konkrétne na prípady konania alebo opomenutia, ktoré sa z formálneho hľadiska nejavia ako nezákonné, ale sú v rozpore s predmetom alebo účelom zákona.	(29) Účinné odhaľovanie poškodenia verejného záujmu a predchádzanie takémuto poškodeniu si vyžaduje, aby sa nahlasované informácie, ktoré spĺňajú podmienky ochrany, vzťahovali nielen na nezákonné činnosti, ale aj na zneužitie práva, konkrétne na prípady konania alebo opomenutia, ktoré sa z formálneho hľadiska nejavia ako nezákonné, ale sú v rozpore s predmetom alebo účelom zákona alebo predstavujú hrozbu alebo možné poškodenie verejného záujmu.
Pozmeňujúci návrh 36 Návrh smernice Odôvodnenie 30
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(30) Na účinné predchádzanie porušeniam práva Únie je potrebné, aby sa ochrana poskytovala aj osobám, ktoré poskytujú informácie o možných porušeniach, ku ktorým ešte nedošlo, ale pravdepodobne budú spáchané. Z tých istých dôvodov je ochrana odôvodnená aj v prípade osôb, ktoré nepredkladajú nesporné dôkazy, ale vyjadrujú odôvodnené obavy alebo podozrenia. Ochrana by sa zároveň nemala vzťahovať na nahlasovanie informácií, ktoré sú už zverejnené, ani na nahlasovanie nepodložených fám a klebiet.	(30) Na účinné predchádzanie porušeniam práva Únie je potrebné, aby sa ochrana poskytovala aj osobám, ktoré poskytujú informácie o porušeniach, ktoré budú veľmi pravdepodobne spáchané. Z tých istých dôvodov je ochrana odôvodnená aj v prípade osôb, ktoré nepredkladajú nesporné dôkazy, ale vyjadrujú podložené, odôvodnené obavy alebo podozrenia, ako aj osôb, ktoré dopĺňajú informácie k záležitostiam, ktoré už sú známe vo verejnej sfére. Ochrana by sa zároveň nemala vzťahovať na nahlasovanie nepodložených fám a klebiet.
Pozmeňujúci návrh 37 Návrh smernice Odôvodnenie 30 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(30a) Avšak v záujme toho, aby sa predišlo neoprávnenému poškodzovaniu povesti, by sa malo jednoznačne rozlišovať medzi úmyselnými falošnými obvineniami, ktoré majú dotknutú osoby alebo subjekt poškodiť, a nahlasovaním informácií, v prípade ktorých mala nahlasujúca osoba opodstatnené dôvody domnievať sa, že sú pravdivé. Touto smernicou nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktoré sa uplatnia v prípade falošného obvinenia, ako je ohováranie.
Pozmeňujúci návrh 38 Návrh smernice Odôvodnenie 31
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(31) Pri odvetných opatreniach je vyjadrený blízky vzťah (príčina a následok), ktorý musí existovať medzi nahlásením a nepriaznivým zaobchádzaním, ktorému priamo alebo nepriamo čelí nahlasujúca osoba, čo je podmienkou toho, aby táto osoba mohla získať právnu ochranu. V záujme účinnej ochrany nahlasujúcich osôb ako prostriedku na posilnenie presadzovania práva Únie je potrebné stanoviť široké vymedzenie pojmu odvetné opatrenia, ktoré zahŕňa akékoľvek konanie alebo opomenutie, ku ktorým dochádza v súvislosti s pracovnou činnosťou a ktoré týmto osobám spôsobujú ujmu.	(31) Pri odvetných opatreniach je vyjadrený vzťah (príčina a následok), ktorý musí existovať medzi nahlásením a nepriaznivým zaobchádzaním, ktorému priamo alebo nepriamo čelí nahlasujúca osoba alebo osoby zvažujúce nahlásenie či osoby, ktoré pomáhajú nahlasujúcej osobe v procese nahlasovania, aby tieto osoby mohli získať právnu ochranu. Keďže formy odvetných opatrení sú obmedzené len predstavivosťou páchateľov takýchto činov, v záujme účinnej ochrany nahlasujúcich osôb alebo osôb zvažujúcich nahlásenie alebo osôb, ktoré pomáhajú nahlasujúcej osobe v procese nahlasovania, ako prostriedku na posilnenie presadzovania práva Únie je potrebné stanoviť široké vymedzenie pojmu odvetné opatrenia, ktoré zahŕňa akékoľvek konanie alebo opomenutie, ku ktorým dochádza v súvislosti s pracovnou činnosťou a ktoré týmto osobám spôsobujú ujmu.
Pozmeňujúci návrh 39 Návrh smernice Odôvodnenie 33
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(33) Oznamovatelia sú obzvlášť dôležitými zdrojmi pre investigatívnych novinárov. Zabezpečením účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami sa zvyšuje právna istota (potenciálnych) oznamovateľov, čím sa zároveň podporuje a uľahčuje oznamovanie informácií médiám. V tejto súvislosti je ochrana oznamovateľov ako novinárskych zdrojov kľúčová pre zabezpečenie toho, aby investigatívna žurnalistika v demokratických spoločnostiach mohla plniť úlohu „strážcu“.	(33) Oznamovatelia sú obzvlášť dôležitými zdrojmi pre investigatívnych novinárov. Zabezpečením účinnej ochrany oznamovateľov, ako aj investigatívnych novinárov pred odvetnými opatreniami a akoukoľvek formou obťažovania sa zvyšuje právna istota (potenciálnych) oznamovateľov, čím sa zároveň podporuje a uľahčuje oznamovanie informácií médiám, keď je to odôvodnené. V tejto súvislosti je ochrana oznamovateľov ako novinárskych zdrojov kľúčová pre zabezpečenie toho, aby investigatívna žurnalistika v demokratických spoločnostiach mohla plniť úlohu „strážcu“. V tejto súvislosti treba rovnakú ochranu ako oznamovateľom poskytnúť aj investigatívnym novinárom, ktorí využívajú oznamovateľov ako svoj zdroj. Okrem toho sa oznamovatelia a novinári často stávajú účastníkmi v neopodstatnených súdnych sporoch, ktoré proti nim podali právnické firmy, ktoré sa zaoberajú ohováraním a vydieraním, aby vystrašili nahlasujúce osoby a prinútili ich využiť nákladné prostriedky právnej ochrany. Tieto praktiky by sa mali dôrazne odsúdiť, a preto by sa na ne mala vzťahovať táto smernica.
Pozmeňujúci návrh 40 Návrh smernice Odôvodnenie 34
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(34) Je úlohou členských štátov, aby určili orgány príslušné pre prijímanie hlásení o porušeniach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a za prijímanie vhodných následných opatrení. Môžu to byť regulačné orgány alebo orgány dohľadu v dotknutých oblastiach, orgány presadzovania práva, protikorupčné orgány a ombudsmani. Orgány určené za príslušné orgány musia mať potrebné kapacity a právomoci na posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a na riešenie nahlásených porušení vrátane začatia vyšetrovania, stíhania alebo podania žaloby o vymáhanie finančných prostriedkov, alebo iných vhodných prostriedkov nápravy v súlade so svojím mandátom.	(34) Je úlohou členských štátov, aby určili orgány, ktoré sú príslušné pre prijímanie hlásení o porušeniach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a za prijímanie vhodných následných opatrení a ktoré majú čo možno najvyššiu úroveň nezávislosti a nestrannosti. Môžu to byť justičné orgány, regulačné orgány alebo orgány dohľadu v dotknutých oblastiach, orgány presadzovania práva, protikorupčné orgány a ombudsmani. Orgány určené za príslušné orgány by mali byť nezávislé a mali by mať potrebné kapacity a právomoci na nestranné a objektívne posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a na riešenie nahlásených porušení vrátane začatia alebo vyžiadania vyšetrovania, stíhania alebo podania žaloby o vymáhanie finančných prostriedkov, alebo iných vhodných prostriedkov nápravy v súlade so svojím mandátom. Zamestnanci týchto orgánov musia byť špecializovaní a musia absolvovať riadnu odbornú prípravu.
Pozmeňujúci návrh 41 Návrh smernice Odôvodnenie 35
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(35) V právnych predpisoch Únie v konkrétnych oblastiach, ako je zneužívanie trhu⁵³, civilné letectvo⁵⁴ alebo bezpečnosť operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori⁵⁵ sa už stanovuje vytvorenie interných a externých kanálov nahlasovania. Povinnosti týkajúce sa vytvorenia takýchto kanálov stanovené v tejto smernici by mali v čo najväčšej miere vychádzať z existujúcich kanálov stanovených v konkrétnych aktoch Únie.	(35) V právnych predpisoch Únie v konkrétnych oblastiach, ako je zneužívanie trhu⁵³, civilné letectvo⁵⁴ alebo bezpečnosť operácií prieskumu ložísk a ťažby ropy a zemného plynu na mori⁵⁵ sa už stanovuje vytvorenie interných a externých kanálov nahlasovania. Povinnosti týkajúce sa vytvorenia takýchto kanálov stanovené v tejto smernici by mali v čo najväčšej miere vychádzať z existujúcich kanálov stanovených v konkrétnych aktoch Únie. Ak takéto ustanovenia neexistujú a ak pravidlá stanovené v tejto smernici poskytujú väčšiu ochranu, mali by sa uplatniť práve tieto pravidlá.
__________________	__________________
⁵³ Už citované.	⁵³ Už citované.
⁵⁴ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, Ú. v. EÚ L 122, s. 18.	⁵⁴ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 996/2010 a ktorým sa zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/42/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 1321/2007 a (ES) č. 1330/2007 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 18).
⁵⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a o zmene smernice 2004/35/ES.	⁵⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori a o zmene smernice 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 66).
Pozmeňujúci návrh 42 Návrh smernice Odôvodnenie 35 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(35a) V prípadoch korupcie na vysokej úrovni sú potrebné dodatočné záruky s cieľom zabezpečiť, aby nahlasujúcim osobám nebránili v získaní ochrany osoby, ktorých sa týkajú usvedčujúce informácie, ktoré majú nahlasujúce osoby k dispozícii.
Pozmeňujúci návrh 43 Návrh smernice Odôvodnenie 35 b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(35b) Nahlasujúce osoby, ktoré majú informácie týkajúce sa korupcie na vysokej úrovni, by mali mať možnosť obrátiť sa na súdny orgán, ktorý je nezávislý od ostatných vládnych zložiek a má právomoc udeliť nahlasujúcim osobám účinnú ochranu a riešiť porušenia, ktoré odhaľujú.
Pozmeňujúci návrh 44 Návrh smernice Odôvodnenie 37
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(37) V záujme účinného odhaľovania porušení práva Únie a predchádzania takýmto porušeniam je dôležité, aby príslušné informácie urýchlene dostali tí, ktorí sú najbližšie k zdroju problému, ktorí majú k dispozícii najlepšie možnosti vykonať vyšetrovanie a ktorí majú právomoci na zaistenie nápravy, ak je to možné. Na tento účel je potrebné, aby právne subjekty v súkromnom a vo verejnom sektore zaviedli primerané interné postupy pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne.	(37) V záujme účinného odhaľovania porušení práva Únie a predchádzania takýmto porušeniam je dôležité, aby príslušné informácie urýchlene dostali tí, ktorí sú najbližšie k zdroju problému, ktorí majú k dispozícii najlepšie možnosti vykonať vyšetrovanie a ktorí majú právomoci na zaistenie nápravy, ak je to možné. Na tento účel je potrebné, aby právne subjekty v súkromnom a vo verejnom sektore zaviedli vhodné a primerané interné postupy, ktoré sa budú riadiť zásadami nezávislosti a nestrannosti, pre prijímanie a analýzu hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne. Opatrenia prijaté v súlade s takýmito vnútornými postupmi by mali obsahovať primerané záruky týkajúce sa dôvernosti, ochrany údajov a súkromia.
Pozmeňujúci návrh 45 Návrh smernice Odôvodnenie 38
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(38) Pre právne subjekty v súkromnom sektore je povinnosť vytvárať interné kanály úmerná ich veľkosti a miere rizika, ktoré ich činnosti predstavujú pre verejný záujem. Mala by sa vzťahovať na všetky stredné a veľké subjekty bez ohľadu na povahu ich činností, a to na základe ich povinnosti vyberať DPH. Malé podniky a mikropodniky vymedzené v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie zo 6. mája 2003 v znení zmien⁵⁶ by spravidla mali byť oslobodené od povinnosti vytvoriť interné kanály. Po primeranom posúdení rizika však členské štáty môžu od malých podnikov vyžadovať, aby vytvorili interné kanály nahlasovania v špecifických prípadoch (napr. z dôvodu významných rizík, ktoré môžu vyplývať z ich činností).	(38) Pre právne subjekty v súkromnom sektore je povinnosť vytvárať interné kanály úmerná ich veľkosti a miere rizika, ktoré ich činnosti predstavujú pre verejný záujem. Mala by sa vzťahovať na všetky stredné a veľké subjekty bez ohľadu na povahu ich činností, a to na základe ich povinnosti vyberať DPH. Avšak odchylne od toho by členské štáty mali mať možnosť oslobodiť od tejto povinnosti stredne veľké subjekty vymedzené v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie zo 6. mája 2003 v znení zmien⁵⁶. Malé podniky a mikropodniky vymedzené v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie zo 6. mája 2003 v znení zmien by spravidla mali byť oslobodené od povinnosti vytvoriť interné kanály. Po primeranom posúdení rizika však členské štáty môžu od malých podnikov vyžadovať, aby vytvorili interné kanály nahlasovania v špecifických prípadoch (napr. z dôvodu významných rizík, ktoré môžu vyplývať z ich činností).
_________________	_________________
⁵⁶ Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov, Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.	⁵⁶ Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov, Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.
Pozmeňujúci návrh 46 Návrh smernice Odôvodnenie 39
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(39) Oslobodenie malých podnikov a mikropodnikov od povinnosti vytvoriť interné kanály nahlasovania by sa nemalo vzťahovať na súkromné podniky pôsobiace v oblasti finančných služieb. Takéto podniky by mali byť aj naďalej povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania v súlade so súčasnými povinnosťami stanovenými v acquis Únie v oblasti finančných služieb.	(39) Oslobodenie malých podnikov a mikropodnikov od povinnosti vytvoriť interné kanály nahlasovania by sa nemalo vzťahovať na súkromné podniky pôsobiace v oblasti finančných služieb alebo úzko prepojené s touto oblasťou. Takéto podniky by mali byť aj naďalej povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania v súlade so súčasnými povinnosťami stanovenými v acquis Únie v oblasti finančných služieb.
Pozmeňujúci návrh 47 Návrh smernice Odôvodnenie 44 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(44a) Zatiaľ čo zámerom tejto smernice nie je regulovať dojednania týkajúce sa anonymného ohlasovania alebo anonymného zverejňovania, takéto druhy hlásení sa môžu vyskytnúť. Anonymné hlásenia prijaté prostredníctvom vnútorných kanálov by sa preto mali starostlivo sledovať. Pokiaľ ide o anonymné hlásenia vypracované s použitím externých kanálov, príslušné orgány by mali mať v súlade s vnútroštátnym právom možnosť nebrať tieto hlásenia do úvahy. Okrem toho v prípadoch, keď dôjde k odhaleniu totožnosti nahlasujúcich osôb, by tieto osoby mali byť oprávnené na ochranu podľa tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 48 Návrh smernice Odôvodnenie 44 b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(44b) Ukázalo sa, že rešpektovanie dôvernosti informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby je základným prvkom, ktorý môže zabrániť odvolaniam hlásení a autocenzúre. Z tohto dôvodu je vhodné zabezpečiť, aby sa od tejto povinnosti zachovania dôvernosti mohlo upustiť len vo výnimočných prípadoch, keď je zverejnenie informácií týkajúcich sa totožnosti nahlasujúcej osoby nevyhnutnou a primeranou povinnosťou, ktorá sa vyžaduje podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti s vyšetrovaniami, následnými súdnymi konaniami alebo v záujme ochrany slobôd iných vrátane práva na obhajobu dotknutej osoby, pričom sa na ňu v každom prípade vzťahujú primerané záruky podľa týchto právnych predpisov. V prípade porušenia povinnosti zachovať dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby by sa mali stanoviť primerané sankcie.
Pozmeňujúci návrh 49 Návrh smernice Odôvodnenie 44 c (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(44c) Je rozhodujúce, aby sa zabezpečila dôvernosť informácií o nahlasujúcej osobe a každom zúčastnenom subjekte tak, aby proces nahlasovania fungoval čo najplynulejšie a bez akýchkoľvek prekážok a aby sa zabránilo autocenzúre. Dôležitosť ochrany osobných údajov je napokon zakotvená v práve Únie aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch a tieto údaje si v prípade nahlasovania vyžadujú o to väčšiu ochranu.
Pozmeňujúci návrh 50 Návrh smernice Odôvodnenie 45
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(45) Najvhodnejšie osoby alebo oddelenia v súkromnom právnom subjekte, ktoré by mali byť určené ako príslušné pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne, závisia od štruktúry subjektu, ale v každom prípade by sa v rámci ich funkcie mala zabezpečiť absencia konfliktu záujmov a nezávislosť. V menších subjektoch by táto funkcia mohla byť dvojitou funkciou, ktorú zastáva úradník spoločnosti, ktorý je v dobrej pozícii, aby mohol podávať hlásenia priamo vedúcemu organizácie, napríklad vedúci oddelenia dodržiavania súladu s predpismi alebo oddelenia ľudských zdrojov, vedúci právneho oddelenia alebo oddelenia pre ochranu súkromia, finančný riaditeľ, výkonný riaditeľ pre audit alebo člen predstavenstva.	(45) Najvhodnejšie osoby alebo oddelenia v súkromnom právnom subjekte, ktoré by mali byť určené ako príslušné pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne, závisia od štruktúry subjektu, ale v každom prípade by sa v rámci ich funkcie mala zabezpečiť absencia konfliktu záujmov, primerané odborné znalosti a nezávislosť. V menších subjektoch by táto funkcia mohla byť dvojitou funkciou, ktorú zastáva úradník spoločnosti, ktorý je v dobrej pozícii, aby mohol podávať hlásenia priamo vedúcemu organizácie, napríklad vedúci oddelenia dodržiavania súladu s predpismi alebo oddelenia ľudských zdrojov, vedúci právneho oddelenia alebo oddelenia pre ochranu súkromia, finančný riaditeľ, výkonný riaditeľ pre audit alebo člen predstavenstva.
Pozmeňujúci návrh 51 Návrh smernice Odôvodnenie 46
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(46) V súvislosti s interným nahlasovaním sú kvalita a transparentnosť poskytnutých informácií o postupu prijímania následných opatrení kľúčové na vybudovanie dôvery v účinnosť celkového systému ochrany oznamovateľov, pričom znižujú pravdepodobnosť ďalších zbytočných hlásení alebo zverejnenia informácií. Nahlasujúca osoba by v primeranej lehote mala byť informovaná o krokoch, ktoré sa plánujú prijať alebo ktoré sa prijali ako následné opatrenia v nadväznosti na hlásenie (napr. uzavretie na základe nedostatku dostatočných dôkazov alebo z iných dôvodov, začatie interného vyšetrovania a prípadne jeho zistenia a/alebo opatrenia prijaté na riešenie tejto otázky, postúpenie príslušnému orgánu na ďalšie vyšetrovanie), pokiaľ takéto informácie nebudú mať vplyv na prešetrovanie alebo vyšetrovanie, alebo sa nebudú dotýkať práv dotknutej osoby. Takáto primeraná lehota by celkovo nemala presahovať tri mesiace. Ak sa o vhodných následných opatreniach ešte nerozhodlo, nahlasujúca osoba by mala byť o tom informovaná rovnako ako o akejkoľvek ďalšej spätnej väzbe, ktorú by mala očakávať.	(46) V súvislosti s interným nahlasovaním sú kvalita a transparentnosť poskytnutých informácií o postupu prijímania následných opatrení kľúčové na vybudovanie dôvery v účinnosť celkového systému ochrany oznamovateľov, pričom znižujú pravdepodobnosť ďalších zbytočných hlásení alebo zverejnenia informácií. Nahlasujúca osoba by v primeranej lehote mala byť informovaná o krokoch, ktoré sa plánujú prijať alebo ktoré sa prijali ako následné opatrenia v nadväznosti na hlásenie (napr. uzavretie na základe nedostatku dostatočných dôkazov alebo z iných dôvodov, začatie interného vyšetrovania a prípadne jeho zistenia a/alebo opatrenia prijaté na riešenie tejto otázky, postúpenie príslušnému orgánu na ďalšie vyšetrovanie), pokiaľ takéto informácie nebudú mať vplyv na prešetrovanie alebo vyšetrovanie, alebo sa nebudú dotýkať práv dotknutej osoby. Takáto primeraná lehota by celkovo nemala presahovať štyri mesiace. Ak sa o vhodných následných opatreniach ešte nerozhodlo, nahlasujúca osoba by mala byť o tom informovaná rovnako ako o akejkoľvek ďalšej spätnej väzbe, ktorú by mala očakávať. Vo všetkých prípadoch by nahlasujúca osoba mala byť informovaná o pokroku a výsledku vyšetrovania. Mala by v priebehu vyšetrovania dostať príležitosť byť konzultovaná a vyjadriť sa, ale nemala by mať povinnosť tak urobiť. Jej vyjadrenie by malo byť zohľadnené , ak to osoba alebo oddelenie poverené opatreniami v nadväznosti na hlásenie bude považovať za relevantné.
Pozmeňujúci návrh 52 Návrh smernice Odôvodnenie 47 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(47a) Príjemcami zverejnených informácií na pracovisku by okrem iných mali byť: priami nadriadení, vedúci pracovníci alebo zástupcovia organizácie; pracovníci v oblasti ľudských zdrojov, pracovníci pre otázky etiky, pracovné rady alebo iné orgány zodpovedné za mediáciu v prípade konfliktov na pracovisku vrátane konfliktov záujmov; vnútorné orgány finančného dohľadu v rámci organizácie; disciplinárne orgány v rámci organizácie.
Pozmeňujúci návrh 53 Návrh smernice Odôvodnenie 49
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(49) Nedostatočná dôvera v užitočnosť nahlasovania je jedným z hlavných faktorov, ktoré odrádzajú potenciálnych oznamovateľov. Je potrebné uložiť príslušným orgánom jasnú povinnosť, aby v nadväznosti na prijaté hlásenia dôsledne prijímali následné opatrenia a aby v primeranej lehote nahlasujúcim osobám poskytli spätnú väzbu o krokoch, ktoré sa plánujú prijať alebo ktoré sa prijali ako následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia (napr. uzavretie na základe nedostatku dostatočných dôkazov alebo z iných dôvodov, začatie vyšetrovania a prípadne jeho zistenia a/alebo opatrenia prijaté na riešenie tejto otázky; postúpenie inému príslušnému orgánu, ktorý prijme následné opatrenia), pokiaľ by takýmito informáciami nebolo dotknuté vyšetrovanie alebo práva dotknutých osôb.	(49) Nedostatočná dôvera v účinnosť nahlasovania je spolu s veľmi reálnymi a oprávnenými obavami z odvetných opatrení jedným z hlavných faktorov, ktoré odrádzajú potenciálnych oznamovateľov. Je potrebné uložiť príslušným orgánom jasnú povinnosť, aby v nadväznosti na prijaté hlásenia dôsledne prijímali následné opatrenia a aby v primeranej lehote nahlasujúcim osobám poskytli spätnú väzbu o krokoch, ktoré sa plánujú prijať alebo ktoré sa prijali ako následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia (napr. uzavretie na základe nedostatku dostatočných dôkazov alebo z iných dôvodov, začatie vyšetrovania a prípadne jeho zistenia a/alebo opatrenia prijaté na riešenie tejto otázky; postúpenie inému príslušnému orgánu, ktorý prijme následné opatrenia), pokiaľ by takýmito informáciami nebolo dotknuté vyšetrovanie alebo práva dotknutých osôb.
Pozmeňujúci návrh 54 Návrh smernice Odôvodnenie 50
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(50) Prijatie následných opatrení a poskytnutie spätnej väzby by mali prebehnúť v primeranej lehote; je to odôvodnené potrebou okamžite riešiť problém, ktorý môže byť predmetom hlásenia, ako aj predísť zbytočnému zverejneniu informácií. Takáto lehota by nemala presiahnuť tri mesiace, ale mohla by sa predĺžiť na šesť mesiacov, ak je to potrebné vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, najmä na povahu a zložitosť predmetu hlásenia, ktoré si môže vyžadovať zdĺhavé vyšetrovanie.	(50) Prijatie následných opatrení a poskytnutie spätnej väzby by mali prebehnúť v primeranej lehote; je to odôvodnené potrebou okamžite riešiť problém, ktorý môže byť predmetom hlásenia, ako aj predísť zbytočnému zverejneniu informácií. Takáto lehota by nemala presiahnuť dva mesiace, ale mohla by sa predĺžiť na štyri mesiace, ak je to potrebné vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, najmä na povahu a zložitosť predmetu hlásenia, ktoré si môže vyžadovať zdĺhavé vyšetrovanie.
Pozmeňujúci návrh 55 Návrh smernice Odôvodnenie 52
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(52) Je potrebné, aby príslušné orgány zaviedli a používali osobitné kanály, ktoré sú oddelené od ich bežných verejných systémov podávania sťažností a ktoré by sa mali ľahko používať a mali by umožňovať písomné a ústne, ako aj elektronické a neelektronické nahlasovanie, aby umožnili účinnú komunikáciu so špecializovanými zamestnancami.	(52) Je potrebné, aby príslušné orgány zaviedli a používali osobitné kanály, ktoré sú oddelené od ich bežných verejných systémov podávania sťažností a ktoré by sa mali ľahko používať a mali by byť dôverné a umožňovať písomné a ústne, ako aj elektronické a neelektronické nahlasovanie, aby umožnili účinnú komunikáciu so špecializovanými zamestnancami.
Pozmeňujúci návrh 56 Návrh smernice Odôvodnenie 53
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(53) Na spracovanie hlásení a zabezpečenie komunikácie s nahlasujúcou sobou, ako aj na prijatie vhodných následných opatrení v nadväznosti na hlásenie, sú potrební špecializovaní zamestnanci príslušných orgánov, ktorí sú odborne pripravení, a to aj v oblasti platných predpisov o ochrane osobných údajov.	(53) Na prijímanie a spracúvanie hlásení a zabezpečenie komunikácie s nahlasujúcou osobou, na prijatie vhodných následných opatrení v nadväznosti na hlásenie, ako aj na poskytnutie informácií a poradenstva akejkoľvek zainteresovanej osobe, sú potrební špecializovaní zamestnanci príslušných orgánov, ktorí sú pravidelne odborne školení, a to aj v oblasti platných predpisov o ochrane osobných údajov.
Pozmeňujúci návrh 57 Návrh smernice Odôvodnenie 54
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(54) Osoby, ktoré chcú nahlásiť porušenie, by mali byť schopné prijať informované rozhodnutie o tom, ako a kedy porušenie nahlásiť. Príslušné orgány by preto mali zabezpečiť zverejnenie a jednoduchú dostupnosť informácií o dostupných kanáloch nahlasovania s príslušnými orgánmi, platných postupoch a špecializovaných zamestnancoch v rámci týchto orgánov. Všetky informácie týkajúce sa hlásení by mali byť transparentné, ľahko zrozumiteľné a spoľahlivé, aby podporovali nahlasovanie a neodrádzali od neho.	(54) Osoby, ktoré chcú nahlásiť porušenie, by mali byť schopné prijať informované rozhodnutie o tom, ako a kedy porušenie nahlásiť. Príslušné orgány by preto mali zabezpečiť zverejnenie a jednoduchú dostupnosť informácií o dostupných kanáloch nahlasovania v prípadoch, keď je možné externé nahlasovanie, s príslušnými orgánmi, platných postupoch a špecializovaných zamestnancoch v rámci týchto orgánov. Všetky informácie týkajúce sa hlásení by mali byť transparentné, ľahko zrozumiteľné a spoľahlivé, aby podporovali nahlasovanie a neodrádzali od neho.
Pozmeňujúci návrh 58 Návrh smernice Odôvodnenie 57
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(57) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli všetky hlásenia o porušeniach primerane evidované, aby bolo možné každé hlásenie v rámci príslušného orgánu vyhľadať a aby sa informácie získané prostredníctvom hlásení mohli podľa potreby použiť ako dôkaz v rámci konaní na presadzovanie práva.	(57) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli všetky hlásenia o porušeniach primerane evidované, aby bolo možné každé hlásenie v rámci príslušného orgánu vyhľadať a aby sa informácie získané prostredníctvom hlásení mohli podľa potreby použiť ako dôkaz v rámci konaní na presadzovanie práva a zároveň by sa vždy, keď to bude možné, chránila totožnosť a súkromie nahlasujúcej osoby a v náležitých prípadoch by sa tieto hlásenia sprístupnili orgánom iných členských štátov alebo Únie, pričom by mali v rámci možnosti rešpektovať dôvernosť informácií o nahlasujúcej osobe. Orgány, ktoré informácie poskytujú, i tie, ktoré ich prijímajú, naďalej nesú zodpovednosť za zaistenie plnej ochrany nahlasujúcej osoby a v rámci možnosti jej súkromia.
Pozmeňujúci návrh 59 Návrh smernice Odôvodnenie 58
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(58) S cieľom zabrániť nespravodlivému zaobchádzaniu alebo poškodeniu dobrého mena v dôsledku zverejnenia osobných údajov, najmä údajov odhaľujúcich totožnosť dotknutej osoby, je rozhodujúca ochrana osobných údajov nahlasujúcej aj dotknutej osoby. Preto by príslušné orgány v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenia o ochrane údajov, ďalej tiež „GDPR“) mali zaviesť primerané postupy na ochranu osobných údajov, osobitne zamerané na ochranu nahlasujúcej osoby, dotknutej osoby a akejkoľvek tretej osoby uvedenej v hlásení, ktoré by mali zahŕňať bezpečný systém v rámci príslušného orgánu s prístupovými právami obmedzenými len na oprávnených zamestnancov.	(58) S cieľom zabrániť nespravodlivému zaobchádzaniu, akémukoľvek obťažovaniu, zastrašovaniu alebo poškodeniu dobrého mena v dôsledku zverejnenia osobných údajov, najmä údajov odhaľujúcich totožnosť dotknutej osoby, je rozhodujúca ochrana osobných údajov nahlasujúcej aj dotknutej osoby, ako aj dôvernosť informácií. Preto by príslušné orgány v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenia o ochrane údajov, ďalej tiež „GDPR“) mali zaviesť primerané postupy na ochranu osobných údajov, osobitne zamerané na ochranu nahlasujúcej osoby, dotknutej osoby a akejkoľvek tretej osoby uvedenej v hlásení, ktoré by mali zahŕňať bezpečný systém v rámci príslušného orgánu s prístupovými právami obmedzenými len na oprávnených zamestnancov.
Pozmeňujúci návrh 60 Návrh smernice Odôvodnenie 60
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(60) Aby mohli využívať ochranu, mali by sa nahlasujúce osoby vzhľadom na okolnosti a informácie, ktoré majú v čase nahlasovania k dispozícii, odôvodnene domnievať, že skutočnosti, ktoré nahlásili, sú pravdivé. Toto odôvodnené presvedčenie by sa malo predpokladať, pokiaľ a kým sa nepreukáže opak. Ide o základný prvok ochrany pred zlomyseľnými, neopodstatnenými či hanlivými hláseniami, ktorým sa zaisťuje, aby osoby, ktoré úmyselne a vedome nahlásia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, nemali na ochranu nárok. Zároveň sa ním zabezpečuje, aby nahlasujúca osoba, ktorá podala nepresné hlásenie omylom v dobrej viere, o ochranu neprišla. Nahlasujúce osoby by mali mať podobne nárok na ochranu podľa tejto smernice aj v prípadoch, keď sa z opodstatnených dôvodov domnievali, že nahlásené informácie patria do jej rozsahu pôsobnosti.	(60) Nahlasujúce osoby by mali mať nárok na ochranu podľa tejto smernice bez ohľadu na to, či sa obracajú na interné alebo externé kanály nahlasovania alebo či využívajú oboje, a bez osobitných podmienok alebo preferenčného poradia. Nahlasujúce osoby, ktoré uplatňujú svoje právo na zverejňovanie, by mali mať rovnako nárok na ochranu podľa tejto smernice. Takáto ochrana by sa mala uplatňovať počas celého postupu nahlasovania, a to aj po ukončení postupu, pokiaľ sa nepreukáže, že neexistuje žiadna hrozba odvetných opatrení. Aby mohli využívať ochranu, mali by nahlasujúce osoby konať s dobrým úmyslom v tom zmysle, že by sa vzhľadom na okolnosti a informácie, ktoré majú v čase nahlasovania k dispozícii, odôvodnene domnievať, že skutočnosti, ktoré nahlásili, sú pravdivé. Toto odôvodnené presvedčenie by sa malo predpokladať, pokiaľ a kým sa nepreukáže opak. Ide o základný prvok ochrany pred zlomyseľnými, neopodstatnenými či hanlivými hláseniami, ktorým sa zaisťuje, aby osoby, ktoré úmyselne a vedome nahlásia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, nemali na ochranu nárok a mohli by byť predvolané pred zodpovednosť podľa vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov. Zároveň sa ním zabezpečuje, aby nahlasujúca osoba, ktorá podala nepresné hlásenie omylom v dobrej viere, o ochranu neprišla. Nahlasujúce osoby by mali mať podobne nárok na ochranu podľa tejto smernice aj v prípadoch, keď sa z opodstatnených dôvodov domnievali, že nahlásené informácie patria do jej rozsahu pôsobnosti.
Pozmeňujúci návrh 61 Návrh smernice Odôvodnenie 61
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(61) Požiadavka odstupňovaného využitia kanálov nahlasovania je potrebná na zaistenie toho, aby sa informácie dostali k osobám, ktoré môžu prispieť k včasnému a účinnému vyriešeniu možného ohrozenia verejného záujmu, a aby sa takisto zabránilo neodôvodnenému poškodeniu dobrého mena v dôsledku zverejnenia informácií. Zároveň sú potrebné niektoré výnimky z jej uplatňovania, ktoré nahlasujúcej osobe umožňujú vybrať si najvhodnejší kanál v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Okrem toho treba chrániť zverejnenie informácií so zreteľom na demokratické zásady, ako sú transparentnosť a zodpovednosť, a na základné práva, ako sú sloboda prejavu a sloboda médií, a súčasne vyvážiť záujem zamestnávateľov riadiť svoje organizácie a chrániť svoje záujmy so záujmom verejnosti využívať ochranu pred ujmou, a to v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva⁵⁷.	(61) Je potrebné zabezpečiť, aby všetky kanály nahlasovania, interné aj externé , boli pre nahlasujúcu osobu otvorené a aby si nahlasujúca osoba mohla slobodne vybrať najvhodnejší kanál podľa jednotlivých okolností prípadu, aby sa zabezpečilo, aby sa informácie dostali k osobám alebo subjektom, ktoré môžu prispieť k včasnému a účinnému vyriešeniu možného ohrozenia verejného záujmu. Okrem toho treba chrániť zverejnenie informácií so zreteľom na demokratické zásady, ako sú transparentnosť a zodpovednosť, a na základné práva, ako sú sloboda prejavu, sloboda médií a právo na informácie, a súčasne vyvážiť legitímny záujem zamestnávateľov riadiť svoje organizácie a chrániť svoju povesť a záujmy so záujmom verejnosti využívať ochranu pred ujmou, a to v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva⁵⁷.
__________________	__________________
⁵⁷ Jedným z kritérií na určenie toho, či sú odvetné opatrenia proti oznamovateľom zverejňujúcim informácie v rozpore so slobodou prejavu spôsobom, ktorý nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný, je to, či osoby, ktoré informácie zverejnili, mali k dispozícii alternatívne spôsoby ich zverejnenia; pozri napríklad vec Guja/Moldavsko [GC], č. 14277/04, ECHR 2008.	⁵⁷ Jedným z kritérií na určenie toho, či sú odvetné opatrenia proti oznamovateľom zverejňujúcim informácie v rozpore so slobodou prejavu spôsobom, ktorý nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný, je to, či osoby, ktoré informácie zverejnili, mali k dispozícii alternatívne spôsoby ich zverejnenia; pozri napríklad vec Guja/Moldavsko [GC], č. 14277/04, ECHR 2008.
Pozmeňujúci návrh 62 Návrh smernice Odôvodnenie 62
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(62) Nahlasujúce osoby by spravidla mali najprv použiť interné kanály, ktoré majú k dispozícii, a podať hlásenie svojmu zamestnávateľovi. Môže sa však stať, že interné kanály neexistujú (v prípade subjektov, ktoré nie sú povinné zaviesť takéto kanály na základe tejto smernice alebo podľa platného vnútroštátneho práva) alebo ich používanie nie je povinné (čo môže byť prípad osôb, ktoré nie sú v pracovnoprávnom vzťahu), prípadne boli použité, ale riadne nefungujú (napríklad hlásenie nebolo posúdené dôkladne alebo v primeranom čase, alebo neboli prijaté žiadne opatrenia na riešenie porušenia práva aj napriek kladným výsledkom vyšetrovania).	(62) Nahlasujúce osoby by spravidla mali najprv použiť interné alebo externé kanály, ktoré majú k dispozícii, a podať hlásenie svojmu zamestnávateľovi alebo príslušnému orgánu. Ochrana sa okrem toho poskytuje aj v prípadoch, keď právo Únie nahlasujúcim osobám umožňuje priame nahlasovanie orgánom, úradom alebo agentúram Únie, napríklad v súvislosti s podvodmi týkajúcimi sa rozpočtu Únie, prevenciou a odhaľovaním prania špinavých peňazí a financovaním terorizmu alebo v oblasti finančných služieb.
Pozmeňujúci návrh 63 Návrh smernice Odôvodnenie 63
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(63) V iných prípadoch sa nemohlo odôvodnene očakávať, že interné kanály budú riadne fungovať, napríklad ak majú nahlasujúce osoby opodstatnené dôvody domnievať sa, že by boli v súvislosti s nahlasovaním vystavené odvetným opatreniam; že ich dôvernosť nebude chránená; že do porušenia je zapojená osoba, ktorá nesie v súvislosti s pracovnou činnosťou konečnú zodpovednosť; že porušenie môže byť utajené; že dôkazy môžu byť utajené alebo zničené; že účinnosť vyšetrovacích úkonov príslušných orgánov by mohla byť ohrozená alebo že sú potrebné naliehavé opatrenia (napríklad z dôvodu bezprostredného rizika závažného a konkrétneho ohrozenia života, zdravia a bezpečnosti osôb alebo životného prostredia). Vo všetkých takýchto prípadoch musia byť osoby, ktoré externe nahlasujú informácie príslušným orgánom a, v relevantných prípadoch, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, chránené. Ochrana sa okrem toho poskytuje aj v prípadoch, keď právne predpisy Únie nahlasujúcim osobám umožňujú priame nahlasovanie príslušným vnútroštátnym orgánom alebo orgánom, úradom alebo agentúram Únie, napríklad v súvislosti s podvodmi týkajúcimi sa rozpočtu Únie, prevenciou a odhaľovaním prania špinavých peňazí a financovaním terorizmu alebo v oblasti finančných služieb.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 64 Návrh smernice Odôvodnenie 64
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(64) Osoby, ktoré priamo zverejňujú informácie, by mali mať nárok na ochranu aj v prípadoch, ak sa porušenie neriešilo (napríklad nebolo riadne posúdené alebo prešetrené, alebo neboli prijaté žiadne nápravné opatrenia) napriek tomu, že bolo nahlásené interne a/alebo externe pri odstupňovanom využití dostupných kanálov; alebo v prípadoch, keď nahlasujúce osoby majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že došlo k tajnej dohode medzi páchateľom porušenia a príslušným orgánom, že môžu byť utajené alebo zničené dôkazy alebo že účinnosť vyšetrovania príslušnými orgánmi by mohla byť ohrozená; alebo v prípadoch bezprostredného a zjavného ohrozenia verejného záujmu alebo ak existuje riziko nezvratnej škody okrem iného vrátane poškodenia fyzickej integrity.	(64) Osoby, ktoré priamo zverejňujú informácie, by mali mať nárok na ochranu aj v prípadoch, ak sa porušenie neriešilo (napríklad nebolo riadne posúdené alebo prešetrené, alebo neboli prijaté žiadne nápravné opatrenia) napriek tomu, že bolo nahlásené interne alebo externe alebo oboma spôsobmi; alebo v prípadoch, keď nahlasujúce osoby majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že došlo k tajnej dohode medzi páchateľom porušenia a príslušným orgánom alebo že sa príslušné externé orgány na údajnom pochybení priamo či nepriamo podieľali, že dôkazy by mohli byť utajené alebo zničené alebo že účinnosť vyšetrovania príslušnými orgánmi by mohla byť ohrozená; alebo v prípadoch bezprostredného a zjavného ohrozenia či poškodenia verejného záujmu alebo ak existuje riziko nezvratnej škody okrem iného vrátane poškodenia fyzickej integrity, alebo v prípade naliehavej situácie.
Pozmeňujúci návrh 65 Návrh smernice Odôvodnenie 64 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(64a) Ochrana oznamovateľov umožňuje predchádzať poškodeniu verejného záujmu a naprávať ho. Hoci je dôležité vymedziť ucelený a spoľahlivý systém nahlasovania porušení práva podľa tejto smernice, systém by mal byť v zásade založený na relevantnosti a užitočnosti informácií, ktoré boli oznámené dotknutej organizácii, príslušným orgánom alebo verejnosti. Preto je nevyhnutne potrebné zabezpečiť, aby sa ochrana ponúkaná na základe tejto smernice poskytovala každej osobe, ktorá nahlasuje alebo zverejňuje informácie, ako sa stanovuje v tejto smernici, a aby nebolo možné použiť žiadny argument na odopretie tejto ochrany.
Pozmeňujúci návrh 66 Návrh smernice Odôvodnenie 65
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(65) Nahlasujúce osoby by mali byť chránené pred akoukoľvek formou odvetných opatrení, či už priamych alebo nepriamych, ktoré prijali ich zamestnávatelia alebo zákazníci/príjemcovia služieb a osoby, ktoré pre týchto zákazníkov/príjemcov služieb pracujú alebo ktoré konajú v ich mene, vrátane spolupracovníkov a manažérov v tej istej organizácii alebo v iných organizáciách, s ktorými je nahlasujúca osoba v kontakte v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, ak je odvetné opatrenie dotknutou osobou odporúčané alebo tolerované. Mala by sa poskytovať ochrana proti odvetným opatreniam voči samotnej nahlasujúcej osobe, ale aj proti tým opatreniam, ktoré môžu byť prijaté voči právnemu subjektu, ktorý nahlasujúca osoba zastupuje, ako je odmietnutie poskytovania služieb, zaradenie na čiernu listinu alebo bojkotovanie obchodnej činnosti. Nepriame odvetné opatrenia zahŕňajú aj opatrenia prijaté proti rodinným príslušníkom nahlasujúcej osoby, ktorí sú takisto v pracovnom kontexte prepojení so zamestnávateľom nahlasujúcej osoby alebo s jej zákazníkom/príjemcom služieb a so zástupcami pracovníkov, ktorí nahlasujúcej osobe poskytli podporu.	(65) Nahlasujúce osoby by mali byť chránené pred akoukoľvek formou odvetných opatrení, či už priamych alebo nepriamych, ktoré prijali ich zamestnávatelia alebo zákazníci/príjemcovia služieb a osoby, ktoré pre týchto zákazníkov/príjemcov služieb pracujú alebo ktoré konajú v ich mene, vrátane spolupracovníkov a manažérov v tej istej organizácii alebo v iných organizáciách, s ktorými je nahlasujúca osoba v kontakte v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, ak je odvetné opatrenie dotknutou osobou odporúčané alebo tolerované. Mala by sa poskytovať ochrana proti odvetným opatreniam voči samotnej nahlasujúcej osobe, ale aj proti tým opatreniam, ktoré môžu byť prijaté voči právnemu subjektu, ktorý nahlasujúca osoba zastupuje, ako je odmietnutie poskytovania služieb, zaradenie na čiernu listinu alebo bojkotovanie obchodnej činnosti. Nepriame odvetné opatrenia zahŕňajú aj opatrenia prijaté proti sprostredkovateľom alebo rodinným príslušníkom nahlasujúcej osoby, ktorí sú takisto v pracovnom kontexte prepojení so zamestnávateľom nahlasujúcej osoby alebo s jej zákazníkom/príjemcom služieb a so zástupcami pracovníkov, ktorí nahlasujúcej osobe poskytli podporu.
Pozmeňujúci návrh 67 Návrh smernice Odôvodnenie 66
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(66) Nezastavenie a nepotrestanie odvetných opatrení má na potenciálnych oznamovateľov zastrašujúci účinok. Jasný zákaz odvetných opatrení v právnych predpisoch má dôležitý odradzujúci účinok, ktorý ďalej upevňujú ustanovenia o osobnej zodpovednosti a sankciách pre páchateľov odvetných opatrení.	(66) Nezastavenie a nepotrestanie odvetných opatrení má na potenciálnych oznamovateľov zastrašujúci účinok. Jasný zákaz odvetných opatrení v právnych predpisoch má dôležitý odradzujúci účinok a mali by ho posilniť ustanovenia o osobnej zodpovednosti a sankciách pre páchateľov odvetných opatrení a pre osoby na vedúcich pozíciách, ktoré takéto odvetné opatrenia umožňujú alebo ignorujú.
Pozmeňujúci návrh 68 Návrh smernice Odôvodnenie 67
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(67) Potenciálnych oznamovateľov, ktorí si nie sú istí tým, ako hlásenie podať alebo či budú v konečnom dôsledku chránení, môže táto neistota od nahlasovania odradiť. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa príslušné informácie poskytovali ľahko použiteľným spôsobom a aby boli ľahko dostupné širokej verejnosti. Malo by byť k dispozícii individuálne, nestranné a dôverné bezplatné poradenstvo, napríklad v súvislosti s tým, či sa na predmetné informácie vzťahujú platné pravidlá o ochrane oznamovateľov, ktorý kanál nahlasovania možno najlepšie použiť a ktoré alternatívne postupy sú k dispozícii v prípade, že sa na tieto informácie nevzťahujú platné pravidlá („informovanie“). Prístup k takémuto poradenstvu môže pomôcť zabezpečiť, aby nahlasovanie prebiehalo prostredníctvom vhodných kanálov a zodpovedným spôsobom a aby boli porušenia a protiprávne konanie odhalené včas alebo aby sa im dokonca predchádzalo.	(67) Potenciálnych oznamovateľov, ktorí si nie sú istí tým, ako hlásenie podať alebo či budú v konečnom dôsledku chránení, môže táto neistota od nahlasovania odradiť. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa príslušné informácie poskytovali ľahko zrozumiteľným spôsobom a aby boli ľahko dostupné širokej verejnosti. Malo by byť k dispozícii individuálne, nestranné a dôverné bezplatné poradenstvo, napríklad v súvislosti s tým, či sa na predmetné informácie vzťahujú platné pravidlá o ochrane oznamovateľov, ktorý kanál nahlasovania možno najlepšie použiť a ktoré alternatívne postupy sú k dispozícii v prípade, že sa na tieto informácie nevzťahujú platné pravidlá („informovanie“). Prístup k takémuto poradenstvu, najmä prostredníctvom príslušných orgánov, môže pomôcť zabezpečiť, aby nahlasovanie prebiehalo prostredníctvom vhodných kanálov a zodpovedným spôsobom a aby boli porušenia a protiprávne konanie odhalené včas alebo aby sa im dokonca predchádzalo.
Pozmeňujúci návrh 69 Návrh smernice Odôvodnenie 67 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(67a) V členských štátoch, ktoré zabezpečujú rozšírenú ochranu nahlasujúcich osôb, existujú rôzne mechanizmy, ktorých účelom je sprevádzať a podporovať tieto osoby. Na základe existujúcich najlepších postupov a líšiacich sa okolností v členských štátoch by malo byť možné zabezpečiť, aby individuálne poradenstvo a presné informácie poskytoval jeden jasne určený nezávislý orgán alebo informačné centrum zriadené členským štátom, a to za predpokladu, že sa zaistia dostatočné záruky. Takéto poradenstvo alebo informácie by sa mali poskytnúť každej osobe, ktorá o to požiada. Uvedené informácie alebo poradenstvo by sa mohlo týkať otázok, ako sú ochranné opatrenia, primeranosť kanálov pre nahlasovanie alebo rozsah pôsobnosti smernice.
Pozmeňujúci návrh 70 Návrh smernice Odôvodnenie 69
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(69) Nemalo by byť možné zmluvnými prostriedkami dosiahnuť vzdanie sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Právne alebo zmluvné záväzky jednotlivcov, napríklad doložky o lojalite v zmluvách alebo dohody o mlčanlivosti/nezverejňovaní informácií, nemožno použiť na to, aby sa pracovníkom zabránilo v nahlasovaní, odoprela sa im ochrana alebo aby boli sankcionovaní za to, že tak urobili. Táto smernica by zároveň nemala mať vplyv na ochranu povinnosti advokáta alebo inej osoby zachovávať mlčanlivosť, ako sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch.	(69) Nemalo by byť možné zmluvnými prostriedkami dosiahnuť vzdanie sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Právne alebo zmluvné záväzky jednotlivcov, napríklad doložky o lojalite v zmluvách alebo dohody o mlčanlivosti/nezverejňovaní informácií, nemožno použiť na to, aby sa pracovníkom zabránilo v nahlasovaní, odoprela sa im ochrana alebo aby boli sankcionovaní za to, že tak urobili. Táto smernica by zároveň nemala mať vplyv na ochranu povinnosti advokáta alebo inej osoby zachovávať mlčanlivosť, napríklad pokiaľ ide o lekárske tajomstvo a dôvernosť medzi klientom a právnikom, ako sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch, alebo dôvernosti požadovanej na účel ochrany národnej bezpečnosti, ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy.
Pozmeňujúci návrh 71 Návrh smernice Odôvodnenie 70
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(70) Odvetné opatrenia budú pravdepodobne prezentované ako opodstatnené z iných dôvodov, ako je nahlasovanie, a pre nahlasujúce osoby môže byť veľmi ťažké preukázať prepojenie medzi nimi, zatiaľ čo páchatelia odvetných opatrení môžu mať väčšiu moc a zdroje na zdokumentovanie prijatých opatrení a odôvodnenia. Preto ak nahlasujúca osoba prima facie preukáže, že nahlásila alebo zverejnila informácie v súlade s touto smernicou a utrpela ujmu, dôkazné bremeno by sa malo preniesť na osobu, ktorá prijala škodlivé opatrenia a ktorá by mala preukázať, že prijaté opatrenia neboli nijako spojené s nahlásením alebo so zverejnením informácií.	(70) Odvetné opatrenia budú pravdepodobne prezentované ako opodstatnené z iných dôvodov, ako je nahlasovanie alebo zverejnenie informácií, a pre nahlasujúce osoby môže byť veľmi ťažké preukázať prepojenie medzi nimi, zatiaľ čo páchatelia odvetných opatrení môžu mať väčšiu moc a zdroje na zdokumentovanie prijatých opatrení a odôvodnenia. Preto ak nahlasujúca osoba prima facie preukáže, že nahlásila alebo zverejnila informácie v súlade s touto smernicou a utrpela ujmu, dôkazné bremeno by sa malo preniesť na osobu, ktorá prijala škodlivé opatrenia a ktorá by mala preukázať, že prijaté opatrenia neboli nijako spojené s nahlásením alebo so zverejnením informácií.
Pozmeňujúci návrh 72 Návrh smernice Odôvodnenie 71
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(71) Okrem výslovného zákazu odvetných opatrení stanoveného v právnych predpisoch je nevyhnutné, aby nahlasujúce osoby, ktoré boli vystavené odvetným opatreniam, mali prístup k právnym prostriedkom nápravy. Primeraný prostriedok nápravy bude v jednotlivých prípadoch určený podľa typu odvetného opatrenia. Môže mať formu opätovného nadobudnutia pozície (napríklad v prípade prepustenia, presunutia alebo preradenia na nižšiu pozíciu, alebo v prípade odopretia odbornej prípravy alebo povýšenia) alebo obnovenia zrušeného povolenia, licencie alebo zmluvy; náhrady za súčasné a budúce finančné straty (za ušlé minulé mzdy, ale aj za stratu budúcich príjmov, náklady spojené so zmenou povolania); náhrady za iné ekonomické škody, ako sú náklady na právne úkony a výdavky na lekárske ošetrenie, a za nehmotné škody (bolesť a utrpenie).	(71) Okrem výslovného zákazu odvetných opatrení stanoveného v právnych predpisoch je nevyhnutné, aby nahlasujúce osoby, ktoré boli vystavené odvetným opatreniam, mali prístup k právnym prostriedkom nápravy a náhrady. Primeraný prostriedok nápravy bude v jednotlivých prípadoch určený podľa typu odvetného opatrenia a utrpená škoda by sa mala nahradiť v plnej miere. Môže mať formu opätovného nadobudnutia pozície (napríklad v prípade prepustenia, presunutia alebo preradenia na nižšiu pozíciu, alebo v prípade odopretia odbornej prípravy alebo povýšenia) alebo obnovenia zrušeného povolenia, licencie alebo zmluvy; náhrady za súčasné a budúce finančné straty (za ušlé minulé mzdy, ale aj za stratu budúcich príjmov, náklady spojené so zmenou povolania); náhrady za iné ekonomické škody, ako sú náklady na právne úkony a výdavky na lekárske ošetrenie a psychologickú liečbu, a za nehmotné škody (bolesť a utrpenie).
Pozmeňujúci návrh 73 Návrh smernice Odôvodnenie 72
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(72) Druhy právnych krokov sa môžu v jednotlivých právnych systémoch líšiť, ale mali by zabezpečiť čo najväčšiu a najúčinnejšiu nápravu. Prostriedky nápravy by nemali odrádzať potenciálnych budúcich oznamovateľov. Napríklad umožnenie náhrady ako alternatívy k opätovnému nadobudnutiu pozície v prípade prepustenia by mohlo viesť k systematickej praxi, najmä zo strany väčších organizácií, čo by malo pre budúcich oznamovateľov odradzujúci účinok.	(72) Druhy právnych krokov sa môžu v jednotlivých právnych systémoch líšiť, ale mali by zabezpečiť plnú náhradu utrpenej škody.
Pozmeňujúci návrh 74 Návrh smernice Odôvodnenie 73
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(73) Pre nahlasujúce osoby majú osobitný význam predbežné prostriedky nápravy až do ukončenia súdnych konaní, ktoré môžu byť zdĺhavé. Predbežné opatrenie môže byť nevyhnutné najmä na zastavenie hrozieb, pokusov alebo pokračujúcich odvetných opatrení, ako sú obťažovanie na pracovisku, alebo na zabránenie niektorým formám odvetných opatrení, ako je prepustenie, ktoré môže byť ťažké zvrátiť po uplynutí dlhého obdobia a ktoré môže jednotlivca finančne zruinovať, čo je perspektíva, ktorá môže vážne odradiť potenciálnych oznamovateľov.	(73) Pre nahlasujúce osoby majú osobitný význam predbežné prostriedky nápravy až do ukončenia súdnych konaní, ktoré môžu byť zdĺhavé. Predbežné opatrenie môže byť nevyhnutné najmä na zastavenie hrozieb, pokusov alebo pokračujúcich odvetných opatrení, ako sú obťažovanie na pracovisku a mimo neho, alebo na zabránenie niektorým formám odvetných opatrení, ako je slovné napádanie alebo fyzické násilie, alebo prepustenie, ktoré môže byť ťažké zvrátiť po uplynutí dlhého obdobia a ktoré môže jednotlivca finančne zruinovať, čo je perspektíva, ktorá môže vážne odradiť potenciálnych oznamovateľov.
Pozmeňujúci návrh 75 Návrh smernice Odôvodnenie 74
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(74) Opatrenia prijaté voči nahlasujúcim osobám mimo kontextu súvisiaceho s pracovnou činnosťou, napríklad v konaniach týkajúcich sa poškodzovania dobrého mena, porušenia autorského práva alebo obchodného tajomstva, zachovania dôvernosti a ochrany osobných údajov, môžu pre oznamovateľa takisto predstavovať vážny odstrašujúci prostriedok. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943⁵⁸ sa nahlasujúce osoby vynímajú z občianskoprávnych opatrení, postupov a prostriedkov nápravy, ktoré sa v nej stanovujú v prípade údajného získania, využitia alebo zverejnenia obchodného tajomstva na účel odhalenie pochybenia, protiprávneho konania alebo nezákonnej činnosti za predpokladu, že odporca konal na účely ochrany všeobecného verejného záujmu. Aj v iných konaniach by nahlasujúce osoby mali mať možnosť opierať sa vo svojej obhajobe o skutočnosť, že nahlásili alebo zverejnili informácie v súlade s touto smernicou. V takýchto prípadoch by osoba, ktorá začala konanie, mala niesť dôkazné bremeno s cieľom preukázať akýkoľvek úmysel nahlasujúcej osoby porušiť právne predpisy.	(74) Opatrenia prijaté voči nahlasujúcim osobám mimo kontextu súvisiaceho s pracovnou činnosťou, napríklad v konaniach týkajúcich sa poškodzovania dobrého mena, porušenia autorského práva alebo obchodného tajomstva, zachovania dôvernosti a ochrany osobných údajov, môžu pre oznamovateľa takisto predstavovať vážny odstrašujúci prostriedok. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943⁵⁸ sa nahlasujúce osoby vynímajú z občianskoprávnych opatrení, postupov a prostriedkov nápravy, ktoré sa v nej stanovujú v prípade údajného získania, využitia alebo zverejnenia obchodného tajomstva na účel odhalenia pochybenia, protiprávneho konania alebo nezákonnej činnosti za predpokladu, že odporca konal na účely ochrany všeobecného verejného záujmu. Touto smernicou by preto nemali byť dotknuté ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 a oba akty by sa mali považovať za vzájomne doplnkové. Ochrana, postupy a podmienky stanovené v tejto smernici by sa teda mali uplatňovať na prípady, ktoré patria do jej vecnej pôsobnosti, a to aj vtedy, ak by sa nahlásené informácie mohli kvalifikovať ako obchodné tajomstvo. V ostatných prípadoch by sa mala uplatňovať smernica (EÚ) 2016/943. Aj v iných konaniach by nahlasujúce osoby mali mať možnosť opierať sa vo svojej obhajobe o skutočnosť, že nahlásili alebo zverejnili informácie v súlade s touto smernicou. V takýchto prípadoch by osoba, ktorá začala konanie, mala niesť dôkazné bremeno s cieľom preukázať akýkoľvek úmysel nahlasujúcej osoby porušiť právne predpisy.
_________________	_________________
⁵⁸ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).	⁵⁸ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/943 z 8. júna 2016 o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) (Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 76 Návrh smernice Odôvodnenie 75
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(75) Príslušné právne poplatky môžu pre nahlasujúce osoby, ktoré v súdnom konaní napadnú odvetné opatrenia prijaté voči nim, predstavovať značné náklady. Hoci tieto poplatky na konci konania môžu získať späť, nemusia byť schopné uhradiť ich vopred, najmä ak sú nezamestnané alebo ak sa nachádzajú na čiernej listine. Pomoc v trestnom konaní, najmä v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919⁵⁹ a vo všeobecnosti podpora pre osoby, ktoré majú vážne finančné potreby, môže byť v niektorých prípadoch kľúčová pri účinnom presadzovaní ich práv na ochranu.	(75) Príslušné právne poplatky môžu pre nahlasujúce osoby, ktoré v súdnom konaní napadnú odvetné opatrenia prijaté voči nim, predstavovať značné náklady. Hoci tieto poplatky na konci konania môžu získať späť, nemusia byť schopné uhradiť ich vopred, najmä ak sú nezamestnané alebo ak sa nachádzajú na čiernej listine. Pomoc v trestnom konaní, najmä v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919⁵⁹ a vo všeobecnosti podpora pre osoby, ktoré majú vážne finančné potreby, je kľúčová pri účinnom presadzovaní ich práv na ochranu. Oznamovatelia by takisto mali mať možnosť požadovať náhradu za akékoľvek obťažovanie, ktorému boli vystavení, alebo stratu súčasného alebo budúceho živobytia, ak škoda vznikla v dôsledku odvetných opatrení.
_________________	_________________
⁵⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1).	⁵⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 77 Návrh smernice Odôvodnenie 76
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(76) Práva dotknutých osôb by mali byť chránené v snahe vyhnúť sa poškodeniu dobrej povesti alebo iným negatívnym dôsledkom. Okrem toho by sa mali v súlade s článkami 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie plne rešpektovať právo na obhajobu a právo na prístup k prostriedkom nápravy dotknutej osoby v každej fáze konania na základe hlásenia. Členské štáty by mali zabezpečiť právo dotknutých osôb na obhajobu vrátane práva na prístup k spisu, práva na vypočutie a práva využiť účinný prostriedok nápravy proti rozhodnutiu, ktoré sa týka tejto dotknutej osoby, podľa platných postupov stanovených vo vnútroštátnom práve v súvislosti s vyšetrovaniami alebo následnými súdnymi konaniami.	(76) Práva dotknutých osôb by mali byť chránené v snahe vyhnúť sa poškodeniu dobrej povesti alebo iným negatívnym dôsledkom. Okrem toho by sa mali v súlade s článkami 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie plne rešpektovať právo na obhajobu a právo na prístup k prostriedkom nápravy dotknutej osoby v každej fáze konania na základe hlásenia. Členské štáty by mali chrániť dôvernosť informácií o totožnosti dotknutej osoby a zabezpečiť právo na obhajobu vrátane práva na prístup k spisu, práva na vypočutie a práva využiť účinný prostriedok nápravy proti rozhodnutiu, ktoré sa týka tejto dotknutej osoby, podľa platných postupov stanovených vo vnútroštátnom práve v súvislosti s vyšetrovaniami alebo následnými súdnymi konaniami. Na tento účel by sa mali prijať vhodné opatrenia s cieľom zvýšiť informovanosť jednotlivcov a občianskej spoločnosti o týchto právach.
Pozmeňujúci návrh 78 Návrh smernice Odôvodnenie 77
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(77) Každá osoba, ktorá priamo alebo nepriamo utrpí ujmu v dôsledku nahlásenia alebo zverejnenia nepresných alebo zavádzajúcich informácií, by mala mať k dispozícii ochranu a prostriedky nápravy podľa pravidiel všeobecného práva. Ak bolo takéto nepresné alebo zavádzajúce hlásenie alebo zverejnenie informácií vykonané úmyselne a vedome, dotknuté osoby by mali mať nárok na náhradu škody v súlade s vnútroštátnym právom.	(77) Každá osoba, ktorá priamo alebo nepriamo utrpí ujmu v dôsledku nahlásenia alebo zverejnenia nepresných alebo zavádzajúcich informácií, by mala mať k dispozícii ochranu a prostriedky nápravy podľa pravidiel všeobecného práva. Ak bolo takéto nepresné alebo zavádzajúce hlásenie alebo zverejnenie informácií vykonané úmyselne a vedome, oznamovatelia by nemali mať nárok na ochranu a dotknuté osoby by mali mať nárok na náhradu škody v súlade s vnútroštátnym právom.
Pozmeňujúci návrh 79 Návrh smernice Odôvodnenie 78
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(78) Na zabezpečenie účinnosti pravidiel o ochrane oznamovateľov sú potrebné sankcie. Sankcie voči tým, ktorí prijímajú odvetné alebo iné nepriaznivé opatrenia voči nahlasujúcim osobám, môžu odradiť od prijímania takýchto opatrení. Sankcie voči osobám, ktoré nahlasujú alebo zverejňujú informácie, v prípade ktorých sa preukázalo, že boli vedome nepravdivé, sú potrebné na odradenie od ďalšieho zlomyseľného nahlasovania a na zachovanie dôveryhodnosti systému. Primeranosť takýchto sankcií by mala zabezpečiť, aby nemali odradzujúci vplyv na potenciálnych oznamovateľov.	(78) Na zabezpečenie účinnosti pravidiel o ochrane oznamovateľov sú potrebné sankcie. Sankcie voči tým, ktorí prijímajú odvetné alebo iné nepriaznivé opatrenia voči nahlasujúcim osobám, môžu odradiť od prijímania takýchto opatrení. Sankcie voči osobám, ktoré nahlasujú alebo zverejňujú informácie, v prípade ktorých sa preukázalo, že boli vedome nepravdivé, sú tiež potrebné na odradenie od ďalšieho zlomyseľného nahlasovania a na zachovanie dôveryhodnosti systému. Ak členské štáty stanovia sankcie v prípadoch, ako je poškodzovanie dobrého mena alebo šírenie nepravdivých informácií, mohli by byť tieto sankcie uplatniteľné aj na hlásenia alebo zverejnenia informácií, ktoré sa preukázali ako vedome nepravdivé. Primeranosť takýchto sankcií by mala zabezpečiť, aby nemali odradzujúci vplyv na potenciálnych oznamovateľov.
Pozmeňujúci návrh 80 Návrh smernice Odôvodnenie 80
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(80) Touto smernicou sa zavádzajú minimálne normy a členské štáty by mali mať právomoc zaviesť alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia pre nahlasujúcu osobu za predpokladu, že takéto ustanovenia nezasahujú do opatrení na ochranu dotknutých osôb.	(80) Touto smernicou sa zavádzajú minimálne normy a členské štáty by mali mať právomoc zaviesť alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia pre nahlasujúcu osobu a mali by sa k tomu nabádať. Transpozícia tejto smernice nepredstavuje za žiadnych okolností dôvod na zníženie všeobecnej úrovne ochrany už poskytovanej nahlasujúcim osobám podľa vnútroštátneho práva v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje.
Pozmeňujúci návrh 81 Návrh smernice Odôvodnenie 82
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(82) Vecná pôsobnosť tejto smernice je založená na identifikácii oblastí, v ktorých sa zavedenie ochrany oznamovateľov zdá odôvodnené a potrebné na základe dôkazov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Takáto vecná pôsobnosť môže byť rozšírená aj na ďalšie oblasti alebo akty Únie, ak sa to ukáže ako nevyhnutné na posilnenie ich presadzovania vzhľadom na dôkazy, ktoré sa môžu objaviť v budúcnosti, alebo na základe hodnotenia fungovania tejto smernice.	(82) Vecná pôsobnosť tejto smernice je založená na identifikácii oblastí, v ktorých sa zavedenie ochrany oznamovateľov zdá odôvodnené a potrebné na základe dôkazov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii. Takáto vecná pôsobnosť môže byť rozšírená aj na ďalšie oblasti alebo akty Únie, ak sa to ukáže ako nevyhnutné na posilnenie ich presadzovania vzhľadom na dôkazy, ktoré by mala Komisia naďalej zhromažďovať a ktoré sa môžu objaviť v budúcnosti, alebo na základe hodnotenia fungovania tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 82 Návrh smernice Odôvodnenie 84
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(84) Cieľ tejto smernice, konkrétne posilniť presadzovanie v určitých oblastiach politiky a pri určitých aktoch, v prípade ktorých môže porušenie práva Únie vážne poškodiť verejný záujem, prostredníctvom účinnej ochrany oznamovateľov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť, ak budú členské štáty konať samostatne alebo nekoordinovaným spôsobom, ale je možné ho lepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení Únie stanovujúcich minimálne normy v oblasti harmonizácie ochrany oznamovateľov. Navyše len opatreniami Únie možno zabezpečiť súdržnosť a zosúladiť existujúce pravidlá Únie o ochrane oznamovateľov. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.	(84) Cieľ tejto smernice, konkrétne posilniť presadzovanie v určitých oblastiach politiky a pri určitých aktoch, v prípade ktorých môže porušenie práva Únie poškodiť verejný záujem, prostredníctvom účinnej ochrany oznamovateľov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť, ak budú členské štáty konať samostatne alebo nekoordinovaným spôsobom, ale je možné ho lepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení Únie stanovujúcich minimálne normy v oblasti harmonizácie ochrany oznamovateľov. Navyše len opatreniami Únie možno zabezpečiť súdržnosť a zosúladiť existujúce pravidlá Únie o ochrane oznamovateľov. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.
Pozmeňujúci návrh 83 Návrh smernice Odôvodnenie 85
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(85) V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Táto smernica sa preto musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami. Cieľom tejto smernice je najmä zabezpečiť úplné dodržiavanie slobody prejavu a práva na informácie, právo na ochranu osobných údajov, slobodu podnikania, právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, právo na účinný prostriedok nápravy a právo na obhajobu.	(85) V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, predovšetkým jej článok 11. Táto smernica sa preto musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami tak, že sa zabezpečí úplné dodržiavanie, okrem iného, slobody prejavu a práva na informácie, práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania, práva na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, práva na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, práva na vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, práva na vysokú úroveň ochrany životného prostredia, práva na dobrú správu vecí verejných, práva na účinný prostriedok nápravy a práva na obhajobu. Osobitná pozornosť by sa tiež mala venovať Európskemu dohovoru o ľudských právach, najmä jeho článku 10.
Pozmeňujúci návrh 84 Návrh smernice Odôvodnenie 85 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(85a) Touto smernicou by nemala byť dotknutá sloboda členských štátov zaviesť rovnaké alebo podobné pravidlá pre prípady porušenia vnútroštátneho práva a poskytnúť tak súdržný a komplexný rámec na ochranu osôb nahlasujúcich porušenia.
Pozmeňujúci návrh 85 Návrh smernice Odôvodnenie 85 b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(85b) Mimoriadna pozornosť by sa mala venovať uzneseniu Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 o úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ a uzneseniu Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov.
Pozmeňujúci návrh 86 Návrh smernice Článok -1 (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok -1
	Účel
	Účelom tejto smernice je zlepšiť ochranu osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie a posilniť presadzovanie tohto práva v záujme ochrany všeobecného záujmu, a to stanovením spoločných minimálnych noriem na ochranu osôb nahlasujúcich nezákonné činnosti alebo zneužitie práva v oblastiach uvedených v článku 1.
Pozmeňujúci návrh 87 Návrh smernice Článok 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 1	Článok 1
Vecná pôsobnosť	Vecná pôsobnosť
1. S cieľom posilniť presadzovanie právnych predpisov a politík Únie v konkrétnych oblastiach sa v tejto smernici stanovujú spoločné minimálne normy na ochranu osôb nahlasujúcich tieto nezákonné činnosti alebo zneužitie práva:	1. V tejto smernici sa stanovujú spoločné minimálne normy na ochranu osôb nahlasujúcich tieto nezákonné činnosti alebo zneužitie práva:
a) porušenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti aktov Únie stanovených v prílohe (časť I a časť II), pokiaľ ide o tieto oblasti:	a) porušenia aktov Únie, ktoré okrem iného zahŕňajú akty uvedené v prílohe (časť I a časť II) a ich vykonávacie akty vzťahujúce sa na tieto oblasti:
i) verejné obstarávanie;	i) verejné obstarávanie;
ii) finančné služby, predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu¹;	ii) finančné služby, daňové úniky, daňové podvody, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;¹
iii) bezpečnosť výrobkov;	iii) bezpečnosť výrobkov;
iv) bezpečnosť dopravy;	iv) bezpečnosť dopravy;
v) ochrana životného prostredia;	v) ochrana životného prostredia;
vi) jadrová bezpečnosť;	vi) jadrová bezpečnosť;
vii) bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat;	vii) bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat;
viii) verejné zdravie;	viii) verejné zdravie;
ix) ochrana spotrebiteľov;	ix) ochrana spotrebiteľov;
x) ochrana súkromia a osobných údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov.	x) ochrana súkromia a osobných údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov; a
	xa) zamestnanosť, pracovné podmienky, práva pracovníkov a zásada rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami na pracovisku.
b) porušenia článkov 101, 102, 106, 107 a 108 ZFEÚ a porušenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 a nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589;	b) porušenia článkov 101, 102, 106, 107 a 108 ZFEÚ a porušenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 a nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589;
c) porušenia poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa vymedzujú v článku 325 ZFEÚ a ako sa ďalej uvádzajú najmä v smernici (EÚ) 2017/1371 a nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013;	c) porušenia poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa vymedzujú v článku 325 ZFEÚ a ako sa ďalej uvádzajú najmä v smernici (EÚ) 2017/1371 a nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013;
d) porušenia týkajúce sa vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 26 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o konania, ktoré porušujú pravidlá v oblasti dane z príjmov právnických osôb alebo dojednania, ktorých účelom je získať daňové zvýhodnenie, ktoré marí predmet alebo účel platného práva v oblasti dane z príjmov právnických osôb.	d) porušenia týkajúce sa vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 26 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o konania, ktoré porušujú pravidlá v oblasti dane z príjmov právnických osôb alebo dojednania, ktorých účelom je získať daňové zvýhodnenie, ktoré marí predmet alebo účel platného práva v oblasti dane z príjmov právnických osôb.
2. Ak sa v aktoch Únie pre konkrétne odvetvia uvedených v časti 2 prílohy stanovujú osobitné pravidlá o nahlasovaní porušení, uplatňujú sa uvedené pravidlá. Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú na všetky záležitosti týkajúce sa ochrany nahlasujúcich osôb, ktoré nie sú regulované v uvedených aktoch Únie pre konkrétne odvetvia.	2. Ak sa v aktoch Únie pre konkrétne odvetvia uvedených v časti 2 prílohy stanovujú osobitné pravidlá o nahlasovaní porušení, uplatňujú sa uvedené pravidlá. Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú na všetky záležitosti týkajúce sa ochrany nahlasujúcich osôb, ktoré nie sú regulované v uvedených aktoch Únie pre konkrétne odvetvia.
________________	______________
¹ Výlučná právomoc výborov ECON a LIBE.	¹ Výlučná právomoc výborov ECON a LIBE.
Pozmeňujúci návrh 88 Návrh smernice Článok 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 2	Článok 2
Osobný rozsah pôsobnosti	Osobný rozsah pôsobnosti
1. Táto smernica sa vzťahuje na nahlasujúce osoby pracujúce v súkromnom alebo verejnom sektore, ktoré získali informácie o porušeniach v súvislosti s pracovnou činnosťou a ku ktorým patria prinajmenšom:	1. Táto smernica sa vzťahuje na nahlasujúce osoby a sprostredkovateľov konajúcich v dobrej viere v súkromnom alebo verejnom sektore, ktorí získali informácie o porušeniach v súvislosti s pracovnou činnosťou a ku ktorým patria prinajmenšom:
a) osoby, ktoré majú postavenie pracovníka v zmysle článku 45 ZFEÚ;	a) osoby, ktoré majú postavenie pracovníka v zmysle vnútroštátneho práva a vnútroštátnej praxe alebo v zmysle článku 45 ZFEÚ, vrátane štátnych zamestnancov;
b) osoby, ktoré majú postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle článku 49 ZFEÚ;	b) osoby, ktoré majú postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle článku 49 ZFEÚ;
c) akcionári a osoby patriace do riadiaceho orgánu podniku vrátane nevýkonných členov, ako aj dobrovoľníkov a neplatených stážistov;	c) akcionári a osoby patriace do riadiaceho orgánu podniku vrátane nevýkonných členov, ako aj dobrovoľníkov a platených alebo neplatených stážistov;
d) akékoľvek osoby pracujúce pod dohľadom a vedením zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov.	d) akékoľvek osoby pracujúce pod dohľadom a vedením zmluvných partnerov, subdodávateľov, poskytovateľov služieb a dodávateľov.
2. Táto smernica sa vzťahuje aj na nahlasujúce osoby, ktorých pracovný pomer sa ešte len má začať, ak boli informácie o porušení získané počas procesu náboru alebo iného rokovania pred uzavretím zmluvy.	2. Táto smernica sa vzťahuje aj na nahlasujúce osoby konajúce v dobrej viere, ktorých pracovný pomer sa ešte len má začať, ak boli informácie o porušení získané počas procesu náboru alebo iného rokovania pred uzavretím zmluvy, ako aj na nahlasujúce osoby, ktorých pracovný pomer sa skončil.

Pozmeňujúci návrh 89 Návrh smernice Článok 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 3	Článok 3
Výklad pojmov	Výklad pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:	Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. „porušenia“ sú skutočné alebo možné nezákonné činnosti alebo zneužitie práva týkajúce sa aktov Únie a oblastí patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedeného v článku 1 a v prílohe;	1. „porušenia“ sú skutočné alebo možné nezákonné činnosti alebo zneužitie práva týkajúce sa aktov Únie a oblastí patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedeného v článku 1 a v prílohe;
2. „nezákonné činnosti“ sú konaním alebo opomenutím v rozpore s právom Únie;	2. „nezákonné činnosti“ sú konaním alebo opomenutím v rozpore s právom Únie;
3. „zneužitie práva“ je konanie alebo opomenutie patriace do rozsahu pôsobnosti práva Únie, ktoré sa formálne nejaví ako nezákonné, ale marí predmet alebo účel sledovaný platnými pravidlami;	3. „zneužitie práva“ je konanie alebo opomenutie patriace do rozsahu pôsobnosti práva Únie, ktoré sa formálne nejaví ako nezákonné, ale marí predmet alebo účel sledovaný platnými pravidlami;
4. „informácie o porušeniach“ sú dôkazy o skutočných porušeniach, ako aj odôvodnené podozrenia o možných porušeniach, ku ktorým ešte nedošlo;	4. „informácie o porušeniach“ sú dôkazy o skutočných porušeniach, ako aj odôvodnené podozrenia o možných porušeniach, ku ktorým ešte nedošlo;
5. „hlásenie“ je poskytnutie informácií týkajúcich sa porušenia, ku ktorému došlo alebo ku ktorému pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje alebo pracovala, alebo v inej organizácii, s ktorou je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce;	5. „hlásenie“ je poskytnutie informácií týkajúcich sa porušenia, ku ktorému došlo alebo ku ktorému pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje alebo pracovala, alebo v inej organizácii, s ktorou je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce;
6. „interné nahlasovanie“ je poskytnutie informácií o porušeniach v rámci verejného alebo súkromného právneho subjektu;	6. „interné nahlasovanie“ je poskytnutie informácií o porušeniach v rámci verejného alebo súkromného právneho subjektu;
7. „externé nahlasovanie“ je poskytnutie informácií o porušeniach príslušným orgánom;	7. „externé nahlasovanie“ je poskytnutie informácií o porušeniach príslušným orgánom;
8. „zverejnenie informácií“ je verejné sprístupnenie informácií o porušeniach získaných v súvislosti s pracovnou činnosťou;	8. „zverejnenie informácií“ je verejné sprístupnenie informácií o porušeniach získaných v súvislosti s pracovnou činnosťou;
9. „nahlasujúca osoba“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nahlasuje alebo zverejňuje informácie o porušeniach získané v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou;	9. „nahlasujúca osoba“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nahlasuje alebo zverejňuje informácie o porušeniach získané v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou;
	9a. „sprostredkovateľ“ je fyzická osoba, ktorá nahlasujúcej osobe v priebehu procesu nahlasovania v pracovnom kontexte poskytuje podporu alebo pomáha;
10. „súvislosť s pracovnou činnosťou“ je súčasná alebo minulá pracovná činnosť vo verejnom alebo súkromnom sektore, prostredníctvom ktorej môžu osoby bez ohľadu na jej charakter získať informácie o porušeniach a v rámci ktorej môžu byť tieto osoby vystavené odvetným opatreniam, ak porušenia nahlásia;	10. „súvislosť s pracovnou činnosťou“ je súčasná alebo minulá pracovná činnosť vo verejnom alebo súkromnom sektore, prostredníctvom ktorej môžu osoby bez ohľadu na jej charakter získať informácie o porušeniach a v rámci ktorej môžu byť tieto osoby vystavené odvetným opatreniam, ak porušenia nahlásia;
11. „dotknutá osoba“ je fyzická alebo právnická osoba, na ktorú sa odkazuje v hlásení alebo zverejnení informácií ako na osobu, ktorej sa pripisuje porušenie alebo s ktorou sa porušenie spája;	11. „dotknutá osoba“ je fyzická alebo právnická osoba, na ktorú sa odkazuje v hlásení alebo zverejnení informácií ako na osobu, ktorej sa pripisuje porušenie alebo s ktorou sa porušenie spája;
12. „odvetné opatrenie“ je akékoľvek hroziace alebo skutočné konanie alebo opomenutie vyvolané interným alebo externým nahlásením, ku ktorému dochádza v súvislosti s pracovnou činnosťou a ktoré nahlasujúcej osobe spôsobuje alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu;	12. „odvetné opatrenie“ je akékoľvek hroziace alebo skutočné, priame či nepriame konanie alebo opomenutie vyvolané interným alebo externým nahlásením alebo zverejnením informácií, ku ktorému dochádza v súvislosti s pracovnou činnosťou a ktoré nahlasujúcej osobe spôsobuje alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu;
13. „následné opatrenia“ sú akékoľvek interné alebo externé opatrenia, ktoré prijme príjemca hlásenia na posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a prípadne na vyriešenie nahláseného porušenia vrátane opatrení, ako je interné prešetrovanie, vyšetrovanie, trestné stíhanie, kroky na vymáhanie finančných prostriedkov a ukončenie;	13. „následné opatrenia“ sú akékoľvek interné alebo externé opatrenia, ktoré prijme príjemca hlásenia na posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a prípadne na vyriešenie nahláseného porušenia vrátane opatrení, ako je interné prešetrovanie, vyšetrovanie, trestné stíhanie, kroky na vymáhanie finančných prostriedkov a ukončenie;
14. „príslušný orgán“ je vnútroštátny orgán oprávnený prijímať hlásenia v súlade s kapitolou III a určený na vykonávanie povinností stanovených v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia.	14. „príslušný orgán“ je vnútroštátny orgán oprávnený prijímať hlásenia v súlade s kapitolou III a určený na vykonávanie povinností stanovených v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia;
	14a. „dobrá viera“ je odôvodnená domnienka nahlasujúcej osoby vzhľadom na okolnosti a informácie, ktoré mala táto osoba v čase nahlasovania k dispozícii, že ňou nahlásené informácie sú pravdivé a že patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 90 Návrh smernice Článok 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 4	Článok 4
Povinnosť vytvoriť interné kanály a postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia	Povinnosť vytvoriť interné kanály a postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia
1. Členské štáty zabezpečia, aby právne subjekty v súkromnom a verejnom sektore vytvorili interné kanály a postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia, v prípade potreby po konzultácii so sociálnymi partnermi.	1. Členské štáty v súlade s vnútroštátnou praxou zabezpečia, aby zamestnávatelia a ďalšie právne subjekty v súkromnom a verejnom sektore vytvorili interné kanály a postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia, a to po konzultácii a dohode so sociálnymi partnermi.
2. Takéto kanály a postupy umožňujú nahlasovanie zamestnancom subjektu. Môžu umožniť nahlasovanie aj iným osobám, ktoré sú v kontakte so subjektom v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou podľa článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d), ale používanie kanálov interného nahlasovania nie je pre tieto kategórie osôb povinné.	2. Takéto kanály a postupy umožňujú nahlasovanie zamestnancom subjektu. Umožňujú nahlasovanie aj iným osobám, ktoré sú v kontakte so subjektom v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou podľa článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d). Tieto kanály nahlasovania musia byť subjektom jasne vymedzené a musia byť ľahko prístupné v rámci subjektu i mimo neho.
3. Právne subjekty v súkromnom sektore, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, sú:	3. Právne subjekty v súkromnom sektore, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, sú:
a) súkromné právne subjekty s 50 alebo viac zamestnancami;	a) súkromné právne subjekty s 50 alebo viac zamestnancami;
b) súkromné právne subjekty s ročným obchodným obratom alebo ročnou súvahou v celkovej výške 10 alebo viac miliónov EUR;	b) súkromné právne subjekty s ročným obchodným obratom alebo ročnou súvahou v celkovej výške 10 alebo viac miliónov EUR;
c) súkromné právne subjekty akejkoľvek veľkosti pôsobiace v oblasti finančných služieb alebo vystavené možnosti prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako sú upravené v aktoch Únie uvedených v prílohe.	c) súkromné právne subjekty akejkoľvek veľkosti pôsobiace v oblasti finančných služieb alebo vystavené možnosti prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako sú upravené v aktoch Únie uvedených v prílohe.
	3a. Odchylne od odseku 3 písm. a) a b) môžu členské štáty vylúčiť z právnych subjektov v súkromnom sektore uvedených v odseku 1 tieto súkromné právne subjekty:
	a) súkromné právne subjekty s menej ako 250 zamestnancami;
	b) súkromné právne subjekty s ročným obratom nepresahujúcim 50 miliónov EUR a/alebo ročnou súvahou v celkovej výške nepresahujúcej 43 miliónov EUR.
4. Po primeranom vyhodnotení rizika so zreteľom na charakter činnosti subjektov a z toho vyplývajúcu úroveň rizika môžu členské štáty vyžadovať od malých súkromných právnych subjektov vymedzených v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003⁶², iných ako subjekty uvedené v odseku 3 písm. c), aby vytvorili kanály a postupy pre interné nahlasovanie.	4. Po primeranom vyhodnotení rizika so zreteľom na charakter činnosti subjektov a z toho vyplývajúcu úroveň rizika predovšetkým pre životné prostredie a verejné zdravie môžu členské štáty vyžadovať od malých súkromných právnych subjektov vymedzených v odporúčaní Komisie zo 6. mája 2003⁶², iných ako subjekty uvedené v odseku 3 písm. c), aby vytvorili kanály a postupy pre interné nahlasovanie.
5. Každé rozhodnutie, ktoré prijme členský štát podľa odseku 4, sa spolu s odôvodnením a kritériami použitými v hodnotení rizík oznámi Komisii. Komisia uvedené rozhodnutie oznámi ostatným členským štátom.	5. Každé rozhodnutie, ktoré prijme členský štát podľa odseku 4, sa spolu s odôvodnením a kritériami použitými v hodnotení rizík oznámi Komisii. Komisia uvedené rozhodnutie oznámi ostatným členským štátom.
6. Právne subjekty vo verejnom sektore, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, sú:	6. Právne subjekty vo verejnom sektore, na ktoré sa odkazuje v odseku 1, sú:
a) štátna správa;	a) štátna správa;
b) regionálna správa a útvary;	b) regionálna správa a útvary;
c) obce, ktoré majú viac ako 10 000 obyvateľov;	c) obce, ktoré majú viac ako 10 000 obyvateľov;
d) iné subjekty, ktoré sa riadia verejným právom.	d) iné subjekty, ktoré sa riadia verejným právom.
_________________	_______________
⁶² Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov, Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.	⁶² Odporúčanie Komisie zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov, Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.
Odôvodnenie
Podrobné ustanovenia o interných kanáloch pre nahlasovanie by mali zostať vo vnútroštátnej právomoci členských štátov, ktoré majú vo svojom vnútroštátnom práve prísne ustanovenia.
Pozmeňujúci návrh 91 Návrh smernice Článok 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 5	Článok 5
Postupy pre interné nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia	Postupy pre interné nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia
1. Postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia uvedené v článku 4 zahŕňajú:	1. Postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia uvedené v článku 4 môžu zahŕňať:
a) kanály pre prijímanie hlásení, ktoré sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované spôsobom, ktorý zabezpečuje dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby a zabraňuje prístupu neoprávnených zamestnancov;	a) kanály pre prijímanie hlásení, ktoré sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované bezpečným spôsobom, ktorý zabezpečuje dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby a sprostredkovateľov, ako aj dotknutej osoby a zabraňuje prístupu neoprávnených zamestnancov;
	aa) dôverné potvrdenie prijatia hlásenia poskytnuté nahlasujúcej osobe v lehote nepresahujúcej sedem dní od daného prijatia;
b) určenie osoby alebo oddelenia príslušných na prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia;	b) určenie nestrannej osoby alebo nezávislého oddelenia príslušných na prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia;
c) dôsledné prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia určenou osobou alebo oddelením;	c) dôsledné prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia určenou osobou alebo oddelením a v prípade potreby včasné prijímanie primeraných opatrení;
	ca) dôsledné prijímanie následných opatrení, pokiaľ ide o anonymné nahlasovanie;
d) primeranú lehotu nepresahujúcu tri mesiace odo dňa podania hlásenia na poskytnutie spätnej väzby nahlasujúcej osobe o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie;	d) primeranú lehotu nepresahujúcu dva mesiace odo dňa potvrdenia prijatia hlásenia na poskytnutie spätnej väzby nahlasujúcej osobe o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie. Túto lehotu možno predĺžiť na štyri mesiace, ak je to potrebné z dôvodu osobitných okolností daného prípadu, najmä ak si povaha a zložitosť predmetu hlásenia môžu vyžadovať dlhotrvajúce vyšetrovanie;
	da) možnosť, aby sa s nahlasujúcou osobou počas vyšetrovania konzultovalo a aby predložila pripomienky, a možnosť zohľadniť tieto pripomienky, ak ich osoba alebo oddelenie uvedené v písmene b) považuje za relevantné; a
e) jasné a ľahko dostupné informácie o postupoch a informáciách o tom, ako a za akých podmienok sa hlásenia môžu externe predkladať príslušným orgánom podľa článku 13 ods. 2 a v prípade potreby orgánom, úradom alebo agentúram Únie.	e) jasné a ľahko dostupné informácie o postupoch a informáciách o tom, ako a za akých podmienok sa hlásenia môžu externe predkladať príslušným orgánom podľa článku 13 ods. 2 a v prípade potreby orgánom, úradom alebo agentúram Únie.
2. Kanály uvedené v odseku 1 písm. a) umožňujú nahlasovanie všetkými týmito spôsobmi:	2. Kanály uvedené v odseku 1 písm. a) umožňujú nahlasovanie ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:
a) písomná správa v elektronickej alebo tlačenej podobe a/alebo telefonická ústna správa, či už zaznamenaná alebo nezaznamenaná;	a) písomná správa v elektronickej alebo tlačenej podobe a/alebo telefonická ústna správa alebo ústna správa prostredníctvom iných systémov hlasových správ, či už zaznamenaná s predchádzajúcim súhlasom nahlasujúcej osoby alebo nezaznamenaná;
b) fyzické stretnutia s osobou alebo oddelením určenými na prijímanie hlásení.	b) fyzické stretnutia s osobou alebo oddelením určenými na prijímanie hlásení.
Kanály nahlasovania môžu byť prevádzkované interne osobou alebo oddelením určenými na tento účel, alebo externe treťou stranou za predpokladu, že budú dodržané záruky a požiadavky uvedené v odseku 1 písm. a).
3. Osobou alebo oddelením uvedenými v odseku 1 písm. b) môže byť tá istá osoba, ktorá je príslušná pre prijímanie hlásení. Ďalšie osoby môžu byť označené ako „dôveryhodné osoby“, ktoré môžu nahlasujúce osoby a osoby, ktoré majú v úmysle nahlasovať informácie, požiadať o dôverné poradenstvo.	3. Osobou alebo oddelením uvedenými v odseku 1 písm. b) môže byť tá istá osoba, ktorá je príslušná pre prijímanie hlásení, ak sú splnené záruky dôvernosti a nestrannosti uvedené v odseku 1 písm. a) a b). Ďalšie osoby môžu byť označené ako „dôveryhodné osoby“, ktoré môžu nahlasujúce osoby a osoby, ktoré majú v úmysle nahlasovať informácie, požiadať o dôverné poradenstvo.
	3a. Postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia podľa článku 4 zabezpečujú, aby nahlasujúca osoba alebo osoba, ktorá má v úmysle nahlásiť informácie, mala právo byť vo všetkých fázach postupu sprevádzaná zástupcom pracovníkov, a to aj počas fyzických stretnutí podľa tohto článku.
Pozmeňujúci návrh 92 Návrh smernice Článok 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 6	Článok 6
Povinnosť vytvoriť kanály externého nahlasovania a prijať následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia	Povinnosť vytvoriť kanály externého nahlasovania a prijať následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia
1. Členské štáty určia orgány príslušné pre prijímanie a spracovanie hlásení.	1. Členské štáty určia orgány príslušné pre prijímanie a spracovanie hlásení.
2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány:	2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány:
a) vytvorili nezávislé a autonómne kanály externého nahlasovania, ktoré sú bezpečné a zabezpečujú dôvernosť, na prijímanie a spracúvanie informácií od nahlasujúcej osoby;	a) vytvorili nezávislé a autonómne kanály externého nahlasovania, ktoré sú bezpečné a zabezpečujú dôvernosť, na prijímanie a spracúvanie informácií od nahlasujúcej osoby;
b) poskytli nahlasujúcej osobe spätnú väzbu o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie v primeranej lehote, ktorá nepresiahne tri mesiace, resp. v riadne odôvodnených prípadoch šesť mesiacov;	vypúšťa sa
c) v prípade potreby postúpili informácie z hlásenia príslušným orgánom, úradom alebo agentúram Únie na ďalšie vyšetrovanie, ak je to stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo právnych predpisoch Únie.	c) v prípade potreby postúpili informácie z hlásenia príslušným orgánom, úradom alebo agentúram Únie na ďalšie vyšetrovanie, ak je to stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo právnych predpisoch Únie.
3. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány prijali v nadväznosti na hlásenia nevyhnutné následné opatrenia a v primeranom rozsahu vyšetrili predmet hlásení. Príslušné orgány oznámia nahlasujúcej osobe konečný výsledok vyšetrovania.	3. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány prijali v nadväznosti na hlásenia nevyhnutné následné opatrenia a v primeranom rozsahu vyšetrili predmet hlásení a aby boli oprávnené prijať v prípade potreby primerané nápravné opatrenia. Príslušné orgány oznámia nahlasujúcej osobe konečný výsledok vyšetrovania.
4. Členské štáty zabezpečia, aby každý orgán, ktorý prijal hlásenie, ale ktorý nemá právomoc riešiť nahlásené porušenie, postúpil toto hlásenie príslušnému orgánu a aby o tom bola nahlasujúca osoba informovaná.	4. Členské štáty zabezpečia, aby každý orgán, ktorý prijal hlásenie, ale ktorý nemá právomoc riešiť nahlásené porušenie, postúpil toto hlásenie v primeranom čase, bezpečným spôsobom a s náležitým ohľadom na príslušné právne predpisy a pravidlá týkajúce sa ochrany osobných údajov a dôvernosti príslušnému orgánu. Nahlasujúca osoba je o tomto postúpení bezodkladne informovaná.
Pozmeňujúci návrh 93 Návrh smernice Článok 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 7	Článok 7
Vytvorenie kanálov externého nahlasovania	Vytvorenie kanálov externého nahlasovania
1. Vyhradené kanály externého nahlasovania sa považujú za nezávislé a autonómne, ak spĺňajú všetky tieto kritériá:	1. Vyhradené kanály externého nahlasovania sa považujú za nezávislé a autonómne, ak spĺňajú všetky tieto kritériá:
a) sú oddelené od všeobecných komunikačných kanálov príslušného orgánu vrátane tých, prostredníctvom ktorých príslušný orgán komunikuje interne a s tretími stranami pri svojej bežnej činnosti;	a) sú oddelené od všeobecných komunikačných kanálov príslušného orgánu vrátane tých, prostredníctvom ktorých príslušný orgán komunikuje interne a s tretími stranami pri svojej bežnej činnosti;
b) sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované takým spôsobom, ktorý zabezpečí úplnosť, integritu a dôvernosť informácií a bráni v prístupe neoprávnených zamestnancov príslušného orgánu;	b) sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované takým spôsobom, ktorý zabezpečí úplnosť, integritu a dôvernosť informácií vrátane totožnosti nahlasujúcej osoby a dotknutej osoby a bráni v prístupe neoprávnených zamestnancov príslušného orgánu;
c) umožňujú uchovávanie trvalých informácií v súlade s článkom 11 na účely ďalšieho vyšetrovania.	c) umožňujú uchovávanie trvalých informácií v súlade s článkom 11 na účely ďalšieho vyšetrovania.
2. Vyhradené kanály nahlasovania musia umožniť nahlasovanie najmenej všetkými týmito spôsobmi:	2. Vyhradené kanály nahlasovania musia umožniť nahlasovanie najmenej všetkými týmito spôsobmi:
a) písomná správa v elektronickej alebo tlačenej podobe;	a) písomná správa v elektronickej alebo tlačenej podobe;
b) telefonická ústna správa, či už zaznamenaná alebo nezaznamenaná;	b) telefonická ústna správa, či už zaznamenaná alebo nezaznamenaná;
c) fyzické stretnutie so špecializovanými zamestnancami príslušného orgánu.	c) fyzické stretnutie so špecializovanými zamestnancami príslušného orgánu v sprievode – ak o to požiada nahlasujúca osoba – zástupcu pracovníkov.
3. Príslušné orgány zabezpečia, aby sa hlásenie prijaté inak ako prostredníctvom vyhradených kanálov nahlasovania uvedených v odsekoch 1 a 2 bezodkladne a bez zmeny zaslalo prostredníctvom vyhradených komunikačných kanálov špecializovaným zamestnancom príslušného orgánu.	3. Príslušné orgány zabezpečia, aby sa hlásenie prijaté inak ako prostredníctvom vyhradených kanálov nahlasovania uvedených v odsekoch 1 a 2 bezodkladne a bez zmeny zaslalo prostredníctvom vyhradených komunikačných kanálov špecializovaným zamestnancom príslušného orgánu.
4. Členské štáty zavedú postupy, ktorými zabezpečia, aby v prípade, že bolo hlásenie pôvodne adresované osobe, ktorá nebola určená ako osoba zodpovedná za spracovanie hlásení, sa táto osoba zdržala zverejňovania akýchkoľvek informácií, podľa ktorých by mohla byť identifikovaná nahlasujúca alebo dotknutá osoba.	4. Členské štáty zavedú postupy, ktorými zabezpečia, aby v prípade, že bolo hlásenie pôvodne adresované osobe, ktorá nebola určená ako osoba zodpovedná za spracovanie hlásení, sa táto osoba zdržala zverejňovania akýchkoľvek informácií, podľa ktorých by mohla byť identifikovaná nahlasujúca alebo dotknutá osoba.
Pozmeňujúci návrh 94 Návrh smernice Článok 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 8	Článok 8
Špecializovaní zamestnanci	Špecializovaní zamestnanci
1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali zamestnancov špecializovaných na spracovanie hlásení. Špecializovaní zamestnanci absolvujú osobitnú odbornú prípravu na účely spracovania hlásení.	1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali dostatočný počet kompetentných zamestnancov špecializovaných na spracovanie hlásení. Špecializovaní zamestnanci absolvujú osobitnú odbornú prípravu na účely spracovania hlásení a spĺňajú požiadavky dôvernosti stanovené v tejto smernici.
2. Špecializovaní zamestnanci plnia tieto funkcie:	2. Špecializovaní zamestnanci plnia tieto funkcie:
a) poskytujú všetkým zainteresovaným osobám informácie o postupoch pre nahlasovanie;	a) poskytujú všetkým zainteresovaným osobám informácie o postupoch pre nahlasovanie;
b) prijímajú hlásenia a následné opatrenia v nadväznosti na ne;	b) prijímajú hlásenia a následné opatrenia v nadväznosti na ne. Určujú, či hlásenie patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
c) udržiavajú kontakt s nahlasujúcou osobou na účely informovania nahlasujúcej osoby o pokroku a výsledku vyšetrovania.	c) udržiavajú kontakt s nahlasujúcou osobou na účely informovania nahlasujúcej osoby o pokroku a výsledku vyšetrovania.
Pozmeňujúci návrh 95 Návrh smernice Článok 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 9	Článok 9
Postupy vzťahujúce sa na externé nahlasovanie	Postupy vzťahujúce sa na externé nahlasovanie
1. V postupoch vzťahujúcich sa na externé nahlasovanie sa stanovuje:	1. V postupoch vzťahujúcich sa na externé nahlasovanie sa stanovuje:
a) spôsob, akým môže príslušný orgán požadovať od nahlasujúcej osoby, aby objasnila nahlásené informácie alebo poskytla doplňujúce informácie, ktoré má nahlasujúca osoba k dispozícii;	a) spôsob, akým môže príslušný orgán požadovať od nahlasujúcej osoby, aby objasnila nahlásené informácie alebo poskytla doplňujúce informácie, ktoré má nahlasujúca osoba k dispozícii;
	aa) dôverné potvrdenie prijatia hlásenia poskytnuté nahlasujúcej osobe v lehote nepresahujúcej sedem dní od daného prijatia;
b) primeraná lehota, ktorá nepresahuje tri mesiace, resp. v riadne odôvodnených prípadoch šesť mesiacov, na poskytnutie spätnej väzby nahlasujúcej osobe o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie a typ a obsah tejto spätnej väzby;	b) primeraná lehota, ktorá nepresahuje dva mesiace odo dňa potvrdenia prijatia hlásenia, na dôsledný ďalší postup v nadväznosti na hlásenie vrátane prípadného prijatia vhodných opatrení a vedenia vyšetrovania, čo sa týka predmetu hlásenia, a na poskytnutie spätnej väzby nahlasujúcej osobe o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie a typ a obsah tejto spätnej väzby. Túto lehotu možno v riadne odôvodnených prípadoch predĺžiť na štyri mesiace;
	ba) následné opatrenia s ohľadom na anonymné nahlasovanie v súlade so všetkými súvisiacimi ustanoveniami podľa vnútroštátneho práva;
c) režim dôvernosti údajov, ktorý sa vzťahuje na hlásenia, vrátane podrobného opisu okolností, za ktorých sa môžu dôverné údaje nahlasujúcej osoby zverejniť.	c) režim dôvernosti údajov, ktorý sa vzťahuje na hlásenia, vrátane podrobného opisu okolností, za ktorých sa môžu dôverné údaje nahlasujúcej osoby a dotknutej osoby zverejniť;
	ca) možnosť, aby sa s nahlasujúcou osobou počas vyšetrovania konzultovalo a aby predložila pripomienky, a možnosť zohľadniť tieto pripomienky, ak ich príslušný orgán považuje za relevantné.
2. Podrobný opis uvedený v odseku 1 písm. c) zahŕňa výnimočné prípady, v ktorých nemôže byť zabezpečená dôvernosť osobných údajov, vrátane prípadov, keď je zverejnenie údajov nevyhnutnou a primeranou povinnosťou, ktorá sa vyžaduje podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti s vyšetrovaniami, následnými súdnymi konaniami alebo v záujme ochrany slobôd iných vrátane práva na obhajobu dotknutých osôb, pričom sa na ňu v každom prípade vzťahujú primerané záruky podľa týchto právnych predpisov.	2. Podrobný opis uvedený v odseku 1 písm. c) zahŕňa výnimočné prípady, v ktorých nemôže byť zabezpečená dôvernosť osobných údajov, vrátane prípadov, keď je zverejnenie údajov nevyhnutnou a primeranou povinnosťou, ktorá sa vyžaduje podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti s vyšetrovaniami, následnými súdnymi konaniami alebo v záujme ochrany slobôd iných vrátane práva na obhajobu dotknutých osôb, pričom sa na ňu v každom prípade vzťahujú primerané záruky podľa týchto právnych predpisov.
3. Podrobný opis uvedený v odseku 1 písm. c) musí byť napísaný jasným a jednoducho zrozumiteľným jazykom a musí byť jednoducho dostupný nahlasujúcim osobám.	3. Podrobný opis uvedený v odseku 1 písm. c) musí byť napísaný jasným a jednoducho zrozumiteľným jazykom a musí byť jednoducho dostupný nahlasujúcim osobám.
Pozmeňujúci návrh 96 Návrh smernice Článok 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 10	Článok 10
Informácie týkajúce sa prijímania hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne	Informácie týkajúce sa prijímania hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne
Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zverejňovali na svojich webových lokalitách v osobitnej, ľahko identifikovateľnej a dostupnej časti aspoň tieto informácie:	Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány zverejňovali na svojich webových lokalitách v osobitnej, ľahko identifikovateľnej a dostupnej časti aspoň tieto informácie:
a) podmienky, za ktorých majú nahlasujúce osoby nárok na ochranu podľa tejto smernice;	a) podmienky, za ktorých majú nahlasujúce osoby nárok na ochranu podľa tejto smernice;
b) komunikačné kanály pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na hlásenia:	b) komunikačné kanály pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na hlásenia:
i) telefónne čísla, pričom sa uvedie, či sa pri použití týchto telefónnych liniek rozhovor zaznamenáva alebo nezaznamenáva;	i) telefónne čísla, pričom sa uvedie, či sa pri použití týchto telefónnych liniek rozhovor zaznamenáva alebo nezaznamenáva;
ii) vyhradené elektronické a poštové adresy, ktoré sú bezpečné a zaručujú dôvernosť údajov, na kontakt so špecializovanými zamestnancami;	ii) vyhradené elektronické a poštové adresy, ktoré sú bezpečné a zaručujú dôvernosť údajov, na kontakt so špecializovanými zamestnancami;
c) postupy vzťahujúce sa na nahlasovanie porušení uvedené v článku 9;	c) postupy vzťahujúce sa na nahlasovanie porušení uvedené v článku 9;
d) režim dôvernosti údajov, ktorý sa vzťahuje na hlásenia, a najmä informácie týkajúce sa spracovania osobných údajov v súlade s článkom 13 nariadenia (EÚ) 2016/679, článkom 13 smernice (EÚ) 2016/680 a prípadne článkom 11 nariadenia (ES) č. 45/2001.	d) režim dôvernosti údajov, ktorý sa vzťahuje na hlásenia, a najmä informácie týkajúce sa spracovania osobných údajov v súlade s článkami 5 a 13 nariadenia (EÚ) 2016/679, článkom 13 smernice (EÚ) 2016/680 a prípadne článkom 11 nariadenia (ES) č. 45/2001.
e) charakter následných opatrení, ktoré sa prijímajú v nadväznosti na hlásenia;	e) charakter následných opatrení, ktoré sa prijímajú v nadväznosti na hlásenia;
f) prostriedky nápravy a postupy, ktoré sú k dispozícii proti odvetným opatreniam, a možnosti osôb, ktoré zvažujú podať hlásenie, získať dôverné poradenstvo;	f) prostriedky nápravy a postupy, ktoré sú k dispozícii proti odvetným opatreniam, a možnosti osôb, ktoré zvažujú podať hlásenie, získať dôverné poradenstvo;
g) vyhlásenie, v ktorom je zreteľne vysvetlené, že osoby, ktoré sprístupňujú informácie príslušnému orgánu v súlade s touto smernicou, sa nepovažujú za osoby porušujúce akékoľvek obmedzenie týkajúce sa zverejňovania informácií uložené zmluvou alebo právnymi, regulačnými či správnymi predpismi a nenesú žiadnu zodpovednosť spojenú s takýmto zverejnením informácií.	g) vyhlásenie, v ktorom je zreteľne vysvetlené, že osoby, ktoré sprístupňujú informácie príslušným orgánom v súlade s touto smernicou, sa nepovažujú za osoby porušujúce akékoľvek obmedzenie týkajúce sa zverejňovania informácií uložené zmluvou alebo právnymi, regulačnými či správnymi predpismi a nenesú žiadnu zodpovednosť spojenú s takýmto zverejnením informácií.
	ga) výročnú správu o prijatých oznámeniach a ich spracovaní pri zachovaní dôvernosti prebiehajúcich vyšetrovaní;
	gb) kontaktné informácie jedného nezávislého správneho orgánu, ako je stanovené v článku 14a.
Pozmeňujúci návrh 97 Návrh smernice Článok 11
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 11	Článok 11
Uchovávanie záznamov o prijatých hláseniach	Uchovávanie záznamov o prijatých hláseniach
1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uchovávali záznamy o každom prijatom hlásení.	1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány uchovávali záznamy o každom prijatom hlásení v súlade s požiadavkami dôvernosti stanovenými v tejto smernici. Tieto záznamy sa neuchovávajú dlhšie, než je potrebné a primerané z hľadiska postupu nahlasovania, a vymažú sa hneď po ukončení daného postupu. Osobné údaje uvedené v týchto záznamoch sa spracúvajú v súlade s právnymi predpismi Únie o ochrane údajov.
2. Príslušné orgány bezodkladne potvrdia prijatie písomných správ na poštovú alebo elektronickú adresu uvedenú nahlasujúcou osobou, pokiaľ nahlasujúca osoba výslovne nepožiadala o iný postup alebo pokiaľ sa príslušný orgán odôvodnene nedomnieva, že potvrdenie prijatia písomnej správy by ohrozilo ochranu totožnosti nahlasujúcej osoby.	2. Príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty bezodkladne potvrdia prijatie písomných správ na poštovú alebo elektronickú adresu uvedenú nahlasujúcou osobou, pokiaľ nahlasujúca osoba výslovne nepožiadala o iný postup alebo pokiaľ sa príslušný orgán odôvodnene nedomnieval, že potvrdenie prijatia písomnej správy by ohrozilo ochranu totožnosti nahlasujúcej osoby.
3. Ak sa na nahlasovanie používa so súhlasom nahlasujúcej osoby zaznamenávaná telefónna linka, príslušný orgán má právo zdokumentovať ústne nahlásenie v jednej z týchto foriem:	3. Ak sa na nahlasovanie používa so súhlasom nahlasujúcej osoby a pod podmienkou, že sú splnené požiadavky dôvernosti podľa tejto smernice, zaznamenávaná telefónna linka, príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty zdokumentujú ústne nahlásenie v jednej z týchto foriem:
a) záznam rozhovoru v trvalom a vyhľadateľnom formáte;	a) záznam rozhovoru v trvalom a vyhľadateľnom formáte;
b) úplný a presný prepis rozhovoru vypracovaný špecializovanými zamestnancami príslušného orgánu.	b) úplný a presný prepis rozhovoru vypracovaný špecializovanými zamestnancami príslušného orgánu.
Príslušný orgán ponúkne nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť prepis hovoru a potvrdiť ho svojím podpisom.	Príslušné orgány a verejné a súkromné právne subjekty ponúknu nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť zápisnicu o stretnutí a potvrdiť ju svojím podpisom.
4. Ak sa na nahlasovanie používa nezaznamenávaná telefónna linka, príslušný orgán má právo zdokumentovať ústne podané hlásenie vo forme presnej zápisnice o rozhovore vypracovanej špecializovanými zamestnancami. Príslušný orgán ponúkne nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť zápisnicu o hovore a potvrdiť ju svojím podpisom.	4. Ak sa na nahlasovanie používa nezaznamenávaná telefónna linka, príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty zdokumentujú ústne podané hlásenie vo forme presnej zápisnice o rozhovore vypracovanej špecializovanými zamestnancami. Príslušné orgány a verejné a súkromné právne subjekty ponúknu nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť prepis hovoru a potvrdiť ho svojím podpisom.
5. Ak osoba požaduje stretnutie so špecializovanými zamestnancami príslušného orgánu, aby nahlásila informácie podľa článku 7 ods. 2 písm. c), príslušné orgány so súhlasom nahlasujúcej osoby zabezpečia, aby sa uchovali úplné a presné záznamy zo stretnutia v trvalom a vyhľadateľnom formáte. Príslušný orgán má právo zdokumentovať záznamy o stretnutí v jednej z týchto foriem:	5. Ak osoba požaduje stretnutie so špecializovanými zamestnancami príslušných orgánov alebo súkromných a verejných právnych subjektov, aby nahlásila informácie podľa článku 7 ods. 2 písm. c), príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty so súhlasom nahlasujúcej osoby zabezpečia, aby sa uchovali úplné a presné záznamy zo stretnutia v trvalom a vyhľadateľnom formáte. Príslušné orgány a súkromné a verejné právne subjekty zdokumentujú záznamy o stretnutí v jednej z týchto foriem:
a) záznam rozhovoru v trvalom a vyhľadateľnom formáte;	a) záznam rozhovoru v trvalom a vyhľadateľnom formáte;
b) úplná zápisnica o stretnutí vypracovaná špecializovanými zamestnancami príslušného orgánu.	b) úplná zápisnica o stretnutí vypracovaná špecializovanými zamestnancami príslušného orgánu a súkromných a verejných právnych subjektov.
Príslušný orgán ponúkne nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť zápisnicu o stretnutí a potvrdiť ju svojím podpisom.	Príslušné orgány a verejné a súkromné právne subjekty ponúknu nahlasujúcej osobe možnosť skontrolovať a opraviť prepis stretnutia a potvrdiť ho svojím podpisom.
	5a. Keď vyvstane otázka zverejnenia podľa článku 9 ods. 1 písm. c), príslušné orgány o tom informujú nahlasujúcu osobu a pošlú jej písomné odôvodnenie zverejnenia daných dôverných údajov. Nahlasujúcej osobe sa ponúkne možnosť skontrolovať a opraviť odôvodnenie a vyjadriť súhlas s tým, že existujú dôvody na zverejnenie.
Pozmeňujúci návrh 98 Návrh smernice Článok 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 13	Článok 13
Podmienky ochrany nahlasujúcich osôb	Podmienky ochrany nahlasujúcich osôb
1. Nahlasujúca osoba má nárok na ochranu podľa tejto smernice za predpokladu, že má opodstatnené dôvody domnievať sa, že nahlásené informácie boli v čase nahlasovania pravdivé a že tieto informácie patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.	1. Osoba nahlasujúca interne alebo externe alebo oboma spôsobmi má nárok na ochranu podľa tejto smernice za predpokladu, že má opodstatnené dôvody domnievať sa, že nahlásené informácie boli v čase nahlasovania pravdivé a že tieto informácie patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
2. Externe nahlasujúca osoba má nárok na ochranu podľa tejto smernice, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
a) prvýkrát nahlásila informácie interne, ale v reakcii na hlásenie neboli v primeranej lehote uvedenej v článku 5 prijaté vhodné opatrenia;
b) kanály interného nahlasovania neboli nahlasujúcej osobe k dispozícii alebo sa od nahlasujúcej osoby nemohlo odôvodnene očakávať, že bude informovaná o dostupnosti takýchto kanálov;
c) používanie kanálov interného nahlasovania nebolo pre nahlasujúcu osobu povinné v súlade s článkom 4 ods. 2;
d) nemohlo sa od nej odôvodnene očakávať, že použije kanály interného nahlasovania vzhľadom na predmet hlásenia;
e) mala opodstatnené dôvody domnievať sa, že použitie kanálov interného nahlasovania by mohlo ohroziť účinnosť vyšetrovania zo strany príslušných orgánov;
f) bola oprávnená nahlásiť informácie priamo príslušnému orgánu prostredníctvom kanálov externého nahlasovania v zmysle práva Únie.
3. Osoba nahlasujúca príslušným orgánom, úradom alebo agentúram Únie porušenia patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice má nárok na ochranu stanovenú v tejto smernici za rovnakých podmienok ako osoba, ktorá podala hlásenie externe v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 2.	3. Osoba nahlasujúca príslušným orgánom, úradom alebo agentúram Únie porušenia patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice má nárok na ochranu stanovenú v tejto smernici za rovnakých podmienok ako osoba, ktorá podala hlásenie v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 1.
4. Osoba, ktorá zverejňuje informácie o porušeniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, má nárok na ochranu podľa tejto smernice, ak:	4. Osoba, ktorá zverejňuje informácie o porušeniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, má nárok na ochranu podľa tejto smernice, ak:
a) prvýkrát nahlásila informácie interne a/alebo externe v súlade s kapitolami II a III a odsekom 2 tohto článku, ale v nadväznosti na hlásenie neboli v primeranej lehote uvedenej v článku 6 ods. 2 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. b) prijaté vhodné opatrenia; alebo	a) prvýkrát nahlásila informácie interne a/alebo externe v súlade s kapitolami II a III a odsekom 1 tohto článku, ale v nadväznosti na hlásenie neboli v primeranej lehote uvedenej v článku 5 ods. 1 písm. d) a článku 9 ods. 1 písm. b) prijaté vhodné opatrenia; alebo
b) sa nemohlo opodstatnene očakávať, že použije kanály interného a/alebo externého nahlasovania z dôvodu bezprostredného alebo zjavného ohrozenia verejného záujmu alebo mimoriadnych okolností prípadu, alebo v prípade rizika nezvratných škôd.	b) má opodstatnené dôvody domnievať sa, že sa nemohlo opodstatnene očakávať, že použije kanály interného a/alebo externého nahlasovania, napríklad z dôvodu bezprostredného alebo zjavného ohrozenia alebo poškodenia verejného záujmu alebo mimoriadnych okolností prípadu, ako sú situácie, keď nahlasujúca osoba má opodstatnené dôvody domnievať sa, že došlo k tajnej dohode medzi páchateľom porušenia a príslušným orgánom alebo že sa príslušné externé orgány na údajnom pochybení priamo či nepriamo podieľali alebo že dôkazy môžu byť utajené či zničené, alebo v prípade naliehavej situácie či rizika nezvratných škôd.
	4a. Ak sa totožnosť osoby, ktorá podala anonymné hlásenie, v neskoršom štádiu odhalí, má táto osoba nárok na ochranu, ktorú poskytuje táto smernica, za rovnakých podmienok ako nahlasujúca osoba, ktorej totožnosť bola známa od samého začiatku nahlásenia alebo zverejnenia informácií.
Pozmeňujúci návrh 99 Návrh smernice Článok 14
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 14	Článok 14
Zákaz odvetných opatrení voči nahlasujúcim osobám	Zákaz odvetných opatrení voči nahlasujúcim osobám
Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zakázali akúkoľvek formu odvetných opatrení, či už priamych alebo nepriamych, voči nahlasujúcim osobám, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 13, a to najmä vo forme:	Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zakázali akúkoľvek formu odvetných opatrení, či už priamych alebo nepriamych, prijatých voči nahlasujúcim osobám, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 13, voči osobám, ktoré chcú nahlásiť porušenie, alebo voči sprostredkovateľom, a to najmä vo forme:
a) pozastavenia činnosti, prepustenia, výpovede alebo podobných opatrení;	a) pozastavenia činnosti, prepustenia, výpovede alebo podobných opatrení;
b) preradenia na nižšiu pozíciu alebo odmietnutia povýšenia;	b) preradenia na nižšiu pozíciu alebo odmietnutia povýšenia;
c) presunu povinností, zmeny miesta výkonu práce, zníženia mzdy, zmeny pracovného času;	c) presunu povinností, zmeny miesta výkonu práce, zníženia mzdy, zmeny pracovného času;
d) neposkytnutia odbornej prípravy;	d) neposkytnutia odbornej prípravy;
e) negatívneho hodnotenia výkonu alebo negatívnych pracovných referencií;	e) negatívneho hodnotenia výkonu alebo negatívnych pracovných referencií;
f) uloženia alebo vykonania akéhokoľvek trestu, pokarhania alebo inej sankcie vrátane finančnej pokuty;	f) uloženia alebo vykonania akéhokoľvek trestu, pokarhania alebo inej sankcie vrátane finančnej pokuty;
g) nátlaku, zastrašovania, obťažovania alebo ostrakizácie na pracovisku;	g) nátlaku, zastrašovania, obťažovania alebo ostrakizácie;
h) diskriminácie, znevýhodnenia alebo nespravodlivého zaobchádzania;	h) diskriminácie, znevýhodnenia alebo nespravodlivého zaobchádzania;
i) nezmenenia zmluvy o dočasnom pracovnom pomere na zmluvu o trvalom pracovnom pomere;	i) nezmenenia zmluvy o dočasnom pracovnom pomere na zmluvu o trvalom pracovnom pomere;
j) neobnovenia alebo predčasného ukončenia zmluvy o dočasnom pracovnom pomere;	j) neobnovenia alebo predčasného ukončenia zmluvy o dočasnom pracovnom pomere;
k) poškodenia vrátane poškodenia dobrej povesti osoby alebo finančnej straty vrátane straty obchodných príležitostí a straty príjmu;	k) poškodenia vrátane poškodenia dobrej povesti osoby, najmä v sociálnych médiách, alebo finančnej straty vrátane straty obchodných príležitostí a straty príjmu;
l) zaradenia na čiernu listinu na základe neformálnej alebo formálnej dohody v rámci odvetvia či priemyslu, čo by znamenalo, že táto osoba si už budúcnosti v tomto odvetví alebo priemysle nenájde zamestnanie;	l) zaradenia na čiernu listinu na základe neformálnej alebo formálnej dohody v rámci odvetvia či priemyslu, čo by znamenalo, že táto osoba si už budúcnosti v tomto odvetví alebo priemysle nenájde zamestnanie;
m) predčasného ukončenia alebo zrušenia zmluvy o dodávke tovarov alebo poskytovaní služieb;	m) predčasného ukončenia alebo zrušenia zmluvy o dodávke tovarov alebo poskytovaní služieb v dôsledku nahlasovania podľa tejto smernice;
n) zrušenia licencie alebo povolenia.	n) zrušenia licencie alebo povolenia;
	na) povinných psychiatrických alebo lekárskych odporúčaní;
	nb) pozastavenia alebo zrušenia bezpečnostnej previerky.
Pozmeňujúci návrh 100 Návrh smernice Článok 14 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 14a
	Podpora nahlasujúcej osoby nezávislou treťou stranou
	1. Členské štáty zabezpečia, aby nahlasujúca osoba alebo osoba, ktorá chce nahlásiť alebo zverejniť informácie, dostala pri svojom konaní podporu. Táto podpora sa poskytuje s ohľadom na dôvernosť informácií o totožnosti osôb uvedených v tomto odseku a môže ju tvoriť najmä:
	a) bezplatné, nezaujaté a dôverné poradenstvo, predovšetkým pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tejto smernice, spôsoby nahlasovania, ochranu poskytovanú nahlasujúcej osobe a práva dotknutej osoby;
	b) právne poradenstvo v prípade súdneho sporu v súlade s článkom 15 ods. 8;
	c) psychologická podpora v súlade s článkom 15 ods. 8.
	2. Túto podporu môže poskytovať informačné centrum alebo jeden jasne určený nezávislý správny orgán.
Pozmeňujúci návrh 101 Návrh smernice Článok 14 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 14 b
	Povinnosť zachovávať dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcich osôb
	1. Informácie o totožnosti nahlasujúcej osoby sa nesmú zverejniť bez výslovného súhlasu danej osoby. Táto požiadavka dôvernosti sa týka aj informácií, ktoré možno použiť na odhalenie totožnosti nahlasujúcej osoby.
	2. Každá osoba, ktorá získa údaje uvedené v odseku 1 tohto článku, musí tieto údaje chrániť.
	3. Dotknutá osoba nemá za žiadnych okolností právo získať informácie o totožnosti nahlasujúcej osoby.
	4. Okolnosti, za ktorých možno zverejniť dôverné údaje týkajúce sa nahlasujúcej osoby, sú obmedzené na prípady, keď je zverejnenie údajov nevyhnutnou a primeranou povinnosťou, ktorá sa vyžaduje podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti s vyšetrovaniami, následnými súdnymi konaniami alebo v záujme ochrany slobôd iných osôb vrátane práva dotknutej osoby na obhajobu, pričom sa v každom prípade uplatňujú primerané záruky podľa týchto právnych predpisov.
	5. V prípadoch uvedených v odseku 3 musí osoba určená na prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na hlásenia informovať nahlasujúcu osobu pred zverejnením jej dôverných údajov.
	6. Kanály interného a externého nahlasovania sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované spôsobom, ktorý zabezpečuje dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby a zabraňuje prístupu neoprávnených zamestnancov.
Pozmeňujúci návrh 102 Návrh smernice Článok 15
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 15	Článok 15
Opatrenia na ochranu nahlasujúcich osôb pred odvetnými opatreniami	Opatrenia na ochranu nahlasujúcich osôb a sprostredkovateľov pred odvetnými opatreniami
1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany nahlasujúcich osôb, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 13, pred odvetnými opatreniami. Takéto opatrenia zahŕňajú najmä opatrenia, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 až 8.	1. Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany nahlasujúcich osôb, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 13, pred odvetnými opatreniami. Takéto opatrenia zahŕňajú najmä opatrenia, ktoré sú uvedené v odsekoch 2 až 8.
2. Verejnosti musia byť ľahko a bezplatne dostupné komplexné a nezávislé informácie a poradenstvo o postupoch a prostriedkoch nápravy, ktoré sú k dispozícii na ochranu pred odvetnými opatreniami.	2. Verejnosti musia byť ľahko a bezplatne dostupné komplexné a nezávislé informácie a poradenstvo o postupoch a prostriedkoch nápravy, ktoré sú k dispozícii na ochranu pred odvetnými opatreniami.
3. Nahlasujúce osoby musia mať prístup k účinnej pomoci príslušných orgánov pred tým, ako sa akýkoľvek príslušný orgán začne podieľať na ich ochrane pred odvetnými opatreniami, vrátane, ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, potvrdenia skutočnosti, že spĺňajú podmienky na ochranu podľa tejto smernice.	3. Nahlasujúce osoby a sprostredkovatelia musia mať prístup k účinnej pomoci príslušných orgánov pred tým, ako sa akýkoľvek príslušný orgán začne podieľať na ich ochrane pred odvetnými opatreniami, vrátane, ak to ustanovujú vnútroštátne právne predpisy, potvrdenia skutočnosti, že spĺňajú podmienky na ochranu podľa tejto smernice.
4. Osoby externe nahlasujúce informácie príslušným orgánom alebo zverejňujúce informácie v súlade s touto smernicou sa nepovažujú za osoby, ktoré by porušovali akékoľvek obmedzenie týkajúce sa zverejňovania informácií uložené zmluvou alebo právnymi, regulačnými či správnymi predpismi, a nevzťahuje sa na ne žiadna zodpovednosť spojená s takýmto zverejnením informácií.	4. Osoby externe nahlasujúce informácie príslušným orgánom alebo zverejňujúce informácie v súlade s touto smernicou sa nepovažujú za osoby, ktoré by porušovali akékoľvek obmedzenie týkajúce sa zverejňovania informácií uložené zmluvou alebo právnymi, regulačnými či správnymi predpismi, a nevzťahuje sa na ne žiadna zodpovednosť spojená s takýmto zverejnením informácií.
5. V súdnych konaniach týkajúcich sa ujmy spôsobenej nahlasujúcej osobe a za predpokladu, že táto osoba poskytne opodstatnené dôvody, na základe ktorých je možné sa domnievať, že táto ujma bola odvetným opatrením za podanie hlásenia alebo zverejnenie informácií, je úlohou osoby, ktorá prijala odvetné opatrenie, preukázať, že táto ujma nebola dôsledkom hlásenia, ale bola založená výlučne na riadne opodstatnených dôvodoch.	5. V súdnych konaniach týkajúcich sa ujmy spôsobenej nahlasujúcej osobe a za predpokladu, že táto osoba poskytne opodstatnené dôvody, na základe ktorých je možné sa domnievať, že táto ujma bola odvetným opatrením za podanie hlásenia alebo zverejnenie informácií, je úlohou osoby, ktorá prijala odvetné opatrenie, preukázať, že táto ujma nebola dôsledkom hlásenia či zverejnenia informácií, ale bola založená výlučne na riadne opodstatnených dôvodoch.
6. Nahlasujúce osoby musia mať podľa potreby prístup k nápravným opatreniam proti odvetným opatreniam vrátane predbežného opatrenia až do ukončenia súdneho konania v súlade s vnútroštátnym rámcom.	6. Nahlasujúce osoby a sprostredkovatelia musia mať podľa potreby prístup k nápravným opatreniam proti odvetným opatreniam vrátane predbežného opatrenia až do ukončenia súdneho konania v súlade s vnútroštátnym rámcom.
7. Okrem výnimky z opatrení, postupov a prostriedkov nápravy stanovených v smernici (EÚ) 2016/943 v súdnych konaniach vrátane konaní týkajúcich sa poškodzovania dobrého mena, porušenia autorského práva, povinnosti mlčanlivosti alebo žiadostí o náhradu podľa verejného, súkromného alebo kolektívneho pracovného práva majú nahlasujúce osoby právo spoliehať sa na to, že nahlásili alebo zverejnili informácie v súlade s touto smernicou, na účely podania návrhu na zamietnutie žaloby.	7. Okrem výnimky z opatrení, postupov a prostriedkov nápravy stanovených v smernici (EÚ) 2016/943 v súdnych konaniach vrátane konaní týkajúcich sa poškodzovania dobrého mena, porušenia autorského práva, povinnosti mlčanlivosti alebo žiadostí o náhradu podľa verejného, súkromného alebo kolektívneho pracovného práva majú nahlasujúce osoby právo spoliehať sa na to, že nahlásili alebo zverejnili informácie v súlade s touto smernicou, na účely podania návrhu na zamietnutie žaloby. Členské štáty takisto prijmú potrebné opatrenia v záujme rozšírenia tohto práva navrhnúť zamietnutie žaloby na jednotlivých členov organizácií občianskej spoločnosti, ak sú do nahlasovania zapojení.
8. Okrem poskytnutia právnej pomoci nahlasujúcim osobám v trestných a cezhraničných občianskych konaniach v súlade so smernicou (EÚ) 2016/1919 a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES⁶³ a v súlade s vnútroštátnym právom môžu členské štáty stanoviť ďalšie opatrenia týkajúce sa právnej a finančnej pomoci a podpory pre nahlasujúce osoby v rámci súdnych konaní.	8. Okrem poskytnutia právnej pomoci nahlasujúcim osobám v trestných a cezhraničných občianskych konaniach v súlade so smernicou (EÚ) 2016/1919 a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES⁶³ a v súlade s vnútroštátnym právom môžu členské štáty stanoviť ďalšie opatrenia týkajúce sa právnej a finančnej pomoci a podpory vrátane psychologickej podpory pre nahlasujúce osoby v rámci súdnych konaní.
________________	________________
⁶³Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3).	⁶³Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 103 Návrh smernice Článok 15 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 15 a
	Nápravné opatrenia
	Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie nápravy a plnej náhrady za škody, ktoré utrpeli nahlasujúce osoby spĺňajúce podmienky stanovené v článku 13. Takéto nápravné opatrenia môžu mať tieto formy:
	a) reintegrácia;
	b) obnovenie zrušeného povolenia, licencie alebo zmluvy;
	c) náhrada skutočných alebo budúcich finančných strát;
	d) náhrada za inú ekonomickú škodu alebo nemajetkovú ujmu.
Pozmeňujúci návrh 104 Návrh smernice Článok 16 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Ak totožnosť dotknutých osôb nie je verejnosti známa, príslušné orgány zabezpečia, aby bola ich totožnosť chránená dovtedy, kým prebieha vyšetrovanie.	2. Príslušné orgány zabezpečia, aby bola totožnosť dotknutých osôb chránená dovtedy, kým prebieha vyšetrovanie, v každom prípade však najneskôr do začiatku trestného konania.
Pozmeňujúci návrh 105 Návrh smernice Článok 16 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 16 a
	Práva dotknutých osôb
	Členské štáty zabezpečia, aby žiadne zistenia alebo hlásenia vyplývajúce z posúdenia alebo vyšetrovania hlásení či zverejnení informácií podľa tejto smernice alebo nimi vyvolané hlásenia či zverejnenia informácií nikoho nespravodlivo nepoškodili, a to ani priamo, ani nepriamo. V plnej miere sa tiež dodržuje právo na spravodlivé vypočutie alebo spravodlivý proces.
Pozmeňujúci návrh 106 Návrh smernice Článok 17
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 17	Článok 17
Sankcie	Sankcie
1. Členské štáty zabezpečia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na fyzické alebo právnické osoby, ktoré:	1. Členské štáty zabezpečia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na fyzické alebo právnické osoby, ktoré:
a) bránia alebo sa pokúšajú brániť nahlasovaniu;	a) bránia alebo sa pokúšajú brániť nahlasovaniu;
b) prijímajú odvetné opatrenia voči nahlasujúcim osobám;	b) prijímajú odvetné opatrenia voči nahlasujúcim osobám a sprostredkovateľom;
c) podávajú šikanózne žaloby proti nahlasujúcim osobám;	c) podávajú šikanózne žaloby proti nahlasujúcim osobám;
d) porušujú povinnosť zachovávať dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcich osôb.	d) porušujú povinnosť zachovávať dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcich osôb a dotknutých osôb.
2. Členské štáty zabezpečia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na osoby, ktoré nahlasujú alebo zverejňujú informácie zlomyseľné alebo hanlivo vrátane opatrení na odškodnenie osôb, ktoré utrpeli škodu v dôsledku zlomyseľných alebo hanlivých hlásení alebo zverejnení informácií.	2. Členské štáty zabezpečia, aby účinné, primerané a odrádzajúce sankcie boli uplatniteľné na nahlasujúce osoby, ktoré nahlasujú alebo zverejňujú informácie, v prípade ktorých sa preukázalo, že boli vedome nepravdivé, a aby sa zaviedli opatrenia na odškodnenie osôb, ktoré utrpeli škodu v dôsledku takýchto falošných hlásení alebo zverejnení informácií.
Pozmeňujúci návrh 107 Návrh smernice Článok 17 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 17 a
	Žiadne zrušenie práv a prostriedkov nápravy
	Práva a prostriedky nápravy ustanovené podľa tejto smernice sa nesmú zrušiť ani obmedziť žiadnou dohodou, politikou, formou či podmienkou zamestnania vrátane rozhodcovskej zmluvy pred sporom. Akýkoľvek pokus o zrušenie alebo obmedzenie týchto práv a prostriedkov nápravy sa považuje za neplatný a nevykonateľný a môže byť predmetom pokuty alebo sankcie.
Pozmeňujúci návrh 108 Návrh smernice Článok 17 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 17b
	Povinnosť spolupracovať
	1. Orgány členských štátov, ktoré sú upovedomené o porušeniach práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, majú povinnosť urýchlene informovať všetky ostatné príslušné orgány členských štátov a/alebo orgány, úrady a agentúry Únie a lojálne, účinne a bezodkladne s nimi spolupracovať.
	2. Orgány členských štátov, ktorým iné orgány členských štátov oznámia možné porušenia práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, poskytujú vecnú odpoveď, pokiaľ ide o opatrenia prijaté v súvislosti s uvedeným oznámením, ako aj úradné potvrdenie o prijatí a uvádzajú kontaktné miesto pre ďalšiu spoluprácu.
	3. Orgány členských štátov chránia získané dôverné informácie, najmä informácie o totožnosti a iné osobné údaje nahlasujúcich osôb.
	4. Orgány členských štátov poskytujú dôverný prístup k informáciám získaným od nahlasujúcich osôb a uľahčujú včasné vybavovanie žiadostí o ďalšie informácie.
	5. Orgány členských štátov si v medzinárodných prípadoch včas vymieňajú s inými príslušnými orgánmi členských štátov všetky relevantné informácie, pokiaľ ide o porušenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva.
Pozmeňujúci návrh 109 Návrh smernice Článok 18 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Spracovanie osobných údajov vykonávané podľa tejto smernice vrátane výmeny alebo zasielania osobných údajov príslušnými orgánmi musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou (EÚ) 2016/680. Výmena alebo zasielanie informácií príslušnými orgánmi na úrovni Únie by malo prebiehať v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001. Osobné údaje, ktoré nie sú relevantné pre vyriešenie konkrétneho prípadu, sa okamžite vymažú.	Spracovanie osobných údajov vykonávané podľa tejto smernice vrátane výmeny alebo zasielania osobných údajov príslušnými orgánmi musí byť v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 a smernicou (EÚ) 2016/680. Výmena alebo zasielanie informácií príslušnými orgánmi na úrovni Únie by malo prebiehať v súlade s nariadením (ES) č. 45/2001. Osobné údaje, ktoré nie sú relevantné pre vyriešenie konkrétneho prípadu, sa nezbierajú alebo v prípade, ak sa náhodou zhromažďujú, okamžite sa vymažú.
Pozmeňujúci návrh 110 Návrh smernice Článok 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
Článok 19	Článok 19
Priaznivejšie zaobchádzanie	Priaznivejšie zaobchádzanie a doložka zákazu zníženia úrovne ochrany
Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovať ustanovenia, ktoré sú pre práva nahlasujúcich osôb priaznivejšie ako ustanovenia, ktoré sú stanovené v smernici, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 16 a článok 17 ods. 2.	1. Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovať ustanovenia, ktoré sú pre práva nahlasujúcich osôb priaznivejšie ako ustanovenia, ktoré sú stanovené v smernici, bez toho, aby tým bol dotknutý článok 16 a článok 17 ods. 2.
	1a. Transpozícia tejto smernice nepredstavuje dôvod na zníženie všeobecnej úrovne ochrany už poskytovanej nahlasujúcim osobám podľa vnútroštátneho práva v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje.
Pozmeňujúci návrh 111 Návrh smernice Článok 19 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 19 a
	Rešpektovanie nezávislosti sociálnych partnerov
	Touto smernicou nie je dotknutá nezávislosť sociálnych partnerov a ich právo uzatvárať kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, tradíciami a zvyklosťami, a to pri súčasnom dodržiavaní ustanovení zmluvy.
Odôvodnenie
Je dôležité rešpektovať vnútroštátne modely trhu práce, pokiaľ ide o nezávislosť sociálnych partnerov.
Pozmeňujúci návrh 112 Návrh smernice Článok 20 – odsek 2 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	2a. Pri transponovaní tejto smernice môžu členské štáty zvážiť zriadenie nezávislého orgánu na ochranu oznamovateľov.
Pozmeňujúci návrh 113 Návrh smernice Článok 21 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Členské štáty poskytnú Komisii všetky príslušné informácie týkajúce sa vykonávania a uplatňovania tejto smernice. Komisia na základe poskytnutých informácií predloží Európskemu parlamentu a Rade do 15. mája 2023 správu o vykonávaní a uplatňovaní tejto smernice.	1. Členské štáty poskytnú Komisii všetky príslušné informácie týkajúce sa vykonávania a uplatňovania tejto smernice. Komisia na základe poskytnutých informácií predloží Európskemu parlamentu a Rade do 15. mája 2023 správu o vykonávaní a uplatňovaní tejto smernice. Táto správa obsahuje aj počiatočné posúdenie relevantnosti rozšírenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice na iné oblasti alebo akty Únie.
Pozmeňujúci návrh 114 Návrh smernice Článok 21 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ca) zistený počet odvetných opatrení proti nahlasujúcim osobám.
Pozmeňujúci návrh 115 Návrh smernice Článok 21 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
3. Komisia so zreteľom na správu predloženú podľa odseku 1 a štatistiky členských štátov predložené podľa odseku 2 predloží do 15. mája 2027 Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi vplyv vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje táto smernica. V správe sa vyhodnotí spôsob fungovania tejto smernice a posúdi sa potreba ďalších opatrení, prípadne vrátane zmien s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice na ďalšie oblasti alebo akty Únie.	3. Komisia so zreteľom na správu predloženú podľa odseku 1 a štatistiky členských štátov predložené podľa odseku 2 predloží do 15. mája 2025 Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi vplyv vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa transponuje táto smernica. V správe sa vyhodnotí spôsob fungovania tejto smernice, možný vplyv na základné práva, ako je právo na súkromie, právo na prezumpciu neviny a právo na spravodlivý proces, a posúdi sa potreba ďalších opatrení, prípadne vrátane zmien s cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti tejto smernice na ďalšie oblasti alebo akty Únie.
Pozmeňujúci návrh 116 Návrh smernice Článok 21 – odsek 3 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	3a. Tieto správy sa zverejňujú a musia byť ľahko prístupné.
Pozmeňujúci návrh 117 Návrh smernice Článok 21 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 21 a
	Aktualizácia prílohy
	Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 21b prijímať delegované akty s cieľom aktualizovať prílohu k tejto smernici vždy, keď sa na nový právny akt Únie vzťahuje vecná pôsobnosť stanovená v článku 1 ods. 1 písm. a) alebo článku 1 ods. 2.
Pozmeňujúci návrh 118 Návrh smernice Článok 21 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 21b
	Vykonávanie delegovania právomocí
	1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
	2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 21a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [Ú. v. EÚ: vložte dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím predmetného päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.
	3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 21a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
	4. Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s odborníkmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
	5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
	6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 21a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.
Pozmeňujúci návrh 119 Návrh smernice Príloha I – časť I – časť B – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
B. Článok 1 písm. a) bod ii) – finančné služby, predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu:	B. Článok 1 písm. a) bod ii) – finančné služby, daňové úniky, daňové podvody, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu1a:
	_________________
	^1a Výlučná právomoc výborov ECON a LIBE.
Pozmeňujúci návrh 120 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod B a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Ba. Článok 1 písm. a) bod iib) – sociálne normy, zdravie a bezpečnosť pri práci
	1. Sociálne normy Európskej únie, najmä tie, ktoré sú upravené v týchto právnych predpisoch:
	i) smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24);
	ii) smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32);
	iii) smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991 doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom (Ú. v. ES L 206, 29.7.1991, s. 19);
	iv) smernica Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12);
	v) smernica Rady 98/59/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16);
	vi) smernica Rady 98/49/ES z 29. júna 1998 o zabezpečení doplnkových dôchodkových práv zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb pohybujúcich sa v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 209, 25.7.1998, s. 46);
	vii) smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16);
	viii) smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22);
	ix) smernica Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000, ktorá sa týka Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) (Ú. v. ES L 302, 1.12.2000, s. 57);
	x) smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16);
	xi) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1);
	xii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10);
	xiii) smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37);
	xiv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9);
	xv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23);
	xvi) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (Ú. v. EÚ L 283, 28.10.2008, s. 36);
	xvii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1);
	xviii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/54/EÚ zo 16. apríla 2014 o opatreniach na uľahčenie výkonu práv udelených pracovníkom v súvislosti so slobodou pohybu pracovníkov (Ú. v. EÚ L 128, 30.4.2014, s. 8);
	xix) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11);
	xx) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/50/EÚ zo 16. apríla 2014 o minimálnych požiadavkách na posilnenie mobility pracovníkov medzi členskými štátmi zlepšením nadobúdania a zachovávania doplnkových dôchodkových práv (Ú. v. EÚ L 128, 30.4.2014, s. 1);
	xxi) nariadenie (ES) č. 450/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 27. februára 2003 o indexe nákladov práce (Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2003, s. 1);
	xxii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51);
	xxiii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009, s. 1);
	xxiv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 141, 27.5.2011, s. 1);
	xxv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014, s. 1);
	xxvi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 19);
	2. Normy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci, najmä tie, ktoré sú upravené v týchto právnych predpisoch:
	i) všetky individuálne smernice v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS;
	ii) smernica Rady 92/29/EHS z 31. marca 1992 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na zvýšenú lekársku starostlivosť na palubách plavidiel (Ú. v. ES L 113, 30.4.1992, s. 19);
	iii) smernica 2001/95/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15.1.2002, s. 4);
	iv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 24);
	v) smernica Komisie 2006/15/ES zo 7. februára 2006, ktorou sa ustanovuje druhý zoznam smerných najvyšších prípustných hodnôt vystavenia pri práci na implementáciu smernice Rady 98/24/ES a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 91/322/EHS a 2000/39/ES (Ú. v. EÚ L 38, 9.2.2006, s. 36);
	vi) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 30.9.2008, s. 13);
	vii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES zo 16. septembra 2009 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009, s. 5);
	viii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (Ú. v. EÚ L 330, 16.12.2009, s. 28);
	ix) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 70).
Pozmeňujúci návrh 121 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
E. Článok 1 písm. a) bod v) – ochrana životného prostredia:	E. Článok 1 písm. a) bod v) – ochrana životného prostredia, trvalo udržateľný rozvoj, nakladanie s odpadom, znečisťovanie morí, znečisťovanie ovzdušia, hluk, ochrana vôd a hospodárenie s vodami, ochrana a obhospodarovanie pôdy, ochrana prírody a biodiverzity a boj proti zmene klímy:
Pozmeňujúci návrh 122 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – odsek 1 (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1. Ustanovenia, ktoré sa týkajú environmentálnej zodpovednosti, najmä:
(Pozn.: tento okruh by sa mal vložiť v prílohe I časti I bode E pred bod i).)
Pozmeňujúci návrh 123 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – bod iii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
iii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23);	vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 124 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – bod iv
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
iv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009, s. 52);	vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 125 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – bod v
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
v) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55);	vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 126 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – bod vi
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
vi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1);	vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 127 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – bod vii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
xvii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 649/2012 zo 4. júla 2012 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 60);	vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 128 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – bod viii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
viii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).	vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 129 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – bod ix
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
ix) smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193 z 25. novembra 2015 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. EÚ L 313, 28.11.2015, s. 1);	vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 130 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – odsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1a. Ustanovenia, ktoré sa týkajú prístupu k informáciám o životnom prostredí:
	i) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26);
	ii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43);
	iii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13);
	iv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1);
	v) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17).
	(Pozn.: Tento odsek by sa mal uviesť za bod E bod ii)).
Pozmeňujúci návrh 131 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – odsek 1 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1b. Ustanovenia, ktoré sa týkajú životného prostredia a klímy, najmä:
	i) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení programu pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a o zrušení nariadenia (ES) č. 614/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 185);
	ii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16);
	iii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63) a všetky súvisiace nariadenia;
	iv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 421/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve s cieľom vykonať do roku 2020 medzinárodnú dohodu, ktorou sa na emisie z medzinárodnej leteckej dopravy uplatňuje jednotné globálne trhové opatrenie (Ú. v. EÚ L 129, 30.4.2014, s. 1);
	v) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého a o zmene a doplnení smernice Rady 85/337/EHS, smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES, 2008/1/ES a nariadenia (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 114);
	vi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 13);
	vii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 517/2014 zo 16. apríla 2014 o fluórovaných skleníkových plynoch, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 842/2006 (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 195);
	viii) smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51) 51);
	ix) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 132 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – odsek 1 c (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1c. Ustanovenia, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného rozvoja a nakladania s odpadom, najmä:
	i) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3);
	ii) smernica Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1);
	iii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (Ú. v. EÚ L 190, 12.7.2006, s. 1);
	iv) smernica Európskeho Parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 10);
	v) smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/720 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica 94/62/ES, pokiaľ ide o zníženie spotreby ľahkých plastových tašiek (Ú. v. EÚ L 115, 6.5.2015, s. 11);
	vi) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/19/EÚ zo 4. júla 2012 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 38);
	vii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/66/ES zo 6. septembra 2006 o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch, ktorou sa zrušuje smernica 91/157/EHS (Ú. v. EÚ L 266, 26.9.2006, s. 1);
	viii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88);
	ix) smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34);
	x) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/64/ES z 26. októbra 2005 o typovom schválení motorových vozidiel vzhľadom na ich opätovnú využiteľnosť, recyklovateľnosť a zužitkovateľnosť, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 10);
	xi) smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodnení polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (Ú. v. ES L 243, 24.9.1996, s. 31);
	xii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 88);
	xiii) smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30);
	xiv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1);
	xv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a o zmene nariadenia (ES) č. 1013/2006 a smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 330, 10.12.2013, s. 1);
	xvi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 649/2012 zo 4. júla 2012 o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 60);
	xvii) nariadenie Rady (Euratom) č. 1493/93 z 8. júna 1993 o prepravách rádioaktívnych látok medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 148, 19.6.1993, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 133 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – odsek 1 d (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1d. Ustanovenia, ktoré sa týkajú znečistenia morí, ovzdušia a hluku, najmä:
	i) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1);
	ii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 3);
	iii) nariadenie (ES) č. 850/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7);
	iv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 zo 16. septembra 2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 1);
	v) smernica 2001/81/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22);
	vi) smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES z 20. decembra 1994 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín (POZ), ktoré vznikajú pri skladovaní benzínu a jeho distribúcii z distribučných skladov do čerpacích staníc (Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 24);
	vii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/126/ES z 21. októbra 2009 o II. stupni rekuperácie benzínových pár pri čerpaní pohonných látok do motorových vozidiel na čerpacích staniciach (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 36);
	viii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1);
	ix) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 595/2009 z 18. júna 2009 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a motorov s ohľadom na emisie z ťažkých úžitkových vozidiel (Euro VI) a o prístupe k informáciám o oprave a údržbe vozidiel, a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 715/2007 a smernica 2007/46/ES a zrušujú smernice 80/1269/EHS, 2005/55/ES a 2005/78/ES (Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 1);
	x) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1);
	xi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO 2 z ľahkých úžitkových vozidiel (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1);
	xii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES z 13. decembra 1999, o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov (Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 16);
	xiii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 510/2011 z 11. mája 2011, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO2 z ľahkých vozidiel (Ú. v. EÚ L 145, 31.5.2011, s. 1);
	xiv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES zo 17. mája 2006 o emisiách z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS (Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 12);
	xv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5);
	xvi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013 a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16.9.2016, s. 53);
	xvii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17);
	xviii) smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193 z 25. novembra 2015 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. EÚ L 313, 28.11.2015, s. 1);
	xix) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES z 19. novembra 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom začleniť činnosti leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 8, 13.1.2009, s. 3);
	xx) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1);
	xxi) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/38/ES zo 17. mája 2006, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami (Ú. v. EÚ L 157, 9.6.2006, s. 8);
	xxii) smernica Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2002/84/ES z 5. novembra 2002, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice o námornej bezpečnosti a o zabránení znečisťovaniu z lodí (Ú. v. ES L 324, 29.11.2002, s. 53);
	xxiii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 546/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 718/1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. EÚ L 163, 29.5.2014, s. 15);
	xxiv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/30/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o kvalitu automobilového benzínu, motorovej nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/32/ES, pokiaľ ide o kvalitu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 88);
	xxv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009, s. 52);
	xxvi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55);
	xxvii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 782/2003 zo 14. apríla 2003 o zákaze organociničitých zlúčenín na lodiach (Ú. v. EÚ L 115, 9.5.2003, s. 1);
	(xxviii) smernica 2002/49/EC Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12);
	xxix) smernica 2000/14/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. mája 2000 týkajúca sa aproximácie právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1);
	xxx) smernica 2002/49/EC Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).
Pozmeňujúci návrh 134 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – odsek 1 e (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1e. Ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany vôd a hospodárenia s vodami a ochrany a obhospodarovania pôdy, najmä:
	i) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1);
	ii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 84);
	iii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19);
	iv) smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd (Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40);
	v) smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32);
	vi) smernica Komisie 2003/40/ES zo 16. mája 2003, ktorou sa ustanovuje zoznam, koncentračné limity a požiadavky na označovanie zložiek prírodných minerálnych vôd a podmienky používania vzduchu obohateného o ozón na úpravu prírodných minerálnych vôd a pramenitých vôd (Ú. v. EÚ L 126, 22.5.2003, s. 34);
	vii) nariadenie Komisie (EÚ) č. 115/2010 z 9. februára 2010, ktorým sa stanovujú podmienky používania aktivovaného oxidu hlinitého na odstraňovanie fluoridu z prírodných minerálnych vôd a pramenitých vôd (Ú. v. EÚ L 37, 10.2.2010, s. 13);
	viii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37);
	ix) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19);
	x) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (Ú. v. EÚ L 104, 8.4.2004, s. 1);
	xi) smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1);
	xii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19);
	xiii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27);
	xiv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 124, 25.4.2014, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 135 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – odsek 1 f (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1f. Ustanovenia, ktoré sa týkajú ochrany prírody a biodiverzity:
	i) smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7);
	ii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7);
	iii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35);
	iv) nariadenie Rady (ES) č. 1936/2001 z 27. septembra 2001 ustanovujúce kontrolné opatrenia uplatniteľné v rybolove na určité zásoby silno sťahovavých rýb (Ú. v. ES L 263, 3.10.2001, s. 1);
	v) nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 z 11. júna 2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre (Ú. v. EÚ L 168, 28.6.2007, s. 1);
	vi) smernica Rady z 28. marca 1983 o dovoze koží mláďat určitých tuleních mláďat a výrobkov z nich do členských štátov (Ú. v. ES L 91, 9.4.1983, s. 30);
	vii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1007/2009 zo 16. septembra 2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (Ú. v. EÚ L 286, 31.10.2009, s. 36);
	viii) nariadenie Rady (ES) č. 734/2008 z 15. júla 2008 o ochrane citlivých morských ekosystémov na otvorenom mori pred nepriaznivými vplyvmi rybárskeho výstroja na lov pri dne (Ú. v. EÚ L 201, 30.7.2008, s. 8);
	ix) nariadenie Rady (ES) č. 812/2004 z 26. apríla 2004, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa náhodných úlovkov veľrybovitých cicavcov (veľrýb) v loviskách rýb a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 88/98 (Ú. v. EÚ L 150, 30.4.2004, s. 12);
	x) nariadenie Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1);
	xi) nariadenie Komisie (ES) č. 865/2006 zo 4. mája 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá týkajúce sa vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Ú. v. EÚ L 166, 19.6.2006, s. 1);
	xii) vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 792/2012 z 23. augusta 2012 , ktorým sa stanovujú pravidlá vzoru povolení, potvrdení a iných dokladov stanovených v nariadení Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Komisie (ES) č. 865/2006 (Ú. v. EÚ L 242, 7.9.2012, s. 13);
	xiii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1523/2007 z 11. decembra 2007 , ktorým sa zakazuje uvádzanie kožušiny mačiek a psov a výrobkov obsahujúcich takúto kožušinu na trh, ako aj ich dovoz do Spoločenstva a vývoz z neho (Ú. v. EÚ L 343, 27.12.2007, s. 1);
	xiv) smernica Rady 1999/22/ES z 29. marca 1999 o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (Ú. v. ES L 94, 9.4.1999, s. 24);
	xv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010, s. 23);
	xvi) nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 1);
	xvii) nariadenie Komisie (EÚ) č. 1307/2014 z 8. decembra 2014 o vymedzení kritérií a zemepisných rozmedzí trávnych porastov s vysokou biologickou rozmanitosťou na účely článku 7b ods. 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív a článku 17 ods. 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (Ú. v. EÚ L 351, 9.12.2014, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 136 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – odsek 1 g (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1g. Ustanovenia, ktoré sa týkajú chemických látok, najmä:
	i) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 137 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod E – odsek 1 h (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1h. Ustanovenia, ktoré sa týkajú biologických produktov, najmä:
	i) nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 (Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 138 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod F – odsek 1 – bod i a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ia) Smernica Rady 2014/87/Euratom z 8. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/71/Euratom, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (Ú. v. EÚ L 219, 25.7.2014, s. 42).
Pozmeňujúci návrh 139 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod G – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
G. Článok 1 písm. a) bod vii) – bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat:	G. Článok 1 písm. a) bod vii) – bezpečnosť potravín a krmív:
Pozmeňujúci návrh 140 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod G – odsek 3 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	3a. Iné legislatívne akty, ktoré sú relevantné pre bezpečnosť potravín a krmív, najmä:
	i) nariadenie (ES) č. 1829/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1);
	ii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/41/ES zo 6. mája 2009 o používaní geneticky modifikovaných mikroorganizmov v uzavretých priestoroch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 125, 21.5.2009, s. 75);
	iii) nariadenie (ES) č. 1830/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 24);
	iv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1946/2003 z 15. júla 2003 o cezhraničnom pohybe geneticky modifikovaných organizmov (Ú. v. EÚ L 287, 5.11.2003, s. 1);
	v) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 1);
	vi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21.11.2003, s. 1);
	vii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1);
	viii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 91/414/EHS a 79/117/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1);
	ix) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71);
	x) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1);
	xi) nariadenie Rady (Euratom) 2016/52 z 15. januára 2016, ktorým sa stanovujú najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v potravinách a krmivách spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom radiačného ohrozenia a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 3954/87 a nariadenia Komisie (Euratom) č. 944/89 a (Euratom) č. 770/90 (Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2016, s. 2);
	xii) nariadenie Rady (Euratom) 2016/52 z 15. januára 2016, ktorým sa stanovujú najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v potravinách a krmivách spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom radiačného ohrozenia a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 3954/87 a nariadenia Komisie (Euratom) č. 944/89 a (Euratom) č. 770/90 (Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2016, s. 2);
	xiii) nariadenie Rady (Euratom) 2016/52 z 15. januára 2016, ktorým sa stanovujú najvyššie prípustné hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v potravinách a krmivách spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom radiačného ohrozenia a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (Euratom) č. 3954/87 a nariadenia Komisie (Euratom) č. 944/89 a (Euratom) č. 770/90 (Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2016, s. 2);
	xiv) rozhodnutie Rady 2002/628/ES z 25. júna 2002, ktoré sa týka uzavretia Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti v mene Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 48);
	xv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1);
	xvi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 zo 6. mája 2009 o stanovení postupov Spoločenstva na určenie limitov rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu, o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 (Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009, s. 11);
	xvii) smernica Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 10);
	xviii) smernica Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyrostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka, ktorou sa zrušujú smernice 81/602/EHS, 88/146/EHS a 88/299/EHS (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 3);
	xix) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 55);
	xx) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 139, 30.4.2004, s. 206);
	xxi) smernica Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúca pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh (Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11);
	xxii) nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú. v. EÚ L 338, 22.12.2005, s. 1);
	xxiii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín (Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 1);
	xxiv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/99/ES zo 17. novembra 2003 o monotoringu zoonóz a pôvodcoch zoonóz, ktorou sa mení a dopĺňa rozhodnutie Rady č. 90/424/EHS a zrušuje smernica Rady 92/117/EHS (Ú. v. EÚ L 325, 12. 12. 2003, s. 31);
	xxv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 1);
	xxvi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch, ktorým sa mení a dopĺňa smernica Rady 83/417/EHS, nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999, smernica 2000/13/ES, smernica Rady 2001/112/ES a nariadenie (ES) č. 258/97 (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 7);
	xxvii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16);
	xxviii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 o arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách a o zmene a doplnení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91, nariadení (ES) č. 2232/96 a (ES) č. 110/2008 a smernice 2000/13/ES (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 34);
	xxix) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2065/2003 z 10. novembra 2003 o udiarenských dochucovadlách používaných alebo určených na použitie v potravinách alebo na potraviny (Ú. v. EÚ L 309, 26.11.2003, s. 1);
	xxx) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/32/ES z 23. apríla 2009 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o extrakčných rozpúšťadlách používaných pri výrobe potravín a zložiek potravín (Ú. v. EÚ L 141, 6.6.2009, s. 3);
	xxxi) nariadenie Rady (EHS) č. 315/93 z 8. februára 1993, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva u kontaminujúcich látok v potravinách (Ú. v. ES L 37, 13.2.1993, s. 1);
	xxxii) nariadenie Komisie (ES) č. 1881/2006 z 19. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú maximálne hodnoty obsahu niektorých kontaminantov v potravinách (Ú. v. EÚ L 364, 20.12.2006, s. 5);
	xxxiii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/2/ES z 22. februára 1999 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravín a prídavných látok do potravín upravovaných ionizujúcim žiarením (Ú. v. ES L 66, 13.3.1999, s. 16);
	xxxiv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1935/2004 z 27. októbra 2004 o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami a o zrušení smerníc 80/590/EHS a 89/109/EHS (Ú. v. EÚ L 338, 13.11.2004, s. 4);
	xxxv) smernica Rady 82/711/EHS z 18. októbra 1982 stanovujúca základné pravidlá nevyhnutné pre testovanie vylúhovania zložiek z plastických materiálov a predmetov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami;
	xxxvi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 (Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18);
	xxxvii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 609/2013 z 12. júna 2013 o potravinách určených pre dojčatá a malé deti, potravinách na osobitné lekárske účely a o celkovej náhrade stravy na účely regulácie hmotnosti a ktorým sa zrušuje smernica Rady 92/52/EHS, smernica Komisie 96/8/ES, 1999/21/ES, 2006/125/ES a 2006/141/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/39/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 41/2009 a (ES) č. 953/2009 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 35);
	xxxiii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848 z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (Ú. v. EÚ L 150, 14.6.2018, s. 1);
	xxxix) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487);
	xxxx) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 354, 20.12.2013, s. 22);
	xxxxi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671);
	xxxxii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 29);
	xxxxiii) smernica Rady 90/167/EHS z 26. marca 1990, ktorou sa stanovujú podmienky na prípravu, uvádzanie na trh a používanie medikovaných krmív v Spoločenstve (Ú. v. ES L 92, 7.4.1990, s. 42);
	xxxxiv) smernica 2001/82/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1);
	xxxxv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/32/ES zo 7. mája 2002 o nežiaducich látkach v krmivách pre zvieratá (Ú. v. ES L 140, 30.5.2002, s. 10);
	xxxxvi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 a ktorým sa zrušujú smernica Rady 79/373/EHS, smernica Komisie 80/511/EHS, smernice Rady 82/471/EHS, 83/228/EHS, 93/74/EHS, 93/113/ES a 96/25/ES a rozhodnutie Komisie 2004/217/ES (Ú. v. EÚ L 229, 1.9.2009, s. 1);
	xxxxii) smernica Komisie 2008/38/ES z 5. marca 2008, ktorou sa stanovuje zoznam zamýšľaných použití krmív určených na zvláštne nutričné účely u zvierat (Ú. v. EÚ L 62, 6.3.2008, s. 9);
	xxxxiii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív (Ú. v. EÚ L 35, 8.2.2005, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 141 Návrh smernice Príloha I – časť I – odsek 4 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Ochrana dobrých životných podmienok zvierat, ako sa upravuje v týchto právnych predpisoch:	Ga. Článok 1 písm. a) bod vii a) Ochrana zvierat a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat.
	Ustanovenia a normy, ktoré sa týkajú ochrany, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, najmä tie, ktoré sú upravené v týchto právnych predpisoch:
Pozmeňujúci návrh 142 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod G a – body iv až xxv (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	iv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33);
	v) smernica Rady 90/425/EHS z 26. júna 1990 týkajúca sa veterinárnych a zootechnických kontrol uplatňovaných v obchode vnútri Spoločenstva s určitými živými zvieratami a výrobkami s ohľadom na vytvorenie vnútorného trhu (Ú. v. ES L 224, 18.8.1990, s. 29);
	vi) smernica Rady 91/496/EHS z 15. júla 1991 stanovujúca princípy, ktoré sa týkajú organizácie veterinárnych kontrol zvierat vstupujúcich do Spoločenstva z tretích krajín a ktoré menia a dopĺňajú smernice 89/662/EHS, 90/425/EHS a 90/675/EHS (Ú. v. ES L 268, 24.9.1991, s. 56);
	vii) smernica Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (Ú. v. ES L 395, 30.12.1989, s. 13);
	viii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59);
	ix) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1012 z 8. júna 2016 o zootechnických a genealogických podmienkach na plemenitbu čistokrvných plemenných zvierat, hybridných plemenných ošípaných a zárodočných produktov z nich a na obchodovanie s nimi a ich vstup do Únie a ktorým sa menia nariadenie (EÚ) č. 652/2014, smernice Rady 89/608/EHS a 90/452/EHS a zrušujú určité akty v oblasti plemenitby zvierat („nariadenie o plemenitbe zvierat“) (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2016, s. 66);
	x) smernica Rady 2008/73/ES z 15. júla 2008, ktorou sa zjednodušujú postupy zostavovania zoznamov a uverejňovania informácií vo veterinárnej a zootechnickej oblasti a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 64/432/EHS, 77/504/EHS, 88/407/EHS, 88/661/EHS, 89/361/EHS, 89/556/EHS, 90/426/EHS, 90/427/EHS, 90/428/EHS, 90/429/EHS, 90/539/EHS, 91/68/EHS, 91/496/EHS, 92/35/EHS, 92/65/EHS, 92/66/EHS, 92/119/EHS, 94/28/ES, 2000/75/ES, rozhodnutie 2000/258/ES a smernice 2001/89/ES, 2002/60/ES a 2005/94/ES (Ú. v. EÚ L 219, 14.8.2008, s. 40);
	xi) nariadenie Rady (ES) č. 1255/97 z 25. júna 1997 o kritériách Spoločenstva na oddychové miesta a ktorým sa mení plán prepravy uvedený v prílohe smernice 91/628/EHS (Ú. v. ES L 174 z 2.7.1997 s. 1);
	xii) smernica Rady 96/93/ES zo 17. decembra 1996 o osvedčovaní zvierat a živočíšnych výrobkov (Ú. v. ES L 13, 16.1.1997, s. 28);
	xiii) nariadenie Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/EHS (Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 8);
	xiv) rozhodnutie Komisie 2006/968/ES z 15. decembra 2006, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 21/2004, pokiaľ ide o usmernenia a postupy na elektronickú identifikáciu oviec a kôz (Ú. v. EÚ L 401, 30.12.2006, s. 41);
	xv) rozhodnutie Komisie 1999/879/ES zo 17. decembra 1999, ktorý sa týka umiestňovania bovinného somatotropínu (BST) na trh a jeho podávania, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 90/218/EHS (Ú. v. ES L 331, 23.12.1999, s. 71);
	xvi) smernica Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999 ustanovujúca minimálne normy na ochranu nosníc (Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 53);
	xvii) smernica Rady 2007/43/ES z 28. júna 2007, ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa (Ú. v. EÚ L 182, 12.7.2007, s. 19);
	xiii) smernica Rady 2008/119/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. EÚ L 10, 15.1.2009, s. 7);
	xix) smernica Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2009. s. 5);
	xx) nariadenie Rady (EHS) č. 3254/91 zo 4. novembra 1991, ktorým sa zakazuje používanie nástražných pascí v spoločenstve a dovážanie do spoločenstva holín a tovarov vyrobených z určitých druhov divo žijúcich zvierat pochádzajúcich z krajín, kde boli chytené použitím nástražnej pasce alebo inými metódami v rozpore s medzinárodne uznávanými normami humánneho odchytu (Ú. v. ES L 308 z 9.11.1991, s. 1);
	xxi) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/31/EÚ z 12. júna 2013 , ktorou sa mení smernica Rady 92/65/EHS, pokiaľ ide o veterinárne požiadavky, ktorými sa riadi obchod so psami, mačkami a fretkami (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 107);
	xxii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 576/2013 z 12. júna 2013 o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat a zrušení nariadenia (ES) č. 998/2003 (Ú. v. EÚ L 178, 28.6.2013, s. 1);
	xxiii) smernica Rady 2009/156/ES z 30. novembra 2009 o zdravotnom stave zvierat v súvislosti s presunom a dovozom zvierat čeľade koňovité z tretích krajín (Ú. v. EÚ L 192, 23.7.2010, s. 1);
	xxiv) smernica Rady 92/35/EHS z 29. apríla 1992, ktorou sa stanovujú pravidlá kontroly a opatrenia na boj s africkým morom koní (Ú. v. ES L 157, 10.6.1992, s. 19).
Pozmeňujúci návrh 143 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod H – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
H. Článok 1 písm. a) bod viii) – verejné zdravie:	H. Článok 1 písm. a) bod viii) – verejné zdravie a zdravotná bezpečnosť:
Pozmeňujúci návrh 144 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod H – odsek 1 – bod i a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ia. smernica Komisie (EÚ) 2016/1214 z 25. júla 2016, ktorou sa mení smernica 2005/62/ES, pokiaľ ide o normy a špecifikácie systému kvality v transfúznych zariadeniach (Ú. v. EÚ L 199, 26.7.2016, s. 14);
Pozmeňujúci návrh 145 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod H – odsek 1 – bod i b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ib. smernica Komisie 2005/61/ES z 30. septembra 2005 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES, pokiaľ ide o požiadavky na sledovanie krvi a oznamovanie závažných nežiaducich reakcií a udalostí (Ú. v. EÚ L 256, 1.10.2005, s. 32);
Pozmeňujúci návrh 146 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod H – odsek 1 – bod i c (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ic. nariadenie Komisie 2004/33/ES z 22. marca 2004, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES týkajúca sa niektorých technických požiadaviek na krv a zložky z krvi (Ú. v. EÚ L 91, 30.3.2004, s. 25);
Pozmeňujúci návrh 147 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod H – odsek 1 – bod i d (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	id. smernica Komisie 2005/62/ES z 30. septembra 2005, ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/98/ES, pokiaľ ide o normy a špecifikácie Spoločenstva súvisiace so systémom kvality v transfúznych zariadeniach (Ú. v. EÚ L 256, 1.10.2005, s. 41);
Pozmeňujúci návrh 148 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod H – odsek 1 – bod iii a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	iiia. smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/53/EÚ zo 7. júla 2010 o normách kvality a bezpečnosti ľudských orgánov určených na transplantáciu (Ú. v. EÚ L 243, 6.8.2010, s. 68).
Pozmeňujúci návrh 149 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod H – bod 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
5. Výroba, prezentácia a predaj tabakových a súvisiacich výrobkov, ako sa upravujú v smernici Európskeho Parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 1).	5. Výroba, prezentácia a predaj tabakových a súvisiacich výrobkov, ako sa upravujú v smernici Európskeho Parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 1), a reklama a sponzorstvo tabakových výrobkov, ako sú upravené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/33/ES z 26. mája 2003 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa reklamy a sponzorstva tabakových výrobkov (Ú. v. EÚ L 152, 20.6.2003, s. 16).
Pozmeňujúci návrh 150 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod H – odsek 5 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	5a. Boj proti škodlivým účinkom alkoholu a priority stanovené európskou stratégiou na pomoc členským štátom so znižovaním škôd súvisiacich s alkoholom.
Pozmeňujúci návrh 151 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod H – odsek 5 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	5b. Iné legislatívne akty súvisiace s verejným zdravím, konkrétne:
	i) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/746 z 5. apríla 2017 o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro a o zrušení smernice 98/79/ES a rozhodnutia Komisie 2010/227/EÚ (Ú. v. EÚ L 117, 5.5.2017, s. 176);
	ii) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).
Pozmeňujúci návrh 152 Návrh smernice Príloha I – časť I – bod J a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Ja. Článok 1 písm. a) bod xa) – zamestnanosť, pracovné podmienky, práva pracovníkov a zásada rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v práci.
	1. Legislatíva Európskej únie v oblasti zamestnanosti, ako ju upravujú najmä tieto právne predpisy:
	i) smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno-právny vzťah (Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32);
	ii) smernica Rady 91/383/EHS z 25. júna 1991 doplňujúca opatrenia na podporu zlepšení v ochrane bezpečnosti a zdravia pri práci pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú alebo s dočasným pracovným pomerom (Ú. v. EÚ L 206, 29.7.1991, s. 19);
	iii) smernica Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci (Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12);
	iv) smernica Rady 98/59/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16);
	v) smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16);
	vi) smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov (Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16);
	vii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve – Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o zastúpení zamestnancov (Ú. v. EÚ L 80, 23.3.2002, s. 29 – 34);
	viii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9);
	ix) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23);
	x) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (Ú. v. EÚ L 283, 28.10.2008, s. 36);
	xi) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci (Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9 – 14);
	xii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/38/ES zo 6. mája 2009 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a porady s nimi (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 28 – 44);
	xiii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L180, 15.7.2010, s. 1);
	xiv) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11);
	xv) nariadenie (ES) č. 450/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 27. februára 2003 o indexe nákladov práce (Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2003, s. 1);
	xvi) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 19).
	2. Pracovné podmienky, ako ich upravujú najmä tieto právne predpisy:
	i) všetky individuálne smernice v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS;
	ii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/104/ES zo 16. septembra 2009 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia pri používaní pracovných prostriedkov pracovníkmi pri práci (druhá samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 260, 3.10.2009, s. 5);
	iii) smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/148/ES z 30. novembra 2009 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci (Ú. v. EÚ L 330, 16.12.2009, s. 28);
	iv) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 70).
Pozmeňujúci návrh 153 Návrh smernice Príloha I – časť II – časť A – názov
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
A. Článok 1 písm. a) bod ii) – finančné služby, predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu:	A. Článok 1 písm. a) bod ii) – finančné služby, daňové úniky, daňové podvody, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu:
Pozmeňujúci návrh 154 Návrh smernice Príloha I – časť II – podčasť C a (nová)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Ca ochrana finančných záujmov Únie:
	i) nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie.

[1] Ú. v. EÚ C 405, 9.11.2018, s. 1.
[2] Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Ochrana oznamovateľov: základný nástroj na ochranu všeobecného záujmu

Úvahy o ochrane oznamovateľov prešli v Európe v posledných desaťročiach významným vývojom. Vzhľadom na početné štúdie a spätnú väzbu na základe skúseností je v súčasnosti podľa všetkého jasné, že oznamovatelia zohrávajú pozitívnu úlohu pri prevencii a náprave poškodzovania všeobecného záujmu. Potenciál oznamovania sa však ani zďaleka nevyužíva na maximum, pretože mnohí ľudia, ktorí zistia poškodenie všeobecného záujmu v pracovnom prostredí, ho stále nenahlasujú systematicky. Dôvodov tejto situácie je viacero, od chýbajúceho povedomia o možnostiach nahlasovania až po strach z odvetných opatrení v prípade, že osoba prehovorí. To má nepriaznivé dôsledky pre celú spoločnosť, keďže naďalej dochádza k rôznym druhom poškodzovania všeobecného záujmu, či už ide o environmentálne otázky, boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam alebo korupcii, alebo dokonca o verejné zdravie, a keďže sa tým obmedzuje právo občanov na informácie.

K vývoju právnych predpisov týkajúcich sa ochrany oznamovateľov dochádzalo v členských štátoch často po veľkých škandáloch alebo katastrofách. Napriek tomu však odporúčania, ktoré prijala Rada Európy v roku 2014, znamenali významný krok v stanovení niekoľkých noriem, ktoré majú členské štáty transponovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

Skúmaný návrh čiastočne čerpá z týchto noriem, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá sa týka slobody prejavu. Spravodajkyňa je plne spokojná s tým, že Komisia sa rozhodla založiť svoj návrh smernice na týchto odporúčaniach, s ohľadom na uznesenie, ktoré prijal Európsky parlament 24. októbra 2017.

Rozsah pôsobnosti: zabezpečiť účinnosť navrhnutého nástroja

Spravodajkyňa sa domnieva, že voľba širokého a horizontálneho rozsahu pôsobnosti je pozitívna v tom, že umožní pokrytie mnohých oblastí, od ochrany finančných záujmov Únie cez jadrovú bezpečnosť, ochranu životného prostredia a verejného zdravia až po boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Osoba sa bude považovať za oznamovateľa, ak nahlási alebo odhalí porušenie aktu Únie týkajúceho sa týchto oblastí, ako sa vymedzujú v prílohe k návrhu. Existuje však isté riziko spojené s konaním, ktoré by nepredstavovalo porušenie v zmysle tejto smernice. Spravodajkyňa preto navrhuje, aby sa smernica vzťahovala na akékoľvek protiprávne konanie týkajúce sa týchto oblastí. Spravodajkyňa sa domnieva, že sa tak lepšie zohľadní ochrana všeobecného záujmu, ktorá je podstatou tohto návrhu.

Keďže Európska únia je založená na spoločných hodnotách a zásadách, ktoré zaručujú dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, spravodajkyňa považuje za potrebné zahnúť tieto základné práva do rozsahu pôsobnosti tohto textu.

Úradníci a ostatní zamestnanci Európskej únie sa môžu v rámci svojej pracovnej činnosti dostať k informáciám, ktoré by mohli byť predmetom nahlasovania podľa tohto návrhu smernice, a môžu sa stať obeťami odvetných opatrení. Je preto dôležité poskytnúť im rovnakú ochranu ako iným pracovníkom. Je tiež dôležité zabezpečiť ochranu tým, ktorí pomáhajú nahlasujúcim osobám pri nahlasovaní, a to aj pokiaľ ide o investigatívnych novinárov.

Kanály nahlasovania: konať v záujme oznamovateľa

Návrh kanálov nahlasovania, ako sa stanovujú v skúmanom texte, poskytuje podľa spravodajkyne dostatočné záruky spoľahlivosti a nezávislosti. Mohli by sa však zlepšiť, pokiaľ ide o poskytovanie oznámenia o prijatí hlásenia. Lehoty na spracovanie, ktoré navrhuje Komisia, sa navyše zdajú pridlhé a mohli by mať negatívny vplyv na oznámenie, a preto spravodajkyňa navrhuje ich skrátenie. Takisto sa domnieva, že zástupcovia odborov by sa mali plne podieľať na návrhu interných kanálov a mali by byť schopní poskytovať poradenstvo a pomoc tým, ktorí si to prajú. Zástupcovia pracovníkov sú v podstate prítomní priamo na mieste a sú najlepšie schopní podporiť potenciálneho oznamovateľa pri nahlasovaní, informovať ho o kanáloch interného nahlasovania, jeho právach a povinnostiach. Je preto dôležité prisúdiť im túto úlohu v rámci tejto smernice.

Okrem toho sa zdá, že je nevyhnutné zabezpečiť vysokú mieru dôvernosti, pokiaľ ide o totožnosť osoby, ktorá podáva hlásenie. Osoby, ktoré zistia nezrovnalosti, totiž často podliehajú mechanizmom prekážok a autocenzúry, ktoré sú založené na strachu z odhalenia ich totožnosti. Ukázalo sa, že dodržiavanie tohto kritéria zlepšilo počet prijatých oznámení. Preto je potrebné posilniť ustanovenia skúmaného textu v tejto otázke a stanoviť pevnú zásadu dôvernosti, od ktorej sa môže upustiť len vo výnimočných a presne vymedzených prípadoch.

Uprednostňovať účinnosť oznámenia a právo na informácie

Skúmaný text je založený na pomerne prísnom poradí využívania kanálov nahlasovania, ktoré sprevádzajú isté výnimky. Vo všeobecnosti by sa mal potenciálny oznamovateľ najskôr obrátiť na svojho zamestnávateľa, počkať na spracovanie svojho hlásenia, čo môže trvať aj tri mesiace, potom sa v prípade neuspokojivej reakcie obrátiť na externý orgán a čakať podľa potreby ďalších šesť mesiacov. To môže nielen značne ohroziť samotné oznámenie, ale najmä to prináša riziko, že sa oznamovateľ dostane do okamžitých ťažkostí vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi. Tento prístup sa navyše zakladá na tom, že oznamovateľ musí preukázať, že si v prípade nedodržania poradia, ktoré sa stanovuje v texte, vybral ten najvhodnejší kanál. V kontexte už aj tak nevyváženého rozdelenia moci by to mohlo nahlasujúcej osobe spôsobiť ujmu. Na záver, v prípade poškodenia všeobecného záujmu sa pri tomto prístupe dostatočne nezohľadňuje právo občanov na informácie. Z týchto dôvodov spravodajkyňa navrhuje prehodnotiť túto hierarchiu kanálov zavedením väčšej flexibility, aby sa výber toho najvhodnejšieho kanála ponechal na nahlasujúcu osobu.

Hoci je úplne pozitívne, že skúmaný text poskytuje ochranu osobám, ktoré majú rozumné dôvody veriť, že oznámené informácie boli v čase ich nahlásenia pravdivé, spravodajkyňa zastáva názor, že toto ustanovenie by sa malo ešte viac spresniť, aby sa vylúčila akákoľvek možnosť odopretia tejto ochrany z dôvodov súvisiacich so zámermi oznamovateľa. Text by sa mal skutočne v prvom rade zameriavať na relevantnosť odhalených informácií z hľadiska všeobecného záujmu, skôr než sa začne prejavovať záujem o dôvody ich zverejnenia.

Zabezpečiť účinnú a úplnú ochranu oznamovateľov

Návrh smernice obsahuje všeobecný zákaz odvetných opatrení, ktoré sú opísané v zozname. Tento zoznam nemožno v žiadnom prípade považovať za vyčerpávajúci, keďže používané odvetné opatrenia sú obmedzené len predstavivosťou. Je preto vhodné spresniť, že tu ide len o príklady.

Pokiaľ ide o poskytované formy ochrany, spravodajkyňa by chcela zdôrazniť relevantnosť niektorých z nich. Jedným z týchto opatrení je presunutie dôkazného bremena, pričom zároveň sa posilnilo znenie prijaté v návrhu smernice, aby sa potenciál tohto ustanovenia mohol rozvinúť naplno.

Objavujú sa už aj prípady anonymného nahlasovania a budú sa objavovať aj naďalej. Spravodajkyňa by preto chcela zaviesť ustanovenie, na základe ktorého by sa tento text mohol vzťahovať na osobu, ktorej totožnosť by sa odhalila, hoci si priala ostať v anonymite.

V niektorých členských štátoch a medzi niektorými členskými štátmi existujú rôzne podporné mechanizmy pre osoby, ktoré nahlasujú alebo zverejňujú informácie. Dôverné poradenstvo o mechanizmoch oznamovania môžu teda poskytovať verejné orgány, odborové zväzy alebo dokonca organizácie občianskej spoločnosti. Spravodajkyňa sa domnieva, že tieto systémy sú nevyhnutné na pomoc oznamovateľom pri nahlasovaní, a preto navrhuje, aby sa prostredníctvom smernice zaviedli v rôznych členských štátoch, s ohľadom na vnútroštátne kontexty. Spravodajkyňa by navyše chcela, aby sa okrem právnej a finančnej pomoci poskytovala oznamovateľom aj psychologická podpora.

Zaručiť dostatočnú právnu istotu v prípade, že oznamovateľ prehovorí

Niektoré prvky tohto návrhu môžu osoby, ktoré chcú podať hlásenie, odrádzať. Ide najmä o prvok závažnosti, ktorej posúdenie môže byť pre samotného jednotlivca ťažké a môže sa použiť na diskvalifikáciu jeho konania. Ochranu treba preto zabezpečiť bez ohľadu na závažnosť odhalenej informácie, pokiaľ poškodzuje verejný záujem.

V návrhu smernice sa rovnako navrhuje stanoviť sankcie s cieľom odrádzať od zlomyseľného a hanlivého oznamovania. Toto ustanovenie sa javí ako nadbytočné vzhľadom na ustanovenia, ktoré už existujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, na základe ktorých sa postihujú prípady ohovárania alebo poškodzovania dobrej povesti. Zavádzaním dodatočných sankcií by skúmaný text mohol mať odrádzajúci, ak nie demotivujúci účinok, aj pokiaľ ide o oprávnené nahlasovanie. Spravodajkyňa preto navrhuje túto časť textu vypustiť.

Spravodajkyňa zastáva názor, že skúmaný text je len prvou etapou, ale vyplývajú z neho dôležité otázky týkajúce sa rozšírenia jeho rozsahu pôsobnosti. Je preto presvedčená, že tento text by sa mal rýchlo posúdiť a v prípade potreby zrevidovať, aby sa zlepšila jeho horizontálnosť a aby sa zjednodušila jeho zrozumiteľnosť pre občanov.

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU

Vážený pán Pavel Svoboda

predseda

Výbor pre právne veci

BRUSEL

Vec: Stanovisko k právnemu základu návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie (COM(2018)0218 – C8-0159/2018 – 2018/0106(COD))

Vážený pán predseda,

Výbor pre právne veci 24. septembra 2018 v súlade s článkom 39 ods. 5 rokovacieho poriadku rozhodol, že z vlastného podnetu poskytne stanovisko k vhodnosti dodatočných právnych základov, ktoré sú súčasťou pozmeňujúcich návrhov predložených vo výbore a podľa ktorých by sa k pôvodnému právnemu základu návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie (ďalej len „návrh“) pridali ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Komisia založila svoj návrh na viacerých sektorových právnych základoch. Právny základ je vyjadrený takto:

„so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 16, 33, 43, 50, článok 53 ods. 1, články 62, 91, 100, 103, 109, 114, 168, 169, 192, 207 a článok 325 ods. 4, a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, najmä na jej článok 31,“

bolo predložených päť pozmeňujúcich návrhov, v ktorých sa navrhuje pridať článok 19 ods. 2, článok 77 ods. 2, články 78 a 79, článok 83 ods. 1 a články 153, 154, 157 a 352 ZFEÚ. Pokiaľ ide o článok 153, v dvoch pozmeňujúcich návrhoch sa navrhuje doplniť celý článok, zatiaľ čo v jednom pozmeňujúcom návrhu sa navrhuje len doplnenie písmen a), b) a e) odseku 1 uvedeného článku a v ďalšom pozmeňujúcom návrhu len doplnenie písmen a) a b) odseku 1 uvedeného článku.

Navrhované zmeny právneho základu sú doplnené zodpovedajúcimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sa týkajú rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice. Z tohto dôvodu sa musí konečné posúdenie toho, či by sa mal návrh z vecného hľadiska doplniť o ďalšie právne základy, uskutočniť na základe skutočnosti, či sa prijímajú pozmeňujúce návrhy, ktorými sa upravuje rozsah pôsobnosti, a vzhľadom na cieľ a obsah návrhu v znení, v akom boli prijaté. Súčasné stanovisko k právnemu základu sa zameriava skôr na procesnú zlučiteľnosť právnych základov, ktoré sa navrhujú doplniť, ako aj na ich zlučiteľnosť s vybraným opatrením, t. j. so smernicou.

I – Kontext

Vo svojom uznesení z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme a v uznesení z 20. januára 2017 o úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ[1] Parlament vyzval Komisiu, aby predložila horizontálny legislatívny návrh, ktorým sa zaručí vysoká úroveň ochrany oznamovateľov v EÚ, a to vo verejnom aj v súkromnom sektore, ako aj vo vnútroštátnych inštitúciách a v inštitúciách EÚ.

V súčasnosti existujú pravidlá pre oznamovateľov v niektorých oblastiach práva Únie, konkrétne v služobnom poriadku a v niektorých nariadeniach týkajúcich sa legalizácie príjmov z trestnej činnosti a finančných trhov.

Tento návrh smernice sa riadi sektorovým prístupom v tom, že sa v ňom stanovujú pravidlá pre oznamovateľov, ktoré sa vzťahujú na porušenia práva Únie v oblastiach uvedených v rozsahu pôsobnosti a v prílohe, v ktorej sa uvádza zoznam príslušných právnych predpisov Únie, ktoré sú stanovené priamo alebo na ktoré sa odkazuje.

II – Príslušné články zmluvy

V článku 19 ZFEÚ sa uvádza:

Článok 19

1. Rada môže, bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia zmlúv a v rámci právomocí, ktorými je poverená Únia, po udelení súhlasu Európskeho parlamentu, jednomyseľne v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijať opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

2. Bez ohľadu na odsek 1 môžu Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom na podporu krokov podniknutých členskými štátmi s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov uvedených v odseku 1 prijímať základné zásady motivačných opatrení Únie okrem zosúladenia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

V článku 77 ZFEÚ sa uvádza:

Článok 77

1. Únia tvorí politiku s cieľom:

a) zabezpečiť absenciu akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekročení vnútorných hraníc;

b) zabezpečiť kontroly osôb a účinné monitorovanie prekračovania vonkajších hraníc;

c) postupne zaviesť integrovaný systém riadenia vonkajších hraníc.

2. Na účely odseku 1 Európsky parlament a Rada prijmú v súlade s riadnym legislatívnym postupom opatrenia týkajúce sa:

a) spoločnej politiky v oblasti víz a iných povolení na krátkodobý pobyt;

b) kontrol, ktorým sú podrobené osoby prekračujúce vonkajšie hranice;

c) podmienok, za ktorých môžu štátni príslušníci tretích krajín počas krátkeho obdobia voľne cestovať v rámci Únie;

d) všetkých opatrení potrebných na postupné vybudovanie integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc;

e) absencia akýchkoľvek kontrol osôb bez ohľadu na štátnu príslušnosť pri prekračovaní vnútorných hraníc.

3. Ak by sa ukázalo, že činnosť Únie je nevyhnutná na uľahčenie vykonávania práva uvedeného v článku 20 ods. 2 písm. a), a ak zmluvy inak na tento účel neustanovujú potrebné právomoci, môže Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijať ustanovenia o cestovných pasoch, preukazoch totožnosti, povoleniach na pobyt alebo iných obdobných dokladoch. Rada sa uznáša jednomyseľne po porade s Európskym parlamentom.

4. Týmto článkom nie je dotknutá právomoc členských štátov týkajúca sa geografického vymedzenia ich hraníc v súlade s medzinárodným právom.

V článku 78 ZFEÚ sa uvádza:

Článok 78

1. Únia tvorí spoločnú politiku v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany s cieľom poskytnúť zodpovedajúce právne postavenie každému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý potrebuje medzinárodnú ochranu, a zabezpečiť súlad so zásadou non-refoulement. Táto politika musí byť v súlade so Ženevským dohovorom z 28. júla 1951 a Protokolom z 31. januára 1967 týkajúcimi sa právneho postavenia utečencov, ako aj inými príslušnými zmluvami.

2. Na účely odseku 1 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú opatrenia týkajúce sa spoločného európskeho azylového systému, ktorý zahŕňa:

a) jednotný štatút azylu pre štátnych príslušníkov tretích krajín platný v celej Únii;

b) jednotný štatút doplnkovej ochrany pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí bez toho, aby získali európsky azyl, potrebujú medzinárodnú ochranu;

c) spoločný systém dočasnej ochrany pre odídencov v prípade hromadného prílevu;

d) spoločné postupy udeľovania a odnímania jednotného štatútu azylu alebo doplnkovej ochrany;

e) kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu príslušného pre posúdenie žiadosti o azyl alebo o doplnkovú ochranu;

f) normy týkajúce sa podmienok prijímania žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany;

g) partnerstvo a spoluprácu s tretími krajinami na účely riadenia prílevov žiadateľov o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej alebo dočasnú ochranu.

3. Ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, môže Rada na návrh Komisie prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého, respektíve dotknutých členských štátov. Uznáša sa po porade s Európskym parlamentom.

V článku 79 ZFEÚ sa uvádza:

Článok 79

1. Únia tvorí spoločnú prisťahovaleckú politiku s cieľom zabezpečiť vo všetkých etapách účinné riadenie migračných tokov, spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členských štátoch, ako aj predchádzanie a posilnený boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu a obchodovaniu s ľuďmi.

2. Na účely odseku 1 Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú opatrenia v týchto oblastiach:

a) podmienky vstupu a pobytu, ako aj normy týkajúce sa udeľovania dlhodobých víz a povolení na dlhodobý pobyt členskými štátmi vrátane tých, ktoré sú udeľované na účely zlúčenia rodiny;

b) vymedzenie práv štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú v členskom štáte, vrátane podmienok, ktorými sa spravuje sloboda pohybu a pobytu v iných členských štátoch;

c) nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt vrátane odsunu a repatriácie osôb, ktoré sa zdržiavajú na území štátu neoprávnene;

d) boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi.

3. Únia môže uzatvárať dohody s tretími krajinami o readmisii štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nespĺňajú alebo prestali spĺňať podmienky vstupu, prítomnosť alebo pobytu na území jedného z členských štátov, do krajiny pôvodu alebo do krajiny, z ktorej prichádzajú.

4. Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanoviť opatrenia na povzbudzovanie a podporu činnosti členských štátov s cieľom presadzovať integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa oprávnene zdržiavajú na ich územiach, pričom je vylúčená akákoľvek harmonizácia zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

5. Týmto článkom nie je dotknuté právo členských štátov určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu buď ako zamestnanci, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby.

V článku 83 ZFEÚ sa uvádza:

Článok 83

1. Európsky parlament a Rada môžu v súlade s riadnym legislatívnym postupom prostredníctvom smerníc ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom vyplývajúcim z povahy alebo dôsledkov týchto trestných činov alebo z osobitnej potreby bojovať proti nim na spoločnom základe.

Týmito oblasťami trestnej činnosti sú: terorizmus, obchodovanie s ľuďmi a sexuálne zneužívanie žien a detí, nedovolené obchodovanie s drogami, nedovolené obchodovanie so zbraňami, pranie špinavých peňazí, korupcia, falšovanie platobných prostriedkov, počítačová kriminalita a organizovaná trestná činnosť.

V závislosti od vývoja trestnej činnosti môže Rada prijať rozhodnutie určujúce ďalšie oblasti trestnej činnosti, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v tomto odseku. Rada sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.

2. Ak sa ukáže, že aproximácia zákonov a iných právnych predpisov v oblasti trestného práva je nevyhnutná na zabezpečenie účinného uskutočňovania politiky Únie v oblasti, ktorá bola predmetom harmonizačných opatrení, môžu smernice ustanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v dotknutej oblasti. Takéto smernice sa prijímajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom alebo mimoriadnym legislatívnym postupom podľa toho, aký bol použitý pri prijímaní príslušných harmonizačných opatrení, bez toho, aby bol dotknutý článok 76.

3. Ak sa člen Rady domnieva, že navrhovanou smernicou uvedenou v odseku 1 alebo 2 by mohli byť dotknuté základné aspekty jeho systému trestného súdnictva, môže požiadať, aby o návrhu smernice rokovala Európska rada. V takom prípade sa riadny legislatívny postup pozastaví. Európska rada po prerokovaní v prípade dosiahnutia konsenzu vráti do štyroch mesiacov od tohto pozastavenia návrh späť Rade, čím sa ukončí pozastavenie riadneho legislatívneho postupu.

Ak sa konsenzus nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu smernice nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámia Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie vykonávať posilnenú spoluprácu podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 329 ods. 1 tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa ustanovenia o posilnenej spolupráci.

V článku 153 ZFEÚ sa uvádza:

Článok 153

1. Na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 151 Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v týchto oblastiach:

a) zlepšovanie pracovného prostredia najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov;

b) pracovné podmienky;

c) sociálne zabezpečenie a sociálna ochrana pracovníkov;

d) ochrana pracovníkov pri skončení pracovnej zmluvy;

e) informovanosť a porady s pracovníkmi;

f) zastupovanie a kolektívna ochrana záujmov pracujúcich a zamestnávateľov, vrátane spolurozhodovania, s výnimkou odseku 5;

g) podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín s riadnym pobytom na území Únie;

h) integrácia osôb vylúčených z trhu práce, bez toho, aby bol dotknutý článok 166;

i) rovnosť medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké príležitosti na trhu práce a rovnaké zaobchádzanie v práci;

j) boj proti vylučovaniu osôb zo spoločnosti;

k) modernizácia systémov sociálnej ochrany bez toho, aby bolo dotknuté písmeno c).

2. Na tento účel Európsky parlament a Rada:

a) môžu prijímať opatrenia na podporu spolupráce medzi členskými štátmi prostredníctvom podnetov zameraných na zvyšovanie vedomostí, rozvoja výmeny informácií a osvedčených postupov, podpory inovačných prístupov a vyhodnocovania skúseností s výnimkou zosúlaďovania zákonov a iných právnych predpisov členských štátov;

b) môžu v oblastiach uvedených v odseku 1 písm. a) až i) prijímať vo forme smerníc minimálne požiadavky na ich postupné uskutočňovanie so zreteľom na podmienky a technické predpisy prijímané v každom z členských štátov. Takéto smernice nesmú ukladať také správne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov.

Európsky parlament a Rada rozhodujú v súlade s riadnym legislatívnym postupom po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov.

V oblastiach uvedených v odseku 1 písm. c), d), f) a g) tohto článku sa Rada uznáša jednomyseľne v súlade mimoriadnym legislatívnym postupom po porade s Európskym parlamentom a uvedenými výbormi.

Rada môže na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom jednomyseľne rozhodnúť o možnosti uplatniť riadny legislatívny postup aj na odsek 1 písm. d), f) a g).

3. Členský štát môže poveriť sociálnych partnerov na základe ich spoločnej žiadosti vykonávaním smerníc prijatých podľa odseku 2, prípadne vykonávaním rozhodnutia Rady prijatého v súlade s článkom 155.

V takom prípade členský štát zabezpečí, aby sociálni partneri najneskôr ku dňu, keď musia byť smernice alebo rozhodnutia transponované alebo vykonané, zaviedli na základe dohody potrebné opatrenia, aby dotknutý členský štát, od ktorého sa vyžaduje prijatie akéhokoľvek potrebného opatrenia umožňujúceho transpozíciu, bol kedykoľvek schopný zaručiť výsledky uložené takouto smernicou alebo takýmto rozhodnutím.

4. Ustanoveniami prijatými podľa tohto článku:

nie je dotknuté právo členských štátov definovať základné zásady svojich systémov sociálneho zabezpečenia a nesmú významnou mierou ovplyvňovať ich finančnú rovnováhu,

sa nesmie žiadnemu členskému štátu brániť v tom, aby si ponechal alebo zaviedol prísnejšie ochranné opatrenia zlučiteľné so zmluvami.

5. Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na odmenu, právo združovať sa, právo na štrajk alebo na výluku.

V článku 154 ZFEÚ sa uvádza:

Článok 154

1. Komisia má za úlohu podporovať porady sociálnych partnerov na úrovni Únie a prijímať príslušné opatrenia na uľahčenie dialógu sociálnych partnerov zabezpečením vyrovnanej podpory pre obe strany.

2. Na tento účel sa Komisia pred predložením návrhov v oblasti sociálnej politiky radí so sociálnymi partnermi o otázke možného zamerania činností Únie.

3. Ak po tejto porade Komisia považuje postupy Únie za účelné, poradí sa so sociálnymi partnermi o obsahu zamýšľaného návrhu. Sociálni partneri predložia Komisii svoje stanoviská a prípadne aj odporúčania.

4. Pri príležitosti porád uvedených v odsekoch 2 a 3 môžu sociálni partneri informovať Komisiu o svojom úmysle zahájiť postup stanovený v článku 155. Trvanie postupu nepresiahne deväť mesiacov, pokiaľ sa dotknutí sociálni partneri nedohodnú spoločne s Komisiou na jeho predĺžení.

V článku 157 ZFEÚ sa uvádza:

Článok 157

1. Každý členský štát zabezpečí uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

2. Pre účely tohto článku znamená „odmena“ obvyklú základnú alebo minimálnu mzdu alebo plat a všetky dávky, ktoré zamestnávateľ vypláca priamo alebo nepriamo, v hotovosti alebo v naturáliách, pracovníkovi v pracovnom pomere.

Rovnosť odmeňovania bez diskriminácie založenej na pohlaví znamená:

a) že odmena za rovnakú prácu pri úkolovej mzde sa vypočíta podľa rovnakej sadzby,

b) že odmena za prácu je pri časovej mzde za rovnakú prácu rovnaká.

3. Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijmú opatrenia na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania, vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

4. Vzhľadom na cieľ plne zabezpečiť v praxi rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami v pracovnom procese nebráni zásada rovnakého zaobchádzania žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť opatrenia umožňujúce osobitné výhody menej zastúpenému pohlaviu pre ľahšie uplatnenie sa v odbornej pracovnej činnosti alebo ako prevenciu či kompenzáciu nevýhod v profesijnej kariére.

V článku 352 ZFEÚ sa uvádza:

Článok 352

1. Ak sa preukáže, že v rámci politík vymedzených v zmluvách je na dosiahnutie niektorého z cieľov uvedených v zmluvách nevyhnutná činnosť Únie a zmluvy na to neposkytujú potrebné právomoci, prijme Rada jednomyseľne na návrh Komisie a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu vhodné ustanovenia. Ak Rada prijíma tieto ustanovenia v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom, tiež sa uznáša na návrh Komisie a po udelení súhlasu Európskeho parlamentu.

2. Komisia upozorňuje v rámci postupu kontroly dodržiavania zásady subsidiarity uvedenej v článku 5 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii národné parlamenty na návrhy založené na tomto článku.

3. Opatrenia založené na tomto článku nesmú zahŕňať harmonizáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov v prípadoch, v ktorých zmluvy takúto harmonizáciu vylučujú.

4. Tento článok nemôže slúžiť ako základ na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a všetky akty prijaté v súlade s týmto článkom sú v súlade s obmedzeniami ustanovenými v článku 40 druhom odseku Zmluvy o Európskej únii.

III – Všeobecná zásada pre výber právneho základu

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora „musí výber právneho základu pre opatrenie Spoločenstva spočívať na objektívnych faktoroch, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu a medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah opatrenia“[2]. Voľba nesprávneho právneho základu môže byť preto dôvodom na zrušenie príslušného aktu.

V tomto prípade teda treba určiť, či má návrh:

1. mnohopočetný účel alebo má viacero zložiek, pričom jeden účel alebo zložku možno označiť za hlavnú alebo prevažujúcu, zatiaľ čo ostatné majú len vedľajší charakter; alebo

2. má súčasne viacero účelov alebo zložiek, ktoré sú neoddeliteľne prepojené tak, že ani jeden účel alebo ani jedna zložka nemá vo vzťahu k ostatným sekundárny alebo nepriamy charakter.

Podľa judikatúry Súdneho dvora musí akt v prvom prípade vychádzať z jediného právneho základu, a to z toho, ktorý je požadovaný na základe hlavného alebo prevažujúceho účelu alebo zložky, a v druhom prípade musí akt vychádzať z rôznych príslušných právnych základov.[3]

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je kombinácia viacerých právnych základov možná, ak sú neoddeliteľne prepojené tak, že ani jeden z nich nie je sekundárny alebo nepriamy vo vzťahu k ostatným, avšak len vtedy, ak nie sú spojené s nezlučiteľnými rozhodovacími postupmi.[4] Právne základy, ktoré sa navrhujú doplniť, sa musia posudzovať na základe týchto skutočností, to znamená vzhľadom na to, či sú v súlade s riadnym legislatívnym postupom alebo sú inak zlučiteľné s právnym základom navrhovaným Komisiou.

IV – Účel a obsah návrhu

Keďže Komisia navrhla právny základ svojho návrhu, každé uvedené ustanovenie zodpovedá príslušným častiam v rozsahu pôsobnosti a v prílohe k návrhu. V rozsahu, v akom sa do rozsahu pôsobnosti a následne k prílohe pridávajú niektoré ďalšie oblasti, by bolo vhodné zosúladiť právny základ tak, aby sa k právnemu základu smernice pridali aj príslušné články Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

V – Analýza a stanovenie vhodného právneho základu

Článok 19 ods. 2 ZFEÚ, podľa ktorého môže zákonodarca EÚ v súlade s riadnym legislatívnym postupom „prijímať základné zásady motivačných opatrení Únie“ na podporu krokov podniknutých členskými štátmi v oblasti boja proti diskriminácii.

Tieto opatrenia však nemôžu zahŕňať zosúladenie „zákonov a iných právnych predpisov členských štátov“. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že v článku 19 návrhu sa stanovuje minimálna harmonizácia: „Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovať ustanovenia, ktoré sú pre práva nahlasujúcich osôb priaznivejšie ako ustanovenia, ktoré sú stanovené v smernici“. Pridanie článku 19 ods. 2 ZFEÚ ako právneho základu sa preto neodporúča.

Podľa článku 77 ods. 2 ZFEÚ môže zákonodarca EÚ v rámci riadneho legislatívneho postupu prijať „opatrenia“ v oblasti hraničných kontrol, víz a povolení na krátkodobý pobyt, kontrol na vonkajších hraniciach, slobody cestovania pre štátnych príslušníkov tretích krajín; integrovaného systému riadenia vonkajších hraníc a absencie kontrol na vnútorných hraniciach.

Tento nový právny základ sa zdá byť z procedurálneho hľadiska v súlade s návrhom.

Článok 78 ZFEÚ ods. 1 všeobecne odkazuje na spoločnú azylovú politiku. Odsek 3 tohto článku sa týka prijatia dočasných opatrení v núdzových situáciách a stanovuje sa v ňom iba porada s Európskym parlamentom.

Odsek 2 tohto článku umožňuje, aby sa v rámci riadneho legislatívneho postupu prijali „opatrenia“ týkajúce sa spoločného európskeho azylového systému v špecifických oblastiach, ako je jednotný štatút azylu a doplnkovej ochrany, dočasná ochrana vysídlených osôb, spoločné postupy pre medzinárodnú ochranu, normy týkajúce sa podmienok prijímania a partnerstvo a spolupráca s tretími krajinami.

Nie je preto potrebné pridať ako právny základ článok 78 ods. 1 ZFEÚ, pričom článok 78 ods. 3 ZFEÚ nie je vhodným právnym základom návrhu. Doplnenie článku 78 ods. 2 ZFEÚ sa zdá byť z procedurálneho hľadiska v súlade s návrhom.

Článok 79 ZFEÚ sa týka spoločnej prisťahovaleckej politiky. Dôležité je poukázať na to, že odseky 1 a 5 netvoria právny základ. V odseku 3 tohto článku sa ustanovuje uzatváranie dohôd o readmisii, takže nemôže byť právnym základom navrhovanej smernice. Odsek 4 sa týka integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom, ale vylučuje harmonizáciu zákonov a iných právnych predpisov členských štátov.

Odsek 2 umožňuje, aby sa v rámci riadneho legislatívneho postupu prijali „opatrenia“, ako sú podmienky vstupu a pobytu, práva štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom, nelegálne prisťahovalectvo a neoprávnený pobyt a boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

Z procedurálneho hľadiska sa preto zdá byť možné len zahrnutie článku 79 ods. 2 ZFEÚ.

Zatiaľ čo článok 83 ods. 1 ZFEÚ ustanovuje riadny legislatívny postup, odsek 3 tohto článku obsahuje ustanovenie o mechanizme tzv. záchrannej brzdy, podľa ktorého môže jeden členský štát postúpiť spis Európskej rade. V takom prípade sa riadny legislatívny postup pozastaví.

Z tohto dôvodu nie je kombinácia uvedeného ustanovenia s ostatnými právnymi základmi návrhu možná.

Treba poznamenať, že akékoľvek opatrenia založené na článkoch 77, 78, 79 a 83 ZFEÚ sa budú vzťahovať na Írsko a Spojené kráľovstvo iba vtedy, ak sa tieto členské štáty podľa protokolu č. 21 rozhodnú uplatniť ich, a že v súlade s protokolom č. 22 sa žiadne takéto opatrenie nebude vzťahovať na Dánsko. Pridanie týchto článkov k právnemu základu by nemalo žiadny vplyv na legislatívny postup v Parlamente, ale môže viesť k možnému rozdeleniu návrhu na účely postupu v Rade, keďže počet členských štátov, na ktoré sa vzťahujú rôzne časti smernice, by bol rozdielny.

Článok 153 ZFEÚ bol doplnený pozmeňujúcimi návrhmi 66, 67, 68 a 69. Pozmeňujúcimi návrhmi 67 a 69 sa dopĺňajú len časti tohto článku, a to písmená a), b) a e). V tomto článku sa uvádzajú osobitné oblasti sociálnej politiky, v ktorých činnosť EÚ „podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov“.

Postup pre niektoré kategórie z tohto zoznamu nie je zlučiteľný s návrhom, pretože si vyžaduje jednomyseľnosť. Ostatné oblasti, na ktoré sa vzťahujú pozmeňujúce návrhy, v ktorých sa uplatňuje riadny legislatívny postup bez požiadavky jednomyseľnosti, sú uvedené v článku 153 ods. 1 písm. a), b) a e).

Článok 154 ZFEÚ nie je právnym základom pre akt Európskeho parlamentu. Obsahuje procedurálne pravidlá, ktoré sa výslovne vzťahujú na Komisiu. Preto by sa nemalo uvažovať o jeho pridaní.

Pokiaľ ide o článok 157 ZFEÚ o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny, v odseku 3 tohto článku sa stanovuje, že sa v rámci riadneho legislatívneho postupu prijmú „opatrenia“ „na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v otázkach zamestnania a povolania, vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty“.

Článok 157 ods. 3 ZFEÚ sa teda zdá byť z procedurálneho hľadiska v súlade s návrhom.

V článku 352 ZFEÚ sa Európskej únii, konkrétne Rade, umožňuje konať, „ak sa preukáže, že v rámci politík vymedzených v zmluvách je na dosiahnutie niektorého z cieľov uvedených v zmluvách nevyhnutná činnosť Únie“, a zmluvy na to neposkytujú potrebné právomoci.

V návrhu sa spája niekoľko sektorových právnych základov s cieľom vytvoriť nástroj, ktorý sa môže zdať horizontálny, ale v skutočnosti tu ide o balík sektorových opatrení. Článok 352 ZFEÚ sa môže použiť len v prípadoch, keď nie sú potrebné právomoci stanovené zmluvami. V práve Únie už síce existuje niekoľko opatrení, ktoré stanovujú pravidlá pre oznamovateľov, nemožno konštatovať, že to tak je aj v tomto prípade. Použitie článku 352 ZFEÚ je preto vo svojej podstate nezlučiteľné s prístupom zvoleným v návrhu Komisie.

Okrem toho rozhodnutie zahrnúť článok 352 ZFEÚ je z procedurálneho hľadiska nezlučiteľné s ostatnými právnymi základmi, pretože si vyžaduje jednomyseľnosť v Rade a súhlas Parlamentu. Článok 352 ZFEÚ preto nie je vhodným právnym základom pre tento návrh.

VI – Záver a odporúčanie

Nasledujúce ustanovenia ZFEÚ stanovujú riadny legislatívny postup takým spôsobom, ktorý je zlučiteľný s existujúcim právnym základom navrhovaným Komisiou: článok 77 ods. 2, článok 78 ods. 2, článok 79 ods. 2, článok 153 ods. 1 písm. a), b) a e) a článok 157 ods. 3 ZFEÚ.

Pokiaľ ide o články 77, 78 a 79, treba poznamenať, že hoci pridanie týchto článkov nie je v rozpore s postupom v Parlamente, ich zahrnutie do právneho základu môže viesť k možnému rozdeleniu návrhu na účely postupu v Rade.

Články 83 ods. 1 a 352 ZFEÚ nie sú zlučiteľné s uplatniteľným riadnym legislatívnym postupom a nemali by sa pridávať ako nové právne základy. Okrem toho článok 352, ktorý sa môže použiť len v prípadoch, keď potrebné právomoci nie sú stanovené zmluvami, je z povahy veci nezlučiteľný s prístupom zvoleným v návrhu Komisie.

Pokiaľ ide o článok 154 ZFEÚ, odkazuje sa v ňom na pravidlá, ktoré sa vzťahujú na Komisiu, a nestanovuje sa v ňom právny základ aktu Európskeho parlamentu a Rady. Z tohto dôvodu ho nemožno pridať k právnemu základu.

Pridanie článku 19 ods. 2 ZFEÚ nie je vhodné, pretože harmonizácia nie je podľa tohto ustanovenia povolená.

Konečný výber právnych základov, ktoré boli identifikované ako možné doplnenia právneho základu, ako to navrhuje Komisia, by však mal závisieť od prijatia príslušných zmien, ktorými sa do rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice zavádzajú osobitné oblasti politiky.

Na svojej schôdzi 22. októbra 2018 Výbor pre právne veci preto jednomyseľne[5] rozhodol 18 hlasmi za odporučiť výboru zodpovednému za príslušnú oblasť, aby zohľadnil uvedené závery pri posudzovaní pozmeňujúcich návrhov v oblasti rozsahu pôsobnosti smernice.

S úctou

Pavel Svoboda

[1] 2016/2224(INI) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P8-TA-2017-0402+0+DOC+XML+V0//SK a (2016/2055(INI) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A8-2017-0004+0+DOC+XML+V0//SK.
[2] Vec C-45/86 Komisia/ Rada (Všeobecné colné preferencie) Zb. 1987, s. 1439, bod 5; Vec C-440/05 Komisia/ Rada, Zb. 2007, I-9097; Vec C-411/06, Komisia/ Parlament a Rada, Zb. 2009, s. I-7585.
[3] Pozri uvedenú vec C-411/06, body 46 – 47.
[4] Rozsudok zo 6. novembra 2008, Parlament/Rada, vec C‑155/07, EU:C:2008:605, bod 37 a rozsudok z 3. septembra 2009, Parlament/Rada, vec C‑166/07, EU:C:2009:499, body 68 a 69.
[5] Na záverečnom hlasovaní boli prítomní: Pavel Svoboda (predseda), Mady Delvaux (podpredsedníčka) Axel Voss (spravodajca výboru požiadaného o stanovisko), Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Geoffroy Didier, Pascal Durand, Angel Dzhambazki, Heidi Hautala, Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, Evelyn Regner, Tiemo Wölken, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka, Olle Ludvigsson (v mene Enrica Gasbarru podľa článku 200 ods. 2).

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (27.9.2018)

pre Výbor pre právne veci

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie
(COM(2018)0218 – C8-0159/2018 – 2018/0106(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Miguel Viegas

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Spravodajca Výboru pre hospodárske a menové veci (ECON) plne víta tento návrh Komisie na ochranu oznamovateľov v celej EÚ, ako Parlament už dlhý čas požadoval, okrem iného v správe výboru PANA a v predchádzajúcej iniciatívnej správe výboru JURI, ku ktorej výbor ECON prispel.

Návrh vychádza aj z odvetvových opatrení na ochranu oznamovateľov, ktoré výbor ECON zaviedol v predchádzajúcich právnych predpisoch, ako je smernica o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD4-5) a nariadenie o zneužívaní trhu (MAR).

Cieľom pozmeňujúcich návrhov spravodajcu výboru ECON je:

• zlepšiť vymedzenie pojmu (článok 3);

• rozšíriť rozsah pôsobnosti práv pracovníkov (článok 1);

• zabezpečiť materiálnu podporu (článok 15);

• vypustiť odôvodnenie 21;

• zaviesť myšlienku, že oznamovateľ nemôže nahradiť prevádzkovú kapacitu služieb štátneho dohľadu;

• zaviesť jasný mechanizmus priznania statusu oznamovateľa z hľadiska právnej istoty;

• zaviesť možnosť anonymity;

• podporiť využívanie externých kanálov bez toho, aby prechádzali internými kanálmi.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Osoby, ktoré pracujú pre organizáciu alebo sú s ňou v styku v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, sú často prvé ktoré vedia o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu, ktoré v danej súvislosti vzniká. Nahlásením takejto situácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení práva a pri predchádzaní takýmto porušeniam a pri zaručovaní blaha spoločnosti. Strach z odvetných opatrení však možných oznamovateľov často odrádza od nahlasovania svojich obáv alebo podozrení.	(1) Osoby, ktoré pracujú pre organizáciu alebo sú s ňou v styku v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, sú často prvé, ktoré vedia o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu, ktoré v danej súvislosti vzniká. Účelom tejto smernice je vytvoriť atmosféru dôvery, ktorá umožní oznamovateľom nahlasovať pozorované alebo predpokladané porušenia práva, protiprávne konanie a ohrozenie verejného záujmu. Nahlásením takejto situácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení práva a pri predchádzaní takýmto porušeniam a pri zaručovaní blaha spoločnosti. Strach z odvetných opatrení či právnych dôsledkov alebo nedostatok dôvery v užitočnosť nahlasovania však možných oznamovateľov často odrádza od nahlasovania svojich obáv alebo podozrení.
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Odôvodnenie 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) Na úrovni Únie tvoria hlásenia od oznamovateľov jednu z východiskových zložiek presadzovania práva Únie: pre systémy presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie predstavujú zdroj informácií vedúcich k účinnému odhaľovaniu, vyšetrovaniu a stíhaniu porušení práva Únie.	(2) Na úrovni Únie tvoria hlásenia od oznamovateľov jednu z východiskových zložiek presadzovania práva Únie: pre systémy presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie predstavujú zdroj informácií často vedúcich k účinnému odhaľovaniu, vyšetrovaniu a stíhaniu porušení práva Únie.
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) V určitých politických oblastiach môžu porušenia práva Únie spôsobiť vážne poškodenie verejného záujmu v zmysle vytvorenia významného rizika pre blaho spoločnosti. Pokiaľ sa v uvedených oblastiach zistilo nedostatočné presadzovanie práva a oznamovatelia sú vo výhodnom postavení na zverejnenie informácií o porušeniach, je potrebné posilniť presadzovanie prostredníctvom zaistenia účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami a zavedenia účinných kanálov nahlasovania.	(3) Porušenia práva Únie môžu spôsobiť vážne poškodenie verejného záujmu v zmysle vytvorenia významného rizika pre blaho spoločnosti. Pokiaľ sa zistilo nedostatočné presadzovanie práva a oznamovatelia sú vo výhodnom postavení na zverejnenie informácií o takých porušeniach, je potrebné posilniť presadzovanie prostredníctvom zaistenia účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami a zabezpečiť existenciu účinných kanálov nahlasovania.
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) Spoločné minimálne normy zaisťujúce efektívnu ochranu oznamovateľov by sa preto mali vzťahovať na tie akty a oblasti politiky, v ktorých i) je potrebné posilniť presadzovanie práva; ii) nedostatočné nahlasovanie oznamovateľmi je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim presadzovanie práva a iii) porušenia práva Únie môžu viesť k vážnemu poškodeniu verejného záujmu.	(5) Spoločné minimálne normy zaisťujúce efektívnu ochranu oznamovateľov by sa preto mali vzťahovať len na tie akty, oblasti politiky a členské štáty, v prípade ktorých existujú dôkazy, že i) je potrebné posilniť presadzovanie práva; ii) nedostatočné nahlasovanie oznamovateľmi je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim presadzovanie práva a iii) porušenia práva Únie môžu viesť k vážnemu poškodeniu verejného záujmu.
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 6
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(6) Ochrana oznamovateľov je potrebná na zaistenie presadzovania práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Popri potrebe predchádzať podvodom a korupcii a odhaľovať ich v kontexte plnenia rozpočtu EÚ vrátane verejného obstarávania je potrebné riešiť nedostatočné presadzovanie pravidiel verejného obstarávania vnútroštátnymi verejnými orgánmi a niektorými prevádzkovateľmi verejných služieb pri nákupe tovaru, prác a služieb. Porušenia takýchto pravidiel vedú k narušeniu hospodárskej súťaže, zvýšeniu nákladov na podnikanie, porušovaniu záujmov investorov a akcionárov a celkovo k nižšej atraktívnosti pre investície a vzniku nerovnakých podmienok pre všetky podniky v celej Európe, čo má vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu.	(6) Ochrana oznamovateľov je potrebná na zaistenie presadzovania práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Popri potrebe predchádzať podvodom a korupcii a odhaľovať ich v kontexte plnenia rozpočtu EÚ vrátane verejného obstarávania je potrebné riešiť nedostatočné presadzovanie pravidiel verejného obstarávania vnútroštátnymi verejnými orgánmi a niektorými prevádzkovateľmi verejných služieb pri nákupe tovaru, prác a služieb. Porušenia takýchto pravidiel vedú k narušeniu hospodárskej súťaže, zvýšeniu nákladov na podnikanie, porušovaniu záujmov investorov a akcionárov a celkovo k nižšej atraktívnosti pre investície a vzniku nerovnakých podmienok pre všetky podniky v celej Európe, čo má vplyv na riadne fungovanie vnútorného trhu. Pozornosť treba venovať aj ochrane osôb nahlasujúcich zneužívanie alebo pochybenia v súvislosti s rozpočtom EÚ a inštitúciami EÚ.
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 6 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(6a) Režim ochrany osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie nenahrádza potrebu posilniť prostriedky dohľadu každého členského štátu a ich verejných štruktúr, ktoré musia byť v rastúcej miere schopné bojovať proti daňovým podvodom a praniu špinavých peňazí, ani potrebu zúčastňovať sa na medzinárodnej spolupráci v týchto oblastiach.
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 7
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(7) Pridanú hodnotu ochrany oznamovateľov zákonodarca EÚ už uznal v oblasti finančných služieb. Po skončení finančnej krízy, pri ktorej sa odhalili závažné nedostatky pri presadzovaní príslušných pravidiel, boli zavedené opatrenia na ochranu oznamovateľov vo veľkom počte legislatívnych nástrojov v tejto oblasti³⁴. V kontexte prudenciálneho rámca vzťahujúceho sa na úverové inštitúcie a investičné firmy sa konkrétne v smernici 2013/36/EÚ³⁵ stanovuje ochrana oznamovateľov, ktorá sa rozširuje aj na nariadenie (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.	(7) Pridanú hodnotu odvetvovej ochrany oznamovateľov zákonodarca EÚ už uznal v oblasti finančných služieb. Po skončení finančnej krízy, pri ktorej sa odhalili závažné nedostatky pri presadzovaní príslušných pravidiel, boli zavedené opatrenia na ochranu oznamovateľov vo veľkom počte legislatívnych nástrojov v tejto oblasti³⁴. V kontexte prudenciálneho rámca vzťahujúceho sa na úverové inštitúcie a investičné firmy sa konkrétne v smernici 2013/36/EÚ³⁵ stanovuje ochrana oznamovateľov, ktorá sa rozširuje aj na nariadenie (EÚ) č. 575/2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti. Viacero významných prípadov, do ktorých boli zapletené európske finančné inštitúcie, však preukázalo, že ochrana oznamovateľov v rámci celej škály finančných inštitúcií zostáva naďalej nedostatočná a že strach oznamovateľov z odvetných opatrení zo strany zamestnávateľov a orgánov im stále bráni poskytovať informácie o porušeniach práva.
_________________	_________________
³⁴ Oznámenie „Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb“ z 8. 12. 2010.	³⁴ Oznámenie „Posilňovanie sankčných režimov v odvetví finančných služieb“ z 8. 12. 2010.
³⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).	³⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Dôležitosť ochrany oznamovateľov z hľadiska predchádzania porušeniam pravidiel Únie o bezpečnosti dopravy, ktoré môžu viesť k ohrozeniu ľudských životov, a z hľadiska odrádzania od takýchto porušení už bola uznaná v odvetvových nástrojoch Únie týkajúcich sa bezpečnosti letectva³⁸ a bezpečnosti námornej dopravy³⁹, ktorými sa stanovujú prispôsobené opatrenia na ochranu oznamovateľov, ako aj konkrétne kanály nahlasovania. Medzi tieto prostriedky patrí aj ochrana pracovníkov nahlasujúcich vlastné chyby v dobrej viere pred odvetnými opatreniami (tzv. kultúra spravodlivosti). Treba doplniť existujúce prvky ochrany oznamovateľov v týchto dvoch odvetviach, ako aj zabezpečiť takú ochranu, ktorou sa posilní presadzovanie noriem bezpečnosti v rámci iných druhov dopravy, konkrétne v cestnej a železničnej doprave.	(9) Dôležitosť ochrany oznamovateľov z hľadiska predchádzania porušeniam pravidiel Únie o bezpečnosti dopravy, ktoré môžu viesť k ohrozeniu ľudských životov, a z hľadiska odrádzania od takýchto porušení už bola uznaná v odvetvových nástrojoch Únie týkajúcich sa bezpečnosti letectva³⁸ a bezpečnosti námornej dopravy³⁹, ktorými sa stanovujú prispôsobené opatrenia na ochranu oznamovateľov, ako aj konkrétne kanály nahlasovania. Medzi tieto prostriedky patrí aj ochrana pracovníkov nahlasujúcich vlastné chyby v dobrej viere pred odvetnými opatreniami (tzv. kultúra spravodlivosti). Treba doplniť existujúce prvky ochrany oznamovateľov v týchto dvoch odvetviach, ako aj zabezpečiť takú ochranu, ktorou sa okamžite posilní presadzovanie noriem bezpečnosti v rámci iných druhov dopravy, konkrétne v cestnej a železničnej doprave.
_________________	_________________
³⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 122, s. 18).	³⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 122, s. 18).
³⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/54/EÚ z 20. novembra 2013 o určitých zodpovednostiach vlajkového štátu za plnenie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave a jeho presadzovanie (Ú. v. EÚ L 329, s. 1), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, s. 57).	³⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/54/EÚ z 20. novembra 2013 o určitých zodpovednostiach vlajkového štátu za plnenie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave a jeho presadzovanie (Ú. v. EÚ L 329, s. 1), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, s. 57).
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) Zhromažďovanie dôkazov, odhaľovanie a riešenie trestných činov proti životnému prostrediu a protiprávneho konania v súvislosti s ochranou životného prostredia zostáva výzvou a musí sa posilniť, ako Komisia uznala vo svojom oznámení nazvanom „Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia“ z 18. januára 2018⁴⁰. Hoci pravidlá ochrany oznamovateľov v súčasnosti existujú len v jednom odvetvovom nástroji na ochranu životného prostredia⁴¹, zavedenie takejto ochrany sa zdá nevyhnutné na zaistenie účinného presadzovania acquis Únie v oblasti životného prostredia, ktorého porušenie môže vážne poškodiť verejný záujem s možným účinkom presahovania cez hranice členských štátov. Platí to aj pre prípady, keď nebezpečné výrobky môžu spôsobiť poškodenie životného prostredia.	(10) Zhromažďovanie dôkazov, odhaľovanie a riešenie trestných činov proti životnému prostrediu a protiprávneho konania v súvislosti s ochranou životného prostredia zostáva, žiaľ, výzvou a musí sa posilniť, ako Komisia uznala vo svojom oznámení nazvanom „Opatrenia EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia“ z 18. januára 2018⁴⁰. Hoci pravidlá ochrany oznamovateľov v súčasnosti existujú len v jednom odvetvovom nástroji na ochranu životného prostredia⁴¹, zavedenie takejto ochrany sa zdá nevyhnutné na zaistenie účinného presadzovania acquis Únie v oblasti životného prostredia, ktorého porušenie môže vážne poškodiť verejný záujem s možným účinkom presahovania cez hranice členských štátov. Platí to aj pre prípady, keď nebezpečné výrobky môžu spôsobiť poškodenie životného prostredia.
_________________	_________________
⁴⁰ COM(2018) 10 final.	⁴⁰ COM(2018) 10 final.
⁴¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (Ú. v. EÚ L 178, s. 66).	⁴¹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/30/EÚ z 12. júna 2013 o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori (Ú. v. EÚ L 178, s. 66).
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 14
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) Ochrana súkromia a osobných údajov je ďalšou oblasťou, v ktorej oznamovatelia majú výhodné postavenie umožňujúce odhaľovanie porušení práva Únie, ktoré môžu vážne poškodiť verejný záujem. Podobné úvahy sa uplatňujú pri porušení smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov⁴⁵, ktorou sa zavádza oznamovanie incidentov (vrátane tých, ktoré neporušujú ochranu osobných údajov) a bezpečnostné požiadavky pre subjekty, ktoré poskytujú základné služby v mnohých odvetviach (napr. v oblasti energetiky, zdravotníctva, dopravy, bankovníctva atď.), a pre poskytovateľov kľúčových digitálnych služieb (napr. služby cloud computingu). Nahlasovanie oznamovateľmi je v tejto oblasti mimoriadne cenné z pohľadu predchádzania bezpečnostným incidentom, ktoré by mohli ovplyvniť kľúčové hospodárske a sociálne činnosti a široko používané digitálne služby. Pomáha zabezpečiť kontinuitu služieb, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vnútorného trhu a blaho spoločnosti.	(14) Ochrana súkromia a osobných údajov je ďalšou oblasťou, v ktorej oznamovatelia majú výhodné postavenie umožňujúce odhaľovanie porušení práva Únie, ktoré môžu vážne poškodiť verejný záujem. Podobné úvahy sa uplatňujú pri porušení smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov⁴⁵, ktorou sa zavádza oznamovanie incidentov (vrátane tých, ktoré neporušujú ochranu osobných údajov) a bezpečnostné požiadavky pre subjekty, ktoré poskytujú základné služby v mnohých odvetviach (napr. v oblasti energetiky, zdravotníctva, dopravy, bankovníctva atď.), a pre poskytovateľov kľúčových digitálnych služieb (napr. služby cloud computingu). Nahlasovanie oznamovateľmi je v tejto oblasti mimoriadne cenné v záujme predchádzania bezpečnostným incidentom, ktoré by mohli ovplyvniť kľúčové hospodárske a sociálne činnosti a široko používané digitálne služby. Pomáha zabezpečiť kontinuitu služieb, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vnútorného trhu a blaho spoločnosti.
_________________	_________________
⁴⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii.	⁴⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii.
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 18
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(18) Niektoré akty Únie, najmä v oblasti finančných služieb, ako je nariadenie (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu⁴⁹ a vykonávacia smernica Komisie 2015/2392 prijatá na základe uvedeného nariadenia⁵⁰, už obsahujú podrobné pravidlá o ochrane oznamovateľov. Takéto existujúce právne predpisy Únie vrátane zoznamu uvedeného v časti II prílohy by mali byť doplnené touto smernicou, aby tieto nástroje boli plne zladené s jej minimálnymi normami a aby sa pritom zachovali všetky špecifiká, ktoré sa v uvedených nástrojoch stanovujú a ktoré sú prispôsobené príslušným odvetviam. To má osobitný význam najmä pri určovaní toho, ktoré právne subjekty v oblasti finančných služieb, predchádzania praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu sú v súčasnosti povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania.	(18) Niektoré akty Únie, najmä v oblasti finančných služieb, ako je nariadenie (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu⁴⁹ a vykonávacia smernica Komisie 2015/2392 prijatá na základe uvedeného nariadenia⁵⁰, už obsahujú podrobné pravidlá o ochrane oznamovateľov. Takéto existujúce právne predpisy Únie vrátane zoznamu uvedeného v časti II prílohy by mali byť doplnené touto smernicou, aby tieto nástroje boli plne zladené s jej minimálnymi normami a aby sa pritom zachovali všetky špecifiká, ktoré sa v uvedených nástrojoch stanovujú a ktoré sú prispôsobené príslušným odvetviam. To má osobitný význam najmä pri určovaní toho, ktoré právne subjekty v oblasti finančných služieb, predchádzania praniu špinavých peňazí, riadneho vykonávania smernice 2011/7/EÚ o oneskorených platbách, financovania terorizmu a počítačovej kriminality sú v súčasnosti povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania. Keďže tieto prípady často zahŕňajú veľmi zložité medzinárodné podnikové a finančné štruktúry, ktoré pravdepodobne patria do pôsobnosti rôznych jurisdikcií, mali by sa prijať ustanovenia na vytvorenie jednotného kontaktného miesta pre oznamovateľov.
_________________	_________________
⁴⁹ Ú. v. EÚ L 173, s. 1.	⁴⁹ Ú. v. EÚ L 173, s. 1.
⁵⁰ Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom (Ú. v. EÚ L 332, s. 126).	⁵⁰ Vykonávacia smernica Komisie (EÚ) 2015/2392 zo 17. decembra 2015 o nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014, pokiaľ ide o nahlasovanie skutočných alebo možných porušení daného nariadenia príslušným orgánom (Ú. v. EÚ L 332, s. 126).
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(19) Vždy, keď sa prijme nový akt Únie, v prípade ktorého je ochrana oznamovateľov dôležitá a môže prispieť k účinnejšiemu presadzovaniu, malo by sa zvážiť, či sa má zmeniť príloha k súčasnej smernici s cieľom zahrnúť daný akt do rozsahu jej pôsobnosti.	(19) Vždy, keď sa prijme nový akt Únie, v prípade ktorého je ochrana oznamovateľov dôležitá a môže prispieť k účinnejšiemu presadzovaniu, mala by sa zmeniť príloha k súčasnej smernici s cieľom zahrnúť daný akt do rozsahu jej pôsobnosti.
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 20
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(20) Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana poskytovaná zamestnancom pri nahlasovaní porušení pracovného práva Únie. Najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v článku 11 rámcovej smernice 89/391/EHS od členských štátov už vyžaduje, aby zabezpečili, že pracovníci alebo zástupcovia pracovníkov nebudú znevýhodnení z dôvodu svojich žiadostí alebo návrhov zamestnávateľom, aby prijali primerané opatrenia na zmiernenie ohrozenia pracovníkov a/alebo odstránenie zdrojov nebezpečenstva. Pracovníci a ich zástupcovia majú nárok informovať o problémoch príslušné vnútroštátne orgány, ak sa domnievajú, že prijaté opatrenia a prostriedky použité zamestnávateľom nepostačujú na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.	(20) Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana poskytovaná zamestnancom pri nahlasovaní porušení pracovného práva Únie. Najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v článku 11 rámcovej smernice 89/391/EHS od členských štátov už vyžaduje, aby zabezpečili, že pracovníci alebo zástupcovia pracovníkov nebudú znevýhodnení z dôvodu svojich žiadostí alebo návrhov zamestnávateľom, aby prijali primerané opatrenia na zmiernenie ohrozenia pracovníkov a/alebo odstránenie zdrojov nebezpečenstva. Pracovníci a ich zástupcovia majú nárok informovať o problémoch príslušné vnútroštátne orgány alebo orgány Európskej únie, ak sa domnievajú, že prijaté opatrenia a prostriedky použité zamestnávateľom nepostačujú na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh smernice Odôvodnenie 21
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(21) Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana národnej bezpečnosti a iné utajované skutočnosti, ktoré majú byť z bezpečnostných dôvodov chránené pred neoprávneným prístupom, ako to vyžaduje právo Únie alebo platné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia príslušného členského štátu. Ustanovenia tejto smernice by predovšetkým nemali mať vplyv na povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ alebo rozhodnutia Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.	(21) Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana národnej bezpečnosti a iné utajované skutočnosti, ktoré majú byť z bezpečnostných dôvodov chránené pred neoprávneným prístupom, ako to vyžaduje právo Únie alebo platné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia príslušného členského štátu. Ustanovenia tejto smernice by okrem toho nemali mať vplyv na povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ alebo rozhodnutia Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 26
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(26) Po prvé, ochrana by sa mala uplatňovať na osoby, ktoré majú štatút „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ZFEÚ v súlade s výkladom Súdneho dvora Európskej únie⁵², t. j. osoby, ktoré vykonávajú počas určitého časového obdobia v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré dostávajú odmenu. Ochrana by sa preto mala poskytovať aj pracovníkom s neštandardným pracovnoprávnym vzťahom vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov na dobu určitú, ako aj osôb s pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, čo sú druhy vzťahov, pri ktorých sa často ťažko uplatňuje štandardná ochrana pred nespravodlivým zaobchádzaním.	(26) Po prvé, ochrana by sa mala uplatňovať na osoby, ktoré majú štatút „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ZFEÚ v súlade s výkladom Súdneho dvora Európskej únie⁵², t. j. osoby, ktoré vykonávajú počas určitého časového obdobia v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré dostávajú odmenu. Ochrana by sa preto mala poskytovať aj pracovníkom s neštandardným pracovnoprávnym vzťahom vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov na dobu určitú, ako aj osôb s pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, čo sú druhy vzťahov, pri ktorých sa často ťažko uplatňuje štandardná ochrana pred nespravodlivým zaobchádzaním. Vzhľadom na správu organizácie Transparency International uverejnenú v lete 2018, ktorá zdôrazňuje, že je potrebné chrániť aj oznamovateľov v rámci inštitúcií EÚ, by sa ochrana mala rozšíriť aj na zamestnancov EÚ.
_________________	_________________
⁵² Rozsudok z 3. júla 1986, Lawrie-Blum, vec 66/85; rozsudok zo 14. októbra 2010, Union Syndicale Solidaires Isère, vec C-428/09; rozsudok z 9. júla 2015, Balkaya, vec C-229/14; rozsudok zo 4. decembra 2014, FNV Kunsten, vec C-413/13; rozsudok zo 17. novembra 2016, Ruhrlandklinik, vec C-216/15.	⁵² Rozsudok z 3. júla 1986, Lawrie-Blum, vec 66/85; rozsudok zo 14. októbra 2010, Union Syndicale Solidaires Isère, vec C-428/09; rozsudok z 9. júla 2015, Balkaya, vec C-229/14; rozsudok zo 4. decembra 2014, FNV Kunsten, vec C-413/13; rozsudok zo 17. novembra 2016, Ruhrlandklinik, vec C-216/15.
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 28
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(28) Účinná ochrana oznamovateľov znamená aj ochranu ďalších kategórií osôb, ktoré síce nie sú hospodársky závislé od svojich pracovných činností, ale môžu napriek tomu čeliť odvetným opatreniam z dôvodu odhalenia porušenia. Odvetné opatrenia voči dobrovoľníkom a neplateným stážistom môžu mať formu ukončenia využívania ich služieb, negatívnych referencií pre budúce zamestnanie alebo iného poškodenia ich dobrého mena.	(28) Účinná ochrana oznamovateľov znamená aj ochranu ďalších kategórií osôb, ktoré síce nie sú hospodársky závislé od svojich pracovných činností, ale môžu napriek tomu čeliť odvetným opatreniam z dôvodu odhalenia porušenia. Odvetné opatrenia voči dobrovoľníkom a neplateným stážistom môžu mať formu ukončenia využívania ich služieb, negatívnych referencií pre budúce zamestnanie alebo iného poškodenia ich dobrého mena či kariérnych vyhliadok.
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh smernice Odôvodnenie 30 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(30a) Ochrana by sa mala poskytnúť osobám pracujúcim v inštitúciách v rámci Únie, ale aj osobám pracujúcim v európskych subjektoch nachádzajúcich sa mimo územia Únie. Mala by sa vzťahovať aj na úradníkov, ďalších zamestnancov a stážistov pracujúcich v inštitúciách, agentúrach a orgánoch Únie.
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh smernice Odôvodnenie 34
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(34) Je úlohou členských štátov, aby určili orgány príslušné pre prijímanie hlásení o porušeniach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a za prijímanie vhodných následných opatrení. Môžu to byť regulačné orgány alebo orgány dohľadu v dotknutých oblastiach, orgány presadzovania práva, protikorupčné orgány a ombudsmani. Orgány určené za príslušné orgány musia mať potrebné kapacity a právomoci na posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a na riešenie nahlásených porušení vrátane začatia vyšetrovania, stíhania alebo podania žaloby o vymáhanie finančných prostriedkov, alebo iných vhodných prostriedkov nápravy v súlade so svojím mandátom.	(34) Je úlohou členských štátov, aby určili orgány príslušné pre prijímanie hlásení o porušeniach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a za prijímanie vhodných následných opatrení, zabezpečili riadne vykonávanie a zaistili úplnú, lojálnu a rýchlu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi v rámci samotného členského štátu, ako aj s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch . Môžu to byť regulačné orgány alebo orgány dohľadu v dotknutých oblastiach, orgány presadzovania práva, protikorupčné orgány a ombudsmani. Orgány určené za príslušné orgány musia mať okrem potrebných kapacít a právomocí aj náležite kvalifikovaných pracovníkov na posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a na riešenie nahlásených porušení vrátane začatia vyšetrovania, stíhania alebo podania žaloby o vymáhanie finančných prostriedkov, alebo iných vhodných prostriedkov nápravy v súlade so svojím mandátom.
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh smernice Odôvodnenie 37
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(37) V záujme účinného odhaľovania porušení práva Únie a predchádzania takýmto porušeniam je dôležité, aby príslušné informácie urýchlene dostali tí, ktorí sú najbližšie k zdroju problému, ktorí majú k dispozícii najlepšie možnosti vykonať vyšetrovanie a ktorí majú právomoci na zaistenie nápravy, ak je to možné. Na tento účel je potrebné, aby právne subjekty v súkromnom a vo verejnom sektore zaviedli primerané interné postupy pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne.	(37) V záujme účinného odhaľovania porušení práva Únie a predchádzania takýmto porušeniam je dôležité, aby príslušné informácie urýchlene dostali tí, ktorí sú najbližšie k zdroju problému, ktorí majú k dispozícii najlepšie možnosti vykonať vyšetrovanie a ktorí majú právomoci na zaistenie nápravy, ak je to možné. Na tento účel je potrebné, aby právne subjekty v súkromnom a vo verejnom sektore zaviedli primerané interné postupy pre prijímanie a analýzu hlásení a podnikanie nadväzujúcich krokov.
Pozmeňujúci návrh 20 Návrh smernice Odôvodnenie 39
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(39) Oslobodenie malých podnikov a mikropodnikov od povinnosti vytvoriť interné kanály nahlasovania by sa nemalo vzťahovať na súkromné podniky pôsobiace v oblasti finančných služieb. Takéto podniky by mali byť aj naďalej povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania v súlade so súčasnými povinnosťami stanovenými v acquis Únie v oblasti finančných služieb.	(39) Oslobodenie malých podnikov a mikropodnikov od povinnosti vytvoriť interné kanály nahlasovania by sa nemalo vzťahovať na súkromné podniky pôsobiace v oblasti finančných služieb alebo úzko prepojené s touto oblasťou. Takéto podniky by mali byť aj naďalej povinné vytvoriť interné kanály nahlasovania v súlade so súčasnými povinnosťami stanovenými v acquis Únie v oblasti finančných služieb.
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh smernice Odôvodnenie 57
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(57) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli všetky hlásenia o porušeniach primerane evidované, aby bolo možné každé hlásenie v rámci príslušného orgánu vyhľadať a aby sa informácie získané prostredníctvom hlásení mohli podľa potreby použiť ako dôkaz v rámci konaní na presadzovanie práva.	(57) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli všetky hlásenia o porušeniach primerane evidované, aby bolo možné každé hlásenie v rámci príslušného orgánu vyhľadať a aby sa informácie získané prostredníctvom hlásení mohli podľa potreby použiť ako dôkaz v rámci konaní na presadzovanie práva a sprístupniť orgánom iných členských štátov alebo Európskej únie. Orgány, ktoré informácie poskytujú, i tie, ktoré ich prijímajú, naďalej nesú zodpovednosť za zaistenie plnej ochrany oznamovateľov a úplnej, lojálnej a rýchlej spolupráce.
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh smernice Odôvodnenie 62
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(62) Nahlasujúce osoby by spravidla mali najprv použiť interné kanály, ktoré majú k dispozícii, a podať hlásenie svojmu zamestnávateľovi. Môže sa však stať, že interné kanály neexistujú (v prípade subjektov, ktoré nie sú povinné zaviesť takéto kanály na základe tejto smernice alebo podľa platného vnútroštátneho práva) alebo ich používanie nie je povinné (čo môže byť prípad osôb, ktoré nie sú v pracovnoprávnom vzťahu), prípadne boli použité, ale riadne nefungujú (napríklad hlásenie nebolo posúdené dôkladne alebo v primeranom čase, alebo neboli prijaté žiadne opatrenia na riešenie porušenia práva aj napriek kladným výsledkom vyšetrovania).	(62) Nahlasujúce osoby by mali najprv použiť interné kanály, ktoré majú k dispozícii, a podať hlásenie svojmu zamestnávateľovi. Môže sa však stať, že interné kanály neexistujú (v prípade subjektov, ktoré nie sú povinné zaviesť takéto kanály na základe tejto smernice alebo podľa platného vnútroštátneho práva) alebo ich používanie nie je povinné (čo môže byť prípad osôb, ktoré nie sú v pracovnoprávnom vzťahu), prípadne boli použité, ale riadne nefungujú (napríklad hlásenie nebolo posúdené dôkladne alebo v primeranom čase, alebo neboli prijaté žiadne opatrenia na riešenie porušenia práva aj napriek kladným výsledkom vyšetrovania).
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh smernice Odôvodnenie 80
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(80) Touto smernicou sa zavádzajú minimálne normy a členské štáty by mali mať právomoc zaviesť alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia pre nahlasujúcu osobu za predpokladu, že takéto ustanovenia nezasahujú do opatrení na ochranu dotknutých osôb.	(80) Touto smernicou sa zavádzajú minimálne normy a členské štáty by mali mať právomoc zaviesť alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia pre nahlasujúcu osobu za predpokladu, že takéto ustanovenia nezasahujú do opatrení na ochranu dotknutých osôb, a mali by sa k tomu nabádať.
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh smernice Odôvodnenie 84
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(84) Cieľ tejto smernice, konkrétne posilniť presadzovanie v určitých oblastiach politiky a pri určitých aktoch, v prípade ktorých môže porušenie práva Únie vážne poškodiť verejný záujem, prostredníctvom účinnej ochrany oznamovateľov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť, ak budú členské štáty konať samostatne alebo nekoordinovaným spôsobom, ale je možné ho lepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení Únie stanovujúcich minimálne normy v oblasti harmonizácie ochrany oznamovateľov. Navyše len opatreniami Únie možno zabezpečiť súdržnosť a zosúladiť existujúce pravidlá Únie o ochrane oznamovateľov. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.	(84) Cieľ tejto smernice, konkrétne posilniť presadzovanie v určitých oblastiach politiky a pri určitých aktoch, v prípade ktorých môže porušenie práva Únie poškodiť verejný záujem, prostredníctvom účinnej ochrany oznamovateľov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť, ak budú členské štáty konať samostatne alebo nekoordinovaným spôsobom, ale je možné ho lepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení Únie stanovujúcich minimálne normy v oblasti harmonizácie ochrany oznamovateľov. Navyše len opatreniami Únie možno zabezpečiť súdržnosť a zosúladiť existujúce pravidlá Únie o ochrane oznamovateľov. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.
Pozmeňujúci návrh 25 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. S cieľom posilniť presadzovanie právnych predpisov a politík Únie v konkrétnych oblastiach sa v tejto smernici stanovujú spoločné minimálne normy na ochranu osôb nahlasujúcich tieto nezákonné činnosti alebo zneužitie práva:	1. S cieľom posilniť presadzovanie právnych predpisov a politík Únie v konkrétnych oblastiach sa v tejto smernici stanovujú spoločné minimálne normy na ochranu osôb nahlasujúcich nezákonné činnosti, zneužitie práva alebo ohrozenie verejného záujmu vrátane:
Pozmeňujúci návrh 26 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – písmeno a – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) porušenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti aktov Únie stanovených v prílohe (časť I a časť II), pokiaľ ide o tieto oblasti:	a) porušenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti aktov Únie, v týchto oblastiach:
Pozmeňujúci návrh 27 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – písmeno a – bod ii
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
ii) finančné služby, predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;	ii) finančné služby, predchádzanie daňovým únikom, podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, počítačovému terorizmu a počítačovej kriminalite, korupcii a organizovanej trestnej činnosti;
Pozmeňujúci návrh 28 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
b) porušenia článkov 101, 102, 106, 107 a 108 ZFEÚ a porušenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 a nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589;	b) právo hospodárskej súťaže, najmä porušenia článkov 101, 102, 106, 107 a 108 ZFEÚ a porušenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 a nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589;
Pozmeňujúci návrh 29 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
d) porušenia týkajúce sa vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 26 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o konania, ktoré porušujú pravidlá v oblasti dane z príjmov právnických osôb alebo dojednania, ktorých účelom je získať daňové zvýhodnenie, ktoré marí predmet alebo účel platného práva v oblasti dane z príjmov právnických osôb.	d) porušenia týkajúce sa vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 26 ods. 2 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o konania, ktoré porušujú pravidlá v oblasti dane z príjmov právnických osôb, alebo dojednania, ktorých účelom je získať daňové zvýhodnenie, ktoré marí predmet alebo účel platného práva v oblasti dane z príjmov právnických osôb.
Pozmeňujúci návrh 30 Návrh smernice Článok 1 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Ak sa v aktoch Únie pre konkrétne odvetvia uvedených v časti 2 prílohy stanovujú osobitné pravidlá o nahlasovaní porušení, uplatňujú sa uvedené pravidlá. Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú na všetky záležitosti týkajúce sa ochrany nahlasujúcich osôb, ktoré nie sú regulované v uvedených aktoch Únie pre konkrétne odvetvia.	2. Ak sa v aktoch Únie pre konkrétne odvetvia uvedených v časti 2 prílohy stanovujú pravidlá vyššej ochrany v súvislosti s nahlasovaním porušení, uplatňujú sa uvedené pravidlá. Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú na všetky záležitosti týkajúce sa ochrany nahlasujúcich osôb, ktoré nie sú regulované v uvedených aktoch Únie pre konkrétne odvetvia.
Pozmeňujúci návrh 31 Návrh smernice Článok 2– odsek 1 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Táto smernica sa vzťahuje na nahlasujúce osoby pracujúce v súkromnom alebo verejnom sektore, ktoré získali informácie o porušeniach v súvislosti s pracovnou činnosťou a ku ktorým patria prinajmenšom:	1. Táto smernica sa vzťahuje na nahlasujúce osoby a osoby uľahčujúce nahlasovanie v súkromnom alebo verejnom sektore, ktoré získali informácie o porušeniach a ku ktorým patria prinajmenšom:
Pozmeňujúci návrh 32 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) osoby, ktoré majú postavenie pracovníka v zmysle článku 45 ZFEÚ;	a) osoby, ktoré majú postavenie pracovníka v zmysle článku 45 ZFEÚ, vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov na dobu určitú, ako aj osoby v postavení štátneho zamestnanca;
Pozmeňujúci návrh 33 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
d) akékoľvek osoby pracujúce pod dohľadom a vedením zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov.	d) akékoľvek osoby pracujúce pod dohľadom a vedením zmluvných partnerov, subdodávateľov, poskytovateľov služieb a dodávateľov.
Pozmeňujúci návrh 34 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	da) osoby, ktoré uľahčujú nahlasovanie, ako sú sprostredkovatelia alebo novinári.
Pozmeňujúci návrh 35 Návrh smernice Článok 2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Táto smernica sa vzťahuje aj na nahlasujúce osoby, ktorých pracovný pomer sa ešte len má začať, ak boli informácie o porušení získané počas procesu náboru alebo iného rokovania pred uzavretím zmluvy.	2. Táto smernica sa vzťahuje aj na nahlasujúce osoby, ktorých pracovný pomer sa ešte len má začať, ak boli informácie o porušení získané počas procesu náboru alebo iného rokovania pred uzavretím zmluvy, a na pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa skončili.
Pozmeňujúci návrh 36 Návrh smernice Článok 2 – odsek 2 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	2a. Bez toho, aby boli dotknuté články 22a, 22b a 22c nariadenia č. 31 (EHS), 11 (ESAE), sa táto smernica vzťahuje aj na úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktorí nahlasujú informácie o akýchkoľvek porušeniach uvedených v článku 1.
Pozmeňujúci návrh 37 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. „porušenia“ sú skutočné alebo možné nezákonné činnosti alebo zneužitie práva týkajúce sa aktov Únie a oblastí patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedeného v článku 1 a v prílohe;	1. „porušenia“ sú skutočné alebo možné nezákonné činnosti, opomenutia alebo zneužitie práva týkajúce sa aktov Únie v oblastiach patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedeného v článku 1 a v prílohe;
Pozmeňujúci návrh 38 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) „zneužitie práva“ je konanie alebo opomenutie patriace do rozsahu pôsobnosti práva Únie, ktoré sa formálne nejaví ako nezákonné, ale marí predmet alebo účel sledovaný platnými pravidlami;	(3) „zneužitie práva“ je konanie alebo opomenutie patriace do rozsahu pôsobnosti práva Únie, ktoré sa formálne nejaví ako nezákonné, ale marí predmet alebo účel sledovaný platnými pravidlami, alebo predstavuje nebezpečenstvo pre verejný záujem;
Pozmeňujúci návrh 39 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) „informácie o porušeniach“ sú dôkazy o skutočných porušeniach, ako aj odôvodnené podozrenia o možných porušeniach, ku ktorým ešte nedošlo;	(4) „informácie o porušeniach“ sú dôkazy o skutočných porušeniach, ako aj podozrenia o možných porušeniach, ku ktorým ešte nedošlo;
Pozmeňujúci návrh 40 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) „hlásenie“ je poskytnutie informácií týkajúcich sa porušenia, ku ktorému došlo alebo ku ktorému pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje alebo pracovala, alebo v inej organizácii, s ktorou je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce;	(5) „hlásenie“ je poskytnutie informácií týkajúcich sa porušenia, ku ktorému došlo alebo ku ktorému pravdepodobne dôjde v prípade závažného, bezprostredného ohrozenia alebo ak existuje riziko nezvratných škôd;
Pozmeňujúci návrh 41 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(8) „zverejnenie informácií“ je verejné sprístupnenie informácií o porušeniach získaných v súvislosti s pracovnou činnosťou;	(8) „zverejnenie informácií“ je verejné sprístupnenie informácií o porušeniach;
Pozmeňujúci návrh 42 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) „nahlasujúca osoba“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nahlasuje alebo zverejňuje informácie o porušeniach získané v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou;	(9) „nahlasujúca osoba“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nahlasuje alebo zverejňuje informácie o porušeniach alebo ktorej hrozí odveta; to zahŕňa jednotlivcov, ktorí sú mimo tradičných vzťahov medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako sú konzultanti, zmluvní dodávatelia, praktikanti, stážisti, dobrovoľníci, pracujúci študenti, dočasní pracovníci a bývalí zamestnanci;
Pozmeňujúci návrh 43 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 12
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) „odvetné opatrenie“ je akékoľvek hroziace alebo skutočné konanie alebo opomenutie vyvolané interným alebo externým nahlásením, ku ktorému dochádza v súvislosti s pracovnou činnosťou a ktoré nahlasujúcej osobe spôsobuje alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu;	(12) „odvetné opatrenie“ je akékoľvek hroziace alebo skutočné konanie alebo opomenutie vyvolané interným nahlásením, externým nahlásením alebo zverejnením informácií, ktoré nahlasujúcej osobe, predpokladanej nahlasujúcej osobe alebo jej rodinným príslušníkom, príbuzným a osobám uľahčujúcim nahlasovanie spôsobuje alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu;
Pozmeňujúci návrh 44 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) „následné opatrenia“ sú akékoľvek interné alebo externé opatrenia, ktoré prijme príjemca hlásenia na posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a prípadne na vyriešenie nahláseného porušenia vrátane opatrení, ako je interné prešetrovanie, vyšetrovanie, trestné stíhanie, kroky na vymáhanie finančných prostriedkov a ukončenie;	(13) „následné opatrenia“ sú akékoľvek interné alebo externé opatrenia, ktoré prijme príjemca hlásenia na posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a prípadne na vyriešenie nahláseného porušenia vrátane opatrení, ako je interné prešetrovanie, vyšetrovanie, trestné stíhanie, kroky na vymáhanie finančných prostriedkov a ukončenie, ako aj akékoľvek iné vhodné nápravné alebo zmierňujúce opatrenia;
Pozmeňujúci návrh 45 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 14
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) „príslušný orgán“ je vnútroštátny orgán oprávnený prijímať hlásenia v súlade s kapitolou III a určený na vykonávanie povinností stanovených v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia.	(14) „príslušný orgán“ je právne zodpovedný orgán Únie alebo členského štátu oprávnený prijímať hlásenia v súlade s kapitolou III a určený na vykonávanie povinností stanovených v tejto smernici, najmä pokiaľ ide o prijímanie následných opatrení v nadväznosti na hlásenia.
Pozmeňujúci návrh 46 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Členské štáty zabezpečia, aby právne subjekty v súkromnom a verejnom sektore vytvorili interné kanály a postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia, v prípade potreby po konzultácii so sociálnymi partnermi.	1. Členské štáty zabezpečia, aby právne subjekty v súkromnom a verejnom sektore vytvorili interné kanály a postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia, a to po konzultácii so sociálnymi partnermi.
Pozmeňujúci návrh 47 Návrh smernice Článok 4 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Takéto kanály a postupy umožňujú nahlasovanie zamestnancom subjektu. Môžu umožniť nahlasovanie aj iným osobám, ktoré sú v kontakte so subjektom v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou podľa článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d), ale používanie kanálov interného nahlasovania nie je pre tieto kategórie osôb povinné.	2. Takéto kanály a postupy umožňujú nahlasovanie zamestnancom subjektu. Poskytujú možnosť nahlasovania aj iným osobám, ktoré sú v kontakte so subjektom v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou podľa článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d), ale používanie kanálov interného nahlasovania nie je pre tieto kategórie osôb povinné.
Pozmeňujúci návrh 48 Návrh smernice Článok 4 – odsek 3 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
súkromné právne subjekty s ročným obchodným obratom alebo ročnou súvahou v celkovej výške 10 alebo viac miliónov EUR;	súkromné právne subjekty s ročným obchodným obratom či obratom skupiny, alebo ročnou súvahou v celkovej výške 10 alebo viac miliónov EUR;
Pozmeňujúci návrh 49 Návrh smernice Článok 4 – odsek 3 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) súkromné právne subjekty akejkoľvek veľkosti pôsobiace v oblasti finančných služieb alebo vystavené možnosti prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako sú upravené v aktoch Únie uvedených v prílohe.	c) súkromné právne subjekty akejkoľvek veľkosti pôsobiace v oblasti finančných služieb alebo vystavené možnosti prania špinavých peňazí, financovania terorizmu alebo počítačovej kriminality, ako sú upravené v aktoch Únie uvedených v prílohe.
Pozmeňujúci návrh 50 Návrh smernice Článok 4 – odsek 6 – písmeno d a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	da) inštitúcie, agentúry a orgány Európskej únie;
Pozmeňujúci návrh 51 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) kanály pre prijímanie hlásení, ktoré sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované spôsobom, ktorý zabezpečuje dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby a zabraňuje prístupu neoprávnených zamestnancov;	a) kanály pre prijímanie hlásení, ktoré sú navrhnuté, zriadené a prevádzkované spôsobom, ktorý zabezpečuje potvrdenie o prijatí hlásenia, zaisťuje dôvernosť a anonymitu informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby a zabraňuje prístupu neoprávnených zamestnancov;
Pozmeňujúci návrh 52 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
d) primeranú lehotu nepresahujúcu tri mesiace odo dňa podania hlásenia na poskytnutie spätnej väzby nahlasujúcej osobe o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie;	d) primeranú lehotu nepresahujúcu tri mesiace odo dňa podania hlásenia na poskytnutie podstatnej spätnej väzby nahlasujúcej osobe o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie;
Pozmeňujúci návrh 53 Návrh smernice Článok 5 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) písomná správa v elektronickej alebo tlačenej podobe a/alebo telefonická ústna správa, či už zaznamenaná alebo nezaznamenaná;	a) písomná správa v elektronickej alebo tlačenej podobe a/alebo telefonická ústna správa, či už zaznamenaná alebo nezaznamenaná; v prípade, že sa telefonický rozhovor zaznamenáva, je potrebný predchádzajúci súhlas nahlasujúcej osoby;
Pozmeňujúci návrh 54 Návrh smernice Článok 5 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
b) fyzické stretnutia s osobou alebo oddelením určenými na prijímanie hlásení.	b) fyzické stretnutia s osobou alebo oddelením určenými na prijímanie hlásení, a to v sprievode zástupcu odborov alebo právneho zástupcu, ak o to nahlasujúca osoba požiada.
Pozmeňujúci návrh 55 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) vytvorili nezávislé a autonómne kanály externého nahlasovania, ktoré sú bezpečné a zabezpečujú dôvernosť, na prijímanie a spracúvanie informácií od nahlasujúcej osoby;	a) vytvorili nezávislé a autonómne kanály externého nahlasovania, ktoré sú bezpečné a zabezpečujú dôvernosť, na prijímanie a spracúvanie informácií od nahlasujúcej osoby, umožnili anonymné nahlasovanie a chránili osobné údaje oznamovateľov;
Pozmeňujúci návrh 56 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – písmeno a a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	(aa) presadzovali bezplatné a nezávislé poradenstvo a právnu podporu pre nahlasujúce osoby a sprostredkovateľov;
Pozmeňujúci návrh 57 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
b) poskytli nahlasujúcej osobe spätnú väzbu o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie v primeranej lehote, ktorá nepresiahne tri mesiace, resp. v riadne odôvodnených prípadoch šesť mesiacov;	b) potvrdili príjem hlásenia, poskytli nahlasujúcej osobe spätnú väzbu o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie v primeranej lehote, ktorá nepresiahne dva mesiace, resp. v riadne odôvodnených prípadoch šesť mesiacov;
Pozmeňujúci návrh 58 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) v prípade potreby postúpili informácie z hlásenia príslušným orgánom, úradom alebo agentúram Únie na ďalšie vyšetrovanie, ak je to stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo právnych predpisoch Únie.	c) v prípade potreby postúpili informácie z hlásenia príslušným orgánom, úradom alebo agentúram Únie alebo iných členských štátov na ďalšie vyšetrovanie.
Pozmeňujúci návrh 59 Návrh smernice Článok 6 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ca) plne, lojálne a promptne spolupracovali s inými členskými štátmi a orgánmi EÚ.
Pozmeňujúci návrh 60 Návrh smernice Článok 6 – odsek 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
3. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány prijali v nadväznosti na hlásenia nevyhnutné následné opatrenia a v primeranom rozsahu vyšetrili predmet hlásení. Príslušné orgány oznámia nahlasujúcej osobe konečný výsledok vyšetrovania.	3. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány prijali v nadväznosti na hlásenia nevyhnutné následné opatrenia a v primeranom rozsahu vyšetrili predmet hlásení. Príslušné orgány oznámia nahlasujúcej osobe a všetkým iným príslušným členským štátom a príslušným orgánom, úradom a agentúram EÚ konečný výsledok vyšetrovania.
Pozmeňujúci návrh 61 Návrh smernice Článok 6 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Členské štáty zabezpečia, aby každý orgán, ktorý prijal hlásenie, ale ktorý nemá právomoc riešiť nahlásené porušenie, postúpil toto hlásenie príslušnému orgánu a aby o tom bola nahlasujúca osoba informovaná.	4. Členské štáty zabezpečia, aby každý orgán, ktorý prijal hlásenie, ale ktorý nemá právomoc riešiť nahlásené porušenie, postúpil toto hlásenie príslušnému orgánu a aby o tom bola nahlasujúca osoba informovaná. Takisto zaistia, aby príslušné orgány prijímajúce hlásenia, na riešenie ktorých nemajú právomoc, mali jasné postupy na bezpečné spracúvanie všetkých zverejnených informácií pri zachovaní dôvernosti.
Pozmeňujúci návrh 62 Návrh smernice Článok 7 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ca) presadzujú bezplatné a nezávislé poradenstvo a právnu podporu pre nahlasujúce osoby a sprostredkovateľov;
Pozmeňujúci návrh 63 Návrh smernice Článok 7 – odsek 2 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) fyzické stretnutie so špecializovanými zamestnancami príslušného orgánu.	c) fyzické stretnutie so špecializovanými zamestnancami príslušného orgánu, a to v sprievode zástupcu odborov alebo právneho zástupcu, ak o to nahlasujúca osoba požiada, pričom sa zabezpečí dôvernosť a anonymita.
Pozmeňujúci návrh 64 Návrh smernice Článok 8 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali zamestnancov špecializovaných na spracovanie hlásení. Špecializovaní zamestnanci absolvujú osobitnú odbornú prípravu na účely spracovania hlásení.	1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali dostatočný počet kompetentných zamestnancov špecializovaných na spracovanie hlásení. Špecializovaní zamestnanci absolvujú osobitnú odbornú prípravu na účely spracovania hlásení.
Pozmeňujúci návrh 65 Návrh smernice Článok 8 – odsek 2 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) udržiavajú kontakt s nahlasujúcou osobou na účely informovania nahlasujúcej osoby o pokroku a výsledku vyšetrovania.	c) udržiavajú dôverný kontakt s nahlasujúcou osobou na účely informovania nahlasujúcej osoby o pokroku a výsledku vyšetrovania.
Pozmeňujúci návrh 66 Návrh smernice Článok 9 – odsek 1 – písmeno b
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
b) primeraná lehota, ktorá nepresahuje tri mesiace, resp. v riadne odôvodnených prípadoch šesť mesiacov, na poskytnutie spätnej väzby nahlasujúcej osobe o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie a typ a obsah tejto spätnej väzby;	b) primeraná lehota, ktorá nepresahuje tri mesiace, resp. v riadne odôvodnených prípadoch šesť mesiacov, na poskytnutie podstatnej spätnej väzby nahlasujúcej osobe o následných opatreniach prijatých v nadväznosti na hlásenie a typ a obsah tejto spätnej väzby;
Pozmeňujúci návrh 67 Návrh smernice Článok 10 – odsek 1 – písmeno g a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	ga) kontaktné informácie organizácií občianskej spoločnosti, kde je možné bezplatne získať právne poradenstvo.
Pozmeňujúci návrh 68 Návrh smernice Článok 13 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Nahlasujúca osoba má nárok na ochranu podľa tejto smernice za predpokladu, že má opodstatnené dôvody domnievať sa, že nahlásené informácie boli v čase nahlasovania pravdivé a že tieto informácie patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.	1. Nahlasujúca osoba má nárok na ochranu a bude jej priznané postavenie nahlasujúcej osoby podľa tejto smernice za predpokladu, že má opodstatnené dôvody domnievať sa, že nahlásené informácie boli v čase nahlasovania pravdivé a že tieto informácie patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, a to bez ohľadu na zvolený kanál nahlasovania. Ochrana sa vzťahuje aj na tých, ktorí zverejnia nepresné informácie v dobrej viere, pričom ochrana nahlasujúcej osoby by mala byť zabezpečená počas posudzovania presnosti zverejnených informácií.
Pozmeňujúci návrh 69 Návrh smernice Článok 13 – odsek 1 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1a. Osoba, ktorá anonymne zverejnila informácie patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a ktorej totožnosť bola odhalená, má takisto nárok na ochranu podľa tejto smernice.
Pozmeňujúci návrh 70 Návrh smernice Článok 13 - odsek 1 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	1b. Členské štáty stanovia jasné kritériá na udeľovanie práv a ochrany podľa ustanovení tejto smernice nahlasujúcim osobám od momentu nahlásenia.
Pozmeňujúci návrh 71 Návrh smernice Článok 13 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Externe nahlasujúca osoba má nárok na ochranu podľa tejto smernice, ak je splnená jedna z týchto podmienok:	vypúšťa sa
a) prvýkrát nahlásila informácie interne, ale v reakcii na hlásenie neboli v primeranej lehote uvedenej v článku 5 prijaté vhodné opatrenia;
b) kanály interného nahlasovania neboli nahlasujúcej osobe k dispozícii alebo sa od nahlasujúcej osoby nemohlo odôvodnene očakávať, že bude informovaná o dostupnosti takýchto kanálov;
c) používanie kanálov interného nahlasovania nebolo pre nahlasujúcu osobu povinné v súlade s článkom 4 ods. 2;
d) nemohlo sa od nej odôvodnene očakávať, že použije kanály interného nahlasovania vzhľadom na predmet hlásenia;
e) mala opodstatnené dôvody domnievať sa, že použitie kanálov interného nahlasovania by mohlo ohroziť účinnosť vyšetrovania zo strany príslušných orgánov;
f) bola oprávnená nahlásiť informácie priamo príslušnému orgánu prostredníctvom kanálov externého nahlasovania v zmysle práva Únie.
Pozmeňujúci návrh 72 Návrh smernice Článok 13 – odsek 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
4. Osoba, ktorá zverejňuje informácie o porušeniach, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, má nárok na ochranu podľa tejto smernice, ak:	vypúšťa sa
a) prvýkrát nahlásila informácie interne a/alebo externe v súlade s kapitolami II a III a odsekom 2 tohto článku, ale v nadväznosti na hlásenie neboli v primeranej lehote uvedenej v článku 6 ods. 2 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. b) prijaté vhodné opatrenia; alebo
b) sa nemohlo opodstatnene očakávať, že použije kanály interného a/alebo externého nahlasovania z dôvodu bezprostredného alebo zjavného ohrozenia verejného záujmu alebo mimoriadnych okolností prípadu, alebo v prípade rizika nezvratných škôd.
Pozmeňujúci návrh 73 Návrh smernice Článok 14 – odsek 1 – písmeno g
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
g) nátlaku, zastrašovania, obťažovania alebo ostrakizácie na pracovisku;	g) nátlaku, zastrašovania, obťažovania alebo ostrakizácie;
Pozmeňujúci návrh 74 Návrh smernice Článok 14 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 14a
	Podpora nahlasujúcej osoby alebo osôb nezávislou treťou stranou
	1. Členské štáty môžu zabezpečiť, aby nahlasujúca osoba alebo osoba, ktorá plánuje nahlásiť alebo zverejniť informácie, mala pri svojom konaní podporu. Táto podpora sa poskytuje s ohľadom na dôvernosť informácií o totožnosti osôb uvedených v tomto odseku a môže ju tvoriť najmä:
	a) bezplatné, nezaujaté a dôverné poradenstvo, najmä pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tejto smernice, kanály nahlasovania a ochranu poskytovanú nahlasujúcej osobe, ako aj o práva dotknutej osoby;
	b) právne poradenstvo v prípade súdneho sporu;
	c) psychologická podpora;
	2. Túto podporu môže zabezpečovať nezávislý správny orgán, odbory alebo iné organizácie zastupujúce pracovníkov alebo kvalifikovaný subjekt určený členským štátom, ak spĺňa tieto kritériá:
	a) je riadne zriadený v súlade s právnymi predpismi členského štátu;
	b) má oprávnený záujem zabezpečiť dodržiavanie ustanovení stanovených v tejto smernici; a
	c) má neziskový charakter.
Pozmeňujúci návrh 75 Návrh smernice Článok 15 – odsek 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
8. Okrem poskytnutia právnej pomoci nahlasujúcim osobám v trestných a cezhraničných občianskych konaniach v súlade so smernicou (EÚ) 2016/1919 a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES⁶³ a v súlade s vnútroštátnym právom môžu členské štáty stanoviť ďalšie opatrenia týkajúce sa právnej a finančnej pomoci a podpory pre nahlasujúce osoby v rámci súdnych konaní.	8. Okrem poskytnutia právnej pomoci nahlasujúcim osobám v trestných a cezhraničných občianskych konaniach v súlade so smernicou (EÚ) 2016/1919 a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES⁶³ a v súlade s vnútroštátnym právom sa členské štáty môžu rozhodnúť stanoviť ďalšie opatrenia týkajúce sa právnej a finančnej pomoci a podpory pre nahlasujúce osoby v rámci súdnych konaní, ako aj finančnej podpory v prípade dočasnej straty príjmu.
__________________	__________________
⁶³ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3).	⁶³ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2008, s. 3).
Pozmeňujúci návrh 76 Návrh smernice Článok 15 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 15a
	Povinnosť zachovávať dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby
	1. Informácie o totožnosti nahlasujúcej osoby alebo osôb sa nesmú zverejniť bez ich výslovného súhlasu. Táto povinnosť zachovávať dôvernosť sa týka aj informácií, ktoré môžu slúžiť na identifikáciu nahlasujúcej osoby.
	2. Osoba, ktorá disponuje informáciami uvedenými v odseku 1 alebo takéto informácie získa, je povinná ich nezverejňovať.
	3. Okolnosti, za ktorých možno odchylne od odseku 2 zverejniť informácie týkajúce sa totožnosti nahlasujúcej osoby, sa obmedzujú na výnimočné prípady, keď je zverejnenie týchto informácií nevyhnutnou a primeranou povinnosťou, ktorá sa vyžaduje podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti s následnými vyšetrovaniami či súdnymi konaniami alebo v záujme ochrany slobôd iných vrátane práva na obhajobu dotknutej osoby, pričom sa na ňu v každom prípade vzťahujú primerané záruky podľa týchto právnych predpisov. V takýchto prípadoch sa musia podniknúť náležité a účinné kroky na zaistenie bezpečnosti a dobrých podmienok pre nahlasujúcu osobu alebo osoby.
	4. V prípadoch uvedených v odseku 3 osoba poverená prijatím hlásenia včas informuje nahlasujúcu osobu pred zverejnením informácií o jej totožnosti a prediskutuje s ňou prípadné ďalšie možné postupy.
	5. Interné a externé kanály nahlasovania sú navrhnuté tak, aby zabezpečovali zachovanie dôvernosti informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby a zabraňovali prístupu neoprávnených osôb. Uchovávajú sa informácie o tom, ktorí zamestnanci dôverné informácie získali, vrátane času a dátumov ich prístupu.
Pozmeňujúci návrh 77 Návrh smernice Článok 17 – odsek 1 – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
d) porušujú povinnosť zachovávať dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcich osôb.	d) porušujú povinnosť zachovávať dôvernosť alebo anonymitu informácií o totožnosti nahlasujúcich osôb.
Pozmeňujúci návrh 78 Návrh smernice Článok 17 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	da) sa opakovane dopúšťajú porušenia nahláseného nahlasujúcou osobou po uzatvorení prípadu.
Pozmeňujúci návrh 79 Návrh smernice Článok 17 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Členské štáty zabezpečia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na osoby, ktoré nahlasujú alebo zverejňujú informácie zlomyseľné alebo hanlivo vrátane opatrení na odškodnenie osôb, ktoré utrpeli škodu v dôsledku zlomyseľných alebo hanlivých hlásení alebo zverejnení informácií.	2. Členské štáty zabezpečia účinné, primerané a odrádzajúce sankcie uplatniteľné na osoby, ktoré nahlasujú alebo zverejňujú zlomyseľné alebo hanlivé informácie.
Pozmeňujúci návrh 80 Návrh smernice Článok 17 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 17a
	Povinnosť spolupracovať
	1. Orgány členských štátov, ktoré sú upovedomené o porušeniach práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, majú povinnosť urýchlene informovať všetky ostatné relevantné orgány členských štátov a/alebo úrady a agentúry EÚ a lojálne, účinne a bezodkladne s nimi spolupracovať.
	2. Orgány členských štátov, ktorým iné orgány členských štátov oznámia možné porušenia práva Únie, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sú povinné poskytnúť vecnú odpoveď, pokiaľ ide o opatrenia prijaté v súvislosti s uvedeným oznámením, ako aj oficiálne potvrdenie o prijatí a uviesť kontaktné miesto pre ďalšiu spoluprácu.
	3. Orgány členských štátov sú povinné chrániť prijaté dôverné informácie, najmä pokiaľ ide o totožnosť a iné osobné údaje nahlasujúcich osôb.
	4. Orgány členských štátov sú povinné poskytnúť dôverný prístup k informáciám získaným od nahlasujúcich osôb a uľahčiť včasné vybavovanie žiadostí o ďalšie informácie.
	5. Orgány členských štátov sú v medzinárodných prípadoch povinné včas si vymieňať s inými príslušnými orgánmi členských štátov všetky relevantné informácie, pokiaľ ide o porušenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva.
Pozmeňujúci návrh 81 Návrh smernice Článok 17 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 17b
	Žiadne zrušenie práv a prostriedkov nápravy
	Práva a prostriedky nápravy ustanovené podľa tejto smernice sa nesmú zrušiť ani obmedziť žiadnou dohodou, politikou, formou či podmienkou zamestnania vrátane rozhodcovskej zmluvy pred sporom. Každý pokus o zrušenie alebo obmedzenie týchto práv a prostriedkov nápravy sa považuje za neplatný a nevykonateľný.
Pozmeňujúci návrh 82 Návrh smernice Článok 20 – odsek 2 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	2a. Pri transponovaní tejto smernice môžu členské štáty zvážiť zriadenie nezávislého orgánu na ochranu oznamovateľov.
Pozmeňujúci návrh 83 Návrh smernice Článok 22 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	Článok 22a
	Aktualizácia príloh
	Vždy, keď nový právny akt EÚ patrí do vecnej pôsobnosti uvedenej v článku 1 ods. 1 písm. a) alebo článku 1 ods. 2, Komisia zodpovedajúcim spôsobom aktualizuje prílohy prostredníctvom delegovaného aktu.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov	Ochrana osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie
Referenčné čísla	COM(2018)0218 – C8-0159/2018 – 2018/0106(COD)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	JURI 28.5.2018
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	ECON 28.5.2018
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum vymenovania	Miguel Viegas 31.5.2018
Prerokovanie vo výbore	29.8.2018	24.9.2018
Dátum prijatia	24.9.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	24 15 7
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Pervenche Berès, Markus Ferber, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Sven Giegold, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Barbara Kappel, Philippe Lamberts, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Marisa Matias, Gabriel Mato, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Martin Schirdewan, Pedro Silva Pereira, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Steven Woolfe, Marco Zanni, Esther de Lange
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Doru-Claudian Frunzulică, Ramón Jáuregui Atondo, Rina Ronja Kari, Jeppe Kofod, Marcus Pretzell, Michel Reimon, Romana Tomc, Lieve Wierinck, Roberts Zīle, Sophia in ‘t Veld
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Edouard Martin, Julia Pitera, Virginie Rozière, Sabine Verheyen, Anna Záborská

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

24	+
ECR	Pirkko Ruohonen-Lerner
EFDD	Bernard Monot, Marco Valli
GUE/NGL	Rina Ronja Kari, Marisa Matias, Martin Schirdewan, Miguel Viegas
PPE	Anne Sander, Tom Vandenkendelaere
S&D	Pervenche Berès, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Doru-Claudian Frunzulică, Roberto Gualtieri, Ramón Jáuregui Atondo, Jeppe Kofod, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Virginie Rozière, Pedro Silva Pereira
Verts/ALE	Sven Giegold, Philippe Lamberts, Michel Reimon, Ernest Urtasun

15	-
ECR	Sander Loones
ENF	Barbara Kappel, Marcus Pretzell
NI	Steven Woolfe
PPE	Markus Ferber, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Werner Langen, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Julia Pitera, Romana Tomc, Sabine Verheyen, Anna Záborská

7	0
ALDE	Lieve Wierinck, Sophia in 't Veld
ECR	Bernd Lucke, Stanisław Ożóg, Roberts Zīle
ENF	Marco Zanni
PPE	Esther de Lange

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (8.11.2018)

pre Výbor pre právne veci

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane osôb nahlasujúcich porušenia práva Únie
(COM(2018)0218 – C8-0159/2018 – 2018/0106(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Maite Pagazaurtundúa Ruiz

(*) Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh 1 Návrh smernice Citácia 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 16, 33, 43, 50, článok 53 ods. 1, články 62, 91, 100, 103, 109, 114, 168, 169, 192, 207 a článok 325 ods. 4, a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 31,	so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 9, 10, 11, 12, 15, 16, 33, 43, 50, článok 53 ods. 1, články 62, 91, 100, 103, 109, 114, 168, 169, 192, 207, článok 325 ods. 4 a článok 352, a na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej článok 31,
Pozmeňujúci návrh 2 Návrh smernice Citácia 6 a (nová)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,
Pozmeňujúci návrh 3 Návrh smernice Citácia 6 b (nová)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2017 k úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ,
Pozmeňujúci návrh 4 Návrh smernice Citácia 6 c (nová)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov,
Pozmeňujúci návrh 5 Návrh smernice Citácia 6 d (nová)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,
Pozmeňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) Osoby, ktoré pracujú pre organizáciu alebo sú s ňou v styku v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, sú často prvé ktoré vedia o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu, ktoré v danej súvislosti vzniká. Nahlásením takejto situácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení práva a pri predchádzaní takýmto porušeniam a pri zaručovaní blaha spoločnosti. Strach z odvetných opatrení však možných oznamovateľov často odrádza od nahlasovania svojich obáv alebo podozrení.	(1) Osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre organizáciu, alebo sú či boli s ňou v styku, sú často prvé, ktoré vedia o hrozbách, trestných alebo nezákonných aktivitách, alebo poškodení verejného záujmu, ktoré v danej súvislosti vzniká. Nahlásením takejto situácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení práva a pri predchádzaní takýmto porušeniam pri zaručovaní blaha spoločnosti a pri ochrane základných práv vrátane práva na slobodu prejavu a práva na informácie. Oznamovatelia zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri odhaľovaní protiprávneho konania alebo neetického a nečestného správania proti verejnému záujmu. Často je pre nich ťažké posúdiť zákonnosť daných skutočností, no podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nie je právne posúdenie úlohou oznamovateľov, pokiaľ konajú v dobrej viere, že nahlasované skutočnosti sú správne. Strach z odvetných opatrení v prípade, že odhalia nezrovnalosti, zlé hospodárenie, zneužívanie finančných prostriedkov, nesprávny úradný postup alebo možnú korupciu v súvislosti s činnosťou verejných a súkromných subjektov v Únii, však možných oznamovateľov často odrádza od nahlasovania svojich obáv alebo podozrení; oznamovatelia nemajú skutočnú ochranu a necítia sa chránení;
Pozmeňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(2) Na úrovni Únie tvoria hlásenia od oznamovateľov jednu z východiskových zložiek presadzovania práva Únie: pre systémy presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie predstavujú zdroj informácií vedúcich k účinnému odhaľovaniu, vyšetrovaniu a stíhaniu porušení práva Únie.	(2) Na úrovni Únie tvoria hlásenia od oznamovateľov a investigatívnych novinárov jednu z východiskových zložiek presadzovania práva Únie: pre systémy presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie predstavujú zdroj informácií vedúcich k účinnému odhaľovaniu, vyšetrovaniu a stíhaniu porušení práva Únie.
Pozmeňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) V určitých politických oblastiach môžu porušenia práva Únie spôsobiť vážne poškodenie verejného záujmu v zmysle vytvorenia významného rizika pre blaho spoločnosti. Pokiaľ sa v uvedených oblastiach zistilo nedostatočné presadzovanie práva a oznamovatelia sú vo výhodnom postavení na zverejnenie informácií o porušeniach, je potrebné posilniť presadzovanie prostredníctvom zaistenia účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami a zavedenia účinných kanálov nahlasovania.	(3) Porušenia práva Únie môžu spôsobiť vážne poškodenie verejného záujmu a uplatňovania ľudských práv a základných slobôd. Je potrebné zaistiť účinnú ochranu oznamovateľov pred odvetnými opatreniami a zaviesť účinné a dôverné kanály nahlasovania.
Pozmeňujúci návrh 9 Návrh smernice Odôvodnenie 4
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(4) Ochrana oznamovateľov, ktorá je v súčasnosti v Európskej únii zabezpečená, je v rámci členských štátov roztrieštená a v rôznych politických oblastiach nerovnomerná. Následky porušení práva Únie s cezhraničným rozmerom, ktoré odhalili oznamovatelia, ilustrujú, ako nedostatočná ochrana v jednom členskom štáte má nielen negatívny vplyv na fungovanie politík EÚ v danom členskom štáte, ale môže mať aj účinok presahovania do iných členských štátov a Únie ako celku.	(4) Ochrana oznamovateľov, ktorá je v súčasnosti v Európskej únii zabezpečená, je v rámci členských štátov roztrieštená a v rôznych politických oblastiach nerovnomerná. Oznamovatelia musia byť chránení, pokiaľ vo verejnom záujme zverejnia informácie o porušeniach práva alebo o protiprávnom konaní či pochybení. Nedostatočná ochrana v jednom členskom štáte má nielen negatívny vplyv na fungovanie politík EÚ v danom členskom štáte, ale môže mať aj účinok presahovania do iných členských štátov a Únie ako celku.
Pozmeňujúci návrh 10 Návrh smernice Odôvodnenie 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) Spoločné minimálne normy zaisťujúce efektívnu ochranu oznamovateľov by sa preto mali vzťahovať na tie akty a oblasti politiky, v ktorých i) je potrebné posilniť presadzovanie práva; ii) nedostatočné nahlasovanie oznamovateľmi je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim presadzovanie práva a iii) porušenia práva Únie môžu viesť k vážnemu poškodeniu verejného záujmu.	(5) Spoločné minimálne právne normy zaisťujúce efektívnu ochranu oznamovateľov všeobecným a komplexným prístupom by sa preto mali vzťahovať na všetky únijné a vnútroštátne akty a oblasti politiky, v ktorých i) je potrebné posilniť presadzovanie práva; ii)nedostatočné nahlasovanie oznamovateľmi je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim presadzovanie práva a iii) porušenia práva Únie alebo vnútroštátneho práva môžu viesť k vážnemu poškodeniu verejného záujmu.
Pozmeňujúci návrh 11 Návrh smernice Odôvodnenie 9
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(9) Dôležitosť ochrany oznamovateľov z hľadiska predchádzania porušeniam pravidiel Únie o bezpečnosti dopravy, ktoré môžu viesť k ohrozeniu ľudských životov, a z hľadiska odrádzania od takýchto porušení už bola uznaná v odvetvových nástrojoch Únie týkajúcich sa bezpečnosti letectva³⁸ a bezpečnosti námornej dopravy³⁹, ktorými sa stanovujú prispôsobené opatrenia na ochranu oznamovateľov, ako aj konkrétne kanály nahlasovania. Medzi tieto prostriedky patrí aj ochrana pracovníkov nahlasujúcich vlastné chyby v dobrej viere pred odvetnými opatreniami (tzv. kultúra spravodlivosti). Treba doplniť existujúce prvky ochrany oznamovateľov v týchto dvoch odvetviach, ako aj zabezpečiť takú ochranu, ktorou sa posilní presadzovanie noriem bezpečnosti v rámci iných druhov dopravy, konkrétne v cestnej a železničnej doprave.	(9) Dôležitosť ochrany oznamovateľov z hľadiska predchádzania porušeniam pravidiel Únie o bezpečnosti dopravy, ktoré môžu viesť k ohrozeniu ľudských životov, a z hľadiska odrádzania od takýchto porušení už bola uznaná v odvetvových nástrojoch Únie týkajúcich sa bezpečnosti letectva³⁸ a bezpečnosti námornej dopravy³⁹, ktorými sa stanovujú prispôsobené opatrenia na ochranu oznamovateľov, ako aj konkrétne kanály nahlasovania. Medzi tieto prostriedky patrí aj ochrana pracovníkov nahlasujúcich vlastné chyby v dobrej viere pred odvetnými opatreniami (tzv. kultúra spravodlivosti). Treba medziiným doplniť existujúce prvky ochrany oznamovateľov v týchto dvoch odvetviach, ako aj zabezpečiť takú ochranu, ktorou sa posilní presadzovanie noriem bezpečnosti v rámci iných druhov dopravy, konkrétne v cestnej a železničnej doprave.
_________________	_________________
³⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 122, s. 18).	³⁸ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 376/2014 z 3. apríla 2014 o ohlasovaní udalostí, ich analýze a na ne nadväzujúcich opatreniach v civilnom letectve (Ú. v. EÚ L 122, s. 18).
³⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/54/EÚ z 20. novembra 2013 o určitých zodpovednostiach vlajkového štátu za plnenie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave a jeho presadzovanie (Ú. v. EÚ L 329, s. 1), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, s. 57).	³⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/54/EÚ z 20. novembra 2013 o určitých zodpovednostiach vlajkového štátu za plnenie Dohovoru o pracovných normách v námornej doprave a jeho presadzovanie (Ú. v. EÚ L 329, s. 1), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/16/ES z 23. apríla 2009 o štátnej prístavnej kontrole (Ú. v. EÚ L 131, s. 57).
Pozmeňujúci návrh 12 Návrh smernice Odôvodnenie 14
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(14) Ochrana súkromia a osobných údajov je ďalšou oblasťou, v ktorej oznamovatelia majú výhodné postavenie umožňujúce odhaľovanie porušení práva Únie, ktoré môžu vážne poškodiť verejný záujem. Podobné úvahy sa uplatňujú pri porušení smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov⁴⁵, ktorou sa zavádza oznamovanie incidentov (vrátane tých, ktoré neporušujú ochranu osobných údajov) a bezpečnostné požiadavky pre subjekty, ktoré poskytujú základné služby v mnohých odvetviach (napr. v oblasti energetiky, zdravotníctva, dopravy, bankovníctva atď.), a pre poskytovateľov kľúčových digitálnych služieb (napr. služby cloud computingu) Nahlasovanie oznamovateľmi je v tejto oblasti mimoriadne cenné z pohľadu predchádzania bezpečnostným incidentom, ktoré by mohli ovplyvniť kľúčové hospodárske a sociálne činnosti a široko používané digitálne služby. Pomáha zabezpečiť kontinuitu služieb, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie vnútorného trhu a blaho spoločnosti.	(14) Ochrana súkromia a osobných údajov zakotvená v článkoch 7 a 8 Charty základných práv a článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) je ďalšou oblasťou, v ktorej oznamovatelia majú výhodné postavenie umožňujúce odhaľovanie porušení práva Únie, ktoré môžu poškodiť verejný záujem. Podobné úvahy sa uplatňujú pri porušení smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov⁴⁵, ktorou sa zavádza oznamovanie incidentov (vrátane tých, ktoré neporušujú ochranu osobných údajov) a bezpečnostné požiadavky pre subjekty, ktoré poskytujú základné služby v mnohých odvetviach (napr. v oblasti energetiky, zdravotníctva, dopravy, bankovníctva atď.), a pre poskytovateľov kľúčových digitálnych služieb. Nahlasovanie oznamovateľmi je v tejto oblasti mimoriadne cenné z pohľadu predchádzania bezpečnostným incidentom, ktoré by mohli ovplyvniť kľúčové hospodárske a sociálne činnosti a široko používané digitálne služby, ako aj z pohľadu predchádzania akémukoľvek porušovaniu právnych predpisov Únie v oblasti ochrany údajov. Pomáha zabezpečiť kontinuitu služieb, ktoré sú nevyhnutné pre spoločnosť.
__________________	__________________
⁴⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii.	⁴⁵ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii.
Pozmeňujúci návrh 13 Návrh smernice Odôvodnenie 16
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(16) Ochrana finančných záujmov Únie, ktorá sa týka boja proti podvodom, korupcii a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti ovplyvňujúcej používanie výdavkov Únie, výber príjmov Únie a finančné prostriedky alebo aktíva Únie, je kľúčovou oblasťou, v ktorej treba posilniť presadzovanie práva Únie. Posilnenie ochrany finančných záujmov Únie zahŕňa aj plnenie rozpočtu Únie súvisiaceho s výdavkami vynaloženými na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Nedostatočne účinné presadzovanie v oblasti finančných záujmov Únie vrátane podvodov a korupcie na vnútroštátnej úrovni spôsobuje zníženie príjmov Únie a zneužívanie finančných prostriedkov EÚ, čo môže narušiť verejné investície a rast a ohroziť dôveru občanov v činnosť EÚ. Ochrana oznamovateľov je nevyhnutná na uľahčenie odhaľovania príslušných podvodov a nezákonnej činnosti, predchádzania takýmto podvodom a nezákonnej činnosti a odstrašovania od nich.	(16) Ochrana finančných záujmov Únie, ktorá sa týka boja proti podvodom, korupcii a akejkoľvek inej nezákonnej činnosti ovplyvňujúcej používanie výdavkov Únie, výber príjmov Únie a finančné prostriedky alebo aktíva Únie, je kľúčovou oblasťou, v ktorej treba posilniť presadzovanie práva Únie. Posilnenie ochrany finančných záujmov Únie zahŕňa aj plnenie rozpočtu Únie súvisiaceho s výdavkami vynaloženými na základe Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu. Nedostatočne účinné presadzovanie v oblasti finančných záujmov Únie vrátane podvodov a korupcie na vnútroštátnej úrovni spôsobuje zníženie príjmov Únie a zneužívanie finančných prostriedkov EÚ, čo môže narušiť verejné investície a rast a ohroziť dôveru občanov v činnosť EÚ. Kľúčovú úlohu pri odhaľovaní protiprávneho konania súvisiaceho so všetkými týmito oblasťami zohrávajú aj investigatívni novinári. Predstavujú veľmi exponovanú skupinu profesionálov, ktorí za odhalenie obrovských nezrovnalostí a korupčných systémov platia stratou pracovného miesta, slobody, či dokonca stratou vlastného života. Horizontálny legislatívny návrh týkajúci sa ochrany oznamovateľov by mal preto obsahovať aj osobitné opatrenia na ochranu investigatívnych novinárov. Ochrana investigatívnych novinárov a oznamovateľov je nevyhnutná na uľahčenie odhaľovania príslušných podvodov a nezákonnej činnosti, predchádzania takýmto podvodom a nezákonnej činnosti a odstrašovania od nich.
Pozmeňujúci návrh 14 Návrh smernice Odôvodnenie 18 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	18a) Oznamovatelia, ktorí nahlasujú pochybenie a porušenia pracovného a sociálneho práva, predstavujú kľúčový činiteľ pri zaistení bezpečných a spravodlivých pracovísk. Týmto právnym predpisom sa musí zabezpečiť úplná ochrana oznamovateľov porušení pravidiel v organizácii, ktorými sú osoby, ktoré v danej organizácii pracujú alebo pracovali, alebo osoby, ktoré s ňou boli v styku.
Pozmeňujúci návrh 15 Návrh smernice Odôvodnenie 19
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(19) Vždy, keď sa prijme nový akt Únie, v prípade ktorého je ochrana oznamovateľov dôležitá a môže prispieť k účinnejšiemu presadzovaniu, malo by sa zvážiť, či sa má zmeniť príloha k súčasnej smernici s cieľom zahrnúť daný akt do rozsahu jej pôsobnosti.	(19) Vždy, keď sa prijme nový akt Únie, v prípade ktorého je ochrana oznamovateľov dôležitá a môže prispieť k účinnejšiemu presadzovaniu, mal by sa tento akt pridať do prílohy k súčasnej smernici s cieľom zahrnúť ho do rozsahu jej pôsobnosti.
Pozmeňujúci návrh 16 Návrh smernice Odôvodnenie 20
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(20) Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana poskytovaná zamestnancom pri nahlasovaní porušení pracovného práva Únie. Najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v článku 11 rámcovej smernice 89/391/EHS od členských štátov už vyžaduje, aby zabezpečili, že pracovníci alebo zástupcovia pracovníkov nebudú znevýhodnení z dôvodu svojich žiadostí alebo návrhov zamestnávateľom, aby prijali primerané opatrenia na zmiernenie ohrozenia pracovníkov a/alebo odstránenie zdrojov nebezpečenstva. Pracovníci a ich zástupcovia majú nárok informovať o problémoch príslušné vnútroštátne orgány, ak sa domnievajú, že prijaté opatrenia a prostriedky použité zamestnávateľom nepostačujú na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.	(20) Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana poskytovaná zamestnancom pri nahlasovaní pochybení či protiprávneho konania, alebo porušení práva Únie, ako aj vnútroštátneho práva. Najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa v článku 11 rámcovej smernice 89/391/EHS od členských štátov už vyžaduje, aby zabezpečili, že pracovníci alebo zástupcovia pracovníkov nebudú znevýhodnení z dôvodu svojich žiadostí alebo návrhov zamestnávateľom, aby prijali primerané opatrenia na zmiernenie ohrozenia pracovníkov a/alebo odstránenie zdrojov nebezpečenstva. Pracovníci a ich zástupcovia majú nárok informovať o problémoch príslušné vnútroštátne orgány, ak sa domnievajú, že prijaté opatrenia a prostriedky použité zamestnávateľom nepostačujú na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia.
Pozmeňujúci návrh 17 Návrh smernice Odôvodnenie 21
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(21) Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana národnej bezpečnosti a iné utajované skutočnosti, ktoré majú byť z bezpečnostných dôvodov chránené pred neoprávneným prístupom, ako to vyžaduje právo Únie alebo platné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia príslušného členského štátu. Ustanovenia tejto smernice by predovšetkým nemali mať vplyv na povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ alebo rozhodnutia Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.	(21) Touto smernicou by nemala byť dotknutá ochrana národnej bezpečnosti a iné utajované skutočnosti, ktoré majú byť z bezpečnostných dôvodov chránené pred neoprávneným prístupom, ako to vyžaduje právo Únie alebo platné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia príslušného členského štátu. Mali by sa ohraničiť a jasne definovať obmedzenia, pokiaľ ide o používanie informácií týkajúcich sa národnej bezpečnosti. Ustanovenia tejto smernice by predovšetkým nemali mať vplyv na povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ alebo rozhodnutia Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ.
Pozmeňujúci návrh 18 Návrh smernice Odôvodnenie 22
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(22) Osoby, ktoré nahlasujú informácie o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu získané v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, využívajú svoje právo na slobodu prejavu. Právo na slobodu prejavu, zakotvené v článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), zahŕňa slobodu a pluralitu médií.	(22) Osoby, ktoré nahlasujú informácie o hrozbách alebo poškodení verejného záujmu, využívajú svoje právo na slobodu prejavu. Sloboda prejavu, ktorá je v demokratickej spoločnosti zásadná, je zakotvená v článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a zahŕňa slobodu a pluralitu médií.
Pozmeňujúci návrh 19 Návrh smernice Odôvodnenie 23
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(23) Preto sa táto smernica opiera o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, pokiaľ ide o právo na slobodu prejavu, a o zásady, ktoré na tomto základe vypracovala Rada Európy vo svojom odporúčaní o ochrane oznamovateľov z roku 2014⁵¹.	(23) Preto sa táto smernica opiera o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, pokiaľ ide o právo na slobodu prejavu, najmä o rozsudok z 12. februára 2008 vo veci Guja/Moldavsko, a o zásady, ktoré na tomto základe vypracovala Rada Európy vo svojom odporúčaní o ochrane oznamovateľov z roku 2014⁵¹.
__________________	__________________
⁵¹ CM/Rec(2014)7.	⁵¹ CM/Rec(2014)7.

Pozmeňujúci návrh 20 Návrh smernice Odôvodnenie 24
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(24) Osoby potrebujú osobitnú právnu ochranu, ak získajú informácie, ktoré nahlasujú prostredníctvom svojich pracovných činností, a tým riskujú odvetné opatrenia súvisiace s prácou (napríklad za porušenie povinnosti zachovania dôvernosti alebo lojality). Základným dôvodom na to, aby im bola poskytnutá ochrana, je ich postavenie hospodárskej zraniteľnosti voči osobe, od ktorej de facto závisí ich práca. Ak neexistuje takáto mocenská nerovnováha súvisiaca s prácou (napríklad v prípade bežných sťažovateľov alebo nezúčastnených občanov), nie je potrebná ochrana pred odvetnými opatreniami.	(24) Osobitnú právnu ochranu treba poskytnúť osobám, ktoré získajú nahlasované informácie prostredníctvom svojich pracovných činností, pretože tým riskujú odvetné opatrenia súvisiace s prácou. Základným dôvodom na to, aby im bola poskytnutá ochrana, je ich postavenie hospodárskej zraniteľnosti voči osobe, od ktorej de facto závisí ich práca. Žiadny zamestnanecký vzťah by nemal obmedzovať právo osôb na slobodu prejavu.
Pozmeňujúci návrh 21 Návrh smernice Odôvodnenie 25
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(25) Na účinné presadzovanie práva Únie je potrebné, aby sa ochrana poskytovala čo najširšiemu okruhu kategórií osôb, ktoré, bez ohľadu na to, či ide o občanov EÚ alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, na základe pracovnej činnosti (bez ohľadu na povahu tejto činnosti a na to, či je platená alebo nie) majú privilegovaný prístup k informáciám o porušeniach, ktorých nahlásenie by bolo v záujme verejnosti, a ktoré môžu byť v prípade ich nahlásenia vystavené odvetným opatreniam. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa potreba ochrany určovala s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti, a nielen na základe povahy vzťahu, aby sa pokryla celá škála osôb prepojených v širšom zmysle s organizáciou, v ktorej došlo k porušeniu.	(25) Na účinné presadzovanie práva Únie je potrebné, aby sa ochrana poskytovala čo najširšiemu okruhu kategórií osôb, ktoré, bez ohľadu na to, či ide o občanov EÚ alebo štátnych príslušníkov tretích krajín, na základe ich činnosti (bez ohľadu na povahu tejto činnosti a na to, či je platená alebo nie) majú privilegovaný prístup k informáciám o porušeniach, ktorých nahlásenie by bolo v záujme verejnosti, a ktoré môžu byť v prípade ich nahlásenia vystavené odvetným opatreniam. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa potreba ochrany určovala s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti, a nielen na základe povahy vzťahu, aby sa pokryla celá škála osôb prepojených v širšom zmysle s organizáciou, v ktorej došlo k porušeniu.
Pozmeňujúci návrh 22 Návrh smernice Odôvodnenie 26
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(26) Po prvé, ochrana by sa mala uplatňovať na osoby, ktoré majú štatút „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ZFEÚ v súlade s výkladom Súdneho dvora Európskej únie⁵², t. j. osoby, ktoré vykonávajú počas určitého časového obdobia v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré dostávajú odmenu. Ochrana by sa preto mala poskytovať aj pracovníkom s neštandardným pracovnoprávnym vzťahom vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov na dobu určitú, ako aj osôb s pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, čo sú druhy vzťahov, pri ktorých sa často ťažko uplatňuje štandardná ochrana pred nespravodlivým zaobchádzaním.	(26) Po prvé, ochrana by sa mala uplatňovať na osoby, ktoré majú štatút „pracovníkov“ v zmysle článku 45 ZFEÚ v súlade s výkladom Súdneho dvora Európskej únie⁵², t. j. osoby, ktoré vykonávajú počas určitého časového obdobia v prospech inej osoby a pod jej vedením činnosti, za ktoré dostávajú odmenu, vrátane zamestnancov vo verejnej správe a štátnych zamestnancov. Ochrana by sa preto mala poskytovať aj pracovníkom s neštandardným pracovnoprávnym vzťahom vrátane pracovníkov na kratší pracovný čas a pracovníkov na dobu určitú, ako aj osôb s pracovnou zmluvou alebo pracovnoprávnym vzťahom s agentúrou dočasného zamestnávania, čo sú druhy vzťahov, pri ktorých sa často ťažko uplatňuje štandardná ochrana pred nespravodlivým zaobchádzaním. No a napokon by sa mala ochrana poskytovať aj osobám, ktorým skončila pracovná zmluva, a tiež plateným aj neplateným stážistom.
__________________	__________________
⁵² Rozsudok z 3. júla 1986, Lawrie-Blum, vec 66/85; rozsudok zo 14. októbra 2010, Union Syndicale Solidaires Isère, vec C-428/09; rozsudok z 9. júla 2015, Balkaya, vec C-229/14; rozsudok zo 4. decembra 2014, FNV Kunsten, vec C-413/13; rozsudok zo 17. novembra 2016, Ruhrlandklinik, vec C-216/15.	⁵² Rozsudok z 3. júla 1986, Lawrie-Blum, vec 66/85; rozsudok zo 14. októbra 2010, Union Syndicale Solidaires Isère, vec C-428/09; rozsudok z 9. júla 2015, Balkaya, vec C-229/14; rozsudok zo 4. decembra 2014, FNV Kunsten, vec C-413/13; rozsudok zo 17. novembra 2016, Ruhrlandklinik, vec C-216/15.
Pozmeňujúci návrh 23 Návrh smernice Odôvodnenie 27
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(27) Ochrana by sa mala rozšíriť aj na ďalšie kategórie fyzických alebo právnických osôb, ktoré síce nie sú „pracovníkmi“ v zmysle článku 45 ZFEÚ, ale môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení právnych predpisov a v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou sa môžu nachádzať v situácii hospodárskej zraniteľnosti. Napríklad v oblastiach, ako je bezpečnosť výrobkov, sú dodávatelia oveľa bližšie k zdroju možných nekalých a nezákonných postupov výroby, dovozu alebo distribúcie nebezpečných výrobkov; pri využívaní fondov Únie sú konzultanti poskytujúci svoje služby vo výhodnom postavení nato, aby upozornili na porušenia, ktorých sú svedkami. Takéto kategórie osôb vrátane samostatne zárobkovo činných osôb poskytujúcich služby, externých pracovníkov, zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov obvykle podliehajú odvetným opatreniam vo forme predčasného ukončenia alebo zrušenia zmluvy o poskytnutí služby, licencie alebo povolenia, vo forme straty súvisiacej s podnikaním, straty príjmu, nátlaku, zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti alebo poškodenia dobrého mena. Akcionári a osoby v riadiacich orgánoch môžu byť takisto vystavené odvetným opatreniam, napríklad z finančného hľadiska alebo vo forme zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu alebo poškodenia ich dobrého mena. Ochrana by sa mala poskytovať aj uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o poskytovanie služieb organizácii, ktorí získali informácie o porušeniach práva počas náborového procesu alebo inej fázy rokovaní pred uzatvorením zmluvy a ktorí môžu byť vystavení odvetným opatreniam, napríklad vo forme negatívnych referencií od zamestnávateľa alebo zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti.	(27) Ochrana by sa mala rozšíriť aj na osoby, ktoré uľahčujú nahlasovanie, a na investigatívnych novinárov, ktorí získavajú a zverejňujú informácie o porušeniach, ako aj na ďalšie kategórie fyzických alebo právnických osôb, ktoré síce nie sú „pracovníkmi“ v zmysle článku 45 ZFEÚ, ale môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri odhaľovaní porušení právnych predpisov a v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou sa môžu nachádzať v situácii hospodárskej alebo inej zraniteľnosti. Napríklad v oblastiach, ako je bezpečnosť výrobkov, sú dodávatelia oveľa bližšie k zdroju možných nekalých a nezákonných postupov výroby, dovozu alebo distribúcie nebezpečných výrobkov; pri využívaní fondov Únie sú konzultanti poskytujúci svoje služby vo výhodnom postavení nato, aby upozornili na porušenia, ktorých sú svedkami. Takéto kategórie osôb vrátane samostatne zárobkovo činných osôb poskytujúcich služby, externých pracovníkov, zmluvných partnerov, subdodávateľov a dodávateľov obvykle podliehajú odvetným opatreniam vo forme predčasného ukončenia alebo zrušenia zmluvy o poskytnutí služby, licencie alebo povolenia, vo forme straty súvisiacej s podnikaním, straty príjmu, nátlaku, zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti alebo poškodenia dobrého mena. Akcionári a osoby v riadiacich orgánoch môžu byť takisto vystavené odvetným opatreniam, napríklad z finančného hľadiska alebo vo forme zastrašovania alebo obťažovania, zaradenia na čiernu listinu alebo poškodenia ich dobrého mena. Ochrana by sa mala poskytovať aj uchádzačom o zamestnanie alebo záujemcom o poskytovanie služieb organizácii, ktorí získali informácie o porušeniach práva počas náborového procesu alebo inej fázy rokovaní pred uzatvorením zmluvy a ktorí môžu byť vystavení odvetným opatreniam, napríklad vo forme negatívnych referencií od zamestnávateľa alebo zaradenia na čiernu listinu/bojkotovania obchodnej činnosti.
Pozmeňujúci návrh 24 Návrh smernice Odôvodnenie 27 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	27a) Ochrana by sa mala rozšíriť aj na osoby, ktoré uľahčujú nahlasovanie, sprostredkovateľov, investigatívnych novinárov a organizácie občianskej spoločnosti, ktorí prostredníctvom svojich činností zaručujú účinné zverejnenie informácií o možnom porušení alebo o porušení, ku ktorému už došlo.
Pozmeňujúci návrh 25 Návrh smernice Odôvodnenie 28
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(28) Účinná ochrana oznamovateľov znamená aj ochranu ďalších kategórií osôb, ktoré síce nie sú hospodársky závislé od svojich pracovných činností, ale môžu napriek tomu čeliť odvetným opatreniam z dôvodu odhalenia porušenia. Odvetné opatrenia voči dobrovoľníkom a neplateným stážistom môžu mať formu ukončenia využívania ich služieb, negatívnych referencií pre budúce zamestnanie alebo iného poškodenia ich dobrého mena.	(28) Účinná ochrana oznamovateľov znamená aj ochranu ďalších kategórií osôb, ktoré síce nie sú hospodársky závislé od svojich pracovných činností, ale môžu napriek tomu čeliť odvetným opatreniam z dôvodu odhalenia porušenia alebo podpory oznamovateľov pri nahlasovaní. Odvetné opatrenia voči dobrovoľníkom a neplateným stážistom môžu mať formu ukončenia využívania ich služieb, negatívnych referencií pre budúce zamestnanie alebo iného poškodenia ich dobrého mena. Odvetné opatrenia proti investigatívnym novinárom a reportérom by mohli mať formu strategických súdnych sporov, napríklad žalôb za urážku na cti alebo ohováranie.
Pozmeňujúci návrh 26 Návrh smernice Odôvodnenie 28 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	28a) Ochrana by sa mala poskytovať všetkým osobám, ktoré pracujú vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach Únie, ako aj osobám, ktoré pracujú v európskych subjektoch so sídlom mimo územia Únie. Inštitúcie, agentúry a orgány Európskej únie by mali prijať a zaviesť interné pravidlá na ochranu oznamovateľov v súlade s článkami 22a, 22b a 22c nariadenia č. 31 (EHS) a nariadením č. 11 (ESAE) (ďalej len „služobný poriadok“).
Pozmeňujúci návrh 27 Návrh smernice Odôvodnenie 28 b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	28b) Účinná ochrana znamená primeranú odbornú prípravu a existenciu kancelárie na informovanie oznamovateľov o ich právach, možnostiach zverejnenia a obmedzeniach, aby boli informovaní o svojich právach i povinnostiach. Nemalo by ísť o náhradu za prístup k nezávislému právnemu poradenstvu, ktoré by malo byť takisto k dispozícii.
Pozmeňujúci návrh 28 Návrh smernice Odôvodnenie 30
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(30) Na účinné predchádzanie porušeniam práva Únie je potrebné, aby sa ochrana poskytovala aj osobám, ktoré poskytujú informácie o možných porušeniach, ku ktorým ešte nedošlo, ale pravdepodobne budú spáchané. Z tých istých dôvodov je ochrana odôvodnená aj v prípade osôb, ktoré nepredkladajú nesporné dôkazy, ale vyjadrujú odôvodnené obavy alebo podozrenia. Ochrana by sa zároveň nemala vzťahovať na nahlasovanie informácií, ktoré sú už zverejnené, ani na nahlasovanie nepodložených fám a klebiet.	(30) Na účinné predchádzanie pochybeniam, protiprávnemu konaniu alebo porušeniam práva Únie a vnútroštátneho práva je potrebné, aby sa ochrana poskytovala aj osobám, ktoré poskytujú informácie o možných porušeniach, ku ktorým ešte nedošlo, ale pravdepodobne budú spáchané. Z tých istých dôvodov je ochrana odôvodnená aj v prípade osôb, ktoré nepredkladajú nesporné dôkazy, ale vyjadrujú odôvodnené obavy alebo podozrenia. Ochrana by sa zároveň nemala vzťahovať na nahlasovanie nepodložených fám a klebiet. Mala by sa poskytnúť osobám, ktoré pracujú v inštitúciách Únie, ale aj osobám, ktoré pracujú v európskych subjektoch mimo územia Únie. Mala by sa vzťahovať aj na úradníkov, ďalších zamestnancov a stážistov pracujúcich v inštitúciách, agentúrach a orgánoch Únie.
Pozmeňujúci návrh 29 Návrh smernice Odôvodnenie 31
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(31) Pri odvetných opatreniach je vyjadrený blízky vzťah (príčina a následok), ktorý musí existovať medzi nahlásením a nepriaznivým zaobchádzaním, ktorému priamo alebo nepriamo čelí nahlasujúca osoba, čo je podmienkou toho, aby táto osoba mohla získať právnu ochranu. V záujme účinnej ochrany nahlasujúcich osôb ako prostriedku na posilnenie presadzovania práva Únie je potrebné stanoviť široké vymedzenie pojmu odvetné opatrenia, ktoré zahŕňa akékoľvek konanie alebo opomenutie, ku ktorým dochádza v súvislosti s pracovnou činnosťou a ktoré týmto osobám spôsobujú ujmu.	(31) Pri odvetných opatreniach je vyjadrený blízky vzťah (príčina a následok), ktorý musí existovať medzi nahlásením a nepriaznivým zaobchádzaním, ktorému priamo alebo nepriamo čelí nahlasujúca osoba, čo je podmienkou toho, aby táto osoba mohla získať právnu ochranu. V záujme účinnej ochrany nahlasujúcich osôb ako prostriedku na posilnenie presadzovania práva Únie je potrebné stanoviť široké vymedzenie pojmu odvetné opatrenia, ktoré zahŕňa akékoľvek konanie alebo opomenutie, ktoré týmto osobám spôsobujú ujmu.
Pozmeňujúci návrh 30 Návrh smernice Odôvodnenie 32 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	32a) Potenciálni oznamovatelia by mali mať možnosť slobodne využiť akýkoľvek kanál nahlasovania podľa svojho výberu, či už interný alebo externý, alebo sa rozhodnúť zverejniť informácie vo verejnej sfére, napríklad prostredníctvom médií, za predpokladu, že sa plne zaručí dôvernosť a anonymita zverejnenia informácií, že sa zabezpečí ochrana údajov a že novinári, blogeri alebo médiá vo všeobecnosti nikdy nebudú nútení zverejniť svoj zdroj. Oznamovatelia by sa mali chrániť bez ohľadu na to, pre aký kanál nahlasovania sa rozhodnú.
Pozmeňujúci návrh 31 Návrh smernice Odôvodnenie 33
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(33) Oznamovatelia sú obzvlášť dôležitými zdrojmi pre investigatívnych novinárov. Zabezpečením účinnej ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami sa zvyšuje právna istota (potenciálnych) oznamovateľov, čím sa zároveň podporuje a uľahčuje oznamovanie informácií médiám. V tejto súvislosti je ochrana oznamovateľov ako novinárskych zdrojov kľúčová pre zabezpečenie toho, aby investigatívna žurnalistika v demokratických spoločnostiach mohla plniť úlohu „strážcu“.	(33) Oznamovatelia sú obzvlášť dôležitými zdrojmi pre investigatívnych novinárov. Zabezpečením účinnej ochrany oznamovateľov, ako aj investigatívnych novinárov pred odvetnými opatreniami a akoukoľvek formou obťažovania sa zvyšuje právna istota (potenciálnych) oznamovateľov, čím sa zároveň podporuje a uľahčuje oznamovanie informácií médiám. V tejto súvislosti je ochrana oznamovateľov ako novinárskych zdrojov kľúčová pre zabezpečenie toho, aby investigatívna žurnalistika v demokratických spoločnostiach mohla plniť úlohu „strážcu“.
Pozmeňujúci návrh 32 Návrh smernice Odôvodnenie 34
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(34) Je úlohou členských štátov, aby určili orgány príslušné pre prijímanie hlásení o porušeniach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a za prijímanie vhodných následných opatrení. Môžu to byť regulačné orgány alebo orgány dohľadu v dotknutých oblastiach, orgány presadzovania práva, protikorupčné orgány a ombudsmani. Orgány určené za príslušné orgány musia mať potrebné kapacity a právomoci na posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a na riešenie nahlásených porušení vrátane začatia vyšetrovania, stíhania alebo podania žaloby o vymáhanie finančných prostriedkov, alebo iných vhodných prostriedkov nápravy v súlade so svojím mandátom.	(34) Je úlohou členských štátov, aby určili orgány príslušné na prijímanie hlásení o porušeniach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a na prijímanie vhodných následných opatrení, ktoré zároveň zaručia čo najvyššiu úroveň nezávislosti a nestrannosti. Môžu to byť regulačné orgány alebo orgány dohľadu v dotknutých oblastiach, orgány presadzovania práva, protikorupčné orgány a ombudsmani. Orgány určené za príslušné orgány musia mať potrebné kapacity a právomoci na posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a na riešenie nahlásených porušení vrátane začatia vyšetrovania, stíhania alebo podania žaloby o vymáhanie finančných prostriedkov, alebo iných vhodných prostriedkov nápravy v súlade so svojím mandátom. Zamestnanci týchto orgánov musia byť primerane špecializovaní s riadnou odbornou prípravou a vzdelaním v oblasti európskych a vnútroštátnych právnych predpisov o ochrane údajov. Zároveň by sa mal zriadiť nezávislý poradný a referenčný útvar v rámci úradu európskeho ombudsmana s cieľom koordinovať činnosti s členskými štátmi a poskytovať poradenstvo o konkrétnych opatreniach na ochranu oznamovateľov a investigatívnych novinárov.
Pozmeňujúci návrh 33 Návrh smernice Odôvodnenie 39 a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	39a) Nahlasujúcim osobám by malo byť umožnené slobodne si vybrať najvhodnejší kanál nahlasovania a zverejnenia informácií, či už interný alebo externý, bez toho, aby sa pri nich uplatňovala akákoľvek prísna hierarchia.
Pozmeňujúci návrh 34 Návrh smernice Odôvodnenie 40
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(40) Malo by byť jasné, že v prípade súkromných právnych subjektov, ktoré nezabezpečujú interné kanály nahlasovania, by nahlasujúce osoby mali mať možnosť nahlasovať externe priamo príslušným orgánom a takéto osoby by mali byť chránené pred odvetnými opatreniami uvedenými v tejto smernici.	(40) Nahlasujúce osoby by mali mať možnosť nahlasovať príslušným orgánom a mali by byť chránené pred odvetnými opatreniami uvedenými v tejto smernici.
Pozmeňujúci návrh 35 Návrh smernice Odôvodnenie 42
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(42) Za predpokladu, že je zabezpečená dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby, je úlohou každého jednotlivého súkromného a verejného právneho subjektu určiť druh kanálov nahlasovania, ktoré sa majú vytvoriť, napríklad osobne, poštou, fyzickou schránkou (schránkami) na sťažnosti, núdzovou telefonickou linkou alebo prostredníctvom online platformy (intranetovej alebo internetovej). Kanály nahlasovania by však nemali byť obmedzené iba na nástroje, ako sú osobné nahlasovanie a schránka (schránky) na sťažnosti, ktoré nezaručujú dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby.	(42) Za predpokladu, že je zabezpečená anonymita alebo dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby, je úlohou každého jednotlivého súkromného a verejného právneho subjektu určiť druh kanálov nahlasovania, ktoré sa majú vytvoriť, napríklad osobne, poštou, fyzickou schránkou (schránkami) na sťažnosti, núdzovou telefonickou linkou alebo prostredníctvom online platformy (intranetovej alebo internetovej). Kanály nahlasovania by však nemali byť obmedzené iba na nástroje, ako sú osobné nahlasovanie a schránka (schránky) na sťažnosti, ktoré nezaručujú anonymitu ani dôvernosť informácií o totožnosti nahlasujúcej osoby. Zvážiť by sa malo anonymné nahlasovanie a ochrana anonymných oznamovateľov by sa mala zaviesť v prípadoch, ak je takáto ochrana potrebná.
Pozmeňujúci návrh 36 Návrh smernice Odôvodnenie 43
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(43) Na prijímanie hlásení v mene súkromných a verejných subjektov môžu byť oprávnené aj tretie strany za predpokladu, že poskytujú primerané záruky týkajúce sa dodržiavania nezávislosti, dôvernosti, ochrany osobných údajov a mlčanlivosti. Môže ísť o externých poskytovateľov platforiem na nahlasovanie, externých poradcov alebo audítorov, alebo zástupcov odborov.	(43) Na prijímanie hlásení v mene súkromných a verejných subjektov môžu byť po posúdení jednotlivých prípadov oprávnené aj tretie strany za predpokladu, že poskytujú primerané záruky týkajúce sa dodržiavania nezávislosti, anonymity, dôvernosti, ochrany osobných údajov a mlčanlivosti. Môže ísť o externých poskytovateľov platforiem na nahlasovanie, externých poradcov alebo audítorov, alebo zástupcov odborov.
Pozmeňujúci návrh 37 Návrh smernice Odôvodnenie 44
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(44) Interné postupy nahlasovania by súkromným právnym subjektom mali umožniť prijímať a vyšetrovať hlásenia zamestnancov subjektu alebo jeho dcérskych či pridružených spoločností (skupiny) pri zachovaní úplnej dôvernosti, ale rovnako v čo najširšej miere aj hlásenia od akýchkoľvek zástupcov a dodávateľov skupiny a od akejkoľvek osoby, ktorá získa informácie prostredníctvom svojej pracovnej činnosti so subjektom a skupinou.	(44) Interné postupy nahlasovania by súkromným právnym subjektom mali umožniť prijímať a vyšetrovať hlásenia zamestnancov subjektu alebo jeho dcérskych či pridružených spoločností (skupiny) pri zachovaní úplnej dôvernosti a v prípade potreby aj anonymity, ale rovnako v čo najširšej miere aj hlásenia od akýchkoľvek zástupcov a dodávateľov skupiny a od akejkoľvek osoby, ktorá získa informácie prostredníctvom svojej pracovnej činnosti so subjektom a skupinou.
Pozmeňujúci návrh 38 Návrh smernice Odôvodnenie 45
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(45) Najvhodnejšie osoby alebo oddelenia v súkromnom právnom subjekte, ktoré by mali byť určené ako príslušné pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne, závisia od štruktúry subjektu, ale v každom prípade by sa v rámci ich funkcie mala zabezpečiť absencia konfliktu záujmov a nezávislosť. V menších subjektoch by táto funkcia mohla byť dvojitou funkciou, ktorú zastáva úradník spoločnosti, ktorý je v dobrej pozícii, aby mohol podávať hlásenia priamo vedúcemu organizácie, napríklad vedúci oddelenia dodržiavania súladu s predpismi alebo oddelenia ľudských zdrojov, vedúci právneho oddelenia alebo oddelenia pre ochranu súkromia, finančný riaditeľ, výkonný riaditeľ pre audit alebo člen predstavenstva.	(45) Najvhodnejšie osoby alebo oddelenia v súkromnom právnom subjekte, ktoré by mali byť určené ako príslušné pre prijímanie hlásení a následných opatrení v nadväznosti na ne, závisia od štruktúry subjektu, ale v každom prípade by sa v rámci ich funkcie mala zabezpečiť absencia konfliktu záujmov, primerané odborné znalosti a nezávislosť. V menších subjektoch by táto funkcia mohla byť dvojitou funkciou, ktorú zastáva úradník spoločnosti, ktorý je v dobrej pozícii, aby mohol podávať hlásenia priamo vedúcemu organizácie, napríklad vedúci oddelenia dodržiavania súladu s predpismi alebo oddelenia ľudských zdrojov, vedúci právneho oddelenia alebo oddelenia pre ochranu súkromia, finančný riaditeľ, výkonný riaditeľ pre audit alebo člen predstavenstva.
Pozmeňujúci návrh 39 Návrh smernice Odôvodnenie 47
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(47) Osoby, ktoré zvažujú nahlásenie porušení práva Únie, by mali byť schopné prijať informované rozhodnutie o tom, ako a kedy porušenie nahlásiť. Súkromné a verejné subjekty, ktoré zaviedli interné postupy nahlasovania, poskytnú informácie o týchto postupoch, ako aj o postupoch externého nahlasovania relevantným príslušným orgánom. Takéto informácie musia byť ľahko zrozumiteľné a jednoducho dostupné, a to aj v čo najširšej miere nielen zamestnancom, ale aj iným osobám, ktoré prichádzajú do kontaktu so subjektom prostredníctvom svojich pracovných činností, ako sú poskytovatelia služieb, distribútori, dodávatelia a obchodní partneri. Takéto informácie môžu byť napríklad umiestnené na viditeľnom mieste, ktoré je dostupné všetkým týmto osobám, a na webovom sídle subjektu a môžu byť zahrnuté aj do kurzov a odbornej prípravy v oblasti o etiky a integrity.	(47) Osoby, ktoré zvažujú nahlásenie porušení práva Únie, by mali byť schopné prijať informované rozhodnutie o tom, ako a kedy porušenie nahlásiť. Súkromné a verejné subjekty, ktoré zaviedli interné postupy nahlasovania, poskytnú informácie o týchto postupoch, ako aj o postupoch externého nahlasovania relevantným príslušným orgánom. Mali by tiež poskytovať informácie o právach zaručených oznamovateľom, najmä o ich práve na zverejňovanie informácií zaručenom touto smernicou a o ich práve obrátiť sa na organizácie občianskej spoločnosti zapojené v tejto súvislosti do ochrany oznamovateľov, najmä na tie, ktoré poskytujú strategické a právne poradenstvo oznamovateľom. Takéto informácie musia byť ľahko zrozumiteľné a jednoducho dostupné, a to aj v čo najširšej miere nielen zamestnancom, ale aj iným osobám, ktoré prichádzajú do kontaktu so subjektom prostredníctvom svojich pracovných činností, ako sú poskytovatelia služieb, distribútori, dodávatelia a obchodní partneri. Takéto informácie môžu byť napríklad umiestnené na viditeľnom mieste, ktoré je dostupné všetkým týmto osobám, a na webovom sídle subjektu a môžu byť zahrnuté aj do kurzov a odbornej prípravy v oblasti o etiky a integrity.
Pozmeňujúci návrh 40 Návrh smernice Odôvodnenie 48
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(48) Na účinné odhaľovanie porušení práva Únie a predchádzanie takýmto porušeniam treba zabezpečiť, aby potenciálni oznamovatelia mohli jednoducho a pri úplnom zachovaní dôvernosti poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, relevantným príslušným orgánom, ktoré môžu viesť vyšetrovanie a, ak je to možné, zaistiť nápravu problému.	(48) Na účinné odhaľovanie porušení práva Únie a predchádzanie takýmto porušeniam treba zabezpečiť, aby potenciálni oznamovatelia mohli jednoducho, anonymne alebo pri úplnom zachovaní dôvernosti poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii, relevantným príslušným orgánom, ktoré môžu viesť vyšetrovanie a, ak je to možné, zaistiť nápravu problému.
Pozmeňujúci návrh 41 Návrh smernice Odôvodnenie 50
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(50) Prijatie následných opatrení a poskytnutie spätnej väzby by mali prebehnúť v primeranej lehote; je to odôvodnené potrebou okamžite riešiť problém, ktorý môže byť predmetom hlásenia, ako aj predísť zbytočnému zverejneniu informácií. Takáto lehota by nemala presiahnuť tri mesiace, ale mohla by sa predĺžiť na šesť mesiacov, ak je to potrebné vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, najmä na povahu a zložitosť predmetu hlásenia, ktoré si môže vyžadovať zdĺhavé vyšetrovanie.	(50) Prijatie následných opatrení a poskytnutie spätnej väzby by mali prebehnúť v primeranej lehote; je to odôvodnené potrebou okamžite riešiť problém, ktorý môže byť predmetom hlásenia. Takáto lehota by nemala presiahnuť tri mesiace, ale mohla by sa predĺžiť na šesť mesiacov, ak je to potrebné vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, najmä na povahu a zložitosť predmetu hlásenia, ktoré si môže vyžadovať zdĺhavé vyšetrovanie.
Pozmeňujúci návrh 42 Návrh smernice Odôvodnenie 54
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(54) Osoby, ktoré chcú nahlásiť porušenie, by mali byť schopné prijať informované rozhodnutie o tom, ako a kedy porušenie nahlásiť. Príslušné orgány by preto mali zabezpečiť zverejnenie a jednoduchú dostupnosť informácií o dostupných kanáloch nahlasovania s príslušnými orgánmi, platných postupoch a špecializovaných zamestnancoch v rámci týchto orgánov. Všetky informácie týkajúce sa hlásení by mali byť transparentné, ľahko zrozumiteľné a spoľahlivé, aby podporovali nahlasovanie a neodrádzali od neho.	(54) Osoby, ktoré chcú nahlásiť porušenie, by mali byť schopné prijať informované rozhodnutie o tom, ako a kedy porušenie nahlásiť. Príslušné orgány by preto mali zabezpečiť zverejnenie a jednoduchú dostupnosť informácií o dostupných kanáloch nahlasovania s príslušnými orgánmi, platných postupoch a špecializovaných zamestnancoch v rámci týchto orgánov. Všetky informácie týkajúce sa hlásení by mali byť transparentné, ľahko zrozumiteľné a spoľahlivé, aby podporovali nahlasovanie a neodrádzali od neho. Potenciálni oznamovatelia by vždy mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, či využijú interné alebo externé kanály nahlasovania.
Pozmeňujúci návrh 43 Návrh smernice Odôvodnenie 57
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(57) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli všetky hlásenia o porušeniach primerane evidované, aby bolo možné každé hlásenie v rámci príslušného orgánu vyhľadať a aby sa informácie získané prostredníctvom hlásení mohli podľa potreby použiť ako dôkaz v rámci konaní na presadzovanie práva.	(57) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli všetky hlásenia o porušeniach primerane evidované, aby bolo možné každé hlásenie v rámci príslušného orgánu vyhľadať a aby sa informácie získané prostredníctvom hlásení mohli podľa potreby použiť ako dôkaz v rámci konaní na presadzovanie práva, pričom by mali, ak je to možné, rešpektovať súkromie nahlasovateľa.
Pozmeňujúci návrh 44 Návrh smernice Odôvodnenie 58
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(58) S cieľom zabrániť nespravodlivému zaobchádzaniu alebo poškodeniu dobrého mena v dôsledku zverejnenia osobných údajov, najmä údajov odhaľujúcich totožnosť dotknutej osoby, je rozhodujúca ochrana osobných údajov nahlasujúcej aj dotknutej osoby. Preto by príslušné orgány v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenia o ochrane údajov, ďalej tiež „GDPR“) mali zaviesť primerané postupy na ochranu osobných údajov, osobitne zamerané na ochranu nahlasujúcej osoby, dotknutej osoby a akejkoľvek tretej osoby uvedenej v hlásení, ktoré by mali zahŕňať bezpečný systém v rámci príslušného orgánu s prístupovými právami obmedzenými len na oprávnených zamestnancov.	(58) S cieľom zabrániť nespravodlivému zaobchádzaniu, akémukoľvek obťažovaniu, zastrašovaniu alebo poškodeniu dobrého mena v dôsledku zverejnenia osobných údajov, najmä údajov odhaľujúcich totožnosť dotknutej osoby, je rozhodujúca ochrana osobných údajov nahlasujúcej aj dotknutej osoby, ako aj dôvernosť informácií. Preto by príslušné orgány v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenia o ochrane údajov, ďalej tiež „GDPR“) mali zaviesť primerané postupy na ochranu osobných údajov, osobitne zamerané na ochranu nahlasujúcej osoby, dotknutej osoby a akejkoľvek tretej osoby uvedenej v hlásení, ktoré by mali zahŕňať bezpečný systém v rámci príslušného orgánu s prístupovými právami obmedzenými len na oprávnených zamestnancov.
Pozmeňujúci návrh 45 Návrh smernice Odôvodnenie 59
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(59) Pravidelné preskúmanie postupov príslušných orgánov a výmena osvedčených postupov medzi nimi by mali zabezpečiť, aby tieto postupy boli primerané, a aby tak slúžili svojmu cieľu.	(59) Pravidelné preskúmanie postupov príslušných orgánov a výmena osvedčených postupov medzi nimi vrátane odporúčaní organizácií občianskej spoločnosti by mali zabezpečiť, aby tieto postupy boli primerané, a aby tak slúžili svojmu cieľu.
Pozmeňujúci návrh 46 Návrh smernice Odôvodnenie 60
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(60) Aby mohli využívať ochranu, mali by sa nahlasujúce osoby vzhľadom na okolnosti a informácie, ktoré majú v čase nahlasovania k dispozícii, odôvodnene domnievať, že skutočnosti, ktoré nahlásili, sú pravdivé. Toto odôvodnené presvedčenie by sa malo predpokladať, pokiaľ a kým sa nepreukáže opak. Ide o základný prvok ochrany pred zlomyseľnými, neopodstatnenými či hanlivými hláseniami, ktorým sa zaisťuje, aby osoby, ktoré úmyselne a vedome nahlásia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, nemali na ochranu nárok. Zároveň sa ním zabezpečuje, aby nahlasujúca osoba, ktorá podala nepresné hlásenie omylom v dobrej viere, o ochranu neprišla. Nahlasujúce osoby by mali mať podobne nárok na ochranu podľa tejto smernice aj v prípadoch, keď sa z opodstatnených dôvodov domnievali, že nahlásené informácie patria do jej rozsahu pôsobnosti.	(60) Aby mohli využívať ochranu, mali by sa nahlasujúce osoby vzhľadom na okolnosti a informácie, ktoré majú v čase nahlasovania k dispozícii, odôvodnene domnievať, že skutočnosti, ktoré nahlásili, sú pravdivé. Toto odôvodnené presvedčenie by sa malo predpokladať, pokiaľ a kým sa nepreukáže opak. Ide o základný prvok ochrany pred zlomyseľnými, neopodstatnenými či hanlivými hláseniami, ktorým sa zaisťuje, aby osoby, ktoré úmyselne a vedome nahlásia nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, nemali na ochranu nárok. Zároveň sa ním zabezpečuje, aby nahlasujúca osoba, ktorá podala nepresné hlásenie v dobrej viere, o ochranu neprišla. Nahlasujúce osoby by mali mať podobne nárok na ochranu podľa tejto smernice aj v prípadoch, keď sa z opodstatnených dôvodov domnievali, že nahlásené informácie patria do jej rozsahu pôsobnosti.
Pozmeňujúci návrh 47 Návrh smernice Odôvodnenie 61
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(61) Požiadavka odstupňovaného využitia kanálov nahlasovania je potrebná na zaistenie toho, aby sa informácie dostali k osobám, ktoré môžu prispieť k včasnému a účinnému vyriešeniu možného ohrozenia verejného záujmu, a aby sa takisto zabránilo neodôvodnenému poškodeniu dobrého mena v dôsledku zverejnenia informácií. Zároveň sú potrebné niektoré výnimky z jej uplatňovania, ktoré nahlasujúcej osobe umožňujú vybrať si najvhodnejší kanál v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Okrem toho treba chrániť zverejnenie informácií so zreteľom na demokratické zásady, ako sú transparentnosť a zodpovednosť, a na základné práva, ako sú sloboda prejavu a sloboda médií, a súčasne vyvážiť záujem zamestnávateľov riadiť svoje organizácie a chrániť svoje záujmy so záujmom verejnosti využívať ochranu pred ujmou, a to v súlade s kritériami stanovenými v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva⁵⁷.	(61) Využitie rôznych kanálov nahlasovania je potrebné na zaistenie toho, aby sa informácie dostali k osobám, ktoré môžu prispieť k včasnému a účinnému vyriešeniu možného ohrozenia verejného záujmu. Zároveň sú potrebné niektoré pravidlá jej uplatňovania, ktoré nahlasujúcej osobe umožňujú vybrať si najvhodnejší kanál v závislosti od konkrétnych okolností prípadu. Okrem toho treba chrániť zverejnenie informácií so zreteľom na demokratické zásady, ako sú transparentnosť a zodpovednosť, a na základné práva, ako sú sloboda prejavu a sloboda médií.
_________________
⁵⁷Jedným z kritérií na určenie toho, či sú odvetné opatrenia proti oznamovateľom zverejňujúcim informácie v rozpore so slobodou prejavu spôsobom, ktorý nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný, je to, či osoby, ktoré informácie zverejnili, mali k dispozícii alternatívne spôsoby ich zverejnenia; pozri napríklad vec Guja/Moldavsko, [GC], č. 14277/04, ECHR 2008.
Pozmeňujúci návrh 48 Návrh smernice Odôvodnenie 62
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(62) Nahlasujúce osoby by spravidla mali najprv použiť interné kanály, ktoré majú k dispozícii, a podať hlásenie svojmu zamestnávateľovi. Môže sa však stať, že interné kanály neexistujú (v prípade subjektov, ktoré nie sú povinné zaviesť takéto kanály na základe tejto smernice alebo podľa platného vnútroštátneho práva) alebo ich používanie nie je povinné (čo môže byť prípad osôb, ktoré nie sú v pracovnoprávnom vzťahu), prípadne boli použité, ale riadne nefungujú (napríklad hlásenie nebolo posúdené dôkladne alebo v primeranom čase, alebo neboli prijaté žiadne opatrenia na riešenie porušenia práva aj napriek kladným výsledkom vyšetrovania).	(62) Nahlasujúce osoby môžu najprv použiť interné kanály, ktoré majú k dispozícii, a podať hlásenie svojmu zamestnávateľovi.
Pozmeňujúci návrh 49 Návrh smernice Odôvodnenie 63
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(63) V iných prípadoch sa nemohlo odôvodnene očakávať, že interné kanály budú riadne fungovať, napríklad ak majú nahlasujúce osoby opodstatnené dôvody domnievať sa, že by boli v súvislosti s nahlasovaním vystavené odvetným opatreniam; že ich dôvernosť nebude chránená; že do porušenia je zapojená osoba, ktorá nesie v súvislosti s pracovnou činnosťou konečnú zodpovednosť; že porušenie môže byť utajené; že dôkazy môžu byť utajené alebo zničené; že účinnosť vyšetrovacích úkonov príslušných orgánov by mohla byť ohrozená alebo že sú potrebné naliehavé opatrenia (napríklad z dôvodu bezprostredného rizika závažného a konkrétneho ohrozenia života, zdravia a bezpečnosti osôb alebo životného prostredia). Vo všetkých takýchto prípadoch musia byť osoby, ktoré externe nahlasujú informácie príslušným orgánom a, v relevantných prípadoch, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, chránené. Ochrana sa okrem toho poskytuje aj v prípadoch, keď právne predpisy Únie nahlasujúcim osobám umožňujú priame nahlasovanie príslušným vnútroštátnym orgánom alebo orgánom, úradom alebo agentúram Únie, napríklad v súvislosti s podvodmi týkajúcimi sa rozpočtu Únie, prevenciou a odhaľovaním prania špinavých peňazí a financovaním terorizmu alebo v oblasti finančných služieb.	(63) V iných prípadoch sa nemohlo odôvodnene očakávať, že interné kanály budú riadne fungovať, napríklad ak majú nahlasujúce osoby opodstatnené dôvody domnievať sa, že by boli v súvislosti s nahlasovaním vystavené odvetným opatreniam; že ich dôvernosť nebude chránená alebo že sa ich anonymné hlásenie neprešetrí; že do porušenia je zapojená osoba, ktorá nesie v súvislosti s pracovnou činnosťou konečnú zodpovednosť; že porušenie môže byť utajené; že dôkazy môžu byť utajené alebo zničené; že účinnosť vyšetrovacích úkonov príslušných orgánov by mohla byť ohrozená alebo že sú potrebné naliehavé opatrenia (napríklad z dôvodu bezprostredného rizika závažného a konkrétneho ohrozenia života, zdravia a bezpečnosti osôb alebo životného prostredia). Vo všetkých takýchto prípadoch musia byť osoby, ktoré externe nahlasujú informácie príslušným orgánom a, v relevantných prípadoch, orgánom, úradom alebo agentúram Únie, chránené a anonymné hlásenia sa musia prešetriť, ak sú riadne doložené dôkazmi. Ochrana sa okrem toho poskytuje aj v prípadoch, keď právne predpisy Únie nahlasujúcim osobám umožňujú priame nahlasovanie príslušným vnútroštátnym orgánom alebo orgánom, úradom alebo agentúram Únie, napríklad v súvislosti s podvodmi týkajúcimi sa rozpočtu Únie, prevenciou a odhaľovaním prania špinavých peňazí a financovaním terorizmu alebo v oblasti finančných služieb.
Pozmeňujúci návrh 50 Návrh smernice Odôvodnenie 64
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(64) Osoby, ktoré priamo zverejňujú informácie, by mali mať nárok na ochranu aj v prípadoch, ak sa porušenie neriešilo (napríklad nebolo riadne posúdené alebo prešetrené, alebo neboli prijaté žiadne nápravné opatrenia) napriek tomu, že bolo nahlásené interne a/alebo externe pri odstupňovanom využití dostupných kanálov; alebo v prípadoch, keď nahlasujúce osoby majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že došlo k tajnej dohode medzi páchateľom porušenia a príslušným orgánom, že môžu byť utajené alebo zničené dôkazy alebo že účinnosť vyšetrovania príslušnými orgánmi by mohla byť ohrozená; alebo v prípadoch bezprostredného a zjavného ohrozenia verejného záujmu alebo ak existuje riziko nezvratnej škody okrem iného vrátane poškodenia fyzickej integrity.	(64) Osoby, ktoré priamo zverejňujú informácie, by mali mať nárok na ochranu aj v prípadoch, ak má verejnosť prevažujúci záujem na tom, aby bola priamo informovaná, alebo v prípadoch, ak sa porušenie neriešilo (napríklad nebolo riadne posúdené alebo prešetrené, alebo neboli prijaté žiadne nápravné opatrenia) napriek tomu, že bolo nahlásené interne a/alebo externe pri odstupňovanom využití dostupných kanálov; alebo v prípadoch, keď nahlasujúce osoby majú opodstatnené dôvody domnievať sa, že došlo k tajnej dohode medzi páchateľom porušenia a príslušným orgánom, že môžu byť utajené alebo zničené dôkazy alebo že účinnosť vyšetrovania príslušnými orgánmi by mohla byť ohrozená; alebo v prípadoch bezprostredného a zjavného ohrozenia verejného záujmu alebo ak existuje riziko nezvratnej škody okrem iného vrátane poškodenia fyzickej integrity.
Pozmeňujúci návrh 51 Návrh smernice Odôvodnenie 65
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(65) Nahlasujúce osoby by mali byť chránené pred akoukoľvek formou odvetných opatrení, či už priamych alebo nepriamych, ktoré prijali ich zamestnávatelia alebo zákazníci/príjemcovia služieb a osoby, ktoré pre týchto zákazníkov/príjemcov služieb pracujú alebo ktoré konajú v ich mene, vrátane spolupracovníkov a manažérov v tej istej organizácii alebo v iných organizáciách, s ktorými je nahlasujúca osoba v kontakte v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, ak je odvetné opatrenie dotknutou osobou odporúčané alebo tolerované. Mala by sa poskytovať ochrana proti odvetným opatreniam voči samotnej nahlasujúcej osobe, ale aj proti tým opatreniam, ktoré môžu byť prijaté voči právnemu subjektu, ktorý nahlasujúca osoba zastupuje, ako je odmietnutie poskytovania služieb, zaradenie na čiernu listinu alebo bojkotovanie obchodnej činnosti. Nepriame odvetné opatrenia zahŕňajú aj opatrenia prijaté proti rodinným príslušníkom nahlasujúcej osoby, ktorí sú takisto v pracovnom kontexte prepojení so zamestnávateľom nahlasujúcej osoby alebo s jej zákazníkom/príjemcom služieb a so zástupcami pracovníkov, ktorí nahlasujúcej osobe poskytli podporu.	(65) Nahlasujúce osoby a sprostredkovatelia by mali byť chránení pred akoukoľvek formou odvetných opatrení, či už priamych alebo nepriamych, ktoré prijali ich zamestnávatelia alebo zákazníci/príjemcovia služieb a osoby, ktoré pre týchto zákazníkov/príjemcov služieb pracujú alebo ktoré konajú v ich mene, vrátane spolupracovníkov a manažérov v tej istej organizácii alebo v iných organizáciách, s ktorými je nahlasujúca osoba v kontakte v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou, ak je odvetné opatrenie dotknutou osobou odporúčané alebo tolerované. Mala by sa poskytovať ochrana proti odvetným opatreniam voči samotnej nahlasujúcej osobe, ale aj proti tým opatreniam, ktoré môžu byť prijaté voči právnemu subjektu, ktorý nahlasujúca osoba zastupuje, ako je odmietnutie poskytovania služieb, zaradenie na čiernu listinu alebo bojkotovanie obchodnej činnosti. Ochrana pred odvetnými opatreniami by sa mala poskytovať aj fyzickým alebo právnickým osobám s úzkymi väzbami na nahlasujúcu osobu, bez ohľadu na povahu činností a na to, či sú platené alebo nie. Nepriame odvetné opatrenia zahŕňajú aj opatrenia prijaté proti rodinným príslušníkom nahlasujúcej osoby, ktorí sú takisto v pracovnom kontexte prepojení so zamestnávateľom nahlasujúcej osoby alebo s jej zákazníkom/príjemcom služieb a so zástupcami pracovníkov, ktorí nahlasujúcej osobe poskytli podporu. Ochrana by sa mala poskytnúť aj v prípade priamych a/alebo nepriamych odvetných opatrení prijatých treťou stranou.
Pozmeňujúci návrh 52 Návrh smernice Odôvodnenie 67
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(67) Potenciálnych oznamovateľov, ktorí si nie sú istí tým, ako hlásenie podať alebo či budú v konečnom dôsledku chránení, môže táto neistota od nahlasovania odradiť. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa príslušné informácie poskytovali ľahko použiteľným spôsobom a aby boli ľahko dostupné širokej verejnosti. Malo by byť k dispozícii individuálne, nestranné a dôverné bezplatné poradenstvo, napríklad v súvislosti s tým, či sa na predmetné informácie vzťahujú platné pravidlá o ochrane oznamovateľov, ktorý kanál nahlasovania možno najlepšie použiť a ktoré alternatívne postupy sú k dispozícii v prípade, že sa na tieto informácie nevzťahujú platné pravidlá („informovanie“). Prístup k takémuto poradenstvu môže pomôcť zabezpečiť, aby nahlasovanie prebiehalo prostredníctvom vhodných kanálov a zodpovedným spôsobom a aby boli porušenia a protiprávne konanie odhalené včas alebo aby sa im dokonca predchádzalo.	(67) Potenciálnych oznamovateľov, ktorí si nie sú istí tým, ako hlásenie podať alebo či budú v konečnom dôsledku chránení, môže táto neistota od nahlasovania odradiť. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa príslušné informácie poskytovali ľahko použiteľným spôsobom a aby boli ľahko dostupné širokej verejnosti, a mali by podporovať prácu organizácií občianskej spoločnosti, ktoré tieto informácie poskytujú. Malo by byť k dispozícii individuálne, nestranné a dôverné bezplatné poradenstvo, napríklad v súvislosti s tým, či sa na predmetné informácie vzťahujú platné pravidlá o ochrane oznamovateľov, ktorý kanál nahlasovania možno najlepšie použiť a ktoré alternatívne postupy sú k dispozícii v prípade, že sa na tieto informácie nevzťahujú platné pravidlá („informovanie“). Prístup k takémuto poradenstvu môže pomôcť zabezpečiť, aby nahlasovanie prebiehalo prostredníctvom vhodných kanálov a zodpovedným spôsobom a aby boli porušenia a protiprávne konanie odhalené včas alebo aby sa im dokonca predchádzalo.
Pozmeňujúci návrh 53 Návrh smernice Odôvodnenie 69
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(69) Nemalo by byť možné zmluvnými prostriedkami dosiahnuť vzdanie sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Právne alebo zmluvné záväzky jednotlivcov, napríklad doložky o lojalite v zmluvách alebo dohody o mlčanlivosti/nezverejňovaní informácií, nemožno použiť na to, aby sa pracovníkom zabránilo v nahlasovaní, odoprela sa im ochrana alebo aby boli sankcionovaní za to, že tak urobili. Táto smernica by zároveň nemala mať vplyv na ochranu povinnosti advokáta alebo inej osoby zachovávať mlčanlivosť, ako sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch.	(69) Nemalo by byť možné zmluvnými prostriedkami dosiahnuť vzdanie sa práv a povinností vyplývajúcich z tejto smernice. Právne alebo zmluvné záväzky jednotlivcov, napríklad doložky o lojalite v zmluvách alebo dohody o mlčanlivosti/nezverejňovaní informácií, nemožno použiť na to, aby sa jednotlivcom zabránilo v nahlasovaní, odoprela sa im ochrana alebo aby boli sankcionovaní za to, že tak urobili. Táto smernica by zároveň nemala mať vplyv na ochranu povinnosti advokáta alebo inej osoby zachovávať mlčanlivosť, ako sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch.
Pozmeňujúci návrh 54 Návrh smernice Odôvodnenie 71
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(71) Okrem výslovného zákazu odvetných opatrení stanoveného v právnych predpisoch je nevyhnutné, aby nahlasujúce osoby, ktoré boli vystavené odvetným opatreniam, mali prístup k právnym prostriedkom nápravy. Primeraný prostriedok nápravy bude v jednotlivých prípadoch určený podľa typu odvetného opatrenia. Môže mať formu opätovného nadobudnutia pozície (napríklad v prípade prepustenia, presunutia alebo preradenia na nižšiu pozíciu, alebo v prípade odopretia odbornej prípravy alebo povýšenia) alebo obnovenia zrušeného povolenia, licencie alebo zmluvy; náhrady za súčasné a budúce finančné straty (za ušlé minulé mzdy, ale aj za stratu budúcich príjmov, náklady spojené so zmenou povolania); náhrady za iné ekonomické škody, ako sú náklady na právne úkony a výdavky na lekárske ošetrenie, a za nehmotné škody (bolesť a utrpenie).	(71) Okrem výslovného zákazu odvetných opatrení stanoveného v právnych predpisoch je nevyhnutné, aby nahlasujúce osoby, ktoré boli vystavené odvetným opatreniam, mali prístup k právnym prostriedkom nápravy. Primeraný prostriedok nápravy bude v jednotlivých prípadoch určený podľa typu odvetného opatrenia. Môže mať formu opätovného nadobudnutia pozície (napríklad v prípade prepustenia, presunutia alebo preradenia na nižšiu pozíciu, alebo v prípade odopretia odbornej prípravy alebo povýšenia) alebo obnovenia zrušeného povolenia, licencie alebo zmluvy; náhrady za súčasné a budúce finančné straty (za ušlé minulé mzdy, ale aj za stratu budúcich príjmov, náklady spojené so zmenou povolania); náhrady za iné ekonomické škody, ako sú náklady na právne úkony a výdavky na lekárske ošetrenie a psychologickú liečbu, a za nehmotné škody (bolesť a utrpenie).
Pozmeňujúci návrh 55 Návrh smernice Odôvodnenie 75
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(75) Príslušné právne poplatky môžu pre nahlasujúce osoby, ktoré v súdnom konaní napadnú odvetné opatrenia prijaté voči nim, predstavovať značné náklady. Hoci tieto poplatky na konci konania môžu získať späť, nemusia byť schopné uhradiť ich vopred, najmä ak sú nezamestnané alebo ak sa nachádzajú na čiernej listine. Pomoc v trestnom konaní, najmä v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919⁵⁹ a vo všeobecnosti podpora pre osoby, ktoré majú vážne finančné potreby, môže byť v niektorých prípadoch kľúčová pri účinnom presadzovaní ich práv na ochranu.	(75) Príslušné právne poplatky môžu pre nahlasujúce osoby, ktoré v súdnom konaní napadnú odvetné opatrenia prijaté voči nim, predstavovať značné náklady. Hoci tieto poplatky na konci konania môžu získať späť, nemusia byť schopné uhradiť ich vopred, najmä ak sú nezamestnané alebo ak sa nachádzajú na čiernej listine. Pomoc v trestnom konaní, najmä v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919⁵⁹ a vo všeobecnosti podpora pre osoby, ktoré majú vážne finančné potreby, je kľúčová pri účinnom presadzovaní ich práv na ochranu.
_________________	_________________
⁵⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1).	⁵⁹ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4.11.2016, s. 1).
Pozmeňujúci návrh 56 Návrh smernice Odôvodnenie 80
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(80) Touto smernicou sa zavádzajú minimálne normy a členské štáty by mali mať právomoc zaviesť alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia pre nahlasujúcu osobu za predpokladu, že takéto ustanovenia nezasahujú do opatrení na ochranu dotknutých osôb.	(80) Touto smernicou sa zavádzajú minimálne normy a členské štáty by mali mať právomoc zaviesť alebo zachovať priaznivejšie ustanovenia pre nahlasujúcu osobu za predpokladu, že takéto ustanovenia nezasahujú do opatrení na ochranu dotknutých osôb, a mali by sa k tomu nabádať.
Pozmeňujúci návrh 57 Návrh smernice Odôvodnenie 81
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(81) V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný a bezpečný pohyb tovaru a služieb. Vnútorný trh by mal občanom Únie priniesť pridanú hodnotu vo forme lepšej kvality a bezpečnosti tovarov a služieb a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia a životného prostredia, ako aj voľný pohyb osobných údajov. Článok 114 ZFEÚ je preto vhodným právnym základom na prijatie opatrení potrebných na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Okrem článku 114 ZFEÚ by táto smernica mala mať dodatočné osobitné právne základy, aby sa pokryli oblasti, ktoré sa pri prijímaní opatrení Únie opierajú o články 16, 33, 43, 50, 53 ods. 1, články 62, 91, 100, 103, 109, 168, 169 a 207 ZFEÚ a článok 31 Zmluvy o Euratome. Keďže cieľom tejto smernice je aj lepšie chrániť finančné záujmy Únie, mal by sa ako právny základ zahrnúť aj článok 325 ods. 4 ZFEÚ.	(81) V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ má vnútorný trh zahŕňať oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný a bezpečný pohyb tovaru a služieb. Vnútorný trh by mal občanom Únie priniesť pridanú hodnotu vo forme lepšej kvality a bezpečnosti tovarov a služieb a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia a životného prostredia, ako aj voľný pohyb osobných údajov. Článok 114 ZFEÚ je preto vhodným právnym základom na prijatie opatrení potrebných na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu. Okrem článku 114 ZFEÚ by táto smernica mala mať dodatočné osobitné právne základy, aby sa pokryli oblasti, ktoré sa pri prijímaní opatrení Únie opierajú o články 9, 10, 11, 12, 15, 16, 33, 43, 50, článok 53 ods. 1, články 62, 91, 100, 103, 109, 168, 169, 207 a 352 ZFEÚ a článok 31 Zmluvy o Euratome. Keďže cieľom tejto smernice je aj lepšie chrániť finančné záujmy Únie, mal by sa ako právny základ zahrnúť aj článok 325 ods. 4 ZFEÚ.
Pozmeňujúci návrh 58 Návrh smernice Odôvodnenie 84
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(84) Cieľ tejto smernice, konkrétne posilniť presadzovanie v určitých oblastiach politiky a pri určitých aktoch, v prípade ktorých môže porušenie práva Únie vážne poškodiť verejný záujem, prostredníctvom účinnej ochrany oznamovateľov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť, ak budú členské štáty konať samostatne alebo nekoordinovaným spôsobom, ale je možné ho lepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení Únie stanovujúcich minimálne normy v oblasti harmonizácie ochrany oznamovateľov. Navyše len opatreniami Únie možno zabezpečiť súdržnosť a zosúladiť existujúce pravidlá Únie o ochrane oznamovateľov. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.	(84) Cieľ tejto smernice, konkrétne posilniť presadzovanie v určitých oblastiach politiky a pri určitých aktoch, v prípade ktorých môže pochybenie či protiprávne konanie alebo porušenie práva Únie vážne poškodiť verejný záujem, prostredníctvom účinnej ochrany oznamovateľov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť, ak budú členské štáty konať samostatne alebo nekoordinovaným spôsobom, ale je možné ho lepšie dosiahnuť prostredníctvom opatrení Únie stanovujúcich minimálne normy v oblasti harmonizácie ochrany oznamovateľov. Navyše len opatreniami Únie možno zabezpečiť súdržnosť a zosúladiť existujúce pravidlá Únie o ochrane oznamovateľov. Únia preto môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako sa stanovuje v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica nepresahuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.
Pozmeňujúci návrh 59 Návrh smernice Odôvodnenie 85
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(85) V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Táto smernica sa preto musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami. Cieľom tejto smernice je najmä zabezpečiť úplné dodržiavanie slobody prejavu a práva na informácie, právo na ochranu osobných údajov, slobodu podnikania, právo na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, právo na účinný prostriedok nápravy a právo na obhajobu.	(85) V tejto smernici sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Táto smernica sa preto musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami tak, že sa zabezpečí úplné dodržiavanie, okrem iného, slobody prejavu a práva na informácie, práva na ochranu osobných údajov, slobody podnikania, práva na vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, práva na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, práva na vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, práva na vysokú úroveň ochrany životného prostredia, práva na dobrú správu vecí verejných, práva na účinný prostriedok nápravy a práva na obhajobu.
Pozmeňujúci návrh 60 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. S cieľom posilniť presadzovanie právnych predpisov a politík Únie v konkrétnych oblastiach sa v tejto smernici stanovujú spoločné minimálne normy na ochranu osôb nahlasujúcich tieto nezákonné činnosti alebo zneužitie práva:	1. S cieľom posilniť presadzovanie právnych predpisov a politík Únie a členských štátov sa v tejto smernici stanovujú spoločné minimálne normy na ochranu osôb nahlasujúcich najmä tieto nezákonné činnosti, zneužitie práva alebo akékoľvek pochybenie, poškodenie alebo ohrozenie verejného záujmu:
Pozmeňujúci návrh 61 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) porušenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti aktov Únie stanovených v prílohe (časť I a časť II), pokiaľ ide o tieto oblasti:	vypúšťa sa
i) verejné obstarávanie;
ii) finančné služby, predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;
iii) bezpečnosť výrobkov;
iv) bezpečnosť dopravy;
v) ochrana životného prostredia;
vi) jadrová bezpečnosť;
vii) bezpečnosť potravín a krmív, zdravie a dobré životné podmienky zvierat;
viii) verejné zdravie;
ix) ochrana spotrebiteľov;
x) ochrana súkromia a osobných údajov a bezpečnosť sietí a informačných systémov.
Pozmeňujúci návrh 62 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – písmeno d
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
d) porušenia týkajúce sa vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 26 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o konania, ktoré porušujú pravidlá v oblasti dane z príjmov právnických osôb alebo dojednania, ktorých účelom je získať daňové zvýhodnenie, ktoré marí predmet alebo účel platného práva v oblasti dane z príjmov právnických osôb.	d) porušenia týkajúce sa vnútorného trhu, ako sa uvádza v článku 26 ods. 2 ZFEÚ, najmä pokiaľ ide o konania, ktoré porušujú pravidlá v oblasti dane z príjmov právnických osôb alebo dojednania, ktorých účelom je získať daňové zvýhodnenie, ktoré marí predmet alebo účel platného práva v oblasti dane z príjmov právnických osôb.
Pozmeňujúci návrh 63 Návrh smernice Článok 1 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	d a) všetky zvyšné sektory, v ktorých bol poškodený verejný záujem alebo v ktorých došlo k porušeniu práva Únie.
Pozmeňujúci návrh 64 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – úvodná časť
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Táto smernica sa vzťahuje na nahlasujúce osoby pracujúce v súkromnom alebo verejnom sektore, ktoré získali informácie o porušeniach v súvislosti s pracovnou činnosťou a ku ktorým patria prinajmenšom:	1. Táto smernica sa vzťahuje na nahlasujúce osoby v súkromnom alebo verejnom sektore, ktoré získali informácie o porušeniach a ku ktorým patria prinajmenšom:
Pozmeňujúci návrh 65 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – písmeno a
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
a) osoby, ktoré majú postavenie pracovníka v zmysle článku 45 ZFEÚ;	a) osoby, ktoré majú postavenie pracovníka alebo bývalého pracovníka v zmysle článku 45 ZFEÚ podľa výkladu Súdneho dvora Európskej únie, bez ohľadu na to, či sú platené alebo neplatené;
Pozmeňujúci návrh 66 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	da) zamestnanci Európskej únie podľa vymedzenia v rámci služobného poriadku EÚ;
Pozmeňujúci návrh 67 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – písmeno d b (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	db) konzultanti, stážisti, pracujúci študenti, dočasní pracovníci a bývalí zamestnanci;
Pozmeňujúci návrh 68 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – písmeno d c (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	dc) investigatívni novinári;
Pozmeňujúci návrh 69 Návrh smernice Článok 2 – odsek 1 – písmeno d d (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	dd) osoby, ktoré sú alebo ktoré boli v styku s organizáciami.
Pozmeňujúci návrh 70 Návrh smernice Článok 2 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Táto smernica sa vzťahuje aj na nahlasujúce osoby, ktorých pracovný pomer sa ešte len má začať, ak boli informácie o porušení získané počas procesu náboru alebo iného rokovania pred uzavretím zmluvy.	2. Táto smernica sa vzťahuje aj na nahlasujúce osoby, ktorých pracovný pomer sa ešte len má začať, ak boli informácie o porušení získané počas procesu náboru alebo iného rokovania pred uzavretím zmluvy, a na nahlasujúce osoby, ktorých pracovnoprávny vzťah sa skončil.
Pozmeňujúci návrh 71 Návrh smernice Článok 2 – odsek 2 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	2 a. Bez toho, aby boli dotknuté články 22a, 22b a 22c nariadenia č. 31 (EHS), 11 (ESAE), sa táto smernica vzťahuje aj na úradníkov a ostatných zamestnancov Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktorí nahlasujú informácie o akýchkoľvek porušeniach uvedených v článku 1.
Pozmeňujúci návrh 72 Návrh smernice Článok 2 – odsek 2 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	2b. Táto smernica sa vzťahuje aj na osoby, ktoré uľahčujú nahlasovanie, ako sú sprostredkovatelia, a na všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré sa pravidelne alebo v rámci svojho povolania zapájajú do zberu a zverejňovania informácií akýmikoľvek masovokomunikačnými prostriedkami.
Pozmeňujúci návrh 73 Návrh smernice Článok 2 – odsek 2 c (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	2c. Táto smernica sa vzťahuje aj na právnické a fyzické osoby spojené s nahlasujúcou osobou, ak tieto osoby preukážu, že utrpeli ujmu v dôsledku spojenia s nahlasujúcou osobou.
Pozmeňujúci návrh 74 Návrh smernice Článok 2 – odsek 2 d (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	2d. Táto smernica sa vzťahuje na úradníkov, ako aj na iných zamestnancov a stážistov pracujúcich v inštitúciách, agentúrach a orgánoch Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 75 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(1) „porušenia“ sú skutočné alebo možné nezákonné činnosti alebo zneužitie práva týkajúce sa aktov Únie a oblastí patriacich do rozsahu pôsobnosti uvedeného v článku 1 a v prílohe;	(1) „porušenia“ sú skutočné alebo možné nezákonné činnosti alebo zneužitie práva Únie;
Pozmeňujúci návrh 76 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 3
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(3) „zneužitie práva“ je konanie alebo opomenutie patriace do rozsahu pôsobnosti práva Únie, ktoré sa formálne nejaví ako nezákonné, ale marí predmet alebo účel sledovaný platnými pravidlami;	(3) „zneužitie práva“ je konanie alebo opomenutie patriace do rozsahu pôsobnosti práva Únie, ktoré sa formálne nejaví ako nezákonné, ale marí alebo skresľuje predmet alebo účel sledovaný platnými pravidlami;
Pozmeňujúci návrh 77 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 5
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(5) „hlásenie“ je poskytnutie informácií týkajúcich sa porušenia, ku ktorému došlo alebo ku ktorému pravdepodobne dôjde v organizácii, v ktorej nahlasujúca osoba pracuje alebo pracovala, alebo v inej organizácii, s ktorou je alebo bola v kontakte prostredníctvom svojej práce;	(5) „hlásenie“ je poskytnutie informácií v dobrej viere týkajúcich sa porušenia, ku ktorému došlo alebo ku ktorému pravdepodobne dôjde;
Pozmeňujúci návrh 78 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 8
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(8) „zverejnenie informácií“ je verejné sprístupnenie informácií o porušeniach získaných v súvislosti s pracovnou činnosťou;	(8) „zverejnenie informácií“ je verejné sprístupnenie informácií o porušeniach;
Pozmeňujúci návrh 79 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 9 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	9a) „sprostredkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá uľahčuje hlásenie alebo zverejnenie informácií;
Pozmeňujúci návrh 80 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 10
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(10) „súvislosť s pracovnou činnosťou“ je súčasná alebo minulá pracovná činnosť vo verejnom alebo súkromnom sektore, prostredníctvom ktorej môžu osoby bez ohľadu na jej charakter získať informácie o porušeniach a v rámci ktorej môžu byť tieto osoby vystavené odvetným opatreniam, ak porušenia nahlásia;	(10) „súvislosť s pracovnou činnosťou“ je súčasná alebo minulá pracovná činnosť vo verejnom alebo súkromnom sektore, prostredníctvom ktorej môžu osoby bez ohľadu na jej charakter získať informácie o porušeniach;
Pozmeňujúci návrh 81 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 12
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(12) „odvetné opatrenie“ je akékoľvek hroziace alebo skutočné konanie alebo opomenutie vyvolané interným alebo externým nahlásením, ku ktorému dochádza v súvislosti s pracovnou činnosťou a ktoré nahlasujúcej osobe spôsobuje alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu;	(12) „odvetné opatrenie“ je akékoľvek hroziace alebo skutočné konanie alebo opomenutie vyvolané interným alebo externým nahlásením, ktoré nahlasujúcej osobe, jej rodinným príslušníkom, príbuzným a osobám uľahčujúcim nahlasovanie spôsobuje alebo môže spôsobiť neopodstatnenú ujmu;
Pozmeňujúci návrh 82 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 13
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
(13) „následné opatrenia“ sú akékoľvek interné alebo externé opatrenia, ktoré prijme príjemca hlásenia na posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a prípadne na vyriešenie nahláseného porušenia vrátane opatrení, ako je interné prešetrovanie, vyšetrovanie, trestné stíhanie, kroky na vymáhanie finančných prostriedkov a ukončenie;	(13) „následné opatrenia“ sú akékoľvek interné alebo externé opatrenia, ktoré prijme príjemca hlásenia na posúdenie správnosti tvrdení uvedených v hlásení a prípadne na vyriešenie nahláseného porušenia vrátane opatrení, ako je interné prešetrovanie, vyšetrovanie, trestné stíhanie, kroky na vymáhanie finančných prostriedkov a ukončenie, ako aj akékoľvek iné vhodné nápravné alebo zmierňujúce opatrenia;
Pozmeňujúci návrh 83 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 14 a (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	14 a) „osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby, v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679;
Pozmeňujúci návrh 84 Návrh smernice Článok 3 – odsek 1 – bod 14 b (nový)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	14b) „spracúvanie“ je operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami, v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679;
Pozmeňujúci návrh 85 Návrh smernice Článok 4 – odsek 1
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
1. Členské štáty zabezpečia, aby právne subjekty v súkromnom a verejnom sektore vytvorili interné kanály a postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia, v prípade potreby po konzultácii so sociálnymi partnermi.	1. Členské štáty zabezpečia, aby právne subjekty v súkromnom a verejnom sektore vytvorili interné kanály a postupy pre nahlasovanie a pre následné opatrenia v nadväznosti na hlásenia a pre ochranu nahlasujúcich osôb, v prípade potreby po konzultácii so sociálnymi partnermi.
Pozmeňujúci návrh 86 Návrh smernice Článok 4 – odsek 2
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
2. Takéto kanály a postupy umožňujú nahlasovanie zamestnancom subjektu. Môžu umožniť nahlasovanie aj iným osobám, ktoré sú v kontakte so subjektom v súvislosti so svojou pracovnou činnosťou podľa článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d), ale používanie kanálov interného nahlasovania nie je pre tieto kategórie osôb povinné.	2. Takéto kanály a postupy umožňujú nahlasovanie zamestnancom subjektu. Môžu umožniť nahlasovanie aj iným osobám, ktoré sú v kontakte so subjektom v súvislosti so svojou činnosťou podľa článku 2 ods. 1 písm. b), c) a d).
Pozmeňujúci návrh 87 Návrh smernice Článok 4 – odsek 3 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) súkromné právne subjekty akejkoľvek veľkosti pôsobiace v oblasti finančných služieb alebo vystavené možnosti prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako sú upravené v aktoch Únie uvedených v prílohe.	c) súkromné právne subjekty akejkoľvek veľkosti pôsobiace v oblasti finančných služieb alebo vystavené možnosti prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ako sú upravené v práve Únie;
Pozmeňujúci návrh 88 Návrh smernice Článok 4 – odsek 6 – písmeno a a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	aa) inštitúcie, agentúry a orgány Európskej únie;
Pozmeňujúci návrh 89 Návrh smernice Článok 4 – odsek 6 – písmeno c
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
c) obce, ktoré majú viac ako 10 000 obyvateľov;	c) obce;
Pozmeňujúci návrh 90 Návrh smernice Článok 4 – odsek 6 – písmeno d a (nové)
Text predložený Komisiou	Pozmeňujúci návrh
	da) inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Európskej únie zriadené Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o fungovaní Európskej únie alebo Zmluvou o Euratome alebo na ich základe;
Pozmeňujúci návrh 91 Návrh smernice Článok 5 – odsek 1 – písmeno a