SPRÁVA o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o obrane akademickej slobody vo vonkajšej činnosti EÚ
27.11.2018 - (2018/2117(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Wajid Khan
NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o obrane akademickej slobody vo vonkajšej činnosti EÚ
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 13,
– so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,
– so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 12. mája 2014,
– so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a na politiku Európskej únie v tejto oblasti,
– so zreteľom na odporúčanie o statuse pedagogického personálu v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ktoré prijala Generálna konferencia Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) na svojom 29. zasadnutí 21. októbra až 12. novembra 1997,
– so zreteľom na Limskú deklaráciu o akademickej slobode a autonómii inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktorú prijala World University Service v septembri 1988,
– so zreteľom na rezolúciu č. 29/7 o práve na vzdelávanie, ktorú prijala Rada OSN pre ľudské práva na svojom 42. zasadnutí 2. júla 2015,
– so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 13 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva prijatú 8. decembra 1999 na jeho dvadsiatom prvom zasadnutí,
– so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie č. 891/2017,
– so zreteľom na správy národných, európskych a medzinárodných mimovládnych organizácií (MVO), a najmä na zásady štátnej zodpovednosti za ochranu vysokoškolského vzdelávania pred útokmi,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o základných právach,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,
– so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0403/2018),
A. keďže UNESCO vymedzuje slobodu ako právo (bez obmedzenia predpísanou doktrínou) na slobodu vyučovania a diskusie, slobodu pri uskutočňovaní výskumu a rozširovaní a zverejňovaní ich výsledkov, slobodu vyjadrovať svoje stanovisko o inštitúcii alebo systéme, v ktorom pracujú, oslobodenie od cenzúry inštitúcií a slobodu účasti v profesionálnych alebo reprezentatívnych akademických orgánoch;
B. keďže právo na vzdelanie je mimoriadne dôležité pre požívanie všetkých ostatných ľudských práv a dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja; keďže toto právo možno požívať len v atmosfére akademickej slobody a autonómie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;
C. keďže v Limskej deklarácii o akademickej slobode a autonómii inštitúcií vysokoškolského vzdelávania sa akademická sloboda vymedzuje ako sloboda členov akademickej obce – zahŕňajúcej všetky osoby, ktoré vyučujú, študujú, skúmajú a pracujú v inštitúcii vysokoškolského vzdelávania – jednotlivo alebo kolektívne získavať, rozvíjať a prenášať vedomosti prostredníctvom výskumu, štúdia, diskusie, dokumentácie, výroby, tvorby, výučby, prednášania a písania;
D. keďže toto vymedzenie musí byť založené na základných demokratických hodnotách vrátane zásad spravodlivého prístupu a boja proti diskriminácii, zodpovednosti, kritického a nezávislého myslenia, inštitucionálnej autonómnosti a sociálnej zodpovednosti; keďže demokracia nemôže existovať bez akademickej slobody, ktorá umožňuje informovanú diskusiu;
E. keďže akademická sloboda je kľúčovým prvkom na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG) zakotvených v Agende 2030, v ktorej kvalitné vzdelávanie, vedecký výskum a inovácie zastávajú popredné miesto;
F. keďže autonómnosť vzdelávacích inštitúcií je nevyhnutným predpokladom toho, aby plnili svoje náležité funkcie; keďže akademická sloboda si vyžaduje neustálu a ostražitú ochranu pred neprimeraným tlakom zo strany štátu alebo obchodných záujmov;
G. keďže akademická sloboda – vrátane jej zložiek, ako je sloboda myslenia, názoru, prejavu, združovania, cestovania a výučby – prispieva k vytváraniu priestoru, v ktorom môže akákoľvek otvorená a stabilná pluralistická spoločnosť slobodne uvažovať, klásť otázky, vymieňať si názory a vytvárať, využívať a šíriť vedomosti;
H. keďže útoky na akademickú slobodu oslabujú výskum, štúdium, výučbu, verejnú diskusiu a právo na vzdelanie, podkopávajú akademickú kvalitu a sociálny, politický, hospodársky a kultúrny rozvoj; keďže odpovede na otázky v spoločnosti by sa mali hľadať pomocou rozumu, dôkazov a presvedčovania;
I. keďže právo na vzdelanie, výučbu a výskum možno plne požívať len v atmosfére akademickej slobody;
J. keďže akademická obec a vzdelávacie inštitúcie sú čoraz zraniteľnejšie voči zasahovaniu, tlakom alebo represiám zo strany štátov, podnikateľského sektora alebo iných neštátnych subjektov; keďže každý rok dochádza na celom svete k stovkám útokov voči univerzitám, inštitúciám vysokoškolského vzdelávania a ich členom vrátane vrážd, násilia a zmiznutia, neoprávneného odňatia slobody/zadržania, neoprávneného trestného stíhania, straty postavenia, neoprávneného prepustenia/vylúčenia zo štúdia, obmedzení cestovania alebo pohybu a iných extrémnych alebo systémových hrozieb; keďže k porušovaniu akademických slobôd dochádza aj v členských štátoch Európskej únie a u jej najbližších partnerov;
K. keďže škrty vo verejnom financovaní vzdelávania vrátane vysokoškolského vzdelávania a následná potreba alternatívnych zdrojov príjmu ohrozujú akademickú slobodu, najmä ak takéto externé financovanie pochádza od zahraničných autokratických režimov alebo nadnárodných korporácií;
L. keďže zahraničné vzdelávacie inštitúcie v rámci Európskej únie čelia útokom národných vlád a stretávajú sa s porušovaním akademickej slobody;
M. keďže pokusy o kontrolu alebo umlčanie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania alebo ich akademických pracovníkov, študentov a zamestnancov značne presahujú rámec priamo dotknutých jednotlivcov a inštitúcií a vplývajú na celú spoločnosť obmedzovaním priestoru na inkluzívnu demokratickú účasť, slobodu prejavu a na posilnenie postavenia všetkých občanov, pričom zároveň pripravujú budúce generácie o kvalitných akademických pracovníkov a výskumníkov;
N. keďže účinné uplatňovanie práva na vzdelanie a zaručenie akademickej slobody si vyžadujú, aby štáty zabezpečili primeranú a spoľahlivú úroveň financovania vzdelávania; keďže politiky finančnej a hospodárskej úspornosti vážne podlamujú akademickú slobodu a robia to naďalej na celom svete, aj v rámci Európskej únie;
O. keďže porušovanie akademickej slobody sa len zriedka rieši v rámci ľudských práv, čo čiastočne odráža neznalosť otázok týkajúcich sa akademickej slobody medzi advokátmi v oblasti ľudských práv a čiastočne aj to, že obvinenia sa často týkajú iných práv, ktoré sú porušované, ako je sloboda prejavu alebo názoru; keďže v dôsledku toho sú normy v tejto oblasti nedostatočne rozvinuté a porušenia akademickej slobody sa často neoznamujú;
P. keďže existuje všeobecná potreba zvýšiť informovanosť o význame akademickej slobody ako nástroja na podporu demokracie, rešpektovania zásady právneho štátu a zodpovednosti a vytvoriť príležitosti na zlepšenie kapacity na ich presadzovanie a obranu;
Q. keďže je dôležité chápať útoky na akademickú slobodu ako súčasť globálneho javu a podporovať uznanie akademických pracovníkov a študentov nielen ako jednotlivcov, ktorých práva sú porušované, ale aj ako obhajcov ľudských práv, ktorí sú napádaní; keďže je potrebná široká odozva na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni, a to z oblasti samotného vysokoškolského vzdelávania, ako aj zo strany občianskej spoločnosti a širokej verejnosti;
R. keďže mnohí akademickí pracovníci a študenti vystavení riziku nie sú schopní získať prístup k príležitostiam, ktoré poskytujú programy EÚ pre akademickú mobilitu a obhajcov ľudských práv, pretože nespĺňajú kritériá účasti alebo majú veľké ťažkosti pri dodržiavaní všeobecných postupov podávania žiadostí, požiadaviek a harmonogramov;
S. keďže finančné obmedzenia programov EÚ sa týkajú aj činnosti organizácií a univerzít v EÚ, ktoré už podporujú študentov a akademických pracovníkov, ktorí sú ohrození alebo utekajú zo svojich krajín v dôsledku hrozby prenasledovania za ich akademickú angažovanosť; keďže tieto organizácie a univerzity si vyžadujú väčšiu pomoc pre svoje činnosti a iniciatívy;
T. keďže EÚ sa zaviazala podporovať a chrániť ľudské práva, demokratické inštitúcie a právny štát na celom svete; keďže v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu sa vyzýva na účinnejšiu politiku na podporu ľudských práv a demokracie v EÚ vrátane zvýšenia účinnosti dialógov o ľudských právach, zlepšenia viditeľnosti a vplyvu stratégií krajín v oblasti ľudských práv, so zameraním na účinné vykonávanie usmernení EÚ pre ľudské práva a na zlepšenie verejnej diplomacie a komunikácie v oblasti ľudských práv;
1. predkladá Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku tieto odporúčania:
a) výslovne uznať dôležitosť akademickej slobody vo verejných vyhláseniach, politikách a opatreniach týkajúcich sa vonkajšej činnosti EÚ vrátane uznania zásad, že myšlienky nie sú trestné činy a že kritická rétorika nie je nelojálna, ale sú skôr dôležitou súčasťou demokratickej spoločnosti a jej vývoja, že autonómnosť vzdelávacích inštitúcií by mala byť vždy chránená a že akademická sloboda zohráva zásadnú úlohu v pokroku vzdelávania a rozvoji ľudstva a modernej spoločnosti;
b) uznať, že nároky na akademickú slobodu patria do pôsobnosti existujúcich právnych predpisov v oblasti ľudských práv, ktoré vyplývajú z práva na vzdelanie a práva na slobodu prejavu a presvedčenia; pripomínať, že akademická sloboda sa vzťahuje aj na slobodu akademikov, pokiaľ ide o publikovanie informácií, vykonávanie výskumu a šírenie poznatkov a pravdy bez obmedzenia, slobodu vyjadriť svoje názory a presvedčenie – a to aj v prípade, že sú kontroverzné alebo nepopulárne – v oblastiach svojho výskumu a odborných znalostí, čo môže zahŕňať skúmanie fungovania verejných inštitúcií v danom politickom systéme a jeho kritiku;
c) verejne upozorňovať na problémy útokov na akademickú slobodu vrátane ich negatívnych dôsledkov; vyjadrovať obavy týkajúce sa zraniteľnosti akademickej obce voči neprimeranému zasahovaniu zo strany vnútroštátnych orgánov, súkromných subjektov alebo podnikových záujmov a; pripomínať zodpovednosť štátov za zaručenie akademickej slobody, konanie v súlade s nimi a proaktívnu ochranu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, akademikov a študentov pred útokmi, a to bez ohľadu na ich pôvod a povahu;
d) zabezpečiť, aby zástupcovia inštitúcií a členských štátov EÚ, ktorí navštevujú tretie krajiny, boli informovaní o situácii v oblasti akademickej slobody;
e) preukázať podporu inštitúciám, zamestnancom a študentom, ktorí sú ohrození alebo boli obeťami donucovania alebo násilných útokov, a verejne odsúdiť takéto útoky informovaním o tomto probléme na všetkých úrovniach, a to aj vyhláseniami, návštevami, výzvami na verejné vystúpenia a monitorovaním súdnych konaní a väzenských podmienok a konkrétnymi odkazmi na jednotlivé prípady ohrozených členov komunít vysokoškolského vzdelávania;
f) podporovať rovnaký prístup k akademickej obci bez ohľadu na etnický pôvod, kastu, zdravotné postihnutie, národnosť, náboženské vyznanie, rodovú identitu, sexuálnu orientáciu alebo iný status; pri rokovaniach s tretími krajinami venovať osobitnú pozornosť podpore odstraňovania diskriminácie na základe pohlavia a všetkých foriem násilia a pomôcť pri uplatňovaní rodovej rovnosti a práva na vzdelanie pre všetkých;
g) zdôrazniť, že útoky na akademickú slobodu sa môžu uskutočňovať aj vo forme kybernetických útokov, keďže akademickí pracovníci dnes čoraz viac využívajú internet a sociálne médiá na vyjadrenie svojich myšlienok a názorov;
h) posilniť akademickú slobodu na rôznych úrovniach politických dialógov vrátane dialógov a konzultácií o ľudských právach s partnerskými krajinami; zintenzívniť diplomatické úsilie s partnerskými krajinami prostredníctvom bilaterálnej a multilaterálnej angažovanosti v súvislosti s prípadmi vzbudzujúcimi obavy spojenými s hrozbami alebo útokmi na akademickú slobodu a mimoriadne násilnými útokmi na inštitúcie a členov komunity vysokoškolského vzdelávania, ako aj diskriminačných politík alebo praktík, neprimeraného obmedzenia výskumu alebo prejavu, neoprávneného stíhania alebo zadržania a obmedzovania práva zakladať odbory alebo vstupovať do nich; povzbudiť partnerské krajiny, aby zriadili rámec pre akademickú slobodu a inštitucionálnu autonómiu a monitorovali vykonávanie týchto základných práv; zabezpečiť, aby všetky medzinárodné dohody o spolupráci s partnerskými krajinami rešpektovali tieto zásady;
i) povzbudzovať všetky štáty, aby uskutočnili to, čo väčšina členských štátov EÚ už urobila, a podporili a vykonali Deklaráciu o bezpečných školách a jej sprievodné Usmernenia na ochranu škôl a univerzít pred vojenským využívaním počas ozbrojeného konfliktu, ktoré slúžia ako návod týkajúci sa zodpovednosti za ochranu základných hodnôt, najmä akademickej slobody a inštitucionálnej autonómie, v prípade násilných a donucovacích útokov na vysokoškolské vzdelávanie;
j) spolupracovať s OSN, Radou Európy, medzinárodnými agentúrami, občianskou spoločnosťou a komunitami vysokoškolského vzdelávania s cieľom vytvoriť mechanizmy na monitorovanie a nahlasovanie útokov, hrozieb a neprimeraných obmedzení týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania a jednotlivých akademických pracovníkov; a posilniť a presadzovať monitorovanie s cieľom zvýšiť informovanosť, vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom a zlepšiť úsilie zamerané na predchádzanie útokom na akademickú slobodu a odozvu na ne;
k) zapájať sa do pravidelného dialógu s univerzitnými komunitami, ako aj s organizáciami, ktorých poslaním je chrániť komunity vysokoškolského vzdelávania, a podporovať ho a presadzovať akademickú slobodu s cieľom vytvoriť najlepšie politické rámce, iniciatívy a stratégie obhajoby akademickej slobody;
l) prispievať k rozvoju kapacít na rýchle, dôkladné a transparentné vyšetrovanie prípadov porušovania akademickej slobody, najmä v situáciách, ktoré sa týkajú násilných útokov; zlepšiť úsilie o predchádzanie útokom na akademickú slobodu a odozvu na ne a vynaložiť všetko primerané úsilie na vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom;
m) podporovať prácu na výskume a obhajobu zamerané na reformu právnych predpisov a nariadení, ktorými sa inštitúciám vysokoškolského vzdelávania ukladajú neprimerané obmedzenia akademickej slobody alebo akademickej autonómie, a presadzovať inštitucionálnu autonómiu ako spôsob ochrany systémov vysokoškolského vzdelávania pred zasahovaním štátu, podnikateľského sektora alebo neštátnych subjektov a ochrany vysokoškolského vzdelávania pred politizáciou a ideologickou manipuláciou;
n) zintenzívniť diplomatické úsilie s partnerskými krajinami prostredníctvom bilaterálnej a multilaterálnej angažovanosti v súvislosti s prípadmi vzbudzujúcimi obavy spojenými s hrozbami alebo útokmi na akademickú slobodu, najmä násilnými útokmi na inštitúcie a členov komunity vysokoškolského vzdelávania, ako aj diskriminačnými politikami alebo praktikami, neprimeraným obmedzovaním výskumu alebo prejavu, neoprávneným stíhaním alebo zadržiavaním;
o) preskúmať existujúce mechanizmy podpory a ochrany pre obhajcov ľudských práv s cieľom rozvíjať ich schopnosť identifikovať prípady útoku na akademickú slobodu a poskytnúť v takomto prípade pomoc vrátane núdzovej ochrany a podpory, a to aj fyzickou ochranou, právnou a vízovou podporou, lekárskou podporou, monitorovaním súdnych konaní a väzenských podmienok, obhajovaním a lobovaním a dlhodobou podporou v exile; vyzýva najmä, aby sa do priorít európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva zahrnulo presadzovanie akademickej slobody a podpora členov akademickej obce, ktorí sú ohrození;
p) preskúmať existujúce programy a zdroje pre akademickú mobilitu a iné formy spolupráce v oblasti vzdelávania a výskumu vrátane kritérií, postupov podávania žiadostí, požiadaviek, časových rámcov a harmonogramov s cieľom odstrániť prekážky, ktoré by mohli brániť inak kvalifikovaným akademickým pracovníkom alebo študentom pri získaní prístupu k príležitostiam, stážam alebo pracovnému umiestneniu či iným zdrojom v rámci týchto programov; podporovať existujúce projekty financované EÚ, ako je napríklad „Academic Refuge“ (Akademické útočisko), ktoré sa snažia zvyšovať informovanosť o dôležitosti akademickej slobody v oblasti vysokoškolského vzdelávania a o tom, aké dôsledky má potláčanie tejto slobody pre spoločnosť ako celok;
q) zabezpečiť, aby programy makrofinančnej pomoci EÚ pre tretie krajiny a politiky európskych finančných inštitúcií neohrozovali akademickú slobodu prostredníctvom podpory politík, ktoré obmedzujú prideľovanie vnútroštátnych príjmov pre sektor vzdelávania;
r) vytvárať nové iniciatívy v rámci existujúcich a budúcich programov, napríklad ako synergie vytvorené a financované Úniou prostredníctvom jej rozpočtov, ktoré nie sú určené na vzdelávanie a výskum, ako sú nástroj predvstupovej pomoci (IPA III), Horizont 2020, Erasmus+ a akcie Marie Skłodowskej-Curie, na nové programové akcie financované EÚ na podporu umiestnenia akademických pracovníkov a študujúcich výskumníkov a študentov s riadnym titulom, ktorí sú v ohrození a majú postavenie medzinárodnej ochrany, v európskych inštitúciách vysokoškolského vzdelávania a výskumu;
s) podporovať prebiehajúce normatívne úsilie na regionálnej a medzinárodnej úrovni, a to aj prijatím medzinárodnej deklarácie o akademickej slobode a autonómii inštitúcií vysokoškolského vzdelávania; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby sa iniciatívne zasadzovali za akademickú slobodu v Rade OSN pre ľudské práva;
t) zabezpečiť trvalú a vysokú úroveň podpory Európskeho medziuniverzitného centra a Globálneho kampusu pre ľudské práva a demokraciu ako hlavnej iniciatívy v rámci podpory EÚ zameranej na vzdelávania v oblasti ľudských práv na celom svete;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
21.11.2018 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
56 5 1 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Petras Auštrevičius, Bas Belder, Victor Boştinaru, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Lorenzo Cesa, Georgios Epitideios, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule-Pēterse, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Wajid Khan, Stelios Kouloglou, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Kati Piri, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Michel Reimon, Sofia Sakorafa, Jean-Luc Schaffhauser, Anders Sellström, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, László Tőkés, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Doru-Claudian Frunzulică, Ana Gomes, Takis Hadjigeorgiou, Marek Jurek, Patricia Lalonde, Antonio López-Istúriz White, David Martin, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Marietje Schaake, Eleni Theocharous, Bodil Valero, Mirja Vehkaperä, Željana Zovko |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE
56 |
+ |
|
ALDE |
Petras Auštrevičius, Iveta Grigule-Pēterse, Patricia Lalonde, Javier Nart, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Ivo Vajgl, Mirja Vehkaperä |
|
ECR |
Bas Belder, Charles Tannock, Eleni Theocharous, Anders Primdahl Vistisen |
|
GUE/NGL |
Takis Hadjigeorgiou, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Miguel Urbán Crespo |
|
PPE |
Michèle Alliot-Marie, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Anders Sellström, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Željana Zovko |
|
S&D |
Nikos Androulakis, Victor Boştinaru, Eugen Freund, Doru-Claudian Frunzulică, Ana Gomes, Wajid Khan, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, David Martin, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Gilles Pargneaux, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Kati Piri |
|
VERTS/ALE |
Klaus Buchner, Barbara Lochbihler, Michel Reimon, Alyn Smith, Jordi Solé, Bodil Valero |
|
5 |
- |
|
ECR |
Marek Jurek |
|
ENF |
Jean-Luc Schaffhauser |
|
NI |
James Carver, Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz |
|
1 |
0 |
|
PPE |
László Tőkés |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania