SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014

28.11.2018 - (COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD)) - ***I

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Výbor pre dopravu a cestovný ruch
Spravodajcovia: Marian-Jean Marinescu, Henna Virkkunen, Pavel Telička
(Postup spoločných výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)


Postup : 2018/0228(COD)
Postup v rámci schôdze

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014

(COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0438),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 172 a 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0255/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z [1],

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0409/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[2]*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

Návrh

NARIADENIE (EÚ) .../... EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

z

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 172 a 194,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[4],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

1.  Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest a na dodržiavanie dlhodobých záväzkov v oblasti dekarbonizácie Únia potrebuje modernú, multimodálnu a vysoko výkonnú infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únie a všetkých jej regiónov vrátane odľahlých, najvzdialenejších, ostrovných, okrajových a horských regiónov v sektoroch dopravy, digitalizácie a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb vrátane osôb SZP, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu a udržateľnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

2.  Zámerom Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „program“) je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného i súkromného sektora a súčasne zvýšenie právnej istoty a dodržiavanie zásady technologickej neutrality. Program by mal umožniť maximálne možné využitie synergií medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií, a tým zvýšiť efektívnosť opatrení Únie a umožniť optimalizáciu nákladov na realizáciu.

2a.  Program by mal prispieť k podpore územnej dostupnosti a konektivity všetkých regiónov Únie vrátane odľahlých, najvzdialenejších, ostrovných, okrajových, horských a cezhraničných regiónov, ako aj vyľudnených a riedko osídlených oblastí;

3.  V rámci programu by sa malo prispieť aj k opatreniam EÚ proti zmene klímy, podporiť environmentálne a sociálne udržateľné projekty a prípadne opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu. Program by mal najmä viac prispievať k tomu, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody a navrhnuté ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky a aby sa posilnil dlhodobý cieľ v oblasti dekarbonizácie.

4.  Vzhľadom na dôležitosť riešenia problematiky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie uplatňovať Parížsku dohodu a so záväzkom voči 17 cieľom Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa preto v tomto nariadení mal zohľadňovať aspekt zmeny klímy a toto nariadenie by malo viesť k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy[5]. Očakáva sa, že 60 % z celkového finančného krytia programu bude vynaložených na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti zmeny klímy, a to okrem iného na základe ▌ Rio markerov: ▌Výdavky týkajúce sa železničnej a riečnej infraštruktúry, infraštruktúry nabíjacích staníc, alternatívnych a udržateľných palív pre všetky módy dopravy, energetickej efektívnosti, čistej mestskej dopravy, prenosu elektriny, skladovania elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2, energie z obnoviteľných zdrojov, ▌vnútrozemskej vodnej dopravy ▌ multimodálnej dopravy a plynárenskej infraštruktúry by mali byť sú v súlade s cieľmi v oblasti klímy. Príslušné opatrenia sa určia počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Aby sa predišlo zraniteľnosti infraštruktúry z hľadiska možných dlhodobých vplyvov zmeny klímy, a aby sa zaistilo, že náklady na elimináciu emisií skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, projekty podporované v rámci programu by mali mať zabezpečenú odolnosť proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia v prípade potreby vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre ostatné programy Únie. V súlade s cieľmi a záväzkami Únie na zníženie vplyvu zmeny klímy sa v programe podporuje prechod na udržateľné druhy dopravy, ako sú železnice, čistá mestská doprava, námorná doprava a vnútrozemská vodná doprava;

5.  S cieľom splniť oznamovacie povinnosti stanovené v článku 11 písm. c) smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES, pokiaľ ide o čerpanie prostriedkov Únie na podporu opatrení prijatých na dosiahnutie súladu s cieľmi tejto smernice, treba sledovať výdavky súvisiace so znižovaním emisií alebo látok znečisťujúcich ovzdušie podľa tejto smernice.

6.  Dôležitým cieľom tohto programu je zaistiť väčšiu synergiu a doplnkovosť medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií. Na tento účel by sa v pracovných programoch mohli efektívne riešiť konkrétne oblasti pôsobnosti, napr. prepojená a automatizovaná mobilita, udržateľné alternatívne palivá vrátane príslušnej infraštruktúry pre všetky módy dopravy alebo spoločná cezhraničná infraštruktúra, a pracovné programy by mali poskytovať väčšiu pružnosť pri zlučovaní finančnej podpory v týchto sektoroch. Umožnenie digitálnej komunikácie by mohlo predstavovať neoddeliteľnú súčasť projektu spoločného záujmu v oblasti energetiky a dopravy. V rámci programu by sa malo zaistiť, aby v každom sektore existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré synergické zložky týkajúce sa iného sektora, pokiaľ takýto prístup zlepšuje sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergia medzi sektormi by sa mala stimulovať na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere opatrení, ako aj z hľadiska zvýšenia spolufinancovania.

7.  V usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013[6] (ďalej len „usmernenia pre TEN-T“) sa identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré sa majú spĺňať, a stanovujú sa opatrenia na ich realizáciu. V týchto usmerneniach sa predpokladá najmä dokončenie budovania základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj zásadnej modernizácie a obnovy existujúcej infraštruktúry.

7a.   Činnosti prispievajúce k rozvoju projektov spoločného záujmu v sektore dopravy financovaných z programu by mali stavať na doplnkovosti všetkých druhov dopravy s cieľom poskytnúť efektívne, prepojené a multimodálne siete, aby sa zabezpečilo prepojenie v rámci celej Únie.

8.  Ak sa majú dosiahnuť ciele stanovené v usmerneniach pre TEN-T, je potrebné prioritne podporiť prebiehajúce projekty TEN-T, ako aj cezhraničné prepojenia, úzke miesta, horizontálne priority, chýbajúce prepojenia a mestské uzly a podľa potreby zaistiť, aby podporované činnosti boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory stanovenými podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a s celkovým rozvojom siete, pokiaľ ide o výkonnosť a interoperabilitu.

8a.  V niektorých prípadoch majú projekty realizované na území jedného členského štátu významný cezhraničný vplyv a vytvárajú hodnotu, ktorá presahuje štátne hranice, a to zvýšením cezhraničného prepojenia na mori alebo posilnením prepojenia so širšími vnútrozemskými ekonomikami za hranice štátov. Projekty, ktoré vykazujú takýto vplyv, by sa preto mali považovať za cezhraničné.

8b.  S cieľom zohľadniť výnimočné okolnosti vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie, by sa malo zabezpečiť prepojenie medzi Írskom a kontinentálnou Európou, a to zmenou trasy a zloženia koridorov TEN-T s cieľom začleniť námorné spojenie medzi írskymi prístavmi a kontinentálnymi prístavmi v základnej a komplexnej sieti.

9.  Treba takisto prispôsobiť smerovanie koridorov základnej siete a ich predbežne identifikovaných úsekov a ich kapacitu, aby sa zohľadnili zvyšujúce sa dopravné toky a vývoj siete. Toto prispôsobenie základnej siete by nemalo mať vplyv na jej dokončenie do roku 2030, malo by zlepšiť pokrytie územia EÚ koridormi a malo by byť primerané, aby sa zachoval súlad a efektívnosť rozvoja a koordinácie koridorov. Dĺžka koridorov základnej siete by sa preto nemala zvýšiť o viac ako 15 %. Vývoj týkajúci sa súhrnnej siete sa musí monitorovať a posudzovať, aby sa zaručil význam úsekov.

10.  Je dôležité podporovať verejné a súkromné investície do inteligentnej, interoperabilnej, udržateľnej, multimodálnej, inkluzívnej, bezpečnej a chránenej mobility dostupnej pre osoby so zníženou pohyblivosťou v celej Únii pre všetky druhy dopravy. V roku 2017 Komisia predstavila[7] „Európu v pohybe“, (t. j. )rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravných zápch, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie vhodných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Tieto iniciatívy by mali byť sprevádzané finančnou podporou Únie, v prípade potreby prostredníctvom tohto programu, napríklad na urýchlenie vykonávania a dodatočného vybavenia inteligentného tachografu.

11)  V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciami požaduje, aby sa v sieti TEN-T umožnila dekarbonizácia vo všetkých druhoch dopravy prostredníctvom podpory energetickej účinnosti a využitím alternatívnych palív pri dodržiavaní zásady technologickej neutrality. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ[8] sa stanovuje spoločný rámec opatrení týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy v Únii s cieľom čo najviac obmedziť závislosť od fosílnych palív a zmierňovať vplyv dopravy na životné prostredie a klímu. Zároveň sa v nej od členských štátov vyžaduje, aby k 31. decembru 2025 zaistili, by boli k dispozícii verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice. Ako sa uvádza v návrhoch Komisie[9] z novembra 2017, je potrebné prijať komplexný súbor opatrení na podporu nízkoemisnej mobility vrátane finančnej podpory, ak trhové podmienky neposkytujú dostatočnú motiváciu.

12.  Komisia v súvislosti so svojím oznámením s názvom Udržateľná mobilita pre Európu: bezpečná, prepojená a ekologická[10] zdôraznila, že automatizované vozidlá a pokročilé systémy pripojiteľnosti prispejú k tomu, že vozidlá prispejú k väčšej bezpečnosti, jednoduchšiemu zdieľaniu a väčšej dostupnosti pre všetkých občanov vrátane tých, ktorí v súčasnosti nemôžu služby mobility využívať, napríklad seniori a osoby so zníženou mobilitou. Komisia v tomto kontexte navrhla strategický akčný plán EÚ týkajúci sa bezpečnosti cestnej premávky a revíziu smernice 2008/096 o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry. Je rovnako potrebné upraviť aj iné predpisy, napríklad smernicu 2004/54 o minimálnych bezpečnostných požiadavkách na tunely v transeurópskej cestnej sieti podľa nových noriem sektora dopravy v oblasti bezpečnosti a digitalizácie. Zlepšenie bezpečnosti musí byť prioritou aj v železničnom sektore. Obzvlášť dôležité je investovanie do bezpečnosti na križovatkách (napr. signalizácia, zlepšenie infraštruktúry). V roku 2012 došlo k 573 vážnym nehodám na 114 000 úrovňových prejazdoch v EÚ, čo malo za následok 369 úmrtí a 339 vážne zranených osôb (správa ERA za rok 2014). V dôsledku toho by sa v celej EÚ mali identifikovať úrovňové prejazdy, ktoré predstavujú vysoké bezpečnostné riziko s cieľom investovať do zlepšenia infraštruktúry, ktorá by prípadne mala byť nahradená mostmi a podchodmi.

13.  S cieľom zlepšiť dokončovanie dopravných projektov v menej rozvinutých častiach siete by sa do programu mali previesť rozpočtové prostriedky z Kohézneho fondu na financovanie dopravných projektov v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu. V počiatočnej fáze by sa pri výbere projektov oprávnených na financovanie mali ▌zohľadniť národné finančné príspevky v rámci Kohézneho fondu. Na konci počiatočnej fázy by sa zdroje vyčlenené na program, ktoré neboli viazané na dopravnú infraštruktúru, mali vyčleniť na konkurenčnom základe na projekty situované v členských štátoch, ktoré sú oprávnené získať financovanie z Kohézneho fondu, s prioritou kladenou na cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu v ich úsilí vytvoriť vhodný plán projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy.

14.  V nadväznosti na spoločné oznámenie o zlepšovaní dvojakej mobility v Európskej únii z novembra 2017[11] sa v akčnom pláne vojenskej mobility, ktorý 28. marca 2018 prijali Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku[12], zdôraznilo, že politika dopravnej infraštruktúry je jasnou príležitosťou na posilnenie synergie medzi obrannými potrebami a sieťou TEN-T, s celkovým cieľom zlepšovania mobility v rámci Únie. V akčnom pláne sa uvádza, že Rada bola vyzvaná, aby do polovice roku 2018 vyhodnotila a validovala vojenské požiadavky v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou a že do roku 2019 útvary Komisie identifikujú časti transeurópskej dopravnej siete vhodné takisto na dvojaké (civilné a obranné) využitie infraštruktúry vrátane prípadov, keď existuje možnosť modernizácie existujúcej infraštruktúry. Infraštruktúra bude vždy na dvojaké využitie. Finančné krytie Únie na realizáciu projektov dvojakého využitia by sa malo plniť prostredníctvom programu na základe pracovných programov prostredníctvom merateľných akcií, ktoré sú v súlade s uplatniteľnými požiadavkami vymedzenými v rámci akčného plánu.

14a.  Predstavenie akčného plánu pre dvojakú (civilnú a obrannú) mobilitu v Únii je súčasťou celkového cieľa zlepšiť mobilitu v EÚ pri súčasnom reagovaní na logistické výzvy a výzvy v oblasti mobility uvedené v jej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP). Na tento účel je zásadne dôležité zharmonizovať cezhraničné normy a colnú reguláciu, ako aj administratívne a legislatívne postupy. Úloha spoločných podnikov EÚ je okrem iného zásadne dôležitá ako príspevok k harmonizácii administratívnych a legislatívnych postupov, a to v rámci nástroja NPE aj akčného plánu pre dvojakú (civilnú a obrannú) mobilitu. Dvojaká (civilná a obranná) mobilita prispeje k rozvoju nástroja NPE, najmä so zreteľom na rozpočtové záležitosti a opatrenia na splnenie nových a budúcich potrieb.

15.  Komisia v oznámení „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“[13] zdôraznila konkrétne potreby v oblasti dopravy, energetiky a v digitálnej oblasti v najvzdialenejších regiónoch a nevyhnutnosť zabezpečiť primeranú finančnú pomoc Únie na ich splnenie, a to aj prostredníctvom programu uplatňovaním miery spolufinancovania na úrovni maximálne 85 %.

16.  Vzhľadom na významnú potrebu investovať do pokroku smerom k dokončeniu základnej siete TEN-T do roku 2030 (odhad 350 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027), súhrnnej siete TEN-T do roku 2050 a investície na dekarbonizáciu, digitalizáciu a dopravu v mestách (odhad 700 miliárd EUR počas obdobia 2021 – 2027) je vhodné mať primeraný rozpočet na odvetvie dopravy, v súlade s tým, s ktorým sa počítalo na začiatku programového obdobia 2014 – 2020, a čo najúčinnejšie využiť rôzne finančné programy a nástroje Únie, a tým maximalizovať pridanú hodnotu investícií podporovaných Úniou. To by sa dosiahlo prostredníctvom zjednodušeného investičného procesu, ktorý by umožnil zviditeľnenie pripravovaných dopravných projektov a súlad v rámci príslušných programov Únie, najmä Nástroja na prepájanie Európy, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu a InvestEU. V prípade potreby by sa mali zohľadniť najmä príslušné podmienky uvedené v prílohe IV k nariadeniu (EÚ) XXX [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj pre riadenie hraníc a víza (ďalej len „VN“)].

17.  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013[14] sa vymedzujú priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú zrealizovať na účely dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti energetiky a klímy, ďalej sa vymedzujú projekty spoločného záujmu potrebné na realizáciu týchto priorít a zavádzajú sa opatrenia v oblasti udeľovania povolení, zaangažovania verejného sektora a regulácie na urýchlenie a/alebo uľahčenie realizácie týchto projektov, vrátane kritérií oprávnenosti takýchto projektov na finančnú pomoc Únie.Zoznam projektov spoločného záujmu a usmernenia TEN-E by sa mali zrevidovať, aby v plnej miere zohľadňovali ciele a cieľové hodnoty Parížskej dohody, ako aj ciele Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a na ďalšie obdobie.

18.  V smernici [prepracované znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie] sa zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť podporný rámec umožňujúci posilnené využívanie finančných prostriedkov Únie s výslovným odkazom na umožnenie akcií na podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

19.  Zatiaľ čo dokončenie sieťovej infraštruktúry zostáva prioritou pre dosiahnutie väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, začlenenie cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj vytváranie inteligentného a efektívneho energetického systému zahŕňajúceho riešenia v oblasti skladovania a riadenia odberu, odráža prístup prijatý v rámci iniciatívy „Čistá energia pre všetkých Európanov“ s kolektívnou zodpovednosťou dosiahnuť ambiciózny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 a zmenený kontext politiky, zaručujúci spravodlivý a primeraný sociálny prechod, s ambicióznymi dlhodobými cieľmi v oblasti dekarbonizácie.

20.  Pre agendu Únie v oblasti dekarbonizácie sú nevyhnutné inovatívne technológie v oblasti infraštruktúry, ktoré umožnia prechod na nízkoemisné energetické systémy a systémy mobility a zvýšia bezpečnosť dodávok energie, a to v rámci snahy dosiahnuť väčšiu energetickú nezávislosť Únie. Komisia najmä v „Oznámení o posilňovaní európskych energetických sietí“ z 23. novembra 2017[15] zdôraznila, že úloha elektriny, v prípade ktorej bude energia z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 predstavovať polovicu výroby, bude čoraz viac stimulovať dekarbonizáciu sektorov, ktorým doposiaľ dominovali fosílne palivá, ako napríklad doprava, priemysel, vykurovanie a chladenie, a preto sa v rámci politiky transeurópskej energetickej infraštruktúry musí dôraz klásť na prepojenie elektrických sietí, skladovanie elektriny, projekty inteligentných sietí a investície do plynárenskej infraštruktúry. S cieľom podporiť ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, integráciu vnútorného trhu a bezpečnosť dodávok by sa mali náležite zohľadniť a uprednostniť tie technológie a projekty, ktoré prispievajú k prechodu na nízkoemisné hospodárstvo. Komisia sa bude snažiť zvyšovať počet projektov týkajúcich sa cezhraničných inteligentných sietí, inovatívneho skladovania a prepravy oxidu uhličitého, ktoré sa podporia z programu.

20a.  Je potrebná podpora projektov inteligentných sietí, kde takéto projekty zahŕňajú výrobu, distribúciu alebo spotrebu energie pomocou riadenia systému v reálnom čase a ovplyvňujú cezhraničné toky energie. Energetické projekty by okrem toho mal odrážať ústrednú úlohu inteligentných sietí v oblasti v energetickej transformácii, a podpora z programu by mala pomôcť prekonať medzery vo financovaní, ktoré v súčasnosti brzdia investície do rozsiahleho zavádzania technológie inteligentných sietí.

20b.  Pokiaľ ide o elektrické prepojenie, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... [o riadení energetickej únie] sa stanovuje cieľ prepojenia elektrických sietí medzi členskými štátmi na rok 2030 na úrovni 15 %. Program by mal prispievať k dosiahnutiu tohto cieľa.

21.  Dokončenie digitálneho jednotného trhu závisí od základnej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo a verejná správa, závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým a cenovo dostupným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Digitálna pripojiteľnosť sa stala jedným z rozhodujúcich faktorov na preklenutie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov, pričom podporuje modernizáciu miestneho hospodárstva a je základom pre diverzifikáciu hospodárskych činností. Rozsah intervencie tohto programu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti by sa mal upraviť tak, aby odrážal jeho rastúci všeobecný význam pre hospodárstvo a všeobecne pre spoločnosť. Je preto potrebné stanoviť projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov Únie v oblasti digitálneho jednotného trhu, a zrušiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014[16].

22.  V oznámení s názvom Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti[17] (stratégia gigabitovej spoločnosti) sa stanovujú strategické ciele do roku 2025 s cieľom optimalizovať investície do infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Cieľom smernice (EÚ) 2018/XXX [európsky kódex elektronickej komunikácie] je okrem iného vytvoriť regulačné prostredie, ktoré bude stimulovať súkromné investície do sietí digitálnej pripojiteľnosti. Je však jasné, že zavádzanie sietí si bude naliehavo vyžadovať bližšiu pozornosť vzhľadom na ich obmedzenú nákladovú efektívnosť v mnohých oblastiach Únie v dôsledku viacerých faktorov ako odľahlosť a územné alebo geografické osobitosti, nízka hustota obyvateľstva a rôzne sociálno-ekonomické faktory. Program by sa preto mal zameriavať na prispievanie k rovnováhe medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, aby prispieval k dosiahnutiu týchto strategických cieľov stanovených v stratégii gigabitovej spoločnosti a dopĺňal podporu, ktorú pre zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou poskytujú iné programy, najmä Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a fond InvestEU.

23.  Kým všetky siete digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú pripojené na internet, sú vo svojej podstate transeurópske, hlavne z dôvodu fungovania aplikácií a služieb, ktoré umožňujú, z hľadiska podpory v rámci tohto programu sa za prioritné budú považovať opatrenia s najväčším očakávaným vplyvom na digitálny jednotný trh, okrem iného prostredníctvom ich zosúladenia s cieľmi oznámenia o stratégii gigabitovej spoločnosti, a s vplyvom na digitálnu transformáciu hospodárstva a spoločnosti s ohľadom na zlyhania trhu a zaznamenané prekážky pri jej realizácii.

24.  Školy, univerzity, knižnice, miestne, regionálne alebo vnútroštátne správne orgány, hlavní poskytovatelia verejných služieb, nemocnice a zdravotnícke zariadenia, dopravné uzly a podniky s vysokým podielom digitalizácie sú subjekty a miesta, ktoré môžu ovplyvniť významný sociálno-ekonomický rozvoj v oblasti, kde sa nachádzajú, vrátane vidieckych a riedko osídlených oblastí. Tieto subjekty sociálno-ekonomickej interakcie musia mať prístup k špičkovému gigabitovému pripojeniu, aby mohli európskym občanom, podnikom a miestnym komunitám poskytovať prístup k najlepším službám a aplikáciám. V rámci programu by sa mal podporiť prístup týchto subjektov sociálno-ekonomickej interakcie k vysokorýchlostnému pripojeniu vrátane najmodernejšieho mobilného pripojenia, aby sa maximalizovali ich pozitívne účinky presahovania na širšiu ekonomiku a spoločnosť vrátane vytvárania väčšieho dopytu po pripojiteľnosti a službách.

25.  Navyše, nadväzujúc na úspešnosť iniciatívy WiFi4EU by sa v rámci programu malo naďalej podporovať poskytovanie bezplatného, bezpečného, vysokokvalitného miestneho bezdrôtového pripojenia v centrách miestneho verejného života vrátane subjektov s verejným poslaním, akými sú orgány verejnej moci a poskytovatelia verejných služieb, ako aj vonkajšie priestory prístupné širokej verejnosti, s cieľom podporiť digitálnu víziu Únie v miestnych komunitách.

25a.  Digitálna infraštruktúra je dôležitým základom pre inovácie. Aby program maximalizoval svoj vplyv, mal by sa zamerať na financovanie infraštruktúry. Jednotlivé digitálne služby a aplikácie, napríklad tie, ktoré zahŕňajú rôzne technológie distribuovanej databázy transakcií alebo využívajúce umelú inteligenciu, by preto mali byť mimo rozsahu pôsobnosti programu a namiesto toho, by sa k nim malo pristupovať prostredníctvom iných nástrojov, ako napríklad digitálna Európa. Je tiež dôležité maximalizovať synergie medzi rôznymi programami.

26.  Životaschopnosť predpokladaných digitálnych služieb novej generácie ako sú služby a aplikácie internetu vecí, ktoré majú priniesť značné výhody do rôznych odvetví a aj pre spoločnosť ako celok, si bude vyžadovať nepretržité cezhraničné pokrytie sieťami 5G, najmä aby sa pre používateľov a predmety umožnil prístup k pripojeniu aj v pohybe. Možnosti rozdelenia nákladov pri zavádzaní sietí 5G v týchto odvetviach však zostávajú nejasné a predpokladané riziká ich komerčného zavádzania v niektorých kľúčových oblastiach sú veľmi vysoké. Očakáva sa, že cestné koridory a vlakové spojenia budú kľúčovými oblasťami pre prvú fázu nových aplikácií v oblasti prepojenej mobility, a preto predstavujú dôležité cezhraničné projekty na financovanie v rámci tohto programu.

27.  Nepripojené územia vo všetkých oblastiach Únie vrátane centrálnych oblastí predstavujú úzke miesta a nevyužitý potenciál pre digitálny jednotný trh. Vo väčšine vidieckych a odľahlých oblastí môže byť vysokokvalitné internetové pripojenie mimoriadne dôležité na preklenutie digitálnej priepasti a riešenie problému izolácie a vyľudňovania, keďže znižuje náklady na dodávky tovarov a služieb a čiastočne kompenzuje vzdialenosť. Vysokokvalitné internetové pripojenie je nevyhnutné pre nové hospodárske príležitosti, akými sú precízne poľnohospodárstvo alebo rozvoj biohospodárstva vo vidieckych oblastiach. Program by mal prispieť k tomu, aby boli všetky európske domácnosti, či už na vidieku alebo v mestách, vybavené pevným alebo bezdrôtovým pripojením s veľmi vysokou kapacitou so zameraním na zavedenie tam, kde sa zaznamenal určitý stupeň zlyhania trhu a ktorý je možné vyriešiť využitým grantov s nízkou intenzitou. Program by sa tak mal zamerať na komplexné pokrytie domácností a území, keďže je nehospodárne riešiť nedostatky v už pokrytom území v neskoršom štádiu.

28.  Zavádzanie chrbticových elektronických komunikačných sietí vrátane podmorských káblov, ktoré majú prepájať európske územia s tretími krajinami na iných kontinentoch alebo európske ostrovy či zámorské územia s pevninou, je nevyhnutné na to, aby sa pre túto kľúčovú infraštruktúru zabezpečila potrebná redundancia a zvýšila sa kapacita a odolnosť digitálnych sietí Únie. Tieto projekty však bez verejnej podpory často nie sú komerčne životaschopné.

29.  Opatreniami prispievajúcimi k projektom spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sa zavedie najlepšia dostupná a najvhodnejšia technológia ▌a zároveň sa ponúkne najlepšia vyváženosť najnovších technológií, pokiaľ ide o kapacitu toku údajov, bezpečnosť prenosu, odolnosť siete, kybernetickú bezpečnosť a nákladovú efektívnosť, a po zohľadnení kritérií stanovených v tomto nariadení by sa mali uprednostniť v rámci pracovných programov. Zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou môže zahŕňať pasívnu infraštruktúru s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické, ako aj environmentálne prínosy. Pri určovaní priority opatrení sa nakoniec zohľadnia možné pozitívne účinky presahovania, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, napr. ak realizovaný projekt môže zlepšiť zdôvodnenie projektu pri ďalšej realizácii, čo bude viesť k väčšiemu pokrytiu území a obyvateľstva v oblastiach, ktoré doteraz pokryté neboli.

30.  Únia vyvinula vlastnú satelitnú technológiu (EGNOS/Galileo) na určovanie polohy, navigáciu a určovanie času (PNT) a vlastný systém pozorovania Zeme (Copernicus). EGNOS/Galileo aj Copernicus ponúkajú pokročilé služby, ktoré poskytujú významné hospodárske prínosy verejným aj súkromným používateľom. Preto by každá dopravná, energetická alebo digitálna infraštruktúra financovaná z tohto programu - ktorý využíva technológiu PNT alebo služby pozorovania Zeme - mala byť technicky zlučiteľná s programami EGNOS/Galileo a Copernicus.

31.  Pozitívne výsledky prvej výzvy na prekladanie návrhov v oblasti kombinovaného financovania, spustenej v roku 2017 v rámci súčasného programu, potvrdili relevantnosť a pridanú hodnotu využívania grantov EÚ na kombinovanie financovania s financovaním z Európskej investičnej banky alebo národných podporných bánk alebo iných rozvojových a verejných finančných inštitúcií a finančných inštitúcií a od investorov zo súkromného sektora vrátane verejno-súkromných partnerstiev. Kombinované financovanie by malo prispievať k lákaniu súkromných investícií a poskytovať pákový efekt celkového príspevku verejného sektora v súlade s cieľmi programu Invest EU. V rámci programu by sa preto mali naďalej podporovať opatrenia ▌, ktoré umožnia kombinované financovanie z grantov EÚ a iných zdrojov financovania. V odvetví dopravy nesmú operácie kombinovaného financovania presahovať 10 % cieleného krytia.

31a.  V odvetví dopravy by sa operácie kombinovaného financovania mali primárne venovať projektom zameraným na digitalizáciu odvetvia, najmä projektom SESAR a ERTMS, v prípade ktorých sa očakáva finančná návratnosť.

32.  Ciele politík tohto programu sa budú riešiť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk v rámci politického nástroja/politických nástrojov [...] fondu InvestEU. Opatrenia programu by sa mali primeraným a adekvátnym spôsobom využívať na naštartovanie investícií riešením prípadov zlyhania trhu alebo suboptimálnej investičnej situácie bez toho, aby boli duplicitné alebo vytláčali súkromné financovanie, a mali by prinášať jasnú európsku pridanú hodnotu.

33.  Aby sa podporil integrovaný rozvoj inovačného cyklu, je nevyhnuté zabezpečiť doplnkovosť medzi inovačnými riešeniami vyvinutými v kontexte rámcových programov Únie pre výskum a inovácie a inovačnými riešeniami, ktoré sa zavádzajú s podporou Nástroja na prepájanie Európy. Na tento účel sa synergiou s programom Európsky horizont zabezpečí, aby: a) boli výskumné a inovačné potreby v sektoroch dopravy, energetiky a digitálnych technológií v rámci EÚ identifikované a stanovené počas procesu strategického plánovania v rámci programu Európsky horizont; b)nástroj na prepájanie Európy úzko spolupracoval s programom Európsky horizont v záujme rozsiahleho zavádzania inovačných technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnej infraštruktúry a v záujme synergií medzi týmito oblasťami, a to najmä tých, ktoré vyplývajú z programu Európsky horizont; c) sa uľahčila výmena informácií a údajov medzi programom Európsky horizont a Nástrojom na prepájanie Európy, napr. tým, že sa bude klásť dôraz na technológie z programu Európsky horizont s vysokou mierou pripravenosti na uvedenie na trh, ktoré môžu byť ďalej zavádzané prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy.

34.  Týmto nariadením sa stanovuje finančné krytie na celé obdobie 2021 – 2027, ktoré má pre Európsky parlament a Radu predstavovať hlavnú referenčnú sumu v zmysle [odkaz sa príslušne aktualizuje na základe novej medziinštitucionálnej dohody: bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení31 v priebehu ročného rozpočtového postupu]. Toto finančné krytie by sa malo zachovať počas celého trvania programu a nemalo by sa akokoľvek krátiť ani presúvať do iných programov, aby sa zachovala počiatočná rovnováha, ale aj kompromisy a prostriedky pridelené na tematickom a územnom základe počas celého programového obdobia.

35.  Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné vnútroštátne viacročné investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov a/alebo z finančných prostriedkov Únie. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu, Európskeho nástroja stabilizácie investícií, fondu InvestEU a prípadne Nástroja na prepájanie Európy. Finančná podpora by sa mala v náležitých prípadoch využívať tak, aby bola v súlade s plánmi Únie a vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy.

36.  Na toto nariadenia sa vzťahujú horizontálne finančné pravidlá, ktoré prijali Európsky parlament a Rada na základe článku 322 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tieto pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a upravujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, obstarávania, cien, nepriamej implementácie a stanovujú kontroly týkajúce sa zodpovednosti účastníkov finančných operácií. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj:

a)  ochrany rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je základným predpokladom správneho finančného riadenia a účinného financovania z prostriedkov EÚ, ako sa stanovuje v nariadení XXXXX o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch, a

b)  opatrení, ktoré vytvárajú väzbu medzi účinnosťou fondov a riadnou správou hospodárskych záležitostí, ako sa stanovuje v nariadení XXXXX, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl a migráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj na riadenie hraníc a víza.

37.  Druhy financovania a spôsoby plnenia podľa tohto nariadenia by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele akcií a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa zvážiť aj použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi uvedenými v článku 125 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

38.  Tretie krajiny, ktoré sú členmi EHP, sa môžu zúčastňovať na programoch Únie v rámci spolupráce zriadenej na základe Dohody o EHP, ktorá umožňuje implementáciu programov rozhodnutím podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zúčastňovať aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie o udelení potrebných práv a prístupu zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, ktoré im umožní komplexne uplatňovať ich právomoci.

39.  V nariadení o rozpočtových pravidlách sa stanovujú pravidlá, ktorými sa upravuje postup udeľovania grantov. Aby sa zohľadnila špecifickosť opatrení podporovaných programom a zaistilo sa dôsledné plnenie v odvetviach, na ktoré sa program vzťahuje, je nevyhnutné poskytnúť doplňujúce informácie o kritériách oprávnenosti a kritériách na vyhodnotenie návrhov. Okrem toho, Komisia a/alebo výkonné agentúry zodpovedné za plnenie programu nemajú splnomocnenie vytvárať ďalšie povinnosti neuvedené v tomto nariadení, pokiaľ ide o výber operácií a ich financovanie. Bez toho, aby to znamenalo odchýlenie od nariadenia o rozpočtových pravidlách, môžu pracovné programy v niektorých prípadoch, v ktorých ciele výziev na predkladanie návrhov nemajú strategické dôsledky, umožňovať zjednodušené postupy.

39a.  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách sa kritériá výberu a vyhodnocovania ponúk vymedzujú v pracovných programoch. V odvetví dopravy by sa kvalita a relevantnosť projektu mala posudzovať aj so zreteľom na jeho očakávaný vplyv na pripojiteľnosť EÚ, na jeho súlad s požiadavkami v oblasti prístupnosti a na jeho stratégiu týkajúcu sa budúcich potrieb v oblasti údržby.

40.  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013[18], nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2988/95[19], nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96[20] a nariadením Rady (EÚ) 2017/193[21] majú byť finančné záujmy Únie chránené primeranými opatreniami vrátane prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, nesprávne vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a prípadne ukladania administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371[22]. V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov potrebné práva a prístup a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

40a.  Úspešná implementácia programu vo vysokej miere závisí od úrovne spolupráce medzi subjektmi zapojenými do spoločného projektu. Preto by sa malo podporovať vytvorenie štruktúry spoločných podnikov, a to aj prostredníctvom vyššej miery spolufinancovania.

41.  Podľa [odkaz sa vhodne aktualizuje podľa nového rozhodnutia o ZKÚ: článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ][23] osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je zámorská krajina alebo územie spojené.

42.  Únia by sa mala usilovať o súdržnosť a súčinnosť s programami Únie v oblasti vonkajších politík vrátane predvstupovej pomoci v nadväznosti na záväzky prijaté v kontexte oznámenia „Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti“[24].

43.  Ak sa tretie krajiny alebo subjekty usadené v tretích krajinách zúčastňujú na opatreniach prispievajúcich k projektom spoločného záujmu alebo k cezhraničným projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, finančná pomoc bude pre nich dostupná, len ak je to nevyhnutné na splnenie cieľov týchto projektov.

43a.  V súlade s článkom 85 smernice 2014/25/EÚ a v prípade tretích krajín, s ktorými Únia neuzatvorila mnohostrannú ani dvojstrannú dohodu, ktorá podnikom Únie zabezpečuje porovnateľný a skutočný prístup na trhy týchto tretích krajín, každá ponuka predložená na účely zadania verejnej zákazky na dodanie tovaru v prípade projektu spolufinancované z nástroja NPE môže byť zamietnutá, ak podiel produktov pochádzajúcich z tretích krajín prevyšuje 50 % celkovej hodnoty produktov, ktoré tvoria ponuku.

44.  V súlade s odsekmi 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016[25] treba program hodnotiť na základe informácií zhromaždených podľa požiadaviek na osobitné monitorovanie, napríklad v oblasti zabezpečovania odolnosti proti zmene klímy, a vyhnúť sa nadmernej regulácii a administratívnej záťaži, najmä čo sa týka členských štátov.Komisia by mala vykonávať hodnotenia, ktoré postúpi Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, s cieľom posúdiť efektívnosť a účinnosť financovania a jeho vplyv na celkové ciele programu a vykonať akékoľvek potrebné zmeny.

45.  Mali by sa vykonávať transparentné, zodpovedné a adekvátne opatrenia na monitorovanie a podávanie správ, vrátane merateľných ukazovateľov, s cieľom posudzovať pokrok pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu, ktoré sú stanovené v tomto nariadení, a podávať o ňom správy, ako aj propagovať jeho výsledky. Systém podávania správ o výkonnosti by mal zabezpečiť, aby údaje na monitorovanie implementácie programu a jeho výsledkov boli vhodné na hĺbkovú analýzu dosiahnutého pokroku a ťažkostí, ktoré sa vyskytli v rámci koridorov základnej siete, a aby tieto údaje a výsledky boli zozbierané efektívne, účinne a včas. Je nevyhnutné uložiť príjemcom finančných prostriedkov Únie primerané požiadavky na podávanie správ s cieľom zbierať relevantné údaje na účely programu.

45a.  Program by sa mal realizovať prostredníctvom pracovných programov. Komisia by do konca marca 2021 mala pripraviť rámcový program, ktorý bude obsahovať plánovaný časový rozvrh pracovných programov, výzvy, ich témy a pridelené finančné prostriedky, ako aj iné údaje potrebné na zabezpečenie transparentnosti a predvídateľnosti pre celé trvanie programu a na zvýšenie kvality projektov.

45a.  V záujme zabezpečenia súladu investičných priorít programu so záväzkami Únie v oblasti zmeny klímy by sa malo uskutočniť komplexné hodnotenie programu.

46.  Na účely dopĺňania tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o schvaľovanie pracovných programov a rámcového programu. ▌

47.  Na Komisiu by sa vzhľadom na zmeny častí I, II a III prílohy k tomuto nariadeniu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom prípadne upraviť ukazovatele použité na monitorovanie programu, ▌a vymedzenie dopravných koridorov základnej siete a vojenské požiadavky, s cieľom vytvoriť alebo zmeniť a doplniť zoznam častí transeurópskej dopravnej siete vhodnej na účely vojenskej dopravy, vytvoriť alebo zmeniť a doplniť zoznam prioritných projektov infraštruktúry s dvojakým použitím a postup posudzovania oprávnenosti akcií súvisiacich s vojenskou mobilitou. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

48.  Týmto sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014 z dôvodu jednoznačnosti rušia. Účinky článku 29 nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, ktorým sa mení príloha k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010[26], pokiaľ ide o zoznam koridorov nákladnej dopravy, by mali zostať zachované.

49.  Aby sa zabezpečilo včasné prijatie vykonávacích aktov podľa tohto nariadenia, musí nadobudnúť účinnosť hneď po zverejnení,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

1.KAPITOLA I

2.VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovuje Nástroj na prepájanie Európy (ďalej len „program“).

Stanovujú sa v ňom ciele programu, rozpočet na obdobie 2021 – 2027, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania týchto finančných prostriedkov.

Článok 2Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  „akcia“ je akákoľvek činnosť, ktorá bola určená ako finančne a technicky nezávislá, je časovo ohraničená a je potrebná na realizáciu projektu;

b)  „alternatívne palivá“ sú alternatívne palivá pre všetky spôsoby dopravy vymedzené v článku 2 ods. 1 smernice 2014/94/EÚ;

c)  „pridružená krajina“ je tretia krajina, ktorá je stranou dohody s Úniou, ktorá umožňuje jej účasť na programe v súlade s článkom 5;

ca)  „príjemca“ je každý subjekt, ktorý bol vybratý a prijíma finančnú pomoc Únie podľa kritérií oprávnenosti stanovených v článku 11 tohto nariadenia a v súlade s článkom [197] nariadenia o rozpočtových pravidlách;

d)  „operácia kombinovaného financovania“ sú opatrenia podporované z rozpočtu EÚ vrátane opatrení v rámci mechanizmov kombinovaného financovania podľa článku [2 ods. 6] nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/XXX (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), ktoré kombinujú nesplatné formy podpory a/alebo finančné nástroje, a/alebo rozpočtové záruky z rozpočtu EÚ so splatnými formami podpory od rozvojových alebo iných verejných finančných inštitúcií, ako aj od komerčných finančných inštitúcií a investorov;

da)  „úzke miesto“ je fyzická, technická alebo funkčná prekážka, ktorá vedie k prerušeniu systému, čím ovplyvňuje plynulosť diaľkových a cezhraničných tokov, a ktorá sa dá prekonať vytvorením novej infraštruktúry alebo podstatnou modernizáciou existujúcej infraštruktúry, ktorou sa dá dosiahnuť výrazné zlepšenie riešiace obmedzenia úzkeho miesta;

e)  „súhrnná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

f)  „základná sieť“ je dopravná infraštruktúra určená v súlade s kapitolou III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

g)  „koridory základnej siete“ sú nástroj uľahčujúci koordinovanú realizáciu základnej siete podľa kapitoly IV nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a sú uvedené v časti III prílohy k tomuto nariadeniu;

ga)  „cezhraničné prepojenie“ v oblasti dopravnej infraštruktúry sú projekty zastrešujúce železničný, cestný, riečny alebo morský úsek medzi členskými štátmi alebo medzi členským štátom a treťou krajinou alebo projekt bez ohľadu na druh dopravy vykonávaný v jednom členskom štáte, pri ktorom sa preukáže vysoký cezhraničný vplyv formou rozšírenia cezhraničných tokov medzi dvomi členskými štátmi;

h)  „cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov“ je vybratý projekt alebo projekt oprávnený na výber podľa dohody o spolupráci alebo akéhokoľvek iného dojednania medzi členskými štátmi alebo dojednania medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako sa stanovuje v [článkoch ▌ 9 alebo 11] smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/... 1][27]+ pri plánovaní alebo využívaní energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s kritériami stanovenými v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu;

ha)   „zásada prvoradosti energetickej efektívnosti“ je prihliadanie v čo najväčšej miere na alternatívne nákladovo efektívne opatrenia v oblasti energetického plánovania, politiky a investičných rozhodnutí s cieľom zefektívniť spotrebu energie a dodávky energie, a to najmä prostredníctvom nákladovo efektívnych úspor energie pri konečnom využívaní energie, iniciatív reakcie na strane dopytu a účinnejšej konverzie, prenosu a distribúcie energie, pričom sa dosiahnu pôvodné ciele príslušných rozhodnutí;

i)  „infraštruktúra digitálnej pripojiteľnosti“ sú siete s veľmi vysokou kapacitou, systémy 5G, vysokokvalitné miestne bezdrôtové pripojenie, chrbticové siete a prevádzkové digitálne platformy priamo súvisiace s dopravnou a energetickou infraštruktúrou;

j)  „systémy 5G“ sú súbory prvkov digitálnej infraštruktúry založené na globálne dohodnutých normách pre mobilné a bezdrôtové komunikačné technológie používané na pripojenie a služby s pridanou hodnotou s pokročilými výkonnostnými charakteristikami, ako sú veľmi vysoká rýchlosť a kapacita prenosu dát, malé oneskorenie, vysoká spoľahlivosť či podpora veľkého počtu pripojených zariadení;

k)  „koridor 5G“ je dopravná trasa, cesta, železnica alebo vnútrozemská vodná cesta, plne pokrytá infraštruktúrou digitálnej pripojiteľnosti, a najmä systémami 5G, ktorá umožňuje nepretržité poskytovanie synergetických digitálnych služieb, akými sú prepojená a automatizovaná mobilita, podobné inteligentné služby mobility pre železničnú dopravu alebo digitálna pripojiteľnosť na vnútrozemských vodných cestách;

ka)  „chýbajúce prepojenie“ je dopravný úsek koridoru TEN-T pre všetky spôsoby dopravy alebo dopravný úsek, ktorý zabezpečuje spojenie základnej a súhrnnej siete s koridormi TEN-T a ktorému chýba alebo ktorý obsahuje jedno alebo viacero úzkych miest ovplyvňujúcich pokračovanie koridoru TEN-T;

l)  „prevádzkové digitálne platformy priamo súvisiace s dopravnou a energetickou infraštruktúrou“ sú fyzické a virtuálne zdroje informačných a komunikačných technológií (ďalej len „IKT“), ktoré pôsobia na špičke komunikačnej infraštruktúry a zabezpečujú tok, ukladanie, spracovanie a analýzu údajov o dopravnej a/alebo energetickej infraštruktúre;

m)  „projekt spoločného záujmu“ je projekt stanovený v nariadení (EÚ) č. 1315/2013 alebo v nariadení (EÚ) č. 347/2013 alebo v článku 8 tohto nariadenia;

n)  „štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, mapovacie štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie vrátane štúdií vo forme softvéru a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a prípravu projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne a príprava finančného balíka;

o)  „subjekty sociálno-ekonomickej interakcie“ sú subjekty, ktoré svojím poslaním, povahou alebo polohou môžu priamo či nepriamo zabezpečiť významné sociálno-ekonomické výhody pre občanov, podniky a miestne spoločenstvá nachádzajúce sa v ich blízkom okolí alebo v ich oblasti vplyvu;

p)  „tretia krajina“ je krajina, ktorá nie je členským štátom Európskej Únie;

q)  „siete s veľmi vysokou kapacitou“ sú siete s veľmi vysokou kapacitou podľa článku [2 ods. 2] smernice (EÚ) 2018/XXX [európsky kódex elektronickej komunikácie];

r)  „práce“ sú nákup, dodávka a využitie komponentov, systémov a služieb vrátane softvéru a realizácia stavebných a montážnych prác spojených s projektom, preberanie zariadení a spustenie projektu.

ra)  „infraštruktúra na civilno-obranné dvojaké použitie“ je infraštruktúra, ktorá sa používa najmä na civilné účely, ale má tiež strategický význam pre obranné a krízové riadenie a ktorá by sa mohla prispôsobiť civilno-vojenským potrebám v oblasti dvojakého použitia.

Článok 3Ciele

1.  Všeobecným cieľom programu je budovať, rozvíjať a modernizovať transeurópske siete v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom prispieť k zvyšovaniu konkurencieschopnosti Európy, prístupu k vnútornému trhu, k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu a upevňovať územnú, sociálnu a hospodársku súdržnosť, ▌prispievajúc k dlhodobým záväzkom v oblasti dekarbonizácie a s plným dôrazom na synergie medzi odvetviami dopravy, energetiky a digitálnych technológií.

2.  Program má tieto špecifické ciele:

a)  V sektore dopravy:

i)  prispievať k rozvíjaniu projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s efektívnymi, ▌ prepojenými, interoperabilnými a multimodálnymi sieťami a s infraštruktúrou pre inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, dostupnú bezpečnú a chránenú mobilitu a európsky dopravný priestor;

ii)  prispôsobovať ▌časti transeurópskej dopravnej siete vhodnej na vojenskú prepravu dvojitým (civilným i obranným) potrebám ▌mobility;

b)  V sektore energetiky prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s ďalšou integráciou ▌efektívneho a konkurencieschopného vnútorného trhu s energiou, interoperabilitou sietí cez hranice a medzi sektormi, uľahčovaním dekarbonizácie hospodárstva a zabezpečovaním dodávok energie a energetickej nezávislosti EÚ, a takisto uľahčovať cezhraničnú spoluprácu v oblasti energetiky vrátane energie z obnoviteľných zdrojov a podporovať energetickú účinnosť;

c)  V sektore digitálnych technológií prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu súvisiacich so zavádzaním bezpečných a chránených digitálnych sietí s veľmi vysokou kapacitou a systémov 5G, k zvýšenej odolnosti a kapacite digitálnych chrbticových sietí na územiach EÚ vďaka ich prepájaniu so susednými územiami a k digitalizácii dopravných a energetických sietí.

Článok 4Rozpočet

(1)1.  Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 – 2027 sa stanovuje na 43 850 768 000 EUR v stálych cenách (XXX EUR v bežných cenách) .

(2)2.  Táto suma sa rozdelí takto:

a)  ▌33 513 524 000 EUR v stálych cenách (XXX EUR v bežných cenách) na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a), z čoho:

(3)i)  17 746 000 000 EUR v stálych cenách (XXX EUR v bežných cenách)▌ z európskeho klastra pre strategické investície;

(4)ii)  10 000 000 000 EUR v stálych cenách (11 285 493 000 EUR v bežných cenách) sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu;

(5)iii)   5 767 524 000 EUR v stálych cenách (6 500 000 000 EUR v bežných cenách) z ▌položky Bezpečnosť a obrana na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii);

b)  7 675 244 000 EUR v stálych cenách (8 650 000 000 EUR v bežných cenách) na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), z čoho až ▌15 % na projekty cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

c)  ▌2 662 000 000 EUR v stálych cenách (3 000 000 000 EUR v bežných cenách) na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c).

(6)3.  Komisia sa nesmie odchýliť od sumy uvedenej v pododseku 2 písm. a) bode ii).

(7)4.  ▌Až 3 % sumy uvedenej v odseku 1 sa môžu použiť aj na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane korporátnych informačných a technologických systémov. Táto suma sa môže použiť aj na financovanie sprievodných opatrení na podporu prípravy projektov.

(8)5.  Rozpočtové záväzky, ktoré sa vzťahujú na akcie trvajúce viac ako jeden rozpočtový rok, sa môžu rozdeliť na ročné čiastkové platby počas viacerých rokov.

(9)6.  Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie o rozpočtových pravidlách, výdavky na akcie vyplývajúce z projektov zahrnutých do prvého pracovného programu môžu byť oprávnené od 1. januára 2021.

(10)7.  Suma presunutá z Kohézneho fondu sa implementuje v súlade s týmto nariadením s výhradou odseku 8 a bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 2 písm. b).

(11)8.  Pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, ▌ pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2022 dodržiavajú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu▌. Zdroje presunuté na program, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, budú od 1. januára 2023 k dispozícii na konkurenčnom základe všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.

(12)9.  Zdroje pridelené členskému štátu v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe jeho žiadosti a v súlade s príslušným riadiacim orgánom presunuté na program s cieľom použiť ich ako časť operácie kombinovaného financovania alebo synergie v s inou akciou v rámci programov Únie v návrhu, ktorý predložil dotknutý členský štát a ktorý Komisia vyhlásila za oprávnený podľa postupu týkajúceho sa pracovného programu. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. ▌

Článok 5Tretie krajiny pridružené k programu

(13)1.  Do programu sa môžu zapojiť tieto tretie krajiny:

a)  členovia Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), v súlade s podmienkami stanovenými v Dohode o EHP;

b)  pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami ich účasti na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

c)  krajiny, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách a v súlade s osobitnými podmienkami stanovenými v dohodách medzi Úniou a týmito krajinami;

d)  ostatné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

–  zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky a výhody tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programoch Únie,

–  stanovujú podmienky účasti na programoch vrátane výpočtu finančných príspevkov na jednotlivé programy a ich administratívnych nákladov. Tieto príspevky predstavujú pripísané príjmy v súlade s článkom [21 ods. 5] nariadenia o rozpočtových pravidlách,

–  neudeľuje tretej krajine rozhodovacia právomoc v súvislosti s dotknutým programom;

–  zaručujú práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

-   zabezpečuje reciprocita pri prístupe k podobným programom v tretej krajine, najmä v oblasti verejného obstarávania.

(14)2.  Tretie krajiny uvedené v odseku 1 a subjekty zriadené v týchto krajinách nesmú získavať finančnú pomoc na základe tohto nariadenia okrem prípadov, keď je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu a za podmienok stanovených v pracovných programoch uvedených v článku 19 a podľa ustanovení v článku 8 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013.

Článok 6Implementácia a formy financovania zo strany EÚ

(15)1.  Program sa implementuje v rámci priameho riadenia v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku [61 ods. 1 písm. c)] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(16)2.  Z programu sa môžu poskytovať finančné prostriedky vo forme grantov a verejného obstarávania, ako sa stanovuje v nariadení o rozpočtových pravidlách▌. Financovanie poskytované z programu sa môže používať v rámci operácií kombinovaného financovania, a to aj s finančnými prostriedkami poskytovanými podľa článku 3 ods. 2 písm. a) nariadenia o fonde InvestEU. V odvetví dopravy operácie kombinovaného financovania neprekročia 10 % vyčleneného finančného krytia a budú zamerané predovšetkým na horizontálne priority uvedené v prílohe – časti III – bode –1 (nový). Operácie kombinovaného financovania, o ktorých sa rozhodlo v rámci tohto programu, sa implementujú v súlade s nariadením InvestEU a hlavou X nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(17)3.  Komisia môže delegovať na výkonné agentúry právomoc vykonávať časť programu v súlade s článkom [69] nariadenia o rozpočtových pravidlách na účely požiadaviek optimálneho riadenia a efektívnosti programu pre sektory dopravy, energetiky a digitálnych technológií.

(18)4.  Príspevky do vzájomného poistného mechanizmu môžu pokrývať riziko spojené s vymáhaním finančných prostriedkov, ktoré majú zaplatiť ich príjemcovia, a považujú sa podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách za dostatočnú záruku. Uplatňujú sa ustanovenia stanovené v [článku X] nariadenia XXX [nástupcu nariadenia o záručnom fonde].

Článok 6a ▌Adaptácia sietí TEN-T na civilno-obranné dvojaké použitie

(19)1.  Projekt spoločného záujmu musí prispievať k prispôsobeniu sietí TEN-T vymedzených v nariadení 1315/2013 na účely umožnenia civilno-obranného dvojakého využitia infraštruktúry v súlade s požiadavkami dvojakej (civilnej i obrannej) mobility (ďalej len „požiadavky dvojakej mobility“) a prioritnými projektmi dvojakého využitia infraštruktúry určenými v odseku 2 tohto článku.

(20)2.  Komisia do 31. decembra 2019 prijme delegované akty v súlade s článkom 24 tohto nariadenia s cieľom bližšie určiť požiadavky dvojakej mobility, zoznam častí transeurópskej dopravnej siete vhodných na vojenskú dopravu, zoznam prioritných projektov dvojakého využitia infraštruktúry a postupy posudzovania týkajúce sa oprávnenosti akcií súvisiacich s civilno-obranným dvojakým použitím infraštruktúry. V špecifikácii prioritných projektov sa zohľadňuje situácia členských štátov na východe a juhu Únie.

(21)3.  Štúdie, ktorých cieľom je rozvoj a určenie projektov spoločného záujmu na súčasti transeurópskej dopravnej siete vhodné na vojenskú dopravu, ktoré budú vždy vychádzať z existujúcich štúdií uskutočniteľnosti, projektov a vykonávania siete TEN-T, zahŕňajú aj akcie potrebné na splnenie požiadaviek dvojakej mobility, ktoré schváli Rada, a prioritných projektov dvojakého civilno-obranného využitia infraštruktúry.

(22)Všetky navrhované projekty zahŕňajú merateľné akcie na zahrnutie požiadaviek dvojakej mobility, ktoré schváli Rada.

(23)Návrhy, ktoré obsahujú len akcie súvisiace s vojenskou mobilitou, sú oprávnené len v prípade, že prispievajú k existujúcej civilnej infraštruktúre.

(24)Všetky akcie súvisiace so dodržaním súladu s požiadavkami dvojakej mobility sú financované z prostriedkov stanovených v článku 4 ods. 2 písm. a) bode iii) a umožňujú dvojakú civilno-obrannú infraštruktúru.

(25)4.   Komisia do 31. decembra 2025 vykoná hodnotenie vynaložených súm a prognózy výdavkov v súvislosti so sumou uvedenou v článku 4 ods. 2 písm. a) bode iii). V závislosti od výsledkov tohto hodnotenia Komisia rozhodne o presune neviazaných prostriedkov z článku 4 ods. 2 písm. a) bodu iii) do článku 4 ods. 2 písm. a) bodu i).

Článok 6bCezhraničné projekty v oblasti dopravy

(26)1.  Členské štáty, regionálne orgány alebo iné subjekty podieľajúce sa na projekte cezhraničnej dopravy môžu zriadiť spoločný orgán (jednotné kontaktné miesto) na účely riadenia projektu. Tieto spoločné orgány majú rozsiahle koordinačné právomoci, pričom rozhodujúce sú pravidlá EÚ, ktorými sa riadia všetky posúdenia vplyvu na životné prostredie a povolenia na plánovanie a výstavbu.

(27)2.  S cieľom riešiť ťažkosti pri koordinácii postupov pri získavaní koncesií na cezhraničné infraštruktúrne projekty siete TEN-T budú európski koordinátori monitorovať koordináciu projektov a navrhovať postupy na uľahčovanie ich synchronizácie a dokončovania.

(28)3.  Keďže je potrebné zaistiť koordináciu a spoluprácu medzi členskými štátmi prostredníctvom jedného určeného príslušného orgánu a tiež je potrebné stanovovať spoločné lehoty na udeľovanie cezhraničných povolení a spustenie verejného obstarávania pre spoločné cezhraničné projekty, nevyhnutné opatrenia budú v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o zefektívnení opatrení na urýchlenie realizácie transeurópskej dopravnej siete (COM(2018) 277).

Článok 7Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

(29)1   Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov prispievajú k dekarbonizácii, dokončovaniu vnútorného trhu s energiou a zlepšovaniu bezpečnosti dodávok, zahŕňajú najmenej dva členské štáty a zahrnú sa do dohody o spolupráci alebo do akéhokoľvek iného druhu dojednania medzi členskými štátmi, a to prípadne aj na regionálnej úrovni,, alebo dojednaní medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako sa stanovuje v článkoch ▌9 alebo 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/....1] [28]+ Tieto projekty sa určia v súlade so všeobecnými kritériami a s procesom stanovenými v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu.

(30)2.  Komisia do 31. decembra 2019 prijme delegovaný akt v súlade s článkom 23 písm. d) tohto nariadenia s cieľom bližšie určiť, bez toho, aby boli dotknuté kritéria na vyhodnotenie návrhov stanovené v článku 13, špecifické výberové kritériá a stanoviť podrobnosti o procese výberu projektov a uverejní metodiky na hodnotenie prínosu projektov k všeobecným kritériám a na hodnotenie analýzy ▌nákladov a prínosov uvedených v časti IV prílohy.

(31)3.   Štúdie zamerané na rozvoj a určenie cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

(32)4.  Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie prác zo strany Únie, ak spĺňajú tieto dodatočné kritériá:

a)  analýza nákladov a prínosov pre konkrétny projekt podľa časti IV bodu 3 prílohy je povinná pre všetky podporované projekty, vykoná sa transparentne, komplexne a úplne a preukáže sa v nej existencia významných úspor nákladov a/alebo prínosov z hľadiska udržateľnosti, systémovej integrácie, bezpečnosti dodávok energie alebo inovácií a

b)  žiadateľ preukáže, že projekt by sa bez poskytnutého grantu nezrealizoval, alebo že projekt bez poskytnutého grantu nemôže byť komerčne životaschopný. V tejto analýze sa zohľadnia všetky príjmy vyplývajúce zo systémov podpory.

(33)5.  Výška grantu na stavebné práce bude primeraná k úsporám nákladov a/alebo prínosom uvedeným v časti IV bode 2 písm. b) prílohy ▌, nepresiahne výšku potrebnú na to, aby sa projekt zrealizoval alebo sa stal komerčne životaschopným a je v súlade s ustanoveniami článku 14 ods. 3.

Článok 8Projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti

1.  Projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti ▌sú také projekty, ktoré významne prispievajú k:

a)  dokončeniu európskeho digitálneho jednotného trhu;

b)  strategickým cieľom Únie v oblasti pripojiteľnosti a

c)  poskytovaniu základnej sieťovej infraštruktúry na podporu digitálnej transformácie hospodárstva a spoločnosti.

(34)1a.  Projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti spĺňajú tieto kritériá:

a)  prispievajú k špecifickému cieľu stanovenému v článku 3 ods. 2 písm. c);

b)  zavádzajú najvhodnejšiu dostupnú technológiu a zároveň ponúkajú najlepšiu vyváženosť v zmysle kapacity dátového toku, bezpečnosti prenosu, odolnosti siete, kybernetickej bezpečnosti a nákladovej efektívnosti.

(35)2.  Štúdie zamerané na rozvoj a určenie projektov spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

(36)3.  Bez toho, aby boli dotknuté kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v článku 13, sa určí priorita pri financovaní s prihliadnutím na tieto kritériá:

a)  opatrenia prispievajúce k prístupu k sieťam s veľmi vysokou kapacitou schopným poskytovať gigabitové pripojenie vrátane pripojenia 5G alebo iného moderného mobilného pripojenia pre subjekty sociálno-ekonomickej interakcie sa musia uprednostniť. Celosvetová konkurencieschopnosť Únie a jej kapacity absorbovať investície okrem sociálno-ekonomických faktorov zohľadňujú ▌ význam digitálnych služieb a aplikácií umožnených prostredníctvom poskytovania základného pripojenia a potenciálne sociálno-ekonomické prínosy pre občanov, podniky a miestne komunity vrátane potenciálnych pozitívnych účinkov presahovania, pokiaľ ide o pripojiteľnosť, v súlade s časťou V prílohy;

b)  opatrenia prispievajúce k poskytovaniu vysokokvalitného bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách v súlade s časťou V prílohy;

c)  pokiaľ ide o činnosti prispievajúce k zavádzaniu systémov 5G, prioritou bude zavedenie koridorov 5G pozdĺž hlavných pozemných dopravných trás vrátane transeurópskych dopravných sietí a sociálno-ekonomických uzlov. Zohľadní sa aj rozsah, v akom toto opatrenie prispieva k zabezpečeniu pokrytia pozdĺž hlavných dopravných trás umožňujúceho neprerušované poskytovanie synergických digitálnych služieb pri súčasnej maximalizácii možných pozitívnych účinkov presahovania, pokiaľ ide o územie a obyvateľstvo v blízkosti oblasti zavedenia projektu. V časti V prílohy sa nachádza orientačný zoznam projektov, ktoré by mohli využívať podporu;

d)  projekty zamerané na zavádzanie cezhraničných sietí s veľmi vysokou kapacitou a chrbticových sietí spájajúcich Úniu s tretími krajinami a posilňovanie prepojení na území Únie, ako aj s podmorskými káblami, sa uprednostnia na základe rozsahu, v akom významne prispievajú k zvýšeniu odolnosti a kapacity elektronických komunikačných sietí na území Únie;

e)  pokiaľ ide o pokrytie sieťami s veľmi vysokou kapacitou, prioritou budú činnosti, ktoré prispievajú k pokrytiu území a obyvateľstva nepriamo úmerne k intenzite grantovej podpory, ktorá by bola potrebná na to, aby sa projekt mohol implementovať, vzhľadom na príslušné maximálne miery spolufinancovania stanovené v článku 14. Zohľadní sa aj rozsah, v akom toto opatrenie prispieva k zabezpečeniu komplexného pokrytia územia a obyvateľstva v rámci určitej oblasti zavedenia projektu pri súčasnej maximalizácii možných pozitívnych účinkov presahovania, pokiaľ ide o územie a obyvateľstvo v blízkosti oblasti zavedenia projektu.

f)  pokiaľ ide o projekty, ktorými sa zavádzajú prevádzkové digitálne platformy, prioritou sú opatrenia založené na najmodernejších technológiách, pričom sa zohľadnia aspekty ako interoperabilita, kybernetická bezpečnosť, ochrana údajov a opakované použitie.

g)   ▌Článok 8a

Prideľovanie verejných zákaziek

1.  Pri prideľovaní zákaziek s podporou programu by príjemcovia nemali pri prideľovaní zákaziek v súťaži vychádzať len z ponuky najlepšej peňažnej hodnoty, ale mali by zohľadňovať aj prístup nákladovej efektívnosti s dôrazom na kvalitatívne, sociálne a environmentálne údaje.

2.  V súlade s článkom 85 smernice 2014/25/EÚ o verejnom obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb môžu príjemcovia zamietnuť každú ponuku predloženú na účely pridelenia verejnej zákazky na dodávku, keď podiel výrobkov pochádzajúcich z tretích krajín prekračuje 50 % celkovej hodnoty výrobkov tvoriacich ponuku za predpokladu, že Únia neuzatvorila dohodu zaručujúcu podnikom Únie porovnateľný a efektívny prístup k verejným zákazkám v týchto krajinách.

3.KAPITOLA II

4.OPRÁVNENOSŤ

Článok 9Oprávnené akcie

(37)1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré prispievajú k plneniu cieľov uvedených v článku 3 a je pri nich zabezpečená ochrana klímy. Takéto akcie zahŕňajú najmä štúdie, práce a iné sprievodné opatrenia potrebné na riadenie a implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory. Štúdie sú oprávnené len pri príprave projektov oprávnených v rámci tohto programu a ak sú zahrnuté do výzvy na predkladanie ponúk v rámci pracovných programov. Výber operácií a ich financovania podľa tohto nariadenia nesmie podliehať žiadnym ďalším povinnostiam, ktoré tu nie sú stanovené.

(38)2.  Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené tieto akcie v sektore dopravy:

a)  Akcie súvisiace s efektívnymi, ▌  vzájomne prepojenými, interoperabilnými a multimodálnymi sieťami:

(39)i)  akcie, ktorými sa realizuje základná sieť podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s mestskými uzlami, železničnou interoperabilitou, multimodálnymi logistickými platformami, letiskami, námornými a riečnymi prístavmi, splavnosťou vnútrozemských vodných ciest, vnútrozemskými prístavmi a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy základnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013, a to najmä akcie uvedené v časti III okruhu 1 prílohy k tomuto nariadeniu, ako aj prepojenia medzi sieťami. Akcie, ktorými sa realizuje základná sieť, môžu zahŕňať súvisiace prvky nachádzajúce sa v súhrnnej sieti, ak je to potrebné na účely optimalizácie investícií a podľa postupov vymedzených v pracovných programoch uvedených v článku 19 tohto nariadenia;

(40)ii)  akcie, ktorými sa realizujú a podnecujú cezhraničné prepojenia súhrnnej siete v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, najmä s oddielmi uvedenými v časti III bode 2 prílohy k tomuto nariadeniu;

iia)   opatrenia na harmonizáciu cezhraničných a colných nariadení a administratívnych a legislatívnych postupov [s cieľom stanoviť celoeurópsky regulačný rámec pre dvojakú (civilnú a obrannú) mobilitu];

(41)iia)  akcie na znovuvytvorenie chýbajúcich regionálnych cezhraničných železničných pripojení, ktoré boli opustené alebo demontované;

(42)iii)  akcie, ktorými sa realizujú úseky súhrnnej siete nachádzajúce sa v najvzdialenejších regiónoch podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s príslušnými mestskými uzlami, letiskami, multimodálnymi logistickými platformami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy súhrnnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013;

(43)iv)  akcie podporujúce projekty spoločného záujmu s cieľom prepojiť transeurópsku sieť so sieťami infraštruktúry susedných krajín, ako sa vymedzuje v článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

b)  Akcie súvisiace s inteligentnou, interoperabilnou, udržateľnou, multimodálnou, inkluzívnou, prístupnou, bezpečnou a chránenou mobilitou:

(44)i)  opatrenia podporujúce námorné diaľnice podľa článku 21 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 so zameraním na cezhraničnú príbrežnú námornú dopravu;

(45)ii)  akcie podporujúce systémy telematických aplikácií, okrem iného ERTMS a projekty SESAR, a to aj na bezpečnostné účely, v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

(46)iii)  akcie podporujúce služby nákladnej dopravy v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

(47)iv)  akcie podporujúce nové technológie a inovácie vrátane automatizácie, zdokonalených dopravných služieb, modálnej integrácie a infraštruktúry pre alternatívne palivá pre všetky druhy dopravy, a dekarbonizácie odvetvia dopravy v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

v)  akcie na odstránenie prekážok interoperability, najmä v mestských uzloch, ako sa uvádza v článku 30 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, a to najmä pri dosahovaní koridorových/sieťových účinkov;

(48)vi)  akcie, ktorými sa realizuje bezpečná a zabezpečená infraštruktúra a mobilita vrátane bezpečnosti cestnej premávky v súlade s článkom 34 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

(49)vii)  akcie na zlepšenie odolnosti dopravnej infraštruktúry proti zmene klímy a prírodným katastrofám;

(50)viii)  akcie na zlepšenie dostupnosti dopravnej infraštruktúry pre všetky druhy dopravy a pre všetkých používateľov, najmä pre používateľov so zníženou mobilitou, v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

(51)ix)  akcie na zlepšenie dostupnosti a prístupnosti dopravnej infraštruktúry na účely bezpečnosti a civilnej ochrany;

(52)ixa)  akcie na zníženie hlučnosti nákladnej železničnej dopravy.

c)  V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii) a v súlade s článkom 6a:

i)  ▌špecifické činnosti v rámci akcie podporujúce časti transeurópskej dopravnej siete, novú alebo jestvujúcu transeurópsku dopravnú sieť vhodné na vojenskú dopravu s cieľom prispôsobiť ju požiadavkám dvojakej mobility na účely umožnenia dvojakého využitia infraštruktúry na civilné aj vojenské účely;

ia)  akcie na zlepšenie dostupnosti a prístupnosti dopravnej infraštruktúry na účely bezpečnosti a civilnej ochrany;

ib)  akcie na zvýšenie odolnosti voči kybernetickým hrozbám.

(53)3.  Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené tieto akcie v sektore energetiky:

a)  akcie súvisiace s projektmi spoločného záujmu, ako sa stanovuje v článku 14 nariadenia (EÚ) č. 347/2013;

b)  akcie podporujúce cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane ich koncepcie, ako sa vymedzuje v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu, s výhradou splnenia podmienok stanovených v článku 7 tohto nariadenia.

(54)4.  Na finančnú pomoc Únie podľa tohto nariadenia sú oprávnené tieto akcie v sektore digitálnych technológií:

a)  akcie podporujúce gigabitové a 5G pripojenie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie;

b)  akcie podporujúce poskytovanie vysokokvalitného miestneho bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok;

c)  akcie, ktorými sa realizuje neprerušované pokrytie systémami 5G všetkých hlavných pozemných dopravných trás vrátane transeurópskych dopravných sietí;

d)  akcie podporujúce zavádzanie ▌a integráciu nových alebo jestvujúcich chrbticových sietí, a to aj s podmorskými káblami vo všetkých členských štátoch a medzi Úniou a tretími krajinami;

e)  akcie podporujúce prístup európskych domácností k sieťam s veľmi vysokou kapacitou a vykonávanie strategických cieľov EÚ v oblasti pripojiteľnosti;

f)  akcie, ktorými sa realizujú požiadavky na infraštruktúru digitálnej pripojiteľnosti súvisiace s cezhraničnými projektmi v oblasti dopravy alebo energetiky a/alebo ktorými sa podporujú prevádzkové digitálne platformy priamo spojené s dopravnou alebo energetickou infraštruktúrou.

(55)V časti V prílohy sa nachádza orientačný zoznam oprávnených projektov v digitálnom sektore.

Článok 10Synergie

medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií

(56)1.  Akcie súčasne prispievajúce k dosiahnutiu jedného alebo viacerých cieľov v najmenej dvoch sektoroch, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 2 písm. a), b) a c), sú oprávnené na získanie finančnej pomoci Únie podľa tohto nariadenia a využívanie vyššej miery spolufinancovania v súlade s článkom 14. Takéto akcie sa zrealizujú prostredníctvom ▌pracovných programov týkajúcich sa najmenej dvoch sektorov vrátane osobitných kritérií na vyhodnotenie ponúk a financujú sa z rozpočtových príspevkov z príslušných sektorov.

(57)2.  V rámci sektora dopravy, energetiky alebo digitálnych technológií môžu akcie oprávnené v súlade s článkom 9 obsahovať synergické ▌prvky súvisiace s akýmkoľvek iným sektorom, ktoré sa netýkajú ▌oprávnených akcií, ako sa stanovuje v článku 9 ods. 2, 3 alebo 4, za predpokladu, že spĺňajú všetky tieto požiadavky:

a)  náklady na tieto synergické ▌prvky nepresahujú 20 % celkových oprávnených nákladov na akciu a

b)  tieto synergické ▌prvky súvisia so sektorom dopravy, energetiky alebo digitálnych technológií a

c)  tieto synergické ▌prvky umožňujú výrazne zlepšiť sociálno-ekonomické, klimatické alebo environmentálne prínosy akcie.

Článok 11Oprávnené subjekty

(58)1.  Okrem kritérií stanovených v článku [197] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú kritériá oprávnenosti uvedené v tomto článku.

(59)2.  Oprávnené sú tieto subjekty:

a)  právne subjekty usadené v členskom štáte vrátane spoločných podnikov;

b)  právne subjekty usadené v tretej krajine pridruženej k programu;

c)  právne subjekty vytvorené podľa práva Únie a medzinárodné organizácie, ak sa tak stanovuje v pracovných programoch.

(60)3.  Fyzické osoby nie sú oprávnené.

(61)4.  Právne subjekty usadené v tretej krajine, ktorá nie je pridružená k programu, sú výnimočne oprávnené na získanie podpory v rámci programu, ak je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľov daného projektu spoločného záujmu v oblasti dopravy, energetiky a digitalizácie alebo cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(62)5.  V pracovných programoch uvedených v článku 19 sa môže stanoviť, že oprávnené sú len návrhy predložené jedným alebo viacerými členskými štátmi alebo spoločnými podnikmi, alebo, v konzultácii s ▌ s dotknutými členskými štátmi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo medzinárodnými organizáciami ▌ alebo verejnými či súkromnými podnikmi alebo subjektami.

5.KAPITOLA III

6.GRANTY

Článok 12Granty

Granty v rámci programu sa udeľujú a riadia v súlade s hlavou [VIII] nariadenia o rozpočtových pravidlách.

Článok 13Kritériá na vyhodnotenie návrhov

(63)1.  Kritériá na vyhodnotenie návrhov sú vymedzené v pracovných programoch uvedených v článku 19 a vo výzvach na predkladanie návrhov a obsahujú ▌ v príslušnom rozsahu zohľadňujú tieto prvky:

a)  hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv (prínosy a náklady) vrátane správnosti, úplnosti a transparentnosti analýzy;

aa)  dodržiavanie ustanovení článkov 82 a 85 smernice 2014/25/EÚ;

b)  hľadiská inovácií, bezpečnosti, digitalizácie, interoperability a prístupnosti;

c)  cezhraničný rozmer a rozmer prepojení;

ca)  prepojiteľnosť a územná prístupnosť, a to aj pre najvzdialenejšie regióny a ostrovy;

cb)  európska pridaná hodnota;

d)  synergie medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií;

e)  pripravenosť akcie v rámci vývoja projektu;

ea)  životný cyklus projektov a spoľahlivosť stratégie údržby navrhnutej pre dokončený projekt;

f)  náležitosť navrhovaného plánu vykonávania;

g)  katalytický účinok finančnej pomoci Únie na investíciu;

h)  potreba prekonať finančné prekážky, ako je nedostatočná komerčná životaschopnosť, vysoké počiatočné náklady alebo nedostatočné financovanie trhom;

ha)  prispievanie k zahrnutiu požiadaviek dvojakej (civilnej a obrannej) mobility;

hb)  prístupnosť pre osoby so zníženou pohyblivosťou;

i)  ▌prispievanie k plánom Únie a národným plánom v oblasti energetiky a klímy;

ia)  dekarbonizácia dosiahnutá projektami;

ib)   prispievanie k zásade prvoradosti energetickej účinnosti;

(64)2.  Pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov sa v prípade potreby zohľadní odolnosť proti nepriaznivým účinkom zmeny klímy prostredníctvom posúdenia klimatickej citlivosti a rizík vrátane príslušných opatrení týkajúcich sa adaptácie.

(65)3.  Pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov sa zabezpečí, aby v prípade potreby, ako sa uvádza v pracovných programoch, akcie podporované programom, ktoré zahŕňajú technológie v oblasti určovania polohy, navigácie a určovania času, boli technicky zlučiteľné s programami EGNOS/Galileo a Copernicus.

(66)4.  Pokiaľ ide o sektor dopravy, pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedenom v odseku 1 sa v prípade potreby zabezpečí, aby navrhované akcie boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory a vykonávacími aktmi podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a aby sa v nich zohľadnilo stanovisko zodpovedného európskeho koordinátora podľa článku 45 ods. 8 uvedeného nariadenia. Hodnotením sa tiež posúdi, či implementácia akcií financovaných z Nástroja na prepájanie Európy nesie riziko narušenia prepravy nákladu a cestujúcich na úseku trate, ktorej sa projekt týka, prípadne sa navrhnú riešenia.

(67)5.  Pokiaľ ide o akcie týkajúce sa cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, v kritériách na vyhodnotenie návrhov vymedzených v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov sa zohľadnia podmienky stanovené v článku 7 ods. 4.

(68)6.  Pokiaľ ide o akcie týkajúce sa projektov spoločného záujmu v oblasti digitálnej pripojiteľnosti, v kritériách na vyhodnotenie návrhov vymedzených v pracovných programoch a vo výzvach na predkladanie návrhov sa zohľadnia podmienky stanovené v článku 8 ods. 3.

Článok 14Miery spolufinancovania

(69)1.   Pokiaľ ide o štúdie, objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % celkových oprávnených nákladov. Pokiaľ ide o štúdie financované zo súm presunutých z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b).

(70)2.   Pokiaľ ide o práce v sektore dopravy, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania:

a)  v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. a) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 50 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami zahŕňajúcimi ktorýkoľvek druh dopravy za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku, pre akcie podporujúce systémy telematických aplikácií, pre akcie podporujúce vnútrozemské vodné cesty, železnice alebo námorné diaľnice , pre akcie podporujúce nové technológie a inovácie, pre akcie podporujúce zlepšenia bezpečnosti infraštruktúry v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a pre akcie v najvzdialenejších regiónoch a pre akcie podporujúce zlepšenia územnej dostupnosti a prepojenosti; V prípade prác v najvzdialenejších regiónoch sa miery spolufinancovania stanovia na maximálne 85 %;

b)  pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) XXX [VN]. Tieto miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 85% pre akcie súvisiace s cezhraničnými a chýbajúcimi prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku a akcie súvisiace so zlepšením územného prepojenia a prístupnosti;

c)  pokiaľ ide o akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami, zvýšené maximálne miery spolufinancovania, ako sa stanovujú v písmenách a) a b), sa môžu uplatňovať iba na akcie, ktoré preukazujú obzvlášť vysoký stupeň integrácie pri plánovaní a realizácii akcie na účely kritéria pridelenia grantu uvedeného v článku 13 ods. 1 písm. c) alebo článku 13 ods. 1 písm. ca), najmä vytvorením jednej projektovej spoločnosti, spoločnou riadiacou štruktúrou a dvojstranným právnym rámcom alebo vykonávacím aktom podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 alebo písomnou dohodou medzi členskými štátmi alebo príslušnými regionálnymi orgánmi; okrem toho sa miera spolufinancovania, ktorá sa uplatňuje na projekty vykonávané v rámci spoločného podniku v súlade s článkom 11 ods. 2 písm. a), môže zvýšiť o 10%; miera spolufinancovania nesmie byť vyššia ako 90% celkových oprávnených nákladov;

ca)  čo sa týka akcií súvisiacich s osobitným cieľom uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. a) bod ii), miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 85% pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku.

(71)3.  Pokiaľ ide o práce v sektore energetiky, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania:

a)  v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. b) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % celkových oprávnených nákladov, pre práce v najvzdialenejších regiónoch sú miery spolufinancovania najviac 85 %;

b)  miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť maximálne na 75 % pre akcie prispievajúce k projektom spoločného záujmu, ktoré majú významný vplyv na zníženie emisií CO2 alebo vychádzajú z dokumentov uvedených v článku 14 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 a ktoré poskytujú vysokú úroveň regionálnej bezpečnosti dodávok energie alebo bezpečnosti dodávok energie v celej Únii, posilňujú solidaritu Únie alebo predstavujú vysoko inovačné riešenia.

(72)4.  Pokiaľ ide o práce v sektore digitálnych technológií, uplatňujú sa tieto maximálne miery spolufinancovania: v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. c) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. V prípade prác v najvzdialenejších regiónoch sa miery spolufinancovania stanovia na maximálne 85 %; Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť až na 50 % pre akcie so silným cezhraničným rozmerom, ako je neprerušované pokrytie systémami 5G pozdĺž hlavných dopravných trás alebo zavedenie chrbticových sietí medzi členskými štátmi a medzi Úniou a tretími krajinami, a až na 75 % pre akcie, ktorými sa zavádza gigabitové pripojenie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie. Opatrenia v oblasti poskytovania miestneho bezdrôtového pripojenia v miestnych komunitách sa financujú z finančnej pomoci Únie až do výšky 100 % oprávnených nákladov bez toho, aby tým bola dotknutá zásada spolufinancovania.

(73)5.  Maximálna miera spolufinancovania uplatniteľná na akcie ▌ uvedené v článku 10 je najvyššia maximálna miera spolufinancovania uplatniteľná na dotknuté sektory. Okrem toho sa miera spolufinancovania uplatniteľná na tieto akcie môže zvýšiť o 10%; miera spolufinancovania nesmie byť vyššia ako 90% celkových oprávnených nákladov.

(74)5a.   Po stanovení miery spolufinancovania a v čase poskytnutia grantu Komisia poskytne navrhovateľom projektov zoznam všetkých príležitostí a prostriedkov, čím sa včas zabezpečí zvyšná finančná podpora.

Článok 15Oprávnené náklady

Okrem kritérií stanovených v článku [186] nariadenia o rozpočtových pravidlách sa uplatňujú tieto kritériá oprávnenosti nákladov:

a)  oprávnené môžu byť len výdavky, ktoré vznikli v členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sa projekt spoločného záujmu alebo cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov týkajú územia jednej alebo viacerých tretích krajín, ako sa uvádza v článku 5 alebo v článku 11 ods. 4 tohto nariadenia alebo medzinárodných vôd a keď je akcia nevyhnutná na dosiahnutie cieľov daného projektu;

b)  náklady na zariadenia, vybavenie a infraštruktúru, s ktorými prijímateľ zaobchádza ako s kapitálovými nákladmi, môžu byť oprávnené až do svojej plnej výšky;

c)  výdavky súvisiace s nákupom pôdy nepredstavujú oprávnené náklady;

d)  oprávnené náklady nezahŕňajú daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

da)   výdavky súvisiace s vojenskými požiadavkami sú oprávnené od počiatočného dátumu oprávnenosti akcie bez ohľadu na dátum nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov uvedených v článku 6 ods. 3 písm. a).

Článok 16Kombinácia grantov s inými zdrojmi financovania

(75)1.  Granty sa môžu použiť na kombináciu s financovaním z Európskej investičnej banky alebo národných podporných bánk alebo iných rozvojových a verejných finančných inštitúcií, ako aj z finančných inštitúcií súkromného sektora a investorov zo súkromného sektora, ako aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

(76)2.  Použitie grantov uvedených v odseku 1 sa môže vykonať prostredníctvom cielených výziev na predkladanie návrhov.

Článok 17Zníženie alebo zrušenie grantov

(77)1.  Okrem dôvodov uvedených v článku [131 ods. 4] nariadenia o rozpočtových pravidlách možno výšku grantu, okrem odôvodnených prípadov, znížiť z týchto dôvodov:

a)  akcia sa nezačala implementovať do jedného roka od dátumu začatia uvedeného v dohode o grante v prípade štúdií, alebo do dvoch rokov pre všetky ostatné akcie, ktoré sú oprávnené na finančnú pomoc podľa tohto nariadenia;

b)  po preskúmaní pokroku v implementácii akcie sa zistilo, že prekročil lehoty na následné etapy stanovené v článku 6 [nariadenia č. XXX – Smart TEN-T] alebo že pri ňom došlo k takému výraznému omeškaniu, že ciele akcie sa pravdepodobne nedosiahnu;

(78)2.  Dohodu o grante možno vypovedať z dôvodov uvedených v odseku 1.

(79)2a.  Suma, ktorá vznikne pri uplatnení odseku 1 alebo odseku 2, sa rozdelí do ostatných pracovných programov navrhnutých v rámci príslušného finančného krytia, ako sa ustanovuje v článku 4.2.

Článok 18

▌Synergie s ostatnými programami Únie

(80)1.  Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu, možno poskytnúť aj príspevok z akéhokoľvek iného programu Únie, vrátane fondov v rámci zdieľaného riadenia, ak tieto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. ▌Pri implementácii sa rešpektujú pravidlá stanovené v článku [xxx] nariadenia o rozpočtových pravidlách. Kumulatívne financovanie nesmie prevýšiť celkové oprávnené náklady na akciu a podpora z rôznych programov Únie sa môže vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, ktorými sa stanovujú podmienky podpory.

(81)2.  Akcie, ktoré sú v súlade so všetkými týmito kumulatívnymi podmienkami:

a)  boli vyhodnotené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)  spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu tejto výzvy na predkladanie návrhov;

c)  nemôžu byť financované v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení;

môžu dostať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja alebo Kohézneho fondu v súlade s [článkom 67 ods. 5] nariadenia (EÚ) XXX [VN] bez ďalšieho posúdenia a za predpokladu, že takéto opatrenia sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.

7.KAPITOLA IV

8.PROGRAMOVANIE, MONITOROVANIE, HODNOTENIE A KONTROLA

Článok 19Pracovné programy

(82)1.  Program sa implementuje prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia o rozpočtových pravidlách. ▌.

1a.  Komisia pripraví do konca marca 2021 rámcový program, ktorý bude obsahovať časový harmonogram pracovných programov a výziev, ich témy a pridelené finančné prostriedky a iné potrebné detaily nevyhnutné na zabezpečenie transparentnosti a predvídateľnosti počas celého obdobia programu a na zlepšenie kvality projektov. Rámcový program sa prijme prostredníctvom delegovaného aktu v súlade s článkom 24.

1b.  Komisia po uverejnení pracovného programu zverejní oznámenie o výzvach na predkladanie návrhov naplánovaných v rámci pracovného programu; takéto oznámenie obsahuje v súlade s článkom 194 nariadenia o rozpočtových pravidlách minimálne tieto informácie o každej z uvedených výziev:

a)  priority;

b)  orientačný dátum otvorenia;

c)  orientačný dátum ukončenia;

d)  odhadovaný rozpočet.

2.  Pracovné programy prijíma Komisia prostredníctvom ▌delegovaného aktu v súlade s ▌článkom ▌24 tohto nariadenia.

2a.  V súlade s článkom 200 ods. 2 nariadenia (EÚ, Euratom ) č. 2018/1046 všetky výzvy zahŕňajú dvojfázový postup výberu a implementujú sa takto:

(83)a)  žiadatelia predložia zjednodušenú dokumentáciu obsahujúcu relatívne stručné informácie na účely predbežného výberu spôsobilého projektu;

b)  žiadatelia vymenovaní v prvom štádiu predložia po ukončení prvej fázy úplnú dokumentáciu;

c)  Komisia uverejní výzvy na predkladanie návrhov najmenej tri mesiace pred začatím postupu.

Článok 20Monitorovanie a podávanie správ

(84)-1.  Komisia vymedzí metodiku na stanovenie kvalitatívnych ukazovateľov pre presné vyhodnotenie pokroku dosiahnutého prostredníctvom programu v jednotlivých projektoch v rámci siete TEN-T a dosiahnutia cieľov stanovených v článku 3 programom. Na základe tejto metodiky Komisia doplní časť I prílohy najneskôr do 1. januára 2021 a formou delegovaného aktu v súlade s článkom 24.

(85)1.  Ukazovatele, ktoré sa uvádzajú v správach na účely posúdenia pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu stanovených v článku 3, sú uvedené v časti I prílohy.

(86)2.  Na zabezpečenie účinného hodnotenia pokroku programu, pokiaľ ide o dosahovanie jeho cieľov, je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 24 prijať delegované akty, aby mohla zmeniť časť I prílohy na účely prípadného preskúmania alebo doplnenia ukazovateľov a doplniť toto nariadenie o ustanovenia týkajúce sa vytvorenia rámca monitorovania a hodnotenia.

(87)3.  Systémom podávania správ o výkonnosti zabezpečí, aby boli údaje na monitorovanie implementácie programu a výsledkov vhodné na dôkladnú analýzu dosiahnutého pokroku a problémov, ktoré sa vyskytli v rámci koridorov základnej siete, a aby sa zbierali efektívne, účinne a včas. Na tento účel sa príjemcom finančných prostriedkov Únie a prípadne členským štátom ukladajú primerané požiadavky na podávanie správ.

(88)3a.   Komisia vytvorí špecializovanú internetovú stránku, na ktorej v reálnom čase uverejní mapu s realizovanými projektmi spolu s príslušnými údajmi (hodnotenia vplyvu, hodnota, príjemca, realizačný subjekt, súčasný stav).

Článok 21Hodnotenie

a preskúmanie

(89)1.  Hodnotenia sa vykonávajú včas, avšak aspoň každé dva roky, aby sa mohli využiť v rozhodovacom procese.

(90)1a.  V hodnoteniach sa posúdi implementácia programu v súlade s jeho všeobecnými a odvetvovými cieľmi, ako sa ustanovuje v článku 3, pričom sa objasní, či sú jednotlivé sektory na najlepšej ceste, či sú celkové rozpočtové záväzky v súlade s celkovou vyčlenenou sumou, či prebiehajúce projekty dosiahli dostatočnú mieru úplnosti, či sú stále realizovateľné a vhodné na dodanie.

9.2.  Priebežné hodnotenie programu sa vykoná hneď, ako sú k dispozícii dostatočné informácie o implementácii programu na základe monitorovania vykonaného v súlade s článkom 20, najneskôr však štyri roky po začatí implementácie programu. Zahŕňa aj komplexné hodnotenie vhodnosti postupov, cieľov a kritérií oprávnenosti na dosiahnutie všeobecných a odvetvových cieľov, ako sa ustanovuje v článku 3. Na základe výsledkov tohto priebežného hodnotenia sa navrhnú odporúčania na preskúmanie programu.

(91)3.  Na konci implementácie programu, najneskôr však dva roky po uplynutí obdobia uvedeného v článku 1, Komisia vykoná záverečné hodnotenie programu.

4.  Komisia oznámi závery týchto hodnotení spolu so svojimi pripomienkami Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

Článok 22Postup výboru

(92)1.  Komisii pomáha koordinačný výbor NPE. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(93)2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 23Delegované akty

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 24 tohto nariadenia na účely:

a)  vykonania zmeny v časti I prílohy v súvislosti s ukazovateľmi a vytvorenia rámca monitorovania a hodnotenia;

▌c)  vykonania zmeny v časti III prílohy v súvislosti s vymedzením dopravných koridorov základnej siete a predbežne identifikovaných úsekov; a predbežne identifikovaných úsekov na súhrnnej sieti;

d)  vykonania zmeny v časti IV prílohy, pokiaľ ide o identifikáciu cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

e)  vykonania zmeny v časti V prílohy, pokiaľ ide o určenie projektov spoločného záujmu v oblasti digitálnej pripojiteľnosti;

ea)  prijatia pracovného programu;

eb)  prijatia rámcového programu;

ec)  špecifikovania alebo zmeny vojenských požiadaviek s cieľom vytvoriť alebo zmeniť zoznam častí transeurópskej dopravnej siete vhodných na vojenskú dopravu, vytvoriť alebo zmeniť zoznam prioritných projektov dvojakého využitia infraštruktúry a postup hodnotenia týkajúci sa oprávnenosti akcií súvisiacich s vojenskou mobilitou, stanovených v článku 6a;

ed)  vymedzenia metodiky na stanovenie kvalitatívnych ukazovateľov pre presné vyhodnotenie pokroku dosiahnutého prostredníctvom programu v jednotlivých projektoch v rámci siete TEN-T.

Článok 24Vykonávanie delegovania právomoci

(94)1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

(95)2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 23 sa Komisii udeľuje do 31. decembra 2028.

(96)3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 23 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

(97)4.  Pred prijatím delegovaného aktu Komisia konzultuje s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

(98)5.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

(99)6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 23 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 25Informovanosť, komunikácia a propagácia

(100)1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

(101)2.  Komisia vykonáva v súvislosti s programom a jeho akciami a výsledkami informačné a komunikačné činnosti. Finančné zdroje pridelené na program zároveň prispievajú k inštitucionálnej komunikácii o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú cieľov uvedených v článku 3.

Článok 26Ochrana finančných záujmov Únie

Ak sa tretia krajina zúčastňuje na programe rozhodnutím podľa medzinárodnej dohody alebo na základe akéhokoľvek iného právneho nástroja, táto tretia krajina udelí potrebné práva a požadovaný prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a Európskemu dvoru audítorov, aby mohli komplexne uplatňovať svoje príslušné právomoci. V prípade úradu OLAF takéto práva zahŕňajú právo vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF).

Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371.

10.KAPITOLA VI

11.PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27Zrušenie a prechodné ustanovenia

(102)1.  Nariadenie (EÚ) č. 1316/2013 a nariadenie (EÚ) č. 283/2014 sa zrušujú.

(103)2.  Bez toho, aby tým bol dotknutý odsek 1, toto nariadenie nemá až do ukončenia dotknutých akcií vplyv na ich pokračovanie ani zmenu podľa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013, ktoré sa na tieto akcie aj naďalej vzťahuje až do ich ukončenia.

(104)3.  Z finančného krytia na program sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými v rámci predchádzajúceho programu, ktorým bol Nástroj na prepájanie Európy v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1316/2013.

(105)4.  V prípade potreby možno do rozpočtu na obdobie po roku 2027 zahrnúť rozpočtové prostriedky na pokrytie výdavkov uvedených v článku 4 ods. 5 tohto nariadenia, aby sa umožnilo riadenie akcií, ktoré sa neskončia do 31. decembra 2027.

Článok 28Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. januára 2021.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament  Za Radu

predseda  predseda

PRÍLOHA

ČASŤ I – UKAZOVATELE

Program sa starostlivo monitoruje na základe súboru ukazovateľov určených na meranie rozsahu, v akom boli dosiahnuté všeobecné a špecifické ciele programu, a s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie a náklady. Na tento účel sa zhromažďujú údaje v súvislosti s nasledujúcim súborom kľúčových ukazovateľov:

 

Odvetvia

Špecifické ciele

Ukazovatele

Doprava:

Efektívne a prepojené siete a infraštruktúra pre inteligentnú, interoperabilnú, udržateľnú, multimodálnu, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu

Počet cezhraničných a chýbajúcich prepojení riešených s podporou NPE (vrátane opatrení týkajúcich sa mestských uzlov, regionálnych cezhraničných železničných spojení námorných prístavov, vnútrozemských prístavov, letísk a terminálov kombinovanej železničnej a cestnej dopravy základných a súhrnných sietí TEN-T)

 

 

Počet opatrení s podporou NPE prispievajúcich k digitalizácii dopravy(ERTMS, SESAR )

 

 

Počet čerpacích staníc s alternatívnym palivom vybudovaných alebo zmodernizovaných s podporou NPE

 

 

Počet opatrení s podporou NPE prispievajúcich k bezpečnosti dopravy

 

 

Počet opatrení NPE prispievajúcich k prístupnosti dopravy pre osoby so zdravotným postihnutím

 

 

Počet opatrení s podporou NPE prispievajúcich k znižovaniu hlučnosti nákladnej železničnej dopravy

 

Prispôsobenie požiadavkám dvojakej mobility (civilnej a obrannej)

Počet zložiek dopravnej infraštruktúry prispôsobených požiadavkám dvojakej mobility (civilnej a obrannej)

Energetika

Prispievanie k prepojenosti a integrácii trhov

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k projektom na prepájanie sietí členských štátov odstraňujúcich vnútorné obmedzenia

 

Bezpečnosť dodávok energie

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k projektom na zabezpečenie odolnosti plynovodných sietí

 

 

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k zavádzaniu inteligentných riešení a digitalizácii sietí a k zvýšeniu kapacity na uskladňovanie energie

 

Udržateľný rozvoj prostredníctvom umožnenia eliminácie emisií uhlíka

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k projektom na zvýšenie prieniku energie z obnoviteľných zdrojov do energetických sústav

 

 

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k cezhraničnej spolupráci v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

Digitálne technológie

prínosu k zavádzaniu infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti v celej Európskej únii.

Nové pripojenia k sieťam s veľmi vysokou kapacitou pre subjekty sociálno-ekonomickej interakcie a vysokokvalitné bezdrôtové pripojenia pre miestne spoločenstvá

 

 

Počet opatrení v rámci NPE umožňujúcich pripojenie 5G na dopravných trasách

 

 

Počet opatrení v rámci NPE umožňujúcich nové pripojenia k sieťam s veľmi vysokou kapacitou pre domácnosti

 

 

Počet opatrení v rámci NPE prispievajúcich k digitalizácii energetického a dopravného odvetvia

ČASŤ II: ORIENTAČNÉ PERCENTUÁLNE PODIELY PRE ODVETVIE DOPRAVY

Rozpočtové prostriedky uvedené v článku 4 ods. 2 písm. a) bodoch i) a ii) sa rozdelia ▌spôsobom, ktorým sa zabezpečí rovnováha medzi akciami uvedenými v článku 9 ods. 2 písm. a) a b).

▌▌Rozpočtové prostriedky použité na financovanie akcií uvedených v článku 9 ods. 2 písm. a) sa vyčlenia takto: 75 % sa pridelí na akcie týkajúce sa koridorov základnej siete, 10% na akcie týkajúce sa základnej siete mimo koridorov základnej siete a 15% na akcie súvisiace so súhrnnou sieťou.

ČASŤ III: HORIZONTÁLNE PRIORITY, DOPRAVNÉ KORIDORY ZÁKLADNEJ SIETE A PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY, PREDBEŽNE IDENTIFIKOVANÉ ÚSEKY NA SÚHRNNEJ SIETI

-1.  Horizontálne priority

SESAR, ERTMS, ITS, RIS, VTMISinteligentné technologické zariadenia

1.  Koridory základnej siete a predbežne identifikované úseky

 (106)

(107)„Atlantický“ koridor základnej siete

(108)Smerovanie

(109)Gijón – León – Valladolid

 (110)

(111)A Coruña – Vigo – Orense – León

 (112)

(113)Zaragoza – Pamplona/Logroño – Bilbao

 (114)

(115)Bordeaux Toulouse

 (116)

(117)Tenerife/Gran Canaria – Huelva/Sanlúcar de Barrameda – Sevilla – Córdoba

 (118)

(119)Algeciras – Bobadilla – Madrid

 (120)

(121)ostrov Madeira/Sines – Ermidas/Lisboa – Madrid – Valladolid

 (122)

(123)Lisboa – Aveiro – Leixões/Porto – rieka Douro/Vido

 (124)

(125)Aveiro – Valladolid – Vitoria-Gasteiz – Bergara – Bilbao/Bordeaux – La Rochelle Tours – Paris – Le Havre/Metz – Mannheim/Strasbourg

 (126)

(127)Shannon Foynes – Dublin – Rosselare – Waterford - Cork – Brest – Roscoff – Cherbourg – Caen - Le Havre – Rouen – Paris

 (128)

(129)Dublin/Cork – Brest – Roscoff – Saint Nazaire – Nantes – Tours – Dijon

(130)Predbežne identifikované úseky

(131)Cezhraničné

(132)Evora – Merida

(133)Železnica

 (134)

 (135)

(136)Vitoria-Gasteiz – San Sebastián – Bayonne – Bordeaux

 (137)

 (138)

 (139)

(140)Aveiro – Salamanca

 (141)

 (142)

 (143)

(144)Rieka Douro (Via Navegável do Douro)

(145)Vnútrozemské vodné cesty

 (146)

(147)Chýbajúce prepojenie

(148)Paris (prepojenie Orly – Versailles a Orly – letisko Ch. De Gaulle)

(149)Multimodálne

(150)„Baltsko – jadranský“ koridor základnej siete

(151)Smerovanie

(152)Gdynia – Gdańsk – Katowice/Sławków

 (153)

(154)Gdańsk – Warszawa – Katowice

 (155)

(156)Katowice – Ostrava – Brno – Wien

 (157)

(158)Szczecin/Świnoujście – Poznań – Wrocław – Ostrava

 (159)

(160)Katowice – Žilina – Bratislava – Wien

 (161)

(162)Wien – Graz– Villach – Udine – Trieste

 (163)

(164)Udine – Venezia – Padova – Bologna – Ravenna – Ancona – Foggia

 (165)

(166)Graz – Maribor –Ljubljana – Koper/Trieste

(167)Predbežne identifikované úseky

(168)Cezhraničné

(169)Katowice – Ostrava

(170)Železnica

 (171)

(172)Katowice – Žilina

 (173)

 (174)

(175)Opole – Ostrava

 (176)

 (177)

(178)Bratislava – Wien

 (179)

 (180)

(181)Graz – Maribor

 (182)

 (183)

(184)Trieste – Divaca

 (185)

 (186)

(187)Katowice – Žilina

(188)Cesta

 (189)

(190)Brno – Wien

 (191)

 (192)

(193)Chýbajúce prepojenie

(194)Gloggnitz – Mürzzuschlag:

(195)Železnica

 (196)

(197)Semmeringský úpätný tunel

 (198)

 (199)

(200)Graz – Klagenfurt: železničná trať a tunel Koralm

 

 (201)

(202)Koper – Divača

 

(203)„Stredomorský“ koridor základnej siete

(204)Smerovanie

(205)Algeciras – Bobadilla –Madrid – Zaragoza – Tarragona

 (206)

(207)ZaragozaTeruelValencia/Sagunto

 (208)

(209)Sagunto Valencia Madrid

 (210)

(211)Sevilla – Bobadilla – Murcia

 (212)

(213)Cartagena – Murcia – Valencia – Tarragona/Palma de Mallorca – Barcelona

 (214)

(215)Tarragona – Barcelona – Perpignan – Marseille – Genova/Lyon – La Spezia – Torino – Novara – Milano – Bologna/Verona – Padova – Venezia – Ravenna/Trieste/Koper – Ljubljana – Budapest

 (216)

(217)Toulouse Narbonne

 (218)

(219)Ljubljana/Rijeka – Zagreb – Budapest – hranica s Ukrajinou

(220)Predbežne identifikované úseky

(221)Cezhraničné

(222)Lyon – Torino: úpätný tunel a prístupové dopravné cesty

(223)Železnica

 (224)

 (225)

(226)Barcelona Perpignan

 (227)

 (228)

 (229)

(230)Nice – Ventimiglia

 (231)

 (232)

 (233)

(234)Trieste – Divača

 (235)

 (236)

 (237)

(238)Ljubljana – Zagreb

 (239)

 (240)

 (241)

(242)Zagreb – Budapest

 (243)

 (244)

 (245)

(246)Budapest – Miskolc – hranica s Ukrajinou

 (247)

 (248)

 (249)

(250)Lendava – Letenye

(251)Cesta

 (252)

 (253)

(254)Vásárosnamény – hranica s Ukrajinou

 (255)

 (256)

(257)Chýbajúce prepojenie

(258)Perpignan – Montpellier

(259)Železnica

 (260)

 (261)

(262)Madrid Zaragoza Barcelona

 (263)

 (264)

 (265)

(266)Koper – Divača

 (267)

 (268)

 (269)

(270)Rijeka – Zagreb

 (271)

 (272)

 (273)

(274)Milano – Cremona – Mantova Ferrara – Porto Levante/Venezia –Trieste/ Ravenna - Porto Garibaldi

(275)Vnútrozemské vodné cesty

(276)Koridor základnej siete „Severné more – Baltské more“

(277)Smerovanie

(278)Luleå – Helsinki – Tallinn – Riga

 (279)

(280)Ventspils – Riga

 (281)

(282)Riga – Kaunas

 (283)

(284)Klaipeda – Kaunas – Vilnius

 (285)

(286)Kaunas – Warszawa

 (287)

(288)Hranica s Bieloruskom – Warszawa – Łódź/Poznań – Frankfurt/Oder – Berlin – Hamburg – Kiel

 (289)

(290)Łódź – Katowice/Wrocław

 (291)

(292)hranica medzi Ukrajinou a Poľskom – Rzeszów – Katowice – Wrocław – Falkenberg – Magdeburg

 (293)

(294)Szczecin/Świnoujście – Berlin – Magdeburg – Braunschweig – Hannover

 (295)

(296)Hannover – Bremen – Bremerhaven/Wilhelmshaven

 (297)

(298)Hannover – Osnabrück – / Kleve – Nijmegen / – Hengelo – Almelo – Deventer – Utrecht

 (299)

(300)Utrecht – Amsterdam

 (301)

(302)Utrecht – Rotterdam – Antwerpen

 (303)

(304)Hannover – Köln – Antwerpen

(305)Predbežne identifikované úseky

(306)Cezhraničné

(307)Tallinn – Rīga – Kaunas/Vilnius – Warszawa: Baltská železnica, nová plne interoperabilná trať s UIC rozchodom

(308)Železnica

 (309)

 (310)

(311)Antwerpen – Duisburg

(312)Železnica

 (313)

 (314)

(315)Świnoujście/Szczecin /Karninský most – Berlin

(316)Železnica/vnútrozemské vodné cesty

 (317)

 (318)

(319)Koridor Via Baltica EE-LV-LT-PL

(320)Cesta

 (321)

(322)Chýbajúce prepojenie

(323)

(324)Železnica

 (325)

 (326)

(327)Warszawa/Idzikowice – Poznań/Wrocław vrátane spojení k plánovanému Centrálnemu dopravnému uzlu

 (328)

 (329)

 (330)

(331)Kiel Kanal

(332)Vnútrozemské vodné cesty

 (333)

 (334)

(335)Berlin – Magdeburg – Hannover; Mittellandkanal; západonemecké prieplavy

 (336)

 (337)

 (338)

(339)Rýn, Waal

 (340)

 (341)

 (342)

(343)Noordzeekanaal, IJssel, Twentekanaal

 (344)

 (345)

(346)Modernizácia (dvojitá trať)

(347)Porúrie – Münster – Osnabrück – Hamburg

(348)Železnica

(349)Koridor základnej siete „Severné more – Stredomorie“

(350)Smerovanie

(351)

 (352)

(353) DerrySligoGalway Shannon Foynes/Cork

 (354)

(355)

 (356)

(357)▌

 (358)

(359)Baile Átha Cliath/Dublin/Corcaigh/Cork – Zeebrugge/Antwerpen/Rotterdam

 (360)

(361)Dublin – Cork – Calais – Dunkerque – Zeebruge – Anvers – Rotterdam

 (362)

(363)▌Hranica so Spojeným kráľovstvom – Lille – Brussel/Bruxelles

 (364)

(365)London – Lille – cezhraničné železničné prepojenie Bruxelles – Quiévrain – Valenciennes – Brussel/Bruxelles

 (366)

(367)Amsterdam – Rotterdam – Antwerp – Brussel/Bruxelles – Luxembourg

 (368)

(369)Luxembourg – Metz – Dijon – Macon – Lyon – Marseille

 (370)

(371)Luxembourg – Metz – Strasbourg – Basel

 (372)

(373)Antwerpen/Zeebrugge – Gent – Dunkerque/Lille – Paris

(374)Predbežne identifikované úseky

(375)Cezhraničné

(376)Brussel/Bruxelles – Luxembourg – Strasbourg

(377)Železnica

 (378)

 (379)

 (380)

(381)Terneuzen – Gent

(382)Vnútrozemské vodné cesty

 (383)

 (384)

(385)Sieť Seina – Šelda a súvisiace povodia riek Seiny, Šeldy a Másy

 (386)

 (387)

 (388)

(389)Koridor Rýn – Šelda

 (390)

 (391)

(392)Chýbajúce prepojenie

(393)Albertkanaal/Canal Bocholt-Herentals

(394)Vnútrozemské vodné cesty

 

(395)Dunkerque – Lille

(396)Koridor základnej siete „Orient/východné Stredomorie“

(397)Smerovanie

(398)Hamburg – Berlin

 (399)

(400)Rostock – Berlin – Dresden

 (401)

(402)Bremerhaven/Wilhelmshaven – Magdeburg – Dresden

 (403)

(404)Dresden – Ústí nad Labem – Melnik/Praha – Lysá nad Labem/Poříčany – Kolin

 (405)

(406)Kolin – Pardubice – Brno – Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Timișoara – Craiova – Calafat – Vidin – Sofia

 (407)

(408)Sofia – Plovdiv – Burgas

 (409)

(410)Plovdiv – hranica s Tureckom – Alexandropouli – Kavala – Thessaloniki – Ioannina – Kakavia/Igoumenitsa

 (411)

(412)hranica s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko – Thessaloniki

 (413)

(414)Sofia – Thessaloniki – Athina – Piraeus/Ikonio – Heraklion – Lemesos (Vasiliko) – Lefkosia

 (415)

(416)Athina – Patras/Igoumenitsa

(417)Predbežne identifikované úseky

(418)Cezhraničné

(419)Dresden – Praha

(420)Železnica

 (421)

 (422)

(423)Wien/Bratislava – Budapest

 (424)

 (425)

 (426)

(427)Békéscsaba – Arad

 (428)

 (429)

 (430)

(431)Calafat – Vidin – Sofia – Thessaloniki

 (432)

 (433)

 (434)

(435)hranica s Tureckom – Alexandropouli

 (436)

 (437)

 (438)

(439)hranica s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko – Thessaloniki

 (440)

 (441)

 (442)

(443)Ioannina – Kakavia (hranica s Albánskom)

(444)Cesta

 (445)

 (446)

(447)Craiova – Vidin

 (448)

 (449)

 (450)

(451)Hamburg – Dresden – Praha – Pardubice

(452)Vnútrozemské vodné cesty

 (453)

(454)Chýbajúce prepojenie

(455)Thessaloniki – Kavala

(456)Železnica

 (457)

 (458)

(459)Budapest KelenföldFerencváros

 (460)

 (461)

 (462)

(463)vlaková stanica Szolnok

 (464)

(465)Koridor základnej siete „Rýn – Alpy“

(466)Smerovanie

(467)Genova – Milano – Lugano – Basel

 (468)

(469)Genova – Novara – Brig – Bern – Basel – obnovenie cezhraničného železničného mosta Freiburg (Breisgau)-Colmar – cezhraničné prepojenie Rastatt-Haguenau – Karlsruhe – Mannheim – Mainz – Koblenz – Köln

 (470)

(471)Milano – Verona – Trento – Bozen – Innsbruck – München vrátane brémskeho koridoru

 (472)

(473)Köln – Düsseldorf – Duisburg – Nijmegen/Arnhem – Utrecht – Amsterdam

 (474)

(475)Nijmegen – Rotterdam – Vlissingen

 (476)

(477)Köln – Liège – Bruxelles/Brussel – Gent

 (478)

(479)Liège – Antwerpen – Gent – Zeebrugge

(480)Predbežne identifikované úseky

(481)Cezhraničné

(482)Zevenaar – Emmerich – Oberhausen

(483)Železnica

 (484)

 (485)

(486)Karlsruhe – Basel

 (487)

 (488)

 (489)

(490)Milano/Novara – hranica so Švajčiarskom

 (491)

 (492)

 (493)

(494)Antwerpen – Duisburg

 (495)

 (496)

 (497)

(498)Basel – Antwerpen/Rotterdam – Amsterdam

(499)Vnútrozemské vodné cesty

 (500)

(501)Chýbajúce prepojenie

(502)Genova – Tortona/Novi Ligure

(503)Železnica

(504)Koridor základnej siete „Rýn –Dunaj“

(505)Smerovanie

(506)Paris Strasbourg – Stuttgart – Augsburg – München – Salzburg – Wels/Linz

 (507)

(508)Strasbourg – Mannheim – Frankfurt – Würzburg – Nürnberg – Regensburg – Passau – Wels/Linz

 (509)

(510)München/Nürnberg – Praha – Ostrava/Přerov – Žilina – Košice – hranica s Ukrajinou

 (511)

(512)Wels/Linz – Wien – Bratislava – Budapest – Vukovar

 (513)

(514)Wien/Bratislava – Budapest – Arad – Brašov/Craiova - București – Focșani – Albita (hranica s Moldavskom) / Constanta – Sulina

(515)Predbežne identifikované úseky

(516)Cezhraničné

(517)München – Praha

(518)Železnica

 (519)

 (520)

(521)Nürnberg – Plzeň

 (522)

 (523)

 (524)

(525)München – Mühldorf – Freilassing - Salzburg

 (526)

 (527)

 (528)

(529)Strasbourg – Kehl Appenweier

 (530)

 (531)

 (532)

(533)Hranice – Žilina

 (534)

 (535)

 (536)

(537)Wien – Bratislava/Budapest

 (538)

 (539)

 (540)

(541)Bratislava – Budapest

 (542)

 (543)

 (544)

(545)Békéscsaba – Arad

 (546)

 (547)

 (548)

(549)Dunaj (Kehlheim - Constanța/Midia/Sulina) a súvisiace povodia riek Sava a Tisza

(550)Vnútrozemské vodné cesty

 (551)

 (552)

(553)Zlín – Žilina

(554)Cesta

 (555)

(556)Chýbajúce prepojenie

(557)Stuttgart – Ulm

(558)Železnica

 (559)

 (560)

(561)Salzburg – Linz

 (562)

 (563)

 (564)

(565)Arad – Craiova

 (566)

 (567)

 (568)

(569)București – Constanța

 (570)

 (571)

 (572)

(573)Arad - Brasov

(574)Železnica

 (575)

 (576)

(577)Brasov - Predeal

(578)Železnica

 (579)

 (580)

(581)București - Craiova

(582)Železnica

(583)„Škandinávsko-stredomorský“ koridor základnej siete

(584)Smerovanie

(585)Hranica s Ruskom – Hamina/Kotka – Helsinki – Turku/Naantali – Stockholm – Örebro – Malmö

 (586)

(587)Narvik/Oulu – Luleå – Umeå – Stockholm

 (588)

(589)Oslo – Goteburg – Malmö – Trelleborg

 (590)

(591)Malmö – København – Fredericia – Aarhus – Aalborg - Hirtshals/Frederikshavn

 (592)

(593)København – Kolding/Lübeck – Hamburg – Hannover

 (594)

(595)Bremerhaven – Bremen – Hannover – Nürnberg

 (596)

(597)Rostock – Berlin – Halle/Leipzig – Erfurt/Weimar – München

 (598)

(599)Nürnberg – München – Innsbruck – Verona – Bologna – Ancona/Firenze

 (600)

(601)Livorno/La Spezia – Firenze – Roma – Napoli – Bari – Taranto – Valletta

 (602)

(603)Napoli – Cagliari /Gioia Tauro – Palermo/Augusta – Valletta – Marsaxlokk

(604)Predbežne identifikované úseky

(605)Cezhraničné

(606)Hranica s Ruskom – Helsinki

(607)Železnica

 (608)

 (609)

(610)København – Hamburg: Prístupové dopravné cesty k pevnému spojeniu cez prieplav Fehmarn belt

 (611)

 (612)

 (613)

(614)München – Wörgl – Innsbruck – Fortezza – Bolzano – Trento – Verona: Brennerský úpätný tunel a prístupové dopravné cesty k nemu

 (615)

 (616)

 (617)

(618)Trelleborg – Malmö – Göteborg – žiadna hranica (cezhraničné, železnica)

 (619)

 (620)

 (621)

(622)Göteborg-Oslo

 (623)

 (624)

 (625)

(626)Helsingborg-Helsingør

 (627)

 (628)

 (629)

(630)Copenhagen-Malmö

 (631)

 (632)

 (633)

(634)København – Hamburg: Pevné spojenie cez prieplav Fehmarn belt

(635)Železnica/cesta

2.  Predbežne identifikované úseky na súhrnnej sieti

Súvisiace prvky nachádzajúce sa v súhrnnej sieti uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a) bode i) a cezhraničné prepojenia na súhrnnej sieti uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a) bode ii) tohto nariadenia zahŕňajú najmä tieto úseky:

(636)Dublin – Strabane – Letterkenny

(637)Cesta

(638)DerrySligoGalway

(639)Železnica

(640)Pau – Huesca

(641)Železnica

(642)Lyon – hranica so Švajčiarskom

(643)Železnica

(644)Athus – Mont-Saint-Martin

(645)Železnica

(646)

(647)Železnica

(648)Mons - Valenciennes

(649)Železnica

(650)Gent – Terneuzen

(651)Železnica

(652)Heerlen – Aachen

(653)Železnica

(654)Groningen – Bremen

(655)Železnica

(656)Stuttgart – hranica so Švajčiarskom

(657)Železnica

(658)Berlin – Rzepin/Horka – Wrocław

(659)Železnica

(660)Prague – Linz

(661)Železnica

(662)Villach – Ljubljana

(663)Železnica

(664)Ancona – Foggia

(665)Železnica/cesta

(666)Pivka – Rijeka

(667)Železnica

(668)Plzeň – České Budějovice – Wien

(669)Železnica

(670)Wien – Gyor

(671)Železnica

(672)Graz – Celldömölk – Gyor

(673)Železnica

(674)Neumarkt – Kalham – Mühldorf

(675)Železnica

(676)Koridor Amber PL-SK-HU

(677)Železnica

(678)Koridor Via Carpathia hranica medzi Bieloruskom/Ukrajinou – PL-SK-HU-RO

(679)Cesta

(680)Budapest – Osijek – Svilaj (hranica s Bosnou a Hercegovinou)

(681)Cesta

(682)TimișoaraMoravița

(683)Cesta

(684)Faro – Huelva

(685)Železnica

(686)Porto – Vigo

(687)Železnica

(688)București – Giurgiu – Varna/Bourgas

(689)Železnica

(690)Svilengrad – Pithio

(691)Železnica

(692)SiretSuceava

(693)Cesta

(694)FocșaniAlbița

(695)Cesta

(696)München – Salzburg – Laibach

(697)Železnica

(698)Gallarate/Sesto C. – Laveno/Luino

(699)Železnica

 (700)

PRÍLOHA – ČASŤ IV: Identifikácia cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

1. Cieľ cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov podporujú cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti plánovania, rozvoja a nákladovo-efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie s cieľom prispieť k dlhodobým cieľom Únie v oblasti dekarbonizácie.

Všeobecné kritériá

Aby sa projekt mohol považovať za cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, musí spĺňať všetky tieto všeobecné kritériá:

a)  je zahrnutý v dohode o spolupráci alebo v akomkoľvek inom dojednaní medzi členskými štátmi a/alebo členskými štátmi a tretími krajinami, ako je uvedené v článkoch 6, 7, 9 alebo 11 smernice 2009/28/ES;

b)  zabezpečuje úspory nákladov pri využívaní energie z obnoviteľných zdrojov a/alebo prínosy pre systémovú integráciu, bezpečnosť dodávok energie alebo inováciu v porovnaní s alternatívnym cezhraničným energetickým projektom alebo projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov samostatne jedným zo zúčastnených členských štátov;

c)  celkové možné prínosy spolupráce prevažujú nad nákladmi, a to aj z dlhodobého hľadiska, ako sa posúdilo na základe analýzy nákladov a prínosov uvedenej v bode 3 a s využitím metódy uvedenej v článku [7].

Analýza nákladov a prínosov

V analýze nákladov a prínosov uvedenej v bode 2 písm. c) sa v prípade všetkých zúčastnených členských štátov alebo tretích krajín zohľadní okrem iného vplyv na tieto aspekty:

a)  náklady na výrobu elektriny;

b)  náklady na systémovú integráciu;

c)  náklady na podporu;

d)  emisie skleníkových plynov;

e)  bezpečnosť dodávok energie;

f)  a iné miestne znečistenie alebo účinky na miestnu prírodu a životné prostredie

g)   inovácie.

4.  Postup

Realizátori projektu vrátane členských štátov, ktorých projekt je potenciálne oprávnený na výber ako cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na základe dohody o spolupráci alebo akékoľvek iného dojednania v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov medzi členskými štátmi a/alebo členskými štátmi a tretími krajinami, ako je uvedené v článkoch 9 alebo 11, smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/...1][29]+, a smeruje k získaniu štatútu cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, predložia Komisii žiadosť o vybratie projektu ako cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Žiadosť musí obsahovať relevantné informácie, ktoré Komisii umožnia zhodnotiť projekt vzhľadom na kritériá stanovené v bodoch 2 a 3 a v súlade s metódami uvedenými v článku 7.

Komisia zaistí, aby realizátori projektu mali možnosť uchádzať sa s projektom o štatút cezhraničného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov aspoň raz za rok.

Komisia povedie príslušné konzultácie o zozname projektov, ktoré boli predložené, aby boli vybraté ako cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

Komisia vyhodnotí žiadosti vzhľadom na kritériá stanovené v bodoch 2 a 3.

Komisia sa pri výbere cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bude snažiť, aby bol konečný počet zvládnuteľný. Komisia sa pri určovaní cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bude usilovať zabezpečiť vhodnú geografickú rovnováhu. Na účely určenia projektov možno využiť regionálne zoskupenia.

Projekt nemôže byť vybratý ako cezhraničný projekt v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov alebo sa mu tento štatút odoberie, ak bolo jeho ohodnotenie založené na nesprávnych informáciách, ktoré pri hodnotení predstavovali rozhodujúci faktor, alebo ak projekt nie je v súlade s právom Únie.

Komisia zverejní zoznam vybratých cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na svojej webovej stránke.

ČASŤ V – PROJEKTY SPOLOČNÉHO ZÁUJMU V OBLASTI INFRAŠTRUKTÚRY DIGITÁLNEJ PRIPOJITEĽNOSTI

1. Gigabitové a 5G alebo iné moderné mobilné pripojenie pre subjekty sociálno-ekonomickej interakcie

Opatrenia sa zoradia na základe určených priorít pri zohľadnení funkcie subjektov sociálno-ekonomickej interakcie, relevantnosti digitálnych služieb a aplikácií umožnených prostredníctvom poskytovania základného pripojenia a možných sociálno-ekonomických výhod pre občanov, podniky a miestne spoločenstvá vrátane možných účinkov presahovania, pokiaľ ide o pripojiteľnosť. Dostupný rozpočet sa rozdelí medzi členské štáty geograficky vyváženým spôsobom.

Uprednostnia sa opatrenia prispievajúce ku:

•  gigabitovému pripojeniu pre nemocnice a zdravotnícke zariadenia v súlade s úsilím digitalizovať systém zdravotníctva a s cieľom zvýšiť kvalitu života občanov EÚ a zmeniť spôsob, akým sú zdravotné a iné služby poskytované pacientom[30],

•  gigabitovému pripojeniu pre vzdelávacie a výskumné centrá v rámci úsilia zjednodušiť využívanie, okrem iného, vysokovýpočtovej techniky, cloudových aplikácií a veľkých dát, preklenúť digitálnu priepasť a inovovať systémy vzdelávania, zlepšiť výsledky vzdelávania, posilniť rovnosť a zvýšiť efektívnosť.[31]

•  5G alebo vysokokapacitné širokopásmové pripojenie pre vzdelávacie a výskumné centrá, nemocnice a zdravotnícke zariadenia v rámci úsilia o dosiahnutie nepretržitého 5G bezdrôtového širokopásmového pokrytia pre všetky mestské centrá do roku 2025.

2. Bezdrôtové pripojenie v miestnych spoločenstvách

Opatrenia zamerané na poskytovanie miestneho bezdrôtového pripojenia, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, v miestnych strediskách verejného života vrátane vonkajších priestorov prístupných širokej verejnosti, ktoré zohrávajú významnú úlohu vo verejnom živote miestneho spoločenstva, podliehajú týmto podmienkami na účely získania financovania:

•  implementuje ich subjekt verejného sektora uvedený v ďalšom odseku, ktorý je schopný plánovať a dohliadať na inštaláciu vnútorných alebo vonkajších miestnych bezdrôtových prístupových bodov na verejných miestach, ako aj zabezpečiť financovanie prevádzkových nákladov najmenej na tri roky,

•  opierajú sa o digitálne siete s veľmi vysokou kapacitou umožňujúcou používateľom využívať internet vo vysokej kvalite, ktorý:

•  je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, ľahko prístupné, zabezpečené a používa najnovšie a najlepšie dostupné zariadenia schopné poskytovať používateľom vysokorýchlostné pripojenie a

•  podporuje rovnaký prístup k inovatívnym digitálnym službám,

•  používajú spoločnú vizuálnu identitu dostupnú vo viacerých jazykoch, ktorú má poskytovať Komisia, a poskytujú odkaz na súvisiace online nástroje,

•  zaviažu sa obstarať potrebné vybavenie a/alebo súvisiace inštalačné služby v súlade s platným právom, aby sa zabezpečilo, že projekty nenáležitým spôsobom nenarušia hospodársku súťaž.

Finančná pomoc je k dispozícii pre subjekty verejného sektora v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102[32], ktoré sa zaviazali poskytovať v súlade s vnútroštátnym právom miestne bezdrôtové pripojenie, ktoré je bezplatné a bez diskriminačných podmienok, prostredníctvom inštalácie miestnych bezdrôtových prístupových bodov.

Financované opatrenia nebudú kopírovať existujúce bezplatné súkromné alebo verejné ponuky s podobnými vlastnosťami vrátane kvality na tom istom verejnom mieste.

Dostupný rozpočet sa rozdelí medzi členské štáty geograficky vyváženým spôsobom.

3. Orientačný zoznam koridorov 5G a cezhraničných prepojení oprávnených na finančnú pomoc

V súlade s cieľmi gigabitovej spoločnosti stanovenými Komisiou, aby sa zabezpečilo, že hlavné pozemné dopravné trasy budú mať do roku 2025[33] nepretržité pokrytie 5G, opatrenia, ktorými sa zavádza nepretržité pokrytie systémami 5G podľa článku 9 ods. 4 písm. c), zahŕňajú ako prvý krok opatrenia na cezhraničných úsekoch na testovanie CAM[34] a ako druhý krok opatrenia na dlhších úsekoch s výhľadom na rozsiahlejšie zavádzanie CAM pozdĺž koridorov, ako sa uvádza v tabuľke ďalej (orientačný zoznam). Na tento účel sa ako základ použili koridory siete TEN-T, ale zavádzanie pokrytia 5G sa nevyhnutne neobmedzuje len na tieto koridory[35].

„Atlantický“ koridor základnej siete

 

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Porto-Vigo a Merida-Evora

 

Ostrovy Azory/Madeira – Lisbon – Paris – Amsterdam – Frankfurt

 

Aveiro – Salamanca

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Metz – Paris - Bordeaux – Bilbao – Vigo – Porto – Lisbon

 

-Bilbao – Madrid – Lisbon

„Baltsko – jadranský“ koridor základnej siete

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

-

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Gdansk – Warsaw – Brno – Vienna – Graz – Ljubljana – Trieste

 

„Stredomorský“ koridor základnej siete

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Podmorské káblové siete Lisbon – Marseille – Milan

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Budapest – Zagreb – Ljubljana / Rijeka / Split

 

Koridor základnej siete „Severné more – Baltské more“

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Baltský koridor (vymedzí sa)

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Tallinn – Kaunas

 

Koridor základnej siete „Severné more – Stredomorie“

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Metz-Merzig-Luxembourg

 

Rotterdam-Antwerp-Eindhoven

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Amsterdam - Rotterdam – Breda – Lille – Paris

 

Brussels – Metz – Basel

 

Mulhouse – Lyon – Marseille

 

Koridor základnej siete „Orient/východné Stredomorie“

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Sofia-Thessaloniki-Belgrade

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Berlin – Prague – Brno – Bratislava

 

Timisoara – Sofia – hranica s Tureckom

 

-Sofia – Thessaloniki – Athens

 

Koridor základnej siete „Rýn – Alpy“

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Bologna-Innsbrück-München (Brennerský koridor)

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Rotterdam – Oberhausen – Frankfurt (M)

 

Basel – Milan – Genova

 

Koridor základnej siete „Rýn –Dunaj“

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Munchen – Salzburg

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Frankfurt (M) – Passau – Vienna – Budapest – Bucharest – Iasi /Constanta

 

Karlsruhe – München – Salzburg – Wels

 

Frankfurt (M) – Strasbourg

 

„Škandinávsko-stredomorský“ koridor základnej siete

Cezhraničné úseky na testovanie CAM

Oulu-Tromsø

 

Oslo- Stockholm-Helsinki

Dlhší úsek na rozsiahlejšie zavádzanie CAM

Turku – Helsinki –hranica s Ruskom

 

Stockholm / Oslo – Malmo

 

Malmo – Copenhagen – Hamburg – Würzburg

 

Nürnberg – München – Verona

 

Rosenheim – Bologna – Napoli – Catania – Palermo

 

Napoli – Bari – Taranto

  • [1]  Ú. v. EÚ.....
  • [2] *   Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
  • [3]   Ú. v. EÚ C , , s. .
  • [4]   Ú. v. EÚ C , , s. .
  • [5]    COM(2018) 0321, s. 13
  • [6]   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).
  • [7]   Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých – COM(2017)0283.
  • [8]   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).
  • [9]   Oznámenie Komisie s názvom Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov – COM(2017) 0675.
  • [10]   COM(2018)0293.
  • [11]   JOIN(2017)0041.
  • [12]   JOIN(2018)0005.
  • [13]   COM(2017)0623.
  • [14]   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).
  • [15]   COM(2017)0718.
  • [16]   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).
  • [17]   COM(2016)0587.
  • [18]   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).
  • [19]   Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).
  • [20]   Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).
  • [21]   Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2017, s. 1).
  • [22]   Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 198, 28.7.2017, s. 29).
  • [23]   Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1.
  • [24]   COM(2018)0065.
  • [25]   Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, (Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1).
  • [26]   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 913/2010 z 22. septembra 2010 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 22).
  • [27] +   Ú. v. EÚ: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 55/18 (2016/0375(COD)) a do poznámky pod čiarou číslo, dátum, názov uvedenej smernice a odkaz na jej uverejnenie v úradnom vestníku.
    [1]   Ú. v. EÚ:
    +   Ú. v. EÚ: vložte názov, číslo a odkaz na úradný vestník v COD 2016/0382 (energia z obnoviteľných zdrojov).
  • [28] +   Ú. v. EÚ: vložte názov, číslo a odkaz na úradný vestník v COD 2016/0382 (energia z obnoviteľných zdrojov).
  • [29] +   Ú. v. EÚ: vložte, prosím, do textu číslo smernice uvedenej v dokumente PE-CONS 55/18 (2016/0375(COD)) a do poznámky pod čiarou číslo, dátum, názov uvedenej smernice a odkaz na jej uverejnenie v úradnom vestníku.
    [1]   Ú. v. EÚ:
    +   Ú. v. EÚ: vložte názov, číslo a odkaz na úradný vestník v COD 2016/0382 (energia z obnoviteľných zdrojov).
  • [30]   Pozri aj COM(2018) 0233 final – oznámenie Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti.
  • [31]   Pozri aj COM(2018)0022 final – oznámenie Komisie o akčnom pláne digitálneho vzdelávania.
  • [32]   Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).
  • [33]   Pripojenie pre konkurencieschopný jednotný digitálny trh – smerom k európskej gigabitovej spoločnosti – COM(2016)0587.
  • [34]   Prepojená a automatizovaná mobilita.
  • [35]   Úseky označené kurzívou sa nachádzajú mimo koridorov základnej siete TEN-T, ale patria medzi koridory 5G.

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (1.10.2018)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014
(COM(2018)0438 – C8‑0255/2018 – 2018/0228(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Fabio Massimo Castaldo

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Rozmer vojenskej mobility v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) by mohol byť dôležitou inováciou pre bezpečnosť Európskej únie v nasledujúcich rokoch. Prepojenejšia, udržateľnejšia, bezpečnejšia a inteligentnejšia Európska únia s nižšími emisiami, založená na cezhraničných prepojeniach, je hlavným cieľom NPE a takisto bude kľúčovým prvkom prístupu EÚ k vojenskej mobilite. Preto je potrebné pristupovať k tejto otázke komplexným spôsobom, ktorý obstojí aj v budúcnosti, pričom sa zohľadnia súčasné potreby bez toho, aby sa prehliadali budúce výzvy.

Bezpečnostný rozmer rozvoja budúcich európskych prepojení nemožno podceňovať a zahŕňa niekoľko aspektov:

–  Prístup „dvojakého použitia“: komplexná vojenská mobilita sa môže rozvíjať len vtedy, ak sa zachová tesná synergia s civilnou oblasťou. Inými slovami, na prispôsobenie alebo modernizáciu niektorých civilných infraštruktúr (ako sú železnice, diaľnice, prístavy, letiská či intermodálne zariadenia) je potrebný prístup dvojakého (vojensko-civilného) použitia, ak majú byť splnené súčasné vojenské potreby a požiadavky. Tieto infraštruktúry budú slúžiť najmä na civilné účely, ale takisto budú disponovať dostatočnou kapacitou na podporu prepravy vojenského materiálu a vojenských prostriedkov: nakoniec to bude prospešné z hľadiska bezpečnosti infraštruktúr, ako aj pre ich koncových používateľov.

–  Scenár: súčasné bezpečnostné výzvy Európskej únie sú viacrozmerné a pochádzajú z rôznych smerov: Arktída alebo „ďaleký sever“, východná hranica, Balkán a Stredozemie. Každá z uvedených osí predstavuje rôzne výzvy, vo všetkých prípadoch však ide o citlivé oblasti, v ktorých by v budúcnosti mohlo byť v krátkom čase potrebné nasadiť niektoré prostriedky. Súčasné zameranie na niektoré z týchto oblastí by nemalo odvádzať našu pozornosť od budúcich výziev: rozvoj efektívnej vojenskej mobility by sa mal vyznačovať geograficky vyváženým a celostným prístupom, ktorý umožní rýchle nasadenie materiálu a prostriedkov na severo-južnej, ako aj západo-východnej osi. V zhode s NATO a v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a budúceho Európskeho obranného fondu by sa mali tieto budúce výzvy riešiť efektívnym prístupom k vojenskej mobilite.

–  Vojenská mobilita ako podporný faktor: investície do infraštruktúr umožňujúcich prepravu vojenského materiálu a vojenských prostriedkov by nemali byť len nástrojom projekcie sily. Plynulejšia a rýchlejšia preprava vojenských prostriedkov v rámci európskeho priestoru môže takisto prispieť k uľahčeniu spoločných cvičení ozbrojených síl, odbornej príprave, údržbe a pohotovej reakcii v núdzových situáciách. Súčasťou diskusie by mali byť aj ďalšie faktory vojenskej mobility, ako sú otázky týkajúce sa DPH, clá, povolenia na cezhraničný pohyb či bezpečnostná a diplomatická previerka, a to aj v prípade, že sú mimo rozsahu pôsobnosti NPE.

–  Vplyv vojenskej mobility a jej udržateľnosť: s cieľom plne využiť potenciál vojenskej mobility a prispieť k dosiahnutiu hlavných cieľov NPE bude nevyhnutné, aby bol rozvoj projektov vojenskej mobility udržateľný a plne zlučiteľný s najpokročilejšími environmentálnymi normami. V dôsledku vplyvu projektov v oblasti infraštruktúry na miestne komunity bude dôležité podporovať participačné postupy s cieľom zapojiť miestne obyvateľstvo a občiansku spoločnosť a poskytnúť im komplexné a transparentné informácie o rozvoji infraštruktúry s dvojakým použitím.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorské výbory vzali do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest Únia potrebuje modernú a vysoko výkonnú infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únie a všetkých jej regiónov v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

(1)  Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, podnecovanie tvorby pracovných miest a sledovanie spoločných záujmov a priorít Únie pri presadzovaní mieru, ako aj bezpečnosti a obrany jej občanov a územia Únia potrebuje modernú, multimodálnu, vysoko výkonnú, odolnú, udržateľnú a bezpečnejšiu infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únie a všetkých jej regiónov v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Navyše, vzhľadom na súčasnú nestabilnú geopolitickú situáciu a rôzne zdroje hrozieb pre bezpečnosť Únie by mali tieto prepojenia zlepšiť mobilitu vojenských síl a prostriedkov v rámci Únie a mimo nej, a tým umožniť členským štátom a spojencom NATO reagovať komplexným, účinným a včasným spôsobom na vnútorné a vonkajšie krízové situácie. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia na civilné a obranné účely, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Zámerom Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „program“) je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného i súkromného sektora a súčasne zvýšenie právnej istoty a dodržiavanie zásady technologickej neutrality. Program by mal umožniť maximálne možné využitie synergií medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií, a tým zvýšiť efektívnosť opatrení Únie a umožniť optimalizáciu nákladov na realizáciu.

(2)  Zámerom Nástroja na prepájanie Európy (ďalej len „program“) je urýchlenie investovania v oblasti transeurópskych sietí a posilnenie účinku financovania z verejného i súkromného sektora a súčasne zvýšenie právnej istoty a dodržiavanie zásady technologickej neutrality. Program by mal umožniť maximálne možné využitie synergií medzi sektormi dopravy (vrátane infraštruktúr dvojakého použitia a vojenskej mobility), energetiky a digitálnych technológií, a tým zvýšiť efektívnosť opatrení Únie a umožniť optimalizáciu nákladov na realizáciu.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Dôležitým cieľom tohto programu je zaistiť väčšiu synergiu medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií. Na tento účel by sa v programe malo stanoviť prijatie medzisektorových pracovných programov, v rámci ktorých by sa riešili konkrétne oblasti pôsobnosti, napr. prepojená a automatizovaná mobilita alebo alternatívne palivá. V rámci programu by sa navyše malo zaistiť, aby v každom sektore existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré doplnkové zložky týkajúce sa iného sektora, pokiaľ takýto prístup zlepšuje sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergia medzi odvetviami by sa mala stimulovať na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere opatrení.

(6)  Dôležitým cieľom tohto programu je zaistiť väčšiu synergiu medzi sektormi dopravy (na civilné a obranné účely), energetiky a digitálnych technológií. Na tento účel by sa v programe malo stanoviť prijatie medzisektorových pracovných programov, v rámci ktorých by sa riešili konkrétne oblasti pôsobnosti, napr. prepojená a automatizovaná mobilita alebo alternatívne palivá. Diverzifikácia zdrojov energie, dodávateľských trás a rozvoj súvisiacej strategickej infraštruktúry a prepojení prispeje k zníženiu vonkajšej energetickej závislosti Únie. V rámci programu by sa navyše malo zaistiť, aby v každom sektore existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré doplnkové zložky týkajúce sa iného sektora, pokiaľ takýto prístup zlepšuje sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergia medzi odvetviami by sa mala stimulovať na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere opatrení.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  V usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/20134 (ďalej len „usmernenia pre TEN-T“) sa identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré sa majú spĺňať, a stanovujú sa opatrenia na ich realizáciu. V týchto usmerneniach sa predpokladá najmä dokončenie budovania základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj zásadnej modernizácie a obnovy existujúcej infraštruktúry.

(7)  V usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/20134 (ďalej len „usmernenia pre TEN-T“) sa identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré sa majú spĺňať, a stanovujú sa opatrenia na ich realizáciu. V týchto usmerneniach sa predpokladá najmä dokončenie budovania základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj zásadnej modernizácie a obnovy existujúcej infraštruktúry. V tomto procese by sa na základe náležitej konzultácie s NATO mali zohľadniť aj požiadavky na vojenskú mobilitu.

__________________

__________________

4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)  Ak sa majú dosiahnuť ciele stanovené v usmerneniach pre TEN-T, je potrebné prioritne podporiť cezhraničné a chýbajúce prepojenia a podľa potreby zaistiť, aby podporované činnosti boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory stanovenými podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 s celkovým rozvojom siete, pokiaľ ide o výkonnosť a interoperabilitu.

(8)  Ak sa majú dosiahnuť ciele stanovené v usmerneniach pre TEN-T, je potrebné prioritne podporiť cezhraničné a chýbajúce prepojenia a podľa potreby zaistiť, aby podporované činnosti boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory stanovenými podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, s celkovým rozvojom siete, pokiaľ ide o výkonnosť a interoperabilitu, a aby umožňovali dvojaké využívanie infraštruktúry prostredníctvom integrácie potrieb vojenskej mobility do sietí TEN-T.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  Treba takisto prispôsobiť smerovanie koridorov základnej siete a ich predbežne identifikovaných úsekov, aby sa zohľadnili zvyšujúce sa dopravné toky vývoj siete. Toto prispôsobenie by malo byť primerané, aby sa zachoval súlad a efektívnosť rozvoja a koordinácie koridorov. Dĺžka koridorov základnej siete by sa preto nemala zvýšiť o viac ako 15 %.

(9)  Treba takisto prispôsobiť smerovanie a geografické vyváženie koridorov základnej siete a ich predbežne identifikovaných úsekov, aby sa zohľadnili zvyšujúce sa dopravné toky, vývoj siete a meniace sa bezpečnostné prostredie. Toto prispôsobenie by malo byť primerané, aby sa zachoval súlad a efektívnosť rozvoja a koordinácie koridorov. Dĺžka koridorov základnej siete by sa preto nemala zvýšiť o viac ako 15 %.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Je dôležité podporovať investície do inteligentnej, udržateľnej, inkluzívnej, bezpečnej a chránenej mobility v celej Únii. V roku 2017 Komisia predstavila5 „Európu v pohybe“, (t. j. )rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravných zápch, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie vhodných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Tieto iniciatívy by mali byť sprevádzané finančnou podporou Únie, v prípade potreby prostredníctvom tohto programu.

(10)  Je dôležité podporovať investície do inteligentnej, interoperabilnej, udržateľnej, multimodálnej, inkluzívnej, bezpečnej a chránenej mobility v celej Únii. V roku 2017 Komisia predstavila5 „Európu v pohybe“, t. j. rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravných zápch, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie vhodných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Tieto iniciatívy by mali prihliadať aj na faktory vojenskej mobility. Tieto iniciatívy by mali byť sprevádzané finančnou podporou Únie, v prípade potreby prostredníctvom tohto programu.

__________________

__________________

5 Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých – COM(2017) 283.

5 Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých – COM(2017) 283.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(11a)  S cieľom posilniť interoperabilitu v jednotnom európskom železničnom priestore, zlepšiť iniciatívu jednotné európske nebo a zároveň zabezpečiť uplatňovanie noriem dvojakého použitia by sa mali vykonať horizontálne priority vymedzené v časti III prílohy k tomuto nariadeniu, ktoré sa týkajú zavedenia systémov ERTMS a SESAR, aby sa dokončilo zavedenie v koridoroch základnej siete TEN-T. Na uvedené projekty by sa mali poskytnúť dostatočné prostriedky prostredníctvom príspevku z programu uvedeného v tomto nariadení. Mali by sa zabezpečiť finančné prostriedky na infraštruktúru a palubné vybavenie.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  V nadväznosti na spoločné oznámenie o zlepšovaní vojenskej mobility v Európskej únii z novembra 20179 sa v akčnom pláne vojenskej mobility, ktorý 28. marca 2018 prijali Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku10, zdôraznilo, že politika dopravnej infraštruktúry je jasnou príležitosťou na posilnenie synergie medzi obrannými potrebami a sieťou TEN-T. V akčnom pláne sa uvádza, že Rada bola vyzvaná, aby do polovice roku 2018 vyhodnotila a validovala vojenské požiadavky v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou a že do roku 2019 útvary Komisie identifikujú časti transeurópskej dopravnej siete vhodné na vojenské využitie vrátane potrebnej modernizácie existujúcej infraštruktúry. Finančné krytie Únie na realizáciu projektov dvojakého využitia by sa malo plniť prostredníctvom programu na základe špecifických pracovných programov, v ktorých sa uvádzajú uplatniteľné požiadavky vymedzené v rámci akčného plánu.

(14)  V nadväznosti na spoločné oznámenie o zlepšovaní vojenskej mobility v Európskej únii z novembra 20179 sa v akčnom pláne vojenskej mobility, ktorý 28. marca 2018 prijali Komisia a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku10, zdôraznilo, že politika dopravnej infraštruktúry je jasnou príležitosťou na posilnenie synergie medzi obrannými potrebami a sieťou TEN-T. Cieľom projektov vojenskej mobility financovaných podľa tohto nariadenia by malo byť najmä umožniť členským štátom vykonávanie úloh uvedených v článku 43 ZEÚ v súvislosti so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP), uľahčiť súčasné a budúce operácie a misie Únie, podporiť misie opísané v ilustračných scenároch, ako aj vykonávanie ustanovení o vzájomnej pomoci a solidarite. Cieľom projektov vojenskej mobility by malo byť zlepšenie obranných a odstrašujúcich schopností Únie, čím by sa zvýšila bezpečnosť a ochrana občanov Únie a zabezpečila by sa rýchla reakcia na krízové situácie. Cieľom Únie by malo byť uľahčiť a zlepšiť vojenskú mobilitu pomocou konkrétnych opatrení vo viacerých oblastiach, a to v plnej komplementárnosti s príslušnými aktérmi, ako je NATO, a v koordinácii s úsilím v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce a Európskeho obranného fondu. V akčnom pláne sa uvádza, že Rada bola vyzvaná, aby do polovice roku 2018 vyhodnotila a validovala vojenské požiadavky, ktoré odrážajú potreby Únie a jej členských štátov v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou a ktoré sa vzťahujú aj na riadenie pozemnej, leteckej a námornej vojenskej mobility. Do roku 2019 útvary Komisie v úzkej spolupráci s NATO identifikujú, ktoré časti transeurópskej dopravnej siete vhodné na dopravu s dvojakým použitím (na civilné a obranné účely), ktorú existujúcu infraštruktúru treba modernizovať a ako vyplniť medzery v prípade existujúcich, avšak ešte nevybudovaných projektov v oblasti infraštruktúry. Finančné krytie Únie na realizáciu projektov dvojakého využitia by sa malo plniť prostredníctvom programu na základe špecifických pracovných programov, v ktorých sa uvádzajú uplatniteľné požiadavky vymedzené v rámci akčného plánu. S cieľom uľahčiť rozvoj projektov mobility treba zharmonizovať cezhraničné a colné normy a predpisy, ako aj administratívne a legislatívne postupy.

__________________

__________________

9 JOIN(2017) 41

9 JOIN(2017) 41

10 JOIN(2018) 5

10 JOIN(2018) 5

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(21)  Dokončenie digitálneho jednotného trhu závisí od základnej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo a verejná správa, závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým a cenovo dostupným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Digitálna pripojiteľnosť sa stala jedným z rozhodujúcich faktorov na preklenutie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov, pričom podporuje modernizáciu miestneho hospodárstva a je základom pre diverzifikáciu hospodárskych činností. Rozsah intervencie tohto programu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti by sa mal upraviť tak, aby odrážal jeho rastúci všeobecný význam pre hospodárstvo a všeobecne pre spoločnosť. Je preto potrebné stanoviť projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov Únie v oblasti digitálneho jednotného trhu, a zrušiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/201414.

(21)  Dokončenie digitálneho jednotného trhu závisí od základnej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo, bezpečnosť, obrana a verejná správa, závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým, odolným a cenovo dostupným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Digitálna pripojiteľnosť sa stala jedným z rozhodujúcich faktorov na preklenutie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov, pričom podporuje modernizáciu miestneho hospodárstva a je základom pre diverzifikáciu hospodárskych činností. Rozsah intervencie tohto programu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti by sa mal upraviť tak, aby odrážal jeho rastúci všeobecný význam pre hospodárstvo a všeobecne pre spoločnosť. To sa dá dosiahnuť, len ak zohľadníme, že kľúčové aspekty digitálnej oblasti, ako sú súkromie a kybernetická bezpečnosť, zohrávajú v tejto oblasti kľúčovú úlohu. Je preto potrebné stanoviť projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov Únie v oblasti digitálneho jednotného trhu, a zrušiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/201414.

__________________

__________________

29 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).

29 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 33

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(33)  Aby sa podporil integrovaný rozvoj inovačného cyklu, je nevyhnuté zabezpečiť doplnkovosť medzi inovačnými riešeniami vyvinutými v kontexte rámcových programov Únie pre výskum a inovácie a inovačnými riešeniami, ktoré sa zavádzajú s podporou Nástroja na prepájanie Európy. Na tento účel sa synergiou s programom Európsky horizont zabezpečí, aby: a) boli výskumné a inovačné potreby v sektoroch dopravy, energetiky a digitálnych technológií v rámci identifikované a stanovené počas procesu strategického plánovania v rámci programu Európsky horizont; b) Nástroj na prepájanie Európy podporoval rozsiahle zavádzanie inovačných technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnej infraštruktúry, a to najmä tých, ktoré vyplývajú z programu Európsky horizont; c) sa uľahčila výmena informácií a údajov medzi programom Európsky horizont a Nástrojom na prepájanie Európy, napr. tým, že sa bude klásť dôraz na technológie z programu Európsky horizont s vysokou mierou pripravenosti na uvedenie na trh, ktoré môžu byť ďalej zavádzané prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy.

(33)  Aby sa podporil integrovaný rozvoj inovačného cyklu, je nevyhnuté zabezpečiť doplnkovosť medzi inovačnými riešeniami vyvinutými v kontexte rámcových programov Únie pre výskum a inovácie a inovačnými riešeniami, ktoré sa zavádzajú s podporou Nástroja na prepájanie Európy. Na tento účel sa synergiou s programom Európsky horizont zabezpečí, aby: a)boli výskumné a inovačné potreby v sektoroch dopravy, energetiky a digitálnych technológií v rámci Únie identifikované a stanovené počas procesu strategického plánovania v rámci programu Európsky horizont; b) Nástroj na prepájanie Európy podporoval rozsiahle zavádzanie inovačných technológií a riešení v oblasti dopravy, energetiky a digitálnej infraštruktúry, a to najmä tých, ktoré vyplývajú z programu Európsky horizont; c) sa uľahčila výmena informácií a údajov medzi programom Európsky horizont a Nástrojom na prepájanie Európy, napríklad tým, že sa bude klásť dôraz na technológie z programu Európsky horizont s vysokou mierou pripravenosti na uvedenie na trh, ktoré môžu byť ďalej zavádzané prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy, a d) rozvoj infraštruktúr dvojakého použitia zohľadňoval budúce potreby vojenskej mobility.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 42

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(42)  Únia by sa mala usilovať o súdržnosť a súčinnosť s programami Únie v oblasti vonkajších politík vrátane predvstupovej pomoci v nadväznosti na záväzky prijaté v kontexte oznámenia „Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti“23.

(42)  Únia by sa mala usilovať o súdržnosť a súčinnosť s programami Únie v oblasti vonkajších politík vrátane predvstupovej pomoci v nadväznosti na záväzky prijaté v kontexte oznámenia „Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti“23 a so všetkými ďalšími nástrojmi zahraničnej politiky a s Európskym obranným fondom.

__________________

__________________

23 COM(2018) 65

23 COM(2018) 65

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Všeobecným cieľom programu je rozvíjať a modernizovať transeurópske siete v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s ohľadom na dlhodobé záväzky v oblasti dekarbonizácie a s dôrazom na synergie medzi odvetviami.

1.  Všeobecným cieľom programu je rozvíjať a modernizovať transeurópske siete v oblasti dopravy vrátane rozvoja infraštruktúr dvojakého použitia, energetiky a digitálnych technológií a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s ohľadom na dlhodobé záväzky v oblasti dekarbonizácie a s dôrazom na synergie medzi odvetviami.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 1 – písmeno a – bod i

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

i)  prispievať k rozvíjaniu projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s efektívnymi a prepojeným sieťami a s infraštruktúrou pre inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu;

i)  prispievať k rozvíjaniu projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s efektívnymi a prepojeným sieťami a s infraštruktúrou pre inteligentnú, interoperabilnú, multimodálnu, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu;

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 1 – písmeno a – bod ii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

ii)  upraviť siete TEN-T vzhľadom na potreby vojenskej mobility;

ii)  upraviť siete TEN-T vzhľadom na potreby dvojakej mobility (civilnej a obrannej), najmä umožniť členským štátom vykonávať všetky úlohy uvedené v článku 43 ZEÚ v súvislosti so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP), uľahčiť súčasné a budúce operácie a misie Únie a podporiť misie opísané v ilustračných scenároch, ako aj vykonávanie doložiek o vzájomnej pomoci a solidarite. Okrem toho program pomáha členským štátom plniť vnútroštátne a nadnárodné požiadavky týkajúce sa operácií, misií, cvičení a bežných činností v celej Únii, ako aj v jej susedstve, v spolupráci s NATO, s cieľom umožniť rýchlu a komplexnú reakciu. Vývoj projektov vojenskej mobility musí byť v súlade s environmentálnymi normami a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

8.  Pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, 30 % týchto súm sa okamžite sprístupní všetkým členským štátom, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením, pričom prioritou sú cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2023 dodržiavajú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu s ohľadom na 70 % presunutých zdrojov. Zdroje presunuté na program, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, budú od 1. januára 2024 k dispozícii všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.

8.  Pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, 50 % týchto súm sa okamžite sprístupní všetkým členským štátom, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením, pričom prioritou sú cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2023 dodržiavajú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu s ohľadom na 50 % presunutých zdrojov. Zdroje presunuté na program, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, budú od 1. januára 2024 k dispozícii všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh nariadenia

Článok 5 – odsek 1 – písmeno d – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d)  ostatné tretie krajiny v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

d)  ostatné tretie krajiny vrátane strategických vojenských partnerských krajín v súlade s podmienkami stanovenými v osobitnej dohode vzťahujúcej sa na účasť príslušnej tretej krajiny na akomkoľvek programe Únie, ak sa touto dohodou:

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh nariadenia

Článok 6 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 6a

 

Integrácia potrieb vojenskej mobility do sietí TEN-T

 

Návrhy zahŕňajúce len akcie spojené s vojenskou mobilitou sú oprávnené, len pokiaľ dopĺňajú už existujúcu civilnú infraštruktúru a vypĺňajú medzery v prípade existujúcich projektov infraštruktúry, ktoré ešte neboli vykonané.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh nariadenia

Článok 8 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Štúdie zamerané na rozvoj a určenie projektov spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

2.  Štúdie zamerané na rozvoj a určenie projektov spoločného záujmu vrátane vojenského záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno a – bod i

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

i)  akcie, ktorými sa realizuje základná sieť podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s mestskými uzlami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy základnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013. Akcie, ktorými sa realizuje základná sieť, môžu zahŕňať súvisiace prvky nachádzajúce sa v súhrnnej sieti, ak je to potrebné na účely optimalizácie investícií a podľa postupov vymedzených v pracovných programoch uvedených v článku 19 tohto nariadenia;

i)  akcie, ktorými sa realizuje základná sieť podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s mestskými uzlami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi, letiskami, multimodálnymi logistickými platformami a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy základnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013. Akcie, ktorými sa realizuje základná sieť, môžu zahŕňať súvisiace prvky nachádzajúce sa v súhrnnej sieti, ak je to potrebné na účely optimalizácie investícií a podľa postupov vymedzených v pracovných programoch uvedených v článku 19 tohto nariadenia;

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno a – bod ii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

ii)  akcie, ktorými sa realizujú cezhraničné prepojenia súhrnnej siete v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, najmä s oddielmi uvedenými v časti III prílohy k tomuto nariadeniu;

ii)  akcie, ktorými sa realizujú cezhraničné prepojenia súhrnnej siete v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, najmä s oddielmi uvedenými v časti III prílohy k tomuto nariadeniu, okrem iného projekty ERTMS a SESAR;

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno a – bod ii a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

iia)  akcie podporujúce harmonizáciu cezhraničných a colných predpisov, ako aj administratívnych a legislatívnych postupov s cieľom vytvoriť regulačný rámec Únie pre vojenskú mobilitu;

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno a – bod iii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

iii)  akcie, ktorými sa realizujú úseky súhrnnej siete nachádzajúce sa v najvzdialenejších regiónoch podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s príslušnými mestskými uzlami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy súhrnnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013;

iii)  akcie, ktorými sa realizujú úseky súhrnnej siete nachádzajúce sa v najvzdialenejších regiónoch podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s príslušnými mestskými uzlami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi, letiskami, multimodálnymi logistickými platformami a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy súhrnnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013;

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno a – bod iii a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

iii)  akcie, ktorými sa realizujú časti súhrnnej siete, ak je to potrebné na doplnenie akcií vymedzených v článku 9 ods. 2 písm. c) na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii);

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  Akcie súvisiace s inteligentnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou:

b)  Akcie súvisiace s inteligentnou, interoperabilnou, multimodálnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou:

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno b – bod vi a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

via)  akcie podporujúce „životný cyklus“ projektov, a teda sledovanie aktuálneho stavu a údržbu dopravnej infraštruktúry;

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii): akcie alebo špecifické činnosti v rámci akcie podporujúce dopravnú infraštruktúru v sieti TEN-T s cieľom prispôsobiť ju požiadavkám vojenskej mobility na účely umožnenia dvojakého využitia infraštruktúry na civilné aj vojenské účely.

c)  V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii): akcie alebo špecifické činnosti v rámci akcie podporujúce novú a existujúcu dopravnú infraštruktúru v sieti TEN-T s cieľom prispôsobiť ju požiadavkám mobility s dvojakým využitím (na civilné a obranné účely) na účely umožnenia dvojakého využitia infraštruktúry na civilné aj vojenské účely. Do 31. decembra 2019 Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 24 tohto nariadenia s cieľom bližšie špecifikovať vojenské požiadavky, zoznam prioritných projektov a postup posudzovania, pokiaľ ide o oprávnenosť akcií spojených s vojenskou mobilitou, a zároveň zabezpečí vyvážené geografické rozloženie v rámci celej Únie, najmä pozdĺž severo-južnej a západo-východnej osi.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh nariadenia

Článok 11 – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  právne subjekty vytvorené podľa práva Únie a medzinárodné organizácie, ak sa tak stanovuje v pracovných programoch.

c)  právne spoločné subjekty vytvorené podľa práva Únie (t. j. spoločné podniky na úrovni Únie) a medzinárodné organizácie, ak sa tak stanovuje v pracovných programoch.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy (prínosy a náklady);

a)  hospodárske, sociálne, bezpečnostné, obranné a environmentálne vplyvy (prínosy a náklady);

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 – písmeno a a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

aa)  „životný cyklus“ projektov, a teda sledovanie aktuálneho stavu a údržba dopravnej infraštruktúry;

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  hľadiská inovácií, bezpečnosti, interoperability a prístupnosti;

c)  hľadiská inovácií, bezpečnosti, interoperability, dvojakého použitia a prístupnosti;

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh nariadenia

Článok 14 – odsek 2 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. a) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 50 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku, pre akcie podporujúce systémy telematických aplikácií, pre akcie podporujúce nové technológie a inovácie, pre akcie podporujúce zlepšenia bezpečnosti infraštruktúry v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a pre akcie v najvzdialenejších regiónoch;

a)  v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. a) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 65 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku, pre akcie podporujúce systémy telematických aplikácií, pre akcie podporujúce nové technológie a inovácie, pre akcie podporujúce zlepšenia bezpečnosti infraštruktúry v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a pre akcie v najvzdialenejších regiónoch; Miera spolufinancovania sa môže zvýšiť na maximálne 65 % pre osobitný cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii) v prípade členských štátov, ktoré využívajú presun z Kohézneho fondu;

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh nariadenia

Článok 17 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Dohodu o grante možno vypovedať z dôvodov uvedených v odseku 1.

2.  Dohodu o grante možno vypovedať z dôvodov uvedených v odseku 1. V takom prípade Komisia bezodkladne sprístupní nevyužité finančné prostriedky pre iné projekty.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh nariadenia

PRÍLOHA – Časť I – Doprava – Prispôsobenie požiadavkám vojenskej mobility

 

Text predložený Komisiou

Doprava

Prispôsobenie požiadavkám vojenskej mobility

Počet zložiek dopravnej infraštruktúry prispôsobených požiadavkám vojenskej mobility

 

Pozmeňujúci návrh

Doprava

Prispôsobenie požiadavkám vojenskej mobility

Počet a druh zložiek dopravnej infraštruktúry prispôsobených požiadavkám vojenskej mobility

 

 

Počet akcií dvojakého použitia podporovaných z NPE

 

 

Počet cezhraničných akcií dvojakého použitia podporovaných z NPE

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – odsek 1 – zarážka 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

–  40 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. b): „Akcie súvisiace s inteligentnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou“.

–  40 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. b): „Akcie súvisiace s inteligentnou, interoperabilnou, udržateľnou, multimodálnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou“.

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh nariadenia

Príloha 1 – časť VI (nová)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ČASŤ VI – HORIZONTÁLNE PRIORITY

 

-  Jednotné európske nebo – systém SESAR

 

-  Systémy telematických aplikácií pre železničnú dopravu – ERTMS

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Zriadenie Nástroja na prepájanie Európy

Referenčné čísla

COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD)

Gestorské výbory

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

14.6.2018

TRAN

14.6.2018

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

14.6.2018

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum vymenovania

Fabio Massimo Castaldo

11.7.2018

Článok 55 – Spoločný postup výborov

       dátum oznámenia na schôdzi

       

5.7.2018

Prerokovanie vo výbore

6.9.2018

 

 

 

Dátum prijatia

27.9.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

6

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Elmar Brok, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule-Pēterse, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Barbara Lochbihler, Andrejs Mamikins, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Tonino Picula, Kati Piri, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, László Tőkés, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Boris Zala, Dubravka Šuica

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Miroslav Poche, Janusz Zemke, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Damiano Zoffoli

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

41

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Iveta Grigule-Pēterse, Ilhan Kyuchyuk, Javier Nart, Jozo Radoš, Ivo Vajgl

EFDD

Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade

PPE

Asim Ademov, Michèle Alliot-Marie, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Dubravka Šuica, László Tőkés, Željana Zovko

S&D

Lucy Anderson, Francisco Assis, Inés Ayala Sender, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Andi Cristea, Eugen Freund, Andrejs Mamikins, Pier Antonio Panzeri, Tonino Picula, Kati Piri, Miroslav Poche, Boris Zala, Janusz Zemke, Damiano Zoffoli

6

-

NI

Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz

VERTS/ALE

Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Alyn Smith, Jordi Solé

2

0

ECR

Ryszard Antoni Legutko, Geoffrey Van Orden

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre rozpočet (11.10.2018)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014
(COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Inese Vaidere

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Európsku pridanú hodnotu možno v projektoch dopravnej infraštruktúry dosiahnuť len vtedy, ak EÚ bude schopná do svojho budúceho VFR zahrnúť regulačný rámec a finančné prostriedky zodpovedajúce jeho ambíciám; kritická dopravná infraštruktúra by sa mala považovať za infraštruktúru so strategickým významom pre Európsku úniu. Dopravná infraštruktúra je základom jednotného trhu, rastu a tvorby pracovných miest a je mimoriadne dôležitá na zabezpečenie štyroch základných slobôd týkajúcich sa osôb, kapitálu, tovaru a služieb. Nástroj na prepájanie Európy (NPE) prináša investície do projektov s cezhraničným vplyvom a do celoeurópskych systémov a služieb. V prípade takýchto projektov je dôležitá kontinuita financovania po roku 2020 vrátane plánovaného dokončenia základnej siete TEN-T do roku 2030.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorské výbory vzalo do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)  Vzhľadom na dôležitosť riešenia problematiky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie uplatňovať Parížsku dohodu a so záväzkom voči cieľom Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa preto v tomto nariadení mal zohľadňovať aspekt zmeny klímy a toto nariadenie by malo viesť k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy18. Očakáva sa, že 60 % z celkového finančného krytia programu bude vynaložených na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti zmeny klímy, a to okrem iného na základe týchto Rio markerov: i) 100 % na výdavky týkajúce sa železničnej infraštruktúry, alternatívnych palív, čistej mestskej dopravy, prenosu elektriny, skladovania elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov; ii) 40 % na vnútrozemskú vodnú dopravu a multimodálnu dopravu a plynárenskú infraštruktúru, ak je možné zvýšiť využitie vodíka alebo biometánu z obnoviteľných zdrojov. Príslušné opatrenia sa určia počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Aby sa predišlo zraniteľnosti infraštruktúry z hľadiska možných dlhodobých vplyvov zmeny klímy, a aby sa zaistilo, že náklady na elimináciu emisií skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, projekty podporované v rámci programu by mali mať zabezpečenú odolnosť proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia v prípade potreby vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre ostatné programy Únie.

(4)  Vzhľadom na dôležitosť riešenia problematiky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie uplatňovať Parížsku dohodu a so záväzkom voči cieľom Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa preto v tomto nariadení mal zohľadňovať aspekt zmeny klímy a toto nariadenie by malo viesť k rýchlemu dosiahnutiu celkového cieľa 30 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy18. Očakáva sa, že 60 % z celkového finančného krytia programu bude vynaložených na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti zmeny klímy, a to okrem iného na základe týchto Rio markerov: i) 100 % na výdavky týkajúce sa železničnej infraštruktúry, alternatívnych palív, čistej mestskej dopravy, prenosu elektriny, skladovania elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov; ii) 40 % na vnútrozemskú vodnú dopravu a multimodálnu dopravu a plynárenskú infraštruktúru, ak je možné zvýšiť využitie vodíka alebo biometánu z obnoviteľných zdrojov. Príslušné opatrenia sa určia počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Aby sa predišlo zraniteľnosti infraštruktúry z hľadiska možných dlhodobých vplyvov zmeny klímy, a aby sa zaistilo, že náklady na elimináciu emisií skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, projekty podporované v rámci programu by mali mať zabezpečenú odolnosť proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia v prípade potreby vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre ostatné programy Únie.

_________________

_________________

18 COM(2018) 321, s. 13.

18 COM(2018) 321, s. 13.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 2 – písmeno a – bod ii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(ii)  upraviť siete TEN-T vzhľadom na potreby vojenskej mobility;

ii)  upraviť siete TEN-T vzhľadom na potreby vojenskej mobility vyplnením chýbajúcich infraštruktúrnych nedostatkov vrátane modernizácie existujúcej infraštruktúry alebo vybudovania novej dopravnej infraštruktúry pre dvojaké civilno-vojenské použitie;

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(c)  V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii): akcie alebo špecifické činnosti v rámci akcie podporujúce dopravnú infraštruktúru v sieti TEN-T s cieľom prispôsobiť ju požiadavkám vojenskej mobility na účely umožnenia dvojakého využitia infraštruktúry na civilné aj vojenské účely.

c)  V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii): akcie alebo špecifické činnosti v rámci akcie podporujúce novú a existujúcu dopravnú infraštruktúru v sieti TEN-T s cieľom prispôsobiť ju požiadavkám vojenskej mobility na účely umožnenia dvojakého využitia infraštruktúry na civilné aj vojenské účely.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Článok 17 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Dohodu o grante možno vypovedať z dôvodov uvedených v odseku 1.

2.  Dohodu o grante možno vypovedať z dôvodov uvedených v odseku 1. Komisia v takom prípade bezodkladne sprístupní nevyužité finančné prostriedky na ostatné projekty.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 – 2027 sa stanovuje na 42 265 493 000 EUR v bežných cenách.

1.  Finančné krytie na implementáciu programu na obdobie 2021 – 2027 sa stanovuje na 37 487 281 000 EUR v cenách roku 2018 (42 265 493 000 EUR v bežných cenách).

Odôvodnenie

V súlade s uzneseniami EP zo 14. marca a 30. mája o budúcom VFR sa navrhuje, aby sa finančné krytie zmenilo na základe predbežného technického rozdelenia prostriedkov podľa jednotlivých programov, ktoré by mohlo byť predmetom ďalších úprav, s tým, že sa bude prihliadať na celkový postoj Parlamentu, ako sa uvádza v uvedených uzneseniach, a celkovú úroveň HND v EÚ-27 na úrovni 1,3 %. Tento údaj je možné v súlade s výzvou EP na výrazné navýšenie investícií prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy v neskoršej fáze prehodnotiť.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(a)  do 30 615 493 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) z čoho:

a)  27 150 760 000 EUR v cenách roku 2018 (30 615 493 000 EUR v bežných cenách) na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) z čoho:

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – bod i

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(i)  12 830 000 000 EUR z európskeho klastra pre strategické investície;

i)  11 383 618 000 EUR v cenách roku 2018 (12 830 000 000 EUR v bežných cenách) z európskeho klastra pre strategické investície;

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – bod ii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(ii)  11 285 493 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu;

ii)  10 000 000 000 EUR v cenách roku 2018 (11 285 493 000 EUR v bežných cenách) sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu;

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – bod iii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(iii)  6 500 000 000 EUR z obranného klastra na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii);

iii)  5 767 142 000 EUR v cenách roku 2018 (6 500 000 000 EUR v bežných cenách) z obranného klastra na špecifický cieľ uvedený v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii);

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(b)  do 8 650 000 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), z čoho až 10 % na projekty cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

b)  7 674 808 000 EUR v cenách roku 2018 (8 650 000 000 EUR v bežných cenách) na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), z čoho až 10 % na projekty cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(c)  do 3 000 000 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c).

c)  2 661 713 000 EUR v cenách roku 2018 (3 000 000 000 EUR v bežných cenách) na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. c).

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Zriadenie Nástroja na prepájanie Európy

Referenčné čísla

COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD)

Gestorské výbory

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

14.6.2018

TRAN

14.6.2018

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

BUDG

14.6.2018

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Inese Vaidere

28.6.2018

Článok 55 – Postup spoločných výborov

       dátum oznámenia na schôdzi

       

5.7.2018

Prerokovanie vo výbore

13.9.2018

 

 

 

Dátum prijatia

9.10.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, John Howarth, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Răzvan Popa, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Jordi Solé, Eleftherios Synadinos, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Monika Vana, Daniele Viotti, Tiemo Wölken

Náhradník prítomný na záverečnom hlasovaní

Andrey Novakov

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Eleonora Evi, Auke Zijlstra

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

30

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Gérard Deprez

ECR

Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk

PPE

Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, Siegfried Mureşan, Andrey Novakov, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Inese Vaidere

S&D

Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Iris Hoffmann, John Howarth, Vladimír Maňka, Răzvan Popa, Manuel dos Santos, Isabelle Thomas, Daniele Viotti, Tiemo Wölken

VERTS/ALE

Jordi Solé, Monika Vana

3

-

ENF

Auke Zijlstra

GUE/NGL

Younous Omarjee

NI

Eleftherios Synadinos

1

0

EFDD

Eleonora Evi

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (17.9.2018)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014
(COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Adina-Ioana Vălean

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku a Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorské výbory vzali do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest Únia potrebuje modernú a vysoko výkonnú infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únie a všetkých jej regiónov v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

(1)  Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a na ďalšie obdobie a podnecovanie tvorby pracovných miest Únia potrebuje modernú a vysoko výkonnú infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únie a všetkých jej regiónov v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)  V rámci programu by sa mali podporiť projekty v oblasti zmeny klímy a environmentálne a sociálne udržateľné projekty a prípadne opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu. Program by mal najmä viac prispievať k tomu, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody a navrhnuté ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky a aby sa posilnil dlhodobý cieľ v oblasti dekarbonizácie.

(3)  V rámci programu by sa mali podporiť projekty v oblasti zmeny klímy a environmentálne a sociálne udržateľné projekty a prípadne opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu. Program by mal najmä viac prispievať k tomu, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody a ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky a aby sa posilnil dlhodobý cieľ v oblasti dekarbonizácie.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)  Vzhľadom na dôležitosť riešenia problematiky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie uplatňovať Parížsku dohodu a so záväzkom voči cieľom Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa preto v tomto nariadení mal zohľadňovať aspekt zmeny klímy a toto nariadenie by malo viesť k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy18. Očakáva sa, že 60 % z celkového finančného krytia programu bude vynaložených na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti zmeny klímy, a to okrem iného na základe týchto Rio markerov: i)100 % na výdavky týkajúce sa železničnej infraštruktúry, alternatívnych palív, čistej mestskej dopravy, prenosu elektriny, skladovania elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov; ii)40 % na vnútrozemskú vodnú dopravu a multimodálnu dopravu a plynárenskú infraštruktúru, ak je možné zvýšiť využitie vodíka alebo biometánu z obnoviteľných zdrojov. Príslušné opatrenia sa určia počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Aby sa predišlo zraniteľnosti infraštruktúry z hľadiska možných dlhodobých vplyvov zmeny klímy, a aby sa zaistilo, že náklady na elimináciu emisií skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, projekty podporované v rámci programu by mali mať zabezpečenú odolnosť proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia v prípade potreby vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre ostatné programy Únie.

(4)  Vzhľadom na dôležitosť riešenia problematiky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie uplatňovať Parížsku dohodu a so záväzkom voči cieľom Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa preto v tomto nariadení mal zohľadňovať aspekt zmeny klímy a toto nariadenie by malo viesť k dosiahnutiu celkového cieľa aspoň 30 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy18. Očakáva sa, že 100% z celkového finančného krytia programu bude vynaložených na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti zmeny klímy, a to okrem iného na základe týchto Rio markerov: i)100 % na výdavky týkajúce sa železničnej infraštruktúry, mobility s nulovými emisiami, dekarbonizovanej mestskej dopravy, prenosu elektriny, skladovania elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2, energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; ii)40 % na udržateľné splavné vnútrozemské vodné cesty a multimodálnu dopravu. V záujme riešenia odporúčaní Európskeho dvora audítorov by mechanizmy uplatňovania klimatického hľadiska a na zabezpečenie odolnosti proti zmene klímy mali rozlišovať medzi zmierňovaním a prispôsobovaním a mali by sa realizovať vopred vo všetkých procesoch tvorby programov a plánovania a nie len následne oznamovať. Príslušné opatrenia sa určia počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Aby sa predišlo zraniteľnosti infraštruktúry z hľadiska možných dlhodobých vplyvov zmeny klímy, a aby sa zaistilo, že náklady na elimináciu emisií skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, projekty podporované v rámci programu by mali mať zabezpečenú odolnosť proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia v prípade potreby vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre ostatné programy Únie.

_________________

_________________

18 COM(2018) 321, s. 13.

18 COM(2018) 321, s. 13.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Dôležitým cieľom tohto programu je zaistiť väčšiu synergiu medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií. Na tento účel by sa v programe malo stanoviť prijatie medzisektorových pracovných programov, v rámci ktorých by sa riešili konkrétne oblasti pôsobnosti, napr. prepojená a automatizovaná mobilita alebo alternatívne palivá. V rámci programu by sa navyše malo zaistiť, aby v každom sektore existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré doplnkové zložky týkajúce sa iného sektora, pokiaľ takýto prístup zlepšuje sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergia medzi odvetviami by sa mala stimulovať na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere opatrení.

(6)  Dôležitým cieľom tohto programu je zaistiť väčšiu synergiu medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií. Na tento účel by sa v programe malo stanoviť prijatie medzisektorových pracovných programov, v rámci ktorých by sa riešili konkrétne oblasti pôsobnosti, napr. prepojená a automatizovaná mobilita alebo technológie a dopravná infraštruktúra s nulovými emisiami. V rámci programu by sa navyše malo zaistiť, aby v každom sektore existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré doplnkové zložky týkajúce sa iného sektora, pokiaľ takýto prístup zlepšuje sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergia medzi odvetviami by sa mala stimulovať na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere opatrení.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Je dôležité podporovať investície do inteligentnej, udržateľnej, inkluzívnej, bezpečnej a chránenej mobility v celej Únii. V roku 2017 Komisia predstavila20 „Európu v pohybe“, (t. j. )rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravných zápch, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie vhodných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Tieto iniciatívy by mali byť sprevádzané finančnou podporou Únie, v prípade potreby prostredníctvom tohto programu.

(10)  Je dôležité podporovať investície do inteligentnej, inkluzívnej, bezpečnej a chránenej mobility s nulovými emisiami v celej Únii. V roku 2017 Komisia predstavila20 „Európu v pohybe“, (t. j. )rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravných zápch, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie vhodných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Tieto iniciatívy by mali byť sprevádzané finančnou podporou Únie, v prípade potreby prostredníctvom tohto programu.

_________________

_________________

20 Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých – COM(2017) 283.

20 Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých – COM(2017) 283.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciami požaduje, aby sa v sieti TEN-T umožnila dekarbonizácia vo všetkých druhoch dopravy prostredníctvom podpory energetickej účinnosti, ako aj využitím alternatívnych palív. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ21 sa stanovuje spoločný rámec opatrení týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá v Únii s cieľom znížiť závislosť od ropy a zmierňovať vplyv dopravy na životné prostredie. Zároveň sa v nej od členských štátov vyžaduje, aby k 31. decembru 2025 zaistili, by boli k dispozícii verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice. Ako sa uvádza v návrhoch Komisie22 z novembra 2017, je potrebné prijať komplexný súbor opatrení na podporu nízkoemisnej mobility vrátane finančnej podpory, ak trhové podmienky neposkytujú dostatočnú motiváciu.

(11)  V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciami požaduje, aby sa v sieti TEN-T umožnila dekarbonizácia vo všetkých druhoch dopravy prostredníctvom podpory energetickej účinnosti, ako aj využitím alternatív ku všetkým fosílnym palivám. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ21 sa stanovuje spoločný rámec opatrení týkajúcich sa zavádzania primeranej infraštruktúry pre rozvoj mobility s nulovými emisiami v Únii s cieľom znížiť závislosť od ropy a iných fosílnych palív a zmierňovať vplyv dopravy na životné prostredie. Zároveň sa v nej od členských štátov vyžaduje, aby k 31. decembru 2025 zaistili, aby boli k dispozícii verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice. Ako sa uvádza v návrhoch Komisie22 z novembra 2017, je potrebné prijať komplexný súbor opatrení na podporu mobility s nulovými emisiami vrátane finančnej podpory, ak trhové podmienky neposkytujú dostatočnú motiváciu.

_________________

_________________

21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

22 Oznámenie Komisie s názvom Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov – COM(2017) 675.

22 Oznámenie Komisie s názvom Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou – Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov – COM(2017) 675.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)  S cieľom zlepšiť dokončovanie dopravných projektov v menej rozvinutých častiach siete by sa do programu mali previesť rozpočtové prostriedky z Kohézneho fondu na financovanie dopravných projektov v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu. V počiatočnej fáze a s obmedzením prevedeného krytia na 70 % by sa pri výbere projektov oprávnených na financovanie mali zohľadniť národné finančné príspevky v rámci Kohézneho fondu. Zvyšných 30 % prevedeného krytia by sa malo vyčleniť na konkurenčnom základe na projekty situované v členských štátoch, ktoré sú oprávnené získať financovanie z Kohézneho fondu, s prioritou kladenou na cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu v ich úsilí vytvoriť vhodný plán projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy.

(13)  S cieľom zlepšiť dokončovanie dopravných projektov v menej rozvinutých častiach siete by sa do programu mali previesť rozpočtové prostriedky z Kohézneho fondu na financovanie projektov v oblasti mobility s nulovými emisiami v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu. V počiatočnej fáze a s obmedzením prevedeného krytia na 70 % by sa pri výbere projektov oprávnených na financovanie mali zohľadniť národné finančné príspevky v rámci Kohézneho fondu. Zvyšných 30 % prevedeného krytia by sa malo vyčleniť na konkurenčnom základe na projekty situované v členských štátoch, ktoré sú oprávnené získať financovanie z Kohézneho fondu, s prioritou kladenou na cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu v ich úsilí vytvoriť vhodný plán projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/201327 sa vymedzujú priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú zrealizovať na účely dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti energetiky a klímy, ďalej sa vymedzujú projekty spoločného záujmu potrebné na realizáciu týchto priorít a zavádzajú sa opatrenia v oblasti udeľovania povolení, zaangažovania verejného sektora a regulácie na urýchlenie a/alebo uľahčenie realizácie týchto projektov, vrátane kritérií oprávnenosti takýchto projektov na finančnú pomoc Únie.

(17)  V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/201327 sa vymedzujú priority transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktoré sa majú zrealizovať na účely dosiahnutia cieľov politiky Únie v oblasti energetiky a klímy, ďalej sa vymedzujú projekty spoločného záujmu potrebné na realizáciu týchto priorít a zavádzajú sa opatrenia v oblasti udeľovania povolení, zaangažovania verejného sektora a regulácie na urýchlenie a/alebo uľahčenie realizácie týchto projektov, vrátane kritérií oprávnenosti takýchto projektov na finančnú pomoc Únie. Zoznam projektov spoločného záujmu kritérií oprávnenosti by sa mal zrevidovať, aby v plnej miere zohľadňoval ciele a cieľové hodnoty Parížskej dohody, ako aj ciele Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a na ďalšie obdobie.

_________________

_________________

27 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

27 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39).

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19)  Zatiaľ čo dokončenie sieťovej infraštruktúry zostáva prioritou pre dosiahnutie väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, začlenenie cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov odráža prístup prijatý v rámci iniciatívy „Čistá energia pre všetkých Európanov“ s kolektívnou zodpovednosťou dosiahnuť ambiciózny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 a zmenený kontext politiky s ambicióznymi dlhodobými cieľmi v oblasti dekarbonizácie.

(19)  Zatiaľ čo dokončenie sieťovej infraštruktúry zostáva prioritou pre dosiahnutie väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, začlenenie cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov odráža prístup prijatý v rámci iniciatívy „Čistá energia pre všetkých Európanov“ s kolektívnou zodpovednosťou dosiahnuť v roku 2030 aspoň 32 % energie z obnoviteľných zdrojov a zmenený kontext politiky s ambicióznymi dlhodobými cieľmi v oblasti dekarbonizácie.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20)  Pre agendu Únie v oblasti dekarbonizácie sú nevyhnutné inovatívne technológie v oblasti infraštruktúry, ktoré umožnia prechod na nízkouhlíkové energetické systémy a systémy mobility a zvýšia bezpečnosť dodávok energie. Komisia najmä v „Oznámení o posilňovaní európskych energetických sietí“28 z 23. novembra 2017 zdôraznila, že úloha elektriny, v prípade ktorej bude energia z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 predstavovať polovicu výroby, bude čoraz viac stimulovať dekarbonizáciu sektorov, ktorým doposiaľ dominovali fosílne palivá, ako napríklad doprava, priemysel, vykurovanie a chladenie, a preto sa v rámci politiky transeurópskej energetickej infraštruktúry čoraz viac kladie dôraz na prepojenie elektrických sietí, skladovanie elektriny a projekty inteligentných sietí. S cieľom podporiť ciele Únie v oblasti dekarbonizácie by sa mali náležite zohľadniť a uprednostniť tie technológie a projekty, ktoré prispievajú k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Komisia sa bude snažiť zvyšovať počet projektov týkajúcich sa cezhraničných inteligentných sietí, inovatívneho skladovania a prepravy oxidu uhličitého, ktoré sa podporia z programu.

(20)  Pre agendu Únie v oblasti dekarbonizácie sú nevyhnutné inovatívne technológie v oblasti infraštruktúry, ktoré umožnia prechod na bezuhlíkové energetické systémy a systémy mobility a zvýšia bezpečnosť dodávok energie. Komisia najmä v „Oznámení o posilňovaní európskych energetických sietí“28 z 23. novembra 2017 zdôraznila, že úloha elektriny, v prípade ktorej bude energia z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 predstavovať polovicu výroby, bude čoraz viac stimulovať dekarbonizáciu sektorov, ktorým doposiaľ dominovali fosílne palivá, ako napríklad doprava, priemysel, vykurovanie a chladenie, a preto sa v rámci politiky transeurópskej energetickej infraštruktúry čoraz viac kladie dôraz na prepojenie elektrických sietí, skladovanie elektriny a projekty inteligentných sietí. S cieľom podporiť ciele Únie v oblasti dekarbonizácie by sa mali náležite zohľadniť a uprednostniť tie technológie a projekty, ktoré prispievajú k prechodu na bezuhlíkové hospodárstvo. Komisia sa bude snažiť zvyšovať počet projektov týkajúcich sa cezhraničných inteligentných sietí, inovatívneho skladovania a prepravy oxidu uhličitého, ktoré sa podporia z programu.

_________________

_________________

28 COM(2017) 718.

28 COM(2017) 718.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 32 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(32a)  Mala by sa zaistiť maximálna transparentnosť, spoľahlivosť a demokratická kontrola inovatívnych finančných nástrojov a mechanizmov so zapojením rozpočtu Únie, najmä z hľadiska ich príspevkov, očakávaných aj dosiahnutých, k plneniu cieľov Únie.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 35

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(35)  Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné vnútroštátne viacročné investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov a/alebo z finančných prostriedkov Únie. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu, Európskeho nástroja stabilizácie investícií, fondu InvestEU a prípadne Nástroja na prepájanie Európy. Finančná podpora by sa mala v náležitých prípadoch využívať tak, aby bola v súlade s plánmi Únie a vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy.

(35)  Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné vnútroštátne viacročné investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov a/alebo z finančných prostriedkov Únie, a nemali by byť v akomkoľvek rozpore s prioritami Únie vrátane záväzkov Únie vykonávať Parížsku dohodu. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu, Európskeho nástroja stabilizácie investícií, fondu InvestEU a prípadne Nástroja na prepájanie Európy. Finančná podpora by sa mala využívať tak, aby bola v súlade s plánmi Únie a vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(b)  „alternatívne palivá“ sú alternatívne palivá vymedzené v článku 2 ods. 1 smernice 2014/94/EÚ;

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno n

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(n)  „štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, mapovacie štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie vrátane štúdií vo forme softvéru a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a prípravu projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne príprava finančného balíka;

(n)  „štúdie“ sú činnosti potrebné na prípravu realizácie projektu, ako sú prípravné štúdie, mapovacie štúdie, štúdie uskutočniteľnosti, hodnotiace, skúšobné a validačné štúdie vrátane štúdií vo forme softvéru a všetky ostatné podporné technické opatrenia vrátane predbežných činností zameraných na vymedzenie a prípravu projektu a rozhodnutie o jeho financovaní, akými sú prieskum v teréne, príprava finančného balíka, ako aj posudzovanie vplyvov na životné prostredie a strategické environmentálne hodnotenia;

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Všeobecným cieľom programu je rozvíjať a modernizovať transeurópske siete v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s ohľadom na dlhodobé záväzky v oblasti dekarbonizácie a s dôrazom na synergie medzi odvetviami.

1.  Všeobecným cieľom programu je rozvíjať a modernizovať transeurópske siete v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s ohľadom na dlhodobé záväzky v oblasti dekarbonizácie a s dôrazom na synergie medzi odvetviami. Programom sa podporujú najmä projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré prispievajú k minimalizácii vonkajších nákladov v oblastiach bezpečnosti, životného prostredia a klímy.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 2 – písmeno a – bod i

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(i)  prispievať k rozvíjaniu projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s efektívnymi a prepojeným sieťami a s infraštruktúrou pre inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu;

i)  prispievať k rozvíjaniu projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s udržateľnými, efektívnymi a prepojenými sieťami a s infraštruktúrou pre inteligentnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu s nulovými emisiami;

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(b)  V sektore energetiky prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s ďalšou integráciou vnútorného trhu s energiou, interoperabilitou sietí cez hranice a medzi sektormi, uľahčovaním dekarbonizáciebezpečnosti dodávok energie, a takisto uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

b)  V sektore energetiky prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s ďalšou integráciou vnútorného trhu s energiou, investíciami do energetickej účinnosti, energiou z obnoviteľných zdrojov a interoperabilitou sietí cez hranice a medzi sektormi, uľahčujú dekarbonizáciuzabezpečujú energetickú nezávislosť, a takisto uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane korporátnych informačných a technologických systémov. Táto suma sa môže použiť aj na financovanie sprievodných opatrení na podporu prípravy projektov.

4.  Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane korporátnych informačných a technologických systémov. Táto suma sa môže použiť aj na financovanie sprievodných opatrení na podporu prípravy projektov vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie a strategických environmentálnych hodnotení.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

8.  Pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, 30 % týchto súm sa okamžite sprístupní všetkým členským štátom, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením, pričom prioritou sú cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2023 dodržiavajú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu s ohľadom na 70 % presunutých zdrojov. Zdroje presunuté na program, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, budú od 1. januára 2024 k dispozícii všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.

8.  Pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, 30 % týchto súm sa okamžite sprístupní všetkým členským štátom, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, na financovanie udržateľných projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením, pričom prioritou sú cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2023 dodržiavajú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu s ohľadom na 70 % presunutých zdrojov. Zdroje presunuté na program, ktoré nie sú viazané na udržateľný projekt dopravnej infraštruktúry, budú od 1. januára 2024 k dispozícii všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu na financovanie udržateľných projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 4 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

4a.  Zaistí sa maximálna transparentnosť, spoľahlivosť a demokratická kontrola inovatívnych finančných nástrojov a mechanizmov so zapojením rozpočtu Únie, najmä z hľadiska ich príspevkov, očakávaných aj dosiahnutých, k dosahovaniu cieľov stanovených v tomto nariadení.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré prispievajú k plneniu cieľov uvedených v článku 3. Takéto akcie zahŕňajú najmä štúdie, práce a iné sprievodné opatrenia potrebné na riadenie a implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory.

1.  Na financovanie sú oprávnené len akcie, ktoré prispievajú k plneniu cieľov uvedených v článku 3. Takéto akcie zahŕňajú najmä štúdie, práce a iné sprievodné opatrenia potrebné na riadenie a implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie a strategických environmentálnych hodnotení.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno a – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(a)  Akcie súvisiace s efektívnymi a vzájomne prepojenými sieťami:

a)  Akcie súvisiace s udržateľnými, efektívnymi a vzájomne prepojenými sieťami:

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno b – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(b)  Akcie súvisiace s inteligentnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou:

b)  Akcie súvisiace s inteligentnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou s nulovými emisiami:

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno b – bod iv

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(iv)  akcie podporujúce nové technológie a inovácie vrátane automatizácie, zdokonalených dopravných služieb, modálnej integrácie a infraštruktúry pre alternatívne palivá v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

iv)  akcie podporujúce nové technológie a inovácie vrátane automatizácie, zdokonalených dopravných služieb, modálnej integrácie a primeranej infraštruktúry na zavádzanie mobility s nulovými emisiami v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 – písmeno i

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(i)  súlad s plánmi Únie a národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy.

i)  súlad s plánmi Únie a národnými dlhodobými stratégiami uvedenými v nariadení (EÚ).../... [nariadenie o riadení] v súlade s Parížskou dohodou.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov sa v prípade potreby zohľadní odolnosť proti nepriaznivým účinkom zmeny klímy prostredníctvom posúdenia klimatickej citlivosti a rizík vrátane príslušných opatrení týkajúcich sa adaptácie.

2.  Pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov sa zohľadní odolnosť proti nepriaznivým účinkom zmeny klímy prostredníctvom posúdenia klimatickej citlivosti a rizík vrátane príslušných opatrení týkajúcich sa adaptácie.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh nariadenia

Článok 19 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Pracovné programy prijíma Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 22 tohto nariadenia.

2.  Pracovné programy prijíma Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 24 tohto nariadenia.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh nariadenia

Článok 23 – odsek 1 – písmeno -a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

-a)  s cieľom doplniť toto nariadenie prijatím pracovných programov uvedených v článku 19;

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh nariadenia

Príloha I – časť IV – bod 3– odsek 1 – písmeno f

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(f)  znečistenie ovzdušia a iné miestne znečistenie;

f)  kvalita ovzdušia, pôdy a vody a iné miestne znečistenie;

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh nariadenia

Príloha I – časť IV – bod 3 – odsek 1 – písmeno g a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ga)  zdravie;

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh nariadenia

Príloha I – časť IV – bod 4– odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia sa pri výbere cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bude snažiť, aby bol konečný počet zvládnuteľný. Komisia sa pri určovaní cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bude usilovať zabezpečiť vhodnú geografickú rovnováhu. Na účely určenia projektov možno využiť regionálne zoskupenia.

Komisia sa pri výbere cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bude snažiť, aby bol konečný počet zvládnuteľný. Komisia sa pri určovaní cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov bude usilovať zabezpečiť vhodnú geografickú rovnováhu. Na účely určenia projektov možno využiť regionálne zoskupenia, ako aj regionálne mechanizmy spolupráce vymedzené v článku 11 nariadenia (EÚ) .../... [nariadenie o riadení].

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Zriadenie Nástroja na prepájanie Európy

Referenčné čísla

COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD)

Gestorské výbory

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

14.6.2018

TRAN

14.6.2018

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

ENVI

14.6.2018

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Adina-Ioana Vălean

21.6.2018

Článok 55 – Postup spoločných výborov

       dátum oznámenia na schôdzi

       

5.7.2018

Dátum prijatia

13.9.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Catherine Bearder, Simona Bonafè, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, José Inácio Faria, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Jytte Guteland, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Lukas Mandl, Jiří Maštálka, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Bolesław G. Piecha, John Procter, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Linnéa Engström, Elena Gentile, Rebecca Harms, Carolina Punset, Bart Staes, Tiemo Wölken

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Santiago Fisas Ayxelà, Tonino Picula, Lieve Wierinck

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

35

+

ALDE

Catherine Bearder, Carolina Punset, Nils Torvalds, Lieve Wierinck

PPE

Birgit Collin Langen, José Inácio Faria, Santiago Fisas Ayxelà, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, Giovanni La Via, Lukas Mandl, Annie Schreijer Pierik, Adina Ioana Vălean

S&D

Simona Bonafè, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Elena Gentile, Jytte Guteland, Jo Leinen, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Tonino Picula, Tiemo Wölken, Damiano Zoffoli

Verts/ALE

Marco Affronte, Margrete Auken, Linnéa Engström, Rebecca Harms, Davor Škrlec, Bart Staes

1

-

GUE/NGL

Jiří Maštálka

4

0

ECR

Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, John Procter

ENF

Sylvie Goddyn

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (19.11.2018)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014
(COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Mirosław Piotrowski

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Cieľom návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Nástroj na prepájanie Európy na obdobie 2021 – 2027a zrušujú sa nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) č. 283/2014, je stanoviť právny základ Nástroja na prepájanie Európy na obdobie 2017 – 2027. Hlavným účelom Nástroja na prepájanie Európy (NPE) je podporiť vykonávanie cieľov politík EÚ v sektore dopravy, energetiky a digitálnej infraštruktúry prostredníctvom rozvoja transeurópskych sietí. Takisto sa navrhuje, aby sa prostredníctvom NPE podporovala cezhraničná spolupráca v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

Okrem toho sa predpokladá, že Európa bude smerovať k mobilite bez smrteľných nehôd, emisií a papierového odpadu, aby sa stala priekopníkom v digitálnom hospodárstve. Moderná, ekologická, inteligentná, udržateľná, inkluzívna, bezpečná a chránená infraštruktúra bude mať hmatateľné výhody pre európskych občanov a podniky, ktorí vďaka nej budú môcť efektívnym spôsobom cestovať, zasielať tovar, mať prístup k energii a vysokokvalitným digitálnym službám.

Takisto sa očakáva, že Nástroj na prepájanie Európy prispeje k udržateľnému rastu, čím sa vďaka zavedeniu moderných, vysokovýkonných transeurópskych sietí posilní sociálna integrácia. Táto iniciatíva bude prínosom pre celú Európsku úniu. Prejaví sa to vo zvýšenej konkurencieschopnosti a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj v znížení emisií skleníkových plynov, lepšej kvalite ovzdušia, podpore alternatívnych palív a ďalšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie.

Tieto ciele však nemožno dosiahnuť bez venovania pozornosti otázkam energetickej bezpečnosti, a preto je nevyhnutné vytvoriť opatrenia s cieľom prestať byť závislými na dovoze fosílnych palív z krajín mimo EÚ. V rámci politiky nulových emisií je potrebné podporiť čistú uhoľnú technológiu – splyňovanie uhla na získanie vodíka, ktorý je palivom 21. storočia. Takisto sa tým prispeje k vykonávaniu politiky EÚ v oblasti klímy a umožní sa znížiť emisie CO2.

Je dôležité podporovať rozvoj vnútrozemských vodných ciest s osobitným zameraním na spojenie medzi východom a západom a severom a juhom. Koridory základnej siete TEN-T by sa mali rozšíriť vytvorením nových vnútrozemských vodných ciest, preto je nevyhnutné zvýšiť objem finančných prostriedkov pre vodné cesty, ktoré predstavujú dopravné trasy šetrné k životnému prostrediu.

Malo by sa zdôrazniť právo členských štátov na finančnú kontrolu. V nariadení by sa malo stanoviť, že členské štáty musia vopred povoliť žiadosti o financovanie z prostriedkov EÚ. Európska komisia by mala riadiť program v úzkej spolupráci s členskými štátmi podľa jasne vymedzených zásad. S cieľom naplniť účel NPE musí Európska komisia zohľadniť národné investičné stratégie členských štátov. V procese podávania žiadostí je nevyhnutná koordinácia členskými štátmi, aby sa zaistilo optimálne využitie dostupných finančných prostriedkov, najmä pokiaľ ide o presunutie časti rozpočtu z Kohézneho fondu a o financovanie projektov ako súčasti rôznych línií a výziev na predkladanie návrhov. V tomto nariadení by sa mala vymedziť úloha a povinnosti členského štátu s cieľom zaistiť jasný, presný a jednotný systém riadenia počas celého programového obdobia, ktorý by predstavoval jasný právny základ pre všetky zapojené strany.

Prioritou by malo byť financovanie cezhraničných dopravných úsekov a pohraničných regiónov EÚ.

Cezhraničný úsek by sa mal jasne vymedziť. V porovnaní s platným nariadením bolo toto vymedzenie z navrhovaného nariadenia vypustené. Je to dôležité, pretože cezhraničné projekty sú jednou z hlavných priorít v oblasti financovania.

Podľa špecifického cieľa v sektore dopravy vymedzeného v navrhovanom nariadení, ktorým je prispôsobiť sieť TEN-T potrebám vojenskej mobility, by malo byť v osobitných prípadoch možné financovať dopravnú infraštruktúru, ktorá nie je súčasťou siete TEN-T, ak sa nachádza na trase súbežnej s trasou kľúčového významu pre vojenskú mobilitu.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby pracovných miest Únia potrebuje modernú a vysoko výkonnú infraštruktúru slúžiacu na prepojenie a integráciu Únievšetkých jej regiónov v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. Tieto prepojenia by mali zlepšiť slobodný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete by mali uľahčiť cezhraničné prepojenia, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

(1)  Na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a podnecovanie tvorby nových pracovných miest Únia potrebuje modernú a vysoko výkonnú infraštruktúru, ktorá musí pomáhať prepájať a integrovať Úniuvšetky jej regióny v sektoroch dopravy, telekomunikácií a energetiky. Tieto prepojenia musia zlepšiť slobodný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb. Transeurópske siete musia uľahčiť cezhraničné prepojenia, pričom sa musí zohľadniť hospodársky vývoj a trendy v sektore služieb, podporiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a prispieť ku konkurencieschopnejšiemu sociálno-trhovému hospodárstvu a k boju proti zmene klímy.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)  V rámci programu by sa mali podporiť projekty v oblasti zmeny klímy a environmentálne sociálne udržateľné projekty a prípadne opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu. Program by mal najmä viac prispievať k tomu, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody a navrhnuté ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky a aby sa posilnil dlhodobý cieľ v oblasti dekarbonizácie.

(3)  V rámci programu sa musia podporiť projekty v oblasti zmeny klímy a environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľné projekty, pričom sa treba zamerať na programy na predchádzanie strednodobýmdlhodobým vplyvom a na boj proti nim, usilovať o dosiahnutie zmiernenie zmeny klímy a prijať vhodné opatrenia na adaptáciu na túto zmenu. Program by mal najmä viac prispievať k tomu, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody a navrhnuté ciele na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky a aby sa posilnil dlhodobý cieľ v oblasti dekarbonizácie.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)  Vzhľadom na dôležitosť riešenia problematiky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie uplatňovať Parížsku dohodu a so záväzkom voči cieľom Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa preto v tomto nariadení mal zohľadňovať aspekt zmeny klímy a toto nariadenie by malo viesť k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy18. Očakáva sa, že 60 % z celkového finančného krytia programu bude vynaložených na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti zmeny klímy, a to okrem iného na základe týchto Rio markerov: i. 100 % na výdavky týkajúce sa železničnej infraštruktúry, alternatívnych palív, čistej mestskej dopravy, prenosu elektriny, skladovania elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov; 40 % na vnútrozemskú vodnú dopravu a multimodálnu dopravu a plynárenskú infraštruktúru, ak je možné zvýšiť využitie vodíka alebo biometánu z obnoviteľných zdrojov. Príslušné opatrenia sa určia počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Aby sa predišlo zraniteľnosti infraštruktúry z hľadiska možných dlhodobých vplyvov zmeny klímy, a aby sa zaistilo, že náklady na elimináciu emisií skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, projekty podporované v rámci programu by mali mať zabezpečenú odolnosť proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia v prípade potreby vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre ostatné programy Únie.

(4)  Vzhľadom na dôležitosť riešenia problematiky zmeny klímy v súlade so záväzkami Únie uplatňovať Parížsku dohodu a so záväzkom voči cieľom Organizácie Spojených národov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja by sa preto v tomto nariadení mal zohľadňovať aspekt zmeny klímy a toto nariadenie by malo viesť k dosiahnutiu celkového cieľa 25 % rozpočtových výdavkov EÚ na podporu cieľov v oblasti zmeny klímy18. Očakáva sa, že 60 % z celkového finančného krytia programu bude vynaložených na opatrenia, ktoré prispievajú k cieľom v oblasti zmeny klímy, a to okrem iného na základe týchto Rio markerov: i. 100 % na výdavky týkajúce sa železničnej infraštruktúry, alternatívnych palív, čistej mestskej dopravy, prenosu elektriny, skladovania elektriny, inteligentných sietí, prepravy CO2 a energie z obnoviteľných zdrojov; 40 % na vnútrozemskú vodnú dopravu a multimodálnu dopravu a plynárenskú infraštruktúru, ak je možné zvýšiť využitie vodíka alebo biometánu z obnoviteľných zdrojov. Príslušné opatrenia sa určia počas prípravy a vykonávania programu a opätovne sa prehodnotia v rámci príslušných hodnotení a postupov preskúmania. Aby sa predišlo zraniteľnosti infraštruktúry z hľadiska možných dlhodobých vplyvov zmeny klímy a aby sa zaistilo, že náklady na elimináciu emisií skleníkových plynov, ktoré z projektu vyplývajú, budú zahrnuté v ekonomickom hodnotení projektu, projekty podporované v rámci programu by mali mať zabezpečenú dlhodobú odolnosť proti zmene klímy podľa usmernenia, ktoré by mala Komisia v prípade potreby vypracovať v súlade s usmernením vypracovaným pre ostatné programy Únie.

_________________

_________________

18 COM(2018) 321, s. 13.

18 COM(2018) 321, s. 13.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Dôležitým cieľom tohto programu je zaistiť väčšiu synergiu medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií. Na tento účel by sa v programe malo stanoviť prijatie medzisektorových pracovných programov, v rámci ktorých by sa riešili konkrétne oblasti pôsobnosti, napr. prepojená a automatizovaná mobilita alebo alternatívne palivá. V rámci programu by sa navyše malo zaistiť, aby v každom sektore existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré doplnkové zložky týkajúce sa iného sektora, pokiaľ takýto prístup zlepšuje sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergia medzi odvetviami by sa mala stimulovať na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere opatrení.

(6)  Dôležitým cieľom tohto programu je zaistiť väčšiu synergiu a komplementárnosť medzi sektormi dopravy, energetiky a digitálnych technológií, a to pri zohľadnení rýchleho vývoja nových technológií v týchto oblastiach. Na tento účel by sa v programe malo stanoviť prijatie medzisektorových pracovných programov, v rámci ktorých by sa riešili konkrétne oblasti pôsobnosti, napr. prepojená a automatizovaná mobilita vrátane potrebnej digitálnej infraštruktúry alebo alternatívne palivá. V rámci programu by sa navyše malo zaistiť, aby v každom uvedenom sektore existovala možnosť považovať za oprávnené niektoré doplnkové zložky týkajúce sa iného sektora, pokiaľ takýto prístup zlepšuje sociálno-ekonomické prínosy investícií. Synergia medzi uvedenými odvetviami by sa mala stimulovať na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov pri výbere opatrení a malo by sa tiež usilovať o komplementárnosť s inými nástrojmi Únie.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  V usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/201319 (ďalej len „usmernenia pre TEN-T“) sa identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré sa majú spĺňať, a stanovujú sa opatrenia na ich realizáciu. V týchto usmerneniach sa predpokladá najmä dokončenie budovania základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry, ako aj zásadnej modernizácie a obnovy existujúcej infraštruktúry.

(7)  V usmerneniach pre transeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/201319 (ďalej len „usmernenia pre TEN-T“) sa identifikuje infraštruktúra TEN-T, špecifikujú požiadavky, ktoré sa majú spĺňať, a stanovujú sa opatrenia na ich realizáciu. V týchto usmerneniach sa predpokladá najmä dokončenie budovania základnej siete do roku 2030 prostredníctvom vytvorenia novej infraštruktúry a nových cezhraničných prepojení, ako aj zásadnej modernizácie a obnovy existujúcej infraštruktúry. Súčasne s dokončením základnej siete by sa malo uprednostniť najmä zabezpečenie prepojenosti ekologickej verejnej dopravy s uzlami TEN-T.

_________________

_________________

19 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

19 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ (Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)  Ak sa majú dosiahnuť ciele stanovené v usmerneniach pre TEN-T, je potrebné prioritne podporiť cezhraničné chýbajúce prepojenia a podľa potreby zaistiť, aby podporované činnosti boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory stanovenými podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a s celkovým rozvojom siete, pokiaľ ide o výkonnosť a interoperabilitu.

(8)  Ak sa majú dosiahnuť ciele stanovené v usmerneniach pre TEN-T, je potrebné prioritne podporiť cezhraničné prepojenia, chýbajúce prepojenia, kritické miesta v doprave a mestské uzly a podľa potreby zaistiť, aby podporované činnosti boli v súlade s pracovnými plánmi pre koridory stanovenými podľa článku 47 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 a s celkovým rozvojom siete, pokiaľ ide o výkonnosť a interoperabilitu.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  Treba takisto prispôsobiť smerovanie koridorov základnej siete a ich predbežne identifikovaných úsekov, aby sa zohľadnili zvyšujúce sa dopravné toky a vývoj siete. Toto prispôsobenie by malo byť primerané, aby sa zachoval súlad a efektívnosť rozvoja a koordinácie koridorov. Dĺžka koridorov základnej siete by sa preto nemala zvýšiť o viac ako 15 %.

(9)  Treba takisto prispôsobiť smerovanie koridorov základnej siete, mestských uzlov a ich predbežne identifikovaných úsekov, aby sa zohľadnili zvyšujúce sa dopravné toky a vývoj siete. Toto prispôsobenie by malo byť primerané, aby sa zachovali vyváženosť, súlad a efektívnosť rozvoja a koordinácie koridorov. Dĺžka koridorov základnej siete by sa preto nemala zvýšiť o viac ako 15 %.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Je dôležité podporovať investície do inteligentnej, udržateľnej, inkluzívnej, bezpečnej a chránenej mobility v celej Únii. V roku 2017 Komisia predstavila20 „Európu v pohybe“, (t. j. )rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravných zápch, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie vhodných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Tieto iniciatívy by mali byť sprevádzané finančnou podporou Únie, v prípade potreby prostredníctvom tohto programu.

(10)  Je dôležité podporovať investície do inteligentnej, vyváženej, udržateľnej, inkluzívnej, bezpečnej a chránenej mobility prispôsobenej potrebám miestneho a regionálneho rozvoja v celej Únii. V roku 2017 Komisia predstavila20 „Európu v pohybe“, (t. j. )rozsiahly súbor iniciatív na zvýšenie bezpečnosti premávky, podporu inteligentného spoplatňovania ciest, zníženie emisií CO2, znečistenia ovzdušia a dopravných zápch, podporu prepojenej a autonómnej mobility a zabezpečenie vhodných podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Tieto iniciatívy by mali byť sprevádzané finančnou podporou Únie, v prípade potreby prostredníctvom tohto programu.

_________________

_________________

20 Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých – COM(2017) 283.

20 Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých – COM(2017) 283.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciami požaduje, aby sa v sieti TEN-T umožnila dekarbonizácia vo všetkých druhoch dopravy prostredníctvom podpory energetickej účinnosti, ako aj využitím alternatívnych palív. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ21 sa stanovuje spoločný rámec opatrení týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá v Únii s cieľom znížiť závislosť od ropy a zmierňovať vplyv dopravy na životné prostredie. Zároveň sa v nej od členských štátov vyžaduje, aby k 31. decembru 2025 zaistili, by boli k dispozícii verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice. Ako sa uvádza v návrhoch Komisie22 z novembra 2017, je potrebné prijať komplexný súbor opatrení na podporu nízkoemisnej mobility vrátane finančnej podpory, ak trhové podmienky neposkytujú dostatočnú motiváciu.

(11)  V usmerneniach TEN-T sa v súvislosti s novými technológiami a inováciami požaduje, aby sa v sieti TEN-T umožnila dekarbonizácia vo všetkých druhoch dopravy prostredníctvom podpory energetickej účinnosti, ako aj využitím alternatívnych palív. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ sa stanovuje spoločný rámec opatrení týkajúcich sa zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá v Únii s cieľom znížiť závislosť od ropy a zmierňovať vplyv dopravy na životné prostredie a klímu. Zároveň sa v nej od členských štátov a od miestnych orgánov vyžaduje, aby investovali do udržateľnej infraštruktúry a k 31. decembru 2025 zaistili, aby boli k dispozícii verejne prístupné nabíjacie alebo čerpacie stanice. Ako sa uvádza v návrhoch Komisie22 z novembra 2017, je potrebné prijať komplexný súbor opatrení na podporu nízkoemisnej mobility vrátane finančnej podpory, ak trhové podmienky neposkytujú dostatočnú motiváciu.

_________________

_________________

21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1).

22 Oznámenie Komisie s názvom Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou - Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov - COM(2017) 675.

22 Oznámenie Komisie s názvom Nízkoemisná mobilita sa stáva skutočnosťou - Európska únia, ktorá chráni planétu, posilňuje postavenie spotrebiteľov a obraňuje svoj priemysel a pracovníkov - COM(2017) 675.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)  S cieľom zlepšiť dokončovanie dopravných projektov v menej rozvinutých častiach siete by sa do programu mali previesť rozpočtové prostriedky z Kohézneho fondu na financovanie dopravných projektov v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu. V počiatočnej fáze a s obmedzením prevedeného krytia na 70 % by sa pri výbere projektov oprávnených na financovanie mali zohľadniť národné finančné príspevky v rámci Kohézneho fondu. Zvyšných 30 % prevedeného krytia by sa malo vyčleniť na konkurenčnom základe na projekty situované v členských štátoch, ktoré sú oprávnené získať financovanie z Kohézneho fondu, s prioritou kladenou na cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Komisia by mala podporovať členské štáty oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu v ich úsilí vytvoriť vhodný plán projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy.

(13)  S cieľom zlepšiť dokončovanie chýbajúcich prepojení alebo umožniť opätovnú aktiváciu existujúcich prepojení, ktoré sú mimo prevádzky, v rámci cezhraničných dopravných projektov v menej rozvinutých častiach siete by sa v nariadení (EÚ) XXX [NSU] mohlo počítať s pridelením rozpočtových prostriedkov z Kohézneho fondu na program s cieľom financovať dopravné projekty v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu. O podmienkach uplatniteľných na prevod sa rozhodne v uvedenom nariadení na základe metodiky na roky 2014 – 2020, pokiaľ ide o príslušné národné finančné príspevky. Komisia by mala poskytnúť maximálnu podporu členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, pričom prioritou by malo byť zlepšenie existujúcich cezhraničných prepojení, investície v regiónoch s hustou premávkou a vytvorenie chýbajúcich prepojení,to s cieľom riešiť kritické miesta v doprave. Komisia by mala podporovať členské štáty v ich úsilí vytvoriť vhodný plán projektov, najmä posilnením inštitucionálnej kapacity dotknutých orgánov verejnej správy.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Komisia v oznámení „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“26 zdôraznila konkrétne potreby dopravy v najvzdialenejších regiónoch a nevyhnutnosť zabezpečiť finančnú pomoc Únie na ich splnenie, a to aj prostredníctvom programu.

(15)  Komisia v oznámení „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“26 zdôraznila konkrétne potreby dopravy v najvzdialenejších regiónoch a nevyhnutnosť zabezpečiť finančnú pomoc Únie na ich splnenie, a to aj prostredníctvom programu. V memorande o najvzdialenejších regiónoch z júna 2017 sa zdôrazňuje dôležitosť vytvorenia dopravnej siete, v ktorej sa zohľadňuje skutočná situácia najvzdialenejších regiónov a ktorá zahŕňa opatrenia pre pozemnú, námornú a leteckú dopravu – vrátane stimulov na rozvoj intermodálnej prepravy –, ktoré sú v súlade s článkom 340 ZFEÚ náležite prispôsobené.

_________________

_________________

26 COM(2017) 623.

26 COM(2017) 623.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18)  V smernici [prepracované znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie] sa zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť podporný rámec umožňujúci posilnené využívanie finančných prostriedkov Únie s výslovným odkazom na umožnenie akcií na podporu cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(18)  V smernici [prepracované znenie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie] sa zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť podporný rámec umožňujúci posilnené využívanie finančných prostriedkov Únie s výslovným odkazom na umožnenie akcií na podporu vykonávania projektov cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a obehového hospodárstva.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19)  Zatiaľ čo dokončenie sieťovej infraštruktúry zostáva prioritou pre dosiahnutie väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, začlenenie cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov odráža prístup prijatý v rámci iniciatívy „Čistá energia pre všetkých Európanov“ s kolektívnou zodpovednosťou dosiahnuť ambiciózny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 a zmenený kontext politiky s ambicióznymi dlhodobými cieľmi v oblasti dekarbonizácie.

(19)  Zatiaľ čo dokončenie sieťovej infraštruktúry zostáva prioritou pre dosiahnutie väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov a obehového hospodárstva, začlenenie cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov odráža prístup prijatý v rámci iniciatívy „Čistá energia pre všetkých Európanov“ s kolektívnou zodpovednosťou dosiahnuť ambiciózny cieľ využívania energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2030 a zmenený kontext politiky s ambicióznymi dlhodobými cieľmi v oblasti dekarbonizácie.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(21)  Dokončenie digitálneho jednotného trhu závisí od základnej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo a verejná správa, závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým a cenovo dostupným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Digitálna pripojiteľnosť sa stala jedným z rozhodujúcich faktorov na preklenutie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov, pričom podporuje modernizáciu miestneho hospodárstva a je základom pre diverzifikáciu hospodárskych činností. Rozsah intervencie tohto programu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti by sa mal upraviť tak, aby odrážal jeho rastúci všeobecný význam pre hospodárstvo a všeobecne pre spoločnosť. Je preto potrebné stanoviť projekty spoločného záujmu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov Únie v oblasti digitálneho jednotného trhu, a zrušiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/201429.

(21)  Dokončenie digitálneho jednotného trhu závisí od základnej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti. Digitalizácia európskeho priemyslu a modernizácia sektorov, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo a verejná správa, závisia od všeobecného prístupu k spoľahlivým a cenovo dostupným sieťam s vysokou a veľmi vysokou kapacitou. Digitálna pripojiteľnosť sa stala jedným z rozhodujúcich faktorov na preklenutie ekonomických, sociálnych a územných rozdielov, pričom podporuje modernizáciu miestneho a regionálneho hospodárstva a je základom pre diverzifikáciu hospodárskych činností. Digitalizácia v spojení s automatizovaným riadením je jedným z najefektívnejších spôsobov na prekonanie štrukturálnych znevýhodnení vidieckych oblastí, a preto by sa mala dôraznejšie podporovať. Rozsah intervencie tohto programu v oblasti infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti by sa mal upraviť tak, aby odrážal jeho rastúci všeobecný význam pre hospodárstvo a všeobecne pre spoločnosť, a to aj zabezpečením lepšieho prístupu verejnosti k digitálnym technológiám. Je preto potrebné stanoviť projekty spoločného záujmu v oblasti cezhraničnej a inej infraštruktúry digitálnej pripojiteľnosti, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov Únie v oblasti digitálneho jednotného trhu, a zrušiť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/201429.

_________________

_________________

29 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).

29 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES (Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14).

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 24

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(24)  Školy, univerzity, knižnice, miestne, regionálne alebo vnútroštátne správne orgány, hlavní poskytovatelia verejných služieb, nemocnice a zdravotnícke zariadenia, dopravné uzly a podniky s vysokým podielom digitalizácie sú subjekty a miesta, ktoré môžu ovplyvniť významný sociálno-ekonomický rozvoj v oblasti, kde sa nachádzajú. Tieto subjekty sociálno-ekonomickej interakcie musia mať prístup k špičkovému gigabitovému pripojeniu, aby mohli európskym občanom, podnikom a miestnym komunitám poskytovať prístup k najlepším službám a aplikáciám. V rámci programu by sa mal podporiť prístup týchto subjektov sociálno-ekonomickej interakcie ku gigabitovému pripojeniu, aby sa maximalizovali ich pozitívne účinky presahovania na širšiu ekonomiku a spoločnosť vrátane vytvárania väčšieho dopytu po pripojiteľnosti a službách.

(24)  Školy, univerzity, knižnice, miestne, regionálne alebo vnútroštátne správne orgány, hlavní poskytovatelia verejných služieb, nemocnice a zdravotnícke zariadenia, dopravné uzly a podniky s vysokým podielom digitalizácie sú subjekty a miesta, ktoré môžu ovplyvniť významný sociálno-ekonomický rozvoj v oblasti, kde sa nachádzajú. Tieto subjekty sociálno-ekonomickej interakcie musia mať prístup k špičkovému gigabitovému pripojeniu, aby mohli európskym občanom, podnikom a miestnym komunitám poskytovať prístup k najlepším službám a aplikáciám a zároveň umožňovať rozvoj nových služieb a aplikácií pri zohľadnení rýchleho a neustáleho vzniku nových technológií. V rámci programu by sa mal podporiť jednoduchý prístup týchto subjektov sociálno-ekonomickej interakcie ku gigabitovému pripojeniu, aby sa maximalizovali ich pozitívne účinky presahovania na širšiu ekonomiku a spoločnosť vrátane vytvárania väčšieho dopytu po pripojiteľnosti a službách. Vzhľadom na odľahlosť najvzdialenejších regiónov od európskeho kontinentu zohráva pripojenie k internetu zásadnú úlohu v ich územnej súdržnosti a pri presadzovaní rovnakých príležitostí, vytváraní pracovných miest a zlepšovaní životných podmienok pre ľudí, ktorí tam žijú.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 26

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(26)  Životaschopnosť predpokladaných digitálnych služieb novej generácie ako sú služby a aplikácie internetu vecí, ktoré majú priniesť značné výhody do rôznych odvetví a aj pre spoločnosť ako celok, si bude vyžadovať nepretržité cezhraničné pokrytie sieťami 5G, najmä aby sa pre používateľov a predmety umožnil prístup k pripojeniu aj v pohybe. Možnosti rozdelenia nákladov pri zavádzaní sietí 5G v týchto odvetviach však zostávajú nejasné a predpokladané riziká ich komerčného zavádzania v niektorých kľúčových oblastiach sú veľmi vysoké. Očakáva sa, že cestné koridory a vlakové spojenia budú kľúčovými oblasťami pre prvú fázu nových aplikácií v oblasti prepojenej mobility, a preto predstavujú dôležité cezhraničné projekty na financovanie v rámci tohto programu.

(26)  Životaschopnosť predpokladaných digitálnych služieb novej generácie ako sú služby a aplikácie internetu vecí, ktoré majú priniesť značné výhody do rôznych odvetví a aj pre spoločnosť ako celok, si bude vyžadovať nepretržité cezhraničné pokrytie sieťami 5G, najmä aby sa pre používateľov a predmety umožnil prístup k pripojeniu aj v pohybe. Možnosti rozdelenia nákladov pri zavádzaní sietí 5G v týchto odvetviach však zostávajú nejasné a predpokladané riziká ich komerčného zavádzania v niektorých kľúčových oblastiach, ako je bezpečnosť a ochrana používateľských údajov, sú veľmi vysoké. Očakáva sa, že cestné koridory a vlakové spojenia budú kľúčovými oblasťami pre prvú fázu nových aplikácií v oblasti prepojenej mobility, a preto predstavujú dôležité cezhraničné projekty na financovanie v rámci tohto programu.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 27

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(27)  Nepripojené územia vo všetkých oblastiach Únie vrátane centrálnych oblastí predstavujú úzke miesta a nevyužitý potenciál pre digitálny jednotný trh. Vo väčšine vidieckych a odľahlých oblastí môže byť vysokokvalitné internetové pripojenie mimoriadne dôležité na preklenutie digitálnej priepasti a riešenie problému izolácie a vyľudňovania, keďže znižuje náklady na dodávky tovarov a služieb a čiastočne kompenzuje vzdialenosť. Vysokokvalitné internetové pripojenie je nevyhnutné pre nové hospodárske príležitosti, akými sú precízne poľnohospodárstvo alebo rozvoj biohospodárstva vo vidieckych oblastiach. Program by mal prispieť k tomu, aby boli všetky európske domácnosti, či už na vidieku alebo v mestách, vybavené pevným alebo bezdrôtovým pripojením s veľmi vysokou kapacitou so zameraním na zavedenie tam, kde sa zaznamenal určitý stupeň zlyhania trhu a ktorý je možné vyriešiť využitým grantov s nízkou intenzitou. Program by sa tak mal zamerať na komplexné pokrytie domácností a území, keďže je nehospodárne riešiť nedostatky v už pokrytom území v neskoršom štádiu.

(27)  Nepripojené územia vo všetkých oblastiach Únie vrátane centrálnych oblastí predstavujú úzke miesta a nevyužitý potenciál pre digitálny jednotný trh. Vo väčšine vidieckych a odľahlých oblastí, ako aj v najvzdialenejších regiónoch môže byť vysokokvalitné internetové pripojenie mimoriadne dôležité na preklenutie digitálnej priepasti a riešenie problému izolácie, na rozvoj nových služiebznižovanie rizika vyľudňovania, ako aj na stimuláciu hospodárstva, keďže znižuje náklady na dodávky tovarov a služieb a čiastočne kompenzuje vzdialenosť. Vysokokvalitné internetové pripojenie je nevyhnutné pre nové hospodárske príležitosti, akými sú precízne poľnohospodárstvo alebo rozvoj biohospodárstva vo vidieckych oblastiach a opatrenia na prilákanie mladých ľudí na vidiek. Súlad s článkom 349 ZFEÚ by sa mohol dosiahnuť aj tým, že sa najvzdialenejšie regióny stanú privilegovaným miestom na zavedenie 5G siete spustením pilotných projektov. Program by mal prispieť k tomu, aby boli všetky európske domácnosti, či už na vidieku alebo v mestách, vybavené pevným alebo bezdrôtovým pripojením s veľmi vysokou kapacitou so zameraním na zavedenie tam, kde sa zaznamenal určitý stupeň zlyhania trhu a ktorý je možné vyriešiť využitým grantov s nízkou intenzitou. Program by sa tak mal zamerať na komplexné pokrytie domácností a území, keďže je nehospodárne riešiť nedostatky v už pokrytom území v neskoršom štádiu.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 28

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(28)  Zavádzanie chrbticových elektronických komunikačných sietí vrátane podmorských káblov, ktoré majú prepájať európske územia s tretími krajinami na iných kontinentoch alebo európske ostrovy či zámorské územia s pevninou, je nevyhnutné na to, aby sa pre túto kľúčovú infraštruktúru zabezpečila potrebná redundancia a zvýšila sa kapacita a odolnosť digitálnych sietí Únie. Tieto projekty však bez verejnej podpory často nie sú komerčne životaschopné.

(28)  Zavádzanie chrbticových elektronických komunikačných sietí vrátane podmorských káblov, ktoré majú prepájať európske územia s tretími krajinami na iných kontinentoch alebo európske ostrovy, najvzdialenejšie regióny či zámorské územia s pevninou, je nevyhnutné na to, aby sa pre túto kľúčovú infraštruktúru zabezpečila potrebná redundancia a zvýšila sa kapacita a odolnosť digitálnych sietí Únie. Tieto projekty však často bez verejnej podpory finančne a komerčne neudržateľné. V tomto zmysle by sa mohlo uvažovať aj o vytváraní verejno-súkromných partnerstiev.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 35

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(35)  Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík je na úrovni Únie rámcom na určenie národných reformných priorít a monitorovanie ich vykonávania. Členské štáty vypracujú svoje vlastné vnútroštátne viacročné investičné stratégie na podporu týchto reformných priorít. Tieto stratégie by sa mali predložiť spolu s každoročnými národnými programami reforiem ako prostriedok na stanovenie a koordináciu prioritných investičných projektov, ktoré majú byť podporované z vnútroštátnych finančných prostriedkov a/alebo z finančných prostriedkov Únie. Mali by slúžiť aj na koherentné využívanie finančných prostriedkov Únie a na maximalizáciu pridanej hodnoty finančnej podpory, ktorá sa má získať najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu, Európskeho nástroja stabilizácie investícií, fondu InvestEU a prípadne Nástroja na prepájanie Európy. Finančná podpora by sa mala v náležitých prípadoch využívať tak, aby bola v súlade s plánmi Únie a vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 43

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(43)  Ak sa tretie krajiny alebo subjekty usadené v tretích krajinách zúčastňujú na opatreniach prispievajúcich k projektom spoločného záujmu alebo k cezhraničným projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, finančná pomoc bude pre nich dostupná, len ak je to nevyhnutné na splnenie cieľov týchto projektov.

(43)  Ak sa tretie krajiny alebo subjekty usadené v tretích krajinách zúčastňujú na opatreniach prispievajúcich k projektom spoločného záujmu alebo k cezhraničným projektom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, finančná pomoc bude pre nich dostupná, len ak je to nevyhnutné na splnenie cieľov týchto projektov. Pre takéto projekty by sa mali stanoviť jasné kritériá.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 45

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(45)  Mali by sa vykonávať adekvátne opatrenia na monitorovanie a podávanie správ, vrátane ukazovateľov, s cieľom podávať správy o pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Systém podávania správ o výkonnosti by mal zabezpečiť, že budú údaje na monitorovanie implementácie programu a jeho výsledkov zozbierané efektívne, účinne a včas. Je nevyhnutné uložiť príjemcom finančných prostriedkov Únie primerané požiadavky na podávanie správ s cieľom zbierať relevantné údaje na účely programu.

(45)  Mali by sa vykonávať adekvátne opatrenia na monitorovanie a podávanie správ na základe ukazovateľov s cieľom podávať správy o pokroku pri dosahovaní všeobecných a špecifických cieľov programu, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Systém podávania správ o výkonnosti by mal zabezpečiť, že budú údaje na monitorovanie implementácie programu a jeho výsledkov zozbierané efektívne, účinne a včas vo všetkých krajinách, ktoré sa zúčastňujú na programe, vrátane tretích krajín. Je nevyhnutné uložiť príjemcom finančných prostriedkov Únie primerané požiadavky na podávanie správ s cieľom zbierať relevantné údaje na účely programu.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno p a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

pa)  vzhľadom na to, že povaha budúcich vzťahov medzi Britániou a EÚ ešte nie je dohodnutá, v rámci programu sa pripravia zmierňujúce opatrenia na zabezpečenie prepojenosti EÚ27;

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Všeobecným cieľom programu je rozvíjať a modernizovať transeurópske siete v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov ohľadom na dlhodobé záväzky v oblasti dekarbonizácie a s dôrazom na synergie medzi odvetviami.

1.  Všeobecným cieľom programu je rozvíjať a modernizovať transeurópske siete v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych technológií a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu a prepojenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov so skutočným ohľadom na dlhodobé záväzky v oblasti znižovania emisií a dekarbonizácie a s dôrazom na synergie a doplnkovosť medzi odvetviami, a tým prispievať k inteligentnému, trvalo udržateľnému a inkluzívnemu rastu.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 2 – písmeno a – bod i

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

i)  prispievať k rozvíjaniu projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s efektívnymi a prepojeným sieťami a s infraštruktúrou pre inteligentnú, udržateľnú, inkluzívnu, bezpečnú a chránenú mobilitu;

i)  prispievať k rozvíjaniu projektov spoločného sociálno-ekonomického a cezhraničného záujmu, ktoré súvisia s efektívnymi, vzájomne prepojenými a multimodálnymi sieťami a s infraštruktúrou a prípadne pripojením vidieckych oblastí k základným sieťam TEN-T s cieľom vytvoriť bezpečnú a chránenú mobilitu a jednotnú, inteligentnú, udržateľnú a inkluzívnu európsku dopravnú oblasť, a to aj čo sa týka osôb so zdravotným postihnutím;

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  V sektore energetiky prispievať k rozvoju projektov spoločného záujmu, ktoré súvisia s ďalšou integráciou vnútorného trhu s energiou, interoperabilitou sietí cez hranice a medzi sektormi, uľahčovaním dekarbonizácie a bezpečnosti dodávok energie, a takisto uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

b)  V sektore energetiky prispievať k rozvoju projektov spoločného sociálno-ekonomického záujmu, ktoré súvisia s ďalšou integráciou vnútorného trhu s energiou, interoperabilitou sietí cez hranice a medzi sektormi, uľahčovaním dekarbonizácie, okrem iného prostredníctvom čistých a inovačných technológií, a bezpečnosti dodávok energie, a takisto uľahčiť cezhraničnú spoluprácu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  V sektore digitálnych technológií prispievať k zavádzaniu digitálnych sietí s veľmi vysokou kapacitou a systémov 5G, k zvýšenej odolnosti a kapacite digitálnych chrbticových sietí na územiach EÚ vďaka ich prepájaniu so susednými teritóriami a k digitalizácii dopravných a energetických sietí.

c)  V sektore digitálnych technológií prispievať k rozvoju projektov spoločného sociálno-ekonomického záujmu, ktoré uľahčujú zavádzanie digitálnych sietí s veľmi vysokou kapacitou a systémov 5G, k zvýšenej odolnosti a kapacite digitálnych chrbticových sietí na územiach EÚ vďaka ich prepájaniu so susednými územiami a k digitalizácii dopravných a energetických sietí, a to aj s cieľom urýchliť zavádzanie autonómnych dopravných systémov šetrných k životnému prostrediu.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  do 30 615 493 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) z čoho:

a)  najmenej 30 615 493 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. a) z čoho:

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 2 – písmeno a – bod ii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

ii)  11 285 493 000 EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu;

ii)  XXX EUR sa presunie z Kohézneho fondu na výdavky v súlade s týmto nariadením výhradne v členských štátoch, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, ako sa stanovuje v článku 104 ods. 4 nariadenia (EÚ) XXX [NSU];

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  do 8 650 000 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), z čoho 10 % na projekty cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

b)  do 8 650 000 000 EUR na špecifické ciele uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b), z čoho najmenej 10 % na projekty cezhraničnej spolupráce v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane korporátnych informačných a technologických systémov. Táto suma sa môže použiť aj na financovanie sprievodných opatrení na podporu prípravy projektov.

4.  Suma uvedená v odseku 1 sa môže použiť aj na technickú a administratívnu pomoc určenú na implementáciu programu a usmernení špecifických pre jednotlivé sektory, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti vrátane korporátnych informačných a technologických systémov. Táto suma sa môže použiť aj na financovanie sprievodných opatrení na podporu prípravy projektov.

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

8.  Pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, 30 % týchto súm sa okamžite sprístupní všetkým členským štátom, ktoré sú oprávnené na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením, pričom prioritou sú cezhraničné a chýbajúce prepojenia. Pri výbere projektov oprávnených na financovanie sa do 31. decembra 2023 dodržiavajú národné alokácie v rámci Kohézneho fondu s ohľadom na 70 % presunutých zdrojov. Zdroje presunuté na program, ktoré nie sú viazané na projekt dopravnej infraštruktúry, budú od 1. januára 2024 k dispozícii všetkým členským štátom oprávneným na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu na financovanie projektov dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením.

8.  Pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, podmienky vzťahujúce sa na ich pridelenie sa stanovia v nariadení (EÚ) XXX [NSU] podľa metodiky na roky 2014 – 2020 týkajúcej sa príslušných národných príspevkov a tieto podmienky by sa mali uplatňovať v súlade s týmto nariadením a bez toho, aby bol dotknutý článok 14 ods. 2 písm. b). Mali by sa nimi financovať projekty udržateľnej dopravnej infraštruktúry v súlade s týmto nariadením, pričom prioritou sú cezhraničné a chýbajúce spojenia, dopravne preťažené regióny, prekážkydoprave, ako aj najvzdialenejšie regióny.

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 8 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

8a.  V členských štátoch oprávnených na čerpanie prostriedkov z Kohézneho fondu, ktoré môžu mať ťažkosti s navrhovaním projektov, ktoré sú dostatočne pripravené a/alebo kvalitné a majú pre Úniu dostatočnú pridanú hodnotu, sa poskytne maximálna podpora na presadzovanie podporných opatrení pre programy zamerané na posilnenie inštitucionálnej kapacity a efektívnosti verejnej správy vo vzťahu k rozvoju a realizácii projektov.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

9.  Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Tieto zdroje sa podľa možnosti použijú v prospech dotknutého členského štátu.

9.  Zdroje pridelené členským štátom v rámci zdieľaného riadenia môžu byť na základe ich žiadosti v riadne odôvodnených prípadoch presunuté na program. Komisia používa tieto zdroje priamo v súlade s [článkom 62 ods. 1 písm. a)] nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo nepriamo v súlade s písmenom c) uvedeného článku. Takéto prevody sa použijú výlučne v príslušnom členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh nariadenia

Článok 5 – odsek 1 – písmeno d – zarážka 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

–  zaručujú práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia a na ochranu jej finančných záujmov.

–  zaručujú práva Únie na zabezpečenie riadneho finančného riadenia, na monitorovanie programu a na ochranu jej finančných záujmov.

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zahŕňajú najmenej dva členské štáty a zahrnú sa do dohody o spolupráci alebo do akéhokoľvek iného druhu dojednania medzi členskými štátmi alebo dojednaní medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako sa stanovuje v článkoch 6, 7, 9 alebo 11 smernice 2009/28/ES. Tieto projekty sa určia v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu.

1.  Cezhraničné projekty vrátane projektov zahŕňajúcich najvzdialenejšie regióny v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov zahŕňajú najmenej dva členské štáty a zahrnú sa do dohody o spolupráci alebo do akéhokoľvek iného druhu dojednania medzi členskými štátmi alebo dojednaní medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako sa stanovuje v článkoch 6, 7, 9 alebo 11 smernice 2009/28/ES. Tieto projekty sa určia v súlade s kritériami a postupmi stanovenými v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu.

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Štúdie zamerané na rozvoj a určenie cezhraničných projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

3.  Štúdie zamerané na rozvoj a určenie cezhraničných projektov a projektov v najvzdialenejších regiónoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie podľa tohto nariadenia.

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 4 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie prác zo strany Únie, ak spĺňajú tieto dodatočné kritériá:

4.  Cezhraničné projekty a projekty v najvzdialenejších regiónoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov sú oprávnené na financovanie prác zo strany Únie, ak spĺňajú tieto dodatočné kritériá:

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 4 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  žiadateľ preukáže, že projekt by sa bez poskytnutého grantu nezrealizoval, alebo že projekt bez poskytnutého grantu nemôže byť komerčne životaschopný. V tejto analýze sa zohľadnia všetky príjmy vyplývajúce zo systémov podpory.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh nariadenia

Článok 8 – odsek 3 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  pokiaľ ide o činnosti prispievajúce k zavádzaniu systémov 5G, prioritou bude zavedenie koridorov 5G pozdĺž hlavných pozemných dopravných trás vrátane transeurópskych dopravných sietí. Zohľadní sa aj rozsah, v akom toto opatrenie prispieva k zabezpečeniu pokrytia pozdĺž hlavných dopravných trás umožňujúceho neprerušované poskytovanie synergických digitálnych služieb pri súčasnej maximalizácii možných pozitívnych účinkov presahovania, pokiaľ ide o územie a obyvateľstvo v blízkosti oblasti zavedenia projektu. V časti V prílohy sa nachádza orientačný zoznam projektov, ktoré by mohli využívať podporu;

c)  pokiaľ ide o činnosti prispievajúce k zavádzaniu systémov 5G, prioritou bude zavedenie koridorov 5G pozdĺž hlavných pozemných dopravných trás vrátane transeurópskych dopravných sietí. Zohľadní sa aj rozsah, v akom toto opatrenie prispieva k zabezpečeniu zodpovedajúceho pokrytia pozdĺž hlavných dopravných trás umožňujúceho neprerušované poskytovanie synergických digitálnych služieb pri súčasnej maximalizácii možných pozitívnych účinkov presahovania, pokiaľ ide o územie a obyvateľstvo v blízkosti oblasti zavedenia projektu. V časti V prílohy sa nachádza orientačný zoznam projektov, ktoré by mohli využívať podporu;

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno a – bod i

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

i)  akcie, ktorými sa realizuje základná sieť podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s mestskými uzlami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy základnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013. Akcie, ktorými sa realizuje základná sieť, môžu zahŕňať súvisiace prvky nachádzajúce sa v súhrnnej sieti, ak je to potrebné na účely optimalizácie investícií a podľa postupov vymedzených v pracovných programoch uvedených v článku 19 tohto nariadenia;

i)  akcie, ktorými sa realizuje základná sieť podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s mestskými uzlami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi, letiskami a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy základnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013. Akcie, ktorými sa realizuje základná sieť, môžu zahŕňať súvisiace prvky nachádzajúce sa v súhrnnej sieti, ak je to potrebné na účely optimalizácie investícií a podľa postupov vymedzených v pracovných programoch uvedených v článku 19 tohto nariadenia;

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno a – bod ii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

ii)  akcie, ktorými sa realizujú cezhraničné prepojenia súhrnnej siete v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, najmä s oddielmi uvedenými v časti III prílohy k tomuto nariadeniu;

ii)  akcie, ktorými sa podporujú a realizujú cezhraničné prepojenia súhrnnej siete v súlade s kapitolou II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013, najmä s oddielmi uvedenými v časti III prílohy k tomuto nariadeniu a s oddielmi, v ktorých sa riešia prekážky v cezhraničnej doprave;

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno a – bod iii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

iii)  akcie, ktorými sa realizujú úseky súhrnnej siete nachádzajúce sa v najvzdialenejších regiónoch podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 vrátane akcií súvisiacich s príslušnými mestskými uzlami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy súhrnnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013;

iii)  akcie, ktorými sa realizujú úseky súhrnnej siete v pohraničných a najvzdialenejších regiónoch vrátane akcií súvisiacich s príslušnými mestskými uzlami, námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi, letiskami a terminálmi kombinovanej železničnej a cestnej dopravy súhrnnej siete, ako sa stanovuje v prílohe II k nariadeniu (EÚ) č. 1315/2013;

Odôvodnenie

Vzhľadom na faktor vzdialenosti a okolnosti opísané v článku 349 ZFEÚ sú letiská základným nástrojom rozvoja najvzdialenejších regiónov a prostriedkom na ich integráciu do dopravných sietí EÚ.

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno a – bod iv a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

iva)  projekty štúdií týkajúce sa súhrnnej siete

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno b – bod iv

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

iv)  akcie podporujúce nové technológie a inovácie vrátane automatizácie, zdokonalených dopravných služieb, modálnej integrácie a infraštruktúry pre alternatívne palivá v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

iv)  akcie podporujúce nové technológie a inovácie vrátane automatizácie, zdokonalených dopravných služieb, modálnej integrácie a infraštruktúry pre alternatívne palivá v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 na zníženie emisií oxidu uhličitého z dopravy;

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno b – bod viii

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

viii)  akcie na zlepšenie dostupnosti dopravnej infraštruktúry pre všetkých používateľov v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

viii)  akcie na zlepšenie dostupnosti dopravnej infraštruktúry pre všetkých používateľov v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1315/2013;

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii): akcie alebo špecifické činnosti v rámci akcie podporujúce dopravnú infraštruktúru v sieti TEN-T s cieľom prispôsobiť ju požiadavkám vojenskej mobility na účely umožnenia dvojakého využitia infraštruktúry na civilné aj vojenské účely.

c)  V rámci špecifického cieľa uvedeného v článku 3 ods. 2 písm. a) bode ii): akcie alebo špecifické činnosti v rámci akcie podporujúce novú a existujúcu dopravnú infraštruktúru v sieti TEN-T s cieľom prispôsobiť ju požiadavkám vojenskej mobility na účely umožnenia dvojakého využitia infraštruktúry na civilné aj vojenské účely.

Pozmeňujúci návrh    47

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 3 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  akcie podporujúce cezhraničné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane ich koncepcie, ako sa vymedzuje v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu, s výhradou splnenia podmienok stanovených v článku 7 tohto nariadenia.

b)  akcie podporujúce cezhraničné projekty a projekty v najvzdialenejších regiónoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vrátane ich koncepcie, ako sa vymedzuje v časti IV prílohy k tomuto nariadeniu, s výhradou splnenia podmienok stanovených v článku 7 tohto nariadenia.

Pozmeňujúci návrh    48

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 3 – písmeno b a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ba)  akcie podporujúce projekty energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh    49

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 4 – písmeno f

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

f)  akcie, ktorými sa realizujú požiadavky na infraštruktúru digitálnej pripojiteľnosti súvisiace s cezhraničnými projektmi v oblasti dopravy alebo energetiky a/alebo ktorými sa podporujú prevádzkové digitálne platformy priamo spojené s dopravnou alebo energetickou infraštruktúrou.

f)  akcie, ktorými sa realizujú požiadavky na infraštruktúru digitálnej pripojiteľnosti súvisiace s cezhraničnými projektmi a projektmi v najvzdialenejších regiónoch, ako aj v horských, ostrovných a okrajových regiónoch v oblasti dopravy alebo energetiky a/alebo ktorými sa podporujú prevádzkové digitálne platformy priamo spojené s dopravnou alebo energetickou infraštruktúrou.

Pozmeňujúci návrh    50

Návrh nariadenia

Článok 11 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  právne subjekty usadené v tretej krajine pridruženej k programu;

b)  právne subjekty usadené v tretej krajine pridruženej k programu na účely akcií týkajúcich sa projektu súvisiaceho s touto treťou krajinou;

Odôvodnenie

Neeurópske spoločnosti by nemali mať prospech v rámci Nástroja na prepájanie Európy, keď sa činnosti uskutočňujú v rámci EÚ.

Pozmeňujúci návrh    51

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy (prínosy a náklady);

a)  hospodárske, sociálne, klimatické a environmentálne vplyvy (prínosy a náklady);

Pozmeňujúci návrh    52

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  hľadiská inovácií, bezpečnosti, interoperability a prístupnosti;

b)  hľadiská inovácií, bezpečnosti, interoperability a prístupnosti, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím;

Pozmeňujúci návrh    53

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  cezhraničný rozmer;

c)  cezhraničný rozmer a príspevok k vyrovnanosti v oblasti regionálneho rozvoja;

Pozmeňujúci návrh    54

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 – písmeno g

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

g)   katalytický účinok finančnej pomoci Únie na investíciu;

g)  katalytický účinok finančnej pomoci Únie na investíciu a európska pridaná hodnota;

Pozmeňujúci návrh    55

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 – písmeno g a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ga)  príspevok k väčšej integrácii Únie;

Pozmeňujúci návrh    56

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 – bod i

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

i)  súlad s plánmi Únie a národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy.

i)  súlad s plánmi Únie a národnými a prípadne regionálnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy a príspevok k týmto plánom.

Pozmeňujúci návrh    57

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1 – bod i a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ia)  prípadne pripojenie vidieckych oblastí k sieti TEN-T.

Pozmeňujúci návrh    58

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 4 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

4a.  Pri hodnotení návrhov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov sa zabezpečí, že sa neprijme žiaden návrh na vytvorenie alebo zachovanie infraštruktúry, ktorá nie je prístupná všetkým vrátane osôb so zdravotným postihnutím.

Pozmeňujúci návrh    59

Návrh nariadenia

Článok 14 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Pokiaľ ide o štúdie, objem finančnej pomoci Únie neprekročí 50 % celkových oprávnených nákladov. Pokiaľ ide o štúdie financované zo súm presunutých z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b).

1.  Pokiaľ ide o štúdie, objem finančnej pomoci Únie neprekročí 40 % celkových oprávnených nákladov. Pokiaľ ide o štúdie financované zo súm presunutých z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v odseku 2 písm. b).

Pozmeňujúci návrh    60

Návrh nariadenia

Článok 14 – odsek 2 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. a) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 50 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku, pre akcie podporujúce systémy telematických aplikácií, pre akcie podporujúce nové technológie a inovácie, pre akcie podporujúce zlepšenia bezpečnosti infraštruktúry v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a pre akcie v najvzdialenejších regiónoch;

a)  v prípade prác súvisiacich so špecifickými cieľmi uvedenými v článku 3 ods. 2 písm. a) objem finančnej pomoci Únie neprekročí 30 % celkových oprávnených nákladov. Miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 65 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku, pre akcie podporujúce systémy telematických aplikácií, pre akcie podporujúce nové technológie a inovácie, pre akcie podporujúce zlepšenia bezpečnosti infraštruktúry v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a pre akcie vo vidieckych oblastiach a v najvzdialenejších regiónoch;

Pozmeňujúci návrh    61

Návrh nariadenia

Článok 14 – odsek 2 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) XXX [VN]. Tieto miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť na maximálne 85 % pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku;

b)  pokiaľ ide o sumy presunuté z Kohézneho fondu, maximálne miery spolufinancovania sú tie, ktoré sa uplatňujú na Kohézny fond, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) XXX [NSU]. Tieto miery spolufinancovania sa môžu zvýšiť do výšky 15 percentuálnych bodov pre akcie súvisiace s cezhraničnými prepojeniami za podmienok stanovených v písmene c) tohto odseku;

Pozmeňujúci návrh    62

Návrh nariadenia

Článok 15 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  výdavky súvisiace s nákupom pôdy nepredstavujú oprávnené náklady;

c)  výdavky súvisiace s nákupom pôdy predstavujú oprávnené náklady;

Pozmeňujúci návrh    63

Návrh nariadenia

Článok 15 – odsek 1 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d)  oprávnené náklady nezahŕňajú daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

d)  oprávnené náklady zahŕňajú daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v súlade s článkom 126 ods. 3 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Pozmeňujúci návrh    64

Návrh nariadenia

Článok 15 – odsek 1 – písmeno d a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

da)  v prípade sumy presunutej z Kohézneho fondu sa za oprávnené výdavky považujú projekty začaté a nefinalizované v období rokov 2014 – 2020, ktoré neboli vyplatené v rámci tohto obdobia;

Pozmeňujúci návrh    65

Návrh nariadenia

Článok 15 – odsek 1 – písmeno d b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

db)  v prípade súm presunutých z Kohézneho fondu sú výdavky oprávnené na financovanie, ak vznikli príjemcovi alebo súkromnému partnerovi a vyplatili sa v súvislosti s operáciami vykonanými medzi 1. januárom 2021 a 31. decembrom 2029.

Pozmeňujúci návrh    66

Návrh nariadenia

Článok 17 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Dohodu o grante možno vypovedať z dôvodov uvedených v odseku 1.

2.  Dohodu o grante možno okrem náležite odôvodnených prípadov vypovedať z dôvodov uvedených v odseku 1. V prípade ukončenia Komisia bezodkladne sprístupní nepoužité prostriedky na iné projekty.

Pozmeňujúci návrh    67

Návrh nariadenia

Článok 18 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.   Opatrenia, ktoré sú v súlade s týmito kumulatívnymi komparatívnymi podmienkami:

2.   Opatrenia, ktoré sú v súlade s týmito kumulatívnymi komparatívnymi podmienkami:

a)   boli vyhodnotené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

a)   boli vyhodnotené vo výzve na predkladanie návrhov v rámci programu;

b)   spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu tejto výzvy na predkladanie návrhov;

b)   spĺňajú minimálne požiadavky na kvalitu tejto výzvy na predkladanie návrhov;

c)   nemôžu byť financované v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení;

c)   nemôžu byť financované v rámci tejto výzvy na predkladanie návrhov z dôvodu rozpočtových obmedzení;

môžu dostať podporu z Európskeho fondu regionálneho rozvoja alebo Kohézneho fondu v súlade s [článkom 67 ods. 5] nariadenia (EÚ) XXX [VN] za predpokladu, že takéto opatrenia sú v súlade s cieľmi príslušného programu. Uplatňujú sa pravidlá fondu, z ktorého sa poskytuje podpora.

 

Pozmeňujúci návrh    68

Návrh nariadenia

Článok 25 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

1.  Príjemcovia finančných prostriedkov Únie priznávajú pôvod a zabezpečujú viditeľnosť finančných prostriedkov Únie v súlade s ustanoveniami EÚ (najmä pri propagácii akcií a ich výsledkov) tým, že poskytujú ucelené, účinné a primerané cielené informácie rôznym cieľovým skupinám vrátane médií a verejnosti.

Pozmeňujúci návrh    69

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – odsek 1 – zarážka 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

  60 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. a): „Akcie súvisiace s efektívnymi a vzájomne prepojenými sieťami“,

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    70

Návrh nariadenia

Príloha I – časť II – odsek 1 – zarážka 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

  40 % na akcie uvedené v článku 9 ods. 2 písm. b): „Akcie súvisiace s inteligentnou, udržateľnou, inkluzívnou, bezpečnou a chránenou mobilitou“.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    71

Návrh nariadenia

Príloha I – časť III – bod 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a.  Ku koridoru základnej siete „Orient/východné Stredomorie“ pridať

 

cezhraničné

 

Craiova-Vidin (cestná doprava)

 

Belehrad-Resita-Deva-Petrosani (cestná a železničná doprava)

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Zriadenie Nástroja na prepájanie Európy

Referenčné čísla

COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD)

Gestorské výbory

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

14.6.2018

TRAN

14.6.2018

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

REGI

14.6.2018

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum vymenovania

Mirosław Piotrowski

20.6.2018

Článok 55 – Postup spoločných výborov

       dátum oznámenia na schôdzi

       

5.7.2018

Prerokovanie vo výbore

3.9.2018

 

 

 

Dátum prijatia

15.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

12

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Tamás Deutsch, Raymond Finch, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Sławomir Kłosowski, Constanze Krehl, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson, Daniel Buda, Ivana Maletić, Tonino Picula, Bronis Ropė, Milan Zver

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Mircea Diaconu, David Martin

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

25

+

ALDE

Mircea Diaconu

PPE

Pascal Arimont, Daniel Buda, Tamás Deutsch, Krzysztof Hetman, Ivana Maletić, Lambert van Nistelrooij, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Ramón Luis Valcárcel Siso, Joachim Zeller, Milan Zver

S&D

Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Constanze Krehl, David Martin, Tonino Picula, Liliana Rodrigues, Monika Smolková, Derek Vaughan, Kerstin Westphal

12

-

ALDE

Ivan Jakovčić, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg

EFDD

Rosa D'Amato, Raymond Finch

ENF

Steeve Briois

GUE/NGL

Martina Anderson, Martina Michels, Younous Omarjee

NI

Konstantinos Papadakis

VERTS/ALE

Bronis Ropė, Monika Vana

3

0

ECR

Sławomir Kłosowski, Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Zriadenie Nástroja na prepájanie Európy

Referenčné čísla

COM(2018)0438 – C8-0255/2018 – 2018/0228(COD)

Dátum predloženia v EP

7.6.2018

 

 

 

Gestorské výbory

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

14.6.2018

TRAN

14.6.2018

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

14.6.2018

BUDG

14.6.2018

ENVI

14.6.2018

REGI

14.6.2018

Spravodajcovia

       dátum menovania

Henna Virkkunen

18.6.2018

Marian-Jean Marinescu

18.6.2018

Pavel Telička

18.6.2018

 

Článok 55 – Postup spoločných výborov

       dátum oznámenia na schôdzi

       

5.7.2018

Prerokovanie vo výbore

29.8.2018

9.10.2018

 

 

Dátum prijatia

22.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

71

19

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Zigmantas Balčytis, Izaskun Bilbao Barandica, José Blanco López, Jonathan Bullock, Jerzy Buzek, Deirdre Clune, Michael Cramer, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Christian Ehler, Ismail Ertug, Fredrick Federley, Jacqueline Foster, Igor Gräzin, Theresa Griffin, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Christelle Lechevalier, Innocenzo Leontini, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Peter Lundgren, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Edouard Martin, Gesine Meissner, Tilly Metz, Angelika Mlinar, Nadine Morano, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Markus Pieper, Gabriele Preuß, Carolina Punset, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Paul Rübig, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Algirdas Saudargas, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, Evžen Tošenovský, István Ujhelyi, Marita Ulvskog, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Peter van Dalen, Wim van de Camp, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Mark Demesmaeker, Michael Gahler, Francesc Gambús, Benedek Jávor, Werner Langen, Olle Ludvigsson, Clare Moody, Bolesław G. Piecha, Franck Proust, Anders Sellström, Davor Škrlec, Theodor Dumitru Stolojan, Pavel Svoboda

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Ignazio Corrao, Siegfried Mureşan, Martin Sonneborn, Indrek Tarand

Dátum predloženia

28.11.2018

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

71

+

ALDE

ECR

EPP

 

 

S&D

 

Nedzhmi Ali, Izaskun Bilbao Barandica, Fredrick Federley, Gesine Meissner, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Carolina Punset, Pavel Telička, Lieve Wierinck

Edward Czesak, Mark Demesmaeker, Hans-Olaf Henkel, Zdzisław Krasnodębski, Bolesław G. Piecha, Evžen Tošenovský, Roberts Zīle

Pilar Ayuso, Georges Bach, Jerzy Buzek, Deirdre Clune, Andor Deli, Christian Ehler, Michael Gahler, Francesc Gambús, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Werner Langen, Innocenzo Leontini, Janusz Lewandowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Nadine Morano, Siegfried Mureşan, Angelika Niebler, Markus Pieper, Franck Proust, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Anders Sellström, Theodor Dumitru Stolojan, Pavel Svoboda, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Anna Záborská, Luis de Grandes Pascual, Wim van de Camp

Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, José Blanco López, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Theresa Griffin, Eva Kaili, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Clare Moody, Gabriele Preuß, Christine Revault d'Allonnes Bonnefoy, David-Maria Sassoli, Claudia Țapardel, István Ujhelyi, Marita Ulvskog, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato, Janusz Zemke, Carlos Zorrinho

19

-

ALDE

EFDD

ENF

GUE/NGL

NI

VERTS/ALE

Igor Gräzin

Daniela Aiuto, Jonathan Bullock, Ignazio Corrao, Dario Tamburrano,

Marie-Christine Arnautu, Christelle Lechevalier,

Jaromír Kohlíček, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis

Martin Sonneborn

Michael Cramer, Jakop Dalunde, Karima Delli, Benedek Jávor, Tilly Metz, Davor Škrlec, Indrek Tarand, Keith Taylor

3

0

ECR

Peter van Dalen, Jacqueline Foster, Peter Lundgren

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 10. decembra 2018
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia