Postup : 2018/2095(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0416/2018

Predkladané texty :

A8-0416/2018

Rozpravy :

PV 14/01/2019 - 22
CRE 14/01/2019 - 22

Hlasovanie :

PV 15/01/2019 - 8.14
CRE 15/01/2019 - 8.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0014

SPRÁVA     
PDF 746kWORD 60k
29.11.2018
PE 623.839v02-00 A8-0416/2018

o rodovej rovnosti a daňovej politike v EÚ

(2018/2095(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajcovia: Marisa Matias, Ernest Urtasun

(Postup spoločných výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rodovej rovnosti a daňovej politike v EÚ

(2018/2095(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na článok 8, článok 10, 11, 153 a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 23 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu 2015,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rodovej rovnosti (00337/2016),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011–2020 pripojený k záverom Rady zo 7. marca 2011 (07166/2011),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), najmä na jeho článok 14, ktorý zakazuje diskrimináciu,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a správu OSN z 15. januára 2016 s názvom Záverečná štúdia o nezákonných finančných tokoch, ľudských právach a programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 vypracovanú nezávislým expertom, pokiaľ ide o účinky zahraničného dlhu a iné súvisiace medzinárodné finančné záväzky štátov k úplnému uplatňovaniu všetkých ľudských práv, najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking+5 (2000), Peking+10 (2005), Peking+15 (2010) a Peking+20 (2015),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), a jeho článok 3, v ktorom sa pojem „rod“ označuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“, a na Medziamerický dohovor o predchádzaní, postihovaní a odstránení násilia na ženách (dohovor z Belem do Pará) z roku 1994,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 z 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na kľúčové dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o rovnosti žien a mužov, medzi ktoré patrí Dohovor o rovnakom odmeňovaní (č. 100), Dohovor o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) (č. 111), Dohovor o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (č. 156) a Dohovor o ochrane materstva (č. 183),

–  so zreteľom na správu s názvom Swiss Responsibility for the Extraterritorial Impacts of Tax Abuse on Women’s Rights (Švajčiarska zodpovednosť za extrateritoriálny dosah zneužívania daní na práva žien), v ktorej sa zdôrazňuje neprimerané daňové zaťaženie žien, najmä žien s nízkymi príjmami a žien v rozvojových krajinách, ktoré je dôsledkom strát verejných príjmov spôsobených cezhraničným zneužívaním daní, ktorú výboru CEDAW predložili spoločne Centrum pre hospodárske a sociálne práva (CESR), Alliance Sud, Global Justice Clinic na New York University School of Law, Public Eye a Tax Justice Network,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na stratégiu Komisie s názvom Európa 2020, ktorá vyzýva na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast,

–  so zreteľom na správy Komisie o jednotlivých krajinách vypracované v rámci európskeho semestra 2018,

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Trendy zdaňovania v Európskej únii – údaje za členské štáty EÚ, Island a Nórsko, vydanie 2018,

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2018 o rozvoji zariadení starostlivosti o malé deti na účely zvýšenia účasti žien na trhu práce, zabezpečenia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pracujúcich rodičov a zaistenia udržateľného a inkluzívneho rastu v Európe (Barcelonské ciele) (COM(2018)0273),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu,

–  so zreteľom na návrh smernice Rady z 18. januára 2018, ktorou sa má zmeniť smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o sadzby dane z pridanej hodnoty (COM(2018)0020),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE),

–  so zreteľom na správu orgánu OSN pre rodovú rovnosť z roku 2015 s názvom Pokrok svetovej populácie žien (2015 – 2016). Transformácia ekonomík, uskutočňovanie práv,

–  so zreteľom na záverečnú správu skupiny odborníkov Rady Európy pre rodové rozpočtovanie z roku 2005, v ktorej sa rodové rozpočtovanie vymedzuje ako „rodovo podmienené posudzovanie rozpočtov zahŕňajúce rodové hľadisko na všetkých úrovniach rozpočtového procesu a reštrukturalizujúce príjmy a výdavky tak, aby sa presadzovala rodová rovnosť“,

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho parlamentu z roku 2015 s názvom Zavedenie transparentnosti, koordinácie a konvergencie daňových politík v oblasti dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii – I – Posúdenie rozsahu agresívneho plánovania v oblasti dane z príjmu právnických osôb,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky výboru CEDAW k extrateritoriálnym záväzkom v oblasti rodových dôsledkov nezákonných finančných tokov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam právnických osôb v prípade Švajčiarska z roku 2016 a v prípade Luxemburska z roku 2018(1),

–  so zreteľom na politickú správu Inštitútu pre rozvoj z roku 2016 s názvom Prerozdelenie neplatenej starostlivosti – Prečo majú dane vplyv na práva žien,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie Európskeho parlamentu C z apríla 2017: Práva občanov a ústavné veci s názvom Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii,

–  so zreteľom na správu orgánu OSN Ženy z apríla 2018 s názvom Gender, taxation and equality in developing countries (Rod, dane a rovnosť v rozvojových krajinách),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o úlohe žien v ekologickom hospodárstve(2),

–  so zreteľom na správu OECD o vykonávaní rodového odporúčania OECD (z júna 2017) a na Modely daní a dávok (z roku 2015),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii Európskej únie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(6),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii z 13. decembra 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(7),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0416/2018),

A.  keďže články 2 a 3 Zmluvy o EÚ uznávajú nediskrimináciu a rovnosť medzi ženami a mužmi ako dve zo základných hodnôt a cieľov, na ktorých je EÚ založená; keďže články 8 a 10 ZFEÚ zaväzujú Európsku úniu, aby sa pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností zameriavala na odstránenie nerovností, podporu rodovej rovnosti a boj proti diskriminácii; keďže Charta základných práv obsahuje práva a zásady, ktoré odkazujú na zákaz priamej a nepriamej diskriminácie (článok 21 ods. 1) a rovnosť medzi mužmi a ženami (článok 23); keďže práva uvedené v charte sú pre členské štáty pri vykonávaní práva Únie priamo relevantné (článok 51);

B.  keďže v celej Európskej únii sú ženy naďalej nedostatočne zastúpené na trhu práce, pričom celková miera zamestnanosti žien je ešte stále o takmer 12 % nižšia než celková miera zamestnanosti mužov; keďže v EÚ 31,5 % pracujúcich žien pracuje na čiastočný úväzok, pričom v prípade pracujúcich mužov je to 8,2 %;

C.  keďže je maximálne dôležité riešiť rozdiely v zamestnanosti žien a mužov a zmenšiť rozdiely v dôchodkoch žien a mužov, ktoré sú v súčasnosti v EÚ na úrovni takmer 40 % a vyplývajú z akumulovaných nerovností počas celého priebehu života žien a ich období neprítomnosti na trhu práce;

D.  keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je v EÚ na úrovni 16 %, čo znamená, že ženy v EÚ, v celom hospodárstve, zarábajú v priemere na hodinu o 16 % menej než muži;

E.  keďže súhrnný účinok rôznych rozdielov, ktoré sa týkajú žien (rozdiely v odmeňovaní a zamestnanosti žien a mužov, prerušenie kariéry a prestávky na starostlivosť o deti, práca na celý verzus na čiastočný úväzok), významne prispieva k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov a rozdielom v dôchodkoch žien a mužov, čo vedie k vyššiemu riziku vystavenia žien chudobe a sociálnemu vylúčeniu, pričom negatívne dôsledky zasahujú aj ich deti a rodiny;

F.  keďže Pekinská akčná platforma zdôrazňuje potrebu analyzovať rôzne politiky a programy z rodového hľadiska, a to vrátane politík a programov súvisiacich so zdaňovaním, a v prípade potreby ich prispôsobiť tak, aby podporovali spravodlivejšie rozdelenie produktívnych aktív, bohatstva, príležitostí, príjmov a služieb;

G.  keďže dohovor CEDAW vyžaduje, aby sa rodiny zakladali na zásade rovnosti, spravodlivosti a individuálneho naplnenia každého člena, s rovnakým zaobchádzaním so ženami aj mužmi aj v oblasti daňových zákonov, a to ako s jednotlivcami, autonómnymi občanmi, a nie ako s osobami závislými od mužov;

H.  keďže členské štáty sa ako signatári Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach zaviazali dodržiavať povinnosť mobilizovať maximum dostupných zdrojov tak, aby mali k dispozícii finančné prostriedky na postupnú realizáciu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

I.  keďže sa reguláciou dane z príjmu fyzických osôb, ktorá implicitne znevýhodňuje ženy v oblasti prístupu k zamestnaniu a jeho podmienok či v oblasti dôchodkov poskytovaných zamestnávateľom, môže porušovať článok 14 smernice 2006/54/ES(8) z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(9);

J.  keďže pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť (2016 – 2019) určuje kľúčové oblasti rodovej rovnosti vrátane daňových politík, ale chýbajú v ňom záväzné ustanovenia alebo výzva na záväzok uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti na úrovni členských štátov;

K.  keďže daňové politiky môžu byť explicitne alebo implicitne rodovo zaujaté; keďže explicitná zaujatosť znamená, že daňové opatrenie sa priamo zameriava buď na mužov alebo na ženy, zatiaľ čo implicitná zaujatosť znamená, že toto ustanovenie sa vzťahuje rovnako na všetkých, ale v skutočnosti stále dochádza k diskriminácii, pretože politika pracuje so vzorcami správania alebo príjmov, ktoré majú odlišné dôsledky pre ženy a mužov; keďže väčšina členských štátov zrušila daňové predpisy, ktoré robili explicitný rozdiel medzi mužmi a ženami, implicitné daňové rozdiely však v celej EÚ stále prevládajú, keďže daňové predpisy súvisia so sociálno-ekonomickou situáciou;

L.  keďže politické rozhodnutia o zvyšovaní a prerozdeľovaní príjmov môžu neprimerane ovplyvniť príjem a hospodársku bezpečnosť žien a znížiť ich prístup ku kvalitným verejným službám, čím sa oslabí ich schopnosť uplatňovať svoje hospodárske a sociálne práva, ako aj pokrok smerom k dosiahnutiu rodovej rovnosti;

M.  keďže neexistencia rodového hľadiska v rámci daňových politík EÚ a členských štátov posilňuje súčasné rodové rozdiely (zamestnanosť, príjem, neplatená práca, dôchodok, majetok atď.), vytvára demotivačné faktory pre ženy, pokiaľ ide o ich vstup na trh práce a zotrvanie na ňom, a preberá tradičné rodové úlohy a stereotypy;

N.  keďže koncepcia daňových politík je základným prvkom stratégie Európa 2020; keďže hlavný dôraz európskeho semestra spočíva v dodržiavaní Paktu stability a rastu a keďže rodové aspekty sa v prioritách a odporúčaniach zvyčajne neberú do úvahy, najmä pokiaľ sa týkajú zdaňovania;

O.  keďže regresívne zmeny v zdaňovaní práce, podnikov, spotreby a majetku, ktoré je možné pozorovať v posledných desaťročiach v členských štátoch, viedli k oslabeniu prerozdeľovacej moci daňových systémov a prispeli k trendu zvyšovania príjmovej nerovnosti; keďže táto štrukturálna zmena v oblasti daní presunula daňové zaťaženie na skupiny s nízkymi príjmami, a teda najmä na ženy, z dôvodu nerovnakého rozdelenia príjmov medzi ženami a mužmi, nízkeho podielu žien v skupine s vysokými príjmami, nadpriemerného pomeru spotreby žien, pokiaľ ide o základný tovar a služby, a pomerne vysokého podielu príjmov z práce a malého podielu príjmov z kapitálu na celkovom príjme žien(10);

P.  keďže najmä ženy môžu byť obeťami hospodárskych nerovností, a to kvôli nerovnomernému rozdeleniu príjmov medzi ženy a mužov, malému podielu žien v najvyššej príjmovej skupine a pomerne vysokému podielu príjmov z práce a nízkemu podielu príjmov z kapitálu na celkovom príjme žien(11);

Q.  keďže od roku 1980 priemerné sadzby dane z príjmu právnických osôb dramaticky klesli zo 40 % na 21,9 % v roku 2018, zatiaľ čo sadzba spotrebnej dane (ktorej veľkú časť tvorí DPH) sa od roku 2009 zvýšila a v roku 2016 dosiahla 20,6 %(12);

R.  keďže daňové škrty sa od roku 2015 zrejme zvýšili a niektoré mnohonárodné spoločnosti už dnes dokážu obmedziť svoju skutočnú sadzbu dane na menej než 1 % vďaka štedrým možnostiam, ktoré niektoré členské štáty poskytujú(13);

S.  keďže sa odhaduje, že strata daňových príjmov v EÚ v dôsledku agresívneho plánovania v oblasti dani z príjmu právnických osôb je aspoň 50 – 70 miliárd EUR za rok(14); keďže to vedie k tomu, že členským štátom chýbajú príjmy a musia buď zvýšiť príjmy dosahované prostredníctvom iných foriem zdanenia, alebo obmedziť výdavky, pričom v oboch prípadoch majú tieto politiky značný vplyv na ženy;

T.  keďže súčasné makroekonomické politiky by mali lepšie zohľadňovať význam neplatenej starostlivosti a práce v domácnosti a keďže z dostupných údajov vyplýva, že 80 % starostlivosti v EÚ poskytujú neplatení neformálni opatrovatelia, z ktorých 75 % tvoria ženy; keďže niektoré daňové politiky, nedostatočné financované verejné služby a prístup k sociálnym službám neprimerane ovplyvňujú skupiny s nízkym príjmom, a najmä ženy, pretože ony často zapĺňajú medzery v poskytovaní starostlivosti o deti, vo vzdelávaní a v iných druhoch rodinnej podpory, zvyčajne bez odmeny, čo vedie k neprimeranej zodpovednosti žien za starostlivosť; keďže práve najchudobnejšie a najzraniteľnejšie ženy v krajinách EÚ čelia dvojitému bremenu neplatenej práce v oblasti starostlivosti a málo platenej neistej práce(15);

U.  keďže takmer všetky členské štáty zdvojili svoje systémy dane z príjmov tým, že uplatňujú vyššiu marginálnu sadzbu dane na príjem druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti, a tým, že zaviedli jednotné daňové sadzby pre väčšinu typov kapitálových príjmov; keďže neúmerne vysoké daňové zaťaženie druhých zárobkovo činných osôb v domácnosti vo väčšine členských štátov v dôsledku systémov progresívnych priamych daní uplatňovaných na príjmy z práce je jedným z hlavných demotivačných faktorov pre účasť žien na trhu práce(16), a to popri ďalších predpisoch o spoločnom zdaňovaní a dávkach a nákladoch na všeobecné služby starostlivosti o deti a ich nedostatku;

V.  keďže je dokázané, že zdvojené daňové systémy znižujú prerozdeľovaciu moc dane z príjmov; keďže zdvojené systémy dane z príjmov nedokázali napraviť nerovnomerné rozdelenie príjmov z kapitálu medzi mužov a ženy v spoločných domácnostiach, a namiesto toho situáciu ešte zhoršili;

W.  keďže úrovne pasce nečinnosti (v súčasnosti 40 %) a pasce nízkych miezd, ktoré sa v neprimeranej miere týkajú žien a odrádzajú ich od plnohodnotného zapojenia do zamestnania, určujú do značnej miery ustanovenia týkajúce sa priamych daní, a to okrem straty dávok;

X.  keďže zdaňovanie fyzických príjmov môže účinne zdaňovať príjem žien na vyššej úrovni ako príjem mužov, keď sa príjem domácnosti spája na účely výpočtu dlžných daní a príjem žien sa považuje za doplnkový k príjmu muža – živiteľa; keďže iba vo Švédsku a Fínsku možno hovoriť o výlučne individualizovanom systéme dane z príjmu; keďže hoci spoločné daňové priznanie môže viesť k celkovému finančnému zisku pre domácnosť ako celok, pretože súhrnný príjem podlieha nižšej daňovej sadzbe, než akej by podliehalo individuálne daňové priznanie, neznamená to, že ženy majú z tohto zisku nutne prospech alebo že môžu rozhodovať o tom, ako sa zisk použije;

Y.  keďže v niektorých členských štátoch môžu rodiny stále mať daňové úľavy v prípade závislého manžela alebo manželky, dávky pre manželské páry a/alebo zápočty dane pre páry s jedinou zárobkovo činnou osobou, čo upevňuje asymetriu v porovnaní s rodinami s jediným rodičom, zväčša ženou, a nezohľadňuje rôznorodosť rodinných situácií v EÚ; keďže takéto daňové výhody zvyčajne odrádzajú manželky od vstupu na trh práce a priamo alebo nepriamo vyvolávajú prerozdelenie času žien z platenej práce na neplatenú;

Z.  keďže vplyv daní na rozdiely medzi ženami a mužmi v oblasti bohatstva právnických osôb, osobného majetku a majetku je nedostatočne rozvinutá oblasť výskumu a je naliehavo potrebné zaistiť to, aby boli v týchto oblastiach k dispozícii údaje rozčlenené podľa rodu;

1.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rodovú rovnosť vo všetkých daňových politikách a vydala osobitné usmernenia a odporúčania pre členské štáty vrátane toho, aby vykonali rodové audity fiškálnych politík s cieľom odstrániť daňové odchýlky, ktoré sa týkajú pohlavia, a zabezpečiť, aby sa neustanovili žiadne nové daňové zákony, programy alebo postupy, ktoré zvyšujú rodové rozdiely na trhu alebo po zdanení, alebo ktoré posilňujú rodové rozdiely v osobe živiteľa;

2.  zdôrazňuje, že v súlade so zásadou subsidiarity vymedzenou v článku 5 ods. 3 Zmluvy o EÚ majú členské štáty slobodnú možnosť stanovovať pravidlá svojich daňových politík, ak dodržiavajú pravidlá EÚ; okrem toho zdôrazňuje, že rozhodnutia EÚ v daňových záležitostiach si vyžadujú jednohlasný súhlas všetkých členských štátov;

3.  vyzýva Komisiu (GR TAXUD), aby bola výslovne poverená spoluprácou s EIGE s cieľom monitorovať a pravidelne podávať správy o vplyve politík členských štátov v oblasti daní na rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, aby na tento účel zvýšila zdroje pre EIGE;

4.  vyzýva Komisiu, aby podporovala ratifikáciu dohovoru CEDAW zo strany EÚ, ako to urobila v prípade Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a ako to robí v prípade Istanbulského dohovoru;

5.  nabáda Komisiu, aby posilnila postavenie strategického záväzku pre rodovú rovnosť tým, že ho prijme ako oznámenie(17), a aby začlenila jasné ciele a kľúčové opatrenia na zvýšenie rovnosti medzi ženami a mužmi prostredníctvom odvetvovej analýzy všetkých činností EÚ vrátane daňových aspektov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili riadnu implementáciu právnych predpisov EÚ zameraných proti nepriamej a priamej rodovej diskriminácii a systematické monitorovanie dosiahnutého pokroku, a to s cieľom zaistiť, aby muži a ženy boli rovnocennými aktérmi;

Priame zdaňovanie

Zdaňovanie príjmu fyzických osôb

6.  konštatuje, že daňové politiky majú rôzny vplyv na jednotlivé typy domácností (domácnosti s dvomi zárobkovo činnými osobami, domácnosti s jednou zárobkovo činnou osobou – ženou/mužom atď.); zdôrazňuje negatívne dôsledky chýbajúcich opatrení na podporu zamestnanosti žien a ich hospodárskej nezávislosti a upozorňuje na veľké rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ktoré vyplývajú zo spoločného zdaňovania; zdôrazňuje, že daňové systémy by už nemali vychádzať z predpokladu, že domácnosti združujú finančné prostriedky a delia sa o ne rovnakým dielom, a že individuálne zdaňovanie je nástrojom na dosiahnutie daňovej spravodlivosti pre ženy; domnieva sa, že je dôležité, aby muži a ženy boli rovnocennými zárobkovo činnými osobami a rovnocennými opatrujúcimi osobami; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby postupne zaviedli individuálne zdaňovanie a zároveň zabezpečili úplné zachovanie všetkých finančných a iných výhod spojených s rodičovstvom v rámci súčasných spoločných daňových systémov; uznáva, že v niektorých členských štátoch môžu byť potrebné prechodné obdobia smerom k takémuto systému individuálnych daní; požaduje, aby sa počas týchto prechodných období odstránili všetky daňové výdavky založené na spoločnom príjme, a berie na vedomie potrebu zabezpečenia toho, aby sa všetky daňové výhody, peňažné dávky a štátne služby nefinančnej povahy poskytovali jednotlivcom s cieľom zaistiť ich finančnú a spoločenskú autonómiu;

7.  berie na vedomie oznámenie Komisie z 20. novembra 2017 s názvom Akčný plán EÚ na roky 2017 – 2019: Riešenie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov (COM(2017)0678), v ktorom sa uznáva osem oblastí činnosti, a vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o účinný boj proti rozdielom v odmeňovaní medzi ženami a mužmi v záujme zlepšenia hospodárskej situácie žien a ochrany ich hospodárskej nezávislosti;

8.  konštatuje, že čistá osobná priemerná daňová sadzba druhej zárobkovo činnej osoby v domácnosti s dvomi deťmi dosahovala v roku 2014 v krajinách EÚ, ktoré sú členmi OECD, v priemere 31 % a vo všetkých krajinách OECD 28 %; vyzýva Komisiu, aby nepretržite monitorovala a posilňovala uplatňovanie zásady rovnakej odmeny žien a mužov za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty v členských štátoch, a to s cieľom zaistiť odstránenie nerovností na trhu práce aj v oblasti zdaňovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti horizontálnej a vertikálnej segregácii na trhu práce odstránením rodových nerovností a diskriminácie v zamestnaní a nabádaním (najmä prostredníctvom vzdelávania a zvyšovania informovanosti) dievčat a žien k tomu, aby študovali, pracovali a rozvíjali kariéru v odvetviach s inovatívnym rastom vrátane IKT a odborov STEM;

9.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby daňové stimuly týkajúce sa zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti nediskriminovali na základe pohlavia, a aby zvážili daňové stimuly a iné daňové výhody alebo služby pre druhé zárobkovo činné osoby a pre osamelých rodičov; ďalej vyzýva členské štáty, aby preskúmali rôzne spôsoby riešenia záležitosti nedostatočného zastúpenia žien na trhu práce a aby riešili potenciálne faktory odrádzajúce druhú zárobkovo činnú osobu v domácnosti od vstupu na trh práce; poznamenáva, že k rodovej predpojatosti môže dochádzať aj v prípade daňových zrážok a oslobodení od dane súvisiacich s prácou, ako je napríklad priaznivé daňové zaobchádzanie v prípade nadčasov, z čoho majú prospech najmä povolania, ktoré v súčasnosti vykonávajú muži;

10.  vyzýva členské štáty, aby neobmedzovali progresívnu povahu svojich systémov dane z osobného príjmu, napríklad snahou o zjednodušenie týchto systémov;

11.  požaduje, aby sa daň z príjmu fyzických osôb (štruktúra sadzieb, oslobodenie, odpočet, príspevky, úvery atď.) navrhla tak, aby aktívne podporovala rovnaké rozdelenie platených a neplatených pracovných práv, práv na príjem a dôchodok medzi ženami a mužmi a aby odstránila stimuly, ktoré vedú k nerovnomerným rodovým rolám;

12.  konštatuje, že v niektorých členských štátoch majú z poskytovania súkromných daňových úľav týkajúcich sa daní neprimerane väčší prospech osoby s vysokými príjmami a muži; domnieva sa, že univerzálny dôchodkový systém, ktorý ženám poskytuje rovnaký prístup ku komplexnej záruke dôchodku, je najlepším spôsobom, ako podporiť rodovú rovnosť vo vyššom veku;

Zdaňovanie právnických osôb

13.  opätovne zdôrazňuje význam dane z príjmu právnických osôb ako súčasti celkových príjmov, ktoré sú k dispozícii členským štátom a ktoré sú základným zdrojom príjmov pre riadne fungovanie ustanovení o dobrých životných podmienkach; je znepokojený poklesom zákonných a efektívnych sadzieb dane z príjmov právnických osôb v EÚ za posledných 35 rokov a znížením sadzby dane z príjmu právnických osôb medzi členskými štátmi, pričom šesť z nich znížilo sadzby dane z príjmov právnických osôb v roku 2017 a 15 od roku 2009;

14.  konštatuje, že spoločná a spravodlivá minimálna sadzba dane z príjmu právnických osôb je jediným spôsobom, ako vytvoriť rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie s rôznymi subjektmi podnikajúcimi v EÚ, ako aj v rámci širšej komunity daňových subjektov; vyzýva členské štáty, aby dokončili rokovania a bez ďalšieho odkladu zaviedli spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB); okrem toho vyzýva členské štáty, aby na úrovni Únie zaviedli minimálnu sadzbu dane z príjmu právnických osôb, a to s cieľom skoncovať s pretekmi ku dnu;

15.  vyzýva členské štáty, ktoré boli zmienené v rámci európskeho semestra v súvislosti s ich ustanoveniami týkajúcimi sa agresívneho daňového plánovania, aby svoje právne predpisy zmenili a tieto ustanovenia čo najskôr zrušili(18); je znepokojený tým, že členské štáty môžu pri práci na koordinácii svojich základov dane z príjmu právnických osôb nájsť nové ustanovenia na uľahčenie agresívneho daňového plánovania zo strany podnikov a ponechať na členských štátoch, aby si našli iné zdroje zdaňovania (vrátane spotrebných daní), ktoré majú neprimeraný účinok na ženy;

16.  vyzýva členské štáty, aby racionalizovali daňové stimuly alebo daňové úľavy, ktoré poskytujú spoločnostiam, s cieľom zabezpečiť, aby tieto stimuly a daňové úľavy boli prospešné predovšetkým pre malé podniky a zvýhodňovali reálnu inováciu, a aby ex ante a a posteriori posúdili potenciálny vplyv týchto stimulov na rodovú rovnosť;

17.  konštatuje, že rozdiely v majetku právnických osôb a v štruktúre trhu práce vedú k tomu, že dane z príjmu právnických osôb majú odlišný dosah na ženy a mužov a že výhody plynúce ženám zo znížení daní z príjmu právnických osôb a daňových stimulov sú v porovnaní s mužmi menšie, keďže ženy majú výrazne nedostatočné zastúpenie v skupine vlastníkov podnikov a spoločníkov obchodných spoločností, ako aj medzi novými rizikovými a obchodnými výtvormi(19);

Zdaňovanie kapitálu a majetku

18.  konštatuje, že dane z príjmov právnických osôb a majetku zohrávajú kľúčovú úlohu pri znižovaní nerovnosti prostredníctvom prerozdelenia v rámci daňového systému a pri poskytovaní príjmov na financovanie sociálnych rezerv a sociálnych transferov;

19.  konštatuje, že významnou prekážkou brániacou predovšetkým rovnocennej účasti žien na všetkých aspektoch spoločnosti vrátane zamestnania je zlá dostupnosť infraštruktúry kvalitnej starostlivosti o deti, príliš vysoké náklady na ňu a jej nedostatok; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje daňové politiky s cieľom zlepšiť ponuku a dostupnosť cenovo dostupných a kvalitných služieb starostlivosti o deti prostredníctvom daňových stimulov s cieľom obmedziť prekážky, ktoré ženám bránia v nástupe do plateného zamestnania, a prispieť k rovnocennejšiemu rozdeleniu platenej a neplatenej práce v domácnostiach, a tým minimalizovať rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov; zdôrazňuje, že tieto politiky by mali ženám umožniť začleniť sa do trhu práce, pričom by sa mali zameriavať najmä na rodiny s nízkymi príjmami, rodiny s jedným rodičom a iné znevýhodnené skupiny;

20.  vyzýva členské štáty, aby odstránili rozdiely medzi mužmi a ženami v celej EÚ, pokiaľ ide o bohatstvo v oblasti finančného majetku, vlastníctva majetku, obchodných aktív, poistných nárokov, dôchodkových úspor a akciových možností(20); konštatuje, že zníženie kapitálových ziskov a daní z majetku predovšetkým zvýhodňuje mužov, pretože je u nich pravdepodobnejšie, že tieto zdroje budú kontrolovať(21);

21.  vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že celkovo zostáva príspevok daní z majetku k celkovým daňovým príjmom pomerne obmedzený, pričom v EÚ-15 dosahuje 5,8 % celkových daňových príjmov a v EÚ-28 dosahuje 4,3 % celkových daňových príjmov(22);

22.  vyjadruje poľutovanie na skutočnosťou, že podiel daní z kapitálu vykazuje od roku 2002 klesajúci trend, okrem iného, v dôsledku všeobecnej tendencie, pozorovateľnej v mnohých členských štátoch, už neuplatňovať na kapitálové príjmy riadny systém dane z príjmu fyzických osôb, ale zdaňovať ich relatívne miernou paušálnou sadzbou(23);

Nepriame zdaňovanie

23.  konštatuje, že podiel spotrebných daní v Únii v rokoch 2009 až 2016 vzrástol; konštatuje, že DPH v členských štátoch zvyčajne dosahuje od dvoch tretín do troch štvrtín spotrebných daní a že DPH dosahuje v EÚ v priemere podiel zhruba jednej pätiny celkových daňových príjmov(24);

24.  konštatuje, že rodové predsudky sa vyskytujú tam, kde dochádza ku kríženiu daňových predpisov s rodovými vzťahmi, normami a hospodárskym správaním; poznamenáva, že DPH vyvoláva rodové predsudky z dôvodu spotrebných modelov žien, ktoré sa líšia od modelov mužov, lebo ženy nakupujú viac tovarov a služieb s cieľom podporiť zdravie, vzdelávanie a výživu(25); vyjadruje znepokojenie nad tým, že v spojení s nižším príjmom žien vzniká pre ženy väčšie zaťaženie spojené s DPH, vyzýva členské štáty, aby zaviedli oslobodenia od DPH, znížené sadzby a nulové sadzby pre výrobky a služby s pozitívnymi sociálnymi, zdravotnými a/alebo environmentálnymi účinkami v súlade s prebiehajúcou revíziou smernice EÚ o DPH;

25.  domnieva sa, že tzv. menštruačná chudoba je v EÚ trvalým problémom, keďže podľa odhadov organizácie Plan International UK si každé desiate dievča nemôže dovoliť hygienické výrobky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hygienické výrobky pre ženy a produkty a služby starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím sa ešte stále vo všetkých členských štátoch nepovažujú za základný tovar; vyzýva všetky členské štáty, aby odstránili tzv. daňovú povinnosť tak, že využijú flexibilitu zavedenú v smernici o DPH a uplatnia oslobodenia od dane alebo nulové sadzby DPH na tento základný tovar; uznáva, že zníženie ceny kvôli výnimke z DPH platnej pre tieto výroby by malo nemerateľný prínos pre mladé ženy; podporuje hnutia zamerané na presadzovanie rozsiahlej dostupnosti hygienických potrieb a nabáda členské štáty, aby poskytovali doplnkové ženské hygienické potreby v niektorých (verejných) priestoroch, ako sú školy, univerzity a ubytovne pre bezdomovcov, ako aj ženám z nízkopríjmového prostredia, a to s cieľom úplne odstrániť menštruačnú chudobu na všetkých verejných toaletách v EÚ;

Vplyv daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam na rodovú rovnosť

26.  konštatuje, že daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam sú hlavnými prispievateľmi k rodovej nerovnosti v Únii a na celom svete, keďže obmedzujú zdroje, ktoré majú vlády k dispozícii na zvyšovanie rovnosti na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni(26);

27.  pripomína svoje odporúčania z 13. decembra 2017 po vyšetrovaní prania špinavých peňazí, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov(27) a odporúčania predchádzajúcich osobitných výborov (TAX a TAX2) vypracované s cieľom bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v EÚ; vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prijali verejné správy podľa jednotlivých krajín, spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb v EÚ (CCCTB) a revidovanú smernicu o úrokoch a licenčných poplatkoch;

28.  pripomína pozíciu(28) svojich výborov PANA, TAX a TAX2 k zriadeniu globálneho orgánu v rámci OSN, ktorý by mal byť dobre vybavený a mať dostatočné ďalšie zdroje na to, aby mohol zabezpečiť, aby sa všetky krajiny mohli rovnocenne zúčastňovať na tvorbe a reforme globálnych daňových politík; žiada, aby mal tento orgán odborné znalosti v rodovej oblasti a aby bol poverený preskúmaním národných, regionálnych a svetových daňových politík v súlade so záväzkami v oblasti rodovej rovnosti a ľudských práv;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali reformy zdaňovania žien a mužov na všetkých medzinárodných fórach vrátane OECD a OSN, a aby podporili vytvorenie medzivládneho daňového orgánu OSN s univerzálnym členstvom, rovnakými hlasovacími právami a rovnakou mierou účasti žien a mužov; zdôrazňuje, že tento orgán by mal byť dostatočne dobre vybavený na rozvoj špecifických odborných znalostí v oblasti zdaňovania žien a mužov;

30.  konštatuje, že zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi a rozvojovými krajinami zvyčajne nepodporujú zdaňovanie zdrojov, čím zvýhodňujú nadnárodné spoločnosti na úkor mobilizácie domácich zdrojov rozvojovými krajinami; konštatuje, že nedostatok mobilizácie domácich zdrojov bráni plne financovať verejné služby, ako je zdravotná starostlivosť alebo vzdelávanie v týchto krajinách, čo neprimerane ovplyvňuje ženy a dievčatá; naliehavo vyzýva členské štáty, aby Komisiu poverili revíziou existujúcich zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s cieľom preskúmať a riešiť tieto problémy a zabezpečiť, aby budúce zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia obsahovali okrem všeobecných ustanovení proti zneužívaniu aj ustanovenia týkajúce sa rodovej rovnosti;

31.  vyzýva osobitný výbor TAX3, aby vo formulácii svojich odporúčaní zohľadnil rodové hľadisko;

32  vyjadruje poľutovanie nad tým, že záležitosti v oblasti daňovej politiky sú na úrovni Rady často blokované jednotlivými členskými štátmi v záujme ochrany daňových rajov; vyzýva preto na zrušenie zásady jednohlasnosti členských štátov v daňových záležitostiach, aby sa dosiahol pokrok v oblasti boja za daňovú spravodlivosť a aby sa znížila záťaž kladená na občanov EÚ;

Uplatňovanie rodového hľadiska v daňovej politike

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali pravidelné hodnotenia vplyvu fiškálnych politík z hľadiska rodovej rovnosti z hľadiska rodovej rovnosti a aby sa pritom zamerali na multiplikačný účinok a implicitnú zaujatosť s cieľom zabezpečiť, aby fiškálne politiky EÚ neviedli k priamej ani nepriamej diskriminácii;

34.  vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti plánovania svojich trhov práce a daňových systémov s cieľom pomôcť so zmenšovaním rozdielov medzi ženami a mužmi v oblastiach odmeňovania a dôchodkov, čím sa tak môže podporovať väčšia spravodlivosť a rovnosť v daňovom zaobchádzaní s mužmi a ženami;

35.  pripomína Komisii, že odkedy sa Lisabonskou zmluvou Charta základných práv začlenila do primárneho práva, má právne záväznú povinnosť presadzovať vo svojich politikách a činnostiach rodovú rovnosť;

36.  uznáva význam toho, aby organizácie pôsobiace v oblasti práv žien a komunitný sektor zohrávali vedúcu úlohu pri rozvoji verejnej politiky, a to aj pokiaľ ide o vplyv daňovej politiky na rodovú rovnosť; uznáva finančné výzvy, ktorým ženské a komunitné organizácie čelia v mnohých členských štátoch v dôsledku desaťročia úsporných politík; vyzýva všetky členské štáty, ktoré v uplynulom desaťročí obmedzili výdavky, aby vrátili úroveň financovania ženského komunitného sektora na úroveň pred rokom 2008;

37.  uznáva, že mnohé skupiny obhajcov a z občianskej spoločnosti sa cítia vyčlenené z diskusií o daňovej politike kvôli nedostatku odborných znalostí a že preto v mnohých členských štátoch majú v konzultačných procesoch o rozpočte nadmerné zastúpenie priemysel a finančné skupiny; vyzýva členské štáty, aby túto záležitosť riešili okrem zabezpečenia riadnych konzultácií s občianskou spoločnosťou aj poskytovaním vzdelávania v oblasti rozpočtových procesov;

38.  vyzýva Komisiu, aby splnila svoju právnu povinnosť presadzovať rodovú rovnosť a začlenila rodové aspekty do hodnotenia návrhu politiky v oblasti základných daní vykonaného v rámci európskeho semestra; zdôrazňuje, že preskúmanie daňových systémov členských štátov v rámci európskeho semestra, ako aj odporúčaní pre jednotlivé krajiny, si vyžaduje dôkladné analýzy so zreteľom na účinky na sociálno-ekonomické rodové rozdiely, zákaz diskriminácie a presadzovanie hmotnoprávnej rodovej rovnosti a malo by sa zaoberať aj potrebou primeraných inštitucionálnych opatrení na úrovni členských štátov;

39.  vyzýva Komisiu, aby priority stratégie Európa 2020 využila na riešenie štrukturálnych slabostí európskeho hospodárstva, riešenie rozdielov medzi ženami a mužmi v odmeňovaní a v dôchodkoch, zlepšenie konkurencieschopnosti a produktivity EÚ, a podporu udržateľného sociálneho trhového hospodárstva prospešného pre všetky ženy a všetkých mužov;

40.  pripomína svoje stanovisko k návrhu smernice o verejnom podávaní správ podľa jednotlivých krajín(29), ktorého súčasťou sú ambiciózne opatrenia na zvýšenie daňovej transparentnosti a posilnenie verejnej kontroly nadnárodných spoločností, keďže by to širokej verejnosti umožnilo získať prístup k informáciám o vytvorenom zisku, získaných dotáciách a daniach platených v jurisdikciách, v ktorých pôsobia; odporúča, aby komplexná rodová analýza bola v jadre všetkých existujúcich aj budúcich úrovní výskumu a politík v oblasti daňovej spravodlivosti, a to s cieľom dosiahnuť väčšiu daňovú transparentnosť a zodpovednosť; naliehavo žiada Radu, aby dosiahla spoločnú dohodu na návrhu začať rokovania s ostatnými inštitúciami s cieľom zaviesť verejné podávanie správ podľa jednotlivých krajín, čo je jedno z kľúčových opatrení na dosiahnutie väčšej transparentnosti daňových informácií o spoločnostiach pre všetkých občanov; pripomína, že je potrebné, aby členské štáty uskutočňovali pravidelné analýzy presahu významného vplyvu týchto opatrení na iné členské štáty a rozvojové krajiny vrátane analýz rodovej zaujatosti daňových politík a schopnosti členských štátov získavať domáce príjmy na financovanie práv žien, pričom uznáva, že v tejto súvislosti už bola vykonaná určitá práca v rámci Platformy pre dobrú správu daní;

41.  konštatuje, že rodová rovnosť je nielen základné ľudské právo, ale jej dosiahnutie by prispelo aj k inkluzívnejšiemu a udržateľnejšiemu rastu; zdôrazňuje, že rodová analýza rozpočtu by umožnila lepšie informovanie o distribučnom vplyve verejných investícií na mužov a ženy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby implementovali rodové rozpočtovanie spôsobom, ktorý výslovne sleduje, aký podiel verejných financií je zameraný na ženy, a ktorým sa zabezpečí, aby všetky politiky na mobilizáciu zdrojov a prideľovanie výdavkov podporovali rodovú rovnosť;

42.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala najlepšie postupy v oblasti daňových politík, ktoré zohľadňujú rodový vplyv a presadzujú rodovú rovnosť, najmä pokiaľ ide o zdaňovanie príjmov domácností a DPH; vyzýva Komisiu, aby rodovú analýzu začlenila do svojej výročnej správy o trendoch v oblasti daní v Európskej únii;

43.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodová rovnosť nebola uznaná za horizontálnu prioritu vo viacročnom finančnom rámci na roky 2021 až 2027, a domnieva sa, že je to v rozpore so zásadou uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti zakotvenou v článku 8 ZFEÚ; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby bezodkladne začlenili rodové rozpočtovanie, pokiaľ ide o príjmy a výdavky, do rozpočtového procesu, v súlade so záväzkom EÚ uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti;

44.  vyzýva členské štáty, aby splnili svoju právnu povinnosť, vyplývajúcu z Charty základných práv, presadzovať rodovú rovnosť pri vykonávaní práva EÚ a pri vykonávaní vnútroštátnych politík, ktoré sa riadia právom EÚ;

45.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o rodovo diferencované distribučné a alokačné účinky daňového systému, je potrebný ďalší výskum a lepší zber údajov rozčlenených podľa pohlavia; vyzýva predovšetkým členské štáty, aby zhromažďovali daňové údaje individuálne a nie len za celú domácnosť a aby zmenšovali rozdiely medzi ženami a mužmi v oblasti údajov o vzorcoch spotreby a využívaní znížených sadzieb, o rozdelení podnikateľských príjmov a súvisiacich daňových platieb a o rozdelení čistého majetku, kapitálových príjmov a súvisiacich daňových platieb;

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina členských štátov nezhromažďuje alebo nevyhodnocuje individualizované daňové údaje o príjmoch a že mnohé členské štáty ešte stále zhromažďujú len údaje na úrovni domácností prostredníctvom ustanovení o spoločnom zdanení;

47.  nabáda členské štáty, aby pripravili primeranú štruktúru daňových stimulov v rôznych politických opatreniach nabádajúcu migrantky k tomu, aby (opäť) absolvovali odbornú prípravu alebo sa zamestnali;

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

CEDAW/C/CHE/CO/4-5, odseky 40 – 43 (Švajčiarsko 2016); CEDAW/C/LUX/CO/6-7, odseky 10, 15, 16 (Luxembursko 2018).

(2)

Ú. v. EÚ C 353E, 3.12.2013, s. 38.

(3)

Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.

(4)

Ú. v. EÚ C 66, 21.2.2018, s. 30.

(5)

Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 93.

(6)

Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 49.

(7)

Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132.

(8)

Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(9)

Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.

(10)

Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.

(11)

Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.

(12)

Európska komisia, GR pre dane a colnú úniu, Trendy zdaňovania v Európskej únii – údaje za členské štáty EÚ, Island a Nórsko, vydanie 2018.

(13)

Eurodad, Tax Games: the Race to the Bottom, Europe’s role in supporting an unjust global tax system (Daňové hry: preteky ku dnu. Úloha Európy v podpore nespravodlivého globálneho daňového systému), 2017, a Európska komisia, Európsky semester 2018: správy o jednotlivých krajinách, 7. marca 2018.

(14)

Výskumná služba Európskeho parlamentu, Bringing transparency, coordination and convergence to corporate tax policies in the European Union - 1 - Assessment of the magnitude of aggressive corporate tax planning (Zavedenie transparentnosti, koordinácie a konvergencie daňových politík v oblasti dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii – 1 – Posúdenie rozsahu agresívneho plánovania v oblasti dane z príjmu právnických osôb), 2015.

(15)

Institute of Development Studies (Inštitút pre rozvojové štúdie), Redistributing Unpaid Care Work – Why Tax Matters for Women’s Rights (Prerozdelenie neplatenej starostlivosti – Prečo majú dane vplyv na práva žien). Politická správa. Vydanie 109. Január 2016.

(16)

Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.

(17)

Ako sa vyžaduje v záveroch zasadnutia Rady o rodovej rovnosti zo 16. júna 2016.

(18)

Európska komisia, Európsky semester: Správy o jednotlivých krajinách, 7. marec 2018.

(19)

Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.

(20)

Action Aid. Making tax work for women’s rights (Ako môžu dane podporovať práva žien).

(21)

Institute of Development Studies (Inštitút pre rozvojové štúdie), 2016. Redistributing Unpaid Care Work – Why Tax Matters for Women’s Rights (Prerozdelenie neplatenej starostlivosti – Prečo majú dane vplyv na práva žien). Politická správa. Vydanie 109.

(22)

Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.

(23)

Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.

(24)

Tematická sekcia C Európskeho parlamentu – Rodová rovnosť a zdaňovanie v Európskej únii, 2017.

(25)

La Fiscalidad en España desde una Perspectiva de Género (Španielske daňovníctvo z rodového hľadiska), 2016 – Institut per a l’estudi i la transformació d ela vida quotidiana / Ekona Consultoría.

(26)

Záverečná štúdia OSN o nezákonných finančných tokoch, ľudských právach a programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 od nezávislého experta na účinky zahraničného dlhu a iných súvisiacich medzinárodných finančných záväzkoch štátov na plné využívanie všetkých ľudských práv, najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, 2016.

(27)

Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132.

(28)

Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 132; Ú. v. EÚ C 101, 16.3.2018, s. 79.

(29)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0284.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

Anna Záborská a Brian Hayes v mene poslaneckého klubu PPE.

Európska ľudová strana (PPE) chráni záujmy európskych rodín a ich právo zvoliť si daňový systém, ktorý zodpovedá ich situácii. Nemôžeme hlasovať za správu, ktorá im toto právo upiera.

Táto správa sa nezaoberá zdrojom nerovnosti. Namiesto toho nesprávne zobrazuje daňové politiky ako diskriminačné a porušuje zásadu subsidiarity. Odmietame tento prístup a vyzývame na zodpovednú tvorbu politík, ktorá by zlepšila nástroje na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetky ženy na trhu práce.

PPE má v oblasti práv žien ambiciózny program. Dôrazne sa zasadzujeme za rovnosť žien a mužov, presadzujeme uplatňovanie existujúcich právnych predpisov, ktoré riešia deformácie trhu práce a bojujú proti všetkým formám diskriminácie žien na pracovisku, vo vzdelávaní a vo verejnom živote. Veríme v tvorbu politiky založenú na skúsenostiach a dôsledne podporujeme zhromažďovanie údajov. PPE zároveň vždy viedla vojnu proti chudobe navrhovaním systematických, cielených a účinných riešení, pričom súčasne dodržiavala zásady proporcionality a subsidiarity EÚ.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

10

15

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Thierry Cornillet, Markus Ferber, Giuseppe Ferrandino, Iratxe García Pérez, Stefan Gehrold, Sven Giegold, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Anna Hedh, Gunnar Hökmark, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Wolf Klinz, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Olle Ludvigsson, Florent Marcellesi, Barbara Matera, Marisa Matias, Costas Mavrides, Alex Mayer, Angelika Mlinar, Luděk Niedermayer, Maria Noichl, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Pina Picierno, João Pimenta Lopes, Terry Reintke, Dariusz Rosati, Anne Sander, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Michaela Šojdrová, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Biljana Borzan, Matt Carthy, Mady Delvaux, Lívia Járóka, Urszula Krupa, Paloma López Bermejo, Clare Moody, Mylène Troszczynski, Monika Vana, Julie Ward, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Birgit Collin-Langen, Ádám Kósa


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

41

+

ALDE

Wolf Klinz, Angelika Mlinar, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

EFDD

Daniela Aiuto, Marco Valli

GUE/NGL

Malin Björk, Matt Carthy, Paloma López Bermejo, Marisa Matias, Dimitrios Papadimoulis, João Pimenta Lopes, Miguel Viegas

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Vilija Blinkevičiūtė, Biljana Borzan, Mady Delvaux, Giuseppe Ferrandino, Iratxe García Pérez, Roberto Gualtieri, Anna Hedh, Mary Honeyball, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Alex Mayer, Clare Moody, Maria Noichl, Pina Picierno, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Julie Ward, Jakob von Weizsäcker

Verts/ALE

Marco Affronte, Sven Giegold, Florent Marcellesi, Terry Reintke, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun, Monika Vana

10

-

ECR

Urszula Krupa, Stanisław Ożóg, Jadwiga Wiśniewska

ENF

Mylène Troszczynski

PPE

Anna Maria Corazza Bildt, Stefan Gehrold, Gunnar Hökmark, Werner Langen, Anna Záborská, Michaela Šojdrová

15

0

ALDE

Thierry Cornillet

PPE

Birgit Collin-Langen, Markus Ferber, Brian Hayes, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Lívia Járóka, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Georgios Kyrtsos, Ádám Kósa, Barbara Matera, Luděk Niedermayer, Dariusz Rosati, Anne Sander, Tom Vandenkendelaere, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. januára 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia