Postup : 2018/2271(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0423/2018

Predkladané texty :

A8-0423/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 11/12/2018 - 5.13
CRE 11/12/2018 - 5.13

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0494

SPRÁVA     
PDF 515kWORD 73k
4.12.2018
PE 630.712v02-00 A8-0423/2018

s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o humanitárne víza

(2018/2271(INL))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajca: Juan Fernando López Aguilar

(Iniciatíva – článok 46 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s odporúčaniami pre Komisiu, pokiaľ ide o humanitárne víza

(2018/2271(INL))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 4, 18 a 19,

–  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov podpísaný v roku 1951 v Ženeve a na príslušný protokol z roku 1967,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex)(1),

–  so zreteľom na globálny pakt OSN o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a na globálny pakt OSN o utečencoch, ktoré nasledovali po newyorskom vyhlásení pre utečencov a migrantov prijatom Valným zhromaždením OSN jednomyseľne 19. septembra 2016,

–  so zreteľom na posúdenie európskej pridanej hodnoty týkajúce sa humanitárnych víz, ktoré pripravila výskumná služba Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0423/2018),

A.  keďže napriek mnohým oznámeniam a požiadavkám týkajúcim sa bezpečných a zákonných ciest pre osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu, ktoré by im umožnili prístup na európske územie, v súčasnosti na úrovni Únie neexistuje žiadna harmonizácia v oblasti postupov chráneného vstupu ani žiadny právny rámec pre humanitárne víza, t. j. pre víza vydávané na účely príchodu na územie členských štátov v záujme požiadania o medzinárodnú ochranu;

B.  keďže podľa rozsudku Súdneho dvora zo 7. marca 2017 vo veci C-638/16(2), X a X proti État belge, členské štáty nie sú podľa práva Únie povinné udeliť humanitárne víza osobám, ktoré zamýšľajú vstúpiť na ich územie s cieľom požiadať o azyl, avšak môžu tak urobiť na základe vnútroštátneho práva; keďže tento rozsudok vykladá existujúce právne predpisy Únie, ktoré môžu byť zmenené;

C.  keďže niekoľko členských štátov v súčasnosti má alebo v minulosti malo vnútroštátne systémy vydávania humanitárnych víz alebo povolení na pobyt v záujme zabezpečenia postupov chráneného vstupu pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc, na vnútroštátnej úrovni;

D.  keďže počet osôb prijatých na základe vnútroštátnych postupov vstupu na účely humanitárnej ochrany alebo prostredníctvom presídlenia je v porovnaní s globálnymi potrebami stále nízky a medzi členskými štátmi existujú v tejto oblasti značné rozdiely; keďže rozsah vnútroštátnych postupov vstupu na účely humanitárnej ochrany a presídlenia má úzke vymedzenie a v prípade presídlenia úzko súvisí s kritériami zraniteľnosti a registrácie danej osoby ako utečenca na Úrade Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov;

E.   keďže sa odhaduje, že v dôsledku toho sa 90 % osôb, ktorým bola priznaná medzinárodná ochrana, dostalo do Únie nezákonnými prostriedkami, čo vedie k ich stigmatizácii ešte pred príchodom na vonkajšie hranice členských štátov;

F.   keďže slobodné ženy, ktoré cestujú samy alebo s deťmi, ženy, ktoré sú hlavou rodiny, tehotné a dojčiace ženy, osoby so zdravotným postihnutím, dospievajúce dievčatá a staršie ženy patria medzi skupiny, ktoré sú na migračných trasách do Európy obzvlášť zraniteľné a čelia osobitnému väčšiemu riziku rodovo motivovaného násilia – stávajú sa napríklad obeťami znásilnenia a násilia a tiež terčom prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi, aby boli sexuálne a ekonomicky vykorisťované; keďže ženy a dievčatá sú okrem toho na migračných trasách do Únie zvyčajne zraniteľnejšie voči všetkým formám vykorisťovania vrátane pracovného a sexuálneho vykorisťovania a často sú nútené poskytovať sexuálne služby výmenou za pokračovanie v ceste;

G.   keďže tieto politiky si na hraniciach Únie od roku 2000 vyžiadali odhadom minimálne 30 000 životov; keďže je naliehavo potrebný právny rámec Únie ako jeden z prostriedkov, ako riešiť neprípustný počet úmrtí v Stredozemnom mori a na migračných trasách do Únie, ako skutočne bojovať proti prevádzačstvu, vystaveniu obchodovaniu s ľuďmi, pracovnému vykorisťovaniu a násiliu, ako riadiť organizovaný príchod, dôstojné prijímanie a spravodlivé spracovanie žiadostí o azyl a ako optimalizovať rozpočet členských štátov a Únie na konania o azyle, kontrolu hraníc a pátracie a záchranné činnosti, ako aj spôsob, ako dosiahnuť jednotné postupy v rámci acquis Únie v oblasti azylu;

H.   keďže Parlament sa pokúsil začleniť ustanovenia v tomto duchu do pozmeňujúcich návrhov k nariadeniu (ES) č. 810/2009;

I.   keďže Rada aj Komisia tieto pozmeňujúce návrhy zamietli okrem iného s odôvodnením, že nariadenie (ES) č. 810/2009 by takéto ustanovenia nemalo obsahovať, pretože jeho rozsah pôsobnosti sa vzťahuje len na krátkodobé víza;

J.  keďže vzhľadom na nekonanie Komisie sa Parlament rozhodol vypracovať toto uznesenie o humanitárnych vízach;

K.   keďže pri vypracúvaní odporúčaní, ktoré sú pripojené k tomuto uzneseniu, sa vykonala rozsiahla práca a využila sa aj pomoc odborníkov;

1.  žiada Komisiu, aby na základe článku 77 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) do 31. marca 2019 predložila návrh nariadenia, ktorým sa zavádza európske humanitárne vízum, v súlade s odporúčaniami uvedenými v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  domnieva sa, že členské štáty by mali mať možnosť vydávať európske humanitárne víza osobám žiadajúcim o medzinárodnú ochranu, aby sa týmto osobám umožnilo vstúpiť na územie členského štátu vydávajúceho víza výhradne na účely podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v danom členskom štáte;

3.  domnieva sa, že európske humanitárne víza by mali dopĺňať, a nie nahrádzať existujúce vnútroštátne postupy vstupu na účely humanitárnej ochrany, postupy presídľovania a spontánne žiadosti podané podľa medzinárodného utečeneckého práva a že rozhodnutie vydávať európske humanitárne víza by malo zostať výhradnou právomocou členských štátov;

4.  domnieva sa, že žiadna iniciatíva týkajúca sa európskych humanitárnych víz by nemala mať vplyv na iné iniciatívy v oblasti migračnej politiky vrátane tých, ktoré sa zameriavajú na riešenie základných príčin migrácie;

5.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zaistiť bezpečné a legálne spôsoby vstupu do Únie, pričom európske humanitárne víza by mali byť jedným z nich, čo je osobitne dôležité aj z rodového hľadiska, keďže ženy sú obzvlášť zraniteľné, a teda viac vystavené sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu na trasách a v prijímacích centrách; zdôrazňuje, že v dôsledku ekonomickej závislosti a ďalších druhov závislostí sa ženy a dievčatá v tretích krajinách často dostávajú do situácie, v ktorej je pre ne v porovnaní s mužmi ešte ťažšie v bezpečí požiadať o azyl;

6.  domnieva sa, že časť nákladov súvisiacich s požadovaným návrhom by sa mala uhradiť zo všeobecného rozpočtu Únie, čo by bolo praktickým uplatnením zásady solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti (vrátane nákladov) medzi členské štáty v súlade s článkom 80 ZFEÚ;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a priložené odporúčania Komisii a Rade, národným parlamentom, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Európskemu podpornému úradu pre azyl, Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž, Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva a Agentúre Európskej únie pre základné práva.

(1)

Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1.

(2)

Rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2017, X a X proti État belge, C-638/16, ECLI:EU:C:2017:173.


PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Európsky parlament sa domnieva, že legislatívny akt, ktorý sa má prijať, by:

1.  FORMA A NÁZOV NÁSTROJA, KTORÝ SA MÁ PRIJAŤ

–   mal byť samostatným právnym aktom, ktorý sa má prijať v podobe nariadenia s názvom „nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zavádza európske humanitárne vízum“,

2.  PRÁVNY ZÁKLAD

–   mal mať ako právny základ článok 77 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

3.  ODÔVODNENIE

–   mal byť odôvodnený týmito skutočnosťami:

–   existujúca medzera v práve Únie, keď sa okrem postupov presídľovania uplatniteľných na zraniteľných utečencov nestanovujú žiadne postupy ani v acquis v oblasti víz, ani v acquis v oblasti hraníc a azylu, pre vstup osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu na územie členských štátov, pričom sa odhaduje, že 90 % osôb, ktorým sa následne prizná postavenie utečenca alebo poskytne doplnková ochrana, sa na územie členských štátov dostane nezákonne,(1) často po trasách ohrozujúcich život,

–   riziko fragmentácie, keďže členské štáty čoraz častejšie vytvárajú vlastné programy a postupy prijímania osôb z humanitárnych dôvodov, čo je v rozpore so všeobecným cieľom vymedzeným v článku 78 ods. 1 ZFEÚ vytvoriť spoločnú azylovú politiku a politiku v oblasti doplnkovej a dočasnej ochrany a čo tiež vedie k riziku, že týmito rozdielnymi systémami sa oslabí jednotné uplatňovanie spoločných ustanovení o vstupe štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov, ako sa stanovuje v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009(2) a (EÚ) 2016/339(3),

–   vysoké náklady, a to z ľudského, ale aj sociálneho, hospodárskeho a rozpočtového hľadiska, súvisiace so súčasným stavom, pokiaľ ide o dotknutých štátnych príslušníkov tretích krajín (poplatky prevádzačom, riziko obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania, riziko prenasledovania, úmrtia a zlého zaobchádzania a podobne) a pre členské štáty a Úniu (vyšší rozpočet na pátracie a záchranné činnosti vrátane súkromnej dopravy, ochrana hraníc, spolupráca s tretími krajinami, konania o azyle a možný návrat v prípade zamietnutých žiadostí o medzinárodnú ochranu, ako aj boj proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi, prevádzačstvu atď.),

–   pridaná hodnota opatrení na úrovni Únie z hľadiska zaistenia dodržiavania hodnôt Únie vrátane základných práv, vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a dôvery v systém zo strany žiadateľov o azyl, právnej istoty, predvídateľnosti a jednotného uplatňovania a vykonávania pravidiel, dosahovania úspor z rozsahu a zníženia uvedených nákladov na súčasný stav,

–   mal pripomenúť, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ(4) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013(5) sa uplatňujú len na území členských štátov, zatiaľ čo v súčasnosti neexistujú dostatočné právne spôsoby na to, aby sa žiadatelia o azyl mohli na toto územie dostať,

–  mal pripomenúť, že po predložení žiadosti o azyl v členskom štáte sa uplatňujú ustanovenia spoločného európskeho azylového systému Únie,

–  mal zdôrazniť, že zamietnutie žiadosti o európske humanitárne vízum nemá žiaden vplyv na právo požiadať o azyl na území Únie ani žiadateľovi nebráni vo vstupe do iných dostupných systémov ochrany,

4.  VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

–   mal mať za cieľ stanoviť ustanovenia o postupoch a podmienkach, na základe ktorých môže členský štát vydávať európske humanitárne víza osobám žiadajúcim o medzinárodnú ochranu, pričom by mal umožniť vstup týchto osôb na územie členského štátu vydávajúceho víza výhradne na účely podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v danom členskom štáte,

–   mal zahŕňať do svojho rozsahu pôsobnosti štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov musia mať podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001(6) víza a v prípade ktorých sú tvrdenia o vystavení riziku prenasledovania, ako sa vymedzuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ(7), zjavne podložené, ktorí však ešte nie sú v procese presídľovania, ako je vymedzený vo vnútroštátnych systémoch presídľovania alebo v navrhovanom nariadení, ktorým sa zriaďuje rámec Únie pre presídľovanie a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014(8) alebo smernice Rady 2001/55/ES(9),

–   vylúčiť zo svojho rozsahu pôsobnosti rodinných príslušníkov, ktorí by inak mali právo pripojiť sa v členskom štáte včas ku svojej rodine v súlade s inými právnymi aktmi Únie alebo s vnútroštátnym právom,

5.  POSTUPY UDEĽOVANIA HUMANITÁRNYCH VÍZ

–   mal zabezpečiť, aby sa žiadosti o takéto víza podávali priamo, a to elektronicky alebo písomne, na konzuláte alebo veľvyslanectve členských štátov,

–   mal stanovovať praktické postupy pre takéto žiadosti o víza vrátane vyplnenia formulára žiadosti, poskytovania informácií o totožnosti žiadateľa vrátane biometrických identifikačných znakov a uvedenia dôvodov (čo najlepšie podložených) pre obavy z prenasledovania alebo vážnej ujmy,

–   mal stanovovať, že žiadateľ o takéto víza bude pozvaný na pohovor (v prípade potreby s pomocou tlmočníka), ktorý sa môže uskutočniť aj prostriedkami umožňujúcimi prenos zvuku aj obrazu na diaľku, pričom sa zaistí primeraná úroveň istoty, bezpečnosti a dôvernosti,

–   mal stanovovať, aby predložené dokumenty posudzoval (aj z hľadiska ich pravosti) príslušný nezávislý a nestranný orgán s dostatočnými vedomosťami a odbornými znalosťami v otázkach medzinárodnej ochrany,

–   mal zabezpečovať, aby sa žiadosti o takéto víza posudzovali na základe vyhlásenia žiadateľa a pohovoru s ním a na základe podporných dokumentov, ak sú k dispozícii, a to bez toho, aby sa musel uskutočniť úplný postup určenia právneho postavenia,

–   mal stanovovať, že každý žiadateľ bude pred vydaním takéhoto víza podrobený bezpečnostnej kontrole využívajúcej relevantné databázy jednotlivých štátov a Únie, pričom sa v plnej miere dodržia platné ustanovenia o ochrane údajov, aby sa zabezpečilo, že žiadateľ nepredstavuje bezpečnostné riziko,

–   mal stanovovať, že o takýchto žiadostiach o víza sa rozhodne do 15 kalendárnych dní od dátumu predloženia žiadosti,

–   mal stanovovať, že rozhodnutie o žiadosti sa oznámi žiadateľovi, a to individuálne, v písomnej podobe a s odôvodnením,

–   mal stanovovať, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo odmietnuté vydanie víza, má možnosť podať odvolanie, ako je to v súčasnosti v prípade zamietnutia udelenia krátkodobého víza alebo odopretia vstupu na hranici,

6.  VYDÁVANIE HUMANITÁRNYCH VÍZ

–   mal stanovovať, aby sa takéto víza vydávali ako jednotná nálepka a zadávali do vízového informačného systému,

–   mal stanovovať, že ak sú humanitárne víza vydané, umožňujú ich držiteľom vstúpiť na územie členského štátu, ktorý víza vydal, výhradne na účely podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v danom členskom štáte,

7.  ADMINISTRATÍVNE RIADENIE A ORGANIZÁCIA

–   mal stanovovať, že žiadosti o takéto víza bude posudzovať riadne vyškolený personál,

–   mal zabezpečovať, aby takýto personál bol buď vyslaný na veľvyslanectvá alebo konzuláty, alebo sa nachádzal v členských štátoch, pričom v takomto prípade sa žiadosti predkladajú elektronicky a pohovory sa vedú na diaľku,

–   mal stanovovať, že určité aspekty procesu, ktoré sa netýkajú predbežného výberu prípadov, posudzovania ani žiadneho rozhodovania, môžu riadiť externí poskytovatelia služieb vrátane poskytovania informácií, organizácie pohovorov a zberu biometrických identifikačných znakov,

–   mal stanovovať, aby sa zaviedli vhodné opatrenia na zaistenie ochrany údajov, bezpečnosti údajov a dôvernosti komunikácie,

–   mal stanovovať, aby členské štáty spolupracovali navzájom, s agentúrami Únie, medzinárodnými organizáciami, vládnymi a mimovládnymi organizáciami a inými relevantnými zainteresovanými subjektmi s cieľom zaistiť jeho harmonizované uplatňovanie,

–   mal stanovovať, aby informácie o postupoch a podmienkach takýchto víz, ako aj o podmienkach a postupoch získania medzinárodnej ochrany na území členského štátu boli široko dostupné, a to aj na webových sídlach veľvyslanectiev a konzulátov členských štátov a prostredníctvom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť,

8.  ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

–  mal stanovovať významnú finančnú podporu z Fondu pre integrované riadenie hraníc, ktorá by sa členským štátom sprístupnila na vykonávanie nariadenia,

–   zaistiť, aby členský štát, ktorý takéto humanitárne vízum vydá, mal prístup k tej istej náhrade z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, akú dostáva členský štát, ktorý prijme utečenca prostredníctvom európskeho rámca pre presídľovanie,

9.  ZMENA INÝCH PRÁVNYCH AKTOV

–   mal zabezpečovať zmenu týchto aktov a nástrojov:

–  nariadenia (ES) č. 810/2009 s cieľom objasniť, že na osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu sa vzťahujú ustanovenia nariadenia, ktorým sa zavádza európske humanitárne vízum,

–  nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008(10) s cieľom zabezpečiť, aby sa do vízového informačného systému vkladali žiadosti o európske humanitárne víza,

–  nariadenia (EÚ) 2016/399 s cieľom upraviť podmienky vstupu osôb, ktoré získali európske humanitárne víza,

–  Fondu pre integrované riadenie hraníc tak, aby sa pre členské štáty zabezpečilo financovanie na vykonávanie nariadenia, ktorým sa zavádza európske humanitárne vízum,

–  článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov Hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach(11), a smernice Rady 2001/51/ES(12) s cieľom stanoviť pre dopravcov prepravujúcich štátnych príslušníkov tretích krajín výnimku zo zodpovednosti, povinností a sankcií v prípadoch, keď štátni príslušníci tretích krajín deklarujú svoj zámer požiadať na území členských štátov o medzinárodnú alebo humanitárnu ochranu.

(1)

HEIN/DONATO (CIR) 2012: Exploring avenues for protected entry in Europe (Preskúmanie možností chráneného vstupu do Európy), s. 17.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú. v. EÚ L 243, 15.9.2009, s. 1).

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 z 9. marca 2016, ktorým sa ustanovuje kódex Únie o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) (Ú. v. EÚ L 77, 23.3.2016, s. 1).

(4)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).

(5)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31).

(6)

Nariadenie Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (Ú. v. ES L 81, 21.3.2001, s. 1).

(7)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

(8)

2016/0225(COD).

(9)

Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).

(10)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi (nariadenie o VIS) (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 60).

(11)

Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 19.

(12)

Smernica Rady 2001/51/ES z 28. júna 2001, ktorou sa dopĺňajú ustanovenia článku 26 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 (Ú. v. ES L 187, 10.7.2001, s. 45).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti(1)

Parlament prišiel s požiadavkou na zavedenie humanitárnych víz v kontexte migračnej krízy a neprijateľných strát na životoch v Stredozemnom mori. Svoje názory vyjadril okrem iného v uznesení z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii.

O humanitárnych vízach sa už v rámci EÚ diskutovalo, ale neviedlo to ku konkrétnemu výsledku. V súčasnosti existuje mnoho cielených programov členských štátov, ale v predpisy EÚ neposkytujú žiadny právny rámec.

Výbor LIBE sa pokúsil riešiť túto právnu medzeru v rámci preskúmania vízového kódexu (2014/0094(COD)), ale Rada aj Komisia boli proti pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli v tejto súvislosti zahrnuté do trojstranných rokovaní, ktoré sa začali v máji 2016. V septembri 2017, po mesiacoch patovej situácie s Radou, ktorá odmietala pokračovať v rokovaniach, kým sa tieto pozmeňujúce návrhy nestiahnu, rokovací tím Parlamentu tieto pozmeňujúce návrhy stiahol. Namiesto toho sa výbor LIBE rozhodol vypracovať túto legislatívnu iniciatívnu správu.

Napriek tomuto kroku Rada a Komisia prerušili rokovania.

Výbor LIBE bol 6. decembra 2017 poverený vypracovaním tejto legislatívnej iniciatívnej správy na základe článku 225 ZFEÚ a článku 46 rokovacieho poriadku.

Pri príprave tejto správy spravodajca požiadal o príspevky od tieňových spravodajcov, ale aj od občianskej spoločnosti a akademickej obce. Jej vypracovanie bolo podporené aj posúdením európskej pridanej hodnoty, ktoré vypracovala výskumná služba Európskeho parlamentu. Spravodajca sa chce poďakovať za spoluprácu a poskytnutú podporu.

Žiadosti Parlamentu adresované Komisii

Komisii by sa mala predložiť jasná žiadosť o legislatívny návrh, ktorým by sa zaviedlo európske humanitárne vízum, pričom Komisia by mala takýto návrh predložiť do konca marca 2019. Toto obdobie sa možno zdá krátke. Vzhľadom na naliehavosť tejto záležitosti, rozsiahle diskusie, ktoré sa už uskutočnili, vykonané štúdie a podrobné odporúčania uvedené v tejto správe je však úplne odôvodnené.

Podrobné vysvetlenie odporúčaní

Poradie odporúčaní, ktoré sú síce pripojené v prílohe, ale zároveň tvoria súčasť tohto návrhu uznesenia, vychádza zo štruktúry legislatívneho nástroja. Odporúčania sa vzťahujú na základné prvky, ktoré by takýto legislatívny nástroj mal obsahovať.

Tento legislatívny návrh by mal byť novým, samostatným právnym aktom. Rozhovory o vízovom kódexe ukázali, že takýto samostatný akt je potrebný. Spravodajca sa domnieva, že vhodnou voľbou nástroja by bolo nariadenie podobne ako v prípade iných nástrojov acquis v oblasti víz.

Právny základ

Spravodajca sa domnieva, že vhodným právnym základom by bola kombinácia článku 77 ods. 2 písm. b) a článku 78 ods. 2 písm. g) ZFEÚ, ktoré sa zaoberajú hraničnými kontrolami a riadením prílevu ľudí žiadajúcich o azyl.

Odôvodnenie návrhu

Odôvodnenia nového legislatívneho návrhu by sa mali začať vysvetlením hlavných dôvodov pre tento nástroj. 

Tým by v prvom rade mala byť súčasná paradoxná situácia, keď v práve EÚ neexistuje žiadne ustanovenie o tom, ako by utečenci mohli v skutočnosti prísť, čo vedie k tomu, že väčšina z nich prichádza nezákonne. Táto situácia má vážne následky pre jednotlivcov, ale aj pre členské štáty. Utekajúce osoby musia absolvovať život ohrozujúcu cestu s pomocou prevádzačov, za ktorú musia zaplatiť obrovské sumy peňazí, pričom sú vystavení vykorisťovaniu, zlému zaobchádzaniu a zneužívaniu. Pre členské štáty sú negatívnymi účinkami nekontrolované príchody (s neznámymi počtami a bez informácií o tom, kto prichádza) a zvýšené úsilie potrebné na riadenie takýchto príchodov z hľadiska rozšírenej kontroly hraníc a dohľadu, pátracích a záchranných činností, spolupráce s tretími krajinami a podobne. Členské štáty zároveň čelia čoraz vyššej miere organizovanej trestnej činnosti, ktorá ťaží z finančných príjmov získaných z prevádzačstva. 

Ďalším argumentom v prospech takéhoto nového legislatívneho nástroja je riziko fragmentácie. Je zrejmé, že členské štáty vytvárajú vnútroštátne systémy, ktoré sa však od seba odlišujú. Spravodajca víta všetky iniciatívy, ktoré zaisťujú bezpečnú cestu. Vzhľadom na to, že EÚ predstavuje priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc (článok 3 ods. 2 Zmluvy o EÚ), treba zároveň klásť väčší dôraz na spoločné politiky. 

Keďže EÚ je založená na hodnotách rešpektovania ľudskej dôstojnosti a ľudských práv (článok 2 Zmluvy o EÚ), takýto nástroj je napokon tiež potrebný na to, aby EÚ dodržiavala požiadavky vlastných zmlúv.

Všeobecné ustanovenia

Cieľ nového nástroja by sa mal obmedziť na ustanovenia o postupoch a podmienkach vydávania humanitárnych víz. Svojou povahou by malo ísť o víza s obmedzenou územnou platnosťou, vďaka ktorým by ich držitelia mohli vstúpiť na dané územie a podať tam žiadosť o medzinárodnú ochranu. Za azylové konania by tak prevzal zodpovednosť členský štát vydávajúci víza.

Prebehli aj diskusie o tom, či by mal existovať nejaký druh mechanizmu premiestňovania. Po starostlivom zvážení spravodajca takýto mechanizmus nenavrhuje, aby sa zabránilo tomu, že systém bude príliš zložitý. 

Nový nástroj by sa mal vzťahovať na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí podliehajú vízovej povinnosti, potrebujú ochranu pred skutočným rizikom prenasledovania alebo vážnej ujmy a na ktorých sa nevzťahuje žiaden iný nástroj, napr. presídlenie. Spravodajca veľmi podporuje presídľovanie, ale nemôže ísť o jedinú zákonnú, bezpečnú cestu, keďže sa ním rieši situácia len obmedzenej skupiny osôb, ktorým už bolo priznané postavenie utečenca.

Postupy a podmienky vydávania humanitárnych víz 

Postupy pre takéto víza by mali byť podobné ako pri krátkodobých vízach vždy, keď to ich charakter umožňuje. Týkalo by sa to napríklad procesných krokov, lehôt na spracovanie, potreby formulára žiadosti a biometrických údajov, účasti externých poskytovateľov služieb, bezpečnostných kontrol a práva na odvolanie. Postupy by sa však mali líšiť v prípadoch, keď si to vyžaduje osobitná situácia osôb. Vždy by sa mal napríklad viesť pohovor (aj s cieľom riešiť riziko obchodovania s ľuďmi) a tiež by mala existovať možnosť podať žiadosť elektronicky. S cieľom ušetriť náklady a zohľadniť situáciu danej osoby by sa okrem toho pri žiadostiach o víza mali viac než v súčasnosti využívať moderné komunikačné prostriedky. Mala by napríklad existovať možnosť viesť pohovory na diaľku, čo by členským štátom umožnilo pracovať s odborníkmi na azyl, ktorí sa nemusia nachádzať v tretích krajinách.

Žiadosť o azyl by sa mala prima facie posudzovať z hľadiska toho, či sú žiadatelia vystavení preukázateľnému skutočnému riziku prenasledovania alebo vážnej ujmy. Spravodajca sa domnieva, že ak má byť postup dôveryhodný, takéto posúdenie je nevyhnutné. Zdôrazňuje, že posúdenie je posúdením žiadosti o azyl, a nie externým spracovaním žiadosti o azyl. S externým spracovaním žiadosti o azyl by súviselo príliš veľa právnych a praktických otázok. 

Administratívne riadenie a organizácia 

Nástroj si vyžiada administratívne úsilie, na ktoré by členské štáty mali mať možnosť získať podporu, a to aj finančnú. Na tento účel by sa mohli uskutočniť zmeny v programoch financovania nového VFR, a najmä vo Fonde pre integrované riadenie hraníc. Okrem toho sa očakávajú úspory v iných oblastiach, keďže príchody budú organizovanejšie a zníži sa počet osôb, ktoré medzinárodnú ochranu jednoznačne nepotrebujú. Ďalšie úspory by sa mali dosiahnuť aj používaním moderných komunikačných technológií.

Záverečné ustanovenia

Spravodajca v plnej miere uznáva, že pred tým, než bude možné uplatňovať nový nástroj tak, ako je koncipovaný v tomto uznesení, treba vykonať veľa praktických prípravných prác. Bude potrebné nanovo preskúmať vzájomné prepojenia medzi vízovými a azylovými konaniami a v súlade s tým zorganizovať administratívne postupy. Z tohto dôvodu spravodajca pred nadobudnutím účinnosti nových pravidiel navrhuje dvojročné prechodné obdobie. Pravidlá by sa následne mali odskúšať v kontrolovanom prostredí niektorých vybratých tretích krajín, ktoré by sa stali pilotnými regiónmi. To by umožnilo získať a zanalyzovať skúsenosti ešte pred ďalším rozšírením uplatňovania.

Mali by sa poskytnúť osobitné podporné štruktúry pre členské štáty v pilotných regiónoch. Mali by mať možnosť získať významné financovanie EÚ (napríklad z Fondu pre integrované riadenie hraníc) na ďalšiu úpravu svojich priestorov, odbornú prípravu zamestnancov a reorganizáciu postupov a infraštruktúru IT. Agentúry vrátane Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), Frontexu, Europolu a Agentúry pre základné práva (FRA) by mali poskytovať odborné poradenstvo. Vykonávanie v pilotných regiónoch by sa malo pozorne monitorovať, aby sa umožnilo vyvodenie záverov. Výsledky monitorovania by mali byť východiskom pre hodnotenie po dvoch rokoch. Mali by sa starostlivo posúdiť a nový nástroj by sa mal podľa potreby zmeniť. Po vykonaní všetkých potrebných zmien by sa mal nový nástroj ďalej rozšíriť.

Zmena iných právnych aktov

Bude potrebné zmeniť skupiny aktov acquis v oblasti víz, najmä vízový kódex a VIS, aby sa prispôsobili existencii tohto úplne nového nástroja. To isté platí pre legislatívne nástroje, ktoré sa budú následne vzťahovať na držiteľa takýchto víz pri cestovaní do EÚ. Bude napríklad potrebné zmeniť Kódex schengenských hraníc tak, aby sa tieto nové víza uznávali, keď ich držiteľ príde na vonkajšiu hranicu. Isté úpravy treba urobiť aj v acquis v oblasti azylu. Je jasné, že azylové konanie by sa celé uskutočnilo na území EÚ, mala by sa však začleniť skutočnosť, že žiadateľ bol držiteľom humanitárnych víz. V azylovom konaní by sa napríklad malo zohľadniť každé posúdenie, ktoré sa už uskutočnilo v rámci žiadosti o víza, aby sa zabránilo zbytočnému zdvojeniu činností.

Záver

Spravodajca sa domnieva, že je najvyšší čas nájsť inovatívne riešenia potrieb osôb žiadajúcich o ochranu aj členských štátov. Terajší uzavretý spôsob myslenia o acquis v oblasti víz na jednej strane a acquis v oblasti azylu na druhej strane je neprirodzený a nevyhovuje súčasnému stavu. Ak má EÚ fungovať v súlade so svojimi hodnotami, je potrebný odvážny krok.

(1)

Viac podrobností nájdete v pracovnom dokumente spravodajcu o humanitárnych vízach z 5. apríla 2018.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

3.12.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

10

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Heinz K. Becker, Monika Beňová, Malin Björk, Michał Boni, Caterina Chinnici, Cornelia Ernst, Raymond Finch, Romeo Franz, Kinga Gál, Sylvie Guillaume, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Dietmar Köster, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Roberta Metsola, Claude Moraes, József Nagy, Ivari Padar, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Sergei Stanishev, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat, Udo Voigt, Josef Weidenholzer, Kristina Winberg, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Coelho, Pál Csáky, Gérard Deprez, Anna Hedh, Lívia Járóka, Petr Ježek, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Emilian Pavel, Morten Helveg Petersen, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Barbara Spinelli, Josep-Maria Terricabras

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Elmar Brok, Alain Lamassoure, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Renate Sommer, Jarosław Wałęsa


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

37

+

ALDE

Gérard Deprez, Filiz Hyusmenova, Sophia in 't Veld, Petr Ježek, Morten Helveg Petersen

GUE/NGL

Malin Björk, Cornelia Ernst, Barbara Spinelli, Marie-Christine Vergiat

PPE

Heinz K. Becker, Michał Boni, Elmar Brok, Carlos Coelho, Barbara Kudrycka, Alain Lamassoure, Roberta Metsola, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Renate Sommer, Jarosław Wałęsa

S&D

Caterina Chinnici, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Dietmar Köster, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Claude Moraes, Ivari Padar, Emilian Pavel, Christine Revault d'Allonnes Bonnefoy, Birgit Sippel, Sergei Stanishev, Josef Weidenholzer

Verts/ALE

Max Andersson, Romeo Franz, Judith Sargentini, Josep-Maria Terricabras

10

-

ECR

Branislav Škripek, Kristina Winberg

EFDD

Raymond Finch

ENF

Auke Zijlstra

NI

Udo Voigt

PPE

Pál Csáky, Kinga Gál, Brice Hortefeux, Lívia Járóka, Traian Ungureanu

3

0

PPE

Monika Hohlmeier, József Nagy

S&D

Monika Beňová

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 7. decembra 2018Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia