SPRÁVA o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách

7.12.2018 - (COM(2018)0134 – C8-0117/2018 – 2018/0060(COD)) - ***I

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajcovia: Esther de Lange, Roberto Gualtieri


Postup : 2018/0060(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0440/2018

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách

(COM(2018)0134 – C8-0117/2018 – 2018/0060(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0134),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0117/2018),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 12. júla 2018[1],

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. júna 2018[2],

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0440/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU[3]*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

2018/0060(COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o zmene nariadenia (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o minimálne krytie strát pri problémových expozíciách

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky[4],

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[5],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Vytvorenie komplexnej stratégie na riešenie problematiky problémových expozícií je dôležitým cieľom pre Úniu, ktorá sa usiluje zvýšiť odolnosť finančného systému. Aj keď primárnu zodpovednosť za riešenie otázky problémových expozícií nesú bankyčlenské štáty, je tu aj jednoznačný rozmer Únie vyžadujúci znížiť súčasný vysoký objem problémových expozícií a predchádzať prípadnému nadmernému hromadeniu problémových expozícií v budúcnosti, ako aj vzniku celosystémových rizík v nebankovom sektore. Vzhľadom na vzájomnú prepojenosť bankového a finančného systému v celej Únii, keď banky pôsobia vo viacerých jurisdikciách a členských štátoch, existuje výrazný potenciál účinkov presahovania do ostatných členských štátov i Únie ako celku, a to tak v súvislosti s hospodárskym rastom, ako aj v súvislosti s finančnou stabilitou.

(1a)  Spotrebiteľom by sa nemala prisudzovať výlučná zodpovednosť za závažné nahromadenie problémových expozícií počas rokov finančnej krízy. V niektorých členských štátoch boli realitné bubliny spôsobené prílišnou dôverou v rast cien nehnuteľností. Časti bankového sektora k tomu prispeli nerozvážnym poskytovaním úverov. Ďalšou príčinou bol spôsob, akým bola smernica o oneskorených platbách (smernica 2011/7/EÚ) transponovaná a implementovaná na vnútroštátnej úrovni. Práva spotrebiteľov týkajúce sa predaja problémových expozícií by sa mali chrániť prostredníctvom smernice.

(2)  Integrovaným finančným systémom sa posilní odolnosť európskej menovej únie voči nepriaznivým otrasom tak, že sa uľahčí súkromné cezhraničné rozdelenie rizika, pričom sa zároveň zníži potreba verejného rozdelenia rizika. Aby sa dosiahli tieto ciele, Únia by mala dobudovať bankovú úniu a ďalej rozvíjať úniu kapitálových trhov. Vyriešenie ▌možného hromadenia problémových expozícií v budúcnosti má zásadný význam nielen pre posilnenie bankovej únie, ale aj zabezpečenie hospodárskej súťaže v bankovom sektore, zachovanie finančnej stability a podporu poskytovania úverov s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilňovať rast v rámci Únie.

(3)  Rada v júli 2017 vo svojom akčnom pláne riešenia nesplácaných úverov v Európe vyzvala rozličné inštitúcie, aby prijali vhodné opatrenia na ďalšie riešenie vysokého počtu problémových expozícií v Únii a na predchádzanie ich hromadeniu v budúcnosti. V tomto akčnom pláne sa vytyčuje komplexný prístup, ktorý je zameraný na súbor vzájomne sa dopĺňajúcich opatrení v štyroch oblastiach politiky: i) bankový dohľad a regulácia; ii) reforma rámcov reštrukturalizácie, platobnej neschopnosti a vymáhania dlhov; iii) rozvoj sekundárnych trhov pre ohrozené aktíva; iv) podpora reštrukturalizácie bankového systému. Kroky v týchto oblastiach sa majú podniknúť na vnútroštátnej úrovni a v prípade potreby na úrovni Únie. Komisia ohlásila podobný zámer vo svojom oznámení o dobudovaní bankovej únie z 11. októbra 2017[6], v ktorom vyzvala na predloženie komplexného balíka opatrení na riešenie nesplácaných úverov v Únii.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013[7] tvorí spoločne so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013[8] právny rámec, ktorý upravuje prudenciálne pravidlá pre inštitúcie. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 obsahuje okrem iného ustanovenia priamo uplatniteľné na inštitúcie pre potreby určovania ich vlastných zdrojov. Preto je nevyhnutné doplniť existujúce prudenciálne pravidlá týkajúce sa vlastných zdrojov uvedené v nariadení (EÚ) č. 575/2013 o ustanovenia, ktorými sa bude vyžadovať odpočet od vlastných zdrojov, ak problémové expozície nie sú dostatočne kryté rezervami alebo inými úpravami. Pre problémové expozície by to prakticky znamenalo vytvorenie prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu, ktorý sa bude jednotne uplatňovať na všetky inštitúcie Únie, ako aj aktívnu účasť inštitúcií na sekundárnom trhu.

(5)  Prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by nemal príslušným orgánom brániť v tom, aby uplatňovali svoje právomoci v oblasti dohľadu v súlade so smernicou 2013/36/EÚ. Keď príslušné orgány v jednotlivých prípadoch zistia, že napriek uplatňovaniu prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu zavedeného v tomto nariadení na problémové expozície nie sú takéto expozície konkrétnej inštitúcie dostatočne kryté, môžu využiť právomoci v oblasti dohľadu, ktoré sú uvedené v smernici 2013/36/EÚ, vrátane právomoci uvedenej v článku 104 ods. 1 písm. d) uvedenej smernice. Príslušné orgány môžu preto v jednotlivých prípadoch konať nad rámec požiadaviek stanovených v tomto nariadení, aby zabezpečili dostatočné krytie problémových expozícií.

(6)  Na účely uplatňovania prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu je vhodné zaviesť do nariadenia (EÚ) č. 575/2013 jasný súbor podmienok na klasifikáciu problémových expozícií. Keďže vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 680/2014 stanovené kritériá týkajúce sa problémových expozícií v súvislosti s vykazovaním na účely dohľadu, je vhodné, aby klasifikácia problémových expozícií vychádzala z uvedeného existujúceho rámca. Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 odkazuje na expozície v stave zlyhania, ako sú vymedzené na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko, a na expozície zhoršenej kvality podľa uplatniteľného účtovného rámca. Keďže na to, či sa expozícia klasifikuje ako problémová, môžu mať vplyv opatrenia na odloženie splatnosti, klasifikačné kritériá sú doplnené jasnými kritériami týkajúcimi sa vplyvu opatrení na odloženie splatnosti. Cieľom opatrení na odloženie splatnosti by mal byť návrat dlžníka k dlhodobému splácaniu úveru a tieto opatrenia by mali byť v súlade s požiadavkami EÚ na ochranu spotrebiteľa. Môžu však mať rozličné dôvody a následky. Preto je vhodné stanoviť, že prijatím opatrenia na odloženie splatnosti vo vzťahu k problémovej expozícii by nemala byť zrušená klasifikácia uvedenej expozície ako problémová, pokiaľ niepre takéto zrušenie splnené určité prísne kritériá.

(7)  Čím dlhšie je expozícia problémová, tým nižšia je pravdepodobnosť náhrady jej hodnoty. Tá časť expozície, ktorá by mala byť krytá rezervami, inými úpravami alebo odpočtami, by sa preto mala časom zväčšovať v súlade s vopred stanoveným harmonogramom. Na problémové expozície, ktoré inštitúcia nakúpila, by sa preto mal vzťahovať harmonogram, ktorý začne plynúť odo dňa, keď bola problémová expozícia prvotne klasifikovaná ako problémová, a nie od dátumu jej nákupu. Predávajúci by mal preto kupujúcemu poskytnúť informáciu o to, kedy bola expozícia klasifikovaná ako problémová.

(7a)  Pri výpočte špecifických úprav kreditného rizika by sa mali zohľadniť čiastočné odpisy. Aby sa zabránilo dvojitému započítaniu odpisu, musí sa použiť pôvodná hodnota expozície pred čiastočným odpísaním. Zahrnutie čiastočných odpisov do zoznamu položiek, ktoré možno použiť na splnenie požiadaviek zabezpečovacieho mechanizmu, by malo motivovať inštitúcie k včasnému uznávaniu odpisov. V prípade problémových expozícií, ktoré inštitúcia nakúpila za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlží dlžník, by kupujúci mal k rozdielu medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje, pristupovať rovnako ako ku čiastočnému odpisu na účely prudenciálneho zabezpečovacieho mechanizmu.

(8)  Pri zabezpečených problémových expozíciách sa vo všeobecnosti očakáva, že povedú k menšej strate než nezabezpečené problémové expozície, pretože zabezpečenie viažuce sa na problémovú expozíciu dáva inštitúcii popri všeobecnom nároku voči zlyhanému dlžníkovi aj špecifický nárok na aktívum alebo voči tretej strane. V prípade nezabezpečenej problémovej expozície by bol k dispozícii len všeobecný nárok voči zlyhanému dlžníkovi. Vzhľadom na vyššiu stratu, ktorá sa očakáva pri nezabezpečených problémových expozíciách, by sa mal uplatňovať prísnejší harmonogram. ▌

(8a)   Expozícia, ktorá je len čiastočne krytá prípustným zabezpečením, by sa mala považovať za zabezpečenú, pokiaľ ide o krytú časť, a nezabezpečenú, pokiaľ ide o časť, ktorá nie je krytá prípustným zabezpečením. Na určenie toho, ktoré časti problémových expozícií sa majú považovať za zabezpečené a ktoré za nezabezpečené, by sa v súlade s príslušným prístupom vrátane úpravy ocenenia mali používať kritériá prípustnosti pre zabezpečenie a plné zabezpečenie hypoték používané pri výpočte kapitálových požiadaviek.

(9)  Bez ohľadu na to, či je expozícia problémová z dôvodu omeškania dlžníka viac než 90 dní alebo z iných dôvodov, mal by sa uplatňovať jednotný harmonogram. Prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by sa mal uplatňovať na úrovni jednotlivých expozícií. V prípade nezabezpečených problémových expozícií by sa mal uplatňovať harmonogram na tri roky. Aby sa inštitúciám a členským štátom umožnilo zefektívniť postupy reštrukturalizácie alebo presadzovania právnych predpisov a zároveň sa uznalo, že problémové expozície zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku a úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručené oprávneným poskytovateľom zabezpečenia podľa vymedzenia v nariadení (EÚ) č. 575/2013 budú mať zostávajúcu hodnotu počas dlhšieho obdobia po tom, ako sa úver zmenil na problémový, je náležité stanoviť harmonogram na deväť rokov. V prípade iných zabezpečených problémových expozícií by sa mal uplatňovať harmonogram na sedem rokov, kým sa nevytvorí plné krytie.

(10a)  V záujme uplatnenia príslušného koeficientu krytia by malo byť možné zohľadniť opatrenia na odloženie splatnosti. Presnejšie povedané, expozícia by mala byť aj naďalej klasifikovaná ako problémová, ale požiadavka na krytie by mala zostať nemenná počas jedného ďalšieho roka. Preto by sa koeficient, ktorý by sa uplatňoval počas roka, v ktorom bolo prijaté opatrenie na odloženie splatnosti, mal uplatňovať dva roky, a nie jeden rok. Ak je expozícia po uplynutí tohto ďalšieho roka aj naďalej problémová, uplatniteľný koeficient by sa mal určiť tak, ako keby predtým nebolo prijaté žiadne opatrenie na odloženie splatnosti, pričom by sa mal zohľadniť dátum, keď bola expozícia pôvodne klasifikovaná ako problémová. Keďže prijatie opatrení na odloženie splatnosti by nemalo viesť k žiadnej arbitráži, táto možnosť by sa mala povoliť len v súvislosti s prvým opatrením na odloženie splatnosti, prijatým po klasifikácii expozície ako problémovej. Okrem toho, jednoročné obdobie, počas ktorého zostáva koeficient krytia nezmenený, by nemalo viesť k predĺženiu harmonogramu tvorby rezerv. Preto by žiadne opatrenie na odloženie splatnosti prijaté v treťom roku po klasifikácii nezabezpečených expozícií ako problémových alebo v siedmom roku po klasifikácii zabezpečených expozícií ako problémových nemalo spôsobiť oneskorenie plného krytia problémových expozícií.

(11)  S cieľom zaistiť, aby sa pri oceňovaní zabezpečenia problémových expozícií inštitúcií postupovalo obozretne, EBA by mal zvážiť, či treba vypracovať, a v prípade potreby vypracovať spoločnú metodiku, najmä pokiaľ ide o predpoklady týkajúce sa náhrady a presaditeľnosti, prípadne vrátane minimálnych požiadaviek na precenenie zabezpečenia z pohľadu načasovania.

(12)  S cieľom uľahčiť hladký prechod na tento nový prudenciálny zabezpečovací mechanizmus by sa nové pravidlá nemali uplatňovať vo vzťahu k expozíciám, ktoré vznikli pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

(13)  Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 575/2013

(1)  V článku 36 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno m):

„m) uplatniteľnú výšku nedostatočného krytia pri problémových expozíciách.“

(2)  Vkladajú sa tieto články 47a, 47b a 47c:

„Článok 47a

Problémové expozície

1.  Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) výraz „expozícia“ zahŕňa ktorúkoľvek z týchto položiek za predpokladu, že nie sú zahrnuté v obchodnej knihe inštitúcie:

a)  dlhový nástroj vrátane dlhového cenného papiera, úver, záloha▌a vklad splatný na požiadanie;

b)  poskytnutý úverový prísľub, poskytnutá finančná záruka alebo akýkoľvek iný poskytnutý prísľub bez ohľadu na to, či je odvolateľný alebo neodvolateľný, okrem nevyčerpaných kreditných facilít, ktoré možno kedykoľvek bezpodmienečne a bez predchádzajúceho oznámenia zrušiť alebo v prípade ktorých zhoršenie úverovej bonity dlžníka vedie k ich automatickému zrušeniu.

2.  Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) je hodnotou expozície dlhového nástroja jeho účtovná hodnota ocenená bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifických úprav kreditného rizika, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) alebo iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s danou expozíciou alebo čiastočných odpisov, ktoré inštitúcia vykonala od poslednej klasifikácie expozície ako problémovej.

Hodnota expozície dlhového nástroja zakúpeného za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlží dlžník, zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlží dlžník.

Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) je hodnotou expozície poskytnutého úverového prísľubu, poskytnutej finančnej záruky alebo akéhokoľvek iného poskytnutého prísľubu podľa odseku 1 písm. b) ich nominálna hodnota, ktorá predstavuje maximálnu expozíciu inštitúcie voči kreditnému riziku bez zohľadnenia akéhokoľvek financovaného alebo nefinancovaného zabezpečenia. Platí najmä, že:

a)  nominálnou hodnotou poskytnutých finančných záruk je maximálna suma, ktorú by musel subjekt zaplatiť, ak by došlo k uplatneniu záruky;

b)  nominálnou hodnotou úverových prísľubov je nevyčerpaná suma, ktorú sa inštitúcia zaviazala požičať.

V nominálnej hodnote uvedenej v druhom pododseku sa nezohľadňujú žiadne špecifické úpravy kreditného rizika, dodatočné úpravy ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, sumy odpočítané v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) ani iné zníženia vlastných zdrojov súvisiace s danou expozíciou.

3.  Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) sa ako problémové klasifikujú tieto expozície:

a)  expozícia, pri ktorej došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178;

b)  expozícia, ktorá sa považuje za expozíciu zhoršenej kvality v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom;

c)  expozícia v skúšobnej lehote podľa odseku 7, ak sú prijaté dodatočné opatrenia na odloženie splatnosti alebo ak sa stane expozíciou, ktorá je viac než 30 dní po splatnosti;

d)  expozícia vo forme prísľubu, ktorý – ak by došlo k jeho vyčerpaniu alebo inému použitiu – by pravdepodobne nebol splatený v plnej miere bez toho, aby došlo k realizácii kolaterálu;

e)  expozícia vo forme finančnej záruky, ktorú si pravdepodobne uplatní zaručená strana, a to aj vtedy, keď podkladová zaručená expozícia spĺňa kritériá na to, aby sa považovala za problémovú.

Keď má inštitúcia na účely písmena a) súvahové expozície voči dlžníkovi, ktoré sú viac než 90 dní po splatnosti a ktoré predstavujú viac než 20 % všetkých súvahových expozícií voči uvedenému dlžníkovi, všetky súvahové a podsúvahové expozície voči uvedenému dlžníkovi sa považujú za problémové expozície.

4.  Expozície, ktoré neboli predmetom opatrení na odloženie splatnosti, sa prestávajú klasifikovať ako problémové na účely článku 36 ods. 1 písm. m), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  expozícia spĺňa výstupné kritériá, ktoré inštitúcia používa na ukončenie klasifikácie ako expozície zhoršenej kvality v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom a klasifikácie ako zlyhanej expozície v súlade s článkom 178;

b)  situácia dlžníka sa zlepšila do tej miery, že inštitúcia je presvedčená, že pravdepodobne dôjde k úplnému a včasnému splateniu;

c)  dlžník nemá žiadnu sumu, ktorá by bola po splatnosti viac než 90 dní.

5.  Klasifikáciou problémovej expozície ako dlhodobého aktíva držaného na predaj v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom sa neukončuje jej klasifikácia ako problémovej expozície na účely článku 36 ods. 1 písm. m).

6.  Problémové expozície, ktoré sú predmetom opatrení na odloženie splatnosti, sa prestávajú klasifikovať ako problémové na účely článku 36 ods. 1 písm. m), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  expozície sa už nenachádzajú v situácii, ktorá by viedla k ich klasifikácii ako problémových expozícií podľa odseku 3;

b)  uplynul aspoň jeden rok medzi momentom, keď boli naposledy prijaté opatrenia na odloženie splatnosti, a momentom, keď boli expozície klasifikované ako problémové;

c)  neexistuje žiadna suma po splatnosti, ktorá by vyplývala z opatrení na odloženie splatnosti, a inštitúcia je na základe analýzy finančnej situácie dlžníka presvedčená, že existuje pravdepodobnosť úplného a včasného splatenia expozície.

Na účely písmena c) sa úplné a včasné splatenie môže považovať za pravdepodobné, ak dlžník realizoval pravidelné a včasné splátky súm rovnajúcich sa jednej z týchto položiek:

i)  sume, ktorá bola po splatnosti pred prijatím opatrenia na odloženie splatnosti, ak existovali sumy po splatnosti;

ii)  sume, ktorá bola odpísaná na základe prijatých opatrení na odloženie splatnosti, ak neexistovali sumy po splatnosti.

7.  Ak sa problémová expozícia prestala klasifikovať ako problémová podľa odseku 6, takáto expozícia musí byť v skúšobnej lehote až dovtedy, kým nie sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  uplynuli najmenej dva roky od dátumu, kedy bola expozícia s odloženou splatnosťou reklasifikovaná na bezproblémovú;

b)  najmenej počas polovice obdobia, počas ktorého expozícia bola v skúšobnej lehote, prebiehali pravidelné a včasné platby, ktoré viedli k splateniu značnej súhrnnej sumy istiny alebo úroku;

c)  žiadna z expozícií voči dlžníkovi nie je viac než 30 dní po splatnosti.

Článok 47b

Opatrenia na odloženie splatnosti

1.  Na účel článku 47a „opatrenie na odloženie splatnosti“ zahŕňa úľavu poskytnutú inštitúciou dlžníkovi, ktorý alebo pravdepodobne bude mať problémy s plnením svojich finančných záväzkov. Úľava môže zahŕňať stratu pre veriteľa a predstavuje ktorúkoľvek z týchto situácií:

a)  zmena podmienok dlhového záväzku, ktorá by nebola umožnená, keby dlžník nemal problémy s plnením svojich finančných záväzkov;

b)  celkové alebo čiastočné refinancovanie dlhového záväzku, ktoré by nebolo umožnené, keby dlžník nemal problémy s plnením svojich finančných záväzkov;

2.  Na účely odseku 1 sa za opatrenia na odloženie splatnosti považujú aspoň tieto situácie:

a)  nové zmluvné podmienky, ktoré sú pre dlžníka priaznivejšie než predchádzajúce zmluvné podmienky, ak dlžník má alebo pravdepodobne bude mať problémy s plnením svojich finančných záväzkov;

b)  nové zmluvné podmienky, ktoré sú pre dlžníka priaznivejšie než zmluvné podmienky, ktoré tá istá inštitúcia v danom čase ponúka dlžníkom s podobným rizikovým profilom, ak dlžník má alebo pravdepodobne bude mať problémy s plnením svojich finančných záväzkov;

c)  expozícia bola v rámci pôvodných zmluvných podmienok klasifikovaná ako problémová ešte pred úpravou zmluvných podmienok alebo by bola klasifikovaná ako problémová, ak by nedošlo k úprave zmluvných podmienok;

d)  opatrenie má za následok celkové alebo čiastočné zrušenie dlhového záväzku;

e)  inštitúcia schváli uplatnenie doložiek, ktoré umožňujú dlžníkovi upraviť podmienky zmluvy, a expozícia bola klasifikovaná ako problémová ešte pred uplatnením uvedených doložiek, resp. by bola klasifikovaná ako problémová, keby k uplatneniu týchto doložiek nedošlo;

f)  v čase alebo takmer v čase poskytnutia úveru dlžník uskutočnil platby istiny alebo úroku týkajúce sa iného dlhového záväzku voči tej istej inštitúcii, ktorý bol klasifikovaný ako problémová expozícia alebo by bol takto klasifikovaný, keby nedošlo k uvedeným splátkam;

g)  úprava zmluvných podmienok zahŕňa splátky, ktoré sa uskutočnili nadobudnutím vlastníctva kolaterálu, ak takáto úprava predstavuje úľavu.

3.  Na účely odseku 1 sú ukazovateľmi toho, že mohlo dôjsť k prijatiu opatrení na odloženie splatnosti, tieto okolnosti:

a)  najmenej raz za obdobie troch mesiacov pred úpravoupôvodnej zmluvy bola táto zmluva po termíne splatnosti o viac než 30 dní, alebo by bola po termíne splatnosti o viac než 30 dní bez uvedenej úpravy;

b)  v čase alebo takmer v čase uzavretia úverovej zmluvy dlžník uskutočnil platby istiny alebo úroku týkajúce sa iného dlhového záväzku voči tej istej inštitúcii, ktorý bol najmenej raz za obdobie troch mesiacov pred poskytnutím nového úveru 30 dní po termíne splatnosti;

c)  inštitúcia schváli uplatnenie doložiek, ktoré umožňujú dlžníkovi zmeniť podmienky zmluvy, a expozícia je 30 dní po splatnosti, resp. by bola 30 dní po splatnosti, keby k uplatneniu uvedených doložiek nedošlo.

4.  Na účel tohto článku sa problémy dlžníka s plnením svojich finančných záväzkov posudzujú na úrovni dlžníka, pričom sa zohľadňujú všetky právne subjekty v skupine dlžníka, ktoré sú v rozsahu účtovnej konsolidácie skupiny, a fyzické osoby, ktoré uvedenú skupinu ovládajú.

Článok 47c

Odpočet o problémové expozície

1.  Na účel článku 36 ods. 1 písm. m) inštitúcie určia príslušnú výšku nedostatočného krytia samostatne pre každú problémovú expozíciu, ktorá sa má odpočítať od položiek vlastného kapitálu Tier 1, tak, že odpočítajú sumu stanovenú v písmene b) od sumy stanovenej v písmene a), ak je suma uvedená v písmene a) vyššia než suma uvedená v písmene b):

a)  súčet:

i)  prípadnej nezabezpečenej časti každej problémovej expozície vynásobenej príslušným koeficientom uvedeným v odseku 2;

ii)  prípadnej zabezpečenej časti každej problémovej expozície vynásobenej príslušným koeficientom uvedeným v odseku 3;

b)  súčet týchto položiek za predpokladu, že sa týkajú rovnakej problémovej expozície:

i)  špecifické úpravy kreditného rizika;

ii)  dodatočné úpravy ocenenia v súlade s článkami 34 a 105;

iii)  iné zníženia vlastných zdrojov;

iv)  pre inštitúcie, ktoré vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pomocou prístupu na základe interných ratingov, absolútna hodnota súm odpočítaných podľa článku 36 ods. 1 písm. d), ktoré sa týkajú problémových expozícií, ak sa absolútna hodnota priraditeľná ku každej problémovej expozícii určuje vynásobením súm odpočítaných podľa článku 36 ods. 1 písm. d) príspevkom výšky očakávanej straty pri problémovej expozícii k celkovým výškam očakávaných strát pre zlyhané alebo nezlyhané expozície, podľa konkrétneho prípadu.

(iva)  pre problémové expozície zakúpené za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlží dlžník, rozdiel medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlží dlžník;

ivb)  sumy, ktoré inštitúcia odpísala, odkedy bola expozícia klasifikovaná ako problémová.

Zabezpečená časť problémovej expozície je tá časť takejto expozície, ktorá sa na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje podľa tretej časti hlavy II považuje za krytú financovaným zabezpečením alebo nefinancovaným zabezpečením alebo plne a komplexne zabezpečenú hypotékami.

Nezabezpečená časť problémovej expozície zodpovedá prípadnému rozdielu medzi hodnotou expozície podľa článku 47a ods. 1 a prípadnou zabezpečenou časťou expozície.

2.  Na účely odseku 1 písm. a) bodu i) sa uplatňujú tieto koeficienty:

c)  1 pre nezabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa štvrtého roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;

3.  Na účely odseku 1 písm. a) bodu ii) sa uplatňujú tieto koeficienty:

e)  0,20 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého do posledného dňa štvrtého roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;

f)  0,23 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená hnuteľným majetkom alebo iným prípustným kolaterálom v zmysle tohto nariadenia, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého do posledného dňa štvrtého roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;

g)  0,30 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého do posledného dňa piateho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;

h)  0,35 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená hnuteľným majetkom alebo iným prípustným kolaterálom v zmysle tohto nariadenia, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého do posledného dňa piateho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;

i)  0,40 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého do posledného dňa šiesteho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;

j)  0,50 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená hnuteľným majetkom alebo iným prípustným kolaterálom v zmysle tohto nariadenia, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého do posledného dňa šiesteho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;

k)  0,55 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého do posledného dňa siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;

l)  0,80 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená hnuteľným majetkom alebo iným prípustným kolaterálom v zmysle tohto nariadenia, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého do posledného dňa siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;

m)  0,75 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého do posledného dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;

n)  1 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená hnuteľným majetkom alebo iným prípustným kolaterálom v zmysle tohto nariadenia, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌;

o)  0,80 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého do posledného dňa deviateho roka po jej klasifikácii ako problémovej ▌;

p)  1 pre ▌časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa desiateho roka po jej klasifikácii ako problémovej▌.

3a  Odchylne od odseku 3 sa na časť problémovej expozície, ktorá je zaručená alebo poistená oficiálnou agentúrou na podporu exportu, uplatňujú tieto koeficienty:

a)  0 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje v období od jedného do siedmich rokov po jej klasifikácii ako problémovej, a

b)  1 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;

5.  Orgán EBA posudzuje rozsah postupov uplatňovaných pri oceňovaní zabezpečených problémových expozícií a môže vypracovať usmernenia na stanovenie spoločnej metodiky prudenciálneho oceňovania oprávnených foriem financovaného a nefinancovaného zabezpečenia, vrátane prípadných minimálnych požiadaviek na precenenie v súvislosti s načasovaním a ad hoc metódami, najmä v súvislosti s predpokladmi týkajúcimi sa ich náhrady a presaditeľnosti. Tieto usmernenia môžu obsahovať aj spoločnú metodiku na určenie zabezpečenej časti problémovej expozície, ako sa uvádza v odseku 1.

Uvedené usmernenia sa vydajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010“.

5a.  Odchylne od odsekov 2 a 3, ak bolo v súvislosti s expozíciou prijaté opatrenie na odloženie splatnosti v zmysle článku 47b

a)  od jedného do dvoch rokov po klasifikácii expozície ako problémovej sa koeficient uplatniteľný v súlade s odsekom 2 v okamihu prijatia opatrenia na odloženie splatnosti uplatňuje na ďalšie obdobie jedného roka;

b)  od dvoch do šiestich rokov po klasifikácii expozície ako problémovej sa koeficient uplatniteľný v súlade s odsekom 3 v okamihu prijatia opatrenia na odloženie splatnosti uplatňuje na ďalšie obdobie jedného roka.

Toto ustanovenie možno uplatniť len vo vzťahu k prvému opatreniu na odloženie splatnosti prijatému v súvislosti s problémovou expozíciou.

(3)  V článku 111 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

'1. Hodnotou expozície položky aktív je jej zostávajúca účtovná hodnota po uplatnení špecifických úprav kreditného rizika, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) a ďalších znížení vlastných zdrojov súvisiacich s položkou aktív. Hodnotou expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I je tento percentuálny podiel jej nominálnej hodnoty po znížení špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m):“.

(4)  V článku 127 sa odsek 1 nahrádza takto:

'1. Nezabezpečenej časti každej pohľadávky, pri ktorej došlo k zlyhaniu dlžníka v súlade s článkom 178, alebo v prípade retailových expozícií nezabezpečenej časti každej kreditnej facility, pri ktorej došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, sa priradí riziková váha:

a)  150 %, keď súčet špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) tvorí menej ako 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika a zníženia neuplatnili;

b)  100 %, keď súčet špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) tvorí aspoň 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika a zníženia neuplatnili.“

(5)  Článok 159 sa nahrádza takto:

„Článok 159

Zaobchádzanie s výškou očakávanej straty

Inštitúcie odpočítajú výšku očakávanej straty vypočítanú v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 od všeobecných a špecifických úprav kreditného rizika a dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 110 a inými zníženiami vlastných zdrojov týkajúcimi sa týchto expozícií s výnimkou odpočtov uskutočnených v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m). K zníženiam súvahových expozícií nakúpených v stave zlyhania v súlade s článkom 166 ods. 1 sa pristupuje rovnako ako k špecifickým úpravám kreditného rizika. Špecifické úpravy kreditného rizika pri expozíciách v stave zlyhania sa nepoužívajú na krytie výšky očakávanej straty pri iných expozíciách. Do tohto výpočtu sa nezapočítava výška očakávaných strát pre sekuritizované expozície a všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika týkajúce sa týchto expozícií.“

(6)  V článku 178 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) ktorýkoľvek podstatný kreditný záväzok dlžníka voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností je viac než 90 dní po termíne splatnosti. Príslušné orgány môžu nahradiť lehotu 90 dní lehotou 180 dní v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie MSP v triede retailových expozícií, ako aj v prípade expozícií voči subjektom verejného sektora. Lehota 180 dní sa neuplatňuje na účely článku 36 ods. 1 písm. m) ani článku 127.“

(7)  Vkladá sa tento článok 469a:

„Článok 469a

Výnimka z odpočtov od položiek vlastného kapitálu Tier 1 pri problémových expozíciách

Odchylne od článku 36 ods. 1 písm. m) inštitúcie od položiek vlastného kapitálu Tier 1 neodpočítavajú uplatniteľnú výšku nedostatočného krytia pri problémových expozíciách, keď expozícia vznikla pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Ak inštitúcia podmienky expozície, ktorá vznikla pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], upraví tak, že dôjde k zvýšeniu expozície inštitúcie voči danému dlžníkovi, expozícia sa považuje za vzniknutú k dátumu, keď sa úprava začala uplatňovať, a prestane podliehať výnimke stanovenej v prvom pododseku.“

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament  Za Radu

predseda          predseda

  • [1]  Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
  • [2]  Ú. v. EÚ C 367, 10.10.2018, s. 43.
  • [3] * Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
  • [4]   Ú. v. EÚ C […], […], p. […].
  • [5]   Ú. v. EÚ C , , s. .
  • [6]   COM(2017) 592 final, 11.10.2017.
  • [7]   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012, Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1.
  • [8]   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013, Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1.

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Minimálne krytie strát pri problémových expozíciách

Referenčné čísla

COM(2018)0134 – C8-0117/2018 – 2018/0060(COD)

Dátum predloženia v EP

13.3.2018

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

16.4.2018

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

JURI

16.4.2018

 

 

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

JURI

27.3.2018

 

 

 

Spravodajcovia

       dátum menovania

Esther de Lange

31.5.2018

Roberto Gualtieri

31.5.2018

 

 

Prerokovanie vo výbore

3.9.2018

20.11.2018

 

 

Dátum prijatia

6.12.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

14

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Sven Giegold, Roberto Gualtieri, Gunnar Hökmark, Wolf Klinz, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Gabriel Mato, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Stanisław Ożóg, Anne Sander, Alfred Sant, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Simona Bonafè, Enrique Calvet Chambon, Herbert Dorfmann, Ashley Fox, Danuta Jazłowiecka, Thomas Mann, Luigi Morgano, Siegfried Mureşan, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Heubuch, Agnes Jongerius, Jude Kirton-Darling, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jeroen Lenaers, Rupert Matthews, Siôn Simon, Adam Szejnfeld, Thomas Waitz

Dátum predloženia

7.12.2018

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

32

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Wolf Klinz, Caroline Nagtegaal, Lieve Wierinck

PPE

Herbert Dorfmann, Markus Ferber, Gunnar Hökmark, Danuta Jazłowiecka, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Esther de Lange, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Fulvio Martusciello, Gabriel Mato, Siegfried Mureşan, Anne Sander, Adam Szejnfeld, Tom Vandenkendelaere

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Simona Bonafè, Giuseppe Ferrandino, Roberto Gualtieri, Agnes Jongerius, Jude Kirton-Darling, Olle Ludvigsson, Luigi Morgano, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Siôn Simon, Paul Tang

14

-

ECR

Ashley Fox, Bernd Lucke, Rupert Matthews, Stanisław Ożóg

EFDD

Bernard Monot, Marco Valli

ENF

Marco Zanni

GUE/NGL

Marisa Matias, Martin Schirdewan, Miguel Viegas

VERTS/ALE

Sven Giegold, Maria Heubuch, Molly Scott Cato, Thomas Waitz

1

0

S&D

Jonás Fernández

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 11. januára 2019
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia