SPRÁVA o správe Komisie o Bosne a Hercegovine za rok 2018

14.12.2018 - (2018/2148(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Cristian Dan Preda

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe Komisie o Bosne a Hercegovine za rok 2018

(2018/2148(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej,

–  so zreteľom na Protokol o úprave Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii, ktorý bol parafovaný 18. júla 2016 a nadobudol platnosť 1. februára 2017,

–  so zreteľom na žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii z 15. februára 2016 a na predloženie odpovedí krajiny na dotazník Komisie z 28. februára 2018,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 19. a 20. júna 2003 o západnom Balkáne a na prílohu k nim s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. októbra 2017 o Bosne a Hercegovine, z 26. júna 2018 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia a z 15. októbra 2018 o Bosne a Hercegovine/operácii EUFOR Althea,

–  so zreteľom na prvé zasadnutie Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktoré sa konalo 5. – 6. novembra 2015, druhé zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktoré sa konalo 10. júla 2017, tretie zasadnutie výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktoré sa konalo 27. marca 2018 a tretie zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktoré sa konalo 13. júla 2018,

–  so zreteľom na berlínsky proces, najmä na závery predsedu zo schôdze vedúcich predstaviteľov londýnskeho samitu o západnom Balkáne z 10. júla 2018, na tri spoločné vyhlásenia podpísané v ten istý deň o regionálnej spolupráci a dobrých susedských vzťahoch, o nezvestných osobách a o vojnových zločinoch a na vyhlásenie o boji proti korupcii, ktoré vydala Bosna a Hercegovina pri tej istej príležitosti,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo Sofie prijaté počas samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a agendu priorít zo Sofie, ktorá je jeho prílohou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. apríla 2018 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2018 (COM(2018)0450) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Bosne a Hercegovine za rok 2018 (SWD(2018)0155),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannesa Hahna z 2. mája 2018 o volebnej reforme v Bosne a Hercegovine v súvislosti s voľbami do entity federácie – snemovne národov,

–  so zreteľom na výsledky volieb, ktoré sa konali 7. októbra 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR zverejnené 8. októbra 2018,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP Mogheriniovej a komisára Hahna z 8. októbra 2018 o voľbách v Bosne a Hercegovine,

–  so zreteľom na spoločné závery dialógu o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom a Tureckom z 25. mája 2018,

–  so zreteľom na miestne vyhlásenie EÚ z 1. júna 2018 o trestnom poriadku Bosny a Hercegoviny,

–  so zreteľom na päťdesiatu tretiu[1] a päťdesiatu štvrtú[2] správu vysokého predstaviteľa pre vykonávanie mierovej dohody týkajúcej sa Bosny a Hercegoviny adresovanú Bezpečnostnej rade OSN z 3. mája 2018, respektíve 31. októbra 2018,

–  so zreteľom na program reforiem pre Bosnu a Hercegovinu na roky 2015 – 2018 prijatý v júli 2015, ako aj koordinačný mechanizmus prijatý Radou ministrov Bosny a Hercegoviny a vládami Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej 23. augusta 2016,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0467/2018),

A.  keďže EÚ podporuje európsku perspektívu Bosny a Hercegoviny a jej územnú celistvosť, zvrchovanosť a jednotu;

B.  keďže žiadosť tejto krajiny o členstvo v EÚ predstavuje strategické rozhodnutie a záväzok napredovať smerom k EÚ;

C.  keďže Komisia pripravuje svoje stanovisko k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ; keďže Bosna a Hercegovina využila mechanizmus koordinácie v oblasti EÚ, vypracovala odpovede na dotazník Komisie a 28. februára 2018 ich predložila; keďže Bosna a Hercegovina prijala 20. júna 2018 viac ako 600 následných otázok, na ktoré doposiaľ nezaslala svoje odpovede;

D.  keďže tempo prijímania reforiem súvisiacich s EÚ sa od polovice roku 2017 viditeľne spomalilo, a to napriek odhodlaniu Bosny a Hercegoviny plniť program reforiem; keďže pristúpenie k EÚ je komplexný proces, ktorý si vyžaduje politickú vôľu, spoločné úsilie všetkých zainteresovaných strán a konsenzus o programe reforiem; keďže pri vykonávaní inštitucionálnych, hospodárskych a sociálnych reforiem treba myslieť v prvom rade na občanov Bosny a Hercegoviny;

E.  keďže všeobecné voľby sa v Bosne a Hercegovine konali 7. októbra 2018; keďže politické strany sa nedokázali zhodnúť na zmenách volebného zákona potrebných na odstránenie právnej medzery vyplývajúcej z rozhodnutia ústavného súdu v prípade Ljubić o voľbe členov snemovne národov federácie; keďže úsilie o vyriešenie tejto záležitosti pod vedením veľvyslancov EÚ a USA v Bosne a Hercegovine a so zapojením Benátskej komisie neprinieslo ovocie;

F.  keďže Bosna a Hercegovina naďalej porušuje Európsky dohovor o ľudských právach, o čom svedčí prípad Sejdić-Finci a súvisiace prípady; keďže Rada poverila Komisiu, aby venovala tejto otázke osobitnú pozornosť pri vypracúvaní stanoviska k žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v Únii; keďže sa preto očakáva, že Komisia vo svojom stanovisku posúdi otázky súvisiace s funkčnosťou, preverí zlučiteľnosť právneho rámca s acquis EÚ a navrhne ústavnoprávne a prípadne ďalšie potrebné reformy; keďže čím viac sa Bosna a Hercegovina priblíži k vstupu do EÚ, tým bude naliehavejšia potreba ústavnoprávnej reformy zameranej na zlepšenie funkčnosti a zaistenie ochrany ľudských práv; keďže politické vedenie krajiny nedokázalo doposiaľ napraviť súvisiace nedostatky v ústave Bosny a Hercegoviny;

G.  keďže v súčasnosti sa nevykonáva 13 rozhodnutí Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny a mnohé ústavné rozhodnutia na úrovni entít (28 vo federácii a 7 v Republike srbskej); keďže vykonávanie rozhodnutí ústavného súdu je základným prvkom právneho štátu;

H.  keďže Bosna a Hercegovina je taktiež signatárom Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Dohovor z Espoo z roku 1991);

I.  keďže v modernej Európe je glorifikovanie osôb odsúdených za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti neprijateľné;

J.  keďže pretrvávajúce problémy v procese zmierenia by sa mali riešiť ráznejšie;

K.  keďže korupcia, a to aj na najvyššej úrovni, je naďalej veľmi rozšírená;

1.  víta predloženie odpovedí Bosny a Hercegoviny na dotazník Komisie; naliehavo vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby na následné otázky, ktoré sú technickejšie, odpovedala včas, transparentne a podrobne, a prispela tým k stanovisku Komisie k žiadosti o členstvo v EÚ;

2.  vyjadruje znepokojenie nad výrazným spomalením tempa reforiem v dôsledku nezhôd medzi stranami a veľmi polarizovanej predvolebnej kampane, ktorá začala veľmi skoro; zdôrazňuje, že deklarovanému záväzku orgánov Bosny a Hercegoviny voči európskej ceste musí zodpovedať dôsledné vykonávanie reforiem vyplývajúcich z programu reforiem a musí sa premietnuť do konkrétnych výsledkov v prospech občanov bez ohľadu na ich etnickú a náboženskú príslušnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že okrem prijatia celoštátnych stratégií v oblasti životného prostredia, rozvoja vidieka a energetiky a niektorých dôležitých reformných opatrení, ako je napríklad novelizácia zákona o spotrebných daniach potrebná na zaistenie financovania z MMF a EBOR, nebol dosiahnutý žiaden podstatný pokrok;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že etnicko-nacionalistická rétorika vyvolávajúca rozbroje opäť dominovala volebnej kampani a je naďalej typickým znakom politickej diskusie v krajine medzi politikmi na všetkých stranách; vyzýva všetkých politických lídrov, aby sa bezodkladne zapojili do vytvárania vlád na všetkých úrovniach, a to konštruktívnou spoluprácou v záujme občanov svojej krajiny; žiada náležité poskytovanie informácií verejnosti o procese integrácie do EÚ, a to aj z toho pohľadu, že ide o projekt zmierenia a rozvoja politickej kultúry na základe kompromisu a vzájomného porozumenia;

4.  konštatuje, že tento volebný cyklus opäť poznamenala segmentácia podľa etnických línií a predvolebná kampaň sa zameriavala najmä na otázky rozdeľujúce spoločnosť spojené s minulosťou, a nie na navrhovanie konkrétnych riešení každodenných problémov občanov; vyjadruje poľutovanie nad nacionalistickou a štvavou predvolebnou rétorikou, ktorá prehlbuje rozdiely medzi tromi štátotvornými národmi; konštatuje, že voľby 7. októbra 2018 poskytovali možnosť politickej súťaže a napriek niektorým nezrovnalostiam boli vo všeobecne dobre zorganizované, a občania Bosny a Hercegoviny si uplatnili svoje demokratické právo pokojne a regulárne; opakuje, že všetky údajné volebné nezrovnalosti treba vyšetriť a čo najjednoznačnejšie odsúdiť a akékoľvek protiprávne činnosti treba trestne stíhať; upozorňuje však na pretrvávajúce nedostatky v demokratickom volebnom procese a očakáva, že sa bezodkladne vykonajú odporúčania OBSE/ODIHR; pripomína, že doposiaľ nebolo vykonané rozhodnutie ústavného súdu z roku 2010 o demokratickom práve občanov Mostaru hlasovať v miestnych voľbách;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa pred voľbami nepodarilo dosiahnuť kompromis v súvislosti so zmenami volebnej legislatívy potrebnej na odstránenie právnej medzery vyplývajúcej z rozhodnutí ústavného súdu v prípade Ljubić o voľbe členov snemovne národov federácie; žiada nájsť prijateľné riešenie, aby sa zabezpečilo plynulé vykonanie výsledkov volieb a náležité fungovanie všetkých štátnych inštitúcií; verí, že ústredná volebná komisia bude svoj mandát vykonávať nezávisle a profesionálne; naliehavo vyzýva všetkých politických predstaviteľov a zvolených poslancov parlamentu, aby preukázali zodpovednosť, vyhýbali sa vyhláseniam, ktoré spochybňujú jednotu štátu, odložili svoje spory a našli kompromisy a riešenia prijateľné pre všetkých; varuje pred zdržaniami a pokusmi blokovať vytváranie orgánov po voľbách, keďže by to neprospievalo záujmom občanov a ani cieľu európskej integrácie; zdôrazňuje, že organizácia volieb, vykonanie ich výsledkov a vytvorenie vlády v súlade s príslušnými právnymi predpismi je základnou črtou dobre fungujúcej demokracie, ako aj požiadavkou, ktorú musí splniť každá krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v Únii;

6.  dôrazne opakuje, že treba urýchlene zostaviť snemovňu národov federácie v súlade s rozhodnutiami Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny, ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení PK/VP Mogheriniovej a komisára Hahna o voľbách v Bosne a Hercegovine;

7.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že otázka demokratického a legitímneho zastúpenia troch štátotvorných národov a všetkých občanov zostáva nevyriešená; naliehavo vyzýva všetky strany, aby našli čo najskôr kompromis, keďže touto otázkou by sa mali čo najskôr zaoberať noví zákonodarcovia, a to aj vykonaním rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Sejdić-Finci a v súvisiacich prípadoch; opakuje, že treba pokračovať v ústavnoprávnych, politických a volebných reformách, ktoré by Bosnu a Hercegovinu premenili na plne funkčný, inkluzívny a fungujúci štát založený na zásadách právneho štátu;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vzhľadom na pokusy zaviesť do pravidiel o hlasovaní Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina blokovanie na etnickom základe, delegáti z Bosny a Hercegoviny sa doposiaľ nedokázali dohodnúť na rokovacom poriadku Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktorý v dôsledku toho už tri roky nezasadol; vyjadruje poľutovanie nad neschopnosťou spolupracovať s Európskym parlamentom, pripomína, že ide o zjavné porušenie záväzkov vyplývajúcich z dohody o stabilizácii a pridružení, a naliehavo žiada všetky strany, aby sa na základe odporúčaní Európskeho parlamentu v tejto veci dohodli na rokovacom poriadku Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina a prijali ho; konštatuje, že fungujúce demokratické inštitúcie vrátane parlamentu sú nevyhnutnou podmienkou pokroku v procese integrácie do EÚ;

9.  vyjadruje znepokojenie nad absenciou systematického posudzovania regulačných vplyvov a verejných konzultácií, nedostatočným monitorovaním a podávaním správ a ich nízkou kvalitou a chýbajúcou formálnou požiadavkou zverejňovať kľúčové vládne dokumenty v oblasti plánovania;

10.  vyzýva na prijatie ďalších nediskriminačných celoštátnych stratégií zohľadňujúcich rodové hľadisko v oblastiach, ako je zamestnanosť a riadenie verejných financií, ktoré umožnia dôsledné vykonávanie reforiem v celej krajine, ako aj prístup k ďalšiemu financovaniu z nástrojov predvstupovej pomoci; s uspokojením konštatuje, že prijatím príslušných stratégií pre celú krajinu sa umožnilo ďalšie financovanie z IPA II v kľúčových oblastiach ako poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, životné prostredie a energetika, a to podľa nedávno revidovaného orientačného strategického dokumentu na obdobie 2014 – 2020; zdôrazňuje, že treba zaistiť lepšiu absorpciu predvstupovej pomoci, a to najmä zlepšením koordinácie darcov a administratívnych kapacít; naliehavo žiada prijatie vnútroštátneho programu aproximácie právnych predpisov krajiny s acquis EÚ, čo je právna požiadavka dohody o stabilizácii a pridružení a nevyhnutná súčasť prípravy na vstup do EÚ;

11.  opätovne vyzýva na prijatie celoštátnej stratégie v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že novelizácia zákona o ombudsmanovi by sa mala prijať čo najskôr, aby sa zabezpečil súlad s parížskymi zásadami; považuje za potrebné, aby Bosna a Hercegovina zaviedla vnútroštátny preventívny mechanizmus na zabránenie mučeniu a zlému zaobchádzaniu a prijala štátny zákon o právach civilistov mučených počas vojny, a to v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami; domnieva sa, že Bosna a Hercegovina by mala vyvinúť väčšie úsilie a zosúladiť podmienky vo väzniciach a v policajných väzobných zariadeniach s medzinárodnými normami; znovu naliehavo žiada úrady v Republike srbskej, aby z ústavy odstránili ustanovenie o treste smrti; opätovne zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nediskriminačný prístup k spravodlivosti v celej krajine využitím harmonizovaného a trvalého systému bezplatnej právnej pomoci; vyzýva príslušné orgány, aby aktívne podporovali európske hodnoty a naďalej presadzovali európsku perspektívu;

12.  vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby prijali konkrétne kroky na zavedenie hľadiska rodovej rovnosti do všetkých politík, vrátane plánu reforiem, a vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným zastúpením žien v rozhodovacích pozíciách, najmä na miestnej úrovni; naliehavo žiada politické strany v Bosne a Hercegovine, aby sa viac snažili zaistiť zastúpenie žien na všetkých úrovniach politického systému;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bosna a Hercegovina porušuje Európsky dohovor o ľudských právach tým, že v prípadoch Sejdić-Finci, Zornić, Pilav a Šlaku nevykonáva rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), čo umožňuje otvorenú diskrimináciu medzi občanmi Bosny a Hercegoviny v zjavnom rozpore s hodnotami a normami EÚ; pripomína, že Komisia by mala pri príprave svojho stanoviska venovať pozornosť tejto otázke; trvá na tom, že vykonaním týchto rozsudkov by sa pomohla vytvoriť fungujúca demokratická spoločnosť; zdôrazňuje, že, ako v prípade každej krajiny uchádzajúcej sa o členstvo v Únii, aj od Bosny a Hercegoviny sa očakáva postupné zosúladenie jej ústavného a právneho systému s požiadavkami acquis EÚ týkajúcimi sa nediskriminácie, a očakáva sa, že vo vhodnom čase sa dosiahne pokrok v týchto základných otázkach; trvá na tom, že vykonanie týchto rozsudkov by nemalo mať vplyv na ďalšie vykonávanie reformného programu a musí viesť k odstráneniu akýchkoľvek obmedzení pasívneho volebného práva na základe etnickej príslušnosti a miesta pobytu, ako aj toho, ak sa občan rozhodne neprihlásiť k žiadnemu zo štátotvorných národov; domnieva sa preto, že ústavnoprávnu reformu by mala sprevádzať volebná reforma; vyzýva politických predstaviteľov, aby sa vyhýbali nacionalistickej rétorike, ktorá vedie k rozdeľovaniu spoločnosti, a aby pokračovali v politickom dialógu a aktivitách, ktoré vedú k spolupráci medzi politickými zástupcami všetkých troch národov a iných;

14.  požaduje účinnejšie opatrenia na boj proti všetkým formám diskriminácie, najmä prijatím celoštátnych stratégií v oblasti ľudských práv a antidiskriminačných stratégií; nabáda na spoluprácu troch národov a ostatných obyvateľov v kultúrnych, náboženských a vzdelávacích otázkach s cieľom preklenovať etnické rozdiely; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v riešení otázky „dve školy pod jednou strechou“ nedošlo k žiadnemu pokroku; naliehavo žiada, aby sa na všetkých úrovniach prijali rozhodné opatrenia s cieľom nájsť systémové riešenia, ktoré zabezpečia inkluzívne a nediskriminačné vzdelávanie pre všetky deti; konštatuje, že pri prijímaní programov a osnov pre celé územie Bosny a Hercegoviny by sa mala rešpektovať kultúrna a jazyková rozmanitosť jednotlivých národov a malo by sa zdôrazňovať vzájomné porozumenie a zmierenie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedostatok zdrojov a koordinácie brzdia vykonávanie akčného plánu pre deti na obdobie 2015 – 2018; víta právne predpisy Bosny a Hercegoviny o starostlivosti v rodinnom prostredí a zdôrazňuje potrebu podporovať ďalšiu deinštitucionalizáciu starostlivosti o deti v celej krajine; požaduje lepší prístup ku vzdelaniu a vhodným sociálnym službám pre deti so zdravotným postihnutím a všeobecnejšie lepší prístup do budov, inštitúcií a k doprave pre osoby so zdravotným postihnutím;

15.  vyzýva na účinnejšie vykonávanie právnych ustanovení týkajúcich sa rovnosti medzi ženami a mužmi, znižovania rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a zlepšovania prístupu žien na trh práce a na boj proti rodovým stereotypom v spoločnosti; berie so znepokojením na vedomie, že nedochádza ku skutočnému vykonávaniu právnych predpisov týkajúcich sa prevencie rodovo podmieneného násilia, najmä domáceho násilia, a ochrany pred ním; poukazuje na potrebu zosúladiť právne predpisy s Istanbulským dohovorom; naliehavo žiada, aby sa dosiahol pokrok s cieľom zabezpečiť rešpektovanie práv osôb so zdravotným postihnutím, a to najmä urýchleným vykonaním príslušných odporúčaní OSN; uznáva kroky prijaté na právnu ochranu LGBTI osôb, ale zdôrazňuje, že treba urobiť viac s cieľom stíhať násilie a trestné činy z nenávisti voči týmto osobám a podporovať ich sociálne začlenenie;

16.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že nedostatočná koordinácia medzi orgánmi na rozličnej úrovni a nedostatok finančných prostriedkov naďalej brzdia účinnú ochranu menšín a zraniteľných skupín, najmä Rómov; požaduje prijatie ďalších krokov na posilnenie ochrany menšinových práv; berie so znepokojením na vedomie, že výsledky prieskumu z roku 2017 o marginalizovaných Rómoch v Bosne a Hercegovine preukazujú, že Rómovia majú obmedzený prístup k príležitostiam vo všetkých aspektoch ľudského rozvoja; odsudzuje stigmatizáciu a sociálne vylúčenie Rómov; vyzýva orgány, aby si pripomínali obete rómskeho holokaustu, aby 2. august vyhlásili za Európsky deň pamiatky rómskych obetí holokaustu a aby rómske obete zaradili do spomienkovej akcie, ktorá sa koná 27. januára na pripomenutie Dňa pamiatky obetí holokaustu; víta prijatie revidovaného akčného plánu pre oblasť bývania, zamestnanosti a zdravotnej starostlivosti Rómov na obdobie 2017 – 2020; trvá na tom, aby sa prijali opatrenia na ďalšie zlepšenie vzdelávania, miery zamestnanosti, zdravia, bývania a životných podmienok Rómov a iných menšín, s dôrazom na zlepšovanie a plnohodnotné vykonávanie príslušných politických a legislatívnych rámcov; vyjadruje znepokojenie nad nízkym zastúpením príslušníkov národnostných menšín v politickom a verejnom živote;

17.  berie na vedomie, že vďaka finančnej podpore Európskej komisie sa Bosna a Hercegovina zapojila v roku 2018 do hodnotenia PISA, ktoré vykonáva OECD; vyjadruje blahoželanie vzdelávacím inštitúciám Bosny a Hercegoviny (zodpovedným ministerstvám a inštitúciám na úrovni kantónov, entít a na celoštátnej úrovni, ako aj v dištrikte Brčko) za spoluprácu a ochotu spoločne pracovať; naliehavo žiada budúce vlády na všetkých úrovniach, aby využili výsledky testovania, ktorých zverejnenie sa očakáva v roku 2019, na konštruktívnu diskusiu o školských reformách, ako aj na ich realizáciu s cieľom zvýšiť kvalitu vzdelávania;

18.  žiada vykonanie komplexnej reformy systémov sociálnej ochrany tým, že sa odstránia diskriminačné praktiky v súlade so záväzkami v oblasti ľudských práv a zaistia sa minimálne normy ochrany najzraniteľnejšieho obyvateľstva, a to aj odstránením medzier v právnych predpisoch, ktoré niektorým deťom bránia v získaní zdravotného poistenia; vyzýva príslušné inštitúcie v Bosne a Hercegovine, aby posilnili koordináciu a spoluprácu v oblasti monitorovania práv detí, a to aj vytvorím komplexného mechanizmu zberu údajov o právach detí v Bosne a Hercegovine;

19.  konštatuje, že Bosna a Hercegovina je aj naďalej krajinou pôvodu, tranzitnou krajinou a cieľovým miestom pre obchodovanie s ľuďmi; vyzýva na zlepšenie riadenia hraníc a posilnenie špecializovaných vyšetrovacích jednotiek zameraných na obchodovanie s ľuďmi v záujme účinného boja proti prevádzačom;

20.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnými vzdelávacími a hospodárskymi reformami, ktoré sú príčinou vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí a ekonomickej emigrácie, ako aj nad nedostatkom adekvátnych politík a investícií do detí a mladých ľudí; naliehavo vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby sa zamerala na vysokú rodovú nerovnováhu v miere účasti na trhu práce a na vylúčenie mladých ľudí z menšinových skupín z opatrení v oblasti vzdelávania a zamestnanosti; žiada omnoho aktívnejšiu a systematickejšiu politiku voči mládeži Bosny a Hercegoviny, ktorá by sa mala zameriavať na posilnenie postavenia mladých ľudí v krajine; nabáda v tejto súvislosti Bosnu a Hercegovinu, aby vytvorila samostatný rámec a zabezpečila plnohodnotné fungovanie komisie na koordináciu záležitostí mládeže v rámci Ministerstva pre občianske záležitosti Bosny a Hercegoviny;

21.  požaduje, aby sa stratégie a právne predpisy týkajúce sa práv osôb patriacich k menšinovým skupinám a ich ochrana plne vykonávali a podporovali z verejných prostriedkov;

22.  vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby garantovala právo vlastniť majetok; poukazuje na to, že neexistuje komplexný legislatívny rámec riešenia reštitučných nárokov, a nabáda príslušné orgány, aby začali dialóg so zainteresovanými stranami o otázkach, ktoré sa týkajú reštitúcie zhabaného majetku alebo odškodnenia v tejto súvislosti;

23.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v oblasti slobody prejavu a nezávislosti médií; jednoznačne odmieta pretrvávajúce pokusy o vyvíjanie politického a finančného nátlaku na médiá; odsudzuje opakované prípady zastrašovania, vyhrážania sa smrťou a verbálnych a fyzických útokov na novinárov, najmä investigatívnych novinárov, ktorí píšu o vojnových zločinoch, ktorých páchatelia neboli stíhaní; vyzýva orgány, aby zhromažďovali údaje o týchto prípadoch, zabezpečili rýchle vyšetrovanie a stíhanie páchateľov a podporovali prostredie, ktoré vedie k slobode prejavu; poukazuje na potrebu posilniť finančnú stabilitu a politickú neutralitu telekomunikačnej regulačnej agentúry; opätovne vyzýva na zabezpečenie nezávislosti a udržateľného financovania verejnoprávnych vysielateľov, ako aj dostupnosti obsahu vo všetkých úradných jazykoch; žiada, aby sa viac pozornosti venovalo pracovným podmienkam novinárov v celom odvetví; vyjadruje znepokojenie nad netransparentnosťou vlastníctva médií a opakuje svoju výzvu, aby sa prijatím primeraného legislatívneho rámca zaistila plnohodnotná transparentnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že z dôvodu politickej obštrukcie nemohlo byť zriadené funkčné verejné vysielanie; opakuje svoju výzvu, aby sa zabezpečila pluralita médií, a zdôrazňuje, že výroba a vysielanie televízneho a rozhlasového obsahu vo všetkých úradných jazykoch Bosny a Hercegoviny by prispeli k ochrane kultúrnej rozmanitosti v krajine; zdôrazňuje, že tak, ako v prípade iných krajín v tomto regióne, aj v Bosne a Hercegovine pretrvávajú obavy týkajúce sa politického využívania médií, a to buď priamo politickými aktérmi, alebo podnikateľmi, ktorí sa pokúšajú uplatňovať politický vplyv;

24.  víta úsilie zamerané na podporu zmierenia, vzájomného rešpektu a náboženskej tolerancie v krajine, a to aj úsilie medzináboženskej rady Bosny a Hercegoviny; vyjadruje poľutovanie nad opätovne sa vyskytujúcimi prípadmi diskriminácie z náboženských dôvodov, ako aj incidentmi, ktorých terčom sú miesta s náboženským významom; chváli a podporuje tých, ktorí bojujú za slobodu prejavu, proti nenávistným prejavom a náboženskej nenávisti a ktorí podporujú začleňovanie; odmieta vyvolávanie strachu z iných a vyzýva orgány, aby vo všetkých takýchto prípadoch rýchlo a dôsledne reagovali;

25.  víta prijatie strategického rámca pre reformu verejnej správy v Bosne a Hercegovine na obdobie 2018 – 2022 a žiada jeho rýchle vykonávanie; opätovne upozorňuje na roztrieštenosť a spolitizovanie systému tvorby politík v Bosne a Hercegovine a zdôrazňuje potrebu reformy ústavného rámca v súlade s najprísnejšími normami ľudských práv a slobôd, ako aj potrebu zlepšiť kvalitu, ucelenosť a finančnú dostupnosť verejných politík v celej krajine; vyzýva na prijatie celoštátnej stratégie riadenia verejných financií a zvýšenie transparentnosti rozpočtu v Bosne a Hercegovine, ako aj na posilnenie mechanizmov na predchádzanie neefektívnosti a plytvaniu verejných zdrojov, a to aj v oblasti verejného obstarávania; žiada najmä, aby sa podnikli kroky na zníženie rizika spolitizovania štátnej služby tým, že sa zavedie účinný systém riadenia ľudských zdrojov na všetkých administratívnych úrovniach, ako aj normalizáciou postupov štátnej služby na všetkých úrovniach verejnej správy, najmä medzi federálnou a kantonálnou úrovňou federácie;

26.  uznáva, že sa dosiahol určitý pokrok pri vytváraní inštitucionálnych mechanizmov spolupráce medzi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti (OOS) a pri zabezpečovaní verejného financovania OOS; opätovne vyzýva na prijatie strategického rámca spolupráce s občianskou spoločnosťou na všetkých úrovniach riadenia, na väčšiu transparentnosť pri prijímaní verejných rozhodnutí a na väčšie úsilie s cieľom dosiahnuť verejnú kontrolu činnosti vlád; okrem toho zdôrazňuje potrebu zvýšiť zapojenie občianskej spoločnosti do plánovania, monitorovania a vykonávania podporných programov EÚ; naliehavo žiada príslušné orgány, aby uskutočnili účinný dialóg, ktorý by mohol vyústiť do legislatívnych iniciatív a iniciatív v oblasti budovania kapacít, ktoré by posilnili kapacity sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti; zdôrazňuje potrebu sprístupniť verejné financovanie pre OOS v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu, vrátane kontrolných orgánov a lobistických organizácií, ako aj pre lokálne združenia;

27.  naďalej vyjadruje obavy z rozsiahlej korupcie v Bosne a Hercegovine a z pretrvávajúcej priepasti medzi deklarovanou politickou vôľou bojovať proti nej a nedostatkom konkrétnych výsledkov; zdôrazňuje, že doposiaľ neboli vyšetrené žiadne prípady vysoko postavených osôb a že právny a inštitucionálny rámec na boj proti systémovej korupcii v oblastiach, ako je financovanie politických strán, verejné obstarávanie, konflikt záujmov a majetkové priznanie, je slabý a neprimeraný; žiada, aby sa podnikli kroky na zlepšenie právneho a inštitucionálneho protikorupčného rámca v súlade s európskymi normami lepším zosúladením akčných plánov prijatých na rôznych úrovniach, uplatňovaním existujúcich stratégií a posilnením spolupráce medzi orgánmi na prevenciu korupcie a s protikorupčnou agentúrou;

28.  domnieva sa, že je potrebné ďalšie úsilie s cieľom posilniť boj proti všeobecne rozšírenej korupcii; naliehavo žiada, aby sa podnikli kroky na výrazné zlepšenie výsledkov v oblasti prevencie a potláčania korupcie vrátane opatrení na zavedenie účinných a odstrašujúcich sankcií a zabavenia majetku získaného trestnou činnosťou; zdôrazňuje potrebu budovať kapacity na boj proti hospodárskym trestným činom, finančným trestným činom a trestným činom súvisiacim s verejným obstarávaním a ich vyšetrovanie; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať vykonávaniu účinných kontrol financovania politických strán a volebných kampaní a zlepšeniu prístupu verejnosti k majetkovým priznaniam verejných činiteľov, vrátane tých, ktorí kandidujú vo voľbách, a dohľadu nad nimi; žiada, aby boli vykonané odporúčania GRECO, najmä tie, ktoré sa týkajú financovania politických strán a konfliktu záujmov; považuje za nevyhnutné, aby Bosna a Hercegovina prijala zákon o konflikte záujmov v súlade s európskymi a medzinárodnými normami; naliehavo žiada Bosnu a Hercegovinu, aby posúdila aktuálny protikorupčný právny rámec a následne prijala jednotnú stratégiu riešenia zistených medzier a nedostatkov v súlade s medzinárodnými a európskymi normami;

29.  víta prijatie akčného plánu na vykonávanie stratégie v oblasti reformy justície na roky 2014 – 2018 v marci 2017 a vytvorenie potrebných štruktúr na podávanie správ a monitorovanie; poukazuje na potrebu rozhodných krokov v súvislosti s jeho vykonávaním; vyjadruje znepokojenie nad neustálymi politicky motivovanými hrozbami proti súdnictvu; opätovne zdôrazňuje potrebu posilniť nezávislosť súdnictva, okrem iného od politického vplyvu, ako aj jeho nestrannosť, profesionalitu, účinnosť a zodpovednosť; víta podrobný akčný plán prijatý s cieľom vykonať odporúčania Európskej komisie k otázkam, ktoré sú v kompetencii Vysokej rady pre sudcov a prokuratúru, zamerané na posilnenie opatrení týkajúcich sa menovania, disciplíny a integrity v oblasti súdnictva, a to aj prostredníctvom kvalitnejších majetkových priznaní; naliehavo požaduje urýchlené prijatie a vykonanie súvisiacich legislatívnych aktov; zdôrazňuje, že treba zrevidovať zákon o Vysokej rade pre sudcov a prokuratúru na základe odporúčaní Komisie a stanoviska Benátskej komisie; vyzýva na štandardizáciu trestného zákonníka pre prípady vojnových zločinov a zdôrazňuje význam posudzovania rodovej rovnosti v rámci prebiehajúcej reformy súdnictva;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že orgány na všetkých úrovniach naďalej ignorujú alebo odmietajú záväzné rozhodnutia súdov, a to aj najvyššej inštancie, a pripomína, že takýto postup je závažným spochybnením právneho štátu;

31.  víta ďalšie zníženie počtu nevyriešených prípadov vojnových zločinov, pretrvávajúci pozitívny trend v trestnom stíhaní vojnových zločinov zahŕňajúcich sexuálne násilie a zlepšenia v oblasti podpory poskytovanej obetiam a svedkom na súdoch; naliehavo vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby zharmonizovali právne predpisy o civilných obetiach vojny tak, aby zahŕňali aj obete sexuálneho násilia, aby sa prestalo medzi jednotlivými entitami diskriminovať v oblasti štatútu a prístupu k reparáciám; žiada okamžitú zmenu národnej stratégie týkajúcej sa vojnových zločinov s cieľom zabezpečiť efektívnejšie rozdeľovanie prípadov medzi rôznymi úrovňami riadenia spolu s novými kritériami a lehotami na vybavenie najzložitejších prípadov;

32.  konštatuje, že naďalej chýba komplexná stratégia pre oblasť spravodlivosti v prechodnom období, ako aj solídny mechanizmus odškodňovania za prípady hrubého porušovania ľudských práv počas vojny v celej krajine, a to aj pre obete sexuálneho násilia; žiada prijatie zákona o obetiach mučenia v Bosne a Hercegovine, stratégie pre spravodlivosť v prechodnom období a programu pre obete sexuálneho násilia, ako aj vytvorenie osobitného fondu na odškodňovanie obetí znásilnenia, mučenia a zneužívania počas vojny a požaduje vytvorenie primeraných mechanizmov na odškodňovanie civilných obetí vojny zahŕňajúcich reštitúciu, odškodnenie, rehabilitáciu, reparáciu a záruky neopakovania;

33.  opätovne zdôrazňuje, že podporuje iniciatívu zriadiť regionálnu komisiu poverenú zistením faktov o všetkých obetiach vojnových zločinov a iných prípadov závažného porušovania ľudských práv spáchaných v bývalej Juhoslávii (ďalej len „regionálna komisia“); zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vedúci predstavitelia Bosny a Hercegoviny s plnou vážnosťou zapojili do jej zriadenia; zdôrazňuje význam tohto procesu, ako aj to, že treba, aby sa do tohto procesu aktívne zapojili všetci regionálni politickí lídri, aby mohla regionálna komisia začať svoju činnosť bez ďalšieho zdržania; upozorňuje na návrh akčného plánu s jasnými dátumami a referenčnými hodnotami, ktorý vypracovala koalícia pre regionálnu komisiu;

34.  odsudzuje akékoľvek oslavovanie osôb odsúdených za najťažšie zločiny proti ľudskosti; naliehavo požaduje, aby sa podporoval rešpekt voči obetiam vojnových zločinov a zmierenie; pripomína všetkým politickým predstaviteľom a inštitúciám v Bosne a Hercegovine, že majú povinnosť posudzovať vojnové udalosti objektívne, v záujme pravdy, zmierenia a mierovej budúcnosti, a nezneužívať justíciu na politické účely; zdôrazňuje, že trestné stíhanie vojnových zločinov musí byť založené na koncepcii nezávislosti justície a nesmie sa zneužívať na politické ciele v každodennom politickom boji, nesmie skĺzať do historického revizionizmu a ani prehlbovať rozdiely v spoločnosti; berie s poľutovaním na vedomie rozhodnutie národného zhromaždenia Republiky srbskej o odvolaní svojej podpory správe komisie pre Srebrenicu z roku 2004 a odsudzuje vyhlásenia zo všetkých strán oslavujúce vojnových zločincov;

35.  zdôrazňuje, že hoci sa dosiahol významný pokrok, dôsledkom sexuálneho násilia a traume z obdobia 1992 – 1995 ešte stále treba v Bosne a Hercegovine venovať náležitú pozornosť; zdôrazňuje, že treba zaistiť, aby ženy aj muži, ktorí sa stali obeťou takéhoto násilia, vrátane detí, ktoré sa v tejto súvislosti narodili, mali plnohodnotný prístup ku starostlivosti, podpore a spravodlivosti prostredníctvom komplexných reparácií, vrátane rehabilitácie a zmierňovania stigmatizácie obetí, ktoré prežili takéto sexuálne násilie súvisiace s konfliktom;

36.  uznáva, že sa dosiahol určitý, hoci stále nedostatočný pokrok pri vykonávaní prílohy VII k Daytonskej mierovej dohode o utečencoch a vnútorne vysídlených osobách; berie na vedomie pomalý pokrok pri riešení neustále vysokého počtu vnútorne vysídlených osôb, navrátilcov z menšín, utečencov a nezvestných osôb; vyzýva príslušné orgány, aby nadviazali intenzívnu spoluprácu medzi obomi entitami a aby si v plnej miere vymieňali všetky relevantné vojenské a spravodajské údaje s cieľom identifikovať osoby, ktoré sú v dôsledku vojny naďalej nezvestné; víta nedávne iniciatívy zamerané na posilnenie regionálnej spolupráce s cieľom vyriešiť problém nezvestných osôb a vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby sa zapojili do tohto procesu; podčiarkuje význam zhromažďovania údajov o navrátilcoch; odsudzuje prípady útokov voči majetku a konštatuje, že úspech politiky Bosny a Hercegoviny v oblasti navrátilcov pomôže pri dosiahnutí zmierenia;

37.  žiada vykonať ďalšie opatrenia a konkrétne programy týkajúce sa trvalého návratu utečencov, prístupu ku zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu, sociálnej ochrany, bezpečnosti a vzdelania, ako aj to, aby sa značná pozornosť venovala odškodneniu za majetok, ktorý sa nedá vrátiť; naliehavo v tejto súvislosti požaduje obnoviť činnosť komisie pre nároky vysídlených osôb a utečencov v oblasti nehnuteľností;

38.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že krajine aj naďalej spôsobujú problémy nášľapné míny, ktoré sa vyskytujú asi na 2,2 % jej celkovej rozlohy a priamo ovplyvňujú bezpečnosť viac než 540 000 obyvateľov; víta neustálu podporu EÚ venovanú odstraňovaniu mín a vyjadruje uznanie odmínovacej brigáde ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny za jej vynikajúcu prácu; berie so znepokojením na vedomie nedostatok moderných odmínovacích technológií, ktorý môže spôsobiť pokles rozsahu ročne vyčisteného územia zo súčasných 3 km² na menej než 1 km² do roku 2020; naliehavo preto žiada členské štáty, aby odmínovaciu brigádu náležite vybavili potrebnými prostriedkami a zariadením;

39.  víta prijatie stratégie na boj proti organizovanému zločinu na roky 2017 – 2020 a pokrok pri vykonávaní akčných plánov v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; vyzýva na zvýšenie úsilia s cieľom dosiahnuť výsledky v oblasti vyšetrovania, stíhania a konečného odsúdenia páchateľov a konfiškácie príjmov organizovaného zločinu; víta dlho očakávané prijatie potrebných zmien trestného poriadku poslaneckou snemovňou Bosny a Hercegoviny 17. septembra 2018, ktoré sú zásadne dôležité pre to, aby inštitúcie právneho štátu mohli viesť citlivé vyšetrovania a spolupracovať s medzinárodnými agentúrami na presadzovanie práva, a vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala uvádzanie týchto zmien do platnosti; zdôrazňuje, že zosúladenie zákona o spravodajsko-bezpečnostnej agentúre s európskymi a medzinárodnými normami by malo byť pre príslušné orgány aj naďalej vysokou prioritou; oceňuje, že Bosna a Hercegovina bola odstránená zo zoznamu „vysokorizikových tretích krajín so štrukturálnymi nedostatkami v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu“ Finančnej akčnej skupiny (FATF), a požaduje ďalšie úsilie, aby bola odstránená zo zoznamu vysokorizikových krajín EÚ;

40.  vyzýva na pokračovanie úsilia v boji proti radikalizácii a požaduje ďalšie opatrenia na identifikáciu, prevenciu a komplexné riešenie otázky zahraničných bojovníkov, vrátane nelegálneho obchodu so zbraňami, a na odhaľovanie peňazí určených na ďalšiu radikalizáciu; nabáda príslušné orgány, aby aj ďalej zvyšovali kapacity Bosny a Hercegoviny v oblasti boja proti terorizmu lepšou koordináciou, spoluprácou a výmenou trestnoprávnych spravodajských informácií, predchádzaním radikalizácii a deradikalizačnými programami; vyzýva príslušné orgány, aby vytvorili stratégiu boja proti počítačovej kriminalite a podobným bezpečnostným hrozbám; pripomína potrebu užšej spolupráce v oblasti riadenia hraníc so susednými krajinami;

41.  vyjadruje uznanie orgánom Bosny a Hercegoviny za úsilie nepúšťať občanov Bosny a Hercegoviny na zahraničné bojiská a naliehavo žiada príslušné orgány, aby zahraničným teroristickým bojovníkom ukladali primerané tresty a riadili ich následné opätovné začlenenie do spoločnosti; berie so znepokojením na vedomie, že na niektorých miestach v krajine boli zaznamenané radikalizačné bunky;

42.  berie so znepokojením na vedomie rastúci počet migrantov prichádzajúcich v poslednej dobe do Bosny a Hercegoviny, ako aj nedostatočnú koordináciu medzi jednotlivými vládnymi úrovňami v reakcii na túto situáciu; domnieva sa, že otázka migrácie by sa nemala politizovať; víta humanitárnu pomoc EÚ na riešenie rastúcich potrieb utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov v krajine a tiež prijatie osobitného opatrenia (v hodnote 6 miliónov EUR) 10. augusta 2018 na podporu Bosny a Hercegoviny pri riadení migračných tokov; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť rodové hľadisko humanitárnej pomoci a vplyv utečeneckých táborov na hostiteľské komunity; domnieva sa, že túto spoločnú výzvu možno vyriešiť len v spolupráci so susednými krajinami a EÚ;

43.  vyzýva na prijatie nového súboru reforiem so zameraním na EÚ ihneď po vytvorení nových orgánov v Bosne a Hercegovine s cieľom pokračovať v reformnom procese a na ceste k európskej integrácii krajiny; trvá na tom, že finančná podpora EÚ by sa mala poskytovať na základe splnenia určitých podmienok a EÚ by mala vytvoriť akčné plány a monitorovacie rámce v súlade s 20 zásadami Európskeho piliera sociálnych práv s cieľom zaviesť „novú posilnenú sociálnu dimenziu“, ako sa uvádza v stratégii pre západný Balkán z roku 2018; uznáva, že Bosna a Hercegovina dosiahla určitý pokrok v oblasti hospodárskeho rozvoja a konkurencieschopnosti, avšak poznamenáva, že krajina je ešte stále len v ranom štádiu vytvárania fungujúceho trhového hospodárstva; je pevne presvedčený, že napredovanie sociálno-ekonomických reforiem s náležitým zapojením sociálnych partnerov by malo byť po voľbách vysokou prioritou v záujme zlepšenia životných podmienok v krajine; berie na vedomie veľmi obmedzený pokrok v sociálnej oblasti; zdôrazňuje, že treba posilniť základné hospodárske ukazovatele, ako je rast, zamestnanosť a boj proti neformálnej ekonomike; poukazuje na význam reštrukturalizácie verejného sektora, vrátane verejných podnikov, ďalšieho obmedzenia neformálnej ekonomiky a súvisiacej fiškálnej záťaže v súvislosti s prácou, zlepšenia podnikateľského prostredia (aj vytvorením jednotného hospodárskeho priestoru), posilnenia takého využívania verejných financií, ktoré je zamerané na podporu rastu, a to najmä dôrazom na strednodobé potreby ako infraštruktúra a vzdelávanie, a včasného poskytovania komplexných štatistických údajov v súlade s európskymi a medzinárodnými normami;

44.  berie na vedomie pomalý pokrok v oblasti ochrany životného prostredia a klímy; pripomína, že v celej krajine treba zosúladiť právne predpisy v oblasti životného prostredia s acquis EÚ a zabezpečiť ich účinné a štruktúrované vykonávanie v súlade s normami EÚ a s celoštátnou stratégiou environmentálnej aproximácie; opätovne zdôrazňuje, že v súlade s environmentálnou politikou EÚ sa treba urýchlene zamerať na cezhraničné znečisťovanie ovzdušia spôsobené ropnou rafinériou v Brode; zdôrazňuje, že Bosna a Hercegovina musí v plnej miere splniť svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice a protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení, prinajmenšom pokiaľ ide o povodie rieky Neretva a lokalitu Trebišnjica; zdôrazňuje, že plánovanie a výstavba vodných elektrární a príslušných projektov musí byť v súlade s medzinárodnými a európskymi environmentálnymi právnymi predpismi vrátane smernice o vtáctve, smernice o biotopoch a smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné predchádzať akýmkoľvek negatívnym vplyvom na oblasti s vysokou prírodnou hodnotou, a to kvalitnejším posudzovaním vplyvov na životné prostredie a zaručením účasti verejnosti a konzultácií s občianskou spoločnosťou v príslušných projektoch;

45.  konštatuje, že trh s elektrinou a plynom je naďalej rozdrobený a dominujú mu pôvodné kľúčové spoločnosti; naliehavo žiada orgány Bosny a Hercegoviny, aby ďalej rozvíjali dopravnú a energetickú infraštruktúru krajiny a urýchlene vytvorili funkčné energetické a dopravné reťazce; vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby využívala nový balík EÚ na rozvoj regionálnej prepojenosti a aby pracovala na dokončení regionálneho energetického trhu v súlade so svojimi záväzkami v oblasti klímy; zasadzuje sa za pokračovanie v investíciách do projektov v oblasti infraštruktúry, ktoré zlepšia dopravné prepojenia v rámci Bosny a Hercegoviny a so susednými krajinami; žiada, aby sa pri výbere dodávateľov dodržiavali pravidlá verejných súťaží a zásada transparentnosti s cieľom predchádzať zneužívaniu právomocí a korupcii a zaručiť výber najlepších ponúk; vyjadruje podporu návrhu na zníženie roamingových poplatkov v krajinách západného Balkánu;

46.  víta konštruktívne a stabilné bilaterálne vzťahy Bosny a Hercegoviny, ako aj podpísanie viacerých bilaterálnych dohôd s jej susednými štátmi; vyzýva na posilňovanie dobrých susedských vzťahov s krajinami v tomto regióne a na ďalšie úsilie s cieľom uzavrieť všetky nevyriešené bilaterálne spory vrátane vymedzenia hraníc so Srbskom a Chorvátskom, a to aj s cieľom postúpiť vpred na ceste k členstvu v európskych organizáciách;

47.  víta zahraničnopolitickú stratégiu Bosny a Hercegoviny na obdobie 2018 – 2023 prijatú predsedníctvom Bosny a Hercegoviny, v ktorej sa jasne uvádza, že členstvo v EÚ je jedným z hlavných strategických cieľov krajiny; vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera súladu s vyhláseniami EÚ a rozhodnutiami Rady v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) poklesla v roku 2017 na 61 %; zdôrazňuje potrebu výsledkov, pokiaľ ide o postupné zosúladenie so SZBP, a vyzýva na podstatné zlepšenie v tejto oblasti, ktorá je jedným so základných prvkov členstva v EÚ; dôrazne vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby konala v súlade s rozhodnutiami Rady, ktorými sa v kontexte protiprávnej anexie Krymu Ruskom a udalostí na východnej Ukrajine zavádzajú sankcie EÚ, a vyjadruje poľutovanie nad zámernou neochotou niektorých politických predstaviteľov spolupracovať v tejto súvislosti;

48.  berie na vedomie zvyšujúci sa vplyv zahraničných mocností v Bosne a Hercegovine a vyjadruje pevné presvedčenie, že silnejšia angažovanosť EÚ je aj naďalej najlepším spôsobom, ako zaistiť pokrok pri dosahovaní európskych hodnôt, stability a prosperity v tejto krajine; víta pokračovanie operácie EUFOR Althea v krajine, ktorá pomáha pri budovaní kapacít a výcviku ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny a zároveň prispieva k odstrašujúcemu potenciálu v záujme podpory bezpečného a chráneného prostredia; víta rozšírenie mandátu EUFOR Bezpečnostnou radou OSN do novembra 2019;

49.  naliehavo žiada príslušné orgány, aby v oblasti energetiky a zmeny klímy zaistili striktný súlad s európskymi a medzinárodnými normami a politickými cieľmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že úsilie krajiny bojovať proti zmene klímy zostáva na deklaratívnej úrovni a zároveň sa prijímajú rozhodnutia o plánovaní nových uhoľných tepelných elektrární; vyzýva preto na zrušenie projektov a plánov vodných elektrární, ktoré poškodzujú prírodu, nesúhlasí s nimi miestne obyvateľstvo, sú v rozpore s miestnymi alebo regionálnymi územnými plánmi a prospech z nich majú len investori;

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, predsedníctvu Bosny a Hercegoviny, Rade ministrov Bosny a Hercegoviny, Parlamentnému zhromaždeniu Bosny a Hercegoviny, vládam a parlamentom Federácie Bosny a Hercegoviny, Republiky srbskej a dištriktu Brčko a vládam desiatich kantónov.

• [1]  S/2018/416, 3. 5. 2018.
• [2]  S/2018/974, 31. 10. 2018.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	6.12.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	33 7 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Petras Auštrevičius, Elmar Brok, Klaus Buchner, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Georgios Epitideios, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule-Pēterse, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Wajid Khan, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Andrejs Mamikins, David McAllister, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Alojz Peterle, Tonino Picula, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Alyn Smith, Jordi Solé, László Tőkés, Anders Primdahl Vistisen
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Asim Ademov, Tanja Fajon, Antonio López-Istúriz White, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke, Željana Zovko
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	John Howarth, Miroslav Mikolášik, Thomas Waitz, Bogdan Andrzej Zdrojewski

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

33	+
ALDE	Petras Auštrevičius, Iveta Grigule-Pēterse, Ilhan Kyuchyuk, Jozo Radoš
ECR	Anders Primdahl Vistisen
EFDD	Aymeric Chauprade
PPE	Asim Ademov, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Miroslav Mikolášik, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, László Tőkés, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Željana Zovko
S&D	Tanja Fajon, Eugen Freund, John Howarth, Wajid Khan, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Janusz Zemke

7	-
NI	Georgios Epitideios
S&D	Tonino Picula
VERTS/ALE	Klaus Buchner, Barbara Lochbihler, Alyn Smith, Jordi Solé, Thomas Waitz

2	0
GUE/NGL	Javier Couso Permuy, Marie-Christine Vergiat

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania