Postup : 2018/2088(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0019/2019

Predkladané texty :

A8-0019/2019

Rozpravy :

PV 11/02/2019 - 21
CRE 11/02/2019 - 21

Hlasovanie :

PV 12/02/2019 - 9.20
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0081

SPRÁVA     
PDF 359kWORD 120k
30.1.2019
PE 630.525v04-00 A8-0019/2019

o komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky

(2018/2088(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca: Ashley Fox

Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):Dita Charanzová, Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Mady Delvaux, Výbor pre právne veci

Michał Boni, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky

((2018/2088(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2017 o digitalizácii európskeho priemyslu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2018 o autonómnych zbraňových systémoch(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o rovnosti jazykov v digitálnom veku(4),

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 6. júna 2018, ktorým sa stanovuje program Digitálna Európa na obdobie 2021 – 2027 (COM(2018)0434),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2018/1488 z 28. septembra 2018, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0019/2019),

A.  keďže transparentne a eticky využívaná umelá inteligencia a robotika majú potenciál obohatiť naše životy a rozšíriť naše spôsobilosti, a to vo vzťahu k jednotlivcom, ako aj pokiaľ ide o spoločné blaho;

B.  keďže umelá inteligencia sa rýchlo rozvíja a je už niekoľko rokov súčasťou nášho každodenného života; keďže umelá inteligencia a robotika podporujú inovácie, vedú k novým obchodným modelom a zohrávajú kľúčovú úlohu pri transformácii našich spoločností a digitalizácii našich hospodárstiev v mnohých odvetviach, ako je priemysel, zdravotná starostlivosť, stavebníctvo a doprava;

C.  keďže rastúca integrácia robotiky do ľudských systémov si vyžaduje rozhodné politické vedenie, pokiaľ ide o to, ako maximalizovať výhody a minimalizovať riziká pre spoločnosť a zabezpečiť bezpečný, spravodlivý rozvoj umelej inteligencie;

D.  keďže umelá inteligencia je jednou zo strategických technológií pre 21. storočie v celosvetovom i európskom meradle a prináša pozitívnu zmenu pre európske hospodárstvo, ktorá umožňuje inováciu, produktivitu, konkurencieschopnosť a blahobyt;

E.  keďže približne štvrtinu všetkých priemyselných robotov a polovicu všetkých robotov v odborných službách vo svete vyrábajú európske spoločnosti, a keďže EÚ preto už má dôležité aktíva, na ktorých by mala založiť svoju európsku priemyselnú politiku;

F.  keďže umelá inteligencia a robotika majú potenciál pretvoriť viaceré odvetvia a zvýšiť efektívnosť výroby a zároveň zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a MSP na celosvetovej úrovni; keďže dostupnosť rozsiahlych súborov údajov a testovacích a experimentálnych zariadení má veľký význam pre rozvoj umelej inteligencie;

G.  keďže spoločným prístupom sa uľahčí rozvoj technológií umelej inteligencie v prospech spoločnosti a zároveň sa budú riešiť výzvy, ktoré tieto technológie prinášajú, s cieľom podporiť inovácie, zlepšiť kvalitu produktov a služieb podporovaných umelou inteligenciou, zlepšiť skúsenosti spotrebiteľov a dôveru v technológie v oblasti umelej inteligencie a robotiku a zabrániť fragmentácii vnútorného trhu;

H.  keďže výkonnosť výpočtovej techniky sa musí udržať na poprednej úrovni v Únii, ktorá by mala poskytovať príležitosti pre dodávateľské odvetvie EÚ a zvyšovať svoju účinnosť pri transformácii technologického vývoja na produkty a služby orientované na dopyt, ktorých hnacím motorom sú aplikácie, čo povedie k ich rozsiahlemu zavádzaniu do nových aplikácií založených na umelej inteligencii;

I.  keďže je naliehavo potrebný koordinovaný prístup na európskej úrovni, aby EÚ bola schopná súťažiť s masívnymi investíciami, ktoré uskutočnili tretie krajiny, najmä USA a Čína;

J.  keďže 25. apríla 2018(6) sa Komisia zaviazala navrhnúť európsky prístup k umelej inteligencii vypracovaním návrhov usmernení týkajúcich sa umelej inteligencie v spolupráci so zainteresovanými stranami v rámci aliancie pre umelú inteligenciu, skupiny expertov v oblasti umelej inteligencie, s cieľom podporiť aplikácie a podniky v Európe, ktoré sú podporované umelou inteligenciou;

K.  keďže súčasné pravidlá a postupy by sa mali preskúmať a v prípade potreby upraviť tak, aby zohľadňovali umelú inteligenciu a robotiku;

L.  keďže európsky rámec pre umelú inteligenciu sa musí rozvíjať pri plnom rešpektovaní práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie, a najmä pokiaľ ide o zásady ochrany údajov, súkromia a bezpečnosti;

M.  keďže vývoj v oblasti umelej inteligencie môže a mal by byť navrhnutý tak, aby zachovával dôstojnosť, autonómiu a sebaurčenie jednotlivca;

N.  keďže vo svojom uznesení zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky Parlament vyzval Komisiu, aby navrhla ucelený právny rámec týkajúci sa rozvoja robotiky vrátane autonómnych systémov a inteligentných autonómnych robotov;

O.  keďže rozvoj umelej inteligencie a robotiky musí zahŕňať spoločnosť ako celok; keďže v roku 2017 však vidiecke oblasti boli naďalej vo veľkej miere vylúčené z výhod umelej inteligencie, pretože 8 % domácností nebolo pokrytých žiadnou pevnou sieťou a 53 % domácností nebolo pokrytých prístupovou sieťou novej generácie (VDSL, Cable Docsis 3.0 alebo FTTP);

P.  keďže rozvoj služieb a produktov podporovaných umelou inteligenciou si vyžaduje pripojiteľnosť, voľný tok údajov a dostupnosť údajov v rámci EÚ; keďže používanie vyspelých techník hĺbkovej analýzy údajov v produktoch a službách môže pomôcť zvýšiť kvalitu rozhodovania, a tým rozšíriť výber pre spotrebiteľov, a zlepšiť výkonnosť podnikov;

Q.  keďže technologický vývoj v oblasti inteligentných výrobkov a služieb môže byť prínosom pre vedomostnú ekonomiku, ktorá je založená na množstve, kvalite a dostupnosti informácií, ktoré sú k dispozícii, a môže tak viesť k lepšiemu prispôsobeniu sa potrebám spotrebiteľov;

R.  keďže kybernetická bezpečnosť je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby údaje neboli úmyselne poškodené alebo zneužité s cieľom poškodiť občanov alebo podniky prostredníctvom umelej inteligencie, čo by ohrozilo dôveru priemyslu a spotrebiteľov v umelú inteligenciu; keďže vývoj v oblasti umelej inteligencie zvyšuje závislosť od týchto systémov, pokiaľ ide o prijímanie opatrení a rozhodnutí, čo si následne vyžaduje, aby sa na tieto systémy vzťahovali vysoké normy kybernetickej odolnosti v EÚ na ochranu pred porušovaním a zlyhaniami kybernetickej bezpečnosti;

S.  keďže trend smerom k automatizácii vyžaduje, aby osoby zapojené do vývoja a komercializácie aplikácií umelej inteligencie hneď od začiatku stavali na bezpečnosti a etike, a tým uznali, že musia byť pripravení prijať právnu zodpovednosť za kvalitu technológie, ktorú vyvíjajú;

T.  keďže budovanie dôveryhodného ekosystému pre vývoj technológií v oblasti umelej inteligencie by malo byť založené na štruktúre politiky v oblasti údajov; keďže to znamená vytvorenie programov bezproblémového a zjednodušeného zberu a riadenia údajov na účely vzdelávacieho výskumu, ktoré umožnia rozvoj umelej inteligencie v mnohých oblastiach: v medicínskom, finančnom, biologickom, energetickom, priemyselnom, chemickom alebo verejnom sektore; keďže ekosystém umelej inteligencie založený na údajoch by mohol zahŕňať celoeurópske iniciatívy založené na otvorených normách a vzájomnom uznávaní osvedčení a transparentných pravidlách interoperability;

U.  keďže používanie umelej inteligencie samo osebe nezaisťuje pravdu či spravodlivosť, pretože zaujatosť môže vzniknúť v dôsledku spôsobu zberu údajov a tým, ako je algoritmus napísaný, a môže vyplynúť zo zaujatosti prítomnej v spoločnosti; keďže kvalita údajov spoločne s algoritmickým návrhom a procesom neustáleho prehodnocovania by mali zabrániť zaujatosti;

V.  keďže umelá inteligencia a robotika by sa mali rozvíjať a zavádzať prístupom zameraným na človeka s cieľom podporiť ľudí v práci a v domácnosti; keďže umelá inteligencia môže byť použitá aj na zabránenie tomu, aby ľudia museli vykonávať nebezpečné zamestnania;

W.  keďže ďalší vývoj a intenzívnejšie využívanie automatizovaného a algoritmického rozhodovania má nepochybne vplyv na voľby, ktoré jednotlivec (napr. obchodník alebo používateľ internetu) a správny, súdny alebo iný orgán verejnej moci uskutočňujú pri prijímaní konečného rozhodnutia spotrebiteľského, obchodného alebo úradného charakteru; keďže bezpečnostné záruky a možnosť kontroly a overovania zo strany človeka musia byť začlenené do procesu automatizovaného a algoritmického rozhodovania;

X.  keďže strojové učenie prináša aj výzvy z hľadiska zabezpečenia nediskriminácie, riadneho postupu, transparentnosti a zrozumiteľnosti v rozhodovacích procesoch;

Y.  keďže umelá inteligencia predstavuje významný nástroj na riešenie globálnych spoločenských výziev a keďže členské štáty by preto mali prostredníctvom svojej verejnej politiky podporovať investície, sprístupňovať finančné prostriedky, ktoré sú dostupné pre výskum a vývoj, a riešiť prekážky rozvoja a zavádzania umelej inteligencie;

Z.  keďže komerčné platformy umelej inteligencie prešli z testovania na skutočné použitie v oblasti zdravia, životného prostredia, energetiky a dopravy; keďže techniky strojového učenia sú jadrom všetkých hlavných webových platforiem a aplikácií veľkých dát;

AA.  keďže európski výskumní pracovníci a spoločnosti sa podieľajú na širokom spektre tém v rámci blockchainu, ktoré sa týkajú dodávateľského reťazca, služieb verejnej správy, financií, internetu vecí, zdravotnej starostlivosti, médií, inteligentných miest, energetiky a dopravy; keďže Európa je silným aktérom v dôležitých oblastiach týkajúcich sa blockchainu, ako je umelá inteligencia; keďže blockchain môže zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní európskej inovácie;

AB.  keďže technológie kybernetickej bezpečnosti, ako je digitálna identita, kryptografia alebo detekcia neoprávneného vniknutia, a ich aplikácia v oblastiach, ako sú financie, priemysel 4.0, energetika, doprava, zdravotná starostlivosť a elektronická verejná správa, sú nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a dôveryhodnosti online činností a transakcií vykonávaných občanmi, verejnou správou či spoločnosťami;

AC.  keďže hĺbková analýza textu a údajov slúži ako základ pre aplikácie umelej inteligencie a strojového učenia a je nevyhnutná pre MSP a startupy, pretože im umožňuje prístup k veľkým množstvám údajov na učenie algoritmov umelej inteligencie;

AD.  keďže umelá inteligencia by sa mohla ukázať ako veľmi energeticky náročná; keďže vzhľadom na to je dôležité používať výdobytky umelej inteligencie so zreteľom na existujúce ciele EÚ v oblasti energetickej účinnosti a obehového hospodárstva;

AE.  keďže umelá inteligencia by mala plne podporovať všetky európske jazyky, aby všetkým Európanom poskytla rovnakú príležitosť využívať výhody moderného vývoja umelej inteligencie v rámci viacjazyčnej európskej informačnej spoločnosti;

AF.  keďže v priemysle a službách spojených s vyspelými technológiami je umelá inteligencia mimoriadne dôležitá pre to, aby sa z Európy mohol stať kontinent startupov, a to tak, že na tvorbu rastu bude využívať najnovšie technológie, najmä v oblasti zdravotníckych technológií, služieb a programov zdravotnej starostlivosti, objavovania liekov, robotickej chirurgie a chirurgie s asistenciou robota, liečby chronických ochorení a medicínskeho zobrazovania a vedenia záznamov, zabezpečujúc udržateľné životné prostredie a výrobu bezpečných potravín; keďže Európa v súčasnosti zaostáva vo výskume a patentovaní v oblasti umelej inteligencie za Severnou Amerikou a Áziou;

AG.  keďže rozvoj technológií umelej inteligencie môže pomôcť zlepšiť životy ľudí s chronickými chorobami a so zdravotným postihnutím a riešiť sociálne výzvy, napríklad starnutie obyvateľstva, a to zabezpečením presnejšej a účinnejšej zdravotnej technológie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti;

AH.  keďže existujú široké možnosti uplatnenia umelej inteligencie a robotiky v oblasti lekárskej starostlivosti, ako napríklad správa zdravotných záznamov a údajov, vykonávanie opakujúcich sa úkonov (analýza testov, röntgenových snímok, CT vyšetrení, zadávanie údajov), navrhovanie liečebných postupov, digitálne konzultácie (napríklad lekárska konzultácia na základe osobnej anamnézy a bežných lekárskych poznatkov), virtuálne zdravotné sestry, riadenie predpisovania liekov, vytváranie liekov, presné medicínske postupy (ako je genetické a genomické hľadanie mutácií a spojení s chorobami na základe informácií v DNA), monitorovanie zdravia, analýza systému zdravotnej starostlivosti a ďalšie uplatnenia.;

AI.  keďže prístupnosť neznamená rovnaké služby a zariadenia pre všetkých; keďže prístupnosť umelej inteligencie a robotiky je založená na inkluzívnom plánovaní a návrhu; keďže potreby užívateľov, ich želania a skúsenosti musia byť východiskovým bodom návrhu;

AJ.  keďže vznikajú vážne etické, psychologické a právne otázky, pokiaľ ide o autonómnosť robotov, ich zjavný nedostatok ľudskej empatie a vplyv na vzťah medzi lekárom a pacientom, ktorými sa EÚ ešte riadne nezaoberala, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov pacienta, zodpovednosť a nové ekonomické a zamestnanecké vzťahy, ktoré to prinesie; keďže autonómnosť možno ako takú v plnej miere prisúdiť len ľudským bytostiam; keďže je potrebné zabezpečiť solídny právny a etický rámec pre umelú inteligenciu;

AK.  keďže zavádzanie umelej inteligencie musí najmä v oblasti zdravia vždy vychádzať zo zásady zodpovednosti „človek obsluhuje stroj“;

1.  Spoločnosť podporovaná umelou inteligenciou a robotikou

1.1.  Práca vo veku umelej inteligencie a robotiky

1.  zdôrazňuje, že automatizácia v kombinácii s umelou inteligenciou zvýši produktivitu, a tým aj produkciu; konštatuje, že rovnako ako v prípade predchádzajúcich technologických revolúcií dôjde k nahradeniu niektorých pracovných miest, ale aj vytváraniu nových pracovných miest, ktoré premenia životy a pracovné postupy; zdôrazňuje, že väčšie využívanie robotiky a umelej inteligencie by malo taktiež obmedziť vystavenie ľudí škodlivým a nebezpečným podmienkam a malo by tiež pomôcť vytvoriť viac kvalitných a dôstojných pracovných miest a zlepšiť produktivitu;

2.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na rekvalifikáciu pracovníkov v odvetviach, ktoré sú najviac postihnuté automatizáciou úloh; zdôrazňuje, že nové vzdelávacie programy by sa mali zameriavať na rozvoj zručností pracovníkov, ktorí by tak mohli využiť pracovné príležitosti v súvislosti s novými pracovnými miestami vytvorenými umelou inteligenciou; podporuje rozvoj programov digitálnej gramotnosti v školách, rozvoj učňovskej prípravy a stanovenie priorít odborného vzdelávania, ktoré by pracovníkom pomohli prispôsobiť sa technologickým zmenám;

3.  odporúča, aby členské štáty spolu s aktérmi zo súkromného sektora identifikovali riziká a vypracovali stratégie na zabezpečenie toho, aby sa vypracovali príslušné programy rekvalifikácie a získavania nových zručností; zdôrazňuje, že samotné spoločnosti musia investovať do odbornej prípravy a získavania nových zručností svojej existujúcej pracovnej sily, aby mohli uspokojiť svoje potreby;

4.  zdôrazňuje, že vývoj robotiky v EÚ bude mať silný vplyv na pracovnoprávne vzťahy; domnieva sa, že tento vplyv by sa mal riešiť vyváženým spôsobom s cieľom podporiť reindustrializáciu a taktiež umožniť pracovníkom využívať prírastky produktivity;

5.  konštatuje, že v súčasnom priemyselnom prostredí existuje jemná rovnováha medzi vlastníkmi a pracovníkmi. domnieva sa, že pokrok v zavádzaní umelej inteligencie v priemysle by sa mal uskutočniť s rozsiahlymi konzultáciami so sociálnymi partnermi, keďže potenciálny posun v počte ľudí pracujúcich v tomto odvetví si vyžaduje proaktívne politiky, ktoré pomôžu zamestnancom prispôsobiť sa novým požiadavkám a zabezpečiť, aby sa zisky vo všeobecnosti zdieľali. konštatuje, že to si vyžaduje prehodnotenie a prepracovanie politík trhu práce, systémov sociálneho zabezpečenia a zdaňovania;

6.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby riešili prekážky vstupu pracovných síl, ako je nadmerná kvalifikácia;

7.  domnieva sa, že digitálna gramotnosť je jedným z najdôležitejších faktorov pre budúci rozvoj umelej inteligencie a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali a uplatňovali stratégie odbornej prípravy a rekvalifikácie v oblasti digitálnych zručností; konštatuje, že digitálna gramotnosť môže podporiť širokú a inkluzívnu účasť na riešeniach v oblasti hospodárstva založeného na údajoch a uľahčiť komunikáciu a spoluprácu so všetkými zainteresovanými stranami;

8.  konštatuje, že keďže budú dotknutí občania všetkých vekových skupín, učebné osnovy v oblasti vzdelávania sa musia prispôsobiť, a to aj prostredníctvom vytvárania nových spôsobov vzdelávania a využívania nových technológií realizácie; zdôrazňuje, že aspekty vzdelávania by sa mali náležite riešiť; osobitne sa domnieva, že je potrebné začleniť digitálne zručnosti vrátane kódovania do výučby a odbornej prípravy od prvých školských rokov až po celoživotné vzdelávanie;

1.2.  Zlomyseľné využívanie umelej inteligencie a základné práva

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že zlomyseľné alebo nedbanlivé využívanie umelej inteligencie by mohlo ohroziť digitálnu, fyzickú a verejnú bezpečnosť, keďže by bolo možné umelú inteligenciu využiť na realizáciu rozsiahlych, cielených a vysoko účinných útokov na služby informačnej spoločnosti a pripojené strojové zariadenia, ako aj na dezinformačné kampane, a všeobecne by sa tým mohlo obmedziť právo jednotlivcov na sebaurčenie; zdôrazňuje, že zlomyseľné alebo nedbanlivé využívanie umelej inteligencie by mohlo tiež predstavovať riziko pre demokraciu a základné práva;

10.  vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec, ktorý postihuje praktiky manipulácie s vnímaním, keď personalizovaný obsah alebo informačné kanály vedú k negatívnym pocitom a narušeniu vnímania skutočnosti, ktoré by mohlo viesť k negatívnym dôsledkom (napríklad volebné výsledky alebo skreslené vnímanie spoločenských otázok, ako je migrácia);

11.  zdôrazňuje, že je dôležité rozpoznať, identifikovať a monitorovať problematické tendencie okolo vývoja umelej inteligencie; nabáda k tomu, aby sa výskum umelej inteligencie zameral aj na odhaľovanie náhodného alebo úmyselného poškodzovania umelej inteligencie a robotiky;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzala na vedomie spoločenské výzvy prameniace z praktík vyplývajúcich z hodnotenia občanov; zdôrazňuje, že občania by nemali byť diskriminovaný na základe ich hodnotenia a že by mali mať nárok na „druhú šancu“;

13.  vyjadruje veľké znepokojenie nad využívaním aplikácií umelej inteligencie vrátane rozpoznávania tváre a hlasu v programoch „emocionálneho dohľadu“, t. j. sledovanie duševného stavu pracovníkov a občanov s cieľom zvýšiť produktivitu a zachovať sociálnu stabilitu, niekedy v spojení so systémami „spoločenského kreditu“, ako to už bolo možné pozorovať napríklad v Číne; zdôrazňuje, že takéto programy sú vo svojej podstate v rozpore s európskymi hodnotami a normami v oblasti ochrany práv a slobôd jednotlivcov;

2.  Technologická cesta k umelej inteligencii a robotike

2.1.  Výskum a vývoj

14.  pripomína, že Európa má výskumnú obec svetovej úrovne zameranú na umelú inteligenciu, ktorá predstavuje 32 % výskumných inštitúcií v oblasti umelej inteligencie na celom svete;

15.  víta návrh Komisie týkajúci sa programu Digitálna Európa a rozpočet vo výške 2,5 miliardy EUR určený na umelú inteligenciu, ako aj zvýšené financovanie v rámci programu Horizont 2020; chápe dôležitosť financovania EÚ, ktoré dopĺňa rozpočty členských štátov a priemyslu na výskum v oblasti umelej inteligencie a potrebu spolupráce medzi verejnými, súkromnými a európskymi výskumnými programami;

16.  podporuje operačné ciele programu Digitálna Európa s cieľom vybudovať a posilniť základné kapacity umelej inteligencie v Únii, sprístupniť ich všetkým podnikom a verejnej správe a posilniť a prepojiť existujúce testovacie a experimentálne zariadenia v oblasti umelej inteligencie v členských štátoch;

17.  nabáda členské štáty, aby vytvárali viaceré partnerstvá zainteresovaných strán v rámci priemyselných a výskumných ústavov, ako aj spoločné centrá excelentnosti v oblasti umelej inteligencie;

18.  zdôrazňuje, že výskum umelej inteligencie by nemal investovať len do vývoja technológií a inovácií v oblasti umelej inteligencie, ale mal by sa zaoberať aj spoločenskými a etickými otázkami a zodpovednosťou, ktoré súvisia s umelou inteligenciou; je presvedčený, že každý model založený na umelej inteligencie by mal už od návrhu zahŕňať etické hľadisko;

19.  zdôrazňuje, že pri súčasnej podpore pokroku v prospech spoločnosti a životného prostredia by sa výskum v oblasti umelej inteligencie a ďalšie súvisiace činnosti mali vykonávať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a základnými právami; zdôrazňuje, že každý, kto je zapojený do vývoja, vykonávania, šírenia a používania umelej inteligencie, by mal brať do úvahy a rešpektovať ľudskú dôstojnosť a sebaurčenie a dobré fyzické aj psychické podmienky jednotlivca a spoločnosti ako celku, predvídať možné bezpečnostné vplyvy a prijať náležité preventívne opatrenia primerané úrovni ochrany vrátane včasného odhalenia faktorov, ktoré by mohli ohroziť verejnosť alebo životné prostredie;

20.  zdôrazňuje, že konkurenčné prostredie v oblasti výskumu je rovnako kľúčom k rozvoju umelej inteligencie; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať excelentný výskum vrátane základných vedeckých a vysoko rizikových projektov s vysokou odmenou a podporovať Európsky výskumný priestor pomocou atraktívnych podmienok pre financovanie, mobilitu a prístup k infraštruktúre a technológiám v celej Únii, a to na základe zásady otvorenosti voči tretím krajinám a využívania odborných znalosti z krajín mimo Únie za predpokladu, že to neoslabí kybernetickú bezpečnosť EÚ;

21.  zdôrazňuje skutočnosť, že výskumní pracovníci v EÚ naďalej zarábajú výrazne menej ako ich kolegovia v USA a Číne, o čom je známe, že je hlavným dôvodom ich odchodu z Európy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na prilákanie špičkových talentov do európskych spoločností, a vyzýva členské štáty, aby vytvorili atraktívne podmienky;

22.  zdôrazňuje, že Európa musí zamerať novú iniciatívu v oblasti FET(7) na umelú inteligenciu s osobitným dôrazom na prístup zameraný na človeka a jazykové technológie;

23.  domnieva sa, že umelá inteligencia, strojové učenie a exponenciálne skoky v oblasti dostupnosti údajov a cloud computingu stimulujú iniciatívy v oblasti výskumu zamerané na porozumenie biológii na molekulárnej a bunkovej úrovni, usmerňujú vývoj liečebných postupov a analyzujú toky údajov na odhaľovanie ohrození zdravia, predpovedanie výskytu ochorení a poradenstvo pacientom; konštatuje, že metódy hĺbkovej analýzy údajov a navigácie údajov možno použiť na identifikáciu nedostatkov, rizík, trendov a modelov v oblasti starostlivosti;

24.  zdôrazňuje, že ak vznikajú riziká ako nevyhnutná a neoddeliteľná súčasť výskumu umelej inteligencie, mali by sa vypracovať a dodržiavať prísne protokoly hodnotenia a riadenia rizík, pričom sa zohľadní, že riziko ujmy by malo byť väčšie ako riziko, ktoré sa vyskytuje v bežnom živote (t. j. osoby by nemali byť vystavené rizikám väčším alebo iným než sú riziká, ktorým sú vystavené v rámci bežného spôsobu života);

2.2.  Investície

25.  konštatuje, že v záujme udržania konkurencieschopnosti je dôležité zvýšiť investície do tejto oblasti; uznáva, že hoci zdrojom väčšiny investícií a inovácií v tejto oblasti sú súkromné podniky, členské štáty a Komisia by sa mali podporovať v tom, aby pokračovali v investovaní do výskumu v tomto odvetví a aby načrtli svoje priority rozvoja; víta návrh na Program InvestEU a ďalšie verejno-súkromné partnerstvá, ktoré podporia súkromné financovanie; domnieva sa, že by sa mala podporovať koordinácia súkromných a verejných investícií, aby sa zabezpečilo zacielenie rozvoja;

26.  zdôrazňuje, že investície do umelej inteligencie, ktoré sa môžu vyznačovať značnou neistotou, by mali byť doplnené finančnými prostriedkami EÚ, napríklad od Európskej investičnej banky (EIB) alebo Európskeho investičného fondu (EIF) alebo prostredníctvom Programu InvestEU a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktoré môžu pomôcť pri rozložení rizika;

27.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby nepovolila financovanie umelej inteligencie v oblasti zbraní zo strany EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vylúčila z finančných prostriedkov EÚ spoločnosti, ktoré skúmajú a rozvíjajú umelé vedomie;

28.  odporúča, aby Komisia zabezpečila, že duševné vlastníctvo vyplývajúce z výskumu vykonávaného s financovaním EÚ zostane v EÚ a na európskych univerzitách;

2.3.  Inovácie, spoločenské prijatie a zodpovednosť

29.  konštatuje, že všetky hlavné technologické pokroky si vyžadovali prechodné obdobie, v ktorom väčšina spoločnosti potrebovala získať hlbšie pochopenie technológie a začleniť ju do svojho každodenného života;

30.  konštatuje, že budúcnosť tejto technológie je podmienená spoločenským prijatím a že treba klásť väčší dôraz na primeranú komunikáciu jej výhod, aby sa zabezpečilo lepšie pochopenie tejto technológie a jej spôsobov uplatnenia; takisto konštatuje, že ak spoločnosť nebude o technológii umelej inteligencie informovaná, bude podpora inovácií v tomto odvetví slabšia;

31.  domnieva sa, že prijatie verejnosti závisí od toho, ako je verejnosť informovaná o príležitostiach, výzvach a vývoji v oblasti umelej inteligencie; odporúča, aby členské štáty a Komisia uľahčili prístup k dôveryhodným informáciám zameraným na hlavné obavy týkajúce sa umelej inteligencie a robotiky, ako je súkromie, bezpečnosť a transparentnosť v rozhodovaní;

32.  víta využívanie regulačných experimentálnych prostredí pri zavádzaní nových inovačných myšlienok v spolupráci s regulačnými orgánmi, čo umožní zabudovať záruky do technológií už na začiatku, a uľahčí a podporí tak ich vstup na trh; zdôrazňuje potrebu zaviesť regulačné experimentálne prostredia špecifické pre umelú inteligenciu na testovanie bezpečného a účinného využívania technológií umelej inteligencie v reálnom prostredí;

33.  konštatuje, že pre väčšie prijatie umelej inteligencie zo strany spoločnosti musia existovať záruky, že používané systémy sú bezpečné a zabezpečené;

34.  konštatuje, že umelá inteligencia a jazyková technológia môžu poskytnúť dôležité aplikácie na podporu jednoty Európy v jej rozmanitosti: automatizovaný preklad, agentov konverzácie a osobných asistentov, rozhrania hovoreného jazyka pre roboty a internet vecí, inteligentnú analýzu, automatizovanú identifikáciu online propagandy, falošných správ a nenávistných prejavov;

2.4.  Podporné podmienky: pripojiteľnosť, dostupnosť údajov a vysokovýkonná výpočtová technika, cloudová infraštruktúra

35.  zdôrazňuje, že integrácia robotiky a technológie umelej inteligencie v rámci hospodárstva a spoločnosti si vyžaduje digitálnu infraštruktúru, ktorá poskytne všadeprítomnú pripojiteľnosť;

36.  zdôrazňuje, že pripojiteľnosť je predpokladom pre to, aby sa Európa stala súčasťou gigabitovej spoločnosti, a že umelá inteligencia je jasným príkladom exponenciálneho rastu dopytu po kvalitnej, rýchlej, bezpečnej a všadeprítomnej pripojiteľnosti; domnieva sa, že Únia a členské štáty by mali naďalej podporovať opatrenia na stimuláciu investícií do sietí s veľmi vysokou kapacitou a na ich prijatie v EÚ;

37.  zdôrazňuje, že rýchly, bezpečný a zabezpečený rozvoj 5G je nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby Únia mohla plne využívať výhody umelej inteligencie a chrániť sa pred kybernetickými hrozbami, čo umožní obnoviť a rozvíjať odvetvia a služby, ktoré sú chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva, a podporovať vznik nových služieb, výroby a trhov, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nových pracovných miest a vysokej úrovne zamestnanosti;

38.  pripomína, že dostupnosť vysokokvalitných a zmysluplných údajov je základným predpokladom skutočnej konkurencieschopnosti v odvetví umelej inteligencie, a vyzýva verejné orgány, aby zabezpečili spôsoby tvorby, výmeny a správy údajov tým, že sa verejné údaje stanú verejným statkom pri zabezpečení ochrany súkromia a citlivých údajov;

39.  zdôrazňuje význam kvality údajov používaných v hĺbkovom učení; konštatuje, že používanie nekvalitných, zastaraných, neúplných alebo nesprávnych údajov môže viesť k slabým predikciám a následne k diskriminácii a zaujatosti;

40.  domnieva sa, že nový súbor pravidiel, ktorými sa riadi voľný tok iných ako osobných údajov v Únii, umožňuje, aby bolo čoraz viac údajov k dispozícii pre inovácie založené na údajoch, čo uľahčuje MSP a startupom rozvíjať inovatívne služby podporované umelou inteligenciou a vstupovať na nové trhy, pričom umožňuje občanom a podnikom využívať lepšie produkty a služby;

41.  konštatuje, že umelá inteligencia má potenciál zvýšiť efektívnosť, pohodlie a dobré životné podmienky v mnohých odvetviach, ak etablované zainteresované strany z odvetvia budú spolupracovať s vývojármi umelej inteligencie; ďalej konštatuje, že veľký objem údajov, ktoré nemajú osobný charakter, je v súčasnosti v držbe zainteresovaných strán a prostredníctvom partnerstiev by sa mohli využiť na zvýšenie ich efektívnosti; domnieva sa, že na to, aby sa to stalo skutočnosťou, je nevyhnutným predpokladom spolupráca medzi používateľmi a vývojármi umelej inteligencie;

42.  zdôrazňuje význam interoperability a správnosti údajov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň spoľahlivosti a bezpečnostných noriem v oblasti nových technológií;

43.  domnieva sa, že úspech aplikácií umelej inteligencie, prispôsobených používateľom v celej EÚ, často vyžaduje rozsiahle znalosti o miestnych trhoch, ako aj prístup k primeraným miestnym údajom a ich využitie pri školení v oblasti súborov údajov, pri testovaní a validácii systémov, najmä v odvetviach súvisiacich so spracovaním prirodzeného jazyka; žiada členské štáty, aby podporovali dostupnosť kvalitných, interoperabilných a otvorených údajov v držbe verejného a súkromného sektora;

44.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť maximálnu súdržnosť s politikou EÚ v oblasti veľkých dát;

45.  víta opatrenia na uľahčenie a podporu cezhraničnej výmeny a zdieľania údajov;

46.  konštatuje, že v súčasnosti je zdieľanie údajov oveľa nižšie ako jeho potenciál a že veľké množstvo údajov sa využíva nedostatočne;

47.  uznáva, že existuje odpor voči zdieľaniu údajov a zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na jeho podporu; konštatuje, že neexistencia spoločných noriem zohráva tiež veľkú úlohu, pokiaľ ide o schopnosť zdieľať údaje;

48.  víta nariadenia, ako je nariadenie o voľnom toku údajov a jeho význam pre účinnejšie a efektívnejšie postupy v oblastiach, ako je umelá inteligencia;

49.  uznáva, že je potrebné zaviesť väčšie trhové stimuly na podporu prístupu k údajom a ich zdieľania; konštatuje, že otvorenosť údajov predstavuje v prvom rade riziko pre investície do údajov;

50.  požaduje lepšie objasnenie pravidiel vlastníctva údajov a platných právnych rámcov; konštatuje, že regulačná neistota viedla k príliš opatrnej reakcii zo strany priemyslu;

51.  zdôrazňuje význam európskych iniciatív v oblasti cloud computingu a vysokovýkonnej výpočtovej techniky, ktoré ďalej posilnia vývoj algoritmov hĺbkového učenia a spracovanie veľkých dát; je pevne presvedčený, že na to, aby tieto iniciatívy boli úspešné a relevantné pre rozvoj umelej inteligencie, infraštruktúra musí byť otvorená pre verejné i súkromné subjekty so sídlom v Únii a inde, a mala by sa riadiť najmenej reštriktívnymi kritériami prístupu;

52.  víta vytvorenie spoločného podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku; zdôrazňuje, že superpočítanie a dátová infraštruktúra sú nevyhnutné na zabezpečenie konkurencieschopného inovačného ekosystému pre vývoj technológií a aplikácií umelej inteligencie;

53.  zdôrazňuje, že cloud computing zohráva kľúčovú úlohu pri riadení zavádzania umelej inteligencie; zdôrazňuje, že prístup ku cloudovým službám umožňuje súkromným spoločnostiam, verejným inštitúciám, výskumným a akademickým inštitúciám a používateľom rozvíjať a využívať umelú inteligenciu efektívnym a hospodársky životaschopným spôsobom;

3.  Priemyselná politika

54.  pripomína, že zatiaľ čo v oblasti umelej inteligencie a robotiky už existujú zavedené priemyselné aplikácie, pokrok v tejto oblasti sa rozširuje a prináša rozsiahle a rozmanité aplikácie týkajúce sa všetkých ľudských činností; domnieva sa, že akýkoľvek regulačný rámec musí zahŕňať flexibilitu, ktorá umožňuje inováciu a voľný vývoj nových technológií a využitia umelej inteligencie;

55.  zdôrazňuje, že určenie rozsahu a aplikácií umelej inteligencie by malo byť výsledkom procesu navrhovania založeného na potrebách a riadeného zásadami, ktoré zohľadňujú zamýšľaný výsledok a najlepšiu cestu k jeho dosiahnutiu z hospodárskeho a sociálneho hľadiska; domnieva sa, že existencia jasných politík vo všetkých fázach vývoja povedie k vhodnej implementácii a riešeniu rizík a nedostatkov;

56.  odporúča využívanie a presadzovanie verejno-súkromných partnerstiev s cieľom preskúmať riešenia kľúčových problémov, ako je budovanie ekosystému údajov a podpora prístupu, zdieľania a toku údajov pri súčasnom zabezpečení práv občanov na súkromie;

57.  zdôrazňuje, že významnou výzvou pre budúcnosť systémov umelej inteligencie je nekonzistentná kvalita technológie výroby softvéru, a preto zdôrazňuje, že je veľmi potrebná štandardizácia budovania a používania systémov umelej inteligencie;

58.  berie na vedomie prácu, ktorá sa vykonáva na celom svete, a uznáva potrebu aktívnej spolupráce s partnermi, najmä v rámci OECD a G20, na formovaní smerovania tohto odvetvia s cieľom zabezpečiť, aby EÚ zostala konkurencieschopná a udržala si rovný prístup medzi národmi, ako aj čo najširšie zdieľanie výhod vyplývajúcich z rozvoja umelej inteligencie;

59.  so znepokojením konštatuje, že niektoré spoločnosti mimo EÚ a subjekty z tretích krajín čoraz viac využívajú prediktívne modely založené na umelej inteligencii na poskytovanie služieb a získavanie pridanej hodnoty na trhoch EÚ, najmä na miestnej úrovni, a na monitorovanie a prípadne ovplyvňovanie politických nálad, čím potenciálne ohrozujú technologickú suverenitu občanov Únie;

60.  zdôrazňuje, že verejná podpora umelej inteligencie by sa mala zameriavať na tie strategické odvetvia, v ktorých má priemysel EÚ najväčšie príležitosti na to, aby zohrával vedúcu úlohu na celosvetovej úrovni, a ktoré majú pridanú hodnotu vo všeobecnom verejnom záujme;

3.1.  Prioritné odvetvia

3.1.1.  Verejný sektor

61.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia a robotika poskytujú verejnému sektoru viacero výhod, a víta väčšie investície do výskumu a vývoja uskutočnené s cieľom ich ďalšieho rozvoja;

62.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali investovať do vzdelávacích programov a programov odbornej prípravy v oblasti umelej inteligencie s cieľom pomôcť zamestnancom verejného sektora pri využívaní umelej inteligencie a robotiky; konštatuje, že by sa mali uskutočniť aj informačné kampane určené pre občanov, ktorí budú využívať služby verejného sektora poskytované systémami umelej inteligencie a robotikou, aby sa ukľudnili ich obavy zo straty kontroly nad osobnými údajmi a vytvorila dôvera;

63.  zdôrazňuje, že informácie verejného sektora predstavujú mimoriadny zdroj údajov, ktorý môže prispieť k rýchlemu pokroku a vytvoriť novú stratégiu na prijatie nových digitálnych technológií, najmä umelej inteligencie;

64.  domnieva sa, že prijatie dôveryhodnej umelej inteligencie vo verejnom sektore môže výrazne podporiť reformu verejnej správy, pokiaľ ide o rozhodovanie a zlepšenie verejných služieb, a zároveň podporiť väčšie prijatie umelej inteligencie v iných odvetviach;

65.  berie na vedomie využívanie robotickej automatizácie procesov a jej vplyv na zlepšenie procesov verejného sektora; berie na vedomie jej interoperabilitu so staršími systémami;

66.  žiada členské štáty, aby viedli túto digitálnu transformáciu a stali sa hlavnými zodpovednými používateľmi a kupujúcimi technológie umelej inteligencie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty musia prispôsobiť svoje politiky v oblasti údajov, ktoré sa okrem iného vzťahujú na zber, používanie, archiváciu alebo anotáciu verejných údajov, aby bolo možné umelú inteligenciu zaviesť v celom verejnom sektore;

67.  zdôrazňuje potrebu zapojenia verejnosti do procesu rozvoja umelej inteligencie; vyzýva preto Komisiu, aby uverejnila všetky algoritmy, nástroje alebo technológie, ktoré sú financované alebo spolufinancované z verejných zdrojov, ako otvorený zdroj;

68.  domnieva sa, že umelá inteligencia bude veľkým prínosom, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady „jedenkrát a dosť“, keďže umožní kombináciu databáz a informácií z rôznych zdrojov, a tým uľahčí interakciu občanov s orgánmi verejnej správy;

69.  vyzýva Komisiu, aby zaručila ochranu občanov pred akýmikoľvek systémami umelej inteligencie, pomocou ktorých by orgány verejnej správy rozhodovali o hodnotení, ako je systém, ktorého používanie sa plánuje v Číne;

3.1.2.  Zdravie

70.  zdôrazňuje, že zásadným aspektom ľudskej starostlivosti je ľudský kontakt;

71.  konštatuje, že umelá inteligencia a robotika môžu byť prínosné pre odvetvie poskytovania starostlivosti, keďže sa stredná dĺžka života zvyšuje, napríklad môžu pomáhať lekárom a sestrám, ktorí tak budú mať viac času na činnosti s vysokou hodnotou (napríklad komunikáciu s pacientmi);

72.  konštatuje, že umelá inteligencia už dosiahla veľký vplyv na zdravie, prevenciu, diagnostiku a výskum a má veľký potenciál v oblasti navrhovania personalizovanej starostlivosti; domnieva sa, že to v konečnom dôsledku vedie k udržateľnejšiemu a efektívnejšiemu ekosystému zdravotnej starostlivosti založenému na výsledkoch;

73.  konštatuje, že pri kombinácii umelej inteligencie s ľudskou diagnostikou je miera chybovosti obvykle výrazne nižšia ako v prípade diagnostiky uskutočnenej výlučne lekármi(8);

74.  zdôrazňuje, že používanie údajov v sektore zdravotníctva sa musí starostlivo a eticky monitorovať a nesmie žiadnym spôsobom brániť prístupu k sociálnej ochrane alebo poisteniu;

75.  domnieva sa, že ak sa umelá inteligencia využíva v implantovaných zdravotníckych pomôckach, nositeľ by mal mať právo kontrolovať a upravovať zdrojový kód použitý v takejto pomôcke;

76.  osobitná pozornosť by sa mala venovať používaniu „veľkých dát“ v zdravotníctve s cieľom maximalizovať príležitosti, ktoré môžu priniesť – ako zlepšenie zdravia jednotlivých pacientov či skvalitnenie systémov zdravotníctva členských štátov – bez toho, aby sa znížili etické normy či ohrozilo súkromie alebo bezpečnosť občanov;

77.  zdôrazňuje však, že súčasný systém schvaľovania zdravotníckych pomôcok nemusí byť vhodný pre technológie umelej inteligencie; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala pokrok v týchto technológiách a v prípade potreby navrhla zmeny regulačného rámca s cieľom stanoviť rámec pre určenie príslušnej zodpovednosti užívateľa (lekára/odborníka), výrobcu technologického riešenia a zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho liečbu; poukazuje na to, že právna zodpovednosť za škodu je ústrednou otázkou v sektore zdravotníctva, pokiaľ ide o používanie umelej inteligencie; zdôrazňuje, že preto treba zabezpečiť, aby užívatelia neboli vždy vedení len k tomu, aby podporili diagnostické riešenie alebo liečbu, ktoré navrhol technologický nástroj, a to z obavy žaloby o náhradu škody, ak by na základe vlastného informovaného odborného úsudku mali dospieť k záverom, ktoré by sa líšili hoci len čiastočne;

78.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili financovanie technológií umelej inteligencie spojených so zdravím vo verejnom a súkromnom sektore; v tejto súvislosti víta vyhlásenie o spolupráci podpísané 24 členskými štátmi EÚ a Nórskom s cieľom podporiť vplyv investícií do umelej inteligencie na európskej úrovni; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvážili, či by sa programy odbornej prípravy lekárov a zdravotníckych zamestnancov mali aktualizovať a štandardizovať na úrovni Európy, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň odbornosti a rovnaké podmienky v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o znalosti a používanie najvyspelejších technologických nástrojov robotickej chirurgie, biomedicíny a biomedicínske zobrazovanie založené na umelej inteligencii;

79.  vyzýva Komisiu, aby pracovala na stratégiách a politikách, ktoré môžu EÚ postaviť do vedúcej pozície vo svete v rastúcej oblasti technológií zdravotnej starostlivosti a zároveň zabezpečiť prístup pacientov k bezproblémovej a účinnej zdravotnej starostlivosti;

80.  uznáva, že lepšia diagnostika by mohla zachrániť milióny životov, keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie 89 % predčasných úmrtí v Európe spôsobujú neprenosné ochorenia;

81.  zdôrazňuje prínos umelej inteligencie a robotiky pri inovácii preventívnych, klinických a rehabilitačných postupov a techník v zdravotníctve, s osobitným dôrazom na prínos pre pacientov so zdravotným postihnutím;

82.  uznáva, že väčšie využívanie senzorov v oblasti robotiky rozšírilo rozsah poskytovanej starostlivosti a umožnilo pacientom využívať personalizovanejšiu starostlivosť a služby a využívať služby starostlivosti na diaľku zo svojich vlastných domovov pri súčasnom generovaní zmysluplnejších údajov;

83.  uznáva, že podľa prieskumu Eurobarometra z mája 2017(9) sa občania EÚ v súčasnosti stále cítia nepohodlné pri pomyslení na to, že by roboti boli používaní pri každodennej zdravotnej starostlivosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie a komunikačné kampane na zvýšenie povedomia o prínosoch každodenného používania robotov; berie na vedomie najmä ambíciu japonskej stratégie v oblasti robotiky;

3.1.3.  Energetika

84.  konštatuje, že umelá inteligencia umožňuje dodávateľom energie prejsť z preventívnej na prediktívnu údržbu aktív a dosiahnuť účinnejšiu výrobu energie tým, že sa zvýši jej spoľahlivosť, najmä pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje, a určí čo najefektívnejšie umiestnenie nových zariadení, čím sa zabezpečí lepšie riadenie odpovede na dopyt;

85.  uznáva, že presnejšie údaje, ktoré umelá inteligencia prináša o potenciáli výroby obnoviteľnej energie, povedú k vyššej investičnej istote pre podniky a jednotlivcov, čím sa urýchli prechod k energii z obnoviteľných zdrojov a prispeje k dlhodobej stratégii Únie pre klimaticky neutrálne hospodárstvo;

86.  konštatuje, že riešenia zahŕňajúce senzory sa už používajú na riadenie spotreby energie v domácnostiach a že to viedlo k značným úsporám energie a finančných prostriedkov;

87.  víta potenciál umelej inteligencie pri modelovaní, identifikácii a zmierňovaní vplyvu ľudskej činnosti na klímu. konštatuje, že hoci zvýšená digitalizácia tiež prináša nové energetické potreby, môže zároveň pomôcť zefektívniť energeticky náročné odvetvia a lepšie porozumieť procesom, a tým prispieť k ich zlepšeniu;

88.  zdôrazňuje, že v dôsledku väčšej digitalizácie odvetvia energetiky budú energetické siete rozsiahlejšie a viac vystavené kybernetickým hrozbám; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby digitálnu transformáciu odvetví energetiky doplnili o opatrenia, ako je napríklad umelá inteligencia, ktoré zlepšia kybernetickú bezpečnosť;

3.1.4.  Doprava

89.  víta schopnosť umelej inteligencie a robotiky výrazne zlepšiť naše dopravné systémy zavedením autonómnych vlakov a motorových vozidiel; žiada väčší výskum a viac investícií v tejto oblasti s cieľom zaistiť jej bezpečný a účinný rozvoj; zdôrazňuje obrovské príležitosti pre väčšie technologické spoločnosti aj MSP;

90.  konštatuje, že znížením rizika zlyhania ľudského faktora v odvetví dopravy sa môže systém potenciálne zefektívniť a počet nehôd znížiť, a to vďaka jasnejšiemu posúdeniu a prediktívnej povahe technológie, môže sa tiež znížiť počet meškaní v dôsledku schopnosti mapovať dopravné modely, prevádzkovať služby podľa harmonogramu, dosiahnuť väčšie úspory, obmedziť chyby súvisiace s vodičmi a zefektívniť vnútorné procesy;

91.  konštatuje, že prevaha autonómnych vozidiel v budúcnosti predstavuje riziko z hľadiska ochrany údajov a technických porúch a presunie zodpovednosť z vodiča na výrobcu, pričom poisťovne budú musieť zmeniť spôsob zohľadnenia rizika v rámci ich poistení;

92.  konštatuje, že hlasová komunikácia sa v čoraz väčšej miere využíva v interakcii s vozidlami a dopravnými systémami, ale tieto funkcie sú k dispozícii len pre niekoľko európskych jazykov, a preto by sa malo zabezpečiť, aby všetci Európania mohli využívať tieto možnosti vo svojom materinskom jazyku;

3.1.5.  Poľnohospodárstvo a potravinový reťazec

93.  konštatuje, že umelá inteligencia má potenciál naštartovať prelomovú transformáciu súčasného potravinového systému smerom k rozmanitejšiemu, odolnejšiemu, regionálne prispôsobenému a zdravšiemu modelu v budúcnosti;

94.  berie na vedomie úlohu, ktorú umelá inteligencia môže zohrávať v úsilí o pomoc pri riešení otázok potravinovej bezpečnosti, predpovedanie hladomoru a výskytu ochorení súvisiacich s potravinami, zníženie potravinových strát a odpadu z potravín a zlepšenie trvalo udržateľného hospodárenia s pôdou, vodou a inými environmentálnymi zdrojmi rozhodujúcimi pre zdravie ekosystémov;

95.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia môže zasahovať v kritických bodoch v rámci hodnotového reťazca potravinového systému od výroby až po spotrebu a zvýšiť našu schopnosť zásadne zmeniť spôsob, akým vyrábame, spracovávame a kupujeme potraviny, a to prostredníctvom informovanejších postupov územného plánovania;

96.  konštatuje, že umelá inteligencia môže zlepšiť riadenie zdrojov a efektívnosť vstupov, pomôcť pri znižovaní odpadu po zbere a ovplyvňovať výber na strane spotreby;

97.  konštatuje, že umelá inteligencia vo forme „presného poľnohospodárstva“ má potenciál na prelomovú transformáciu poľnohospodárskej výroby, ako aj všeobecnejšieho hospodárenia s pôdou, a to zlepšením územného plánovania, predpovedaním zmeny využívania pôdy a monitorovaním zdravia plodín, a zároveň má potenciál zmeniť predpovedanie extrémnych poveternostných javov;

98.  konštatuje, že umelá inteligencia môže radikálne zmeniť dodávky vstupov, kontrolu škodcov a riadenie poľnohospodárskych podnikov, ovplyvniť poľnohospodárske postupy, zmeniť spôsob poskytovania poistných produktov a pomôcť predpovedať a vyhnúť sa v budúcnosti prepuknutiu hladomoru a výskytu závažnej akútnej podvýživy;

99.  konštatuje, že umelá inteligencia môže viesť k lepším rozhodnutiam o tom, ako riadiť poľnohospodárske systémy a stimulovať rozvoj systémov na podporu rozhodovania a odporúčaní zlepšením efektívnosti a zdravia poľnohospodárskych podnikov;

3.1.6.  Kybernetická bezpečnosť

100.  konštatuje, že kybernetická bezpečnosť je dôležitým aspektom umelej inteligencie, najmä vzhľadom na výzvy pre transparentnosť v oblasti umelej inteligencie na vysokej úrovni; domnieva sa, že technologická perspektíva, vrátane auditu zdrojového kódu, a požiadavky na transparentnosť a zodpovednosť by mal dopĺňať inštitucionálny prístup, ktorý by sa zaoberal výzvami v oblasti zavádzania umelej inteligencie vyvinutej v iných krajinách na jednotný trh EÚ;

101.  žiada rýchle vykonávanie aktu o kybernetickej bezpečnosti; konštatuje, že rozvoj certifikačných systémov EÚ by mal zabezpečiť odolnejší rozvoj a zavádzanie bezpečných systémov umelej inteligencie a robotiky;

102.  domnieva sa, že umelá inteligencia môže byť súčasne kybernetickou bezpečnostnou hrozbou a nástrojom na boj proti kybernetickým útokom; domnieva sa, že Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA) by mala vypracovať akčný plán pre kybernetickú bezpečnosť v oblasti umelej inteligencie, ktorý by mal posúdiť a riešiť hrozby a nedostatky špecifické pre umelú inteligenciu;

103.  zdôrazňuje význam posilnenia priemyselnej základne ako strategickej súčasti bezpečného rozvoja umelej inteligencie; zdôrazňuje, že na zabezpečenie ambicióznej úrovne kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov a dôveryhodných služieb IKT musí Európa investovať do svojej technologickej nezávislosti; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ rozvíjala svoju vlastnú infraštruktúru, dátové centrá, cloudové systémy a komponenty, ako sú grafické procesory a čipy;

104.  konštatuje, že keďže sa umelá inteligencia vyvíja a hekeri sa stávajú sofistikovanejšími, bude nevyhnutné mať k dispozícii silné riešenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

105.  uznáva, že implementácia riešení v oblasti umelej inteligencie, pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, umožní predpovedanie, prevenciu a zmierňovanie hrozieb;

106.  zdôrazňuje, že hoci umelá inteligencia dokáže lepšie pokryť odhaľovanie hrozieb, je nevyhnutná ľudská interpretácia týchto hrozieb, aby sa zistilo, či sú skutočné alebo nie;

107.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala používanie aplikácií v oblasti kybernetickej bezpečnosti založených na technológii blockchainu, ktoré zlepšia odolnosť, dôveru a spoľahlivosť infraštruktúry umelej inteligencie prostredníctvom modelov šifrovania údajov bez sprostredkovateľov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť odmeňovať občanov za ich údaje prostredníctvom tokenov;

108.  vyzýva Komisiu, aby posilnila kapacitu EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti ďalším spájaním a koordináciou úsilia v celej Európe;

3.1.7.  MSP

109.  uznáva význam MSP pre úspech umelej inteligencie; víta iniciatívu Komisie na vytvorenie platformy umelej inteligencie na požiadanie, ktorá podporí prenos technológií a podporí rast startupov a MSP; vyzýva Komisiu, aby podporovala centrá digitálnych inovácií pre umelú inteligenciu, ktoré nevedú k vytvoreniu dodatočných administratívnych vrstiev, ale miesto toho sa sústreďujú na urýchlenie investícií do projektov, ktoré preukázali svoju účinnosť;

110.  konštatuje, že náklady na investovanie do umelej inteligencie vedú k veľkým prekážkam pre vstup MSP na trh; uznáva, že rozsiahle využívanie umelej inteligencie spotrebiteľmi by znížilo riziko týchto investícií pre MSP;

111.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať prijatie umelej inteligencie zo strany MSP, ako aj jej využívanie spotrebiteľmi;

112.  zdôrazňuje význam cielených opatrení s cieľom zabezpečiť, aby MSP a startupy boli schopné prijať technológie umelej inteligencie a využívať ich výhody; domnieva sa, že posúdenia vplyvu účinkov nových právnych predpisov EÚ na technologický rozvoj umelej inteligencie by mali byť povinné a že takéto posúdenia vplyvu by sa mali zvážiť aj na vnútroštátnej úrovni;

113.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia môže byť nástrojom pre MSP, ale zároveň zvyšuje pákový veľkých prvých užívateľov a vývojárov; poukazuje preto na skutočnosť, že z hľadiska hospodárskej súťaže je nutné zabezpečiť riadne vyhodnocovanie a riešenie nových narušení;

4.  Právny rámec pre umelú inteligenciu a robotiku

114.  vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory regulačného prostredia, ktoré je priaznivé pre rozvoj umelej inteligencie, a v súlade so zásadou lepšej regulácie pravidelne prehodnocovala súčasné právne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby boli vhodné na účel v súvislosti s umelou inteligenciou a zároveň aby rešpektovali základné hodnoty EÚ, a aby sa usilovala o zmenu alebo nahradenie nových návrhov, ak sa ukáže, že daný účel neplnia;

115.  víta vytvorenie participatívnych platforiem založených na umelej inteligencii, ktoré umožnia občanom, aby boli úspešne vypočutí a aby mohli komunikovať s vládami prostredníctvom predkladania návrhov, a to aj prostredníctvom participatívnych rozpočtov a ďalších nástrojov priamej demokracie; zdôrazňuje, že projekty zdola nahor môžu podporiť účasť občanov a pomôcť ľuďom robiť informované rozhodnutia účinnejším a demokratickejším spôsobom;

116.  konštatuje, že umelá inteligencia je pojem zahŕňajúci širokú škálu produktov a aplikácií, počnúc automatizáciou, algoritmami a úzko zameranou umelou inteligenciou až po všeobecnú umelú inteligenciu; domnieva sa, že ku komplexnému právnemu predpisu alebo regulácii v oblasti umelej inteligencie by sa malo pristupovať obozretne, pretože odvetvová regulácia môže stanoviť politiky, ktoré sú dostatočne všeobecné, ale aj vylepšené až na úroveň, v ktorej sú pre priemyselný sektor zmysluplné;

117.  zdôrazňuje, že rámec politiky musí byť navrhnutý tak, aby podporoval rozvoj všetkých druhov umelej inteligencie, a nielen systémov hlbokého učenia, ktoré si vyžadujú obrovské množstvo údajov;

4.1.  Vnútorný trh s umelou inteligenciou

118.  zdôrazňuje význam zásady vzájomného uznávania pri cezhraničnom používaní inteligentných produktov vrátane robotov a robotických systémov; pripomína, že v prípade potreby by skúšanie, certifikácia a bezpečnosť produktov mali zabezpečiť, aby boli určité produkty bezpečné už v štádiu návrhu a štandardne; v tejto súvislosti poznamenáva, že je dôležité pracovať aj na etických aspektoch umelej inteligencie;

119.  zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ týkajúce sa implementácie stratégie jednotného digitálneho trhu by mali odstrániť prekážky pri zavádzaní umelej inteligencie; žiada Komisiu, aby vyhodnotila, kde je potrebné aktualizovať politické a regulačné rámce s cieľom vybudovať jednotný európsky trh pre umelú inteligenciu;

120.  uznáva, že robotika a technológie umelej inteligencie sa čoraz viac využívajú v autonómnych vozidlách, ako sú samoriadiace autá a civilné bezpilotné vzdušné prostriedky; konštatuje, že niektoré členské štáty už prijali právne predpisy týkajúce sa tejto konkrétnej oblasti alebo ich prijatie zvažujú, čo by mohlo viesť k tomu, že nejednotné vnútroštátne právne predpisy spomalia vývoj autonómnych vozidiel; preto požaduje jednotný súbor pravidiel Únie, ktoré zabezpečia správnu rovnováhu medzi záujmami používateľov, podnikov a iných zainteresovaných strán a potenciálnymi rizikami pre nich a zároveň zabránia nadmernej regulácii v oblasti robotiky a systémov umelej inteligencie;

121.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zmodernizovali svoje systémy odbornej prípravy a vzdelávania s cieľom zohľadniť vedecký pokrok a vývoj v oblasti umelej inteligencie v súlade so smernicou o teste proporcionality(10) a smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií(11) a aby zabezpečili, že odborné služby EÚ budú v nadchádzajúcich desaťročiach celosvetovo konkurencieschopné;

122.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia sa vzťahuje na rôzne odvetvia, v ktorých má normalizácia veľký význam, ako sú inteligentná výroba, robotika, autonómne vozidlá, virtuálna realita, zdravotná starostlivosť a analýza údajov, a je presvedčený, že normalizácia v oblasti umelej inteligencie v celej EÚ podporí inovácie a zaručí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa; uznáva, že hoci existuje značný počet noriem v oblastiach, ako je bezpečnosť, spoľahlivosť, interoperabilita a ochrana, je potrebná ďalšia podpora a rozvoj spoločných noriem pre robotiku a umelú inteligenciu a že by to malo byť súčasťou priorít Únie; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s normalizačnými orgánmi EÚ naďalej aktívne spolupracovala s medzinárodnými orgánmi pre normalizáciu na zlepšovaní noriem v tejto oblasti;

123.  pripomína, že na mnohé politické aspekty týkajúce sa služieb podporovaných umelou inteligenciou vrátane pravidiel ochrany spotrebiteľa a politiky v oblasti etiky a zodpovednosti sa vzťahuje existujúci regulačný rámec pre služby, konkrétne smernica o službách(12), smernica o uznávaní odborných kvalifikácií a smernica o elektronickom obchode(13); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že za rozhodovanie musia byť v konečnom dôsledku vždy zodpovední ľudia, najmä pokiaľ ide o odborné služby, ako sú lekárske, právne a účtovné povolania; domnieva sa, že je potrebné zvážiť, či je potrebný dohľad kvalifikovaného odborníka s cieľom chrániť legitímne ciele verejného záujmu a poskytovať služby vysokej kvality;

124.  uznáva význam dokonalejších digitálnych služieb – ako sú virtuálni asistenti, chatboty a virtuálni agenti – prinášajúcich nebývalú prevádzkovú efektívnosť, pričom však úplne uznáva potrebu rozvoja umelej inteligencie zameranej na človeka a orientovanej na trh s cieľom vydávať lepšie a spoľahlivejšie rozhodnutia, a to vzhľadom na obmedzenú autonómnosť umelej inteligencie a robotiky;

4.2.  Osobné údaje a súkromie

125.  zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť vysoká úroveň bezpečnosti, ochrany a súkromia údajov používaných na komunikáciu osôb s robotmi a umelou inteligenciou; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby do svojich politík týkajúcich sa robotiky a umelej inteligencie integrovali zásady bezpečnosti a ochrany súkromia už v štádiu návrhu;

126.  opätovne pripomína, že právo na ochranu súkromného života a právo na ochranu osobných údajov zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv a v článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vzťahujú na všetky oblasti robotiky a umelej inteligencie a že právny rámec Únie na ochranu údajov sa musí plne dodržiavať; zdôrazňuje, že vývojári robotických systémov a umelej inteligencie nesú zodpovednosť za vývoj produktov tak, aby boli bezpečné, zabezpečené a vhodné na daný účel a dodržiavali postupy spracovania údajov v súlade s platnými právnymi predpismi a zásadami dôvernosti, anonymnosti, spravodlivého zaobchádzania a riadneho procesu;

127.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky právne predpisy Únie týkajúce sa umelej inteligencie zahŕňali opatrenia a pravidlá, ktoré zohľadňujú rýchly technologický vývoj v tejto oblasti, aby sa zabezpečilo, že právne predpisy Únie nebudú zaostávať za krivkou technologického rozvoja a zavádzania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby takéto právne predpisy boli v súlade s pravidlami pre ochranu súkromia a údajov; žiada, aby sa zrevidovali pravidlá, zásady a kritériá týkajúce sa používania kamier a senzorov v robotoch a v súvislosti s umelou inteligenciou v súlade s právnym rámcom Únie pre ochranu údajov;

128.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že akýkoľvek budúci regulačný rámec EÚ v oblasti umelej inteligencie zaručí ochranu súkromia a dôvernosť komunikácie, ochranu osobných údajov vrátane zásad zákonnosti, spravodlivosti a transparentnosti, špecificky navrhnutú a štandardnú ochranu údajov, obmedzenie účelu, minimalizáciu uchovávania, presnosť a minimalizáciu údajov, a to v plnom súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov, ako aj bezpečnosť, osobnú bezpečnosť a ďalšie základné práva vrátane práva na slobodu prejavu a práva na informácie;

129.  zdôrazňuje, že právo na súkromie musí byť vždy rešpektované a jednotlivci nesmú byť osobne identifikovateľní; zdôrazňuje, že vývojár umelej inteligencie by mal mať vždy jasný, jednoznačný a informovaný súhlas a že vývojári umelej inteligencie sú zodpovední za vypracovanie a dodržiavanie postupov pre platný súhlas, dôvernosť, anonymitu, spravodlivé zaobchádzanie a riadny proces; zdôrazňuje, že vývojári musia dodržiavať žiadosti o to, aby boli všetky súvisiace údaje zničené a odstránené zo všetkých súborov údajov;

130.  pripomína, že v nariadení (EÚ) 2018/1807(14) o voľnom toku iných ako osobných údajov sa uvádza, že „ak technologický vývoj umožňuje konvertovať anonymizované údaje na osobné údaje, takéto údaje sa považujú za osobné údaje a zodpovedajúcim spôsobom sa na ne má vzťahovať nariadenie (EÚ) 2016/679“;

4.3.  Zodpovednosť

131.  víta iniciatívu Komisie na vytvorenie expertnej skupiny pre zodpovednosť a nové technológie s cieľom poskytnúť EÚ odborné znalosti o uplatniteľnosti smernice o zodpovednosti za výrobky(15) na tradičné výrobky, nové technológie a nové spoločenské výzvy (formácia pre smernicu o zodpovednosti za výrobky) a pomáhať EÚ pri rozvoji zásad, ktoré môžu slúžiť ako usmernenia pre možné prispôsobenia uplatniteľných právnych predpisov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni týkajúcich sa nových technológií (formácia pre nové technológie);

132.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že počas tohto legislatívneho obdobia nebol predložený žiadny legislatívny návrh, čím sa odďaľuje aktualizácia pravidiel zodpovednosti na úrovni EÚ a ohrozuje právna istota v celej EÚ v tejto oblasti pre obchodníkov aj spotrebiteľov;

133.  konštatuje, že inžinieri v oblasti umelej inteligencie alebo spoločnosti, ktoré ich zamestnávajú, by mali aj naďalej niesť zodpovednosť za sociálne a environmentálne dôsledky a dôsledky na ľudské zdravie, ktoré môžu mať systémy umelej inteligencie alebo robotika pre súčasné a budúce generácie;

4.4.  Ochrana spotrebiteľa a posilnenie jeho postavenia

134.  zdôrazňuje, že dôvera spotrebiteľa je nevyhnutná pre rozvoj umelej inteligencie a že systémy založené na umelej inteligencii spracúvajú čoraz viac údajov spotrebiteľov, a preto sa z nich stávajú hlavné ciele kybernetických útokov; zdôrazňuje tiež, že umelá inteligencia musí fungovať tak, aby nepoškodzovala občanov a spotrebiteľov, a domnieva sa, že preto musí byť zabezpečená integrita údajov a algoritmov, na ktorých je umelá inteligencia založená;

135.  domnieva sa, že technológie umelej inteligencie vyvinuté pre výrobu, ako aj pre individuálne použitie, by mali podliehať kontrolám produktov z hľadiska bezpečnosti orgánmi dohľadu nad trhom a mali by sa na ne vzťahovať pravidlá ochrany spotrebiteľa, ktorými sa v prípade potreby zabezpečia minimálne bezpečnostné normy a bude sa riešiť riziko nehôd vyplývajúcich z interakcie s ľuďmi alebo práce v ich blízkosti; je presvedčený, že každá politika v oblasti umelej inteligencie by mala zohľadňovať otázky etiky, ochrany údajov vrátane údajov tretích strán a osobných údajov, otázky občianskoprávnej zodpovednosti a kybernetickej bezpečnosti;

4.5.  Práva duševného vlastníctva

136.  pripomína svoje vyššie uvedené uznesenie zo 16. februára 2017, v ktorom konštatoval, že neexistujú žiadne právne ustanovenia, ktoré sa osobitne vzťahujú na robotiku, ale že existujúce právne režimy a doktríny možno jednoducho uplatniť na robotiku, aj keď niektoré aspekty si zrejme vyžadujú osobitnú pozornosť; pripomína výzvu Komisii v uvedenom uznesení, aby podporila horizontálny a technologicky neutrálny prístup k duševnému vlastníctvu, ktorý by sa vzťahoval na rôzne odvetvia, v ktorých by sa robotika mohla využiť;

137.  v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie inštitúciám o usmerneniach k niektorým aspektom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (COM(2017)0708), zdôrazňuje však potrebu monitorovať relevantnosť a efektívnosť pravidiel týkajúcich sa práv duševného vlastníctva s cieľom riadiť rozvoj umelej inteligencie; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam kontrol vhodnosti;

5.  Etické aspekty

138.  domnieva sa, že činnosti a aplikácie umelej inteligencie by mali byť v súlade s etickými zásadami a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, právnymi predpismi Únie a medzinárodnými právnymi predpismi;

139.  vyzýva na vytvorenie etickej charty najlepších postupov pre umelú inteligenciu a robotiku, ktoré by spoločnosti a experti mali dodržiavať;

140.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali silnú a transparentnú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom a akademickou obcou, ktorá by posilnila zdieľanie poznatkov, a aby podporovali vzdelávanie a odbornú prípravu projektantov v oblasti etických dôsledkov, bezpečnosti a dodržiavania základných práv, ako aj spotrebiteľov v oblasti používania robotiky a umelej inteligencie so zvláštnym dôrazom na bezpečnosť a ochranu súkromia;

141.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že aplikácie založené na umelej inteligencii nebudú používať údaje zozbierané z rôznych zdrojov bez predchádzajúceho výslovného súhlasu dotknutej osoby; vyzýva Komisiu, aby vytvorila rámec, ktorý zabezpečí, že súhlas poskytnutý dotknutými osobami bude viesť k vygenerovaniu údajov iba na zamýšľané účely;

142.  vyzýva Komisiu, aby rešpektovala právo občanov na život v režime offline a aby zabezpečila, že občania nebudú diskriminovaní za to, že o nich nie sú zaznamenané žiadne údaje;

5.1.  Technológia zameraná na človeka

143.  zdôrazňuje, že sa musia zaviesť etické pravidlá na zabezpečenie rozvoja umelej inteligencie zameranej na človeka, zodpovednosti a transparentnosti algoritmických systémov rozhodovania a jasných pravidiel zodpovednosti a spravodlivosti;

144.  víta iniciatívu Komisie na zriadenie expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, ako aj siete aliancie EÚ pre umelú inteligenciu s cieľom vypracovať etické usmernenia pre umelú inteligenciu; žiada Komisiu, aby zabezpečila čo najširšie prijatie týchto etických usmernení zo strany priemyslu, akademickej obce a verejných orgánov; odporúča, aby členské štáty začlenili tieto usmernenia do svojich národných stratégií v oblasti umelej inteligencie a vytvorili štruktúry skutočnej zodpovednosti pre odvetvia a vlády pri navrhovaní a zavádzaní umelej inteligencie;

145.  domnieva sa, že je nevyhnutné nepretržité sledovanie implementácie etických usmernení k umelej inteligencii a ich vplyv na vývoj umelej inteligencie zameranej na človeka; žiada Komisiu, aby analyzovala, či sú dobrovoľné etické usmernenia dostatočné na zabezpečenie inkluzívneho začlenenia umelej inteligencie, ktoré sa riadi etikou a nevytvára hospodárske a sociálne rozdiely v spoločnostiach EÚ, a aby navrhla v prípade potreby regulačné a politické opatrenia;

146.  berie na vedomie nedávny vývoj v oblasti monitorovania a prispôsobovania na základe analýz správania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala etický rámec, ktorý obmedzí ich využívanie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila povedomie a začala informačnú kampaň o umelej inteligencii a jej využívaní, pokiaľ ide o analýzu správania;

5.2.  Hodnoty ako súčasť technológie – dôraz na etiku už pri návrhu („ethical-by-design“)

147.  poukazuje na to, že usmerňujúci etický rámec by mal byť založený na zásadách dobročinnosti, neškodlivosti, autonómie a spravodlivosti, na zásadách a hodnotách zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv, ako je ľudská dôstojnosť, rovnosť a spravodlivosť, nediskriminácia, informovaný súhlas, súkromný a rodinný život a ochrana údajov, ako aj na ďalších základných zásadách a hodnotách vyplývajúcich z práva Únie, ako je nestigmatizácia, transparentnosť, autonómia, osobná zodpovednosť a sociálna zodpovednosť, a na súčasných etických postupoch a kódexoch;

148.  domnieva sa, že Európa by mala prevziať vedúce svetové postavenie s využitím len takej umelej inteligencie, ktorá sa riadi etikou; zdôrazňuje, že na dosiahnutie tohto cieľa sa musí zabezpečiť etické riadenie umelej inteligencie na rôznych úrovniach; odporúča, aby členské štáty zriadili orgány na monitorovanie etiky a dohľad nad etikou v oblasti umelej inteligencie a povzbudili spoločnosti, ktoré rozvíjajú umelú inteligenciu, aby zriadili etickú radu a vypracovali etické usmernenia pre svojich vývojárov umelej inteligencie;

149.  zdôrazňuje, že európske normy v oblasti umelej inteligencie musia byť založené na zásadách digitálnej etiky, ľudskej dôstojnosti, dodržiavania základných práv, ochrany údajov a bezpečnosti, aby tak prispievali k budovaniu dôvery medzi používateľmi; zdôrazňuje, že je dôležité využiť potenciál EÚ na vytvorenie pevnej infraštruktúry pre systémy umelej inteligencie, vychádzajúc z prísnych noriem týkajúcich sa údajov a rešpektovania ľudí; konštatuje, že do vývoja umelej inteligencie je potrebné začleniť transparentnosť a vysvetliteľnosť;

150.  konštatuje, že v oblasti automatizovaných zbraňových systémov by sa mal naďalej využívať prístup k umelej inteligencii, pri ktorom je vo vedení človek;

5.3.  Rozhodovanie - obmedzenia autonómie umelej inteligencie a robotiky

151.  zdôrazňuje, že je ťažké a zložité predpovedať budúce správanie mnohých zložitých systémov umelej inteligencie a nové vzorce správania interaktívnych systémov umelej inteligencie; žiada Komisiu, aby posúdila, či sú potrebné osobitné predpisy týkajúce sa rozhodovania na báze umelej inteligencie;

152.  konštatuje, že umelá inteligencia zostane užitočným nástrojom spolupráce v oblasti ľudskej činnosti s cieľom zlepšiť jej výsledky a znížiť počet chýb;

153.  žiada, aby ľudia mali právo vedieť, právo na odvolanie a právo na nápravu, ak sa umelá inteligencia používa na rozhodnutia s vplyvom na jednotlivcov, ktoré predstavujú závažné riziko pre práva alebo slobodu jednotlivcov alebo môžu im spôsobiť ujmu;

154.  zdôrazňuje, že algoritmy v systémoch rozhodovania by sa nemali používať bez predchádzajúceho posúdenia vplyvu algoritmov (AIA), pokiaľ nie je zrejmé, že nemajú žiadny významný vplyv na život jednotlivcov;

155.  domnieva sa, že umelá inteligencia, najmä autonómne systémy, vrátane schopnosti nezávisle získavať, zhromažďovať a zdieľať citlivé informácie s rôznymi zainteresovanými stranami s možnosťou samostatného učenia alebo dokonca vlastných úprav, by mala podliehať pevným zásadám; zdôrazňuje, že systémy umelej inteligencie nesmú uchovávať ani zverejňovať osobné dôverné informácie bez výslovného súhlasu zdroja týchto informácií;

5.4.  Transparentnosť, zaujatosť a vysvetliteľnosť algoritmov

156.  poukazuje na to, že hoci je umelá inteligencia veľmi prínosná pre automatizáciu a rozhodovanie, nesie so sebou aj riziko, ak sú algoritmy statické a neprehľadné; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o algoritmy;

157.  vyzýva Komisiu, členské štáty a orgány pre ochranu údajov, aby určili a prijali všetky možné opatrenia na predchádzanie alebo minimalizáciu algoritmickej diskriminácie a zaujatosti a aby vytvorili pevný spoločný etický rámec transparentného spracovávania osobných údajov a automatizovaného rozhodovania, ktorý by usmerňoval využívanie údajov a presadzovanie práva Únie;

158.  zdôrazňuje, že každý systém umelej inteligencie sa musí rozvíjať so zreteľom na zásady transparentnosti a algoritmickej zodpovednosti, ktoré umožňujú ľuďom pochopiť jeho činnosť; poznamenáva, že v záujme budovania dôvery a umožnenia pokroku v oblasti umelej inteligencie musia používatelia vedieť, ako sa používajú ich údaje, ako aj iné údaje a údaje odvodené z ich údajov, keď komunikujú alebo prichádzajú do styku so systémom umelej inteligencie alebo s ľuďmi s podporou systému umelej inteligencie; domnieva sa, že to prispeje k lepšiemu porozumeniu a väčšej dôvere medzi používateľmi; zdôrazňuje, že zrozumiteľnosť rozhodnutí musí byť normou EÚ v súlade s článkami 13, 14 a 15 všeobecného nariadenia o ochrane údajov(16); pripomína, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov už stanovuje právo na informácie o logike spracúvania údajov; zdôrazňuje, že v súlade s článkom 22 všeobecného nariadenia o ochrane údajov majú jednotlivci právo na ľudský zásah, keď ich rozhodnutie založené na automatizovanom spracúvaní významne ovplyvňuje;

159.  zdôrazňuje, že Komisia, Európsky výbor pre ochranu údajov, vnútroštátne orgány pre ochranu údajov a iné nezávislé orgány dohľadu by odteraz mali zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore transparentnosti a riadneho procesu, zásady právnej istoty vo všeobecnosti a, špecifickejšie, konkrétnych noriem na ochranu základných práv a záruk súvisiacich s používaním spracúvania údajov a analýz; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi orgánmi zodpovednými za dohľad nad správaním v digitálnom prostredí alebo za jeho reguláciu; požaduje pre takéto orgány primerané financovanie a primerané personálne obsadenie;

160.  uznáva, že algoritmy strojového učenia sú vytvorené tak, aby sa učili samy, čo je prínosné pre automatizáciu a rozhodovanie; žiada, aby sa usmernenia týkajúce sa etiky v oblasti umelej inteligencie zaoberali otázkami súvisiacimi s algoritmickou transparentnosťou, vysvetliteľnosťou, zodpovednosťou a spravodlivosťou;

161.  zdôrazňuje dôležitosť vysvetliteľnosti výstupov, procesov a hodnôt systémov umelej inteligencie, aby boli zrozumiteľné pre netechnické publikum, ktorému by mali poskytovať zmysluplné informácie, čo je nevyhnutné na vyhodnotenie spravodlivosti a získanie dôvery;

162.  poukazuje na to, že nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o tieto technológie a ich aplikácie, vyvoláva niekoľko etických otázok;

163.  konštatuje, že systémy umelej inteligencie by mali byť vysvetliteľné ľuďom a mali by poskytovať zmysluplné informácie, aby sa mohla poskytnúť spätná väzba; uznáva, že sila modelov umelej inteligencie závisí od spätnej väzby a opätovného posúdenia a tento proces podporuje;

164.  konštatuje, že občania majú obavy, že nebudú vedieť, kedy sa umelá inteligencia používa a aké informácie sa budú spracovávať; odporúča jasné zverejňovanie informácií v prípade, keď občania používajú umelú inteligenciu; zdôrazňuje, že na udržanie dôvery spotrebiteľov je dôležité, aby prenášané údaje zostali zabezpečené;

165.  domnieva sa, že zodpovednosť za algoritmy by mali regulovať tvorcovia politík prostredníctvom posúdení vplyvu na základe stanovených parametrov;

166.  konštatuje, že samotné zverejňovanie otvoreného kódu nevyrieši problém transparentnosti umelej inteligencie, pretože by neodhalilo existujúcu vnútornú zaujatosť a nevysvetlilo proces strojového učenia; zdôrazňuje, že transparentnosť neznamená len transparentnosť kódexu, ale aj údajov a automatizovaného rozhodovania;

167.  uznáva, že zverejňovanie zdrojového kódu by mohlo viesť k nesprávnemu používaniu a hraniu s algoritmami;

168.  zdôrazňuje dôležitosť boja proti zaujatosti vývojárov, a teda potrebu rozmanitej pracovnej sily vo všetkých odvetviach sektora IT, ako aj potrebu ochranných mechanizmov s cieľom zabrániť zaujatosti na základe pohlavia a veku v systémoch umelej inteligencie;

169.  uznáva, že odhalenie kódu alebo obchodných tajomstiev by rovnako odrádzalo spoločnosti od výskumu a vývoja nového kódu, pretože by bolo ohrozené ich duševné vlastníctvo; konštatuje, že vývoj umelej inteligencie by namiesto toho mal podporiť interoperabilitu modelov a ich vzájomné pôsobenie so vstupnými a modelovými údajmi;

170.  uznáva, že hoci transparentnosť a vysvetliteľnosť môžu odhaliť nedostatky, nezaručujú spoľahlivosť, bezpečnosť a spravodlivosť; domnieva sa, že zodpovednosť by preto mala byť integrálnou súčasťou dosiahnutia dôveryhodnej umelej inteligencie, ktorú možno dosiahnuť rôznymi prostriedkami, ako sú posúdenia vplyvu algoritmov, audit a certifikácia;

171.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať protokoly pre priebežné monitorovanie a zisťovanie algoritmickej zaujatosti;

172.  poukazuje na to, že tvorcovia algoritmov by mali zabezpečiť, aby sa dodržiavali základné požiadavky, ako napríklad spravodlivosť a vysvetliteľnosť, a to od začiatku fázy návrhu a počas celého vývojového cyklu;

173.  konštatuje, že sú potrebné usmernenia opisujúce osvedčené postupy v oblasti vývoja;

174.  zdôrazňuje, že je dôležité zobrazovať pôvod, aby bolo možné sledovať históriu modelu umelej inteligencie; domnieva sa, že sa tým zlepší pochopenie modelov a na základe ich histórie sa napomôže k vybudovaniu dôvery;

175.  zdôrazňuje, že použitie systémov umelej inteligencie musí byť pri styku s používateľmi jasne identifikované;

176.  zdôrazňuje, že šírenie umelej inteligencie a robotiky by sa malo uskutočňovať pri plnom rešpektovaní ľudských práv a že stroje a roboty by nemali v žiadnom prípade reprodukovať stereotypy namierené proti ženám ani uplatňovať inú formu diskriminácie;

177.  poukazuje na to, že aj kvalitné modelové údaje môžu viesť k pretrvávaniu existujúcej diskriminácie a nespravodlivosti, ak sa nepoužívajú starostlivo a vedome; konštatuje, že používanie nekvalitných, zastaraných, neúplných alebo nesprávnych údajov v rôznych štádiách spracovania údajov môže viesť k slabým prognózam a hodnoteniam a následne k zaujatosti, čo môže v konečnom dôsledku viesť k porušovaniu základných práv jednotlivcov alebo k čisto chybným záverom alebo nesprávnym výsledkom; je preto presvedčený, že v dobe veľkých dát je dôležité zabezpečiť, aby boli algoritmy pripravované na reprezentatívnych vzorkách kvalitných údajov s cieľom dosiahnuť štatistickú paritu; zdôrazňuje, že aj keď sa používajú presné a kvalitné údaje, prognostická analýza založená na umelej inteligencii môže ponúknuť len štatistickú pravdepodobnosť; pripomína, že podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov môže ďalšie spracovanie osobných údajov na štatistické účely vrátane prípravy umelej inteligencie viesť len k súhrnným údajom, ktoré nemožno opätovne uplatniť na jednotlivcov;

178.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby každý, kto vytvára tzv. deepfake materiál alebo syntetické videá alebo akékoľvek iné realisticky vyrobené syntetické videá, výslovne uvádzal, že nie sú originálne;

179.  konštatuje, že umelá inteligencia sa vo svojej podstate spolieha na zhromažďovanie veľkého množstva údajov a často na vytváranie nových databáz, ktoré sa používajú na vytváranie predpokladov o ľuďoch; domnieva sa, že dôraz by sa mal klásť na identifikáciu a budovanie mechanizmov reakcie na potenciálne hrozby, ktoré zabezpečia zmierňovanie negatívnych účinkov;

180.  opätovne pripomína, že systémy umelej inteligencie by nemali viesť k zaujatosti, ani ju posilňovať; zdôrazňuje, že pri vývoji a používaní algoritmov musia byť vo všetkých fázach, teda od návrhu až po realizáciu, zohľadnené úvahy týkajúce sa zaujatosti a spravodlivosti; zdôrazňuje, že súbor údajov a algoritmus sa musia posudzovať a pravidelne testovať, aby sa zabezpečilo presné rozhodovanie;

6.  Riadenie

6.1.  Koordinácia na úrovni Únie

181.  vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o rozvoj silného vedúceho postavenia EÚ, ktoré by zabránilo duplicite a roztrieštenosti úsilia a zabezpečilo súdržné politiky na vnútroštátnej úrovni a výmenu najlepších postupov pre širšie využívanie umelej inteligencie;

182.  víta rôzne vnútroštátne stratégie, ktoré vypracovali členské štáty; víta koordinovaný plán Komisie v oblasti umelej inteligencie, ktorý bol uverejnený 7. decembra 2018; žiada lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou v tomto ohľade;

183.  poznamenáva, že viaceré členské štáty už majú vlastné vnútroštátne stratégie v oblasti umelej inteligencie, a víta skutočnosť, že všetky členské štáty podpísali v apríli 2018 vyhlásenie o spolupráci v oblasti umelej inteligencie; víta tiež nadchádzajúci koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie medzi Komisiou a členskými štátmi, ale vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa usilovali o čo najvyššiu úroveň spolupráce;

184.  domnieva sa, že posilnená spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou je nevyhnutná na zabezpečenie koherentných cezhraničných pravidiel v Únii, ktoré podporia spoluprácu medzi európskymi priemyselnými odvetviami a umožnia zavedenie umelej inteligencie v celej Únii, ktorá bude v súlade s požadovanými úrovňami bezpečnosti a zabezpečenia, ako aj s etickými zásadami zakotvenými v práve Únie;

185.  zdôrazňuje, že harmonizovaný a progresívny rámec EÚ v oblasti údajov založený na rizikách by zvýšil dôveru a podporil rozvoj umelej inteligencie v Európe, čím by sa zabezpečilo dokončenie jednotného digitálneho trhu a zvýšila produktivita podnikov sídliacich v Európe;

186.  odporúča, aby boli existujúce a budúce iniciatívy súvisiace s umelou inteligenciou a pilotné projekty vykonávané Komisiou úzko koordinované, prípadne pod vedením navrhovaného mechanizmu dohľadu, aby sa dosiahli synergické účinky a zabezpečilo sa vytvorenie skutočnej pridanej hodnoty pri súčasnom zabránení nákladným zdvojeným štruktúram;

187.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili vytvorenie európskej regulačnej agentúry pre umelú inteligenciu a algoritmické rozhodovanie, ktorej úlohou bude:

•  vytvoriť maticu hodnotenia rizík na účely klasifikácie typov algoritmov a oblastí aplikácií podľa ich potenciálneho významného negatívneho vplyvu na občanov;

•  prešetriť používania algoritmických systémov, ak existuje podozrenie z porušovania ľudských práv (napríklad na základe dôkazu, ktorý poskytol oznamovateľ);

•  poskytovať poradenstvo ostatným regulačným agentúram v oblasti algoritmických systémov, ktoré patria do ich rozsahu pôsobnosti;

•  zabezpečiť pre občanov, ktorí nie sú oboznámení s právnymi postupmi, kontaktné miesto, a zvyšovať tak účinnosť mechanizmu zodpovednosti za porušenie povinností ako prostriedku na regulovanie zodpovednosti algoritmických systémov;

•  vykonávať audit posúdení vplyvu algoritmov v prípade systémov s vysokým vplyvom na účely schválenia alebo odmietnutia navrhovaných použití algoritmického rozhodovania vo vysoko citlivých a/alebo kritických oblastiach aplikácie (napr. súkromná zdravotná starostlivosť); posúdenie vplyvu algoritmov pre aplikácie v súkromnom sektore by mohlo prebiehať v rámci veľmi podobného postupu, ako je ten, ktorý sa navrhuje pre verejný sektor, prípadne s tým rozdielom, že rôzne štádiá zverejňovania by sa mohli považovať za dôvernú komunikáciu s regulačnou agentúrou (v rámci dohody o nezverejnení) v záujme ochrany dôležitých obchodných tajomstiev;

•  vyšetrovať podozrivé prípady porušovania práv algoritmickými systémami rozhodovania, a to v dôsledku individuálnych rozhodnutí (napríklad ojedinelé odchylné výsledky), ako aj štatistických rozhodovacích schém (napríklad diskriminačná zaujatosť); vyšetrovanie by sa mohlo začať po podaní sťažností alebo na základe dôkazov poskytnutých oznamovateľmi, investigatívnymi novinármi alebo nezávislými výskumníkmi (vrátane mimovládnych organizácií a akademických pracovníkov);

188.  berie na vedomie prebiehajúcu prácu Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) v oblasti umelej inteligencie a naliehavo vyzýva členské štáty, aby koordinovali svojich členov v ISO s cieľom zabezpečiť, aby pri vypracovaní noriem v tejto oblasti boli náležite zastúpené európske záujmy;

6.2.  Medzinárodné riadenie

189.  víta vytvorenie Strediska OECD pre monitorovanie politiky v oblasti umelej inteligencie a požaduje väčšie ambície pri tvorbe plánu ďalšej spolupráce;

190.  zdôrazňuje, že v tretích krajinách, konkrétne v USA, Číne, Rusku a Izraeli, sa vyvíjajú rôzne modely, a zdôrazňuje prístup založený na hodnotách, ktorý sa používa v Európe, ako aj potrebu spolupráce s medzinárodnými partnermi v dvojstrannom a viacstrannom prostredí na účely etického pokroku a prijatia umelej inteligencie; uznáva, že táto technológia nemá žiadne hranice a vyžaduje si spoluprácu nad rámec samotných členských štátov EÚ;

191.  vyzýva Komisiu, aby pôsobila na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť najväčší súlad medzinárodných aktérov a v celosvetovom meradle presadzovala etické zásady EÚ;

192.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia je technológia s celosvetovým dosahom, ktorá poskytuje spoločné výhody a prináša podobné výzvy; poukazuje na to, že rovnako ako v prípade hospodárskeho systému, a najmä v prípade technológie s významným vplyvom na trhy, je potrebný globálny prístup; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa umelá inteligencia zaradila na program existujúcich inštitúcií a organizácií, a žiada posúdenie potreby ďalších fór, ktoré by sa mali v prípade potreby mali vytvoriť;

°

°  °

193.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 239.

(2)

Ú. v. EÚ C 307, 30.8.2018, s. 163.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0341.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0332.

(5)

Ú. v. EÚ L 252, 8.10.2018, s. 1.

(6)

COM(2018)0237.

(7)

Vznikajúce technológie a technológie budúcnosti

(8)

OECD Digital Economy Outlook 2017.

(9)

Osobitný prieskum Eurobarometra č. 460.

(10)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/958 z 28. júna 2018 o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní (Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 25).

(11)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 132).

(12)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

(13)

Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(14)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018, s. 59).

(15)

Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29).

(16)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (7.12.2018)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

ku komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky

(2018/2088(INI)COM(2018)0237))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Dita Charanzová

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

(Zjednodušený postup – článok 50 ods. 2 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže umelá inteligencia sa rýchlo rozvíja a je už niekoľko rokov súčasťou nášho každodenného života; keďže umelá inteligencia a robotika podporujú inovácie, vedú k novým obchodným modelom a zohrávajú kľúčovú úlohu pri transformácii našich spoločností a digitalizácii našich hospodárstiev v mnohých odvetviach, ako je priemysel, zdravotníctvo, stavebníctvo a doprava;

B.  keďže Čína a Spojené štáty sú vedúcimi krajinami v oblasti technológií umelej inteligencie a EÚ v súčasnosti výrazne zaostáva; keďže bez koordinovaného prístupu na európskej úrovni nebude možné, aby EÚ toto zaostávanie dobehla; keďže spoločný prístup k umelej inteligencii by EÚ umožnil lepšie presadzovať jej hodnoty na celom svete a zohrávať významnejšiu a účinnejšiu úlohu na celosvetovej scéne;

C.  keďže približne štvrtinu všetkých priemyselných robotov a polovicu všetkých robotov v odborných službách vo svete vyrábajú európske spoločnosti, a preto EÚ už má dôležité aktíva, na ktorých by mala založiť svoju európsku priemyselnú politiku;

D.  keďže spoločným prístupom sa uľahčí rozvoj technológií umelej inteligencie v prospech spoločnosti a zároveň sa budú riešiť výzvy, ktoré tieto technológie prinášajú, s cieľom podporiť inovácie, zlepšiť kvalitu produktov a služieb podporovaných umelou inteligenciou, zlepšiť skúsenosti spotrebiteľov a dôveru v technológie a robotiku v oblasti umelej inteligencie a zabrániť fragmentácii vnútorného trhu;

E.  keďže rozvoj umelej inteligencie a robotiky musí zahŕňať spoločnosť ako celok; keďže v roku 2017 však vidiecke oblasti boli naďalej vo veľkej miere vylúčené z výhod umelej inteligencie, pretože 8 % domácností nie je pokrytých žiadnou pevnou sieťou a 53 % domácností nie je pokrytých prístupovou sieťou novej generácie (VDSL, Cable Docsis 3.0 alebo FTTP);

F.  keďže rozvoj služieb a produktov podporovaných umelou inteligenciou si vyžaduje pripojiteľnosť, voľný tok údajov a dostupnosť údajov v rámci EÚ; keďže používanie vyspelých techník hĺbkovej analýzy údajov v službách a produktoch môže pomôcť zvýšiť kvalitu rozhodovania, a tým rozšíriť výber pre spotrebiteľov, a zlepšiť výkonnosť podnikov;

G.  keďže kybernetická bezpečnosť je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby údaje neboli úmyselne poškodené alebo zneužité s cieľom poškodiť občanov alebo podniky prostredníctvom umelej inteligencie, čo by ohrozilo dôveru priemyslu a spotrebiteľov v umelú inteligenciu; keďže vývoj v oblasti umelej inteligencie zvyšuje závislosť od týchto systémov, pokiaľ ide o prijímanie opatrení a rozhodnutí, čo si následne vyžaduje, aby sa na tieto systémy vzťahovali vysoké normy kybernetickej odolnosti v EÚ na ochranu pred porušovaním a zlyhaniami kybernetickej bezpečnosti;

H.  keďže technologický vývoj v oblasti inteligentných výrobkov a služieb môže byť prínosom pre znalostnú ekonomiku, ktorá je založená na množstve, kvalite a dostupnosti informácií, a môže tak viesť k lepšiemu prispôsobeniu sa potrebám spotrebiteľov;

I.  keďže spotrebitelia by mali byť schopní dôverovať technológiám, s ktorými komunikujú, a keďže je preto nutné reagovať na etické otázky týkajúce sa rozvoja umelej inteligencie a robotiky; keďže EÚ by mala pri svojej reakcii na tieto obavy vychádzať z rešpektovania hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a Charty základných práv Európskej únie; keďže expertná skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, ktorú zriadila Komisia, vypracuje do konca roku 2018 návrh etických usmernení pre umelú inteligenciu;

1.  zdôrazňuje, že nato, aby EÚ dobehla svoje zaostávanie v oblasti umelej inteligencie je najdôležitejšie, aby konala v spoločnom rámci;

2.  zdôrazňuje, že nekoordinované kroky v oblasti výskumu a vývoja, protichodné rozhodnutia týkajúce sa právnych predpisov a opatrení na medzinárodnej úrovni tento cieľ od EÚ len ďalej vzďaľujú;

3.  poznamenáva, že viaceré členské štáty už majú vlastné národné stratégie v oblasti umelej inteligencie, a víta skutočnosť, že všetky členské štáty podpísali v apríli 2018 vyhlásenie o spolupráci v oblasti umelej inteligencie, ako aj nadchádzajúci koordinovaný plán pre umelú inteligenciu medzi Komisiou a členskými štátmi, ale vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa zamerali na čo najvyššiu úroveň spolupráce;

Spoločnosť podporovaná umelou inteligenciou a robotikou

4.  pripomína, že Európa má výskumnú obec svetovej úrovne zameranú na umelú inteligenciu, ktorá predstavuje 32 % výskumných inštitúcií v oblasti umelej inteligencie na celom svete;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že výskumní pracovníci v EÚ naďalej zarábajú výrazne menej ako ich kolegovia v USA a Číne, čo je hlavným dôvodom ich odchodu z Európy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na prilákanie špičkových talentov do európskych spoločností, a vyzýva členské štáty, aby vytvorili atraktívne podmienky;

6.  zdôrazňuje význam cielených opatrení na zabezpečenie toho, aby malé a stredné podniky a startupy mohli prijímať a využívať technológie umelej inteligencie; domnieva sa, že posúdenia vplyvu, pokiaľ ide o účinky nových právnych predpisov EÚ na technologický rozvoj umelej inteligencie, by mali byť povinné a že takéto posúdenia vplyvu by sa mali zvážiť aj na vnútroštátnej úrovni;

7.  vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory regulačného prostredia, ktoré je priaznivé pre rozvoj umelej inteligencie, a v súlade so zásadou lepšej regulácie, pravidelne prehodnocovala súčasné právne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby boli vhodné na účel umelej inteligencie a zároveň aby rešpektovali základné hodnoty EÚ, a aby sa usilovala o zmenu alebo nahradenie nových návrhov, ak sa ukáže, že daný účel neplnia;

8.  odporúča ďalej pracovať na zvýšení pripojiteľnosti v zanedbaných oblastiach, ako sú vidiecke oblasti a zanedbávané odvetvia, s cieľom dosiahnuť skutočne inkluzívny prechod na digitálne technológie;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že širšie zavádzanie technológií umelej inteligencie môže nahradiť určité povolania, najmä tie, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou budú automatizované, a vytvoriť nové; pripomína, že značná časť obyvateľstva EÚ – 37 % pracovnej sily – nemá základné digitálne zručnosti; zdôrazňuje, že Komisia predpovedá výrazný nedostatok odborníkov v oblasti IKT, ako aj 750 000 voľných pracovných miest do roku 2020;

10.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zmodernizovali svoje systémy odbornej prípravy a vzdelávania s cieľom zohľadniť vedecký pokrok a vývoj v oblasti umelej inteligencie v súlade so smernicou o teste proporcionality a smernicou o uznávaní odborných kvalifikácií a aby zabezpečili, že odborné služby EÚ budú v nadchádzajúcich desaťročiach celosvetovo konkurencieschopné;

Technologická cesta k umelej inteligencii a robotike

11.  domnieva sa, že nový súbor pravidiel, ktorými sa riadi voľný tok iných ako osobných údajov v Únii, umožňuje, aby bolo čoraz viac údajov k dispozícii pre inovácie založené na údajoch, čo uľahčuje MSP a startupom rozvíjať inovatívne služby podporované umelou inteligenciou a vstupovať na nové trhy, pričom umožňuje občanom a podnikom využívať lepšie produkty a služby;

12.  pripomína, že v nariadení o voľnom toku iných ako osobných údajov sa uvádza, že ak technologický vývoj umožní premieňať anonymizované údaje na osobné údaje, takéto anonymizované údaje sa majú považovať za osobné údaje, a má sa na ne zodpovedajúcim spôsobom uplatňovať nariadenie (EÚ) 2016/679;

13.  uznáva potenciál výmeny údajov v súvislosti s budúcim rozvojom hĺbkového učenia sa, najmä pokiaľ ide o súbory údajov s vysokou hodnotou, a to vzhľadom na ich významný občiansky alebo sociálno-ekonomický prínos a vhodnosť na vytváranie služieb a aplikácií s pridanou hodnotou;

14.  zdôrazňuje význam otvorených iných ako osobných údajov z verejných a súkromných zdrojov a domnieva sa, že regulačný rámec vrátane opakovaného použitia informácií verejného sektora by mal podporovať prístup k otvoreným údajom a interoperabilitu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie bezpečnej a dobrovoľnej jednotnej brány na uľahčenie výmeny iných ako osobných údajov na úrovni EÚ s cieľom vytvoriť zjednodušené získavanie údajov;

15.  zdôrazňuje, že dôvera spotrebiteľov je nevyhnutná pre rozvoj umelej inteligencie a že systémy založené na umelej inteligencii spracúvajú čoraz viac spotrebiteľských údajov, a preto sa z nich stávajú hlavné ciele kybernetických útokov; zdôrazňuje tiež, že musí fungovať tak, aby nepoškodzovala občanov a spotrebiteľov, a domnieva sa, že preto musí byť zabezpečená integrita údajov a algoritmov, na ktorých je umelá inteligencia založená;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité pochopiť, identifikovať a monitorovať prelomový vývoj, ktorý priamo i nepriamo súvisí s umelej inteligenciou; nabáda k tomu, aby sa výskum umelej inteligencie zameral aj na odhaľovanie náhodného alebo úmyselného poškodzovania umelej inteligencie a robotiky;

Priemyselná politika

17.  domnieva sa, že Únia by mala byť lepšie vybavená proti kybernetickým útokom; nabáda na rýchle dokončenie stratégie kybernetickej bezpečnosti, ktorá by mala zabezpečiť rozvoj a zavedenie bezpečných systémov umelej inteligencie a robotiky, ktoré sú odolné voči kybernetickým útokom, a to najmä prostredníctvom rozvoja systémov certifikácie EÚ; domnieva sa, že agentúra ENISA by mala vypracovať akčný plán pre kybernetickú bezpečnosť v oblasti umelej inteligencie, ktorý by mal posúdiť a riešiť hrozby a nedostatky týkajúce sa umelej inteligencie;

18.  zdôrazňuje, že rozvoj silného a konkurencieschopného odvetvia umelej inteligencie a robotiky sa nemôže opierať výlučne o verejné finančné prostriedky; zdôrazňuje význam mobilizácie súkromných finančných prostriedkov s cieľom podporiť inovácie a vybudovať rozvinuté odvetvie umelej inteligencie a robotiky v EÚ;

19.  pripomína, že zatiaľ čo v oblasti umelej inteligencie a robotiky už existujú zavedené priemyselné aplikácie, pokrok v tejto oblasti sa rozširuje a prináša rozsiahle a rozmanité aplikácie týkajúce sa všetkých ľudských činností; domnieva sa, že akýkoľvek regulačný rámec musí zahŕňať flexibilitu, ktorá umožňuje inovácie a voľný vývoj nových technológií a spôsobov použitia pre umelú inteligenciu; zdôrazňuje, že regulácia by nemala brániť vývoju a výskumu v súkromnom sektore;

20.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že centrá digitálnych inovácií nebudú viesť k vytváraniu dodatočných administratívnych úrovní, ale zamerajú sa na urýchlenie investícií do projektov, ktoré preukázali svoju účinnosť; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na granty a finančnú pomoc súkromným projektom v oblasti vývoja a výskumu; zdôrazňuje potrebu väčšieho využívania verejno-súkromných partnerstiev v oblasti umelej inteligencie;

21.  domnieva sa, že umelá inteligencia bude veľkým prínosom, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady „jedenkrát a dosť“, ktorá umožní kombináciu databáz a informácií z rôznych zdrojov, a tým uľahčí interakcie občanov s orgánmi verejnej správy;

Právny rámec pre umelú inteligenciu a robotiku

Vnútorný trh s umelou inteligenciou

22.  domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť vytváranie údajov založených na zásade „špecificky navrhnutej a štandardnej otvorenosti“ a zároveň zabezpečiť konzistentnú úroveň ochrany cieľov verejného záujmu, ako sú verejná bezpečnosť alebo ochrana osobných údajov, a to aj pokiaľ ide o citlivé informácie týkajúce sa kritických infraštruktúr

Zodpovedný rozvoj a voľný pohyb inteligentných produktov

23.  zdôrazňuje význam zásady vzájomného uznávania pri cezhraničnom používaní inteligentných produktov vrátane robotov a robotických systémov; pripomína, že v prípade potreby by skúšanie, certifikácia a bezpečnosť produktov mali zabezpečiť, aby boli určité produkty bezpečné už v štádiu návrhu a štandardne; v tejto súvislosti poznamenáva, že je dôležité pracovať aj na etických aspektoch umelej inteligencie;

24.  zdôrazňuje, že umelá inteligencia sa vzťahuje na rôzne odvetvia, v ktorých má normalizácia veľký význam, ako sú inteligentná výroba, roboty, autonómne automobily, virtuálna realita, zdravotná starostlivosť a analýza údajov, a je presvedčený, že normalizácia v oblasti umelej inteligencie v celej EÚ podporí inovácie a zaručí vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa; uznáva, že hoci existuje značný počet noriem v oblastiach, ako je bezpečnosť, spoľahlivosť, interoperabilita a ochrana, je potrebná ďalšia podpora a rozvoj spoločných noriem pre robotiku a umelú inteligenciu a že by to malo byť súčasťou priorít Únie; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s normalizačnými orgánmi EÚ naďalej aktívne spolupracovala s medzinárodnými orgánmi pre normalizáciu na zlepšovaní noriem v tejto oblasti;

25.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali skúšanie inovatívnych produktov a technológií v reálnych podmienkach a v malom rozsahu (tzv. sand-box innovation) pred tým, ako sa takéto produkty uvedú na trh;

26.  uznáva, že robotika a technológie umelej inteligencie sa čoraz viac využívajú v autonómnych vozidlách, ako sú autonómne automobily a civilné bezpilotné vzdušné prostriedky; konštatuje, že niektoré členské štáty už prijali právne predpisy týkajúce sa tejto konkrétnej oblasti alebo ich prijatie zvažujú, čo by mohlo viesť k tomu, že nejednotné vnútroštátne právne predpisy spomalia vývoj autonómnych vozidiel; preto požaduje jednotný súbor pravidiel Únie, ktoré zabezpečia správnu rovnováhu medzi záujmami používateľov, podnikov a iných zainteresovaných strán a potenciálnymi rizikami pre nich a zároveň zabránia nadmernej regulácii v oblasti robotiky a systémov umelej inteligencie;

Bezplatné poskytovanie služieb využívajúcich umelú inteligenciu

27.  pripomína, že technológie na analýzu, využívanie a spracovanie údajov, ako je strojové učenie, umelá inteligencia a internet vecí, sa neustále vyvíjajú a že rýchly technologický vývoj umožňuje vytvárať nové služby a nové aplikácie, ktoré sú založené na používaní, agregácii alebo kombinácii údajov;

28.  pripomína, že na mnohé politické aspekty týkajúce sa služieb podporovaných umelou inteligenciou vrátane pravidiel ochrany spotrebiteľa a politiky v oblasti etiky a zodpovednosti sa vzťahuje existujúci regulačný rámec pre služby, konkrétne smernica o službách, smernica o uznávaní odborných kvalifikácií a smernica o elektronickom obchode;

29.  zdôrazňuje, že za rozhodovanie musia byť v konečnom dôsledku vždy zodpovední ľudia, najmä pokiaľ ide o odborné služby, ako sú lekárske, právne a účtovné povolania; domnieva sa, že je potrebné zvážiť, či je potrebný dohľad kvalifikovaného odborníka s cieľom chrániť legitímne ciele verejného záujmu a poskytovať služby vysokej kvality;

30.  uznáva význam dokonalejších digitálnych služieb – ako sú virtuálni asistenti, chatboty alebo virtuálni agenti – prinášajúce nebývalú prevádzkovú efektivitu, pričom však úplne uznáva potrebu rozvoja umelej inteligencie zameranej na človeka a orientovanej na trh s cieľom vydávať lepšie a spoľahlivejšie rozhodnutia, a to vzhľadom na obmedzenú autonómnosť umelej inteligencie a robotiky;

Ochrana a posilnenie postavenia spotrebiteľov

31.  domnieva sa, že technológie umelej inteligencie vyvinuté pre výrobu, ako aj pre individuálne použitie, by mali podliehať kontrolám produktov z hľadiska bezpečnosti orgánmi dohľadu nad trhom a mali by sa na ne vzťahovať pravidlá ochrany spotrebiteľa, ktorými sa v prípade potreby zabezpečia minimálne bezpečnostné normy a bude sa riešiť riziko úrazov vyplývajúcich z interakcie s ľuďmi alebo práce v ich blízkosti; je presvedčený, že každá politika v oblasti robotiky by mala zohľadňovať otázky etiky, ochrany údajov vrátane údajov tretích strán a osobných údajov, otázky občianskoprávnej zodpovednosti a kybernetickej bezpečnosti;

32.  pripomína, že algoritmy sú základným kameňom umelej inteligencie a robotiky; vyzýva členské štáty, aby zaistili, že v prípade umelej inteligencie sa budú využívať iba veľmi kvalitné údaje, a najmä to, že tieto údaje budú aktuálne, presné a spoľahlivé, s cieľom zabezpečiť dôveru a prijatie zo strany spotrebiteľov; v tejto súvislosti pripomína význam schopnosti vysvetliť rozhodovacie procesy technológií umelej inteligencie, ako aj nestrannosť algoritmov, pričom treba rešpektovať právne predpisy EÚ, najmä pokiaľ ide o obchodné tajomstvo, a pripomína, že je dôležité vytvoriť štruktúry na preskúmanie s cieľom napraviť prípadné chyby v rozhodnutiach, ktoré prijala umelá inteligencia;

33.  zdôrazňuje význam užívateľsky ústretovej umelej inteligencie pri posilňovaní dôvery spotrebiteľov; domnieva sa, že v prípade konečných a trvalých rozhodnutí, ktoré prijala umelá inteligencia a nie človek, by spotrebitelia mali byť informovaní a mali by mať možnosť požiadať o preskúmanie a nápravu človekom; zdôrazňuje, že pri interakcii s automatizovaným systémom by používatelia mali byť informovaní o tom, ako sa spojiť s človekom a ako zabezpečiť, aby bolo možné skontrolovať a opraviť rozhodnutia systému;

34.  berie na vedomie pracovný dokument útvarov Komisie z 25. apríla 2018 o zodpovednosti za nové digitálne technológie (SWD (2018) 0137); berie na vedomie jej záver, že súčasný rámec zodpovednosti je síce stále stabilný a funguje, mala by ho však preskúmať expertná skupina pre zodpovednosť, a to vzhľadom na nové technológie umelej inteligencie, s cieľom zabezpečiť, aby zodpovedal danému účelu a zahŕňal stanoviská spotrebiteľov, inovátorov a spoločností pôsobiacich v EÚ;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné vzdelávať občanov, a najmä mladších občanov, aby pochopili, ako umelá inteligencia funguje; vyzýva na posilnenie postavenia občanov a spotrebiteľov EÚ sprístupnením umelej inteligencie občanom, spotrebiteľom a občianskej spoločnosti; domnieva sa, že to možno dosiahnuť poskytnutím intenzívneho a široko dostupného vzdelávania s cieľom lepšie porozumieť umelej inteligencii.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Zjednodušený postup – dátum rozhodnutia

16.5.2018

Dátum prijatia

4.12.2018

 

 

 


STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI

Európsky parlament

2014-2019

 

Výbor pre právne veci

Predseda

12.12.2018

pán Jerzy Buzek

predseda

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

BRUSEL

Vec:  Stanovisko ku komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky (2018/2088(INI))

Vážený pán predseda,

v rámci predmetného postupu bol Výbor pre právne veci, ktorému mám česť predsedať, požiadaný o predloženie stanoviska Vášmu výboru. Za spravodajkyňu výboru požiadaného o stanovisko bola vymenovaná pani Mady Delvaux. Na schôdzi 20. novembra 2018 výbor rozhodol o zaslaní stanoviska vo forme listu.

V súlade s dohodou dosiahnutou v súvislosti s pridružením podľa článku 54 rokovacieho poriadku má Výbor pre právne veci výlučnú právomoc v otázkach týkajúcich sa zodpovednosti a práv duševného vlastníctva a spoločné právomoci v otázkach týkajúcich sa hodnôt vstavaných v technológiách („ethical-by-design“).

Výbor pre právne veci sa touto záležitosťou zaoberal na svojej schôdzi 6. decembra 2018 a po komunikácii koordinátorov prostredníctvom písomného postupu bolo ďalej uvedené stanovisko prijaté na schôdzi 10. decembra 2018. Na uvedenej schôdzi(1) sa výbor rozhodol vyzvať Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia uvedené návrhy.

Verím, že budú užitočným prínosom k správe, ktorú vypracoval Váš výbor.

S úctou

Pavel Svoboda

NÁVRHY

A.  keďže vo svojom uznesení zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu o predpisoch občianskeho práva v oblasti robotiky (2015/2013(INL)) Európsky parlament vyzval Komisiu, aby navrhla ucelený právny rámec týkajúci sa rozvoja robotiky vrátane autonómnych systémov a inteligentných autonómnych robotov;

1.  naliehavo žiada, aby sa veľká pozornosť venovala bezpečnosti výrobkov s cieľom zabezpečiť ochranu a dôveru spotrebiteľov v umelú inteligenciu a robotiku;

2.  zdôrazňuje, že pri rozvoji umelej inteligencie má kľúčový význam dizajn zameraný na človeka, aby sa zabezpečila zodpovednosť v rámci rozhodovacieho procesu uskutočňovaného strojmi;

3.  zdôrazňuje, že rámec politiky musí byť navrhnutý tak, aby podporoval rozvoj všetkých druhov umelej inteligencie, a nielen systémov hlbokého učenia, ktoré si vyžadujú obrovské množstvo údajov;

4.  zdôrazňuje, že používanie údajov v sektore zdravotníctva sa musí starostlivo a eticky monitorovať a nesmie žiadnym spôsobom brániť prístupu k sociálnej ochrane alebo poisteniu;

5.  je presvedčený, že ak sa umelá inteligencia využíva v implantovaných zdravotníckych pomôckach, nositeľ by mal mať právo kontrolovať a meniť zdrojový kód použitý v pomôcke;

6.  pripomína, že dostupnosť kvalitných údajov je základným predpokladom skutočnej konkurencieschopnosti v odvetví umelej inteligencie, a vyzýva verejné orgány, aby zabezpečili spôsoby tvorby, výmeny a správy údajov tým, že sa údaje stanú verejným statkom ako otvorené údaje;

7.  víta iniciatívu Komisie na vytvorenie expertnej skupiny pre zodpovednosť a nové technológie s cieľom poskytnúť EÚ odborné znalosti o uplatniteľnosti smernice o zodpovednosti za výrobky na tradičné výrobky, nové technológie a nové spoločenské výzvy (formácia pre smernicu o zodpovednosti za výrobky) a pomáhať EÚ pri rozvoji zásad, ktoré môžu slúžiť ako usmernenia pre možné prispôsobenia uplatniteľných právnych predpisov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni týkajúcich sa nových technológií (formácia pre nové technológie;

8.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že počas tohto legislatívneho obdobia nebol predložený žiadny legislatívny návrh, čím sa odďaľuje aktualizácia pravidiel zodpovednosti na úrovni EÚ a ohrozuje právna istota v celej EÚ v tejto oblasti pre obchodníkov aj spotrebiteľov;

9.  berie na vedomie prebiehajúcu prácu Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) v oblasti umelej inteligencie a naliehavo vyzýva členské štáty, aby koordinovali svojich členov v ISO s cieľom čo najlepšie hájiť európske hodnoty a záujmy pri vypracúvaní noriem;

10.  pripomína svoje vyššie uvedené uznesenie zo 16. februára 2018, v ktorom konštatoval, že neexistujú žiadne právne ustanovenia, ktoré sa osobitne vzťahujú na robotiku, ale že existujúce právne režimy a doktríny možno jednoducho uplatniť na robotiku, aj keď niektoré aspekty si zrejme vyžadujú osobitnú pozornosť; pripomína výzvu Komisii v uvedenom uznesení, aby podporila horizontálny a technologicky neutrálny prístup k právam duševného vlastníctva platný pre rôzne sektory, v ktorých by sa robotika mohla využiť;

11.  víta v tejto súvislosti oznámenie Komisie inštitúciám o usmerneniach k niektorým aspektom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva, zdôrazňuje však potrebu monitorovať relevantnosť a účinnosť pravidiel týkajúcich sa práv duševného vlastníctva s cieľom riadiť rozvoj umelej inteligencie; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam kontrol vhodnosti;

12.  víta skutočnosť, že Komisia zriadila expertnú skupinu na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, ktorej členmi sú zástupcovia akademickej obce, občianskej spoločnosti a priemyslu, aby vypracovala etické usmernenia pre umelú inteligenciu v otázkach, ako je spravodlivosť, bezpečnosť, transparentnosť, budúcnosť práce, demokracia a všeobecnejšie vplyv na uplatňovanie Charty základných práv vrátane ochrany súkromia a osobných údajov, dôstojnosti, ochrany spotrebiteľa a nediskriminácie;

13.  očakáva spoločné stretnutie s členskými štátmi plánované na január 2019 v nadväznosti na uverejnenie návrhu etických usmernení na konci roka 2018, ako bolo oznámené v oznámení Komisie z 25. apríla 2018;

14.  zdôrazňuje úlohu, ktorú by Parlament mohol zohrávať prostredníctvom práce útvaru STOA v záujme zastupovania záujmov občanov pri vypracúvaní týchto usmernení;

15.  berie na vedomie koordinovaný akčný plán týkajúci sa umelej inteligencie, ktorý predstavil podpredseda Komisie Ansip v decembri 2018;

16.  zdôrazňuje, že rozvoj umelej inteligencie a robotiky v súčasnosti vedú krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ, a preto zdôrazňuje význam spoločného európskeho prístupu s cieľom hájiť miesto EÚ pri rozvoji umelej inteligencie;

17.  víta v tejto súvislosti vytvorenie aliancie EÚ pre umelú inteligenciu s cieľom plnej mobilizácie rôznorodých účastníkov vrátane podnikov, spotrebiteľských organizácií, odborových zväzov a ďalších zástupcov subjektov občianskej spoločnosti; konštatuje, že cieľom tejto širokej platformy viacerých zainteresovaných strán je dopĺňať a podporovať činnosť expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu, najmä pri príprave návrhov etických usmernení k umelej inteligencii, a zabezpečovať konkurencieschopnosť EÚ v rozvíjajúcej sa oblasti umelej inteligencie.

(1)

Na záverečnom hlasovaní boli prítomní: Pavel Svoboda (predseda), Jean‑Marie Cavada, (podpredseda), Mady Delvaux (podpredsedníčka a spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko), Joëlle Bergeron, Kostas Chrysogonos, Sergio Gaetano Cofferati, Mary Honeyball, Sajjad Karim, Sylvia‑Yvonne Kaufmann, António Marinho e Pinto, Julia Reda, Evelyn Regner, Axel Voss, Tiemo Wölken, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka, Kosma Złotowski, Luis de Grandes Pascual.


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (11.12.2018)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

ku komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky

(2018/2088(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Michał Boni

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o umelej inteligencii pre Európu (COM(2018)0237),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky(1),

A.  keďže umelá inteligencia je jednou zo strategických technológií pre 21. storočie, a to v celosvetovom meradle, ako aj v rámci Európy, ktorá prináša pozitívne zmeny pre európske hospodárstvo a umožňuje inovácie, produktivitu, konkurencieschopnosť a dobré životné podmienky;

B.  keďže európsky rámec pre umelú inteligenciu sa musí rozvíjať na základe úplného dodržiavania základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie, a najmä zásad ochrany údajov, súkromia a bezpečnosti;

C.  keďže umelá inteligencia a strojové vzdelávanie zamerané na človeka predstavujú pre európsku spoločnosť výhodu a môžu pomôcť pri riešení niektorých najnaliehavejších spoločenských problémov s hmatateľnými prínosmi pre občanov;

1.  vyzýva Komisiu a ostatné príslušné inštitúcie, aby úzko spolupracovali s výskumnými pracovníkmi, ktorí zastupujú rôzne disciplíny, s cieľom určiť, podporovať a využívať potenciálne pozitívne účinky inovatívnych foriem využívania umelej inteligencie, skúmať potenciálne škodlivé účinky zlomyseľného alebo nedbanlivého využívania umelej inteligencie, predchádzať im a zmierňovať ich a vyvinúť nástroje, politiky a normy vhodné na zabezpečenie etickej správy aplikácií umelej inteligencie; zdôrazňuje potrebu vývoja programov výmeny poznatkov vrátane cezhraničných programov a podpory tvorby spoločnej stratégie medzi organizáciami občianskej spoločnosti; poznamenáva, že treba určiť najlepšie postupy v oblastiach výskumu s vyspelejšími metódami riešenia problémov s dvojakým použitím, ako je bezpečnosť a ochrana súkromia, a uplatňovať ich v oblasti umelej inteligencie;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že zlomyseľné alebo nedbanlivé využívanie umelej inteligencie by mohlo ohroziť digitálnu, fyzickú, ako aj verejnú bezpečnosť, keďže by bolo možné umelú inteligenciu využiť na realizáciu rozsiahlych, cielených a vysoko účinných útokov na služby informačnej spoločnosti a pripojené strojové zariadenia, ako aj na dezinformačné kampane a všeobecne by sa tým mohlo obmedziť právo jednotlivcov na sebaurčenie; zdôrazňuje, že zlomyseľné alebo nedbanlivé využívanie umelej inteligencie by mohlo tiež predstavovať riziko pre demokraciu a základné práva;

3.  zdôrazňuje, že právo na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv a v článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa vzťahuje na všetky oblasti robotiky a na všetky ostatné oblasti, v ktorých možno umelú inteligenciu využiť, vrátane analýzy veľkých dát, strojového učenia a internetu vecí a že právny rámec Únie pre ochranu údajov sa musí v oblasti systémov umelej inteligencie v plnej miere dodržiavať; opätovne vyjadruje svoju podporu plánu Komisie s názvom Akčný plán pre finančné technológie: Za konkurencieschopnejší a inovatívnejší európsky finančný sektor, ktorý zdôrazňuje úlohu regulácie pri podpore technologických inovácií a lepšieho pochopenia inovačných obchodných modelov a vývoja trhu a to tým, že regulačným orgánom umožňuje vykonávať dohľad nad podnikmi na základe právneho rámca Únie;

4.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že akýkoľvek budúci regulačný rámec EÚ v oblasti umelej inteligencie zaručí ochranu súkromia a dôvernosti komunikácie, ochranu osobných údajov vrátane zásad zákonnosti, spravodlivosti a transparentnosti, špecificky navrhnutú a štandardnú ochranu údajov, obmedzenie účelu, obmedzenie uchovávania, presnosť a minimalizáciu údajov, a to v plnom súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany údajov, ako aj bezpečnosť, osobnú bezpečnosť a ďalšie základné práva vrátane práva na slobodu prejavu a práva na informácie; domnieva sa, že každý budúci regulačný rámec by mala Komisia pravidelne posudzovať, pričom by sa mal zohľadniť nový technologický vývoj;

5.  zdôrazňuje, že európske normy v oblasti umelej inteligencie musia byť založené na zásadách digitálnej etiky, ľudskej dôstojnosti, dodržiavania základných práv, ochrany údajov a bezpečnosti s cieľom zahrnúť tieto zásady už pri špecifickom návrhu a tak prispievať k budovaniu dôvery medzi používateľmi; zdôrazňuje, že je dôležité využiť potenciál EÚ na vytvorenie pevnej infraštruktúry pre systémy umelej inteligencie vychádzajúc z prísnych noriem týkajúcich sa ochrany údajov a rešpektovania ľudí; zdôrazňuje, že je potrebné systematicky investovať do rozvoja budúcich potrieb v oblasti odborných znalostí, najmä do odbornej prípravy výskumných pracovníkov a podpory výmeny poznatkov medzi rôznymi disciplínami vrátane aplikovanej etiky so špeciálnym zameraním sa na technológie založené na umelej inteligencii, robotiku a súvisiace oblasti;

6.  vyzýva Komisiu, aby zaujala rozhodný postoj proti vývoju a používaniu autonómnych zbraňových systémov riadených umelou inteligenciou v akomkoľvek rámci EÚ;

7.  víta iniciatívu Komisie na zriadenie Európskej aliancie pre umelú inteligenciu, ktorej úlohou je vypracovať komplexné etické usmernenia a politické odporúčania týkajúce sa umelej inteligencie; zdôrazňuje význam aktívnej účasti na globálnych alianciách a fórach zameraných na umelú inteligenciu s cieľom umožniť výmenu poznatkov a komplexné pochopenie obáv týkajúcich sa ochrany údajov, transparentnosti a bezpečnosti pri vývoji a zavádzaní systémov umelej inteligencie; v tejto súvislosti víta prácu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu (AI HLEG), ktorá slúži ako riadiaca skupina pre činnosť aliancie pre umelú inteligenciu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účasť orgánov na ochranu údajov v tejto skupine na vysokej úrovni s cieľom dokončiť prácu otvoreným a transparentným spôsobom a zverejniť usmernenia; okrem toho vyzýva Komisiu, aby naďalej pracovala na celoúnijnom prístupe k umelej inteligencii, ktorý bude zameraný na človeka a riadený človekom a ktorý bude aktívne presadzovať vysoké normy EÚ v oblasti umelej inteligencie na medzinárodnej úrovni;

8.  zdôrazňuje, že každý systém umelej inteligencie sa musí rozvíjať so zreteľom na zásady transparentnosti a algoritmickej zodpovednosti a umožniť ľuďom pochopiť jeho činnosť; poznamenáva, že v záujme budovania dôvery a umožnenia pokroku v oblasti umelej inteligencie musia používatelia vedieť, ako sa používajú ich údaje, ako aj iné údaje a údaje získané z ich údajov a musia vedieť, kedy komunikujú alebo prichádzajú do styku so systémom umelej inteligencie alebo ľuďmi s podporou systému umelej inteligencie; domnieva sa, že to prispeje k lepšiemu porozumeniu a väčšej dôvere medzi používateľmi; zdôrazňuje, že zrozumiteľnosť rozhodnutí musí byť normou EÚ v súlade s článkami 13, 14 a 15 všeobecného nariadenia o ochrane údajov; pripomína, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov už dnes obsahuje právo na informácie o logike spracúvania údajov; zdôrazňuje, že podľa článku 22 všeobecného nariadenia o ochrane údajov majú jednotlivci právo na ľudský zásah, keď ich rozhodnutie založené na automatizovanom spracovaní významne ovplyvňuje;

9.  poukazuje na skutočnosť, že Komisia, Európsky výbor pre ochranu údajov, vnútroštátne orgány pre ochranu údajov a iné nezávislé orgány dohľadu by v budúcnosti mali zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore transparentnosti a riadneho procesu, zásady právnej istoty vo všeobecnosti a, konkrétnejšie, špecifických noriem na ochranu základných práv a záruk súvisiacich s používaním spracúvania údajov a analýz; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi orgánmi zodpovednými za dohľad alebo reguláciu správania v digitálnom prostredí; požaduje pre tieto orgány primerané financovanie a primerané personálne obsadenie;

10.  zdôrazňuje dôležitosť boja proti zaujatosti vývojárov, a teda potrebu rozmanitej pracovnej sily vo všetkých odvetviach sektora IT, ako aj potrebu ochranných mechanizmov s cieľom zabrániť zabudovaniu zaujatosti na základe pohlavia a veku do systémov umelej inteligencie;

11.  zdôrazňuje význam vytvorenia regulačného rámca pre kontrolu algoritmov a ich vplyvu, a to vrátane možnosti zapojenia nezávislých audítorov pre algoritmy (alebo dokonca „strážcov softvéru“) alebo regulátora, ktorý môže skúmať automatizované rozhodnutia v oblasti umelej inteligencie;

12.  zdôrazňuje význam kvality a presnosti, ako aj reprezentatívnu povahu údajov používaných pri vývoji a zavádzaní algoritmov, keďže sa štandard týchto systémov opiera o údaje použité pri ich príprave; poukazuje na to, že aj kvalitné údaje pri príprave môžu viesť k pretrvávaniu existujúcej diskriminácie a nespravodlivosti, ak sa nepoužívajú starostlivo a opatrne; konštatuje, že používanie nekvalitných, zastaraných, neúplných alebo nesprávnych údajov v rôznych štádiách spracovania údajov môže viesť k zlým prognózam a hodnoteniam a následne k zaujatosti, čo môže mať za následok porušovanie základných práv jednotlivcov alebo čisto chybné závery alebo nesprávne výsledky; je preto presvedčený, že v dobe veľkých dát je dôležité zabezpečiť, aby boli algoritmy pripravované na základe reprezentatívnych vzoriek kvalitných údajov s cieľom dosiahnuť štatistickú paritu; zdôrazňuje, že aj keď sa používajú presné a kvalitné údaje, prognostická analýza založená na umelej inteligencii môže ponúknuť len štatistickú pravdepodobnosť; pripomína, že podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov môže ďalšie spracovanie osobných údajov na štatistické účely vrátane prípravy umelej inteligencie viesť len k súhrnným údajom, ktoré nemožno opätovne priradiť k jednotlivým osobám;

13.  vyzýva Komisiu, členské štáty a orgány pre ochranu údajov, aby určili a prijali všetky možné opatrenia na predchádzanie alebo minimalizáciu algoritmickej diskriminácie a zaujatosti a aby vytvorili pevný spoločný etický rámec transparentného spracovávania osobných údajov a automatizovaného rozhodovania, ktorý by usmerňoval využívanie údajov a presadzovanie práva Únie;

14.  zdôrazňuje, že pri súčasnej podpore pokroku v prospech spoločnosti a životného prostredia by sa výskum v oblasti umelej inteligencie a ďalšie súvisiace činnosti mali vykonávať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a základnými právami; zdôrazňuje, že každý, kto je zapojený do vývoja, vykonávania, šírenia a používania umelej inteligencie, by mal brať do úvahy a rešpektovať ľudskú dôstojnosť, ako aj sebaurčenie a dobré fyzické aj psychické podmienky jednotlivca a spoločnosti ako celku, predvídať možné bezpečnostné vplyvy a prijať náležité preventívne opatrenia primerané úrovni ochrany vrátane včasného odhalenia faktorov, ktoré by mohli ohroziť verejnosť alebo životné prostredie; zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu s cieľom zabezpečiť, aby sa hodnotenia založené na posúdení rizika vykonávali v prípade systémov umelej inteligencie a ich zložiek často; zdôrazňuje význam vytvorenia a presadzovania komplexného súboru pravidiel auditu a usmernení pre oblasť vývoja a zavádzania systémov umelej inteligencie, ako aj bezpečnostných mechanizmov a mechanizmov označovania zameraných na zmiernenie rizík spojených s ich porušovaním;

15.  zdôrazňuje, že by sa na celkové stratégie v oblasti umelej inteligencie a robotiky mali uplatňovať tieto zásady:

a) robotika a umelá inteligencia sú multifunkčnými nástrojmi. Robotika a umelá inteligencia by nemali byť navrhnuté výhradne alebo primárne na účely zabíjania ľudí alebo ubližovania ľuďom. Musia sa zaručiť práva a základné slobody jednotlivcov, najmä ľudská integrita (fyzická a duševná), ľudská dôstojnosť a identita. Zdôrazňuje sa nadradenosť človeka nad výhradnými záujmami vedy alebo spoločnosti;

b) zodpovednosť nesú ľudia. Zákonodarcovia by mali zabezpečiť, aby nové technológie boli v súlade s platnými právnymi predpismi a základnými právami;

c) roboty a umelá inteligencia sú výrobky, ktoré by mali byť navrhnuté tak, aby boli bezpečné a vhodné na daný účel rovnako ako iné výrobky;

d) roboty a umelá inteligencia sú vyrábanými artefaktmi. Nemali by byť navrhnuté podvodným spôsobom na vykorisťovanie zraniteľných používateľov; namiesto toho by malo byť jasné, že ide o stroj;

e) mala by byť určená osoba s právnou zodpovednosťou za robota alebo systém umelej inteligencie. V prípade hrubej nedbalosti, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu, by výrobcovia mali niesť zodpovednosť dokonca aj v prípade, ak zmluvy s používateľmi obsahujú doložky o vylúčení zodpovednosti;

16.  zdôrazňuje potrebu zapojenia verejnosti do procesu rozvoja umelej inteligencie; vyzýva preto Komisiu, aby ako otvorený zdroj zverejnila všetky algoritmy, nástroje a technológie, ktoré sú financované alebo spolufinancované z verejných zdrojov;

17.  zdôrazňuje, že ak vznikajú riziká ako nevyhnutná a neoddeliteľná súčasť výskumu umelej inteligencie, musia sa vypracovať a dodržiavať prísne protokoly hodnotenia a riadenia rizík, pričom sa zohľadní, že riziko ujmy nesmie byť väčšie ako riziko, ktoré sa vyskytuje v bežnom živote (t. j. osoby nesmú byť vystavené rizikám väčším alebo iným než sú riziká, ktorým sú vystavené v rámci bežného spôsobu života).

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.12.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson, Monika Beňová, Michał Boni, Cornelia Ernst, Romeo Franz, Nathalie Griesbeck, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Sophia in ‘t Veld, Dietmar Köster, Juan Fernando López Aguilar, Roberta Metsola, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Ivari Padar, Giancarlo Scottà, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Helga Stevens, Bodil Valero, Harald Vilimsky, Josef Weidenholzer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marek Jurek, Jean Lambert, Angelika Mlinar, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Barbara Spinelli, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Margrete Auken, Anthea McIntyre

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

30

+

ALDE

Nathalie Griesbeck, Sophia in ‘t Veld, Angelika Mlinar, Maite Pagazaurtundúa Ruiz

ECR

Jussi Halla-aho, Marek Jurek, Anthea McIntyre, Helga Stevens

ENF

Giancarlo Scottà

GUE/NGL

Martina Anderson, Cornelia Ernst, Barbara Spinelli

PPE

Michał Boni, Monika Hohlmeier, Roberta Metsola, Csaba Sógor, Axel Voss

S&D

Lucy Anderson, Monika Beňová, Dietmar Köster, Juan Fernando López Aguilar, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Ivari Padar, Birgit Sippel, Josef Weidenholzer

VERTS/ALE

Margrete Auken, Romeo Franz, Jean Lambert, Bodil Valero

0

-

 

 

1

0

ENF

Harald Vilimsky

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0051.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (21.11.2018)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

ku komplexnej európskej priemyselnej politike v oblasti umelej inteligencie a robotiky

(2018/2088(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bolesław G. Piecha

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže umelá inteligencia (UI) sa stane technologickou, hospodárskou, sociálnou a psychologickou revolúciou so zjavnými etickými dôsledkami, a to nielen v Európe, ale aj vo svete;

B.  keďže rastúca integrácia robotiky do ľudských systémov si vyžaduje rozhodné politické vedenie, pokiaľ ide o to, ako maximalizovať výhody a minimalizovať riziká pre spoločnosť a zabezpečiť bezpečný, spravodlivý rozvoj umelej inteligencie;

C.  keďže trhová vyspelosť umelej inteligencie predstavuje – z etického a morálneho hľadiska – najväčšiu revolúciu od parného stroja a počítača, ktorá si vyžaduje, aby sa o nej viedli v spoločnosti intenzívne diskusie;

D.  keďže v priemysle a službách spojených s vyspelými technológiami je UI mimoriadne dôležitá pre to, aby sa z Európy mohol stať kontinent startupov, a to tak, že na tvorbu rastu bude využívať najnovšie technológie, najmä v oblasti zdravotníckych technológií, služieb a programov zdravotnej starostlivosti, objavovania liekov, robotickej chirurgie, liečby chronických ochorení a medicínskeho zobrazovania a vedenia záznamov, zabezpečujúc udržateľné životné prostredie a výrobu bezpečných potravín; keďže Európa v súčasnosti zaostáva vo výskume a patentovaní v oblasti umelej inteligencie za Severnou Amerikou a Áziou;

E.  keďže rozvoj technológií zameraných na UI môže pomôcť zlepšiť životy ľudí s chronickými chorobami a so zdravotným postihnutím a riešiť sociálne výzvy, napríklad starnutie obyvateľstva, a to zabezpečením presnejšej a efektívnejšej zdravotnej technológie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti;

F.  keďže existuje široké uplatnenie UI a robotiky v oblasti lekárskej starostlivosti, ako napríklad: správa zdravotných záznamov a údajov, vykonávanie opakujúcich sa úkonov (analýza testov, röntgenových snímok, CT vyšetrení, zadávanie údajov), navrhovanie liečebných postupov, digitálne konzultácie (napríklad lekárska konzultácia na základe osobnej anamnézy a bežných lekárskych poznatkov), virtuálne zdravotné sestry, riadenie predpisovania liekov, vytváranie liekov, presné lekárstvo (ako je genetické a genomické hľadanie mutácií a spojení s chorobami na základe informácií v DNA), monitorovanie zdravia, analýza systému zdravotnej starostlivosti atď.;

G.  keďže prístupnosť neznamená rovnaké služby a zariadenia pre všetkých; keďže prístupnosť UI a robotiky je založená na inkluzívnom plánovaní a dizajne; keďže potreby užívateľov, ich želania a skúsenosti musia byť východiskovým bodom dizajnu;

H.  keďže vznikajú vážne etické, psychologické a právne otázky, pokiaľ ide o autonómnosť robotov, ich zjavný nedostatok ľudskej empatie a vplyv na vzťah medzi lekárom a pacientom, ktorými sa EÚ ešte riadne nezaoberala, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov pacienta, zodpovednosť a nové ekonomické a zamestnanecké vzťahy, ktoré to prinesie; keďže autonómnosť možno ako takú v plnej miere prisúdiť len ľudským bytostiam; keďže vo všeobecnosti treba zabezpečiť solídny právny a etický rámec pre umelú inteligenciu;

I.  keďže zavádzanie umelej inteligencie musí najmä v oblasti zdravia vždy vychádzať zo zásady zodpovednosti „človek obsluhuje stroj“;

J.  keďže riziká UI ešte nie sú dostatočne preskúmané;

1.  zdôrazňuje, že každý revolučný technologický pokrok, najmä v oblasti UI a robotiky, by mal slúžiť dobrým životným podmienkam ľudí;

2.  zdôrazňuje, že systémy UI a roboty sú inovačné technologické prostriedky na zlepšenie života ľudí, rast hospodárstva a riešenie výziev v oblasti zdravia, životného prostredia, zmeny klímy a bezpečnosti potravín – medzi mnohými inými otázkami – pričom ľudský činiteľ je vždy zodpovedný za ich používanie;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali komplexný akčný plán EÚ zameraný na vytvorenie európskeho ekosystému umelej inteligencie s cieľom v plnej miere využiť príležitosti na sociálno-ekonomický rozvoj a aby sa pritom dôkladne zaoberali otázkami bezpečnosti, ochrany, predchádzania škodám a zmierňovania rizík, ľudskej morálnej zodpovednosti, správy a regulácie UI a robotiky, environmentálnej udržateľnosti a likvidácie zariadení s UI(1); zdôrazňuje, že tento ekosystém by mal byť otvorený potrebám veľmi malých podnikov a malých a stredných podnikov (MSP) a mal by byť zriadený v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, najmä so skupinami pacientov, ale mal by zohľadňovať aj názory ďalších skupín, ako sú sociálne združenia, cirkvi a fakulty filozofie;

4.  osobitná pozornosť by sa mala venovať používaniu „veľkých dát“ v zdravotníctve s cieľom maximalizovať príležitosti, ktoré môžu priniesť – ako zlepšenie zdravia jednotlivých pacientov či skvalitnenie systémov zdravotníctva členských štátov – bez toho, aby sa znížili etické normy či ohrozilo súkromie alebo bezpečnosť občanov;

5.  dôrazne varuje proti akýmkoľvek pokusom vybaviť stroje s umelou inteligenciou nejakým druhom „osobnosti“, a tým zbaviť výrobcov a ľudí, ktorí stroje obsluhujú, zodpovednosti;

6.  zdôrazňuje však, že súčasný systém schvaľovania zdravotníckych pomôcok nemusí zodpovedať požiadavkám umelej inteligencie; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala pokrok v týchto technológiách a v prípade potreby navrhla zmeny regulačného rámca s cieľom stanoviť rámec na určenie príslušnej zodpovednosti užívateľa (lekára/odborníka), výrobcu technologického riešenia a zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho liečbu; poukazuje na to, že právna zodpovednosť za škodu je ústrednou otázkou v sektore zdravotníctva, pokiaľ ide o používanie UI; zdôrazňuje, že preto treba zabezpečiť, aby používatelia neboli vždy vedení len k tomu, aby podporili diagnostické riešenie alebo liečbu, ktoré navrhol technologický nástroj, a to z obavy žaloby o náhradu škody, ak by na základe vlastného kvalifikovaného odborného úsudku mali dospieť k záverom, ktoré by sa líšili hoci len čiastočne;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pridelili viac finančných prostriedkov na výskum v oblasti UI a robotiky a aby podporovali odborníkov na UI a európske a mimo európske spoločnosti pri vytváraní inovačných pracovných miest zameraných na výskum v oblasti verejného zdravia; zdôrazňuje však, že celkovú stratégiu zamestnanosti musí sprevádzať pokrok UI v odvetví profesijnej zdravotnej starostlivosti;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali talenty v oblasti umelej inteligencie a robotiky konkrétnymi opatreniami (napr. zriaďovanie podnikateľských inkubátorov a podpora začínajúcich podnikov) s cieľom zvýšiť množstvo ľudí vyškolených v týchto odboroch, pričom osobitnú pozornosť treba venovať zapojeniu žien a získavaniu študentov z iných odborov;

9.  vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali všetky zákonné opatrenia na zakázanie metód eutanázie a výberu čoraz častejším používaním optimalizácie rozhrania človek-stroj v ľudskom tele;

10.  vyzýva Komisiu, aby výskumu v oblasti UI umožnila prístup ku grantom v rámci rámcových programov EÚ a ďalších foriem financovania;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali dlhodobé plány na prilákanie kľúčových zainteresovaných strán a hlavných aktérov z oblastí IT, matematiky, fyziky, zdravotníckych informačných technológií, klinickej psychológie, bioinžinierstva a liekov s cieľom otvárať biomedicínske a bionické výskumné centrá v celej Európe; vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby brali riziká UI (ako je ich vplyv na vzťah medzi lekárom a pacientom a dehumanizáciu lekárskej starostlivosti) vážne a aby podporili výskum rizík a etických otázok súvisiacich s UI, čo by mohlo pomôcť určiť, či a za akých podmienok by sa použitie daného technologického riešenia mohlo považovať za vhodné a v súlade so základnými zásadami ľudskej dôstojnosti a rovnosti, a preto by mohlo byť povolené;

12.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili financovanie technológií UI v oblasti medicíny vo verejnom a súkromnom sektore; v tejto súvislosti víta vyhlásenie o spolupráci podpísané 24 členskými štátmi EÚ a Nórskom s cieľom podporiť vplyv investícií do UI na európskej úrovni; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvážili, či by sa programy odbornej prípravy lekárov a zdravotníckych zamestnancov mali aktualizovať a štandardizovať na úrovni Európy, s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň know-how a rovnaké podmienky v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o znalosti a používanie najvyspelejších technologických nástrojov robotickej chirurgie, biomedicíny a diagnostické zobrazovanie založené na umelej inteligencii.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

48

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Biljana Borzan, Paul Brannen, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Seb Dance, Mark Demesmaeker, Bas Eickhout, Francesc Gambús, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Bolesław G. Piecha, John Procter, Julia Reid, Frédérique Ries, Annie Schreijer-Pierik, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cristian-Silviu Buşoi, Nicola Caputo, Michel Dantin, Martin Häusling, Esther Herranz García, Gesine Meissner, Tilly Metz, Ulrike Müller, Sirpa Pietikäinen, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Innocenzo Leontini, Olle Ludvigsson, Ana Miranda

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

48

+

ALDE

Catherine Bearder, Gerben Jan Gerbrandy, Valentinas Mazuronis, Gesine Meissner, Ulrike Müller, Frédérique Ries

ECR 

Mark Demesmaeker, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, John Procter, Jadwiga Wiśniewska

EFDD

Sylvie Goddyn

NI

Zoltán Balczó

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Cristian‑Silviu Buşoi, Birgit Collin‑Langen, Michel Dantin, Francesc Gambús, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, Esther Herranz García, Giovanni La Via, Innocenzo Leontini, Peter Liese, Miroslav Mikolášik, Sirpa Pietikäinen, Annie Schreijer‑Pierik, Adina‑Ioana Vălean

S&D

Biljana Borzan, Paul Brannen, Mercedes Bresso, Nicola Caputo, Nessa Childers, Seb Dance, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Olle Ludvigsson, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Marco Affronte, Bas Eickhout, Martin Häusling, Benedek Jávor, Tilly Metz, Ana Miranda

2

-

EFDD

Julia Reid

PPE

Julie Girling

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Pozri najmä vyhlásenie Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách k umelej inteligencii, robotike a autonómnym systémom z marca 2018.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

14.1.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

49

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Jonathan Bullock, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Fredrick Federley, Ashley Fox, Igor Gräzin, Theresa Griffin, András Gyürk, Rebecca Harms, Eva Kaili, Barbara Kappel, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Christelle Lechevalier, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Tilly Metz, Angelika Mlinar, Csaba Molnár, Nadine Morano, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Carolina Punset, Julia Reda, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Neoklis Sylikiotis, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Michał Boni, Gunnar Hökmark, Rupert Matthews, Clare Moody, Caroline Nagtegaal, Răzvan Popa, Dennis Radtke, Giancarlo Scottà, Davor Škrlec


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

49

+

ALDE

Fredrick Federley, Igor Gräzin, Angelika Mlinar, Caroline Nagtegaal, Morten Helveg Petersen, Carolina Punset

ECR

Edward Czesak, Ashley Fox, Zdzisław Krasnodębski, Rupert Matthews, Evžen Tošenovský

ENF

Barbara Kappel, Christelle Lechevalier, Giancarlo Scottà

PPE

Pilar Ayuso, Bendt Bendtsen, Michał Boni, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, András Gyürk, Gunnar Hökmark, Seán Kelly, Nadine Morano, Angelika Niebler, Dennis Radtke, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen

S&D

Theresa Griffin, Eva Kaili, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Csaba Molnár, Clare Moody, Miroslav Poche, Răzvan Popa, Patrizia Toia, Kathleen Van Brempt, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Jakop Dalunde, Rebecca Harms, Tilly Metz, Julia Reda, Davor Škrlec

1

-

EFDD

Jonathan Bullock

4

0

GUE/NGL

Jaromír Kohlíček, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis

S&D

Edouard Martin

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. februára 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia