SPRÁVA o vykonávaní smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
29.1.2019 - (2018/2108(INI))
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Ivo Belet
- DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
- NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
- PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY
- STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
- INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
- ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
Postup a zdroje
Spravodajca bol 16. apríla 2018 poverený úlohou vypracovať správu o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
Cieľom tejto správy je analyzovať súčasné nedostatky vo vykonávaní smernice a vydať odporúčania na jej zlepšenie. Spravodajca preto zorganizoval stretnutia so zainteresovanými stranami (pozri prílohu).
Spravodajca takisto pozval zainteresované strany na verejné vypočutie do Európskeho parlamentu, ktoré sa konalo 17. októbra 2018.
Pôvod, štruktúra a účel smernice
Podľa článku 168 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa má pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia, zatiaľ čo za organizáciu, správu, financovanie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti zostávajú zodpovedné členské štáty Únie.
V priebehu rokov sa v judikatúre potvrdilo, že za určitých okolností majú pacienti právo na zdravotnú starostlivosť v inom ako vo svojom členskom štáte.
Hlavným cieľom smernice je stanoviť rámec a súbor práv na zabezpečenie prístupu občanov EÚ k starostlivosti v zahraničí s úmyslom uľahčiť bližšiu spoluprácu vo viacerých oblastiach medicíny a zdravotnej starostlivosti ako elektronické zdravotníctvo a liečba zriedkavých chorôb.
Práva stanovené v smernici existujú súbežne s podobnými výhodami stanovenými v nariadení (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Smernica sa uplatňuje bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie. V praxi môže byť plánovaná a neplánovaná zdravotná starostlivosť často poskytnutá za priaznivejších podmienok podľa nariadenia. V dôsledku toho si pacient vyberie poskytnutie starostlivosti v inom členskom štáte v zmysle ustanovení nariadenia a nie podľa smernice. Priame platby a následná žiadosť o ich preplatenie v prípade neplánovanej starostlivosti totiž nie sú potrebné.
Vzhľadom na zámer nákladovej neutrality, teda aby pri cezhraničnej starostlivosti nedochádzalo k navýšeniu nákladov pre vnútroštátne zdravotné systémy, smernica pokrýva náklady len do výšky rovnakej starostlivosti v domovskom členskom štáte, kým nariadenie pokrýva náklady pacientov v celkovej výške.
Určité aspekty zahraničnej zdravotnej starostlivosti sa však po zavedení smernice výrazne zlepšili. Nariadenie pokrýva iba zdravotnú starostlivosť poskytovanú verejnými a zmluvnými poskytovateľmi, kým smernica sa týka všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v EÚ. Smernica by navyše mala uľahčiť plánovanú starostlivosť v zahraničí, pretože v porovnaní s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou podľa nariadenia v prípade plánovanej starostlivosti je potreba predchádzajúceho povolenia skôr výnimkou ako povinnosťou.
Vykonávanie
Podľa smernice bol termín transpozície určený na 25. október 2013. Z dôvodu jej neskorého alebo neúplného vykonania bol začatý postup v prípade nesplnenia povinnosti proti 26 členským štátom. V súčasnosti všetky členské štáty oznámili dokončenie svojich transpozičných opatrení.
Druhá fáza posudzovania súladu Európskou komisiou v súčasnosti stále prebieha. Hlavným cieľom Komisie je zhodnotiť, či sú všetky vnútroštátne právne akty a opatrenia v súlade so smernicou. Komisii bolo spolu oznámených viac ako päťsto vnútroštátnych opatrení. V dôsledku vyšetrovania z vlastnej iniciatívy na zhromaždenie informácií o riadnom súlade zostáva v súčasnosti otvorený jeden prípad nesplnenia povinnosti.
Financovanie
Finančné prostriedky pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť pochádzajú prevažne z druhého (2008 – 2013) a tretieho (2014 – 2020) programu EÚ v oblasti zdravia, ktoré počítajú celkovo so sumou približne 64 miliónov EUR ročne vyčlenenou pre otázky týkajúce sa zdravia. Komisia navrhuje, aby financovanie pokračovalo z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), ktorý bude vo svojich operačných cieľoch zahŕňať podporu vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
Okrem toho finančné prostriedky pre projekty cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a pre projekty elektronického zdravotníctva poskytujú aj predchádzajúce (RP7 a CIP) a súčasné (Horizont 2020) rámcové programy pre výskum, Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a Fond InvestEU.
Mobilita pacientov
Cezhraničná mobilita pacientov predstavuje dôležitú politickú otázku. Aj keď mobilita pacientov je zatiaľ relatívne nízka, pre určité skupiny pacientov je pre zriedkavé choroby alebo geografickú blízkosť služieb cezhraničná zdravotná starostlivosť najvhodnejším a najdostupnejším riešením. Cezhraničná mobilita pacientov prináša so sebou niekoľko problémov, ako je kontinuita starostlivosti a výmena informácií medzi zdravotníckymi pracovníkmi na rôznych stranách hranice. Popritom sú tu aj logistické a administratívne prekážky, ktoré môžu neúmyselne negatívne ovplyvniť cezhraničnú starostlivosť o pacientov.
Najviac pacientov cestuje kvôli zdravotnej starostlivosti po získaní predchádzajúceho povolenia z Francúzska do Španielska. V prípadoch, kde povolenie nie je potrebné, je najväčší pohyb z Francúzska do Nemecka. Čo sa týka smeru toku pacientov, ukazuje sa jasný trend, a síce že k najväčšiemu pohybu dochádza medzi krajinami so spoločnou hranicou. Je tu však jedna významná výnimka, a tou je počet pacientov cestujúcich z Nórska do Španielska.
Komisia určila štyri oblasti, ktoré môžu s najväčšou pravdepodobnosťou predstavovať prekážky pre pacientov, ak sa nebudú riešiť: systém preplácania nákladov, využívanie predchádzajúceho povolenia, administratívne požiadavky a výber poplatkov od prichádzajúcich pacientov.
Hoci členské štáty sú podľa článku 7 smernice povinné oznámiť Komisii všetky rozhodnutia o zavedení obmedzení a niektoré členské štáty transponovali smernicu spôsobom, ktorý by sa mohol považovať za obmedzujúci, Komisia nedostala žiadne osobitné oznámenia od členských štátov.
Informácie pre pacientov: Národné kontaktné miesta
Smernica má veľký potenciál zlepšiť a uľahčiť prístup pacientov k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a čo je najdôležitejšie, zabezpečiť najkvalitnejšiu starostlivosť pre všetkých pacientov. V záujme úspešnosti smernice je však kľúčové, aby boli pacienti, zdravotnícki pracovníci a iné zainteresované strany dostatočne oboznámené so všetkými aspektmi smernice. Žiaľ, v súčasnosti to tak nie je.
Prieskum Eurobarometra v máji 2015 ukázal, že menej ako 20 % občanov sa cíti byť dostatočne informovaných o svojich právach v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
Ako sa predpokladá v článku 6 smernice, každý členský štát má aspoň jedno národné kontaktné miesto (ďalej len „NKM“), ktoré poskytuje pacientom a zdravotníckym pracovníkom informácie o ich právach týkajúcich sa služieb a produktov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.
V roku 2017 bolo zaznamenaných 74 589 žiadostí o informácie v 29 NKM v Európe, Nórsku a v iných krajinách EHP poskytujúcich údaje, avšak väčšina členských štátov prijala menej ako 1 000 žiadostí. Počet žiadostí o informácie sa medzi jednotlivými NKM výrazne líši. Vo všeobecnosti pacienti nevedia, že NKM existujú. Je potrebná rozsiahla a trvalá informačná kampaň o NKM a o právach pacientov v oblasti cezhraničnej starostlivosti.
Ukazuje sa, že na webových sídlach NKM vo všeobecnosti chýbajú podrobné informácie o právach pacientov. Prehľad o tom, čo robiť v prípade zbytočných prieťahov, informácie o postupoch podávania sťažností a o urovnávaní sporov, ako aj informácie o trvaní spracovania žiadosti o preplatenie nákladov alebo o predchádzajúce povolenie sú tiež nedostatočné.
Európske referenčné siete
V súlade s článkom 12 smernice, Európska komisia podporuje členské štáty v budovaní európskych referenčných sietí (ďalej len „ERS“) medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a centrami odborných poznatkov v členských štátoch.
Prvých 24 ERS so zapojením príslušných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a vnútroštátnych zdravotníckych orgánov začalo oficiálne fungovať 1. mája 2017 na základe rámca poskytnutého Európskou komisiou. Ich cieľom je boj proti komplexným a zriedkavým chorobám, ktoré si vyžadujú špecializovanú liečbu a vedomosti. Do ERS je spolu zapojených viac ako 900 vysoko špecializovaných zdravotníckych zariadení z viac než 300 nemocníc v EÚ, Nórsku a v krajinách EHP.
Vzhľadom na to, že v EÚ sa vyskytuje 5 800 uznaných zriedkavých chorôb, ktoré postihujú približne 6 – 8 % občanov EÚ, každá zriedkavá choroba sa týka len malého počtu pacientov. V spojení s nedostatkom relevantných vedomostí a odborných znalostí má spolupráca na úrovni Únie potenciál s vysokou pridanou hodnotou.
Elektronické zdravotníctvo
Cieľom elektronického zdravotníctva je usilovať sa o dosiahnutie udržateľných hospodárskych a sociálnych výhod systémov a služieb európskeho elektronického zdravotníctva a interoperabilných aplikácií, dosiahnuť vysoký stupeň dôvery a bezpečnosti, zlepšiť kontinuitu starostlivosti a zabezpečiť bezpečnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Maximalizovanie potenciálu elektronického zdravotníctva v EÚ umožní zdravotníckym pracovníkom cezhraničnú výmenu súhrnných informácií a údajov. Prenosnosť údajov zjednoduší cezhraničnú zdravotnú starostlivosť odstránením niektorých prekážok a je tiež kľúčová pre ďalší výskum, najmä v oblasti zriedkavých chorôb.
Cezhraničná regionálna spolupráca
Cezhraničné regióny predstavujú 40 % územia EÚ a viac ako 1 z 3 občanov EÚ žije v pohraničnom regióne. V Európe je spolu 37 cezhraničných mestských oblastí.
Iniciatívy v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v pohraničných regiónoch sa v priebehu rokov osvedčili. Podobnosť faktorov, ako sú geografické podmienky, zvyky, kultúra, jazyk a politická a administratívna situácia, má veľký vplyv na udržateľnosť spolupráce.
Brexit
Odhaduje sa, že náklady na liečbu sa v súlade so smernicou preplácajú ročne asi 1 000 občanom Spojeného kráľovstva. Medzi najobľúbenejšími destináciami pre liečbu sú Francúzsko, Poľsko a Lotyšsko. Okrem spomenutého počtu poskytuje Spojené kráľovstvo podľa smernice liečbu asi pre 1 500 pacientov EÚ. Keďže nie všetky členské štáty vedia poskytnúť Komisii relevantné údaje týkajúce sa mobility pacientov, v skutočnosti je tento počet o niečo väčší. Okrem toho, asi 40 nemocníc patriacich do systému štátnej zdravotnej starostlivosti v Spojenom Kráľovstve je súčasťou ERS zriadených podľa smernice.
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o vykonávaní smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
Európsky parlament,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti[1],
– so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 114 a 168,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia[2],
- so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)[3],
– so zreteľom na závery Rady zo 6. júna 2011 o smerovaní k moderným, pružne reagujúcim a udržateľným systémom zdravotnej starostlivosti[4],
– so zreteľom na viacročné programy v oblasti zdravia na roky 2003 – 2008[5], 2008 – 2013[6] a 2014 – 2020[7],
– so zreteľom na správy Komisie zo 4. septembra 2015 a z 21. septembra 2018 o fungovaní smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (COM(2015) 421, COM(2018) 651),
- so zreteľom na oznámenie Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu, posilňovaní postavenia občanov a budovaní zdravšej spoločnosti z 25. apríla 2018 (COM(2018) 233),
– so zreteľom na správu Komisie z 18. júla 2018 o údajoch z členských štátov o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti o pacientov v roku 2016[8],
– so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/890/EÚ z 22. decembra 2011, ktorým sa stanovujú pravidlá pre zriadenie, riadenie a fungovanie siete vnútroštátnych orgánov zodpovedných za elektronické zdravotníctvo[9],
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 o stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015) 192),
– so zreteľom na akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020, predovšetkým na jeho cezhraničný aspekt (COM(2012) 736),
– so zreteľom na hodnotenie akčného plánu elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020 Komisiou v polovici trvania (COM(2017) 586),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. novembra 2008 o zriedkavých chorobách (COM(2008) 679) a odporúčanie Rady z 8. júna 2009 o činnosti v oblasti zriedkavých chorôb[10],
– so zreteľom na správu Komisie z 5. septembra 2014 o vykonávaní oznámenia Komisie o zriedkavých chorobách (COM(2014) 548),
– so zreteľom na odporúčania Výboru expertov EÚ pre zriedkavé choroby (EUCERD) týkajúce sa európskych referenčných sietí pre zriedkavé choroby z 31. januára 2013 a dodatky k nim z 10. júna 2015,
– so zreteľom na podkladový dokument Dvora audítorov z mája 2018 o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v EÚ[11],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2017 s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (COM(2017) 534),
– so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv[12],
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe udelenia súhlasu s vypracovaním iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0046/2019),
A. keďže systémy zdravotnej starostlivosti dostupné pre všetkých v EÚ a v jej členských štátoch majú zásadný význam pre zabezpečenie vysokej úrovne verejného zdravia, sociálnej ochrany, sociálnej súdržnosti a sociálnej spravodlivosti zachovávaním a zaručením všeobecného prístupu a keďže kvalita života pacientov sa považuje za dôležitú súčasť posudzovania nákladovej efektívnosti zdravotnej starostlivosti;
B. keďže smernica 2011/24/EÚ (ďalej len ako „smernica“) v súlade s článkom 168 ods. 7 ZFEÚ rešpektuje slobodu každého členského štátu prijímať primerané rozhodnutia týkajúce sa zdravotnej starostlivosti a nie je v rozpore so základnými etickými voľbami príslušných orgánov členských štátov ani ich nespochybňuje; keďže existujú rozdiely v príslušných službách poskytovaných členskými štátmi, ako aj v spôsobe ich financovania; keďže smernica poskytuje európskym občanom ďalšie možnosti zdravotnej starostlivosti okrem tých, ktoré sú dostupné v ich vlastnej krajine;
C. keďže zdravie možno vnímať ako základné právo podľa článku 2 (o práve na život) a podľa článku 35 (o zdravotnej starostlivosti) Charty základných práv Európskej únie;
D. keďže zdravotné systémy v EÚ čelia výzvam z dôvodu starnúcej populácie, rozpočtových obmedzení, zvyšujúceho sa výskytu chronických a zriedkavých chorôb, ťažkostí pri zabezpečovaní základnej zdravotnej starostlivosti vo vidieckych oblastiach a vysokých cien liekov; keďže členské štáty sú zodpovedné za vypracovávanie, uchovávanie a cezhraničnú výmenu informácií o aktualizovanom katalógu nedostatku liekov s cieľom zaistiť dostupnosť základných liekov;
E. keďže zdravotná starostlivosť, ktorú občania potrebujú, môže byť niekedy najlepšie poskytnutá v inom členskom štáte z dôvodu blízkosti, jednoduchého prístupu, špecifickej povahy liečby alebo z dôvodu nedostatočnej kapacity, napríklad nedostatku základných liekov, v ich vlastnom členskom štáte;
F. keďže výsledky správy o fungovaní smernice ukazujú, že v roku 2015 nie všetky členské štáty vykonávali smernicu úplne a správne;
G. keďže oblasť zdravotníctva predstavuje dôležitú súčasť hospodárstva EÚ, predstavujúc až 10 % jej HDP – podiel, ktorý by v dôsledku sociálno-ekonomickým faktorom mohol do roku 2060 narásť na 12,6 %;
H. keďže podľa článku 20 smernice je Komisia povinná každé tri roky predložiť správu o vykonávaní tejto smernice; keďže Komisia by mala neustále posudzovať a pravidelne predkladať informácie o tokoch pacientov, o administratívnych, sociálnych a finančných rozmeroch mobility pacientov a o fungovaní európskych referenčných sietí (ERS) a národných kontaktných miest;
I. keďže podľa správy Komisie z 21. septembra 2018 o fungovaní smernice je pre občanov naďalej ťažké zistiť, ako môžu využívať svoje práva v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti; keďže je potrebné zvýšiť jasnosť a transparentnosť podmienok, za ktorých poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vykonávajú svoju činnosť, aby sa zaručila bezpečná mobilita pacientov;
J. keďže v oznámení Komisie z 25. apríla 2018 o elektronickom zdravotníctve sa uvádza, že systémy zdravotnej a inej starostlivosti si vyžadujú reformy a inovatívne riešenia, aby boli odolnejšie, prístupnejšie a účinnejšie; keďže by sa preto malo posilniť používanie nových technológií a digitálnych nástrojov na zvýšenie kvality a udržateľnosti služieb zdravotnej starostlivosti;
K. keďže smernica poskytuje jasný právny základ pre európsku spoluprácu a súčinnosť v oblasti hodnotenia zdravotníckej technológie (HTA), elektronického zdravotníctva, zriedkavých chorôb a bezpečnostných štandardov a noriem kvality zdravotníckych služieb a produktov;
L. keďže občania EÚ majú právo na prístup k špecializovanej starostlivosti v ich vlastnom členskom štáte; keďže počet pacientov, ktorí využívajú svoje právo na cezhraničnú starostlivosť podľa smernice vrátane preventívnych lekárskych testov, skenov a zdravotných prehliadok rastie len veľmi pomaly;
M. keďže smernica sa nevzťahuje na programy očkovania, hoci patria medzi najúčinnejšie politiky EÚ, a s ohľadom na ťažkosti spojené s prístupom k nim, ktoré ľudia v niektorých členských štátoch majú;
N. keďže nie všetky členské štáty boli schopné poskytovať údaje alebo informácie o pacientoch, ktorí cestujú do zahraničia, a keďže zber údajov nie je vždy v jednotlivých členských štátoch porovnateľný;
O. keďže 83 % ľudí, ktorí sa zúčastnili na nedávnej konzultácii Komisie, podporilo zverejňovanie zdravotných údajov na účely uskutočňovania výskumu a zlepšovania zdravotných podmienok pacientov[13]; keďže pri každej budúcej integrácii zdravotných systémov sa z digitálneho hľadiska musí zaručiť, aby zdravotné systémy a pacienti boli konečnými správcami a uchovávateľmi dotknutých informácií tak, aby sa zaručila spravodlivosť, udržateľnosť a bezpečnosť pre pacientov;
P. keďže mobilita pacientov v EÚ, ktorá spadá do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, zostáva pomerne nízka a nemá výrazný vplyv na rozpočet a udržateľnosť národných zdravotných systémov;
Q. keďže členské štáty sú zodpovedné za poskytovanie požadovaného prístupu k zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie preplatenia všetkých príslušných nákladov; keďže vnútroštátne služby zdravotnej starostlivosti členských štátov sú zodpovedné za určenie podmienok, za ktorých môže občan prijať zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte; keďže v značnom počte členských štátov sú prekážky, s ktorými sa pacienti stretávajú v súvislosti so systémami zdravotnej starostlivosti, naďalej významné; keďže administratívna záťaž by mohla spôsobiť meškanie preplácania nákladov; keďže sa tým len ďalej zvyšuje roztrieštenosť v prístupe k službám, a preto by sa mala zlepšiť prostredníctvom koordinácie medzi členskými štátmi;
R. keďže európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP) sa riadi nariadením o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a jeho vykonávanie sa v jednotlivých členských štátoch značne líši; keďže jednotné uplatňovanie EPZP a lepšia koordinácia medzi členskými štátmi majú zásadný význam pre zníženie existujúcej administratívnej záťaže a pre zaručenie rýchleho a nediskriminačného preplácania nákladov pacientov a zároveň zaručujú občanom EÚ slobodu pohybu;
S. keďže pacienti sa neustále stretávajú s praktickými a právnymi ťažkosťami pri používaní lekárskych predpisov v iných členských štátoch;
T. keďže úlohou národných kontaktných miest (NKM) je zabezpečiť, aby pacienti dostávali správne informácie, na základe ktorých môžu robiť informované rozhodnutia;
U. keďže NKM zatiaľ nie sú verejnosti dostatočne známe, čo má vplyv na ich efektívnosť; keďže efektívnosť a dosah NKM závisí od podpory, ktorú dostávajú od EÚ, ako aj od členských štátov, od komunikačných kanálov, výmeny osvedčených postupov a informácií vrátane kontaktných údajov, ako aj usmernení o odporúčaní pacientov;
V. keďže existujú veľké rozdiely medzi jednotlivými NKM, pokiaľ ide o ich fungovanie, prístupnosť, viditeľnosť a rozdeľovanie zdrojov z hľadiska kvality aj kvantity;
W. keďže podľa prieskumu Eurobarometra z mája 2015[14] pacienti nie sú dostatočne informovaní o svojich právach v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, pričom menej ako 20 % občanov sa považuje za dobre informovaných;
X. keďže cezhraničná zdravotná starostlivosť bude efektívna len vtedy, ak o nej budú pacienti, opatrovatelia, zdravotnícki pracovníci a ostatné zainteresované strany dobre informovaní a ak budú pravidlá, ktoré ju upravujú, jednoducho dostupné a všeobecne zrozumiteľné;
Y. keďže pacienti, opatrovatelia a zdravotnícki pracovníci sa ešte stále stretávajú s nedostatkom informácií, pokiaľ ide o práva pacientov vo všeobecnosti, a najmä pokiaľ ide o práva stanovené smernicou;
Z. keďže zdravotnícki pracovníci riešia niektoré veľmi citlivé otázky pacientov, čo si vyžaduje jasnú a zrozumiteľnú komunikáciu; keďže jazyková bariéra by mohla brániť prenosu informácií medzi zdravotníckymi pracovníkmi a ich pacientmi;
AA. keďže existuje značný priestor na zlepšenie a zjednodušenie postupov preplácania nákladov vo viacerých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o lieky na lekársky predpis, lieky na zriedkavé choroby, individuálne pripravené lieky a následnú liečbu a postupy;
AB. keďže v šiestich členských štátoch a v Nórsku v súčasnosti nie je zavedený žiadny systém predchádzajúceho povolenia, čo dáva pacientom slobodu výberu a znižuje administratívnu záťaž;
AC. keďže existuje viacero bilaterálnych dohôd medzi susediacimi členskými štátmi a regiónmi, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre najlepšie postupy pre ďalší rozvoj celoeurópskej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;
Vykonávanie
1. víta konanie Komisie, pokiaľ ide o posúdenie správnosti transpozície smernice členskými štátmi;
2. berie na vedomie prínos smernice pri objasňovaní pravidiel cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a pri zabezpečovaní prístupu k bezpečnej a vysoko kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Únii, ako aj pri umožňovaní mobility pacientov v súlade s judikatúrou Súdneho dvora; vyjadruje sklamanie nad tým, že značný počet členských štátov účinne nezaviedol požiadavky na zaručenie práv pacientov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby preto zabezpečili jej riadne vykonávanie, čím sa zaručí vysoká úroveň ochrany verejného zdravia, ktorá prispeje k zlepšovaniu zdravia občanov, pričom sa bude rešpektovať zásada voľného pohybu osôb v rámci vnútorného trhu;
3. vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojich trojročných hodnotiacich správach týkajúcich sa uplatňovania smernice a aby ich predkladala Parlamentu a Rade; zdôrazňuje, že je dôležité zhromažďovať na štatistické účely informácie o pacientoch, ktorí cestujú do zahraničia z dôvodu liečby, a analyzovať dôvody, pre ktoré sa pacienti presúvajú medzi krajinami; vyzýva Komisiu, aby okrem toho podľa možnosti každoročne zverejňovala prehľady poskytnutých služieb a celkových súm preplatených jednotlivými členskými štátmi v rámci poskytovania cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;
4. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila faktor kvality života pacienta a výsledkov starostlivosti o pacienta vo svojom hodnotení nákladovej efektívnosti vykonávania tejto smernice;
5. pripomína členským štátom ich povinnosť poskytnúť Komisii pomoc a všetky požadované informácie, ktoré majú k dispozícii, na účely posudzovania a prípravy uvedených správ;
6. vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre vykonávanie, a to najmä v tých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje smernica, ako aj nariadenie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, a aby v tejto súvislosti zabezpečila lepšiu koordináciu medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v rámci inštitúcií;
7. zdôrazňuje, že členské štáty by mali správne transponovať smernicu, aby sa zabezpečila vysokokvalitná a prístupná cezhraničná zdravotná starostlivosť pre pacientov plne v súlade s lehotami vykonávania stanovenými v právnych predpisoch; uznáva, že možno dosiahnuť konkrétne zlepšenia, pokiaľ ide o prístup k liekom na lekársky predpis a kontinuitu liečby; vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti smernice tak, aby zahŕňal aj programy očkovania;
8. s uspokojením konštatuje pozitívny vplyv iniciatív, ako je EPZP, ktorý sa vydáva bezplatne a umožňuje každému, kto je poistený alebo na koho sa vzťahuje zákonný systém sociálneho zabezpečenia, aby bol lekársky ošetrený v inom členskom štáte bezplatne alebo za zníženú cenu; zdôrazňuje význam úspešnej spolupráce medzi inštitúciami pri zabraňovaní zneužívania EPZP;
9. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť jasnosť a transparentnosť podmienok pôsobenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci mali uzavreté poistenie profesijnej zodpovednosti za škodu, ako je stanovené v smernici 2005/36/ES, s cieľom zlepšiť kvalitu zdravotníckych služieb a zvýšiť ochranu pacientov;
Financovanie
10. poukazuje na to, že financovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je záležitosťou členských štátov, ktoré preplácajú náklady v súlade s príslušnými právnymi predpismi; okrem toho poukazuje na to, že Komisia podporuje spoluprácu uvedenú v kapitole IV smernice prostredníctvom programov v oblasti zdravia;
11. vyjadruje v tomto smere vážne znepokojenie nad navrhovaným znížením financovania programu EÚ v oblasti zdravia; opakuje svoju výzvu, aby bol program EÚ v oblasti zdravia v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2021 – 2027 obnovený ako rozsiahly samostatný program so zvýšeným financovaním s cieľom plniť ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja OSN týkajúce sa verejného zdravia, zdravotných systémov a problémov súvisiacich so životným prostredím a zabezpečiť ambicióznu politiku v oblasti zdravia s dôrazom na cezhraničné výzvy, najmä na výrazné zvýšenie spoločného úsilia EÚ v oblasti boja proti rakovine, prevencie, včasnej diagnostiky a liečby chronických a zriedkavých chorôb vrátane genetických a pandemických chorôb a zriedkavých druhov rakoviny, boja proti antimikrobiálnej rezistencii a uľahčenia prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;
12. poukazuje na dôležitosť Európskeho sociálneho fondu, európskeho štrukturálneho a investičného fondu pre oblasť zdravia a Európskeho fondu regionálneho rozvoja vrátane programu Interreg pri zlepšovaní zdravotníckych služieb a znižovaní nerovností v oblasti zdravia medzi regiónmi a sociálnymi skupinami v rôznych členských štátoch; žiada, aby sa na zlepšovanie a uľahčovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti počas nasledujúceho VFR používali aj štrukturálne a kohézne fondy;
Mobilita pacientov
13. poznamenáva, že sú štyri dôvody pre nízku mobilitu pacientov: i) niektoré členské štáty zaviedli smernicu pomerne neskoro; ii) informovanosť občanov o ich všeobecných právach na náhradu výdavkov je mimoriadne nízka, iii) niektoré členské štáty vytvorili prekážky obmedzujúce cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, ako je administratívna záťaž, a iv) informácie o pacientoch, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte na základe smernice, chýbajú alebo sú neúplné;
14. konštatuje, že určité systémy predchádzajúceho povolenia sa zdajú byť nenáležite zaťažujúce a/alebo obmedzujúce, pokiaľ ide o počet dotknutých žiadostí ročne; žiada Komisiu, aby pokračovala v štruktúrovaných dialógoch s členskými štátmi, ktoré by lepšie objasnili požiadavky na prechádzajúce povolenie, ako aj súvisiace podmienky preplácania nákladov;
15. žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre členské štáty s cieľom umožniť ľuďom porovnať liečbu v zahraničí s liečbou dostupnou v ich vlastnom členskom štáte, v prípade udelenia predchádzajúceho povolenia, pričom hlavnou zásadou má byť nákladová efektívnosť pre pacienta;
16. pripomína členským štátom, že akékoľvek obmedzenie uplatnenia smernice, ako sú požiadavky na predchádzajúce povolenie alebo obmedzenia preplácania nákladov, by malo byť zavedené len v nevyhnutnom prípade a v primeranom rozsahu a nemalo by viesť k svojvoľnej ani sociálnej diskriminácii, nesmie vytvárať neodôvodnené prekážky slobodnému pohybu pacientov a služieb ani nadmernú záťaž pre vnútroštátne systémy verejného zdravia; vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy ťažkosti pacientov s nízkymi príjmami, ktorí musia vopred zaplatiť cezhraničnú liečbu; konštatuje, že systémy predchádzajúceho povoľovania majú členským štátom umožniť plánovanie a ochranu pacientov pred liečbami, ktoré vyvolávajú vážne a konkrétne obavy týkajúce sa kvality alebo bezpečnosti starostlivosti;
17. s obavami konštatuje, že poisťovne v niektorých členských štátoch svojvoľne diskriminujú alebo vytvárajú neodôvodnené prekážky brániace slobodnému pohybu pacientov a služieb, čo má pre pacientov nepriaznivé finančné následky;
18. naliehavo vyzýva členské štáty, aby Komisii oznámili každé rozhodnutie zaviesť obmedzenia týkajúce sa preplácania nákladov podľa článku 7 ods. 9 smernice, pričom uvedú aj dôvody svojho rozhodnutia;
19. vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty príležitostne priznávajú nižšiu úroveň preplácania nákladov v prípade cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej súkromnými alebo nezmluvnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na svojom území ako v prípade cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej verejnými alebo zmluvnými poskytovateľmi; domnieva sa, že by sa malo zaručiť preplácanie nákladov na súkromnú zdravotnú starostlivosť na rovnakej úrovni ako pri verejnej zdravotnej starostlivosti za predpokladu, že možno zaistiť kvalitu a bezpečnosť starostlivosti;
20. žiada Komisiu a všetky členské štáty, aby spolupracovali na posúdení, zosúladení a zjednodušení postupov preplácania nákladov pre pacientov, ktorým bola poskytnutá cezhraničná zdravotná starostlivosť, vrátane objasnenia preplácania následnej starostlivosti a postupov a aby vytvorili koordinačné miesta jednotného prvého kontaktu v rámci príslušných zdravotných poisťovní;
21. vyjadruje poľutovanie nad tým, že uplatňovanie smernice v oblasti telemedicíny – zdravotnej starostlivosti poskytovanej na diaľku – viedlo k určitej nejasnosti, pokiaľ ide o systémy preplácania nákladov, keďže niektoré členské štáty preplácajú alebo poskytujú konzultácie so všeobecnými lekármi alebo špecializovanými odborníkmi na diaľku, zatiaľ čo iné to nerobia; vyzýva Komisiu, aby podporila prijatie pravidiel preplácania nákladov v súlade s článkom 7 ods. 1 a článkom 4 ods. 1 tak, aby sa v prípade potreby vzťahovali aj na telemedicínu; nabáda členské štáty k tomu, aby zosúladili svoje prístupy v oblasti preplácania nákladov na telemedicínu;
Pohraničné regióny
22. nabáda členské štáty a pohraničné regióny k tomu, aby prehĺbili spoluprácu v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti efektívnym a finančne udržateľným spôsobom vrátane poskytovania prístupných, dostatočných a zrozumiteľných informácií s cieľom zabezpečiť najlepšiu možnú starostlivosť pre pacientov; žiada Komisiu, aby podporovala a podnecovala štruktúrovanú výmenu najlepších postupov medzi pohraničnými regiónmi; nabáda členské štáty, aby tieto najlepšie postupy využili aj na zlepšenie zdravotnej starostlivosti v iných regiónoch;
23. víta návrh Komisie podporiť súdržnosť medzi pohraničnými regiónmi zmiernením niektorých právnych a administratívnych prekážok, ktorým tieto regióny čelia, a to prostredníctvom vytvorenia cezhraničného mechanizmu EÚ;
Informácie pre pacientov
24. pripomína zásadnú úlohu NKM, pokiaľ ide o poskytovanie informácií pacientom a pomoc, aby prijímali informované rozhodnutia o vyhľadaní zdravotnej starostlivosti v inej krajine EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej investovali do rozvoja a podpory ľahko prístupných a jasne viditeľných NKM a platforiem elektronického zdravotníctva pre pacientov, ktoré ponúkajú ľahko použiteľné, digitálne prístupné a bezbariérové informácie pre pacientov a zdravotníckych pracovníkov vo viacerých jazykoch;
25. odporúča, aby Komisia v spolupráci s organizáciami pacientov vypracovala usmernenia o fungovaní NKM, ktoré uľahčia a výrazne zlepšia spôsoby systematickej výmeny informácií a postupov, s cieľom vytvoriť harmonizované, zjednodušené a ľahko použiteľné procesy, formuláre a príručky a zabezpečiť prepojenie medzi NKM a zdrojmi informácií a odborných poznatkov dostupnými v členských štátoch;
26. vyzýva členské štáty, aby poskytli dostatočné financovanie svojim NKM, ktoré im umožní vytvárať ucelené informácie, a žiada Komisiu, aby zintenzívnila spoluprácu medzi NKM v rámci Únie;
27. zdôrazňuje potenciál elektronického zdravotníctva pri zlepšovaní prístupu pacientov k informáciám o možnostiach cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a o ich právach podľa smernice;
28. žiada členské štáty, aby naliehavo vyzvali poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a nemocnice k tomu, aby pacientom vopred poskytovali presný a aktuálny odhad nákladov na liečbu v zahraničí vrátane liekov, odmien, poplatkov za prenocovanie a doplatkov;
29. žiada Komisiu, aby pomocou informačných kampaní objasnila pre vnútroštátnych expertov zložitosť súčasnej právnej situácie vyplývajúcej z interakcie medzi smernicou a nariadením o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia;
30. žiada Komisiu, aby spolu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, NKM, ERS, organizáciami pacientov a sieťami zdravotníckych pracovníkov zorganizovala rozsiahle verejné informačné kampane, a to aj s využitím nových digitálnych príležitostí, ktoré by mali podporovať štrukturálnu informovanosť o právach a povinnostiach pacientov podľa smernice;
31. vyzýva Komisiu, aby podnietila členské štáty k tomu, aby umožnili jednoduchý prístup k informáciám o postupoch podávania sťažností zo strany pacientov v prípadoch, keď ich práva podľa smernice neboli rešpektované alebo keď boli dokonca porušené;
32. odporúča, aby Komisia vypracovala usmernenia týkajúce sa druhu informácií, ktoré by mali NKM poskytovať, najmä pokiaľ ide o zoznam liečebných postupov, ktoré sú alebo ktoré nie sú predmetom predbežného povolenia, uplatňované kritériá a platné postupy;
33. žiada Komisiu a členské štáty, aby posúdili potrebu identifikovať dôvody na priznanie prístupu k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti tak, aby sa zaručila sloboda pohybu, ale tak, aby zdravotná starostlivosť nebola samoúčelná, kým patrí organizácia zdravotných systémov do vnútroštátnych právomocí;
34. nabáda Komisiu, aby podporovala zvýšenú spoluprácu medzi orgánmi členských štátov vo všeobecnosti, a to nielen prostredníctvom NKM, a aby ďalej posúdila prínos existujúcich iniciatív pre spoluprácu, a to najmä v cezhraničných regiónoch, a zaručila tým prístup občanov k bezpečnej, kvalitnej a účinnej zdravotnej starostlivosti;
Zriedkavé choroby, zriedkavé druhy rakoviny a európske referenčné siete (ERS)
35. zdôrazňuje dôležitosť celoeurópskej spolupráce pri zabezpečovaní efektívneho sústreďovania poznatkov, informácií a zdrojov na účinný boj proti zriedkavým a chronickým chorobám vrátane zriedkavých druhov rakoviny v celej EÚ; nabáda Komisiu, aby v tomto smere podporila zriadenie špecializovaných stredísk pre zriedkavé choroby v EÚ, ktoré by boli v plnej miere integrované v ERS;
36. podporuje pokračovanie krokov, ktoré už boli prijaté, na zvýšenie povedomia a informovanosti verejnosti o zriedkavých chorobách a zriedkavých druhoch rakoviny a na zvýšenie financovania výskumu a vývoja; žiada Komisiu, aby aj naďalej zaručovala prístup k informáciám, liekom a liečbe pre pacientov trpiacich zriedkavými chorobami v celej EÚ, aby sa usilovala o zlepšenie prístupu k včasnej a presnej diagnostike; naliehavo vyzýva Komisiu, aby riešila nízku mieru registrácie zriedkavých chorôb a ďalej rozvíjala a podporovala spoločné normy pre výmenu údajov v registroch zriedkavých chorôb;
37. zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť modely dodržiavania predpísanej liečby pacientmi, ktoré by mali byť založené na najspoľahlivejších zisteniach metaanalýz a rozsiahlych empirických štúdií a mali by zohľadňovať realitu lekárskej praxe a poskytovať odporúčania, aby pacienti dôslednejšie dodržiavali liečbu, a to najmä pokiaľ ide o zvládanie chronických chorôb, čo je kľúčovým faktorom pri meraní efektívnosti a účinnosti systémov zdravotnej starostlivosti;
38. zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu celoeurópskej mobility zdravotníckych pracovníkov počas ich prípravy aj profesionálnej kariéry, a najmä ich osobitnú úlohu pri rozvíjaní poznatkov a odborných skúseností v oblasti zriedkavých chorôb;
39. navrhuje, aby Komisia vyhlásila novú výzvu na predkladanie návrhov na vytvorenie nových ERS a aby pokračovala v podpore vývoja a rozvoja modelu ERS s cieľom prekonať geografické rozdiely a medzery v odborných poznatkoch; zdôrazňuje však, že žiadne rozšírenie ERS nesmie ohroziť činnosť existujúcich ERS počas úvodnej fázy;
40. vyjadruje poľutovanie nad nejasnosťami, ktoré sa týkajú zásad fungovania ERS a ich interakcií s vnútroštátnymi systémami zdravotnej starostlivosti a s inými programami EÚ; preto žiada Komisiu, aby podporila členské štáty a ERS vo vytváraní jasných a transparentných pravidiel pre odporúčania pacientov, a aby dosiahla dohodu o spôsobe, akým majú členské štáty podporovať ERS;
41. naliehavo vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom spoločného európskeho programu v oblasti zriedkavých chorôb uskutočnila akčný plán pre ďalší udržateľný rozvoj a financovanie ERS a sietí pacientov, ktoré ich podporujú; nabáda členské štáty, aby podporovali poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v rámci ERS a začlenili ERS do svojich systémov zdravotnej starostlivosti, aby prispôsobili svoje právne a regulačné rámce a aby do svojich vnútroštátnych plánov pre oblasť zriedkavých chorôb a rakoviny zahrnuli odkazy na ERS;
Vzájomné uznávanie (elektronických) lekárskych predpisov
42. vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktorým čelia pacienti, a to najmä pacienti v pohraničných oblastiach, pri zabezpečení prístupu k liekom a pri ich preplácaní v iných členských štátoch z dôvodu rozdielnej dostupnosti a odlišných administratívnych pravidiel v rámci EÚ; vyzýva členské štáty a ich príslušné zdravotnícke orgány, aby riešili právne a praktické otázky, ktoré bránia vzájomnému uznávaniu lekárskych predpisov v členských štátoch EÚ, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tomto smere prijala podporné opatrenia;
43. vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktorým čelia pacienti pri zabezpečení prístupu k liekom a pri ich preplácaní v iných členských štátoch z dôvodu rozdielnej dostupnosti a odlišných pravidiel v rámci EÚ;
44. vyzýva Komisiu, aby vypracovala akčný plán na systematické riešenie neprimerane vysokých cien liekov a veľkých nerovností medzi nimi v rôznych členských štátoch;
45. vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na zabezpečenie toho, aby boli lekárske predpisy vydané centrami odborných znalostí prepojenými na ERS akceptované na preplatenie vo všetkých členských štátoch;
46. víta podporu zo strany Nástroja na prepájanie Európy (NPE) ako súčasť snáh o úspešný rozvoj aktuálnych pilotných projektov výmeny elektronických lekárskych predpisov a záznamov pacientov, ktoré by do roku 2020 položili základy pre ostatné členské štáty; trvá na tom, aby táto podpora pokračovala aj v budúcom VFR;
Elektronické zdravotníctvo
47. uznáva, že elektronické zdravotníctvo môže pomôcť zabezpečiť udržateľnosť zdravotných systémov znížením niektorých nákladov a že môže predstavovať dôležitú súčasť riešenia aktuálnych výziev v oblasti zdravotnej starostlivosti zo strany EÚ; zdôrazňuje, že interoperabilita elektronického zdravotníctva by mala byť prioritou s cieľom zlepšiť globálne záznamy pacientov a kontinuitu starostlivosti, pri súčasnom zabezpečení ochrany súkromia pacientov; domnieva sa, že by sa mala venovať osobitná pozornosť poskytovaniu jednoduchého prístupu k zdravotnej starostlivosti všetkým pacientom, a to najmä starším ľuďom a osobám so zdravotným postihnutím; v tejto súvislosti navrhuje, aby členské štáty prijali opatrenia s cieľom investovať do digitálnej gramotnosti občanov a zvýšiť počet nových riešení pre starnúce obyvateľstvo, pričom využijú všetky dostupné prostriedky na to, aby sa zabránilo vylúčeniu prostredníctvom digitalizácie;
48. víta vytvorenie celoeurópskej infraštruktúry digitálnych služieb elektronického zdravotníctva (eHDSI), ktorá podporí cezhraničnú výmenu údajov týkajúcich sa zdravia, predovšetkým elektronických lekárskych predpisov a záznamov pacientov;
49. vyzýva členské štáty, aby prijali rýchle kroky na pripojenie svojich zdravotných systémov do eHDSI cez príslušné NKM pre elektronické zdravotníctvo v súlade s vlastným posúdením rizika, a žiada Komisiu o podporu tohto procesu;
50. vyzýva Komisiu, aby prioritne riešila potreby v oblasti digitálneho zdravia v členských štátoch; víta, že Komisia podporuje využívanie udržateľných finančných zdrojov s cieľom zaistiť silnú národnú stratégiu v oblasti digitálneho zdravia a vytvoriť udržateľný rámec pre spoločné opatrenia na úrovni EÚ tak, aby sa predišlo duplicite činností a zabezpečila sa výmena najlepších postupov v záujme širšieho používania digitálnych technológií v členských štátoch;
51. žiada členské štáty, aby ďalej zintenzívňovali spoluprácu medzi zdravotníckymi orgánmi členských štátov v celej Európe s cieľom spojiť údaje a osobné záznamy z elektronického zdravotníctva s nástrojmi na elektronické predpisovanie liekov, čo by zdravotníckym pracovníkom umožnilo poskytovať pacientom personalizovanú a informovanú starostlivosť a podporovalo spoluprácu lekárov pri plnom rešpektovaní právnych predpisov EÚ o ochrane údajov v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na uľahčenie takýchto snáh;
52. vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) s cieľom chrániť údaje o pacientoch používané v aplikáciách elektronického zdravotníctva a zdôrazňuje význam monitorovania vykonávania nariadenia (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu[15], najmä pokiaľ ide o zdravie; zdôrazňuje, že je potrebné umožniť občanom prístup k vlastným zdravotným údajom a ich používanie v súlade so zásadami stanovenými vo GDPR;
Brexit
53. žiada Komisiu, aby sa so Spojeným kráľovstvom po brexite dohodla na pevnej dohode týkajúcej sa zdravia, s osobitnou pozornosťou venovanou cezhraničným právam pacientov a fungovaniu ERS;
º
º º
54. víta zámer Európskeho dvora audítorov uskutočniť audit účinnosti vykonávania smernice a preskúmať najmä monitorovanie a dohľad Komisie nad týmto vykonávaním, doteraz dosiahnuté výsledky pri poskytovaní cezhraničného prístupu k zdravotnej starostlivosti a efektívnosť rámca financovania EÚ, pokiaľ ide o financované akcie;
55. vyzýva členské štáty, aby riadne a v plnej spolupráci s Komisiou vykonávali všetky ustanovenia smernice;
56. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.
- [2] Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.
- [3] Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
- [4] Ú. v. EÚ C 202, 8.7.2011, s. 10.
- [5] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES z 23. septembra 2002 o akčnom programe Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008), Ú. v. ES L 271, 9.10.2002, s. 1.
- [6] Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013), Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 3.
- [7] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 282/2014 z 11. marca 2014 o ustanovení tretieho akčného programu pre Úniu v oblasti zdravia (2014 – 2020), ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1350/2007/ES, Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 1.
- [8] https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/cross_border_care/docs/2016_msdata_en.pdf
- [9] Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2011, s. 48.
- [10] Ú. v. EÚ C 151, 3.7.2009, s. 7.
- [11] https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/BP_CBH/BP_Cross-border_healthcare_EN.pdf
- [12] Ú. v. EÚ C 428, 13.12.2017, s. 10.
- [13] Súhrnná správa Komisie o jej konzultácii s názvom „Transformation Health and Care in the Digital Single Market“ (Transformácia zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu), 2018, https://ec.europa.eu/health/sites/health/files/ehealth/docs/2018_consultation_dsm_en.pdf
- [14] Osobitný Eurobarometer č. 425: Práva pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Európskej únii.
- [15] Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.
PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY
Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajcu. Spravodajca pri príprave správy až po jej prijatie vo výbore získal podnety od týchto subjektov alebo osôb:
Subjekt a/alebo osoba |
|
Európska organizácia spotrebiteľov (BEUC): |
|
Jelena Malinina |
|
Francesca Cattarin |
|
|
|
Európske fórum pacientov: |
|
Kaisa Immonen |
|
Kostas Aligiannis |
|
|
|
Christelijke Mutualiteit: |
|
Michael Callens |
|
Bernard Debbaut |
|
Agnès Chapelle |
|
|
|
International Association of Mutual Benefit Societies (Medzinárodné združenie vzájomných poisťovní): |
|
Corinna Hartrampf |
|
|
|
Sekcia elektronického zdravotníctva holandského ministerstva zdravotníctva: |
|
Marcel Floor |
|
|
|
Európska federácia nemocníc a zdravotníckych zariadení: |
|
Pascal Garel |
|
|
|
Európsky dvor audítorov: |
|
Janusz Wojciechowski |
|
Kinga Wisniewska-Danek |
|
Nicholas Edwards |
|
Colm Friel |
|
Joanna Kokot |
|
|
|
Európska komisia, GR SANTE: |
|
Thea Emmerling |
|
Balasz Lengyel |
|
Brian Kilgallen |
|
Antti Maunu |
|
Corina Vasilescu |
|
Andrzej Jan Rys |
|
Marie-Sophie Wenzel |
|
Lim Roger |
|
STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (23.11.2018)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k vykonávaniu smernice o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
(2018/2108(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Grapini
(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
– so zreteľom na články 114 a 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti[1],
– so zreteľom na správu Komisie z 21. septembra 2018 o fungovaní smernice 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (COM(2018)0651),
– so zreteľom na oznámenie Komisie o uľahčovaní digitálnej transformácie zdravotnej a inej starostlivosti na digitálnom jednotnom trhu z 25. apríla 2018, posilňovanie postavenia občanov a budovanie zdravšej spoločnosti (COM(2018)0233),
A. keďže podľa článku 20 smernice 2011/24/EÚ je Komisia povinná každé tri roky predložiť správu o fungovaní tejto smernice; keďže Komisia by mala neustále vyhodnocovať a pravidelne predkladať informácie o tokoch pacientov, o administratívnych, sociálnych a finančných rozmeroch mobility pacientov a o fungovaní európskych referenčných sietí a národných kontaktných miest;
B. keďže 21. septembra 2018 Komisia predložila správu o fungovaní smernice 2011/24/EÚ o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, z ktorej vyplýva, že veľký počet členských štátov smernicu riadne nevykonáva; keďže v zdravotných systémoch existujú výrazné prekážky pre pacientov, ktoré ešte viac prehlbujú fragmentáciu v oblasti prístupu k službám zdravotnej starostlivosti;
C. keďže podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2015 si bolo menej ako 20 % občanov vedomých svojich práv týkajúcich sa cezhraničnej zdravotnej starostlivosti; keďže od roku 2015 došlo len k malej zmene v úrovni informovanosti, o čom svedčí pomalý nárast počtu občanov, ktorí cestujú za zdravotnou starostlivosťou;
D. keďže podľa správy Komisie z 21. septembra 2018 o fungovaní smernice 2011/24/EÚ je pre občanov naďalej ťažké zistiť, ako môžu využívať svoje práva z hľadiska cezhraničnej zdravotnej starostlivosti; keďže je potrebné zvýšiť jasnosť a transparentnosť podmienok, za ktorých poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vykonávajú svoju činnosť, aby sa zaručila bezpečná mobilita pacientov;
E. keďže v oznámení Komisie z 25. apríla 2018 o elektronickom zdravotníctve sa uvádza, že systémy zdravotnej a inej starostlivosti si vyžadujú reformy a inovatívne riešenia, aby boli odolnejšie, prístupnejšie a účinnejšie; keďže by sa preto malo posilniť používanie nových technológií a digitálnych nástrojov na zvýšenie kvality a trvalej udržateľnosti služieb zdravotnej starostlivosti;
1. berie na vedomie prínos smernice 2011/24/EÚ pri objasňovaní pravidiel cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a pri zabezpečovaní prístupu k bezpečnej a vysoko kvalitnej cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Únii, ako aj pri umožňovaní mobility pacientov v súlade s judikatúrou Súdneho dvora; vyjadruje sklamanie nad tým, že značný počet členských štátov účinne nezaviedol požiadavky na zaručenie práv pacientov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby preto zabezpečili jej riadne vykonávanie, čím sa zaručí vysoká úroveň ochrany verejného zdravia, ktorá prispeje k zlepšovaniu zdravia občanov, pričom sa bude rešpektovať zásada voľného pohybu osôb v rámci vnútorného trhu;
2. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť jasnosť a transparentnosť podmienok pôsobenia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a odborníci mali uzavreté poistenie profesijnej zodpovednosti za škodu, ako je stanovené v smerniciach 2005/36/ES a 2011/24/EÚ, s cieľom zlepšiť kvalitu zdravotníckych služieb a zvýšiť ochranu pacientov;
3. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli alebo posilnili vhodný mechanizmus na podávanie sťažností pre pacientov, ktorí sa liečia v zahraničí, ak by ich práva neboli rešpektované;
4. vyzýva členské štáty, aby výrazne zjednodušili náhradu výdavkov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a vyhli sa nenáležitým prieťahom alebo zbytočným a neprimeraným obmedzeniam; nabáda vnútroštátne orgány, aby neuplatňovali zaťažujúce požiadavky, ako je predloženie nepotrebných ďalších dokumentov spolu s úradnými prekladmi;
5. domnieva sa, že v záujme bezproblémového fungovania vnútorného trhu je nevyhnutné riešiť budúce výzvy a zdôrazňuje, že digitalizácia by mohla priniesť pridanú hodnotu k vykonávaniu smernice; nabáda Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na rozvoj v oblasti digitálnej zdravotnej starostlivosti a aby preskúmali nové iniciatívy, ako sú elektronické faktúry, elektronické predpisy alebo interoperabilné a riadne fungujúce riešenia elektronického zdravotníctva, ktoré by mohli zabezpečiť bezproblémovú mobilitu pacientov a zároveň zaručiť účinnú ochranu osobných údajov prostredníctvom primeraných požiadaviek na bezpečnosť a ochranu súkromia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili zostávajúce otázky týkajúce sa vzájomného uznávania lekárskych predpisov medzi členskými štátmi, ako aj nejasnosti, pokiaľ ide o náhradu výdavkov za telemedicínske služby, ktoré spočívajú v poskytovaní lekárskych konzultácií na diaľku;
6. poukazuje na to, že občania, a najmä pacienti, ako aj zdravotnícki pracovníci, ktorí poskytujú služby v zahraničí, majú buď ťažkosti pri vyhľadávaní a pochopení informácií o pravidlách a postupoch v iných členských štátoch, alebo o svojich právach ani nevedia; zdôrazňuje význam dostupnosti komplexného, ľahko dostupného a používateľsky ústretového informovania pacientov o ich právach a postupoch, nákladoch a sadzbách preplácaných úkonov a liekov v rámci cezhraničnej zdravotnej starostlivosti upravenej smernicou 2011/24/EÚ;
7. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom zvýšiť informovanosť pacientov o ich právach, a najmä informovať pacientov v spolupráci s organizáciami pacientov o zložitých praktických a právnych aspektoch lekárskych informácií zrozumiteľným spôsobom, a to aj vypracovaním usmernení s podrobnými postupmi využívania služieb cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a poskytovaním štandardizovaných vzorov všetkých typov formulárov potrebných pri využívaní služieb cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;
8. v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu národných kontaktných miest (NKM) pri poskytovaní informácií pre pacientov a odborníkov o ich právach a o postupoch, nákladoch a náhradách výdavkov s cieľom pomôcť im prijímať informované rozhodnutia o tom, či vyhľadať liečbu alebo poskytnúť službu doma alebo v zahraničí, a teda šetriť čas a náklady; uznáva dôležitosť poskytovania podrobných informácií o postupoch podávania sťažností a riešení sporov elektronicky prostredníctvom NKM; vyzýva preto na vyčlenenie primeraných zdrojov tak, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie NKM a podporila pravidelná výmena informácií medzi nimi;
9. nabáda Komisiu, aby podporovala zvýšenú spoluprácu medzi orgánmi členských štátov vo všeobecnosti, a to nielen prostredníctvom NKM, a aby ďalej posúdila prínos existujúcich iniciatív pre spoluprácu, a to najmä v cezhraničných regiónoch, a zaručila tým prístup občanov k bezpečnej, kvalitnej a účinnej zdravotnej starostlivosti;
10. s uspokojením konštatuje pozitívny vplyv iniciatív, ako je európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP), ktorý sa vydáva bezplatne a umožňuje každému, kto je poistený alebo na koho sa vzťahuje zákonný systém sociálneho zabezpečenia, aby bol lekársky ošetrený v inom členskom štáte bezplatne alebo za zníženú cenu; zdôrazňuje význam úspešnej spolupráce medzi inštitúciami pri zabraňovaní zneužívania EPZP;
11. vyjadruje poľutovanie nad tým, že mobilita pacientov v prípade plánovanej zdravotnej starostlivosti, a to najmä špecializovanej starostlivosti, v iných členských štátoch je aj naďalej nízka z dôvodu nejasností pre pacientov vo viacerých členských štátoch, pokiaľ ide o liečbu, ktorá je podmienená predchádzajúcim schválením a ktorá zahŕňa prenocovanie a vysoko špecializovanú starostlivosť; naliehavo vyzýva členské štáty, aby objasnili a zjednodušili režimy predchádzajúceho schvaľovania, a pripomína, že akýkoľvek systém predchádzajúceho schvaľovania musí byť nediskriminačný, odôvodnený a primeraný z hľadiska sledovaného cieľa a nesmie predstavovať neodôvodnenú prekážku pre voľný pohyb pacientov, ktorá by viedla k tomu, aby pacienti trpiaci rozdielmi v zdravotných systémoch rôznych členských štátov nemali prístup k potrebnému špecializovanému ošetreniu v iných členských štátoch;
12. zdôrazňuje, že pri monitorovaní vykonávania smernice je dôležité spoliehať sa na porovnateľné údaje; poznamenáva, že zber údajov sa v jednotlivých členských štátov výrazne líši; vyzýva Komisiu, aby zaviedla a zverejnila referenčné hodnoty a kľúčové ukazovatele kvality zdravotnej starostlivosti a mobility pacientov s cieľom umožniť lepšie porovnanie medzi členskými štátmi;
13. víta zámer Európskeho dvora audítorov uskutočniť audit účinnosti vykonávania smernice a preskúmať najmä monitorovanie a dohľad Komisie nad týmto vykonávaním, doteraz dosiahnuté výsledky pri poskytovaní cezhraničného prístupu k zdravotnej starostlivosti a efektívnosť rámca financovania EÚ, pokiaľ ide o financované akcie;
14. zdôrazňuje, že podľa článku 20 smernice 2011/24/EÚ je Komisia povinná každé tri roky vypracovať správu o fungovaní tejto smernice; naliehavo vyzýva Komisiu, aby neustále monitorovala výkonnosť a efektívnosť systémov zdravotnej starostlivosti, a to aj mapovaním uplatňovania práv pacientov v celej Únii s cieľom podporiť vykonávanie a presadzovanie týchto práv a aby pravidelne informovala Parlament o výsledkoch.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
Dátum prijatia |
22.11.2018 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore |
+: –: 0: |
27 2 1 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Morten Løkkegaard, Eva Maydell, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Jasenko Selimovic, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Julia Reda, Adam Szejnfeld, Sabine Verheyen |
||||
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Salvatore Cicu, Mady Delvaux, Czesław Hoc, Jean Lambert, Juan Fernando López Aguilar, Anne-Marie Mineur |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
27 |
+ |
|
ALDE ECR EFDD PPE S&D
Verts/ALE
|
Morten Løkkegaard, Jasenko Selimovic Daniel Dalton, Czesław Hoc, Anneleen Van Bossuyt Marco Zullo Salvatore Cicu, Carlos Coelho, Philippe Juvin, Antonio López‑Istúriz White, Eva Maydell, Ivan Štefanec, Adam Szejnfeld, Sabine Verheyen Sergio Gaetano Cofferati, Nicola Danti, Mady Delvaux, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Liisa Jaakonsaari, Juan Fernando López Aguilar, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Catherine Stihler Jean Lambert, Julia Reda |
|
2 |
- |
|
GUE/NGL |
Anne‑Marie Mineur, Dennis de Jong |
|
1 |
0 |
|
EFDD |
Robert Jarosław Iwaszkiewicz |
|
Vysvetlenie použitých znakov
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania
- [1] Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.
INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
Dátum prijatia |
22.1.2019 |
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
55 0 3 |
|||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Margrete Auken, Pilar Ayuso, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Peter Liese, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Rory Palmer, Gilles Pargneaux, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, John Procter, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Ivica Tolić, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli |
||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nikos Androulakis, Cristian-Silviu Buşoi, Christophe Hansen, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Jan Huitema, Tilly Metz, Bart Staes, Tiemo Wölken |
||||
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní |
Olle Ludvigsson |
||||
ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE
55 |
+ |
|
ALDE : |
Catherine Bearder, Jan Huitema, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Frédérique Ries, Nils Torvalds |
|
ECR: |
Mark Demesmaeker, Arne Gericke, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska |
|
GUE/NGL : |
Stefan Eck, Anja Hazekamp, Kateřina Konečná |
|
PPE: |
Pilar Ayuso, Ivo Belet, Cristian Silviu Buşoi, Birgit Collin Langen, Angélique Delahaye, José Inácio Faria, Karl Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Christophe Hansen, Peter Liese, Miroslav Mikolášik, Annie Schreijer Pierik, Ivica Tolić, Adina Ioana Vălean |
|
S&D: |
Nikos Androulakis, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Jytte Guteland, Olle Ludvigsson, Susanne Melior, Rory Palmer, Gilles Pargneaux, Pavel Poc, Daciana Octavia Sârbu, Tiemo Wölken, Damiano Zoffoli |
|
VERTS/ALE: |
Margrete Auken, Bas Eickhout, Martin Häusling, Benedek Jávor, Tilly Metz, Bart Staes |
|
0 |
- |
|
3 |
0 |
|
ECR: |
John Procter |
|
EFDD : |
Sylvie Goddyn |
|
ENF : |
Jean-François Jalkh |
|
Vysvetlenie použitých znakov:
+ : za
- : proti
0 : zdržali sa hlasovania