SPRÁVA o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predloženého Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie

7.3.2019 - (2018/2237(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajkyňa: Hilde Vautmans

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-002 (PDF - 116 KB)
• 001-002 (DOC - 68 KB)
• 003-009 (PDF - 132 KB)
• 003-009 (DOC - 66 KB)

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predloženého Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie

(2018/2237(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN, najmä na ciele č. 1, 16 a 17 zamerané na presadzovanie mierových a inkluzívnych spoločností v záujme trvalo udržateľného rozvoja[1],

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu[2],

–  so zreteľom na Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/528 z 27. marca 2015, ktorým sa ustanovuje mechanizmus správy financovania spoločných nákladov na operácie Európskej únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami (Athena) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/871/SZBP[3],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru[4],

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2306 z 12. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru[5],

–  so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie pripojené k nariadeniu (EÚ) 2017/2306, týkajúce sa zdrojov financovania opatrení pomoci podľa článku 3a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru[6],

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond[7],

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu[8], a na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím[9],

–  so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie[10],

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja predloženého Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie z 13. júna 2018 (HR(2018)94),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 9. marca 2017, 22. júna 2017, 20. novembra 2017, 14. decembra 2017 a 28. júna 2018,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP),

–  –  so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2017, 25. júna 2018 a 19. novembra 2018 o bezpečnosti a obrane v rámci globálnej stratégie EÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2017 s názvom Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany (COM(2017)0315),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ z 5. júla 2016 s názvom Prvky celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 20 z 18. septembra 2018 s názvom Africká mierová a bezpečnostná štruktúra: potreba zmeniť zameranie podpory EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 22. apríla 2015 o financovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky[11],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii[12],

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. decembra 2017[13] a z 12. decembra 2018[14] o výročnej správe o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (ďalej len „SBOP“),

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0157/2019),

A.  keďže EÚ má ambíciu byť globálnym aktérom v oblasti mieru a snaží sa o udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a rešpektovanie medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv,

B.  keďže v strategickom prostredí, ktoré sa za posledné roky výrazne zhoršilo, má Únia čoraz väčšiu zodpovednosť za zaistenie svojej vlastnej bezpečnosti,

C.  keďže problematické bezpečnostné prostredie v okolí EÚ si vyžaduje, aby mala strategickú autonómiu, ktorú v júni 2016 uznalo 28 hláv štátov a vlád v globálnej stratégii EÚ a ktorá si vyžaduje zabezpečenie nástrojov, ktoré posilnia schopnosť EÚ zachovať mier, predchádzať konfliktom, podporovať mierové, spravodlivé a inkluzívne spoločnosti a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť; keďže sa uznáva, že zabezpečené a mierové spoločnosti sú nutným predpokladom trvalého rozvoja,

D.  keďže účelom Európskeho mierového nástroja (ďalej len „nástroj“) nie je militarizovať vonkajšiu činnosť Európskej únie, ale dosiahnuť synergie a vyššiu efektívnosť zabezpečením súhrnného prístupu k operačnému financovaniu vonkajšej činnosti, ktorá existuje už dnes a v prípade ktorej nie je možné financovanie z rozpočtu EÚ;

E.  keďže podľa zmluvy sa vyžaduje, aby EÚ a jej inštitúcie vykonávali spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) vrátane postupného vymedzenia spoločnej obrannej politiky, ktorá môže viesť k spoločnej obrane v súlade s ustanoveniami článku 42, čím sa posilňuje európska identita a jej nezávislosť s cieľom presadzovať mier, bezpečnosť a pokrok v Európe aj vo svete; keďže navrhovaný nástroj treba privítať ako postupný krok týmto smerom, a PK/VP sa má nabádať k tomu, aby ho ďalej rozvíjala a vykonávala;

F.  keďže EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete a posilňuje svoje prepojenie bezpečnosti a rozvoja smerom k dosiahnutiu udržateľného mieru;

G.  keďže ďalšie využívanie finančných prostriedkov a nástrojov Únie by sa malo podporovať v záujme zlepšovania spolupráce, rozvoja spôsobilostí a vysielania misií v budúcnosti, ako aj s cieľom chrániť mier, predchádzať konfliktom, zvládať ich a riešiť ich, a riešiť hrozby ohrozujúce medzinárodnú bezpečnosť; zdôrazňuje, že z EMN by sa mali financovať najmä vojenské misie Únie, posilňovať vojenské a obranné spôsobilosti tretích štátov, regionálnych a medzinárodných organizácií, a prispievať k financovaniu operácií na podporu mieru pod vedením regionálnych alebo medzinárodných organizácií alebo tretích štátov;

H.  keďže EÚ v minulosti považovala financovanie operácií s obrannými dôsledkami za náročné; keďže Parlament opakovane zdôraznil potrebu flexibilnejšieho a efektívnejšieho financovania vyjadrujúceho solidaritu a odhodlanie; keďže na to, aby EÚ mohla zohrávať svoju úlohu globálneho aktéra v oblasti bezpečnosti, treba ďalšie nástroje; keďže všetky takéto nástroje musia podliehať riadnej parlamentnej kontrole a právnym predpisom EÚ;

I.  keďže zapojenie žien do mierového procesu zostáva jedným z najmenej splnených aspektov agendy v oblasti žien, mieru a bezpečnosti, a to napriek tomu, že ženy sú prvotnými obeťami bezpečnostných a humanitárnych kríz, a napriek tomu, že keď ženy majú explicitnú úlohu v mierových procesoch, o 35 % sa zvyšuje pravdepodobnosť dohody trvajúcej aspoň 15 rokov;

J.  keďže hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou sú čoraz prepojenejšie; keďže EÚ prijala významné kroky na zvýšenie spolupráce medzi svojimi členskými štátmi v oblasti obrany; keďže EÚ vždy presadzovala svoju mäkkú moc a bude v tom pokračovať; keďže vyvíjajúca sa realita, ktorá vyvoláva obavy, však vyžaduje, aby EÚ nezostala výlučne „civilnou mocnosťou“, ale aby rozvíjala a posilňovala svoje vojenské spôsobilosti, ktoré by sa mali využívať konzistentným a koherentným spôsobom so všetkými ostatnými vonkajšími činnosťami EÚ; keďže rozvoj v tretích krajinách nie je bez bezpečnosti a mieru možný; keďže armáda zohráva v tejto oblasti kľúčovú úlohu, najmä v krajinách, v ktorých civilné orgány vzhľadom na bezpečnostnú situáciu nie sú schopné plniť svoje úlohy; keďže tento nástroj má jasný potenciál viesť k silnejšej angažovanosti EÚ voči partnerským krajinám a zvýši účinnosť vonkajšej činnosti EÚ a umožní EÚ, aby sa v budúcnosti stala relevantným zabezpečovateľom stability a bezpečnosti;

K.  keďže vonkajšia činnosť EÚ sa nesmie využívať ako nástroj na riadenie migrácie a všetko úsilie o spoluprácu s tretími štátmi musí byť sprevádzané zlepšovaním situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách;

L.  keďže nešírenie zbraní a odzbrojovanie bude mať významný vplyv na znižovanie podnecovania konfliktov a prispeje k väčšej stabilite v súlade so záväzkami, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a zo súvisiaceho uznesenia Parlamentu o jadrovej bezpečnosti a nešírení zbraní[15]; keďže svet bez zbraní hromadného ničenia je bezpečnejší; keďže EÚ je popredným aktérom v oblasti zákazu jadrových zbraní a mala by svoju úlohu v tomto zmysle rozširovať;

M.  keďže v zmluvách sa nestanovuje žiadna vonkajšia vojenská akcia Únie mimo rámca SBOP; keďže SZBP skutočne spoločná pre všetky členské štáty EÚ rozširuje priestor pre činnosť EÚ v oblasti vonkajšej politiky; keďže jediný možný vonkajší vojenský zásah v rámci SBOP má formu misií mimo Únie na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN, ako sa uvádza v článku 42 ods. 1 ZEÚ;

N.  keďže podpora partnerských vojenských operácií na podporu mieru sa doteraz poskytovala mimo rozpočtu EÚ prostredníctvom mierového nástroja pre Afriku, ktorý bol zriadený v súlade s Európskym rozvojovým fondom (ERF) a financovaný z neho; keďže mierový nástroj pre Afriku sa v súčasnosti obmedzuje na operácie pod vedením Africkej únie (AÚ) alebo afrických regionálnych organizácií;

O.  keďže sa očakáva, že Európsky mierový nástroj poskytne Únii kapacitu na priame prispievanie k financovaniu operácií na podporu mieru, ktoré vedú tretie štáty, ako aj príslušné medzinárodné organizácie na globálnom základe a nie s obmedzením na Afriku alebo AÚ;

P.  keďže navrhovaný nástroj nahradí mechanizmus Athena a mierový nástroj pre Afriku; keďže bude dopĺňať iniciatívu na budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja financovaním nákladov na obranné činnosti EÚ, ako sú mierové misie AÚ, spoločné náklady na vlastné vojenské operácie v rámci SBOP a budovanie vojenských kapacít partnerov, ktoré sú vylúčené z rozpočtu EÚ v súlade s článkom 41 ods. 2 ZEÚ;

Q.  keďže operácie vykonané v rámci nástroja musia byť v súlade so zásadami a hodnotami zakotvenými v Charte základných práv a musí sa pri nich rešpektovať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv; keďže operácie, ktoré nie sú vymedzené z hľadiska ľudskej bezpečnosti, zdravia a bezpečia, slobody, súkromia, integrity a dôstojnosti ako eticky prijateľné, musia byť dôkladne posúdené a prehodnotené;

R.  keďže súčasný podiel spoločných nákladov zostáva veľmi nízky (podľa odhadov približne 5 – 10 % všetkých nákladov) a veľký podiel nákladov a povinností, ktoré nesú jednotlivé štáty, vo vojenských operáciách na základe zásady úhrady nákladov z národných rozpočtov zúčastnených štátov (zásada „costs lie where they fall“) je v rozpore so zásadami solidarity a spoločného znášania bremena, čo ešte viac odrádza členské štáty od aktívnej účasti na operáciách SBOP;

S.  keďže navrhovaný priemerný ročný objem prostriedkov pre nástroj je 1 500 000 000 EUR, zatiaľ čo kombinované výdavky v rámci mechanizmu Athena a mierového nástroja pre Afriku kolísali medzi 250 000 000 EUR a 500 000 000 EUR ročne; keďže v návrhu nie sú potenciálne účely dodatočných 1 000 000 000 EUR ročne dostatočne špecifikované alebo zaručené;

T.  keďže ako mimorozpočtový mechanizmus financovaný z ročných príspevkov členských štátov podľa kľúča rozdeľovania HND sa od nástroja očakáva, že umožní EÚ financovať vyšší podiel spoločných nákladov (35 – 45 %) vojenských misií a operácií, ako je to v súčasnosti v prípade mechanizmu Athena; keďže sa od nástroja očakáva aj to, že budú finančné prostriedky EÚ dostupné trvalo, čím sa zaistia primerané programy pre pripravenosť na krízu a uľahčí sa rýchle nasadenie a zlepší sa flexibilita v prípade rýchlej reakcie; keďže ambiciózne začlenenie a rozšírenie mechanizmu Athena určeného na financovanie misií SBOP Parlament už dlho požaduje; keďže navrhované rozhodnutie Rady však nemá rovnaký záväzný charakter ako vnútorná dohoda mierového nástroja pre Afriku, čo znamená, že členské štáty môžu upustiť od financovania činností nástroja;

U.  keďže zvýšením spoločných nákladov sa navrhovaným nástrojom posilní solidarita a rozdelenie záťaže medzi členské štáty, a podporí členské štáty, najmä tie, ktoré nemajú finančné alebo prevádzkové zdroje, aby prispeli k operáciám SBOP;

V.  keďže Rada vo svojich záveroch z 19. novembra 2018 vyhradzuje svoju podporu návrhu nástroja; keďže je napriek tomu dôležité pracovať na prijatí ambiciózneho návrhu obsahujúceho všetky navrhované zložky vrátane mechanizmu Athena;

W.  keďže všetky vojenské úlohy v rámci nástroja, ako sú spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, misie na predchádzanie konfliktom a udržiavanie mieru, misie bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane operácií na nastolenie mieru a stabilizácie po skončení konfliktu, boj proti terorizmu, a to aj podporou tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach, ako sú uvedené v článku 43 ods. 1 ZEÚ, pri plnom rešpektovaní ľudských práv, patria do oblasti SBOP; keďže výnimka podľa článku 41 ods. 2 ZEÚ sa vzťahuje len na prevádzkové výdavky vyplývajúce z týchto vojenských misií; keďže všetky ostatné operačné výdavky vyplývajúce zo SBOP vrátane výdavkov vyplývajúcich z akéhokoľvek iného opatrenia uvedeného v článku 42 ZEÚ by sa mali účtovať na ťarchu rozpočtu Únie; keďže z rozpočtu Únie by sa mali financovať len administratívne výdavky nástroja;

X.  keďže podľa článku 41 ods. 2 ZEÚ sa všetky prevádzkové výdavky, ktoré sú predmetom SZBP, účtujú na ťarchu rozpočtu Únie, s výnimkou výdavkov, ktoré vyplývajú z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami; keďže v článku 2 písm. a) a d) návrhu rozhodnutia sa uvádza, že z nástroja by sa mali financovať tak operácie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami, ako aj iné operačné činnosti Únie s vojenskými alebo obrannými dôsledkami;

Y.  keďže podľa článku 21 ods. 2 písm. d) ZEÚ Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločné politiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkých oblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom podporovať trvalo udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj rozvojových krajín s hlavným cieľom odstrániť chudobu;

Z.  keďže v článku 208 ods. 1 pododseku 2 ZFEÚ sa uvádza: Hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie. keďže podľa toho istého odseku „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“. keďže druhá veta tvorí ustanovenie zmluvy, a teda ústavnoprávnu povinnosť pre EÚ označovanú ako „súdržnosť politík v záujme rozvoja“;

AA.  keďže vojenské a civilné misie mimo Únie musia byť od seba oddelené, aby sa zabezpečilo financovanie civilných misií len z rozpočtu Únie;

AB.  keďže EÚ by mala zamestnancom misií v rámci SBOP udeliť štatút podobný postaveniu vyslaných národných expertov a poskytnúť im jednotný štatút a najlepšiu možnú ochranu podľa služobného poriadku úradníkov Únie; keďže všetky príspevky vyplývajúce z tohto služobného poriadku a všetky cestovné výdavky, diéty a zdravotné výdavky by mali byť hradené z rozpočtu Únie ako administratívne výdavky;·

AC.  keďže Európsky dvor audítorov uverejnil osobitnú správu o africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúre financovanej z mierového nástroja pre Afriku, ktorý má byť začlenený a rozšírený v nástroji; keďže Európsky dvor audítorov zistil, že táto podpora bola nedostatočne uprednostňovaná a mala obmedzený účinok; keďže odporúčania Európskeho dvora audítorov sa musia náležite zohľadniť vzhľadom na ambiciózne zvýšenie finančných prostriedkov pre nový nástroj;

AD.  keďže k návrhu nebolo priložené žiadne posúdenie finančného vplyvu týkajúce sa administratívnych výdavkov; keďže na rozpočet Únie má financovanie administratívnych výdavkov nástroja výrazné dôsledky; keďže v rámci nástroja by nemali byť najímaní alebo delegovaní žiadni dodatoční zamestnanci, okrem zamestnancov, ktorí v súčasnosti pracujú na nástrojoch, ktoré sa nahrádzajú; keďže synergie vyplývajúce zo spojenia rôznych súčasných nástrojov v jednej administratívnej štruktúre by mali uľahčiť riadenie širšieho geografického rozsahu nástroja; keďže dodatoční zamestnanci by mali byť prijatí iba vtedy, ak sa príjmy z misie alebo opatrenia skutočne vybrali od všetkých zúčastnených členských štátov; keďže časovo obmedzený charakter príjmov si vyžaduje, aby sa v zmluvách zamestnancov prijatých v rámci nástroja alebo vyslaných pracovať pre nástroj v rámci konkrétnej misie alebo konkrétneho opatrenia stanovili zodpovedajúce lehoty; keďže v rámci nástroja by nemal byť prijatý alebo vyslaný žiadny personál z členského štátu, v ktorom podal formálne vyhlásenie podľa článku 31 ods. 1 ZEÚ pre konkrétnu misiu alebo opatrenie;

AE.  keďže PK/VP by mala viesť pravidelné konzultácie s Parlamentom o všetkých hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP a SBOP a o ich následnom vývoji; keďže s Parlamentom by sa malo včas konzultovať a mal by byť včas informovaný, aby mohol predkladať svoje stanoviská a klásť otázky, a to aj na tému súdržnosti politík v záujme rozvoja, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie a Rade ešte pred tým, ako sa prijmú rozhodnutia alebo prijmú rozhodné opatrenia; keďže PK/VP by mala zvažovať názory Parlamentu, a to aj v oblasti súdržnosti politík v záujme rozvoja, a zahŕňať ich do svojich návrhov, mala by prehodnotiť rozhodnutia alebo časti rozhodnutí, proti ktorým má Parlament námietky, alebo stiahnuť takéto návrhy, bez ohľadu na možnosť členského štátu pokračovať v takom prípade v iniciatíve, a mala by navrhnúť rozhodnutia Rady týkajúce sa SBOP, ak ju Parlament vyzve; keďže Parlament by mal viesť s PK/VP každoročnú diskusiu o operáciách financovaných z nástroja;

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

a)  neznižovať príspevok členského štátu do nástroja, ak členský štát použije článok 31 ods. 1 ZEÚ, keďže by to ohrozilo kľúč založený na HND, z ktorého vychádza mechanizmus financovania, a celkové financovanie nástroja;

b)  zahrnúť do rozhodnutia odkaz na úlohu Parlamentu ako orgánu udeľujúceho absolutórium, ako je to v súčasnosti v prípade ERF, a teda aj mierového nástroj pre Afriku, v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadení o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na ERF, s cieľom zachovať konzistentnosť vonkajšej činnosti EÚ v rámci fondu a v rámci svojich iných príslušných politík v súlade s článkom 18 ZEÚ a článkom 21 ods. 2 písm. d) ZEÚ v kombinácii s článkom 208 ZFEÚ;

c)  pracovať na zavedení mechanizmu v rámci Európskeho parlamentu, ktorý by poskytoval včasný prístup – v rámci presne vymedzených parametrov – k informáciám vrátane pôvodných dokumentov týkajúcich sa ročného rozpočtu nástroja, opravných rozpočtov, prevodov, akčných programov (a to aj počas prípravnej fázy), vykonávania opatrení pomoci (vrátane opatrení ad hoc), dohôd s implementačnými subjektmi a správ o plnení príjmov a výdavkov, ako aj ročnej účtovnej závierky, finančného výkazu, hodnotiacej správy a výročnej správy Európskeho dvora audítorov;

d)  súhlasiť s tým, že do rokovaní o aktualizovanej Medziinštitucionálnej dohode uzatvorenej medzi Európskym parlamentom a Radou o prístupe Európskeho parlamentu k citlivým informáciám Rady v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky bude zahrnutý prístup ku všetkým dôverným dokumentom;

e)  zabezpečiť, aby sa operáciami, akčnými programami, opatreniami pomoci ad hoc a inými operačnými činnosťami financovanými z nástroja v žiadnom prípade neporušovali základné zásady stanovené v článku 21 ZEÚ alebo aby neboli použité na porušovanie týchto zásad alebo aby sa nepoužívali na porušovanie medzinárodného práva, najmä medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv;

f)  dokončiť revíziu mechanizmu Athena podľa možností do konca tohto roka, a plynule ho začleniť do nástroja pri súčasnom zachovaní operačnej efektívnosti a flexibility tohto mechanizmu;

g)  zaistiť to, aby sa pri uskutočňovaní potrebných úprav návrhu zachovali prínosy v oblasti efektívnosti a lepšia účinnosť jediného nástroja;

h)  vložiť tieto pozmeňujúce návrhy:

-  v odôvodnení (4) a článku 1 nahradiť text „spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky“ textom „spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky“;

-  doplniť nové odôvodnenie (10a): „ (10a) Misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci uvedené v článku 43 ods. 1 ZEÚ môžu mať formu posilňovania vojenských a obranných kapacít tretích štátov, regionálnych a medzinárodných organizácií na zachovanie mieru, na predchádzanie konfliktom, ich riadenie a riešenie, a na riešenie hrozieb pre medzinárodnú bezpečnosť, pri súčasnom striktnom dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva ľudských práv a kritérií uvedených v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009 , ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím.“;

-  doplniť nové odôvodnenie (10b): „(10b) Misie na predchádzanie konfliktom a na udržiavanie mieru uvedené v článku 43 ods. 1 ZEÚ môžu mať formu príspevku na financovanie operácií na podporu mieru pod vedením regionálnej alebo medzinárodnej organizácie alebo tretích štátov.

-  doplniť nové odôvodnenie (10c): „(10c) Do operácií podporených z finančných prostriedkov EÚ je nutné začleniť rezolúciu OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti.“;

-  zmeniť článok 2 písm. a): „a) prispievania k financovaniu misií Únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) s vojenskými alebo obrannými dôsledkami“;

-  zmeniť článok 2 písm. b) takto: „b) posilnenia vojenských a obranných kapacít tretích krajín, regionálnych a medzinárodných organizácií s cieľom zachovávať mier, predchádzať konfliktom, riadiť a riešiť ich, ako aj riešiť hrozby pre medzinárodnú bezpečnosť a kybernetickú bezpečnosť“;

-  v článku 3 doplniť nový bod 2a: „2a. Ročný rozpis administratívnych výdavkov na tento nástroj, ktoré sú hradené z rozpočtu Únie, sa pre informáciu uvádza v prílohe Ia (nová).“;

-  zmeniť článok 5 písm. c) takto: „c) „operácia“ je vojenská operácia Únie zriadená v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v súlade s článkom 42 ZEÚ s cieľom plniť úlohy uvedené v článku 43 ods. 1 ZEÚ s vojenskými alebo obrannými dôsledkami vrátane misií zverených skupine členských štátov v súlade s článkom 44 ZEÚ“;

-  na konci článku 6 vložiť nový pododsek: „Všetky civilné aspekty, aktíva alebo misie v rámci SZBP, a najmä v rámci SBOP, alebo ich časti sa financujú výlučne z rozpočtu Únie.“

-  zmeniť článok 7 takto: „Návrhy na činnosti Únie podľa hlavy V ZEÚ financované z nástroja môže predkladať ktorýkoľvek členský štát, vysoký predstaviteľ alebo vysoký predstaviteľ s podporou Komisie. Vysoký predstaviteľ bezodkladne informuje Európsky parlament o každom takomto návrhu.“

-  zmeniť článok 10 odsek 1 takto: „ Súlad medzi opatreniami Únie, ktoré sa majú v rámci nástroja financovať, a inými opatreniami Únie v rámci jej ostatných príslušných politík sa zabezpečuje v súlade s článkami 21 (3) a 26 (2) ZEÚ. Akcie Únie, ktoré sa majú financovať v rámci nástroja, musia byť takisto v súlade s cieľmi týchto iných politík Únie voči tretím krajinám a medzinárodným organizáciám;)“ ;

-  v článku 10 doplniť nový odsek 3a: „3a. Vysoký predstaviteľ podáva Európskemu parlamentu dvakrát ročne správu o jednotnosti činností, ktorá sa uvádza v odseku 1.“;

-  v článku 11 doplniť nový odsek 2a: „2a. Nástroj má styčného dôstojníka pre Európsky parlament. Námestník generálneho tajomníka pre SBOP a krízovú reakciu okrem toho každoročne absolvuje výmenu názorov s príslušným parlamentným orgánom s cieľom poskytovať pravidelné brífingy o nástroji.“;

-  zmeniť článok 12 odsek 1 takto: „Ustanovuje sa výbor nástroja (ďalej len „výbor“), ktorý pozostáva z jedného zástupcu z každého zúčastneného členského štátu. Zástupcovia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisie sú prizvaní na zasadnutia výboru bez toho, aby sa zúčastňovali na hlasovaní. Na zasadnutia výboru možno pozvať zástupcov Európskej obrannej agentúry (EDA) k bodom rokovania, ktoré sa týkajú oblasti činnosti EDA, pričom títo zástupcovia sa nezúčastňujú na hlasovaní a ani nie sú počas hlasovania prítomní. Na zasadnutia výboru možno pozvať zástupcov Európskeho parlamentu, pričom títo zástupcovia sa nezúčastňujú na hlasovaní a ani nie sú počas hlasovania prítomní.“;

-  zmeniť článok 13 odsek 8 takto: „8. Správca zabezpečuje kontinuitu svojich funkcií prostredníctvom administratívnej štruktúry príslušných vojenských štruktúr ESVČ uvedených v článku 9.“;

-  do článku 13 doplniť nový odsek 8a: „8a. Správca sa zúčastňuje na informovaní Európskeho parlamentu.“;

-  do článku 16 doplniť nový odsek 8a: „8a. Velitelia operácií sa zúčastňujú na informovaní Európskeho parlamentu.“;

-  zmeniť článok 34 odsek 1 takto: „Správca navrhne výboru vymenovanie vnútorného audítora nástroja a aspoň jedného zástupcu vnútorného audítora na obdobie štyroch rokov, ktoré možno obnoviť na celkové obdobie nepresahujúce osem rokov. Vnútorní audítori musia mať potrebnú odbornú kvalifikáciu a musia poskytovať primerané záruky bezpečnosti, objektívnosti a nezávislosti. Vnútorný audítor nesmie byť ani povoľujúci úradník, ani účtovník a nesmie sa podieľať na príprave finančných výkazov.“;

-  zmeniť článok 47 odsek 4 takto: „4. „Konečné uplatnenie spoločne financovaného vybavenia a infraštruktúry schváli výbor so zreteľom na operačné potreby, ľudské práva, bezpečnosť a posúdenie rizika zneužitia, pokiaľ ide o certifikované koncové použitie a koncových používateľov, a finančné kritériá. Konečné uplatnenie môže byť:

a) v prípade infraštruktúry jej predaj alebo prevod prostredníctvom nástroja hostiteľskej krajine, členskému štátu alebo tretej strane;

b) v prípade vybavenia jeho predaj prostredníctvom nástroja členskému štátu, hostiteľskej krajine alebo tretej strane alebo jeho uskladnenie a údržba nástrojom, členským štátom alebo treťou stranou na účely použitia v nasledujúcej operácii.“;

-  zmeniť článok 47 odsek 6 takto: „6. „Predaj alebo prevod hostiteľskej krajine alebo tretej strane by mali byť v súlade s medzinárodným právom vrátane príslušných ustanovení v oblasti ľudských práv a zásady „neškodiť“ a s príslušnými platnými bezpečnostnými predpismi a musí byť striktne v súlade s kritériami stanovenými v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím“;

  zmeniť článok 48 odsek 1 takto: „Vysoký predstaviteľ môže predložiť Rade koncepciu možného akčného programu alebo možného opatrenia pomoci ad hoc. Vysoký predstaviteľ o každej takejto koncepcii informuje Európsky parlament.“;

-  zmeniť článok 49 odsek 1 takto: „Akčný program schvaľuje Rada na návrh vysokej predstaviteľky. Európsky parlament je informovaný o schválených akčných programoch po ich prijatí Radou.“

-  zmeniť článok 50 odsek 3 takto: „Ak žiadosť nespadá do rámca existujúcich akčných programov, Rada môže na návrh vysokého predstaviteľa schváliť opatrenie pomoci ad hoc. Európsky parlament je informovaný o schválených opatreniach pomoci ad ho potom, ako ich prijme Rada.“;

-  v článku 52 odseku 2 doplniť nové písmeno fa): „fa) sprístupňuje sa podrobný zoznam materiálu financovaného z nástroja;“;

-  zmeniť článok 53 odsek 1 písm. b) takto: „účinne poskytnuté ozbrojeným silám dotknutého tretieho štátu s tým, že je predtým nutné posúdiť súlad s kritériami stanovenými v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím;“;

-  zmeniť článok 53 odsek 1 písm. d) takto: „d) používané v súlade s politikami Únie s náležitým ohľadom na medzinárodné právo, najmä pokiaľ ide o ľudské práva, a osvedčenia koncových používateľov, najmä doložky o opätovných prevodoch;“;

-  zmeniť článok 53 odsek 1 písm. e) takto: „e) riadené v súlade s akýmkoľvek obmedzením alebo limitovaním ich používania, predaja alebo transferu, o ktorom rozhodla Rada alebo výbor, a podľa kritérií stanovených v spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, a v nariadení Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím;“;

-  zmeniť článok 54 odsek 1 takto: „Každý vykonávajúci subjekt poverený vynakladaním výdavkov financovaných z nástroja dodržiava zásady riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti, uskutočňuje potrebné posúdenia rizík a kontroly koncového použitia a náležite zohľadňuje základné hodnoty EÚ a medzinárodné právo, najmä pokiaľ ide o ľudské práva a zásadu „nespôsobovať žiadnu škodu““; Každý takýto vykonávajúci subjekt musí najprv podstúpiť posúdenie rizika s cieľom vyhodnotiť možné riziká v oblasti ľudských práv a správy vecí verejných.“;

2.  odporúča podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku:

a)  konzultovať s Parlamentom o odporúčaných zmenách a zabezpečiť, aby sa názory Parlamentu zohľadňovali v súlade s článkom 36 ZEÚ;

b)  v súlade s článkom 36 ZEÚ v plnej miere implementovať názory Parlamentu pri príprave návrhov viacročných „akčných programov“ alebo opatrení pomoci ad hoc, a to aj stiahnutím návrhov, proti ktorým Parlament namieta;

c)  poskytnúť úplné posúdenie finančného vplyvu rozhodnutia vzhľadom na jeho vplyv na rozpočet EÚ, pričom sa uvedie najmä potreba dodatočných personálnych potrieb;

d)  predložiť návrhy rozhodnutí Rady týkajúcich sa nástroja na konzultáciu v rovnakom čase, ako sa predkladajú Rade alebo Politickému a bezpečnostnému výboru, aby mal Parlament čas na predloženie svojich stanovísk; vyzýva PK/VP, aby zmenila návrhy rozhodnutí Rady, ak o to Parlament požiada;

e)  v súlade s článkom 18 ZEÚ zabezpečiť, aby sa nástroj dopĺňal s existujúcimi fondmi, programami a nástrojmi EÚ, konzistentnosť nástroja so všetkými ostatnými aspektmi vonkajšej činnosti EÚ, najmä pokiaľ ide o budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (CBSD) a navrhovaný Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI), ktoré by sa mali v každom prípade vykonávať v rámci širšieho programu reformy sektora bezpečnosti, ktorý musí mať silné zložky v oblasti dobrej správy vecí verejných, ustanovení zameraných proti rodovo motivovanému násiliu, a najmä civilného dohľadu nad bezpečnostným systémom a demokratickou kontrolou ozbrojených síl;

f)  poskytovať Parlamentu pravidelnú spätnú väzbu týkajúcu sa pokroku v oblasti vykonávania rezolúcie č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, a uskutočňovať konzultácie s Parlamentom týkajúce sa odporúčanej rodovej zložky s dôrazom na úlohu žien pri predchádzaní konfliktom a ich riešení, pri obnove po skončení konfliktu a pri mierových rokovaniach, ako aj pravidelné posúdenia opatrení prijatých na ochranu zraniteľných ľudí vrátane žien a dievčat pred násilím v konfliktných situáciách.

g)  v súlade s článkom 18 ZEÚ zabezpečiť konzistentnosť nástroja so všetkými ostatnými aspektmi vonkajšej činnosti EÚ vrátane rozvojovej a humanitárnej politiky a s cieľom podporovať rozvoj dotknutých tretích krajín a znižovať a odstraňovať ich chudobu;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a pre informáciu Európskej službe pre vonkajšiu činnosť a Komisii.

• [1]  https://sustainabledevelopment.un.org/
• [2]  Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 1.
• [3]  Ú. v. EÚ L 84, 28.3.2015, s. 39.
• [4]  Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1.
• [5]  Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6.
• [6]  Ú. v. EÚ L 335, 15.12.2017, s. 6.
• [7]  Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.
• [8]  Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.
• [9]  Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.
• [10]  Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1.
• [11]  Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 68.
• [12]  Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 18.
• [13]  Ú. v. EÚ C 369, 11.10.2018, s. 47.
• [14]  Prijaté texty, P8_TA(2018)0514.
• [15]  Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 202.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

k odporúčaniu vysokej predstaviteľke a Rade k návrhu rozhodnutia Rady o zriadení Európskeho mierového nástroja, predloženého Rade vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku za podpory Komisie (2018/2237(INI))

Výbor pre zahraničné veci, spravodajca: Hilde Vautmans

Menšinové stanovisko, ktoré predložili poslanci GUE/NGL Sabine Lösing, Javier Couso Permuy, Miguel Urban Crespo

Toto odporúčanie vôbec nespochybňuje zámer a prístup návrhu Európskeho nástroja pre mier (ďalej len „nástroj“). Potvrdzuje, že nástroj by mal predovšetkým financovať vojenské misie Únie a posilňovať vojenské a obranné kapacity tretích krajín. Okrem toho je názov „nástroj pre mier“ zavádzajúci a neodráža plánované financovanie armády vrátane zbraní. V odporúčaní sa požaduje, aby EÚ nezostala výlučne „civilnou mocou“, ale aby rozvíjala a rozširovala svoju tvrdú (vojenskú) silu.

Namietame proti odporúčaniu, pretože:

•  podporuje ďalšiu implementáciu spoločnej obrany a považuje ju za zdroj posilňovania európskej identity;

•  nástroj znamená automatické finančné zapojenie každého prispievajúceho členského štátu do každej vojenskej misie EÚ, bez ohľadu na ich skutočné zapojenie;

•  nerieši základné príčiny nestability a neistoty, ako je chudoba, nedostatok sociálno-ekonomických príležitostí, nevyvážené hospodárske vzťahy s tretími krajinami;

•  napriek svojmu názvu (nástroj „pre mier“) neobsahuje žiadne ustanovenie na podporu mieru a bezpečnosti ľudí a neuvádza, že nástrojom sa prístup EÚ ku konfliktom bude ďalej militarizovať;

Požadujeme:

-  neurovnávanie konfliktov vojenskými prostriedkami a zastavenie všetkých vojenských misií EÚ

-  zrušenie vojenských štruktúr EÚ a úplné odzbrojenie (vrátane jadrového) v Európe a na celom svete;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	20.2.2019
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	52 7 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Elmar Brok, Javier Couso Permuy, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule-Pēterse, Tunne Kelam, Stelios Kouloglou, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Tamás Meszerics, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Kati Piri, Julia Pitera, Jozo Radoš, Michel Reimon, Anders Sellström, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, László Tőkés, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Asim Ademov, Laima Liucija Andrikienė, Brando Benifei, Tanja Fajon, Doru-Claudian Frunzulică, Takis Hadjigeorgiou, Marek Jurek, Patricia Lalonde, Javi López, Marietje Schaake, Renate Sommer, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke, Željana Zovko
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	James Carver, Stefan Gehrold, Agnes Jongerius, Ulrike Rodust, Kārlis Šadurskis, Vladimir Urutchev, Bogdan Andrzej Zdrojewski

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

52	+
ALDE	Iveta Grigule-Pēterse, Ilhan Kyuchyuk, Patricia Lalonde, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans
ECR	Anna Elżbieta Fotyga, Ryszard Antoni Legutko, Geoffrey Van Orden
PPE	Asim Ademov, Michèle Alliot-Marie, Laima Liucija Andrikienė, Michael Gahler, Stefan Gehrold, Tunne Kelam, David McAllister, Alojz Peterle, Julia Pitera, Kārlis Šadurskis, Anders Sellström, Renate Sommer, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Vladimir Urutchev, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Željana Zovko
S&D	Francisco Assis, Brando Benifei, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Tanja Fajon, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Doru-Claudian Frunzulică, Agnes Jongerius, Javi López, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Kati Piri, Ulrike Rodust, Janusz Zemke
VERTS/ALE	Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Michel Reimon, Alyn Smith, Jordi Solé, Bodil Valero

7	-
EFDD	James Carver
GUE/NGL	Javier Couso Permuy, Takis Hadjigeorgiou, Sabine Lösing, Marie-Christine Vergiat
NI	Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz

3	0
ECR	Marek Jurek
GUE/NGL	Stelios Kouloglou
PPE	Elmar Brok

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania