Postup : 2019/0807(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0009/2019

Predkladané texty :

A9-0009/2019

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 10/10/2019 - 8.2

Prijaté texty :

P9_TA(2019)0023

<Date>{24/09/2019}24.9.2019</Date>
<NoDocSe>A9-0009/2019</NoDocSe>
PDF 174kWORD 58k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>     <RefProcLect>*</RefProcLect>

<Titre>o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Srbskom zo strany Eurojustu</Titre> 

<DocRef>(10334/2019 – C9‑0041/2019 – 2019/0807(CNS))</DocRef>


<Commission>{LIBE}Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci</Commission>

Spravodajca: <Depute>Juan Fernando López Aguilar

(Zjednodušený postup – článok 52 ods. 1 rokovacieho poriadku)</Depute>

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Srbskom zo strany Eurojustu 

(10334/2019 – C9‑0041/2019 – 2019/0807(CNS))

(Konzultácia)

Európsky parlament,

 so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10334/2019),

 so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9-0041/2019),

 so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom[1], a najmä na jeho článok 26a ods. 2,

 so zreteľom na článok 82 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A9-0009/2019),

1. schvaľuje návrh Rady;

2. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.


 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

 

Dohoda o spolupráci medzi Eurojustom a Srbskom nadväzuje na model podobných dohôd, ktoré Eurojust uzavrel v minulosti (napríklad Eurojust – FYROM, Eurojust – USA, Eurojust – Nórsko, Eurojust – Švajčiarsko, Eurojust – Albánsko a najnovšie Eurojust – Gruzínsko). Účelom takýchto dohôd je posilniť spoluprácu v oblasti boja proti závažnej trestnej činnosti, najmä proti organizovanému zločinu a terorizmu. Umožňujú okrem iného aj vysielanie styčných dôstojníkov, vytváranie kontaktných miest a výmenu informácií. Takéto dohody o spolupráci sú založené na článku 26a ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom.

 

Uvedená dohoda je v súlade so stratégiou Európskej komisie pre západný Balkán z roku 2018[2]. V tejto súvislosti Komisia poukázala na boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu konštatovaním, že „veľmi vážnym problémom na západnom Balkáne a v Turecku aj naďalej zostáva organizovaná trestná činnosť. Cez Turecko a západný Balkán vedú významné prevádzačské trasy. Z týchto krajín a cez ne naďalej pôsobia mocné zločinecké siete s medzinárodným dosahom... Západný Balkán prijal v posledných rokoch dôležité kroky na modernizáciu právneho a inštitucionálneho rámca v oblasti boja proti terorizmu. Operačná spolupráca s členskými štátmi EÚ a agentúrami EÚ sa naďalej zlepšovala a zintenzívňovala. Všetky krajiny západného Balkánu sú aktívne zapojené do iniciatívy pre boj proti terorizmu na západnom Balkáne (WBCTi). Väčšina krajín však musí ešte viac zintenzívniť svoje úsilie pri riešení problému vracajúcich sa zahraničných bojovníkov a pri predchádzaní extrémizmu a radikalizácii, a to aj vo väzniciach.“ V tejto súvislosti ostatné kandidátske krajiny v regióne (Čierna Hora, Severné Macedónsko a Albánsko) už uzavreli podobné dohody. Komisia vo svojej správe za rok 2019 uviedla aj to, že „Srbsko by malo posilniť svoje úsilie o odstránenie nedostatkov, a najmä dosiahnuť presvedčivé výsledky, pokiaľ ide o vyšetrovanie, stíhanie a odsúdenie v prípadoch organizovanej trestnej činnosti“. Okrem toho je Srbsko „najžiadanejšou krajinou v regióne a celkovo druhou najžiadanejšou treťou krajinou v prípadoch Eurojustu. Srbsko bolo v roku 2018 zapojené do 34 prípadov.“[3]

 

Európska komisia vo svojej druhej správe o mechanizme pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti takisto uviedla, že „pokiaľ ide o organizovanú trestnú činnosť, patria srbskí štátni príslušníci naďalej medzi najčastejšie uvádzané národnosti v súvislosti s organizovanou majetkovou trestnou činnosťou v EÚ, najmä v Belgicku, vo Francúzsku, v Nemecku a Taliansku. Z oblasti západného Balkánu patria srbskí štátni príslušníci aj naďalej medzi najčastejšie identifikovanými obeťami obchodovania s ľuďmi. Organizované zločinecké skupiny zložené z iránskych štátnych príslušníkov sa podieľajú na obchodovaní s heroínom na tejto trase, ako aj na juhokaukazskej trase. V Srbsku zostávajú významné zásoby zbraní, čo predstavuje riziko v rámci nelegálneho obchodovania so strelnými zbraňami.“[4]

 

Takáto dohoda preto môže podporiť intenzívnejšiu spoluprácu v boji proti organizovanej trestnej činnosti a je v záujme Srbska a členských štátov EÚ, pretože organizovaná trestná činnosť predstavuje nadnárodný problém. Takáto dohoda je vítaná aj v oblasti justičnej spolupráce vzhľadom na už existujúcu dohodu medzi Europolom a Srbskom a na dohodu o spolupráci medzi Cepolom a Srbskom, pokiaľ ide o policajnú spoluprácu.

 

V súlade so súčasným rozhodnutím Eurojustu sa takéto dohody o spolupráci medzi Eurojustom a tretími krajinami, ktoré obsahujú ustanovenia o výmene osobných údajov, môžu uzatvárať iba v prípade, že na dotknutý subjekt sa vzťahuje Dohovor Rady Európy z 28. januára 1981 alebo že sa uskutočnilo posúdenie, ktoré potvrdilo, že tento subjekt zabezpečil primeranú úroveň ochrany údajov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Srbsko v roku 2005 ratifikovalo uvedený dohovor a v roku 2008 aj dodatkový protokol k nemu. Spoločný dozorný orgán Eurojustu 28. marca 2019 vydal kladné stanovisko k ustanoveniam dohody týkajúcim sa ochrany údajov. Okrem iného poukázal na prijatie nových srbských právnych predpisov na ochranu údajov v roku 2018.[5] Aj v novom nariadení (EÚ) č. 2018/1727 o Eurojuste a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV sa stanovuje možnosť dohôd s tretími štátmi, pričom takéto dohody sú možným základom na prenos osobných údajov za predpokladu, že sa dodržia všeobecné zásady prenosu operačných osobných údajov do tretích krajín (v tejto súvislosti pozri článok 56 nariadenia).

 

Spravodajca vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti podporuje návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady, pokiaľ ide o návrh dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Srbskom.

 

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Vykonávacie rozhodnutie Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie Dohody o spolupráci medzi Eurojustom a Srbskom zo strany Eurojustu

Referenčné čísla

10334/2019 – C9-0041/2019 – 2019/0807(CNS)

Dátum konzultácie s EP

9.7.2019

 

 

 

Gestorský výbor

 dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

18.7.2019

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

 dátum oznámenia na schôdzi

AFET

18.7.2019

JURI

18.7.2019

 

 

Bez predloženia stanoviska

 dátum rozhodnutia

AFET

9.9.2019

JURI

3.9.2019

 

 

Spravodajca

 dátum vymenovania

Juan Fernando López Aguilar

4.9.2019

 

 

 

Zjednodušený postup – dátum rozhodnutia

24.7.2019

Prerokovanie vo výbore

4.9.2019

12.9.2019

 

 

Dátum prijatia

12.9.2019

 

 

 

Dátum predloženia

24.9.2019

 

 

[1] Ú. v. EÚ L 63, 6.3.2002, s. 1.

[2] Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti, COM(2018) 65 final.

[3] Oznámenie o politike rozširovania EÚ, Správa o Srbsku za rok 2019, pracovný dokument útvarov Komisie (SWD (2019) 219 final).

[5] Zakon o zaštiti podataka o ličnosti (Sl. glasnik RS, br. 87/2018).

Posledná úprava: 4. októbra 2019Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia