SPRÁVA o rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu

6.12.2019 - (COM(2019)0411 – C9‑0116/2019 – 2019/0192(COD)) - ***I

Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajkyňa: Luisa Regimenti 


Postup : 2019/0192(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A9-0045/2019
Predkladané texty :
A9-0045/2019
Prijaté texty :

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu

(COM(2019)0411 – C9‑0116/2019 – 2019/0192(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

 so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2019)0411),

 so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0116/2019),

 so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

 so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady prijaté spoločne s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 778/2013/EÚ z 12. augusta 2013 o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Gruzínsku[1],

 so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na listy Výboru pre rozpočet a Výboru pre zahraničné veci,

 so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A9-0045/2019),

1. prijíma návrh Komisie ako svoju pozíciu v prvom čítaní;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

 


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V uplynulých rokoch bolo Jordánsko významne poznačené nepokojmi v regióne, najmä v susednom Iraku a Sýrii. Tieto regionálne nepokoje mali závažný dosah na vnútornú stabilitu krajiny.

 

Dosah sýrskeho konfliktu na Jordánsko sa prejavil nielen tým, že narušil obchod so Sýriou a cez ňu, ale aj tým, že v jeho dôsledku prišlo do krajiny približne 1,3 milióna sýrskych utečencov (podľa odhadov jordánskych orgánov), z ktorých 660 330 je registrovaných úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov – UNHCR (údaje k 4. augustu 2019) a ktorých prijalo Jordánsko viac ako ktorákoľvek iná arabská krajina. Tento obrovský prílev sýrskych utečencov do Jordánska zvýšil tlak na fiškálnu situáciu, verejné služby a infraštruktúru Jordánska. Zároveň, ako sa dalo čakať, sťažuje udržanie pomerne vysokého demografického rastu.

Jordánsko sa v prvom rade snaží plniť svoje záväzky vyplývajúce z paktu EÚ – Jordánsko, pokiaľ ide o prístup sýrskych utečencov k finančne dostupnej verejnej zdravotnej starostlivosti a na trh práce, aby im zabezpečilo dôstojný život aj napriek problémom, ktoré treba ešte riešiť.

 

Stabilita Jordánska je preto nevyhnutná, aby sa zabránilo kolapsu situácie na Blízkom východe v súvislosti s dramatickou utečeneckou krízou.

 

Je tiež dôležité zdôrazniť pretrvávajúce odhodlanie Jordánska bojovať proti islamskému terorizmu, čo je absolútnou prioritou EÚ, jej členských štátov a jej medzinárodných partnerov, prostredníctvom systematických operácií a prísnejších zákonov na boj proti terorizmu.

 

Všeobecne primeraná politická reakcia a medzinárodná podpora umožnili krajine, aby si zachovala určitú stabilitu a pokračovala v procese demokratizácie. Hospodárstvo Jordánska je však naďalej citlivé na vonkajšie otrasy, čo dokazuje skutočnosť, že reálny rast v roku 2018 klesol na 1,9 %, teda na najnižšiu mieru od roku 1996, zatiaľ čo nezamestnanosť stúpla na začiatku roka 2019 na 19 % a zahraničné investície prudko poklesli. 

Okrem toho vidíme, aké veľké úsilie Jordánsko vynaložilo na ochranu základných práv a slobôd, takže ho dnes možno považovať za jeden z najdemokratickejších štátov na Blízkom východe.

 

Dodržiavanie ľudských práv v Jordánsku patrí medzi najrozsiahlejšie a najlepšie štruktúrované na celom Blízkom východe. Táto situácia, ktorá sa neustále vyvíja, je tiež výsledkom toho, s akou účinnosťou jordánske orgány využívali predchádzajúce dva programy makrofinančnej pomoci Európskej únie. Tieto programy neprispeli len k stabilizácii hospodárskej situácie krajiny, ale umožnili aj sociálny a ľudský pokrok v Jordánsku, najmä pokiaľ ide o práva žien, čo dokazuje v neposlednom rade reforma jeho trestného zákonníka, ktorý teraz poskytuje väčšiu ochranu žien, ktoré sú obeťami násilia.

 

Nemenej dôležité je, že vďaka pokroku pri vzájomnom otváraní trhu je existencia finančne stabilného zahraničného partnera takisto zárukou pre spoločnosti z EÚ, pre ktoré by dohody uzavreté v posledných rokoch mohli priniesť lepšie príležitosti v oblasti obchodu, podnikania a investícií v Jordánsku.

 

V tejto súvislosti sa domnievame, že Jordánsko dokázalo, že je krajinou, ktorá si zaslúži takúto ďalšiu finančnú pomoc EÚ.

 

Jordánsko adresovalo 11. júla 2019 oficiálnu žiadosť o makrofinančnú pomoc EÚ vo výške 500 miliónov EUR, ako sa očakávalo už na zasadnutí Rady pre pridruženie EÚ – Jordánsko 26. júna 2019.

 

Na základe tejto žiadosti Komisia predložila Parlamentu a Rade návrh na poskytnutie požadovanej makrofinančnej pomoci (MFP) vo forme úverov v troch splátkach. 

 

Navrhnutá makrofinančná pomoc by bola treťou pomocou tohto druhu pre Jordánsko. Nadviazala by na prvú makrofinančnú pomoc (MFP I) vo forme úverov vo výške 180 miliónov EUR, ktorú Parlament a Rada prijali v decembri 2013 a ktorá bola ukončená v októbri 2015, a na druhú makrofinančnú pomoc (MFP II) vo forme úverov vo výške 200 miliónov EUR, ktorá bola prijatá v decembri 2016 a ukončená v júli 2019.

 

Tretí program MFP je súčasťou širšieho úsilia EÚ a iných medzinárodných darcov a bol dohodnutý na konferencii nazvanej London intiative (londýnska iniciatíva), ktorá sa konala vo februári 2019, s cieľom opätovne potvrdiť zámer podporiť úsilie Jordánska o zachovanie vnútornej stability a zlepšenie vyhliadok na rast.

Je nevyhnutné, aby sa v memorande o porozumení, o ktorom má rokovať Komisia s jordánskymi orgánmi, uviedlo, že poskytnutá pomoc, ktorá je vyššia ako dve predchádzajúce pomoci, by sa mala účinne zameriavať aj na podporu rozvoja podnikateľských investícií a projektov v krajine, ako aj na pravidelné monitorovanie skutočného využívania finančných prostriedkov.

 

Na základe všetkých uvedených dôvodov sa spravodajkyňa domnieva, že požadovaná makrofinančná pomoc je vhodnou intervenciou.

 


 

3.12.2019

 

 

MENŠINOVÉ STANOVISKO

v súlade s článkom 55 ods. 4 rokovacieho poriadku

Jérémy Decerle, Kathleen Van Brempt, Heidi Hautala, Helmut Scholz

 

 

 

Skupiny Renew, S&D, Verts/ALE a GUE/NGL ako proeurópske politické skupiny, ktoré sú presvedčené o výhodách a význame európskej susedskej politiky, plne podporujú prístup Európskej komisie poskytovať finančnú podporu Jordánsku, ktorého hospodárstvo vážne postihujú regionálne nepokoje, najmä v Iraku a Sýrii. V tomto zmysle budú naše politické skupiny podporovať legislatívnu správu Luisy Regimentiovej, v ktorej sa schvaľuje pridelenie tretej makrofinančnej pomoci tejto krajine vo výške 500 miliónov EUR na pomoc pri obnove jej hospodárstva a uskutočňovaní jej reforiem. Naše skupiny by však chceli uviesť, že našou podporou tejto správy, ktorej spravodajkyňa patrí do skupiny ID, nevznikajú žiadne väzby medzi nami a touto politickou skupinou a jej euroskeptickými pozíciami, ktoré dôrazne odmietame.

 


 

 

LIST VÝBORU PRE ROZPOČET

pán Bernd Lange, predseda 

Výbor pre medzinárodný obchod

BRUSEL

Vec: Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (COM(2019)0411 – C9‑0000/2019 – 2019/0192(COD))

Vážený pán predseda,

Výbor pre medzinárodný obchod pracuje na príprave správy o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (2019/0192(COD)) vo výške 500 miliónov EUR.

Koordinátori Výboru pre rozpočet sa rozhodli predložiť v tejto veci stanovisko vo forme listu:

A. keďže jordánske hospodárstvo a spoločnosť sú pod tlakom v dôsledku nepokojov v regióne, najmä v Iraku a Sýrii, prílevu sýrskych utečencov, ale aj vzhľadom na širšie hospodárske a finančné dôsledky krízy v Sýrii a regionálnej nestability; keďže treba oceniť pohostinnosť, ktorú Jordánsko poskytuje približne 1,3 milióna sýrskych utečencov;

B. keďže od začiatku krízy v Sýrii v roku 2011 Únia sprístupnila viac ako 2,1 miliardy EUR Jordánsku v rámci rôznych nástrojov (vrátane 380 miliónov EUR v rámci programov MFP v rokoch 2013 a 2016), z toho 1,3 miliardy EUR poskytla krajine, aby jej pomohla zvládnuť dôsledky sýrskej krízy; keďže na rok 2019 bolo vyčlenených 125 miliónov EUR na opatrenia v samotnom Jordánsku, najmä prostredníctvom nástroja európskeho susedstva (99 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch), ale aj humanitárnej pomoci (20 miliónov EUR) a nástroja na podporu stability a mieru (6 miliónov EUR);  keďže v Jordánsku sa v reakcii na krízu v Sýrii vo veľkej miere používa aj trustový fond Madad, ktorý sa financuje z veľkej časti z nástroja európskeho susedstva;

C. keďže podpora EÚ vrátane balíkov makrofinančnej pomoci v rokoch 2013 a 2016 vo výške 180 miliónov EUR a 200 miliónov EUR vo forme úverov je súčasťou širšieho úsilia EÚ a iných medzinárodných darcov, ktoré bolo odsúhlasené na konferencii Podpora Sýrii a regiónu, ktorá sa konala 4. februára 2016 v Londýne; keďže medzinárodné spoločenstvo odvtedy neustále potvrdzuje svoj záväzok voči jordánskej makroekonomickej stabilite a výhľadom na rast, a to aj na bruselských konferenciách o budúcnosti Sýrie v roku 2017 a 2018, na konferencii Londýnska iniciatíva, ktorá sa konala vo februári 2019, a na tretej bruselskej konferencii v marci 2019;

D. keďže Jordánsko zohrávalo vždy kľúčovú úlohu pri prijímaní palestínskych utečencov za podpory Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA), ktorá pôsobí v tejto krajine; keďže EÚ každoročne prispieva k financovaniu tejto agentúry OSN;

E. keďže navrhnutá výška makrofinančnej pomoci predstavuje 500 miliónov EUR a bola by poskytnutá formou úverov v troch splátkach; keďže za predpokladu, že prvé dve úhrady úveru v celkovej výške 300 miliónov EUR sa vyplatia v roku 2020 a tretia vo výške 200 miliónov EUR v roku 2021, príslušné sumy financovania by sa zahrnuli do rozpočtu s dvojročným oneskorením, t. j. 27 miliónov EUR v roku 2022 a 18 miliónov EUR v roku 2023;

keďže Výboru pre rozpočet veľmi záleží na dôkladnom posúdení potrieb, výbor:

1. zastáva názor, že je potrebné urýchlene prijať súčasný balík makrofinančnej pomoci III ako súčasť záväzkov Únie, aby sa posilnila odolnosť Jordánska a hostiteľských komunít;

2. trvá na tom, že Únia by mala zároveň zabezpečiť, aby Jordánsko naozaj rešpektovalo účinné demokratické mechanizmy a zásady právneho štátu a zaručilo dodržiavanie ľudských práv; makroekonomická pomoc Únie by mala posilniť tiež efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť systémov hospodárenia s verejnými financiami v Jordánsku a podporovať štrukturálne reformy zamerané na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, vytváranie pracovných miest a fiškálnu konsolidáciu, najmä riešením štrukturálnych strát štátnych elektroenergetických a vodárenských podnikov; Výbor pre rozpočet berie na vedomie aj slabé stránky jordánskej spoločnosti, najmä pokiaľ ide o nezamestnanosť (19 % v prvom štvrťroku 2019), predovšetkým mladých ľudí (38,5 %);

3. požaduje, aby Komisia v plnom rozsahu informovala Parlament o vývoji vyplácania úverov a zodpovedajúcich potrieb financovania Garančného fondu pre vonkajšie opatrenia EÚ;

4. pripomína, že úvery v rámci makrofinančnej pomoci sú len jedným z nástrojov na podporu Jordánska a že by bolo možné zvážiť aj možnosť poskytnutia grantov MFP v rámci makrofinančnej pomoci;

5. s cieľom zvládnuť výzvy, ktorým Jordánsko čelí, vyzýva Komisiu, aby naďalej zvyšovala podporu Únie pre Jordánsko, a je pripravený preskúmať akýkoľvek vhodný rozpočtový návrh v rámci príslušných nástrojov;

6. keďže si v plnej miere uvedomuje nedostatok dostupných finančných prostriedkov v okruhu 4 (Globálna Európa), trvá na tom, že budúci viacročný finančný rámec musí umožniť udržateľnú, stabilnú, ale aj flexibilnú reakciu EÚ na potreby jej partnerov, najmä v rýchlo sa meniacom prostredí.

 

S úctou

 

 

 

 

Johan Van Overtveldt


 

LIST VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI

Ref: D(2019) 44467

 

pán Bernd Lange

predseda

Výbor pre medzinárodný obchod

 

Vec:  Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu

Vážený pán predseda,

Výbor pre medzinárodný obchod pracuje na príprave správy o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o poskytnutí ďalšej makrofinančnej pomoci Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu (2019/0192(COD)COM(2019)0411) vo výške 500 miliónov EUR.

Koordinátori Výboru pre zahraničné veci ma požiadali, aby som prostredníctvom tohto listu tlmočil hlavné pripomienky a poznámky môjho výboru k návrhu Komisie a k návrhu rozhodnutia Rady.

Výbor pre zahraničné veci plne podporuje návrh Komisie z týchto dôvodov:

i) poukazuje na pozitívne výsledky makrofinančnej pomoci, ktorú doteraz EÚ poskytla Jordánsku,

ii) uznáva, že je dôležité pokračovať v poskytovaní stimulov na zvýšenie jordánskeho reformného úsilia a

iii) podmieňuje poskytovanie makrofinančnej pomoci Jordánsku účinnými demokratickými mechanizmami a dodržiavaním ľudských práv.

Dlhotrvajúci konflikt v Sýrii, nestabilita Iraku a hrozba zo strany ISIS pozdĺž jordánsko-irackých hraníc, ako aj dlhotrvajúca neistá politická a hospodárska stabilita Libanonu značne obmedzujú možnosti vývozu zo strany Jordánska do tohto regiónu a majú negatívny vplyv na hospodársku situáciu v Jordánsku, najmä pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí a vyhliadky na sociálno-ekonomickú a politickú stabilitu. Jordánsko okrem toho poskytlo útočisko 1,3 milióna sýrskych utečencov, ako aj komunitám utečencov z Iraku.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že Jordánsko pokračuje v presadzovaní svojich demokratických a hospodárskych reforiem. Veľa sa už urobilo, ale je možné vykonať ešte oveľa viac a Európska únia by mala prostredníctvom makrofinančnej pomoci aj naďalej podporovať podmienky sociálno-ekonomickej stability, ktoré Jordánsku umožnia, aby pokračovalo vo svojom procese reforiem.

Jordánsko je aj naďalej dôležitým regionálnym partnerom EÚ vzhľadom na:

i) jeho záväzok napredovať v mierovom procese na Blízkom východe a jeho pevný záväzok k riešeniu založenému na existencii dvoch štátov,

ii) jeho postavenie ako strážcu svätých miest v Jeruzaleme a dôležitého podporovateľa medzináboženského dialógu a náboženskej tolerancie,

iii) jeho úsilie o úzky dialóg a spoluprácu s EÚ v súvislosti s procesom politických a hospodárskych reforiem a s regionálnymi výzvami,

iv) jeho angažovanosť v záujme silnejšej a účinnejšej Únie pre Stredozemie. 

So zreteľom na tieto skutočnosti Výbor pre zahraničné veci zastáva názor, že:

a) je dôležité pripomenúť úlohu Jordánska ako jedného z pilierov mierového procesu na Blízkom východe a možnosti dosiahnuť pokrok v riešení založenom na existencii dvoch štátov. Z tohto dôvodu je dôležité podporovať Jordánsko v jeho úsilí o udržanie sociálno-ekonomickej stability – a teda aj politickej stability – a podmienok pre proces reforiem. Politicky a sociálne stabilné Jordánsko bude môcť naďalej zohrávať dôležitú úlohu ako zástanca mieru v regióne a podporovateľ rokovaní o riešení založenom na existencii dvoch štátov. Ako tiež nedávno uviedol kráľ Abdalláh II, zamestnanosť mladých ľudí bude mať kľúčový význam pre stabilitu krajiny a regiónu;

b) je dôležité zdôrazniť, že Jordánsko sa rozhodlo podniknúť príslušné prvé kroky smerom k sociálno-ekonomickej integrácii svojej veľkej sýrskej utečeneckej komunity. V situácii, keď sa sýrski utečenci možno nebudú môcť dobrovoľne vrátiť do Sýrie ešte dlhý čas, je to dôležitá iniciatíva zameraná na vytvorenie podmienok pre dlhodobú integráciu, ekonomickú nezávislosť a príspevok k hospodárskemu rastu Jordánska. Jordánsko sa takisto zaviazalo zabezpečiť prístup k vzdelávaniu pre každé dieťa na svojom území a musí mať možnosť zachovať si prístup k finančným zdrojom na dosiahnutie tohto cieľa;

c) EÚ by mala v rámci svojho úsilia o dlhodobú hospodársku stabilitu v Jordánsku podporovať túto krajinu pri zabezpečovaní stabilného prístupu k zdrojom energie s osobitným dôrazom na investície do obnoviteľných zdrojov energie a zdrojov zemného plynu dostupných v regióne a na možnosť dlhodobého stabilného zásobovania zemným plynom z Egypta a Izraela. Priority partnerstva v oblasti spolupráce medzi EÚ a Jordánskom do konca roka 2020 a v nasledujúcich rokoch by sa mohli začleniť, aby sa zohľadnila hodnota pomoci Jordánsku zo strany EÚ aj v odvetví energetiky.

Verím, že Výbor pre medzinárodný obchod pri prijímaní svojho stanoviska tieto pripomienky náležite zohľadní.

S úctou

 

 

 

 

David McAllister

 


 

 

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Makrofinančná pomoc Jordánskemu hášimovskému kráľovstvu

Referenčné čísla

COM(2019)0411 – C9-0116/2019 – 2019/0192(COD)

Dátum predloženia v EP

6.9.2019

 

 

 

Gestorský výbor

 dátum oznámenia na schôdzi

INTA

16.9.2019

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

 dátum oznámenia na schôdzi

AFET

16.9.2019

BUDG

16.9.2019

 

 

Bez predloženia stanoviska

 dátum rozhodnutia

AFET

30.9.2019

 

 

 

Spravodajkyňa

 dátum vymenovania

Luisa Regimenti

23.9.2019

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

2.10.2019

6.11.2019

 

 

Dátum prijatia

3.12.2019

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Geert Bourgeois, Jordi Cañas, Daniel Caspary, Ellie Chowns, Miroslav Číž, Arnaud Danjean, Nicola Danti, Barbara Ann Gibson, Enikő Győri, Roman Haider, Christophe Hansen, Heidi Hautala, Danuta Maria Hübner, Jude Kirton-Darling, Maximilian Krah, Danilo Oscar Lancini, Bernd Lange, Samira Rafaela, Luisa Regimenti, Inma Rodríguez-Piñero, André Rougé, Massimiliano Salini, Helmut Scholz, Liesje Schreinemacher, Sven Simon, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt, Marie-Pierre Vedrenne, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Saskia Bricmont, Jérémy Decerle, Seán Kelly, Witold Jan Waszczykowski

Dátum predloženia

6.12.2019

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

36

+

ECR

Geert Bourgeois, Witold Jan Waszczykowski, Jan Zahradil

GUE/NGL

Helmut Scholz

ID

Roman Haider, Maximilian Krah, Danilo Oscar Lancini, Luisa Regimenti, André Rougé

PPE

Daniel Caspary, Arnaud Danjean, Enikő Győri, Christophe Hansen, Danuta Maria Hübner, Seán Kelly, Massimiliano Salini, Sven Simon, Jörgen Warborn, Iuliu Winkler

RENEW

Jordi Cañas, Jérémy Decerle, Barbara Ann Gibson, Samira Rafaela, Liesje Schreinemacher, Marie-Pierre Vedrenne

S&D

Nikos Androulakis, Miroslav Číž, Nicola Danti, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, Inma Rodríguez-Piñero, Mihai Tudose, Kathleen Van Brempt

VERTS/ALE

Saskia Bricmont, Ellie Chowns, Heidi Hautala

 

0

-

 

 

 

0

0

 

 

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 13. decembra 2019
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia