SPRÁVA o odporúčaní Rady o vymenovaní člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

6.12.2019 - (C9‑0149/2019 – 2019/0817(NLE))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajkyňa: Irene Tinagli

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o odporúčaní Rady o vymenovaní člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

(C9‑0149/2019 – 2019/0817(NLE))

(Konzultácia)

Európsky parlament,

– so zreteľom na odporúčanie Rady z 10. októbra 2019 (12451/2019)[1],

– so zreteľom na článok 283 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom (C9‑0149/2019),

– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2019 o rodovej rovnováhe pri navrhovaní kandidátov v oblasti hospodárskych a menových záležitostí EÚ[2],

– so zreteľom na článok 130 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0049/2019),

A. keďže prostredníctvom listu zo 16. októbra 2019 Európska rada konzultovala s Európskym parlamentom o vymenovaní Fabia Panettu za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky na funkčné obdobie ôsmich rokov s účinnosťou od 1. januára 2020;

B. keďže Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci následne posúdil kvalifikáciu navrhovaného kandidáta, najmä pokiaľ ide o podmienky uvedené v článku 283 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a požiadavku úplnej nezávislosti ECB podľa článku 130 ZFEÚ; keďže v rámci tohto posúdenia výbor dostal od kandidáta životopis a jeho odpovede na písomné otázky, ktoré mu boli odoslané;

C. keďže výbor následne usporiadal 3. decembra 2019 vypočutie kandidáta, počas ktorého kandidát predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru;

D. keďže Rada guvernérov Európskej centrálnej banky sa skladá z členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky a devätnástich guvernérov národných centrálnych bánk členských štátov, ktorých menou je euro; keďže všetci títo devätnásti guvernéri sú v súčasnosti mužského pohlavia;

E. keďže Parlament opakovane vyjadril nespokojnosť v súvislosti s postupom menovania členov Výkonnej rady Európskej centrálnej banky a vyzval v tomto smere na zlepšenie postupov; keďže Parlament požiadal o predloženie rodovo vyváženého užšieho zoznamu s aspoň dvomi menami v primeranom čase;

F. keďže 17. septembra 2019 Parlament súhlasil s odporúčaním Rady vymenovať Christine Lagardovú za prvú prezidentku Európskej centrálnej banky v histórii;

G. keďže ženy sú stále v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky zastúpené nedostatočne; keďže Parlament vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nezobrali túto požiadavku vážne, a vyzýva vnútroštátne aj európske inštitúcie, aby aktívne pôsobili s cieľom dosiahnuť pri navrhovaní ďalších kandidátov rodovú rovnováhu;

H. keďže všetky inštitúcie a orgány EÚ a vnútroštátne inštitúcie a orgány by mali zaviesť konkrétne opatrenia na zabezpečenie rodovej vyváženosti;

1. súhlasí s odporúčaním Rady vymenovať Fabia Panettu za člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Európskej rade, Rade a vládam členských štátov.

 

 

PRÍLOHA 1: ŽIVOTOPIS Fabia Panettu

Fabio Panetta

KONTAKT
Banca d’Italia Via Nazionale 91 — 00184, Roma, Taliansko e-mail: [e-mail]
Narodený v Ríme 1. augusta 1959. Ženatý, tri deti.
DOSIAHNUTÉ VYSOKOŠKOLSKÉ VZDELANIE
1996 1984 1982	PhD. v odbore ekonomika a financie (London Business School). M.Sc. v odbore menové hospodárstvo (London School of Economics). Honorovaný titul v odbore ekonomika (Univerzita LUISS v Ríme).
Odborná prax a hlavné zastávané pozície
V súčasnosti:                 Predchádzajúce pozície:	Prvý viceguvernér Talianskej centrálnej banky. Zastupuje guvernéra počas absencie alebo pracovnej neschopnosti. Predseda talianskeho orgánu pre dohľad nad poisťovníctvom (IVASS). V tejto pozícii pôsobí ako člen Generálnej rady Európskeho výboru pre systémové riziká s hlasovacím právom.  Je náhradníkom guvernéra v správnej rade Banky pre medzinárodné zúčtovanie. Náhradník za Taliansko v skupinách G7 a G20. Člen pracovnej skupiny 3 v rámci OECD.  Člen správnej rady Medzinárodného centra pre menové a bankové štúdie (ICMB) v Ženeve a riadiacej rady Einaudiho inštitútu pre hospodárstvo a financie (EIEF). Bol mu udelený čestný titul zaslúžilého vysokého predstaviteľa Talianskej republiky.   2004 – 2017: sprevádzajúca osoba a náhradník guvernéra Banca d’Italia v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky (guvernéri Antonio Fazio, Mario Draghi a Ignazio Visco). 2104 – júl 2019: člen Rady pre dohľad JMD v Európskej centrálnej banke. 2012 – máj 2019: člen rady guvernérov a viceguvernér Talianskej centrálnej banky. Člen správnej rady Banky pre medzinárodné zúčtovanie (2013 a potom 2015 až 2018). 2003 – jún 2019: člen Výboru pre globálny finančný systém v Banke pre medzinárodné zúčtovanie. Od roku 2013: člen rady orgánu dohľadu nad poisťovníctvom (IVASS).   V roku 1985 nastúpil na výskumné oddelenie Talianskej centrálnej banky. Neskôr bol povýšený na manažéra (2000), hlavného manažéra a vedúceho menovej a finančnej divízie (2004), vyššieho manažéra a vedúceho oddelenia pre hospodársky výhľad a menovú politiku (2007) a výkonného riaditeľa pre Eurosystém a finančnú stabilitu (2011). Vyučoval kurz Hospodárska súťaž a výkonnosť Európskeho finančného systému v rámci magisterského programu Európske hospodárstvo a medzinárodné financie na univerzite Tor Vergata v Ríme (2004 – 2005). Vyučoval kurz Teória a prax finančných trhov v rámci programu PhD. na Fakulte ekonomiky univerzity Tor Vergata v Ríme (1995 – 1996). Výskumný asistent v odbore ekonometria na Univerzite LUISS v Ríme (1982 – 1983).
ĎALŠIE POZÍCIE
2010 – 2012: 2005 – 2011:   1999 – 2007:   2010 – 2011:     2005 – 2006:     2000 – 2001:       1999 – 2002:   1998 – 2000:	Hlavný redaktor správy Talianskej centrálnej banky o finančnej stabilite. Člen predstavenstva periodika International Journal of Central Banking. Editor kapitol o financiách, úveroch a financovaní vo výročnej správe a ekonomickom bulletine Talianskej centrálnej banky. Predseda pracovnej skupiny pre riziká spojené so štátnymi dlhopismi a pre podmienky bankového financovania, zodpovedný Výboru pre globálny finančný systém (v Banke pre medzinárodné zúčtovanie). Predseda študijnej skupiny pre nestálosť finančných trhov, zodpovedný Výboru pre globálny finančný systém (v Banke pre medzinárodné zúčtovanie). Predseda pracovnej skupiny pre efektívnosť, hospodársku súťaž a úverové toky v súvislosti s prieskumom podporovaným ministrami financií krajín G10 a guvernérmi centrálnych bánk o procese konsolidácie bankového a finančného sektora. Zástupca Talianskej centrálnej banky v skupine menových expertov OECD na vysokej úrovni (v Paríži). Člen pracovnej skupiny pre kapitálové trhy zriadenej guvernérmi centrálnych bánk krajín G10. Viedol semináre na ekonomické a finančné témy v nasledujúcich inštitúciách: Americká ekonomická asociácia, Rada guvernérov Federálneho rezervného systému, Federálna rezervná banka v Chicagu, Banka pre medzinárodné zúčtovanie, De Nederlandsche Bank, Federálna komisia pre poistenie vkladov, Borsa di Milano, Associazione Bancaria Italiana, talianske ministerstvo hospodárstva a financií, Consob, the European University Institute (Florencia), London Business School, London School of Economics, Università Bocconi, Kanadská centrálna banka, Univerzita Sapienza, Univerzita Tor Vergata, Centrum pre medzinárodné štúdie, Istituto per la Ricerca sociale, Centrum pre výskum hospodárskych politík (CEPR), Monte Titoli S.p.A., Università di Pavia, Bank of England, Associazione per gli Studi di Banca e Borsa, Univerzita LUISS, Università Cattolica di Milano, Università di Ancona, Università di Sassari, Università di Verona, Autorità Garante per la Concorrenza, Associazione Prometeia, Frankfurtský inštitút pre právo a financie, Banque Centrale du Luxembourg. Je členom Talianskej ekonomickej asociácie, Americkej finančnej asociácie a Americkej ekonomickej asociácie. Publikoval štúdie o bankovníctve a financiách v početných talianskych aj zahraničných periodikách (pozri priložený zoznam). Pôsobil ako referent pre talianske a zahraničné periodiká: American Economic Review, Quarterly Journal of Economics, Journal of Money, Credit and Banking, Review of Economics and Statistics, Journal of Financial Intermediation, Journal of Banking and Finance, Journal of Development Economics, Journal of the European Economic Association (JEEA), Open Economies Review, Journal of Development Economics, International Review of Economic and Finance, Economic Modelling, Economic Notes, Rivista di Politica Economica, Moneta e Credito a Politica Economica.
CENY A ŠTIPENDIÁ
2006   1985   1983	Cena Premio Giornalistico Internazionale Santa Margherita Ligure per l’Economia pre najlepšieho autora článkov na ekonomické témy. Štipendium Paola Andreiniho od Talianskej centrálnej banky na zahraničné štúdium ekonomiky. Štipendium ministerstva školstva na zahraničné štúdium politickej ekonómie.
HLAVNÉ PUBLIKÁCIE
HLAVNÉ ČLÁNKY V MEDZINÁRODNÝCH PERIODIKÁCH                                                     KNIHY A MONOGRAFIE                         ĎALŠIE ČLÁNKY a prejavy                                                                                                                                                         Pracovné dokumenty	Are Mergers Beneficial to Consumers? Evidence from the Market for Bank Deposits, spoluautor D. Focarelli, The American Economic Review, ročník 93, č. 4, september 2003 (vyšlo aj v Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 448, júl 2002). The Interaction between Capital Requirements and Monetary Policy (2014), spoluautori Paolo Angelini a Stefan Neri, Journal of Money, Credit and Banking, ročník 46, č. 6, september 2014. Do Mergers Improve Information? Evidence From the Loan Market, spoluautori Fabian Schivardi a Matthew Shum, The Journal of Money, Credit and Banking, ročník 41, č. 4, s. 673 – 709, 2009 (vyšlo aj ako pracovný dokument č. 4961, CEPR, London). Why do companies go public? An Empirical Analysis, spoluautori M. Pagano a L. Zingales, Journal of Finance, ročník LIII, č. 1, 1998. The Coordination of Micro and Macro-Prudential Policy in Europe (2015), spoluautor Piergiorgio Alessandri, European Economy, 2015.3. Consolidation and Efficiency in the Financial Sector: A Review of the International Evidence, spoluautori D. Amel, C. Barnes a C. Salleo, Journal of Banking and Finance, ročník 28, č. 10, 2004 (vyšlo aj ako pracovný dokument 2002-47, Board of Governors, Federal Reserve System). The Stability of the Relation between the Stock Market and Macroeconomic Forces, Economic Notes, 2002, č. 3, (vyšlo aj v Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 393, 2003). Will A Common European Monetary Policy Have Asymmetric Effects?, spoluautori L. Guiso, A. Kashyap a D. Terlizzese, Economic Perspectives, Federal Reserve Bank of Chicago, č. 56, 2000 (vyšlo aj v Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 325, 2000). Why do Banks Merge?, spoluautori D. Focarelli a C. Salleo, Journal of Money, Credit and Banking, ročník 34, č. 4, november 2002 (vyšlo aj v Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 361, 1999). The Performance of Italian Equity Funds, spoluautor Riccardo Cesari, Journal of Banking and Finance, 26, 2002 (vyšlo aj v Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 325, 1998). The stock market as a source of capital: some lessons from initial public offerings in Italy, spoluautori M. Pagano a L. Zingales, European Economic Review, č. 40, 1996.  Les interactions négatives entre banques et états, spoluautori Paolo Angelini a Giuseppe Grande, Revue d’économie financière č. 111, september 2013.   Supplementary pension schemes in Italy: Features, development and opportunities for workers, spoluautori Riccardo Cesari a Giuseppe Grande, Giornale degli economisti e annali di economia, ročník 67, č. 1, s. 21-40, 2008.     The impact of sovereign credit risk on bank funding conditions (2011), in: CGFS Papers č. 43, Bank for International Settlements, Basel (správa pracovnej skupiny pre riziká spojené so štátnymi dlhopismi a pre podmienky bankového financovania pri Výbore pre globálny finančný systém)   Financial Sector Pro-cyclicality: Lessons from the Crisis (2009), koordinátor (spolu s Paolom Angelinim), Banca d’Italia, Questioni di Economia e Finanza (občasník) č. 44, apríl.   Geneva Reports on the World Economy, č. 9: International Financial Stability, (2007), (spoluautori Roger Ferguson, Phillip Hartman a Richard Portes), vydali International Center for Monetary and Banking Studies (ICMB) a CEPR. Il sistema finanziario e il Mezzogiorno. Squilibri reali e divari finanziari (2006), editor, spolu s Luigi Cannarim, Cacucci Editore, Bari Il sistema bancario italiano negli anni novanta. Gli effetti di una trasformazione (2004), Il Mulino, Bologna. La previdenza complementare in Italia: caratteristiche, sviluppo e opportunità per i lavoratori, spoluautori Riccardo Cesari a Giuseppe Grande, Banca d’Italia, Questioni di Economia e Finanza (občasník) č. 8, máj 2008. The Recent Behaviour of Financial Market Volatility, Bank for International Settlements, BIS Economic Papers č. 29, august 2006 (správa študijnej skupiny Výboru pre globálny finančný systém).  Le nuove regole sulla liquidità e la politica monetaria (2014), in: Liquidità e nuove regole sulle banche: calibrazione e impatti, (Series ARIME), Franco Angeli, Milano.     Central banking in the XXI century: never say never (prednáška na konferencii na tému Centrálne bankovníctvo a menová politika: Aký bude nový normálny stav?), Università Cattolica, Milan, apríl 2016. 21st Century cash: Central banking, Technological innovation and digital currencies, in: Do we need Central Bank Digital Currency? Economics, Technology and Institutions, Larcier, SUERF Conference Proceedings, 2018. Why do banks securitize their assets? Bank-level evidence from over one hundred countries in the pre-crisis period, spoluautor A.F. Pozzolo, Banca d’Italia, Tema di discussione (Pracovné dokumenty) č. 1183, 2018. The Distributional Consequences of Monetary Policy, 18. výročná výskumná konferencia DNB na tému Distributional implications of the crisis and policy responses, 20. novembra 2015. On the special role of macroprudential policy in the euro area, in: Putting Macroprudential Policy to Work, DNB Occasional Studies, č. 12-7 (2014). Finanza, rischi e crescita economica (prednáška na konferencii univerzity Bocconi na tému Benchmarking the UK market: A way to create an efficient and effective capital market in Italy?”), Milano, január 2016. Prudential policy at times of stagnation: a view from the trenches, spoluautor P. Alessandri, Questioni di Economia e Finanza della Banca d’Italia (občasník), č. 300, december 2015.  Why banks and supervisors must act now, spoluautor Mark Carney, Financial Times, 11. júla 2011. La transizione verso un sistema finanziario più stabile, Quaderni dell’Associazione per lo Sviluppo degli Studi di Banca e Borsa, č. 287, marec 2015. The European Banking and Capital Markets Unions: Challenges and Risks, prejav na medzinárodnej konferencii Nadácie pre európske progresívne štúdiá e Fondazione Italianieuropei, Rím, 6. februára 2015. Crescita economica e finanziamento delle imprese, Rivista AIAF online, 2015, č. 94. La nuova vigilanza bancaria europea e l’Italia, prejav na konferencii Le Banche Popolari dal XX al XXI Secolo, Rím, 19. júna 2014. Imprese: una finanza diversa è possibile, SACE MAG, č. 2, 2014. The negative feedback loop between banks and sovereigns, spoluautor P. Angelini e G. Grande, Questioni di Economia e Finanza della Banca d’Italia, (občasník) č. 213, január 2014. Un sistema finanziario per la crescita, zborník z konferencie Il risparmio degli italiani è al sostegno della crescita?, The Adam Smith Society, Milano, 27. januára 2014. Il credito e il finanziamento delle imprese, prednáška na konferencii Reload Banking. La banca del domani per un nuovo sviluppo dell’Italia, Federazione delle Banche di Credito Cooperativo Lazio Umbria Sardegna, Rím, 21. júna 2013. Macroprudential tools: where do we stand?, prejav na prezentácii preskúmania finančnej stability 2013 v Banque Centrale du Luxembourg, 14. mája 2013. Banche, Finanza, Crescita, Quaderni dell’Associazione per lo Sviluppo degli Studi di Banca e Borsa, č. 273, marec 2013. Pro-cyclicality of capital regulation: is it a problem? How to fix it?, spoluautori P. Angelini, A. Enria, S. Neri a M. Quagliariello, Questioni di Economia e Finanza della Banca d’Italia (občasník), č. 74, október 2010. “Domanda e Offerta di Credito in Italia durante la crisi finanziaria”, with Federico Maria Signoretti, Banca d’Italia, Questioni di Economia e Finanza (občasník) č. 63, apríl 2010. An assessment of financial sector rescue programmes, spoluautori T. Faeh, G. Grande, C. Ho, M. King, A. Levy, F. M. Signoretti, M. Taboga a A. Zaghini, Questioni di Economia e Finanza della Banca d’Italia (občasník), č. 47, júl 2009. Evoluzione del sistema bancario e finanziamento dell’economia nel Mezzogiorno, Moneta e Credito, ročník LVI, č. 222, jún 2003 (vyšlo aj v Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 467, marec 2003). La trasformazione del sistema bancario italiano e i suoi effetti sulle imprese e sui risparmiatori, with D. Focarelli, (dokument predložený na konferencii Quarant’anni di Economia a Verona), Banche e Banchieri, č. 4, 2002. Il sistema bancario italiano nell’area dell’euro, spoluautori L. Gambacorta a G. Gobbi, Bancaria, ročník 57, č. 3, 2001. Determinanti e conseguenze delle acquisizioni e fusioni bancarie, spoluautori D. Focarelli a C. Salleo, Banca Impresa Società, č. 1, 1999. La congiuntura creditizia in Italia (dokument predložený na konferencii Convegno Sadiba 26) Quaderni dell’Associazione per lo Sviluppo degli Studi di Banca e Borsa, č. 198, marec 2003. Le banche e i servizi finanziari alle imprese (dokument predložený na konferencii Convegno Sadiba 25), Quaderni dell’Associazione per lo Sviluppo degli Studi di Banca e Borsa, č. 185, marec 2002. Is There an Equity Premium Puzzle in Italy? A Look at Asset Returns, Consumption and Financial Structure over the Last Century, spoluautor Roberto Violi, Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 339, 1999. Portafogli gestiti e tassi di rendimento: alcune considerazioni, spoluautor Riccardo Cesari, Bancaria, č. 1, 1998. Innovazioni strutturali nel mercato azionario: gli effetti della contrattazione continua, spoluautori C. Impenna a P. Maggio, in Rapporto IRS sul mercato azionario, Istituto per la Ricerca Sociale, Milano (vyšlo aj v Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 248, 1995). La volatilità dei corsi dei CCT e i coefficienti patrimoniali del Comitato di Basilea, spoluautor F. Drudi, il Risparmio, č. 3, 1994. I tassi d'interesse reali: l'esperienza degli ultimi trent'anni (1960-1992), spoluautor A. Levy, in L'alto prezzo del danaro, P. Ciocca a G. Nardozzi (editori), Laterza, Bari, 1993 (vyšlo aj v Bancaria, č. 4, 1994). Privatizzare: come? Spunti da una ricognizione comparata dei casi inglese e francese, spoluautor S. Chiri, Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 197, 1993. Rischio di tasso d'interesse e coefficienti patrimoniali: un'applicazione di modelli multifattoriali, spoluautor F. Drudi, Finanza, Imprese e Mercati, il Mulino, č. 3, 1992. Rischio di tasso d'interesse e coefficienti patrimoniali: un'analisi dei regolamenti SIM, spoluautor F. Drudi, Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 180, 1992. Il mercato finanziario italiano nel processo di integrazione economica europea, Il Risparmio, č. 5, september – október 1992. Gli effetti della quotazione internazionale: il caso delle azioni italiane a Londra, Finanza, Imprese e Mercati, Il Mulino, č. 3, december 1991 (vyšlo aj v Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 156, 1991). La struttura fattoriale del mercato azionario italiano, in Ricerche applicate e modelli per la politica economica, Banca d'Italia, zv. II, 1991. Evoluzione e performance dei fondi comuni mobiliari italiani, spoluautor E. Zautzik, Il rischio azionario e la Borsa, editor Centro Baffi dell'Università Bocconi (vyšlo aj v Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 142, 1990). Organizzazione ed efficienza del mercato azionario, Economia, società e istituzioni, október 1989. Evoluzione recente del sistema finanziario italiano: effetti sull'allocazione del risparmio e sulla struttura dell'intermediazione finanziaria, zborník z konferencie I gruppi plurifunzionali nelle strategie di mercato delle banche e delle assicurazioni, Terst, november 1989. Recent Changes in the Organization and Regulation of Capital Markets in Italy, spoluautori C. Caranza a R. Pepe, in Changes in the Organization and Regulation of Capital Markets, Bank for International Settlements, apríl 1987.     Monetary Policy and Macroprudential Policy, spoluautori Paolo Angelini a Stefano Neri, Banca d’Italia, Temi di Discussione (Pracovné dokumenty) č. 801, marec 2011. Vyšlo aj v European Central Bank, pracovný dokument č. 1448, júl 2012. Why Do Banks Securitize their Assets?  spoluautor Alberto Pozzolo. Mimeo, Banca d’Italia. The Causes and Consequences of Going Public, spoluautori Andrea Generale a Federico Signoretti, mimeo, Banca d’Italia. How Interest Sensitive is Investment? Very (when the data are well measured), spoluautori Luigi Guiso, Anil Kashyap a Daniele Terlizzese, mimeo, Banca d’Italia.

 

 

PRÍLOHA 2: ODPOVEDE Fabia Panettu NA DOTAZNÍK

Dotazník pre kandidáta na pozíciu

člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky

(Fabio Panetta)

 

 

A. Osobné informácie a informácie týkajúce sa profesijného života

 

1. Vyzdvihnite hlavné aspekty svojich profesionálnych zručností v menových, finančných a obchodných záležitostiach a hlavné aspekty svojich európskych a medzinárodných skúseností.

Po celý svoj profesionálny život pôsobím v centrálnej banke. V roku 1985 som prišiel do Talianskej centrálnej banky a v roku 2012 som sa tam stal členom rady a viceguvernérom. V súčasnosti som prvým viceguvernérom. Som takisto predsedom talianskeho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom (IVASS) a z titulu tejto pozície aj členom Generálnej rady Európskeho výboru pre systémové riziká.

Spoločne s ostatnými členmi Rady guvernérov Talianskej centrálnej banky ako prvý viceguvernér zodpovedám za riadenie každodenného chodu a vymedzovanie strategickej orientácie tejto inštitúcie v širokom spektre oblastí. Medzi zodpovednosti Talianskej centrálnej banky okrem iného patria: prispievanie k rozhodnutiam o menovej politike eurozóny a ich vykonávanie v Taliansku; dohľad nad bankovými (v rámci jednotného mechanizmu dohľadu) aj nebankovými sprostredkovateľmi; dohľad nad talianskymi trhmi so štátnymi dlhopismi a nad talianskymi trhovými infraštruktúrami; dohľad a zabezpečovanie hladkého fungovania talianskeho platobného systému a poskytovania platobných služieb do eurozóny (prevádzkujeme služby TIPS, Target2 and Target2-Securities);[3] schvaľovanie makroprudenciálnych politík; Talianska centrálna banka takisto zodpovedá za boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.[4]

V priebehu svojej kariéry som nadobudol bohaté skúsenosti so širokým spektrom činností centrálnej banky a preukázal iniciatívny prístup k riešeniu nových otázok. V roku 1985 som nastúpil na výskumné oddelenie Talianskej centrálnej banky; v roku 2007 som sa stal vedúcim riaditeľstva pre hospodársky výhľad a menovú politiku. V roku 2011 som bol vymenovaný za výkonného riaditeľa s úlohou koordinovať činnosti banky týkajúce sa Eurosystému a finančnej stability. V Rade guvernérov som postupne okrem iného nadobudol zodpovednosť za operácie týkajúce sa menovej politiky a za bankový dohľad.

Od roku 2004 som sa zúčastňoval zasadnutí Rady guvernérov ECB, najprv ako sprevádzajúca osoba a neskôr ako náhradník. Vďaka tomu som mal tú výsadu z prvej ruky zažiť pamätné prvé roky jednotnej menovej politiky. Podieľal som sa aj na procese tvorby politiky počas celého náročného obdobia finančnej krízy a krízy štátnych dlhov. Aktívne som prispel k vytvoreniu bankovej únie z pozície člena Rady pre dohľad jednotného mechanizmu dohľadu (ďalej len „JMD“) od jeho vytvorenia v roku 2014 do júla 2019.

Účasť na medzinárodných fórach mi umožnila pozorovať z prvej ruky význam medzinárodnej spolupráce. Okrem iného som bol členom Výboru pre globálny finančný systém v Banke pre medzinárodné zúčtovanie (BIS), makroprudenciálneho fóra ECB (ako člen Rady pre dohľad), správnej rady BIS (v súčasnosti som v pozícii jedného z náhradníkov). Som náhradníkom Talianska na zasadnutiach ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín skupiny G7 a G20.

Som členom správnej rady Medzinárodného centra pre menové a bankové štúdiá (ICMB) v Ženeve.

Popri dlhej a rozmanitej praxi v politických otázkach mám rozsiahle akademické pozadie s početnými publikáciami o menových a bankových otázkach v medzinárodných periodikách.

 

Máte nejaké obchodné alebo finančné záujmy alebo akékoľvek iné záväzky, ktoré by mohli byť nezlučiteľné s výkonom vašich budúcich úloh? Existujú akékoľvek iné významné osobné alebo iné faktory, ktoré by mal Parlament zohľadniť pri posudzovaní vašej nominácie?

 

Nie. Ako člen Rady guvernérov Talianskej centrálnej banky spĺňam najvyšší štandard v otázkach, ako sú konflikty záujmov, dôvernosť, vonkajšie mandáty, politiky v oblasti prijímania darov a iných výhod a finančné investície v súlade so základnými hodnotami banky, ktorými sú nezávislosť, nestrannosť, poctivosť a diskrétnosť. Ako bývalý člen Rady pre dohľad som podpísal a dodržiavam etický kódex, požiadavky na transparentnosť a investičné obmedzenia vzťahujúce sa na rozhodovacie orgány ECB. Ako predseda talianskeho orgánu pre dohľad nad poisťovníctvom dodržiavam kódex správania úradu IVASS a jeho požiadavky na transparentnosť.

Nemám žiadne prepojenia na súkromné organizácie. Nemám žiadne investície ani účasť v žiadnej finančnej ani nefinančnej spoločnosti.

 

3. Akými hlavnými cieľmi sa budete riadiť počas svojho mandátu v Európskej centrálnej banke?

 

Dôsledné uplatňovanie mandátu v oblasti udržiavania cenovej stability je najväčším prínosom, ktorý môže ECB ponúknuť v súvislosti s budovaním silnejšej, odolnejšej, prosperujúcejšej a spravodlivejšej Európy. Hlavnou riadiacou zásadou všetkých členov Výkonnej rady je a naďalej bude zabezpečovanie uplatňovania mandátu ECB v súlade so zmluvami EÚ.

Zároveň musí ECB neustále venovať pozornosť možným nezamýšľaným dôsledkom svojich politík na stabilitu finančného systému, najmä v prípade využívania nových nástrojov. Za takých okolností je dôležitá vysoká miera ostražitosti s cieľom zistiť akékoľvek takéto účinky čo najskôr; je potrebné vo všetkých smeroch bez predčasných uzáverov a predpojatosti nepretržite skúmať hospodárske a finančné podmienky. 

Pokiaľ ide o vnútorné fungovanie ECB, úspešné plnenie týchto cieľov môže najlepšie zaistiť organizačná kultúra, ktorá nabáda na uplatňovanie pragmatického, na údajoch založeného a nezaujatého prístupu na všetkých úrovniach inštitúcie. V prípade svojho vymenovania do Výkonnej rady sa budem sústavne snažiť o väčšie presadzovanie takejto kultúry.

Ako podrobnejšie opíšem v ďalších odpovediach, v prípade svojho vymenovania do Výkonnej rady sa budem takisto snažiť rozvíjať silnejšiu kultúru posilňovania postavenia a rovnosti príležitostí bez ohľadu na pohlavie, národnosť a iné charakteristiky.

 

B. Menová politika ECB

 

4. Ako by mala podľa vás ECB vykonávať svoju menovú politiku v súčasných makroekonomických podmienkach? Ako vnímate výkon ECB z hľadiska plnenia jej hlavného cieľa, ktorým je udržanie cenovej stability?

 

Opatrenia ECB sa musia naďalej riadiť jej hlavným cieľom, ktorým je udržiavanie cenovej stability v eurozóne. V tomto smere z najnovších údajov vyplýva, že inflačný výhľad zaostáva za inflačným cieľom Rady guvernérov na úrovni pod 2 %, ale blízko tejto úrovne, čo si vyžaduje akomodačnú menovú politiku: prichádzajúce informácie (štatistické aj všeobecné) nasvedčujú tomu, že spomalenie rastu je dlhodobejšie, než sa očakávalo ešte pred niekoľkými mesiacmi, a to vplyvom pokračujúceho oslabenia medzinárodného obchodu a pretrvávajúcej celosvetovej neistoty, čo má vplyv najmä na výrobu a vo všeobecnejšom meradle aj na istotu firiem a ich investičné sklony. Skúsenosti z minulosti konzistentne ukazujú, že dlhodobejšie spomalenia vo výrobnom sektore majú tendenciu presahovať do iných kľúčových oblastí hospodárstva, ako je napríklad sektor služieb.

V spomalenom hospodárstve sa skutočná aj predpokladaná inflácia utlmuje a nezodpovedá cieľu Rady guvernérov ECB. Čo je ale dôležitejšie, prináša to so sebou riziko, že poklesnú aj inflačné očakávania domácností a firiem a ak sa s touto skutočnosťou správne nevyrovnáme, môže byť udržanie cenovej stability ešte náročnejšie. To znamená, že na zabezpečenie zachovania priaznivých podmienok financovania je potrebná podpora menovej politiky s cieľom posilniť investície, dôveru, zamestnanosť, a tým aj rast miezd a cien.

 

Domnievam sa, že v dosahovaní svojho hlavného cieľa je ECB do veľkej miery úspešná. Tlak na vývoj cien smerom nahor bol vždy pod kontrolou. Počas krízy eurozóna čelila nebývalému riziku deflácie a ECB museli rozšíriť svoj súbor nástrojov za hranice štandardných politických nástrojov. Na výzvy vyplývajúce z tejto situácie odpovedala ECB prostredníctvom menovej politiky, ktorou zabránila vzniku deflačného rizika a spomalila ďalší pokles inflačných očakávaní, čím podporila hospodársky rast a zamestnanosť. Hospodárska analýza a doterajšie skúsenosti z iných krajín naznačujú, že deflácia je zhubná choroba, ktorú je ťažké vykoreniť a ktorá môže uvaliť hospodárstvo do zostupnej špirály klesajúceho dopytu, nižšej hospodárskej aktivity, vyššej nezamestnanosti a finančnej nestability, najmä ak sa dané hospodárstvo vyznačuje vysokou mierou zadlženosti.

 

5. Aký je váš názor na stimulačný balík Rady guvernérov ECB z 12. septembra a rozhodnutie o predbežných usmerneniach? Ako sa dívate na spôsob prijatia tohto rozhodnutia, najmä v kontexte verejného nesúhlasu niektorých členov rady ECB po jeho prijatí? Ako sa celkovo dívate na doterajší spôsob prijímania rozhodnutí o menovej politike? Mal by sa podľa vás zmeniť? Ak áno, ako?

 

Balík opatrení prijatých Radou guvernérov ECB v septembri bol proporcionálnou a primeranou odpoveďou na makroekonomickú situáciu, ktorú som odpísal vo svojej predchádzajúcej odpovedi. V súlade s primárnym mandátom ECB, ktorým je udržiavanie cenovej stability, rozhodnutie zamerané na čelenie riziku, že trvalo nízka miera inflácie vyvolaná oslabením hospodárstva by mohla degenerovať na trvalé zníženie inflačných očakávaní alebo dokonca opätovné objavenie sa hrozby deflácie. Balíkom politických opatrení, ktorý prijala Rada guvernérov, sa zabezpečí potrebná podpora hospodárskej činnosti a inflácie.

Z verejnej diskusie takisto vyrozumievam, že názory na primeranosť akomodačného prístupu k menovej politiky boli v rámci Rady guvernérov jednomyseľné. Zároveň sa ale líšili názory na konkrétne nástroje menovej politiky, ktoré by boli najvhodnejšie na potrebnú podporu rastu a inflačného výhľadu. To neprekvapuje, keďže neistota v súvislosti s relatívnymi účinkami jednotlivých neštandardných nástrojov je v tejto fáze prirodzene vysoká a všeobecne rozšírená. Osobne to považujem za znak úprimnej a konštruktívnej diskusie.

Podľa mojich skúseností sa rozhodnutia Rady guvernérov o menovej politike vždy prijímajú na základe dôkladnej analýzy domácich a svetových hospodárskych a finančných podmienok a po zvážení výhod aj nevýhod jednotlivých možností. To umožňuje členom Rady vyjadriť svoje názory a pokúsiť sa podľa možnosti dosiahnuť konsenzus. V prípade nezhôd sú k dispozícii primerané ustanovenia, ktoré umožňujú dospieť k záveru. Vo veľkom rozhodovacom orgáne sú rôzne názory nevyhnutné – a myslím si, že aj zdravé. Zavedený systém riadenia zaisťuje, aby bola vždy možná spravodlivá diskusia, ale zároveň aby Rada guvernérov vždy mohla dospieť k funkčným záverom. Z empirickej analýzy vyplýva, že opatrenia prijaté Radou guvernérov ECB boli doposiaľ celkovo účinné z hľadiska podpory domáceho dopytu a inflácie.

 

6. Ako hodnotíte účinky nízkych úrokových sadzieb?

 

Dôkazy, o ktorých viem, naznačujú, že účinky nízkych, ba dokonca aj záporných úrokových sadzieb na hospodárstvo ako celok sú veľké a pozitívne. Transmisia nízkych a dokonca aj záporných úrokových sadzieb ECB do finančných podmienok firiem a domácností funguje dobre a ešte viac ju posilňujú signalizačné účinky očakávaní v oblasti úrokových sadzieb.

Zároveň ale pretrváva riziko vedľajších účinkov nízkych a záporných úrokových sadzieb, ak sa udržia po dlhšiu dobu. Existujú obavy, že po dosiahnutí určitej úrovne môže mať politika záporných sadzieb nepriaznivé účinky na úspory domácností a ich spotrebiteľské správanie, na úverové politiky bánk a na ziskovosť finančných sprostredkovateľov. Systém vrstvenia, ktorý zaviedla Rada guvernérov v septembri, je zameraný na zmierňovanie takýchto problémov (pomoc bankám pri znášaní priamych nákladov na držbu záporne zhodnocovanej prebytočnej likvidity na ich účtoch v centrálnej banke) s cieľom chrániť transmisný mechanizmus menovej politiky.

Prostredie nízkych úrokových sadzieb podporuje hospodársku činnosť aj nabádaním na podstupovanie hospodárskeho rizika. Existujú však aj obavy, že v niektorých segmentoch trhu môže zvýšené podstupovanie rizika ohrozovať finančnú stabilitu. Je preto dôležité, aby ECB tieto riziká nepretržite monitorovala. Vo väčšine prípadov sa však takéto riziká najlepšie riešia prostredníctvom iných politík, najmä ak sú lokalizované v konkrétnych krajinách alebo na konkrétnych trhoch. Najlepšiu pozíciu na riešenie akejkoľvek nadmernej dynamiky cien aktív majú makroprudenciálne politiky, ktoré je možné prispôsobiť okolnostiam jednotlivých krajín či odvetví (napríklad realitného).

V tomto okamihu sú výhody opatrení ECB vrátane záporných sadzieb stále väčšie ako potenciálne vedľajšie účinky. Je však potrebné nepretržite monitorovať, či tento stav platí stále. Smerom do budúcnosti môže Rada guvernérov zavedené opatrenia prehodnotiť a rozhodnúť o ďalších zmierňovacích opatreniach, ak by sa čisté prínosy niektorých z nich začali vytrácať.

 

7. Od zavedenia eura uplynulo dvadsať rokov. Nadišiel podľa vás čas na revíziu rámca menovej politiky ECB?

 

Viem, že prezidentka Lagardová vo svojich odpovediach pre Európsky parlament aj vo svojom nedávnom prejave naznačila, že v blízkej budúcnosti sa začne jej strategické preskúmanie.

Podľa mňa je súčasný rámec do veľkej miery úspešný. Napriek tomu je v mnohých ohľadoch preskúmanie primerané a potrebné vzhľadom na to, že od začiatku fungovania hospodárskej a menovej únie sa makroekonomické prostredie zmenilo (nielen v eurozóne, ale aj na celosvetovej úrovni) a je dôležité vyvodiť závery z ponaučení získaných počas finančnej krízy. Iné centrálne banky revidujú svoje politiky pravidelne; v prípade ECB to bolo naposledy v roku 2003, takže je najvyšší čas na revíziu.

Dôkladné preskúmanie pomôže zabezpečiť, aby rámec menovej politiky ECB naďalej zodpovedal mandátu ECB, ako je opísaný v Zmluve o fungovaní Európskej únie. V prípade môjho vymenovania do Výkonnej rady budem k týmto rokovaniam aj k samotnej prezidentke pristupovať nezaujato a objektívne. Navrhoval by som pri nich zohľadniť nedávne úvahy o menovej politike a skúsenosti zo spomínaných závažných rokov z Európy aj zo zahraničia. Som presvedčený, že všetci členovia Rady – s podporou zamestnancov – prispejú k tomu, aby diskusia prebehla konštruktívne, iniciatívne a v pozitívnom duchu, a že do nej prispejú svojimi skúsenosťami, ako tomu bolo vždy doteraz.

 

8. Ako zabezpečíte transparentnosť ohľadom vykonávania APP? Súhlasíte, že by bolo možné zvýšiť transparentnosť programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABSPP) a tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (CBPP3)?

ECB je verejná inštitúcia, ktorá je povinná konať s čo najväčšou transparentnosťou. Transparentnosť vrátane aspektov vykonávania menovej politiky pomáha verejnosti lepšie rozumieť menovej politike ECB. Lepšie porozumenie tejto politiky zas posilňuje dôveryhodnosť a účinnosť politických rozhodnutí a prispieva k väčšej zodpovednosti ECB. To platí najmä vo výnimočných situáciách, keď je potrebné verejnosti jasne a s neustálym pripomínaním mandátu v oblasti cenovej stability vysvetľovať netradičné politické opatrenia.

Pokiaľ ide o vykonávanie programu nákupu aktív (APP), myslím si, že miera jeho transparentnosti je už v súčasnosti dostatočne vysoká. ECB na svojom webovom sídle uverejňuje podrobné informácie o mesačných nákupoch, celkovej hodnote podielov a odkupoch v jednotlivých podprogramoch APP a nákupy sa riadia podľa transparentných zásad. V prípade programu nákupu cenných papierov krytých aktívami ECB takisto oznamuje napríklad to, ktoré tranže (nadriadené, mezanínové alebo podriadené) emisie je možné nakupovať, aký maximálny podiel zostávajúcej hodnoty tranže je možné nakúpiť a ktoré nástroje sa smú zahrnúť do skupiny podkladových aktív.

Napriek tomu sa však domnievam, že transparentnosť centrálnych bánk by sa nemala preceňovať, lebo v niektorých prípadoch môže nadmerná transparentnosť oslabiť účinnosť opatrení menovej politiky. Existujú napríklad dobré dôvody, prečo by ECB nemala v prípade určitých nákupných programov uverejňovať presné hodnoty jednotlivých cenných papierov v držbe a prečo by niekedy nemala povoliť ani svojim partnerom, aby zverejnili sumu a druh nakúpených cenných papierov. Takéto informácie by totiž mohli niektorým účastníkom trhu umožniť, aby sa pokúšali centrálnu banku predbehnúť, čo by mohlo viesť k potenciálne závažným dislokáciám cien konkrétnych cenných papierov, k zvýšeniu nákladov na Eurosystém a k zníženiu účinnosti programu. Návrhy, ktorými by sa transparentnosť zvýšila bez týchto nepriaznivých vedľajších účinkov, by som uvítal a v prípade svojho vymenovania do Rady ECB ich budem dôkladne a starostlivo posudzovať.

 

9. Aký je váš názor na riziká súvisiace s programom nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP)? Ako hodnotíte aktuálne rastúci podiel programu nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP) na primárnom trhu a súčasne aktuálne klesajúci podiel programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP) na sekundárnom trhu?

 

ECB v rámci programu CSPP nakupuje na primárnom a sekundárnom trhu podnikové dlhopisy v súlade s vopred vymedzenými výberovými kritériami a obmedzeniami z hľadiska podielu emisií a emitentov, v ktorých sa zohľadňujú riziká spojené s konkrétnymi sektormi. Tieto pravidlá sa ex ante doplňujú dôslednou povinnou starostlivosťou a po nákupe nepretržitým procesom monitorovania s cieľom obmedziť riziká. Nedostatočné riadenie rizík by mohlo ovplyvniť dôveryhodnosť a dobré meno centrálnej banky.

Eurosystém svoje nákupy v rámci programu CSPP prispôsobuje podmienkam na trhu, pričom sa zohľadňuje likvidita sekundárnych trhov. Pri nákupoch sa takisto zohľadňujú sezónne trendy emisií a uplatňujú sa určité vyrovnávacie mechanizmy. V referenčnej hodnote používanej na nákupy sa proporcionálne odrážajú všetky vyhovujúce zostávajúce emisie. Váha emisií jednotlivých jurisdikcií v referenčnej hodnote teda závisí od trhovej kapitalizácie.

Program CSPP účinne zlepšuje podmienky financovania nefinančných podnikov v eurozóne. Aj keď nákup podnikových dlhopisov so sebou prináša o niečo vyššiu mieru rizika v porovnaní s inými aktívami, ktoré mávajú centrálne banky tradične v držbe, program CSPP sa z hľadiska rizika osvedčil ako efektívny, pokiaľ sa podstúpené riziko posudzuje v pomere k prínosu pri dosahovaní cieľov politiky. Spolu s nákupmi cenných papierov krytých aktívami a krytých dlhopisov dokáže CSPP maximalizovať priamy vplyv programu APP na reálnu ekonomiku.

Vzhľadom na obmedzenia držby štátnych dlhopisov a z nich vyplývajúcich prekážok uskutočniteľnosti programu PSPP platí, že relatívne väčší príspevok súkromného sektora zvyšuje celkovú pružnosť (a potenciálny rozsah) programu APP. Pomáha takisto obmedzovať veľkosť potenciálnych odchýlok aktív PSPP od kľúča základného imania (referenčnej hodnoty používanej na prideľovanie nákupov v rámci programu PSPP naprieč rôznymi krajinami).

Pri akejkoľvek sadzbe ostávajú nákupy štátnych dlhopisov na sekundárnom trhu hlavnou súčasťou programu APP.

 

10. Ako môže podľa vás ECB prispieť k hospodárskemu rastu, ekologickej transformácii a plnej zamestnanosti a zároveň plne rešpektovať svoj hlavný cieľ, ktorým je udržanie cenovej stability? Je podľa vášho názoru možné prijať dodatočné opatrenia menovej politiky, ktoré by zlepšili priaznivé účinky na reálnu ekonomiku?

 

V zmluve sa stanovuje, že bez toho, aby bol dotknutý primárny cieľ, ktorým je udržiavanie cenovej stability, ECB takisto podporuje všeobecné hospodárske politiky Európskej únie s cieľom dosahovať ich ciele. Medzi tie patria vyvážený hospodársky rast, plná zamestnanosť a ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia.

Skúsenosti z niekoľkých posledných rokov potvrdili, že udržiavaním cenovej stability ECB prispieva k prosperite eurozóny. Ohrozenia inflačného výhľadu sa neobjavili izolovane, ale išli ruka v ruke so slabým rastom, nízkou zamestnanosťou a stagnáciou miezd, prehlbovaním nerovnosti a ohrozeniami finančnej stability. Opatrenia ECB na zabezpečenie akomodačnej menovej politiky podporujú spotrebiteľské výdavky a obchodné investície, čím podporujú rast a zamestnanosť v eurozóne a tým zas zvyšujú inflačný výhľad. Opatrenia ECB prispeli k posilneniu trhu práce v eurozóne, na ktorom sa od polovice roka 2013 vytvorilo približne jedenásť miliónov pracovných miest a naďalej ostáva odolný.

Veľmi dôležitou výzvou pre celú planétu je, ako čeliť zmenám klímy – ktoré predstavujú ohrozenie rastu a prosperity, ako aj stability finančného systému – a ako prispievať k udržateľnejšiemu využívaniu dostupných prírodných zdrojov. Aj keď v oblasti environmentálnej politiky nie sú centrálne banky najbližšími činnými inštitúciami, môžu a musia urobiť svoj diel práce (pozri aj odpoveď na ďalšiu otázku).

V Talianskej centrálnej banke sme činní aj v tomto smere. Ako predseda investičného výboru som riadil investičnú politiku nášho dôchodkového fondu tak, aby sa tieto otázky integrovali do prideľovania našich aktív okrem spoločností pôsobiacich v sektoroch, ktoré nespĺňajú kritériá globálneho paktu OSN, a aby sa uprednostňovali firmy s najlepším hodnotením v oblasti ochrany životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti riadenia. Celkovým výsledkom týchto nových kritérií bude zmenšenie environmentálnej stopy kapitálového portfólia Talianskej centrálnej banky z hľadiska celkového objemu emisií skleníkových plynov (zníženie o 23 %, čo zodpovedá 0,76 mil. ton), spotreby energie (zníženie o 30 %, čo zodpovedá 7,67 mil. GJ) a spotreby vody (zníženie o 17 %, čo zodpovedá 6,95 mil. m3. Tieto zníženia environmentálnej stopy kapitálového portfólia zodpovedajú eliminácii ročnej spotreby energie približne 140 000 domácností a spotreby vody približne 123 000 domácností. Významné sú aj výsledky z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov: ich pokles zodpovedá zníženiu ročných emisií 185 000 domácností na nulu. Po finančnej stránke tento prístup nepriniesol nižšiu návratnosť ani vyššie riziká.

Talianska centrálna banka sa podobne ako ECB aktívne podieľa na činnosti Siete pre ekologizáciu finančného systému – ktorej cieľom je pomáhať pri zvyšovaní informovanosti o rizikách zmeny klímy v komunite centrálnych bánk – a na činnosti vnútroštátnych aj medzinárodných technických skupín, ktoré sa venujú otázkam súvisiacim s klímou.

Centrálne banky by takisto mali nabádať finančných sprostredkovateľov, aby integrovali riziká súvisiace s klímou a sociálnymi otázkami do svojich rozhodovacích procesov s cieľom dôslednejšie oceňovať takéto riziká a riadiť prideľovanie finančných zdrojov spôsobmi, pri ktorých sa týmto otázkam venuje väčšia pozornosť.

Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia na zlepšenie reálnej ekonomiky, rozhodnutia ECB prijaté v septembri prispeli a prispievajú k zabezpečovaniu priaznivých finančných podmienok pre firmy a domácnosti a k podpore investícií, spotreby, zamestnanosti a rastu miezd. Je dôležité, aby menová politika naďalej plnila svoju úlohu. Tieto opatrenia prispeli k vytváraniu pracovných miest v eurozóne (v rokoch 2013 až 2019 ich vzniklo viac ako 13 miliónov). Z empirických analýz ECB a národných centrálnych bánk vyplynulo, že čisté účinky týchto politík viedli k zníženiu nerovnosti rozdelenia príjmov (keďže hlavným zdrojom tejto nerovnosti je nezamestnanosť). 

 

11. Čo si myslíte o krokoch, ktoré sú potrebné na financovanie Európskeho ekologického dohovoru?  Čo si myslíte o vplyve politiky ECB na zmenu klímy? Mala by ECB podľa vášho názoru zosúladiť svoje nákupy aktív s cieľmi udržateľného rozvoja OSN a Parížskou dohodou o zmene klímy? Mali by byť programy nákupu aktív ECB v súlade s taxonomickým rámcom EÚ? Akú úlohu by mala ECB zohrávať v Sieti pre ekologizáciu finančného systému?

 

Riešenie dôsledkov zmien klímy a prechod na nízkouhlíkový systém je veľmi dôležitou úlohou, ktorá si vyžaduje kolektívne úsilie. V tejto súvislosti môžem len privítať skutočnosť, že Európska komisia zaradila túto naliehavú otázku, ktorá bude formovať životné podmienky európskych občanov v súčasnosti a v budúcnosti, medzi svoje priority.

Aby bolo možné dosiahnuť ciele odsúhlasené v Parížskej dohode, je potrebné správne oceňovať riziká vyplývajúce z činností a vysokými emisiami oxidu uhličitého s cieľom stimulovať potrebné zmeny vo výrobe a spotrebiteľských návykoch. Kľúčovým politickým nástrojom na tento účel je stanovovanie cien uhlíka, ktorým sa nielen menia pomerné ceny, ale takisto sa stimuluje vyššia energetická efektívnosť. Táto transformácia sa musí uskutočniť so zabezpečením spravodlivého rozdelenia zaťaženia, ktoré so sebou prináša, so zreteľom na sociálne dôsledky týchto politík a so širším zameraním na podporu cieľov udržateľného rozvoja stanovených OSN a ochrany najzraniteľnejších skupín.

Vymedzenie primeraných opatrení na dosiahnutie týchto cieľov je predovšetkým zodpovednosťou vlád. Vzhľadom na to, že zmena klímy je externalita globálnej povahy, je náležité uvítať medzinárodnú koordináciu takýchto politík v tejto oblasti.

Energetická transformácia potrebná na obmedzenie emisií v súlade s ambíciou dosiahnuť ciele EÚ si vyžiada značné investície do fyzickej infraštruktúry aj nehmotného kapitálu (vrátane výskumu a vývoja). V tom zohráva rozhodujúcu úlohu rozpočet EÚ a osobitne EIB, je však potrebné zmobilizovať aj súkromné finančné zdroje. V tomto ohľade môže EÚ väčšmi zintenzívniť svoje úsilie a stavať na už začatých činnostiach s udržateľným finančným akčným plánom.

Prezidentka ECB uviedla, že úvahy o tom, ako môže ECB prispieť k riešeniu zmeny klímy, zaradí medzi priority svojho mandátu. Zmena klímy môže ohroziť hospodársky rast a stabilitu finančného systému, a tak môže ovplyvniť prostredie prostredie, v ktorom sa uskutočňuje menová politika. Je preto dôležité, aby ECB v medziach svojho mandátu lepšie porozumela spôsobom, ako riziká súvisiace s klímou ovplyvňujú hospodársky a finančný systém, identifikovala potenciálne otrasy relevantné pre krátkodobý a strednodobý inflačný výhľad a možné účinky na transmisiu menovej politiky a v prípade potreby konala. 

Vytvorenie Siete pre ekologizáciu finančného systému (NGFS) je dôležitým krokom vpred pri vymedzovaní a presadzovaní osvedčených postupov zo strany centrálnych bánk a orgánov dohľadu. Veľké centrálne banky – vrátane ECB a Talianskej centrálnej banky – aktívne prispievajú k činnosti tejto siete, a to v súlade s odporúčaniami uvedenými v doposiaľ vydaných správach o NGFS. ECB môže významne prispievať k štúdiu možných spôsobov začlenenia rizík v oblasti životného prostredia a klímy do činností centrálnej banky a skúmať, ako tieto riziká zahrnúť do svojho mikro- a makroprudenciálneho dohľadu.

V tejto veci Talianska centrálna banka v spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo študuje riziká, ktoré predstavujú faktory udržateľnosti pre finančnú stabilitu, pripravuje metodiky posudzovania týchto rizík a identifikuje vhodné prudenciálne reakcie.

Pokiaľ ide o súvahu ECB, je nutné uznať, že už súčasný akomodačný prístup k menovej politike vytvára pre vlády veľmi priaznivé podmienky financovania prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. Okrem toho, v rámci programu APP zakúpila ECB značné množstvo zelených dlhopisov, čím prispela k rozvoju tohto trhu. Keď sa udržateľné investičné príležitosti a udržateľné finančné produkty väčšmi rozšíria, podiel udržateľných aktív (ako sú zelené dlhopisy) v portfóliu APP ECB sa takisto zvýši.

Taxonómia EÚ v oblasti environmentálne udržateľných činností a normy vzťahujúce sa na zelené dlhopisy budú v tejto oblasti kľúčové pre zabezpečenie jednoznačnosti a transparentnosti pre investorov a stimulovanie rastu udržateľného financovania.

Môže stáť za úvahu, či by súčasný prístup nebolo možné doplniť taxonómiu založenou na rizikách, čo by mohlo pomôcť verejným orgánom vrátane centrálnych bánk pri určovaní aktív, ktoré sú najviac vystavené fyzickým a prechodovým rizikám. V skutočnosti sa takéto riziká v súčasnosti primerane nezohľadňujú v cenách finančných aktív; pripravovaným uplatňovaním nových pravidiel EÚ o ich uverejňovaní sa zabezpečí väčšie množstvo lepšie harmonizovaných informácií o profiloch udržateľnosti, ktoré môžu skvalitniť oceňovanie v reálnej hodnote zo strany účastníkov trhu.

 

12. Mala by ECB podľa vášho osobného názoru kupovať viac dlhopisov EIB na podporu financovania európskych investícií v súlade s primárnymi a sekundárnymi cieľmi ECB?

 

ECB v rámci svojho programu nákupu aktív verejného sektora doposiaľ nakúpila dlhopisy vydané EIB a inými nadnárodnými inštitúciami v hodnote viac ako 230 miliárd EUR. Keďže EIB je subjekt verejného sektora, jej dlhopisy je možné nakúpiť len na sekundárnom trhu a celková hodnota podielov je obmedzená maximálnym limitom. V roku 2016 Rada guvernérov zvýšila tento limit v prípade nadnárodných dlhopisov EÚ z 33 na 50 % celkového objemu, t. j. na sumu vyššiu, ako je zodpovedajúca maximálna hodnota štátnych dlhopisov. Čisté nákupy nadnárodných dlhopisov sa obnovili v novembri v novom kole nákupov v rámci PSPP.

Medzi dôležité charakteristiky EIB patrí, že už pred viac ako desiatimi rokmi pôsobila priekopnícky v oblasti emisií zelených dlhopisov a aj v súčasnosti sa naďalej silne zapája do trhu so zelenými dlhopismi. Eurosystém spolu so zelenými dlhopismi z iných emisií v eurozóne nakúpil aj zelené dlhopisy EIB, čím prispel k financovaniu projektov opatrení v oblasti klímy.

 

13. Aký je váš názor na vykonávanie núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity (ELA)? Čo by sa mohlo zlepšiť v rozhodovacom procese týkajúcom sa poskytovania ELA?

 

Cieľom operácií núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity (ELA) je poskytovať podporu solventným bankám, ktoré majú dočasné problémy s likviditou. Podľa štatútu ESCB je poskytovanie ELA vnútroštátnou záležitosťou. Rozhodnutie o udelení ELA je preto vecou národných centrálnych bánk, ktoré znášajú náklady aj riziká takýchto operácií. Hlavným predpokladom je platobná schopnosť banky alebo v prípade, že banka nespĺňa požiadavku CRR na vlastné zdroje, existencia dôveryhodného plánu rekapitalizácie spolu s dostupnosťou dostatočného kolaterálu prijateľného pri príslušnú NCB.

V posledných rokoch Eurosystém dosiahol významný pokrok smerom k harmonizácii rámcov ELA jednotlivých NCB schválením komplexného rámca ELA a dohody o ELA, ktorú ECB v máji 2017 uverejnila na svojom webovom sídle. Aby sa predišlo akémukoľvek možnému narúšaniu jednotnej menovej politiky, v dohode sa vymedzuje rozdelenie zodpovedností a proces výmeny informácií medzi národnými centrálnymi bankami a ECB. Do rozhodovacieho procesu sa môže v závislosti od veľkosti a trvania operácie zapojiť aj Rada guvernérov.

 

V posledných rokoch som bol niekoľkokrát osobne zapojený do poskytovania ELA. Podľa mojich skúseností sa súčasné postupy vo všeobecnosti ukázali ako účinné pri zabezpečovaní finančnej stability a obmedzovaní rizika škodlivého vplyvu. Aj v prípade významných inštitúcií, ktoré sú pod priamym dohľadom jednotného mechanizmu dohľadu, dokázala NCB správne posúdiť prvky potrebné na bezproblémové, účinné a včasné konanie. Vďaka tomu sa vždy podarilo ochrániť jednotnú menovú politiku Eurosystému, ako sa to vyžaduje v zmluve.

 

14. Akú úlohu by podľa vás mala ECB zohrávať, pokiaľ ide o virtuálne meny? Aké možnosti a riziká vidíte v súvislosti s virtuálnymi aktívami? Ako by mal podľa vás vyzerať primeraný regulačný rámec pre virtuálne meny (a osobitne tzv. stabilné mince)?

 

Najnovšia vlna technologických inovácií prináša veľké zmeny z hľadiska poskytovania finančných služieb a povahy aktérov, ktorí ich poskytujú. Súčasťou tejto revolúcie je aj technológia blockchainu a virtuálne meny. Tie so sebou prinášajú prísľub efektívnejšieho spôsobu finančných transferov, najmä cez hranice, ale takisto aj nemalé riziká.

ECB podobne ako ostatné centrálne banky pozorne sleduje tento vývoj. Viaceré aspekty virtuálnych mien a tzv. stabilných mincí si vyžadujú koordinované opatrenia verejných orgánov mimo centrálnych bánk (napr. orgánov AML, daňových orgánov, normalizačných orgánov atď.). Operácie s virtuálnymi menami, a najmä stabilnými mincami, ktorých cieľom je uľahčenie držby financií a finančných transferov, však spadajú do pôsobnosti rámca Eurosystému na dohľad nad platobnými systémami a režimami platieb.

Aj keď rozhodovanie o tom, či by vydávanie a obeh virtuálnych mien mali byť povolené, nie je v právomoci centrálnych bánk, ale vlád a parlamentov, ECB zohráva úlohu pri ich regulácii a dohľade nad nimi s cieľom predchádzať ohrozeniu finančnej stability a zaisťovať zachovanie bezpečnosti, efektívnosti a inovácií platobných systémov eurozóny, aby mohli napĺňať zvyšujúci sa dopyt občanov po okamžitom vybavovaní a ľahko použiteľných rozhraniach.

Vzhľadom na neoddeliteľné riziká súkromné stabilné mince zrejme nie sú primeraným riešením na poskytovanie bezpečných, efektívnych a inovatívnych maloobchodných platobných služieb. Podľa zistení medzinárodnej komunity centrálnych bánk v skutočnosti so sebou prinášajú mnohé ťažko riešiteľné výzvy. Napríklad v nedávnej správe pracovnej skupiny zástupcov krajín G7 – ktorej som bol súčasťou – o globálnych stabilných minciach sa poukazuje na to, že často im chýba jasný rámec riadenia a právny rámec, takže regulačné orgány nie sú schopné jasne určiť, ktorý subjekt má byť zodpovedný za ochranu používateľov a investorov. Stabilné mince predstavujú riziko aj z hľadiska odolnosti operácií, kybernetickej bezpečnosti, ochrany osobných údajov, prania špinavých peňazí a dodržiavania predpisov v oblasti daní.

Pri regulácii virtuálnych aktív a stabilných mincí je potrebné uplatňovať všeobecnú zásadu technologickej neutrality a proporcionality v súlade so zásadou „rovnaké podnikanie, rovnaké pravidlá“. Regulačné orgány by sa mali zamerať na nové obchodné modely a na riziká prameniace z nových technológií, ktoré sa pri zavádzaní súčasných nariadení nezohľadňovali.

Úlohu regulačných orgánov však sťažuje nedostatok informácií o konkrétnych projektoch a skutočnosť, že príslušné aspekty týchto projektov sú často len predbežné a nejasné. To je jeden z dôvodov, prečo reakcia regulačných orgánov nemusí byť v tejto fáze postačujúca na obmedzenie rizík.

Iniciatívy so stabilnými mincami, ktoré sa môžu rozšíriť do celého sveta, môžu priniesť širšie problémy; a keď za stabilnými mincami stoja tie najväčšie technologické spoločnosti, ich celosvetové rozšírenie nie je len vzdialenou hypotézou. Každý súkromný stabilizačný mechanizmus, akokoľvek dobre navrhnutý, prináša určité trhové, úverové alebo likviditné riziká. Tieto riziká môžu oslabiť dôveru a spustiť nadmerný dopyt, pri ktorom bude chýbať veriteľ poslednej inštancie.

Ako vyplýva z nedávnej správy pracovnej skupiny zástupcov krajín G7 – ktorej som súčasťou – o globálnych stabilných minciach, môže to mať vplyv aj na transmisné kanály menovej politiky, a to až do takej miery, že široko používaná stabilná minca by mohla znížiť citlivosť spotreby a investícií na zmeny základných úrokových sadzieb. V slabších krajinách, ktorých mena nie je zahrnutá do stabilizačného menového koša, to môže viesť aj k úplnej tzv. dolarizácii hospodárstva.

Objavenie sa projektov globálnych stabilných mincí je budíčkom pre príslušné orgány a centrálne banky, na ktorý nestačí odpovedať len primeranou reguláciou, lebo tá sa môže ukázať ako nedostatočná na elimináciu všetkých rizík úspešného projektu. Nemôžeme zastaviť technologický vývoj, ktorý mení náš finančný systém do efektívnejšej a inkluzívnejšej podoby, ani by sme sa o to nemali pokúšať, ale musíme si uvedomovať ďalekosiahle dôsledky týchto inovácií a usmerňovať ich, v prípade potreby aj priamym zásahom do nových ekosystémov, ktoré vytvárajú, aby nedošlo k ohrozeniu finančnej stability a účinnosti menovej politiky.

 

15. Ako hodnotíte interakcie medzi platobnými systémami a menovou politikou? Aká by mala byť úloha ECB ako emisnej centrálnej banky, pokiaľ ide o klíringové ústavy centrálnych protistrán (CCP)?

Úlohou Eurosystému je podporovať hladké fungovanie systémov platieb a zúčtovania, ktoré sú potrebné na zachovanie stability finančných trhov a na umožnenie bezproblémového vykonávania menovej politiky. Keď platobné systémy nefungujú správne a finančné prostriedky nie je možné medzi zúčastnenými stranami riadne prenášať, môže to výrazne narušiť proces tvorby cien na kapitálovom aj finančnom trhu a mechanizmus finančných transmisií sa môže znefunkčniť.

Relevantnosť platobného systému z hľadiska menovej politiky je veľká najmä v prípade medzibankových transakcií s veľkou hodnotou. Z tohto dôvodu Eurosystém vlastní a prevádzkuje systém hrubého zúčtovania v reálnom čase pre eurozónu, TARGET2. Tento systém, ktorý slúži na zúčtovanie medzibankových a obchodných transakcií a využíva sa na vykonávanie finančných operácií, podporil rozvoj spoločného finančného trhu v rámci eurozóny, ktorý je nevyhnutnou podmienkou pre homogénnu transmisiu menových impulzov do všetkých členských štátov.

Význam hladkého fungovania platobného systému pre vykonávanie menovej politiky takisto vysvetľuje záujem ECB o finančnú a operačnú odolnosť centrálnych protistrán (CCP). Centrálne protistrany pôsobia ako medzičlánky medzi sprostredkovateľmi a vyjednávajú na spotových trhoch aj trhoch s repo transakciami. Takáto činnosť so sebou prináša veľké toky likvidity v rámci jedného dňa. To znamená, že v stresových trhových podmienkach sa môže nedostatočná likvidita alebo objem cenných papierov u sprostredkovateľov smerovať prostredníctvom centrálnych protistrán s potenciálne rušivými účinkami. V takej situácii možno požiadať ECB o poskytnutie núdzovej podpory na zvýšenie likvidity pre centrálne protistrany alebo pre banky, ktoré sa na ich chode podieľajú, čo je ďalším dôvodom na starostlivé monitorovanie potenciálnych rizík prameniacich z týchto trhových infraštruktúr.

Tieto otázky nadobudli väčšiu relevantnosť v dôsledku finančnej krízy, keďže rastom centrálneho zúčtovania sa posilnil systémový význam centrálnych protistrán vo väčších jurisdikciách. V tejto súvislosti predstavuje pripravované vykonávanie revidovaného regulačného rámca (EMIR 2) pozitívny vývoj, keďže posilňuje dohľad EÚ nad systémovými centrálnymi protistranami z tretích krajín, ktoré zúčtovávajú veľké objemy finančných nástrojov vedených v eurách, a zabezpečuje zapojenie centrálnych emisných bánk do tohto dohľadu.

 

16. Akú úlohu budú podľa vás mať v budúcnosti hotovostné transakcie v porovnaní s digitálnymi transakciami?

Hotovosť naďalej ostáva preferovaným nástrojom na maloobchodné platby vo viacerých krajinách EÚ. Je to bezpečné aktívum, priamo dostupné občanom a má svoje jedinečné charakteristiky, keďže zaručuje anonymitu a možno ho používať v offline transakciách. Z týchto dôvodov sa domnievam, že v blízkej budúcnosti bude naďalej zohrávať dôležitú úlohu. Centrálne banky preto musia naďalej zaisťovať vysokú mieru efektívnosti výroby a obehu tohto nástroja. 

Eurozóna však, podobne ako iné jurisdikcie, čelí dramatickým zmenám dopytu po platobných službách aj ich poskytovania, ktoré vyplývajú z inovácií v digitálnom ekosystéme. V tomto novom prostredí sú čoraz obľúbenejšie digitálne transakcie, ktoré sa môžu napokon stať významnejšími ako hotovostné. Zavádzanie nových technológií v poskytovaní platobných služieb je potrebné podporovať do tej miery, do akej lacnejšie, rýchlejšie a bezpečnejšie služby posilňujú hospodársku súťaž a finančnú inkluzívnosť a zlepšujú životné podmienky ľudí.

17. Aký máte názor na eurobankovky s vysokou nominálnou hodnotou?

Eurosystém musí občanom eurozóny pri nízkych nákladoch zabezpečiť dostupnosť vysokokvalitných eurobankoviek. Musí zaistiť vyváženú dostupnosť bankoviek s rôznymi nominálnymi hodnotami s ohľadom na skutočnosť, že v maloobchodných transakciách s nízkou hodnotou sa používajú väčšinou bankovky s nízkou nominálnou hodnotou.

Bankovky s vysokou nominálnou hodnotou sa používajú najmä z dôvodov, ktoré sú úplne legitímne, ako je nadobúdanie drahších tovarov alebo služieb alebo uchovávanie hodnoty. O uchovávanie hodnoty ide častejšie v prípade mien, ako sú euro alebo dolár, ktoré predstavujú rezervné aktívum. ECB odhaduje, že významná časť (približne jedna tretina) zásoby eurobankoviek mimo obehu je vo vlastníctve subjektov mimo eurozóny; motivácia uchovávania hodnoty je aj v prípade týchto eurobankoviek pravdepodobne relevantná, aj keď je ťažké ju presne odhadnúť.

Zároveň však obavy, že dopyt po bankovkách s vysokou nominálnou hodnotou môžu podnecovať aj nezákonné činnosti, videli Eurosystém najprv k zastaveniu produkcie 500-eurových bankoviek (v máji 2016) a potom k ukončeniu ich vydávania (v januári 2019; v prípade Nemecka a Rakúska sa ich vydávanie zastavilo v apríli 2019). V dôsledku toho sa množstvo 500-eurových bankoviek v obehu bude časom znižovať; všetky existujúce 500-eurové bankovky v obehu si zachovajú svoju hodnotu, môžu sa používať a ostávajú zákonným platidlom.

18. Aký je váš názor na rôznorodosť menových podmienok a prístupu k úverom v eurozóne a jej vplyv na jednotnú menovú politiku ECB?

 

Menové opatrenia prijaté ECB v poslednom desaťročí významne prispeli k zmenšeniu heterogénnosti menových podmienok a dostupnosti úverov naprieč krajinami eurozóny. Počas finančnej krízy a krízy štátnych dlhov výrazné rozdiely v nákladoch a v prístupe k úverom ohrozili jednotnosť menovej politiky ECB a fungovanie transmisného mechanizmu. Odvážna a bezprecedentná odpoveď ECB a jej ochota v rámci svojho mandátu rozhodne konať s cieľom zachovania eurozóny boli rozhodujúce pre rozptýlenie obáv z rozpadu eurozóny, pre obnovenie hladkého fungovania finančných trhov a pre zlepšenie transmisie finančných impulzov do všetkých krajín eurozóny.

Odvtedy ECB naďalej napĺňa svoj mandát a odpovedá na zhoršenie makroekonomického výhľadu významnými uľahčujúcimi opatreniami vrátane cielených dlhodobých operácií refinancovania. Tieto rozhodnutia napomohli úspešne znížiť úrokové sadzby úverov pre firmy aj domácnosti a zmenšiť fragmentáciu finančných a úverových trhov eurozóny. Takéto akomodačnejšie a homogénnejšie menové podmienky boli rozhodujúce pre obnovenie bankových úverov v nedávnych rokoch a pre podporu súkromných investícií a spotreby.

 

19. Niekoľko členských štátov EÚ sa pripravuje na vstup do eurozóny. Ako plánujete predísť prehlbovaniu rozdielov medzi členskými štátmi eurozóny počas nadchádzajúceho desaťročia vzhľadom na hospodárske podmienky v kandidátskych krajinách? Aký ekonomický scenár rozšírenia eurozóny uprednostňujete?

 

Všetky členské štáty EÚ – okrem Dánska a Spojeného kráľovstva, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie o výnimke – majú povinnosť pripojiť sa k hospodárskej a menovej únii, t. j. v konečnom dôsledku prijať euro. Nie je však nato stanovený žiadny konkrétny časový rámec a čas prijatia jednotnej meny bude závisieť od pripravenosti a ochoty jednotlivých členských štátov. Pripravenosť jednotlivých členských štátov na prijatie eura závisí od ich hospodárskych, finančných a inštitucionálnych politík.

ECB a Komisia vo svojich konvergenčných správach pravidelne posudzujú pokrok v plnení maastrichtských kritérií a udržateľnosť konvergencie všetkých krajín, ktoré nie sú súčasťou eurozóny.

Od 4. novembra 2014 funguje JMD nad všetkými bankami v eurozóne. Prijatie eura odvtedy so sebou prináša aj účasť na JMD. To nie je ľahká úloha a členské štáty, ktoré chcú v blízkej budúcnosti prijať euro, by preto mali nadviazať úzku spoluprácu s bankovým dohľadom ECB. To si môže vyžadovať osobitné reformné záväzky.

Na zaručenie bezproblémovej účasti jednotlivých krajín na mechanizme výmenného kurzu a v konečnom dôsledku na jednotnej mene je zrejme najprimeranejšie, aby tieto záväzky mali v prípade jednotlivých krajín osobitnú povahu.

 

20. Aké sú hlavné riziká/príležitosti eura?

 

Euro nedávno oslávilo svoje dvadsiate výročie a v súčasnosti má rekordnú podporu až 76 % občanov eurozóny. Pre jednu celú generáciu je to jediná mena, ktorú kedy zažili. Pre Európanov všeobecnejšie je najhmatateľnejším symbolom európskej jednoty. Počas celej krízy ostala podpora jednotnej meny vysoká, čo posilnilo politický záväzok voči celistvosti eurozóny.

Euro prinieslo dôležité výhody pre všetkých občanov, a to predovšetkým z hľadiska ochrany ich kúpnej sily. Priemerná ročná inflácia od zavedenia eura bola 1,7 %, čo je aj v prípade členských štátov s mimoriadne úspešným udržiavaním cenovej stability výrazne menej ako priemerné hodnoty z čias pred eurom. Euro umožňuje naplno využívať výhody jednotného trhu. Vďaka eliminácii kurzových rizík a možnosti konkurenčnej devalvácie medzi jednotlivými jurisdikciami sa výrazne znížili náklady na transakcie a uľahčila sa integrácia obchodu, čo prinieslo prospech zákazníkom v podobe nižších cien a firmám – vrátane MSP – v podobe úspornejších hodnotových reťazcov. Euro je široko akceptovanou menou finančných transakcií po celom svete. To uľahčuje medzinárodný obchod firiem v eurozóne. Navyše, krajiny eurozóny majú v medzinárodnej hospodárskej a finančnej sfére spoločne silnejší hlas v témach, ako je regulácia medzinárodných finančných trhov. Niektoré z výhod eura využívajú aj niektoré krajiny mimo eurozóny, ktorých výmenný kurz je tesne prepojený s hodnotou spoločnej meny.

Tento pokrok možno chrániť a posilňovať prostredníctvom silnejšej a úplnejšej hospodárskej a menovej únie, ktorá bude zahŕňať kapitálové trhy aj bankovú úniu, ako aj prostredníctvom správnych hospodárskych politík. Hospodárska konvergencia medzi členskými štátmi a v rámci nich je nevyhnutná na zaručenie toho, aby sa výhody eura využívali v rámci celej eurozóny a vo všetkých vrstvách spoločnosti.

Euro iste čelí aj dôležitým novým výzvam, ako sú digitalizácia, kryptoaktíva, kybernetická bezpečnosť a pranie špinavých peňazí. ECB v medziach svojej pôsobnosti prispieva k riešeniu týchto výziev a k prijímaniu výziev a inovácií. ECB napríklad zohráva aktívnu a podpornú úlohu pri vytváraní bezpečnejšieho, inovatívnejšieho a integrovaného platobného systému v eurozóne. 

 

21. Čo považujete za najvážnejšie riziká a problémy, ktorým čelí ECB?

 

Do budúcnosti si budú centrálne banky musieť zvoliť primeraný menový rámec na vyrovnanie s globálnym makroekonomickým scenárom, ktorý sa vyznačuje novými výzvami – ako sú protekcionizmus, geopolitické riziká, starnúce spoločnosti v rozvinutých hospodárstvach – ktoré môžu priniesť trvalo nízky rast, nízku infláciu a nízke úrokové sadzby. Takisto je v budúcnosti pravdepodobné, že sa zvýši hospodárska neistota.

Je dôležité pripomenúť, že nekonvenčné opatrenia nasadené v poslednom desaťročí viacerými centrálnymi bankami sú odpoveďou na súčasný scenár, nie jeho príčinou, a ako vyplýva z mnohých štúdií, bez nich by situácia bola oveľa horšia, najmä z hľadiska reálnej ekonomiky. Ak si nepripustíme tieto výzvy a nebudeme konať včas, primerane a v prípade potreby aj inovatívnym spôsobom s cieľom riešiť ich, neskôr sa môže stať, že bude nevyhnutná ešte silnejšia odpoveď.

Zároveň, ako som uviedol už v predchádzajúcej odpovedi, bude naďalej veľmi dôležité nepretržite monitorovať vedľajšie účinky a čisté prínosy nekonvenčných opatrení: napríklad, po dosiahnutí určitej úrovne môžu mať záporné úrokové sadzby nepriaznivé účinky na úverové správanie bánk, na ziskovosť finančných sprostredkovateľov (nižšia ziskovosť môže ovplyvniť úverové politiky bánk a tým aj transmisiu menovej politiky).

V niektorých segmentoch trhu môže nadmerné podstupovanie rizika zo strany investorov a finančných sprostredkovateľov ohrozovať finančnú stabilitu, čo bude v prípade potreby nutné riešiť aktívnejším využívaním makroprudenciálnych nástrojov.

Vzhľadom na čoraz väčšiu zložitosť finančného prostredia a vývoj politických opatrení ECB môže byť potrebné, aby ECB prispôsobila svoj spôsob komunikácie s cieľom jasnejšie vysvetliť svoje politiky širšej verejnosti. Len ak občania – zamestnanci, sporitelia, investori, dôchodcovia – porozumejú úlohe, cieľom a politikám svojej centrálnej banky, môžu si vytvoriť v súvislosti s nimi realistické očakávania a plánovať si svoju budúcnosť. To prispeje k vymedzeniu žiaduceho širšieho hospodársko-politického mixu a hospodárskeho smerovania eurozóny do budúcnosti.

Už som spomínal, že ECB sa bude musieť zapojiť aj do širšej diskusie o tom, ako môže najlepšie prispieť k riešeniu výziev v oblasti zmeny klímy.

Ďalšou výzvou je ale vplyv prebiehajúcej digitálnej transformácie hospodárskeho a finančného systému. Integráciu nových technológií do poskytovania platobných služieb (Fintech) je potrebné podporovať do tej miery, do akej lacnejšie, rýchlejšie a bezpečnejšie služby posilňujú hospodársku súťaž, zlepšujú životné podmienky ľudí a posilňujú finančnú inkluzívnosť medzi najviac znevýhodnenými skupinami obyvateľstva. Ľahší prístup k menej regulovaným službám však takisto prináša nové výzvy. Zatiaľ čo niektoré z nich – ako je ochrana spotrebiteľov – nespadajú do mandátu ECB, centrálne banky majú bezpochyby ústredný význam pre uľahčenie bezproblémového prechodu do platobného prostredia budúcnosti.

Aj samotné centrálne banky preberajú nové technológie. Talianska centrálna banka už pred rokmi začala využívať technológie strojového učenia a tzv. veľké dáta (big data). V súčasnosti sa využívajú okrem iného na skvalitňovanie makroekonomických prognóz, identifikáciu anomálnych transakcií na účely boja proti praniu špinavých peňazí a na výpočet ukazovateľov finančného rizika v reálnom čase.

Vstup veľkých aktérov do finančného sektora a prípadné prijatie globálnych digitálnych mien prináša výzvy v rôznych oblastiach: v oblasti bánk, dodržiavania daňových predpisov, ochrany spotrebiteľov a osobných údajov, boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a v oblasti kybernetického rizika. Môžu sa objaviť aj výzvy v oblasti menovej politiky a finančnej stability.

Tieto procesy je nevyhnutné riadiť prostredníctvom posilnenej spolupráce verejných orgánov na celosvetovej úrovni. Centrálne banky nasadzujú značné prostriedky na monitorovanie rizík a ochranu cien a finančnej stability. Podrobné analýzy a návrhy na ďalšie opatrenia sú uvedené v správe pracovnej skupiny zástupcov krajín G7 (ktorej som súčasťou) o globálnych stabilných minciach.

 

22. Aké sú riziká pre finančnú stabilitu súvisiace s brexitom? Aký máte názor na úlohu ECB pri riešení týchto rizík?

 

Odsúhlasením posunutia termínu vystúpenia Spojeného kráľovstva na 31. januára 2020 Európskou radou sa riziko brexitu bez dohody len časovo oddialilo, ale nijako nezmenšilo. Stále je prítomná politická neistota a toto riziko môže opätovne vzniknúť po uplynutí predĺženého termínu. Scenár bez dohody sa môže ukázať ako veľmi nákladný a môže viesť k významným obdobiam volatility na finančných trhoch.

ECB a vnútroštátne orgány sú na to dobre pripravené. ECB a Bank of England uzavreli dohodu o menovom swape, ktorá umožní týmto centrálnym bankám ponúkať bankovému sektoru likviditu aj v mene tej druhej banky. Tým by sa malo podporiť riadne fungovanie trhov a predísť dôsledkom pre domácnosti a podniky. ECB takisto udržiava priaznivé podmienky likvidity a dostatočný stupeň menovej akomodácie. Ak by sa mali podmienky financovania a likvidity v eurozóne zhoršiť, môže prijať primerané opatrenia na ochranu finančnej stability.

Aj verejné orgány, aj súkromný sektor sa pripravili na scenár brexitu bez dohody. Na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni boli prijaté opatrenia, ktoré v prípade potreby umožnia riešiť možné narušenia, najmä v oblasti cezhraničných finančných služieb (napr. centrálne zúčtovanie, oprávnenosť použitia nástrojov MREL, kontinuita zmlúv a bankových a finančných licencií).

Ako ECB aj vnútroštátne orgány opakovane zdôraznili, má zásadný význam, aby účastníci trhu pokračovali v prípravách a prijali všetky potrebné opatrenia na riešenie rizík súvisiacich s brexitom. Banky by mali najmä dokončiť realizáciu pohotovostných plánov a dôsledky brexitu by sa mali plne premietnuť do ozdravných plánov a prístupov riešenia.

V prípade neriadeného odchodu by sa mohli potenciálne objaviť aj riziká v súvislosti s ratifikáciou dohody o vystúpení. Po ratifikácii bude prechodné obdobie trvať do 31. decembra 2020 a potom sa môže predĺžiť o jeden alebo dva roky. Počas prechodného obdobia sa bude v Spojenom kráľovstve naďalej uplatňovať právo EÚ, kým EÚ a Spojené kráľovstvo nevyrokujú dohodu o budúcom vzťahu. Ak sa do konca prechodného obdobia žiadna dohoda nepodpíše, v bilaterálnych vzťahoch sa obnovia pôvodné podmienky platné na základe medzinárodného práva, napr. Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) v oblasti tovaru a Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) v oblasti obchodu so službami. V prípade finančných služieb sa prístup na trhu teda bude riadiť rámcom rovnocennosti EÚ, ktorý má oveľa užší rozsah ako systém jednotného povolenia.

 

23. Myslíte si, že súčasný rámec správy ekonomických záležitostí nabáda na procyklické fiškálne politiky? Stanovuje správne stimuly pre verejné investície? Aký druh reforiem tohto rámca považujete za nevyhnutný? Aký máte názor na ďalšiu európsku harmonizáciu v oblasti dane z príjmov právnických osôb?

Fiškálna politika je vo všetkých krajinách základným stabilizačným nástrojom a o to viac to platí v prípade krajín so spoločnou menou, keďže menová politika súvisí s hospodárskymi podmienkami v celom menovom priestore a nemôže reagovať na asymetrické šoky. S cieľom chrániť primeraný fiškálny priestor sa musia jednotlivé krajiny usilovať o strednodobé rozpočtové ciele, v ktorých zohľadnia svoj potenciál rastu a úroveň zadlženosti.

Súčasný Pakt o stabilite a raste viedol v tomto smere k zmiešaným výsledkom. V roku 2018 súhrnné deficity EÚ a eurozóny poklesli na najnižšiu úroveň od roku 2000 a zodpovedajúce súhrnné pomery dlhu k HDP takisto klesajú. Mnohé krajiny však dosiahli len malý pokrok v znižovaní úrovne štátneho dlhu a deficitu, v dôsledku čoho je fiškálny priestor medzi členskými štátmi rozdelený nerovnomerne a v niektorých prípadoch takmer úplne chýba.

Rozpočtová obozretnosť je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov, ale fiškálne pravidlá v tomto smere možno dostatočne nestimulovali všetky krajiny. Európska fiškálna rada a ďalšie subjekty zdôraznili, že pravidlá sú príliš zložité a do veľkej miery sa opierajú o nepozorovateľné premenné, ako sú produkčné medzery. Obavy sa týkajú aj skutočnosti, že PSR chýbajú pravidlá alebo nástroje na riadenie zámerov fiškálnej politiky eurozóny ako celku a v zlepšovaní kvality verejných financií sa bez ohľadu na zámery fiškálnej politiky dosiahol len malý pokrok.

Tieto obavy, ako aj skutočnosť, že pravidlá nezaistili všeobecné dosiahnutie zdravých fiškálnych pozícii v hospodársky dobrých časoch, zas viedli k tomu, že najmä počas poklesu v rokoch 2012 – 2013 chýbal fiškálny priestor, čo vyvolalo procyklické sprísnenie fiškálnej politiky a nepriaznivý makroekonomický politický mix v eurozóne. Verejné investície ako podiel HDP sa v EÚ a eurozóne od roku 2009 takisto výrazne znížili, súhrnne o viac ako 20 %, aj keď nie vo všetkých krajinách.

Z týchto nedostatkov vyplýva, že môže byť potrebná revízia európskeho rámca fiškálneho riadenia. Jednou z navrhovaných možností v tomto smere je prijatie dlhodobého dlhového cieľa previazaného s jedným operačným nástrojom, napríklad s výdavkovým pravidlom. Je potrebné zjednodušenie, ale je dôležité predísť tomu, aby ani nadmerná odchýlka dlhodobého cieľa od operačného nástroja nebola pre krajiny dostatočným stimulom k rozpočtovej obozretnosti. Okrem udržiavania zvyšovania verejných výdavkov pod kontrolou by vlády mali takisto posilniť kvalitu ich vynakladania zvýšením podielu investícií zameraných na zlepšenie produktivity na svojich celkových výdavkoch.

Je dôležité poznamenať, že revízia pravidiel je len čiastočnou odpoveďou na tento problém. Kríza zvýraznila skutočnosť, že zdravé vnútroštátne rozpočtové politiky nemusia vždy postačovať a hlboké a dlhotrvajúce hospodárske otrasy môžu úplne zaplaviť vnútroštátny politický priestor a vytvoriť v ňom nežiaduce zostupné špirály znižovania súkromných aj verejných výdavkov. To podčiarkuje potrebu fiškálnej kapacity eurozóny primeranej veľkosti na zabezpečenie makroekonomickej stabilizácie, ktorá bude zároveň zlučiteľná so stimulmi.

Koordinácia vnútroštátnych politík sama osebe túto funkciu nesplní. Fiškálny priestor a makroekonomické podmienky sa medzi jednotlivými krajinami líšia a fiškálny priestor niekedy neexistuje práve tam, kde je najviac potrebný. Vnútroštátne politiky reagujú primárne na vnútroštátne podmienky, nie na vývoj v eurozóne. Aj keby sme predpokladali, že vo vnútroštátnych politikách sa prejavia nevyhnutné vplyvy eurozóny, presahovanie medzi krajinami ostane dosť obmedzené. Preto je potrebná dostatočne veľká spoločná fiškálna kapacita spolu s účinnými fiškálnymi pravidlami.

Ďalšia harmonizácia dane z príjmov právnických osôb by mohla byť užitočným prínosom pre fungovanie jednotného trhu, bankovej únie a únie kapitálových trhov. Agresívne daňové praktiky môžu narúšať hospodársku súťaž, znižovať daňové príjmy a občania ich môžu považovať za nespravodlivé. Môžu takisto oslabovať súdržnosť medzi členskými štátmi, ktorá je rozhodujúca pre zlepšenie spoločnej európskej stavby.

 

24. Myslíte si, že eurozóna potrebuje európske bezpečné aktívum nielen na účely pomoci pri stabilizácii finančných trhov a nato, aby si banky mohli znížiť expozíciu voči verejnému dlhu, ale aj ako spôsob uľahčenia správnej transmisie menovej politiky? Ako by sa to dalo dosiahnuť?

Bezpečné aktíva sú kľúčovým prvkom každého finančného systému a referenčnou hodnotou na efektívne oceňovanie rizikových aktív. Z týchto dôvodov sú veľmi dôležité pre bankové sprostredkovanie.

Bezpečné aktíva sa v súčasnom prostredí považujú za vzácne a ich nedostatok sa považuje za faktor ovplyvňujúci finančné trhy a bankový sektor, vykonávanie menovej politiky a hospodársky rast. Finančná kríza posilnila zameranie investorov na bezpečnosť, čím sa účinne znížila dostupnosť bezpečných aktív. Zároveň viaceré faktory (napr. nové regulačné iniciatívy a demografický vývoj vo vyspelých hospodárstvach) viedli k zvýšeniu dopytu po bezpečných aktívach. Eurozóna je jediným príkladom menovej únie bez spoločného bezpečného aktíva.

Zavedenie európskeho spoločného aktíva by pravdepodobne bolo rozhodujúcim pokrokom k dobudovaniu bankovej únie a únie kapitálových trhov. Aj uplatňovanie neštandardných menových politík by bolo jednoduchšie a menej kontroverzné, ak by sa mohlo oprieť o spoločné bezpečné aktívum eurozóny. Znížením rizika fragmentácie trhu by sa zvýšila homogénnosť transmisie menovej politiky ECB do členských štátov. A napokon, bezpečné aktívum, na ktoré by nemali vplyv riziká vyplývajúce zo štátneho dlhu jednotlivých členských štátov, by uľahčilo cezhraničnú finančnú integráciu; prispelo by tiež k zmierneniu nepriaznivých účinkov v uzavretom kruhu medzi bankami a príslušným štátnym dlhom, ako aj tzv. útekov do bezpečia, ku ktorým dochádzalo počas krízy.

Bezpečné aktívum môže mať mnoho podôb. Niektoré riešenia môžu prinášať určité dôsledky aj mimo finančnej oblasti, napríklad ak by mohli slúžiť ako operačný nástroj na vytváranie spoločnej fiškálnej kapacity. V súčasnosti sa rokuje o SBBS a elektronických dlhopisoch, ale návrh potenciálneho bezpečného aktíva eurozóny si ešte vyžiada viac práce.

Vytvorenie bezpečného aktíva je zásadnou otázkou eurozóny, ale nepatrí do pôsobnosti mandátu ECB.

 

25. Aký je váš názor na prebiehajúcu diskusiu o pretrvávajúcich vysokých úrovniach verejného a súkromného dlhu v eurozóne? Ako vidíte možnosť vytvorenia ministerstva financií eurozóny, ktorú predložila Európska komisia, ktoré by malo v mene jeho členov prístup na finančné trhy s cieľom financovať časť ich bežných potrieb v oblasti financovania?

Riešenie akýchkoľvek problémov s previsom dlhu je v prvom rade zodpovednosťou vnútroštátnych orgánov. V tejto oblasti sú potrebné rozhodné politické opatrenia, keďže kríza ukázala, že vysoké úrovne súkromného a verejného dlhu môžu byť počas cyklických zmien hlavnou príčinou zraniteľnosti. Počas krízy zvýraznili finančné napätia, prispeli k prehĺbeniu hospodárskej krízy a skomplikovali vykonávanie menovej politiky. 

V eurozóne sa za posledných päť rokov pomery súkromného dlhu k HDP znížili približne o 10 percentuálnych bodov HDP na súčasnú úroveň približne 137 %. Pomer verejného dlhu k HDP v eurozóne ako celku sa v roku 2018 znížil približne na 87 % HDP, pričom v roku 2014 to bolo ešte 95 %. Celkové úrovne dlhu sú v porovnaní s inými hlavnými hospodárskymi regiónmi relatívne priaznivé.

Ale tento celkový pozitívny obraz v sebe ukrýva významné nesúrodosti na úrovni jednotlivých členských štátov, ako sa zistilo prostredníctvom európskeho semestra a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe. Súkromný dlh je v niektorých krajinách naďalej vysoký. Úrovne verejného dlhu sú v mnohých členských štátoch stále vysoké a nie sú v súlade s požiadavkami európskeho fiškálneho rámca.

Súčasné prostredie nízkych úrokových sadzieb je príležitosťou na zrýchlenie znižovania pomeru verejného dlhu k HDP prostredníctvom zdravých fiškálnych politík a pre rast prospešnejšieho zloženia verejných financií s presunutím zdrojov na verejné investície. Nižší verejný dlh by takisto obmedzil narušenia vplyvom vysokého fiškálneho tlaku a umožnil obnovenie investícií do fyzického a ľudského kapitálu. Okrem toho, vykonanie reforiem zameraných na modernizáciu hospodárstiev v eurozóne môže byť maximálne prospešné pre zvýšenie potenciálu hospodárskeho rastu a takisto aj pre vytvorenie väčšieho fiškálneho priestoru do budúcnosti. 

Na strane súkromného sektora by makroprudenciálne politiky mali nabádať na postupné obnovenie rovnováhy dlhových pozícií. Zároveň, keďže ide o pomerne novú oblasť tvorby politiky, viac ako v iných oblastiach treba pamätať na to že žiadne riešenie nie je jednoznačne správne alebo nesprávne. Preto sa treba dívať aj na iné opatrenia, ktoré môžu pomôcť súkromným aktérom znižovať zadlženosť. Bude napríklad dôležité umožniť súkromným stranám pokračovať v likvidácii toxických aktív a súdom v zvyšovaní efektívnosti pri riešení prípadov nesplácaných úverov.

Na európskej úrovni je možná pomoc na oboch týchto frontoch. Z krátkodobého hľadiska môžu účinné európske fiškálne a ekonomické pravidlá podporiť a stimulovať tvorbu zdravých vnútroštátnych politík. Okrem toho, posilnenie jednotného trhu, a to aj prostredníctvom prehĺbenia bankovej únie a únie kapitálových trhov, ostáva jedným z najsilnejších nástrojov na podporu rastu a konvergencie. Z dlhodobejšieho hľadiska môže vytvorenie ministerstva financií eurozóny väčšmi prispieť k plneniu niektorých európskych funkcií, ktoré sme si už spomenuli. O tom, či, ako a kedy pristúpiť k takejto integrácii, budú musieť rozhodnúť volené európske orgány, ale tento krok je nevyhnutný pre rozvoj a prosperitu eurozóny.

Vytvorením ministerstva financií by sa podporilo vymedzenie a uplatňovanie makroekonomickej stabilizácie v eurozóne. Funkcia makroekonomickej stabilizácie eurozóny by pomáhala tlmiť veľké otrasy v jednotlivých krajinách, čím by sa zvýšila odolnosť HMÚ. Vytvorením takéhoto nástroja by sa zároveň uľahčilo zavedenie bezpečného aktíva eurozóny. Výhodou jeho zavedenia prostredníctvom fiškálneho nástroja eurozóny by bolo to, že by nesplývala emisia dlhopisov na vnútroštátnej a európskej úrovni.

 

26. Aký je váš názor na kritiku, že rámec ECB pre kolaterál nie je dostatočne stupňovitý a príliš sa spolieha na externé ratingové agentúry?

Rámec Eurosystému na úverový rating akceptovateľnosti kolaterálu umožňuje bankám mobilizovať široké spektrum aktív v jednotnom rámci riadenia rizika. Cieľom tohto rámca je ochrana súvahy ECB pri súčasnom zabezpečení dostatočnej a diverzifikovanej dostupnosti akceptovateľných aktív pre banky eurozóny.

Zrážky sa kalibrujú tak, aby viedli k rovnakému zaobchádzaniu s aktívami v jednotlivých segmentoch trhu a kategóriách úverového rizika, čím sa umožní presné oceňovanie aktív. Banky hojne využívajú kolaterál ECB; celková poskytnutá suma má v súčasnosti hodnotu približne 1,5 bilióna eur, čo je viac ako dvojnásobok celkovej hodnoty úverov poskytnutých Eurosystémom. To je dôkazom obozretnosti a účinnosti tohto rámca a vysokej dostupnosti kolaterálu, čo oboje prispieva k bezproblémovému vykonávaniu menovej politiky.

Okrem externých ratingov sú ďalšími platnými ukazovateľmi úverovej kvality interné systémy hodnotenia kreditného rizika národných centrálnych bánk a interné ratingové systémy protistrán. Napríklad, Talianska centrálna banka si vytvorila interný systém hodnotenia kreditného rizika na posudzovanie úverového rizika pôžičiek používaných ako kolaterál v operáciách menovej politiky Eurosystému. Jeho cieľom je obmedzenie finančného rizika pre Eurosystém, pričom sa zároveň protistranám, ktoré nemajú prístup k alternatívnym ratingovým systémom, umožní poskytovať väčšie množstvo kolaterálu.

Na zabezpečenie konzistentnosti s vysokými požiadavkami Eurosystému na úverovú kvalitu a porovnateľnosti úverového ratingu podľa rôznych zdrojov prechádza každý systém hodnotenia kreditného rizika, či už mimo alebo vnútri Eurosystému, každý rok procesom monitorovania výkonnosti.

Úlohu systémov hodnotenia kreditného rizika alternatívnych voči ratingovým agentúram plne oceníme, keď vezmeme do úvahy, že sú obzvlášť relevantné pre záväzky úverových pohľadávok, ktoré po primerane kalibrovaných zrážkach tvoria približne jednu štvrtinu hodnoty mobilizovaného kolaterálu.

Tento prístup je v súlade s odporúčaniami FSB, aby sa obmedzilo mechanické opieranie sa o ratingové agentúry. Opieranie sa o viaceré zdroje v skutočnosti umožňuje pružné a nezávislé rozhodovanie o tom, či by konkrétny finančný nástroj mal byť akceptovateľný pri operáciách refinancovania. Bez ohľadu na to si Eurosystém vyhradzuje právo uplatňovať opatrenia na kontrolu rizika, ako sú dodatočné zrážky z individuálnych finančných nástrojov alebo osobitné obmedzenia systémov hodnotenia kreditného rizika. Okrem toho, s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť používaných informácií Eurosystém pravidelne posudzuje svoje akceptované zdroje úverového ratingu.

Tento proces časom viedol k ďalšiemu zlepšovaniu kvality a transparentnosti všetkých uznávaných zdrojov úverového ratingu a umožnil tak ECB bez problémov vykonávať menovú politiku a zabezpečiť ochranu svojej súvahy.

 

27. Ako hodnotíte nedávny vývoj výmenného kurzu EUR/USD? V akom rozsahu by mali obchodné aspekty zohrávať úlohu pri uskutočňovaní menovej politiky?

 

Pohyby výmenných kurzov ovplyvňujú ceny dovážaných tovarov a služieb a súhrnný dopyt a môžu preto ovplyvňovať aj tuzemskú aktivitu a infláciu. Z toho dôvodu by ECB mala vývoj výmenných kurzov starostlivo monitorovať a aj to robí. V súlade s medzinárodným konsenzom by však ECB nemala výmenný kurz cieliť a ani to nerobí. V záujme zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže a podpory medzinárodného obchodu by sa určovanie vonkajšej hodnoty eura malo na základe ekonomických fundamentov ponechať na trhy. Akékoľvek pokusy o zasahovanie do tohto mechanizmu by prinášali riziko podnecovania menovej vojny a napokon by museli neodvratne zlyhať.

 

28. Ako hodnotíte úspechy skupiny G20? Čo si myslíte o súčasnej úrovni koordinácie medzi hlavnými centrálnymi bankami?

Skupina G20 zohrávala kľúčovú úlohu v podpore spoločnej hospodársko-politickej reakcie na svetovú finančnú krízu v rokoch 2008 a 2009. Položila tiež základy ambiciózneho reformného programu medzinárodného finančného systému, v ktorom Rada pre finančnú stabilitu monitoruje pokrok a vydáva odporúčania v spolupráci s inými normalizačnými subjektmi.

Keď naliehavosť krízy doznela, politická vôľa spolupracovať v úzkej koordinácii na spoločných problémoch sa čiastočne oslabila. Niektoré krajiny preukazujú čoraz väčší skepticizmus voči multilateralizmu a systému založenému na pravidlách a niektoré mnohostranné iniciatívy a inštitúcie dostali veľké rany. Dovoľte mi ilustrovať to na dvoch ukážkových príkladoch: odstúpenie USA od Parížskej dohode o zmene klímy a pravdepodobná paralýza Odvolacieho orgánu WTO od 11. decembra.

Nie je preto prekvapujúce, že najväčšie riziká poklesu svetového hospodárskeho výhľadu a hospodárskeho výhľadu eurozóny v súčasnosti pramenia z vonkajších faktorov, ako sú obchodné a geopolitické napätia, ktoré negatívne ovplyvňujú rast a investície, čím sa priamo znižuje dopyt a nepriamo naštrbuje dôvera a zvyšuje neistota.

V dôsledku toho majú dnes mnohostranné inštitúcie a fóra ešte zásadnejší význam pre udržiavanie otvoreného dialógu a pomoc pri ochrane hospodárskej a finančnej stability po celom svete. Úzka medzinárodná spolupráca je potrebná na riešenie nestabilných situácií, rozvoj globálnych bezpečnostných sietí, zmierňovanie geopolitickej neistoty a prípravu našich hospodárstiev na výzvy a štrukturálne zmeny prameniace z demografického prechodu, digitalizácie a umelej inteligencie. V tejto súvislosti je skupina G20 v súčasnosti rovnako relevantná ako v minulosti. Spoločne s ostatnými fórami, ako je skupina G7, a inštitúciami, ako sú Medzinárodný menový fond a Banka pre medzinárodné zúčtovanie, skupina G20 podporuje interakcie medzi menovými a finančnými orgánmi a umožňuje im otvorene si vymieňať názory na riešenie spoločných výziev, ktorým čelia.

 

29. Mala by ECB podniknúť konkrétne kroky na posilnenie eura ako medzinárodnej meny? Ak áno, aké opatrenia by to podľa vás mali byť?

 

Euro je už v súčasnosti rozšírenou menou na medzinárodných trhoch. Okrem veľkosti hospodárstva eurozóny to pravdepodobne odráža aj jeho vnímanie účastníkmi trhu ako meny podopretej zdravým a dôveryhodným politickým rámcom a dobre fungujúcimi finančnými trhmi. ECB už v súčasnosti k tomu prispieva svojou menovou politikou zameranou na stabilitu a prispievaním k rozvoju stabilných, hlbokých a efektívnych finančných trhov v eurozóne. Takéto politiky sú súčasťou mandátu ECB, ale majú aj vedľajší prínos v podobe podpory medzinárodnej úlohy eura. ECB pravidelne monitoruje medzinárodnú úlohu eura a uverejňuje o nej výročnú správu.

Z nedávneho výskumu ECB vyplýva, že hospodárstvo eurozóny môže súhrou všetkých faktorov získať výhody z dôležitejšej medzinárodnej úlohy svojej meny. Významnejšia medzinárodná úloha eura by napríklad uľahčila vykonávanie menovej politiky zmenšením vplyvu výmenných kurzov na infláciu a posilnením transmisie impulzov menovej politiky Môže takisto prispieť k zníženiu nákladov na štátne financovanie. Okrem toho, eurozóne aj svetovému hospodárstvu v plošnom meradle by prospel vyváženejší medzinárodný menový systém, aký by vzišiel z väčšej medzinárodnej úlohy eura.

V každom prípade však môže k rozšíreniu jeho medzinárodnej úlohy dôjsť len v dôsledku vývoja na trhu na základe dopytu investorov. Politiky môžu pomôcť pre to vytvoriť priaznivé podmienky. Úplnejšia hospodárska a menová únia vrátane hlbokých a diverzifikovaných kapitálových trhov a dobudovaná banková únia podopretá zdravými hospodárskymi politikami v členských štátoch eurozóny by posilnili odolnosť hospodárstva eurozóny a tým by euro zatraktívnili pre medzinárodných investorov.

 

30. Aké sú podľa vás hlavné výzvy pre komunikáciu centrálnych bánk v nastávajúcom období?

 

Kľúčovou ingredienciou moderného centrálneho bankovníctva je prijatie transparentnej komunikačnej stratégie. V prvom rade platí, že nevyhnutnou protiváhou nezávislosti centrálnych bánk v demokratických spoločnostiach je ich plná zodpovednosť pred volenými orgánmi; v prípade eurozóny je takým orgánom Európsky parlament. Jasná a transparentná komunikácia takisto prispieva k zvyšovaniu účinnosti samotných politických opatrení, keďže napomáha pri usmerňovaní očakávaní a správania trhov a ľudí.

To platí ešte viac v mimoriadnych obdobiach, keď sa uplatňujú nebývalé a komplexné opatrenia: je potrebné starostlivo vysvetľovať motiváciu nasadzovania takýchto nástrojov, ich možné vedľajšie účinky a ich prínosy pre reálnu ekonomiku a cenovú stabilitu. Takisto v prípadoch, keď sa úroková sadzba nachádza na dolnej efektívnej hranici alebo v jej blízkosti a menová politika je výsledkom spoločného využívania viacerých nástrojov – ako je to v súčasnosti – je význam predbežných usmernení ešte väčší. Za takýchto okolností sa komunikácia v podstate stáva ďalším nástrojom menovej politiky.

ECB je už od svojho vzniku priekopníkom v uplatňovaní transparentného komunikačného rámca; v priebehu rokov sa tento rámec postupne zdokonaľoval a prispôsoboval stále sa meniacemu prostrediu.

Ako som už uviedol v predchádzajúcich odpovediach, ECB komunikuje s Európskym parlamentom rôznymi spôsobmi vrátane štvrťročných vypočutí prezidenta ECB pred výborom ECON.

Pokiaľ ide o komunikáciu so širšími vrstvami aktérov na trhu a všeobecne s verejnosťou, rozhodnutia o menovej politike sa prezentujú a diskutuje sa o nich i) počas pravidelných tlačových konferencií prezidenta a viceprezidenta ECB raz za šesť týždňov; ii) v publikáciách ECB (napr. ekonomickom bulletine); iii) v prejavoch členov Výkonnej rady. Okrem toho, pred niekoľkými rokmi začala ECB vydávať podrobné zápisy zo svojich zasadnutí venovaných menovej politiky s komplexnými informáciami o rokovaniach v Rade guvernérov a s podkladovou analýzou jej rozhodnutí. V posledných rokoch centrálne banky vrátane ECB a národných centrálnych bánk eurozóny takisto zintenzívnili svoje úsilie o priame oslovovanie čoraz širších skupín s cieľom vysvetľovať svoje opatrenia jednoduchšie prostredníctvom nových komunikačných kanálov a prístupnejším jazykom s jedným hlavným cieľom – ukázať, ako opatrenia menovej politiky prispievajú k lepšiemu každodennému životu ľudí.

Úsilie v tejto oblasti vyvíja aj Talianska centrálna banka. Od začiatku krízy sme sa snažili intenzívnejšie a zodpovednejšie komunikovať s Parlamentom; od roku 2014 sa Rada zúčastnila na 38 vypočutiach. Okrem toho, v záujme zlepšenia našej komunikácie s verejnosťou sme sa zapojili do rozsiahleho programu s cieľom osloviť všetky vrstvy spoločnosti. Osobne som sa zúčastnil stretnutí s ľuďmi v rôznych talianskych mestách, na ktorých sme vysvetľovali naše politiky a politiky Eurosystému. Vďaka tomu ľudia začali lepšie rozumieť týmto politikám a väčšmi im dôverovať.

Takisto som vystúpil v rôznych talianskych televíznych programoch, v ktorých som jednoduchým jazykom vysvetľoval verejnosti charakteristiky kryptomien, konkrétne bitcoinov, a najmä s nimi súvisiace riziká.

 

31. Ako hodnotíte vplyv presahovania v oblasti menových politík, najmä zo Spojených štátov, na vykonávanie menovej politiky v eurozóne?

 

Vzhľadom na posilňovanie hospodárskej a finančnej integrácie svetového hospodárstva je potrebné brať účinky presahovania z hospodárskych regiónov iných veľkých ekonomík do úvahy pri vymedzovaní a vykonávaní tuzemských politík. To platí zvlášť v prípade rozhodnutí o menovej politike USA, ktoré majú vplyv na svetové finančné a devízové trhy.

Vo svojich analýzach ECB tieto účinky presahovania pravidelne zohľadňuje. Monitoruje vývoj v iných ekonomikách, analyzuje tuzemský vplyv ich politických opatrení a ich dôsledky pre výhľad cenovej stability v eurozóne zohľadňuje pri formulovaní menovej politiky eurozóny. Všetky zasadnutia Rady guvernérov venované menovej politike zahŕňajú prezentáciu týchto analýz a diskusiu o nich.

Ako som však už uviedol v odpovedi na otázku č. 27, to neznamená, že ECB by mala akýmkoľvek spôsobom cieliť výmenný kurz. Zameranie menovej politiky ECB musí ostať výlučne tuzemské.

 

C. Finančná stabilita a dohľad

 

32. Aký máte názor na potrebu zabezpečiť prísne oddelenie menovej politiky od bankového dohľadu a aké reformy by podľa vás takéto oddelenie upevnili a podporili?

Domnievam sa, že na pridelenie zodpovednosti za bankový dohľad ECB existovali dobré dôvody, ako sú napríklad synergie medzi úlohou centrálnych bánk v oblasti makroprudenciálneho dohľadu (ktorého cieľom je udržiavanie stability finančného systému ako celku) a mikroprudenciálneho dohľadu nad jednotlivými bankami. Ďalšie dôvody mali skôr inštitucionálnu povahu, ako bola napríklad potreba vytvoriť európsky systém dohľadu v rámci existujúcich zmlúv. Takéto usporiadanie zároveň umožnilo okamžité sfunkčnenie JMD vďaka využitiu infraštruktúry (t. j. technológií a administratívnej organizácie), ktorú ECB a národné centrálne banky budovali už dlhý čas.

Tento prístup má však aj určité riziká: ohrozenie dobrého mena v prípade zlyhania dohľadu, ktoré nepriaznivo ovplyvní dobré meno centrálnej banky a tým aj dôveryhodnosť menovej politiky, alebo potenciálne konflikty záujmov medzi rozhodnutiami v oblasti menovej politiky a v oblasti dohľadu.

Na základe skúseností z mojej účasti na zasadnutiach Rady pre dohľad JMD a Rady guvernérov ECB sa domnievam, že súčasná architektúra JMD – najmä tzv. zásada oddelenia – predstavuje primeranú rovnováhu a poskytuje vhodné ochranné mechanizmy na minimalizovanie týchto rizík. Uvediem napríklad procedurálne pravidlá a ochranné mechanizmy, ako sú funkčné oddelenie pracovnej sily, rámec poskytovania informácií na základe pracovnej potreby a rozhodovacie procesy, ktoré sú diferencované, uskutočňujú sa v odlišných momentoch a je nutné ich dôsledné odôvodnenie. Veľký význam má aj tzv. rámec rozhodovania bez námietok.

Fungovanie JMD monitoruje Európsky parlament a Komisia každé tri roky posudzuje fungovanie nariadenia o JMD vrátane uplatňovania zásady oddelenia. Pri posudzovaní, či je potrebné meniť súčasné usporiadanie, by som sa snažil postupovať objektívne. Zdá sa, že zásada oddelenia doposiaľ fungovala dobre, ale ako sa finančný sektor a európska stavba ďalej vyvíjajú, súvisiace, ale zároveň oddelené ciele cenovej stability, finančnej stability a bezpečnosti a zdravia bankového systému môže lepšie riešiť iné usporiadanie. 

 

33. Aký je váš názor na súčasnú inštitucionálnu štruktúru Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) pod záštitou ECB, pokiaľ ide o jeho konkrétne úspechy v oblasti makroprudenciálneho dohľadu?  

ESRB bol dôležitou súčasťou európskej reakcie na veľkú finančnú krízu. V minulých rokoch táto inštitúcia preukázala svoju prospešnosť pri komplexnom monitorovaní ohrození finančnej stability v EÚ. Varovania a odporúčania vydané ESRB podnietili v EÚ navrhnutie a vykonávanie makroprudenciálnych politických rámcov. Napríklad, včasným zistením nových vynárajúcich sa realitných rizík poskytol základ pre cielené opatrenia vnútroštátnych makroprudenciálnych orgánov.

Úspešnosť ESRB spočíva v jeho schopnosti včas analyzovať vysoko podrobné informácie o stave európskeho hospodárstva a finančného sektora. ECB k tomu výrazne prispieva ako podporná inštitúcia, ktorá umožňuje ESRB využívať svoju odbornosť, technologickú a administratívnu infraštruktúru a vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Pokiaľ sa bude finančný sektor rýchlo vyvíjať zo systému sústredeného okolo bánk na väčšmi diverzifikovaný ekosystém, medziodvetvová úloha ESRB nadobudne ešte väčší význam. V takom svete bude v rámci Európskeho systému finančného dohľadu potrebná širšia odborná základňa.

Z inštitucionálneho pohľadu zákonodarcovia EÚ zabezpečili jasnú štruktúru riadenia, ktorá umožňuje ESRB využívať výhody odbornosti ECB pri súčasnom zabezpečení primeraného oddelenia a nezávislosti rozhodovacích procesov a orgánov ESRB (generálnej rade v záujme inštitúcie predsedá prezident ECB a zástupcom ECB je viceprezident).

 

34. Ako môžeme riešiť veľký objem nesplácaných úverov, ako aj riziká v toku takýchto úverov? Ako sa pozeráte na problém nesplácaných úverov v súvahách stredných a malých úverových inštitúcií? Aký máte názor na úlohu ECB/JMD pri riešení tohto problému?

ECB prevzala európsky bankový dohľad v kritickej chvíli. Kríza štátnych dlhov už doznievala, ale ako zvyčajne, jej účinky sa naplno prejavili až neskôr. Objem hrubej účtovnej hodnoty nesplácaných úverov významných inštitúcií dosiahol v roku 2015 takmer 1 bilión EUR. Odvtedy sa tento objem znížil približne na polovicu (560 miliárd EUR). V rovnakom období poklesol hrubý pomer nesplácaných úverov z 8 % na menej ako 4 %, teda pod 5 % prah stanovený EBA.

Činnosť ECB zohrala v tomto zlepšení ústrednú úlohu vďaka tomu, že od prvého dňa urobila problém nesplácaných úverov svojou prioritou. Stanovili sa jasné kvalitatívne a kvantitatívne očakávania, ako by mali banky nakladať s nesplácanými úvermi. Okrem toho, Európsky parlament nedávno schválil tzv. nariadenie o kalendárnej tvorbe rezerv (tzv. 1. pilier zabezpečovacieho mechanizmu v revidovanom CRR na zabezpečenie primeranej úrovne tvorby rezerv pre nové nesplácané úvery) ktoré je pravdepodobne najprísnejšie na svete. Banky na tieto politiky reagovali: Nesplácané úvery sa predali, vznikli alebo sa zdokonalili útvary pre riešenie problémových expozícií, zvýšila sa miera uspokojenia pohľadávok. Štatistiky, ktoré som citoval, sú dobrým súhrnným ukazovateľom dosiahnutého pokroku.

Pomer nesplácaných úverov je stále na vyššej úrovni ako pred krízou a v niektorých krajinách stále ostávajú ohniská slabých miest. Preto je dôležité naďalej pokračovať v úsilí o znižovanie objemu nesplácaných úverov. Ako som však už v minulosti uviedol, domnievam sa, že objem nesplácaných úverov by sa mal znižovať „čo najrýchlejšie, ale nie rýchlejšie, ako je možné“. Prekročenie tejto rýchlosti by mohlo priniesť riziko pre banky, ktoré by boli nútené rýchlo predávať nesplácané úvery za akúkoľvek cenu na sekundárnych trhoch za také nástroje, ktoré sú v mnohých krajinách stále nelikvidné, netransparentné a oligopolné.

Znižovanie objemu nesplácaných úverov musí byť súčasťou širšieho úsilia orgánov dohľadu o zníženie všetkých rizík pre banky vrátane rizík súvisiacich s praním špinavých peňazí, operačných, trhových a kybernetických rizík; tieto riziká sa posudzujú vo výročnom posúdení rizík pre banky pod dohľadom JMD (tzv. postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu).

Podľa môjho názoru je však najväčšou chorobou európskeho bankového sektora nízka ziskovosť, ktorú nie je možné vyliečiť len samotnými politikami na znižovanie rizika.

Pokiaľ ide o toky nesplácaných úverov, EBA nedávno vydal usmernenia o poskytovaní úverov, ktoré by mohli pomôcť zvýšiť kvalitu nových úverov a tým znížiť výskyt nových nesplácaných úverov v budúcnosti. Takže moja odpoveď na prvú otázku je, že problémy súvisiace s nesplácanými úvermi sme naozaj do veľkej miery vyriešili.

Dokonca by som povedal, že to isté platí aj v prípade menej významných inštitúcií. Aj keď na tieto banky priamo nedohliada ECB, podliehajú usmerneniam EBA o nesplácaných úveroch (ktoré boli vypracované po usmerneniach ECB o nesplácaných úveroch pre významné inštitúcie a sú veľmi podobné) a mechanizmu tzv. kalendárnej tvorby rezerv. Ako som už povedal, v súčasnosti máme k dispozícii politiky nesplácaných úverov pre všetky banky vrátane menej významných inštitúcií. Výsledky vykonanej práce sú jasne viditeľné a v tomto úsilí by sme mali naďalej pokračovať až do úplného vyriešenia problému.

Na záver spomeniem, že potreba posilniť bankový systém a znížiť objem nesplácaných úverov bola mimoriadne veľká najmä v Taliansku po finančnej kríze a opakovanej recesii, ktorá zasiahla talianske hospodárstvo. Talianska centrálna banka zohrala v rámci JMD kľúčovú úlohu v tom, že prinútila banky znižovať objem nesplácaných úverov vysokou, ale udržateľnou rýchlosťou a posilňovať ich kapitálovú pozíciu. Taliansko patrí medzi krajiny, v ktorých došlo k najpozoruhodnejšiemu zlepšeniu súvah bánk: napriek miernemu tempu oživenia hospodárstva v posledných rokoch je ročný tok nových nesplácaných úverov teraz nižší, ako bol pred finančnou krízou (približne 1 %). Objem čistých nesplácaných úverov (t. j. nesplácaných úverov bez provízií) sa takisto značne znížil; teraz sa nachádza na úrovni 4,0 % celkového objemu úverov, čo je výrazne menej ako polovica vrcholu dosiahnutého v roku 2015.

 

35. Ako hodnotíte vysokú úroveň aktív úrovne 2 a 3 v súvahách mnohých bánk? Sú tieto aktíva náležite zohľadnené v súčasnom rámci dohľadu?

V účtovníckom žargóne nástroje úrovne 3 predstavujú kategóriu finančných aktív a pasív, ktoré je náročné ohodnotiť pre nedostatok pozorovateľných údajov o parametroch potrebných na ich ocenenie. Aktíva a pasíva úrovne 2 sa v porovnaní s nimi oceňujú relatívne ľahšie, ale takisto nemajú kótované ceny.

V 2. štvrťroku 2019 dosiahla účtovná hodnota aktív úrovne 3 v bankách podliehajúcich JMD sumu 194 miliárd EUR, zatiaľ čo hodnota aktív úrovne 3 bola 3 174 miliárd EUR. Tieto hodnoty predstavujú 0,86 %, resp. 14,01 % celkovej sumy bankových aktív. Banky podliehajúce JMD zároveň držia podobné hodnoty pasív úrovne 3 a 2. To je dôležité zdôrazniť, lebo riziká vyplývajúce z týchto nástrojov (aktív a pasív) sa nemusia nutne kompenzovať (a obyčajne to tak ani nie je).

Klasifikácia nástrojov do úrovne 2 alebo 3 naznačuje ich zložitosť, ale neznamená to, že sú toxické alebo že zlyhávajú. Okrem toho, aktíva a pasíva úrovne 2 a 3 sú užitočnými nástrojmi pre zákazníkov bánk, lebo sa prostredníctvom nich zabezpečujú pred rizikami, ktoré by inak nepriaznivo ovplyvňovali ich činnosť a tým aj reálnu ekonomiku.

 

Tieto nástroje však môžu predstavovať riziko z hľadiska oceňovania. Dôvodom môže byť nedostatok údajov (účtovných, prudenciálnych a trhových), nedostatky modelov používaných na oceňovanie týchto nástrojov, ale aj priestor, ktorý banky majú na klasifikáciu týchto nástrojov v zmysle účtovných a prudenciálnych nariadení (banky sú pochopiteľne motivované využívať tento priestor vo svoj prospech). Celkovo tieto skutočnosti komplikujú úplné a spoľahlivé posúdenie rizík vyplývajúcich s týchto komplexných, na mieru prispôsobených produktov. Z týchto dôvodov sa v rámci JMD starostlivo monitoruje kontakt bánk s nástrojmi úrovne 2 a 3 a ich kontrola sa v rámci dohľadu posilnila. V tomto smere vítam skutočnosť, že riziká obchodovania a oceňovanie aktív ostávajú v rámci JMD prioritou aj na rok 2020, a to aj prostredníctvom prispôsobených kontrolných návštev priamo na mieste.

 

36. Aký je váš názor na reguláciu subjektov tieňového bankovníctva? Existujú podľa vás medzery v regulácii a dohľade, ktorými by sa mali zákonodarcovia v krátkom horizonte zaoberať?

 

Diverzifikáciou zdrojov svojho financovania sa firmy väčšmi izolujú od otrasov vznikajúcich v bankovom sektore. Väčší podiel trhového financovania tak môže pomôcť aj reálnej ekonomike. Na druhej strane, MSP a domácnosti, ktoré predstavujú veľký podiel dlžníkov, sú prirodzenými partnermi bánk. Preto je potrebné zabezpečiť, aby sa banky aj nebankové subjekty rozvíjali v prostredí s primeranou ochranou finančnej stability aj jednotlivých zákazníkov. 

Treba tiež pamätať, že veľký podiel investičných fondov v eurozóne je vo vlastníctve bánk a poisťovní. Dohľad by mal brániť tomu, aby turbulencie v sektore investičného financovania presahovali do materských spoločností. Zároveň by orgány pre ochranu spotrebiteľov a dohľad mali zabezpečiť, že materské spoločnosti nebudú zasahovať do prideľovania úspor z investičných fondov, ktoré majú pod kontrolou. 

Preto je dôležité naďalej starostlivo monitorovať možné riziká prameniace z tejto migrácie do nebankového sektora. Predovšetkým je dôležité starostlivo monitorovať úrovne a dynamiku finančnej páky a likvidity v nebankovom finančnom sektore a sústavne posudzovať procyklickosť a vzájomnú prepojenosť finančného systému v plošnom meradle. Podľa môjho názoru by sme mali starostlivo uvažovať o tom, či máme dostatok informácií o nebankových subjektoch a či neexistujú medzery v regulačnom rámci na riešenie rizík na mikroprudenciálnej aj makroprudenciálnej úrovni. Takisto by mohlo byť vhodné uvažovať, či by sa nemali vymedziť zásady riadenia, ktorých cieľom bude zabezpečiť, aby účastníci trhu neboli stimulovaní k podstupovaniu nadmerného rizika.

 

37. Aký je váš názor na kroky smerujúce k dokončeniu bankovej únie s európskym systémom ochrany vkladov a fiškálnym zabezpečovacím mechanizmom vrátane potrebného vykonávania existujúcich právnych predpisov bankovej únie?

Myslím si, že európsky systém ochrany vkladov (EDIS) je nevyhnutný na doplnenie dvoch existujúcich pilierov bankovej únie a posilnenie európskej finančnej architektúry. Rokovania o EDIS boli po mnoho rokov neúspešné, a preto veľmi vítam podnety, ktoré sa zdá, že by mohli viesť k reálnemu plánu na vytvorenie skutočného európskeho systému ochrany vkladov. Takýto plán by mal ako dlhodobý cieľ zahŕňať aj vytvorenie verejného zabezpečovacieho mechanizmu pre EIDS (a ten sa teraz vytvára pre jednotný fond na riešenie krízových situácií).

Pokrok v tejto oblasti by sa mal uskutočňovať súbežne s vykonávaním opatrení na zníženie rizika stanovených v právnych predpisoch o bankovej únii pre zdedené aktíva (ako sú NPE) a rezervy záväzkov ľahko použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov (MREL), ktoré by sa mali dosahovať ambicióznym, ale realistickým tempom. Pri tomto prístupe sa uznáva, že znižovanie rizika a jeho deľba sú vzájomne sa posilňujúce ciele, a preto by mali ísť ruka v ruke: deľba rizika zvyšuje udržateľnosť pre všetky zúčastnené strany. Mali by sme takisto využiť túto príležitosť na riešenie problémov, ktoré sa doposiaľ neriešili dostatočne.

Podľa môjho názoru je jednou z hlavných priorít revízia rámca krízového riadenia, ktorá by umožnila bankám bez ohľadu na veľkosť opustiť trh bez použitia peňazí daňových poplatníkov, ale zároveň aj bez destabilizácie finančného systému v členských štátoch. V súčasnom právnom rámci EÚ musí banka na riešenie svojej krízovej situácie prostredníctvom príslušného mechanizmu prejsť tzv. testom verejného záujmu, ktorý vykonáva Jednotná rada pre riešenie krízových situácií. To znamená, že riešenie krízových situácií v eurozóne je dostupné len pre menej ako 100 z celkového počtu približne 3000 bánk. Krízové situácie v ostatných 2900 bankách sa musia riešiť vnútroštátnym insolvenčným konaním podobným ako v prípade nefinančných firiem. Ako som už v minulosti uviedol, domnievam sa, že v tejto veci by užitočným príkladom pre EÚ mohla byť Federálna spoločnosť USA pre poistenie vkladov (FDIC).

 

Mali by sme takisto uvažovať, ako stimulovať cezhraničnú integráciu maloobchodných bankových trhových skupín. To si môže vyžadovať posilnenie spolupráce a dôvery medzi orgánmi a odstránenie prekážok cezhraničných fúzií.

 

 

38. Aké sú podľa vás riziká pre finančnú stabilitu v súvislosti s úvermi s pákovým efektom a ako by sa mali riešiť?

Úvery s pákovým efektom sú vysoko rizikové, lebo sa poskytujú dlžníkom s vysokou mierou zadlženosti. Objem úverov s pákovým efektom sa v posledných rokoch zvyšuje, najmä v USA, a to vplyvom nízkych úrokových sadzieb a snahy investorov o výnosy. Osemnásť najaktívnejších bánk na trhu, na ktoré dohliada ECB, malo ku koncu roka 2018 expozíciu vo výške viac ako 300 miliárd EUR. Aj keď v absolútnej hodnote ide o vysoké číslo, je to relatívne malý zlomok ich úverového portfólia.

JMD už v roku 2017 vydal usmernenia o úveroch s pákovým efektom s cieľom zabezpečiť, aby banky venovali dostatočnú pozornosť takýmto rizikovým expozíciám a pripravili si na ne primeranú rezervu. Financovanie s pákovým efektom bude JMD riešiť medzi svojimi prioritami v oblasti dohľadu v roku 2020 a súčasťou budú aj špecializované kontroly na mieste.

Okrem rizík na úrovni bánk môžu úvery s pákovým efektom vyvolať potenciálne systémové riziká vplyvom vysokého stupňa vzájomnej prepojenosti medzi investormi na tomto trhu (napríklad vplyvom nepriamej expozície cez rôzne kanály). Preto plne podporujem prebiehajúce iniciatívy FSB v oblasti monitorovania ohrození finančnej stability vplyvom úverov s pákovým efektom. Prihovoril by som sa za medzinárodnú iniciatívu na zmiernenie takýchto rizík, aspoň prostredníctvom vydania spoločných usmerňujúcich zásad.

 

39. Aké výzvy predpokladáte pre ECB, keby sa Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) mal pretransformovať na Európsky menový fond (EMF)? Akú úlohu pripisujete disciplíne na finančnom trhu pri štátnom oceňovaní?  

Nato, aby mali národné vlády k dispozícii dostatočný fiškálny priestor a mohli odpovedať na hospodársky pokles, sú nevyhnutne potrebné obozretné a zdravé fiškálne politiky. Finančné trhy zohrávajú dôležitú úlohu pri oceňovaní rizík, ale ich signály môžu byť buď príliš pomalé a slabé, alebo príliš náhle a rušivé. Preto si stabilita eurozóny vyžaduje rámec fiškálneho riadenia, ktorý umožní predchádzať hromadeniu fiškálnych nerovnováh, ako aj účinný rámec krízového riadenia.

Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS) zohral kľúčovú úlohu v odpovedi eurozóny na krízu štátnych dlhov. Nástroje, postupy a programy EMS sú už príbuzné nástrojom, postupom a programom MMF. EMS však nemá žiadnu menovú funkciu a nemal by sa nazývať európskym menovým fondom, lebo by to bolo zavádzajúce a neodrážalo by to primerane úlohu a fungovanie EMS.

Aj keď EMS dokázal naplniť svoj mandát, v súčasnosti sa rokuje o reforme, v rámci ktorej sa skúma jeho úloha a súbor nástrojov, napríklad vo vzťahu k možnosti poskytovať preventívne úverové linky (ktoré sa doposiaľ nikdy nepoužívali). Navyše, reformou EMS sa sprístupní zabezpečovací mechanizmus pre jednotný fond na riešenie krízových situácií, čím sa prispeje k pokroku smerom k dobudovaniu bankovej únie. Kladné rozhodnutie o reforme EMS v decembri 2019 by teda bolo vítaným krokom vpred.

V novej zmluve o EMS sa predpokladá, že pri plnení svojej úlohy by EMS rešpektoval právomoci priznané právom EÚ inštitúciám a orgánom Únie vrátane ECB. V súlade s týmto cieľom by som považoval za ďalší rozumný krok integrovať EMS do právneho rámca EÚ a zabezpečiť, aby sa zodpovedal Európskemu parlamentu.

40. Ako hodnotíte zapojenie ECB v kontexte programov finančnej pomoci? Ako sa bude podľa vás v budúcnosti vyvíjať potenciálne zapojenie ECB do programov finančnej pomoci a dohľadu po ich skončení?

Keď členské štáty – a následne aj zákonodarcovia – požiadali ECB o poskytnutie odborníkov pre programy finančnej pomoci, v eurozóne panovali výnimočné okolnosti, keďže sa ešte len vytvárali inštitúcie potrebné na tento proces a zároveň eurozóna čelila veľkej kríze. V tejto kritickej situácii sa prijalo rozhodnutie o spojení síl a doplnení odborníkov Komisie.

V zmluve o EMS aj v nariadení z balíka dvoch legislatívnych aktov bola ECB vyzvaná, aby z pozície poradcu prispievala k plneniu úloh Komisie, a to najmä: i) posudzovaním udržateľnosti verejných dlhov; ii) rokovaním o MoP; a iii) monitorovaním kondicionalít priradených k balíku finančnej pomoci.

Zároveň ale ECB nebola formálne zapojená do rozhodovacieho procesu o opatreniach a rozhodnutiach v kontexte týchto programov ani neschvaľovala memorandá o porozumení.

Časom ECB postupne zúžila svoje zameranie v tomto procese na otázky kritické z makroekonomického hľadiska a na dokumentáciu finančného sektora. Tak mohla ECB najlepšie využiť svoju odbornosť a sústrediť sa na problémy finančného sektora v programových krajinách, čím uľahčila vykonávanie menovej politiky.

Vďaka účasti na dohľade po dokončení programov – s ktorou sa počíta aj v právnych predpisoch EÚ, môže ECB primerane posudzovať dôsledky pre svoje úlohy a ponúkať svoje vedomosti v prospech všetkých zainteresovaných strán.

 

41. Ako hodnotíte vykonávanie mechanizmu riešenia krízových situácií bánk v EÚ? Aký je váš názor na inštitúcie, sporiteľne a družstevné banky, ktoré sa považujú za príliš veľké alebo príliš prepojené na to, aby zlyhali, a celkovú otázku ziskovosti bankového sektora v EÚ, a ako podľa vás môže tento sektor napredovať tak, aby jeho architektúra napĺňala potreby reálnej ekonomiky a dlhodobého financovania?

Najdôležitejším cieľom pri vytváraní európskeho rámca na ochranu finančnej stability, ktorý by sa ani v súčasnosti nemal spochybňovať, bola ochrana daňových poplatníkov pred nákladmi bankovej krízy pri súčasnom zachovaní finančnej stability.

Aj keď tento rámec sa uviedol do činnosti už v roku 2016, zatiaľ nebol v plnom rozsahu otestovaný. Zatiaľ ešte napríklad nedošlo ku komplexnému prípadu riešenia krízovej situácie banky ani sa nenaskytla príležitosť odmerať účinnosť ochranného vankúša MREL na zabezpečenie stability systémovo významnej banky. Takisto zatiaľ nebol otestovaný ani jednotný fond na riešenie krízových situácií.

Na základe svojich skúseností z minulosti sa domnievam, že je potrebné dôkladne uvažovať o tom, ako by bolo možné navrhnúť systém, ktorý by umožnil bankám bez ohľadu na veľkosť opustiť trh aj v náročnej situácii (napr. keď pre banku v procese likvidácie alebo riešenia krízovej situácie nie je k dispozícii kupujúci) bez použitia peňazí daňových poplatníkov, a zároveň aj bez ohrozenia finančnej stability. Ako som uviedol vo svojej odpovedi na otázku č. 37, dobrým príkladom by nám v tejto veci mohla byť Federálna spoločnosť USA pre poistenie vkladov (FDIC).

Pokiaľ ide o subjekty príliš veľké na to, aby zlyhali, podporujem činnosť FSB, ktorá pracuje na obmedzovaní pravdepodobnosti a dôsledkov zlyhaní systémovo významných finančných inštitúcií. Domnievam sa, že akumulácia dodatočných kapitálových rezerv a väčšej kapacity na absorpciu strát systémovo významných bánk je užitočným príspevkom k riešeniu tohto problému.

Zároveň si ale myslím, že by sa malo urobiť viac na ochranu diverzifikácie bankového systému a nakoľko je to možné, mali by sa hľadať spôsoby, ako znižovať riziko vymiznutia malých a stredných bánk, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v rámci eurozóny, kde sú MSP dôležitou zložkou reálnej ekonomiky a zamestnanosti.

Myslím si, že najväčším problémom európskeho bankového sektora z hľadiska dohľadu aj finančnej stability sú v súčasnosti banky s nízkou ziskovosťou. Žiaľ, na riešenie tohto problému neexistuje žiadny čarovný prútik. Jeho riešenie si vyžiada zmeny na viacerých frontoch.

Bude potrebné absorbovať nadmernú kapacitu. Na tento účel sú dôležitým nástrojom fúzie a akvizície; žiaľ, takýmto operáciám prekážajú rôzne faktory vrátane neúplnosti bankovej únie. Ambiciózny prístup k dobudovaniu bankovej únie a reálny pokrok v oblasti únie kapitálových trhov by preto bol dôležitým signálom pre verejnosť a trhy, že Európa dokáže zabezpečiť odolnejší, integrovanejší a celkovo kvalitnejší rámec na poskytovanie financií pre reálnu ekonomiku.

Je takisto potrebné, aby banky rozšírili svoje investície do digitalizácie s cieľom poskytovať širší súbor produktov, dosahovať udržateľné príjmy a udržať v strednodobom horizonte pod kontrolou pomer svojich nákladov a príjmov.

Kľúčová je aj kvalita správy a riadenia. Činnosť JMD naznačuje, že banky s dobrým spravovaním a zdravým riadením dosahujú v priemere vyššiu ziskovosť. Takisto ukazuje, že ziskové banky možno nájsť vo všetkých triedach obchodných modelov a vo väčšine krajín.  

 

42. Ako by bolo možné v bankovej únii účinnejšie riešiť pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a financovanie terorizmu? Ako by sa mali riziká súvisiace s praním špinavých peňazí zohľadňovať pri posudzovaní finančnej stability bánk zo strany ECB? Je potrebné centralizovať dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí (AML) v rámci jednej agentúry alebo mechanizmu EÚ?  

 

Nedávne prípady ukazujú, že zapojenie do prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu môže predstavovať pre banky veľké riziko a dokonca ohroziť ich životaschopnosť. Z toho dôvodu sa na európskej úrovni podnikli a podnikajú mnohé iniciatívy na zabezpečenie silnejšieho regulačného rámca, účinnejšieho dohľadu nad AML a lepšej koordinácie medzi orgánmi AML a orgánmi prudenciálneho dohľadu. Rada, Komisia, Parlament, EBA a JMD – ako aj vnútroštátne orgány – sa všetky zapájajú do dosahovania týchto dôležitých cieľov.

Pre ECB je ako pre orgán bankového dohľadu veľmi dôležité naďalej zlepšovať svoje možnosti posudzovať prudenciálne dôsledky pre inštitúcie v súvislosti s rizikom prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sú v skutočnosti jedným z hlavných rizikových faktorov identifikovaných medzi prioritami JMD na rok 2020 v oblasti dohľadu. V rôznych oblastiach prebiehajú činnosti zamerané na to, aby ECB mohla lepšie rozumieť tomuto riziku a identifikovať ho pri vykonávaní svojich činností dohľadu vrátane prípadov, keď vydáva oprávnenia inštitúciám alebo posudzuje navrhované akvizície kvalifikovaných účastí, ako aj pri priebežnom dohľade vrátane postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu. Je naozaj dôležité bližšie sa pozrieť na prepojenie medzi rizikom prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a riadením a vnútornou kontrolou inštitúcií, ich obchodnými modelmi a ziskovosťou, likviditou a operačným rizikom.

Ďalšou dôležitou oblasťou je výmena informácií a spolupráca s orgánmi AML/CFT: keďže dohľad nad AML nepatrí do pôsobnosti ECB, je veľmi dôležité, aby ECB (a príslušné vnútroštátne orgány) dostávali a poskytovali všetky relevantné informácie o rizikách prania špinavých peňazí/financovania terorizmu a o prípadoch nedodržania predpisov, ktoré vnútroštátne orgány zistili. Na uľahčenie a skvalitnenie výmeny informácií boli nedávno podpísané dohody o spolupráci medzi ECB a vnútroštátnymi orgánmi AML. Tento krok dôrazne vítam.

Do budúcnosti si myslím, že je potrebný centralizovanejší a homogénnejší európsky prístup k AML. Po prvé preto, lebo pranie špinavých peňazí je často cezhraničným javom, ktorého účinnosť závisí od najslabšieho prvku. Po druhé preto, lebo európsky prístup by zjednodušil a zefektívnil tento proces. 

Prvý krok sa podnikol v nedávnom balíku revízie ESA, v ktorom sa posilnila úloha EBA v oblasti AML/CFT. Od januára 2020 bude EBA zodpovedať za nové dôležité úlohy, ako sú: monitorovanie kvality vnútroštátneho dohľadu nad AML; poskytovanie podnetov na činnosti dohľadu, ak existujú podozrenia o zásadných porušeniach pravidiel AML; zhromažďovanie a centrálne uchovávanie informácií o zásadných nedostatkoch, ktoré môžu byť na účely AML dôležité pre prudenciálne orgány aj orgány AML; uľahčovanie spolupráce s orgánmi dohľadu v krajinách mimo EÚ v cezhraničných prípadoch prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. 

V súčasnosti sa rokuje o návrhoch na ďalší rozvoj rámca AML/CFT v EÚ; ktoré dôrazne podporujem. Medzi potrebné zlepšenia patria: i) vyšší stupeň harmonizácie nariadenia o AML: uvítal by som transformáciu častí piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí na priamo uplatniteľné a jednotné nariadenie; ii) konvergencia postupov dohľadu nad AML/CFT na normy vysokej kvality a iii) zriadenie nového európskeho orgánu zodpovedného za dohľad nad AML na úrovni EÚ.

Celkovo je posilnenie boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu veľmi dôležité pre zabezpečenie integrity európskeho bankovníctva a finančného trhu. Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu môžu mať veľmi nepriaznivý vplyv na bezpečnosť a zdravie inštitúcie, ako ukázali aj nedávne prípady. V tejto oblasti by sa mal dosiahnuť čo najrýchlejší pokrok.

 

43. Myslíte si, že členské štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, by mali spĺňať dodatočné podmienky, než sa stanú členmi eurozóny, a tým členmi bankovej únie, ako napríklad účinná kontrola rizík prania špinavých peňazí, preukázanie porovnateľne stabilných trhov s nehnuteľnosťami a účinná kontrola korupcie?

 

Pokrok všetkých krajín mimo eurozóny v plnení maastrichtských kritérií spolu s udržateľnosťou konvergencie pravidelne posudzuje ECB a Komisia v osobitných správach o konvergencii. V rámci maastrichtského procesu konvergencie sú pranie špinavých peňazí, korupcia a vývoj cien bývania už súčasťou dodatočnej požiadavky na integráciu trhu. Dôvodom je, že trestné činnosti, ako sú pranie špinavých peňazí a korupcia, môžu oslabovať rovnaké podmienky a následne narúšať potenciálny rast, a cenové bubliny v oblasti bývania zas môžu viesť k makroekonomickým nerovnováham a ohrozovať finančnú stabilitu.

V novembri 2014 JMD prevzal zodpovednosť za bankový dohľad v eurozóne. Prijatie eura odvtedy vyžaduje aj účasť na JMD. To nie je jednoduchá úloha a členské štáty, ktoré sa pripravujú na prijatie eura, sa v dôsledku toho pripájajú aj k bankovej únii prostredníctvom tzv. úzkej spolupráce medzi ECB a vnútroštátnym príslušným orgánom. To si môže vyžadovať osobitné reformné záväzky.

Pripojenie sa k bankovej únii si vyžaduje posúdenie zlučiteľnosti vnútroštátneho právneho rámca s cieľom zaručiť, že ECB bude môcť vykonávať svoje úlohy v oblasti dohľadu, ako aj komplexné posúdenie bánk, na ktoré má ECB dohliadať.

Navyše, otvorený dialóg medzi všetkými zainteresovanými stranami by mohol prispieť napríklad k odstráneniu ďalších potenciálnych prekážok účinného dohľadu a k riešeniu ďalších potenciálnych nedostatkov vnútroštátneho rámca, ktoré môžu súvisieť s prudenciálnym dohľadom, a to napríklad aj potenciálnych nedostatkov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.

 

44. Je hlbšia finančná integrácia vždy v súlade s cieľom finančnej stability? Domnievate sa, že potenciálne cezhraničné fúzie bánk zlepšujú situáciu v súvislosti so subjektmi príliš veľkými na to, aby zlyhali? Aké by mali byť ciele únie kapitálových trhov?

Dosiahnutie vyššej úrovne finančnej integrácie a efektívnejšie fungovanie európskeho finančného systému je z hľadiska úloh ECB veľmi relevantné. Po prvé, finančná integrácia je predpokladom pre bezproblémovú transmisiu menovej politiky ECB do celej eurozóny. Zároveň platí, že integrovanejšie bankové sektory s väčšiu prítomnosťou netuzemských inštitúcií zmenšujú riziká vo vzťahu medzi bankami a štátom. Po druhé, prispieva to k cieľu Eurosystému v oblasti riadneho platobného systému v eurozóne. Po tretie, vďaka finančnej integrácii sa efektívnejším prideľovaním zdrojov zvyšuje rastový potenciál hospodárstva eurozóny. A napokon, diverzifikácia rizika posilňuje odolnosť a stabilitu finančného systému.

Zároveň sme počas krízy videli, že na finančne vysoko integrovanom trhu sa riziko šíri veľmi rýchlo a prenášajú sa aj účinky slabých miest finančného systému. Tým sa potom zvyšuje pravdepodobnosť systémovej krízy.

Z krízy sme sa poučili, že tento problém je nevyhnutné kompenzovať návrhom primeraného rámca na finančnú reguláciu a účinný dohľad.

V tejto súvislosti je ústrednou iniciatívou na urýchlenie finančnej integrácie a rozvoja v Európe únia kapitálových trhov. Po jej účinnom zavedení únia kapitálových trhov výrazne prehĺbi finančnú integráciu a posilní hospodársku a menovú úniu. To následne pomôže ECB pri plnení jej úloh, keďže to umožní plynulejšiu a homogénnejšiu transmisiu menovej politiky. Únia kapitálových trhoch zároveň posilní odolnosť finančného systému jeho diverzifikáciou, obmedzením úlohy bánk a vytvorením väčšieho priestoru pre alternatívne zdroje financovania. Napokon, dobudovanie únie kapitálových trhov je nevyhnutnou podmienkou na zlepšenie deľby súkromného rizika a zvýšenie odolnosti hospodárstva eurozóny voči nepriaznivým realitným a finančným šokom.

Na dosiahnutie týchto cieľov je dôležité stanoviť si ambiciózny program únie kapitálových trhov. V tejto oblasti sa už uskutočnili určité kroky, je však potrebné urobiť viac. To zahŕňa skompletizovanie jednotného súboru pravidiel pre kapitálové trhy EÚ s posilnenou konvergenciou v oblasti dohľadu, ako aj zlepšenie právnych predpisov o daniach a platobnej neschopnosti vyriešením nedostatkov a zmenšením rozdielov medzi jednotlivými krajinami.

Ďalším európskym spôsobom, ako dosiahnuť vyššiu integráciu a väčšiu finančnú stabilitu, je banková únia. Pridelením dohľadu nad bankami a riešenia ich krízových situácii na európsku úroveň sa pripraví cesta pre skutočnú integráciu európskeho bankového trhu, ale zároveň sa uľahčí aj zvládnutie potenciálnej cezhraničnej bankovej krízy.  Navyše, banková únia povedie k zmenšeniu obáv v súvislosti s bankami príliš veľkými na to, aby zlyhali, a s bankami dominujúcimi na vnútroštátnom trhu. Do budúcnosti bude výzvou podpora efektívnosti prostredníctvom zlepšenia podmienok pre cezhraničné fúzie.

45. Pre niekoľko významných dlhopisov verejného a súkromného sektora v Európe sú charakteristické záporné výnosy. Má to nejaké dôsledky pre finančnú stabilitu? Ak áno, ako by sa mali riešiť?

Z dostupných dôkazov vyplýva, že prostredie nízkych úrokových sadzieb malo doposiaľ výrazne expanzívne účinky a že ak malo nejaký vplyv na priemerné zisky bánk v eurozóne, bol tento vplyv mierne pozitívny. Aj keď zmenšenie čistých úrokových marží určite viedlo k zmenšeniu niektorých príjmov, posilnenie ekonomickej činnosti na druhej strane viedlo k väčšiemu objemu úverov, väčšiemu zhodnoteniu aktív a k menšiemu riziku úverových operácií.

Vplyv na poisťovateľov a dôchodkové fondy mohol byť aj väčší, keďže v niektorých krajinách tieto subjekty v minulosti často predávali produkty životného poistenia a dávkovo definované systému so štedrými zárukami. V prostredí s nízkymi alebo zápornými úrokovými sadzbami môžu mať teraz ťažkosti s dosahovaním dostatočne vysokej návratnosti na to, aby si mohli plniť svoje záväzky. Okrem toho, keď sa trhové sadzby znižujú, čistá súčasná hodnota aktív aj pasív sa zvyšuje. Ale vo väčšine prípadov je čistý výsledok (pokles hodnoty aktív mínus pokles hodnoty pasív) záporný, lebo pasíva majú obyčajne dlhšiu splatnosť ako aktíva (ide o tzv. záporné časové rozpätie).

Pre sprostredkovateľov a investorov je zvyčajnou stratégiou v prípade nízkych úrokových sadzieb pokúšať sa o výnosy v oblasti rizikovejších alebo nelikvidných aktív. To je do istej miery vítaný a zamýšľaný výsledok akomodácie menovej politiky, keďže to pomáha zvoľniť finančné podmienky, najmä pre nefinančné spoločnosti. Tento trend však zároveň prispieva k hromadeniu ohrození finančnej stability a zraniteľností, ktoré sa v prípade potreby najlepšie rieši cieleným uplatňovaním makroprudenciálnych nástrojov, najmä v prípade nerovnováh na vnútroštátnej alebo odvetvovej úrovni. Do budúcnosti teda bude potrebné, aby ECB naďalej monitorovala vplyv tohto vývoja, keďže účinky znižovania úrokových sadzieb na záporné hodnoty – čo je vskutku netradičný nástroj v doteraz používanom portfóliu Rady guvernérov – sú obklopené neistotou.

 

46. Aký máte názor na súčasné politiky ECB v súvislosti s predchádzaním konfliktov záujmov v rámci ECB? Sú v tejto oblasti potrebné nejaké zmeny?

ECB už roky pravidelne reviduje a posilňuje svoje etické normy a pravidlá na všetkých úrovniach, t. j. na úrovni rozhodovacích orgánov (Rada guvernérov a Výkonná rada) aj na úrovni zamestnancov ECB. Rada guvernérov má takisto vymedzené spoločné pravidlá pre etický rámec Eurosystému a JMD. V tomto duchu ECB nedávno prijala jednotný kódex správania, ktorým sa stanovuje rovnaká úroveň etických noriem pre členov Rady guvernérov, Výkonnej rady a Rady pre dohľad.

Keď som bol členom Rady pre dohľad ECB a náhradníkom v Rade guvernérov, podpisoval som tento kódex správania. Následne bol na webovom sídle Talianskej centrálnej banky uverejnený môj kalendár s uvedením stretnutí konkrétne súvisiacich s mojou úlohou v orgánoch ECB na vysokej úrovni. Kalendáre obsahujú informácie o dátume, menách účastníkov/organizátorov, téme a mieste stretnutia či inej udalosti. Navyše, ako som uviedol v odpovedi na druhú otázku, som takisto viazaný kódexom správania Talianskej centrálnej banky (ako aj kódexom správania IVASS, talianskeho orgánu dohľadu nad poisťovníctvom) v otázkach, ako sú konflikty záujmov, dôvernosť, vonkajšie mandáty, politiky v oblasti prijímania darov a iných výhod a finančné investície v súlade so základnými hodnotami banky, ktorými sú nezávislosť, nestrannosť, poctivosť a diskrétnosť. Tieto kódexy správania som vždy považoval za mimoriadne dôležité; vysielali totiž jasný a viditeľný signál o integrite a nestrannosti, ktorým som sa riadil pri svojej činnosti a ktorým sa riadilo aj fungovanie celej inštitúcie, pre ktorú som pracoval.

Rámec zavedený v ECB sa zameriava na zabezpečenie toho, aby ECB, Eurosystém a JMD rešpektovali najvyšší štandard integrity. Podnety od Európskeho parlamentu, európskeho ombudsmana a ďalších príslušných zainteresovaných strán, ako je organizácia Transparency International, sa v tejto súvislosti vždy riadne posudzovali a zohľadňovali.

Etický rámec ECB sa priebežne prehodnocuje vo svetle najnovšieho vývoja a najlepších postupov. Pokiaľ ide osobitne o predchádzanie konfliktom záujmov, považujem súčasné pravidlá za primerané.

 

D. Fungovanie ECB a demokratická zodpovednosť a transparentnosť

 

47. Aký bude váš osobný prístup k sociálnemu dialógu v rámci ECB?

Podľa mojich skúseností je pre efektívne fungovanie akejkoľvek inštitúcie kľúčový otvorený a konštruktívny dialóg medzi zamestnancami a radou. Spokojní zamestnanci vytvárajú produktívne pracovisko, prijímajú kvalitné rozhodnutia a plnia ich. V Talianskej centrálnej banke sa neustále vedie dialóg s odborovými zväzmi o všetkých veciach súvisiacich s dobrými podmienkami zamestnancov.

Napríklad v oblasti pracovného času sa Talianska centrálna banka snaží nachádzať správnu rovnováhu medzi väčšou spokojnosťou zamestnancov a vyššou mierou organizačnej efektívnosti. Zamestnanci si môžu svoj pracovný čas v priebehu týždňa pružne rozdeliť rôznymi spôsobmi (pohyblivý pracovný čas vrátane obednej prestávky), pokiaľ je to zlučiteľné s ich pracovnými povinnosťami.

Pokiaľ viem, v posledných rokoch aj ECB podnikla dôležité opatrenia na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom svojich zamestnancov. Do ECB by som rád priniesol dôraz na prácu zameranú na ciele s tým, že spôsob ich dosiahnutia je vecou zamestnancov.

Budujúc na svojej doterajšej praxi by som rád prispel k vytvoreniu silnejšej kultúry delegovania a rovnakých príležitostí bez ohľadu na rod, štátnu príslušnosť a iné charakteristiky. Je takisto dôležité uvádzať do praxe výsledky pravidelných prieskumov medzi zamestnancami, prostredníctvom ktorých sa získavajú názory zamestnancov na to, ako zlepšiť pracovné prostredie.

 

48. Európsky parlament zohráva dôležitú úlohu z hľadiska zodpovednosti ECB. Aké závery by ste vyvodili z porovnania s inými jurisdikciami (napr. Kongres USA/Fed vs. Európsky parlament/ECB vs. parlament Spojeného kráľovstva/Bank of England)? Aké opatrenia a budúce reformy by podľa vás posilnili demokratickú zodpovednosť ECB voči Európskemu parlamentu?

Zodpovednosť je základným kameňom moderného centrálneho bankovníctva. Ak má centrálna banka účinne uplatňovať svoj mandát v oblasti cenovej stability, musí byť nezávislá. Z tejto nezávislosti však pramení aj povinnosť vysvetľovať a odôvodňovať svoje politické rozhodnutia občanom a ich voleným zástupcom. Zodpovednosť je teda základným predpokladom legitímnosti a účinnosti nezávislých centrálnych bánk pri uplatňovaní ich mandátu.

Porovnávať zodpovednosť centrálnych bánk v rozličných jurisdikciách je veľmi náročné vzhľadom na rozdiely v inštitucionálnych rámcoch, mandátoch centrálnych bánk, charakteristikách ich riadenia a právnych základoch. Z analýzy zodpovednosti centrálnych bánk de jure nevyplývajú veľké rozdiely, čo sa týka miery zodpovednosti ECB, Bank of England (BoE) a Fedu voči parlamentom. Postupy v oblasti zodpovednosti de facto a ich priebežný vývoj sú však inou otázkou.

Podobne ako Fed a BoE sa aj ECB zodpovedá Európskemu parlamentu prostredníctvom pravidelných štvrťročných verejných vypočutí v príslušnom výbore. Okrem toho sa na rozdiel od Fedu a BoE, v ktorých takéto vypočutie neprebieha, pravidelne postaví pred plénum aj prezident ECB na diskusiu o výročnej správe ECB. Pri mnohých príležitostiach si výbor ECON pozýva členov Výkonnej rady, aby sa vyjadrili ku konkrétnym témam; viceprezident predkladá výboru ECON výročnú správu ECB.

Interakcia medzi Európskym parlamentom a vedením ECB je intenzívna a s narastajúcou komplexnosťou európskeho a svetového finančného systému a objavovaním sa nových výziev v oblasti menovej a finančnej stability sa pravdepodobne bude časom ešte viac zintenzívňovať. V prípade svojho vymenovania do Výkonnej rady ECB sa budem veľmi rád zapájať do otvoreného a konštruktívneho dialógu s Európskym parlamentom.

Ako odpoveď na potrebu dôkladnejšej kontroly vytvorili ECB a Európsky parlament nové kanály zodpovednosti. ECB uverejňuje svoje odpovede na písomné otázky poslancov Európskeho parlamentu a svoje reakcie na uznesenia Európskeho parlamentu vo výročnej správe ECB.

ECB má zabezpečenú zodpovednosť aj v úlohe bankového orgánu dohľadu. Napríklad, predseda Rady pre dohľad pravidelne vystupuje pred Európskym parlamentom a výsledky zasadnutí Rady pre dohľad sa pravidelne postupujú výboru ECON.

Podobný trend sa v posledných rokoch objavil aj v Taliansku. Od začiatku krízy sa Talianska centrálna banka snažila intenzívnejšie a zodpovednejšie komunikovať s parlamentom; od roku 2014 do polovice roku 2019 sa členovia rady zúčastnili 38 vypočutí. Ďalšie výmeny sa uskutočnili na technickej úrovni medzi príslušnými zamestnancami s cieľom zabezpečiť napríklad dostupnosť relevantných údajov a analýz.

V záujme zlepšenia našej komunikácie s verejnosťou sme sa zapojili do rozsiahleho programu s cieľom osloviť všetky vrstvy spoločnosti. Osobne som sa zúčastnil stretnutí s ľuďmi v rôznych talianskych mestách, na ktorých sme vysvetľovali naše politiky a politiky Eurosystému. Vďaka tomu ľudia začali lepšie rozumieť týmto politikám a väčšmi im dôverovať.

 

49. Ako konkrétne si ECB v budúcnosti zabezpečí rodovo vyvážený užší zoznam na najvyššie pozície v ECB a čo urobí na celkové zlepšenie rodovej rozmanitosti v ECB vzhľadom na to, že v súčasnosti sú len dvaja z 25 členov Rady guvernérov ECB ženského pohlavia? Ako vy osobne plánujete zlepšiť vyvážené zastúpenie mužov a žien v rámci ECB? Kedy očakávate prvé výsledky vašich krokov v tomto ohľade?

Vyvážené zastúpenie mužov a žien by malo byť cieľom pre celú komunitu centrálnych bánk aj celú ekonomickú profesiu. V posledných mesiacoch boli na miesta predsedu a člena Výkonnej rady navrhnuté dve ženy – dúfajme, že to povzbudí národné centrálne banky, aby pri výbere svojich najvyšších predstaviteľov postupovali odvážnejšie.

Vzhľadom na východiskové podmienky si rodovo vyvážené zloženie vedenia ECB vyžaduje do budúcnosti konkrétne iniciatívy. V tomto smere vítam nedávnu iniciatívu ECB na zavedenie štipendia Ženy v ekonomike, lebo prispieva k budovaniu základne, ktorá je nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie vyváženejšieho zastúpenia mužov a žien. 

Treba si uvedomiť, že riešenie výziev v oblasti rodovej rovnosti je strednodobou záležitosťou a neexistujú žiadne skratky. Na zlepšenie rodovej rovnováhy je potrebné od začiatku podporovať kariérny rozvoj žien v centrálnom bankovníctve a celkovo v oblasti ekonomiky. To si vyžaduje nasadenie širokého spektra nástrojov, ako sú: vytýčenie cieľov; opatrenia na prispôsobenie prostredia centrálneho bankovníctva potrebám žien; lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom; poskytovanie pozitívnych príkladov.

Talianska centrálna banka začala s riešením rodových otázok už pred rokmi. Súčasná Rada dodala tomuto procesu nový impulz prijatím viacročného strategického plánu, stanovením cieľov a vytvorením pozícia manažéra pre rozmanitosť zodpovedného za podporu politík začlenenia a odborného rastu žien. Naše vnútorné politiky sa čoraz viac zameriavajú na zabezpečenie rodovej parity na všetkých úrovniach. Zavedenie širokého spektra inteligentných pracovných možností a dostupnosť starostlivosti o deti prispeli k zabezpečeniu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a to najmä pre ženy, aj keď nielen pre ne; zavedenie mentorských programov, rodovo vyvážené zloženie zlepšovacích skupín a zavedenie cieľov pre manažérske pozície prispeli k obmedzeniu skrytej diskriminácie. 

Výsledky týchto politík sú jasné: 30 % manažérskych pozícií v súčasnosti zastávajú ženy, pričom ešte pred niekoľkými rokmi to bolo o polovicu menej; sme na dobrej ceste k nášmu cieľu na úrovni 35 % do roka 2022 a plánujeme sa v tejto oblasti naďalej zlepšovať (v talianskom orgáne dohľadu nad poisťovníctvom, ktorému predsedám, je podiel žien na manažérskych pozíciách 50 %).

 

Uskutočnili sme podrobné analýzy rodových otázok. V roku 2012 sme sa podujali na široký výskumný projekt – ktorý sme následne uverejnili – zameraný na meranie rodových rozdielov v talianskom hospodárstve; skúmanie prínosov rozmanitosti na mikroúrovni (napr. v riadení spoločností, v niektorých aspektoch výkonnosti bánk) aj makroúrovni (napr. vplyv HDP na väčšiu účasť žien na trhu práce); identifikovanie prekážok rodovej parity v talianskom hospodárstve (napr. nerovnováha medzi pracovným a súkromným životom, skrytá diskriminácia, kultúrne faktory). Tento výskum významne prispel k talianskej diskusii o politických odpovediach.

Pokiaľ viem, ECB sa v posledných rokoch venuje rodovým otázkam a ja by som v tejto oblasti plne podporil ďalší rozvoj od rozširovania internej aj externej základne až po poskytovanie väčšieho množstva príležitostí pre ženy, aby mohli v centrálnej banke vykonávať viac citlivejších a zložitejších úloh: ECB by mala priťahovanie a rozvoj ženských talentov na všetkých úrovniach považovať za strategickú prioritu.

Napokon, ECB by takisto mala podporovať rozmanitosť myslenia vo všeobecnosti. Vo svete, ktorý je rozmanitý a vzájomne hlboko prepojený, výskum ukazuje, že rozmanité tímy a inkluzívne správanie umožňujú organizáciám dosahovať lepšiu výkonnosť. Rozmanité tímy vykazujú väčšiu odolnosť voči skupinovému mysleniu a ukázali sa ako lepšie, čo sa týka kvality rozhodovacích procesov.

 

50. Ako vidíte možné zlepšenia zodpovednosti ECB voči Európskemu dvoru audítorov z hľadiska jej prevádzkovej efektívnosti? Kde je podľa vás hranica pre mandát Dvora audítorov?

Európsky dvor audítorov vykonáva pre ECB veľmi dôležitú úlohu v súlade so zmluvami EÚ a najmä s článkom 27.2 štatútu ESCB a ECB. Nezávislé posudzovanie prevádzkovej efektívnosti riadenia ECB výrazne prispieva k plneniu mandátu ECB. Preto by ECB naďalej mala podporovať prácu Dvora audítorov, a to najmä poskytovaním neobmedzeného prístupu k všetkým dokumentom, ktoré potrebuje na plnenie svojich úloh.

Zároveň by si Dvor audítorov mal uvedomovať obmedzenia svojej pozície a rešpektovať výsady ECB pri prijímaní nezávislých rozhodnutí o svojich vlastných úlohách. 

 

51. Myslíte si, že by ECB mala interne uplatňovať štandardy novej smernice o ochrane osôb oznamujúcich porušenia práva Únie? Kedy očakávate, že ECB zavedie osobitné postupy na ochranu oznamovateľov nekalých praktík?  

Správne podmienky na oznamovanie nekalých praktík, t. j. primerané oznamovacie kanály a ochrana oznamovateľov, pomáhajú upevňovať integritu inštitúcie a dôveru voči nej. Preto by ECB ako verejná inštitúcia mala prikladať veľký význam primeranosti opatrení v tejto oblasti. Okrem toho, podmienky na oznamovanie nekalých praktík sú veľmi dôležité aj z hľadiska riadenia rizika a pracovnej kultúry. Prostredníctvom svojich usmernení o etickom rámci ECB požiadala aj národné centrálne banky Eurosystému a príslušné vnútroštátne orgány JMD, aby v súlade s príslušnými právnymi predpismi a nariadeniami prijali pravidlá a postupy týkajúce sa oznamovania nekalých praktík. 

V Talianskej centrálnej banke sme zostavili webovú stránku, na ktorej môžu zamestnanci a poradcovia sprostredkovateľov, na ktorých Talianska centrálna banka dohliada, ako aj iné osoby hlásiť porušenia predpisov a pochybenia manažmentu v súlade s niekoľkými jednoduchými pravidlami. Talianska centrálna banka zaručuje dôvernosť osobných údajov oznamovateľa, a to aj z dôvodu jeho ochrany pred potenciálnou odvetou. Podobný postup prostredníctvom iného kanála umožňuje zamestnancom a poradcom Talianskej centrálnej banky upozorňovať na nezrovnalosti a pochybenia zo strany ich spolupracovníkov alebo nadriadených.

Nová smernica o oznamovateľoch spolu s najlepšími postupmi, politikami a procesmi iných inštitúcií poskytujú ECB referenčné materiály, pomocou ktorých môže skvalitniť svoj vlastný rámec oznamovania nekalých praktík. Táto otázka je jednou z priorít Výkonnej rady ECB a ja to plne podporujem. 

52. Čo si myslíte o tom, že Rada v minulosti raz ignorovala stanovisko Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o menovanie člena Výkonnej rady ECB? Prijmete svoje menovanie za člena Výkonnej rady ECB, keby proti nemu Európsky parlament hlasoval?

 

Kontrola zo strany Európskeho parlamentu poskytuje základ pre zodpovednosť a zodpovednosť – spolu s nezávislosťou – majú zásadný význam pre účinnosť a legitímnosť ECB. Z týchto dôvodov sa teším na spoluprácu s poslancami EP vo výbore ECON. Stanovisku Európskeho parlamentu v rámci procesu vymenovania prisudzujem veľmi veľkú hodnotu a verím, že to položí základy úprimného a dôverného vzťahu do budúcich rokov.

Nie je však mojou úlohou vyjadrovať sa k príslušným úlohám a kompetenciám Rady a Parlamentu v právnom rámci EÚ na menovanie funkcionárov. Dôverujem, že tieto dve inštitúcie sa dokážu dohodnúť na najlepšej ceste vpred, ktorá bude v záujme Európskej únie. 

53. Myslíte si, že by bolo vhodné, aby ste sa vy alebo iní vysoko postavení pracovníci ECB zúčastňovali na zasadnutiach tzv. skupiny tridsiatich, ktorá je zložená zo zástupcov centrálnych bánk a vedúcich predstaviteľov finančného odvetvia, alebo na zasadnutiach podobných skupín alebo združení?  

Ako som poukázal v odpovedi na otázku č. 46, všetci členovia Výkonnej rady a zamestnanci dodržiavajú prísne normy transparentnosti, etiky a riadenia vymedzené ECB. Zároveň je dôležité, aby viedli pravidelnú a otvorenú komunikáciu so širokým spektrom zainteresovaných strán z verejného aj súkromného sektora. To im umožňuje získavať relevantné informácie o kľúčovom hospodárskom a finančnom vývoji.

Osobne nemám žiadne súkromné informácie o skupine tridsiatich. Podľa jej webového sídla patria medzi jej členov vysokí predstavitelia centrálnych bánk a vysoko uznávaní akademickí pracovníci a v súčasnosti medzi nimi nie je žiadny zástupca ECB. Táto otázka sa v minulosti v Parlamente už objavila. Do budúcnosti by som potreboval vedieť, aký postoj k tejto dôležitej otázke riadenia máte vy.

V jednotnom kódexe správania schválenom ECB v roku 2019 sa zaviedli osobitné pravidlá týkajúce sa vzťahov so záujmovými skupinami s cieľom predchádzať potenciálnym konfliktom záujmov a možnosti nedorozumení. Členovia Výkonnej rady musia pri interakcii so záujmovými skupinami predovšetkým pamätať na svoje záväzky nezávislosti a profesionálnej dôvernosti. Okrem toho, v hlavných zásadách vonkajšej komunikácie vymedzených ECB sa predpokladajú osobitné pravidlá interakcie so zástupcami súkromného sektora, akademickej obce, záujmových skupín, združení a občianskej spoločnosti.

Myslím si, že tento rámec slúži ECB dobre a poskytuje zdravú rovnováhu medzi hodnotami a povinnosťami inštitúcie a potrebou nadväzovať kontakty s partnermi zo súkromného sektora. Ak sa domnievate, že túto rovnováhu je potrebné nejako upraviť, uvítam vaše podnety.

 

54. ECB v minulosti uviedla iniciatívy ako AnaCredit a európska iniciatíva pre distribúciu dlhu (EDDI), ktoré úplne nespadali do mandátu ECB. Ako vidíte úlohu ECB v takýchto iniciatívach a kde je podľa vás čiara, za ktorú by sa už zasahovalo do výsad zákonodarcu?

Zmluva a štatút ESCB prisudzujú ECB a Eurosystému jasný mandát v oblasti infraštruktúr finančných trhov. Okrem toho, ECB má kľúčový záujem na získavaní všetkých potrebných údajov na podporu čo najlepšieho plnenia svojich úloh, ako sa uvádza aj v zmluve. V tejto súvislosti sa v článku 5 štatútu ESCB a ECB požaduje, aby ECB – v spolupráci s národnými centrálnymi bankami – zhromažďovala všetky štatistické údaje, ktoré potrebuje na riadne plnenie týchto úloh. Zákonný mandát ECB aj osobitné požiadavky štatútu teda poskytujú priestor pre možnosť, že ECB sa v konkrétnych oblastiach, ako sú úverové štatistiky alebo platobné systémy, podujme na regulačné iniciatívy.

Na vykonávanie svojich úloh musia mať centrálne banky Eurosystému prístup k vysokokvalitným údajom o hospodárstve a finančných trhoch eurozóny. Súhrnné údaje však niekedy neposkytujú presný opis daného vývoja, keďže sa v nich uvádza len priemer heterogénnych údajov, ktoré však môžu mať výpovednú hodnotu, môžu sa týkať jednotlivých krajín či odvetví a môžu poukazovať na trendy na úrovni firiem. Z toho dôvodu môže byť súhrnný obraz niekedy zavádzajúci a poskytovať nesprávne informácie pre rozhodovací proces. Tento aspekt sa ešte viac prejavil po vypuknutí svetovej krízy, pri ktorej sa ukázalo, že v hospodárskych a menových analýzach Eurosystému môžu byť mimoriadne užitočné podrobnejšie údaje, a to aj pre tvorbu menovej politiky, aj pre potreby dohľadu.

Iniciatíva AnaCredit zahŕňa spracovanie vysoko podrobných údajov o úveroch a poskytuje tak užitočný prehľad o komplexnosti a vzájomnej prepojenosti hospodárstiev a finančných trhov eurozóny. Vďaka tomu môžu v budúcnosti viesť k lepšie informovaným a účinnejším politickým rozhodnutiam.

Pri týchto štatistických iniciatívach je potrebné plne zohľadňovať právne predpisy EÚ aj zaťaženie spravodajských jednotiek. Pokiaľ ide o prvý aspekt, je potrebná úzka a sústavná spolupráca medzi ECB a Eurostatom. Táto spolupráca doposiaľ uľahčovala efektívne rozdelenie práce medzi tieto dve inštitúcie, takže nedochádzalo k neefektívnosti, duplicite ani absencii údajov. Pokiaľ ide o druhý aspekt, myslím si, že ECB by mala naďalej uplatňovať svoj osvedčený postup a viesť o svojich nariadeniach týkajúcich sa európskych štatistík verejné konzultácie, na ktorých budú mať občania, účastníci trhu a iné zainteresované strany možnosť vyjadriť svoj názor.

Napokon, ako som už uviedol v predchádzajúcej odpovedi, ECB a Eurosystém majú na základe zmluvy takisto jasný mandát vo vzťahu k platobným systémom. To vytvára priestor na podniknutie regulačných iniciatív v oblasti platobných systémov, ako aj na pôsobenie s cieľom urýchľovať zmeny. Jedným z cieľov je ďalší rozvoj harmonizovaných noriem, pravidiel a procesov. Z toho dôvodu ECB v súčasnosti skúma – prostredníctvom projektu EDDI (európska iniciatív pre distribúciu dlhu) – možnosť podpory harmonizovaného vydávania a distribúcie eurových dlhových nástrojov v EÚ. ECB 22. mája 2019 otvorila trhovú konzultáciu, na ktorú pozvala sprostredkovateľov a ďalšie zainteresované strany, aby poskytli pripomienky k tomuto projektu a najmä k úlohe, ktorú by v ňom Eurosystém mal zohrávať. Pri rozhodovaní ECB o svojich ďalších krokoch je veľmi dôležité, aby ECB – v súlade so svojím mandátom – náležite zohľadnila pripomienky z trhovej konzultácie s cieľom posúdiť, či – a do akej miery – by projekt zodpovedal záujmom súkromného sektora.

 

 

POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov	Vymenovanie člena Výkonnej rady Európskej centrálnej banky
Referenčné čísla	12451/2019 – C9-0149/2019 – 2019/0817(NLE)
Dátum predloženia / žiadosť o udelenie súhlasu	17.10.2019
Gestorský výbor  Dátum oznámenia na schôdzi	ECON 24.10.2019
Spravodajkyňa  Dátum vymenovania	Irene Tinagli 16.10.2019
Prerokovanie vo výbore	3.12.2019
Dátum prijatia	3.12.2019
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	51 5 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gunnar Beck, Marek Belka, Stefan Berger, Gilles Boyer, Cristian-Silviu Buşoi, Derk Jan Eppink, Engin Eroglu, Markus Ferber, Jonás Fernández, Raffaele Fitto, Frances Fitzgerald, Luis Garicano, Valentino Grant, José Gusmão, Danuta Maria Hübner, Stasys Jakeliūnas, Othmar Karas, Billy Kelleher, Ondřej Kovařík, Philippe Lamberts, Aušra Maldeikienė, Jörg Meuthen, Csaba Molnár, Luděk Niedermayer, Dimitrios Papadimoulis, Piernicola Pedicini, Lídia Pereira, Jake Pugh, Evelyn Regner, Antonio Maria Rinaldi, Robert Rowland, Martin Schirdewan, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Irene Tinagli, Inese Vaidere, Johan Van Overtveldt, Stéphanie Yon-Courtin, Marco Zanni
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Carmen Avram, Gabriele Bischoff, Damien Carême, Fabio Massimo Castaldo, Richard Corbett, Eugen Jurzyca, Pedro Marques, Fulvio Martusciello, Ville Niinistö, Stéphane Séjourné, Monica Semedo, Antonio Tajani, Julie Ward
Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní	Rosa D’Amato, Anna Deparnay-Grunenberg, Agnès Evren, Dino Giarrusso, Enikő Győri
Dátum predloženia	9.12.2019

 

 

• [1] Ú. v. EÚ C ... (Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.)
• [2] Prijaté texty, P8_TA(2019)0211.
• [3] Systém TIPS (Target Instant Payment Settlement) umožňuje poskytovateľom platieb ponúkať v rámci eurozóny non-stop prevody finančných prostriedkov v reálnom čase. Systémy Target2 a Target2-Securities riadi Talianska centrálna banka spoločne s Bundesbank, Francúzskou centrálnou bankou a Španielskou centrálnou bankou.
• [4] Súčasťou Talianskej centrálnej banky je aj talianska finančná spravodajská jednotka.