Postup : 2019/0107(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0006/2020

Predkladané texty :

A9-0006/2020

Rozpravy :

Hlasovanie :

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0066

<Date>{24/01/2020}24.1.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0006/2020</NoDocSe>
PDF 222kWORD 67k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>     <RefProcLect>***I</RefProcLect>

<Titre>o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Nemecko splnomocňuje na zmenu jeho dvojstrannej dohody o cestnej doprave so Švajčiarskom s cieľom povoliť kabotážnu prepravu počas prevádzkovania medzinárodnej cestnej osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v pohraničných regiónoch medzi týmito dvoma krajinami</Titre>

<DocRef>(COM(2019)0221 – C9-0001/2019 – 2019/0107(COD))</DocRef>


<Commission>{TRAN}Výbor pre dopravu a cestovný ruch</Commission>

Spravodajca: <Depute>Markus Ferber</Depute>

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Nemecko splnomocňuje na zmenu jeho dvojstrannej dohody o cestnej doprave so Švajčiarskom s cieľom povoliť kabotážnu prepravu počas prevádzkovania medzinárodnej cestnej osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v pohraničných regiónoch medzi týmito dvoma krajinami

(COM(2019)0221 – C9-0001/2019 – 2019/0107(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

 so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2019)0221),

 so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 2 ods. 1 a článok 91 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C9-0001/2019),

 so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

 so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhnutému právnemu základu,

 so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. septembra 2019[1],

 po porade s Výborom regiónov,

 so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A9-0006/2020),

1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

 


 

<RepeatBlock-Amend>

<Amend>Pozmeňujúci návrh  <NumAm>1</NumAm>

<DocAmend>Návrh rozhodnutia</DocAmend>

<Article>Citácia 1</Article>

 

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 2 ods. 1 a článok 91,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91,

</Amend>

</RepeatBlock-Amend>


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Návrh tohto rozhodnutia je reakciou na žiadosť Nemecka, aby bolo v súlade s článkom 2 ods. 1 ZFEÚ splnomocnené na zmenu svojej dvojstrannej dohody o cestnej doprave so Švajčiarskom z roku 1953 s cieľom povoliť kabotážnu prepravu počas prevádzkovania osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v pohraničných regiónoch medzi týmito dvoma krajinami. V júni 2018 Švajčiarsko na zasadnutí Výboru pre vnútrozemskú dopravu EÚ a Švajčiarska informovalo Komisiu, že má takisto záujem o uzatvorenie takejto dohody.

 

Navrhovaná kabotážna preprava v rámci Únie vykonávaná dopravcami z tretích krajín, ktorí nie sú držiteľmi licencie Spoločenstva, ovplyvňuje fungovanie vnútorného trhu autokarovej a autobusovej dopravy stanoveného nariadením (ES) č. 1073/2009. Zároveň má vplyv aj na Dohodu o pozemnej doprave medzi EÚ a Švajčiarskom, v rámci ktorej sa kabotážna preprava nepovoľuje, s výnimkou prípadov už existujúcich práv stanovených v dvojstranných dohodách medzi členskými štátmi a Švajčiarskom v čase uzavretia uvedenej dohody (právo na kabotáž však nebolo stanovené ani v jednej z dohôd). Jedinou krajinou, ktorá uplatňuje dohodu umožňujúcu kabotáž so Švajčiarskom, je v súčasnosti Francúzsko (dvojstranná dohoda bola zmenená v roku 2007).

 

Záväzky, ktoré má v úmysle prijať Nemecko, patria do výlučnej právomoci Únie. V súlade s článkom 2 ods. 1 ZFEÚ však Únia môže splnomocniť členské štáty, aby konali v oblastiach, v ktorých má výlučnú právomoc. Takéto splnomocnenie musí zákonodarca Únie udeliť v súlade s legislatívnym postupom uvedeným v článku 91 ZFEÚ.

 

Spravodajca poznamenáva, že podľa návrhu Komisie sa na udelenie povolenia vzťahuje podmienka, aby medzi dopravcami so sídlom v Únii nedochádzalo k diskriminácii a nenarušila sa hospodárska súťaž. Zároveň je jasne obmedzený geografický rozsah kabotážnej prepravy, keďže takáto preprava by bola povolená počas prevádzkovania autokarovej a autobusovej dopravy medzi Nemeckom a Švajčiarskom len v pohraničných regiónoch Nemecka uvedených v texte navrhovaného rozhodnutia, t. j. v okresoch Freiburg a Tübingen v Bádensku-Württembersku a v okrese Švábsko v Bavorsku.

 

Spravodajca navrhuje podporiť návrh Komisie, pretože by sa tým zlepšili prepojenia verejnej dopravy medzi týmito dvoma krajinami, cestovanie autobusom a autokarom by bolo prístupnejšie a atraktívnejšie a pre ľudí, ktorí žijú a pracujú na oboch stranách hranice, by poskytovalo väčšiu možnosť výberu.


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVNE VECI K PRÁVNEMU ZÁKLADU

 

Karima Delli

predsedníčka

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

BRUSEL

Vec: <Titre>Stanovisko k právnemu základu návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Nemecko splnomocňuje na zmenu jeho dvojstrannej dohody o cestnej doprave so Švajčiarskom s cieľom povoliť kabotážnu prepravu počas prevádzkovania medzinárodnej cestnej osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v pohraničných regiónoch medzi týmito dvoma krajinami</Titre> <DocRef>(COM(2019)0221 – C9-0001/2019 – 2019/0107(COD))</DocRef>

Vážená pani predsedníčka,

v súlade s článkom 40 ods. 2 rokovacieho poriadku požiadal váš výbor listom z 13. novembra 2019[2] o stanovisko Výboru pre právne veci o vhodnosti právneho základu návrhu rozhodnutia Komisie, ktorým sa Nemecko splnomocňuje na zmenu jeho dvojstrannej dohody o cestnej doprave so Švajčiarskom s cieľom povoliť kabotážnu prepravu počas prevádzkovania medzinárodnej cestnej osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v pohraničných regiónoch medzi týmito dvoma krajinami[3].

Výbor preskúmal uvedenú otázku na svojej schôdzi 9. januára 2020.

 

I – Kontext

Komisia použila ako právny základ návrhu článok 2 ods. 1 a článok 91 ZFEÚ. Rada vo svojom všeobecnom prístupe zmenila právne základy tým, že vypustila odkaz na článok 2 ods. 1 ZFEÚ.

 

II – Príslušné články zmlúv

Príslušné ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) znejú:

Článok 2

1. Ak zmluvy prenesú na Úniu výlučnú právomoc v určitej oblasti, len Únia môže vykonávať legislatívnu činnosť a prijímať právne záväzné akty, pričom členské štáty tak môžu urobiť len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia alebo na vykonanie aktov Únie.

(...)

Článok 3

(...)

2. Únia má tiež výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, ak je jej uzavretie ustanovené v legislatívnom akte Únie alebo ak je jej uzavretie potrebné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju vnútornú právomoc, alebo ak môžu byť uzavretím zmlúv dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti.

Článok 91

(pôvodný článok 71 ZES)

 

1. Za účelom vykonania článku 90 a berúc do úvahy špecifické črty dopravy Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov stanovia:

a) spoločné pravidlá platné pre medzinárodnú dopravu do členského štátu alebo z členského štátu, alebo pri prechode cez územie jedného alebo viacerých členských štátov;

b) podmienky, za ktorých môže prepravca, ktorý nemá sídlo na území členského štátu, v tomto členskom štáte uskutočňovať dopravu;

c) opatrenia na zlepšenie bezpečnosti dopravy;

d) ďalšie potrebné ustanovenia.

2. Pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 sa zohľadnia prípady, v ktorých by uplatňovanie mohlo závažne ovplyvniť životnú úroveň a úroveň zamestnanosti v určitých regiónoch a prevádzku dopravných zariadení.

III – Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie o výbere právneho základu

Súdny dvor tradične považuje otázku vhodného právneho základu za otázku ústavného významu, ktorá zaručuje dodržiavanie zásady prenesených právomocí (článok 5 Zmluvy o EÚ) a určuje charakter a rozsah právomoci Únie[4].

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa musí výber právneho základu pre opatrenie Únie zakladať na objektívnych, súdne preskúmateľných prvkoch, medzi ktoré patrí najmä cieľ a obsah opatrenia[5].

Voľba nesprávneho právneho základu môže byť preto dôvodom na zrušenie príslušného aktu. Želanie inštitúcie aktívnejšie sa zúčastňovať na prijatí daného opatrenia, ako aj okolnosti, za ktorých bolo akt prijatý, sú v tejto súvislosti nepodstatné rovnako ako doterajšia práca na iných aspektoch v rámci rozsahu pôsobnosti daného opatrenia z hľadiska určenia správneho právneho základu[6].

Ak preskúmanie dotknutého aktu preukáže, že sleduje dvojaký cieľ alebo obsahuje dve zložky, a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno označiť za hlavný cieľ alebo hlavnú zložku, zatiaľ čo druhá je iba doplňujúcim cieľom alebo doplňujúcou zložkou, musí byť akt založený na jedinom právnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje tento hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka[7].

Ak má však opatrenie niekoľko súbežných cieľov alebo zložiek, ktoré sú neoddeliteľne prepojené bez toho, aby bol niektorý z nich druhotný a nepriamy vo vzťahu k ostatným, takéto opatrenie bude musieť vychádzať z rôznych zodpovedajúcich právnych základov[8], za predpokladu, že postupy stanovené pre jednotlivé právne základy nie sú nezlučiteľné s právom Európskeho parlamentu a nenarúšajú ho[9].

IV – Cieľ a obsah navrhnutého opatrenia

Podľa Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o železničnej a cestnej preprave tovaru a osôb (ďalej len „dohoda EÚ“)[10] sa kabotáž vo forme prepravy cestujúcich autobusom nepovoľuje.

Nemecko požiadalo Úniu o splnomocnenie na vykonanie zmeny dvojstrannej dohody so Švajčiarskom s cieľom povoliť takúto kabotáž v pohraničných regiónoch týchto krajín.

Návrh v podstate pozostáva z jediného ustanovenia, podľa ktorého sa Nemecko splnomocňuje vykonať zmenu dohody so Švajčiarskom s cieľom povoliť kabotážnu prepravu v pohraničných regiónoch Nemecka a Švajčiarska počas prevádzkovania autokarovej a autobusovej dopravy medzi týmito dvoma krajinami, za predpokladu, že to medzi dopravcami usadenými v Únii nespôsobí diskrimináciu a nenaruší sa hospodárska súťaž.

V – Analýza a určenie vhodného právneho základu

Pokiaľ ide o výber právneho základu, v dôvodovej správe Komisie sa uvádza:

„V článku 3 ods. 2 [ZFEÚ] sa stanovuje, že „Únia má tiež výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, ak je jej uzavretie ustanovené v legislatívnom akte Únie alebo ak je jej uzavretie potrebné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju vnútornú právomoc, alebo ak môžu byť uzavretím zmlúv dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti“.

Podľa nariadenia (ES) č. 1073/2009 sa kabotážna preprava v rámci Únie môže za určitých podmienok vykonávať výlučne dopravcami, ktorí sú držiteľmi licencie Spoločenstva. Medzinárodné záväzky, ktoré umožňujú iným dopravcom, najmä dopravcom z tretích krajín, vykonávať takúto kabotážnu prepravu, majú vplyv na uvedené nariadenie v zmysle článku 3 ods. 2 ZFEÚ.

Okrem toho majú takéto medzinárodné záväzky vplyv aj na dohodu EÚ, najmä na jej článok 20. Nie sú povolené podľa odseku 1 uvedeného článku s výnimkou prípadov uvedených v jeho odseku 2. 

Záväzky, ako napr. tie, ktoré má v úmysle prijať Nemecko, preto patria do výlučnej právomoci Únie. V súlade s článkom 2 ods. 1 ZFEÚ však Únia môže splnomocniť členské štáty, aby konali v oblastiach, v ktorých má výlučnú právomoc.

Cieľom tohto návrhu je splnomocniť Nemecko na zmenu jeho existujúcej dvojstrannej dohody o cestnej doprave so Švajčiarskom s cieľom povoliť kabotážnu prepravu počas prevádzkovania medzinárodnej cestnej osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v príslušných pohraničných regiónoch týchto dvoch krajín.“ [11]

Z tohto dôvodu Komisia dospela k záveru, že „právnym základom tohto návrhu je článok 2 ods. 1 ZFEÚ a článok 91 ZFEÚ[12].

a) Vhodnosť článku 91 ZFEÚ

V článku 91 sa stanovujú právne základy v oblasti dopravnej politiky pre železničnú, cestnú a vnútrozemskú vodnú dopravu. Vzhľadom na cieľ a obsah návrhu je zrejmé, že návrh súvisí s fungovaním vnútorného trhu v odvetví dopravy. Článok 91 ZFEÚ sa teda javí ako vhodný právny základ pre tento návrh.

b) Nie je možné doplniť článok 2 ods. 1 ZFEÚ ako právny základ

Článok 2 ods. 1 ZFEÚ však nie je právnym základom. Toto ustanovenie totiž inštitúciám neudeľuje právomoc prijať akt Únie. Preto ho nemožno použiť ako právny základ.

V záujme úplnosti treba dodať, že v odôvodnení 5 návrhov sa správne pripomína, že „[medzinárodné záväzky, ktoré umožňujú dopravcom z tretích krajín, ktorí nie sú držiteľmi takejto licencie, vykonávať kabotážnu prepravu] patria do výlučnej vonkajšej právomoci Únie. Členské štáty môžu vyrokovať takéto záväzky alebo k nim pristúpiť len vtedy, ak ich na to splnomocní Únia v súlade s článkom 2 ods. 1 ZFEÚ“.

V tomto prípade sa takéto splnomocnenie udeľuje legislatívnym aktom prijatým riadnym legislatívnym postupom v súlade s článkom 91 ZFEÚ.

VI – Záver a odporúčanie

Výbor pre právne veci na svojej schôdzi 9. januára 2020 rozhodol 21 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 1 poslanec sa zdržal hlasovania[13], odporučiť Výboru pre dopravu a cestovný ruch, aby si zachoval článok 91 ako jediný právny základ navrhovaného rozhodnutia.

S úctou

 

 

 

Lucy Nethsingha

 

 

 


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Nemecko splnomocňuje na zmenu jeho dvojstrannej dohody o cestnej doprave so Švajčiarskom s cieľom povoliť kabotážnu prepravu počas prevádzkovania medzinárodnej cestnej osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v pohraničných regiónoch medzi týmito dvoma krajinami

Referenčné čísla

COM(2019)0221 – C9-0001/2019 – 2019/0107(COD)

Dátum predloženia v EP

13.5.2019

 

 

 

Gestorský výbor

 dátum oznámenia na schôdzi

TRAN

15.7.2019

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

 dátum oznámenia na schôdzi

EMPL

15.7.2019

 

 

 

Bez predloženia stanoviska

 dátum rozhodnutia

EMPL

24.7.2019

 

 

 

Spravodajcovia

 dátum menovania

Markus Ferber

26.8.2019

 

 

 

Námietky voči právnemu základu

 dátum stanoviska JURI

JURI

9.1.2020

 

 

 

Dátum prijatia

21.1.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

47

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Scott Ainslie, Izaskun Bilbao Barandica, David Bull, Marco Campomenosi, Ciarán Cuffe, Johan Danielsson, Andor Deli, Anna Deparnay-Grunenberg, Ismail Ertug, Gheorghe Falcă, Giuseppe Ferrandino, Søren Gade, Isabel García Muñoz, Jens Gieseke, Kateřina Konečná, Elena Kountoura, Julie Lechanteux, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Benoît Lutgen, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Tilly Metz, Cláudia Monteiro de Aguiar, June Alison Mummery, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Philippe Olivier, Dominique Riquet, Vera Tax, Barbara Thaler, Petar Vitanov, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Lucia Vuolo, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clotilde Armand, Leila Chaibi, Angel Dzhambazki, Markus Ferber, Maria Grapini, Pierre Karleskind, Andrey Novakov, Catherine Rowett, Henna Virkkunen

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Tiziana Beghin, Elena Lizzi, Juozas Olekas, Tsvetelina Penkova

Dátum predloženia

24.1.2020

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

47

+

ECR

Angel Dzhambazki, Peter Lundgren, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

GUE/NGL

Leila Chaibi, Kateřina Konečná, Elena Kountoura

ID

Marco Campomenosi, Julie Lechanteux, Elena Lizzi, Philippe Olivier, Lucia Vuolo

NI

Tiziana Beghin

PPE

Andor Deli, Gheorghe Falcă, Markus Ferber, Jens Gieseke, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Benoît Lutgen, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Andrey Novakov, Barbara Thaler, Henna Virkkunen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

RENEW

Clotilde Armand, Izaskun Bilbao Barandica, Søren Gade, Pierre Karleskind, Caroline Nagtegaal, Jan-Christoph Oetjen, Dominique Riquet

S&D

Johan Danielsson, Ismail Ertug, Giuseppe Ferrandino, Isabel García Muñoz, Maria Grapini, Bogusław Liberadzki, Juozas Olekas, Tsvetelina Penkova, Vera Tax, Petar Vitanov

VERTS/ALE

Scott Ainslie, Ciarán Cuffe, Anna Deparnay-Grunenberg, Tilly Metz, Catherine Rowett

 

0

-

 

 

 

2

0

NI

David Bull, June Alison Mummery

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

[1] Ú. v. EÚ C 14, 15.1.2020, s. 118.

[2] D 315855/stanovisko výboru JURI k právnemu základu podľa článku 40 rokovacieho poriadku.

[3] Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Nemecko splnomocňuje na zmenu jeho dvojstrannej dohody o cestnej doprave so Švajčiarskom s cieľom povoliť kabotážnu prepravu počas prevádzkovania medzinárodnej cestnej osobnej autokarovej a autobusovej dopravy v pohraničných regiónoch medzi týmito dvoma krajinami [2019/0107(COD)].

[4] Stanovisko 2/00, ECLI:EU:C:2001:664, bod 5.

[5] Pozri vec C-411/06 Komisia/Parlament a Rada, 8. september 2009, EU:C:2009:518, bod 45.

[6] Rozsudok vo veci Komisia/Rada, C-269/97, ECLI:EU:C:2000:183, bod 44.

[7] Rozsudok vo veci Komisia/Rada, C-137/12, EU:C:2013:675, bod 53; C-411/06 EU:C:2009:518, bod 46 a tam citovaná judikatúra; Parlament/Rada, C 490/10, EU:C:2012:525, bod 45; Parlament/Rada, C 155/07, EU:C:2008:605, bod 34.

[8] Vec C-211/01 Komisia/Rada, ECLI:EU:C:2003:452, bod 40; vec C-178/03 Komisia/Európsky parlament a Rada, ECLI:EU:C:2006:4, body 43 – 56.

[9] Vec C-300/89 Komisia/Rada, (vo veci „oxid titaničitý“), ECLI:EU:C:1991:244, body 17 – 25; vec C-268/94 Portugalsko/Rada, ECLI:EU:C:1996:461.

[10] Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o železničnej a cestnej preprave tovaru a osôb (Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 91.).

[11] Pozri stranu 2 dôvodovej správy.

[12] Pozri stranu 3 dôvodovej správy.

[13] Na záverečnom hlasovaní boli prítomní: Lucy Nethsingha (predsedníčka), Marion Walsmann (podpredsedníčka), Ibán García Del Blanco (podpredseda), Raffaele Stancanelli (podpredseda), Franco Roberti (spravodajca výboru požiadaného o stanovisko), Gunnar Beck, Patrick Breyer, Geoffroy Didier, Angel Dzhambazki, Evelyne Gebhardt, Esteban Gonzáles Pons, Jackie Jones, Mislav Kolakušić, Gilles Lebreton, Karen Melchior, Sabrina Pignedoli, Jiří Pospíšil, Liesje Schreinemacher, Marie Toussaint, Edina Tóth (za Józsefa Szájera v súlade s článkom 209 ods. 7 rokovacieho poriadku), Bettina Vollath a Axel Voss.

Posledná úprava: 10. februára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia