Postup : 2019/2129(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A9-0016/2020

Predkladané texty :

A9-0016/2020

Rozpravy :

PV 11/02/2020 - 8
CRE 11/02/2020 - 8

Hlasovanie :

PV 12/02/2020 - 11.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P9_TA(2020)0034

<Date>{28/01/2020}28.1.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0016/2020</NoDocSe>
PDF 198kWORD 59k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2018</Titre>

<DocRef>(2019/2129(INI))</DocRef>


<Commission>{ECON}Výbor pre hospodárske a menové veci</Commission>

Spravodajca: <Depute>Costas Mavrides</Depute>

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V  GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2018

(2019/2129(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2018,

 so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, najmä na jeho článok 15,

 so zreteľom na článok 127 ods. 1 a 2 a články 130 a 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

 so zreteľom na vypočutie kandidátky na prezidentku Európskej centrálnej banky Christiny Lagardovej zo 4. septembra 2019,

 so zreteľom na menový dialóg Maria Draghiho ako prezidenta Európskej centrálnej banky s Európskym parlamentom z 23. septembra 2019,

  so zreteľom na správu pracovnej skupiny G7 venovanej otázke stablecoinov z 18. októbra 2019 s názvom Skúmanie vplyvu globálnych stablecoinov,

 so zreteľom na spätnú väzbu ECB v súvislosti s príspevkom, ktorý poskytol Európsky parlament v rámci svojho uznesenia o výročnej správe ECB za rok 2017,

 so zreteľom na záverečnú správu expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie z 31. januára 2018 s názvom Financovanie udržateľného európskeho hospodárstva,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 29. mája 2018 o udržateľných financiách[1] a svoje legislatívne uznesenie z 28. marca 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca pre zjednodušenie udržateľných investícií[2],

 so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala OSN, a na ciele udržateľného rozvoja,

 so zreteľom na Parížsku dohodu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

 so zreteľom na článok 142 ods. 1 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A9-0016/2020),

A. keďže podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2019 najnovšie údaje z roku 2019 odzrkadľujú spomalenie rastu HDP v eurozóne v porovnaní s rokom 2018, konkrétne z 1,9 % v roku 2018 na 1,1 % v roku 2019, a v EÚ27 z 2,1 % v roku 2018 na 1,4 % v roku 2019, a to v dôsledku nedávneho nárastu obchodného napätia, súvisiacej neistoty a brexitu;

B. keďže podľa údajov Eurostatu bola miera nezamestnanosti v EÚ v auguste 2019 na úrovni 6,2 % a v eurozóne 7,4 %, čo sú najnižšie hodnoty od júla 2008; keďže miera nezamestnanosti je v rámci Európskej úrovne naďalej nerovnomerná; keďže vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je v porovnaní s priemerom viac než dvojnásobná, predstavuje aj naďalej vážny problém v EÚ, ktorý treba riešiť; keďže mimoriadne regionálne nerovnosti v oblasti nezamestnanosti pretrvávajú v rámci členských štátov, ako aj medzi nimi;

C. keďže podľa makroekonomických prognóz odborníkov eurosystému zo septembra 2019 ročná miera inflácie v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien (HICP) v eurozóne má dosiahnuť v rokoch 2019, 2020 a 2021 úroveň 1,2 %, 1,0 %, resp. 1,5 %, čiže nedosiahne úroveň 2 %; keďže výhľad inflácie vykazuje v rámci eurozóny významný rozptyl;

D. keďže koncom roka 2018 objem súvahy eurosystému dosiahol historicky najvyššiu hodnotu 4,7 bilióna EUR, čo je viac než 40 % HDP eurozóny a v porovnaní s koncom roka 2017 predstavuje nárast o 4,25 % (0,2 bilióna EUR);

E. keďže v roku 2018 dosiahol čistý zisk ECB 1,575 miliardy EUR v porovnaní s 1,275 miliardy EUR v roku 2017; keďže toto zvýšenie možno pripísať najmä zvýšeniu čistého príjmu z úrokov v portfóliu USD a v portfóliu programu nákupu aktív (APP);

F. keďže významnejšia úloha eura a jeho rozšírenejšie používanie ako rezervnej meny by zvýšili schopnosť EÚ nezávisle stanovovať svoj politický postoj voči iným globálnym veľmociam a predstavujú kľúčový prvok ochrany európskej hospodárskej suverenity;

G. keďže v záujme posilnenia globálnej úlohy eura musí eurozóna najskôr dokázať svoju schopnosť odolať recesii bez toho, aby sa ktorýkoľvek z jej členov uchýlil k odpisu verejného dlhu (dobrovoľne alebo inak);

H. keďže v článku 127 ods. 5 ZFEÚ sa vyžaduje, aby ESCB pomáhala udržiavať finančnú stabilitu;

I. keďže MSP, ktoré naďalej predstavujú základ hospodárstva a spoločnosti EÚ a zvyšujú hospodársku a sociálnu súdržnosť, potrebujú ďalšiu podporu;

J. keďže celosvetové emisie zelených dlhopisov stúpli z menej ako 1 miliardy EUR v roku 2008 na viac ako 120 miliárd EUR v roku 2017 a čisté emisie zelených dlhopisov denominovaných v eurách sa od roku 2013 desaťnásobne zvýšili; keďže rozdiely medzi rozpätiami zelených dlhopisov a dlhopisov priemyselného odvetvia ako celku sa postupne zatvárajú;

K. keďže napriek tomuto pozitívnemu trendu zelené dlhopisy stále predstavujú len 1 % z celkovej ponuky dlhopisov denominovaných v eurách;

L. keďže objem transakcií uskutočnených vo virtuálnych menách výrazne narástol, čo ohrozuje prevahu systémov založených na tradičných zákonných platidlách; keďže virtuálne meny predstavujú alternatívne možnosti platby, ale nie zákonné platidlo;

M. keďže podľa prieskumu Eurobarometra z decembra 2018 podpora eura zo strany verejnosti v roku 2018 vzrástla na 75 %;

Všeobecný prehľad

1. víta úlohu ECB pri ochrane stability eura; zdôrazňuje, že štatutárna nezávislosť ECB, ktorá je zakotvená v zmluvách, je predpokladom toho, aby mohla ECB plniť svoj mandát v oblasti udržiavania cenovej stability;

2. zdôrazňuje, že euro je okrem hospodárskeho projektu aj projektom politickým; zdôrazňuje, že jednotná mena je nevratná; upozorňuje na požiadavku zakotvenú v zmluvách, aby každý členský štát s výnimkou Spojeného kráľovstva a Dánska po splnení maastrichtských konvergenčných kritérií prijal jednotnú menu; zastáva názor, že členstvo v bankovej únii sa musí považovať za výhodu pre krajiny, ktoré hodlajú vstúpiť do eurozóny;

3. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že po krátkom hospodárskom oživení sa rast eurozóny spomalil na 1,1 % HDP v eurozóne; je tiež znepokojený poklesom rastu priemyselnej výroby a svetového obchodu; konštatuje preto, že treba zachovať primerané podmienky likvidity a istú mieru menovej akomodácie, ako zdôraznil Mario Draghi;

4. zdôrazňuje, že udržateľný rast a cenovú stabilitu nemožno dosiahnuť len menovou politikou a že sú potrebné aj podporné fiškálne politiky a sociálne vyvážené štrukturálne reformy zamerané na zvyšovanie produktivity;

5. poukazuje na to, že akomodačná menová politika sa nesmie považovať za náhradu štrukturálnych reforiem;

6. zdôrazňuje zistenia expertnej skupiny ESCB pre nízky rast miezd[3], v ktorých sa analyzoval nesúlad medzi rastom miezd a oživením na trhu práce; tieto zistenia naznačujú, že nízky rast miezd zaznamenaný v posledných rokoch možno vysvetliť najmä technologickými dopadmi a otrasmi pri vyjednávaní o mzdách, na ktoré vplývajú zmeny v štruktúre vyjednávania o mzdách oslabujúce vyjednávaciu pozíciu zamestnancov, ako aj reguláciami trhu práce, a to najmä v krajinách najviac postihnutých dlhovou krízou a kombináciou nedostatočného využitia pracovnej sily, nízkej inflácie a tlmeného rastu produktivity;

7. zdôrazňuje, že posilnenie úlohy eura si vyžaduje správne štrukturálne podmienky, okrem iného:

 prehĺbenie európskej menovej únie;

 dobudovanie bankovej únie;

 dobudovanie únie kapitálových trhov;

8. zdôrazňuje požiadavku, aby každý členský štát EÚ s výnimkou Dánska a Spojeného kráľovstva po splnení maastrichtských konvergenčných kritérií prijal jednotnú menu; vyzýva ECB, aby pokračovala v plodnej spolupráci aj s členskými štátmi EÚ nepatriacimi do eurozóny;

Menová politika

9. zdôrazňuje, že operácie na otvorenom trhu a neštandardné opatrenia ECB v oblasti menovej politiky prispeli k hospodárskemu oživeniu, zlepšeniu podmienok financovania prostredníctvom viacerých prenosových kanálov a stlačeniu výnosov rôznych tried aktív; žiada ECB, aby naďalej monitorovala možné riziká ohrozujúce jej súvahy, infláciu cien aktív, prípadné nesprávne rozdelenie zdrojov a nevýhody pre sporiteľov;

10. konštatuje, že ECB 12. septembra 2019 oznámila rozsiahly stimulačný balík zahŕňajúci čisté nákupy v rámci programu nákupu aktív (APP) v hodnote 20 miliárd EUR mesačne, zníženie vkladovej sadzby o 10 bázických bodov, dvojúrovňový systém úročenia rezerv a jednoduchšie podmienky pre cielené dlhodobé refinančné operácie (TLTRO-III); berie na vedomie nedosiahnutie jednomyseľnosti a domnieva sa, že vedenie ECB a jej prezidentka Lagardová by sa mali snažiť o preklenutie rozdielov v rámci Rady guvernérov ECB;

11. konštatuje, že limit pre emitenta na úrovni 33 %, ktorý sa vzťahuje na program kvantitatívneho uvoľňovania ECB, môže obmedziť schopnosť ECB nakupovať dlhopisy viacerých členských štátov; domnieva sa, že tento limit pre emitenta si môže vyžadovať zmeny vzhľadom na to, že obnovený program kvantitatívneho uvoľňovania je otvorený a môže si vyžadovať nákupy dlhopisov, ktoré v prípade niektorých členských štátov presahujú limit na úrovni 33 %; konštatuje, že program kvantitatívneho uvoľňovania bol navrhnutý s cieľom nakupovať dlhopisov členských štátov úmerne veľkosti ich hospodárstva a počtu obyvateľov;

12. berie na vedomie zámer Rady guvernérov ECB pokračovať v reinvestovaní splátok istín zo splatných cenných papierov tak dlho, ako to bude potrebné;

13. konštatuje, že negatívne účinky na čisté príjmy bánk z úrokov boli doteraz kompenzované prínosmi vyplývajúcimi z väčšieho objemu bankových úverov a nižších nákladov na rezervy a straty; vyjadruje znepokojenie nad problémami, ktorým čelia najmä malé banky; vyzýva ECB, aby monitorovala možnosť vzniku cenovej bubliny na trhu aktív;

14. zdôrazňuje, že veľmi nízke alebo záporné úrokové sadzby dávajú spotrebiteľom, spoločnostiam vrátane MSP, pracovníkom a dlžníkom príležitosť využiť silnejšiu hospodársku dynamiku, nižšiu nezamestnanosť a nižšie náklady na pôžičky; existuje však obava v súvislosti s možným vplyvom na dôchodkové a poistné systémy v dôsledku nízkych výnosov, hospodárskej nerovnosti a výziev pre jednotlivých sporiteľov; ďalej konštatuje, že niektoré členské štáty nevyužili prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami na konsolidáciu svojich rozpočtov a uskutočnenie štrukturálnych reforiem;

15. berie na vedomie zámer Rady guvernérov ECB pokračovať v reinvestovaní splátok istín zo splatných cenných papierov, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivých podmienok likvidity a výrazne expanzívnej menovej politiky;

16. je znepokojený dlhotrvajúcim tlmeným inflačným tlakom a prílišným spoliehaním sa na menovú politiku ECB pri udržiavaní rastu, ako aj čoraz obmedzenejšími možnosťami v rámci súčasného súboru nástrojov;

17. berie na vedomie výzvu prezidenta Draghiho na lepšie zosúladenie menovej politiky ECB s fiškálnymi politikami členských štátov a zdôrazňuje, že vyváženejší súbor makroekonomických politík by umožnil, aby nízke úrokové sadzby vytvorili rovnakú úroveň stimulov ako v minulosti, ale s menšími vedľajšími účinkami;

18. zdôrazňuje význam spolupráce medzi centrálnymi bankami v rámci Európskej únie, ako aj na celosvetovej úrovni pre dosiahnutie cieľov v oblasti inflácie v strednodobom horizonte;

Opatrenia zamerané na boj proti zmene klímy

19. pripomína, že ECB je ako inštitúcia EÚ viazaná Parížskou dohodou o zmene klímy, a že by sa to malo odraziť v jej politikách pri plnom rešpektovaní jej mandátu a nezávislosti; víta skutočnosť, že sa začala diskusia o úlohe centrálnych bánk a orgánov dohľadu pri podpore boja proti zmene klímy; vyzýva ECB, aby uplatňovala environmentálne a sociálne zásady a zásady riadenia (zásady ESG) vo svojich politikách v súlade so svojím mandátom a nezávislosťou;

20. potvrdzuje stanovisko členov Výkonnej rady ECB o dôležitosti vytvorenia skutočne európskych platobných systémov imúnnych voči narušeniam zvonka (vrátane narušení politickej povahy); vyzýva ECB, aby pokračovala vo svojej práci na projekte Iniciatívy pre celoeurópsky platobný systém (PEPSI) s cieľom zachovať zvrchovanosť EÚ, hospodársku efektívnosť pre všetkých používateľov a poskytovateľov, ako aj zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž;

21. v plnej miere berie na vedomie vyhlásenie prezidentky ECB Christine Lagardovej zo 4. septembra 2019, v ktorom schválila „postupný prechod smerom k vyradeniu uhlíkových aktív“ z portfólia ECB a privítala účasť ECB v sieti pre ekologizáciu finančného systému (NGFS) a záväzok pomôcť stanoviť a zmerať vystavenie finančného systému rizikám v oblasti klímy a podporiť ekologickejší finančný systém, ktorý bude v úplnom súlade s mandátom ECB v oblasti cenovej stability a ďalšími cieľmi;

22. navrhuje, aby ECB považovala otázku, ako môžu centrálne banky a bankový dohľad prispieť k udržateľnému hospodárstvu a boju proti zmene klímy, za jednu zo svojich výskumných priorít; navrhuje preto, aby ECB spolupracovala aj s inými medzinárodnými sieťami okrem NGFS, a to najmä so Sieťou pre udržateľné bankovníctvo a iniciatívou OSN „Zásady pre zodpovedné bankovníctvo“;

23. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že 62,1 % nákupov podnikových dlhopisov, ktoré uskutočňuje ECB, pochádza zo sektorov, ktoré sú zodpovedné za 58,5 % emisií skleníkových plynov v eurozóne; vyzýva ECB, aby uskutočnila štúdiu, v ktorej preskúma vplyv programu nákupu aktív (APP), a to najmä programu nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP), na zmenu klímy, ako predbežný krok smerom k úprave programu CSPP tak, aby bol sociálne a environmentálne udržateľný; v tejto súvislosti navrhuje rámec pre koordináciu medzi ECB a Európskou investičnou bankou vrátane Programu InvestEU;

Iné aspekty

24. uznáva význam mikro, malých a stredných podnikov v EÚ; vyzýva ECB, aby naďalej venovala pozornosť prístupu týchto podnikov k úverom, a to najmä vzhľadom na pomalé zlepšovanie ich finančnej situácie; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu podporovať verejné a súkromné investície v EÚ, a preto vyzýva, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie na zabezpečenie financovania reálnej ekonomiky;

25. vyzýva ECB, aby pokračovala v prípravných prácach na zabezpečení stability finančných trhov EÚ v prípade akýchkoľvek nepredvídaných udalostí a negatívnych dôsledkov, najmä v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že niektoré regióny a krajiny sú zasiahnuté viac ako iné;

26. vyjadruje znepokojenie nad rizikami vyplývajúcimi z oneskorenia pri zriaďovaní bankovej únie a vyzýva na jej urýchlené dobudovanie; berie na vedomie opakované výzvy ECB na zriadenie európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) ako tretieho piliera bankovej únie;

27. zdôrazňuje, že osobitné prevádzkové zásady a osobitná úloha družstevných a vzájomných bánk by mali byť dodržané a zohľadnené v politikách a prístupoch ECB;

28. vyzýva na zrýchlenie projektu únie kapitálových trhov s cieľom prehĺbiť finančnú integráciu, zlepšiť prístup MSP k financovaniu, umožniť účinnú mobilizáciu kapitálu v Európe s cieľom podporiť udržateľný rast v reálnom hospodárstve v prospech všetkých občanov a zvýšiť finančnú stabilitu a odolnosť Únie proti otrasom; uznáva výraznú podporu ECB pri budovaní skutočnej únie kapitálových trhov; víta v tejto súvislosti príspevok pracovnej skupiny NextCMU;

29. vyzýva ECB a všetky orgány dohľadu, aby zintenzívnili monitorovanie kryptoaktív a zvýšených rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti a boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom predchádzať negatívnym vplyvom na stabilitu, integritu a bezpečnosť finančného sektora; súhlasí so stanoviskom EBA/Op/2014/08, v ktorom sa navrhuje, aby sa nepoužíval pojem „virtuálne meny“, pretože používanie pojmu „mena“ môže byť z rôznych dôvodov zavádzajúce;

30. berie na vedomie pripomienky, ktoré vyjadrila Christine Lagarde na schôdzi Výboru pre hospodárske a menové veci 4. septembra 2019, keď v súvislosti s novým nariadením týkajúcim sa kryptomien uviedla, že „ECB a centrálne banky by mali vo všeobecnosti tento vývoj pozorne monitorovať a prispievať k prebiehajúcim medzinárodným snahám o vypracovanie politických reakcií“; žiada ECB, aby v spolupráci s Komisiou posúdila právny a regulačný rámec EÚ týkajúci sa elektronických peňazí, finančných nástrojov a virtuálnych mien/aktív s cieľom vytvoriť komplexný rámec dohľadu nad finančnými nástrojmi, subjektmi alebo infraštruktúrami na účely boja proti praniu špinavých peňazí a stability, ako aj cezhraničnej spolupráce a koordinácie; žiada ECB, aby spolupracovala s Komisiou na vytvorení rámca pre tieto nové meny, ktorý by zosúladil inovácie, potreby občanov, zachovanie finančnej stability a právneho štátu;

31. víta pokračujúce úsilie ECB o ďalšie posilnenie jej schopnosti reakcie a obnovy v prípade kybernetického útoku na jej vlastnú organizáciu;

32. vyzýva ECB, aby zabezpečila primeranú rovnováhu medzi finančnou inováciou vrátane oblasti finančných technológií a finančnou stabilitou;

33. nabáda ECB, aby spolupracovala s Komisiou a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na posilnení úlohy eura ako rezervnej meny; domnieva sa, že to možno dosiahnuť rôznymi prostriedkami, napríklad inštitucionálnym zastúpením alebo európskymi finančnými produktmi s dobrou výkonnosťou;

34. súhlasí s vyhlásením prezidentky ECB Christiny Lagardovej, že preskúmanie rámca menovej politiky ECB je vhodne načasované a opodstatnené v záujme toho, aby sa zabezpečilo, že ECB bude mať správne nástroje na lepšiu podporu všeobecných politík v EÚ bez ohrozenia plnenia jej hlavného cieľa, ktorým je zachovávanie cenovej stability; vyzýva ECB, aby v rámci tohto procesu zorganizovala verejnú konzultáciu s cieľom zabezpečiť, aby bolo preskúmanie otvorené podnetom a spätnej väzbe od širokého spektra zainteresovaných strán; vyzýva ECB, aby do tohto procesu preskúmania zapojila aj Parlament; ďalej súhlasí s prezidentkou ECB, že ECB musí zlepšiť spôsob informovania občanov o vplyve svojich politík;

35. zdôrazňuje význam hotovosti ako platobného prostriedku pre občanov EÚ; vyzýva ECB, aby bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov, vytvorila systém lepšieho monitorovania veľkých transakcií s cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;

36. víta skutočnosť, že ECB od roku 2017 uverejňuje úplný zoznam všetkých podielov v rámci programu nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP) vrátane mien emitentov, ako aj súhrnné údaje o týchto podieloch rozčlenené podľa krajiny, rizika, ratingu a odvetvia; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že podobná politika nebola prijatá v súvislosti s programom nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABSPP) a tretím programom nákupu krytých dlhopisov (CBPP3); opakuje, že je potrebná väčšia transparentnosť, najmä pokiaľ ide o program CBPP3, vzhľadom na jeho veľký rozsah;

37. víta zavedenie krátkodobej eurovej sadzby, novej jednodňovej referenčnej sadzby pre peňažné trhy eurozóny; žiada ECB, aby do svojej budúcej výročnej správy zahrnula prvé posúdenie jej vývoja a fungovania na trhu;

38. vyjadruje poľutovanie nad tým, že ECB zatiaľ nezahrnula grécke dlhopisy do programu nákupu aktív verejného sektora (PSPP), a to napriek pokroku, ktoré Grécko dosiahlo, pokiaľ ide o udržateľnosť dlhu a opätovný vstup na trhy s dlhopismi; vyzýva ECB, aby odôvodnila, prečo ešte nevykonala analýzu udržateľnosti dlhovej služby gréckych dlhopisov, čo je predpoklad zahrnutia dlhopisov do kvantitatívneho uvoľňovania;

39. zdôrazňuje technickú povahu rozhodnutí ECB, pokiaľ ide o stanovenie sadzieb, a význam verejnej podpory pre odborné rozhodovanie v tejto oblasti; kritizuje preto spolitizovanie rozhodnutí ECB týkajúcich sa jej opatrení; vyzýva všetkých politikov a bankárov národných centrálnych bánk, aby boli opatrní pri vydávaní verejných vyhlásení, ktoré môžu oslabiť dôveru v politiky ECB a ich podporu;

40. víta zvýšenie zodpovednosti ECB voči Európskemu parlamentu počas funkčného obdobia prezidenta Maria Draghiho a teší sa, že počas funkčného obdobia prezidentky Christiny Lagardovej sa miera zodpovednosti, dialógu a otvorenosti ešte zvýši vzhľadom na prísľuby, ktoré vyjadrila počas vypočutia pred Výborom pre hospodárske a menové veci dňa 4. septembra 2019;

41. domnieva sa, že ECB by mala Európskemu dvoru audítorov umožniť dostatočný prístup k dokumentom a informáciám, pokiaľ ide o audity týkajúce sa bankového dohľadu; v tejto súvislosti víta memorandum o porozumení medzi Európskym dvorom audítorov a ECB z októbra 2019, v ktorom sa stanovujú praktické dojednania o výmene informácií počas auditov vykonávaných Európskym dvorom audítorov a zameraných na činnosti ECB v oblasti dohľadu;

42. pripomína, že nominácie členov výkonnej rady by sa mali pripraviť spoločne s Európskym parlamentom dôkladne, plne transparentne a v súlade so zmluvami; vyzýva Radu, aby vypracovala rodovo vyvážený zoznam všetkých existujúcich a budúcich voľných pracovných miest a informovala o ňom Parlament, a tým mu umožnila zmysluplnejšiu poradnú úlohu v procese menovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz nebol dosiahnutý uspokojivý pokrok;

43. požaduje, aby sa problémy vzniknuté v oblasti ľudských zdrojov riešili v prípade všetkých zamestnancov spravodlivo, transparentne a urýchlene, aj keď uznáva, že za posledné desaťročie sa funkcie banky rozšírili a že vykonávanie úloh, ktoré boli banke zverené, si vyžaduje viac zamestnancov, ktorí by boli zamestnaní za iných podmienok;

44. zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že sa úlohy ECB od začiatku svetovej finančnej krízy rozšírili, je potrebné zvýšiť a zefektívniť jej zodpovednosť; opakuje svoju výzvu na väčšiu transparentnosť a zodpovednosť ECB voči Parlamentu; preto je pripravený zlepšiť nastavenie menového dialógu s prezidentkou ECB; zastáva názor, že opatrenia na zlepšenie transparentnosti by mali obsahovať aspoň tieto prvky:

 povinné zverejňovanie vyhlásení o záujmoch členov Rady guvernérov;

 zabezpečenie toho, aby vo výbore pre audit, ako aj v etickej komisii boli nezávislí členovia;

 prijatie novej politiky oznamovania protispoločenskej činnosti;

 stanovenie jasných usmernení a požiadaviek na transparentnosť a primeraných obmedzení pre stretnutia so zainteresovanými stranami;

 stanovenie osobitných požiadaviek, pokiaľ ide o stanoviská inštitúcie v rámci programov finančnej pomoci, ako aj v rámci mnohostranných fór, ako je Bazilejský výbor;

45. víta vecnú, podrobnú a na jednotlivé časti rozčlenenú reakciu ECB na uznesenie Parlamentu k výročnej správe ECB za rok 2017; vyzýva ECB, aby plnila svoj záväzok k zodpovednosti a ďalej ho posilňovala a aby naďalej každoročne zverejňovala svoju písomnú reakciu na uznesenie Parlamentu k výročnej správe ECB;

46. zdôrazňuje, že komunikácia ECB sa zlepšila; domnieva sa však, že ECB by sa mala aj ďalej usilovať o to, aby boli jej rozhodnutia dostupné a zrozumiteľné pre všetkých občanov, rovnako ako aj jej kroky uskutočnené na zachovanie cenovej stability v eurozóne, a tak chrániť kúpnu silu spoločnej meny;

°

° °

47. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

23.1.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

5

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marek Belka, Stefan Berger, Gilles Boyer, Engin Eroglu, Jonás Fernández, Frances Fitzgerald, José Manuel García-Margallo y Marfil, Luis Garicano, Sven Giegold, Neena Gill, Valentino Grant, José Gusmão, Enikő Győri, Eero Heinäluoma, Danuta Maria Hübner, Stasys Jakeliūnas, Herve Juvin, Othmar Karas, Billy Kelleher, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Aušra Maldeikienė, Costas Mavrides, Siegfried Mureşan, Luděk Niedermayer, Dimitrios Papadimoulis, Piernicola Pedicini, Lídia Pereira, Sirpa Pietikäinen, Dragoş Pîslaru, Luisa Porritt, Antonio Maria Rinaldi, Robert Rowland, Alfred Sant, Martin Schirdewan, Joachim Schuster, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Irene Tinagli, Ernest Urtasun, Inese Vaidere, Johan Van Overtveldt, Stéphanie Yon-Courtin

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francesca Donato, Agnès Evren, Martin Hlaváček, Eugen Jurzyca, Bogdan Rzońca, Julie Ward

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

César Luena, Cristina Maestre Martín De Almagro, Rob Rooken, Anna Zalewska

 

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V  GESTORSKOM VÝBORE

40

+

ID

Herve Juvin

NI

Piernicola Pedicini

PPE

Stefan Berger, Agnès Evren, Frances Fitzgerald, José Manuel García-Margallo y Marfil, Enikő Győri, Danuta Maria Hübner, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Aušra Maldeikienė, Siegfried Mureşan, Luděk Niedermayer, Lídia Pereira, Sirpa Pietikäinen, Inese Vaidere

RENEW

Gilles Boyer, Engin Eroglu, Luis Garicano, Billy Kelleher, Dragoş Pîslaru, Luisa Porritt, Stéphanie Yon-Courtin

S&D

Marek Belka, Jonás Fernández, Neena Gill, Eero Heinäluoma, César Luena, Cristina Maestre Martín De Almagro, Costas Mavrides, Alfred Sant, Joachim Schuster, Pedro Silva Pereira, Irene Tinagli, Julie Ward

VERTS/ALE

Sven Giegold, Stasys Jakeliūnas, Philippe Lamberts, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun

 

5

-

ECR

Rob Rooken

ID

Francesca Donato, Valentino Grant, Antonio Maria Rinaldi

NI

Robert Rowland

 

8

0

ECR

Eugen Jurzyca, Bogdan Rzońca, Johan Van Overtveldt, Anna Zalewska

GUE/NGL

José Gusmão, Dimitrios Papadimoulis, Martin Schirdewan

RENEW

Martin Hlaváček

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

 

[1] Prijaté texty, P8_TA(2018)0215.

[2] Prijaté texty, P8_TA(2019)0325.

[3] ECB, Príležitostná štúdia (Occasional Paper Series) č. 232, september 2019: Skúmanie nízkeho rastu miezd v eurozóne a európskych krajinách (Understanding low wage growth in the euro area and European countries). https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/scpops/ecb.op232~4b89088255.en.pdf

Posledná úprava: 7. februára 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia