<Date>{25/02/2020}25.2.2020</Date>
<NoDocSe>A9-0020/2020</NoDocSe>
PDF 194kWORD 60k

<TitreType>SPRÁVA</TitreType>

<Titre>o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k príprave procesu hodnotenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) v roku 2020, ku kontrole jadrových zbraní a k možnostiam jadrového odzbrojenia</Titre>

<DocRef>(2020/2004(INI))</DocRef>


<Commission>{AFET}{AFET}Výbor pre zahraničné veci</Commission>

Spravodajca: <Depute>Sven Mikser</Depute>

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIA O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku k príprave procesu hodnotenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) v roku 2020, ku kontrole jadrových zbraní a k možnostiam jadrového odzbrojenia

(2020/2004(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na jeho uznesenie zo 14. februára 2019 o budúcnosti zmluvy INF a jej vplyve na Európsku úniu[1],

 so zreteľom na spoločné pozície Rady z 13. apríla 2000 o hodnotiacej konferencii zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) v roku 2000[2] a z 25. apríla 2005 o hodnotiacej konferencii zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2005[3],

 so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/212/SZBP z 29. marca 2010 o pozícii Európskej únie k hodnotiacej konferencii zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010[4],

 so zreteľom na závery Rady k deviatej hodnotiacej konferencii zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z 20. apríla 2015,

 so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia z 12. decembra 2003,

 so zreteľom na závery Rady zo 4. februára 2019 o Iráne,

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/615 z 15. apríla 2019 o podpore zo strany Únie na činnosti vedúce k hodnotiacej konferencii zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) z roku 2020[5],

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/938 zo 6. júna 2019 na podporu procesu budovania dôvery, ktorý má viesť k vytvoreniu zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe[6],

 so zreteľom na výročnú správu o pokroku vo vykonávaní stratégie Európskej únie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia za rok 2018 zo 14. júna 2019,

 so zreteľom na záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, v ktorej sa všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami zaväzujú usilovať sa v dobrej viere o jadrové odzbrojenie a ukončiť preteky v jadrovom zbrojení,

 so zreteľom na komuniké prijaté na varšavskom samite NATO v roku 2016,

 so zreteľom na vyhlásenie Severoatlantickej rady o Zmluve o zákaze jadrových zbraní z 20. septembra 2017,

 so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka NATO z 2. augusta 2019 o Zmluve o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu,

 so zreteľom na novú zmluvu START, ktorú podpísali Spojené štáty americké a Ruská federácia a ktorá nadobudla účinnosť 5. februára 2011,

 so zreteľom na záverečný dokument prijatý na hodnotiacej konferencii zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 2000,

 so zreteľom na záverečný dokument prijatý na hodnotiacej konferencii zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní z roku 2010,

 so zreteľom na neformálny dokument generálneho tajomníka OSN z roku 2018 s názvom „Zabezpečenie našej spoločnej budúcnosti: program pre odzbrojenie“,

 so zreteľom na pracovný dokument s názvom „Unlocking disarmament diplomacy through a “stepping stone” approach“ (Uvoľnenie diplomacie odzbrojenia prístupom na základe postupných krokov), ktorý predložilo Švédsko prípravnému výboru hodnotiacej konferencie zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2020,

 so zreteľom na pracovný dokument s názvom „Operationalising the Creating an Environment for Nuclear Disarmament (CEND) Initiative“ (Zavedenie iniciatívy vytvorenia prostredia pre jadrové odzbrojenie)“, ktorý predložili USA prípravnému výboru hodnotiacej konferencie zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2020,

 so zreteľom na pracovný dokument s názvom „The Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons at 50: a brief assessment by the European Union’ (Zmluva o nešírení jadrových zbraní za 50 rokov: stručné hodnotenie Európskej únie)“, ktorý predložila Európska únia prípravnému výboru hodnotiacej konferencie zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2020,

 so zreteľom na pracovný dokument s názvom „Proposals by the Non-Proliferation and Disarmament Initiative to enhance transparency for strengthening the review process for the Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons“ (Návrhy Iniciatívy pre nešírenie a odzbrojenie s cieľom zvýšiť transparentnosť pri posilňovaní procesu hodnotenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní), ktorú predložili členovia Iniciatívy pre nešírenie a odzbrojenie (Austrália, Čile, Filipíny, Holandsko, Japonsko, Kanada, Mexiko, Nemecko, Nigéria, Poľsko, Turecko a Spojené arabské emiráty) prípravnému výboru hodnotiacej konferencie zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2020,

 so zreteľom na článok 118 rokovacieho poriadku,

 zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A9-0020/2020),

A. keďže Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) je nepochybne najdôležitejším medzinárodným nástrojom na reguláciu jadrového režimu za posledných 50 rokov; keďže predstavuje základ strategickej stability na svetovej úrovni a je nenahraditeľnou ochranou proti riziku šírenia jadrových zbraní; keďže podstatne prispela k obmedzeniu jadrových zbraní a uľahčeniu mierového využívania jadrovej energie; keďže ide o zrelú a pragmatickú zmluvu, takmer univerzálnu a do značnej miery dodržiavanú; keďže štáty, ktoré sú zmluvnými stranami NPT v roku 1995 súhlasili s predĺžením platnosti tejto zmluvy na dobu neurčitú; keďže vzhľadom na to, že v roku 2015 sa nepodarilo dohodnúť na podstatnom výslednom dokumente, je mimoriadne dôležité dosiahnuť úspech pri hodnotení v roku 2020;

B. keďže zmluva NPT viedla od roku 1968 niekoľko krajín v Európe, Latinskej Amerike, Afrike, Ázii a Tichomorí k tomu, aby sa vzdali jadrových zbraní; keďže umožnila mierový vývoj jadrovej energie; keďže od studenej vojny postupne viedla k výraznému zníženiu jadrového arzenálu; keďže iba niekoľko štátov vyvinulo arzenály mimo NPT;

C. keďže tri piliere NPT – nešírenie jadrových zbraní, odzbrojenie a mierové využívanie jadrovej energie – sú komplementárne, vzájomne sa posilňujú a sú neoddeliteľne prepojené; keďže akýkoľvek budúci pokrok smerom k odzbrojeniu a úplnému odstráneniu jadrových zbraní si preto vyžaduje zachovanie existujúcich noriem proti šíreniu takýchto zbraní; keďže NPT umožnila vytvorenie medzinárodného ochranného systému;

D. keďže cieľom pravidelných hodnotiacich konferencií o NPT je vyhodnotiť plnenie NPT a vypracovať plán na dosiahnutie pokroku na základe prístupu postupných krokov; keďže hodnotiaci proces predstavuje príležitosť pre jednotlivé štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, aby presadzovali a posilňovali režim nešírenia jadrových zbraní raz za päť rokov;

E. keďže v rámci hodnotiacej konferencie v roku 2010 bol opätovne zdôraznený konečný cieľ posilnenia globálneho režimu nešírenia jadrových zbraní, pričom zmluvné štáty Zmluvy o nešírení jadrových zbraní prijali ďalšie záväzky v súvislosti so základnými ustanoveniami NPT a 64-bodový akčný plán, ktorý okrem iných prvkov zahŕňa osobitné akčné plány o nešírení, odzbrojení a mierovom využívaní jadrovej energie podporené konkrétnymi a merateľnými opatreniami, ktoré štáty, ktoré sú zmluvnými stranami majú prijať na podporu týchto troch pilierov;

F. keďže v časti o jadrovom odzbrojení sa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, vrátane štátov, ktoré vlastnia jadrové zbrane, po prvýkrát zaviazali urýchliť skutočný pokrok v odzbrojovaní a v konečnom dôsledku dosiahnuť úplné odstránenie svojich nasadených či nenasadených jadrových arzenálov; keďže opatrenia schválené v rámci piliera nešírenia jadrových zbraní zahŕňajú širokú škálu otázok, ako sú posilnenie záruk, podpora Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), fyzická ochrana jadrových materiálov, uzavretie a nadobudnutie platnosti ďalších protokolov, záruky týkajúce sa vývozu jadrového materiálu, transferov jadrových technológií a jadrového terorizmu;

G. keďže zásada transparentnosti je nevyhnutným prvkom jadrového odzbrojenia, pretože pomáha objasniť existujúce arzenály a podporuje proces overovania; keďže transparentnosť pomáha budovať dôveru a vytvárať spoločný základ pre dialóg ako predpoklad pre zníženie a v konečnom dôsledku odstránenie jadrových zbraní; keďže správy Rade guvernérov MAAE sú dôležitým nástrojom pri zabezpečovaní transparentnosti, pokiaľ ide o plnenie povinností štátov bez jadrových zbraní nešíriť ich;

H. keďže ustanovenia Zmluvy o nešírení jadrových zbraní podporujú právo štátov využívať jadrovú energiu na mierové účely a zúčastňovať sa na výmene vybavenia, materiálov a vedeckých a technologických informácií o mierovom využívaní jadrovej energie, pričom poskytujú preferenčné zaobchádzanie štátom, ktoré nevlastnia jadrové zbrane, a náležite zohľadňujú potreby rozvojových krajín;

I. keďže normou proti testovaniu sa podporuje pilier týkajúci sa nešírenia jadrových zbraní, ako aj odzbrojovací pilier, čím sa tiež pomáha brániť štátom, ktoré by potenciálne mohli vlastniť jadrové zbrane, v úsilí o vývoj a nadobúdanie jadrových zbraní; keďže štáty, ktoré sú zmluvnými stranami sa zaväzujú zdržať sa akéhokoľvek druhu jadrového výbuchu a používania nových technológií jadrových zbraní až do nadobudnutia platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT); keďže všetky štáty, ktoré vlastnia jadrové zbrane, sa zaviazali bezodkladne ratifikovať CTBT; keďže všetci sa tiež dohodli, že rokovania o zmluve o zákaze výroby štiepneho materiálu na použitie v jadrových zbraniach by sa mali začať bez ďalšieho odkladu;

J. keďže Zmluvou o nešírení jadrových zbraní sa položili základy pre vytvorenie zón bez jadrových zbraní na celom svete; keďže vytvorenie zóny bez jadrových zbraní na Blízkom východe je jedným z dlhodobých cieľov EÚ; keďže EÚ nedávno vyčlenila rozpočet na činnosti zamerané na podporu inkluzívneho dialógu medzi expertmi a tvorcami politiky s cieľom pokročiť v plnení záväzku vytvoriť na Blízkom východe zónu bez zbraní hromadného ničenia (zóna bez ZHN);

K. keďže v politickom vyhlásení prijatom na prvom zasadnutí Konferencie o vytvorení zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia (ZHN), počas ktorého sa 28 členských štátov EÚ zdržalo hlasovania a ktoré sa konalo v novembri 2019 v New Yorku, sa zostávajúci účastníci zaviazali pokračovať vo vypracúvaní návrhu právne záväznej zmluvy o vytvorení zóny bez jadrových zbraní a iných ZHN na Blízkom východe;

L. keďže od nadobudnutia platnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 1970 sa na polovici hodnotiacich konferencií nepodarilo dosiahnuť konsenzus o podstatnom konečnom vyhlásení, pričom posledné konečné vyhlásenie bolo prijaté na hodnotiacej konferencii v roku 2010;

M. keďže hodnotiaca konferencia v roku 2020 prebehne v mimoriadne zložitom medzinárodnom bezpečnostnom kontexte vzhľadom na nedostatočný pokrok v denuklearizácii Kórejského polostrova, odstúpenie USA od spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) s Iránom, údajné porušenie záväzku zo strany Iránu a následné oficiálne sťažnosti Francúzska, Spojeného kráľovstva a Nemecka, ktoré oficiálne spustili mechanizmus riešenia sporov v rámci spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA), neúspech rokovaní o Zmluve o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (zmluva o INF) a patovú situáciu, do ktorej sa dostali rokovania o predĺžení platnosti novej zmluvy START medzi Ruskom a USA; keďže ďalšou výzvou pre diskusiu bude súčasný stupeň nezhôd a rozporov medzi 191 štátmi s jadrovými zbraňami a štátmi bez jadrových zbraní, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, pokiaľ ide o najlepší postup, ako obmedziť a odstrániť jadrové zbrane;

N. keďže niekoľko štátov, ktoré vlastnia jadrové zbrane, plánuje modernizovať alebo v súčasnosti modernizuje svoje jadrové zbrane alebo ich nosiče a keďže niektoré z nich znižujú hranicu ich používania vo svojich vnútroštátnych vojenských doktrínach;

O. keďže Budapeštianske memorandum z roku 1994, ktoré podpísali Ukrajina, Rusko, Spojené štáty a Spojené kráľovstvo, poskytlo bezpečnostné záruky proti hrozbám alebo použitiu sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti Ukrajiny výmenou za jej vzdanie sa jadrového arzenálu a jej pristúpenie k NPT; keďže Rusko vôbec nerešpektovalo bezpečnostné záruky, ktoré Ukrajine poskytlo Budapeštianske memorandum, a ignorovalo medzinárodné právo, čo malo negatívny vplyv na atmosféru rozhovorov o jadrovom odzbrojení a nešírení zbraní;

P. keďže zhoršenie situácie v oblasti celosvetovej bezpečnosti ďalej umocňuje rastúca nedôvera medzi národmi a v dôsledku nových technológií došlo k pokroku v modernizácii arzenálov, čo ešte viac zvyšuje riziká v oblasti celosvetovej bezpečnosti, najmä v súvislosti s možnými kybernetickými útokmi na jadrové zbrane, ich riadenie, kontrolu a systémy včasného varovania, ako aj v súvislosti s rastúcim významom jadrových zbraní vo vnútroštátnych politikách, stratégiách a doktrínach, čo vedie k riziku nových celosvetových pretekov v jadrovom zbrojení; keďže čoraz viac krajín sa snaží získať jadrové zbrane, ktoré môžu byť použité na bojisku;

Q. keďže existuje značné riziko, že hlavné vojenské mocnosti už nebudú voliť kontrolu zbraní a odzbrojenie na zmiernenie medzinárodného napätia a zlepšenie celosvetovej bezpečnosti, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že jadrové zbrane sa opäť dostávajú do centra strategickej rovnováhy, čo má za následok nárast jadrových rizík na celom svete;

R. keďže celosvetový jadrový arzenál tvorí takmer 14 000 jadrových hlavíc, pričom USA a Rusko vlastnia viac ako 90 % tohto arzenálu; keďže aj obmedzené využívanie jadrových zbraní by malo katastrofálne humanitárne dôsledky a žiadny štát ani medzinárodná organizácia nemá kapacitu na riešenie bezprostredných dôsledkov takéhoto útoku a poskytnutie primeranej pomoci obetiam;

S. keďže v roku 2017 prijalo 122 štátov Zmluvu o zákaze jadrových zbraní (TPNW), avšak medzi nimi nie je štát, ktorý oficiálne vlastní jadrové zbrane, pričom do januára 2020 túto zmluvu podpísalo 80 krajín a 35 krajín ju ratifikovalo; keďže Európska únia sa nedokázala dohodnúť na spoločnej pozícii k zmluve;

T. keďže predĺženie platnosti novej bilaterálnej zmluvy START medzi USA a Ruskou federáciou, ktorej hlavným cieľom musí byť ďalšie overiteľné znižovanie zásob pochádzajúcich z pretekov v zbrojení počas studenej vojny a ktorou sa obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc rozmiestnených na každej strane na 1 550 kusov, a to až do uplynutia jej platnosti vo februári 2021, by zásadne prispievalo k zachovávaniu strategickej stability a bráneniu novým pretekom v zbrojení;

U. keďže NATO vyjadrilo silnú podporu plnému vykonávaniu NPT a zaviazalo sa vytvoriť podmienky pre svet bez jadrových zbraní v plnom súlade s ustanoveniami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, a to na základe prístupu postupných krokov;

V. keďže iniciatíva pod vedením USA s názvom Vytvorenie prostredia pre jadrové odzbrojenie (CEND), v ktorej sú stanovené úlohy, ktoré je potrebné splniť na vytvorenie podmienok na odzbrojenie, má za cieľ ísť nad rámec tradičného prístupu založeného na postupných krokoch, aby bolo možné riešiť existujúce zhoršenie situácie v oblasti bezpečnosti;

W. keďže prístup na základe postupných krokov, ktorý predložilo Švédsko, zavádza postupné a ľahšie dosiahnuteľné kroky v štyroch hlavných oblastiach s cieľom vypestovať návyky spolupracovať, znížiť význam jadrových zbraní, zvýšiť transparentnosť a znížiť jadrové riziká, čo by umožnilo splniť existujúce ciele v oblasti odzbrojenia;

X. keďže metódy kybernetického útoku, ako sú manipulácia s údajmi, digitálne rušenie a kybernetické predstieranie identity, by mohli ohroziť integritu komunikácie, čo by viedlo k väčšej neistote pri rozhodovaní; keďže v čase krízy by takéto kybernetické útoky na systémy jadrových zbraní mohli viesť k eskalácii vrátane neúmyselného vypustenia jadrových zbraní;

Y. keďže viacstranný dialóg a diplomacia sa ukázali ako účinné nástroje na predchádzanie kríze šírenia a eskalácii konfliktov, ako vyplýva zo spoločného komplexného akčného plánu, ktorý sa považuje za historický a kľúčový príspevok ku globálnemu režimu nešírenia jadrových zbraní;

Z. keďže, pokiaľ ide o zbrane hromadného ničenia, ostáva štatút Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR), ktorá v roku 2003 odstúpila od zmluvy a nadobudla schopnosť vyrábať jadrové zbrane napriek prísnym medzinárodným sankciám, nezmenený; keďže podľa výročnej správy MAAE za rok 2018 Pchjongjang pokračoval v jadrových aktivitách; keďže v roku 2019 boli ohlásené známky činnosti z jadrových lokalít KĽDR a Pchjongjang oznámil bezprostrednú „veľmi dôležitú skúšku“ na mieste vypúšťania satelitov; keďže perspektívy konkrétnych krokov na odstránenie jadrových zariadení z tohto regiónu sú v krátkodobom horizonte slabé; keďže Severná Kórea naďalej predstavuje jadrovú a balistickú hrozbu pre región a svet;

AA. keďže v oblasti za severným polárnym kruhom sa počet plavidiel s jadrovým pohonom za posledné desaťročie prudko zvýšil; keďže prítomnosť rádiologického a jadrového materiálu v oblasti Arktídy predstavuje riziko vážnych incidentov alebo nehôd;

1. odporúča Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby:

a) opätovne zdôraznili, že účinný multilateralizmus a medzinárodný poriadok založený na pravidlách sú predpokladom boja proti šíreniu jadrových zbraní; opätovne potvrdili, že NPT je základným kameňom režimu nešírenia jadrových zbraní a jadrového odzbrojenia, ako aj nenahraditeľnou ochranou pred rizikom šírenia jadrových zbraní a je nenahraditeľným rámcom pre zachovanie a posilnenie mieru a bezpečnosti na celom svete;

b) opätovne potvrdili, že EÚ a jej členské štáty plne podporujú NPT a jej tri vzájomne sa posilňujúce piliere nešírenia zbraní, odzbrojenia a mierového využívania jadrovej energie, a potvrdili platnosť predchádzajúceho prístupu postupných krokov založeného na záväzkoch prijatých počas predchádzajúcich procesov hodnotenia, najmä v rokoch 1995, 2000 a 2010; zdôraznili, že vyvážený prístup medzi tromi piliermi je nevyhnutný pre pozitívny výsledok hodnotiacej konferencie v roku 2020 a na prijatie konkrétnych, účinných a konsenzuálnych opatrení, ktoré by umožnili vychádzať z predchádzajúcich záväzkov; zdôraznili dôležitú úlohu EÚ pri uľahčovaní mierových politík a presadzovaní medzinárodnej stability;

c) bezodkladne zabezpečili prijatie rozhodnutia Rady, ktorým sa formalizuje spoločná pozícia EÚ v súvislosti s hodnotiacou konferenciou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT);

d) zdôraznili, že zmluva NPT bola päť desaťročí nevyhnutná pre mier a bezpečnosť vo svete;

e) pokračovali v poskytovaní podpory na činnosti v rámci prípravy na hodnotiacu konferenciu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2020 finančným príspevkom vo výške 1,3 milióna EUR na podporné činnosti pozostávajúce z troch tematických seminárov, ktoré zahŕňajú piliere týkajúce sa odzbrojenia, nešírenia a mierového využívania jadrovej energie, štyroch regionálnych stretnutí a dvoch sprievodných podujatí; naďalej podporovali hlavné ciele činností EÚ, najmä pokiaľ ide o budovanie dôvery, zvyšovanie informovanosti o prekážkach a potenciálnych oblastiach konvergencie, a rozvoj prínosov pre plán úspešného výsledku procesu hodnotenia v roku 2020;

f) naďalej zdôrazňovali, že akékoľvek ďalšie prehlbovanie rozdielov medzi štátmi by viedlo k progresívnej diskreditácii NPT ako spoľahlivého globálneho právneho nástroja a k narušeniu celosvetového režimu odzbrojovania, čím by sa zvyšovalo riziko ďalšieho globálneho šírenia jadrových zbraní; upozornili štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, že z dôvodu nedosiahnutia konsenzu ani na hodnotiacej konferencii v roku 2015, ani v rámci prípravných výborov, už nemôže byť budúcnosť NPT považovaná za zaručenú bez jasného záväzku štátov, ktoré sú zmluvnými stranami;

g) pripomenuli štátom, ktoré sú zmluvnými stranami, že 50. výročie NPT, ktoré sa prekrýva s hodnotiacou konferenciou v roku 2020, by mohlo poskytnúť impulz na zapojenie sa do úprimného dialógu zameraného na výsledky, aby bolo možné obnoviť vzájomnú dôveru, pričom cieľom je rozšíriť oblasti prekrývania a identifikovať spoločný základ, a tak pokročiť v rokovaniach, a konečným cieľom je prijatie dohodnutého dokumentu, ktorý je v súlade s článkom VI NPT a uznáva jadrové odzbrojenie a úplné odstránenie jadrových zbraní za spoločný zámer;

h) vyzvali na silné politické vedenie na podporu hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní; vyslali štátom, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o nešírení jadrových zbraní posolstvo, že účasťou hláv štátov a predsedov vlád na konferencii by sa zdôraznil význam, ktorý štáty pripisujú NPT a procesu hodnotenia; vyzvali zástupcov štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, aby využili príležitosť, ktorú ponúka 10. hodnotiaca konferencia s cieľom opätovne potvrdiť, že „jadrová vojna sa nemôže vyhrať a nikdy nesmie nastať“;

i) zdôraznili, že selektívne uplatňovanie zmluvy alebo nedodržiavanie memoránd NPT niektorými štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami, podkopáva dôveru v celý systém NPT; vyzvali všetkých signatárov NPT, aby zabezpečovali dodržiavanie záväzkov, ktoré sa svojim podpisom zaviazali plniť;

j) uvítali skutočnosť, že 72 rokov sa už jadrové zbrane nepoužili; upozornili štáty, ktoré sú zmluvnými stranami NPT, že akékoľvek rozšírenie situácií, v ktorých by sa jadrové zbrane mohli použiť, by mohlo vážne ohroziť globálnu strategickú stabilitu a prax nepoužívania týchto zbraní;

k) vyzvali všetky štáty, aby v súvislosti s jadrovými zbraňami a súvisiacimi technológiami realizácie, uznali režimy kontroly týchto zbraní, odzbrojovania a nešírenia týchto zbraní za kľúčové nástroje, ktoré budujú dôveru a ktoré významne prispievajú k zvráteniu zhoršujúcej sa medzinárodnej bezpečnostnej situácie, čím sa zabráni rozsiahlej medzištátnej vojne a zachová sa mier a bezpečnosť;

l) zdôraznili, že účinná kontrola jadrového odzbrojenia je nevyhnutná na dosiahnutie sveta bez jadrových zbraní; pokračovali v úsilí a zintenzívnili ho, a to aj v spolupráci s medzinárodnými a regionálnymi organizáciami a občianskou spoločnosťou, s cieľom riešiť problémy s kontrolou, pokiaľ ide o požiadavky na bezpečnosť, ochranu a nešírenie zbraní;

m) naliehali na štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, aby vyvinuli maximálne úsilie na dosiahnutie ďalšieho pokroku v kontrole zbraní a v procesoch jadrového odzbrojenia, najmä celkovým znížením svetových zásob jadrových zbraní, a aby zaistili, že trend znižovania jadrových zbraní od ich vrcholu v roku 1986 bude pokračovať; vyslali posolstvo, že NPT by sa mala v tejto súvislosti použiť ako platforma pre každé diplomatické úsilie;

n) naliehali na USA a Rusko, aby posilnili vzájomnú dôveru s cieľom opätovne nadviazať dialóg o možných spôsoboch budovania nového vzťahu v oblasti kontroly zbraní; zdôraznili, že ak sa Rusko a USA pred hodnotiacou konferenciou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2020 jasne zaviažu, že do februára 2021 predĺžia platnosť novej zmluvy START, bol by to pre túto hodnotiacu konferenciu významný prínos; dôrazne nabádali obe strany, aby s prihliadnutím na masívne rozširovanie jadrového arzenálu rokovali o novom nástroji, ktorý by zahŕňal rozmiestnené aj nerozmiestnené, ako aj strategické a nestrategické zbrane, a ktorý by sa vzťahoval iba na Čínu; vyjadrili znepokojenie v súvislosti s nedávnym nasadením nadzvukových klzákov Avangard zo strany Ruska v regióne Orenburg; pripomenuli Rusku, že na všetky nasadené nadzvukové klzáky Avangard sa bude vzťahovať celkový limit 1 550 hlavíc stanovený v novej zmluve START a súvisiace ustanovenia o overovaní;

o) pripomenuli hlboké poľutovanie EÚ vyjadrené v súvislosti s nedávnym neúspechom zmluvy INF z dôvodu nasadenia raketového systému SSC-8 v Rusku, ktorý je schopný niesť jadrové hlavice, je mobilný a ťažko odhaliteľný a znižuje hranicu pre použitie jadrových zbraní v ozbrojenom konflikte, pričom zdôraznili významný negatívny vplyv tejto skutočnosti na európsku bezpečnosť a na systém kontroly strategických jadrových zbraní; vyzvali oboch signatárov zmluvy INF, aby obnovili dialóg o možných spôsoboch zavedenia nového právne záväzného nástroja pre raketové strely krátkeho a stredného doletu; podporili úsilie o multilateralizáciu takéhoto nástroja vo všetkých ostatných krajinách, ktoré vlastnia takéto zbrane, vrátane Číny;

p) vyjadrili znepokojenie nad zánikom zmluvy INF, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že najmä rakety stredného doletu môžu mať za následok zvýšenie rizika napätia v jadrovej otázke na európskom kontinente;

q) nabádali na rozhovory o možnosti viacstrannej zmluvy o balistických raketách, ktorá by presahovala rámec zmluvy INF medzi USA a Ruskom a zapojila by ďalšie strany;

r) vyzvali Spojené štáty a Rusko, aby všetkým ostatným zmluvným stranám NPT a Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov poskytli vyhlásenie, v ktorom uvedú kroky, ktoré prijmú po svojom vystúpení zo zmluvy INF s cieľom zabezpečiť plnenie svojich povinností podľa článku VI Zmluvy o nešírení jadrových zbraní; vypracovali na tento účel v mene Únie potrebné kroky;

s) vyzvali Rusko, aby dodržiavalo svoj záväzok zakotvený v Budapeštianskom memorande a rešpektovalo bezpečnostné záruky ponúknuté Ukrajine;

t) považovali odstúpenie od systémov kontroly jadrových zbraní alebo ich zlyhanie za nebezpečný precedens pre NPT; mali na pamäti, že zmluvné strany NPT by mohli takéto udalosti považovať za hrozbu pre svoju národnú bezpečnosť a že ich dôsledky by mohli destabilizovať NPT ako celok;

u) zaistili vypočutie týchto obáv na hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2020; prijali potrebné diplomatické a politické kroky s cieľom odstrániť priamu hrozbu, ktorú pre Európsku úniu a jej členské štáty predstavujú jadrové zbrane stredného doletu;

v) zdôraznili príspevok štátov NATO k plneniu záväzkov v rámci NPT, pokiaľ ide o zníženie zásob jadrových zbraní o 95 % od konca studenej vojny, odstránenie ich zacielenia, zníženie ich stavu rizika ohrozenia a zníženie ich úlohy v oblasti obrany; vyzvali NATO a ďalšie signatárske štáty NPT, aby pokračovali v úsilí o ďalšie znižovanie počtu jadrových zbraní v plnom súlade s NPT na základe prístupu postupných krokov, ktorý podporuje medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť;

w) vzali na vedomie, že prijatie Zmluvy o zákaze jadrových zbraní (TPNW) 122 štátmi, ktorú doteraz podpísalo 80 štátov a 35 štátov ju ratifikovalo, je dôkazom vôle dosiahnuť cieľ, ktorým je svet bez jadrových zbraní; zdôraznili, že jadrové odzbrojenie nemožno oddeliť od kolektívnej bezpečnosti a možno ho dosiahnuť len ak sa zohľadní strategický kontext a že toto odzbrojenie musí prebiehať v rámci postupného procesu, ktorý zaručí, že bude zachovaná neobmedzená bezpečnosť všetkých subjektov a súčasne nedôjde k novým pretekom v zbrojení; pripomenuli, že Zmluva o zákaze výroby štiepneho materiálu pre jadrové zbrane tým, že bráni kvantitatívnemu rozvoju jadrových arzenálov, predstavuje nevyhnutný a nenahraditeľný krok smerom k svetu bez jadrových zbraní;

 x) potvrdili právo zmluvných strán NPT na mierové využívanie jadrovej energie s cieľom plniť svoje dlhodobé energetické požiadavky v súlade s ustanoveniami NPT; spolupracovali s krajinami, ktoré chcú rozvíjať kapacity v tejto oblasti smerom k zodpovednému využívaniu jadrovej energie výlučne na mierové účely za predpokladu, že sú splnené všetky podmienky bezpečnosti, ochrany a nešírenia zbraní; zvážili primerané opatrenia v prípadoch, keď tieto krajiny nespolupracujú a nespĺňajú všetky podmienky bezpečnosti, ochrany a nešírenia zbraní; poskytli pomoc a stanovili povinnosť, aby si krajiny, ktoré chcú rozvíjať kapacity v oblasti mierového využívania jadrovej energie, vybudovali silnú kultúru jadrovej bezpečnosti, a uznali úlohu a hodnotu MAAE a jej systému záruk pri vykonávaní NPT a pri posilňovaní rámca jadrovej bezpečnosti;

y) obmedzili transfer jadrovej technológie súvisiacej so šírením zbraní na štáty, ktoré sú zmluvnými stranami NPT, ktoré uzavreli a vykonávajú celý rozsah bezpečnostných záruk MAAE, čím sa podporí rozhodnutie hodnotiacej konferencie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ktorá sa uskutočnila v roku 1995, podľa ktorého by sa v rámci nových opatrení týkajúcich sa dodávok ako nevyhnutná podmienka, pokiaľ ide o transfer citlivej jadrovej technológie, malo vyžadovať prijatie bezpečnostných záruk MAAE v plnom rozsahu a medzinárodne právne záväzných záväzkov o nezískavaní jadrových zbraní alebo iných jadrových výbušných zariadení;

z) pokračovali vo svojom úsilí o vytvorenie zóny bez jadrových zbraní a všetkých ostatných zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe v súlade s uznesením z roku 1995, ktoré je dnes oslabené izraelskou politikou a obnovením činností týkajúcich sa obohacovania uránu zo strany Iránu; pokračovali v iniciatívach s cieľom podporiť budovanie dôvery prostredníctvom opatrení zameraných na podporu inkluzívneho dialógu medzi expertmi a tvorcami politík s podporou finančného balíka vo výške 2,86 milióna EUR určeného na vykonávanie projektov;

aa) podporili regionálny prístup, ktorý je jedným z dôležitých spôsobov podpory odzbrojenia a nešírenia zbraní; zohľadnili výsledok prvého zasadnutia konferencie o vytvorení zóny bez jadrových zbraní na Blízkom východe a naďalej podporovali dlhodobý cieľ vypracovať právne záväznú zmluvu, ktorá umožní vytvorenie tejto zóny; nabádali všetky zúčastnené štáty, aby urobili všetko, čo je v ich silách, s cieľom pokročiť na druhom zasadnutí konferencie;

ab) podporovali návrh prístupu na základe postupných krokov predložený Švédskom s cieľom vybudovať politickú podporu pre pragmatické, krátkodobé a dosiahnuteľné záväzky v rámci celosvetového režimu odzbrojovania, pričom medzi celkové ciele patrí obnoviť dôveru, podporiť opatrenia zamerané na zníženie významu jadrových zbraní, posilniť návyky rozvoja spolupráce medzi štátmi, obmedziť jadrové riziká a zvýšiť transparentnosť ako postupné kroky na uľahčenie plnenia existujúcich záväzkov zo strany štátov, ktoré sú zmluvnými stranami;

ac) vyzvali štáty, ktoré sú zmluvnými stranami, aby vypracovali a zaviedli opatrenia zamerané na zmiernenie rizík používania jadrových zbraní, či už úmyselného alebo náhodného; opatrenia by mohli zahŕňať zlepšenie komunikačných kanálov a protokolov, zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti, jasné rozlišovanie medzi konvenčnými a jadrovými aktívami, ako aj zlepšenie odolnosti voči hybridným hrozbám, kybernetickým útokom a predĺženie rozhodovacieho času v prípade krízy;

ad) podporovali záväzok zvýšiť transparentnosť zo strany štátov, ktoré vlastnia jadrové zbrane, v súlade s 13 krokmi v oblasti odzbrojovania prijatými na hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2000; pripomenuli, že ďalšie zlepšenie mechanizmu podávania správ systematizáciou rámcov pre podávanie správ o jadrových zbraniach by prispelo k dosiahnutiu rovnakej úrovne transparentnosti medzi týmito štátmi; v tejto súvislosti venovali osobitnú pozornosť návrhom iniciatívy pre nešírenie jadrových zbraní a odzbrojenie na zvýšenie transparentnosti s cieľom posilňovať proces hodnotenia NPT;

ae) vzali na vedomie návrh USA na zavedenie iniciatívy vytvorenia prostredia pre jadrové odzbrojenie (CEND), ktorý predložili USA prípravnému výboru hodnotiacej konferencie v roku 2020, ktorého cieľom je identifikovať a riešiť faktory v medzinárodnom bezpečnostnom prostredí, ktoré bránia ďalšiemu pokroku v odzbrojovaní, a zaviesť pragmatickejší prístup k odzbrojeniu a pozitívne prispievať k úspešnému výsledku hodnotiacej konferencie v roku 2020; boli súčasťou ďalších rokovaní o návrhu v rámci hodnotiacej konferencie v roku 2020 a po jej skončení,

af) vyzvali všetky štáty, aby sa bezodkladne zapojili do diskusií o ceste k začatiu a ukončeniu činnosti zameranej na dosiahnutie jednej z nedoriešených priorít – zmluvy, ktorou sa zakazuje výroba štiepneho materiálu pre jadrové zbrane – ako nevyhnutného kroku na vylúčenie rizika obnovenia pretekov v jadrovom zbrojení a nevyhnutného kroku k odstráneniu jadrových zbraní;

ag) zabezpečili, aby EÚ naďalej výrazne podporovala Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) a Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO); pripomenuli aj význam a naliehavosť dosiahnutia vstupu do platnosti zmluvy CTBT, aby sa zabránilo vývoju nových zbraní;

ah) opätovne potvrdili pretrvávajúci záväzok EÚ k spoločnému komplexnému akčnému plánu, ktorý je najlepší možný prostriedok na získanie uistenia o výlučne mierovom využívaní jadrovej energie Iránu a dôležitý nástroj na posilnenie stability a bezpečnosti na Blízkom východe; naďalej zdôrazňovali dôležitú úlohu EÚ pri hľadaní cesty vpred, pokiaľ ide o zabezpečenie jadrovej dohody; opätovne zdôraznili poľutovanie EÚ nad tým, že USA odstúpili zo spoločného komplexného akčného plánu a opätovne nastolili sankcie; vyjadrili poľutovanie nad tým, že Irán zrušil obmedzenia na výrobu obohateného uránu, ktorý sa môže použiť na výrobu paliva pre reaktory a jadrové zbrane, a teda od júla 2019 porušuje záväzky vyplývajúce zo spoločného komplexného akčného plánu, čo viedlo k tomu, že všetci európski signatári spoločného komplexného akčného plánu spustili mechanizmus na riešenie sporov; pripomenuli, že týmto sa začína veľmi znepokojivá fáza neistoty z hľadiska medzinárodnej stability a bezpečnosti; opätovne potvrdili potrebu dosiahnuť dohodu s cieľom zmierniť hrozbu iránskeho raketového programu; vyzvali Irán, aby opätovne začal v plnej miere dodržiavať svoje záväzky v jadrovej oblasti podľa JCPOA a NPT;

ai) vyjadrili poľutovanie nad tým, že Irán podporuje násilné neštátne subjekty a rozvoj a používanie kapacít v oblasti balistických rakiet, čím sa destabilizuje širší Blízky východ;

aj) opätovne potvrdili plnú podporu EÚ cieľu denuklearizácie KĽDR, a to úplným, overiteľným a nezvratným spôsobom v súlade so všetkými príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN; naliehali na KĽDR, aby upustila od svojho programu jadrových zbraní a vrátila sa k NPT a bezpečnostným zárukám MAAE; pokračovali v podpore prebiehajúceho dialógu a usilovali sa o aktívnejšiu účasť na rokovaniach, pričom využijú odborné znalosti EÚ; pripomenuli, že KĽDR naďalej predstavuje jadrovú a balistickú hrozbu na regionálnej a medzinárodnej úrovni;

ak) naďalej podporovali a zachovávali NPT ako kľúčový multilaterálny nástroj v prospech medzinárodného mieru a bezpečnosti, podporovali jeho všeobecné uplatňovanie a posilňovali jeho uplatňovanie vo svojich troch rovnako dôležitých a vzájomne sa posilňujúcich pilieroch; nabádali všetky štáty, ktoré sú zmluvnými stranami NPT, aby obnovili svoje úsilie o spoluprácu a aby odhodlane napredovali v obnovenom záväzku komplexne, úplne a vyvážene vykonávať NPT;

al) vyzvali všetky štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby podpísali a ratifikovali NPT ako štáty, ktoré nevlastnia jadrové zbrane, a aby pristúpili k jej podmienkam a zaviazali sa plniť ciele v oblasti nešírenia jadrových technológií a odzbrojenia, a to aj poskytovaním dôkazov o tom, že sa nezapájajú do transferov jadrových technológií, a posilnením Dohovoru o fyzickej ochrane jadrových materiálov;

2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.


INFORMÁCIA O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

19.2.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

61

1

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alviina Alametsä, Maria Arena, Petras Auštrevičius, Traian Băsescu, Lars Patrick Berg, Anna Bonfrisco, Reinhard Bütikofer, Fabio Massimo Castaldo, Włodzimierz Cimoszewicz, Katalin Cseh, Tanja Fajon, Anna Fotyga, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Klemen Grošelj, Sandra Kalniete, Dietmar Köster, Stelios Kouloglou, Andrius Kubilius, Ilhan Kyuchyuk, Miriam Lexmann, Nathalie Loiseau, Jaak Madison, Lukas Mandl, Thierry Mariani, David McAllister, Vangelis Meimarakis, Sven Mikser, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Urmas Paet, Demetris Papadakis, Kostas Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Jérôme Rivière, Nacho Sánchez Amor, Jacek Saryusz-Wolski, Andreas Schieder, Radosław Sikorski, Sergei Stanishev, Hermann Tertsch, Hilde Vautmans, Harald Vilimsky, Idoia Villanueva Ruiz, Thomas Waitz, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers, Isabel Wiseler-Lima, Salima Yenbou, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Arnaud Danjean, Özlem Demirel, Engin Eroglu, Evin Incir, Andrey Kovatchev, Sergey Lagodinsky, Katrin Langensiepen, Gabriel Mato, Kris Peeters, Paulo Rangel, Ernest Urtasun, Nils Ušakovs, Mick Wallace

Náhradník (čl. 209 ods. 7) prítomný na záverečnom hlasovaní

Tudor Ciuhodaru

 

 


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

61

+

ECR

Hermann Tertsch, Witold Jan Waszczykowski, Charlie Weimers

GUE/NGL

Özlem Demirel, Stelios Kouloglou, Idoia Villanueva Ruiz, Mick Wallace

ID

Lars Patrick Berg, Jaak Madison, Harald Vilimsky

NI

Fabio Massimo Castaldo

PPE

Traian Băsescu, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Kinga Gál, Sunčana Glavak, Sandra Kalniete, Andrey Kovatchev, Andrius Kubilius, Miriam Lexmann, David McAllister, Lukas Mandl, Gabriel Mato, Vangelis Meimarakis, Francisco José Millán Mon, Kris Peeters, Paulo Rangel, Radosław Sikorski, Isabel Wiseler-Lima, Željana Zovko

RENEW

Petras Auštrevičius, Katalin Cseh, Engin Eroglu, Klemen Grošelj, Ilhan Kyuchyuk, Nathalie Loiseau, Javier Nart, Urmas Paet, Hilde Vautmans

S&D

Maria Arena, Włodzimierz Cimoszewicz, Tudor Ciuhodaru, Tanja Fajon, Evin Incir, Dietmar Köster, Sven Mikser, Demetris Papadakis, Tonino Picula, Kati Piri, Giuliano Pisapia, Nacho Sánchez Amor, Andreas Schieder, Sergei Stanishev, Nils Ušakovs

VERTS/ALE

Alviina Alametsä, Reinhard Bütikofer, Sergey Lagodinsky, Katrin Langensiepen, Ernest Urtasun, Thomas Waitz, Salima Yenbou

 

1

-

NI

Kostas Papadakis

 

5

0

ECR

Anna Fotyga, Jacek Saryusz-Wolski

ID

Anna Bonfrisco, Thierry Mariani, Jérôme Rivière

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

[1] Prijaté texty, P8_TA(2019)0130.

[2] Ú. v. EÚ L 97, 19.4.2000, s. 1.

[3] Ú. v. EÚ L 106, 27.4.2005, s. 32.

[4] Ú. v. EÚ L 90, 10.4.2010, s. 8.

[5] Ú. v. EÚ L 105, 16.4.2019, s. 25.

[6] Ú. v. EÚ L 149, 7.6.2019, s. 63.

Posledná úprava: 18. marca 2020Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia