SPRÁVA k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnej stratégii udržateľného rastu na rok 2020

28.2.2020 - (2019/2212(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Klára Dobrev

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2020

(2019/2212(INI))

Európsky parlament,

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2019 s názvom Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020 (COM(2019)0650),

 so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti zo 17. decembra 2019, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu Komisie Ročná stratégia udržateľného rastu na rok 2020 (COM(2019)0653),

 so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 17. decembra 2019 na odporúčanie Rady o hospodárskej politike eurozóny (COM(2019)0652),

 so zreteľom na správu Komisie zo 17. decembra 2019 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2020 (COM(2019)0651),

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2019 o návrhoch rozpočtových plánov na rok 2020: Celkové posúdenie (COM(2019)0900),

 so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2019/1181 z 8. júla 2019 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov[1],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2019 o zamestnanosti a sociálnych politikách v eurozóne[2],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2019 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2019[3],

 so zreteľom na politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2019 – 2024 s názvom Ambicióznejšia Únia, ktoré predstavila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen,

 

 so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja prijaté svetovými lídrami v septembri 2015 a schválené Radou, ktorá vyjadrila svoj záväzok plniť tieto ciele,

 so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv vyhlásený Európskou radou, Parlamentom a Komisiou v novembri 2017,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv[4],

 so zreteľom na správu Komisie z 8. novembra 2019 s názvom Vývoj na trhu práce a vývoj miezd v Európe – Ročný prehľad na rok 2019,

 so zreteľom na závery Rady z 24. októbra 2019 o hospodárstve zameranom na dobré životné podmienky[5],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o boji proti nerovnostiam ako prostriedku na podporu tvorby pracovných miest a rastu[6],

 so zreteľom na štúdiu OECD z 15. júna 2018 s názvom Broken Social Elevator? How to Promote Social Mobility,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o politikách zameraných na zabezpečenie minimálneho príjmu ako nástroja boja proti chudobe[7],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2017 o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti neznášanlivosti voči Rómom[8];

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupracovať v záujme posilnenia ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2018 o vzdelávaní v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ[9],

 so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu[10],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko[11],

 so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 19. septembra 2018 k rodovým rozdielom v digitálnej oblasti[12],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2018 o službách starostlivosti v EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti[13],

 so zreteľom na odporúčanie Rady z 8. novembra 2019 o prístupe pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane[14],

 so zreteľom na svoju pozíciu z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce[15],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2016 s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

 so zreteľom na závery Rady z 8. júna 2010 s názvom Rovnosť a zdravie vo všetkých politikách: solidarita v oblasti zdravia

 so zreteľom na iniciatívu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európskej komisie s názvom Stav zdravia v EÚ;

 so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2018 o spôsoboch opätovného začlenenia pracovníkov, ktorí sa zotavujú z úrazu a choroby, do kvalitného zamestnania[16],

 so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020[17],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013) 0083) a sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie k tomuto oznámeniu s názvami Investície do zdravia (SWD(2013) 0043) a Dlhodobá starostlivosť v starnúcej spoločnosti – výzvy a politické možnosti (SWD(2013) 0041),

 so zreteľom na pracovný dokument útvarov komisie zo 4. septembra 2013 s názvom Správa o nerovnostiach v oblasti zdravia v EÚ (SWD(2013) 0328),

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2014 o efektívnych, prístupných a pružných systémoch zdravotnej starostlivosti (COM(2014)0215),

 so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2014 o hospodárskej kríze a zdravotnej starostlivosti[18],

 so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „CRPD“),

 so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 3. septembra 2015 k pôvodnej správe Európskej únie výboru z 5. júna 2014 o vykonávaní CRPD,

 so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o situácii žien so zdravotným postihnutím[19],

 so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 o európskej zelenej dohode (COM(2019)0640),

 so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. januára 2020 s názvom Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie (COM(2020)0014),

 so zreteľom na balík predpisov o obehovom hospodárstve (smernice (EÚ) 2018/849[20], 2018/850[21], 2018/851[22] a 2018/852[23]),

 so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2020 o európskej zelenej dohode[24],

 so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2020,

 so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

 so zreteľom na stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

 so zreteľom na pozíciu v podobe pozmeňujúcich návrhov Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

 so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A9-0025/2020),

A. keďže miera zamestnanosti osôb vo veku 20 – 64 rokov dosiahla v druhom štvrťroku 2019 úroveň 73,9 % v EÚ a v eurozóne 72,7 %; keďže v treťom štvrťroku 2019 bolo v EÚ zamestnaných 241,9 milióna ľudí, čo je najvyššia dosiahnutá úroveň v histórii; keďže vysoká účasť na trhu práce je predpokladom pre sociálnu Európu; keďže miera zamestnanosti sa môže priblížiť k cieľu stratégie Európa 2020, je však nepravdepodobné, že ho dosiahne; keďže celkový počet odpracovaných hodín dosiahol úroveň z roku 2008; keďže miera zamestnanosti zraniteľných skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím (50,6 % v roku 2017), bezdomovci a Rómovia (43 %), je výrazne nižšia;

B. keďže miera zamestnanosti starších pracovníkov (55 – 64 rokov) sa v roku 2018 zvýšila na 58,7 %; keďže starší pracovníci sú aj naďalej hlavnou hnacou silou rastu zamestnanosti; keďže nedostatok primeraných služieb starostlivosti, ako napríklad starostlivosti o deti a starších ľudí, je prekážkou pre udržanie starších pracovníkov, najmä žien, na trhu práce;

C. keďže zvýšenie zamestnanosti bolo sprevádzané nárastom atypických a neformálnych foriem zamestnania vrátane pracovných zmlúv na nula hodín; keďže neistí pracovníci zvyčajne nedokážu presadiť svoje práva, majú malú alebo nemajú žiadnu istotu zamestnania či sociálneho zabezpečenia, čelia vyšším zdravotným a bezpečnostným rizikám a dostávajú príjmy, ktoré nepostačujú na dôstojnú životnú úroveň; keďže podiel pracovníkov pracujúcich na čiastočný úväzok je aj naďalej nad úrovňou z roku 2008; keďže podiel pracovníkov na nedobrovoľný čiastočný úväzok je stále výrazný; keďže podiel dočasných zamestnancov je aj naďalej stále vysoký;

D. keďže miera zamestnanosti mladých ľudí sa zvýšila, ale je stále pod úrovňou pred krízou; keďže medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú podstatné rozdiely, pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti mladých ľudí;

E. keďže miera nezamestnanosti v EÚ v treťom štvrťroku 2019 klesla na 6,3 % a v eurozóne na 7,5 %; keďže v niektorých členských štátoch a regiónoch je stále vysoká; keďže miera dlhodobej nezamestnanosti je stále vysoká v polovici členských štátov;

F. keďže nedostatok pracovnej sily a miera odlivu mozgov dosiahli v niektorých členských štátoch kritickú úroveň a predstavujú prekážku pre ďalší hospodársky rast; keďže svet práce v budúcnosti si bude vyžadovať riešenia prispôsobené rôznym pracovným trhom a tradíciám, a zároveň ochranu mobilných pracovníkov;

G. keďže sociálny dialóg je ústredným prvkom európskeho sociálneho modelu a má zásadný význam pri hľadaní prispôsobených riešení pre trh práce; keďže medzi sociálnym dialógom a priemyselnou konkurencieschopnosťou a účinnosťou existuje jasná a pozitívna súvislosť; keďže sociálny dialóg si vyžaduje ráznych a reprezentatívnych sociálnych partnerov; keďže sociálny dialóg sa oslabil a rozsah kolektívneho vyjednávania sa zmenšil v celej Európe, pričom medzi členskými štátmi existujú obrovské rozdiely; keďže podiel zamestnancov v členských štátoch, na ktorých sa vzťahuje akákoľvek forma kolektívnej zmluvy o mzdách, sa v roku 2016 pohyboval v rozmedzí od 98 % až do 7,1 %; keďže nedostatočný občiansky dialóg prehlbuje priepasť medzi občanmi a inštitúciami;

H. keďže nerovnosti v príjmoch zostávajú na vysokej úrovni; keďže v mnohých členských štátoch dochádza k stagnácii miezd; keďže hospodárska kríza viedla k zvýšeniu počtu pracovníkov s nízkymi mzdami; keďže súťaž v oblasti daní a nákladov na prácu je škodlivá pre jednotný trh a kohéziu medzi členskými štátmi; keďže vysoké daňové zaťaženie osôb s nízkymi mzdami prehlbuje nerovnosti; keďže intergeneračná sociálna mobilita je vo väčšine členských štátov obmedzená; keďže OECD odhaduje, že dokonca aj v krajinách s najlepšími výsledkami by osobám z rodín s nízkymi príjmami trvalo 2 až 3 generácie, kým by priblížili k priemernému príjmu ich krajiny;

I. keďže viac ako jeden obyvateľ EÚ z piatich je ohrozený chudobou a sociálnym vylúčením; keďže jeden z hlavných cieľov stratégie Európa 2020, t. j. zníženie počtu osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením o 20 miliónov, je stále mimo dosahu; keďže v roku 2018 žilo 9,5 % pracovníkov v domácnostiach ohrozených chudobou; keďže deti aj naďalej čelia vysokému riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia a ich priemerná miera ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením v roku 2018 predstavovala 24,3 %, pričom niekoľko členských štátov zaznamenalo alarmujúce úrovne nad 30 %; keďže chudoba zamestnaných osôb zostáva vysoká; keďže 6 % obyvateľstva EÚ žije v ťažkej materiálnej deprivácii;

J. keďže v roku 2017 žil 1 z 10 obyvateľov EÚ v neprimeraných podmienkach na bývanie a vynaložil 40 % alebo viac z príjmu domácnosti na bývanie; keďže jedného obyvateľa EÚ z desiatich nadmerne zaťažujú náklady na bývanie, a to najmä domácnosti s najnižším príjmom a ľudí žijúcich v mestách; keďže boj proti zmene klímy môže mať ďalšie dôsledky na náklady na bývanie; keďže cenovo dostupné bývanie je vážnym a rastúcim problémom, ktorý vedie k stále väčšiemu počtu ľudí s neistým bývaním alebo bez domova;

K. keďže v posledných desiatich rokoch sa vo väčšine členských štátov zvýšil počet ľudí bez domova a chudobné domácnosti sú čoraz viac zaťažované zvyšujúcimi sa nákladmi na bývanie; keďže zabezpečenie bývania a pomoc bezdomovcom patria medzi priority Európskeho piliera sociálnych práv; keďže bezdomovectvo je zásadným zdravotným problémom, pričom dĺžka života bezdomovcov výrazne zaostáva za bežnou populáciou;

L. keďže predčasné ukončenie školskej dochádzky a slabé výsledky v oblasti vzdelávania sú prekážkami zamestnanosti a hospodárskeho rastu, pričom úzko súvisia s chudobou, sociálnym vylúčením a segregáciou; keďže v prípade Rómov je táto miera o 70 % vyššia ako v prípade iných kategórií žiakov; keďže vzdelávacie systémy by mali poskytovať dostatočnú podporu pre sociálnu mobilitu; keďže miera vzdelávania dospelých v EÚ v roku 2018 dosiahla 11,1 %, čo ďaleko zaostáva za cieľovou úrovňou 15 % v roku 2020;

M. keďže technológie a inovácie môžu priniesť nové príležitosti pre rast a tvorbu pracovných miest; ‏keďže v digitálnom veku sú digitálne zručnosti nevyhnutné, napriek tomu viac ako 40 % dospelých v EÚ nemá základné digitálne zručnosti; keďže digitalizácia môže byť príležitosťou na zníženie sociálnych nerovností, ale musí byť sprevádzaná opatreniami na predchádzanie a znižovanie digitálneho vylúčenia a neistých foriem práce;

N. keďže malé a stredné podniky (MSP) tvoria viac ako 90 % všetkých podnikov v Európe, a preto sú dôležité pre udržateľný rozvoj, inkluzívny rast a vytváranie pracovných miest; keďže Komisia by mala podporovať rozvoj podnikov a zamerať sa na MSP;

O. keďže zásada rodovej rovnosti je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v článku 2 a v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ; keďže články 8 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článok 23 Charty základných práv jasne uvádzajú záväzok EÚ uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti vo všetkých politikách a činnostiach;

P. keďže pre hospodársky rast, produktivitu, dlhodobú fiškálnu udržateľnosť a spoločenskú stabilitu v EÚ je nevyhnutné podporovať rodovú rovnosť, zlepšovať pracovné príležitosti pre ženy, zaručovať zásadu rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty, uľahčovať zosúladenie práce, starostlivosti a súkromného života a predchádzať násiliu páchanému na ženách a bojovať proti nemu;

Q. keďže ženy sú nedostatočne zastúpené v dobre platených odvetviach a pozíciách s rozhodovacími právomocami a existujú pretrvávajúce rodové rozdiely na trhu práce EÚ, ako napríklad rozdiel v zamestnanosti žien a mužov (11,5 %), rozdiel v odmeňovaní žien a mužov (16 %) a rozdiel v dôchodkoch žien a mužov (35,7 %), ktoré môžu ženy v zraniteľných alebo neistých situáciách ohroziť; keďže rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov sú vyššie v prípade migrantiek a žien patriacich k etnickým menšinám; keďže na odstránenie rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov je potrebné ambiciózne úsilie;

R. keďže jedným z dôvodov tohto nedostatku sú neprimerané opatrovateľské povinnosti, obmedzený prístup k službám starostlivosti o deti a staršie osoby a výsledné obdobia neprítomnosti na trhu práce; keďže len 3 z 10 detí vo veku do troch rokov sa nachádza v zariadeniach starostlivosti o deti; keďže kvalita služieb starostlivosti a prístup k nim sa v rámci členských štátov a medzi nimi značne líši;

S. keďže EPSP stanovuje rovnaké zaobchádzanie a rovnaké príležitosti pre mužov a ženy, rovnaké odmeňovanie za prácu rovnakej hodnoty a prístup k cenovo dostupnej starostlivosti v dobrej kvalite; keďže zásady EPSP by sa mali monitorovať v kontexte európskeho semestra;

T. keďže ženy sú nedostatočne zastúpené v oblasti vzdelávania a práce v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM); keďže zvýšená účasť žien na vzdelávaní v oblasti STEM je nevyhnutná na zníženie rodových rozdielov v povolaniach v oblasti STEM;

U. keďže v článku 168 ZFEÚ sa stanovuje, že pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Únie sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia; keďže 20 zásad EPSP zahŕňa zdravé, bezpečné a prispôsobené pracovné prostredie a zdravotnú starostlivosť;

V. keďže jedným z hlavných cieľov Európskeho ekologického dohovoru je prispievať k ochrane zdravia a blaha ľudí pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi; keďže všeobecné zdravotné poistenie má zásadný význam aj pre dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

W. keďže zdravie je investíciou do ľudského kapitálu a do sociálneho a hospodárskeho rozvoja a je kľúčovým faktorom blaha človeka; keďže v celej EÚ stále prevládajú výrazné nerovnosti v oblasti zdravia, ktoré úzko súvisia s nerovnosťou v príjmoch a bohatstve, chudobou a sociálnym vylúčením, ovplyvňujú strednú dĺžku života a obmedzujú príležitosti na plnohodnotné zapojenie sa do spoločnosti;

X. keďže v roku 2019 boli odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti vydané 16 členským štátom;

Y. keďže sa predpokladá, že sa index ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky v EÚ v nasledujúcich desaťročiach výrazne zvýši; keďže výzva zaručiť inkluzívny rast v starnúcej a rozmanitej spoločností vyžaduje komplexný prístup založený na kombinácii politických riešení v oblasti dôchodkov, sociálneho zabezpečenia, dlhodobej starostlivosti, zdravotných systémov, sociálneho začleňovania a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

Z. keďže 80 miliónov obyvateľov EÚ je zdravotne postihnutých; keďže vykonávanie opatrení na zabezpečenie ich prístupnosti je stále nedostatočné; keďže miera zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím v roku 2017 predstavovala 50,6 % v porovnaní s celkovou mierou zamestnanosti 74,8 %; keďže osoby so zdravotným postihnutím čelia chudobe zamestnaných osôb častejšie;

AA. keďže politika súdržnosti ako hlavná investičná politika EÚ pre sociálny, hospodársky a územný rozvoj preukázala svoju účinnosť pri znižovaní nerovností a regionálnych rozdielov, najmä pokiaľ ide o najchudobnejšie regióny;

AB. keďže systémy sociálnej ochrany a politiky trhu práce sú hlboko zakorenené v národných tradíciách a medzi členskými štátmi existujú veľké rozdiely, ktoré by sa mali zachovať pri práci na spoločných sociálnych cieľoch prostredníctvom európskeho semestra; keďže otázky, ktoré nemajú nadnárodný rozmer, sa riešia na vnútroštátnej úrovni v súlade so zmluvami a zásadou subsidiarity;

AC. keďže zelená transformácia a digitalizácia hospodárstva budú zahŕňať rozsiahlu hospodársku diverzifikáciu a transformáciu obchodných modelov a tvorby politík; keďže tieto zmeny povedú k novým príležitostiam, ale aj k významným sociálno-ekonomickým zmenám v mnohých regiónoch a priemyselných odvetviach; keďže EÚ potrebuje spoločnú stratégiu, ktorá by sprevádzala dotknutých pracovníkov a podniky s cieľom zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo;

AD. keďže rast produktivity v EÚ zostáva výrazne pod úrovňou ostatných svetových hráčov; keďže zlepšená produktivita je kľúčová pre zlepšenie blaha; keďže reformy, ktoré môžu viesť k vyššej produktivite, vrátane zníženia zbytočnej administratívnej záťaže, by sa mali uvítať, pretože podporujú vytváranie dôstojných pracovných miest, udržateľný rast a sociálnu ochranu;

AE. keďže zdravé verejné financie sú nevyhnutné; keďže krajiny, ktoré boli najviac zasiahnuté finančnou krízou, museli najvýraznejšie znížiť také verejné výdavky, ktoré by potenciálne mohli podporiť rast; keďže zníženie sociálnych výdavkov má nepriaznivý vplyv na zraniteľných ľudí a bráni zamestnanosti, spotrebe a udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu, a to v neposlednom rade obmedzovaním prístupu k základným službám (zdravotná starostlivosť, bývanie, vzdelanie);

AF. keďže dôstojné mzdy, silné systémy kolektívneho vyjednávania, demokracia na pracovisku, transparentnosť miezd, predvídateľný pracovný čas a daňové výhody môžu znížiť chudobu zamestnaných osôb, nerovnosti a vytvoriť dopyt;

1. víta ročnú stratégiu udržateľného rastu na rok 2020 a cieľ Komisie doplniť súčasný prístup európskeho semestra zahrnutím cieľov udržateľného rozvoja a cieľov Európskej zelenej dohody; zdôrazňuje, že nová stratégia rastu EÚ bude musieť prispieť k vytvoreniu kvalitných udržateľných pracovných miest a k posilneniu konkurencieschopnosti, inovácie a produktivity a k maximalizácii prínosov pre zdravie, kvalitu života a odolnosť pri súčasnom smerovaní k obehovému a uhlíkovo neutrálnemu hospodárstvu; opakuje, že je potrebné, aby udržateľnosť, sociálne začleňovanie a blaho ľudí boli stredobodom hospodárskej politiky EÚ, aby sa zabezpečilo, že sociálne, ekologické a hospodárske ciele budú mať rovnakú prioritu;

2. vyzýva Komisiu, aby určila osobitné ciele EÚ a hlavné ukazovatele týkajúce sa cieľov udržateľného rozvoja s cieľom zohľadniť realitu a výzvy, ktorým čelí EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, aby merala účinnosť politických rozhodnutí a zabezpečila lepšie zameranie financovania a riadne a súdržné nadviazanie na stratégiu Európa 2020;

3. víta začlenenie Európskeho piliera sociálnych práv do ročnej stratégie udržateľného rastu na rok 2020; žiada, aby spravodlivosť a sociálne práva mali v novom hospodárskom modeli rovnaký význam ako environmentálna udržateľnosť a makroekonomická stabilita; zdôrazňuje ústrednú úlohu sociálneho prehľadu v európskom semestri; vyzýva Komisiu, aby stavala na existujúcich ukazovateľoch a posilnila prehľad, tým, že zahrnie ďalšie ukazovatele a jasné ciele odrážajúce všetkých 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv, ako sú inkluzívny prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, výžive, zamestnanosti, bývaniu a ochrane sociálnych práv, a aby zabezpečila, že sa tieto ukazovatele budú analyzovať na základe určitých faktorov (deti, mládež, seniori, pohlavie, migranti a osoby so zdravotným postihnutím); vyzýva Komisiu, aby zabezpečila rôznorodosť vnútroštátnych sociálnych systémov a modelov trhu práce a predložila sociálny akčný plán na ďalšie uplatňovanie Európskeho piliera sociálnych práv a revidovanej Európskej sociálnej charty prostredníctvom prijatia cielených opatrení na primeranej úrovni;

4. žiada výraznejšie zapájanie ministrov sociálnych vecí, zdravotníctva a životného prostredia do procesu európskeho semestra na úrovni Rady; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé odporúčania pre jednotlivé krajiny sa vôbec nevykonali alebo neboli vykonané úplne; vyzýva členské štáty, aby vykonali všetky odporúčania pre jednotlivé krajiny vrátane odporúčaní týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnych aspektov;

Nezamestnanosť

5. je znepokojený mierami nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti v niektorých členských štátoch s výraznými regionálnymi rozdielmi; zdôrazňuje preto potrebu individuálne prispôsobených opatrení na začleňovanie nezamestnaných osôb do trhu práce, najmä v sociálnych podnikoch a zelenej ekonomike, a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; vyzýva členské štáty, aby primerane investovali do účinných aktívnych politík trhu práce a plne využívali existujúce nástroje financovania EÚ s cieľom predchádzať nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti; domnieva sa, že je tiež potrebné zvážiť štrukturálne reformy trhu práce s cieľom zachovať investície do spoločnosti a jej občanov a zabezpečiť budúcnosť a stabilitu členských štátov a EÚ ako celku; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam finančne posilneného Európskeho sociálneho fondu plus a silného fondu na spravodlivú transformáciu;

Rovnosť príležitostí

6. je znepokojený obmedzenou intergeneračnou sociálnou mobilitou a zvýšenou nerovnosťou v oblasti príjmov v porovnaní s úrovňou pred krízou; upozorňuje, že vysoká úroveň nerovnosti znižuje výkonnosť hospodárstva a potenciál udržateľného rastu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili nerovnosti v oblasti príjmov a bojovali proti diskriminácii, a to aj podporou primeraných miezd, vyššieho rozsahu kolektívneho vyjednávania, rovnakých príležitostí vo vzdelávaní a odbornej príprave, rodovej rovnosti a všeobecného prístupu ku kvalitným službám; zdôrazňuje, že vnútroštátne daňové systémy a systémy sociálnych dávok musia byť navrhnuté tak, aby zaručovali nielen finančnú udržateľnosť, ale aj aby znižovali nerovnosti, podporovali spravodlivosť a transparentnosť a poskytovali stimuly na účasť na trhu práce;

Minimálne mzdy a kolektívne vyjednávanie

7. víta konzultácie so sociálnymi partnermi, ktoré Komisia uskutočňuje o rámci EÚ pre minimálne mzdy; vyzýva Komisiu, aby na základe výsledkov konzultácií prijala opatrenia na zvýšenie sociálnej konvergencie; požaduje primeranú výšku minimálnej mzdy nad hranicou chudoby, a to prostredníctvom kolektívnych zmlúv alebo prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov v súlade s vnútroštátnymi tradíciami, a rešpektujúc autonómiu vnútroštátnych sociálnych partnerov a dobre fungujúce modely kolektívneho vyjednávania; požaduje koordinovaný prístup na úrovni EÚ s cieľom zabrániť nezdravej súťaži v oblasti nákladov práce a zvýšiť pozitívnu sociálnu konvergenciu pre všetkých;

8. domnieva sa, že mzdy v niektorých členských štátoch stagnujú, čo má škodlivé účinky na hospodárstvo EÚ a jednotný trh; zdôrazňuje, že mzdy za prácu na plný úväzok by mali byť dostatočné na zabezpečenie dôstojného života;

Sociálny dialóg

9. zdôrazňuje, že dobre fungujúci sociálny dialóg je kľúčovým nástrojom pri formovaní pracovných a zamestnaneckých podmienok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali budovanie kapacít sociálnych partnerov, zabezpečili a posilnili sociálny dialóg, rozsah kolektívneho vyjednávania a právo naň na všetkých úrovniach, a aby zohľadnili názory sociálnych partnerov v tvorbe politík, aj v európskom semestri; zdôrazňuje aj význam štruktúrovaného a systematického dialógu s občianskou spoločnosťou na vnútroštátnej úrovni s cieľom zvýšiť zodpovednosť;

Chudoba a sociálne vylúčenie

10. opakuje svoje znepokojenie nad vysokým počtom osôb, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie; je obzvlášť znepokojený vysokou mierou chudoby detí a chudoby zamestnaných osôb; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu EÚ proti chudobe založenú na integrovanom aktívnom začleňovaní a zaviedla európsku záruku pre deti s primeraným financovaním a dobre navrhnutými podpornými službami s cieľom prispieť k tomu, aby každé dieťa malo rovnaký prístup ku bezplatnej kvalitnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému kvalitnému vzdelávaniu, bezplatnej kvalitnej starostlivosti o deti, k dôstojnému bývaniu a primeranej výžive;

11. zdôrazňuje dôležitosť zvýšenia financovania pomoci pre najodkázanejšie osoby v rámci nového Európskeho sociálneho fondu plus ako kľúčového prvku európskej solidarity a spôsobu, ako prispieť k boju proti najhorším formám chudoby v EÚ, akými sú napríklad nedostatok potravín a chudoba detí; zdôrazňuje, že európska záruka pre deti by sa nemala financovať na úkor existujúcich finančných nástrojov;

12. požaduje nový rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie začleňovania Rómov s konkrétnymi cieľmi;

13. poznamenáva, že vo všetkých členských štátoch existujú rôzne formy systémov minimálneho príjmu s cieľom zabezpečiť minimálnu úroveň sociálnej ochrany a bezpečnostnú sieť pre osoby v núdzi; zdôrazňuje, že systémy minimálneho príjmu by sa nemali zamieňať s koncepciou základného príjmu pre všetkých; vyzýva Komisiu, aby vykonala porovnávaciu štúdiu týkajúcu sa rôznych systémov minimálneho príjmu v členských štátoch a aby zdôraznila osvedčené postupy s cieľom predstaviť rámec v tejto oblasti; zdôrazňuje, že minimálny príjem by sa mal doplniť o opatrenia aktívneho začleňovania;

Bývanie a bezdomovectvo

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôrazne a integrovane reagovali vypracovaním akčného plánu s cieľom riešiť nedostatok cenovo dostupného bývania, zlé podmienky bývania, nedostupné bývanie a vylúčenie z bývania; berie na vedomie zvýšenie počtu prípadov vysťahovania a naliehavo vyzýva členské štáty, aby tento problém riešili;

15. vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie v oblasti bezdomovectva, a vyzýva členské štáty, aby pripravili svoje stratégie v oblasti bezdomovectva, v ktorých prijmú zásadu „bývanie ako prvé“, pričom uprednostnia poskytovanie trvalého bývania ľuďom bez domova a skončia kriminalizáciu bezdomovectva; okrem toho zdôrazňuje potrebu zhromažďovať lepšie a harmonizovanejšie údaje o bezdomovcoch v EÚ;

16. vyzýva Komisiu, aby navrhla rámec EÚ pre sociálne a cenovo dostupné bývanie v súlade so zásadou č. 19 Európskeho piliera sociálnych práv, aby sa zabezpečila efektívna koordinácia vnútroštátnych politík v oblasti bývania;

17. žiada, aby investície do verejného bývania boli oprávnené na financovanie z kohéznych fondov s cieľom zlepšiť existujúce verejné bývanie alebo budovať nové bývanie; v tejto súvislosti požaduje revíziu pravidiel štátnej pomoci;

18. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili konkrétne návrhy na zabezpečenie spravodlivej transformácie vo vzťahu k zlepšeniu energetickej účinnosti bytového fondu bez toho, aby sa nadmerne zaťažovali zraniteľné skupiny, a na primerané riešenie problému energetickej chudoby v kontexte zelenej dohody;

Vzdelávanie a odborná príprava

19. je znepokojený tým, že podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, najmä medzi marginalizovanými skupinami, stagnuje, a podiel žiakov so slabými výsledkami sa zvyšuje; vyzýva členské štáty, aby zlepšili kvalitu, prístupnosť a inkluzívnosť svojich vzdelávacích systémov z hľadiska celoživotného vzdelávania, a to s prihliadnutím nielen na potreby zamestnanosti, ale aj na podporu hodnôt, ako sú ľudská dôstojnosť, vzájomný rešpekt a sloboda výberu; zdôrazňuje potrebu primeraného financovania vzdelávacích systémov; zdôrazňuje, že nedostatky v oblasti základnej znalosti matematiky, gramotnosti a digitálnych zručností sú závažnou prekážkou pre zmysluplnú účasť v spoločnosti a na trhu práce, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vysokokvalitnú základnú odbornú prípravu s prispôsobenou podporou a aktívnym dosahom, najmä v prípade najviac marginalizovaných skupín v spoločnosti; zdôrazňuje, že výstupy vzdelávania sú takisto negatívne ovplyvnené sociálnym vylúčením, diskrimináciou, stereotypmi, chudobou a segregáciou, ktoré treba taktiež riešiť; vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexnú analýzu faktorov, ktoré vedú k predčasnému ukončeniu školskej dochádzky vrátane sociálnych aspektov, a aby predložila návrh na riešenie tohto problému;

20. opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a to odstránením prekážok, ktoré im bránia v plnení ich potenciálu a úspešnom vstupe na trh práce; zdôrazňuje potrebu systému potvrdzovania kompetencií získaných prostredníctvom neformálneho a informálneho vzdelávania vrátane nekognitívnych alebo mäkkých zručností s cieľom uľahčiť účasť pracovníkov s nízkou úrovňou vzdelania na trhu práce;

21. víta oznámenie Komisie, že bude aktualizovať program v oblasti zručností pre Európu s cieľom riešiť výzvy prispôsobenia zručností ekologickému a digitálnemu prechodu, prekonať nesúlad a uspokojovať potreby trhu práce v celej EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najviac zvýšili svoje úsilie o investovanie do cenovo dostupného, prístupného, inkluzívneho a vysokokvalitného vzdelávania a odbornej prípravy, posilnili opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu vrátane digitálnych a prenosných zručností, a aby podporovali celoživotné vzdelávanie s cieľom pripraviť pracovníkov na budúce potreby trhu práce ovplyvneného ekologickou a digitálnou transformáciou; zastáva názor, že vzájomné uznávanie kvalifikácií bude prínosom pri prekonávaní nedostatku zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

22. zdôrazňuje význam užšej spolupráce medzi vzdelávacími systémami a podnikmi, napríklad v kontexte duálneho vzdelávania, učňovskej prípravy a iných foriem učenia sa prácou; vyzýva členské štáty, aby podporovali podnikanie mladých ľudí a podporovali združenia a iniciatívy, ktoré pomáhajú mladým podnikateľom rozvíjať inovatívne projekty;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia na podporu kvalitnej učňovskej prípravy v EÚ a preskúmali spôsoby dosiahnutia štatútu EÚ pre učňovskú prípravu;

Mobilita pracovnej sily

24. zdôrazňuje význam mobility pracovnej sily pre dobre fungujúci jednotný trh; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali mobilitu pracovnej sily a mobilitu služieb ako spôsob vytvárania nových pracovných príležitostí pre pracovníkov a zabezpečenia pracovnej sily pre zamestnávateľov; vyzýva členské štáty, aby podporovali a využívali príslušné nástroje EÚ, napríklad pracovnú sieť EURES, a aby vytvorili cezhraničné partnerstvá s cieľom pomôcť mobilným pracovníkom v cezhraničných regiónoch;

25. vyzýva Komisiu, aby analyzovala trendy mobility vrátane úniku mozgov v určitých regiónoch a odvetviach a aby podporovala mobilných pracovníkov zabezpečením spravodlivej mobility a posilnením prenosnosti práv a nárokov; zdôrazňuje, že digitalizácia verejných služieb môže pomôcť uľahčiť spravodlivú mobilitu pracovnej sily, najmä pokiaľ ide o koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia;

Malé a stredné podniky

26. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili investičné prostredie priaznivé pre rast, aby podporovali MSP a ich zamestnancov pri prechode na digitálne a ekologickejšie hospodárstvo a aby primerane zohľadňovali záujmy MSP v procese tvorby politík prostredníctvom analýzy možných účinkov na MSP; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť prístup MSP k verejným a súkromným finančným prostriedkom vrátane mikroúverov a kolektívneho financovania a znížiť zbytočnú regulačnú záťaž; zdôrazňuje prispôsobivosť a účinnosť sociálneho hospodárstva a vyzýva členské štáty, aby vytvorili vhodný legislatívny rámec na podporu sociálnych podnikov;

Rodová rovnosť

27. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rovnosť a rovnakú odmenu za rovnakú prácu na rovnakom mieste; vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o transparentnosti odmeňovania; požaduje väčšie úsilie o odstránenie rozdielov v zamestnávaní, odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a o odstránenie prekážok, ktoré odrádzajú ženy od práce; požaduje politiky, ktoré podporujú podnikanie medzi ženami a poskytnú im prístup k financovaniu a obchodným príležitostiam; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom žien v rozhodovacích procesoch, najmä hospodárskych; vyzýva členské štáty, aby odblokovali smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností a horizontálnu antidiskriminančnú smernicu; vyzýva Komisiu, aby posilnila vykonávanie antidiskriminačných právnych predpisov, antidiskriminačnej politiky a praxe s cieľom účinne bojovať proti diskriminácii zo všetkých dôvodov;

28. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zber rodovo rozčlenených údajov, najmä pokiaľ ide o účasť žien na trhu práce a základné príčiny rodových rozdielov;

29. vyzýva členské štáty, aby urýchlene a v plnom rozsahu vykonali smernicu o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov a aby prešli na plne platenú materskú a otcovskú dovolenku; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu s cieľom uľahčiť účasť žien na trhu práce a ich ekonomickú nezávislosť, a aby rázne konali v boji proti sexuálnemu obťažovaniu a obťažovaniu na základe rodovej príslušnosti;

30. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci európskeho semestra chýba rodové hľadisko, ktoré by bolo ešte širšie, a ďalšie ukazovatele, a vyzýva Komisiu, aby zahrnula index rodovej rovnosti ako jeden z nástrojov európskeho semestra na monitorovanie pokroku pri plnení cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych cieľov a aby uznala rodové účinky makroekonomických politík;

31. vyzýva Komisiu, aby pri príprave svojich odporúčaní pre jednotlivé krajiny venovala väčšiu pozornosť rodovému hľadisku s cieľom riešiť pretrvávajúce rodové rozdiely;

Opatrovateľské služby

32. požaduje prístupné a cenovo dostupné kvalitné služby starostlivosti o deti a služby predškolského vzdelávania, ako aj služby krátkodobej a dlhodobej starostlivosti vrátane služieb pre starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím, aby sa uľahčila účasť žien na trhu práce; vyzýva na vytvorenie rámca EÚ pre služby starostlivosti, aby sa stanovili minimálne normy a usmernenia pre kvalitu; vyzýva členské štáty, aby prijali primerané právne predpisy a zabezpečili dostatočné financovanie služieb starostlivosti, aby efektívne využívali príslušné programy EÚ, stanovili vo svojich národných programoch reforiem konkrétne kvantitatívne ciele v záujme dosiahnutia barcelonských cieľov a aby si vymieňali najlepšie postupy; naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala členské štáty v tomto procese;

Pracovné podmienky

33. vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia stanovené v odporúčaní Rady z roku 2018 o prístupe pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane, aby sa zaručil prístup k sociálnej ochrane pre všetkých; zdôrazňuje, že ľudia, ktorí majú atypické pracovné dohody, najmä pracujúci na nedobrovoľný skrátený úväzok a na dobu určitú, sú obzvlášť zraniteľní; so znepokojením konštatuje, že im chýba primeraný prístup k systémom sociálnej ochrany;

34. uznáva, že počet pracovníkov, ktorí sú zamestnaní v nových formách zamestnania, ako sú platformová práca, neustále rastie; vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné posúdenie pracovných podmienok týchto pracovníkov a navrhla opatrenia na posilnenie ich práv a sociálnej ochrany; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili spravodlivé pracovné podmienky a riadne kolektívne vyjednávanie pre pracovníkov platforiem;

35. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na odstránenie skrytých nákladov na prácu; zdôrazňuje, že zamestnávatelia nesie plnú zodpovednosť za výdavky spojené s vybavením potrebným na plnenie povinností na pracovisku;

Zdravotná starostlivosť

36. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bude cenovo dostupná pre všetkých, a aby zmenili zameranie systémov zdravotníctva na preventívnu starostlivosť, najmä vykonávaním príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje význam preventívnych kampaní a kampaní na podporu zdravia; víta posun od úspor nákladov k zameraniu na výkonnosť a výsledky v oblasti zdravia, pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, v európskom semestri; požaduje vypracovanie spoločných ukazovateľov a metodík na posúdenie nerovností v oblasti zdravia a výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti;

Bezpečnosť a zdravie pracovníkov

37. vyzýva Komisiu, aby predložila novú stratégiu EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane vízie nulovej miery smrteľných pracovných úrazov a rakoviny súvisiacej s prácou, ďalších záväzných limitných hodnôt vystavenia pri práci a prísnejšej smernice o azbeste, ako aj smernice o psychosociálnych zdravotných rizikách práce a ochoreniach súvisiacich s prácou;

Demografická zmena a dôchodky

38. domnieva sa, že demografické zmeny predstavujú vážny problém pre hospodársky rast a budú mať dlhodobý vplyv na mnohé aspekty vrátane dôchodkových systémov a zdravotnej starostlivosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na riešenie tohto problému zaviedli opatrenia, a to aj cez odporúčania pre jednotlivé krajiny a spoločné usmernenia;

39. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v politikách aktívneho starnutia, sociálneho začleňovania starších ľudí a solidarity medzi generáciami; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na svoju hodnotiacu správu týkajúcu sa Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami;

40. zdôrazňuje, že prístup k verejným, solidárnym a primeraným dôchodkovým systémom a systémom starobných dôchodkov musí byť zaručený pre všetkých; zdôrazňuje, že verejné dôchodkové systémy by mali poskytovať primeraný dôchodkový príjem výrazne nad hranicou chudoby, a to buď samostatne, alebo v kombinácii so zamestnaneckými dôchodkovými systémami; domnieva sa, že najlepším spôsobom, ako zabezpečiť udržateľné, bezpečné a primerané dôchodky, je zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti, odmeňovania a účasti a zlepšiť pracovné a zamestnanecké podmienky;

Osoby so zdravotným postihnutím

41. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie zamerané na väčšie začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím do otvoreného trhu práce v súlade so zásadou č. 17 EPSP, a to zákazom diskriminácie, odstránením prekážok, zabezpečením primeraného prispôsobenia osobám so zdravotným postihnutím na pracovisku[25], vytváraním stimulov pre zamestnávateľov a zaručením prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave; pripomína, že hlavné zásady Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), ako napríklad úplná a účinná účasť a začleňovanie do spoločnosti, rovnosť príležitostí a prístupnosť, sa musia v plnej miere vykonávať na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, s aktívnou účasťou zainteresovaných strán;

Financovanie súdržnosti

42. vyzýva na posilnenie financovania politiky súdržnosti a zabezpečenie toho, aby sa na nej mohli zúčastniť všetky regióny EÚ vrátane vidieckych oblastí a najvzdialenejších regiónov; nesúhlasí s návrhom Rady na zníženie financovania pre Európsky sociálny fond plus napriek jeho rozšírenému rozsahu pôsobnosti; vyzýva členské štáty, aby plne využívali dostupné financovanie; zdôrazňuje potrebu väčšieho súladu politiky súdržnosti s európskym semestrom, ako aj s politickými cieľmi Únie, ako aj zvýšenia účasti regionálnych a miestnych orgánov na programovaní; vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala a vyhodnocovala využívanie finančných prostriedkov EÚ v členských štátoch a aby posilnila úsilie o boj proti podvodom, zneužívaniu a korupcii;

Systém zaistenia dávok v nezamestnanosti

43. víta oznámenie predsedníčky Komisie, že predstaví systém EÚ na zaistenie v nezamestnanosti s cieľom lepšie chrániť pracovníkov a znížiť tlak vonkajších šokov na verejné financie; vyzýva Komisiu, aby analyzovala potrebu minimálnych noriem pre systémy poistenia v nezamestnanosti v členských štátoch;

Spravodlivá transformácia

44. zdôrazňuje, že spoločnosť, pracovníci a podniky potrebujú rozhodujúcu podporu, aby mohli čeliť výzvam spojeným s digitalizáciou a prechodom na uhlíkovú neutralitu; požaduje stratégie a podporu pre tých, ktorí sú najviac zasiahnutí transformáciou, najmä zraniteľných ľudí, s cieľom zabezpečiť, aby nikto nebol opomenutý; víta vytvorenie fondu pre spravodlivú transformáciu a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jeho vykonávanie v súlade s ostatnými kohéznymi fondmi; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje investície do systémov sociálnej ochrany s cieľom zvýšiť ich odolnosť;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili primerané a spravodlivé sociálne a environmentálne investície v záujme skutočne spravodlivej transformácie, vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja; víta verejnú konzultáciu Komisie s cieľom preskúmať možné smery, ktorými by sa mohol uberať vývoj fiškálnych pravidiel EÚ;

Zdanenie

46. vyzýva členské štáty, aby presunuli daňové zaťaženie z práce na iné zdroje, kde bude mať menej škodlivý vplyv na udržateľný rast; vyzýva Komisiu a Radu, aby účinne bojovali proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a aby účinne bojovali proti škodlivým daňovým praktikám; požaduje nové vlastné zdroje pre rozpočet EÚ s cieľom poskytnúť EÚ nástroje na lepšie riešenie súčasných a budúcich výziev;

Štrukturálne reformy

47. poznamenáva, že EÚ naďalej trpí sociálnymi problémami spôsobenými finančnou a hospodárskou krízou a niektorými následnými politickými rozhodnutiami; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť domáci dopyt prostredníctvom investícií orientovaných na budúcnosť a podporiť vyvážené štrukturálne reformy, pričom treba zohľadniť krátkodobé fiškálne dôsledky a dlhodobé environmentálne, hospodárske a sociálne účinky; zdôrazňuje, že zodpovedné reformy musia byť založené na solidarite, integrácii a sociálnej spravodlivosti s cieľom zlepšiť životnú úroveň pre všetkých a zabezpečiť verejnú podporu prechodu;

Právny štát

48. opätovne zdôrazňuje význam právneho štátu vrátane nezávislých a efektívnych justičných systémov, kvalitnej verejnej správy a verejného obstarávania a spoľahlivých protikorupčných rámcov ako základu zdravého podnikateľského prostredia, fungujúcich trhov práce a riadneho využívania finančných prostriedkov EÚ; zdôrazňuje, že hodnotenie právneho štátu a účinnosti súdnictva by sa preto mala aj naďalej začleňovať do európskeho semestra; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali revidovanú Európsku sociálnu chartu;

°

° °

49. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE KULTÚRU A VZDELÁVANIE (19.2.2020)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k Európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume udržateľného rastu na rok 2020

(2019/2212(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sabine Verheyen

 

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva na nepretržité zlepšovanie politík EÚ a členských štátov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zručností tak, aby napĺňali očakávania kvalitného celoživotného vzdelávania dostupného pre všetkých s cieľom riešiť najmä rastúci nedostatok zručností vrátane digitálnych a zručností pre digitálnu budúcnosť, ako aj potrebu chápania a vytvárania reality digitalizovaného hospodárstva a spoločnosti a poskytovali prípravu na pôsobenie umelej inteligencie na trh práce a verejnú sféru v budúcnosti; zdôrazňuje, že tieto politiky by mali podporovať rozvoj jednotlivca i spoločnosti, ako aj nové pracovné príležitosti v budúcnosti, a zároveň rešpektovať ciele transformácie energetiky na nízkouhlíkové hospodárstvo v zmysle európskej zelenej dohody; vyzýva členské štáty, aby urýchlili plnenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

2.  poukazuje na to, že sociálno-ekonomické znevýhodnenie je častou predzvesťou slabých výsledkov v oblasti vzdelávania a naopak; trvá na tom, že kvalitný inkluzívny systém vzdelávania a celoživotného vzdelávania s primeraným financovaním môže pomôcť tento bludný kruh prelomiť a podporiť sociálne začleňovanie a rovnosť príležitostí; podporuje plány na realizáciu európskeho vzdelávacieho priestoru v blízkej budúcnosti, osobitne zameraného na vzájomné uznávanie kvalifikácií nadobudnutých vzdelaním, pričom cieľom je umožniť každému prístup ku kvalitnému nadčasovému vzdelaniu; vyzýva Komisiu, aby pomohla členským štátom pri reforme a modernizácii ich systémov vzdelávania vrátane digitálneho vzdelávania a kvalitnej výučby a podporovala výmenu odporúčaných postupov v rámci programu Erasmus+;

3.  tvrdí, že kvalitné, dostupné a inkluzívne vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve (VSRD) má pozitívny vplyv na všetky deti, a najmä na deti z menej privilegovaného sociálno-ekonomického prostredia a deti s osobitnými potrebami, čím prispieva k znižovaniu sociálnej nerovnosti a podporuje sociálnu integráciu; zdôrazňuje, že VSRD zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji, učení sa a životných podmienkach detí z krátkodobého hľadiska a vytvára základy pre zlepšovanie životných výsledkov, sociálneho začlenenia a zamestnateľnosti z dlhodobého hľadiska; podporuje preto úsilie o zavedenie európskej záruky pre deti s prihliadnutím na výsledky štúdie uskutočniteľnosti a dodržiavanie zásady subsidiarity;

4.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do vzdelávania a odbornej prípravy, keďže v súvislosti so zvyšujúcim sa nedostatkom zručností najmä v oblastiach STE(A)M a s nesúladom medzi ponukou zručností a dopytom po nich v meniacom sa svete práce, najmä v oblasti digitalizácie, sú štrukturálne investície do ľudského kapitálu s osobitným dôrazom na mladých ľudí a tých, ktorí majú menej príležitostí, nevyhnutné na posilnenie udržateľného kvalitatívneho a inkluzívneho rastu založeného na vedomostiach; zdôrazňuje význam environmentálneho a podnikateľského vzdelávania už od útleho veku s cieľom motivovať mladých ľudí k podnikaniu a domnieva sa, že na prilákanie väčšieho počtu dievčat do oblastí STE(A)M treba robiť viac; a zdôrazňuje, že digitálne zručnosti a mediálna gramotnosť by mali byť základnou súčasťou politík v oblasti vzdelávania a okrem iného zahŕňať aj kybernetickú bezpečnosť, kybernetickú hygienu, kybernetickú zodpovednosť a ochranu údajov;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia na podporu kvalitnej učňovskej prípravy v EÚ a hľadali spôsoby, ako vydať štatút EÚ pre učňovskú prípravu;

6.  domnieva sa, že európske štrukturálne a investičné fondy majú rozhodujúcu úlohu v zlepšovaní prístupu k vzdelávacím materiálom a informáciám pri aktívnom začleňovaní mladých ľudí najmä vo vidieckych a odľahlých oblastiach alebo v oblastiach s ubúdajúcim počtom obyvateľov a mladých ľudí s migrantským pôvodom; poznamenáva v tejto súvislosti, že inovatívne postupy výučby a učenia sa v spojení s dostupnými zdrojmi digitálnych informácií môžu zohrávať významnú úlohu;

7.  poukazuje na to, že v EÚ v roku 2018 nebolo 16,5 % ľudí vo veku 20 až 34 rokov zamestnaných, nezúčastňovalo sa vzdelávania ani odbornej prípravy (NEET), čo je každý šiesty mladý človek, a že podiel osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, dosiahol 10,6 %; uznáva, že tieto údaje sa od prvého štvrťroka 2008 nezvýšili a že sú najnižšie, odkedy sa v prvom štvrťroku 2006 začal ich zber; napriek tomu vyzýva Komisiu a členské štáty, aby intenzívnejšie usilovali o zníženie predčasného ukončenia školskej dochádzky a percentuálneho podielu osôb NEET najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia a o zlepšenie výsledkov vzdelávania so zreteľom na regionálne a demografické rozdiely, aby zaviedli komplexné stratégie prevencie a zapájali osoby, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, do vzdelávania a odbornej prípravy;

8.  nalieha na členské štáty, aby podporovali ďalšiu spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi s cieľom podporiť miestne a regionálne nízkouhlíkové hospodárstvo, ako aj riešiť nesúlad medzi zručnosťami v súčasnosti a blízkej budúcnosti, a to aj podporou technických, podnikateľských a digitálnych zručností, ako aj odbornej prípravy, programov duálnej prípravy a štúdia, a zaviedli komplexné účinné metodiky vzájomného uznávania a validácie zručností, diplomov a kvalifikácií, ako aj neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa; zdôrazňuje, ak sa iniciatíva európskych univerzít bude realizovať efektívne, európske univerzity by sa mohli stať centrami excelentnosti a inovácií; pripomína, že na efektívnu realizáciu tejto iniciatívy je potrebné značné financovanie, a v tejto súvislosti pripomína svoju požiadavku, aby sa rozpočet programu Erasmus + na obdobie 2021 – 2027 zvýšil na trojnásobok;

9.  požaduje zvýšenie kvality, dostupnosti a účinnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy, posilnenie komplexného celoživotného vzdelávania a zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácie, najmä osôb s nižšou úrovňou vzdelania, predovšetkým dospelých, mladých dospelých a ďalších znevýhodnených skupín vrátane Rómov a osôb z migrantského prostredia; zdôrazňuje potrebu, aby systémy vzdelávania podporovali zdravé návyky, najmä športovanie, ktoré významne prispieva k sociálnemu začleňovaniu a integrácii, a opätovne pripomína svoju podporu vyučovaniu občianskej výchovy na školách ako hlavného piliera európskej demokracie; zdôrazňuje, že vzdelávanie, odborná príprava dospelých a celoživotné vzdelávanie majú pozitívny vplyv na jednotlivca, hospodárstvo aj spoločnosť;

10.  domnieva sa, že účinné riadenie a primerané financovanie všetkých typov vzdelávacieho prostredia, kvalitné moderné vzdelávanie a vyučovanie, zanietení a kompetentní učitelia s atraktívnym finančným ohodnotením a vyššou úrovňou spoločenského uznania, ako aj celoživotné vzdelávanie sú nevyhnutné na dosiahnutie rovnosti, rozmanitosti a excelentnosti vo vzdelávaní; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu usilovať o rodovú rovnováhu vo vyučovaní a potrebu prilákať k učiteľskému povolaniu viac motivovaných uchádzačov so solídnou akademickou alebo odbornou praxou a pedagogickými zručnosťami; vyzýva na zavedenie systémov kvalitnej nepretržitej odbornej prípravy a podpory pre učiteľov a školiteľov;

11.  tvrdí, že v čoraz viac prepojenom a vzájomne závislom súčasnom svete je dobrá znalosť ďalších jazykov rozhodujúcou kvalifikáciou, ktorá jednotlivcom umožňuje komunikovať so svetom bezprostrednejšie a zmysluplnejšie a zároveň ich lepšie pripravuje na konkurenciu a úspech v globálnej spoločnosti a hospodárstve; vyzýva preto členské štáty, aby dosiahli svoj cieľ, ktorým je výučba aspoň dvoch cudzích jazykov pre všetkých občanov od útleho veku, ako sa stanovuje v záveroch Rady z decembra 2017;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

19.2.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

23

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Christine Anderson, Andrea Bocskor, Vlad-Marius Botoş, Ilana Cicurel, Gianantonio Da Re, Tomasz Frankowski, Romeo Franz, Irena Joveva, Petra Kammerevert, Niklas Nienaß, Peter Pollák, Domènec Ruiz Devesa, Andrey Slabakov, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Salima Yenbou, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Loucas Fourlas, Heléne Fritzon, Ibán García Del Blanco, Łukasz Kohut, Elżbieta Kruk, Martina Michels, Monica Semedo

Náhradník (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Angel Dzhambazki

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

23

+

ECR

Angel Dzhambazki, Elżbieta Kruk, Andrey Slabakov

GUE/NGL

Martina Michels

PPE

Asim Ademov, Andrea Bocskor, Loucas Fourlas, Tomasz Frankowski, Peter Pollák, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Milan Zver

RENEW

Vlad-Marius Botoş, Ilana Cicurel, Irena Joveva, Monica Semedo

S&D

Heléne Fritzon, Ibán García Del Blanco, Petra Kammerevert, Łukasz Kohut, Domènec Ruiz Devesa

VERTS/ALE

Romeo Franz, Salima Yenbou

 

1

-

ID

Christine Anderson

 

2

0

ID

Gianantonio Da Re

VERTS/ALE

Niklas Nienaß

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 


 

 

POZÍCIA VO FORME POZMEŇUJÚCICH NÁVRHOV VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (6.2.2020)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k európskemu semestru pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2020

(2019/2212(INI))

Za Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť: Lina Gálvez Muñoz (spravodajkyňa)

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť predkladá Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci ako gestorskému výboru tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh  1

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Aa. keďže zásada rodovej rovnosti je základnou hodnotou EÚ a je zakotvená v článku 2 a článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a keďže v článkoch 8 a 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 23 Charty základných práv sa jasne stanovuje záväzok EÚ uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti ako nástroj na odstránenie nerovností, podporu rodovej rovnosti a boj proti diskriminácii vo všetkých jej politikách a činnostiach;

 

Pozmeňujúci návrh  2

Návrh uznesenia

Odôvodnenie B a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Ba. keďže pretrvávajúce rodové rozdiely v EÚ – napríklad rozdiel v zamestnanosti žien a mužov vo výške 11,5 %, rozdiel v odmeňovaní žien a mužov vo výške 16 % a rozdiel v dôchodkoch žien a mužov vo výške 35,7 % – ako aj nedostatočné zastúpenie žien v dobre platených odvetviach, čo je čiastočne dôsledkom toho, že mnohé ženy musia zabezpečovať neformálnu starostlivosť a vykonávať neplatenú prácu v domácnosti, sú nielen nespravodlivé, ale aj stavajú ženy do zraniteľných alebo neistých situácií, ako sú chudoba alebo sociálne vylúčenie; keďže rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov sú vyššie v prípade migrantiek a žien patriacich k etnickým menšinám, ktoré čelia ďalším prekážkam, pokiaľ ide o zamestnanosť a vyššiu úroveň diskriminácie v zamestnaní a na pracovisku; keďže treba urýchlene vyvinúť úsilie na odstránenie týchto nedostatkov, pretože patria k hlavným prekážkam dosiahnutia rodovej rovnosti a sú neprijateľnou formou rodovej diskriminácie;

 

Pozmeňujúci návrh  3

Návrh uznesenia

Odôvodnenie C a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Ca. keďže rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov – ktoré sú výsledkom hromadenia nerovností, ktoré ženy počas svojho života zažívajú – a obdobia neprítomnosti na trhu práce sú mimoriadne dôležité; keďže väčšina týchto nerovností je dôsledkom toho, že 7 miliónov žien (v porovnaní s 0,5 milióna mužov) v EÚ nepracuje v dôsledku opatrovateľských povinností; keďže európsky semester by mal prispieť k realizácii Európskeho piliera sociálnych práv a monitorovať plnenie všetkých 20 kľúčových zásad, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať zabezpečeniu rovnakého zaobchádzania a rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi, práva na rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty a práva na cenovo dostupnú starostlivosť v dobrej kvalite;

 

Pozmeňujúci návrh  4

Návrh uznesenia

Odôvodnenie D a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Da. keďže prístup k službám vrátane starostlivosti o deti a poskytovania dlhodobej starostlivosti má najväčší vplyv na ženy, pretože často musia vypĺňať medzery v poskytovaní starostlivosti a pri podpore rodín, čím sa zachováva ich neprimeraná zodpovednosť za poskytovanie starostlivosti;

 

Pozmeňujúci návrh  5

Návrh uznesenia

Odôvodnenie E a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Ea. keďže OECD zdôraznila, že investície do zlepšenia rodovej rovnosti prispievajú k hospodárskemu rastu; keďže, okrem iného, pre hospodársky rast, produktivitu, dlhodobú fiškálnu udržateľnosť a spoločenskú stabilitu v Únii je nevyhnutné podporovať rodovú rovnosť, zlepšovať pracovné príležitosti pre ženy, zaručovať zásadu rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty, uľahčovať zosúladenie práce, starostlivosti a súkromného života pre ženy i mužov a predchádzať násiliu páchanému na ženách a bojovať proti nemu;

 

Pozmeňujúci návrh  6

Návrh uznesenia

Odôvodnenie F a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Fa. keďže kvalita služieb starostlivosti a prístup k nim sa v rámci členských štátov a medzi nimi značne líši; keďže napriek záväzkom, ktoré členské štáty prijali na splnenie barcelonských cieľov, má jedna šestina domácností EÚ neuspokojené potreby v oblasti služieb starostlivosti o deti; keďže jedna tretina domácností EÚ nemá prístup k vhodným odborným službám domácej starostlivosti;

 

Pozmeňujúci návrh  7

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Ga. keďže prítomnosť väčšieho počtu žien na rozhodovacích pozíciách by posilnila rodovú rovnosť a keďže záväzné kvóty sú najlepším nástrojom na dosiahnutie tohto cieľa, ako to vyplýva z údajov EIGE1a;

 

1a. Percentuálny podiel žien vo vrcholových orgánoch spoločností je 35,3 % v členských štátoch so záväznými kvótami, 27 % v členských štátoch s nezáväznými opatreniami a 15,4 % v členských štátoch, ktoré neprijali žiadne opatrenia. Zdroj: https://eige.europa.eu/news/ageing-societies-migration-and-climate-change-bring-new-challenges-gender-equality

 

Pozmeňujúci návrh  8

Návrh uznesenia

Odsek 1 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

1a. vyzýva členské štáty, aby vo svojich národných programoch reforiem (NPR) stanovili konkrétne kvantitatívne ciele, plnili barcelonské ciele a vykonávali špecifické opatrenia so zameraním na skupiny žien s veľmi nízkou mierou zamestnanosti, ako sú mladé ženy, staršie ženy, migrantky, ženy so zdravotným postihnutím, osamelé matky a rómske ženy; zdôrazňuje, že rozdiely v zamestnanosti sú obzvlášť vysoké v prípade matiek a žien s opatrovateľskými povinnosťami;

 

Pozmeňujúci návrh  9

Návrh uznesenia

Odsek 2 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

2a. vyzýva členské štáty, aby vo všetkých svojich národných programoch reforiem v rámci európskeho semestra venovali pozornosť rodovému rozmeru, najmä pokiaľ ide o systematické opatrenia pre presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi v oblastiach zamestnanosti, sociálneho začleňovania, boja proti chudobe, školstva a výskumu a inovácií; vyzýva členské štáty, aby pravidelne analyzovali štrukturálne reformy z rodového hľadiska;

 

Pozmeňujúci návrh  10

Návrh uznesenia

Odsek 3 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

3a. vyzýva Komisiu, aby pri príprave svojich odporúčaní pre jednotlivé krajiny venovala väčšiu pozornosť rodovej rovnosti s cieľom riešiť pretrvávajúce rodové rozdiely;

 

Pozmeňujúci návrh  11

Návrh uznesenia

Odsek 4 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

4a. požaduje, aby sa v stratégii, ktorá bude nasledovať po stratégii Európa 2020, zaviedol rodový pilier a všeobecný cieľ rodovej rovnosti, a požaduje, aby sa do výziev špecifických pre jednotlivé krajiny, ktoré sú uvedené v sociálnom prehľade, začlenili rodovo špecifické ciele a ukazovatele;

 

Pozmeňujúci návrh  12

Návrh uznesenia

Odsek 5 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

5a. zdôrazňuje a víta výzvu, ktorá je uvedená v záveroch Rady z decembra 2019 s názvom Hospodárstva uplatňujúce rodovú rovnosť v EÚ: cesta vpred a podľa ktorej treba klásť väčší dôraz na rodovú rovnosť v rôznych fázach procesu európskeho semestra, a to aj prácou na existujúcich ukazovateľoch rodovej rovnosti, vývojom nových ukazovateľov rodovej rovnosti a pokračovaním v rozvoji zberu údajov rozčlenených podľa pohlavia a v rozvoji štatistických metód a analýz na monitorovanie pokroku v oblasti rodovej rovnosti;

 

Pozmeňujúci návrh  13

Návrh uznesenia

Odsek 6 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6a. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rámci európskeho semestra chýba rodové hľadisko, ktoré by bolo ešte širšie, a ďalšie ukazovatele, a vyzýva Komisiu, aby zahrnula index rodovej rovnosti ako jeden z nástrojov európskeho semestra na monitorovanie pokroku pri plnení cieľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych cieľov a aby uznala rodové účinky makroekonomických politík;

 

Pozmeňujúci návrh  14

Návrh uznesenia

Odsek 7 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

7a. vyzýva Komisiu, aby do procesu monitorovania európskeho semestra vo väčšej miere začlenila sociálny prehľad Európskeho piliera sociálnych práv;

 

Pozmeňujúci návrh  15

Návrh uznesenia

Odsek 8 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

8a. víta záväzok novej Komisie navrhnúť počas prvých 100 dní svojho funkčného obdobia stratégiu EÚ pre rodovú rovnosť vrátane záväzných opatrení týkajúcich sa transparentnosti odmeňovania; vyzýva Komisiu, aby dokončila túto iniciatívu nástrojmi poskytujúcimi objektívne kritériá, ktoré umožnia rodovo neutrálne posudzovanie a porovnávanie hodnoty práce v rôznych odvetviach s cieľom dosiahnuť rovnakú odmenu za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty medzi ženami a mužmi vo všetkých odvetviach a povolaniach;

 

Pozmeňujúci návrh  16

Návrh uznesenia

Odsek 9 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

9a. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby odstránili prekážky, s ktorými sa stretávajú ženy na trhu práce, a aby začlenili rodové hľadisko do daňových politík – vrátane rodových auditov fiškálnych politík s cieľom odstrániť daňové odchýlky, ktoré sa týkajú pohlavia – a aby zabezpečili, aby sa neustanovili žiadne nové daňové zákony, programy alebo postupy, ktoré zvyšujú rodové rozdiely na trhu alebo čo sa týka čistého príjmu, alebo ktoré posilňujú mužský model živiteľa rodiny;

 

Pozmeňujúci návrh  17

 

 

 

Návrh uznesenia

Odsek 10 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

10a. opakuje svoju výzvu, aby sa do hodnotiacej tabuľky v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe pridali sociálne ukazovatele, a to aj ukazovatele rodových nerovností, ktoré musia byť rovnocenné s hospodárskymi ukazovateľmi;

 

Pozmeňujúci návrh  18

Návrh uznesenia

Odsek 11 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

11a. vyjadruje znepokojenie nad tým, že vertikálna a horizontálna segregácia na trhu práce a pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní a v dôchodkoch žien a mužov sú v celej Európskej únii naďalej rozšírené a že do rozhodovacích procesov, najmä v hospodárskej oblasti, vrátane sociálneho dialógu, sú ženy zapojené nedostatočne; zdôrazňuje, že tieto a iné nerovnosti najviac pociťujú znevýhodnené skupiny žien, a preto požaduje, aby sa do politík zamestnanosti a sociálnej ochrany začlenil prierezový prístup, s cieľom podporiť zraniteľné skupiny žien vrátane žien so zdravotným postihnutím; domnieva sa, že v záujme úspešného vykonávania takéhoto prierezového prístupu je potrebné získavať údaje a informácie rozčlenené podľa pohlavia, najmä v súvislosti s prácou pre platformy a nelegálnou prácou, aktívnymi politikami v oblasti práce, mobilitou, individuálnymi akčnými plánmi alebo dávkami v nezamestnanosti;

 

Pozmeňujúci návrh  19

Návrh uznesenia

Odsek 12 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

12a. vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy na zabezpečenie rovnakého zastúpenia žien v rozhodovacích orgánoch spoločností, rovnakej odmeny pre ženy a mužov a rovnakých príležitostí na kariérny postup v zamestnaní, a to aj prostredníctvom verejného indexu výkonnosti spoločností v oblasti rovnosti a ukladaním sankcií spoločnostiam, ktoré nedosahujú ciele v oblasti rovnosti;

 

Pozmeňujúci návrh  20

Návrh uznesenia

Odsek 13 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

13a. zdôrazňuje význam zabezpečenia univerzálnych, kvalitných, prístupných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti s cieľom zvýšiť zamestnanosť žien; vyjadruje znepokojenie nad tým, že barcelonské ciele, ktorými sa má zabezpečiť, aby 33 % detí vo veku do 3 rokov bolo v starostlivosti o deti (cieľ 1) a aby 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky chodilo do školy (cieľ 2), splnilo od roku 2002 iba 12 členských štátov; vyzýva členské štáty, aby urýchlene a účinne transponovali do svojich vnútroštátnych právnych predpisov smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami; požaduje vytvorenie rámca EÚ pre sektor starostlivosti, ktorý by reguloval minimálnu úroveň starostlivosti o staršie a závislé osoby podobným spôsobom ako barcelonské ciele, a požaduje, aby sa vypracovali usmernenia pre kvalitu, pokiaľ ide o profesionalizáciu práce v domácnosti a opatrovateľskú prácu;

 

Pozmeňujúci návrh  21

Návrh uznesenia

Odsek 14 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

14a. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby proces európskeho semestra prispieval k plneniu Európskeho piliera sociálnych práv a aby sa zároveň ponechal členským štátom skutočný priestor na financovanie a udržanie ich financovania služieb starostlivosti;

 

Pozmeňujúci návrh  22

Návrh uznesenia

Odsek 15 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

15a. zdôrazňuje, že hoci zodpovednosť za organizovanie a obsah systémov vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a za poskytovanie dlhodobej starostlivosti zostáva jednotlivým členským štátom, spolupráca na európskej úrovni spolu s efektívnym využívaním prostriedkov EÚ môže prispieť k rozvoju kvalitných služieb starostlivosti podporou a dopĺňaním opatrení prijatých na regionálnej a miestnej úrovni a môže pomáhať členským štátom riešiť spoločné výzvy;

 

Pozmeňujúci návrh  23

Návrh uznesenia

Odsek 16 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

16a. je znepokojený nedostatočným zastúpením žien v oblasti vzdelávania a kariéry v oblasti vedy, technológií, inžinierstva a matematiky (STEM), a vyzýva členské štáty, aby bojovali proti rodovým stereotypom a zlepšili účasť a úspech dievčat a žien vo vzdelávaní a kariére v oblasti STEM, ako aj ich sústavné zapájanie, s cieľom znížiť rodové rozdiely v povolaniach v oblasti STEM; zdôrazňuje, že pre ženy je dôležité celoživotné vzdelávanie, pretože na neustále sa meniacom trhu práce im poskytuje príležitosť na rekvalifikáciu;

 

Pozmeňujúci návrh  24

Návrh uznesenia

Odsek 17 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

17a. poukazuje na to, že popri ďalších pomocných ukazovateľoch je dôležité aj monitorovanie percentuálneho podielu osôb vo veku 15 až 24 rokov, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba venovať mladým ženám a dievčatám, keďže medzi rodmi existuje značný rozdiel, pokiaľ ide o podiel mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy;

 

Pozmeňujúci návrh  25

Návrh uznesenia

Odsek 18 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

18a. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vzostupnú konvergenciu rovnakej, neprenosnej a plne platenej materskej a otcovskej dovolenky ako opatrenie na zlepšenie rodovej rovnosti v oblasti opatrovateľskej práce, uľahčenie rovnocennej účasti žien a mužov na trhu práce a zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia neplatenej starostlivosti a práce v domácnosti, čím sa odstránia rozdiely spojené s dočasným zamestnaním a zamestnaním na kratší pracovný čas;

 

Pozmeňujúci návrh  26

Návrh uznesenia

Odsek 19 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

19a. vyzýva členské štáty, aby odblokovali smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností;

 

Pozmeňujúci návrh  27

Návrh uznesenia

Odsek 20 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

20a. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zlepšili zber údajov rozčlenených podľa pohlavia, najmä údajov o základných príčinách rodových nerovností na trhu práce, ako je využívanie rôznych druhov dovolenky súvisiacej so starostlivosťou, alebo porovnateľných údajov o rôznych príčinách rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v členských štátoch; je presvedčený, že prieskum využívania času by sa mal uskutočňovať s dostatočnou periodicitou a dostatočným počtom respondentov s cieľom poskytnúť informácie o neplatenej starostlivosti a rodových rozdieloch pri práci v domácnosti; dôrazne preto podčiarkuje, že je nutné monitorovať pokrok v rodových otázkach a vplyv reforiem v priebehu času; vyzýva Komisiu, aby monitorovala účasť žien na trhu práce, pokiaľ ide o počet odpracovaných hodín za týždeň, typy zmlúv a finančnú nezávislosť;

 

Pozmeňujúci návrh  28

Návrh uznesenia

Odsek 21 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

21a. zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa politiky zameriavali na ekologickú a digitálnu transformáciu s cieľom plniť ciele rodovej rovnosti; požaduje, aby sa začlenilo systematické hodnotenie rodového vplyvu a aby sa pridelili osobitné prostriedky na rodovú rovnosť, s cieľom dosiahnuť spravodlivú ekologickú a digitálnu transformáciu, ktorá na nikoho nezabúda a slúži na boj proti všetkým formám diskriminácie; nabáda členské štáty, aby určili účinné modely financovania prispôsobené národným a miestnym podmienkam;

 

Pozmeňujúci návrh  29

Návrh uznesenia

Odsek 22 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

22a. vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili uplatňovanie rodového hľadiska a rodové rozpočtovanie a jeho účinné vykonávanie vo všetkých politických oblastiach, a to najmä v rámci európskeho semestra;

 

Pozmeňujúci návrh  30

Návrh uznesenia

Odsek 23 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

23a. pripomína význam európskeho semestra a najmä správ o jednotlivých krajinách pri monitorovaní pokroku členských štátov pri plnení cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľa č. 5 a jeho cieľov 5.4 a 5.5;

 

Pozmeňujúci návrh  31

Návrh uznesenia

Odsek 24 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

24a. vyzýva Radu, aby odblokovala rokovania o horizontálnej antidiskriminačnej smernici, s cieľom zabezpečiť ochranu žien a ďalších zraniteľných skupín vo všetkých oblastiach spoločnosti;

 

Pozmeňujúci návrh  32

Návrh uznesenia

Odsek 25 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

25a. vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor o odstránení násilia páchaného na ženách a dievčatách, keďže násilie založené na rodovej príslušnosti je ďalšou prekážkou účasti žien na trhu práce a ich ekonomickej nezávislosti;

 

Pozmeňujúci návrh  33

Návrh uznesenia

Odsek 26 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

26a. vyzýva členské štáty, aby podnikli konkrétne kroky na riešenie sexuálneho a rodovo motivovaného obťažovania pri prijímaní do zamestnania a na pracoviskách a aby prijali požiadavky na nezávislé mechanizmy podávania správ; vyzýva členské štáty, aby riešili silnejúci odmietavý postoj k ženám v politike a v odvetví médií vrátane obťažovania a zneužívania na internete a na pracovisku, ktoré vyháňajú ženy z verejných pozícií a prispievajú k prostrediu, ktoré ženám pracujúcim v týchto odvetviach škodí a vylučuje ich;

 

Pozmeňujúci návrh  34

Návrh uznesenia

Odsek 27 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

27a. požaduje politiky na podporu podnikania žien, uľahčenie ich prístupu k financovaniu a podnikateľským príležitostiam, poskytovanie individualizovanej odbornej prípravy a vytváranie opatrení na zosúladenie pracovného a súkromného života;

 


 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.1.2020

 

 

 

 

 

 

 


 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

20.2.2020

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

9

11

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marc Angel, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Andrea Bocskor, Milan Brglez, David Casa, Leila Chaibi, Margarita de la Pisa Carrión, Özlem Demirel, Klára Dobrev, Jarosław Duda, Estrella Durá Ferrandis, Rosa Estaràs Ferragut, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Heléne Fritzon, Helmut Geuking, Elisabetta Gualmini, Alicia Homs Ginel, France Jamet, Agnes Jongerius, Radan Kanev, Ádám Kósa, Stelios Kympouropoulos, Katrin Langensiepen, Miriam Lexmann, Elena Lizzi, Radka Maxová, Sandra Pereira, Dragoş Pîslaru, Manuel Pizarro, Dennis Radtke, Elżbieta Rafalska, Guido Reil, Daniela Rondinelli, Mounir Satouri, Monica Semedo, Beata Szydło, Eugen Tomac, Romana Tomc, Marianne Vind, Stefania Zambelli, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Atidzhe Alieva-Veli, Stéphane Bijoux, José Gusmão, Joanna Kopcińska, Jeroen Lenaers, Lukas Mandl, Kim Van Sparrentak, Marie-Pierre Vedrenne

Náhradníci (čl. 209 ods. 7) prítomní na záverečnom hlasovaní

Thierry Mariani

 


 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

32

+

PPE

David Casa, Jarosław Duda, Rosa Estaràs Ferragut, Loucas Fourlas, Cindy Franssen, Radan Kanev, Stelios Kympouropoulos, Miriam Lexmann, Dennis Radtke, Eugen Tomac, Romana Tomc

RENEW

Stéphane Bijoux, Radka Maxová, Dragoş Pîslaru, Monica Semedo, Marie-Pierre Vedrenne

S&D

Marc Angel, Gabriele Bischoff, Vilija Blinkevičiūtė, Milan Brglez, Klára Dobrev, Estrella Durá Ferrandis, Heléne Fritzon, Elisabetta Gualmini, Alicia Homs Ginel, Agnes Jongerius, Manuel Pizarro, Marianne Vind

VERTS/ALE

Katrin Langensiepen, Mounir Satouri, Kim Van Sparrentak, Tatjana Ždanoka

 

9

-

GUE/NGL

Leila Chaibi, Özlem Demirel, Sandra Pereira

ID

France Jamet, Elena Lizzi, Thierry Mariani, Guido Reil, Stefania Zambelli

NI

Daniela Rondinelli

 

11

0

ECR

Margarita de la Pisa Carrión, Helmut Geuking, Joanna Kopcińska, Elżbieta Rafalska, Beata Szydło

GUE/NGL

José Gusmão

PPE

Andrea Bocskor, Ádám Kósa, Jeroen Lenaers, Lukas Mandl

RENEW

Atidzhe Alieva-Veli

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

Posledná úprava: 6. marca 2020
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia